Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6CoZm/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519201999
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1519201999.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek

senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: Správa a inkaso
zmeniek s.r.o., so sídlom Trenčianska 57, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 335 839,
právne zastúpený: slc partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hviezdoslavovo námestie 16,
811 02 Bratislava-Staré mesto, IČO: 47 246 634 proti žalovanému v 1. rade: PhDr. Q. R., narodený
XX.XX.XXXX, bytom V. W. XXXX/XXX, XXX XX M., t.č. T. na W. M. M. a žalovanému v 2. rade: MARKÍZA
- SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava - Záhorská Bystrica, IČO: 31
444 873, právne zastúpený: Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., so sídlom Karadžičova 2, 811 09

Bratislava,IČO:35906464,ozaplatenie26190002eurspríslušenstvomzozmenky,oodvolanížalobcu
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B5-6CbZm/9/2019-410 zo dňa 05.09.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B5-6CbZm/9/2019-410 zo dňa
05.09.2023 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému v 1. rade sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
III.Žalovanémuv2.radevočižalobcovi priznáva náhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.MestskýsúdBratislavaIIIakosúdprvejinštancie(ďalejajako,,súdprvejinštancie“aleboajako,,súd“)
rozsudkom č.k. B5-6CbZm/9/2019-410 zo dňa 05.09.2023 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo

aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“) v právnej veci žalobcu: Správa a inkaso zmeniek s.r.o., so sídlom
Trenčianska 57, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 335 839 (ďalej aj ako „žalobca“ alebo
aj ako ,,spoločnosť Správa a inkaso zmeniek s.r.o.“) proti žalovanému v 1. rade: PhDr. Q. R., narodený
XX.XX.XXXX, bytom V. W. XXXX/XXX, XXX XX M., t.č. T. na W. M. M. (ďalej aj ako „žalovaný v 1.
rade“ alebo aj ako ,,zmenkový dlžník“ alebo aj ako ,,vystaviteľ“ alebo aj ako ,,Q.. Q. R.“) a žalovanému
v 2. rade: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava - Záhorská
Bystrica, IČO: 31 444 873 (ďalej aj ako „žalovaný v 2. rade“ alebo aj ako ,,zmenkový ručiteľ“ alebo aj

ako ,,avalista“) (obaja spolu aj ako „žalovaní“), o zaplatenie 26 190 002 eur s príslušenstvom zo zmenky,
v celom rozsahu zamietol žalobu o zaplatenie sumy 26 190 002 eur s príslušenstvom zo zmenky (výrok
I.), žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.) a žalovanému v 2. rade
voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 7, § 16 ods. 1, § 30 ods. 1, § 31, § 48 ods. 1, § 75, §
77 Čl. I zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej aj ako „zákon č. 191/1950 Sb.“ alebo

aj ako „zákon zmenkový a šekový“ alebo aj ako „ZZŠ“), § 270 ods. 2, ods. 4 písm. b/, § 344 ods. 1 písm.
a/, ods. 2 písm. a/ zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon (ďalej len ako ,,TZ“), § 3 ods. 1, § 20 ods. 1,
§ 34, § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako ,,OZ“), § 13 ods. 1, ods. 2a § 133 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako „ObZ“) a § 132, § 193, § 255
ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“).

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou doručenou Okresnému
súdu Bratislava V dňa 13.05.2019 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému v 1. a 2. rade
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu zmenkovú sumu 26 190 002 eur spolu so 6 % ročným
úrokom z uvedenej zmenkovej sumy od 15.05.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žaloba
bola odôvodnená tým, že žalovaný v 1. rade vystavil dňa 11.06.2000 na rad zmenkového veriteľa JUDr.

W. B., bytom M. XX, XXX XX M. (ďalej aj ako ,,prvý majiteľ zmenky“ alebo aj ako ,,remitent“ alebo aj
ako ,,F.. W. B.“) vlastnú zmenku, na ktorej neboli vyplnené údaje o zmenkovej sume, mene a dátume
splatnosti a žalovaný v 2. rade zmenku avaloval (ďalej aj ako ,,zmenka“). Prvý zmenkový veriteľ zmenku
indosoval 04.05.2001 na spoločnosť Inkasný servis, a.s., ktorá zmenku indosovala dňa 13.05.2016 ďalej
na spoločnosť MIDAS INVESTMENT LTD. Indosamentom zo dňa 13.06.2016 bola zmenka následne
prevedená na žalobcu. V súlade s Dohodou o vyplňovacom práve k zmenke zo dňa 11.06.2000 (ďalej len

ako „dohoda o vyplňovacom práve“) bola zmenka doplnená o zmenkovú sumu: 26 190 002 eur, menu:
eur a dátum splatnosti: 14. mája 2016. Žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu dlžnej sumy, ktorý
na výzvu žiadnym spôsobom nereagoval. Žalovaní ku dňu podania žaloby zmenkovú sumu neuhradili,
a to ani čiastočne. Žalobca zároveň uviedol, že žalobu podal z dôvodu zachovania svojho práva a
navrhol, aby súd prerušil konanie do právoplatného skončenia trestného konania vedeného Národnou

kriminálnou agentúrou pod ČVS: PPZ 101/NKA-FP-ST-2018, keďže výsledok trestného konania, resp.
dokazovanie, ktoré sa vykonáva v trestnom konaní bude mať priamy vplyv na civilné konanie, pretože
v samotnom trestnom konaní sa skúma autenticita zmenky prostredníctvom znaleckých posudkov z
rôznych znaleckých odborov.

Uznesením č.k. 6CbZm/9/2019-32 zo dňa 06.06.2019 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia
trestnej veci vedenej na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pod sp. zn. 1T/9/2019, vzhľadom k
tomu, že v uvedenom trestnom konaní sa riešila otázka pravosti zmenky uplatnenej žalobcom v tomto
spore.

Uznesením č.k. 6CbZm/9/2019-213 zo dňa 20.05.2021 súd rozhodol o pokračovaní v konaní, keďže
trestné konanie vedené pred Špecializovaným trestným súdom v Pezinku pod sp. zn. 1T/9/2019 bolo
dňa 12.01.2021 právoplatne skončené.

Žalovaný v 1. rade sa k žalobe nevyjadril.

Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že v predmetnom spore si žalobca uplatňuje
nároky zo zmenky, ktorá bola zhotovená konaním, ktoré je trestným činom, čo vyplýva zo záverov
trestných konaní vedených Špecializovaným trestným súdom v Pezinku pod sp. zn. PK-1T/9/2019 a sp.
zn. PK-1T/20/2020 (ďalej aj ako ,,rozsudky špecializovaného trestného súdu“). Súdy v týchto konaniach

právoplatne potvrdili, že žalovaný v 1. rade spolu s Mgr. X. Z., nar. XX.XX.XXXX v H. X. (ďalej aj ako ,,X..
X.Z.“aleboajako,,konateľžalobcu“)aJUDr.W.B.tútozmenkusfalšovali,ažezmenkabolavyhotovená
po roku 2013. Zmenka bola odsúdenými páchateľmi vytvorená len ako prostriedok páchania ich trestnej
činnosti a takto bola aj uplatnená na súde. Zmenka nebola cenným papierom podľa zákona č. 191/1950
Sb., ale iba listinou, prostredníctvom ktorej sa konateľ žalobcu, žalovaný v 1. rade a JUDr. W. B. v

spolupáchateľstve snažili neoprávnene obohatiť na úkor žalovaného v 2. rade. Keďže zmenka zjavne nie
je cenným papierom podľa zákona zmenkového a šekového, nie je spôsobilá vyvolať tie právne účinky,
ktoré by mala, ak by sa jednalo o zmenku v zmysle predmetnej normy. Dôvodil, že zmenka je bezcennou
listinou, ktorá je produktom trestnej činnosti a nie je možné sa z nej domáhať akýchkoľvek nárokov.
Žalovaný v 2. rade poukázal na to, že súd je v zmysle § 193 CSP viazaný právoplatnými rozhodnutiami

v trestných konaniach, a preto nemôže konajúci súd považovať zmenku za skutočný cenný papier, z
ktoréhobybolomožnépriznaťakékoľveknároky.Ďalejargumentovalajtým,žežalobcasúdunepredložil
prvopis zmenky, z ktorej v spore uplatňuje jednotlivé žalobné nároky. Zmenka nie je len dôkazným
prostriedkom, ale stelesňuje samotné právo na zaplatenie údajnej dlžnej sumy, preto ak by aj súd nebral
do úvahy výsledky trestných konaní, bez prvopisu zmenky nie je možné žalobe vyhovieť. Žalovaný v

2. rade vzniesol námietku materiálnej vady zmenkového ručiteľského záväzku, keďže žalovaný v 1.
rade ako zmenkový dlžník, a rovnako tak v mene žalovaného v 2. rade ako údajného zmenkového
ručiteľa, nepodpísal zmenku v čase, kedy bol vo funkcii konateľa žalovaného v 2. rade. Podľa záverov
trestnýchkonanípodpísalžalovanýv1.radezmenkuažporoku2013,kedyužneboloprávnenýkonaťzažalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade tiež vzniesol námietku nepravosti podpisu zmenkového ručiteľa
na zmenke a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1CoZm/22/2018 v skutkovo a
právne totožnej veci.

Žalobca sa v konaní ďalej nevyjadril.

Konanie pôvodne vedené pred Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 6CbZm/9/2019 je od
01.06.2023 vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B5-6CbZm/9/2019.

Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie. Žalovaný v 1. rade svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil s tým, že využíva svoje právo nevypovedať a dal výslovný súhlas na konanie pojednávania
v jeho neprítomnosti. Zástupca žalobcu ako ani zástupca žalovaného v 2. rade sa aj napriek riadnemu
predvolaniu na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavili. Súd preto rozhodol, že bude pojednávať
v neprítomnosti strán a ich zástupcov (§ 180 CSP).

