Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Mgr. Michaela Priesolová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 46Csp/4/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120201072
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5120201072.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu:
Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 3, 829 48 Bratislava – Ružinov,
proti žalovanej v rade 1/: A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. F. G. XXX, štátna občianka SR,
právne zastúpená: Mgr. Peter Arendacký, advokát so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, o zaplatenie
20.126,89 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná v rade 1/ je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 16.222,82 EUR spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.222,82 Eur od 6.11.2018 do zaplatenia, a to do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V rozsahu plnenia žalovanej v rade 1/ podľa tohto rozsudku z a n i k á povinnosť plnenia pôvodne
žalovaného v rade 2/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, uložená mu v platobnom
rozkaze Okresného súdu Žilina sp. zn. 46Csp/4/2020-39 zo dňa 20.2. 2020, právoplatného dňa 17.3.
2020 a v rozsahu plnenia pôvodne žalovaného v rade 2/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F.
XXX, v zmysle platobného rozkazu Okresného súdu Žilina sp. zn. 46Csp/4/2020-39 zo dňa 20.2. 2020,
právoplatného dňa 17.3. 2020, z a n i k á povinnosť plnenia žalovanej v rade 1/ podľa tohto rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žalobca má voči žalovanej v rade 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61,20 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.1.2020 domáhal, aby súd žalovaných v rade
1/ a 2/ zaviazal, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi sumu 20.126,89 Eur, spolu so 5,49 %
ročným úrokom za úver zo sumy 18.398,83 EUR od 6.11.2018 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 20.126,89 EUR od 6.11.2018 do zaplatenia a nahradili mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 3097994 4 03 bola so
žalovanými I. a II. uzatvorená Zmluva o úvere č. 3097994 4 03 zo dňa 11.03.2015 (ďalej len ,,Úverová
zmluva“), v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným I. a II. ako solidárnym dlžníkom mimoriadny
medziúver č. 3097994 1 04 vo výške 19.200,00 EUR. V zmysle čl. VIII. bod 8.1. Úverovej zmluvy žalobca
za spracovanie úveru žalovaným účtoval poplatok, ktorý bol splatný pri prvej výplate medziúveru, takže
celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o tento poplatok. V zmysle Čl. V. bod 5.2. a nasl.
Úverovej zmluvy sa žalovaní zaviazali splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami jednou sumou vo
výške 117,82 EUR na účet konta stavebného sporenia. V zmysle Čl. V. bod 5.3. Úverovej zmluvy splátky
vo výške 117,82 EUR pozostávali z vkladu na účet sporenia vo výške 29,98 EUR a zo splátky úrokov
za medziúver vo výške 87,84 EUR. Jednotlivé splátky boli splatné do 15. dňa v mesiaci. V zmysle Čl. V.bod 5.3. Zmluvy sa jednotlivé nároky z mesačných splátok uspokojovali v poradí úroky z medziúveru a
vklady na konto sporenia. Splátky na konto medziúveru slúžili na úhradu splatných úrokov za medziúver
a splátky na konto sporenia na nasporenie sumy potrebnej pre pridelenie cieľovej sumy zmluvy o
stavebnom sporení. Základom pre výpočet úrokov bola suma poskytnutého úveru. Žalovaní porušili
zmluvne dohodnuté podmienky a dostali sa do omeškania so splácaním splátok úveru, na základe čoho
žalobca žalovaných upomínal na doplatenie omeškaných splátok. Listom zo dňa 04.09.2018 žalobca
upozornil žalovaných, že sú v omeškaní so splátkou po dobu dlhšiu ako tri mesiace, vyzval žalovaných
na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných zároveň informoval, že v prípade nedoplatenia
omeškaných splátok má žalobca právo požadovať zaplatenie zostatku dlhu pred dohodnutou dobou
splatnosti. Upozornenie zo dňa 04.09.2018 bolo žalovaným doručené dňa 06.09.2018. Nakoľko žalovaní
omeškané splátky nedoplatili, vyhlásil dňa 05.11.2018 žalobca mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobca zúčtoval nasporené prostriedky na konte sporenia s
kontom medziúveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti tak bola na konte stavebného sporenia
nasporená suma vo výške 801,17 EUR. Zúčtovanie v tejto výške bolo započítané na istinu úveru. Ku
dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (05.11.2018) bola výška dlhu žalovaných voči žalobcovi
20.316,89 EUR, pričom pozostávala z: istiny vo výške 18.398,83 EUR. Istina v tejto výške predstavuje
rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru 19.200,00 EUR, zúčtovaním s kontom sporenia pri vyhlásení
mimoriadnej splatnosti vo výške 801,17 EUR. nezaplatených 5,49 % p. a. úrokov za úver zo sumy
19.200,00 EUR do 05.11.2018 vo výške 1.728,06 EUR. nezaplatených poplatkov za upomínanie vo
výške 190,00 EUR. Žalobca si v žalobe neuplatňuje sumu nezaplatených poplatkov za upomínanie ku
dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celkovo vo výške 190,00 EUR. Uvedené poplatky boli súčasťou
vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu 05.11.2018 v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa
05.11.2018. Nakoľko vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru zmluva nezaniká, úročí žalobca istinu
(18.398,83 EUR) po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dohodnutým úrokom za úver v sadzbe 5,49
% p. a. V súlade s čl. IX. bod 9.2. Úverovej zmluvy, odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania z celkového dlhu žalovaných ku dňu
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v sadzbe 5,00 % p. a. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
žalovaní nevykonali žiadne vklady smerujúce čo i len k čiastočnej úhrade dlžnej sumy.
3. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp.zn. 46Csp/4/2010 zo dňa 20.2.2020, proti
ktorému podala žalovaná v rade 1/ dňa 6.3.2020 odpor (č.l. 52). V podanom odpore žalovaná v rade
1/ uviedla, že v marci 2015 jej bol PSS poskytnutý úver na rekonštrukciu rodinného domu vy výške 19
200,- EUR. Bola si vedomá splácania tohto úveru a splátkami 117,82 EUR mesačne predmetný úver
splácala. V decembri 2016 ochorela a bola práceneschopná do mája 2019. Následne jej bol priznaný
čiastočný invalidný dôchodok pre pokles pracovnej činnosti o 50 %, a to výške 145,70 Eur. Do mája
2019 bola bez akéhokoľvek príjmu. V januári 2017, po úraze ostal prácenechopný aj manžel. Od 1/2017
do 1/2018 mu Sociálna poisťovňa vyplácala nemocenské dávky vo výške cca 350,- EUR. Od januára
2018, kedy manželovi uplynulo podporné obdobie do 5/2019 kedy mu bol priznaný čiastočný ID vo výške
178,10 EUR sme boli bez akéhokoľvek príjmu. Manželova PN po podstúpení náročnej operácie chrbtice
trvá do dnešného dňa bez prerušenia. Všetky tieto skutočnosti sme oznámili listom zo dňa 15. 07. 2017
žalobcovi. Následne listom zo dňa 01. 08. 2017 doložili kópie dokladov požadovaných PSS a zároveň
požiadali o odklad splátok z dôvodu dlhodobej PN. Žalobca odklad splátok úveru neschválil, ale na dva
mesiace ich znížil, čo nepriaznivú situáciu neriešilo. Situáciu ďalej riešili písomnou komunikáciou so
žalobcom listami zo dňa 12.2 2018 a 26.02.2018. Napriek tomu listom zo dňa 5.11.2018 žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru.
