Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/99/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221206711
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7221206711.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a sudcov JUDr. Ingrid Kalinákovej a Mgr. Miloša Koleka vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa T.
P., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny W., U. B. Č.. X, dieťa rodičov T.. H. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., V. XXXX/XX, právne
zastúpenej Advokátskou kanceláriou: JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 472
344 66 a Y. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Š.É. T., Ž. XX, O..Č.. Y. XX, XXX XX W., v konaní o návrhu
rodičov na zmenu úpravy styku a návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní
matky voči rozhodnutiu Okresného súdu Košice II, sp. zn. 17P/120/2021 - 336 zo dňa 3.10.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výroku I. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou T. každý párny týždeň
kalendárneho roka v sobotu od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každý nepárny týždeň kalendárneho
roka v utorok a štvrtok od 14.00 hod. do 18.00 hod., počas letných prázdnin od 1.7. od 9.00 hod. do
15.7. do 19. 00 hod. a od 1.8.od 9.00 hod. do 15.8. do 19.00 hod., počas vianočných prázdnin v párnom
kalendárnom roku od 23.12. od 09.00 hod. do 26.12. do 9.00 hod. a od 2.1. od 09.00 hod. do 6.1. do
19.00 hod., v nepárnom kalendárnom roku od 26.12. od 9.00 hod. do 2.1. do 19.00 hod., počas jarných
prázdnin každý nepárny rok od pondelka od 09.00 hod. do nedele do 15.00 hod., počas veľkonočných

sviatkov každý kalendárny rok od piatka od 09.00 hod. do soboty do 18.00 hod.

II. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II., III.

III. Zrušuje výrok rozsudku IV.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov celého konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Otec sa podaným návrhom zo dňa 6.9.2021 domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu Košice II sp.
zn. 14P/56/2020 zo dňa 11.5.2021 v časti úpravy jeho styku s maloletou T. tak, že je oprávnený stretávať
sa s maloletou T. každý párny týždeň kalendárneho roka v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v sobotu
od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod, každý nepárny týždeň kalendárneho roka v utorok a vo štvrtok od
15.00 hod. do 18.00 hod., počas letných prázdnin od 1.7. od 9.00 hod do 15.7. do 19.00 hod. a od 1.8. od
9.00 hod do 15.8. do 19.00 hod., počas vianočných prázdnin v párnom kalendárnom roku od 23.12. od

9.00 hod. do 26.12. do 9.00 hod. a od 2.1. od 9.00 hod do 6.1. do 19.00 hod, v nepárnom kalendárnom
roku od 26.12. od 9.00 hod do 2.1. do 19.00 hod, počas jarných prázdnin každý nepárny rok od piatka v
týždni predchádzajúcom jarným prázdninám od 16.30 hod. do prvého dňa začiatku vyučovania do 8.00
hod., počas veľkonočných prázdnin každý párny kalendárny rok od posledného dňa vyučovania predzačiatkom prázdnin od 16.30 hod do prvého dňa začiatku vyučovania do 8.00 hod., počas veľkonočných
prázdnin každý párny kalendárny rok od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin od 16.30
hod do prvého dňa začiatku vyučovania do 8.00 hod. Je oprávnený prevziať maloletú s jej osobnými

vecami v stanovenom čase v materskej, neskôr základnej škole ak deň začiatku styku pripadne na deň
vyučovania a maloletá bude v škole, inak od matky na adrese V. XX, XXX XX W. - U. W.. Odovzdať ju
bude povinný s jej osobnými vecami v stanovenom čase do materskej neskôr základnej školy, ak deň
ukončenia styku pripadne na deň vyučovania a ak to jej zdravotný stav umožňuje, inak matke na adrese
V. XX, XXX XX W. - U. W.. Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a v prípade ak začiatok

styku pripadne na deň mimo školského vyučovania, resp. ak maloletá nebude v škole, bude povinná
odovzdať ju s osobnými vecami v stanovenom čase otcovi a od otca prevziať na adrese V. XX, XXX
XX W. - U. W..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Košice II, ako súd prvej inštancie (ďalej len ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:

I. Návrh otca a matky na zmenu úpravy styku z a m i e t a.

II. Návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a.

III. M e n í rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 14P/56/2020-440 zo dňa 11.5.2021 v časti styku
tak, že otec je oprávnený v určenom čase dieťa od matky prevziať a povinný v určenom čase matke

dieťa odovzdať v mieste jej bydliska, ktoré je miestom obvyklého pobytu maloletého dieťaťa.

IV. Pokiaľ sa styk otca s dieťaťom neuskutoční z dôvodu choroby maloletej, matka je povinná umožniť
styk otcovi v náhradnom termíne v rovnakom rozsahu v najbližšom termíne po uzdravení maloletej.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil citáciou príslušných ustanovení čl. 11, § 1, § 111 písm. b), § 120 CMP,
§ 2 ods. 1, 2 CMP, ako aj § 121 a následne podľa ustanovenia § 217 ods. 1 CSP a § 62 Zákona č.
36/2002 Z. z. o rodine, ako aj ustanovenia § 75, § 76 ods. 1 a § 77 tohto zákona.

4. Súd prvej inštancie prihliadal na vykonané dokazovanie a mal za to, že návrhy oboch rodičov na

zmenu rozhodnutia o úprave styku nie sú dôvodné.
S prihliadnutím na uvedené práva rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti a
dieťaťa, ako aj z dôvodu potreby predchádzať vzniku konfliktných situácií, z dôvodu nerealizácie styku
vzhľadom na častú chorobnosť dieťaťa, súd považoval za potrebné uložiť matke povinnosť umožniť styk
otcovi v náhradnom termíne, pokiaľ sa jeho styk s dieťaťom neuskutoční z dôvodu choroby maloletej v

rovnakom rozsahu v najbližšom termíne po uzdravení maloletej.
Návrh matky na zvýšenie výživného súd vyhodnotil ako nedôvodný. Dôvodil ďalej tým, že výživné
zo strany otca na maloletú bolo naposledy upravené vyššie právoplatným rozsudkom dňa 15.5.2021,
pričom matka žiada zvýšiť výživné otca počnúc od 1.1.2022, t. j. po uplynutí siedmich mesiacov. Súd
prvej inštancie pritom poukázal na priemerné čisté mesačné príjmy oboch rodičov a dospel k záveru,

že je možné rozhodnutie o výživnom zmeniť, pokiaľ nastala zmena pomerov, pričom súd konštatoval,
že na strane rodičov k podstatnej zmene pomerov nedošlo. Pomery sa zmenili na strane dieťaťa v
súvislosti s nástupom na povinnú školskú dochádzku, avšak vzhľadom na dobu, ktorá od poslednej
úpravy výživného uplynula mal súd prvej inštancie za to, že nie je možné konštatovať, že ide o takú
zásadnú zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu

o výživnom. Na základe uvedeného súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
napadnutého rozhodnutia. Pričom o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

