Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 7, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14Csp/61/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122208244
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3122208244.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Bratislava- mestská časť Ružinov, Prievozská 2 , IČO: 35 724 803, práv. zast. Remedium
Legal, s.r.o., Bratislava- mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 53 255 739 proti žalovanej: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, občianka SR, trvale bytom C. D., práv. zast. WEBBER LEGAL, s.r.o., Prešov,
Duchnovičovo námestie 1, IČO: 50 680 552 o zaplatenie 18.513,98 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaná m á proti žalobcovi právo na náhradu trov konania 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady

bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.12.2022 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 18.513,98€ spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 13.594,27€ od 4.3.2022 do zaplatenia, nákladov
spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 438,21€ za predžalobnú výzvu a náhrady trov konania.
Uviedol, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 a žiadosti o
postúpenie a prevod zo dňa 03.03.2022 uzatvorenej medzi postupcom Všeobecná úverová banka,
a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej aj „Postupca“) a žalobcom postúpil
postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Dňa 04.05.2017 bola medzi Postupcom a žalovanou

uzatvorenáZmluvaoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru„Flexipôžička“č.XXXXXXXXXXXXXXX(ďalejaj
„Zmluva“). Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 17.000,- €. Platne uzatvorenou Zmluvou
sa žalovaná zaviazala platiť úroky, poplatky dohodnuté v Zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené
s úverom a dodržiavať podmienky dohodnuté v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach
VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebiteľských úverov fyzickým osobám – občanom. Podmienky úveru boli
takéto: výška úveru: 17.000,- € , lehota splatnosti: 96 mesiacov, čerpanie úveru: 04.05.2017, celkový
počet splátok: 95, dátum prvej splátky: 15.06.2017, dátum poslednej splátky: 15.04.2025, doba trvania

Zmluvy: do splatenia všetkých záväzkov dlžníka podľa Zmluvy, výška úrokovej sadzby: 6,90 % p. a.
(s poskytnutou zľavou na základe využitia voliteľnej služby, bez zľavy vo výške 8,90 %), mesačná
splátka vrátane poistného: 233,24 € (s poskytnutou zľavou na základe využitia voliteľnej služby, bez
zľavy vo výške 250,65 €) z toho poistné: 0,00 € , RPMN: 7,78 % (s poskytnutou zľavou na základe
využitia voliteľnej služby, bez zľavy vo výške 9,99 %) ,odplata: 8,90 % (s poskytnutou zľavou na základe
využitia voliteľnej služby, bez zľavy vo výške10,90 %), najvyššia prípustná výška odplaty: 19,62 %,
priemerná RPMN: 8,99 %, poplatok za poskytnutie úveru: 340,- €, celkové náklady spojené s úverom:

5.497,80 € (s poskytnutou zľavou na základe využitia voliteľnej služby, bez zľavy vo výške 7.151,75
€), celková čiastka spojená s úverom: 22.497,80 € (s poskytnutou zľavou na základe využitia voliteľnej
služby, bez zľavy vo výške 24.151,75 €). Podaním zo dňa 28.12.2018 požiadala žalovaná Postupcu
o zmenu zmluvných podmienok – konkrétne o odklad anuitných splátok o 6 mesiacov s predĺženímlehoty splatnosti s účinnosťou od 11.01.2019. S ohľadom na uvedené Postupca a žalovaná uzatvorili
dňa 03.01.2019 Dodatok k Zmluve, na základe ktorého sa dohodli na odklade dohodnutých splátok v
období od 15.12.2018 do 15.05.2019. Žalovaná si neplnila povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy riadne

a včas, na základe čoho bola opakovane zo strany Postupcu vyzývaná na zaplatenie omeškaných
splátok úveru. Podaním označeným ako Tretia upomienka – pokus o zmier Postupca vyzval žalovanú
k úhrade omeškaných splátok v celkovej výške 772,83 €, s tým, že žalovaná bola v tomto podaní
zároveň upozornená na to, že v prípade ak nedôjde z jej strany k úhrade dlžnej sumy v stanovenej
lehote, Postupca je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Keďže ani napriek opakovaným

výzvam žalovaná neobnovila svoju platobnú disciplínu, naďalej porušovala svoje zmluvné povinnosti
a napriek upozorneniu na možné uplatnenie práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti Postupcom
bola v omeškaní so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, postupca v súlade s ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) v spojení s ust. § 565 OZ podaním zo dňa 13.02.2020
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal úver splatným pred dátumom jeho konečnej splatnosti.
Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 18.513.98€, ktorá

pozostávala z istiny vo výške 13.954,27 €, riadnych úrokov vo výške 3.105,90 € a úrokov z omeškania
vo výške 1.453,81 €, v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde Postupca deklaruje,
že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom
a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná od účinnosti postúpenia
pohľadávky neuhradila dlžnú sumu ani len čiastočne. Je nesporné, že medzi Postupcom a žalovanou

vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého Postupca poskytol v prospech žalovanej peňažné
prostriedky a žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky za dohodnutých podmienok vrátiť
a zaplatiť úroky. Podľa ust. § 1 písm. a) zák. č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach
v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zák. č. 62/2020 Z. z.“) „Lehoty ustanovené právnymi predpismi

v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by
došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020
neplynú.“ Podľa ust. § 8 písm. a) zák. č. 62/2020 Z. z. „Lehoty ustanovené právnymi predpismi v
súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k
premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.“

V zmysle citovaných ustanovení zák. č. 62/2020 Z. z. lehoty neplynuli spolu celkom 76 kalendárnych
dní. V súlade s ust. § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ došlo podaním zo dňa 13.02.2020 k
vyhláseniu predčasnej splatnosti všetkých splátok splatných do budúcna pre nesplnenie splátky splatnej
dňa 15.01.2020. Po pripočítaní všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty (16.01.2023) vrátane doby
76 kalendárnych dní, kedy podľa zákona č. 62/2020 Z. z. lehoty neplynuli, premlčanie predmetnej

pohľadávky pripadá na deň 03.04.2023. Na základe uvedeného žalobca považuje za právne nesporné,
že si nárok zo Zmluvy uplatňuje na súde včas (27.12.2022). Žalobca zastáva názor, že mu vznikol
nárok na zákonný úrok z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 OZ vo výške stanovenej nariadením
vlády č. 87/1995 počnúc dňom nasledujúcim po dni, kedy žalovanej márne uplynula lehota na plnenie.
Od žalovanej si však titulom svojho dispozičného oprávnenia v tomto konaní uplatňuje zákonný úrok z

omeškania zo sumy postúpenej istiny odo dňa 04.03.2022, t. j. odo dňa nasledujúceho po postúpení
pohľadávky. Žalobca si od žalovanej zároveň uplatňuje v tomto konaní náklady spojené s uplatnením
pohľadávky titulom vykonaného úkonu právnej služby – predžalobnej výzvy podľa ust. § 13a ods. 1
písm. d) v spojení s ust. § 10 ods. 1, ust. § 15 písm. a) a ust. § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb, a to v celkovej výške 438,21 € s DPH, pozostávajúce z jedného úkonu právnej služby po 424,25
€ s DPH a jedného režijného paušálu k úkonu právnej služby po 13,96 € s DPH za rok 2022. Svoj
nárok preukazoval predložením listín: Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020
+ Žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 03.03.2022, Prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok
zo dňa 03.03.2022, Oznámením o postúpení pohľadávky + podacím hárkom, Žiadosťou o flexipôžičku

– refinancovanie + Predbežnou žiadosťou o flexipôžičku – refinancovanie , Európskymi informáciami
o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa konverzie dlhu + Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru
„Flexipôžička“ zo dňa 04.05.2017 + Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na poskytovanie
spotrebiteľských úverov fyzickým osobám – občanom, Cenníkom VÚB, a. s. Občania, Žiadosťou o
zmenu zmluvných podmienok z 28.12.2018, Dodatkom k zmluve zo dňa 03.01.2019, Treťou upomienka-

pokus o zmier zo dňa 27.12.2019 + podací hárok, Sledovaním zásielky E. na portáli tandt.posta.sk,
Výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 13.02.2020 + vrátená Obálka,
Platobnou históriou, Pokusom o zmier + podacím hárkom.2.OkresnýsúdTrenčínvydaldňa6.2.2023podč.k.14Csp/61/2022-70platobnýrozkaz,ktorýmžalovanú
zaviazal na zaplatenie dlhu a trov konania v zmysle uplatneného žalobného návrhu.

3. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor s odôvodnením, v ktorom namietala, že banka
pred uzavretím úverovej zmluvy „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 4.5.2017 dostatočne
neposúdila jej schopnosť splácať úver a nevyplýva to ani z priložených dokumentov od žalobcu.
Poukázala na ust. § 7 ods.1 a § 11 ods.2 zák.č. 129/2010 Z.z. zákona o spotrebiteľských úveroch ( ďalej
len o ZoSÚ), v zmysle ktorých banka bola povinná pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere

alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a ako veriteľ nekonala s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods.1 cit. Zákona a preto nie je oprávnená vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.1
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uviedla, že v žiadosti o flexipôžičku -refinancovanie
je uvedená jej finančná situácia , pričom jej čistý príjem bol len 520€ mesačne, mesačná splátka úveru

v sume 233,24€ , takže po jeho zaplatení jej zostalo iba 286,76€, čo jej sotva vychádzalo na úhradu
základných životných potrieb. Predmetným úverom refinancovala pôžičku zo Slovenskej sporiteľne,
kde zostatok úveru bol 11.200€ a mesačná splátka 176€ s tým, že banka jej pri refinancovaní ponúkla
navýšenú sumu 17.000€ so splátkou 233,24€, ktoré nebola schopná splácať. Pokiaľ banka nebola
oprávnená požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, nemohla byť pohľadávka banky

platne postúpená na žalobcu s poukazom na ust. § 17 ods.1 zák.č. 129/2010 Z.z. o ZosÚ. Namietala
výšku istiny, ktorá mala byť len 13.954,27€ a nie v žalobe uvedená suma 18.513,98€, ktorá pozostáva
z istiny, úrokov a úrokov z omeškania. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje prirastanie
úrokov a úrokov z omeškania k istine spotrebiteľského úveru, čo vytvára dlhové zacyklenie a faktickú
nesplniteľnosť záväzku. Ďalej poukázala na to, že vyrastala v detskom domove , bola finančne

negramotná a v čase COVID krízy prišla o zamestnanie a musela sa presťahovať do menej nákladného
prenájmu.

4. K odporu sa písomne dňa 14.7.2023 vyjadril žalobca. Uviedol, že odborná starostlivosť pri
posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver (t.j. pri posudzovaní bonity žalovanej) bola zachovaná.

V rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti pôvodného veriteľa. Poukázal
na ust. § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z.: Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. Podľa

poslednej vety § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z.z.: Náklady na zabezpečenie základných životných
potriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľvyživovaciupovinnosť,jenevyhnutnéposudzovať
s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a príjem spotrebiteľa. Pri posúdení
bonity žalovanej právny predchodca žalobcu overil návratnosť na základe nasledovných informácii:
Informácie o príjmoch: čistý mesačný príjem: 520,- €, overený dopytom do Sociálnej poisťovne, ktorého

výsledok predložili v prílohe, žalovaná bola zamestnaná na trvalý pracovný pomer. Informácie o
rodinných pomeroch: slobodný, počet vyživovaných detí: 0, počet členov rodiny: 1 (vrátane žalovaného)
Informácie o výdavkoch: náklady na zabezpečenie základných životných potrieb: 199,48 €, iné peňažné
záväzky: splátkový úver s mesačnou splátkou 170,- € a kreditná karta s rámcom 300,- €. Oba tieto
úvery boli v zmysle záverečnej časti čl. I ods. 1 Zmluvy konsolidované poskytnutým úverom a zanikli.

Iné pohľadávky žalovanej neboli zistené. V prílohe predložil výsledok dopytu do úverového registra,
ktorým tieto údaje veriteľ overil. Ukazovateľ schopnosti splácať (disponibilný zostatok 320,52 €) 520€
– 199,48 € = 320,52€. Splátka poskytnutého úveru 250,65 € je nižšia ako disponibilný zostatok 320,52
€, podmienka primárnej návratnosti z disponibilných príjmov klienta bola splnená. Výsledkom daného
posúdenia schopnosti žalovanej splácať úver bol záver o jej platobnej spôsobilosti/schopnosti splácať

daný úver, čím boli splnené predpoklady stanovené v ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Uviedol, že za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 cit. predpisu ( s následkom, že poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov) sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na
údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver. V prejednávanom prípade veriteľ posúdil príjmy, výdavky, rodinné pomery a taktiež
nahliadol do príslušného registra, preto určite nemožno hovoriť o porušení povinnosti podľa §7 ods.
1 ZoSÚ. Veriteľ bol oprávnený vyžadovať jednorazové splatenie úveru a na žalobcu bola postúpená
pohľadávka,ktorásastalasplatnoupredtermínomkonečnejsplatnostiúveru.Žalovanáčerpalapeňažnéprostriedkyvovýške17.000,-€.Žalobcasivtomtokonaníuplatňujesumu18.513,98€,ktorýpozostávaz
istinyvovýške13.954,27€,riadnychúrokovvovýške3.105,90€aúrokovzomeškaniavovýške1453,81
€ a ďalej plynúci úrok z omeškania len z neuhradenej istiny. Istina vo výške 13954,27 €. Žalovaná čerpala

dňa 04.05.2017 peňažné prostriedky v celkovej výške 17.000,- € a z poskytnutého úveru uhradila sumu
v celkovej výške 5.962,45 €, a to nasledovne: Dátum suma celkom istina zakl.úrok sank.úrok pop za
poskytnutie suma poplatky :4.5.2017 340 0 0 0 340 0; 15.6.2017 233,24 99,65 133,59 0 0 0; 17.7.2017
233,24 136,07 97,17 0 0 0; 15.8.2017 233,24 136,84 96,4 0 0 0; 18.9.2017 233,24 137,63 95,61 0 0
0; 16.10.2017 233,24 138,43 94,81 0 0 0; 15.11.2017 233,24 139,22 94,02 0 0 0; 15.12.2017 233,24

140,02 93,22 0 0 0; 15.1.2018 233,24 140,82 92,42 0 0 0; 15.2.2018 233,24 141,64 91,6 0 0 0;15.3.2018
233,24 142,45 90,79 0 0 0; 16.4.2018 233,24 143,27 89,97 0 0 0; 15.5.2018 233,24 144,09 89,15 0 0 0;
15.6.2018 233,24 144,92 88,32 0 0 0; 16.7.2018 233,24 145,75 87,49 0 0 0; 16.8.2018 233,24 146,59
86,65 0 0 0; 27.9.2018 1,5 0 0 0 0 1,5; 11.10.2018 233,24 147,41 85,83 0 0 0; 29.10.2018 1,5 0 0 0 0
1,5;14.11.2018 233,73 147,55 85,69 0,49 0 0; 27.11.2018 1,5 0 0 0 0 1,5; 13.12.2018 233,81 148,31
84,93 0,57 0 0; 14.1.2019 1,5 0 0 0 0 1,5; 22.7.2019 1,5 0 0 0 0 1,5;16.9.2019 255,6 0 255,04 0,56 0

