Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 28, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123474646
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6123474646.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Anny Kovaľovej, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu JUDr. B. T., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúceho v B., na ulici J. Z. č. XXXX/X, proti žalovanej JUDr. S. E., notárke so sídlom v
B., na ulici T. č. XX, S.: XX XXX XXX, o zaplatenie sumy 202 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 18.09.2024 č. k. 13C 36/2024 - 59, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal právo na

náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaní mal za preukázané, že predmetom konania na základe podanej žaloby je
zaplatenie sumy vo výške 202 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy, a to
z dôvodov, ktoré žalobca označil ako nesprávny výpočet odmeny notárky v dedičskom konaní, ktoré
bolo vedené na Notárskom úrade JUDr. S. E. a bolo ukončené uznesením Okresného súdu Trnava
zo dňa 27.06.2023 č. k. 38 D 79/2011, Dnot 98/ 2021 o schválení dohody dedičov, ktoré nadobudlo

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.07.2023. Tento nárok bol právne posúdený ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia zo strany žalovanej spočívajúci v nesprávne vypočítanej odmene žalovanej -
notárky činnej ako súdnej komisárky v konaní o dedičstve na základe poverenia Okresného súdu Trnava
zo dňa 15.04.2021 v dedičskej veci po poručiteľke neb. R. T., rod. R..

3. Bezdôvodné obohatenie je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu.
Záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne, ak sa naplnia všetky zákonom ustanovené

predpoklady na jeho vznik (ak sa niekto „na úkor iného bezdôvodne obohatí“). Základným predpokladom
vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu
jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka
je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danom
spore nebol naplnený ani jeden z predpokladaných dôvodov vzniku bezdôvodného obohatenia na

strane žalovanej. Je zrejmé, že odmena žalovanej ako súdnej komisárky bola žalobcom vyplatená na
základe Uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 27.06.2023, č. k. 38D 79/2021, Dnot 98/2021,
ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.07.2023. Z toho vyplýva, že nešlo o plnenie
bez právneho dôvodu, keďže odmena bola vyplatená na základe rozhodnutia súdu (vyššie citovanéuznesenie v dedičskom konaní), čo rovnako vylučuje aj ďalšie zo zákonom predpokladaných dôvodov,
teda súd dospel k záveru, že rovnako nešlo o plnenie z neplatného právneho úkonu alebo z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, a takisto je vylúčený aj majetkový prospech na strane žalovanej získaný z

nepoctivých zdrojov. V zmysle vyššie uvedeného teda na strane žalovanej nedošlo k bezdôvodnému
obohateniu, ktoré by musela žalobcovi vydať tak, ako sa to dožaduje v danom spore.

4. Pokiaľ ide o odmenu notárky, táto je vypočítaná v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného
mimosporového poriadku a Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z.z.

o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov, účinnej ku dňu vydania uznesenia
o schválení dohody dedičov. Žalobcom namietané navýšenie odmeny notárky, na ktoré podľa neho
nemá nárok, je v súlade s ust. § 14 ods. 1 Vyhlášky o odmenách a náhradách notárov. Zo žiadneho
žalobcom predloženého dôkazu nevyplýva, aby úkony notárky neboli obtiažne alebo časovo náročné,
a teda či notárka ako súdna komisárka nemala dôvod svoju odmenu primerane zvýšiť, tak ako jej
to umožňuje ust. § 14 ods. 1 Vyhlášky, a teda v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich
nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti
nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je
vzájomná väzba. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút spočíva v zodpovednosti strany za to, že
v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Každá

strana sporu je povinná k svojim tvrdeniam pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, respektíve
uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jej dôkaznú povinnosť
a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou
za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a
v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho

záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky stíhajú v sporovom konaní
práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitej skutočnosti leží na tej
strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ak
neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie
súdu vo veci samej v jej neprospech.