4. Žalovaný v rade 2/ nepodal odpor proti platobnému rozkazu. Súd prvým uznesením sp.zn.
46Csp/4/2020-76 zo dňa 12.5.2020 vydaním vyšším súdnym úradníkom, platobný rozkaz zrušil v celom
rozsahu. Voči tomuto uzneseniu podal sťažnosť žalobca (č.l. 69), o ktorom rozhodla zákonná sudkyňa
uznesením zo dňa 20.7.2020 (č.l. 108) tak, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zo dňa 12.5.2020
sa mení tak, že súd zrušuje platobný rozkaz voči žalovanej v rade 1/. Platobný rozkaz zo dňa 20.2.2020
nadobudol právoplatnosť voči žalovanému v rade 2/ dňa 17.3.2020
5. Žalobca doručil dňa 28.5.2020 vyjadrenie k odporu žalovanej v rade 1/ (č.l. 98), v ktorom uviedol, že
žalovanávrade1/vosvojomodporepoukazujenasvojunepriaznivúfinančnúsituáciu.Žalobcanatomto
mieste uvádza, že aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti bol otvorený možnosti splátok, avšak napriek
niekoľkonásobnému upomínaniu, žalovaní po vyhlásení mimoriadnej splatnosti nevykonali žiaden vklad
smerujúci čo i len k čiastočnej úhrade dlžnej sumy. Žalovaná v rade 1/ v odpore deklaruje záujem splácaťdlžnú sumu v menších splátkach, nakoľko však toto svoje vyjadrenie neohraničuje ani časovo ani výškou
splátky, žalobca sa k tomu nedokáže relevantne vyjadriť. Žalobca na tomto mieste tiež zdôražňuje, že
žalovaná 1/ vo svojom odpore nepopiera čerpanie finančných prostriedkov na základe Zmluvy o úvere
č. 3097994 4 03 zo dňa 11.03.2015. Taktiež žalovaná v rade 2/ v odpore uvádza, že žalobca si účtuje
5,00 % ročný úrok z omeškania od 06.11.2018 napriek tomu, že dňa 05.11.2018 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru, čo považuje za nekalú podmienku. Uvedené žalovaný 1/ považuje za nekalú zmluvnú
podmienku. K tomuto tvrdeniu žalobca uviedol, že ide o zákonný úrok z omeškania, ktorý predstavuje
sankciu za to, že dlžník je v omeškaní so splatením peňažného záväzku z poskytnutého úveru. Na
podanej žalobe zotrval.
6. Dňa 16.8.2020 doručil splnomocnený zástupca žalovaného v rade 2/ žalobu na obnovu konania,
ktorá bola zapísaná ako nový návrh a pridelená náhodným výberom zákonnému sudcovi pod sp.zn.
42Csp/70/2020.
7. Žalovaná v rade 1/ doručila vo veci vyjadrenie (č.l. 147), v ktorom prostredníctvom právneho zástupcu
uviedla, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobkyňa
pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zatiaľ čo žalovaná konala
ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Podľa časti I. úverovej zmluvy – PREDMET ZMLUVY – a podľa
časti II. úverovej zmluvy – Základné úverové podmienky - sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanej
spotrebiteľský medziúver na dobu určitú vo výške 19 200,00 Eur, pri úrokovej sadzbe 5,49 % p.
a., výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru: 87,84 Eur, počet splátok úrokov z medziúveru do
pridelenia cieľovej sumy: 249. Medziúver je poskytnutý dlžníkovi, ktorý má uzatvorenú existujúcu zmluvu
o stavebnom sporení č. 3097994 4 03, výška mesačného vkladu dlžníka je 29,98 Eur, počet mesačných
vkladov na splnenie podmienky pridelenia CS je 249. Stavebný úver vo výške 11 414,06 eur, úroková
sadzba stavebného úveru 2,90 % p. a., výška mesačnej splátky istiny a úrokov stavebného úveru:
117,82 Eur, počet splátok istiny a úrokov stavebného úveru: 110. Doba trvania zmluvy 29,92 rokov,
termín konečnej splatnosti medziúveru/stavebného úveru: 15.02.2045 (vek v prípade dožitia žalovanej
1/ pri konečnej splatnosti mal byť 80 rokov a vek pôvodne žalovaného 2/ v prípade dožitia mal byť 83
rokov). RPMN pri stavebnom úvere bola 2,94 % a pri medziúvere 5,76 %. Celková výška medziúveru
je 19 200,00 Eur a celková čiastka medziúveru, ktorú musí dlžník zaplatiť je 42 865,91 Eur. Poplatok za
spracovanie medziúveru bol vo výške 230,40 Eur a poplatok za uzatvorenie zmluvy 18,00 Eur. Celková
čiastka je podľa zmluvy vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Ako je
uvedené,poskytnutýúversamalsplácaťpodľazmluvynasledovne:-medziúver:87,84Eurx249splátok
= 21.872,16 Eur - vklady stavebného sporenia: 29,98 Eur x 249 splátok = 7.465,02 Eur - stavebný úver:
117,82 Eur x 110 splátok = 12.960,20 Eur - poplatok za spracovanie medziúveru 230,40 Eur - poplatok
za uzatvorenie zmluvy 18,00 Eur Celková čiastka mala byť vypočítaná na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy, t.j. medziúver v celkovej sume 21.872,16 Eur, vklady stavebného sporenia v
celkovej sume 7.465,02 Eur, stavebný úver v celkovej sume 12.960,20 Eur a spracovateľský poplatok
v sume 230,40 Eur a v sume 18,00 Eur, čo predstavuje celkovú čiastku 42.545,78 Eur vypočítanú
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy (21.872,16 + 7.465,02 + 12.960,20 + 230,40
+ 18,00). V zmluve uvedená celková čiastka 42 865,91 Eur je uvedená nesprávne, je uvedená o
320,13 Eur vyššia než bola skutočná celková čiastka a zo zmluvy nie je zrejmé, akú protislužbu za
sumu 320,13 Eur žalobkyňa žalovaným poskytla. V zmluve uvedená celková čiastka 42 865,91 Eur je
uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, a teda je nutné konštatovať, že nie je uvedená vôbec.
Za nekalú až agresívne nekalú obchodnú praktiku žalobkyne považuje to, že nielen že žalobkyňa
nevyplatila žalovaným zmluvne dohodnutú sumu 19.200,- Eur ale vyplatila im len sumu 18.969,60 Eur,
pritom úroky požadovala zo sumy 19.200,00 Eur a naviac mienila klamlivou praktikou získať ešte aj
prostriedky navyše v sume 320,13 Eur a samozrejme aj navyše získať úroky z nevyplatených finančných
prostriedkov. V ďalšom žalovaná v rade 1/ poukázala na § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a tiež na skutočnosť, že zmluva v zmluve je obsiahnutá neprijateľná zmluvná podmienka.
