Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 12, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010947
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824010947.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov Mgr.
Jána Odnogu a JUDr. Tomáša Brinčíka, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX
v Bánovciach nad Bebravou, trvale bytom C. D. C. E. XXXX/XX, t.č. v ÚVV Ilava trestne stíhanému pre
zločin šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, prečin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej

látkypodľa§171ods.2,ods.3Trestnéhozákonaaprečinpodvodupodľa§221ods.1Trestnéhozákona
účinného od 06.08.2024, na verejnom zasadnutí dňa 12. marca 2025 prejednal odvolanie prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. decembra 2024, sp. zn. 25T/58/2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. decembra 2024, sp. zn. 25T/58/2024, bol obžalovaný

A. B. uznaný vinným zo spáchania zločinu šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, prečinu neoprávneného
prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a
prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 na tom skutkovom
základe, že

v bode 1/
od presne nezistenej doby približne od 07.04.2024 najneskôr do 06.06.2024 pravidelne každý víkend
v C. D. C., E. XXXX/XX v byte bez vedomia a súhlasu svojej manželky - poškodenej F. B. podával
návykové látky tak, že ich aplikoval do tekutých nápojov s úmyslom podporenia pohlavného styku medzi
ním a poškodenou, následkom čoho poškodená po užití návykových látok mala rôzne príznaky užitia
návykových látok ako sú rozšírené zreničky, neovládateľné pohyby tela, sucho v ústach, nervozitu a

nespavosť, pričom poškodená si dňa 06.06.2024 vykonala voľne predajný multidrogový test na zistenie
návykových látok v tele s pozitívnym výsledkom na metamfetamín, amfetamín, MDMA a barbituráty
a dňa 07.06.2024 bola podrobená toxikologickému vyšetreniu na zistenie návykových látok v tele s
pozitívnym výsledkom na metamfetamín, amfetamín a extázu (MDMA, metyléndioxymetamfetamín),
pričom podľa zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov sú amfetamín, metamfetamín a MDMA (metyléndioxymetamfetamín) zaradené do

II. skupiny psychotropných látok,

v bode 2/
od presne nezistenej doby do 07.06.2024 v čase o 11:27 hod. v C. D. C. D. G. H. XXX/XX v budove
OR PZ Bánovce nad Bebravou a všade tam, kde sa zdržiaval, pri sebe neoprávnene prechovával pre

osobnú spotrebu v 3 ks plastových vreciek o rozmere 7 cm x 4 cm pervitín (metamfetamín) s hmotnosťou
503 mg obsahujúci 305 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá malému množstvuspôsobilého po aplikovaní nepriaznivo ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom v zmysle zákona NR SR č.
139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov
je pervitín (metamfetamín) zaradený do II. skupiny psychotropných látok,

v bode 3/
od presne nezisteného dňa mesiaca január 2024 do presne nezisteného dňa mesiaca jún 2024 z
predajne JOMA so sídlom I. J. K. XXX poškodeného L. M. N. - JOMA, Miezgovce č. 54, IČO: 24478205
zadovážil nové rôzne pracovné náradie, záhradnú techniku a nástroje s príslušenstvom k nim takým

spôsobom, že si dal vystaviť sedem faktúr na nákup náradia a to faktúru č. 24000013 zo dňa 29.01.2024
sosplatnosťou05.02.2024nasumu1.659,47eur,faktúruč.24000098zodňa14.05.2024sosplatnosťou
21.05.2024 na sumu 1.283,29 eur, faktúru č. 24000101 zo dňa 20.05.2024 so splatnosťou 27.05.2024 na
sumu1.610,84eur,faktúruč.24000110zodňa24.05.2024sosplatnosťou31.05.2024nasumu2.712,79
eur, faktúru č. 24000125 zo dňa 31.05.2024 so splatnosťou 07.06.2024 na sumu 615,- eur, faktúru č.
24000126 zo dňa 01.06.2024 so splatnosťou 08.06.2024 na sumu 905,50 eur a faktúru č. 24000133 zo