5. Matka maloletej vo vyjadrení k podanému návrhu otca na zmenu úpravy rodičovských práv a

povinností otca k maloletému dieťaťu okrem stanoviska k návrhu otca v čl. 4, podala návrh na zvýšenie
výživného na maloletú, pričom citovala príslušné ustanovenie § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine.
Argumentovala, že návrh na zvýšenie výživného na maloletú zo strany otca na 240 eur mesačne
odôvodňujepoukazomnato,žedochádzaknárastuspotrebiteľskýchcien,potravín,drogérie,liekov,akoaj nárastu cien plynu, elektriny, zvyšuje sa inflácia. Zároveň poukázala na to, že maloletá od septembra
2022 nastupuje do 1. ročníka základnej školy, s čím sú spojené značné náklady, ktoré je potrebné
uhradiť ešte pred samotným nástupom do školy. Náklady sa pohybujú od 450 do 700 eur. Zároveň

argumentovala tým, že trvá na tom, že otec maloletej je povinný vzhľadom na princípy potenciality
zabezpečiť si taký príjem, aby výdavky maloletej mohol riadne plniť. Momentálna výška vyživovacej
povinnosti v sume 175 eur nezohľadňuje potreby a náklady maloletej táto suma nepokryje vzhľadom
na vyššie uvedené množstvo výdavkov na maloletú oproti roku 2020. Z týchto dôvodov navrhuje matka
maloletej uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 240 eur k rukám matky

a to od 1.1.2022 a zároveň navrhla, aby súd rozhodol, že mení rozsudok Okresného súdu Košice II zo
dňa 11.5.2021, sp. zn. 14P/56/2020 - 440 tak, že
I. otec je oprávnený na styk s maloletou T. nasledovne:
v období od nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia do 31.08.2022

• každý párny týždeň kalendárneho roka v utorok od 15:30 hod. do 17:45 hod. a v sobotu od 14:30 hod.

do 17:30 hod., okrem obdobia
• od 01.07. do 31.08., kedy je otec oprávnený na styk s maloletou každú párnu sobotu od 14:30 hod
do 17:00 hod.,
• od 23.12. do 07.01., kedy je otec oprávnený na styk s maloletou dňa 26.12. od 14:30 hod. do 17:00 hod.

a v období od 01.09.2022 do budúcna

• každý párny týždeň kalendárneho roka v utorok od 15:30 hod. do 16:45 hod. a v sobotu od 14:30 hod.
do 17:30 hod., okrem obdobia

• od 01.07. do 31.08., kedy je otec oprávnený na styk s maloletou každú párnu sobotu od 14:30 hod
do 17:00 hod.
• od 23.12. do 07.01., kedy je otec oprávnený na styk s maloletou každý nepárny kalendárny rok dňa
26.12. od 14:30 hod. do 17:00 hod. a každý párny kalendárny rok dňa 24.12. od 14:30 hod. do 18:00 hod.
s tým, že v určenom čase je otec oprávnený prevziať maloletú od matky v mieste bydliska matky a

povinný v určenom čase maloletú matke v mieste jej bydliska aj odovzdať.
Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase maloletú v mieste svojho
bydliska otcovi odovzdať a od otca aj prevziať.
II. Zvyšuje výživné pre maloletú T. zo sumy 175,- EUR na sumu 240,- EUR, ktoré bude otec maloletej
povinný poukazovať k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred odo dňa 01.01.2022 do budúcna.

III. Obsah odvolania matky a vyjadrenia účastníkov konania.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletej, a to z dôvodov

uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP. Voči uvedenému rozhodnutiu prostredníctvom
právneho zástupcu odvolanie smerovalo proti výroku I., II., III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie.

7. Čo sa týka výroku I. napadnutého rozhodnutia, kolízny opatrovník podľa matky v správe z
28.9.2022, ktorým vykonal pohovor s maloletou, odporučil zhodne s návrhmi rodičov maloletej znalecké

dokazovanie v oblasti klinickej psychológie. Podľa matky je prekvapivé, že aj napriek tomto názoru
kolíznehoopatrovníka,ktorýmalsmaloletouosobnéstretnutie,súdabsolútneaniokrajovokuvedenému
návrhu sa nevyjadril. Ďalej v odvolaní poukázala v odvolaní na to, že bola predložená správa kolízneho
opatrovníka súdu zo dňa 3.12.2021, ktorým vykonal s maloletou pohovor vo vzťahu ku konaniu
iniciovanom otcom maloletej k nútenému výkonu rozhodnutia Okresného súdu Košice II, vydané pod

sp. zn. 14P/56/2020 zo dňa 11.5.2021, na základe ktorého bolo určené právo styku otca s maloletou.
Matka uvádza, že ak kolízny opatrovník ako predĺžená ruka súdu, ktorá má chrániť záujmy maloletého
vo veciach, dospel k záveru o potrebe vykonania znaleckého dokazovania, súd nemôže tento návrh
prejsť mlčaním a nezaoberať sa ním.

8. Čo sa týka potreby zúženia otca s maloletou, matka trvá na to, že sú dané dôvody na zúženie styku
s maloletou a v tejto otázke poukazuje na právnu argumentáciu prednesenú ústne, či písomne v konaní
a naďalej na nej trvá. Maloletá podľa názoru matky problematický zvláda, či skôr nezvláda stretávanie s
otcom v takto nastavenom rozsahu, pričom matka musí maloletú dlho presviedčať, aby šla na stretnuties otcom, chodí unavená, často hladná od otca a podráždená. Otec maloletú takmer nikdy nepriniesol na
čas, nerešpektuje jej diétne stravovanie a nerešpektuje skutočnosť, že maloletá nastúpila do 1. ročníka
základnej školy a má školské povinnosti. Matka s maloletou sa potom učí do neskorých hodín, a to z

dôvodu nezodpovedného správania sa otca. To, že si s maloletou nerobí domáce úlohy vyplynulo aj z
jeho výsluchu. Je celkom priehľadné, že otec s maloletou si vyberá len zábavné trávenie času a všetky
nepopulárne rodičovské povinnosti, ako napr. pomoc pri príprave do školy prenecháva na matku. Otec
podľanázorumatkynedbánazdravýpsychologickývývojmaloletej,keďpredňoutelefonujesmatkouna
hlasnom odposluchu a dohaduje sa s ňou, aby mohla maloletá zostať u otca dlhšie. Otec neraz tvrdil vo

svojichvyjadreniach,žemaloletejsaodnehonechceodchádzať.Uvedenévyjadreniavšakpodľanázoru
matky nie sú pravdivé. Matka poukazuje na niektoré stretnutia s otcom od rozhodnutia súdu, pričom
argumentuje konkrétne termínmi v októbri a v novembri 2022. V tejto súvislosti opätovne poukázala na
to, že názoru maloletého dieťaťa sa má venovať náležitá pozornosť a navrhuje preto zúženie styku, ako
to uviedla v čl. 7 tohto odvolania, nakoľko trvá na tom, že sú na to dané dôvody.

9. Ohľadom výroku II. zvýšenie výživného, matka citovala čl. 27 Dohovoru, ako aj § 62 Zákona o rodine
a argumentovala v odvolaní tým, že čo sa týka vzťahu príjmov a výdavkov otca podľa matky otec na
pojednávaní predložil len prehľad jeho údajných výdavkov a príjmov a nájomnú zmluvu, pričom matke
nie je známe, že by otec do konania predkladal výpisy z účtov alebo iné dôkazy preukazujúce jeho reálne
výdavky a reálne príjmy. Matka je toho názoru, že súd pochybil, keď nevykonal náležité dokazovanie k

majetkovým pomerom otca a rozhodnutie je tým pádom nepreskúmateľné.
Čo sa týka princípu potecionality, súd prvej inštancie podľa matky vôbec nezohľadnil tento princíp a jeho
prednosť pred princípom fakticity. Otec sa vyhovára na nízky príjem len vo výške 530 eur mesačne,
pričom jeho vyhováranie nie je pre odvolací súd podstatné, ale to, že súd prvej inštancie sa spravoval
nízkym príjmom, hoci je minimálne potenciál o 50 % až 150 % viac ako reálny príjem. Otec nemá inú

vyživovaciu povinnosť a hlavne starostlivosť o iného maloletého, čo by mu bránila viac pracovať. Je
povolaním vodič, kuriérske služby sú práve v tejto dobe na vzostupe, preto je matka toho názoru, že
súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z princípu potencionality, a teda prihliadal na otcove
reálne možnosti a schopnosti, produktívny vek, ako aj na lepšie pracovné príležitosti na trh práce, ktoré
môžu prispieť k zabezpečeniu plnenia jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej. Poukázala pritom na

