Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/144/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222011131
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1222011131.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov
senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Jána Evina, v trestnej veci obžalovaného O. Y. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B2-2T/4/2022 zo dňa 03.07.2024, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 18.02.2025 pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku z r u š u j e sa prvostupňový rozsudok v celom rozsahu
a z dôvodu § 280 ods. 2 Trestného poriadku sa trestná vec vedená proti obžalovanému

O. Y., nar. XX.XX.XXXX v S., P. V., trvale bytom H. XXX,
okres S., P. V.

pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe,

ž e

dňa 08.02.2022 v čase o 22.31 hod. v Bratislave pred križovatkou ulíc Trnavská cesta-Miletičova

viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČ B., pričom náhle s vozidlom znížil rýchlosť, čím
vytvoril prekážku vodičovi autobusu S., EČ G. B., následkom čoho došlo k prudkému brzdeniu autobusu
mestskej hromadnej dopravy z dôvodu vyhnutia sa zrážke a následkom čoho došlo k pádu cestujúcej
poškodenej X. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. Z. XXXX/XX, G.-O. J. I., ktorá v dôsledku dopravnej
nehody utrpela pomliaždenie a odreninu v oblasti nosa a zlomeninu diafýzy lakťovej vretennej kosti
vpravo s dobou liečenia minimálne 12 týždňov,

p o s t u p u j e

Okresnému dopravnému inšpektorátu Bratislava III na prejednanie priestupku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B2-2T/4/2022 zo dňa 03.07.2024 bol obžalovaný O. Y.

uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že

dňa 08.02.2022 v čase o 22.31 hod. v Bratislave pred križovatkou ulíc Trnavská cesta - Miletičova viedol
osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČ: XADXXXX, pričom náhle s vozidlom znížil rýchlosť,
čím vytvoril prekážku vodičovi autobusu MHD, EČ: G. B., následkom čoho došlo k prudkému brzdeniu

autobusu mestskej hromadnej dopravy z dôvodu vyhnutia sa zrážke a následkom čoho došlo k pádu
cestujúcej poškodenej X. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom Z. Z. XXXX/XX, G. - O. J. I., ktorá v dôsledkudopravnej nehody utrpela pomliaždenie a odreninu v oblasti nosa a zlomeninu diafýzy lakťovej vretennej
kosti vpravo s dobou liečenia minimálne 12 týždňov.

Obžalovanému bol podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm.
j), písm. l) Trestného zákona uložený peňažný trest vo výmere 1.000,-€. Podľa § 57 ods. 3 Trestného
zákona bol obžalovanému pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu ustanovený
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu
bol uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v trvaní 1 rok. Podľa

§ 288 ods. 1 Trestného poriadku boli poškodení Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., Sociálna poisťovňa
a X. Y., nar. XX.XX.XXXX so svojím nárokmi na náhradu škody odkázaní na civilný proces.

K. tomuto rozsudku podali ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor, obžalovaný a poškodená.
Obžalovaný odvolaním napádal výrok o vine, výrok o treste a aj všetky ostatné výroky, ktoré majú základ
vo výroku o vine. Taktiež podal odvolanie aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Prokurátor, ako aj poškodená zobrali svoje odvolania späť. Mestský súd Bratislava I zobral tieto
späťvzatia postupom podľa § 312 ods. 4 Trestného poriadku na vedomie a učinil tak uznesením sp. zn.
B2-2T/4/2022 zo dňa 09.08.2024.

Obžalovaný svoje odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, a to podaním
doručeným súdu prvého stupňa dňa 19.08.2024. V písomnom odvolaní obhajca uviedol, že rozsudkom
súdu prvého stupňa bol obžalovaný uznaný za vinného na takom skutkovom základe, že mal vodičovi
autobusu vytvoriť prekážku, následkom čoho došlo k prudkému brzdeniu autobusu a následnému pádu
cestujúcej poškodenej X. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorá v dôsledku dopravnej nehody utrpela pomliaždenie