5. Žalobca mal možnosť namietať výšku odmeny, ktorú žalovaná ako poverená súdna komisárka v
predmetnomdedičskomkonanívypočítalaaktorájeprehľadneuvedenávrámciodôvodneniauznesenia
Okresného súdu Trnava zo dňa 27.06.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
26.07.2023, čo však neurobil. Naopak, svojho práva podať odvolanie proti tomuto uzneseniu sa vzdal v

deň jeho vyhlásenia. Zrejmá chyba v písaní uvedená v tomto uznesení v dátume konania pojednávania
a vyhotovenia uznesenia (deň 27.06.2023, správne má byť 26.07.2023), nemá za následok prípadné
krátenie odmien notárke, keďže z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že pojednávanie
sa uskutočnilo dňa 26.07.2023, čo je rovnako aj deň nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti
uznesenia o schválení dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva po nebohej R. T., rod. R..

6. Vo vzťahu k námietke, podľa ktorej právnická osoba s obchodným menom JUDr. S. E. neexistuje,
a teda nemôže konať právne úkony a účinne podať odpor, prvoinštančný súd uviedol, že vzhľadom
na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 30.04.2024 sp. zn. 3Up 1994/2023, ktorým
súd zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 12.04.2024 sp. zn. 3Up 1994/2023

o odmietnutí odporu žalovanej, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.05.2024 a
následne bol platobný rozkaz zo dňa 15.01.2024 zrušený a vec postúpená na prejednanie Okresnému
súdu Humenné, sa touto námietkou ďalej nezaoberal, keďže o podanom odpore žalovanej už nemôže
opätovne rozhodovať.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a žalobca
nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej a keďže
výpočet odmeny notárky bol uskutočnený v súlade so zákonom a vyhláškou, žalobu v celom rozsahu
zamietol.

8. Výrok o trovách odôvodnil ust. § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť
pre nesplnenie procesných podmienok s tým, aby zároveň bola deklarovaná právoplatnosť platobnéhorozkazuOkresnéhosúduBanskáBystricazodňa15.01.2024sp.zn.3Up1994/2023.Akodôvoduviedol,
ževovecinebolisplnenéprocesnépodmienky,súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Porušenie zákona spočíva v tom, že odpor žalovanej nespĺňa zákonné náležitosti odporu uvedené
v § 11 ods. 2 Zákona o upomínacom konaní. Odpor žalovanej proti platobnému rozkazu bol síce

podaný v elektronickej podobe, autorizovaný, no bez použitia na to určeného elektronického formulára,
a preto ho musel súd v zmysle ust. § 12 ods. 1 Zákona o upomínacom konaní odmietnuť. Formulár pre
všeobecnú agendu napísala žalovaná a obsahuje len informáciu, že „v prílohe pripájam listinou“. Tento
formulárurčenýprepodanievrámcivšeobecnejagendypreukazujeskutočnosť,žežalovanánedodržala
zákonom upravený postup pre podanie odporu a podala súdu len všeobecné podanie obsahujúce listinu
pripojenú ako prílohu k spomenutému všeobecnému podaniu prostredníctvom internetovej stránky

ústredného portálu verejnej správy. Žalovaná síce použila a vyplnila správny formulár nachádzajúci
sa na stránkach Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a výsledný dokument vo formáte pdf
autorizovala podľa osobitného zákona, ale nesplnila základnú zákonnú povinnosť v rozsahu podania
odporu „prostredníctvom na to určeného elektronického formulára“. Žalovaná teda pri podaní odporu
nedodržala, respektíve porušila zákonný postup uvedený v § 11 ods. 2 Zákona o upomínacom konaní

a z tohto dôvodu Okresný súd Banská Bystrica správne postupoval, ak uznesením zo dňa 12.04. 2024
sp. zn. 3Up 1994/2023 odpor žalovanej proti platobnému rozkazu odmietol. Dňa 28.05.2024 Okresný
súd Banská Bystrica doručil žalobcovi doložku právoplatnosti, ktorá nastala dňa 05.05.2024.

11. Vzhľadom k tomu, že vec bola právoplatne skončená, žalobca zostal prekvapený, ak do svojej

elektronickej schránky dostal od Okresného súdu Banská Bystrica upovedomenie o postúpení veci na
Okresný súd Humenné podľa § 10 ods. 3, resp. § 14 ods. 4 Zákona o upomínacom konaní. Okresný
súd Humenné nemôže byť príslušným súdom za žiadnych okolností, nakoľko obe strany sporu trvalo
žijú v B.. Žalobca má bydlisko v B. a žalovaná má sídlo v B.. Ide o ďalšie veľké zlyhanie Okresného súdu
Banská Bystrica, keď v právoplatne skončenej veci postupuje vec na ďalšie konanie na nepríslušný súd.

