Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, April 10, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Ek/267/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124226672
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Baboľová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124226672.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného 1/: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
D. XXX, XXX XX C. D. a oprávneného 2/: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX C.
D., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Kálov 1, 010 01
Žilina, IČO: 47 240 997, proti povinnému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX G.,
o vymoženie 1271,71 Eur, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozef Augustín, so sídlom exekútorského

úradu Moyzesova 923/49, 010 01 Žilina, IČO: 42 277 825, pod sp. zn. 384EX 71/24, o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávnených na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa 07.02.2024, sa začalo
proti povinnej exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky vo výške 1271,71 Eur priznanej na základe

exekučného titulu – uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 25C/9/2019-420 zo dňa 30.11.2023, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2024 a vykonateľnosť dňa 09.01.2024 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd poverením dňa 14.02.2024 súdneho exekútora JUDr.
Jozef Augustín, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 923/49, 010 01 Žilina, IČO: 42 277 825,
(ďalej len ,,súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp. zn. 384EX 71/24. Doručením poverenia súdnemu

exekútorovi dňa 14.02.2024 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinnej. Súdny exekútor
vydal dňa 19.02.2024 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnej doručené do vlastných rúk
dňa 20.02.2024.

3. V priebehu konania, bol súdnemu exekútorovi doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie, ktorý
súdny exekútor dňa 28.03.2024 postúpil spolu prílohami aj ako s vyjadrením oprávneného súdu na

rozhodnutie.

4. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu
uviedla, že sa o vydaní a právoplatnosti Uznesenia Okresného súdu Žilina, sp. zn. 25C/9/2019 -
420 (exekučného titulu) dozvedela prvýkrát až v momente, kedy jej toto bolo doručené zo strany
oprávnenej a to listom oprávnenej zo dňa 24.01.2024. Povinná nevedela dokonca ani o tom, že

predmetné súdne konanie, na základe ktorého bola neskôr určená jej povinnosť na úhradu trov konania,
bolo už právoplatne rozhodnuté v rámci odvolacieho konania na Krajskom súde v Žiline. Povinná tak
nemala možnosť realizovať svoje právo na odvolanie sa a rovnako tak nemala možnosť reagovať
na uplatňovanú výšku náhrad trov súdneho konania. K upretiu tohto jej práva došlo pravdepodobne
zanedbaním povinnosti jej predchádzajúceho právneho zástupcu v označenom konaní, čo samozrejme
povinnú nezbavuje povinnosti nahradiť priznané trovy konania. Povinná ale z uvedeného dôvodu podala

voči vydanému uzneseniu Okresného súdu Žilina (exekučnému titulu) sťažnosť, ktorú osobne podala
dňa 05.02.2024. Z tohto dôvodu povinná žiada o zastavenie exekúcie resp. o odklad začatej exekúciea to až do momentu, kedy Okresný súd Žilina právoplatne rozhodne o podanej sťažnosti povinnej. V
príloháchtohtopodaniapovinnázaslalakópiupodanianaOkresnomsúdeŽilinaataktiežsplnomocnenie
zo dňa 29.01.2024. Povinná súčasne s vyššie uvedeným žiada, o odblokovanie výplaty dôchodkovej

dávky, nakoľko táto je jej jediným príjmom a jej nevyplatenie by podľa jej názoru mohlo mať na ňu
trvalo resp. dlhodobo nepriaznivé následky. Po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej (Sťažnosť sp.
zn. 25C/9/2019), toto rozhodnutie samozrejme povinná okamžite oznámi exekútorskému úradu.