Na pojednávaní sa súd oboznámil obsahom fotokópie zmenky, rozsudkom Špecializovaného trestného
súdu v Pezinku č.k. PK-1T/9/2019-8620 zo dňa 27.02.2020, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 4To/7/2020 zo dňa 12.01.2021, rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku
č.k.PK-1T/20/2020-4804zodňa01.07.2021aďalšímidôkazmipredloženýmistranamivpriebehusporu.

Z fotokópie zmenky predloženej žalobcom vyplýva, že žalovaný v 1. rade vystavil v Bratislave dňa
11.06.2000naradJUDr.W.B.,bytomM.XX,M.,vlastnúzmenkusdoložkou„bezprotestu“,nazmenkovú
sumu 26 190 002 eur, splatnú dňa 14. mája 2016 v Bratislave. Zmenka je pod doložkou per aval a
označením žalovaného v 2. rade (obchodným menom, adresou sídla a IČO-m) podpísaná žalovaným

v 1. rade, ako konateľom žalovaného v 2. rade. Zo zmenky vyplýva, že na nej boli predtlačené údaje
o dátume a mieste vystavenia, platobnom mieste, vystaviteľovi zmenky, remitentovi a avalistovi. Údaj o
dátume splatnosti, zmenkovej sume a mene (aj slovom) boli doplnené perom. Na rubovej strane zmenky
sa nachádzajú tri datované indosamenty: zo dňa 04.05.2001 JUDr. W. B. na Inkasný servis, a.s., so
sídlom Kollárovo námestie 20, 811 06 Bratislava, IČO: 35 808 551; zo dňa 13.05.2016 Inkasný servis,

a.s. na MIDAS INVESTMENT LTD., so sídlom Dixcart House, Fort Charles, Charlestown, Nevis, Svätý
Krištof a Nevis, reg. č. 401 48; a zo dňa 13.06.2016 z MIDAS INVESTMENT LTD. na žalobcu.

Z rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej aj ako „špecializovaný trestný súd“) č.k.
PK-1T/9/2019-8620 zo dňa 27.02.2020, právoplatného a vykonateľného dňa 12.01.2021, súd zistil, že

špecializovaný trestný súd uznal obžalovaných Mgr. X. Z. a PhDr. Q. R. za vinných z obzvlášť závažného
zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods.
2, ods. 4 písm. b/ TZ spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 TZ; zo zločinu marenia spravodlivosti
podľa § 344 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ TZ spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 TZ,
preto, že Mgr. X. Z. a PhDr. Q. R. po vzájomnej dohode s obvineným JUDr. W. B., ktorého trestná vec

bola dňa 08.11.2018 vylúčená na samostatné konanie, v čase po roku 2013, najneskôr v deň spísania
notárskej zápisnice číslo N 331/2016, Nz 11932/2016, NCRLs 12305/2016 dňa 07.04.2016 v Bratislave,
vyhotovili štyri sfalšované zmenky s deklarovaným, avšak v skutočnosti nezodpovedajúcim dátumom
ich vystavenia 11.06.2000 a s ďalej uvedenými, v skutočnosti neexistujúcimi zmenkovými sumami a
indosamentmi, ktoré predložili ako prílohy k návrhom na vydanie platobných rozkazov podaných v roku

2016 a 2017 Okresnému súdu Bratislava V, a to:
- vlastnú zmenku bez protestu vystaviteľa PhDr. Q. R., Ľ. D. XX, M., na rad Mgr. X. Z., bytom G. XX,
M., s miestom a dátumom vystavenia v Bratislave, dňa 11. júna 2000 so zmenkovou sumou 250 000
000 Sk, platobným miestom Bratislava, dátumom splatnosti 11. júna 2015, avalom zmenky obchodnou
spoločnosťou MARKÍZA - SLOVAKIA, s. r. o., Blatné č. 334, 900 82, IČO: 31 444 873, zastúpená

konateľom PhDr. Q. R. a uvedením troch indosamentov, počnúc Inkasným servisom, a. s., Kollárovo
námestie 20, 811 06 Bratislava, IČO: 35 808 551, dátumom prevodu 04.05.2001 s uvedením mena
a podpisu Mgr. X. Z., ktorá bola predložená dňa 21.06.2016 na Okresný súd Bratislava V spoločne s
návrhom na vydanie platobného rozkazu na zmenkovú sumu 8 298 479,72 eura navrhovateľom Správa
a inkaso zmeniek, s. r. o., so sídlom Trenčianska 57, 821 09 Bratislava, IČO: 50 335 839, v zastúpení

AK slc partners, s. r. o., Hviezdoslavovo nám. 16, 811 02 Bratislava, proti odporcom I. PhDr. Q. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. D. XX, XXX XX M., a II. MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r. o., so sídlom
Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava, IČO: 31 444 873, pričom Okresný súd Bratislava V pod sp. zn.
1CbZm/59/2016 dňa 26.04.2018 rozhodol tak, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiťžalovanú zmenkovú sumu 8 298 479,72 eura spolu so 6 % ročným úrokom od 12.06.2015 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pričom vo vzťahu k obv. PhDr. Q. R. tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 27.06.2018, a vo vzťahu k spoločnosti Markíza Slovakia, spol. s r. o.,

Bratislava, Krajský súd v Bratislave pod sp. zn. 2CoZm/60/2016 dňa 14.12.2018 toto konanie prerušil,
- vlastnú zmenku bez protestu vystaviteľa PhDr. Q. R., Ľ. D. XX, M., na rad JUDr. W. B., bytom M. XX,
M., s miestom a dátumom vystavenia v Bratislave, dňa 11. júna 2000, so zmenkovou sumou 250 000
000 Sk, platobným miestom Bratislava, dátumom splatnosti 11. júna 2015, avalom zmenky obchodnou
spoločnosťou MARKÍZA - SLOVAKIA, s. r. o., Blatné č. 334, 900 82, IČO: 31 444 873, zastúpená

konateľom PhDr. Q. R., s uvedením troch indosamentov, počnúc Inkasným servisom, a.s., Kollárovo
námestie 20, 811 06 Bratislava, IČO: 35 808 551, dátumom prevodu 04.05.2001, s uvedením mena a
podpisu JUDr. W. B., ktorá bola predložená dňa 21.06.2016 na Okresný súd Bratislava V spoločne s
návrhom na vydanie platobného rozkazu na zmenkovú sumu 8 298 479,72 eura navrhovateľom Správa
a inkaso zmeniek, s. r. o., so sídlom Trenčianska 57, 821 09 Bratislava, IČO: 50 335 839, v zastúpení
AK slc partners, s. r. o., Hviezdoslavovo nám. 16, 811 02 Bratislava, proti odporcom I. PhDr. Q. R.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. D. XX, XXX XX M., a II. MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r. o., so sídlom
Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava, IČO: 31 444 873, pričom Okresný súd Bratislava V, konajúci pod sp.
zn. 2CbZm/60/2016 doposiaľ meritórne nerozhodol,
- vlastnú zmenku bez protestu vystaviteľa PhDr. Q. R., Ľ. D. XX, M., na rad X. Z., bytom G. XX,
M., s miestom a dátumom vystavenia v Bratislave 11. júna 2000, platobným miestom Bratislava,

bez pôvodného vypísania zmenkovej sumy, meny a dátumu splatnosti, avalom zmenky obchodnou
spoločnosťou MARKÍZA - SLOVAKIA, s.r.o., Blatné č. 334, 900 82, IČO: 31 444 873, zastúpená
konateľom PhDr. Q. R., ku ktorej bola 11. júna 2000 spísaná „Dohoda o vyplňovacom práve k
blankozmenke“ medzi zmenkovým veriteľom Mgr. X. Z. a zmenkovým dlžníkom PhDr. Q. R., na základe
ktorej bol zmenkový veriteľ oprávnený doplniť do zmenky chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu, menu

a dátum splatnosti zmenky, s uvedením troch indosamentov, počnúc Inkasným servisom, a.s., Kollárovo
námestie 20, 811 06 Bratislava, IČO: 35 808 551, dátumom prevodu 04.05.2001, s uvedením mena
a podpisu Mgr. X. Z., ktorá bola predložená po dopísaní zmenkovej sumy a meny 26 190 002 eur a
dátumu splatnosti 14. mája 2016 dňa 22.06.2016 na Okresný súd Bratislava V spoločne s návrhom
na vydanie platobného rozkazu na zmenkovú sumu 26 190 002 eur navrhovateľom Správa a inkaso

zmeniek, s.r.o., sídlom Trenčianska 57, 821 09 Bratislava, IČO: 50 335 839, v zastúpení AK slc partners,
s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 16, 811 02 Bratislava proti odporcom I. PhDr. Q. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Ľ. D. XX, XXX XX M. a II. MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, 843
56 Bratislava, IČO: 31 444 873, pričom Okresný súd Bratislava V konajúci pod sp. zn. 2CbZm/61/2016
doposiaľ meritórne nerozhodol,

- vlastnú zmenku bez protestu vystaviteľa PhDr. Q. R., Ľ. D. XX, M., na rad JUDr. W. B., bytom
M. XX, M., s miestom a dátumom vystavenia v Bratislave dňa 11. júna 2000, platobným miestom
Bratislava, bez pôvodného vypísania zmenkovej sumy, meny a dátumu splatnosti, avalom zmenky
obchodnou spoločnosťou MARKÍZA - SLOVAKIA, s.r.o., Blatné č. 334, 900 82, IČO: 31 444 873,
zastúpená konateľom PhDr. Q. R., ku ktorej bola 11. júna 2000 spísaná „Dohoda o vyplňovacom práve

k blankozmenke“ medzi zmenkovým veriteľom JUDr. W. B. a zmenkovým dlžníkom PhDr. Q. R., na
základe ktorej bol zmenkový veriteľ oprávnený doplniť do zmenky chýbajúce údaje, a to zmenkovú
sumu, menu a dátum splatnosti zmenky, s uvedením troch indosamentov, počnúc Inkasným servisom,
a.s., Kollárovo námestie 20, 811 06 Bratislava, IČO: 35 808 551, dátumom prevodu 04.05.2001 s
uvedením mena a podpisu X. Z., ktorá bola predložená po dopísaní zmenkovej sumy a meny 26 190