rozhodovaciu prax súdov, konkrétne na rozsudky Najvyššieho súdu, ako aj rozsudok Krajského súdu v
Trenčíne a Krajského súdu v Bratislave.
V tejto časti argumentovala ďalej najlepším záujmom maloletej, pričom z napádaného rozsudku
súdu vyplýva, že súd nepristúpil k zmene výšky výživného okrem iného z dôvodu, že už pôvodným
rozhodnutím, ktorým sa určila výška výživného sumou 175 eur sa mal zohľadniť nástup maloletej na

základnú školu. Poukázala opätovne na ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine a zdôraznila, že matka
mala jeden mesiac dva príjmy, ale to len z dôvodu zastupovania u iného zamestnávateľa. Pri zohľadnení
skutočnosti, na ktoré poukázala matka v návrhu a reálnych výdavkov matky na maloletú je zrejmé, že
výživné pre maloletú zo strany otca musí tvoriť aspoň polovicu jej výdavkov, teda minimálne v sume
200 až 225 eur. Vzhľadom na tieto fakty navrhla uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej

minimálne sumou 200 eur mesačne.

10. K napadnutému výroku III. - obvyklý pobyt maloletej, matka maloletej argumentovala tým, že
rozhodnutiesúdu,kdezamiestoodovzdaniaaprijatiadieťaťanastyksotcomurčilobvyklýpobytdieťaťa,
nepovažuje za správne. Dôvodila tým, že ak súd videl potrebu zmeny úpravy určenia miesta odovzdania

a preberania maloletej otcom, skôr mal svoju pozornosť zamerať na dvojkoľajnosť úpravy rozhodnutia
OkresnéhosúduKošiceII,sp.zn.14P/56/2020-440zodňa11.5.2021,akoajprávoplatnéhorozhodnutia
Okresného súdu Košice II, sp. zn. 25C/87/2020 - 31 zo dňa 27.11.2020, ktorým uložil súd otcovi zákaz v
tom znení, ako je uvedené v citovaných rozhodnutiach. Rozhodnutie podľa matky napádané odvolaním
vo výroku III. je preto nesprávne.

11. Čo sa týka výroku IV. - náhradné styky, súd podľa matky maloletej v bode 39. napádaného
rozhodnutia vyjadril potrebu uložiť jej povinnosť umožniť styk otcovi v náhradnom termíne v prípade, že
ak sa jeho styk s maloletou neuskutoční z dôvodu jej choroby.
Súd podľa matky nebral ohľad na názor maloletej, ktorá nezvláda stretávanie ani v takto nastavenom

rozsahu a namiesto toho, aby jej názoru venoval náležitú pozornosť, nezohľadnil jej citlivosť na zmeny,
nezohľadnil nástup do školy a zmeny s tým spojené. V neposlednom rade nezohľadnil ani jej zdravotný
stav.Všetky tieto skutočnosti podľa nej vedú k jednoznačnému záveru o tom, že rozhodnutie súdu v
napádanom rozsahu vykazuje známky svojvôle, nezodpovedá zistenému skutkovému stavu a odporuje
najlepšiemu záujmu maloletej T.. Na základe odvolania navrhla odvolaciemu súdu rozsudok Okresného

súdu Košice II z 3.10.2022, sp. zn.17P/120/2021 - 336 v rozsahu výroku I. a výroku II. zmeniť takto:
I. Otec je oprávnený na styk s maloletou T. nasledovne:
v období od nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia do budúcna každý párny týždeň kalendárneho
roka v utorok od 15:00 hod. do 16:45 hod. a v sobotu od 10:30 hod. do 18:00 hod., okrem obdobia
od 01.07. do 31.08., kedy je otec oprávnený na styk s maloletou každú párnu sobotu od 10:30 hod do

18:00 hod.
od 23.12. do 07.01., kedy je otec oprávnený na styk s maloletou každý nepárny kalendárny rok dňa
26.12. od 14:30 hod. do 17:00 hod. a každý párny kalendárny rok dňa 24.12. od 14:30 hod. do 18:00
hod. s tým, že v určenom čase je otec oprávnený prevziať maloletú od matky pred vchodom do budovy
trvalého pobytu maloletej, a povinný v určenom čase maloletú pred vchodom do budovy trvalého pobytu
maloletej matke aj odovzdať.

Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase maloletú pred vchodom
do budovy trvalého pobytu maloletej otcovi odovzdať a od otca aj prevziať.
II. Zvyšuje výživné pre maloletú T. zo sumy 175,- EUR na sumu 200,- EUR, ktoré bude otec maloletej
povinný poukazovať k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred odo dňa 01.01.2022 do budúcna.
Zároveň matka navrhla maloletej, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie vo

výroku III. a IV. zrušil.

12. Voči rozsudku súdu prvej inštancie sa vzdali možnosti podania odvolania tak otec, ako aj kolízny
opatrovník svojimi vyjadreniami zo dňa 3.10.2022 na pojednávaní po vyhlásení rozsudku.

13. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že odvolanie matky bolo doručené na vyjadrenie v lehote 10 dní
právnemu zástupcovi otca, ako aj kolíznemu opatrovníkovi 15.11.2022.

14. Dňa 18.7.2023 bola predmetná vec postúpená v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 písm. b) CMP a
podľa § 396b CMP Krajskému súdu v Prešove ako odvolaciemu súdu príslušnému na rozhodnutie vo

veci odvolania voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

15. Dňa 24.7.2023 bolo Krajskému súdu v Prešove doručené písomné podanie matky prostredníctvom
právneho zástupcu, v ktorom matka podáva prehľad súčasného nárastu spotrebiteľských cien, ako aj
nárast cien plynu, elektriny, zvyšujúcej sa inflácii a podobne. Ako dôkaz predkladá prehľad štatistického

úradu Slovenskej republiky. Podľa matky súd mal obligatórnu povinnosť prihliadať na vývoj zmien
životných nákladov a tieto pri rozhodovaní o výške výživného aj zohľadniť. Matka vo vyjadrení zotrvala
na všetkých svojich písomných a ústnych vyjadreniach a navrhuje, aby súd rozhodol tak, ako uviedla
v podanom odvolaní zo dňa 9.11.2022.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

16. Krajský súd (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), oprávneným

subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané § 359 CSP, proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa s poukazom na § 355 ods.
1 CSP, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti v zmysle § 127 a § 363
CSP, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutých častiach bez nariadenia odvolacieho pojednávania s
poukazom na ustanovenie § 329 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne

5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň,
ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
častiach výrokov II. až IV. je vecne správny, vo výroku I. je potrebné rozsudok súdu zmeniť a rozhodol
dňa 8.8.2023.

17. Voči rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 15CoP/15/2023 zo dňa 08.8.2023 podala
prostredníctvom právneho zástupcu matka maloletej T. dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP a § 421 CSP.NazákladedovolaniaNSSRuznesenímspzn.4CDoR/1/2024dňa26.09.2024rozhodoltak,žerozsudok
Krajského súdu v Prešove č. k. 15CoP/15/2023 zo dňa 08.08.2023 zrušil vo výrokoch I., II. a III. a vec
vrátil na ďalšie konanie krajskému súdu.