5. Oprávnení sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadrili prostredníctvom svojho právneho

zástupcu a to tak, že s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nesúhlasia v celom rozsahu. Podľa
názoru oprávnených povinná nemôže návrh na zastavenie exekúcie odôvodňovať skutočnosťou, že
sa o právoplatnosti exekučného titulu dozvedela až dňa 24.01.2024, nakoľko povinná mala vedomosť
o výsledku tohto súdneho sporu, ako aj o tom, že toto konanie bolo už právoplatne skončené. Sama
povinná iniciovala súdne konanie a bola na pojednávaniach na súde prvej inštancie osobne prítomná,
a to aj na pojednávaní dňa 11.10.2022, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. V konaní na súde prvej

inštancie ako aj na odvolacom súde bola povinná zastúpená právnym zástupcom, teda bol jej výsledok
súdneho sporu známy. V zmysle „poučenia“ predmetného exekučného titulu bolo proti tomuto uzneseniu
(exekučnému titulu) prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnutéuznesenievydalt.j.OkresnýsúdŽilina.Oprávneníuviedli,žepovinnábolavsporezastúpená
advokátskoukanceláriouFPLegal,s.r.o.,sosídlomRužomberská6,82105Bratislava,IČO:47231599.

Podľa elektronického súdneho spisu bolo predmetné uznesenie (exekučný titul) právnemu zástupcovi
povinnej doručené dňa 17.12.2023. Od tohto momentu povinnej plynula lehota na podanie sťažnosti
voči uzneseniu (exekučnému titulu) a táto uplynula dňa 01.01.2024 resp. 02.01.2024. Vzhľadom ku
skutočnosti, že povinná v rámci lehoty na podanie sťažnosti, túto nepodala uznesenie (exekučný
titul) nadobudlo právoplatnosť dňa 03.01.2024 a vykonateľnosť 09.01.2024, o čom svedčí aj doložka

právoplatnosti a vykonateľnosti vytvorená Okresným súdom Žilina dňa 23.01.2024. Dňa 09.02.2024 bola
doložka právoplatnosti a vykonateľnosti a zo dňa 23.01.2024 týkajúca sa uznesenia (exekučného titulu)
doručenáprávnemuzástupcovipovinnej.Uviedlitiež,žeuznesenie(exekučnýtitul)boloriadnedoručené
právnemu zástupcovi povinnej s rovnakými účinkami ako keby bolo doručené samotnej povinnej. Ďalej
oprávnení poukázali na to, že v rámci exekučného konania nemôže povinná odôvodňovať svoj návrh na

zastavenie exekúcie tým, že k upretiu jej práv došlo pravdepodobne z dôvodu zanedbania povinnosti
jej právneho zástupcu, nakoľko tento dôvod nezakladá právo povinnej následne podávať sťažnosť,
voči už právoplatnému rozhodnutiu a nemôže byť ani na ujmu oprávnených. V zmysle zásady ,,právo
patrí bdelým“ by takýto procesný postup bol v neprospech úspešnej strany sporu teda aj v neprospech
oprávnených. Oprávnení sa preto nestotožňujú s povinnou, že jej uznesenie (exekučný titul) malo

byť doručené až dňa 25.01.2024 prostredníctvom právneho zástupcu oprávnených. Bolo len vôľou
prejavenou oprávnenými vyhnúť sa exekučnému konaniu s cieľom uspokojiť ich nároky mimo tohto
konania, k čomu však nedošlo. Oprávnení považujú za potrebné uviesť, že po doručení uvedenej
výzvy povinná právneho zástupcu oprávnených a ani samotných oprávnených žiadnym spôsobom
nekontaktovala a nereagovala a vo vzťahu k nim bola nečinná. Oprávnení tiež podotkli, že čo sa týka

samotného nároku na náhradu trov konania súd už v rozsudku č. k. 25C/9/2019-420 zo dňa 30.11.2023
rozhodol vo výroku II. o trovách konania tak, že žalovaní (oprávnení) majú nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % a v tomto výroku bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený aj odvolacím
súdom, preto v tomto štádiu nie je možné aby vôbec povinná podávala sťažnosť voči uzneseniu
(exekučnému titulu) a aby súd na základe takto podanej sťažnosti rozhodoval tak, ako navrhuje povinná,