dňa 06.06.2024 so splatnosťou 13.06.2024 na sumu 633,- eur od dodávateľa - poškodeného L. M. N.
- JOMA, Miezgovce č. 54, IČO: 24478205 a bez vedomia a súhlasu odberateľa - poškodeného A. O.
P. služba Memoria Bánovce nad Bebravou so sídlom Malá Hradná č. 143, IČO: 48204293, na ktorého
nechal vystavovať faktúry a u ktorého v tom čase pracoval ako pomocná sila, pričom vopred vedel,
že tieto faktúry neuhradí v lehote ich splatnosti, pričom objednaný tovar prevzal a následne ho predal

rôznym osobám a peniaze z ich predaja použil na uhradenie svojich dlhov a nákladov v domácnosti, čím
spôsobil poškodenému L. M. N. - JOMA, Miezgovce č. 54, IČO: 24478205 škodu neuhradením faktúr
v celkovej výške 9.419,89 eur.“

Za to bol okresným súdom odsúdený podľa § 174 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n)

Trestnéhozákona,§37písm.m)Trestnéhozákona,§38ods.2Trestnéhozákona,§41ods.2Trestného
zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, na
výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku boli poškodení L. M. N. - M., P. Q.,
a A. O. odkázaní s nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu
odvolanie do výroku o treste v neprospech obžalovaného ihneď po vyhlásení napadnutého rozsudku.

Prokurátor dodatočne písomne odôvodnil podané odvolanie, pričom v úvode poukázal na výrokovú časť

napadnutého rozsudku a ďalej uviedol nasledovné:

„Súd pri určení druhu a výmery trestu vychádzal zo všeobecných zásad ukladania sankcii uvedených
v § 33a Tr. zákona a zásad ukladania trestov podľa § 34 Tr. zákona, pričom zistil dve poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písm. I), písm. n) Tr. zákona za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.

m) Tr. zákona. Súd nezistil aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, nakoľko v danom
prípade aplikoval ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zákona a súčasne pri ukladaní trestu postupoval podľa
§ 38 ods. 2 Tr. zákona, pričom rozpätie trestnej sadzby ustálil na 3 roky až 10 rokov a 8 mesiacov.
Následne za aplikácie ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zákona určil konkrétnu výšku úhrnného trestu odňatia
slobody vo výmere 2 roky nepodmienečne, ktorú výšku vzhľadom na spáchanie trestných činov, ich

následok, zavinenie, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, považoval za primeranú
a zároveň vzhľadom k potrebe ochrany spoločnosti pred ďalšou trestnou činnosťou a vzhľadom k
potrebe prevýchovy páchateľa za žiaducu. Pri zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre
určenie druhu a výmery trestu súd pritom ustálil, že v prípade obžalovaného existujú dôvody k aplikácii
ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zákona. Nakoľko bez dôvodných pochybností nemal súd za preukázané,

že obžalovaný použil na páchanie trestnej činnosti práve telefón zn. Iphone 15 Pro Max, súd neuložil
obžalovanému trest prepadnutia veci.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona má trest zabezpečiť ochranu pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdeniepáchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie

po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to,
že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu
nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo

odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového
prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri
inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré
boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Zo základných zásad ukladania trestov zakotvených v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona a
nasledovných vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. V rámci zásad pre ukladanie trestov je nevyhnutné, aby súd prihliadol aj na to, že páchateľ

trestného činu získal trestným činom majetkový prospech v súvislosti s ktorou skutočnosťou je páchateľa
potrebné postihnúť na majetku.
Podľa § 39 ods. 5 Tr. zákona pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia
slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných
činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri

vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu
podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.
Páchateľovi trestného činu môže súd v zmysle ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zákona pri vyhlásení o vine
na hlavnom pojednávaní uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby.