NS SR v uznesení argumentoval tým, že odvolací súd aj sa chcel odchýliť od skutkového stavu
zisteného súdom prvej inštancie, musel vykonať opakovane dôkazy a nariadiť pojednávanie. Citoval
pritom paragrafové odôvodnenie súdu prvej inštancie, ako aj dôvody uvedené odvolacím súdom v
rozsudku, ktorý bol dovolaním napadnutý. Ohľadom zrušenia výrokov II. a III., ktorými potvrdil odvolací
súd výroky II., III., IV. a V. o trovách konania, neuviedol dovolací súd žiadny právny názor, ktorým by

bol odvolací súd viazaný.
Krajský súd v Prešove potom ako bolo uznesenie NS SR sp. zn. 4CDoR/1/2024 z 26.9.2024 doručené
účastníkom konania, vyžiadal vyjadrenie účastníkov konania a ich právnych zástupcov, ako aj kolíznej
opatrovníčky k podaniu stanoviska a vyjadrenia ako žiadajú vo veci rozhodnúť. Zároveň vyžiadal od
rodičov maloletej T. predložiť potvrdenie o ich príjme za obdobie rokov 2023 - 1/2025. Otec predložil
potvrdenie od zamestnávateľa, matka kópie výpisu z bankového účtu a zároveň sa vyjadrili písomne

matka a otec maloletej, ako aj kolízna opatrovníčka.
Na pojednávaní dňa 31.3.2025 na Krajskom súde v Košiciach predsedníčka senátu mimo pojednávacej
miestnosti vypočula za prítomnosti kolíznej opatrovníčky maloletú T. a zároveň na pojednávaní matku,
otca, právnych zástupcov a kolíznu opatrovníčku a vo veci rozhodol.
Matka, ako aj právny zástupca zotrvali na pôvodných návrhoch v odvolaní, ako aj v dovolaní. Takisto

otec a jeho právny zástupca argumentovali tými istými dôvodmi ako v konaní súdu prvej inštancie, ktoré
nebude odvolací súd opakovať.

18. Predmetom odvolacieho konania bolo opätovne vzhľadom na odvolacie námietky a dovolacie
námietky matky maloletej T. preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým

súdrozhodolozamietnutínávrhuotcanazmenuúpravystykusmaloletouT.,ktorýbolpôvodneupravený
rozsudkom súdu pod sp. zn. 14P/56/2020 - 440 zo dňa 11.5.2021, ako aj zamietnutý návrh matky na
zvýšenie výživného, ktorý bol upravený vo výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie.

19. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv

a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

20. Ústavnoprávny základ pri rozhodovaní súdu o úprave osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa
vyplýva aj z Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého má dieťa právo na starostlivosť oboch rodičov
(čl. 7) a rodičia majú právo na to, aby od nich dieťa nebolo proti svojej vôli zásadne oddelené, ibaže by
príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní
určili, že takéto opatrenie je potrebné v záujme dieťaťa.

21. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú.

22. Podľa § 78 ods.1 veta prvá, ods.3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možnozmeniť,aksazmeniapomery.Prizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

23. Podľa § 62 ods.2,4 a 5 cit. zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24.Odvolacísúddávaúčastníkomkonaniadopozornostičl.41ods.4ÚstavySR,zktoréhojednoznačne
vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov, ale aj právom dieťaťa, ktoré
má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, pričom toto právo môže byť obmedzené výhradne na
základe rozhodnutia súdu a v súlade s literou zákona. Odvolací súd na margo aktuálnej situácie v danejveci zdôrazňuje, že toto právo maloletých detí nemá byť zneužívané na osobné vzájomné satisfakcie zo
strany rodičov. Pre dieťa je dôležité, aby rodič, v tomto prípade obaja rodičia, sústredene robili všetko
pre jeho zdravý vývoj bez bočných úmyslov namierených na ťarchu druhého rodiča.

25. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd rovnako ako v pôvodnom rozsudku v prvom
rade zdôraznil, že Krajský súd v Prešove ako odvolací súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,aleibanatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a

jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie.
Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho
právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby preberal a riadil sa ním
predpokladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a
požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, pričom odvolací

súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu IV. ÚS 252/2004, I. ÚS 50/2004, II. ÚS 251/2003. Za
porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v
konaní.

26. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa

rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. Výchova dieťaťa sa považuje za úlohu a
osobné právo rodičov. Je súčasťou rodičovských práv a povinností.
Ústava SR poskytuje rodičovskú zákonnú ochranu, pri súčasnej garancii osobitnej (intenzívnejšej)
ochrany detí a mládeže (čl. 41 ods. 1 Ústavy SR). Rodičovské práva a práva detí upravuje Ústava SR
paralelne v čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, keď zakotvuje právo rodičov na starostlivosť o deti a ich výchovu a

právo detí na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno
od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Je potrebné zdôrazniť, že
dieťa má právo poznať svojich rodičov a má právo na ich starostlivosť (čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane
práv dieťaťa).
Práva a povinnosti rodičov vznikajú priamo zo zákona. Ich úprava je kogentná.

Rodičovské práva a povinnosti sú upravené v ustanovení § 28 Zákona o rodine, pričom predstavujú
súhrn práv a povinností, ktoré patria rodičom vo vzťahu k ich maloletému dieťaťu.

27. Osobitný charakter má tiež právo rodiča na styk s dieťaťom. Ide o právo, ktoré nepatrí len do obsahu
rodičovských práv a povinností. Jeho realizáciou sa totiž uspokojujú základné ľudské potreby rodiča

a tiež samotného maloletého dieťaťa. Jedným z najdôležitejších oprávnení a súčasne povinnosťou
rodičov vo vzťahu k dieťaťu je zabezpečenie jeho výchovy v najširšom slova zmysle.
Rodičovské práva a povinnosti sú teda budované na rovnocennom postavaní otca aj matky pri ich
výkone, pričom musia byť vykonávané v záujme dieťaťa. Rodič, ktorý nerešpektuje rodičovské práva
a povinnosti druhého rodiča a koná v rozpore so záujmom dieťaťa (ktoré má právo na výchovu a

starostlivosť zo strany oboch rodičov), má zníženú rodičovskú kompetenciu a táto skutočnosť musí ísť
na jeho ťarchu (v jeho neprospech) pri rozhodovaní súdom.

28. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Obaja
rodičia (mužský aj ženský vzor), za splnenia určitých predpokladov, môžu nezastupiteľným spôsobom

ovplyvniť vývin, výchovu a životnú orientáciu dieťaťa, čím sa realizuje nielen záujem dieťaťa, ale aj
záujem rodičov. Rodičia si nesmú ich prostredníctvom presadzovať svoje predstavu a záujmy, ale musia
ich vykonávať riadne, v súlade s najlepším záujmom (dobrom) dieťaťa, nevystavovať dieťa negatívnym
vplyvom. Rodičia sú pri výkone rodičovských práv a povinností povinní chrániť záujmy maloletého
dieťaťa.

Zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností je obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských
práv a povinností (§ 38 a nasl. Zákona o rodine). Takýto zásah je však krajným riešením, pre ktoré
musiaexistovaťlegitímnedôvody.Nemožnovšakpripustiť,abyvýsledkomúčelovéhoamanipulatívneho
správania jedného z rodičov, jeho snahy o odcudzenie dieťaťa od druhého rodiča, o vytláčanie z
výchovného vplyvu na dieťa, bolo obmedzenie rodičovských práv druhého rodiča. Týmto spôsobom by

totiž došlo k neprípustnej reštrikcii rodičovskej zodpovednosti.

29. Rozdelenie rodiča a dieťaťa má nenapraviteľný negatívny efekt na ich vzťah. K takémuto rozdeleniu
by malo dochádzať iba na základe rozhodnutia súdu vo výnimočných prípadoch, keď by mohlo dôjsťk vážnemu ohrozeniu záujmu dieťaťa. Škodlivé správanie jedného z rodičov, t. j. škodlivý výkon
rodičovských práv a povinností, tak môže viesť k závažným zásahom do práv a povinností rodiča, ako
aj do práv samotného dieťaťa.