0; 16.9.2019 4 0 0 0 0 4; 16.9.2019 4 0 0 0 0 4; 27.9.2019 4 0 0 0 0 4; 1.10.2019 241,31 0 241,31 0
0 0; 1.10.2019 241,87 0 241,87 0 0 0; 1.10.2019 255,6 125,07 130,53 0 0 0; 10.12.2019 1,5 0 0 0 0
1,5;10.12.2019 4 0 0 0 0 4; 15.1.2020 4 0 0 0 0 4; 16.7.2020 100 100 0 0 0 0; 9.9.2020 100 100 0 0
0 ; 20.10.2020 100 100 0 0 0 0; 22.6.2021 50 50 0 0 0 0; 22.7.2021 50 50 0 0 0 0. Úhrady žalovanej
boli započítané nasledovne: na istinu suma 3.045,73 €; na zmluvný úrok suma 2.546,10 €; na úrok z

omeškania suma 1,62 €, na poplatky suma 369 €. Postúpená istina tak predstavuje poskytnutý úver
mínus úhrady žalovaného započítané na istinu (17000,- € – 3045,73 € = 13954,27 €) Riadny úrok vo
výške 3.105,90 €. V zmysle čl. I. Zmluvy sa žalovaná zaviazala splácať poskytnutý úver s úrokovou
sadzbou vo výške 8,90 % p.a., po poskytnutí zľavy 6,90 % p.a., žalovanej bol vyúčtovaný zmluvný úrok v
celkovej výške 5652,00 €, z úhrad žalovaného bola na zmluvný úrok započítaná suma vo výške 2546,10

€, neuhradený zmluvný úrok predstavuje sumu vo výške 3105,90 € a vyčíslený je za príslušné obdobie
podľa nasledovného vzorca: dlžná istina * úroková sadzba / 360 (bankový rok) * 30 (bankový mesiac).
Úrok z omeškania vo výške 1.453,81 €: úrok z omeškania bol žalovanej vyúčtovaný vo výške 1.455,43
€. Z úhrad žalovanej bola na úrok z omeškania započítaná suma vo výške 1,62 € a neuhradený úrok z
omeškania predstavuje sumu vo výške 1.453,81 €.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením predložených listín, ktoré všetky zaslal na vedomie a
vyjadrenie protistrane. Vytýčil termín pojednávania, na ktoré predvolal strany.

6. Žalovaná zotrvala na argumentácii, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne zosplatnenia

úveru, pretože nepostupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle ustanovenia § 7 a § 11 ods. 2 ZoSÚ
s poukazom na bod 28./, pričom pri poskytovaní úveru v takejto výške mal zohľadňovať očakávané
zníženiepríjmuanatotožalobca,resp.jehoprávnypredchodca,neprihliadal,pretoževčaseposkytnutia
úveru žalovaná bola zamestnaná len na dobu určitú a zmluva bola uzavretá 04.05.2017, prvá splátka
15.06.2017 a konečná splatnosť až v roku 2025, pričom žalobca nezohľadnil, že jej pracovný pomer

sa mal skončiť 31.01.2018. Ďalej poukázala na nedodržanie postupu podľa § 53 ods. 9 OZ, keď v nej
nie je špecifikovaná konkrétna splátka, pre ktorú mal byť dlh zosplatnený a taktiež lehota na úhradu
viac ako jednej splátky je uvedená okamžite, pričom zákon vyžaduje lehotu 15 dní. Toto je v rozpore
s ustanovením § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Poukazuje v tejto súvislosti na rozhodnutie NS SR 5Cdo/2/2023,
kde NS SR v prípade zosplatnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 565 tvrdí, že musí byť v nej

uvedené pre nezaplatenie ktorej splátky došlo k predčasnej splatnosti dlhu. Namietala aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu podľa § 17 ZoSÚ, pretože pohľadávka môže byť platne postúpená len ak je po
termíne konečnej splatnosti alebo bola vyhlásená mimoriadna splatnosť dlhu, k čomu podľa žalovanej
nedošlo. Akbysasúdstýmtonestotožnil,úverpovažujúzabezúročnýabezpoplatkov,pretožepoplatok
bol strhnutý žalovanej hneď, vo výške 340€, pričom ako spôsob splácania bolo uvedené inkaso, čo

žalovaná nemohla ovplyvniť a taktiež nebola daná možnosť vybrať si iný spôsob splácania ako bol
uvedený v zmluve. Poukazuje na to, že v danej veci jej bol síce odovzdaný štandardný formulár EU,
avšak nie VOP a má za to, že tieto neboli platne inkorporované do zmluvy.

7. Žalobca poukázal na novú judikatúru, v súvislosti s § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a to: rozhodnutie

NS SR sp.zn. 1Cdo/154/2022 z 27.02.2024. Poplatok 340€ za poskytnutie úveru bol strhnutý až po
tom, čo bol úver v plnej výške 17.000,- EUR žalovanej vyplatený. Pokiaľ ide o porušenie bodu 28./,
ohľadne nedostatočného skúmania bonity klienta; v čase poskytnutia úveru sa vychádzalo z údajov aj
od samotnej žalovanej a úver sa splácal pravidelne v splátkach 233,24 EUR od poskytnutia do roku2018 a žalovanej bola dokonca poskytnutá možnosť odkladu splátok od 15.12.2018 do 15.05.2019, čiže
jej bonitou sa zaoberali. Pokiaľ ide o rozhodnutie NS SR 5Cdo/2/2023, toto je ojedinelé rozhodnutie a
nesprávne, ktoré nemá oporu v zákone a poukazuje v tejto súvislosti na aktuálne rozhodnutie Krajského

súdu v Bratislave 5CoCsp/12/2023 z 30.08.2024, ktoré popiera závery, že by vo výzve musela byť
uvedená konkrétna splátka a pokiaľ ide o výzvu na postúpenie pohľadávky, poukazuje na závery NS
SR 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024, z ktorého je zrejmé, že za takúto výzvu, podľa § 92 ods. 8 Zákona
o bankách možno považovať aj výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom.

8. Ďalej žalobca poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy „Navrhovaným ustanovením
§ 7 ods. 28 sa ukladá povinnosť posudzovať príjem z pohľadu jeho zmeny predovšetkým, pokiaľ ide
o jeho zníženie. V prípade, že je zrejmé, že sa spotrebiteľ stane poberateľom starobného dôchodku
alebo iného dôchodku (prípadne je spotrebiteľ vo výpovednej lehote alebo je poberateľom príjmov za
vykonávanie sezónnych prác) v dôsledku čoho dôjde k zníženiu jeho príjmu, je potrebné túto skutočnosť

zohľadniť pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Uvedené posúdenie má
vychádzať zo štatistík o veku a príjme.“ Má za to, že v danom prípade išlo o dlžníka v produktívnom
veku, nebol predpoklad, že by sa stal poberateľom akéhokoľvek dôchodku. Žalobca trvá na tom, že
veriteľ je pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver povinný brať do úvahy dobu na ktorú sa
úver poskytuje, príjem a účel poskytnutého úveru. Žalobca zastáva názor, že odborná starostlivosť pri

posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver (t.j. pri posudzovaní bonity) bola zachovaná. Podľa
rozsudku Krajského súdu v Nitre z 28.02.2024, sp. zn. 5CoCsp/55/2022: „Pokiaľ išlo o overenie bonity
klienta, odvolací súd konštatuje, že išlo o spotrebiteľský úver účelový, a to na splatenie úveru (čl. I.
bod 3 zmluvy). To znamená, že žalovaný ako dlžník vedel, že uzatvára zmluvu s tým, že úver použije
na splatenie úveru, pričom sám súhlasil aj s tým, že pohľadávka banky bude zabezpečená dohodou o

zrážkach zo mzdy. Žalovaný sa zaviazal informovať banku o skutočnostiach, ktoré mali alebo mohli mať
za následok zánik, zhoršenie, alebo zníženie hodnoty zabezpečenia úveru. Zo žiadosti o poskytnutie
úveru považoval odvolací súd za preukázané, že veriteľ skúmal bonitu žalovaného, o výdavky znižujúce
jeho príjmy dostatočne. Zo štandardných informácií o úvere odvolací súd zistil, že banka nahliadla do
databázy údajov o spotrebiteľoch na účel posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Na základe

toho mal súd preukázané, že banka posúdila s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, čím neporušila povinnosť konať s odbornou starostlivosťou.“ Poukázal na časť I.
ods. 7 zmluvy si zmluvné strany dohodli poplatok za poskytnutie úveru vo výške 340,00 €, poplatok
za I. upomienku – 1,50 € a poplatok za každú ďalšiu upomienku – 4,00 € v zmysle Sadzobníka
poplatkov účinného v čase uzatvorenia zmluvy a žalovanej boli vyúčtované poplatky v celkovej výške