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 18. júla 2019 č.k. 27Co/57/2019-193 a Krajský súd v Košiciach
rozsudkom z 05.12.2017 sp.zn. 5Co/158/2017 určilizmluvnú podmienku o poplatku za poskytnutie úveru
za neprijateľnú. Súdy konštatovali, že sa v danom prípade jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
pretože požaduje od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie žalobcom ako dodávateľom -
bankou v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Tvrdila tiež, že žalobca neskúmal s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Pred uzatvorením zmluvy o úvere žalobkyňa
neposúdilasodbornoustarostlivosťouschopnosťžalovanejsplácaťúver,nezohľadnilanajmäschopnosť
žalovanej dodržať povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere a potrebné a primerané skutočnosti, ktoréby mohli ovplyvniť schopnosť žalovanej splácať úver počas celej doby trvania zmluvy o úvere, nebrala
do úvahy najmä čas, na ktorý sa úver poskytoval, výšku poskytnutého úveru, príjem žalovanej, výdavky
žalovanej, náklady na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných
potrieb žalovanej, výšku splátky poskytovaného úveru, peňažné záväzky znižujúce príjem žalovanej,
nezohľadnilaočakávanézníženiepríjmužalovanej,atonajmäzdôvoduočakávanéhozačatiapoberania
starobného dôchodku počas lehoty splácania úveru a ďalšie finančné a ekonomické okolnosti, ktoré mali
vplyv na schopnosť žalovanej dodržať povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere. Príjem žalovanej bol
mesačne50,00Eur.Záväzkyžalovanejuinýchveriteľochboliccavovýške520,70Euranákladyspojené
s bývaním boli vo výške cca 130,00 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že príjem žalovanej 50,00 Eur mesačne
ani náhodou nepostačoval na splácanie mesačnej splátky 117,82 Eur. A to ešte nie sú zohľadnené
náklady na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb. Už
z tohoto vyplýva, že žalovaná v žiadnom prípade nemohla spĺňať podmienky pre poskytnutie úveru a
už pred uzavretím zmluvy bolo zrejmé, že žalovaná nemá príjem na to, aby predmetný úver splácala od
samého počiatku. V čase uzavretia zmluvy mala žalovaná 50 rokov. V čase konečnej splatnosti by mala
žalovaná 80 rokov. V priebehu 11 rokov splácania úveru, ktorý sa mal splácať takmer 30 rokov sa už
očakávalo zníženie príjmu žalovanej z dôvodu očakávaného začatia poberania starobného dôchodku,
avšak očakávalo sa aj zhoršovanie zdravotného stavu žalovanej z dôvodu veku už pri uzatváraní
predmetnejzmluvy,čonapokonajnastalo.Jezrejmé,žežalobkyňuodpočiatkunezaujímalo,čižalovaná
bude schopná úver splácať. Okrem toho, vôbec nie je zrejmé ako mienila žalobkyňa riešiť splácanie
úveru pri odchode žalovanej do dôchodku, keďže slovenský dôchodok je podpriemerný a nepostačuje
ani na základné životné potreby. Takéto konanie žalobkyne nemôže požívať súdnu ochranu. Žalobkyňa
nekonala s odbornou starostlivosťou a hrubo porušila povinnosti podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z.. Žalobkyňa nie je oprávnená vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie úveru a keďže ide o
hrubé porušenie povinností poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za bezúročný
a bez poplatkov sa považuje poskytnutý úver aj z dôvodu absencie údaju o celkovej splatnej čiastke a
celkových nákladoch, ktoré síce uvedené sú, ale sú uvedené nesprávne, ide o klamlivý údaj, a preto sa
na údaj o celkových nákladoch a celkovej splatnej čiastke hľadí, že nie je uvedený vôbec. Žalobkyňa
sa naviac mienila domáhať aj nárokov zo spracovateľských poplatkov, ktoré ako zmluvná podmienka sú
neplatné, keď v žalobe uplatnila nárok z poskytnutého úveru 19 200,00 Eur, pričom skutočne vyplatené
finančné prostriedky boli len vo výške 18.951,60 Eur, krátené práve o spracovateľské poplatky. V
danom prípade neboli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, žalobkyňa sa
žalobou mohla domáhať len už splatných splátok, ktoré boli splatné do podania žaloby, čím by však
uplatňovala už iné právo. Ochrana spotrebiteľa je v konaní pred súdom posilnená taktiež normovaním
nemožnosti zmeny žaloby. V ďalšom žalovaná vzniesla námietku premlčania, ktorú odôvodnila tým,
že žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel najneskôr dňa 13. 05. 2015, dvojročná premlčacia
lehota tak začala plynúť počnúc dňom 14. 05. 2015 a uplynula dňa 14. 05. 2017. Žaloba doručená na
súd dňa 22. 01. 2020 bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu žalovaná vznáša
námietku premlčania žalobou uplatnených nárokov. Pre úplnosť, ak by súd nepovažoval za neplatnú
celú predmetnú spotrebiteľskú zmluvu, žalovaná namieta neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v
zmluve obsiahnuté a ktoré sú v zmysel § 53 ods. 5 OZ neplatné, a to zmluvnú podmienku v Zmluve o
úvere č. 3097994 4 03 zo dňa 11.03.2015 v časti: II. zmluvy ,,Celková čiastka medziúveru, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť 42.865,91 Eur“; v časti III. zmluvy bod 3.1, 3.2, 3.3; v časti IV. zmluvy bod 4.4 - 4.4.1;
v časti V. zmluvy bod 5.1, 5.16, 5.17, 5.18; v časti VI. zmluvy bod 6.1, 6.2, 6.3; v časti VII. zmluvy bod
7.1, 7.3, 7.4, 7.11, 7.16 a bod 7.17; v časti VIII. zmluvy bod 8.1, 8.2.2, X.X.X.X, X.X.X.X, X.X.X.X, 8.3,
8.4, 8.9, 8.10, 8.13, 8.15, 8.16, 8.17, 8.18, a ďalšie dojednania pod bodom 8.18; v časti IX. zmluvy bod
9.3; v časti X. zmluvy bod 10.4, 10.5, 10.6. 10.9, 10.14, 10.17 a bod 10.7, 10.8, 10.13, 10.15, 10.18,
10.19, 10.20, 10.22; v časti XI. zmluvy bod 11.2, 11.6. Žiadala žalobu zamietnuť a priznať žalovanej
náhradu trov konania.
7. Následne žalovaný v rade 1/ sa domáhala zrušenia doložky právoplatnosti a vykonateľnosti
platobného rozkazu.
8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 26.2.2021 (č.l. 193), v ktorom
žalovaná vo svojom vyjadrení tvrdí, že podľa žalovanej je v zmluve o úvere uvedená celková čiastka
42 865,91 Eur je uvedená nesprávne, je uvedená o 320,13 Eur vyššia než bola skutočná celková
čiastka a zo zmluvy nie je zrejmé, akú protislužbu za sumu 320,13 Eur žalobkyňa žalovaným poskytla.