Najlepší záujem dieťaťa je teda vždy prvoradou zásadou, resp. hodnotou, v súlade s ktorou musí
súd konať a rozhodovať. Rozhodnutie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností je
vždy výsledkom posúdenia konkrétnych skutkových okolností každej prejednávanej veci. Každé jedno
rozhodnutie je individuálne pre daný prípad a nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady, i keby
formálne vykazovali rovnaké skutkové okolnosti.

30. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení
skutočný stav veci a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho
skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho
súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd zdôrazňuje, že o
svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by

sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo
význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku
súdu nečinní rozsudok nepreskúmateľný ani nezákonný. Nakoniec je potrebné dodať, že terajšia právna
úprava vyplývajúca z Civilného sporového poriadku, konkrétne z ustanovenia § 387 ods. 3 umožňuje
odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán

prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia
súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje
za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášť
s poukazom na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, v rámci ktorého odvolací súd nie
je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať

konanie aj bez návrhu. Obsah vyjadrení matky, otca, ako aj právnych zástupcov a napokon aj kolíznej
opatrovníčky sa od vyjadrení pred súdom prvej inštancie nijako neodlišuje od vyjadrení a návrhov,
ktorými účastníci konania argumentovali pred odvolacím súdom.

31. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť

rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd
v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku
iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie
odvolaciehosúduvsebetakzahŕňapoobsahovejstránkeajodôvodnenierozsudkusúduprvejinštancie,
s ktorým tvorí jeden celok. Poukaz na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa

18.7.2018.

32. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci porušil svojim rozhodnutím právo účastníkov
na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení absentuje relevantná skutočnosť pri

vyhodnotení úpravy rodičovských práv a povinností na strane otca. Súd prvej inštancie vôbec nebral
do úvahy právo otca ako rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti s
poukazom na ustanovenie § 62 ods. 5, 6 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie sa vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal v prevažnej miere argumentáciou matky
maloletej T. ohľadom zdravotného stavu maloletej, poukazom na školské a mimoškolské povinnosti

maloletej. Nezaoberal sa však dôsledne právom otca na realizáciu styku s maloletou. Rozsudok súdu
je v časti výroku I. nepresvedčivý, odôvodnenia rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel nie
sú racionálne a spravodlivé.
Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku nie je dostatočne
vyčerpávajúce a nezodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil

v tejto veci dôvod, pre ktorý by mal súhlasiť s podstatnou argumentáciou použitou súdom prvej inštancie
na podporu ním zvoleného postupu ohľadom styku maloletej s otcom. Právo pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť súdom prvej inštancie z dôvodov, ktoré tam uviedol, nepostačovalo pre
konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom. Odvolací súd na zdôraznenie
nesprávnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje na najpodstatnejšie aspekty, ktorými reaguje na

argumenty matky v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj v odvolacích námietkach, ktoré
boli totožné s odvolacími námietkami. Tými istými dôvodmi argumentovala matka aj na pojednávaní pred
odvolacím súdom v tomto konaní 15CoP/99/2024.33. K matkou namietanému odvolaciemu dôvodu zúženia styku a nevykonaniu navrhovaného
dokazovania s poukazom na vyjadrenie kolízneho opatrovníka v správe z 28.9.2022, odvolací súd
argumentuje tým, že vykonané dôkazy zhodnotil súd prvej inštancie v súlade s tým, čo uviedla maloletá

pri jej vyjadreniach pred kolíznym opatrovníkom, pričom samotná maloletá argumentovala, že s ockom
chce byť v utorok, prípadne nejaký iný deň a neprespí u neho iba z toho dôvodu, že by jej by bolo
smutno za mamkou. V žiadnom prípade vyjadrenie dieťaťa nespochybňuje, že jej vzťah k otcovi je dobrý.
K tomuto záveru dospel aj odvolací súd potom čo maloletú T. osobne dňa 31.3.2025 vypočul. Z úst
maloletejnezaznelajednanegatívnaodpoveďnasprávaniesaotcavočinej.ArgumentáciaT.,žeockojej

nedal dostatočne dlhý toaletný papier nie je dôvod, že je otec zlý. Maloletá nepotvrdila, že by ju otec bil,
že by na ňu kričal, či inak ju trápil. To, že nechal otvorené dvere na WC, resp. ju fotil na rôznych miestach,
nie je prejavom týrania. A okrem iného na fotografiách predložených otcom nie je zjavné, že by maloletá
T. pôsobila nešťastne, skôr naopak, na predložených fotografiách pôsobí maloletá T. uvoľnene, veselo
v spoločnosti sesterníc, ako aj otca. To, že medzi rodičmi existuje vzájomná nevraživosť a konflikty, do
ktorých je vťahované veľakrát aj samotné maloleté dieťa ešte neznamená, že by súd prvej inštancie

musel nariadiť znalecké dokazovanie z odboru psychológie na to, aby mohol byť realizovaný styk s
maloletým dieťaťom. Práva styku rodiča s dieťaťom korešpondujú v celom rozsahu s právom dieťaťa
poznať svojich rodičov, právo na ich starostlivosť, ako aj právo na zachovanie jeho rodinných zväzkov v
súlade so Zákonom o rodine a s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach
dieťaťa. Aj odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie apeluje na obidvoch rodičov, ktorí si musia

uvedomiť, že aj keď nežijú v spoločnej domácnosti, rodičovské práva a povinnosti majú k maloletému
dieťaťu rovnaké. Je v prvom rade v záujme maloletej T., aby sa obidvaja rodičia rozumne a s rešpektom
voči sebe, ale predovšetkým voči dieťaťu, zlepšili v komunikačných vzťahoch a takto vybudovali zdravé
rodinné prostredie pre maloletú T., kde aj dieťa pocíti, že môže existovať pokojne, bezkonfliktne, či už
v prítomnosti otca alebo prítomnosti matky rovnako.

Odvolací súd zdôrazňuje s poukazom na príslušné ustanovenia Zákona o rodine, že obidvaja rodičia sú
zodpovední za priaznivý psychický a fyzický vývin svojej maloletej dcéry T.. Preto výrok I., ktorým súd
prvej inštancie návrh otca na zmenu úpravy styku zamietol, zmenil, a to opätovne po zrušení pôvodného
rozsudku odvolacieho súdu uznesením NS SR. Styk otca k maloletej T. opätovne upravil, pričom vzal
čiastočne do úvahy frekvenciu krúžkov, ktoré navštevuje maloletá T. v utorok a štvrtok. Odvolací súd

je presvedčený, že ustanovenie § 43 ods. 1 Zákona o rodine, na ktoré poukazuje matka maloletej
v odvolaní a dovolaní, bolo bezpochyby v konaní súdu tak prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu
dodržané. Názoru maloletého dieťaťa bola dostatočne venovaná pozornosť tak po stránke vekovej,
ako aj po stránke rozumovej a aj po stránke zdravotnej. V danej veci nemôže predsa súd rozhodovať
vyslovene podľa názoru maloletého dieťaťa, tento názor však musí v rámci vyhodnotenia dôkazov brať

v úvahu. Odvolací súd preto zdôrazňuje, že je na obidvoch rodičoch, aby toto právo maloletého dieťaťa
samostatne a slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, aj mohlo realizovať.
Pokiaľ rodičia maloletej budú ovplyvňovať jej názor a negatívne hodnotiť správanie sa toho druhého
rodiča, nebude vyjadrené právo maloletého dieťaťa samostatne a slobodne v predmetnej veci. Odvolací
súd po vykonaní výsluchu maloletej T. a vyjadrení otca, matky, či už písomných alebo ústnych na

pojednávaní dospel k záveru, že dieťa je ovplyvnené matkou, je zakríknuté a svoje vyjadrenia veľmi
koriguje ako náhle ide o osobu otca. Sama kolízna opatrovníčka pri realizácii výsluchu maloletej uviedla,
že úplne inak sa správa maloletá, keď je s otcom sama, ako keď je prítomná matka. Otcovi prejavuje
fyzickúnáklonnosť,objímahoanechásanosiťnarukách.Niejetonič,čobybolovrozporesosprávaním
sa dieťaťa a otca.