369,00 €, a to nasledovne: poplatok za poskytnutie úveru 340,00 € poplatok za 1. upomienku (6 *
1,50 €) 9,00 € poplatok za každú ďalšiu upomienku (5 * 4,00 €) 20,00 €. Z úhrad žalovaného bola
na poplatky započítaná suma vo výške 369,00 € a neuhradené poplatky predstavujú sumu vo výške
0,00 €. Z obsahu predmetnej Zmluvy je zrejmé, že žalovaný si ako formu splácania úveru, vrátane
všetkých peňažných záväzkov, ktoré mu zo zmluvy vzniknú zvolil formu inkasa z účtu uvedeného v

záhlaví zmluvy (časť. I bod 2. na štvrtej strane Zmluvy ). Žalovaný mal možnosť si pri uzavretí zmluvy
zvoliť iný spôsob úhrady splátky úveru a jednotlivých poplatkov ako formou inkasa. V tejto súvislosti
poukazujeme na čl. IV. ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., podľa ktorého „Dlžník
je oprávnený splácať úver inkasom z bežného účtu dlžníka vedeného vo VÚB, a.s. alebo z účtu v
inej banke, alebo iným bezhotovostným alebo hotovostným spôsobom v rovnakej mene ako je úver.“

Poplatky, ktoré bol žalovaný podľa uzatvorenej Zmluvy o úvere povinný platiť sú prehľadne, zrozumiteľne
a transparentne uvedené v samostatnom časti I. bod 7. Zmluvy, jasne označenom ako „Poplatky
platné podľa cenníka VUB, a.s. ku dňu uzavretia tejto zmluvy“. Podľa časti I. bod 1. Zmluvy poskytol
postupca spotrebiteľský úver žalovanému vo výške 17000,00 € (uvedené bolo v konaní preukázané
aj predloženou platobnou históriou). Vzhľadom na znenie ust. časti I. bod 2. Zmluvy bola v tento deň

postupcom zrealizovaná aj ďalšia účtovná operácia vo výške – 340,00 €, a to práve na úhradu poplatku
za poskytnutie, keďže zmluvné strany si to tak v Zmluve dohodli. V súlade s uvedeným výberom
žalovaného realizoval postupca toto inkaso na ťarchu jeho účtu v zmysle časti I bod 7 Zmluvy o úvere,
v ktorom splatnosť poplatku za poskytnutie úveru bola dohodnutá najneskôr ku dňu prvého čerpania
úveru. Žalobca má za to, že v aplikačnej praxi nie je vôbec relevantné, či tento poplatok za poskytnutie

bude zaúčtovaný v deň poskytnutia úveru, a to či už z účtu, na ktorý úver čerpal, alebo z iného účtu,
alebo ho spotrebiteľ bude platiť priebežne ako súčasť pravidelných mesačných splátok splatných v tom-
ktorom mesiaci počas trvania úverového vzťahu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 24.3.2020, sp. zn. 6Co/79/2019, podľa ktorého: K tvrdeniu žalobcu, že Zmluvao úvere neobsahuje správny údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru podľa ustanovenia § 2 písm. l)
zákonaospotrebiteľskýchúveroch,ktorousarozumiemaximálnavýškaalebosúčetvšetkýchfinančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, poukázal na to, že žalobca dňa

10.11.2016 požiadal žalovanú o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 5.000,- € a aj v tejto výške
mubolúverajschválenýanazákladeuzatvorenejzmluvyoúverebolažalobcovinajehoúčetposkytnutá
dňa 10.11.2016 suma 5.000,- €. Súd sa teda uzavrel, že údaj o výške spotrebiteľského úveru je v zmluve
uvedený presne tak, ako to požaduje zákonné ustanovenie § 2 písm. 1) zákona o spotrebiteľských
úveroch. Poukázal na Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., kde na základe čl. IV. bod 2. je

dlžník oprávnený poskytnutý úver splácať: a)inkasom zo svojho bežného účtu, alebo b) inkasom z účtu
v inej banke, alebo c) iným bezhotovostným alebo hotovostným spôsobom v rovnakej mene ako je úver.
Z obsahu predmetnej Zmluvy je zrejmé, že žalobca si ako formu splácania úveru, vrátane všetkých
peňažných záväzkov, ktoré mu zo zmluvy vzniknú zvolil formu inkasa z účtu uvedeného v záhlaví zmluvy
(čl. I bod 2. na štvrtej strane zmluvy o úvere). V prípade splácania úveru inkasom z účtu banka realizuje
inkaso na ťarchu osobného účtu dlžníka v deň splatnosti alebo v nasledujúci pracovný deň, ak deň

splatnosti pripadne na nepracovný deň (čl. IV bod 2. VOP). V súlade s uvedeným výberom žalobcu
realizovalažalovanáinkasopoplatkuzaposkytnutieúverunaťarchujehoosobnéhoúčtudňa10.11.2016
v zmysle čl. I bod 7. Zmluvy o úvere, v ktorom splatnosť poplatku za poskytnutie úveru bola dohodnutá
najneskôr ku dňu prvého čerpania úveru. Poplatky, ktoré bol žalobca podľa uzatvorenej zmluvy povinný
platiť sú prehľadne, zrozumiteľne a transparentne uvedené v samostatnom čl. I bod 7. Zmluvy o úvere,

jasne označenom ako „Poplatky platné podľa cenníka VUB, a.s. ku dňu uzavretia tejto zmluvy“. Na
základe týchto skutočností sa súd stotožnil s obranou žalovanej, že žalobca si tak pri uzatváraní zmluvy
musel byť vedomý ich výšky ako aj jeho povinnosti predmetné poplatky v prípade uzatvorenia zmluvy
o úvere zaplatiť. Žalobca následne svojim podpisom na príslušnej zmluve s takýmito podmienkami, za
ktorých je žalovaná ochotná vstúpiť do zmluvného vzťahu, súhlasil.“ V tomto smere poukazujeme aj na

Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 13Csp/23/2019 – 245, zo dňa 08.06.2021 (ktorý
bol potvrdený ako správny Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 27CoCsp/40/2021-262, zo dňa
29.09.2021), a v zmysle ktorého: „Ďalej mal súd z výpisu z úverového účtu za preukázané, že žalobkyni
bola od žalovaného pripísaná na účet suma 5 100 eur tak, ako bola dohodnutá výška poskytnutého
úveru v zmluve, a to dňa 07.11.2016. Podľa názoru súdu ide o celkovú sumu, ktorá bola žalobkyni ako

spotrebiteľke daná k dispozícii. Po poskytnutí spotrebiteľského úveru vo výške 5 100 eur bol následne
žalovanej strhnutý prostredníctvom inkasa (takýto spôsob hradenia úveru si vybrala žalovaná v zmluve v
časti-formasplácaniaúveru)poplatokzaposkytnutietohtoúveru,ktorýbolstanovenývzmluvevovýške
102 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru je
v zmluve uvedený správne tak, ako to požaduje § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch

s poukazom na Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., kde na základe čl. IV. bod 2 veta prvá je
dlžník oprávnený poskytnutý úver splácať z bežného účtu dlžníka vedeného vo VÚB, a.s. alebo z účtu
v inej banke, alebo iným bezhotovostným alebo hotovostným spôsobom v rovnakej mene ako je úver. V
prípade splácania úveru inkasom z účtu banka realizuje inkaso na ťarchu osobného účtu dlžníka (v tomto
prípade žalobkyne) v deň splatnosti alebo v nasledujúci pracovný deň, ak deň splatnosti pripadne na