Zustanovení§39ods.5Tr.zákonavyplýva,žeaplikáciacitovanéhoustanoveniajeprimárnefakultatívna
a musí zohľadňovať okrem iného aj kritéria vymedzené ustanoveniami § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona.’
Pri aplikácii ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zákona súd vychádzal zo skutočností spočívajúcich v
okolnostiach prípadu, spôsobu páchania trestnej činnosti, postoja páchateľa k trestnej činnosti ako aj
k možnostiam jeho nápravy. S poukazom najmä na okolnosti prípadu a pomery páchateľa zastávam

naopak názor, že všetky tieto skutočnosti nie sú v prípade obžalovaného jednotlivo alebo v ich súhrne
skutočnosťami, ktoré sú natoľko mimoriadne a výnimočné, že by odôvodňovali voči obžalovanému A.
B. postup podľa § 39 ods. 5 Tr. zákona.
Je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný sa z formálno-právneho hľadiska dopustil závažnej trestnej
činnosti a to v bode 1/ zločinu šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona

s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona účinného od 06.08.2024, v bode 2/ prečinu
neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 3 Tr.
zákona účinného od 06.08.2024 a v bode 3/ prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona účinného
od 06.08.2024, za ktorý dovoľuje Trestný zákon obžalovanému podľa § 174 ods. 2 Tr. zákona účinného
od 06.08.2024 s použitím § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona s poukazom na § 36 písm. I),

písm. n) Tr. zákona a § 37 písm. m) Tr. zákona uložiť úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky až
10 rokov a 8 mesiacov. Súd však uložil obžalovanému nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 2 roky, teda o 1 rok kratšiu výmeru trestu odňatia slobody, než ako by tomu bolo bez aplikácie
ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zákona.
Prechovávanie, požívanie ako i nakladanie s návykovými látkami (bod 1/ a bod 2/) malo v živote

obžalovaného nie krátkodobo popredné miesto a to napriek škodlivým aj kriminogénnym následkom,
ktoré vyvrcholili v stíhanej trestnej činnosti a súčasnej recidíve obžalovaného (bod 3). Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že obžalovaný je pravidelným užívateľom návykových látok - pervitínu a to
v nemalej intenzite a množstve. Zo záverov znaleckého posudku znaleckej organizácie Centrum
duševného zdravia k duševnému stavu obžalovaného vyplýva, že u obžalovaného je prítomné škodlivé

užívanie psychostimulancií, konkrétne pervitínu a tzv. akcentované disociáľne rysy osobnosti (miernejšia
forma než vlastná porucha osobnosti). Z ďalších záverov znalca si dovolím upriamiť pozornosť najmä na
skutočnosť, že obžalovaný v čase spáchania činov pritom vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konaniav plnom rozsahu a rovnako svoje konanie ovládať v plnom rozsahu. Obžalovaný zároveň neprejavil
záujem o ponúkanú protitoxikomanickú liečbu.

Súd tiež nedostatočne zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný svoj drogový abúzus rozšíril na blízku
osobu - svoju manželku poškodenú Luciu Drevenú (toho času v rozvodovom konaní) a zároveň matku
svojich dvoch maloletých detí (5 a 3 roky), ktoré si vzhľadom na svoj vek vyžadujú nepretržite zvýšenú
pozornosť, čím došlo k ohrozeniu ich riadnej starostlivosti.
V tejto súvislosti súd nedostatočne zohľadnil aj motív konania obžalovaného (v bode 1/), ktorý bol

sexuálneho charakteru - za účelom podporenia pohlavného styku medzi ním a poškodenou s pravidelne
sa opakujúcou tendenciou. Na organizme poškodenej sa pritom prejavovali škodlivé následky užitých
návykových látok a to najmä rozšírené zreničky, neovládateľné pohyby tela, sucho v ústach, nervozita
a nespavosť. V danom prípade tak nedošlo len k abstraktnému ohrozeniu zdravia iného, ale došlo k
jeho poškodeniu.
Z hľadiska charakteru trestnej činnosti kladenej obžalovanému za vinu poukazujem najmä na

skutočnosť, že obžalovaný od presne nezistenej doby do v čase o 11:27 hod. neoprávnene prechovával
pervitín (bod 21) a tento užíval nielen pre osobnú potrebu ale delil na menšie dávky a bez vedomia
poškodenej F. B. ho poškodenej aplikoval do tekutých nápojov približne od (bod 1/). Takéto konanie
v spojení s trestnou činnosťou v bode 3/ vykazuje príznaky systematickosti a premyslenosti. Samotný
charakter konania obžalovaného v bode 3/ obžaloby navyše vykazoval znaky opakovanosti a mnohosti

