Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší Správny súd

Judgement was issued by prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD.

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Svk/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200068
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: prof. JUDr. Juraj Vačok
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:6023200068.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte právnej veci žalobcu: Združenie domových
samospráv, o. z., so sídlom: Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, proti
žalovanému: Mesto Banská Bystrica, so sídlom: Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 00 313 271, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 71S/10/2023-28 v znení opravného uznesenia č. k.: BB-71S/10/2023-108, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa náhrada účelne vynaložených trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1.RozhodnutímMestaBanskáBystrica(ďalejlen„žalovaný“)č.OVZ-SÚ38620/11740/2020-FUFzodňa
21. apríla 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola na žiadosť stavebníka PROFINEX staving,

a.s., so sídlom Horná 65A, Banská Bystrica, IČO: 47 047 909, povolená stavba „Obytný súbor Banská
Bystrica - Pršianska terasa, lokalita - sklady vojska, SO-201 NN rozvody, domové prípojky“, na pozemku
parc. č. KN-C XXXX/X. a XXXX/XXX v katastrálnom území J. (ďalej len „stavebné povolenie“).
2.Protistavebnémupovoleniupodalžalobcaodvolanie,naktoréreagovalOkresnýúradBanskáBystrica
oznámením z 9. júna 2020, že žalobca nebol účastníkom stavebného konania, preto nie je aktívne vecne
legitimovaným subjektom na podanie odvolania.

3. Žalobca následne doručil Okresnému úradu výzvu na odstránenie nečinnosti v stavebnom konaní
z 30. júna 2020, ktorou žiadal, aby Okresný úrad Banská Bystrica riadne rozhodol o jeho odvolaní.
Okresný úrad Banská Bystrica oznámil žalobcovi listom zo 17. júla 2020, že žalobca nebol účastníkom
stavebného konania, preto nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie odvolania.

II. Konanie pred správnym súdom

4. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu spolu s listom Okresného úradu Banská Bystrica
zo 17. júla 2020, ktoré vyhodnotil ako opatrenie, správnu žalobu. Domáhal sa, aby správny súd v
zmysle § 191 ods. 1 a ods. 3 Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) zrušil
list Okresného úradu Banská Bystrica zo 17. júla 2020 (opatrenie) ako aj prvostupňové rozhodnutie a
vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že v zmysle § 140c ods. 8 až 10
stavebného zákona v znení účinnom ku dňu podania kasačnej sťažnosti (ďalej len „stavebný zákon“)

bol oprávnený na podanie odvolania. V zmysle predmetných ustanovení má právo proti stavebnému
povoleniu, ktorému predchádzalo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len
„zákon o EIA“) podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, a to v rozsahu, v akom sa
namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní. Žalobca tvrdil, že
prvostupňové rozhodnutie nezohľadňuje rozhodnutie zo zisťovacieho konania.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. : 72/16/2020-60
vylúčil prieskum prvostupňového rozhodnutia na samostatné konanie. Následne uznesením č. k.:71S/10/2023-28 (ďalej len „uznesenie správneho súdu) podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol správnu
žalobu proti prvostupňovému rozhodnutiu z dôvodu, že bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
Správny súd mal za to, že žalobca nie je v zmysle § 178 ods. 3 a § 42 ods. 1 písm. a) SSP aktívne vecne

legitimovaným subjektom na podanie správnej žaloby.
6. Odmietnutie správnej žaloby odôvodnil správny súd najmä tým, že vydaniu prvostupňového
rozhodnutia nepredchádzalo zisťovacie konanie, preto nie je naplnená hypotéza ustanovenia § 140c
ods. 8 stavebného zákona, v zmysle ktorej možno podať odvolanie proti stavebnému rozhodnutiu,
ktorému predchádzalo zisťovacie konanie. V nadväznosti na uvedené vyššie je zrejmé, že žalobcovi

neprináleží podanie riadneho opravného prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu podľa § 53 ods.
1 správneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „správny poriadok“).
7. Žalobca síce opakovane tvrdil, že stavebnému povoleniu zisťovacie konanie predchádzalo, ale svoje
tvrdenie v konaní nijako nepreukázal. Zisťovacie konanie k Bytovému komplexu PRŠIANSKA TERASA
(https://www.enviroportal.sk/eia/detail/bytovy-komplex-prsianska-terasa-), na ktoré poukázal žalobca,
prebehlo k stavbe na parcelách odlišných od parciel, na ktorých bola prvostupňovým rozhodnutím

povolená stavba „Obytný súbor Banská Bystrica - Pršianska terasa, lokalita - sklady vojska, SO-201 NN
rozvody, domové prípojky“.
8. Správny súd uzavrel, že účastníctvo, a teda ani aktívna vecná legitimácia nevyplýva žalobcovi ani
z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, nakoľko uvedený článok ustanovuje, že každá strana zabezpečí,
ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti

mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie ... Právny poriadok
Slovenskej republiky podľa správneho súdu obsahuje takéto podmienky a v prejednávanom prípade
je touto podmienkou hypotéza § 140c ods. 8 stavebného zákona, v zmysle ktorej môže napadnúť
stavebné povolenie aj osoba, ktorá nebola účastníkom stavebného konania, pokiaľ mu predchádzalo
zisťovacie konanie a táto osoba napáda nesúlad stavebného povolenia a rozhodnutia vydaného v

zisťovacom konaní. Keďže prvostupňovému rozhodnutiu zisťovacie konanie nepredchádzalo, nie je
naplnená hypotéza ustanovenia § 140c ods. 8 stavebného zákona, a preto žalobcovi neprináleží aktívna
vecná legitimácia ani podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanoviská účastníkov
9. Žalobca podal proti uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej namietal, že správny

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci a podanie žalobcu nezákonne odmietol (§ 440 ods. 1 písm. f),
g) a j) SSP).
10. Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením správneho súdu, že vydaniu prvostupňového rozhodnutia

nepredchádzalo zisťovacie konanie. Tvrdil, že prvostupňovým rozhodnutím bola povolená stavba, ktorá
je priamo funkčne a priestorovo nerozlučne spojená so stavbou Bytový komplex PRŠIANSKA TERASA,
ktorá podliehala zisťovaciemu konaniu. Z uvedeného žalobca vyvodil, že aj vydaniu prvostupňového
rozhodnutia predchádzalo zisťovacie konanie, ktorého rozhodnutie nebolo premietnuté v napadnutom
prvostupňovomrozhodnutí.Právetentonesúladžalobcanamieta,apretojepodľanehohypotéza§140c

ods. 3 stavebného zákona naplnená. Z uvedeného mu plynie aj aktívna vecná legitimácia na podanie
správnej žaloby (§ 42 ods. 1 písm. a) v spojení s § 178 ods. 3 SSP). Jej odmietnutie vzhľadom na
uvedené vyššie vyhodnotil ako nezákonné, pričom odkázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie vo veci Lesoochranárske zoskupenie VLK, C-240/09 z 8. marca 2011, podľa ktorého: prináleží však
vnútroštátnemu súdu, aby poskytol taký výklad procesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré je

potrebné splniť na podanie správneho opravného prostriedku alebo žaloby, ktorý bude v čo najväčšej
možnejmierevsúladetakscieľmičlánku9ods.3tohtodohovoru,akoajscieľomúčinnejsúdnejochrany
práv poskytovaných právom Únie, aby mohla organizácia na ochranu životného prostredia ... napadnúť
na súde rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Únie
v oblasti životného prostredia.

11. Na záver kasačnej sťažnosti navrhol žalobca podanie prejudiciálnych otázok: a) či výklad práva
obmedzujúci prieskum zákonnosti rozhodnutí s účasťou verejnosti na konaniach vo veciach životného
prostredia je v súlade s právom EÚ; b) či vylúčenie stavebného konania ako konania vo veci životného
prostredia je v súlade so Smernicou EIA ako aj právom EÚ. Uznesenie správneho súdu navrhol zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

12. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril podaním z 31. júla 2023 žalovaný tak, že s uznesením správneho
súdu sa v plnom rozsahu stotožňuje, zdôraznil, že vydaniu prvostupňového rozhodnutia nepredchádzalo
a v zmysle stavebného zákona a zákona o EIA ani nemuselo predchádzať zisťovacie konanie. Kasačnú
sťažnosť navrhol zamietnuť ako nedôvodnú.IV. Právne posúdenie kasačným súdom
13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“), ktorého pôsobnosť pre toto
konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP, so zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443

ods. 1 a § 449 ods. 1 SSP skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti uzneseniu, voči
ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Od platenia súdneho poplatku je žalobca
oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov.
14.Úlohoukasačnéhosúduboloprimárneposúdiť,čižalobcajeaktívnevecnelegitimovanýmsubjektom

na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovaného. Uvedené právne posúdenie pritom priamo
závisí od posúdenia právnej otázky, či žalobca bol subjektom oprávneným na podanie odvolania v
stavebnom konaní alebo nie.
15. Kasačný súd v zhode s názorom správneho súdu akcentuje, že aktívna legitimácia zainteresovanej
verejnosti je v zmysle § 42 ods. 1 písm. a) SSP podmienená jej „právom na účasť v administratívnych
konaniach“ zakotveným v osobitných predpisoch. Žalobca by mal v tu prejednávanej veci právo na