nepracovný deň (čl. IV bod 2 VOP). V súlade s uvedeným výberom realizoval žalovaný inkaso poplatku
za poskytnutie úveru na ťarchu osobného účtu žalobkyne dňa 07.11.2016. Žalobkyňa prejavila záujem o
poskytnutie úveru a za podmienok dojednaných v úverovej zmluve. Skutočnosť, že v prejednávanej veci
ide o spotrebiteľa, neznamená, že spotrebiteľ je zbavený akejkoľvek povinnosti prečítať si, čo podpisuje
a následne takouto skutočnosťou pred súdom argumentovať. Ľahostajný prístup k oboznámeniu sa

s obsahom zmluvy, ktorú žalobkyňa podpísala, nemôže byť skutočnosťou, ktorú by súd vyhodnotil v
neprospech žalovaného. Žalobkyni nič nebránilo, ak sa jej zmluvné podmienky nepozdávali, vybrať si
inú banku, ktorá by jej požadovaný úver poskytla za výhodnejších podmienok (pozri rozhodnutie KS
KE zo dňa 24.03.2020, sp. zn. 6Co/79/2019 a KS TT zo dňa 19.08.2020, sp. zn. 23CoCsp/7/2020).“
Podľa uznesenia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1CoCsp/4/2022 z 12.04.2022: „Súd prvej inštancie

neodôvodnil náležite jeho posúdenie týkajúce sa toho, že žalovaný v skutočnosti nedostal úver, ktorý
bol medzi ním a právnym predchodcom žalobcu dohodnutý v celkovej výške 2.140,- eur, pretože z tejto
sumy bola odpočítaná suma 72,99 eur týkajúca sa spracovateľského poplatku. V tejto súvislosti totiž súd
prvej inštancie nevzal do úvahy, že v skutočnosti sa strany (t.j. právny predchodca žalobcu a žalovaný)
takýmto spôsobom v zmysle predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere dohodli a tento poplatok bol

teda logicky na základe predmetnej dohody osobitnou účtovnou operáciou odpočítaný z celkovej sumy
poskytnutého úveru, nakoľko bol splatný pri poskytnutí úveru. V tomto zmysle bolo teda nerozhodné, či
ho žalovaný zaplatí z vlastných prostriedkov pri podpise predmetnej úverovej zmluvy alebo sa dohodne
s bankou na tom, že táto suma, na zaplatenie ktorej sa v každom prípade s poskytovateľom úverudohodol,budeodpočítanáodcelkovejvýškyúveru.Pokiaľsúdprvejinštancievtomtosmerekonštatoval,
že žalobcovi nebola poskytnutá reálna výška úveru, ktorý bol dohodnutý, nemožno s takýmto záverom
súhlasiť a treba predovšetkým konštatovať, že odôvodnenie, ktoré v tejto súvislosti súd prvej inštancie

podal, je nepreskúmateľné a nekorešponduje s obsahom právneho vzťahu sporových strán založeného
predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Taktiež pretrvávajú pochybnosti o správnosti záverov
súdu prvej inštancie o tom, že v prejednávanom zmluvnom vzťahu bola nesprávne vypočítaná RPMN.
Totižvtejtosúvislostinemožnovychádzaťzozáveru,ktorýsúdprvejinštancievtomtosmereurobilabrať
za základ pre výpočet RPMN sumu 2.067,01 eur, teda sumu, o ktorú bol znížený celkovo poskytnutý úver

vo výške 2.140,- eur v dôsledku tzv. spracovateľského poplatku. Napokon existujú závažné pochybnosti
o správnosti záverov súdu prvej inštancie týkajúcich sa celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ - žalovaný
zaplatiť v prejednávanom prípade, nakoľko žalobca jednoznačne vysvetlil, ktoré sumy sa majú do tejto
celkovej čiastky spojenej s úverom započítavať, a predovšetkým poukázal na modifikáciu výšky splátky
jednak za obdobie do 30.9.2010 a za obdobie po 20.10.2010 a jednak na modifikáciu, ktorá vyplýva z
toho, že poistenie úveru nebolo podmienkou poskytnutia tohto úveru alebo daných podmienok, za ktorý

bol úver poskytnutý, a preto v zmysle § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné
do celkovej čiastky spojenej s úverom započítavať sumu týkajúcu sa poistenia úveru. To znamená, že
započítanie splátky vo výške 36,63 eur sa javí byť dôvodné, pričom nie je možné mechanické ustálenie
celkovej čiastky spojenej s úverom tak, ako to urobil súd prvej inštancie, teda vynásobenie celkového
počtu splátok, t.j. 119 výškou splátky v sume 37,91 eur, čím by bolo možné dospieť k sume 4.511,29

eur.“ Napriek vyššie uvedenému žalobca pre úplnosť dodáva, že zmluvné ustanovenie o dojednaní
Poplatku v Zmluve bolo medzi kontrahujúcimi stranami dojednané určito, jasne a zrozumiteľne, a preto
je takéto dojednanie vylúčené spod súdnej kontroly v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ. Žalobca poukazuje
na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92
ods. 8 ZoB ukladá. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/154/2022 z

27.02.2024:„15. Žalobca zdôvodnil dovolanie nesprávnym právnym posúdením veci (§ 432 v spojení s
§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), pričom ako právnu otázku, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, vymedzil otázku, či písomná výzva banky v zmysle § 92
ods.8zákonaobankáchmusíokremupozorneniadlžníkanajehoomeškaniesúhradoujehopeňažného
záväzku obsahovať aj iné osobitné obsahové náležitosti. Z obsahu dovolania je zrejmé, že pod „inými

osobitnými obsahovými náležitosťami“ mal dovolateľ na mysli – vzhľadom na odôvodnenie napadnutého
rozsudku odvolacieho súdu – najmä upozornenie na možnosť postúpenia pohľadávky tretej osobe... 18.
Dovolací súd však považuje za potrebné poukázať na uznesenie najvyššieho súdu z 27. septembra
2023 sp. zn. 9Cdo/165/2022, v ktorom najvyšší súd riešil práve otázku nastolenú dovolateľom v tu
posudzovanej veci a uviedol, že „niet žiadneho dôvodu [...] vyžadovať, aby výzva banky adresovaná

dlžníkovivzmysle§92ods.8zákonaobankáchobsahovalaďalšie,osobitnénáležitostinežtieexplicitne
vyjadrené,[...]atoa)preukázateľnézaslaniepísomnejvýzvybankydlžníkovi(vomeškaní)ab)dlžníkovo
následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Z predmetného ustanovenia však pri použití žiadnej
z výkladových metód nevyplýva povinnosť banky osobitne oznámiť klientovi možnosť postúpenia čo i
len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu. Banka nie je povinná osobitne upozorňovať

resp. informovať klienta/dlžníka na skutočnosť, že po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie dlhu bude
oprávnená postúpiť pohľadávku na inú osobu. Z výzvy na zaplatenie nemusí výslovne vyplývať, že ak
dlžník sumu neuhradí, veriteľ pristúpi k postúpeniu pohľadávky, musí z nej však byť bez akýchkoľvek
pochybností zrejmá konkrétna špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť.“ V uznesení z 27.
septembra 2023 sp. zn. 9Cdo/165/2022 tiež najvyšší súd (s odkazom na predchádzajúce rozhodnutie

sp. zn. 7Cdo/191/2021) uviedol, že „za výzvu na plnenie pred postúpením podľa § 92 ods. 8 zákona o
bankách možno považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, ak jeho obsahom je výzva
dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky“. 19. Dovolací súd v tejto súvislosti odkazuje na predchádzajúce
rozhodnutia, obsahujúce výklad o ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, v zmysle ktorých do
tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ

niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom
rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali (rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/6/2017, 3Cdo/158/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 6Cdo/21/2017,
6Cdo/129/2017, 8Cdo/33/2017). Keďže však uznesenie z 27. septembra 2023 sp. zn. 9Cdo/165/2022
v čase vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu v tu posudzovanej veci a v čase podania dovolania ešte

