Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/85/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220210842
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7220210842.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
T. C., narodená XX.XX.XXXX a J. C., narodená XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J., I. R.. X, J., deti rodičov: S.. K. C., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. X, J., zastúpená: JUDr. Miriam Jachymová, advokátka so sídlom Pražská
4, Košice a X.. N. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom S. T. XX, t. č. W. X, J., zastúpený.: JUDr.
Kristína Malá Piovarčíová, advokátka, so sídlom Štúrova 20, Košice v konaní o návrhu otca na zmenu
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku

Mestského súdu Košice, č.k. K2-19P/141/2020-596 zo dňa 15.5.2024 v spojení s opravným uznesením,
č.k. K2-19P/141/2020-608 zo dňa 31.05.2024 a opravným uznesením č.k. K2-19P/141/2020-664 zo dňa
11.09.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II., III., VI., VII., VIII..

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom T. a
J. C.. Otec podal návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a na zmenu súdneho
rozhodnutia, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Návrh bol podaný s
odôvodnením, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov bude v súlade s najlepším záujmom detí,
rešpektujúc právo detí na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov ako aj právo detí na udržanie
pravidelného, rovnocenného kontaktu.

2. Matka s návrhom otca nesúhlasila. Podľa jej názoru osobná striedavá starostlivosť nie je v najlepšom
záujme maloletých detí.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Mestský súd Košice, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom č.k.

K2-19P/141/2020-596 zo dňa 15.5.2024 rozhodol tak, že:

„ I. M e n í rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. 18P/4/2017 z 11.5.2017 v spojení s opravným
uznesenímOkresnéhosúduKošiceII,sp.zn.14P/1/2016zodňa20.2.2018srozsudkomKrajskéhosúduv Košiciach, sp. zn. 7CoP/125/2018 zo dňa 29.11.2018 v časti úpravy rodičovských práv a povinností
nasledovne:

Maloletú T. C., narodenú XX.X.XXXX a maloletú J. C., narodenú XX.XX.XXXX z v e r u j e do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Striedaváosobnástarostlivosťsabuderealizovaťtak,ževnepárnomtýždnibudúmaloletédetivosobnej
starostlivosti otca a v párnom týždni budú maloleté deti v osobnej starostlivosti matky s tým, že maloleté

deti si budú odovzdávať a preberať vždy v nedeľu predchádzajúcu týždennému intervalu starostlivosti
toho, ktorého rodiča o 18:00 hod. v mieste bydliska toho rodiča, u ktorého starostlivosť začína.

O s o b i t n ý režim starostlivosti o maloleté deti platí počas školských prázdnin, kedy deti budú v
osobnej starostlivosti otca počas

- letných prázdnin každý kalendárny rok od 1.7. od 9:00 hod. do 16.07. do 09.00 hod. a od 01.08. od
09:00 hod. do 17.08. do 09.00 hod.
- vianočných prázdnin v párnom roku od prvého dňa prázdnin od 09:00 hod. do 30.12 do 09:00 hod.
- vianočných prázdnin v nepárnom roku od 30.12. od 16:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 16:00
hod.

- jarných prázdnin v párnom roku od prvého dňa prázdnin od 09:00 hod. do nedele nasledujúcej po
poslednom dni prázdnin do 16:00 hod.
- veľkonočných prázdnin v nepárnom roku od prvého dňa prázdnin od 09:00 hod. do posledného dňa
prázdnin do 16:00 hod.

O s o b i t n ý režim starostlivosti o maloleté deti platí počas prázdnin, kedy maloleté deti budú v osobnej
starostlivosti matky počas
- letných prázdnin každý kalendárny rok od 16.07. od 09.00 hod. do 01.08. do 09.00 hod. a od 17.08.
od 09:00 hod. do 31.08. do 18.00 hod.
- vianočných prázdnin v párnom roku od 30.12. do 09:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 16:00 hod.

- vianočných prázdnin v nepárnom roku od prvého dňa prázdnin od 09:00 hod. do 30.12. do 09:00 hod.
- jarných prázdnin v nepárnom roku od prvého dňa prázdnin od 09:00 hod. do nedele nasledujúcej po
poslednom dni prázdnin do 16:00 hod.
- veľkonočných prázdnin v párnom roku od prvého dňa prázdnin od 09:00 hod. do posledného dňa
prázdnin do 16:00 hod.

Obaja rodičia sú p o v i n n í maloleté deti riadne pripravené odovzdať a prevziať v stanovenom čase
a na stanovenom mieste.

II. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa výživné neurčuje.

IV. Obom rodičom a maloletej J. n a r i a ď u j e výchovné opatrenie, a to podrobenie sa odbornej pomoci
za účelom zlepšenia komunikácie a vzťahov na RPPS Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,

po dobu 12 mesiacov.