Nie každý názor dieťaťa však možno považovať za rozhodný a smerodajný. Je preto úlohou súdu ho v
každom jednotlivom prípade vyhodnotiť, prihliadnuť na vek, rozumovú a psychickú vyspelosť dieťaťa,
jeho komunikačné schopnosti a zobrať do úvahy aj konkrétnu situáciu dieťaťa (napr. či jeho názor nie
je ovplyvňovaný pôsobením a vplyvom niektorého z rodičov). Práve možnosť ovplyvňovania názoru
dieťaťa rodičom, narušenie lojality je veľmi významným faktorom, ktorý nesmie byť prehliadnutý a musí

sa nevyhnutne čo najskôr riešiť. Na názor maloletého dieťaťa súd prihliada práve s ohľadom na jeho
rozumovú a citový vyspelosť. Nemožno pripustiť, aby sa prihliadalo výlučne na názor maloletého dieťaťa
bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti. Je nevyhnutné vo veci získať objektívne podklady a poznatky
(najmä znaleckými posudkami, odbornými vyjadreniami), ktoré pri rozhodovaní všeobecných súdov
umožnia dosiahnuť spravodlivý rovnováhu.

34. Čo sa týka výroku zamietnutia návrhu na zúženie styku otca s maloletou považuje odvolací súd za
správny a preto návrhu otca z vyššie uvedených dôvodov vyhovel a styk opätovne upravil. K návrhu
matky na zúženie styku otca s maloletou, odvolací súd dáva do pozornosti, že v tomto konaní nemožnovziať do úvahy rozhodnutie Okresného súdu Košice II. sp.zn. 25C/87/2020-31 z 27.11.2020, ktorým
súd uložil otcovi zákaz vstupovať do bytu č. 12 nachádzajúceho sa v W. na ul. V. XX, vchod XX na X.
poschodí, ako aj na pozemok nachádzajúci sa v kat. úz. Košice, zastavaná plocha a nádvorie. Ide o

vzťah otca a matky, nie otca k maloletej T.. Z uvedeného dôvodu matka apelovala v odvolaní a zotrvala
na svojom postoji aj v dovolaní tým, že si nepraje, aby otec vstupoval do bytového domu, v ktorom býva
a že otec má preberať a odovzdávať maloletú pred vchodom, teda pred bránou do budovy, v ktorej má
trvalý pobyt. Odvolací súd dospel k záveru, že otec uvedený zákaz neporušuje. Ak teda súd videl potrebu
zmeniť miesto preberania a odovzdania maloletej s otcom, matka je toho názoru, že tieto skutočnosti

bolo potrebné zohľadniť s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Košice II. z 27.11.2020. Odvolací
súd však zdôrazňuje, že výrokom III. súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II.
14P/56/2020-440 z 11.5.2021 v časti styku tak, že otec je oprávnený v určenom čase dieťa od matky
prevziať a povinný v určenom čase matke odovzdať v mieste jej bydliska, ktoré je miestom obvyklého
pobytu maloletého dieťaťa. Daným výrokom v žiadnom prípade súd prvej inštancie nerozhodol o tom,
že dieťa má otec prevziať v budove, kde má zakázaný vstup, resp. v samotnom byte alebo pred

dverami bytu. Teda má odovzdať maloleté dieťa v mieste jej bydliska, ktoré je miestom obvyklého pobytu
maloletého dieťaťa, t.j. výrok, ktorým bola matka zaviazaná odovzdať dieťa otcovi v mieste jej bydliska,
nie v budove, v ktorej je byt, do ktorého má otec zakázaný vstup. Z uvedeného znenia výroku III.
napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že v žiadnom prípade predmetným rozsudkom
nebol spochybnený rozsudok zo dňa 27.11.2020, ani nebolo v žiadnom prípade porušené právo na

ochranu práv matky maloletej predmetným rozsudkom.

35. Matka svoju odvolaciu ako dovolaciu argumentáciu vo vzťahu k výroku IV. ohľadom samotného
nahradenia termínov z dôvodu choroby maloletej postavila na svojom presvedčení, že existuje v tomto
prípade reálne ohrozenie zdravia, resp. života maloletej, pričom by maloletá mala byť tým pádom

obmedzovaná na ďalšom styku s otcom v tom znení, že sama sa vyjadrila, že považuje stretávanie sa
s otcom v utorok, resp. štvrtok za dostatočný s poukazom na to, že nastúpila do 1. ročníka základnej
školy a má teda povinnosti vyplývajúce zo školských povinností. Matka sa domáha, aby uvedený výrok
samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie bol zrušený s poukazom na to, že uvedená formulácia
výroku trpí vadou právnej nevykonateľnosti. Podľa odvolacieho súdu je na dohode obidvoch rodičov

maloletejT.,abysináhradnétermínyvrovnakomrozsahu,akojestanovenérozhodnutímsúdu,nahradili,
resp. dohodli sa o náhradných termínoch. Odvolací súd uvedený výrok po opätovnom posúdení v celom
rozsahu zrušil. Aj napriek tomu odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že je na dohode obidvoch rodičoch
maloletej, aby uvedené zmarené termíny z dôvodu choroby maloletej boli nahradené a umožnený styk
otcovi v náhradných termínoch rovnakého rozsahu po uzdravení maloletej. Daný výrok rozhodnutia je

možné akceptovať a aplikovať vo vzťahu k obidvom rodičom, čo sa týka styku maloletej s otcom len za
toho predpokladu, že tu bude existovať reálna dohoda, ktorá bude aj akceptovateľná zo strany matky,
otca, ako aj maloletého dieťaťa. Z vykonaného dokazovania aj podľa odvolacieho súdu bezpochyby
vyplýva, že návrhy oboch rodičov na zmenu rozhodnutia o úprave styku sú rozporuplné, nakoľko o
úprave styku súd prvej inštancie rozhodol rozhodnutím z 11.5.2021 a v čase úpravy výkonu rodičovských

práv a povinností schválil dohodu rodičov, čo sa týka styku s maloletou vo veľmi obmedzenom rozsahu,
čo nepovažuje odvolací súd za správne rozhodnutie.