nakoľko dotknuté uznesenie (exekučný titul) voči, ktorému podala povinná sťažnosť nie je už ďalším
rozhodnutím o nároku úspešnej strany sporu na náhradu trov konania, ale rozhodnutím o ich výške.
Pokiaľ povinná podala proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie, v tomto neuvádzala voči trovám
konania žiadne argumenty a ani skutočnosti, pre ktoré by bolo rozhodnutie súdu nesprávne resp. ktoré
by odôvodňovali postup podľa § 257 CSP a ani nenavrhla, aby súd rozhodol podľa § 257 CSP. Preto

podľa názoru oprávnených nie je dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko povinná podala sťažnosť voči
uzneseniu (exekučnému titulu) po lehote a jej zmeškanie nie je možné odpustiť a taktiež u nej nenastali
také ospravedlniteľné dôvody, ktoré by ju vylúčili z úkonu, ktorý jej patrí. Povinnou uvádzané dôvody
nepredstavujú také dôvody, ktoré by boli spôsobilé odpustiť zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti voči
uzneseniu (exekučnému titulu) a zároveň tak nie sú ani dôvodom na zastavenie či odklad exekúcie

resp. na postup ktorý navrhuje povinná. Oprávnení ďalej vo svojom vyjadrení citovali ust. § 61k ods.
1 Exekučného poriadku a poukázali tak na dôvody zastavenia exekúcie zo strany súdu a uviedli,
že povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadny z dôvodov zastavenia
exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Podotkli, že exekučný titul je právoplatný,v čase začatia exekúcie existoval a stále existuje, nebol zrušený ani iným spôsobom zmenený jeho
stav v časti právoplatnosti a vykonateľnosti. Oprávnení majú za to, že exekučný titul bol povinnej riadne
doručenýatedanepreukázalapravdivosťsvojichtvrdení.Ktvrdeniupovinnejohľadomodkladuexekúcie

oprávnení uviedli, že ust. § 61h Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody odkladu exekúcie,
pričom povinná v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla z akého dôvodu žiada o odklad exekúcie
resp. ak svoj návrh odôvodňovala skutočnosťou, že podala sťažnosť voči uzneseniu (exekučnému titulu)
táto nie je dôvodom na zastavenie ako ani odklad exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Zároveň
uviedli, že povinná nie je oprávnená žiadať odklad exekúcie spolu s odblokovaním výplaty dôchodkovej

dávky, nakoľko ak podala návrh na zastavenie exekúcie, ktorému by bol priznaný odkladný účinok,
rozumejú sa tým účinky odkladu s blokovaním podľa § 61i ods. 3 Exekučného poriadku. Záverom
oprávnení uviedli, že povinná nepreukázala existenciu takých skutkových dôvodov, ktoré by spôsobili
zastavenie prebiehajúcej exekúcie, preto so zastavením predmetnej exekúcie nesúhlasia.

6. Súdny exekútor sa k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nevyjadril.

7. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti,
ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich

pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

11. Podľa § 110 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), ak má strana
zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť
sa doručuje aj strane, ak strana má osobne v konaní niečo vykonať alebo ak o tom súd rozhodne s
ohľadom na povahu veci. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ako aj procesné poučenia vydané

súdom sa doručujú iba zástupcovi.

12. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená
realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok

a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu
bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.

13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie
exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali

až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má
smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na
zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by
existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich
relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie

účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie),
v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo
právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu
núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranousplnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené
uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor
na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní.

14. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení
uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže

prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods.
1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez
ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného
ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť
odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu
uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik

vymáhanéhonároku,zrušenieexekučnéhotitulualeboinéskutočnosti,ktoréjehovymáhateľnostibránia.

15. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným
titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v
základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej,

ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam
označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp.
ho akokoľvek vecne preskúmavať.

16. Súd považuje za potrebné dať do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej

„vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým),
teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia
uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž
predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či
zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí aj o využívaní

zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (NS SR
sp. zn. 5 Sžf 65/2011).

17. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou a materiálnou právoplatnosťou. Formálna
právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi

opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna
právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa
nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať
a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za
bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami,

materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný
súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok
a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.