12. Vo veci nie je možné stotožniť sa so záverom, podľa ktorého je vylúčený aj majetkový prospech na
strane žalovanej získaný z nepoctivých zdrojov. Žalovaná ako notárka si navýšila svoju odmenu, hoci
na takéto navýšenie nemala nárok.

13. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobcu nie je opodstatnené.

14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

15. Pokiaľ ide o námietky žalobcu o porušení jeho práv na spravodlivé súdne konanie, s týmito nie je

možné sa stotožniť.

16. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie

ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

17. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra
2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenierozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.

18. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v
preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila
druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len
celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo
k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

19. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

20. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých

prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

21. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu

hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie

však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

22. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu (článok 15 Základných
princípov Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania

vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 C.s.p.) a nie strán sporu.

23.Okremzákladnýchprincípovjehodnoteniedôkazovupravenévust.§191C.s.p.Vychádzajúcztohto
ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť

každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

24. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada

voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

25. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebonedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných

dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,

ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

26. Čo sa týka platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15.01.2024 vydaný vo
veci 3Up 1994/2023, tento právoplatnosť nenadobudol. Aj keď odpor podaný žalovanou voči tomuto
platobnému rozkazu bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 12.04.2024 odmietnutý,

v dôsledku sťažnosti podanej zo strany žalovanej uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica o
odmietnutí odporu žalovanej voči platobnému rozkazu bolo v celom rozsahu zrušené a vec vrátená
súdnemu úradníkovi na nové rozhodnutie. Následne súdny úradník podaním zo dňa 28.05.2004 vyzval
žalobcu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy vyjadril k podanému odporu a aby v tej istej
lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednaní veci podľa Civilného sporového

poriadku.

27. Právne bezvýznamné sú námietky žalobcu o nesplnení zákonných náležitostí odporu uvedených v
ust. § 11 ods. 2 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní.

28. V súvislosti so žalobcom namietanými nedostatkami odporu proti platobnému rozkazu je potrebné
poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.01.2022 vydané vo veci 5Ndob
1/2022. V tomto uznesení vzťahujúcom sa na vecné odôvodnenie odporu Najvyšší súd Slovenskej
republiky skonštatoval, že podľa ust. § 11 ods. 2 Zákona o upomínacom konaní, ak sa odpor
podáva elektronickými prostriedkami, musí byť podaný prostredníctvom na to určeného elektronického

formulára,ktorýmusíbyťautorizovanýpodľaosobitnéhopredpisu.Zcitovanéhozákonnéhoustanovenia
vyplýva, že odpor proti platobnému rozkazu možno podať v zásade dvomi spôsobmi, a to písomnou
formou, teda podaný v listinnej podobe a podpísaný alebo elektronickými prostriedkami, pričom odpor
podaný elektronickými prostriedkami musí byť podaný prostredníctvom na to určeného elektronického
formulára, ktorý musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu. Zákon akceptuje obe formy podania

odporu a je na žalovanom, ktorú formu si zvolí.

29. Zo samotnej úpravy ust. § 11 ods. 2 Zákona o upomínacom konaní vyplýva možnosť podať odpor
niektorým z týchto spôsobov: a) elektronickými prostriedkami prostredníctvom na to určeného formulára,
ktorý musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu, b) v listinnej podobe s využitím tlačiva (súdom

doručovaného žalovanému spolu s vydaným platobným rozkazom), c) v listinnej podobe bez využitia
tlačiva.Aksapodávaodporelektronickýmiprostriedkami,jemožnéhopodaťvýlučneprostredníctvomna
to určeného formulára, ktorý musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu (§ 23 zákona č. 305/2013
Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov) a odoslaný z portálu e- žaloby alebo prostredníctvom ústredného

portálu verejnej správy Slovensko.sk. Odpor v elektronickej podobe nie je možné podať e - mailom (§ 11
ods.2zákonač.307/2016Z.z.acontrario).Ust.§125ods.2C.s.p.saprepodanieodporuvelektronickej
podobe proti platobnému rozkazu vydanom v upomínacom konaní neuplatní. Ak sa podáva odpor v
listinnej podobe, je potrebné ho súdu doručiť osobne alebo poštou.