útokov za účelom ďalšieho zabezpečenia finančných prostriedkov.

Obžalovaný sa týmto konaním dopustil stíhaného zločinu a prečinov, čo nemožno v žiadnom smere s
prihliadnutím k spôsobu páchania trestnej činnosti a gradácií páchanej trestnej činnosti obžalovaným
aj s prihliadnutím k jeho doterajšej trestnej činnosti považovať za ojedinelé zlyhanie z jeho strany.

Súd v danom smere nedostatočne zohľadnil skutočnosť, že v dobe páchania stíhanej trestnej činnosti
bol / obžalovaný podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody za jeho inú úmyselnú
trestnú činnosť (rovnakú ako v bode 31), ktoré odsúdenie a trest mu neboli dostatočnou výstrahou pred
páchaním závažnej trestnej činnosti a to aj napriek rozhodnutiu súdu v podobe jeho podmienečného
prepustenia na slobodu, ktoré podmienky zjavne nerešpektoval a dopustil sa ešte závažnejšej trestnej

činnosti.

V rámci hodnotenia osoby obžalovaného a jeho vzťahu k dodržiavaniu právneho poriadku nemožno
opomenúť ani majetkovú trestnú činnosť obžalovaného, kedy bol obžalovaný v minulosti celkovo až 2-
krát súdne trestaný a to práve pre prečiny podvodu, pričom sa u neho jedná o prípad špeciálnej recidívy,

ako aj priestupkové postihnutia v celkovom počte 4 záznamov na úseku cestnej dopravy.

Podľa môjho názoru najmä za takto zvýraznených okolností zisteného stavu veci nemožno v trestnej
veci obžalovaného vzhliadnuť dobrodenie Trestného zákona spočívajúce v ustanovení § 39 od s.
5 Tr. zákona. Navyše ani prísnosť zákonom stanovenej trestnej sadzby nemôže byť sama osebe

okolnosťou, ktorá by odôvodňovala uloženie trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby. Ustanovenie § 39 Tr. zákona je nazvané „mimoriadne zníženie trestu“, z čoho je možné
vyvodiť, že ho možno aplikovať len pri ojedinelých okolnostiach a fakultatívne. Zistené okolnosti prípadu
nesvedčia tomu, že by práve v nich mohla byť videná možnosť na postup podľa § 39 ods. 5 Tr. zákona
a samotné vyhlásenie obžalovaného o vine, ktoré bolo súdom prijaté, by malo byť u obžalovaného s

prihliadnutím k vyššie uvedenému zohľadnené výlučne, ako poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. I),
písm. n) Tr. zákona.
Z uvedených dôvodov považujem uloženie nepodmienečného úhrnného trestu odňatia slobody vo
výmere 2 roky za použitia ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zákona, na ktoré neboli splnené zákonné
podmienky aj v spojení s ustanovením § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona, za neprimerane mierny trest,

ktorý nepovedie k splneniu účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona. Uložený trest nezodpovedá
všetkým hľadiskám rozhodným pre ukladanie trestov, keďže so zreteľom na závažnosť, spôsob a
okolnosti spáchaného trestných činov a pomery páchateľa, predovšetkým na vyššie osobitne uvedené
skutočnosti, je uložený nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky za použitia
ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zákona, na ktoré vo veci nie sú splnené zákonné podmienky, neprimerane

