Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010956
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824010956.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša
a sudcov JUDr. Mariana Dunčka a JUDr. Milana Straku, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v B. C. B., trvale bytom D. B.
C. B., t. č. v ÚVV Ilava, pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. apríla 2025, prejednal odvolanie obžalovaného A. B. proti

rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. februára 2025,
sp. zn. 25T/60/2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. februára 2025, sp. zn. 25T/60/2024, bol obžalovaný
A. B. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe,

že dňa 16.06.2024 v čase približne od 01:08 hod. do 01:26 hod. v Bánovciach nad Bebravou na ulici
Svätoplukovej pri parkovisku objektu Fashion Shop zozadu sotil do chrbta poškodeného E. B., ktorý
spadol na zem
do trávnatého porastu, na čo začal poškodeného kopať do oblasti rebier, chrbta, nôh aj hlavy, počas čoho
mu povedal presne nezistené slová, následne poškodenému zo zadného vrecka vzal čiernu textilnú
peňaženku, z ktorej odcudzil poškodenému finančnú hotovosť v presne nezistenej sume do 70,- eur

a následne ušiel na neznáme miesto, čím spôsobil poškodenému E. B. škodu odcudzením finančnej
hotovosti v presne nezistenej sume
do 70,- eur a zranenia spočívajúce v pomliaždení mäkkých tkanív hlavy, pomliaždení mäkkých tkanív
hrudnej steny vľavo a pomliaždení mäkkých tkanív brušnej steny vyžadujúce lekárske ošetrenie s dobou
liečby a obmedzením v obvyklom spôsobe života do 7 dní.

Za to bol okresným súdom odsúdený podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) za
použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere
3 roky, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia. Zároveň okresný súd rozhodol podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku
tak, že poškodeného E. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. B., F. XXXX/XX s nárokom

na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal proti nemu
v zákonnej lehote odvolanie. Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom
svojho obhajcu. Obhajoba v dôvodoch odvolania uviedla nasledovné:

„Týmto odôvodňujem moje odvolanie podané proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
20.02.2025, sp. zn. 25T/60/2024-366, nasledovne:V prvom rade je potrebné uviesť, že už v prípravnom konaní som vypovedal
pred vyšetrovateľom tak, že v deň 16.06.2024 som poškodeného napadol z dôvodu, že mi vulgárne

urazil matku, od počiatku som však popieral, že by k tomu došlo zo zištných dôvodov. Priznal som teda
fyzické napadnutie poškodeného, avšak odmietam, že by malo ísť
o lúpež. Mám za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené výlučne na jedinom
dôkaze – výpovedi poškodeného, ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal v rozpore s tým, čo vyplýva
z kamerového záznamu. Súd evidentne uveril výpovedi poškodeného, ktorý bol výrazne pod vplyvom

alkoholu a všetky dôkazy a z nich zistené skutočnosti, ktoré svedčili
v môj prospech, hodnotil súd tak, že nepreukazujú moju nevinu. Ja som však toho názoru, že
odsudzujúce rozhodnutie súdu nemôže byť založené iba na výpovedi poškodeného, ktorý má sám
záujem na výsledku tohto konania v môj neprospech. Napokon, poškodený sám nevedel uviesť ani to,
aký obnos peňazí mal mať v čase útoku pri sebe a v akej nominálnej hodnote mali byť tieto peniaze.

Pokiaľ ide o vierohodnosť výpovede poškodeného, tu poukazujem na to, že poškodený na hlavnom
pojednávaní vypovedal tak, že si na všetko z danej noci pamätá, avšak ako je zrejmé z kamerového
záznamu, jeho výpoveď vykazuje nezrovnalosti v podstatných okolnostiach, k čomu výrazne prispel aj
ten fakt, že v čase skutku bol výrazne pod vplyvom alkoholu (viac ako tri promile). Poškodený na otázku
môjho obhajcu na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v pohostinstve u Híroša, kde bol poškodený pred

príchodom na čerpaciu stanicu Shell, žiadny konflikt nemal. No z kamerového záznamu je zrejmé, že
poškodený mi v daný večer už od svojho príchodu opakovane ukazoval poranenú pravú ruku, snažil sa ju
rozhýbať, dokonca je vidno, ako mu osoba, ktorú poškodený označil menom Dušan, v čase o 23:50 hod.
na terase podáva papierovú vreckovku, za účelom, aby si poškodený utrel poranenia na svojej pravej
ruke. Poškodený na hlavnom pojednávaní vypovedal tiež tak, že po polnočnej uzávierke na čerpacej

stanici si mal ísť nakúpiť cigarety, ľadový čaj a vodku, pričom výdavok si mal skryť do peňaženky predo
mnou (na základe čoho som mal vraj mal vidieť, koľko asi peňazí dáva do peňaženky), čo taktiež nie je
pravda, keďže na terasu si ku mne prisadol o cca 00:34 hod. po tom, ako si vo vnútri v čase o 00:33:50
hod. vložil výdavok z desaťeurovej bankovky voľne do svojho pravého zadného vrecka nohavíc. Ja na
tamtomiesteuvádzam,ženaopak,zkamerovéhozáznamuzčerpacejstanicejezjavné,žesomsivôbec