a odreninu v oblasti nosa a zlomeninu diafýzy lakťovej vretennej kosti vpravo s dobou liečenia minimálne
12 týždňov. Obžaloba však bola podaná na takom skutkovom základe, že mal svojím brzdením vytvoriť
náhlu prekážku, čím došlo k prudkému brzdeniu autobusu mestskej hromadnej dopravy a následnému
pádu cestujúcej poškodenej X. Y., ktorá v dôsledku dopravnej nehody utrpela pomliaždenie a odreninu v
oblasti nosa a zlomeninu diafýzy lakťovej vretennej kosti vpravo s dobou liečenia minimálne 12 týždňov

a Zdravotnej poisťovni Dôvera a.s. so sídlom Cintorínska 5, Bratislava, IČO: 35942436 bola spôsobená
škoda vo výške 3.526,-€ a Sociálnej poisťovni, so sídlom Záhradnícka 31, Bratislava, IČO: 30807484
bola spôsobená škody vo výške 1284,10,-€.

Súdna prax podľa obhajcu pripúšťa odchýlky od skutkového stavu uvedeného v obžalobe či už tak, že sa

k nemu pripoja nové skutočnosti v obžalobe neuvedené alebo vynechajú niektoré skutočnosti v obžalobe
uvedené, ak sa ukázali nesprávnymi alebo, že sa skutočnosti určitým spôsobom len modifikujú, pokiaľ sa
tým nemení priamo podstata skutku. Súd prvého stupňa vykonal zmeny a upravil skutok oproti podanej
obžalobe tak že: 1. presnejšie vymedzil osobné údaje poškodenej, 2. skutkovú okolnosť uvedenú v
obžalobe„vytvorilnáhluprekážku“zoskutkovejvetyvýrokuovinevypustilanahradilijunovouskutkovou

okolnosťou „vytvoril prekážku“, 3. skutkovú okolnosť vymedzenú v obžalobe, a to označenie zdravotnej
poisťovne Dôvera a Sociálnej poisťovne, spolu aj s uvedením spôsobenej škody zo skutkovej vety vo
výroku o vine vypustil.

Obhajca namietal, že zmenou pod bodom 2. došlo k podstatnej zmene skutkovej okolnosti a touto

zmenou nebola zachovaná podstata totožnosti skutku medzi napadnutým rozsudkom a obžalobou.
Zároveň namietal absenciu odôvodnenia vykonanej zmeny v napadnutom rozsudku, a teda aj absenciu
právnej úvahy súdu, ktorá ho viedla k zmene podstatnej skutkovej okolnosti. Ani v obžalobe a ani v
skutkovej vete napadnutého rozsudku nebolo označené žiadne ustanovenie právneho predpisu, ktoré
by mal obžalovaný svojím konaním porušiť a ktoré by malo mať intenzitu trestnoprávnej zodpovednosti.

Z uvedeného dôvodu sa preto obžalovaný nemohol účinne brániť, keďže mu nebolo zrejmé, porušenia
akéhokonkrétnehoustanoveniasamaldopustiť,čopodľajehonázoruzakladázásadnéporušeniepráva
na obhajobu. Formálne citovanie obžalovaným porušeného právneho predpisu je len v odôvodňujúcej
časti napadnutého rozsudku, kde je uvedené, že mal svojim konaním porušiť ustanovenia § 4
ods. 2 písm. l) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, teda, že

vodič nesmie znížiť náhle rýchlosť jazdy alebo náhle zastaviť, ak to nevyžaduje bezpečnosť cestnej
premávky. Obhajca ale zároveň poukázal na to, že sa súd prvého stupňa nijako nezaoberal inou
povinnosťou účastníka cestnej premávky, v tomto prípade vodiča autobusu, a to povinnosťou dodržiavať
takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidlajazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví, tak ako to ukladá § 17 ods. 1 zákona
číslo 8/2009 Z. z. Poukázal aj na výpoveď vodiča autobusu ktorý uviedol, že brzdil jemne a ak by
zabrzdil prudko, tak autobus zastaví ihneď na mieste. Medzi vozidlami nedošlo k žiadnemu kontaktu a

konaním obžalovaného nebola pre vodiča autobusu vytvorená žiadna náhla prekážka. V skutkovej vete
napadnutého rozsudku taktiež absentuje tá okolnosť, že poškodená v prázdnom autobuse nesedela a
počas jazdy ako stojaca cestujúca sa ani nedržala, ale manipulovala s mobilným telefónom. Súd prvého
stupňa sa vôbec nezaoberal ani otázkou posúdenia materiálneho korektívu, upraveného v ustanovení
§ 10 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu

a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná. Obhajca navrhol, aby odvolací súd obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného
poriadku spod obžaloby prokurátora oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.

Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného nevyjadril.

Nadriadený súd po preskúmaní veci nezistil žiadne vážne procesné vady konania predchádzajúceho
napadnutému rozsudku, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí. Preto
nariadil verejné zasadnutie.

Na verejnom zasadnutí obhajca navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, nakoľko skutok nie je

trestným činom.

Poškodená sa v rámci záverečného návrhu vyjadria, že chce, aby sa to celé skončilo, zranenie sa jej
zahojilo a ona je v poriadku.

Zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný súhlasil s tým čo uviedol jeho obhajca a žiadal, aby bol zbavený viny.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a

jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.

Podľa § 123 ods. 4 Trestného zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona
rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní

najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného.

Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a vec postúpi,
ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa podľa § 280 ods. 1 alebo 2,

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin,
ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne
previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval, že odvolanie je prípustné, bolo podané
v zákonnej lehote oprávnenou osobou a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto odvolací súd konštatuje
absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného
poriadku. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné. Spáchaný
skutok síce nie je trestným činom, avšak nebol dôvod ani na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby

postupompodľa§285písm.b)Trestnéhozákona,takakotonavrhovalobžalovaný,pretožeskutokmôže
byť priestupkom na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a preto bolo nutné rozhodnúť o
jeho postúpení príslušnému dopravnému inšpektorátu, ktorý tento priestupok prejedná.Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:

Dňa 19.12.2022 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II obžalobu na O. Y. pre prečin

ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkom základe, že

dňa 08.02.2022 v čase od 22:31 hod. v Bratislave pred križovatkou ulíc Trnavská cesta - Miletičova
viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia EČ: XADXXXX, pričom náhle s vozidlom znížil rýchlosť,
čím vytvoril náhlu prekážku vodičovi autobusu MHD EČ: G následkom čoho došlo k prudkému brzdeniu

autobusu mestskej hromadnej dopravy z dôvodu vyhnutia sa zrážke a následkom čoho došlo k pádu
cestujúcej poškodenej X. Y., ktorá v dôsledku dopravnej nehody utrpela pomliaždenie a odreninu v
oblasti nosa a zlomeninu diafýzy lakťovej vretennej kosti vpravo s dobou liečenia minimálne 12 týždňov
a zdravotnej poisťovni Dôvera a.s. so sídlom cintorínska 5, Bratislava, IČO : 35942436 bola spôsobená
škoda vo výške 3.526,-€ a Sociálnej poisťovni, so sídlom záhradnícka 31, Bratislava, IČO 30807484
bola spôsobená škoda vo výške 1284,10,-€.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku,
že je nevinný. Následne bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodenej
X. Y., bola prečítaná výpoveď svedka V. N., výpoveď splnomocnených zástupcov poškodenej Sociálnej
poisťovne a Dôvery zdravotnej poisťovne a.s., bola vypočutá znalkyňa Ing. M., oboznámené znalecké

posudky a prečítané listinné dôkazy. Na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol súd prvého
stupňa napadnutým rozsudkom.

Obžalovaný vypovedal, že dňa 08.02.2022 bol v Bratislave na pracovnej ceste, pričom išiel osobným
motorovýmvozidlompouliciTrnavskácesta.Nakrižovatkebolsemafor,naktoromsvietilačervená,preto

spomalil a následne aj zastavil svoje vozidlo na semafore. Autobus za ním zatrúbil, tak sa pohol ďalej
a pokračoval v jazde. Dňa 11.05.2022 bol na výsluchu, kde mu policajt povedal, že vec bude braná ako
priestupok. So súhlasom policajta, sa nakontaktoval na poškodenú a tejto sa ospravedlnil. Celá situácia
ho mrzí, avšak nie je si vedomý, že by spôsobil ublíženie na zdraví poškodenej, pretože táto nedodržala
cestovný poriadok. Aj sám vodič autobusu uviedol, že brzdil jemne, nie prudko. V prípravnom konaní