18. Súd preskúmaním návrhu povinnej na zastavenie exekúcie ako aj jeho príloh konštatuje, že tento

bol podaný v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného
poriadku, a takto podaný návrh má odkladný účinok.

19. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinnou bola skutočnosť, že povinná sa
prvýkrát o vydaní a právoplatnosti exekučného titulu dozvedela až v momente, keď jej bol doručený

list od oprávnených. Taktiež namietala, že nemala vedomosť ani o právoplatnom rozhodnutí v rámci
odvolacieho konania na Krajskom súde v Žiline. Povinná namietala, že nemala možnosť realizovať svoje
právo na podanie odvolania a tým aj reagovať na uplatňovanú výšku náhrad trov konania. K upretiu
tohto práva došlo podľa názoru povinnej pravdepodobne zanedbaním povinnosti jej predchádzajúceho
právneho zástupcu. Z vyššie uvedených dôvodov preto podala sťažnosť voči exekučnému titulu.

K tomuto bodu súd uvádza, že z príloh ktoré predložil oprávnený k svojmu vyjadreniu k návrhu povinnej
na zastavenie exekúcie má preukázané, že exekučný titul na podklade, ktorého je vedená prebiehajúca
exekúcia bol doručený do elektronickej schránky právneho zástupcovu povinnej v základnom konaní
t. j. FP Legal, s.r.o., so sídlom Ružomberská 6, 821 05 Bratislava, IČO: 47 231 599 dňa 17.12.2023.K uvedenému doručeniu exekučného titulu súd ďalej uvádza, že v zmysle ust. § 110 ods. 1 CSP, ak
má strana (povinná) zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto
zástupcovi. Splnomocnením na preberanie písomností preberá na seba ich adresát aj zodpovednosť

za následky spojené s prevzatím zásielky prostredníctvom splnomocnenca (plynutie lehoty na splnenie
povinnosti, plynutie lehoty na podanie opravného prostriedku, a pod.) (Uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 25. apríla 2016, sp. zn. 3Obdo/28/2016). Vzhľadom k tejto preukázanej skutočnosti má súd za to, že
exekučný titul bol povinnej doručený v súlade so zákonnom, disponuje vlastnosťou vykonateľnosti a
tým sa stal spôsobilým exekučným titulom pre predmetné exekučné konanie. Neobstojí teda tvrdenie

povinnej, že o vydaní a právoplatnosti exekučného titulu sa dozvedela až listom od oprávneného. Súd
v tomto bode dáva do pozornosti, že ustanovenie § 111 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov priznáva doručenke status verejnej listiny, v dôsledku čoho sa
údaje v nej obsiahnuté považujú za pravdivé, ak nebol preukázaný opak. Verejnou listinou je doručenka
len vtedy, ak obsahuje všetky náležitosti vyžadované právnymi predpismi. V takomto prípade potom
každý, kto namieta správnosť týchto údajov znáša bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, že tieto

údaje sú nepravdivé. Za predpokladu, že doručenka právnymi predpismi vyžadované náležitosti nemá,
nemôže mať povahu verejnej listiny a dôkazné bremeno zaťažuje orgán, ktorý doručenie vykonal, a ktorý
v prípade pochybností musí preukázať spôsob doručenia a správnosť údajov uvedených na doručenke
(porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.10.2018, sp. zn. 5Cdo/65/2018). Na základe uvedeného
exekučný súd nemá pochybnosti o tom, že exekučný titul bol povinnému riadne doručený, a teda je

spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie. Povinný v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení o nedoručení exekučného titulu.

20. Taktiež súd uvádza, že neobstojí ani námietka povinnej ohľadom upretia jej práv z dôvodu
pravdepodobne zanedbanej povinnosti zo strany právneho zástupcu v základnom konaní, nakoľko

v tomto smere bolo povinnosťou povinnej byť obozretná a konať v súčinnosti so svojim právnym
zástupcom, pričom tento dôvod nezakladá právo povinnej následne podávať sťažnosť, voči už
právoplatnému rozhodnutiu a nemôže byť ani na ujmu oprávnených.