počas danej noci nevšímal peňaženku poškodeného, akú hotovosť má pri sebe a ani to, akou bankovkou
platí. Dokonca v čase 00:06:00 hod. je z kamerového záznamu vidieť, ako som zodvihol zo zeme
na terase mincu patriacu poškodenému, položil ju pred neho na stôl a túto si poškodený až
po viac ako polhodine vložil do vrecka. Za úplne nelogický preto považujem úsudok, že som mal mať
pri napadnutí poškodeného zištný motív, keďže ako vyplýva z výpovede poškodeného na hlavnom

pojednávaní, počas útoku som si vôbec nemal všímať jeho mobilný telefón, hoci tento mal pri sebe.
Ťažko možno uveriť, že by som sa ulakomil na pár desiatok eur
z peňaženky poškodeného, pritom o mobilný telefón, ktorého hodnota býva zvyčajne oveľa vyššia, som
sa vôbec nemal zaujímať. Napokon je potrebné uviesť, že poškodený bol ten, kto si v daný večer prisadol
ku mne na terasu, nie naopak. Ja som na terase čerpacej stanice

od počiatku sedel sám a prítomnosť poškodeného mi prekážala, čo je vidno na kamerovom zázname z
toho, že som poškodenému opakovane odmietol podať ruku. V tejto súvislosti si tiež dovoľujem uviesť,
že poškodený vyslovene klamal aj v tom, že z čerpacej stanice mal v danú noc plynulo odísť bez toho,
aby jeho odchodu predchádzala akákoľvek slovná roztržka
s mojou osobou. Toto je v zjavnom rozpore s kamerovým záznamom, na ktorom je vidieť, že

v čase o cca 01:06 hod. došlo medzi nami k výmene názorov, výraznej gestikulácií, čo potvrdzuje
moju verziu, že mi mal pred odchodom slovne vulgárne uraziť moju matku, po čom som zodvihol zo
zeme krabičku od cigariet a hodil ju smerom, ktorým odchádzal poškodený. Ako som vypovedal, práve
vulgárne slová poškodeného na moju matku boli dôvodom,
pre ktorý som sa neudržal, vydal sa za poškodeným a tohto potom fyzicky napadol. S peniazmi

poškodeného však nemám nič spoločné.

Nebolo preukázané, že by som mal úmysel obohatiť sa na úkor poškodeného a za tým účelom ho
napadnúť. Na takéto konanie som ani nemal dôvod, nakoľko ako vyplynulo
z dokazovania, ja som mal v nasledujúci pondelok nastúpiť do novej práce, pričom

v prechodnom období mi finančne pomáhala moja matka i otec G. B., ktorý to potvrdil vo svojej výpovedi.
Taktiež vo svojej výpovedi spomenul udalosť spred dvoch týždňov pred spáchaním skutku, keď mi
na zakúpenie liekov poskytol stoeurovú bankovku, no výdavok som mu z nej nevydal. Preto ak súd
argumentuje v odôvodnení rozsudku poukazomnabankovkuvnominálnejhodnote50,-€,ktorásanašlapridomovejprehliadke,takúvaha,žemôžeísťo
bankovku patriacu poškodenému, je čisto hypotetická a nebola nijako preukázaná. Tu však poukazujem
na výsledky expertíz, podľa ktorých sa na bankovke nenašli biologické stopy patriace poškodenému.

Napriek tomuto faktu však súd odmietol hodnotiť tento dôkaz v môj prospech. Neviem však, akým
iným spôsobom mám ešte možnosť preukázať, že nejde o bankovku patriacu poškodenému. Podľa
môjho názoru súd pri vykonávaní dôkazov nedôvodne preniesol dôkazné bremeno na moju stranu a
núti ma preukazovať svoju nevinu, pričom aj dôkazy, ktoré jednoznačne hovoria v môj prospech, takto
nehodnotil. Uvedené sa týka aj peňaženky poškodeného, na ktorej taktiež neboli nájdené biologické

stopypatriacemojejosobe,nosúdanitútoskutočnosťnehodnotívmôjprospech,avšakzmôjhopohľadu
nie je možné iným spôsobom preukázať, že som sa peňaženky poškodeného ani len nedotkol.