V zmluve uvedená celková čiastka 42 865,91 Eur je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, a
teda je nutné konštatovať, že nie je uvedená vôbec. Za nekalú až agresívne nekalú obchodnú praktikužalobkyne považujeme to, že nielen že žalobkyňa nevyplatila žalovaným zmluvne dohodnutú sumu
19.200,00 Eur ale vyplatila im len sumu 18.969,60 Eur, pritom úroky požadovala zo sumy 19.200,00 Eur
a naviac mienila klamlivou praktikou získať ešte aj prostriedky navyše v sume 320,13 Eur a samozrejme
aj navyše získať úroky z nevyplatených finančných prostriedkov. Uvedené Žalobca výslovne popiera a to
z dôvodu, že Žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 19.200,- EUR, čo vyplýva
aj z predloženej špecifikácie, pričom nie je rozdiel v tom, či bol poplatok vo výške 230,40 EUR zúčtovaný
pri poskytnutí medziúveru, alebo by boli Žalovanej poukázané finančné prostriedky vo výške 19.200,-
EUR a následne by musela poukázať poplatok za spracovanie úveru vo výške 230,40 EUR. V oboch
prípadoch by jej boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 19.200,- EUR. Súčasťou zmluvy
o úvere je aj amortizačná tabuľka, z ktorej vyplýva ako Žalobca postupoval pri výpočte sumy, ktorú má
Žalovaná zaplatiť a teda nie je pravdou tvrdenie Žalovanej, že by Žalobca chcel od Žalovanej klamlivou
praktikou získať nejaké prostriedky navyše, okrem tých, na ktoré má v zmysle zmluvy o úvere nárok
a ktorých výpočet vyplýva aj z amortizačnej tabuľky. Žalobca výslovne popiera tvrdenia Žalovanej, že
by poplatok za spracovanie úveru bola neprijateľná zmluvná podmienka. Žalobca uvádza, že v súlade
s čl. VIII bod 8.1 si poplatok za spracovanie medziúveru vrátene zmluvnej dokumentácie zúčtoval pri
prvom čerpaní peňažných prostriedkov tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov
bola znížená o výšku tohto poplatku. Nárok Žalobcu ako veriteľa na poplatok za spracovanie medziúveru
predstavuje nárok vyplývajúci priamo zo zákona, konkrétne ide o odplatu, ktorú je banka oprávnená
od dlžníka požadovať v zmysle ustanovenia § 499 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník: „Za
dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu,
ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.“ Na základe uvedeného je zrejmé, že
zmluvné dojednanie odráža obsah zákonného ustanovenia. Vyplatená suma bola znížená o sumu
poplatku za spracovanie medziúveru, aby Žalovaná nebola osobitne zaťažená povinnosťou uhradiť
tento poplatok. Žalobca Žalovanej peňažné prostriedky na úhradu tohto poplatku požičal, čím jej de
facto vyšiel v ústrety, aby nemusela poplatky hradiť z vlastných prostriedkov. Na základe uvedeného
je nepochybné, že takúto zmluvnú podmienku nie je možné považovať za podmienku spôsobujúcu
nerovnováhu v neprospech Žalovanej a už vôbec nie za spôsobujúcu značnú nerovnováhu, aby bolo
v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka takúto podmienku možné klasifikovať ako neprijateľnú. V
tejto súvislosti si Žalobca tiež dovoľuje uviesť, že si voči Žalovanej osobitne poplatok za spracovanie
medziúveru neuplatňuje. Žalobca výslovne popiera tvrdenia Žalovanej, že by porušil ustanovenia § 7
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
(ďalej aj len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) Žalobca si riadne preveril platobnú schopnosť žalovaných –
lustráciou príslušných registrov a preverením platobnej schopnosti v zmysle vtedy platných právnych
predpisov. V čase podpisu zmluvy o úvere sa Žalobca riadil aktuálnym znením zákona č. 129/2010 Z.z.
a bonitu skúmal v súlade s platnými predpismi. K ďalším úpravám, ktoré upravujú skúmanie bonity prišlo
až po uzatvorení zmluvy o úvere a Národná banka Slovenska v roku 2017 a následne v roku 2018
vydala usmernenie akým spôsobom sa má posudzovať bonita klienta v zmysle zákona č. 129/2010
Z.z.. (Vestník Národnej banky Slovenska, čiastka 1/2018 vydaná 1. júna 2018; čiastka 29 vydaná
dňa 28.novembra 2017, ročník 2017). Žalovaná ďalej uvádza, že Žalobca mal pri poskytovaní úveru
predpokladať a vedieť, že v budúcnosti sa očakávalo zníženie príjmu Žalovanej z dôvodu poberania
starobného dôchodku a tiež sa očakávalo, že príde k zhoršeniu zdravotného stavu a taktiež, že Žalobca
neriešil splácanie záväzku Žalovanej v čase keď sa stane poberateľom starobného dôchodku. Žalobca
si na tomto mieste dovoľuje uviesť, že je povinnosťou Žalovanej plniť dohodnuté splátky v zmysle zmluvy
o úvere, a zároveň je predovšetkým v jej záujme byť schopná zabezpečiť riadne a včasné plnenie zo
záväzkov zo zmluvy o úvere. Žalobca pripúšťa, že počas splácania úveru môžu nastať rôzne situácie a
skutočnosti, ktoré obmedzia Žalovanú pri plnení povinností zo zmluvy o úvere, to však neznamená, že
finančnéprostriedky,ktorébolinazákladezmluvyoúvereposkytnuténiejeŽalovanápovinnáveriteľoviv
zmysle platných právnych predpisov vrátiť. Je absurdné od Žalobcu ako poskytovateľa úveru požadovať
aby zodpovedal za prípadnú budúcu neschopnosť Žalovanej riadne a včas plniť záväzky zo zmluvy
o úvere. Uvedené tvrdenia považuje Žalobca za irelevantné, lebo aj zdanlivo zdravému a mladému
človeku sa môže zmeniť jeho zdravotná, príjmová, prípadne rodinná situácia zo dňa na deň. Žalobca
nemá vedomosť o výške starobného dôchodku, ktorý raz bude Žalovaná v budúcnosti poberať, keďže
do výpočtu výšky starobného dôchodku vstupujú rôzne faktory, ktoré majú vplyv na jeho výšku a Žalobca
nevie presne určiť v akej výške bude Žalovaná starobný dôchodok poberať. Výslovne poprel, že by
zmluva o úvere mala byť neplatná z dôvodov, ktoré uvádza Žalovaná. Zmluva o úvere je vyhotovená
v súlade so zákonnom a je vyhotovená v zákonnom predpísanej výške 0,19 mm. Zmluva o úvere je
vyhovená veľkosťou písma 0,2 mm. Všeobecné obchodné podmienky nie sú povinnou náležitosťou
zmluvy, (môžu byť priložené ako príloha alebo môžu byť súčasťou zmluvy). Zároveň v čase podpisuzmluvy o úvere boli v platnosti Všeobecné obchodné podmienky z októbra 2014, t.j. vyhotovené v čase,
keď nebola zákonnom požadovaná minimálna veľkosť písma 0,19 mm. Žalobca má za to, že všetky
dojednané podmienky uvedené v zmluve o úvere sú v súlade so zákonnom a žiadnym spôsobom
nespôsobujú značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Zmluva o úvere v čl. V. ustanovuje
jednoznačné podmienky za akých je Žalobca oprávnený zmeniť úrokovú sadzbu po uplynutí doby
fixácie, ustanovuje povinnosti Žalobcu a práva Žalovanej ako má postupovať v prípade, ak nesúhlasí s
novou výškou úrokovej sadzby. Uvedené ustanovenie nie je nožné definovať ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v neprospech Žalovanej. Žalovaná vo svojom
vyjadrení namieta neprijateľnosť skoro všetkých dojednaných zmluvných podmienok, pričom pri podpise
zmluvy o úvere neuviedla, že by s nejakou podmienkou nesúhlasila, alebo že by chcela podmienky,
ktoré považuje za neprijateľné zo zmluvy o úvere vypustiť. Podľa vyjadrenia Žalovanej je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou aj požadovanie predloženia dokladov účelového použitia, na ktoré je naviazané
čerpanie štátnej prémie z rozpočtu Slovenskej republiky. Žalobca výslovne popiera tvrdenia Žalovanej,
že by pohľadávka Žalobcu bola premlčaná. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo Žalovaná odvíja plynutie
premlčacej lehoty z práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca z dôvodu, že Žalovaná
prestala svoje záväzky plniť riadne a včas pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v súlade s § 53
ods. 9 v spojení s § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
9. Žalovaná v rade 1/ podaním zo dňa 17.3.2021 žiadala o prerušenie konania do právoplatného
skončenia konania o návrhu na obnovu konania vedeného na Okresnom súdu Žilina pod sp.zn.