neexistovalo, pričom aj v súčasnosti ide zatiaľ o jednotlivé uznesenie bez ďalších naň nadväzujúcich
rozhodnutí, dovolací súd prípustnosť dovolania posudzoval podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b)
CSP. 20. V tu posudzovanej veci dovolací súd nevidí dôvod odchýliť sa od záverov uznesenia z 27.
septembra 2023 sp. zn. 9Cdo/165/2022 prezentovaných vyššie (v bode 18 tohto odôvodnenia). Nadoplnenie je možné uviesť, že ak by zákonodarca chcel uložiť banke povinnosť vo výzve podľa § 92 ods.
8 zákona o bankách upozorniť na možnosť postúpenia pohľadávky, bol by to v citovanom ustanovení
výslovneuviedolpodobneakojevustanovení§53ods.9Občianskehozákonníkavýslovneformulovaná

požiadavka, aby veriteľ pred predčasným zosplatnením pohľadávky upozornil spotrebiteľa na uplatnenie
tohto práva. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách takéto upozornenie nevyžaduje. Potrebe chrániť
spotrebiteľa ako slabšiu stranu zmluvného vzťahu zodpovedá aj taká výzva na zaplatenie pohľadávky,
v ktorej nie je uvedené upozornenie na možnosť jej postúpenia. Aj z takejto výzvy (ak mu bola riadne
doručená) sa spotrebiteľ má možnosť dozvedieť o tom, že veriteľ voči nemu eviduje nezaplatenú splatnú

pohľadávku, čo mu dáva možnosť na túto situáciu primerane reagovať. Zákon v žiadnom ustanovení
nevylučuje spojenie dvoch právnych úkonov do jednej listiny, preto nemožno neakceptovať riadne
doručenú výzvu na zaplatenie dlhu len preto, že táto výzva bola spojená s vyhlásením predčasnej
splatnosti pohľadávky. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že nie je možné
považovať za správny právny názor odvolacieho súdu, že vo výzve podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách
musí banka klienta upozorniť na možnosť postúpiť pohľadávku na tretí subjekt a že výzvu, ktorá je

spojená s vyhlásením predčasnej splatnosti pohľadávky, nemožno považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8
zákona o bankách. Z toho vyplýva, že dovolaním napadnutý rozsudok spočíval na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP), preto bolo dovolanie nielen prípustné, ale aj dôvodné a dovolací súd
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP). Keďže dôvody zrušenia (nesprávne
právne posúdenie a v dôsledku toho nedostatočné vykonanie a vyhodnotenie dôkazov – viď nižšie)

sa týkali aj rozsudku súdu prvej inštancie, dovolací súd s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a
rýchlosti konania (čl. 17 Základných princípov CSP) konštatuje, že nápravu nemožno dosiahnuť iba
zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu. Preto dovolací súd podľa § 449 ods. 2 CSP zrušil aj rozsudok
súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 450 CSP). 22. V ďalšom
konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP), opätovne posúdi

otázku, či žalobca preukázal splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách (porov. rozsudok
najvyššieho súdu z 27. októbra 2021 sp. zn. 4Cdo/162/2020 – R 6/2022), pričom vezme do úvahy
a vyhodnotí výzvy a doručenky predložené žalobcom (z ktorých vyplýva, že zásielky sa právnemu
predchodcovi žalobcu vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote), a to aj s ohľadom na právnu vetu
zrozsudkunajvyššiehosúduz15.decembra2020sp.zn.5Cdo/36/2020(R4/2021).“Žalobcapoukazuje

na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/162/2022, zo dňa 25.06.2024: „35.
K položeným otázkam žalovanej 1/ a žalovanej 2/ dovolací súd uvádza, že ide o obdobné otázky,
ktoré možno zhrnúť do otázky, či je zmluva o flexihypotéke neplatná, ak podstatné náležitosti zmluvy
sú uvedené odkazom na samostatnú listinu - prílohu k zmluve, ktorá nebola zmluvnými stranami
podpísaná? V tejto otázke dovolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

sp.zn.4Cdo/9/2019z27.mája2020,sozávermiktoréhosastotožňuje:„vprejednávanejvecijepotrebné
uprednostniť výklad, ktorý rešpektuje vôľu zmluvných strán, pred výkladom, ktorý vedie k absolútnej
neplatnosti účastníkmi uzatvorenej zmluvy. Ak teda strany uzatvorili zmluvu, ktorej podstatné náležitosti
sú v listine podpísanej obidvomi stranami určené výslovným odkazom na samostatnú listinu, ktorá
nebola podpísaná, nespôsobuje to bez ďalšieho neplatnosť tejto zmluvy za podmienky, že ich prejav

vôle bol dostatočne určitý a zmluvný konsenzus pokrýva aj tieto dojednania. Stačí, že zmluvné strany
ju vyhlásia za súčasť zmluvy v podpísanom texte vlastnej zmluvy.“ 36. V preskúmavanej veci súdy
nižších inštancii vyvodili neplatnosť zmluvy o poskytnutí flexihypotéky z dôvodu, že príloha k zmluve
označená ako Základné podmienky úveru nebola medzi stranami individuálne dojednaná a zmluva o
poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie neobsahovala základne náležitosti podľa § 75 ods. 4 zákona

o bankách. Zo zmluvy o poskytovaní flexihypotéky na refinancovanie reg. č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/
XXX z 30. júna 2014 a z prílohy Základné podmienky úveru reg. č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX (l. č.
250 – 253spisu) vyplýva, že v prílohe sú uvedené podstatné náležitosti zmluvy o hypotekárnom úvere,
a to suma poskytnutého hypotekárneho úveru a jeho splatnosť a označenie nehnuteľnosti, na ktorú sa
poskytuje hypotekárny úver, ktorá je zároveň aj predmetom zabezpečenia (náležitosti podľa § 75 ods.

4 písm. b), c), e) zákona o bankách). V prvej časti zmluvy o poskytnutí flexihypotéky označenej ako
Úvod, účastníci zmluvy vyhlásili, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všetky jej prílohy, ktorými okrem
iných je aj príloha Základné podmienky úveru. Dovolací súd k danej veci uvádza, že právny poriadok
nezakazuje použitie listiny vo forme prílohy k zmluve, neupravuje čo by príloha mala/mohla obsahovať.
Preto za určujúci v danej veci je nevyhnutné považovať prejav vôle účastníkov zmluvy, ktorí ak v zmluve

vyhlásia prílohu za neoddeliteľnú súčasť zmluvy, na zmluvu a prílohu je potrebné hľadieť ako na jeden
celok a prílohu posudzovať ako formu vyjadrenia obsahu zmluvy, aj keď nebola stranami podpísaná.“
Žalobca dáva súdu do pozornosti skutočnosť, že Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. sú
súčasťou zmluvy ( časť II ods. 2 Zmluvy) . Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal pri podpise zmluvymožnosť sa s ich obsahom oboznámiť a v prípade, že z ich ustanoveniami nesúhlasil, zmluvu o úvere
nepodpísať. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukazuje na Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo
dňa 22.07.2015, sp. zn. 15Co/110/2015 „V konaní nebolo sporným a odvolací súd akceptuje závery

odvolateľa, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka tzv. absolútnym obchodom a preto sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Zároveň je ale tiež zmluvou spotrebiteľskou, konkrétne zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák.
č. 258/2001 Z.z., čo tiež nebolo medzi účastníkmi sporné a preto sa zároveň spravuje i ustanoveniami
tohto zákona, ktoré majú vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Obchodného zákonníka o zmluve o

úvere postavenie tzv. lex specialis. Použijú sa teda vo vzťahu k ustanoveniam Obchodného zákonníka
prednostne. Keďže potom ani zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ani Občiansky zákonník
v ust. § 52 a nasl. Slúžiacich na ochranu spotrebiteľa nezakazuje časť obsahu zmluvy určiť aj s odkazom
na všeobecné obchodné podmienky, čo výslovne umožňuje § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka,
odvolací súd súhlasí i s názorom odvolateľa, že i časť obsahu spotrebiteľskej zmluvy môže byť
účinne upravená vo všeobecných obchodných podmienkach, čo napokon takisto nebolo v predmetnom

konaní sporné.“ Treba tiež podotknúť, že žiadna norma spotrebiteľského práva Slovenskej republiky
alebo Európskej únie nevyžaduje, aby spotrebiteľská zmluva bola vyhotovená ako jediný dokument,
resp. aby každá časť takého dokumentu bola osobitne podpísaná. Možno poukázať aj na rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit C-42/15. V citovanej veci Súdny dvor interpretoval smernicu o
spotrebiteľských úveroch, ktorá prikazuje písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súdny dvor

v tejto súvislosti judikoval, že pri tejto úprave „zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako
jedinýdokument,alevšetky[podstatnénáležitosti]musiabyťvyhotovenépísomnealebonainomtrvalom
nosiči“.