V. Návrh otca na informačnú povinnosť matke z a m i e t a.

VI. Tento rozsudok je vykonateľný jeho d o r u č e n í m.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

VIII. O trovách štátu súd r o z h o d n e samostatným uznesením.“

4. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zo skutočného stavu vyplynuli zistenia o tom, že posledná
úprava výkonu rodičovských práv a povinností bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Košice
I., sp. zn. 18P 4/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP 125/2018 zo
dňa 29.11.2018, ktorým boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky s úpravou styku a stanoveniavýšky výživného zo strany otca. Už v tomto konaní bolo preukázané, že na strane oboch rodičov sú
dostatočné rodičovské kompetencie ako aj väzba maloletých detí na rodičov. Už v tom čase boli vzťahy
medzi rodičmi mimoriadne vážne narušené. Maloletá J. navštevovala predškolské zariadenie a maloletá

T. bola na prvom stupni základnej školy.

5. V konaní bolo súdom vykonané znalecké dokazovanie. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva,
že maloletá T. je psychicky stabilizovaná, citovo vyrovnaná a spokojná, neboli u nej zistené výraznejšie
symptómy oslabenej emočnej regulácie správania, ani prítomnosť patologických symptómov. Je citovo

naviazanénaobochrodičov,ktorýchakceptujeaktorýchnevylučujezosvojejblízkosti.Vzhľadomnasvoj
vek má bližší dôverný vzťah k matke. S otcom má vytvorený bezprostredný vzťah, vrátane komunikácie.
Spolupracuje s ním bez známok strachu a spontánne. Jej emočné regulácia je toho času nezrelá,
regulácia v správaní je primeraná veku. Vzťahová väzba maloletej je pozitívne nastavená na oboch
rodičov. Jej zážitková forma je primerane saturovaná vekovo aktuálnymi podnetmi rovnako u matky ako
aj u otca. Maloletá J. na úvod oznámila znalkyni, že striedavku nechce, chce to tak, ako je to teraz. Svoj

vzťah k otcovi vyjadrila ako stredný, to znamená, že niekedy je dobrý a niekedy je zlý. Priznala, že otec
ju naučil veľa vecí, ale s matkou je lepšie, aj keď to nevie vysvetliť. V závere zdôraznila, že chce byť s
mamou, pretože mama ju potrebuje a ona potrebuje mamu. Inak by bola mamka smutná aj ona by bola
smutná.Vzťahováväzbamaloletejjepozitívnenastavenánaobochrodičov,avšaksilnejšieemocionálne
puto má k matke, ktorá si ju citovo k sebe pripútala tým, že ju bránila, keď mala v škole problémy so

spolužiakmi a dôvodom bola práve jej matka. V tom čase sa vzájomne ochraňovali a vytvorili si medzi
nimi silné emocionálne puto. J. cíti povinnosť podriadiť sa a splniť všetky priania svojej matky, pretože
v opačnom prípade si myslí, že by svoju mamu zradila a ranila a boli by smutná obe. Jej zážitková
forma je primerane saturovaná vekovo aktuálnymi podnetmi rovnako u matky ako aj u otca. Je psychicky
pomerne dobre stabilizovaná, citovo je ešte nezrelá a decká. Neboli zistené výraznejšie symptómy

oslabenej emočnej regulácie správania ani prítomnosť patologických symptómov. Je citovo naviazané
na oboch rodičov, ktorých akceptuje a nevylučuje zo svojej blízkosti, avšak bližší vzťah má k matke, o
ktorú sa bojí a svojím spôsobom ju chce chrániť. U matky v emočnej regulácii boli zaznamenané známky
psychosomatického napätia, mierne zvýšená afektivita v jednotlivých meraných položkách avšak bez
výraznej patológie. V štruktúre osobnosti neboli zistené žiadne závažnejšie psychopatológie, ktoré by

boli v rozpore so zabezpečením starostlivosti a výchove maloletých dcér. U otca boli zistené limitované
zdroje na zvládanie záťaže, je prítomná tendencia hodnotiť sa vysoko. Boli zistené problémy v testovaní
reality, čo sa môže prejavovať určitým skreslením vo vnímaní udalostí, predovšetkým v emočne nabitých
situáciách, teda s vysokou pravdepodobnosťou aj v spore o osobnú starostlivosť o deti. Nejde však o
závažnú psychopatológiu, ktorá by mohla brániť vytvoreniu a ďalšiemu prehlbovaniu emočného vzťahu

sdcérami.Obedetimajútakkmatke,akoajkotcovi,primárnevytvorenúkvalitnúcitovúaemočnúväzbu,
avšak sekundárne sa zdá byť mierne oslabená v dôsledku nedorozumení medzi rodičmi, najmä voči
otcovi. Deti by mali poznať otca aj iným spôsobom a nielen tým, ako ho prezentuje matka. Medzi rodičmi
panuje dlhodobo silná vzájomná animozita, rodičia spolu verbálne nekomunikujú, základné informácie
si vymieňajú iba písomnou formou. Bolo by vhodné nájsť adekvátny spôsob verbálnej komunikácie

ohľadom výchovy detí za využitia služieb mediátorov, čím by sa skvalitnila výchova detí a posilnilo ich
celkový duševný, emocionálny osobnostný harmonicky vývin. Je veľmi dôležité, aby si obaja rodičia
uvedomili, že pre obe deti je nevyhnutné zachovať pocit bezpečia.

6. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k presvedčeniu, že aktuálna úprava zabezpečovania osobnej

starostlivosti o maloleté deti, ale najmä jeho reálna realizácia v priebehu konania, kedy matka
odmietla umožniť otcovi podieľať sa v širšom rozsahu na starostlivosti o deti, úlohu otca dlhodobo
vedome a úmyselne devalvuje, deti zaťahuje do rodičovského konfliktu a vystavuje ich tak testu lojality,
jednoznačne porušuje právo detí na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, a už vôbec
nemožno hovoriť o rovnocennom a rovnoprávnom osobnom styku s oboma rodičmi. Za daných okolností

súd vyhodnotil, že zmena formy osobnej starostlivosti je v záujme maloletých detí. Súd dodal, že , že niet
pochýb o tom, že zmena nebude pre nikoho z účastníkov konania jednoduchá. Bude preto úlohou otca
sa situácii prispôsobiť a korigovať svoje návyky, ktoré deti dlhodobo namietajú ako nevyhovujúce ( najmä
fajčenie a smrad z cigariet), aby s čo najväčšou mierou empatie (ktorú znalkyňa označila za jeho slabú
stránku)začalpristupovaťkdcéramakichpotrebám. Mimoriadnedôležitébude,abymatkasplnilasvoju

povinnosť, na ktorú doteraz nielenže zanevrela, ale dokonca konala v jej rozpore, a teda deti na pobyt
u otca pripraviť, čím sa samozrejme nemyslí len materiálne zabezpečenie, ale aj psychická príprava,
vhodné a primerané usmernenie tak, aby sa dokázali prispôsobiť situácii s čo možno najmenšou mierou
stresu.7. K rozsahu výživného konštatoval, že otec deklaroval, že aj počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti je ochotný prispievať k rukám matky výživné na maloleté a matka žiadala túto zachovať.

Na strane otca k podstatnej zmene pomerov oproti pôvodnému rozhodnutiu nedošlo, matka je aktuálne
nezamestnaná. Matka svoje majetkové pomery žiadnym spôsobom napriek opakovaným výzvam súdu
nepreukázala, pričom výdavky ktoré uvádzala boli podstatne vyššie ako jej príjmy. Aj keď má súd
v konaní vyšetrovaciu zásadu, nezbavuje to účastníkov konania dôkazného bremena ani splnenia
povinnostíktorésúdúčastníkoviuloží.Zobsahuspisuvyplýva,žematkanepracujedlhodobo,vpriebehu

konania pracovala len v krátkych časových úsekoch, bola dlhodobo práceneschopná, čo jej však
nebránilo napr. cestovať s deťmi na rôzne tanečné súťaže a výlety. Uviedla, že si prácu hľadá cestou
známych, ale žiadnym spôsobom nepreukázala, že by vyvíjala aktivitu v tomto smere. Ako zdroj príjmu
označila príjem z prenájmu domu približne vo výške 1000 €, daňové priznanie ani zmluvu preukazujúcu
tento zmluvný vzťah nepredložila. Vychádzajúc z obsahu listinných dôkazov a tvrdení rodičov majú
rovnaký príjem. Vzhľadom k tomu, že striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať v rovnomernom

rozsahu, súd vyživovaciu povinnosť počas trvania striedavej osobnej starostlivosti s odkazom na cit. ust.
§ 62 ods. 6 zákona o rodine neurčil. Súd však zdôrazňuje, že neurčením rozsahu vyživovacej povinnosti
táto voči deťom nezanikla. Otec prejavil ochotu k jej rukám výživné naďalej platiť dobrovoľne.

8. Súd prvej inštancie zároveň nariadil výchovné opatrenie a to obom rodičom a mal. J. za účelom

zlepšenia komunikácie vzťahov (výrok VI.). Svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že u mal. J. konštatuje
potrebu za účelom zlepšenia komunikácie nie len medzi rodičmi, ale je dôvodné korigovať mal. J., ktorej
správanie sa javí byť problematická, a teda je na mieste aplikovať vhodne zvolenú odbornú metódu. Po
rozhovore s mal. T. súd bol toho názoru, že mal. zvládne túto situáciu v rodine aj bez odbornej pomoci.
Na návrh právnej zástupkyne otca súd vyslovil predbežnú vykonateľnosť svojho rozsudku.

9. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

10. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd s poukazom na ustanovenia § 121, § 2 ods. 1, 2, § 111
písm. b/, § 120 a § 1 CMP a § 217 ods. 1 CSP a podľa ustanovení Zákona o rodine, a to čl. 5, § 36,

§ 24 ods. 1 a 4, § 24 ods. 3, 5, § 62.