Súd na margo mojej obrany, podľa ktorej som mal fyzicky napadnúť poškodeného
pre jeho vulgárne slová na adresu mojej matky, nie zo zištných dôvodov, uvádza, že toto moje tvrdenie
považuje za nevierohodné z dôvodu, že považuje za zvláštne, z akého dôvodu som sa v tom prípade

po útoku nevrátil na čerpaciu stanicu, ale odišiel som na neznáme miesto.
K tomuto uvádzam, že na návrat na čerpaciu stanicu som už nemal žiadny dôvod, nakoľko už bola
neskorá nočná hodina a pred útokom na poškodeného som si z terasy čerpacej stanice zobral všetky
veci, vrátane môjho mobilného telefónu, ktorý som si nabíjal vo vnútri. Preto
z môjho pohľadu by bolo naopak zvláštne, ak by som sa po fyzickom útoku na poškodeného, ku ktorému

došloblízkočerpacejstanice,vrátilnaspäť,akobysaničnestalo.Jasomsivedomýsvojhoprotiprávneho
konania, ktoré spočívalo v mojom fyzickom napadnutí poškodeného, avšak to, že by som sa mal dopustiť
lúpeže, popieram. Vychádzajúc preto
z dokazovania na hlavnom pojednávaní mám za to, že nebolo preukázané, že by som sa mal dopustiť
lúpeže tak, ako ma súd prvého stupňa uznal vinným.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto žiadam, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 20.02.2025,
sp. zn. 25T/60/2024-366 zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že ma oslobodí spod obžaloby.“

K odvolaniu obžalovaného A. B. sa prokurátor do konania verejného zasadnutia na krajskom súde
písomne nevyjadril.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného A. B., prokurátor krajskej prokuratúry navrhol
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajoba navrhla odvolaniu obžalovaného vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných

chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného A. B. nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, z
odvolania a z vyššie citovaného obsahu jeho písomných dôvodov vyplýva, že obžalovaný v dôvodoch
svojho odvolania namietal správnosť postupu okresného súdu
pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný súd dospel k
záveru o preukázaní viny obžalovaného A. B. zo spáchania skutku uvedeného v napadnutom rozsudku

okresného súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu obžalovaný teda namietal nesprávnu aplikáciu § 2
ods. 12 Tr. por. okresným súdom
pri hodnotení vykonaných dôkazov v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. Obžalovaný bol názoru, že
na základe vykonaného dokazovania mal byť s pod obžaloby oslobodený v celom rozsahu podľa § 285
písm. c) Tr. por.

V súvislosti s odvolaním obžalovaného A. B. namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov
zostranyokresnéhosúduodvolacísúdpovažujezapotrebnépoukázaťnato,žehodnotenievykonaných
dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgányčinné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké

pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých
dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým
úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné
presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým
dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny

a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda okresný súd postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne
podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky
odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť
napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade
s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom.

V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť žiadnu vadu v
zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne
zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda v súlade s
ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých smeroch

sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny
o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle
jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd

na základe vykonaného dokazovania dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy
preukázali vinu obžalovaného A. B.. V súvislosti s tvrdením obžalovaného A. B. v dôvodoch odvolania,
podľa ktorého „...Nebolo preukázané, že by som mal úmysel obohatiť sa na úkor poškodeného a za tým
účelomhonapadnúť....“,nemápodľanázoruodvolaciehosúdužiadnuoporuvovykonanomdokazovaní,
nakoľko okresný súd správne vyslovil to, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania,

predovšetkým samotnej výpovede poškodeného mal vinu obžalovaného A. B. za preukázanú. Sám
obžalovaný pod ťarchou dôkazov v konaní pred okresným súdom priznal, že poškodeného fyzicky
napadol, avšak už z iných dôvodov, ako mu bolo kladené za vinu, pričom s touto argumentáciou sa
nestotožnil ani odvolací súd.

Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že okresným súdom bolo správne ustálené,
že obžalovaný proti poškodenému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a to peňaženky
poškodeného.

Z vyššie uvedeného je odvolací súd toho názoru, že skutkové zistenia okresného súdu majú úplnú oporu

vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii
ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe
preskúmaniaobsahuspisovéhomateriáluodvolacísúddospelkzáveru,žeokresnýsúdsavodôvodnení
napadnutého rozsudku riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal
riadne odpovede, prečo nedospel ku konkrétnym záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal obžalovaný

A. B. v dôvodoch svojho odvolania. Preto odvolací súd z uvedených dôvodov nezistil skutočnosti, ktoré
by mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri
hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, teda odvolací súd nezistil vady napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Na základe vykonania prieskumnej povinnosti podľa § 317 ods. 2 Tr. por. odvolací súd dospel k záveru,
že rozsudkom okresného súdu uložený trest odňatia slobody, na výkon ktorého bol obžalovaný zaradený
do ústavu na výkon trestu v minimálnym stupňom stráženia je v súlade so zákonom a nevykazuje znaky
neprimeranej prísnosti.

Na podklade odvolania obžalovaného A. B. odvolací súd skúmal tiež správnosť výrokovej časti rozsudku
okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní obžalovaného nevytýkaných,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,

b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť

vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však
dovolací súd nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo

zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou
v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné

prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného A. B. nie je dôvodné, rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.