mierny. Takto uložený trest nemôže v žiadnom prípade pozitívne pôsobiť na obžalovaného tak, aby v
budúcnosti viedol riadny život. Uložený trest sa vzhľadom na uvedené ani z hľadiska verejného záujmu
voči ostatným členom spoločnosti neprejavuje ako prvok generálnej prevencie. Nie je spôsobilý pôsobiťtak, aby ostatných členov spoločnosti odradil od páchania trestných činov. Súčasne takýto trest nemôže
dostatočne vyjadrovať ani morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Mám za to, že v prípade obžalovaného A. B. bude len výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody

na dolnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby pri zohľadnení ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zákona,
§ 38 ods. 2 Tr. zákona s poukazom na § 36 písm. I), písm. n) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona a
bez aplikácie ustanovenia § 39 ods. .5 Tr. zákona spĺňať kritériá individuálnej a generálnej prevencie a
bude dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.
Taktiežjepodľamôjhonázoruvoveciodôvodnenéuloženietrestuprepadnutiaveci-vkonanízaisteného

mobilného telefónu zn. iPhone 15 Pro Max, IMEI: 355975768431722, IMEI2: 355975767819075 v
priesvitnom obale s prasknutou fóliou na displej, ktorý bol použitý na páchanie trestnej činnosti a
uvedená skutočnosť bola v konaní preukázaná bez dôvodných pochybností. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že mobilný telefón je vo vlastníctve obžalovaného a tento používal obžalovaný
pri komunikácii s poškodenými prostredníctvom aplikácie Messenger predovšetkým v súvislosti s
podvodnýmkonanímpriobstarávanínáradia.Vdanomprípadebolasplnenápodmienkavecnéhosúvisu

s.použitím mobilného telefónu a páchanej trestnej činnosti. Poškodená F. B., ktorej výpoveď považujem
za konzistentnú, pričom jej dôveryhodnosť nebola v konaní oslabená žiadnou skutočnosťou, uviedla, že
obžalovaný pred vzatím do väzby používal iPhone, iný telefón si u neho nevšimla, nevie o tom, či ma aj
nejaký telefón na paušál ale zdá sa jej, že ten telefón iPhone brala obžalovanému ona na paušál, čím
poprela, že predmetný telefón si zakúpil obžalovaný cez bazoš a tým možno vysloviť naopak pochybnosť

dôveryhodnosti výpovede obžalovaného v časti v ktorej uviedol, že v súvislosti s páchaním trestnej
činnosti používal iný mobilný telefón. Na podklade uvedeného bolo podľa môjho názoru dostatočne a
nepochybne preukázané vlastníctvo obžalovaného k predmetnému mobilnému telefónu a vo veci boli
splnené všetky zákonné podmienky pre uloženie trestu prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr.
zákona, alternatívne ak by mal súd naďalej dôvodnú pochybnosť o naplnení zákonných predpokladov

pre takýto postup, vo veci sú splnené všetky zákonné podmienky pre uloženie ochranného opatrenia -
zhabania veci podľa § 83 ods. 1 písm. d), písm. g) Tr. zákona.

Z týchto dôvodov,, navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e);Tr.
poriadkuzrušilnapadnutýrozsudokOkresnéhosúduPrievidzač.k.2oT758/20Z4-322zodňa16.12.2024

vovýrokuotresteapodľa§322ods.3Tr.poriadkusámrozhodoltak,žeobžalovanémuuložípodľa§174
ods. 2. zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona
s poukazom na § 36 písm. I), písm. n) Tr. zákona. § 37 písm. m) Tr. zákona nepodmienečný úhrnný trest
odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby so zaradením obžalovaného
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona, trest

prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm_a) Tr. zákona alternatívne zhabanie veci podľa § 83 ods., 1
písm. d), písm. g) Tr. zákona vo vzťahu k mobilnému telefónu zn. iPhone 15 Pro Max pri ponechaní
výroku o náhrade škody.“

Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora vyjadril prostredníctvom obhajcu nasledovne:

„Obhajoba má za to, že Rozsudok je v celom rozsahu a vo všetkých výrokoch zákonný, správny a
spravodlivý, pričom spĺňa generálnu aj individuálnu prevenciu v zákonom predpokladanom rozsahu.