III. Obsah odvolania matky a vyjadrenie účastníkov konania k odvolaniu

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie s výnimkou výroku IV. o nariadení výchovného opatrenia podala
odvolanie matka. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, kedy navrhuje výrok IV. potvrdiť uzavrel
odvolací súd, že odvolanie nie je podané proti danému výroku ako aj výroku o zamietnutí návrhu otca
na uloženie informačnej povinnosti. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti úpravy
rodičovských práv a povinností zmenil a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou J. a T.

každý párny týždeň od stredy od 17:00 hod. do nedele do 15:00 hod. s tým, že ostatné ustanovenia
zostávajú v platnosti. V odvolaní uviedla, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukazuje
na závery znaleckého posudku Dr. J. č. XX/XXXX, kedy znalkyňa zdôraznila, že by bolo vhodné nájsť
adekvátny spôsob verbálnej komunikácie ohľadom výchovy maloletých detí. Je však dôležité, aby si
obaja rodičia uvedomili, že pred obe deti je nevyhnutné zachovať pocit bezpečia. Z psychologického

hľadiska nie je striedavá osobná starostlivosť vhodná pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie
si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. J. odmieta striedavú osobnú starostlivosť a bolo zistené, že
u nej sú výchovné a adaptačné problémy. Súd nepremietol názor detí do rozhodnutia súdu. Striedavá
výchova nie je vhodná u rodičov, ktoré majú neustále konflikty a negatívne emócie. Kolízny opatrovník
odporučil, aby súd rozšíril stretávanie sa otca od stredy do nedele a zároveň nariadil výchovné opatrenie.

Súd nariadil striedavú osobnú starostlivosť 12 až 14 ročným deťom v puberte, ktoré sú už dostatočne
vyspelé a vedia svoj názor samostatne vyjadriť.

12. K odvolaniu matky bolo podané písomné vyjadrenie otca, ktorý navrhuje rozsudok v napadnutom
rozsahu potvrdiť ako vecne správny. K odvolacím námietkam uviedol otec, že tieto sú totožné s jej

tvrdeniami pred súdom prvej inštancie a súd sa s týmito námietkami dostatočne zaoberal a vyrovnal.
Všetky výhrady matky boli v dokazovaní vyvrátené. Matka odmieta striedavú starostlivosť, ale bez
jedného relevantného a konkrétneho dôvodu okrem jej výslovného nesúhlasu. Striedavá starostlivosť sa
začala realizovať zmysle predbežne vykonateľného výroku súdu prvej inštancie a funguje od 16.06.2024až doposiaľ bez väčších problémov. Spoločne bol s dcérami na dovolenke v D. či na kúpalisku v K..
Matka vyberá kontext znaleckého posudku a to bez v súvislosti s ostatným obsahom. Poukazuje na to,
že otec avizoval nezákonný postup psychiatričky v Detskej fakultnej nemocnici v J., kedy matka odviedla

dcéru bez jeho súhlasu. Pomery zistené kolíznou opatrovníčkou, však tvrdenia matky a neprofesionálnu
diagnostiku doktorky W. vyvracajú v celom rozsahu. Vo veciach detí dokáže s matkou komunikovať.
Zároveň poukazuje na to, že kolízna opatrovníčka dňa 15.05. 2024 uviedla, že navrhuje deti zveriť do
striedavej osobnej starostlivosti.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň
vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej

podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru,
že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. v jeho
napadnutom rozsahu.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15.Podľa§387ods.2 CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Predmetom preskúmavanej veci v odvolacom konaní vzhľadom na odvolacie námietky matky
vyjadrujúcej nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie sa stala
rozhodnouotázkaposúdeniapredpokladovpre zmenudoterajšiehosúdnehorozhodnutiaaprezverenie

maloletej J. a T. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s následnou úpravou výživného a
vyslovenia predbežnej vykonateľnosti výroku rozsudku.

17. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a
vcelomrozsahusastotožňujesnímprijatýmizávermi.Súdprvejinštanciesprávnevyhodnotilexistenciu

zmeny pomerov pre zmenu pôvodného súdneho rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloleté detí
zo strany rodičov v súlade s ustanovením § 26, § 24 zákona o rodine. O posudzovaní nestanovenia
výživného rozhodoval v súlade s ustanoveniami § 62, § 75 zákona o rodine.Ohľadne skutkových
otázok posudzovaných súdom prvej inštancie neučinil odvolací súd odlišný skutkový záver. Odvolací
súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci a nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od

týchto záverov odchýliť, príp. zopakovať alebo doplniť dokazovanie.

18. Vychádzajúc z obsahu námietok matky, táto nesúhlasí so zvolenou formou osobnej starostlivosti o
maloleté dcéry, tvrdiac, že súd nedostatočným spôsobom vyhodnotil zistený skutočný stav, neprihliadol
na názor maloletých detí a negatívnu a konfliktnú komunikáciu medzi rodičmi a nevyhodnotil dané

skutočnosti v neprospech zvolenej formy osobnej starostlivosti.

19. S danými námietkami sa súd prvej inštancie vyrovnal a to dostatočným spôsobom. Súd pri
rozhodovaní o tom, či sú dané podmienky pre zmenu súdneho rozhodnutia pri forme starostlivosti
o maloleté deti skúmal existenciu predpokladov pre prijatie záveru o zmene osobnej starostlivosti

matky na striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov a posúdil dôsledne všetky rozhodné kritéria pre
prijatie záveru o vhodnosti danej formy starostlivosti vrátane rodičovských predpokladov na strane otca
prihliadol na najlepší záujem maloletých detí. Súd posudzoval pomery v čase pôvodného a súčasného
konania s poukazom na to, že pôvodnom konaní bolo preukázané, že na strane oboch rodičovsú dostatočne rodičovské kompetencie ako aj väzba maloletých deti na rodičov a zmenu pomerov
vyhodnotil správne.