9. Podľa § 52 ods.1-4 Občianskeho zákonníka ( účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere)

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka ( účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere) ak ide
o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

11. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.

12. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ( účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere) ak ide o plnenie v

splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky.

13. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka ( účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere) veriteľ môže

svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému ( ods.1). S postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (ods.2).

14. Podľa § 525 ods.2 Občianskeho zákonníka ( účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere) postúpiť
nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa

zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

15. Podľa § 1 ods.6 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( účinný do 31.5.2017) ďalej len „ o ZoSÚ“ak spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú splátky alebo
sameníspôsobsplácaniaaktorejúčelomjezabrániťprípadnémusúdnemukonaniuonárokochveriteľa,

pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú pre spotrebiteľa
horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vzťahujú sa
na novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ustanovenia § 1 až 3, § 4 ods. 5, § 5, § 6, § 8, § 9 ods. 1 a ods.
2 písm. a) až l) a o) a t), ods. 4 a 6 až 8, § 11, § 12, § 14, § 16, § 18 až 23 a § 25 až 27.

16. Podľa § 17 ods.1 písm.b/ ZoSÚ ( účinný v čase podpisu zmluvy o úvere) práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,
ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a prechádza alebo
postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka,
ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 7 ods.1 ZoSÚ ( účinný do 31.5.2017) veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 7 ods.17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a)
poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a
5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

19. Podľa § 7 ods.20 ZoSÚ ( účinný do 31.5.2017) na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

20. Podľa § 7 ods. 24 písm.a/ ZoSÚ ustanovenia odsekov 19 až 23 sa nevzťahujú na spotrebiteľský
úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých podľa tohto zákona (ďalej len
"refinancovaný úver") alebo na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je navýšenie
výšky spotrebiteľského úveru (ďalej len "navýšený úver"), ak výška poskytnutého spotrebiteľského úveru

výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov.

21. Podľa § 7 ods.28 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní príjmu spotrebiteľa zohľadňovať jeho očakávané zníženie,
a to najmä z dôvodu očakávaného začatia poberania starobného dôchodku počas doby splácania úveru.

22. Podľa § 11 ods.2 ZoSÚ ( účinného do 31.12.2017) ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti

splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

23. Podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzkupostúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na

bývanie podľa osobitného predpisu.

24. Súd na základe vykonaného dokazovania považoval za nesporné a preukázané, že žalovaná
a pôvodný veriteľ VÚB banka, a.s. uzatvorili dňa 4.5.2017 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru
„ Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX, ktorá je spotrebiteľská. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie

úveru, za účelom refinancovania 2 pôvodných úverov žalovanej : 1/ od Slovenskej sporiteľne, a.s. vo
výške 12.000€ ( so zostatkom úveru 11.237€ s mesačnou splátkou 176€ ) a 2/ od Slovenskej sporiteľne,
a.s. na kreditnú kartu vo výške 300€. Výška nového úveru bola podstatne vyššia, než refinancované
úvery a to v sume 17.000,- €, lehota splatnosti: 96 mesiacov, čerpanie úveru: 04.05.2017, celkový
počet splátok: 95, dátum prvej splátky: 15.06.2017, dátum poslednej splátky: 15.04.2025, doba trvania
Zmluvy: do splatenia všetkých záväzkov dlžníka podľa Zmluvy, výška úrokovej sadzby: 6,90 % p. a.

s mesačnou splátkou vrátane poistného: 233,24 €, RPMN 7,78 % (s poskytnutou zľavou na základe
využitia voliteľnej služby, bez zľavy vo výške 9,99 %) , odplata: 8,90 % (s poskytnutou zľavou na
základe využitia voliteľnej služby, bez zľavy vo výške10,90 %), najvyššia prípustná výška odplaty:
19,62 %, priemerná RPMN: 8,99 %, poplatok za poskytnutie úveru: 340,- €, celkové náklady spojené
s úverom: 5.497,80 € (s poskytnutou zľavou na základe využitia voliteľnej služby, bez zľavy vo výške

7.151,75 €), celková čiastka spojená s úverom: 22.497,80 € (s poskytnutou zľavou na základe využitia
voliteľnej služby, bez zľavy vo výške 24.151,75 €) Podaním zo dňa 28.12.2018 požiadala žalovaná
postupcu o zmenu zmluvných podmienok a to o odklad anuitných splátok o 6 mesiacov s predĺžením
lehoty splatnosti s účinnosťou od 11.01.2019. Postupca a žalovaná uzatvorili dňa 03.01.2019 Dodatok
k Zmluve, na základe ktorého sa dohodli na odklade dohodnutých splátok v období od 15.12.2018 do

15.05.2019. Žalovaná si neplnila povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy riadne a včas, na základe čoho bola
opakovane zo strany Postupcu vyzývaná na zaplatenie omeškaných splátok úveru. Nebolo sporné, že
žalovaná čerpala dňa 04.05.2017 peňažné prostriedky v celkovej výške 17.000,- € a z poskytnutého
úveru uhradila sumu v celkovej výške 5.962,45 € a úhrady boli započítané nasledovne: na istinu suma
3.045,73 €; na zmluvný úrok suma 2.546,10 €; na úrok z omeškania suma 1,62 €, na poplatky suma

369€.Žalobcasivtomtokonaníuplatňujesumu18.513,98€,ktorápozostávazistinyvovýške13.954,27
€, riadnych úrokov vo výške 3.105,90 € a úrokov z omeškania vo výške 1.453,81 €, pričom neuhradená
istina z úveru prestavuje 13.954,27 €.

25.Priposúdeníbonityžalovanejprávnypredchodcažalobcuoverilnávratnosťnazákladenasledovných

informácii: Informácie o príjmoch: čistý mesačný príjem: 520,- €, overený dopytom do Sociálnej
poisťovne, ktorého výsledok predložili v prílohe, žalovaná bola zamestnaná na trvalý pracovný pomer.
Informácie o rodinných pomeroch: slobodný, počet vyživovaných detí: 0, počet členov rodiny: 1 (vrátane
žalovaného) Informácie o výdavkoch: náklady na zabezpečenie základných životných potrieb: 199,48
€, iné peňažné záväzky: splátkový úver s mesačnou splátkou 170,- € a kreditná karta s rámcom 300,-

€. Oba tieto úvery boli v zmysle záverečnej časti čl. I ods. 1 Zmluvy konsolidované poskytnutým úverom
a zanikli. Iné pohľadávky žalovanej neboli zistené. V prílohe predložil výsledok dopytu do úverového
registra, ktorým tieto údaje veriteľ overil. Ukazovateľ schopnosti splácať (disponibilný zostatok 320,52
€) 520€ – 199,48€ = 320,52€.