Odvolaniejepostavenénapremise,žeobž.vzhľadomnasvojutrestnúminulosť,závažnosťspáchaného

skutku a následky nespĺňa podmienky na aplikáciu ust. § 39 TZ, t.j. podmienky mimoriadneho zníženia
trestu. Z uvedeným názorom prokuratúry sa nestotožňujeme. Samotný charakter spáchaného trestného
činu a rovnako aj predošlé odsúdenia obž. nemôžu mať automaticky za následok vylúčenie aplikácie
ustanovení zmierňujúcich trestnú sadzbu, t.j. aj ust. § 39 TZ.

Odvolanie podľa nášho názoru subjektívne ignoruje skutočnosti, ktoré svedčia v prospech aplikácie ust.
§ 39 TZ a umelo zvýrazňuje skutočnosti spôsobom, aby aplikáciu ust. § 39 TZ vylučovali, resp. budili
mylný dojem, že nie je aplikácia na mieste.

Od počiatku obž. v celom rozsahu spolupracuje spôsobom, aby OČTK a súdom (samozrejme aj sebe)

v čo najvyššej miere zjednodušil celé dokazovanie aj konanie. Cieľom obž. je v čo možno najkratšom
čase splatiť pomyselný dlh spoločnosti a odpykať si spravodlivý trest. Rovnako je potrebné poukázať
na skutočnosť, že ľutovanie zo strany obž. je úprimné, konzistentné a opakovane prejavené. Samotná
poškodená (ktorej výpoveď aj okresná prokuratúra považuje za autentickú a dôveryhodnú) uvádza, žeobž. je "dobrý človek" a vzorný otec, ktorý sa vždy o dve maloleté deti snažil starať. Z uvedeného dôvodu
považujeme za absurdnú a nevhodnú premisu, v ktorej spája odvolanie trestnú činnosť obž. s ohrozením
jeho maloletých detí (str. 4 druhý odsek odvolania).

Obž. sa priznal k tomu, že v malých dávkach podával drogu svojej manželke, avšak nie z dôvodu,
že chcel rozšíriť svoj abúzus, ale z dôvodu, že mal pocit, že im to (ako manželom) zlepšuje intímny
sexuálny život. Tento cieľ a úmysel vyplýva z vykonaného dokazovania a nikdy nebol spochybnený ani
rozporovaný. Nejedná sa o šírenie toxikománie v zmysle, že by mal niekto v úmysle u inej osoby vyvolať

závislosť na drogách alebo poškodiť jej zdravie alebo ohroziť život.

Čo sa týka prepadanutia veci (Iphone 15 Pro Max) z vykonaného dokazovania žiadnym spôsobom
nevyplýva, že by daná vec bola použitá na trestnú činnosť. Určite takýto záver nemožno urobiť z
premís, že 1. obž. komunikoval o trestnej činnosti cez mobilnú aplikáciu a 2. predmetný mobilný telefón
patrí obžalovanému. Mobilné komunikačné aplikácie nie sú neoddeliteľne viazané ku konkrétnemu

zariadeniu a ich užívateľ disponujúci prihlasovacími údajmi sa môže kedykoľvek a kdekoľvek prihlásiť
na akékoľvek zariadenie s operačným systémom (PC, notebook, tablet, mobil, TV a ďalšie). Záver
prokuratúry žiadnym spôsobom nepodporuje ani výpoveď poškodenej, keďže táto síce uviedla, že iný
telefón ako Iphone 15 Pro Max u obžalovaného nevidela, avšak tiež uviedla, že mali v domácnosti
aj modrý mobilný telefón značky Huawei, pričom sa jej zdá, že ho používal aj obžalovaný (čo už

odvolanie účelovo opomína). Rovnako v dokazovaní nebola vyriešená otázka, ktorá vznikla po výsluchu
poškodenej, že vec, ktorá má prepadnúť právno-formálne nepatrí obžalovanému, ale jej keďže ho brala
na paušál na svoje meno.