20. Vychádzajúc z ustanovenia § 24 ods. 4 a 5 Zákona o rodine je možné uzavrieť, že súd pri
rozhodovaní o zmene výkonu rodičovských práv a povinností prihliadol na zákonné kritéria, a to je právo
maloletých detí na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. Prihliadol na citové väzby, vývinové potreby
a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

21. Pri rozhodovaní o zverení do striedavej výchovy rodičov, je treba vychádzať z premisy, ako
to správne realizoval súd prvej inštancie, že záujmom dieťaťa je, aby bolo zverené predovšetkým do
starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim
dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Na druhej strane striedavá starostlivosť nie je len
právom rodičov, ale aj ich povinnosťou (porovnaj napríklad Nález ÚS ČR sp.zn. I. ÚS 238/05 zo dňa
17.01.2006, uznesenie sp.zn. II. ÚS 278/08 zo dňa 12.06.2008).

22. Odvolací súd má za to, že súd zohľadnil kritéria, ktoré musia súdy z hľadiska nutnosti rozhodovať
v najlepšom záujme dieťaťa v konaniach o úprave výchovných pomerov vziať na zreteľ. Sú nimi najmä
1/ existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a jeho zverenie usilujúcu osobu, 2/ mieru zachovania
identity maloletého dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej ktorej

osoby, 3/ schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie maloletého dieťaťa do jej starostlivosti zaistiť jeho
vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby a napokon 4/ prianie maloletého
dieťaťa (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 26.05.2014 sp. zn. I. ÚS 2482/13).
Dané kritéria vymenoval vo svojom rozhodnutí aj Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí II.ÚS
56/2017.

23. V konaní, v ktorom má byť rozhodnuté komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti je za
účelom rozhodovania v najlepšom záujme dieťaťa nevyhnutné, aby u všetkých osôb, ktoré o zverenie
dieťaťa prejavia úprimný záujem všetky relevantné kritéria posúdiť samostatne a ak sú u všetkých týchto
osôb naplnené rovnakou mierou je žiaduce dieťa zveriť do výlučnej či striedavej výchovy týchto osôb

alebo prijať opatrenia, ktoré takýto postup v budúcnosti umožňujú. (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR
sp.zn. I.ÚS 2482/13).

24. K prvému kritériu, ktorým je existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie usilujúcou
osobou treba podotknúť, že obaja rodičia spĺňajú dané kritérium. Nemožno spochybniť, že väzba medzi

matkou a maloletým dieťaťom a otcom a maloletým dieťaťom je jedným z prvoradých predpokladov
vývoja ľudského jedinca a porušenie tejto prirodzenej ľudskej väzby je prípustné iba za situácie, ak
pre takýto zásah existujú závažné dôvody (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa
20.07.2010 sp. zn. IV. ÚS 2244/09).

25. Druhým kritériom je miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho
zvereniadostarostlivostitej,ktorejosobe.Pritomtokritériusúdysúvždypovinnéusilovaťoto,abyzásah
do rodinného života bol zásah minimálny. V danom kritériu sa ocitá posúdenie stability dieťaťa. Napriek
preferenciiprostrediamatkypredovšetkýmzostranymaloletejJ.niemožnépovažovaťprostredieotcaza
takéktorémaloletejneposkytnestabilitu.Zdôrazňujesapriposúdenídanéhokritéria dôležitosťtoho,aby

dieťa bolo zverené do starostlivosti osoby, ktorá uznáva dôležitosť iných blízkych osôb v živote dieťaťa
a ktorá kontaktu dieťaťa s takýmito osobami nebude brániť. Daná okolnosť bola súdom dostatočne
vyhodnotená . Akceptovanie dôležitosti blízkej osoby v živote dieťaťa najmä druhého rodiča je aj
zrkadlom schopnosti rodiča napĺňať emocionálne potreby dieťaťa. Vychádzajúc zo záverov znaleckého
posudku znalkyňa zdôraznila že je nevyhnutné, aby si matka detí uvedomila, že devalvácia pozície otca

tým, že sa deťom hovorí, že otec im nepomáha, nestará sa o domácnosť, že ich chce pripraviť o
bývanie a podobne na deti vplýva veľmi zle. Otec uznáva úlohu matky v živote spoločných detí . Postoj
matky k otcovi súd dostatočným spôsobom vyhodnotil vychádzajúc aj z nedostatočnej prípravy matky
maloletých na styk. Súd konštatoval, že matka odmietla umožniť otcovi podieľať sa v širšom rozsahu na
starostlivosti o deti, úlohu otca dlhodobo vedome a úmyselne devalvuje, deti zaťahuje do rodičovského