vypovedal, že si je vedomý zo zavinenia dopravnej nehody, pričom slobodne, vážne a zrozumiteľne
vyhlásil, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, škodu je ochotný nahradiť. Pri odstraňovaní rozporov
vo svojich výpovediach uviedol, že sa cíti byť nevinný pretože nespôsobil žiadnu dopravnú nehodu a v
prípravnom konaní sa priznal iba k spáchaniu priestupku.

Poškodená X. Y. vypovedala, že cestovala autobusom č. 61, pričom mala v taškách aj nákup. Tašky
položila na sedadlo a ona ostala stáť. Niekto jej písal na mobilný telefón správou, tak odpísala. Zrazu
autobus zabrzdil a ona spadla. Zlomila si ruku. Privolaná záchranná služba ju zobrala do nemocnice, kde
ju ale kvôli zistenému Covidu nemohli hneď operovať a operácia bola vykonaná až o desať dní neskôr.
Po operácii jej bolo mesiac-dva zle a nechutilo jej ani jesť a keď aj niečo zjedla, tak ju napínalo, potom

išla za jej obvodnou lekárkou a predpísala jej tabletky proti zvracaniu. Keď bola zoperovaná, chodila na
rehabilitácie. V bežnom živote ju to obmedzilo pracovne, bola aj dočasne pracovne neschopná.

Znalkyňa Ing. Elena Akinšinová sa pridržala ňou vypracovaného znaleckého posudku č. 35/2023 zo
dňa 27.11.2023. Z jej zistení vyplnilo, že je hypoteticky prijateľné, že ak by poškodená sedela, resp. ak

by dodržiavala povinnosti cestujúceho vyplývajúcu z písm. h) bodu A.5.3 čl. A5 prepravného poriadku
integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji, teda, ak by sa počas jazdy vozidla ako
stojaca držala rukoväte, alebo inej časti interiéru, nedošlo by k takým zraneniam, aké utrpela pri
dopravnej nehode. Vzhľadom na skutočnosť, že vodič autobusu MHD zastavil za osobným motorovým
vozidlom obžalovaného a nedošlo k zrážke, nemožno hovoriť o náhlej prekážke. Obžalovaný Y. svojou

nesprávnou technikou jazdy ohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky tým, že náhle znížil
rýchlosť jazdy bez toho, že by si to vyžadovala bezpečnosť cestnej premávky. V prípade, že by
vodič autobusu MHD nebol nútený nesprávnou technikou jazdy vodiča osobného motorového vozidla
obžalovaného náhle znížiť rýchlosť jazdy a zastaviť, je prijateľné, že pri plynulej jazde autobusu by
nedošlo k poškodeniu zdravia cestujúcej X. Y..

Zo záverov znaleckého posudku č. 18/2022 zo dňa 10.06.2022, vypracovaného znalcom MUDr. Michala
Bôžik, PhD., vyplýva, že poškodená X. Y. utrpela zlomeninu diafýzy lakťovej a vretennej kosti vpravo,
pomliaždenie a odreninu v oblasti nosa. Predpokladaným mechanizmom vzniku týchto zranení bol pádpoškodenejnarukusvojejpravejhornejkončatiny.Predpokladanýmmechanizmomvznikupomliaždenia
a odreniny nosa bol povrchový kontakt/náraz nosovej oblasti tváre s prvkami interiéru autobusu počas
pádu poškodenej. Predpokladaná dĺžka liečby zlomeniny diafýzy vretennej a lakťovej kosti vpravo je 12

až 16 týždňov od operácie (24.02.2022). Uvedená dĺžka liečby bola predĺžená vzhľadom na odloženie
operačnej liečby pre pozitívne testovanie poškodenej na Covid 19. Poškodená mohla krátkodobo
potrebovať čiastočnú asistenciu druhej osoby pri niektorých činnostiach bežného života vzhľadom na
postihnutie dominantnej pravej hornej končatiny (starostlivosť o domácnosť, nákupy, osobná hygiena)
počas obdobia štyroch až šiestich týždňov.

Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný dosiaľ nebol súdne trestaný a nemá ani žiaden
záznam v centrálnej evidencii priestupkov a správnych deliktov.

Obžalovanému bolo obžalobou kladené za vinu, že náhlym znížením rýchlosti ním riadeného
motorového vozidla vytvoril náhlu prekážku vodičovi autobusu, následkom čoho malo dôjsť k prudkému

brzdeniuautobusu,zaúčelomzabráneniazrážke,čímdošlokpádupoškodenejY.,ktoráutrpelazranenia
popísané v skutkovej vete.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v mantineloch vykonaných dôkazov zistil skutkový
stav v rozsahu umožňujúcom vo veci spravodlivo rozhodnúť a po vyhodnotení dokazovania dospel k

správnemu záveru, že sa stal skutok, ktorý je popísaný vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a
že sa ho dopustil obžalovaný. Správne postupoval aj v časti úpravy skutkových zistení, ktoré pretavil
do skutkovej vety rozsudku, keď konštatoval, že obžalovaný nevytvoril vodičovi náhlu prekážku, keď
bezdôvodne zastavil so svojím vozidlom, pričom si to nevyžadovala bezpečnosť cestnej premávky. Súd
prvého stupňa pritom logicky poukázal na závery znalkyne z odboru cestná doprava, ktorá konštatovala

zlú techniku jazdy obžalovaného. Obžalovaný týmto svojím konaním nespôsobil prekážku, ktorú by
bolo možné vyhodnotiť ako náhlu, pretože k zrážke motorového vozidla vedeného obžalovaným a
za ním idúceho autobusu, nedošlo. Znalkyňa súčasne konštatovala, že vodič autobusu dodržiaval
bezpečnú vzdialenosť za osobným motorovým vozidlom obžalovaného, keďže autobus, aj napriek
intenzívnemu brzdeniu osobného motorového vozidla, dokázal zastaviť ešte skôr, ako by došlo ku

kolízii vozidiel. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané prudké brzdenie autobusu, keďže
sám vodič autobusu vypovedal, že brzdil plynulo. Prudkosť brzdenia bola vyvodená iba z toho, že
poškodená spadla a utrpela vo výroku popísané zranenia, avšak objektívnosť tvrdenia o prudkom
zabrzdení autobusu ostala sporná. Tým možno konštatovať rozpor medzi zisteným skutkovým stavom
a skutkovou vetou napadnutého rozsudku. Uvedený skutkový rozpor však nebol takého charakteru, pre

ktorý by bolo nutné vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové konanie, pretože odvolací súd tento rozpor
vyhodnotil v rámci posudzovania trestnosti činu.

Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žeobžalovanýspáchalskutoktak,akobolustálenýsúdomprvého
stupňa, ktorý svoje skutkové zistenia aj pretavil do zmenenej skutkovej vety rozsudku. Zásadná zmena

výroku rozsudku oproti skutkovej vete obžaloby sa týkala okolností viažucich sa na moment vytvorenia
prekážky obžalovaným, kedy súd prvého stupňa jeho konanie vyhodnotil nie ako vytvorenie náhlej
prekážky pre vodiča autobusu, ale „iba“ ako vytvorenie prekážky. S takouto úpravou skutkovej vety, a
teda záverom súdu prvého stupňa, že obžalovaný nevytvoril svojou nesprávnou technikou jazdy náhlu
prekážku, sa stotožňuje aj odvolací súd. Z technického hľadiska nejde o náhlu prekážku, ak je táto

vytvorená v takej vzdialenosti, že vodič môže pred touto prekážkou z povolenej, respektíve primeranej
rýchlosti zastaviť. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ je vodič spôsobilý z maximálne povolenej
rýchlosti bezpečne zastaviť pred vytvorenou prekážkou, nemôže byť takáto prekážka definovaná ako
náhla. Z vykonaného dokazovania plynie, že obžalovaný vytvoril vodičovi za ním jazdiaceho autobusu
prekážku tým, že bezdôvodne zastavil na svetelnej križovatke, domnievajúc sa, že má zakázanú jazdu

zvislým svetelným dopravným značením. Vodič autobusu znížil rýchlosť, pričom k nárazu do pred ním
stojaceho vozidla obžalovaného neprišlo, avšak v dôsledku brzdného manévru vodiča autobusu došlo
k pádu poškodenej a jej následnému zraneniu, ktorého rozsah bol znalecký zdokumentovaný a tento
nie je sporný.