002 eur a dátumu splatnosti 14. mája 2016, dňa 22.06.2016 a následne 05.06.2017 na Okresný súd
Bratislava V spoločne s návrhom na vydanie platobného rozkazu na zmenkovú sumu 26 190 002
eur navrhovateľom Správa a inkaso zmeniek, s.r.o., Trenčianska 57, 821 09 Bratislava, IČO: 50 335
839, v zastúpení AK slc partners, s.r.o. Hviezdoslavovo nám. 16, 811 02 Bratislava proti odporcom I.
PhDr. Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. D. XX, XXX XX M. a II. MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o.,

Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava, IČO: 31 444 873, pričom tieto konania vedené na Okresnom súde
Bratislava V sp. zn. 1CbZm/131/2016 a 2CbZm/34/2017 o zaplatenie 26 190 002 eur s príslušenstvom
zo zmenky boli právoplatnými uzneseniami dňa 26.01.2017 a 06.10.2017 pre nezaplatenie súdneho
poplatku opakovane zastavené, pričom vystavením týchto štyroch sfalšovaných zmeniek v hodnote
spolu 68 976 963,44 eura (pôvodných 2 078 000 000,59 Sk) mali obvinení deklarovať urovnanie

skoršieho vzájomného sporu medzi spoločnosťami Gamatex, s.r.o. Bratislava a Markíza - Slovakia, s.r.o.
Blatné, hoci tento spor bol v skutočnosti v celom rozsahu urovnaný už Zmluvou o kúpe cenných papierov
uzavretou dňa 30.06.2000 medzi Mgr. X. Z., JUDr. W. B. a STS, s.r.o., Blatné, emitenta - spoločnosti
A.D.A.M., a.s. Bratislava, ktorá bola jediným spoločníkom spoločnosti Gamatex, s.r.o., Bratislava, spoluza 80 mil. Sk, zaplatenej po 40 mil. Sk obv. Mgr. X. Z. a JUDr. W. B. v roku 2000, teda spoločným konaním
falšovali cenné papiere v úmysle dať ich ako pravé a uvedený čin spáchali vo veľkom rozsahu; v konaní
pred súdom predložili dôkaz, o ktorom vedeli, že je sfalšovaný, na účel použiť ho ako pravý v úmysle

sebe zadovážiť značný prospech a spôsobiť značnú škodu, za čo bol obžalovaný Mgr. X. Z. odsúdený
na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 19 (devätnásť) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu
s maximálnym stupňom stráženia, bol mu uložený peňažný trest vo výmere 10 000 eur s ustanovením
náhradného trestu odňatia slobody na 10 (desať) mesiacov pre prípad zmarenia výkonu peňažného
trestu a bol mu uložený ochranný dohľad na 2 (dva) roky a obžalovaný PhDr. Q. R. bol odsúdený na

úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 19 (devätnásť) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s
maximálnym stupňom stráženia a bol mu uložený ochranný dohľad na 2 (dva) roky.

Z odôvodnenia rozsudku špecializovaného trestného súdu vyplýva, že k ustáleniu záveru o vine a
treste konateľa žalobcu a žalovaného v 1. rade došlo na základe rozsiahleho dokazovania, pričom
zo skutkových záverov, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, špecializovaný trestný súd ustálil,

že ohrozenie licencie, ktoré ako dôvod svojho konania (pozn. vystavenie a avalovanie zmeniek, resp.
blankozmeniek) v roku 2000 uvádzal najmä obžalovaný PhDr. Q. R., nepotvrdzuje žiaden vykonaný
dôkaz. Špecializovaný trestný súd ďalej ustálil, že spor medzi spoločnosťami Gamatex, s.r.o. a Markíza
- Slovakia, s.r.o. bol urovnaný v júni 2000, keď nároky Mgr. X. Z. a JUDr. W. B. boli uspokojené
sumou 80 miliónov Sk, a to na základe zmluvy o kúpe cenných papierov medzi Slovenskou televíznou

spoločnosťou, Mgr. X. Z. a JUDr. W. B.. Kľúčovou skutkovou otázkou, na ktorú sa zamerala prevažná
časť dokazovania v rámci trestného konania bolo, či zmenky boli žalovaným v 1. rade vystavené dňa
11.06.2000, ako tvrdili obžalovaní alebo v období po roku 2013, najneskôr do 07.04.2016. Predmetom
odborného skúmania, resp. znaleckého dokazovania v rámci trestného konania bolo účtovanie zmeniek,
z ktorého vyplynulo, že žiadna zo zmeniek nebola riadne zaevidovaná v účtovníctve spoločností Inkasný

servis, a.s., Správa a inkaso zmeniek, s.r.o. a Markíza - Slovakia, s.r.o. s tým, že účtovné záznamy
v podkladoch pre daňový úrad neexistujú a len v účtovných záznamoch spoločností Mgr. X. Z. sú
záznamy,ktorésatammohlikedykoľvekbezproblémovdopísať.Zároveňbolovrámcitrestnéhokonania
vykonané rozsiahle znalecké dokazovanie k podpisom, k ich časovej väzbe a k ich súvislostiam, v
nadväznosti na čo špecializovaný trestný súd konštatoval, že pri zoradení sporných podpisov medzi

podpisové rady z rôznych časových období, pri vývine podpisov pri dlhšom časovom období, sporné
podpisyPhDr.Q.R.bolivyhotovenéporoku2013,pričommedzipodpisminazmenkáchaporovnávacím
materiálom z roku 2000 je významný rozdiel v písmovom obraze podpisov, morfológii, charaktere väzby
v uhle sklonu úvodných písmen a morfologickej variabilite záverečných morfologických konštrukcií,
a teda sporné podpisy spadajú do variačnej šírky podpisov znakov porovnávacieho materiálu, teda

vyhotovených po roku 2013. V odôvodnení rozsudku ďalej špecializovaný trestný súd poukázal aj na
odborné stanovisko vypracované v civilnom konaní pre Okresný súd Bratislava V - odborné stanovisko č.
03/2018 zo dňa 13.03.2018, z ktorého vyplynul záver, že na základe výsledkov porovnávania sporných
a porovnávacích podpisov je veľmi nepravdepodobné, že originály sporných zmeniek, ktorých kópie boli
skúmané, boli podpísané PhDr. Q. R. v roku 2000 s tým, že toto odborné vyjadrenie bolo odobrené

aj správou experta X. A. Zároveň bol v civilnom konaní použitý aj znalecký posudok Ústavu súdneho
inžinierstva s doplnením, ktorý konštatuje podobný záver. Čo sa týka podpisov Mgr. X. Z., zo záverov
znaleckého posudku KEÚ PZ zo dňa 26.10.2018 vyplýva najužšia časová väzba, pričom vyhotovenie
podpisov bolo špecifikované na roky 2014 - 2016. Špecializovaný trestný súd dospel k záveru, že po
pospájaní všetkých odborných záverov bez ohľadu na to, či ide o znalecké posudky alebo expertné

správy vo forme listín, ani jeden z nich nehovorí v prospech tvrdení obžalovaných (pozn. teda, že by boli
zmenky vystavené 11.06.2000), ale boli vystavené určite po roku 2013, s najväčšou pravdepodobnosťou
v roku 2016. Záverom špecializovaný trestný súd skonštatoval, že na zmenkách je uvedený nesprávny
dátum na základe zlého úmyslu, aby to vyvolalo zdanie, že ich vystavila oprávnená osoba. PhDr. Q. R.
však okrem seba k plneniu zo zmeniek zaviazal aj spoločnosť Markíza - Slovakia, s.r.o., hoci v roku 2016

nemal vo vzťahu k tejto spoločnosti žiadnu funkciu a postavenie. Urobil to ako neoprávnená osoba, čo
bol jediný cieľ antedatovania zmeniek.

Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší súd SR“ alebo aj
ako ,,najvyšší súd“) sp. zn. 4To/7/2020 zo dňa 12.01.2021 bolo zistené, že najvyšší súd podľa § 319

zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok, odvolania obžalovaných Mgr. X. Z. a PhDr. Q. R., prokurátora
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a poškodeného spoločnosti
MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., zamietol.Najvyšší súd SR v odôvodnení rozhodnutia okrem iného skonštatoval správnosť ustálenia skutkového
stavu špecializovaným trestným súdom. Argumentoval tým, že konštrukcia skutkových okolností, ktorú
obžalovaní na svoju obranu vytvorili, vyznieva nepresvedčivo, nehodnoverne a je vykonanými dôkazmi

vyvrátená. Je nepravdepodobné, aby obžalovaní približne 15 rokov doklady preukazujúce existenciu
tak vysokého na strane spoločnosti Markíza - Slovakia, s.r.o. možného záväzku a na strane spoločnosti
Inkasný servis, a.s. tak vysokej pohľadávky primárne v sume 500 000 000 Sk nepojali do účtovníctva,
notársku zápisnicu osvedčujúcu ich existenciu spísali až po uplynutí 15 rokov, a o existencii zmeniek v
podstate nikomu 15 rokov nepovedali, pričom obžalovaný PhDr. Q. R. ich existenciu svojim obchodným

partnerom zamlčal, a to aj pri prevode obchodných podielov a ich existencia nebola zmienená ani pri
opakovanom prevode obchodného podielu V. W.. Je nepravdepodobné, aby sa obžalovaný Mgr. X. Z.
pri vyriešení sporu medzi firmou Gamatex, s.r.o. a Markíza - Slovakia, s.r.o. uspokojil s vyplatením sumy
40 000 000 Sk a na doplatok v rozhodujúcej výške 250 000 000 Sk čakal neistých 15 rokov, za situácie,
že spoločnosť Markíza - Slovakia, s.r.o. v roku 2000, kedy k podpísaniu sporných zmeniek malo dôjsť,
takýmto majetkom nedisponovala. V odôvodnení najvyšší súd tiež poukázal na to, že z vykonaného

dokazovania je zrejmé, že obžalovaný PhDr. Q. R., ktorý sporné zmenky vystavil v čase medzi rokom
2013 a 2016 v žiadnom prípade nechcel byť zo zmenky zaviazaný, nemal v úmysle zmenkovú sumu
zaplatiť, teda nemal v úmysle vystaviť zmenku pravú, z ktorej by bol zmenečne zaviazaný, ale jeho
úmyslom a cieľom bolo prostredníctvom falošnej, vymyslenej, neexistujúcej zmenky odčerpať finančné
prostriedky od spoločnosti Markíza - Slovakia, spol. s r.o., pričom na takejto nepravej zmenke uviedol

dátum nezodpovedajúci realite, neexistujúce zmenkové sumy a neexistujúce indosamenty.