konfliktu a vystavuje ich tak testu lojality, jednoznačne porušuje právo detí na výchovu a starostlivosť
zo strany oboch rodičov, a už vôbec nemožno hovoriť o rovnocennom a rovnoprávnom osobnom styku
s oboma rodičmi.26. Ďalším kritérium je schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie do jej starostlivosti, zaistiť vývoj,
fyzické,vzdelávacie,emocionálne,materiálneainépotrebymaloletým deťom,takžepritýchtokritériách
sa zohľadňuje vek, zdravotný stav, materiálne zabezpečenie, výchovné aj intelektuálne schopnosti

a morálna integrita danej osoby a jej správanie k dieťaťu (porovnaj ESLP vo veci Liubenova c/a
Bulharsku zo dňa 18.10.2011 č. 13786/04 bod 73).Pri posudzovaní predmetného kritéria súd prvej
inštancie zisťoval schopnosti obidvoch rodičov, správne konštatoval, že na strane oboch rodičov
sú vytvorené vhodné výchovné podmienky. Je treba podotknúť, že v dôsledku vytvorenia rovnakých
možnosti, obidvaja rodičia sa budú podieľať rovnocenne na výchove, dieťa nestratí mužský, ani ženský

vzor. Výchovné predpoklady oboch rodičov sú rovnaké nie je možné prijať záver, že limity výchovného
pôsobenia na strane otca či matky boli prekročené. Je na mieste, aby sa súd pri rozhodovaní o zverení
maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti niektorému z rodičov vychádzal z prezumpcie, že obaja
rodičiamajúdostatočnúvýchovnúspôsobilosť. Je dôvodné ale poukázať napostojmatkykstretávaniu
sa otca s mal. deťmi ako to konštatuje súd prvej inštancie. Matka si mala uvedomiť, že aj napriek zániku
partnerského vzťahu s otcom, obaja aj naďalej ostávajú rodičmi, s rovnakými rodičovskými právami a

povinnosťami k mal. dcéram. na starostlivosti a výchove by mali mať možnosť sa podieľať obaja rodičia
v rovnakej miere, čo nepochybne je aj v najlepšom záujme maloletých detí.

27. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplývajú závery, že nie je spochybnená schopnosť rodičov
sa o maloleté deti osobne starať. Táto schopnosť vyplýva zo zistení, že má u matky ako aj otca

majú zabezpečené vhodné podmienky pre zdravý fyzický materiálny a emocionálny vývoj. Výchovné
prostredie u oboch rodičov je rovnocenné. V momentálnom výchovnom prostredí u matky aj otca sa
kritérium schopnosti rodičov zabezpečiť vývoj maloletých deti ich fyzické, vzdelávacie, emocionálne,
materiálne a iné potreby považuje na strane oboch rodičov rovnaké.

28. Z vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie pokiaľ ide o zisťovanie pomerov na strane oboch
rodičov zo strany kolízneho opatrovníka, záverov znaleckého posudku, nevyplývajú žiadne zistenia,
ktoré by spochybňovali spôsobilosť otca vykonávať starostlivosť o deti a zvládnuť zabezpečiť im zdravý,
nie len materiálny, ale aj zdravý psychický a sociálny vývin. Zo strany matky ani neboli predložené návrhy
na vykonanie dôkazov, ktoré by predmetné zistenia boli spôsobilé vyvrátiť.

29. Posledným kritériom je názor maloletých detí . Matka v podanom odvolaní namieta nesprávne
rozhodnutie súdu aj s poukazom na prezentovaný názor maloletých detí. Právo maloletého dieťaťa
vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným právom (§ 38
CMP, § 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine). V konečnom dôsledku však posúdenie záujmu

dieťaťa prináleží súdu. Jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre
neho za danej situácie vhodné a čo nie (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci III.
ÚS 707/04, IV. ÚS 288/04, III. ÚS 2150/07, I. ÚS 3082/10). Nemožno totiž pripustiť, aby bol v konaní
zohľadnený výhradne názor maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti a v súlade s
takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia súdu (porov. Uznesenie

Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 268/02).

30.Jepotrebnésiuvedomiť,ženázordieťaťajelenjednýmzkritériíhodnoteniajehonajlepšiehozáujmu,
od ktorého sa odvíjajú rozhodnutia súdov v konaniach starostlivosti súdu o maloletých. Malo by byť vždy
povinnosťousúduskúmaťdôvodyodmietavéhopostojadieťaťavočijehovlastnémurodičovi.Vsúvislosti

so zisťovaním názoru dieťaťa odvolací súd zdôrazňuje, že je známe z praxe súdov, že pokiaľ dieťa bolo
už zverené niektorému z rodičov do výlučnej starostlivosti alebo fakticky dlhodobo rodič starostlivosť
zabezpečoval, tak je možné, že sa rodič, ktorý mal dieťa doposiaľ v starostlivosti snažil pranie dieťaťa
zmanipulovať (porovnaj rozsudok ESLP vo veci C. c/a Fínsku zo dňa 09.05.2006 č.18249/02, bod 58.),
pričom úlohou súdov je túto manipuláciu, pokiaľ možno nejakým spôsobom odstrániť a vyhodnotiť,

vyrovnať sa s ňou.