36. V zmysle vyjadrení a návrhov tak zo strany otca, ako aj zo strany matky odvolací súd opätovne
dospel k záveru, že samotným rozhodnutím súd prvej inštancie sa podrobne vyrovnal s návrhom matky

na zvýšenie výživného, ako aj argumentov otca ku zvýšeniu nároku matky. Návrh matky na zvýšenie
výživného vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodný, pretože výživné zo strany otca na maloletú
bolo naposledy, ako už súd skonštatoval vyššie, upravované rozsudkom zo dňa 11.5.2021. Čo sa týka
argumentov matky v odvolaní, že otec si môže nájsť prácu s vyšším príjmom, pričom poukázala na výpis
z aplikácie profesia.sk s tým, že sa môže zamestnať ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy, ako

kuriér pre bistro, ako vodič L. N., s.r.o., ako vodič nákladného auta rozvoz kvetov a floristických doplnkov
v X.. Táto argumentácia zo strany matky aj podľa odvolacieho súdu je nedostatočná, nepreukázateľná,
nakoľko otec maloletej argumentoval poukazom na svoj príjem, na výdavky, ako aj na úpravu výšky
výživného v čase, keď bol zamestnaný s priemernou mzdou vo výške 490,54 eura v období rokov
2020-2021. V súčasnej dobe je to 635 eur za roky 2023 - 1/2025. S poukazom na dôvody rozhodnutia

súdu prvej inštancie, odvolací súd zdôraznil, že je možné rozhodnutie o výživnom zmeniť, pokiaľ nastala
taká podstatná zmena pomerov, ktorá je podstatnou zmenou, či už na strane dieťaťa v súvislosti s
nástupom na povinnú školskú dochádzku alebo na strane rodičov, ktorí zabezpečujú starostlivosť o
dieťa po všetkých stránkach jej života. Vzhľadom však na dobu, ktorá od poslednej úpravy výživnéhosúdom prvej inštancie uplynula, má odvolací súd opätovne ako tomu bolo v pôvodnom rozsudku za to,
že nie je možné konštatovať, že na strane rodičov maloletého dieťaťa, došlo k takej podstatnej zmene,
ktorú by bolo potrebné riešiť zmenou vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletému dieťaťu.

V súčasnej dobe nie je dôvod na zmenu výživného tak, ako to navrhuje matka. Maloletá je žiačkou 3.
ročníka základnej školy a jej náklady aj s poukazom na infláciu, ktorou matka argumentuje sa nezvýšili
v takej miere, aby bolo potrebné zvýšiť výživné na sumu 260 eur vzhľadom k tomu, že maloletá T.
navštevuje prvý stupeň základnej školy a jej výdavky sa od poslednej úpravy nezvýšili v takom rozsahu
ako matka argumentuje.

Na základe uvedených skutočností preto odvolaciu námietku aj voči výroku IV. považuje odvolací
súd za nedôvodnú s poukazom na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí
bezpochyby vysporiadal s výškou výživného, ako aj príjmom zo strany obidvoch rodičov v čase
samotného rozhodnutia.

37. Čo sa týka odvolania voči výroku III. zo strany matky, pričom obvyklý pobyt maloletej je miesto

odovzdania a prijatia dieťaťa na styk s otcom. Obvyklý pobyt dieťaťa určený súdom nepovažuje matka
za správny. Ak súd podľa matky videl potrebu zmeny úpravy určenia miesta odovzdania a preberania
maloletej, skôr mal pozornosť zamerať na dvojkoľajnosť úpravy rozhodnutia Okresného súdu Košice,
teda z 11.5.2021 a s poukazom na zákaz uložený otcovi rozhodnutím z 27.11.2020. K tejto námietke sa
odvolací súd už vyššie vyjadril, považuje ju za nedôvodnú, pretože súd prvej inštancie vecne správne

a zákonne s dôrazom na to, že samotné miesto odovzdania je podľa výroku III. presne definované a
otec maloletej je oprávnený v určenom čase dieťa od matky prevziať a povinný v určenom čase matke
odovzdať v mieste jej bydliska, ktoré je miestom obvyklého pobytu maloletého dieťaťa, t.j. v W. na
ul. V. XXXX/XX. V žiadnom prípade vo výroku nie je uvedené, že má otec maloleté dieťa odovzdať,
resp. prevziať pred bytom matky maloletého dieťaťa. V tomto prípade opätovne odvolací súd apeluje na

obidvoch rodičov a na samotnej dohode, čo sa týka prevzatia a odovzdania dieťaťa od matky maloletého
dieťaťa otcovi maloletého dieťaťa.

38. Odvolací súd z predloženého súdneho spisu, ako aj ústnych vyjadrení pred odvolacím súdom zistil
vážne narušené vzájomné vzťahy medzi rodičmi maloletej T. s premietnutím konfliktu rodičov vo vzťahu

k maloletej T. tak zo strany otca, ale predovšetkým zo strany matky. Styk otca s maloletou počas dlhšieho
časového obdobia v tomto prípade neprebiehal a to aj napriek existencii rozhodnutia o úprave styku otca
smaloletou,nakoľkomaloletávčaseurčenomnastyksotcomjedoslovazavalenákrúžkovoučinnosťou.
Neobstojíaniargumentáciamatky,žesavyjadrilamaloletá,žebyjejbolosmutnozamatkou,kebyspalau
ocka. Čo sa týka rozšíreného styku tak ako to navrhoval otec ani súd prvej inštancie k tomuto nepristúpil,

nakoľko v plnom rozsahu akceptoval právo maloletého dieťaťa na vyjadrenie sa čo sa týka kontaktu s
otcom. Odvolací súd opätovne podrobne preskúmal genézu rodinných vzťahov, ako aj osobnosť matky,
otca a maloletého dieťaťa, pričom vychádzal z vyjadrení tak kolízneho opatrovníka, ako aj z vyjadrenia
maloletého dieťaťa. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že existujú aj naďalej konfliktné vzťahy
medzi rodičmi s nepriaznivým dopadom na maloletú T., čo obidvaja rodičia preukázali na pojednávaní

pred odvolacím súdom. Odvolací súd opätovne v tomto rozhodnutí apeluje na zdravý úsudok rodičov,
na ich vzájomné vzťahy voči maloletému dieťaťu, nie voči sebe, ale voči maloletému dieťaťu a vyzýva
obidvoch rodičov k tomu, aby odložili všetky konfliktné vzťahy, a teda konfliktné záujmy a v prvom rade
akceptovali záujem maloletého dieťaťa a jej nárok na styk s otcom. Z tohto dôvodu zmenil výrok súdu čo
sa týka úpravy styku otca s maloletou T., aby do budúcna zabezpečil plnohodnotný a fungujúci styk otca

nielen na niekoľko hodín počas dňa, tak ako to chcela matka, ale aj na viacej dní, s umožnením pobytu
u otca aj cez noc. Nie je predsa mysliteľné, aby sa otec počas letných prázdnin so svojím dieťaťom videl
len niekoľko hodín počas každej druhej soboty tak ako to realizovala matka v minulosti.

39. Odvolací súd aj po znovu posúdení veci v zhode so súdom prvej inštancie nemal pochybnosti o

správnosti samotných záverov zo strany kolízneho opatrovníka, ako aj samotných záverov súdu prvej
inštancie, čo sa týka neakceptácie znaleckého dokazovania psychológom, ako aj návrhu na zúženie
styku maloletej s otcom a zvýšenie výživného na maloletú na návrh matky.

40. S poukazom na ust. § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, odvolací súd pri rozhodovaní o

výkone rodičovských práv a povinností alebo pri sledovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého
dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa,
najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosti
rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.41. Ústavnoprávny základ pri rozhodovaní súdu o úprave osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa
vyplýva aj z Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého má dieťa právo na starostlivosť oboch rodičov

(čl. 7) a rodičia majú právo na to, aby od nich dieťa nebolo proti svojej vôli zásadne oddelené, iba že
by príslušné súdy na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní
určili, že takéto opatrenie je potrebné v záujme dieťaťa.

42. Z čl. 5 Zákona o rodine vyplýva, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri

rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

43. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

44. Opätovne odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 62 ods. 2, 4, 5 Zákona o rodine, obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

45. Odvolací súd dáva účastníkom konania znovu do pozornosti aj čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého bez
pochyby vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov, ale aj právom dieťaťa,
ktoré má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, pričom toto právo môže byť obmedzené výhradne

na základe rozhodnutia súdu a v súlade s literou zákona. Odvolací súd na margo aktuálnej situácie
v tejto veci zdôrazňuje, že toto právo maloletého dieťaťa nemá byť zneužívané na osobné vzájomné
satisfakcie zo strany rodičov. Pre dieťa je dôležité, aby rodič, v tomto konkrétnom prípade obidvaja
rodičia, sústredene robili všetko pre jeho zdravý vývoj bez bočných úmyslov namierených na ťarchu
druhého rodiča, ktorému dieťa nie je do osobnej starostlivosti zverené.