Z rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku č.k. PK-1T/20/2020-4804 zo dňa 01.07.2021,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.02.2022, súd zistil, že špecializovaný trestný
súd uznal JUDr. W. B. za vinného z obzvlášť závažného zločinu falšovania, pozmeňovania a

neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2, ods. 4 písm. b/ TZ spáchaného
v spolupáchateľstve podľa § 20 TZ preto, že po vzájomnej dohode s už odsúdenými Mgr. X. Z.
a PhDr. Q. R., ktorých trestná vec bola 08.11.2018 vylúčená na samostatné konanie, v čase po
roku 2013, najneskôr v deň spísania notárskej zápisnice číslo N 331/2016, Nz 11932/2016, NCRLs
12305/2016 dňa 07.04.2016 v Bratislave, vyhotovil dve sfalšované zmenky s deklarovaným, avšak v

skutočnosti nezodpovedajúcim dátumom ich vystavenia 11.06.2000 a s ďalej uvedenými, v skutočnosti
neexistujúcimi zmenkovými sumami a indosamentmi, ktoré Mgr. X. Z. a PhDr. Q. R. predložili ako prílohy
k návrhom na vydanie platobných rozkazov podaných v roku 2016 a 2017 Okresnému súdu Bratislava
V, a to:
- vlastnú zmenku bez protestu vystaviteľa PhDr. Q. R. na rad JUDr. W. B., bytom M. XX, M., miestom a

dátumom vystavenia v Bratislave, dňa 11. júna 2000, so zmenkovou sumou 250 000 000 Sk, platobným
miestom Bratislava, dátumom splatnosti 11. júna 2015, avalom zmenky obchodnou spoločnosťou
MARKÍZA- SLOVAKIA, s.r.o., Blatné č. 334, 900 82, IČO: 31 444 873, zastúpená konateľom PhDr. Q.
R., s uvedením troch indosamentov, počnúc Inkasným servisom, a.s., Kollárovo námestie 20, 811 06
Bratislava, IČO: 35 808 551, dátumom prevodu 04.05.2001 s uvedením mena a podpisu JUDr. W. B.,

ktorá bola predložená dňa 21.06.2016 na Okresný súd Bratislava V spoločne s návrhom na vydanie
platobného rozkazu na zmenkovú sumu 8 298 479,72 eura navrhovateľom Správa a inkaso zmeniek,
s.r.o., so sídlom Trenčianska 57, 821 09 Bratislava, IČO: 50 335 839 v zastúpení AK slc partners, s.r.o.,
Hviezdoslavovo nám. 16, 811 02 Bratislava proti odporcom I. PhDr. Q. R. a II. MARKÍZA- SLOVAKIA,
spol.s.r.o.,sosídlomBratislavskáI/a,84356Bratislava,IČO:31444873,pričomOkresnýsúdBratislava

V konajúci pod sp. zn. 2CbZm/60/2016 doposiaľ meritórne nerozhodol,
- vlastnú zmenku bez protestu vystaviteľa PhDr. Q. R. na rad JUDr. W. B., bytom M. XX, M., miestom
a dátumom vystavenia v Bratislave, dňa 11. júna 2000, platobným miestom Bratislava, bez pôvodného
vypísania zmenkovej sumy, meny a dátumu splatnosti, avalom zmenky obchodnou spoločnosťou
MARKÍZA-SLOVAKIA. s.r.o., Blatné č. 334, 900 82, IČO: 31 444 873, zastúpená konateľom PhDr.

Q. R., ku ktorej bola 11. júna 2000 spísaná Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke medzi
zmenkovým veriteľom JUDr. W. B. a zmenkovým dlžníkom PhDr. Q. R., na základe ktorej bol zmenkový
veriteľ oprávnený doplniť do zmenky chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu, menu a dátum splatnosti
zmenky, s uvedením troch indosamentov, počnúc Inkasným servisom, a.s., Kollárovo námestie 20, 811
06 Bratislava, IČO: 35 808 551, dátumom prevodu 04.05.2001 s uvedením mena a podpisu X. Z., ktorá

bolapredloženápodopísanízmenkovejsumyameny26190002euradátumusplatnosti14.mája2016,
dňa 22.06.2016 a následne 05.06.2017 na Okresný súd Bratislava V spoločne s návrhom na vydanie
platobného rozkazu na zmenkovú sumu 26 190 002 eur navrhovateľom Správa a inkaso zmeniek, s.r.o,
so sídlom Trenčianska 57, 821 09 Bratislava, IČO: 50 335 839 v zastúpení AK slc partners, s.r.o.,Hviezdoslavovo nám. 16, 811 02 Bratislava proti odporcom I. PhDr. Q. R. a II. MARKÍZA - SLOVAKIA,
spol. s.r.o., so sídlom Bratislavská I/a, 843 56 Bratislava, IČO: 31 444 873, pričom tieto konania vedené
na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 1CbZm/131/2016 a 2CbZm/34/2017 o zaplatenie 26 190 002

eur s príslušenstvom zo zmenky boli právoplatnými uzneseniami dňa 26.01.2017 a 06.10.2017 pre
nezaplatenie súdneho poplatku opakovane zastavené, pričom vystavením týchto dvoch sfalšovaných
zmeniek v hodnote spolu 34 488 481,72 eura (pôvodných 1 039 000 000,29 Sk), mal obvinený JUDr. W.
B. deklarovať urovnanie skoršieho vzájomného sporu medzi spoločnosťami Gamatex, s.r.o. Bratislava a
Markíza - Slovakia, s.r.o. Blatné, hoci tento spor bol v skutočnosti v celom rozsahu urovnaný už Zmluvou

o kúpe cenných papierov uzavretou dňa 30.06.2000 medzi Mgr. X. Z., JUDr. W. B. a STS, s.r.o. Blatné,
emitenta - spoločnosti A.D.A.M., a.s. Bratislava, ktorá bola jediným spoločníkom spoločnosti Gamatex,
s.r.o. Bratislava spolu za 80 mil. Sk, zaplatenej po 40 mil. Sk odsúdenému Mgr. X. Z. a JUDr. W. B.
v roku 2000, teda spoločným konaním falšoval cenné papiere v úmysle dať ich ako pravé a uvedený
čin spáchal vo veľkom rozsahu; za čo bol obžalovaný JUDr. W. B. odsúdený na trest odňatia slobody
v trvaní 13 (trinásť) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,

bol mu uložený peňažný trest vo výmere 5 000 eur s ustanovením náhradného trestu odňatia slobody
na 5 (päť) mesiacov pre prípad zmarenia výkonu peňažného trestu a bol mu uložený ochranný dohľad
na 1 (jeden) rok.

Súd prvej inštancie skonštatoval, že z odôvodnenia tohto rozsudku špecializovaného trestného súdu

vyplývajú v zásade rovnaké skutkové a právne závery ako v prípade rozsudku špecializovaného
trestného súdu uvedeného v bode 11. a 12. napadnutého rozsudku.

V prejednávanom spore je žalobou uplatnený nárok z vlastnej zmenky, ktorá mala byť pôvodne
blankozmenkou - neobsahovala údaj o dátume splatnosti, zmenkovej sume a mene, ktoré boli v súlade

s Dohodou o vyplňovacom práve doplnené o zmenkovú sumu: 26 190 002 eur, menu: eur a dátum
splatnosti: 14. mája 2016. Žalobca v žalobe tvrdil, že ju žalovaný v 1. rade vystavil a žalovaný v 2. rade
per aval podpísal dňa 11. júna 2000. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok zo zmenky, ktorú súdu
predložil vo fotokópii.

Vecnou legitimáciou strán sporu sa rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúce z
hmotného práva. Aktívnu vecnú legitimáciu má tá strana sporu, ktorej svedčí stav z hmotného práva,
teda kto je nositeľom subjektívneho práva. Aktívna vecná legitimácia v prípade zmenkového nároku
vyplýva z Čl. I § 16 ZZŠ. K legitimácii majiteľa zmenky na výkon práv zo zmenky je nevyhnutné, aby
zmenkou disponoval a zároveň bol ako remitent na zmenke označený (v prípade, že práva zo zmenky

vykonáva jej prvý majiteľ), prípadne svoje právo preukáže nepretržitým radom indosamentov. Zmenka je
cenný papier, ktorý stelesňuje právo samé o sebe, t. j. nie je len dôkazom o práve, ale práve v samotnej
zmenkovej listine je toto právo inkorporované prostredníctvom zápisov na zmenke. Pre relevantné
preukázanie zmenkového nároku je preto nevyhnutné predložiť prvopis (originál) zmenky, pričom túto
povinnosť nie je možné nahradiť fotokópiou zmenky resp. zaslaním zmenky súdu elektronickou formou,

aj keď so zaručenou konverziou (m. m. uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3CoZm/10/2022-187
zo dňa 22.06.2022). Na tomto základe je pre uplatnenie práv zo zmenky potrebné, aby bola zmenka
stiahnutá z obehu a bolo zabránené prípadným ďalším prevodom zmenky počas sporového konania,
ktoré by mohlo mať vplyv na vecnú legitimáciu žalobcu. V konaniach o nárokoch vyplývajúcich zo
zmenky je pre legitimačný charakter zmenky vždy potrebné vykonať dokazovanie prvopisom zmenky,

pre odstránenie pochybností.