26. Vzhľadom na to, že žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie dlžnej sumy voči žalovanej na základe
postúpenia pohľadávky medzi ním a jeho právnym predchodcom - bankou, bolo povinnosťou súdu
skúmať, či je žalobca nositeľom aktívnej vecnej legitimácie. Zo znenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách v spojení s § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov vyplýva, že prvá obligatórna podmienka pre platnú cesiu

bankovej pohľadávky je existencia splatnej pohľadávky. Možnosť predčasne zosplatniť spotrebiteľský
úver v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka je upravená v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s
tým, že pre platné zosplatnenie úveru je potrebné kumulatívne dodržanie tam stanovených podmienok,
a to: (i) ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, (ii) dohoda medzi
veriteľom a dlžníkom o tom, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh, (iii) uplatnenie

práva najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a (iv) upozornenie
spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Až po kumulatívnom splnení
uvedených podmienok možno dospieť k záveru, že došlo k platnému zosplatneniu spotrebiteľského
úveru. K naplneniu vyššie uvedených predpokladov však v prejednávanej veci nedošlo.27. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2020
pod sp. zn. 5Cdo/36/2020, ktorý vo vzťahu k doručovaniu jednostranných hmotnoprávnych úkonov a

dispozičnej sfére adresáta uviedol: "Princíp doručovania právnych úkonov ako podmienka ich účinnosti
vyplýva nielen z § 45 Občianskeho zákonníka, ale je jednou z hlavných zásad súkromného práva.
Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov
dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne
objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou

osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah (musí dôjsť
do jej dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím
režimom, t. j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví
zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo
určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité,
či sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie. Z podstaty doručovania tak pre účastníkov

zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť zabezpečiť v danom mieste alebo u určenej osoby prijímanie
zásielok. Pri zmene dohodnutého režimu doručovania majú zmluvné strany vzájomnú oznamovaciu
povinnosť, aby sa zabezpečila účinnosť doručovania právnych úkonov - zmluvnej strane nemožno
pričítať v jej neprospech, že doručovala na pôvodne dohodnutú adresu, ak jej táto zmena nebola včas
oznámená (zdôvoduprávnejistotyvprávnychvzťahovmožnoodporučiťdojednaťnotifikačnúpovinnosť

týkajúcu sa zmien v doručovaní výslovným spôsobom v zmluve). Je neprípustné, aby adresát porušením
povinnosti oznámiť novú adresu požíval výhody spočívajúce v zmarení právnych účinkov pre neho
nepriaznivých právnych úkonov, a to na úkor konajúcej osoby, ktorá koná v súlade s tým, čo bolo pre
doručovanie dohodnuté. Pri druhom spôsobe dojednania fikcie doručenia je irelevantné, či sa adresát
v mieste doručovania skutočne zdržiava - dôležité je to, ako vymedzil spôsob prijímania zásielok v

zmluve. Predpokladá sa, že ak účastník zmluvy uvedie určitú adresu, tak tým vymedzil svoju dispozičnú
sféru, kde má zabezpečenú možnosť oboznámiť sa s doručovanou zásielkou. Dispozičnou sférou je
vo všeobecnosti adresa uvedená zmluvnou stranou. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná žiadala
korešpondenciu zasielať na adresu D. X, F. X/X ( adresa jej prenájmu ), na tejto adrese sa nezdržovala
už v čase doručovania tretej upomienky ani oznámenia o zosplatnení dlhu a novú adresu banke

neoznámila. Banka jej písomnosti doručovala na adresu uvedenú v zmluve, ako jej korešpondenčnú,
takže obe písomnosti možno považovať za riadne doručené ich doručením poštou do dohodnutého
miesta v D., F. X/X.

28. Listom zo dňa 27.12.2019 označenom ako Tretia upomienka – pokus o zmier postupca vyzval

žalovanú k úhrade omeškaných splátok v celkovej výške 772,83 € ( čo predstavuje pri splátke 233,24€
splatnej vždy v 15.- tom dni v mesiaci omeškanie vo výške 3,3 splátky za obdobie od 9-12/2019 ) ,
s tým, že žalovaná bola v tomto podaní zároveň upozornená na to, že v prípade ak nedôjde z jej
strany k úhrade dlžnej sumy okamžite, postupca je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru
a odstúpiť od zmluvy. Zásielku si žalovaná neprevzala v odbernej lehote, ktorá uplynula dňa 21.1.2020 a

bola vrátená odosielateľovi ako neprevzatá dňa 27.1.2020. Banka vyhlásila úver za splatný výzvou na
predčasné splatenie zostatku úveru listom zo dňa 13.2.2020 adresovanej žalovanej ( dané na prepravu
17.2.2020) a zásielka sa vrátila odosielateľovi späť s oznamom „adresát neznámy“ dňa 19.2.2020.
V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové
pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu

pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením
príslušnej splátky, a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ je teda podmienená tým,
že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije.
Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z tretej upomienky je zrejmé, že žalovaná

bola k 27.12.2019 v omeškaní s 3,3 splátkami, teda úver bol zosplatnený pre splátku splatnú v 9/2019.
Vo výzve chýba upozornenie v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva zospaltniť dlh a z
ustanovenia § 565 veta druhá OZ vyplýva, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej
dlžnejsumyvyužiťnajneskôrdosplatnostinajbližšejnasledujúcejsplátky, ktorou bolasplátkaza2/2020,
splatná dňa 15.2.2020 a toto právo využil až podaním daným na poštu dňa 17.2.2020, teda po uplynutí

splatnosti najbližšie splatnej splátky. Z týchto dôvodov nebol dodržaný zákonom stanovený postup pri
mimoriadnom zosplatnení dlhu.29. Súd mal za to, že úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods.2
ZoSÚ ( účinného do 31.12.2017) , z dôvodu hrubého porušenia povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1
ZoSÚ, pretože veriteľ pri posudzovaní bonity klienta nevychádzal bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,

výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Avšak súd mal za
to, že veriteľ pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1 cit. predpisu a nebol preto oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splateniespotrebiteľskéhoúveru. Zanekonaniesodbornoustarostlivosťousúdpovažovalnedostatočné

posúdenie schopnosti dlžníka splácať zvýšenie pôvodného refinancovaného úveru ( 11.237€ + 300€
spolu 11.537€) zvýšeného novým úverom o 5.463€ bez zohľadnenia toho, že žalovaná mala problém
splácaťužsplátkupôvodnéhoúveru,(ktorýsasnažilarefinancovať) vovýške176€a budúcehopoklesu
príjmužalovanej. Užzožalobcompredloženýchlistínvyplýva,ževeriteľvychádzalpriposkytnutínového
úveru z predpokladu, že žalovaná bude dosahovať príjem 520€ mesačne pri totožných mesačných
výdavkoch po celú dobu trvania úveru, avšak jej príjem bol zabezpečený v takejto výške len pracovným

pomerom ( dočasným a nie trvalým) len na dobu určitú do 31.1.2018, čo je zrejmé z listín predložených
žalobcom ( č.l. 98 spisu) a bývala v podnájme, takže si veriteľ musel byť vedomý už v čase poskytnutia
úveru so splátkou 233,24€ mesačne, že od 1.1.2019 žalovaná nebude mať príjem 520€ mesačne ale
nižší a túto skutočnosť vôbec nebral do úvahy, hoci táto významne ovplyvňuje schopnosť žalovanej úver
v takejto výške splácať. Súd konštatuje, že právny predchodca žalobcu pri poskytnutí úveru nekonal

s odbornou starostlivosťou v súlade s ust. § 7 ods.1 ZoSÚ pri posudzovaní bonity klienta pri podstatnom
navýšení refinancovaného úveru, napriek tomu, že obstaral údaje požadované v ust. § 7 ods.17 a 20
ZoSÚ ( účinný do 31.5.2017) avšak nebral do úvahy dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver
a predpokladanú úplnú možnú stratu príjmu žalovanej po ukončení jej pracovného pomeru na dobu
určitú ( § 7 ods.28 ZosÚ). Preto námietka žalovanej, že právny predchodca žalobcu nebol oprávnený

zosplatniť dlh, a ani tak v súlade so zákonom neurobil, bola dôvodná a preto k predčasnej splatnosti
dlhu zákonným spôsobom nedošlo. Právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu nezosplatnenú
pohľadávku a žalobca nemá teda aktívnu vecnú legitimáciu v spore; nie je nositeľom práva, ktorého sa
žalobou domáha. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a žalovanej, ktorá mala v konaní plný
úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Trenčín (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný

poriadok).