46. Podľa§ 43 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Odvolací súd vypočul

maloletú T. a dospel k záveru, že dieťa vo veku 9,5 nemá svoj názor, je hlboko ovplyvnené matkou a
maloletá zo strachu, aby svojím vyjadrením nesklamala matku, na priame otázky predsedníčky senátu
neodpovedala, resp. odpovedala váhavo alebo vôbec. Dieťa v jej veku by nemalo mať problém povedať
ocovi, aby ju na WC nechal osamote, resp. vypýtať si väčší kus toaletného papiera. Pretože práve takéto
maličkosti boli predmetom písaného vyjadrenia maloletej, ktoré bolo zaslané súdu ako najdôležitejší

dôkaz matkou maloletej T..

47. Rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v prípadoch, kedy rodičia nie sú
schopní sa na výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť, musí byť potom hľadaním optimálneho
stavu zo strany súdu. Po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje

nedostatočné zhodnotenie zákonných kritérií pre úpravu styku maloletého dieťaťa s otcom, čo v
konečnom dôsledku mohlo viesť k nerešpektovaniu najlepšieho záujmu dieťaťa, ktoré je prioritou pri
úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

48. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbá o to, aby bolo rešpektované

právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi
rodičmi. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už je uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň však čl. 9 ods. 3
tohto dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa

oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by
to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Znamená to potom, že pokiaľ by styk s rodičom negatívne
vplýval na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava z takéhoto negatívneho vplyvu,
súd po tomto zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže. Vpreskúmavanom prípade má najvyššiu prioritu najlepší záujem maloletého dieťaťa. Ten vyhodnocuje
súd v každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom
v čl. 5 Zákona o rodine.

49. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa
rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. V tomto smere je potrebné poukázať na čl.
8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva pozitívny
záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych

väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému
rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa alebo len zriedka, to znamená, že žiadne prirodzené
puto nemá nádej medzi nimi ani vzniknúť. Európsky súd pre ľudské práva opakovane konštatoval, že je
v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich
koreňov (Gorgulu versus Nemecko), resp. že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj
vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne, slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku

zo strany druhého rodiča (Hansenová versus Turecko).

50. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka vyplýva, že je tu schopnosť oboch rodičov maloletej poskytnúť
jej potrebnú starostlivosť, avšak čo sa týka pretrvávajúcej konfliktnej komunikácie, navrhol aj znalecké
dokazovanie, čo v danom prípade tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd v odvolacom konaní

považuje za nedôvodné vzhľadom na vek dieťaťa a jeho súčasné nastavenie pôsobením matky. Úprava
styku maloletej s otcom bola nastavená už rozsudkom zo dňa 11.5.2021 a schválená rodičovská
dohoda mala fungovať po dohode obidvoch rodičov ohľadom styku maloletej s otcom a odovzdaní
dieťaťa zo strany matky otcovi. Odvolací súd zistil také okolnosti, ktoré svedčia o nevhodnosti tohto
nastavenia z pohľadu záujmu maloletej T. vo vzťahu k obidvom rodičom. Naopak, spoločné trávenie

času môže prehĺbiť vzťah maloletej s otcom, ako aj priniesť do vzťahu obidvoch rodičov určité neutrálne
pôsobenie tak zo strany matky maloletej, ako aj zo strany otca maloletej voči sebe. Odvolací súd preto
považuje za vecne správne prijať zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie čo sa týka výroku I., nie ako to
bolo formulované v samotnom rozhodnutí, ktoré je predmetom odvolacieho konania vydané Okresným
súdom Košice II. pod sp.zn. 17P/120/2021-336 zo dňa 3.10.2022, ale tak ako to odvolací súd rozhodol,

a to aj opätovne po zrušení pôvodného rozsudku z 08.08.2023.

51. Dôvodná nie je ani odvolacia, či dovolacia námietka ohľadom rastu cien zo strany matky maloletej
T., preto odvolací súd ďalej nijako nespochybňuje fakt, že v súčasnom období zo všeobecnosti rastú
náklady na život a bývanie, čomu podlieha plošne celá populácia, dôraz však kladie na proporcionalitu

medzi príjmami a výdavkami s bezvýhradným uprednostnením záujmov maloletého dieťaťa. Odvolací
súd pri tejto príležitosti zdôrazňuje, že nielen rastú náklady na život a bývanie na strane matky, ale aj na
strane otca maloletého dieťaťa, čo je potrebné akceptovať. Otec si zabezpečil bývanie v W. len preto,
aby sa mohol stretávať s maloletou. Tým sa aj jemu zvýšili náklady.

52. Úlohou súdu je zohľadniť všetky okolnosti posudzovanej veci a rozhodnúť v najlepšom záujme
dieťaťa tak, aby bol podiel obidvoch rodičov na starostlivosti a výchove dieťaťa zásadne rovnocenný s
prihliadnutím na osobnú starostlivosť rodiča, ktorému bolo dieťa zverené. Odvolací súd vzal v úvahu
vyjadrenie kolíznej opatrovníčky, ktorá potvrdila predsedníčke senátu, že maloletá T. sa správa úplne
inak, keď je s otcom sama, ako v prítomnosti matky, keď je na styku s otcom.

Podľanázoruodvolaciehosúduuvedenúúlohusúdprvejinštanciedôvodmivrozsudkunaplnilčiastočne,
a preto odvolací súd zmenil jeho rozhodnutie vo výroku I. Súd prvej inštancie pomenoval v dôvodoch
rozhodnutia fakty a skutočnosti, z ktorých vychádzal a na základe ktorých konštatoval súhrnne svoje
závery svedčiace v prospech výrokov v rozhodnutí.

53. V nadväznosti na uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v časti napadnutého rozsahu
ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
2 ods. 1 CMP vo výrokoch II. a III., okrem výroku I., ktorý zmenil v zmysle § 388 CSP.
Odvolací súd nevzhliadol dôvod na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie čo do výrokov II., III. ,pretože
ani dovolací súd neuviedol právne dôvody, prečo došlo z jeho strany k zrušeniu rozsudku Krajského

súdu v Prešove v tejto časti.
Odvolací súd zrušil výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko dospel k záveru, že jeho aplikáciou
by dochádzalo ešte k väčším problémom v komunikácii rodičov, ktorá je i tak veľmi problémová.54. Odvolací súd ohľadom samotného zrušenia výrokov II. a III. pôvodne vydaného rozsudku Krajského
súdu v Prešove zo dňa 08.08.2023 nevzhliadol ani dôvod dovolania matka podľa § 421 ods. 1 CSP,
nakoľko v konaní nebolo potrebné riešiť žiadnu právnu otázku. Pritom procesná situácia aplikácie § 421

ods. 1 CSP má mimoriadny význam práve obsah pojmu „právna otázka“. K uvedenému ustanoveniu
však NS SR v zrušujúcom uznesení žiadny právny názor k porušeniu tohto ustanovenia odvolacím
súdom neuviedol.
Odvolací súd si dovoľuje poukázať na uznesenie NS SR 7CdoR/1/20215 zo dňa 26.02.2025, v ktorom
vyslovil dovolací súd právny záver, ktorým sú súdy viazané.

55. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP v spojení s § 58 CMP tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov celého konania. V preskúmavanej veci odvolací súd
súčasne nekonštatoval také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov ani dovolacieho konania.

56. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).