Povinnosťou žalobcu v súlade s § 132 CSP je dôkazy preukazujúce skutkové tvrdenia uvedené v
žalobe nielen označiť, ale ich aj súdu predložiť. Žalobca oznámil e-mailom zo dňa 22.05.2019 na výzvu
súdu zo dňa 16.05.2019 na splnenie edičnej povinnosti podľa § 189 CSP (na predloženie prvopisu

zmenky),žeprvopiszmenky,zktorejnárokysiuplatňujevtomtospore,jevdržbevyšetrovateľaNárodnej
kriminálnej agentúry Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, preto žalobca nemôže uvedenej výzve
vyhovieť a akonáhle mu bude zmenka vrátená, predloží ju súdu. Žalobca, resp. jeho právny zástupca
od doručenia uvedeného e-mailu so súdom žiadnym spôsobom ďalej nekomunikoval, nereagoval ani
na vyjadrenie žalovaného v 2. rade k žalobe, v ktorom bolo nepredloženie prvopisu zmenky zo strany

žalobcu výslovne namietané, a ani sa nezúčastnil pojednávania, na ktoré bol riadne predvolaný. Žalobca
tak vo vzťahu k preukázaniu jeho aktívnej vecnej legitimácie v spore ostal nečinný a prvopis zmenky
nebol súdu predložený ani do vyhlásenia napadnutého rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP). Keďže žalobca
zmenku nepredložil, súd nemal v spore preukázané, že žalobcu je možné považovať za aktívne vecnelegitimovaný subjekt v predmetnom spore, teda za osobu oprávnenú požadovať od žalovaných plnenie
podľa Čl. I § 48 ZZŠ, čo bolo primárnym dôvodom pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

Súd prvej inštancie uviedol, že bol v danom prípade podľa § 193 CSP zároveň viazaný vyššie uvedenými
rozhodnutiami trestných súdov. Súdna prax, ako aj doktrína (viď napr. Števček, M., a Bajánková,
J., In: Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 735) sa
pri výklade ustanovenia § 193 CSP ustálili na názore, podľa ktorého ak je v čase rozhodovania
civilného súdu právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté, že bol spáchaný trestný čin, je súd

viazaný výrokom, že bol trestný čin spáchaný a výrokom, kto ho spáchal; súd je pritom viazaný
výrokom, nie odôvodnením trestného rozhodnutia. Z výroku o vine však treba vychádzať ako z celku
a brať do úvahy jeho právnu aj skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty
trestného činu konkrétnym konaním páchateľa (R 22/1979). Rozsah tejto viazanosti je daný tým, do akej
miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie
civilného súdu o uplatnenom nároku (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/101/2012

zo dňa 27.07.2015, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/2011 zo dňa 23.11.2011). Nejde
pritom o porušenie § 193 CSP (pozn. pred 01.07.2016 - § 135 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok), pokiaľ civilný súd nad rámec skutkovej a právnej časti výroku trestného rozsudku
(obsahujúcej vyhodnotenie z trestnoprávnych hľadísk) vezme na zreteľ aj niektorú ďalšiu okolnosť, ktorá
je významná zo súkromnoprávnych aspektov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/223/2016 zo

dňa 26.01.2017). K tomu je tiež potrebné dodať, že súd rozhodujúci po právoplatnom skončení trestného
konania nemôže spochybňovať postup trestného súdu pri posudzovaní otázky trestnej zodpovednosti,
prípadne závery vyslovené pri riešení predbežných otázok nevyhnutných pre konštatovanie trestnej
zodpovednosti a tým aj viny obžalovaného. Civilný súd zároveň nemôže bez ďalšieho dôjsť k skutkovým
alebo právnym záverom odlišným od záverov vyslovených trestným súdom, obzvlášť za stavu, keď

strany v civilnom procese boli tiež účastníkmi trestného konania, čo by v konečnom dôsledku bolo v
rozpore s princípom právnej istoty (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/4/2019 zo dňa
11.12.2019).

Zo skutkových a právnych záverov vyjadrených vo výrokovej časti vyššie uvedených rozhodnutí

trestných súdov vyplýva, že konateľ žalobcu, JUDr. W. a žalovaný v 1. rade predstierali vystavenie,
avalovanie a indosácie zmenky tak, že ako dátum vystavenia na zmenke uviedli 11. jún 2000, hoci
bola skutočne vystavená po roku 2013, s najväčšou pravdepodobnosťou v roku 2016, teda v čase, keď
žalovaný v 1. rade už nebol oprávnený konať v mene žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade v žiadnom
prípade nechcel byť zo zmenky zaviazaný, nemal v úmysle zmenkovú sumu zaplatiť, teda nemal v

úmysle vystaviť zmenku pravú, z ktorej by bol zmenečne zaviazaný, ale jeho skutočným úmyslom
bolo spolu s konateľom žalobcu a JUDr. W. B., prostredníctvom takto sfalšovanej zmenky zmenkovo-
právne zaviazať výlučne žalovaného v 2. rade, ako avalistu, dosiahnuť voči nemu v prejednávanom
spore vydanie súdneho rozhodnutia - exekučného titulu, znejúceho na zaplatenie zmenkovej sumy 26
190 002 eur spolu s príslušenstvom a na základe takto získaného exekučného titulu vymôcť finančné

prostriedky od žalovaného v 2. rade. Zo záverov trestných súdov tiež vyplýva, že takto vyhotovená
zmenka nemala žiaden kauzálny základ a údaje uvedené na zmenke nezodpovedali realite, resp. sa
jednalo o neexistujúce údaje.

Zneužitím práva je správanie zdanlivo podľa práva, ale v skutočnosti sa má dosiahnuť nedovolený

výsledok (viď Knapp, V., Teorie práva, Praha: C.H. Beck 1995, s. 184.). Špecifickým prípadom zneužitia
právaješikanóznesprávanie(šikanóznyvýkonpráva),ktoréspočívavtom,ženiektovykonásvojeprávo
so zámerom spôsobiť inému neprimeranú ujmu, resp. jeho jediným cieľom je poškodiť iného (rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1567/2004 zo dňa 07.09.2004). Zákaz zneužitia práva
je uznávaný ako jeden zo základných princípov fungovania práva a priamo vyplýva z definície právneho

štátu (čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Výkonu práva, ktorý je jeho zneužitím súdy nemôžu poskytnúť
právnu ochranu, pretože by to bolo nielen v rozpore s § 3 ods. 1 OZ, ale predovšetkým s čl. 46 Ústavy
Slovenskej republiky.

Súd prvej inštancie skonštatoval, že v konaní vyšlo vykonaným dokazovaním najavo (§ 191 ods. 1 CSP),

že zo strany žalobcu, za súčinnosti žalovaného v 1. rade, ide o vedenie súdneho sporu, ktorého účelom
nie je dovolávanie sa ochrany subjektívnych práv, ale snaha o vlastné obohatenie sa na ujmu iného -
žalovaného v 2. rade, zneužívajúc pritom prísnu formálnosť zmenkového práva a abstraktnosť zmenky.
Vyššie zmienené skutočnosti, ktoré boli v rámci trestného konania preukázané, odôvodňujú vysloveniejednoznačného záveru o tom, že uplatnením nároku z predmetnej zmenky, ktorá má pôvod v závažnom
protiprávnom konaní konateľa žalobcu, JUDr. W. B. a žalovaného v 1. rade a ktorá je produktom ich
trestnej činnosti, nedochádza k riadnemu výkonu zmenkového práva, ale k jeho zneužitiu. Nároku z

takej zmenky, ktorá svojou hmotnoprávnou podstatou odporuje zmyslu a účelu zmenkového práva, ako
aj normám Trestného zákona, súd ako orgán chrániaci základné práva a slobody nemôže poskytnúť
právnu ani súdnu ochranu. Súd tak mal v prejednávanom spore za to, že vyhovením žaloby čo i len
z časti by vo výsledku došlo k aprobovaniu protiprávneho konania konateľa žalobcu, JUDr. W. B. a
žalovaného v 1. rade súdom, čo je v zmysle vyššie uvedeného neprípustné.

Vo všeobecnosti predstavuje vystavenie (emisia) zmenky ako cenného papiera právny úkon, viazaný
na splnenie kumulatívne stanovených podmienok, a to existencia formálne platnej zmenky - cenného
papiera s náležitosťami stanovenými zákonom zmenkovým a šekovým a odovzdanie zmenky prvému
majiteľovi (pozri § 13 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch)). Podstatné náležitosti cudzej

zmenky sú uvedené v Čl. I § 1 a 2 ZZŠ; náležitosti vlastnej zmenky sú upravené v Čl. I § 75 a 76 ZZŠ.
Pokiaľ sú uvedené zákonné podmienky kumulatívne splnené, je zmenku možné považovať za formálne
platnú. Zmenku je možné z formálneho hľadiska posúdiť ako neplatnú len pre jej rozpor s predpismi
zmenkového práva, napr. pre chýbajúcu náležitosť, čo vyplýva z abstraktnosti emisie cenných papierov.
Samotná formálna platnosť zmenky však pre zaviazanosť zo zmenky nepostačuje, pretože podpísanie

zmenky je potrebné vnímať nielen z formálneho hľadiska ako samotný podpis, ale predovšetkým ako
prejav vôle konajúcej osoby, ktorý pre materiálnu platnosť, resp. záväznosť musí byť bez akýchkoľvek
vád. Z dikcie Čl. I § 7 ZZŠ vyplýva, že stanovuje len demonštratívny výpočet materiálnych vád podpisov
na zmenke, teda vymedzuje niektoré prípady, keď formálne správne podpisy zmenkovo nezaväzujú.
Okrem toho však, práve pre len demonštratívny (neuzavretý) výpočet vád podpisov na zmenke je toto

zákonné ustanovenie aplikovateľné aj na posúdenie iných prípadov vád podpisov na zmenke z hľadiska
podpisom prejavenej vôle konajúcej osoby (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/27/2021 zo
dňa 26.10.2022). Materiálne neplatné - nezaväzujúce sú aj podpisy, ktoré sú v rozpore so všeobecnými
ustanoveniami (OZ) o právnych úkonoch.