Upriamujeme pozornosť odvolacieho súdu aj na zásady tzv. restoratívnej justície, keď sa samotná

poškodená (osoba primárne zasiahnutá trestnou činnosťou obž.) priamo na HP vyjadrila o obžalovanom,
že je vynikajúci otec, verí, že jeho ospravedlnenia sú voči nej úprimné a priamo na HP prijala
ospravedlnenie obžalovaného.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti považujeme rozsudok za správny, zákonný a spravodlivý, a preto

navrhujeme, aby odvolací súd odvolanie okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou voči Rozsudku
sp. zn. 25T/58/2024 zo dňa 16.12.2024 podľa ust. § 319 TP zamietol ako nedôvodné.“

Na verejnom zasadnutí, predmetom ktorého bolo prejednanie a rozhodnutie o podanom odvolaní
prokurátora, prokurátora zotrval na písomných dôvodoch odvolania a navrhol rozhodnúť podľa petitu

písomných dôvodov. Obhajoba navrhla odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste, ako

aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem
vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v
uvedenýchzákonnýchmedziach,odvolacísúddospelkzáveru,žeodvolanieprokurátoraniejedôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste, z obsahu odvolania prokurátora a
jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru,
pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v
odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7
Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním.

Pokiaľ ide o identifikáciu dôvodov odvolania prokurátora z hľadiska zákonných podmienok pre zrušenie
rozsudku, uvedených v ustanovení § 321 ods. 1 Tr. por., prokurátor navrhol výslovne zrušiť rozsudokokresného súdu v napadnutých výrokoch o uloženom treste podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por., teda
z dôvodov porušenia ustanovenia Trestného zákona a neprimeranosti uloženého trestu.

Pokiaľ ide o odvolaním prokurátora namietanú neprimeranú miernosť nepodmienečného trestu testu
odňatia slobody uloženého obžalovanému, z odôvodnenia podaného odvolania nevyplývajú žiadne
námietky vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré viedli okresný súd k uloženiu predmetného trestu.
Na základe preskúmania veci ani odvolací súd nezistil, že by okolnosti, z ktorých okresný súd vychádzal
pri ukladaní trestu obžalovanému nemali oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.

Podstata odôvodnenia odvolania prokurátora podľa názoru odvolacieho súdu spočíva v tom, že
okresný súd pri ukladaní trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby nesprávne vyhodnotil tú skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil spáchania troch úmyselných
trestných činov, v minulosti bol už 2-krát súdne trestaný, trestnú činnosť spáchal v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a v prípade skutku pod bodom 3) sa

jedná u neho o špeciálnu recidívu. Toto konanie v spojení s konaním pod bodom 1) vykazovalo
znaky systematickosti a opakovanosti. Uvedené okolnosti podľa názoru prokurátora svedčia z hľadiska
individuálnej a generálnej prevencie o potrebe ukladania prísnejšieho nepodmienečného trestu odňatia
slobody obžalovanému, a to na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, bez použitia
ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu.

Na základe preskúmania správnosti odvolaním napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o
uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s
dôvodnosťou argumentácie prokurátora, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania. Odvolací súd
dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku dáva jasné a riadne odôvodnené odpovede na

to, čo v danom prípade viedlo okresný súd k rozhodnutiu o uloženom treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pri ukladaní nepodmienečného trestu odňatia slobody
obžalovanému pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby za použitia § 39 ods. 5 Tr. zák.
postupoval správne vzhľadom na obžalovaným urobené vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní

podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. Aj podľa názoru odvolacieho súdu priznanie sa obžalovaného
k spáchaniu trestnej činnosti, vyjadrenie ľútosti nad jej spáchaním a urobenie vyhlásenia o vine
odôvodňovali v tomto konkrétnom prípade postup pre mimoriadne zníženie trestu o jednu tretinu.
Odvolací súd k tomu uvádza, že obžalovaný svojim priznaním a vyhlásením o vine najmä vo vzťahu ku
skutku pod bodom 1) výroku o vine významným spôsobom prispel pri objasňovaní trestnej činnosti, bez