Na to, aby páchateľ naplnil objektívnu stránku trestného činu podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona
musia byť kumulatívne splnené dve podmienky. Po prvé sa vyžaduje hoci aj nedbanlivostné zavinenie
(vedomá a nevedomá nedbanlivosť) a zároveň musí páchateľ svojím konaním spôsobiť ťažkú ujmu na
zdraví.Súčasnemusíbyťdanábezprostredná,resp.priamapríčinnásúvislosťmedzikonanímpáchateľaa následkom, teda škodou na zdraví. V nadväznosti na typologickú závažnosť tohto trestného činu je
zároveň prípustná aplikácia materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona.

Materiálny korektív predstavuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Jednou z
podmienok,ktorámusíbyťsplnenánato,abyurčitéprotiprávnekonanie(skutok)mohlobyťkvalifikované
ako konkrétny prečin, je v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona aj pozitívny záver o tom, že závažnosť
konania, ktoré inak z formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu je vyššia
ako nepatrná. Stupeň závažnosti činu má zásadný význam pre rozhodnutie o základnej otázke trestného

konania (otázke viny a trestu). Na posúdenie závažnostiurčitého protispoločenského konania majú vplyv
a závažnosť prečinu určujú: a) spôsob vykonania činu a jeho následky, b) okolnosti, za ktorých bol
čin spáchaný (pôjde najmä o poľahčujúce a priťažujúce okolnosti - § 36 a § 37 Trestného zákona), c)
miera zavinenia a pohnútka páchateľa. Kritériá, pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinu, sa týkajú
konania a následku (test objektívnej stránky) a miery zavinenia v prípade pohnútky (t. j. subjektívnej
stránky) a tieto sú také rôzne a premenlivé, že pomocou nich možno v konkrétnom prípade dostatočne

rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu vykazujúceho znaky prečinu. Uvedené kritériá
pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrne bez toho, aby niektoré boli preceňované na úkor
iných. Závažnosť niektorého protispoločenského konania býva spravidla deliacou čiarou medzi trestným
činom a priestupkom. Trestné právo je najkrajnejší prostriedok slúžiaci k ochrane právneho poriadku,
ktorý je ale možné použiť len vtedy, keď prostriedky ostatných právnych odvetví nepostačujú.

Súd prvého stupňa pri vyhodnocovaní získaných dôkazov síce dostatočne vierohodne vysvetlil, ktoré
skutočnostivzalzadokázané,oktorédôkazysvojeskutkovézisteniaoprelaakýmiúvahamisaspravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov, avšak z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zistiteľné, či sa
poúpraveskutkovejvetyzaoberalajprávnymiúvahamiotom,žebyžalovanýskutoknemuselvykazovať

znaky trestného činu. Takéto úvahy o možnej aplikácii § 10 ods. 2 Trestného zákona bolo potrebné
vykonať s ohľadom na zistené okolnosti skutku, osobitne s poukazom na fakt, že obžalovaný v premávke
nevytvorilnáhluprekážku,kzrážkevozidielnedošloakzraneniupoškodenejprispeloajto,ževautobuse
nebola stabilizovaná, teda nesedela na sedadle pre cestujúcich, ale počas jazdy autobusom stála bez
toho, aby sa držala a popri tom ešte aj obsluhovala svoj mobilný telefón.