Citované ustanovenie sa tak napríklad vzťahuje aj na prípady, ak prejav vôle na zmenke nebol
vykonaný slobodne a vážne v zmysle § 37 ods. 1 OZ (viď Kovařík, Z., Zákon smenečný a šekový,
Komentář, 6. dopl. vydání, Praha: C. H. Beck, 2014, s. 52, prípadne Jablonka, B., Zákon zmenkový a
šekový, Komentár, Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 52).

Z hľadiska formálnej platnosti je zmenku uplatnenú v tomto spore potrebné považovať za platnú, pretože
obsahuje všetky podstatné náležitosti vlastnej zmenky podľa Čl. I § 75 ZZŠ. O materiálnej platnosti
zmenkových právnych úkonov však hovoriť nemožno, keďže v danom prípade chýba zložka vážnosti
vôle žalovaného v 1. rade (ako vystaviteľa zmenky) zmenkovo sa zaviazať. Nedostatok vážnosti vôle je
okolnosť zakladajúca neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Právny úkon nie je vykonaný

vážne, pokiaľ podľa objektívnych okolností daného prípadu konajúci nechcel vyvolať následky, ktoré s
takýmto prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú. Ak právny úkon nebol vykonaný slobodne a
vážne, je v zmysle § 37 ods. 1 OZ absolútne neplatným a preto nemôže dôjsť ani k vzniku zmenkového
záväzku. Uvedená skutočnosť nespôsobuje neplatnosť samotnej zmenky, ale podpis žalovaného v 1.
rade na zmenke nemôže byť materiálne záväzný.

Pre podpis zmenkového ručiteľa (avalistu) na zmenke z hľadiska formálnej platnosti, ako aj z hľadiska
jeho materiálnej záväznosti platia rovnaké pravidlá ako pri podpise vystaviteľa zmenky (Čl. I § 1, Čl. I
§ 75, Čl. I § 7 a § 8 ZZŠ). V mene právnickej osoby koná štatutárny orgán alebo za ňu koná zástupca.
Na to, aby išlo o podpis právnickej osoby na zmenke, musí byť popri vlastnoručnom podpise osoby

konajúcej v mene právnickej osoby uvedené označenie právnickej osoby. Formálne platný a materiálne
zaväzujúci podpis právnickej osoby teda z podstaty veci pozostáva z dvoch zložiek, a to označenia
právnickej osoby minimálne jej názvom a podpisu osoby oprávnenej v jej mene konať. Pri podpisovaní
zmeniek právnickými osobami je tak nevyhnutné, aby z podpisu na zmenke jednoznačne vyplývalo,
že ide o konanie štatutárneho orgánu v mene právnickej osoby. Skutočnosť, či fyzická osoba bola

skutočne oprávnená zmenku menom právnickej osoby, resp. za ňu podpísať, spravidla nevyplýva z
obsahu zmenky, ale napr. z údajov obsiahnutých v obchodnom registri (rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 29Cdo 3180/2011 zo dňa 28.03.2012).V prípade podpisu žalovaného v 2. rade pod doložkou per aval chýba materiálna zložka jeho podpisu,
a to podpis osoby oprávnenej konať v mene žalovaného. Žalobcom predložená fotokópia zmenky
síce obsahuje údaj o vystavení zmenky 11. júna 2000 (zmenka neobsahuje údaj o dátume podpisu

avalistickej doložky), avšak z rozhodnutí trestných súdov je zrejmé, že žalovaný v 1. rade sa v mene
žalovaného v 2. rade na zmenku pod doložkou per aval v skutočnosti podpísal najskôr až po roku
2013. Z výpisu z obchodného registra mal súd za preukázané, že žalovaný v 1. rade bol konateľom
žalovaného v 2. rade v období od 11.11.1993 do 27.11.2002, s dátumom skončenia funkcie konateľa
04.11.2002, preto sa tak žalovaný v 1. rade na zmenku v mene žalovaného v 2. rade podpisoval až v

čase, keď už nevykonával funkciu konateľa žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade tak v čase podpisu
zmenky nebol osobou oprávnenou konať v mene žalovaného v 2. rade, a preto žalovaného v 2. rade
nemohol účinne zmenkovo-právne zaväzovať podľa Čl. I § 31 ZZŠ v spojení s Čl. I § 7 ZZŠ. V konaní
zároveň nebolo tvrdené a ani preukázané, že by oprávnenie žalovaného v 1. rade zmenkovo-právne
zaväzovať žalovaného v 2. rade ako avalistu alebo inak za neho konať, vyplývalo z iného dôvodu (napr.
z plnomocenstva).

Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom s odkazom na vyššie uvedené súd
považoval za nadbytočné vysporiadavať s ďalšími námietkami vznesenými v rámci sporu.

4. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca dňa 23.10.2023 v zákonnej lehote odvolanie v celom

rozsahu z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. Žalobca namietal, že súd prvej
inštancieprimárnevychádzalzrozsudkušpecializovanéhotrestnéhosúduapotvrdzujúcehorozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, ktorými bol v zmysle príslušných ustanovení CSP viazaný. Súd je však viazaný
iba výrokom rozhodnutia, ktoré jediné je záväzné a nie odôvodnením. Súd prvého stupňa bez ďalšieho
vychádzal z odôvodnení vyššie citovaných rozhodnutí v trestnom konaní, pričom uvedené dokazovanie

nebolo vykonané súdom prvého stupňa v civilnom sporovom konaní. Zároveň súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku uviedol, že prejav vôle vystaviteľa zmenky nebol vážny, t.j. nesmeroval k
zamýšľaným právnym následkom právneho úkonu. Uvedené konštatovanie vady prejavu vôle však
nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Rovnaký právny záver platí aj ohľadne doložky „per
aval“. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 14.12.2023 s tým, že sa v
plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že odvolaciu argumentáciu
žalobcu považuje za účelovú a nezohľadňujúcu reálny obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Dôvodil, že súd prvej inštancie sa podrobne vysporiadal so spôsobom a rozsahom osvojenia si záverov
trestného konania, čo zhrnul predovšetkým v rámci bodov 38. až 41. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia. Tvrdil, že žalobca v odvolaní neprezentuje vo vzťahu k týmto záverom súdu žiadnu
relevantnú argumentáciu a dotknutú časť právneho posúdenia súdu prvej inštancie v podstate úplne
ignoruje. Poukázal, že podobne ako žalobca v odvolaní, aj súd prvej inštancie v bode 38. odôvodnenia

napadnutého rozsudku uviedol, že je viazaný právoplatnými výrokmi, nie odôvodnením súdnych
rozhodnutí v trestných konaniach. Žalobca v odvolaní vôbec nereflektuje skutočnosť, že súd prvej
inštancie prakticky ešte v rámci bodu 38. odôvodnenia rozsudku dodáva, že rozsah jeho viazanosti
závermi trestných konaní je determinovaný aj tým, do akej miery sú znaky naplnených skutkových
podstát trestných činov významné pre rozhodnutie o nároku uplatnenom v tomto civilnom zmenkovom

konaní. Súd v tejto súvislosti zdôraznil, že nemôže spochybňovať postup súdov v trestných konaniach
pri posudzovaní otázky trestnej zodpovednosti, a rovnako tak ani závery vyslovené súdmi v trestných
konaniach v rámci riešení predbežných otázok nevyhnutných pre ich konečné rozhodnutia v trestných
konaniach. Súd prvej inštancie uviedol, že nemôže bez ďalšieho dôjsť v neskôr vedenom civilnom
sporovom konaní ku skutkovým alebo právnym záverom odlišným od záverov vyslovených súdmi v

trestných konaniach. Uvedené platí obzvlášť v situácii, kedy strany tohto civilného zmenkového konania
boli zároveň účastníkmi trestných konaní, čo by v konečnom dôsledku bolo v rozpore aj s princípom
právnej istoty účastníkov konania. Celé vyššie uvedené právne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie
je zároveň podporené aj množstvom odkazov na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a
Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako ,,Ústavný súd SR“).

Žalovaný v 2. rade zdôraznil, že na základe dokazovania vykonaného v trestných konaniach došlo k
právoplatnému uznaniu viny a odsúdeniu jednak konateľa žalobcu Mgr. X. Z., žalovaného v 1. rade a
JUDr. W. B., ktorí boli právoplatne uznaní vinnými zo sfalšovania zmenky, z ktorej žalobca odvodzujesvoje žalobné nároky v konaní. S ohľadom na predmetné skutočnosti nie je jednoducho možné, aby
si súd prvej inštancie uvedené závery trestných konaní neosvojil aj v rámci odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Tvrdil, že za účelom zistenia sfalšovania zmenky, nie je súd povinný vykonať žiadne ďalšie

dokazovanie, nakoľko táto otázka bola s konečnou platnosťou vyriešená v trestných konaniach a týmto
záverom ako súčasťou výroku rozsudku špecializovaného trestného súdu bol súd v celom rozsahu
viazaný. Vykonané dokazovanie v trestných konaniach v konečnom dôsledku ustálilo skutkový stav
premietnutý do výroku rozsudkov špecializovaného trestného súdu, ktorý je dostatočným podkladom
pre právne posúdenie veci zo strany súdu. Zároveň bolo ustálené, že žalovaný v 1. rade podpísal

zmenkové ručenie za žalovaného v 2. rade ako údajného avalistu sfalšovanej zmenky v čase, kedy už
preukázateľne nebol oprávnený konať v mene žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade v skutočnosti
nemal v úmysle vystaviť zmenku pravú, z ktorej by bol on sám zmenečne zaviazaný. Jediným skutočným
úmyslom a cieľom žalovaného v 1. rade bolo od počiatku prostredníctvom vystavenia falošnej zmenky
odčerpať finančné prostriedky od žalovaného v 2. rade.