podanie odvolania proti stavebnému povoleniu a stal by sa účastníkom odvolacieho konania podľa
§ 140c ods. 8 stavebného zákona, aj ak nebol účastníkom stavebného konania, a to za podmienky,
že stavebnému konaniu predchádzalo konanie podľa zákona EIA a namietal by nesúlad povolenia s
obsahom rozhodnutia podľa zákona EIA.
16. Nevyhnutnou podmienkou pre založenie jeho účastníctva a následnej aktívnej vecnej legitimácii na

podanie správnej žaloby tak je, že konanie podľa zákona EIA vôbec prebehlo. Inak povedané, záver,
že žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, by tak v kontexte súdenej veci mohlo zvrátiť iba
preukázanie,žepredmetomprvostupňovéhorozhodnutia(stavebnéhopovolenia)bolastavba,vovzťahu
ku ktorej prebehlo zisťovacie konanie alebo posudzovanie vplyvov podľa zákona EIA.
17. Keďže žalobca tvrdil, že zisťovacie konanie podľa zákona EIA prebehlo vo vzťahu k navrhovanej

činnosti: „Bytový komplex PRŠIANSKA TERASA“ pre kasačný prieskum bola podstatná otázka, či
uvedená navrhovaná činnosť zahrňovala aj stavbu „Obytný súbor Banská Bystrica - Pršianska terasa,
lokalita - sklady vojska, SO-201 NN rozvody, domové prípojky“.
18. Kasačný súd zistil, že zámer navrhovanej činnosti „Bytový komplex PRŠIANSKA TERASA“ sa
týkal výstavby ôsmych bytových domov na parcelách KN-C XXXX/XXX, XXXX/XXX v k. ú. J., pričom

výstavba „Obytný súbor Banská Bystrica - Pršianska terasa, lokalita - sklady vojska, SO-201 NN
rozvody, domové prípojky“ má byť uskutočnená síce v rovnakom katastrálnom území, ale na parcelách
KN-C XXXX/X a XXXX/XXX. Ide tak o stavbu na inom pozemku, iných parcelách a navrhovateľom
posúdenia zámeru navrhovanej činnosti „„Bytový komplex PRŠIANSKA TERASA“ je zároveň subjekt
úplne odlišný od stavebníka - obchodnej spoločnosti PROFINEX staving, a.s. V prípade zámeru

„Bytový komplex PRŠIANSKA TERASA“ tak išlo zjavne o inú činnosť, než bola stavba povolená
prvostupňovým rozhodnutím, pričom je potrebné dodať, že žalobca uvedený záver v konaní ani
dostatočne nespochybnil.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené sa kasačný súd plne stotožňuje s posúdením správneho súdu,
v zmysle ktorého žalovaný v rámci zisťovacieho konania posudzoval iný investičný zámer („Bytový

komplex PRŠIANSKA TERASA“), na odlišných pozemkoch a s inými podmienkami. Stavbe povolenej
prvostupňovým rozhodnutím nepredchádzalo ani zisťovacie konanie, na ktoré poukazoval žalobca, ani
nijaké iné konanie podľa zákona o EIA. Žalobca preto nebol subjektom oprávneným podať odvolanie
v stavebnom konaní (a to ani v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona) a z rovnakého dôvodu nie
je aktívne vecne legitimovaným na podanie správnej žaloby. Rozhodnutie správneho súdu, v zmysle

ktorého z vyššie uvedených dôvodov odmietol správnu žalobu ako podanú neoprávnenou osobou, je
zákonné a vecne správne.
20. Kasačný súd na záver poukazuje na skutočnosť, že totožné právne otázky, ktoré sú rozhodujúce
pre toto konanie, už boli predmetom kasačného prieskumu, konkrétne v uznesení sp. zn. 1Svk/4/2023
z 27. novembra 2024. Právne závery vyjadrené v tu prejednávanej veci sú súladné so závermi

vyslovenými v uvedenom skoršom rozhodnutí, ktoré sa týkalo totožného žalobcu, žalovaného a
rovnakých skutkových okolností. Kasačný súd viazaný svojou rozhodovacou činnosťou z predmetného
rozsudku pri posudzovaní tejto veci vychádzal. Jediné (a pre právne posúdenie veci nepodstatné)
rozdiely spočívali v osobe stavebníka, navrhovanej činnosti a stavby.
21. K rovnakému záveru, a teda že ide o rozdielne investičné akcie, nepodliehajúce vykonanému