42Csp/70/2020. Súd návrhu vyhovel a uznesením zo dňa 15.4.2021 konanie prerušil. Žalovanému v
rade 1/ súd oznámil, že platobný rozkaz je voči nemu právoplatný a ďalší postup je závislý od výsledku
konania o návrhu na obnovu konania. Zrušenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti v tomto štádiu
konania nie je možné.
10. Okresný súdu Žilina uznesením sp.zn. 42Csp/70/2020 zo dňa 21.10.2022 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8CoCsp/72/2022-209 zo dňa 13.7.2023, právoplatné dňa 7.9.2023
rozhodol o odmietnutí žaloby na obnovu konania, a tak súd uznesením zo dňa 13.11.2023 rozhodol o
pokračovaní v konaní.
11. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 14.2.2024. Dňa 12.2.2024 doručil žalobca ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v neprítomnosti. Zároveň doložil listiny
preukazujúce skúmanie žalobcu ako veriteľa schopnosť žalovanej úver splácať. Na pojednávaní súd
vec prejednal a rozhodol iba za účasti právneho zástupcu žalovanej v rade 1/, ktorý zotrval na svojich
doterajších vyjadreniach a žiadal žalobu zamietnuť. Súd so súhlasom právneho zástupcu žalovanej
upustil od oboznamovania s obsahom listín nachádzajúcich sa v súdnom spise a vec posúdil podľa
nižšie citovaných zákonných ustanovení:
8. Podľa § 1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení účinného v čase uzavretia zmluvy ods.1,
účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním na
území Slovenskej republiky (ďalej len "stavebný účel”) uvedených v § 11 ods. 1 z účelovo vytvorených
finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia.
9. Podľa § 2 ods.1, stavebným sporením sa rozumie
a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov,
b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely
uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len "stavebný úver").
16. Podľa § 11ods. 1, cieľovú sumu, ak jej súčasťou je aj poskytnutý stavebný úver, môže stavebný
sporiteľ použiť na tieto stavebné účely:
a) nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, 4b) bytového
domualeboichčastí,b)výstavbu,prístavbu,nadstavbu,vstavbu,stavebnéúpravybytu,rodinnéhodomu
vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo ich častí,
c) modernizáciu a obnovu bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového
domu alebo na udržiavacie práce na nich, d) nadobudnutie vlastníctva stavebného pozemku na účel
výstavby rodinného domu alebo bytového domu, e) nadobudnutie vlastníctva pozemku, na ktorom
sa už nachádza rodinný dom alebo bytový dom, f) nadobudnutie vlastníctva nebytových priestorov v
bytovom dome na účel prestavby nebytových priestorov na byt, g) prestavbu nebytových priestorov na
byt, h) úhradu podielu bytovému družstvu na účel nadobudnutia bytu, i) výstavbu alebo nadobudnutiezariadení využívajúcich alternatívne zdroje energie, domových čističiek odpadových vôd vrátane ich
modernizácie, obnovy a udržiavacích prác na nich, j) prípravu stavebných pozemkov určených na
výstavbu rodinných domov a bytových domov vrátane pripojenia na verejné rozvodové siete plynu, vody,
elektriny, kanalizácie a iné verejné dopravné a technické vybavenia územia, k) prípravu a vypracovanie
územnej dokumentácie alebo projektovej dokumentácie na stavebné účely uvedené v písmenách b),
g), i) a j), l) získanie energetického certifikátu 4c) rodinného domu alebo bytového domu, m) úhradu
záväzkov súvisiacich so stavebnými účelmi uvedenými v písmenách a) až l), n) nadobudnutie, výstavbu,
zmenu, údržbu, obnovu, modernizáciu tuzemských nehnuteľností s prevažujúcou funkciou bývania a
ubytovania určených na využitie funkcie zariadení sociálnych služieb a študentských internátov vrátane
vyvolaných investícií.
10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
13. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.
16. Podľa § 53c OZ, ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť
uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej
častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných
podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou
súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací
predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.
17. Podľa § 54a OZ /účinné od 05. 12. 2018/ premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno
vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť
obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho
vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
18. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
19. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
22. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
24. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
25. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
26. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb., zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.
28. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaní v rade 1/ a
2/ ako dlžníci dňa 4.3.2015 uzavreli zmluvu o úvere č. 3097994 4 03 (č.l. 9), v zmysle ktorej im bol
poskytnutý medziúver pod č. 3097994 1 04 vo výške 19.200,- Eur a pri dodržaní zmluvných podmienok
sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa
zmení na stavebný úver pod č. 3097994 4 03 vo výške 11.414,06 Eur. V zmysle zmluvných podmienok
bol medziúver poskytnutý s úrokovom sadzbou 5,49 % ročne, pri výške splátky 87,84 Eur a splatnosťou
15. deň v mesiaci. Začiatok splatnosti bol v zmluve určený od 15.4.2015 s konečnou splatnosťou
dňa 15.2.2024, t.j. na 29,92 rokov (359 mesiacov). Počet splátok úrokov z medziúveru do pridelenia
cieľovej sumy – 249. Medziúveer je poskytnutý dlžníkovi, ktorý má uzatvorenú existujúcu zmluvu o
stavebnom sporení č. 3097994 4 03, výška mesačného vkladu dlžníka je 29,98 Eur, počet mesačných
vkladov je 249 a stavebný úver je 11.414,06 Eur. Ďalej zmluva obsahovala podmienky poskytnutia
stavebného úveru a celkovú čiastku, ktorú mali žalovaní titulom úveru zaplatiť – vo výške 42.865,91
Eur. Súd zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 až 54
OZ, keďže žalobca pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal a žalovaní nekonali v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ako aj skutočnosť, že ide o predtlačenú
formulárovú(typovú)zmluvu,priktorejspotrebiteľnemámožnosťovplyvniťjejobsah,tedažalovanímajú
v tomto zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa. Právny vzťah, založený predmetnou zmluvou je teda
potrebné posudzovať nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o úvere,
ale aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy. Úverová
zmluva ako zmluvný typ je upravená v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody.