31. Súd vyhodnotil aj pranie maloletých detí. Úlohou súdu je riešiť situáciu komplexným náhľadom, teda
aj s ohľadom na ďalšie relevantné zákonom chránené hodnoty a práva všetkých dotknutých osôb a je
úlohou súdu prijať čo najlepšie opatrenie v záujme maloletého dieťaťa. Maloletá J. prezentovala svoj

názor, že chce ostať bývať u matky. Netvrdí, že nechce byť s otcom. Dôležitým pre posúdenie názoru
maloletej J. pre súd boli viaceré zistené skutočností v konaní. Z rozhovoru s maloletou znalkyňa zistila,
že má vzťah k otcovi, je však dobrý a niekedy zlý priznala, že ju naučil veľa vecí, ale ona chce byť s
mamkou. Znalkyňa zhodnotila, že vzťahová väzba maloletej je pozitívne nastavená na oboch rodičov,avšak silnejšie emocionálne puto má k matke, ktorá si ju citovo k sebe pripútala tým, že ju bránila, keď
mala v škole problémy so spolužiakmi a dôvodom bola práve jej matka. J. cíti povinnosť podriadiť sa
a splniť všetky priania svojej matky, pretože v opačnom prípade si myslí, že by svoju mamu zranila a

ranila a bola by boli by smutné obe. Aj keď deti predovšetkým J. navonok verbalizuje svoj vzťah k otcovi
pomerne odmietavo ale keď sú deti s otcom dokážu sa uvoľniť a užívať si spoločné chvíle.

32. Súd správne vyhodnotil aj záujem maloletých detí .V každom konaní starostlivosti súdu o maloleté
dieťa je prioritný záujem maloletého dieťaťa. Tomu musí byť venovaný prioritný záujem.

33. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

34. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) záujem maloletého dieťaťa

je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b)
bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana
dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so
zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity
osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,

ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

35. Záujem dieťaťa však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii
svojho výchovného pôsobenia. Ani odvolací súd nepochybuje o tom, že je prvoradým záujmom každého
dieťaťa, teda aj maloletých detí T. a J., aby vyrastali v bezpečnom a stabilnom výchovnom prostredí

v okruhu ľudí, ktorí sú schopní a ochotní im poskytnúť nielen materiálne zabezpečenie ale aj lásku a
výchovu tak, aby sa mohli pozitívne vyvíjať po všetkých stránkach. Pri zisťovaní najlepšieho záujmu
maloletých detí boli zistené všetky relevantné okolnosti, ktoré sú spôsobilé pre prijatie záveru, čo je v ich
najlepšom záujme. Najlepší záujem maloletých detí znamená aj posudzovanie perspektívy ich vývoja .

36. Práve zvolenou formu osobnej starostlivosti sa maloletým deťom budú realizovať ich potreby aj
v dlhodobej perspektíve z hľadiska ich výchovy. V najlepšom záujme maloletej J. a T. je zohľadnené
ich právo na rodičovskú starostlivosť zo strany oboch rodičov a v záujme maloletých je, aby boli v
starostlivosti oboch rodičov, budú tak zachované rovnocenné väzby s obidvoma rodičmi. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza a dbá na spravodlivú rovnováhu medzi záujmami rodičov a záujmami

detí. Za predpokladu, že striedavá starostlivosť je vykonávaná riadne v súlade so záujmom dieťaťa,
prispieva k posilneniu vzťahu dieťaťa ku každému z rodičov a zároveň rozvíja rodičovské zručnosti
každého rodiča. V prípade, ak sú naplnené predpoklady striedavej starostlivosti a nebráni jej žiadne
neprekonateľné prekážky, mala byť práve táto forma starostlivosti preferovaná, pretože dieťa si tak
dokáže lepšie zachovať fungujúci vzťah s oboma rodičmi a zostáva súčasťou ich každodenného života

(porovnaj Čipková, T. Striedavá osobná starostlivosť vo svetle rozhodovacej praxe Ústavného súdu
SR. I in Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie bratislavské právnické fórum 2018 Bratislava :
Univerzita Komenského Právnická fakulta, 2018 strana 34 - 35).

37. Matka poukazuje, že súd prvej inštancie rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti napriek a

konfliktnému vzťahu medzi nimi ako rodičmi. Nevhodná či absentujúca komunikácia medzi rodičmi
môže byť dôvodom pre nezverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti ale iba vo výnimočných
prípadoch. V danej veci tomu tieto výnimočne dôvody neboli preukázane. Súd prvej inštancie uzavrel
zo záverov dokazovania , že je to práve matka , ktorá sa javí ako rodič, ktorá nie je schopná sa
dohodnúť s otcom na výchove maloletých detí. Pokiaľ matka poukazuje na závery znaleckého posudku

číslo 14 /2022, z ktorého teda vyplýva záver, že je vhodné nájsť medzi rodičmi adekvátny spôsob
verbálnej komunikácia ohľadom výchovy maloletých deti, čo skvalitní výchovu detí a ich duševný vývin,
tento záver neodporuje záverom, ktoré sú prijaté súdom prvej inštancie v danej veci, že v najlepšomzáujme maloletých detí, aby boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie na
dané zistenia reagoval uložením výchovného opatrenia vo forme odbornej pomoci .