Žalovaný v 2. rade argumentoval, že uvedené závery trestných konaní sú výsledkom rozsiahlych
odborných skúmaní a znaleckých dokazovaní, pričom tieto tvorili podklad pre záver o vine a treste
konateľa žalobcu, žalovaného v 1. rade a JUDr. W. B.. Mal za to, že nejestvuje žiadny dôvod na
zopakovanie dokazovania, ktoré bolo už vykonané v trestných konaniach. Argumentoval, že v zmysle
zásady ex iniuria ius non oritur žalobca nemôže so žalobou v konaní uspieť. Ďalej dôvodil, že

špecializovaný trestný súd vo výroku trestných rozsudkov konštatoval, že konateľ žalobcu, žalovaný v
1. rade a JUDr. W. B. spornú zmenku v spolupáchateľstve sfalšovali a túto predložili súdu ako dôkaz,
o ktorom vedeli, že je sfalšovaný alebo pozmenený, na účel použiť ho ako pravý, čím sa dopustili
trestného činu. Reflektujúc uvedené skutočnosti, nie je nevyhnutné opätovne na súde prvej inštancie
vykonať dokazovanie, ktoré by overovalo sfalšovanie predmetnej zmenky. Súd viazaný takýmto výrokom

v trestných konaniach, má urobiť len relevantné právne závery, čo aj v konaní realizoval.

Zároveň v súvislosti s výhradami žalobcu týkajúcich sa nevykonaného dokazovania žalovaný v 2. rade
poukázal na celkovú pasivitu žalobcu. Dôvodil, že od momentu právoplatného odsúdenia konateľa
žalobcu, žalovaného v 1. rade a JUDr. W. B., nevykonal žalobca v tomto spore až do momentu podania

odvolaniažiadnyrelevantnýúkonaneuplatnilžiadneprostriedkyprocesnéhoútoku.Pokiaľbyžalobcačo
i len teoreticky mal úprimný záujem spochybniť závery trestných konaní a procesnú obranu žalovaného
v 2. rade, mohol a mal tak urobiť v priebehu konania na súde prvej inštancie. Žalobca v priebehu konania
na súde prvej inštancie nenavrhol vykonanie akéhokoľvek dokazovania, ktoré by bolo čo i len teoreticky
spôsobilé vyvrátiť právoplatné závery trestných konaní. Poukázal, že uvedené napokon demonštruje aj

tá skutočnosť, že žalobca a ani právny zástupca žalobcu sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavili
na jediné súdne pojednávanie v tejto veci. Zároveň žalobca v podanom odvolaní nijako nepoukazuje na
dôvodnosť ním uplatneného nároku.

Žalovaný v 2. rade zároveň poukázal na body 36. a 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku s tým, že

žalobca doposiaľ nepredložil súdu originál zmenky, z ktorej odvodzuje nároky v konaní. Zdôraznil, že
pre relevantné preukázanie zmenkového nároku je nevyhnutné predložiť súdu originál zmenky, pričom
žalobca si uvedenú edičnú povinnosť do dnešného dňa nesplnil a tým nepreukázal v konaní aktívnu
vecnú legitimáciu, ktorá skutočnosť je sama osebe dôvodom na zamietnutie žaloby.

Záverom žalovaný v 2. rade poukázal, že napadnutý rozsudok plne korešponduje so závermi obdobného
právoplatne skončeného sporu vedeného Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 2CbZm/59/2016,
pričom argumentoval, že z hľadiska princípu právnej istoty nejestvuje udržateľný dôvod na prípadné
odklonenie sa od záverov odvolacieho súdu.

Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil a zároveň mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 14.12.2023 bolo žalobcovi doručené na vyjadrenie dňa 24.01.2024
a žalovanému v 1. rade na vedomie dňa 05.03.2025. Ďalšie vyjadrenia strán k predmetnej veci súdu

doručené neboli.

7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po
oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vmedziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Podľa Čl. I § 7 ZZŠ, ak sú na zmenke podpisy osôb, ktoré sa nemôžu zmenečne zaväzovať, podpisy
nepravé, podpisy vymyslených osôb alebo podpisy, ktoré z nejakého iného dôvodu nezaväzujú osoby,
ktoré sa na zmenku podpísali alebo v mene ktorých bola zmenka podpísaná, nemá to vplyv na platnosť
záväzkov ostatných osôb na nej podpísaných.

9. Podľa Čl. I § 16 ods. 1 prvá veta ZZŠ, o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným
majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich
je blankoindosament.

10. Podľa Čl. I § 30 ods. 1 ZZŠ, zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť
zaručiť zmenečným ručením.

11. Podľa Čl. I § 31 ods. 1 ZZŠ, ručiteľské vyhlásenie sa píše na zmenku alebo na prívesok.

12. Podľa Čl. I § 31 ods. 2 ZZŠ, ručenie sa vyjadruje slovami „ako ručiteľ“ alebo inou doložkou rovnakého
významu; ručiteľ ho podpíše.

13. Podľa Čl. I § 31 ods. 3 ZZŠ, o holom podpise ručiteľa na líci zmenky platí, že zakladá zmenečné
ručenie, ak nejde o podpis zmenečníka alebo vystaviteľa.

14. Podľa Čl. I § 31 ods. 4 ZZŠ, vo vyhlásení treba udať, za koho sa prijíma. Ak to nie je udané, platí,

že sa prijíma za vystaviteľa.

15. Podľa Čl. I § 48 ods. 1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka
prijatáalebozaplatená,súrokami,akbolidojednané;2.šesťpercentovéúrokyododňasročnosti;3.trovy
protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej

sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

16. Podľa Čl. I § 75 ZZŠ, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

17. Podľa Čl. I § 77 ods. 1 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia
dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42),
postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a

68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní
odkladu (§§ 72 až 74).

18. Podľa Čl. I § 77 ods. 2 ZZŠ, pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách
splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke

(§ 5), o nesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok
§ 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila
takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

19. Podľa Čl. I § 77 ods. 3 ZZŠ, rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenečnom ručení

(§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané, za koho sa prijíma,
prijíma za vystaviteľa vlastnej zmenky.20. Podľa § 270 ods. 2, ods. 4 písm. b/ TZ, sa obzvlášť závažného zločinu falšovania, pozmeňovania a
neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov okrem iného dopustí aj ten, kto falšuje cenné papiere
v úmysle dať ich ako pravé a spácha taký čin vo veľkom rozsahu.

21. Podľa § 344 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ TZ, sa zločinu marenia spravodlivosti okrem iného
dopustí aj ten, kto v konaní pred súdom predloží dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný na účel použiť ho
ako pravý v úmysle sebe zadovážiť značný prospech a spôsobiť značnú škodu.

22.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

23. Podľa § 20 ods. 1 OZ, právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to
oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

24. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

25. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

26. Podľa § 13 ods. 1 ObZ, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca.
Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

27. Podľa § 13 ods. 2 ObZ, ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o
družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.

28. Podľa § 133 ods. 1 ObZ, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je
konateľovviac,jeoprávnenýkonaťvmenespoločnostikaždýznichsamostatne,akspoločenskázmluva

neurčuje inak.

29. Podľa § 137 písm. a/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

30. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je

v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo

zániku spoločnosti.

31. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

32.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

33. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred

súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalobcu a vyjadrením
žalovaného v 2. rade, odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
rozsudkusúduprvejinštancieavsúlades§387ods.2CSPkonštatujesprávnosťdôvodovnapadnutého
rozsudku. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, spôsobom súladným s dikciou ustanovenia
§ 220 ods. 2 CSP rozhodnutie presvedčivo a náležitým spôsobom odôvodnil, keď sa v odôvodnení

rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z
odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom
ustáleným skutkovým a právnym záverom. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy správne vyhodnotil
a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené vsúlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného
charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku.

34. Vzhľadom k tomu, že sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, obmedzil sa v odôvodnení tohto rozhodnutia len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP).

35. Predmetom sporu bol nárok žalobcu z vlastnej zmenky na zaplatenie zmenkovej sumy 26 190

002 eur spolu so 6 % ročným úrokom z uvedenej zmenkovej sumy od 15.05.2016 do zaplatenia a
náhrada trov konania voči žalovanému v 1. rade ako vystaviteľovi zmenky a žalovanému v 2. rade ako
zmenkovému ručiteľovi, ktorú žalovaní neuhradili. Žalovaný v 1. rade sa v konaní k veci nevyjadril a
žalovaný v 2. rade poukázal na to, že v predmetnom spore si žalobca uplatňuje nároky zo zmenky,
ktorábolazhotovenákonaním,ktoréjepodľaprávoplatnýchrozhodnutíšpecializovanéhotrestnéhosúdu
sp. zn. PK-1T/9/2019 a sp. zn. PK-1T/20/2020 trestným činom. Žalovaný v 2. rade vzniesol námietku

materiálnej vady zmenkového ručiteľského záväzku, keďže podľa záverov uvedených trestných konaní
podpísal žalovaný v 1. rade zmenku až po roku 2013, kedy už nebol oprávnený konať za žalovaného
v 2. rade. Zároveň žalovaný v 2. rade namietal, že žalobca súdu nepredložil originál vlastnej zmenky.
Súd prvej inštancie v celom rozsahu žalobu zamietol (výrok I.), žalovanému v 1. rade nárok na náhradu
trov konania nepriznal (výrok II.) a žalovanému v 2. rade voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

36. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalobcu sú dôvodné.

37. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie primárne vychádzal z rozsudku

špecializovaného trestného súdu a potvrdzujúceho rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorými bol v zmysle
CSP viazaný, avšak súd je viazaný iba výrokom rozhodnutia a nie jeho odôvodnením, pričom uvedené
dokazovanienebolovykonanésúdomprvéhostupňavcivilnomsporovomkonaní,ažesúdvodôvodnení
napadnutého rozsudku uviedol, že prejav vôle vystaviteľa zmenky nebol vážny, avšak konštatovanie
vady prejavu vôle nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, a že rovnaký právny záver platí aj

ohľadne doložky „per aval“ odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že bol
v danom prípade podľa § 193 CSP viazaný rozhodnutiami trestných súdov pod sp.zn. PK-1T/9/2019 a
sp.zn. PK-1T/20/2020, nakoľko ak je v čase rozhodovania civilného súdu právoplatný rozsudok, ktorým
bolo rozhodnuté, že bol spáchaný trestný čin, je súd viazaný výrokom, že bol trestný čin spáchaný
a výrokom, kto ho spáchal; súd je pritom viazaný výrokom, nie odôvodnením trestného rozhodnutia.