Zmluva o stavebnom úvere musí okrem toho mať aj náležitosti upravené v zákone č. 310/1992 Zb. o
stavebnom sporení, ktorý je „lex specialis“ k úprave Obchodného zákonníka. Na druhej strane je tiež
nepochybné, že žalovaní v danom prípade vystupovali ako fyzické osoby, ktoré úverom zabezpečovali
svoje potreby, teda ako spotrebitelia, kým právny predchodca žalobcu pri poskytovaní úveru vystupovalv rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. V takomto prípade okrem úpravy zmluvy
o úvere v Obchodnom zákonníku a zákone č. 310/1992 Zb. je potrebné aplikovať aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka, a to § 52 a nasl., ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv, a to v tom
smere, či niektoré ustanovenia uvedenej zmluvy nie sú v neprospech žalovaných v takom rozsahu, že
by to spôsobovalo neprijateľnosť takéhoto dojednania. Ustanovenia týkajúce sa úpravy spotrebiteľských
zmlúv je podľa názoru súdu potrebné aplikovať, keďže išlo o formulárovú zmluvu, teda zmluvu, ktorej
charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Súd dospel ustálil, že na predmetný záväzkový vzťah sa
vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z, t.j. ide o spotrebiteľský záväzkový vzťah.
29. Vzhľadom na to, že žalovaní neplnili dohodnuté splátky riadne a včas, žalobca ich výzvou zo dňa
4.9.2018(č.l.22)upozornilnavyhláseniemimoriadnejsplatnostiúveru,pretožesúvomeškanísúhradou
sumy 615,50 Eur, pričom ak do 20.9.2018 sumu neuhradenia, žalobca zosplatnení úver cca vo výške
20.124,96 Eur. Upozornenie žalovaná v rade 1/ prevzala dňa 6.9.2018 (č.l. 22 rub), žalovaný v rade 2/
dňa 6.9.2018.
30. Následne žalobca pre neuhradenie splátok úver zosplatnil k 5.11.2018, čo žalovaným v rade 1/ a
2/ oznámil listom zo dňa 5.11.2018 (č.l. 5 a nasl.). Oznámenie o zosplatnení úveru žalovaná v rade 1/
prevzala dňa 9.11.2018 (žalovaný v rade 2/ dňa 8.11.2018).
31.Zvýpisuzúčtumedziúveru(č.l.23)malsúdzapreukázané,žedňa17.3.2015bolzúčtovanýpoplatok
za spracovanie úveru vo výške 230,40 Eur, dňa 17.3.2015 bola vyplatený medziúver v sume 4.500,- Eur
a dňa 9.4.2015 medziúver v sume 10.860,- Eur, následne dňa 13.5.2015 medziúver v sume 3609,60 Eur.
Spolu bol medziúver vyplatený vo výške 18.969,60 Eur, po pripočítaní poplatku v sume 230,40 Eur táto
suma činí 19.200,- Eur. Žalovaní v rade 1/ a 2/ riadne uhrádzali splátky úveru do 20.2.2017. Následne
realizovali úhradu až 28.9.2017 v sume 26,36 Eur a dňa 4.4.2018 v sume 26,40 Eur. Od splátky splatnej
v mesiaci marec 2017 sa dostávali do omeškania. Z uvedeného výpisu z účtu je zrejmé a nepochybné,
že žalovaní sa preukázateľne dostali do omeškania do splátkami splatnými v mesiaci marec až máj
2017, pre ktoré už v danom čase mohol žalobca úver zosplatniť. Žalovaní v rade 1/ a 2/ celkovo uhradili
žalobcovi sumu 2.746,78 Eur.
32. Z listín predložených žalovanou v rade 1/ mal súd za preukázané, že žalovaní oznámili žalobcovi
listom zo dňa 15.7.2017, že nie sú schopní uhrádzať splátky z dôvodu dlhotrvajúcej práceneschopnosti.
Následne žalobca listom zo dňa 20.7.2017 vyzval žalovaných na predloženie listín na posúdenie zmeny
splátok, resp. ich zníženia. (č.l. 55). Listom zo dňa 4.8.2017 žalobca opätovne vyzval žalovaných na
predloženie listín potrebných na posúdenie nároku (č.l. 58). Listom zo dňa 8.2.2018 žalobca žalovaných
na úhradu dlžných splátok vrátane splátky za mesiac február 2018, a to v sume 524,- Eur do 28.2.2018 a
poučil ich o možnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (č.l. 59). Na oznámenie žalovanej v rade
1/ o nemožnosti vykonania úhrad, žalobca reagoval listom zo dňa 19.2.2018, ktorým oznámil, že bolo
potrebné spísať žiadosť o pokračovanie trvania odkladu splátok a predložiť požadované dokumenty.
Žalovaná v rade 1/ následne doručovala žalobcovi rozhodnutia a potvrdenia Sociálnej poisťovne o výške
invalidného dôchodku a trvaní práceneschopnosti.
33. Súd s ohľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanými v rade 1/ a 2/ prednostne skúmal
dôvodnosť vznesenej námietky. Žalovaná v rade 1/ uviedla, že do úvahy prichádza možnosť nároku
žalobcu uplatniť titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko suma poskytnutá žalovanej v rade 1/ (spolu
so žalovaným v rade 2/) bola poskytnutá v rozpore s § 53c OZ, t.j. veľkosť písma v písomnom vyhotovení
zmluvy bola v rozpore s § 1b Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., t.j. zmluva je neplatná. S ohľadom
na túto skutočnosť z opatrnosti namietala prípadný nárok žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia
a uviedla, že o bezdôvodnom obohatení sa žalobca dozvedel dňa 13.5.2015 a dvojročná premlčacia
doba uplynula dňa 14.5.2017. Súd prednostne konštatuje, že zmluva o úvere zo dňa 4.3.2015 nie je
neplatná pre porušenie § 53c OZ. Samotná zmluva o úvere má veľkosť písma nad 1,9 mm a rovnako
všeobecné podmienky spĺňajú normu, t.j. sú vo veľkosti 1,9 mm. Uvedená argumentácia žalovanej v
rade 1/ a na ňu nadväzujúca námietka premlčania preto neobstoja. V prejednávanej veci žalobca uplatnil
svoj nárok titulom poskytnutého spotrebiteľského úveru, ktorý zosplatnil dňa 5.11.2018, žaloba bola
podaná na súde dňa 23.1.2020, t.j. v zákonnej trojročnej premlčacej dobe. Súd zdôrazňuje, že samotnú
zmluvu nevyhodnotil ako neplatná a žalobcom uplatnený nárok nemožno považovať za nárok titulom
bezdôvodného obohatenia. Súd v tomto smere poukazuje aj na právny názor Najvyššieho súdu SR vrozhodnutí sp.zn. 4Cdo/132/2021 zo dňa 15.12.2022, ktorý konštatoval, že dĺžka premlčacej doby je
jednoznačne upravená a § 103 upravuje začiatok jej plynutia, nie dĺžku. Zároveň súd zdôrazňuje, že pri
konštatovaní platnosti zmluvy o úvere vychádzal z preferencie platnosti zmluvy pred jej neplatnosťou,
na ktorú opakovane vo svojich rozhodnutiach poukazuje Ústavný súd SR.