38. Pokiaľ matka poukazuje v odvolaní na návrh kolízneho opatrovníka, ktorý nenavrhoval súdu
striedavú osobnú starostlivosť v pomere 50:50, tak je potrebné poukázať na návrh kolízneho opatrovníka
dňa 15.05.2024. Súd akceptoval návrh kolízneho opatrovníka.

39. V prejednávanej veci vzhľadom na vyslovenú predbežnú vykonateľnosť výroku rozhodnutiu súdu

prvej inštancie o striedavej osobnej starostlivosti došlo k realizácii osobnej starostlivosti, pričom zo
správy kolízneho opatrovníka zo dňa 17.03.2025, čl. 732 vyplýva, že striedavá osobná starostlivosť
prebieha v pravidelných intervaloch pričom maloletej J. sa darí v škole, bol predložený výpis klasifikácie
prospechu ako aj vyšetrenie zdatnosti centra športovej medicíny.

40. Na záver odvolací súd udáva , že Rodičovstvo nemá byť súťažou schopnejšieho rodiča.

Najschopnejším rodičom sú pre dieťa dvaja rodičia konajúci vo vzájomnej spolupráci vedený k blahu
dieťaťa (porovnaj právne postavenie maloletého dieťaťa vo vzťahu k jeho rodičom Lucia Danišovičová,
PhD. C-H- Beck ).

41.Správnepostupovalsúdprvejinštanciepokiaľnesúhlasmatkysostriedavouosobnoustarostlivosťou

vyhodnotil spôsobom, že nesúhlas rodičia nemá byť dôvodom pre nerozhodnutie o striedavej osobnej
starostlivosti a dôvody, ktoré uviedla matka vyhodnotil a nepovažoval ich za tak intenzívne a negatívne
zasahujúce do záujmov maloletých deti . Morálny faktor určuje, že rodič bez ohľadu na kvalitu svojich
osobných vlastností pre dieťa stále rodičom, rodičom s jedinečným postavením v živote dieťaťa a s
nenahraditeľnou väzbou či ide o matku alebo otca. Práve zvolenou formou osobnej starostlivosti dôjde k

prehĺbeniu vzťahovej väzby k otcovi, ktorým bude v širšom rozsahu poskytovať osobnú a emocionálnu
starostlivosť vzhľadom na čas, ktorý je mu poskytnutý, aby strávil s maloletými deťmi a vzhľadom na
jeho predpoklady.

42. Námietky matky nesmerovali k výroku III. aj pokiaľ napadla odvolaním daný výrok žiadne relevantné

námietky k nestanoveniu výživného neuviedla Súd dostatočným spôsobom svoje rozhodnutie o
nepriznaní vyživovacej povinnosti, zo strany matky či otca odôvodnil v ustanovení v bode 52.. Odvolací
súd s daným záverom súhlasí.

43. Matka napadla výrok VI, ktorým súd stanovil, že rozsudok je vykonateľný doručením v zmysle

návrhu právneho zástupcu otca. Súd vyhovel návrhu otca v súlade s ustanovením § 233 CSP,
dôvody uviedol bode 58. súdneho rozhodnutia. Striedavá osobná starostlivosť sa realizovala na základe
predbežnej vykonateľnosti, prebieha naďalej, pričom matka v podanom odvolaní neuviedla dôvody,
ktoré by znamenali prijatie záveru o vecnej nesprávnosti záveru súdu o vykonateľnosti rozsudku jeho
doručením. Výchova a starostlivosť dieťaťa rovnako ako ostatné zložky rodičovských práv a povinností

patria obom rodičom a obaja sú nositeľmi týchto práv. Zároveň majú obaja rodičia právo a súčasne
povinnosť tieto práva vykonávať. Súd daným rozhodnutím rešpektoval právo detí na rodičovskú výchovu
a starostlivosť v rovnocennej a rovnoprávnej starostlivosti, pričom záujmom dieťaťa je, aby postulát
rodičovskej starostlivosti bol čo najviac naplnený. Dôvody pre prijatie toho záveru sú dostatočným
spôsobom v rozhodnutí súdu prvej inštancie odôvodnené.

44. Matka podaným odvolaním napadla celý rozsudok aj keď vo svojom odvolacom návrhu navrhuje
výrok IV. potvrdiť ako vecne správny. Odvolací súd tak vychádzal z toho, že s rozhodnutím súdu v
prvej inštancie o uložení výchovného opatrenia súhlasí. Námietky matky sa dotýkali primárne zverenie
maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti. Z vyššie uvedených dôvodov považuje odvolací súd

rozsudok v napadnutom rozsahu za vecne správny a postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ho potvrdil.

45. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to,
že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na

pojednávaní na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo
preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka ,
ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca
po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutieEurópskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA
ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo
veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo 218/2009, 3Cdo 51/2011, 3Cdo 186/2012, 7Cdo 56/2011).

46. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku s použitím ustanovenia § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nevzhliadol dôvod, pre ktorý by
bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.

47. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).