30. Keďže ust. § 11 ods. 2 v spojení s § 12 ods. 1 písm. c) zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom
konaní a o doplnení niektorých zákonov viaže podanie odporu žalovaným v ním zvolenej elektronickej
forme na predpísaný formulár, potom pre akceptovanie odporu by jeho obsah mal byť zahrnutý do
tohto predpísaného formulára (elektronickej podoby). Ak aj súčasťou tohto formulára priamo textovo
vyjadrené vecné odôvodnenie odporu nebolo, postačoval odkaz v príslušnej rubrike formulára na jeho

prílohu obsahujúcu celý text odporu vrátane jeho vecného odôvodnenia. Takto podaný odpor, z ktorého
sú zrejmé jeho náležitosti, vrátane stanovených v § 11 ods. 1 Zákona o upomínacom konaní, je potrebné
považovať za odpor podaný s vecným odôvodnením (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 26. januára 2022 sp. zn. 5Ndob 1/2022 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutísúdovSlovenskejrepubliky1/2023akorozhodnutieč.7).Opodstatnenouniejeaninámietkaopostúpení
veci na nepríslušný súd.

31. V danom prípade žalovaná je fyzickou osobou, a preto na konanie v prvej inštancii bol miestne
príslušný všeobecný súd žalovanej, čo priamo vyplýva z ust. § 13 C.s.p. Všeobecným súdom fyzickej
osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu (§ 14 C.s.p.).

32. Oproti doterajšej právnej úprave vyplývajú z ust. § 14 C.s.p. dve zásadné zmeny. Kým

Občiansky súdny poriadok pri učení všeobecného súdu žalovaného rozlišoval medzi fyzickými osobami
nepodnikateľmi - občanmi (§ 85 ods. 1 O.s.p.), kde relevantným bolo bydlisko občana a fyzickými
osobami podnikateľmi, pri ktorých bol v obchodných veciach ustanovený iný všeobecný súd (§ 85
ods. 4 O.s.p.), pričom relevantným bolo miesto podnikania fyzickej osoby, nová právna úprava v § 14
C.s.p. nerozlišuje, či ide o fyzickú osobu podnikateľa alebo fyzickú osobu nepodnikateľa. V obidvoch
prípadoch bude všeobecným súdom fyzickej osoby súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu

trvalého pobytu. Miesto podnikania fyzickej osoby už nemá relevanciu pre určenie všeobecného súdu
žalovaného, a to ani v obchodných veciach. Zákonodarca na odôvodnenie zmeny uviedol, že doterajšie
rozlišovanie predstavovalo rezídium fragmentálnej úpravy tzv. obchodného súdnictva, ktoré však stratilo
akékoľvek opodstatnenie.

33. Žalovaná v čase začatia konania mala miesto svojho trvalého pobytu v X. na ulici T.. X (č.l. 37 spisu).
Ak Okresný súd Banská Bystrica postúpil žalobu na prejednanie Okresnému súdu Humenné, Okresný
súd Humenné bol miestne príslušný na prejednanie spornej veci.

34. Čo sa týka odmeny a náhrady hotových výdavkov žalovanej, o týchto už bolo právoplatne rozhodnuté

uznesením Okresného súdu Trnava vydaním vo veci 38D 79/2021, Dnot 98/2021, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.07.2023. Týmto rozhodnutím bola žalovanej ako poverenej súdnej komisárke
určená odmena a náhrada hotových výdavkov, vrátane 20 % -ného DPH spolu v sume 1.238,40 eur,
ktorú boli povinní zaplatiť po právoplatnosti uznesenia do pokladne notárky nadobúdajúci dedičia JUDr.
B. T. v sume 1.151,40 eur a PedDr. J. L. v sume 87 eur. Prípadné námietky proti rozhodnutiu o určení

odmeny a náhrady hotových výdavkov mohol žalobca ako dedič uplatniť jedine v súvislosti s realizáciou
svojho práva podať voči takémuto rozhodnutiu odvolanie, ktorého sa ale výslovne vzdal po vyhlásení
uznesenia na pojednávaní.

35. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok

ako vecne správny potvrdil.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods.
1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnej
žalovanej žiadne trovy nevznikli a neúspešný žalobca nemá právo na ich náhradu.

37. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).