34. K argumentácii žalovanej v rade 1/ týkajúcej sa skúmania schopnosti spotrebiteľa splácať úver súd
konštatuje, že žalobca preukázal, že v čase uzavretia zmluvy o úvere skúmal bonitu oboch dlžníkov.
Žalovaná v rade 1/ tvrdila, že príjem žalovanej bol v rozhodnom čase 50,- Eur a záväzky vo výške 520,70
Eur, náklady spojené s bývaním v sume 130,- Eur. Z uvedeného je zrejmé, že príjem žalovanej nemohol
postačovať na splácanie mesačnej splátky v sume 117,82 Eur. Taktiež poukázal na to, že žalovaní mali
splácať úver 30 rokov, t.j. do dovŕšenia 80 rokov veku. Rovnako sa v čase poskytnutia úveru vedelo
o tom, že žalovaná v priebehu 11 rokov splácania úveru bude poberať starobný dôchodok. Súd k
tejto argumentácii v prvom rade konštatuje, že splátka úveru v zmluve bola pri poskytnutí medziúveru
určená vo výške 117,82 Eur a boli ju zaviazaní spoločne a nerozdielne uhrádzať obaja spoludlžníci.
Posudzovanie zdravotného stavu nie je pri poskytovaní úveru rozhodujúcim činiteľom, pretože ten sa
môže zmeniť aj u mladšieho človeka. Rozhodujúce sú údaje týkajúce sa príjmov a výdavkov v čase
vyhodnocovania žiadosti o poskytnutie úveru. Pri poskytnutí úveru bol so žalovanou a jej manželom
(pôvodne žalovaným v rade 2/) vypísaný formulár o ich príjmoch a záväzkoch. Z jeho obsahu vyplýva, že
celkové mesačné splátky dlžníkov sú vo výške 338,- Eur, ostatné záväzky v sume 122,85 Eur mesačne.
Údaj o príjme je uvedený s poznámkou SZČO. Ďalej z listín vyplýva skúmanie v úverových registroch
SRBI. Pokiaľ žalovaná v rade 1/ namietala, že v čase poskytnutia zmluvy bol jej príjem 50,- Eur, toto
tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázala a tiež neuviedla pri vypĺňaní žiadosti o úver. Právny zástupca
žalovanej poukázal na to, že tento formulár nie je podpísaný žalovanou, pričom podľa názoru súdu
podpísanie formulára nie je zákonnou podmienkou. Navyše, žalovaná s obsahom zmluvy súhlasila a
nikdy v priebehu sporu nenamietala, že nemala vôľu ju uzavrieť. Naopak, jej pôvodná procesná obrana
v podanom odpore smerovala výlučne k nemožnosti uhrádzať splátky z dôvodu práceneschopnosti
oboch spoludlžníkov, čo aj preukázala. Zároveň z týchto listín mal súd za preukázané, že žalobca po
určitý čas vyhovel žiadosti žalovaných a znížil im splátky úveru. S ohľadom na to, že splátky úveru boli
povinní uhrádzať dvaja spoludlžníci, a tak pri výške mesačnej splátky 117,82 Eur majetkové pomery
žalovanej umožňovali takúto splátku spolu so spoludlžníkom uhrádzať. Pochybenie žalobcu preto súd v
tomto smere nevzhliadol. V súvislosti s povinnosťou veriteľa skúmať bonitu spotrebiteľa, súd zdôrazňuje,
že ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zakotvuje povinnosť veriteľa skúmať
bonitu spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou, pričom ust. § 7 ods.2 ďalej špecifikuje len to, že veriteľ
je oprávnený žiadať údaje od spotrebiteľa a využívať údaje z databázy. Argumentácia žalovanej, že
žalobca nezohľadnil platby spojené s užívaním bytu či jej záväzky vo výške 520 Eur, neobstojí. Súd
konštatuje, že žalobca vychádzal zo všetkých relevantných podkladov tak, ako ich žalovaná poskytla
žalobcovi a z existujúcich údajov o príjmoch žalovanej, jej záväzkoch a pripočítal k tomu výšku životného
minima a dospel k záveru o disponibilných voľných prostriedkoch žalovanej. Na základe uvedeného súd
dospel k záveru, že žalobca konal s odbornou starostlivosťou, nakoľko v rámci komunikácie o žiadosti
žalovanej o poskytnutie úveru mal k dispozícii všetky potrebné podklady, ktorými preveril jej bonitu a tú
následne vyhodnotil ako dostatočnú pre poskytnutie spotrebiteľského úveru.
35. V ďalšom súd skúmal námietku žalovanej v rade 1/ týkajúcu sa celkovej sumy nákladov, ktorú
je dlžník – spotrebiteľ povinný zaplatiť, t.j. náležitosťou zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č.
129/2010 Z.z. V prejednávanej veci z obsahu zmluvy vyplýva, že celková čiastka úveru je 42.865,91
Eur. Zároveň poplatok za poskytnutie úveru bol v sume 230,40 Eur. Sčítaním sumy Z obsahu výpisu
medziúveru je zrejmé, že žalobca poskytol žalovanej (žalovaným 1/ a 2/) celkovo sumu 18.969,60 Eur.