ktorého jeho priznania ku skutku s najprísnejšou právnou kvalifikáciou, podľa ktorej mu bol ukladaný
aj trest, by dôkazná situácia bola výrazne slabšia. Tiež správne okresný súd prihliadol aj na postoj
poškodenej, ktorá na hlavnom pojednávaní prijala ospravedlnenie obžalovaného. Pokiaľ prokurátor
v dôvodoch odvolania poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný je recidivista a stíhanej trestnej činnosti
sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, odvolací

súd uvádza, že táto, hoci negatívna okolnosť, je už dostatočným spôsobom zohľadnená pri ukladaní
trestu odňatia slobody obžalovanému nespojeného s podmienečným odkladom výkonu ako to ukladá
aj ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák.

Vychádzajúc z toho, že ani podľa názoru odvolacieho súdu neboli v prejednávanom prípade zistené

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie trestu obžalovanému vo vyššej výmere, ako ju určil okresný
súd,odvolacísúdnepovažovalzadôvodnýnázorprokurátoravodvolaníoneprimeranejmiernostitrestu,
uloženého obžalovanému napadnutým rozsudkom okresného súdu.

Z tohto dôvodu odvolací súd dodáva, že okresný súd sa správne vysporiadal v zmysle § 34 ods. 4 Tr.

zák. so všetkými okolnosťami prejednávanej trestnej veci, keď sa zaoberal aj osobou obžalovaného, ako
aj okolnosťami spáchania trestných činov, za čo v konečnom dôsledku správne ukladal nepodmienečný
trest odňatia slobody mimoriadne znížený pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo
výmere 24 mesiacov.

Za správny a zákonný považoval odvolací súd aj výrok napadnutého rozsudku okresného súdu
o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch
vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený pre úmyselný trestný čin.Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že trest uložený obžalovanému okresným
súdom napadnutým rozsudkom v danom prípade nevykazuje znaky neprimeranej miernosti v zmysle §

321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Pokiaľ ide o podstatu odvolania prokurátora zakladajúcu dôvod pre zrušenia napadnutého rozsudku vo
výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por., prokurátor namietal neuloženie trestu prepadnutia
veci, mobilného telefónu obžalovaného, ktorý mal byť použitý na spáchanie trestnej činnosti.

Odvolací súd sa po preskúmaní tejto odvolacej námietky nestotožnil s argumentáciou prokurátora
uvedenou v písomných dôvodoch odvolania. Odvolací súd preskúmaním skutkovej vety výroku o vine
napadnutéhorozsudkuzistilformálnuprekážkupreuloženietrestuprepadnutiaveci,mobilnéhotelefónu.
Odvolací súd poukazuje na znenie ustanovenie § 163 ods. 3 Tr. por. v zmysle ktorého výrok, ktorým
sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať

trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie,
ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností
potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných
znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu. Odvolací súd zistil, že v skutkovej
vete výroku o vine napadnutého rozsudku absentuje akákoľvek zmienka o spáchaní trestnej činnosti

obžalovaným prostredníctvom konkrétneho (ale aj akéhokoľvek) mobilného telefónu, čo podľa právneho
názoru odvolacieho súdu zakladá formálnu prekážku pre uloženie trestu prepadnutia veci daného
mobilného telefónu. Z uvedených dôvodov nepovažoval odvolací súd odvolanie prokurátora za dôvodné
ani v tejto časti.

Nazákladepreskúmaniasprávnostiodvolanímnapadnutýchvýrokovrozsudkuokresnéhosúduodvolací
súd nezistil ani chyby odvolaním prokurátora nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na

to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,

j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,

m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zisti, že nie je dôvodné. S poukazom na vyššie
uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Preto rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.