Vykonané dokazovanie vylúčilo prudké zabrzdenie vodiča autobusu. Tento mal od vozidla obžalovaného
dostatočný časový aj vzdialenostný odstup a neočakávaný brzdný manéver obžalovaného nevytvoril
v cestnej premávke náhlu prekážku. Neočakávané zastavenie obžalovaného síce bolo nedôvodné,
avšak s poukazom na zistené okolnosti a mieru jeho zavinenia, keď si v cudzom meste v nočných

hodinách pomýlil svetelnú signalizáciu, ktorú bola určená pre vedľajší odbočovací pruh, nenapĺňalo
jeho protiprávne konanie takú závažnosť, aby mu bolo možné pričítať trestnoprávnu zodpovednosť.
Zároveň je nutné konštatovať, že nebola preukázaná bezprostredná a výlučná príčinná súvislosť medzi
znížením rýchlosti autobusu a následkom na zdraví poškodenej. V tomto súvise je potrebné uviesť, že
na kamerových záznamoch z interiéru autobusu boli viditeľní aj iní cestujúci, ktorí sedeli na sedadlách, u

ktorých následkom brzdenia autobusu nedošlo ani k ich pádu a teda ani k žiadnym zraneniam. Jedinou
poškodenou osobou bola X. Y., ktorá stála pri sedadle, v jednej ruke držala tašky, ktoré mala položené
na sedadle a v druhej ruke obsluhovala svoj mobilný telefón. Vodič autobusu uviedol, že premávku
pred autobusom sledoval a svoj brzdný manéver vyhodnotil ako mierny. Znalkyňa Ing. Akinšinová
pripustila, že pokiaľ by poškodená sedela, nedošlo by k takým zraneniam aké utrpela pri dopravnej

nehode. Možno preto konštatovať, že k pádu poškodenej došlo, okrem neočakávaného brzdenia aj
preto, ako bola poškodená umiestnená v autobuse a ako sa počas prepravy správala. Napriek tomu, že
bola v pohybujúcom sa objekte, nemala stabilizovanú polohu, práve naopak, voľne stála bez toho, aby
sa čo i len jednou rukou v autobuse držala. Možno sa iba domnievať, aký rozsah zranení a či vôbec by
poškodená utrpela, ak by nebola voľne stojacou postavou. Tieto poznatky výrazne narúšajú príčinnú

súvislosť medzi konaním obžalovaného a spôsobenou škodou. Nie je preto možné konštatovať, že za
celý následok na zdraví poškodenej nesie výlučnú zodpovednosť iba obžalovaný, pretože z okolností
skutku nevyplýva, že by došlo k prudkému brzdeniu autobusu, že by došlo k náhlej zmene smeru jazdy
a neboli zistené ani iné, brzdením podmienené a touto okolnosťou vynútene akékoľvek nekontrolované
pohyby iných cestujúcich nachádzajúcich sa autobuse. K nekontrolovateľnému pádu došlo iba u jedinej

cestujúcej, a to práve u tej, ktorá nesedela a ani sa nedržala, čím možno predikovať jej spoluzavinenie
pri spôsobenej škode.Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené úvahy nezdieľa názor súdu prvého stupňa, ktorý
vyhodnotilkonanieobžalovaného,ajpoúpraveskutkovejvety,akotrestnoprávnerelevantné.Nazáklade
zisteného skutkového stavu totiž odvolací súdu dospel k záveru, že konanie obžalovaného nie je

trestným činom a je ho potrebné, aj pri aplikácii § 10 ods. 2 Trestného zákona, posudzovať ako
priestupok na úseku dopravy.

Vzhľadom na uvedené postupoval odvolací súd v súlade s § 320 ods. 1 písm. a), § 280 ods. 2 Trestného
poriadku, zrušil napadnutý rozsudok a trestnú vec obžalovaného postúpil Okresnému dopravnému

inšpektorátu Bratislava III ako orgánu vecne a miestne príslušnému na prejednanie priestupku. Odvolací
súd súčasne konštatuje, že neuplynula dvojročná lehota na prejednanie priestupku v zmysle § 20 ods.
1 zákona o priestupkoch. Skutok bol spáchaný dňom 08.02.2022, pričom v období od 11.05.2022 do
18.02.2025 bolo vedené pre tento skutok trestné stíhanie a uvedená doba sa v súlade s § 20 ods.
2 zákona o priestupkoch nezapočítava do dvojročnej prekluzívnej lehoty stanovenej na prejednanie
priestupku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.