V tomto smere súd poukazuje na právny názor NS SR v rozsudku sp.zn. 9Cdo/287/2021, v ktorom
konštatoval: „Aby bolo možné konštatovať splnenie povinnosti veriteľa vyplývajúcej z ustanovenia § 9
ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, musia byť údaje uvedené v spotrebiteľskej zmluve uvedené
nielen formálne, ale zároveň musia byť aj úplné, určité, zrozumiteľné a správne. Týmto spôsobom
zákonodarcachránispotrebiteľaanapĺňaúčelsledovanýprávnoupravouspotrebiteľskýchzmlúv,ktorým
je úplné informovanie spotrebiteľa o podmienkach v tomto prípade úverovej zmluvy v záujme ochrany
slabšej zmluvnej strany. Správnosť údajov totiž nepochybne ovplyvňuje rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť
do určitého záväzku. Zároveň spotrebiteľ musí mať možnosť zoznámiť sa so skutočným obsahom
právneho úkonu, aby vedel, čo konkrétne je predmetom dojednania a aké sú jeho práva a záväzky z
toho plynúce. Ak by sa pripustil výklad, že akýkoľvek údaj (teda aj chybný) uvedený v zmluve spĺňa
podmienky § 9 ods. 2 cit. zákona, stratilo by toto ustanovenie zmysel. Jednou z obligatórnych náležitostíspotrebiteľskej zmluvy je aj údaj o výške úveru, ktorého definíciu podáva ustanovenie § 2 písm. l)
zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ na základe správne v zmluve uvedených informácií
o výške skutočne poskytnutého úveru, dostáva jasnú predstavu o celkovej hodnote svojho záväzku,
o tom, čo vlastne spláca a akú sumu si skutočne požičal, ako aj to, akú má povahu jeho záväzok
z hľadiska nákladov s ním spojených. Zároveň nesprávne uvedený údaj môže a v prejednávanej
veci aj mal za následok vplyv na správnosť ďalších údajov spotrebiteľskej zmluvy a tiež na samotnú
výšku záväzkov spotrebiteľa (výšku splátky, úročenie úverovej sumy). Pokiaľ teda údaje predstavujúce
obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy nie sú uvedené v zmluve správne, nemožno hovoriť o
splnení povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom nesplnenie z neho
vyplývajúcej povinnosti zákon striktne sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa stáva od počiatku
bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákon o spotrebiteľských úveroch). V tomto smere
teda neexistuje žiadna výnimka a veriteľ sa nemôže zbaviť svojej povinnosti, resp. nemôže konvalidovať
nesprávne, či zavádzajúce údaje v zmluve tým, že v nej síce výslovne uvedie, akú čiastku predstavuje
poplatok za poskytnutie úveru, avšak zároveň ju prezentuje ako súčasť poskytnutého úveru, teda
aktívum, hoci v skutočnosti ide o náklad spotrebiteľa, a to ani za tej podmienky, že klient súhlasí
s okamžitým započítaním poplatku za poskytnutie úveru podľa obchodných podmienok. Jednou z
podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o celkovej výške úveru. V zmysle
definície zákona o spotrebiteľských úveroch ide o maximálnu výšku alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy. Zákon zároveň definuje osobitne aj pojem celkových
nákladov spotrebiteľa ako všetkých nákladov spojených s úverom vrátane poplatkov akéhokoľvek
druhu.“ Pokiaľ je teda predmetom posúdenia poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je bez pochýb
nákladom spotrebiteľa súvisiacim s úverom, potom je pojmovo vylúčené, aby bol zároveň považovaný za
finančné prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy. Žalobca síce žalovanej formálne poskytol
žalovaným finančné prostriedky vo výške 19.200,- Eur, avšak v dôsledku následného odpočítania
poplatku za poskytnutie úveru a nákladov úhrady poplatku za vklad do katastra s týmito finančnými
prostriedkami žalovaná v rade 1/ (a žalovaný 2/) nemohli disponovať a v skutočnosti im bola ako úver
poskytnutá suma nižšia, než bola deklarovaná v zmluve o úvere. Navyše v dôsledku navýšenia celkovej
výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru nemôže byť správne vypočítaná ani výška RPMN, pretože
dôsledkom neoprávneného zahrnutia poplatku za poskytnutie úveru, ktorý predstavuje celkový náklad
úveru pre spotrebiteľa, do celkovej výšky úveru, bude podhodnotenie RPMN, keďže výpočet RPMN
je závislý od výšky poskytnutého úveru. Tento nedostatok náležitosti zmluvy spočívajúci v nesprávnej
výške celkovej sumy nákladov, ktoré má spotrebiteľ zaplatiť, tak v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z., zakladá bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru poskytnutého žalobcom.
36. S ohľadom na vyššie uvedené závery o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, súd žalobcovi priznal
iba rozdiel medzi poskytnutým úverom a už zaplatenými splátkami. Reálne bol žalobcom poskytnutý
úver v sume 18.969,60 Eur, žalovaná v rade 1/ (spolu so žalovaným v rade 2/) uhradila titulom úveru
celkovo sumu 2.746,78 Eur. Rozdiel medzi týmito sumami tak zaviazal súd žalovanú v rade 1/ zaplatiť
žalobcovi, t.j. sumu 16.222,82 Eur.
37. Pokiaľ ide o uplatnený zákonný úrok z omeškania, súd zaviazal žalovanú v rade 1/ k zaplateniu úroku
z omeškania 5% ročne, t.j. vo výške uplatnenej žalobcom a prináležiacej k času omeškania. Začiatok
omeškania súd ustálil od 6.11.2018, t.j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru. Žalovanú v rade
1/ tak súd zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 16.222,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne z tejto sumy od 6.11.2018 do zaplatenia.
38. V závere súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že voči pôvodne žalovanému v rade 2/ bol vydaný
platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.3.2020, pričom nárok uplatnený žalobou sú
povinní zaplatiť žalovaní solidárne t.j. spoločne a nerozdielne, súd rozhodol vo výroku II tohto rozsudku,
že v rozsahu plnenia žalovanej v rade 1/ podľa tohto rozsudku zaniká povinnosť plnenia pôvodného
žalovaného v rade 2/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, v zmysle platobného rozkazu
Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 46Csp/4/2020 zo dňa 20.2.2020, právoplatného dňa 17.3.2020
zaniká povinnosť plnenia žalovanej v rade 1/ podľa tohto rozsudku.
39. Pokiaľ žalovaná 1/ poukazuje na rozhodnutia súdu v obdobných veciach, súd zdôrazňuje, že súd
vychádza z okolnosti konkrétnej prejednávanej veci v každom jednotlivom prípade a vyhodnocuje
ich individuálne. Nie je preto možné porovnávať nároky z iných zmluvných záväzkov, o ktorých bolo
rozhodnuté. Súd iba nad rámec konštatuje, že žalovaná poukazuje na rozhodnutie tunajšieho súdusp.zn. 46Csp/48/2020, kde súd žalobu zamietol, ide o vec zo zmluvy uzavretej žalobcom neskôr, t.j. v
roku 2015 a týka sa odlišných okolností prípadu.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
42. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Predmetom
konania bolo zaplatenie sumy 20.126,89 EUR s úrokom z omeškania. Žalobcovi súd priznal nárok na
zaplatenie sumy 16.222,82 Eur. Procesný úspech žalobcu je teda vo výške 80,60 % (16.222,82 EUR/
20.126,89EURx100%).Procesnýúspechžalovanéhojevovýške3.904,07EUR.Vzhľadomkpredmetu
konania je to 19,40 % (3.904,07 EUR / 20.126,89 EUR x 100%). Čistý procesný úspech žalobcu s
prihliadnutím na jeho procesný neúspech je vo výške 61,20 % (80,60 % - 19,40 %). Preto je žalovaná
v rade 1/ povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 61,20 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.