21. Súd konštatuje, že samotné podanie sťažnosti voči uzneseniu (exekučnému titulu) neznamená, že

súd prvej inštancie jej vyhovie (ba priam naopak aj vzhľadom na uvedené tvrdenia oprávnených vo
vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie) a teda nastane dôvod na zastavenie exekúcie,
čo znamená, že predmetné rozhodnutie je riadnym exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 45
ods. 1 Exekučného poriadku, na podklade ktorého možno viesť exekúciu. Exekučný súd však nie je
príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, respektíve preskúmavať vecnú správnosť

rozhodnutia vydaného v základnom konaní tzv. materiálnu vykonateľnosť a to ani postup orgánov ako
už bolo vyššie uvedené. Exekučný súd je teda viazaný obsahom týchto rozhodnutí a musí z nich priamo
vychádzať.

22. Súd ďalej uvádza, že povinná žiadala nielen o zastavenie exekúcie, ale taktiež o odklad exekúcie

podľa ustanovenia § 61h Exekučného poriadku. Avšak povinná presne neuviedla z akého dôvodu
žiada o odklad exekúcie. Ak však povinná žiada o odklad exekúcie z dôvodu podanej sťažnosti voči
uzneseniu (exekučnému titulu) súd konštatuje, že táto skutočnosť nezakladá dôvod na odklad exekúcie.
Odkladom exekúcie je potrebné rozumieť oddialenie vykonania exekúcie, ktoré je dočasné, respektíve
ktoré vyústi do skončenia exekúcie. Odklad je procesným inštitútom, ktorý predstavuje výnimku zo

základnej štruktúry exekučného konania, preto prípady jeho použitia v priebehu exekúcie musia byť
taxatívne vymedzené v zákone. Súd pre úplnosť uvádza, že rozhodovanie o povolení odkladu spadá
do rozhodovacej činnosti súdneho exekútora, preto sa súd k návrhu povinnej týkajúceho sa odkladu
exekúcie nebude bližšie vyjadrovať, nakoľko mu v predmetnej veci neprináleží rozhodovať.

23. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu, kde bola povinnej vo výroku II uložená povinnosť uhradiť oprávneným pohľadávku
vo výške 1271,71 Eur, ktorá zo strany povinnej nebola splnená. Na základe tejto skutočnosti oprávnení
podali návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhali vymoženia istiny vo výške 1271,71 Eur. Pre
exekučnékonanievedenéExekučnýmsúdombolavčaserozhodovaniaonávrhunavykonanieexekúcie

podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj
podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo o vykonateľné rozhodnutie. Týmto
bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné
predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené. Súd zároveň dodáva,že povinná sa okrem vyššie uvedeného neopiera o iné tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov
zastavenia exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.

24. Súd dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa nezaoberal
všetkými tvrdeniami povinnej, nakoľko tieto súd nepovažoval za rozhodné pre posudzovanie jeho návrhu
na zastavenie exekúcie.

25. Vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu súd dospel k záveru, že exekúcia je vedená zákonne,
nakoľko predložený exekučný titul je tak formálne ako aj materiálne vykonateľný. Povinná v návrhu na
zastavenie exekúcie nepreukázala žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie, a preto súd návrh
povinnej na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol.

26. Súd konštatuje, že žiaden z účastníkov konania si náhradu trov, ktoré by im vznikli v súvislosti

s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie, riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie
citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že
nakoľkoexekučnékonaniejezásadnekonanímnávrhovýmaakotakéjeovládanédispozičnouzásadou,
je výlučne v dispozícii účastníkov, aký nárok si voči sebe v ňom uplatnia a aký nie. Súd tak nie je
oprávnený a zároveň povinný ex offo rozhodovať o takom nároku účastníkov, ktorý nebol z ich strany

v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže žiaden z účastníkov nenavrhol v rámci konania o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 a 2 Exekučného
poriadku)oďalšíchtrováchexekúcie,súdotrováchkonaniavzniknutýchúčastníkomkonaniavsúvislosti
s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.