zisťovaciemukonaniu,dospelkasačnýsúdivrozsudkusp.zn.1Svk/21/2023z21.februára2025,ktorým
zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku správneho súdu sp. zn. 72S/16/2020 z 8. septembra
2022. Týmto rozsudkom správny súd zamietol žalobu žalobcu smerujúcu proti opatreniu žalovaného voveci nečinnosti (listu Okresného úradu Banská Bystrica zo 17. júla 2020), ktorý žalobca napadol spolu
s prvostupňovým rozhodnutím spoločnou správnou žalobou (viď bod 4 odôvodnenia tohto uznesenia).
22. Závery správneho súdu sú z vyššie uvedených dôvodov zrozumiteľné a presvedčivé. Jasne z nich

vyplýva argumentácia, ktorá správny súd viedla k záverom, že a) žalobca nebol subjektom oprávneným
podaťodvolanievstavebnomkonaní,atoanipodľa§140cods.8stavebnéhozákona,pretob)žalobcovi
absentuje aktívna vecná legitimácia na podanie správnej žaloby v prejednávanej veci, a preto c) bola
správna žaloba podaná zjavne neoprávnenou osobou. Kasačný súd sa s uvedenými právnymi závermi
plne stotožňuje. Kasačné body preto vyhodnotil ako nedôvodné a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

tohto uznesenia.
23. Žiadosti o podanie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie kasačný súd nevyhovel.
Žalobca nedefinuje žiadne ustanovenie, ktoré by bolo potrebné vyložiť, ani neuvádza, aké nejasnosti
európskehoprávavprejednávanejvecijepotrebnéodstrániť.Samotnéotázkyaniprípadnéodpovedena
ne, by súčasne nemali priamy dosah či vplyv na závery a právne posúdenie vyjadrené v prejednávanej
veci. Konkrétne otázka „či výklad práva obmedzujúci prieskum zákonnosti rozhodnutí s účasťou

verejnosti na konaniach vo veciach životného prostredia je v súlade s právom EÚ“ je pre toto konanie
irelevantná, nakoľko v ňom nedošlo k obmedzeniu prieskumu zákonnosti rozhodnutia s účasťou
verejnosti. Ako bolo vysvetlené, žalobca nebol účastníkom stavebného konania a možnosť podať
odvolanie mu nevyplynula ani z § 140c ods. 8 stavebného zákona. Otázka „či vylúčenie stavebného
konania ako konania vo veci životného prostredia je v súlade so Smernicou EIA ako aj právom EÚ“ je

irelevantná z toho dôvodu, že stavebné konanie nie je ani nebolo vylúčené ako konanie vo veci životného
prostredia tak, ako indikuje otázka žalobcu.
24. So zreteľom na uvedené skutočnosti kasačný súd poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Consorzio Italian Management, Catania Multiservizi SpA zo 6. októbra 2021,
C-561/19,vzmyslektorého:článok267ZFEÚsamávykladaťvtomzmysle,ževnútroštátnysúd,ktorého

rozhodnutia nemožno napadnúť súdnym prostriedkom nápravy podľa vnútroštátneho práva, je povinný
predložiť Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa výkladu práva Únie, ktorá bola pred ním nastolená, pokiaľ
nekonštatuje, že táto otázka nie je relevantná alebo že predmetné ustanovenie práva Únie už bolo
predmetom výkladu zo strany Súdneho dvora, alebo že správny výklad práva Únie je taký jasný, že nie
je priestor na žiadne dôvodné pochybnosti, tak, ako vyplýva z odôvodnenia v bodoch 24 a 25, žalobca

nepoukázal na konkrétne ustanovenia, ktoré by spôsobovali nejasnosť vo výklade práva Európskej únie.
Kasačný súd v prejednávanom prípade preto nepredložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu
otázku. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nežiadal zároveň o prerušenie konania, nebolo potrebné
o podnete na predloženie prejudiciálnych otázok rozhodnúť samostatným výrokom.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie uznesenia v časti trov

25. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná. Keďže kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodol podľa citovaného
ustanovenia.
26. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a §
168 SSP: žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na

náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej
správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne, spôsobom uvedeným
vo výroku rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko v
kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce
v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne

výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané.
27. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo
správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici. Z tohto dôvodu bude aj tento rozsudok doručovaný
cestou Správneho súdu v Banskej Bystrici.

28. Toto uznesenie prijal senát kasačného súdu jednomyseľne.
Zainteresovaná verejnosť nie je subjektom oprávneným podať odvolanie v stavebnom konaní podľa §
140 c ods. 8 stavebného zákona, ak stavebnému konaniu nepredchádzalo zisťovacie konanie alebo
posudzovanie vplyvov podľa zákona o EIA. Z uvedeného dôvodu nie je zainteresovaná verejnosť
následne ani osobou aktívne vecne legitimovanou na podanie správnej žaloby.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.