Z výroku o vine však treba vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu aj skutkovú časť s
tým, že rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa (R
22/1979). Rozsah tejto viazanosti je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu
zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie civilného súdu o uplatnenom nároku (viď uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/101/2012 zo dňa 27.07.2015). Rozsah viazanosti všeobecného súdu

rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch,
v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými,
respektívepodstatnýmiprerozhodnutievobčianskoprávnomkonaní,nemožnoobmedziťlennazáveryo
protiprávnom konaní, t.j. o spáchaní trestného činu a o tom, kto ho spáchal (R 77/2011, nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/2011 zo dňa 23.11.2011). S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR

odvolací súd uvádza, že nejde o porušenie § 193 CSP, pokiaľ civilný súd nad rámec skutkovej a právnej
časti výroku trestného rozsudku (obsahujúcej vyhodnotenie z trestnoprávnych hľadísk) vezme na zreteľ
aj niektorú ďalšiu okolnosť, ktorá je významná zo súkromnoprávnych aspektov (viď R 12/2017, rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/223/2016 zo dňa 26.01.2017). Osobitne významná pre rozhodnutie
v konaní je skutočnosť, že nešlo o skutkovú alebo právne obdobnú otázku, ale o jednu a tú istú otázku,

ktorúvrámcisvojhorozhodovaniariešilisúdyvskoršomtrestnomkonaní.Pokiaľvšeobecnýsúdvkonaní
posudzujeurčitúotázkuakootázkupredbežnú,ktorábolaakopredbežnáotázkaposudzovanáužvinom
skoršom konaní, v zásade nemôže dôjsť pri rovnakej argumentácii strany sporu k odlišnému záveru,
keďže je v súlade s princípom právnej istoty, tvoriacim súčasť práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, aby sa súdy v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii s totožnými

námietkami vznesenými v spore vysporiadali rovnako. Všeobecný súd nemôže bez ďalšieho dôjsť k
skutkovým alebo právnym záverom odlišným od záverov vyslovených trestným súdom, obzvlášť za
stavu, keď strany v civilnom procese boli tiež účastníkmi trestného konania, čo by v konečnom dôsledkubolo v rozpore s princípom právnej istoty (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/4/2019
zo dňa 11.12.2019).

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a to, že zo skutkových a právnych
záverov vyjadrených vo výrokovej časti rozhodnutí trestných súdov (sp.zn. PK-1T/9/2019 a sp.zn.
PK-1T/20/2020) vyplýva, že konateľ žalobcu, JUDr. W. B. a žalovaný v 1. rade predstierali vystavenie,
avalovanie a indosácie zmenky tak, že ako dátum vystavenia na zmenke uviedli 11. jún 2000, hoci
bola skutočne vystavená po roku 2013, s najväčšou pravdepodobnosťou v roku 2016, teda v čase, keď

žalovaný v 1. rade už nebol oprávnený konať v mene žalovaného v 2. rade.

Z hľadiska formálnej platnosti je zmenku uplatnenú v tomto spore potrebné považovať za platnú, pretože
obsahuje všetky podstatné náležitosti vlastnej zmenky podľa Čl. I § 75 ZZŠ. O materiálnej platnosti
zmenkových právnych úkonov však hovoriť nemožno, keďže v danom prípade chýba zložka vážnosti
vôle žalovaného v 1. rade (ako vystaviteľa zmenky) zmenkovo sa zaviazať. Nedostatok vážnosti vôle je

okolnosť zakladajúca neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Právny úkon nie je vykonaný
vážne, pokiaľ podľa objektívnych okolností daného prípadu konajúci nechcel vyvolať následky, ktoré s
takýmto prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú. Ak sa pri právnom úkone zdanlivo prejavuje
vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav,
ide o nedostatok vážnosti vôle. Nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť právneho

úkonu v zmysle § 37 ods. 1 OZ (viď R 12/2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/223/2016
zo dňa 26.01.2017). Ak právny úkon nebol vykonaný slobodne a vážne, je v zmysle § 37 ods. 1 OZ
absolútne neplatným a preto nemôže dôjsť ani k vzniku zmenkového záväzku (viď Kovařík, Z., Zákon
smenečný a šekový, Komentář, 6. dopl. vydání, Praha: C. H. Beck, 2014, s. 5, prípadne Jablonka, B.,
Zákon zmenkový a šekový, Komentár, Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 52). Uvedená skutočnosť

nespôsobuje neplatnosť samotnej zmenky, ale podpis žalovaného v 1. rade na zmenke nemôže byť
materiálne záväzný.

K absencii zložky vážnosti vôle žalovaného v 1. rade zmenkovo sa zaviazať pri podpise zmenky odvolací
súd poukazuje zhodne so súdom prvej inštancie (viď č.l. 115 s. sp., bod 14. napadnutého rozhodnutia),

že v rámci trestného konania bolo vykonané dokazovanie, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný PhDr.
Q. R., ktorý sporné zmenky vystavil v čase medzi rokom 2013 a 2016 v žiadnom prípade nechcel byť
zo zmenky zaviazaný, nemal v úmysle zmenkovú sumu zaplatiť, teda nemal v úmysle vystaviť zmenku
pravú, z ktorej by bol zmenečne zaviazaný, ale jeho úmyslom a cieľom bolo prostredníctvom falošnej,
vymyslenej,neexistujúcejzmenkyodčerpaťfinančnéprostriedkyodspoločnostiMarkíza-Slovakia,spol.

sr.o.,pričomnatakejtonepravejzmenkeuviedoldátumnezodpovedajúcirealite,neexistujúcezmenkové
sumy a neexistujúce indosamenty (viď uznesenie NS SR sp. zn. 4To/7/2020 zo dňa 12.01.2021).

Pre podpis zmenkového ručiteľa (avalistu) na zmenke z hľadiska formálnej platnosti, ako aj z hľadiska
jeho materiálnej záväznosti platia rovnaké pravidlá ako pri podpise vystaviteľa zmenky (Čl. I § 75,

Čl. I § 7 a § 8 ZZŠ). V mene právnickej osoby koná štatutárny orgán alebo za ňu koná zástupca.
Na to, aby išlo o podpis právnickej osoby na zmenke, musí byť popri vlastnoručnom podpise osoby
konajúcej v mene právnickej osoby uvedené označenie právnickej osoby. Formálne platný a materiálne
zaväzujúci podpis právnickej osoby teda z podstaty veci pozostáva z dvoch zložiek, a to označenia
právnickej osoby minimálne jej názvom a podpisu osoby oprávnenej v jej mene konať. Pri podpisovaní

zmeniek právnickými osobami je tak nevyhnutné, aby z podpisu na zmenke jednoznačne vyplývalo,
že ide o konanie štatutárneho orgánu v mene právnickej osoby. Skutočnosť, či fyzická osoba bola
skutočne oprávnená zmenku menom právnickej osoby, resp. za ňu podpísať, spravidla nevyplýva z
obsahu zmenky, ale napr. z údajov obsiahnutých v obchodnom registri (rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 29Cdo 3180/2011 zo dňa 28.03.2012).

V prípade podpisu žalovaného v 2. rade pod doložkou per aval chýba materiálna zložka jeho podpisu,
a to podpis osoby oprávnenej konať v mene žalovaného. Žalobcom predložená fotokópia zmenky
síce obsahuje údaj o vystavení zmenky 11. júna 2000 (zmenka neobsahuje údaj o dátume podpisu
avalistickej doložky), avšak z rozhodnutí trestných súdov je zrejmé, že žalovaný v 1. rade sa v mene

žalovaného v 2. rade na zmenku pod doložkou per aval v skutočnosti podpísal najskôr až po roku
2013. Z výpisu z obchodného registra mal súd za preukázané, že žalovaný v 1. rade bol konateľom
žalovaného v 2. rade v období od 11.11.1993 do 27.11.2002, s dátumom skončenia funkcie konateľa
04.11.2002, preto sa tak žalovaný v 1. rade na zmenku v mene žalovaného v 2. rade podpisoval až včase, keď už nevykonával funkciu konateľa žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade tak v čase podpisu
zmenky nebol osobou oprávnenou konať v mene žalovaného v 2. rade, a preto žalovaného v 2. rade
nemohol účinne zmenkovo-právne zaväzovať podľa Čl. I § 31 ZZŠ v spojení s Čl. I § 7 ZZŠ. V konaní

zároveň nebolo tvrdené a ani preukázané, že by oprávnenie žalovaného v 1. rade zmenkovo-právne
zaväzovať žalovaného v 2. rade ako avalistu alebo inak za neho konať, vyplývalo z iného dôvodu (napr. z
plnomocenstva). Odvolací súd v nadväznosti na vyššie uvedené konštatuje, že žalovaný v 2. rade sa ako
avalista uplatnením námietky materiálnej vady zmenkového záväzku - neexistencie jeho zaviazanosti za
zaplatenie zmenky z titulu avalu úspešne ubránil proti záväzku vyplývajúcemu zo zmenečného ručenia.

Odvolací súd poukazuje zhodne so súdom prvej inštancie (viď bod 12. napadnutého rozhodnutia),
že v rámci trestného konania bolo vykonané rozsiahle znalecké dokazovanie k podpisom, k ich
časovej väzbe a k ich súvislostiam, v nadväznosti na čo špecializovaný trestný súd konštatoval, že pri
zoradení sporných podpisov medzi podpisové rady z rôznych časových období, pri vývine podpisov
pri dlhšom časovom období, sporné podpisy PhDr. Q. R. boli vyhotovené po roku 2013, pričom medzi

podpismi na zmenkách a porovnávacím materiálom z roku 2000 je významný rozdiel v písmovom
obraze podpisov, morfológii, charaktere väzby v uhle sklonu úvodných písmen a morfologickej variabilite
záverečných morfologických konštrukcií, a teda sporné podpisy spadajú do variačnej šírky podpisov
znakov porovnávacieho materiálu, teda vyhotovených po roku 2013. V odôvodnení rozsudku ďalej
špecializovaný trestný súd poukázal aj na odborné stanovisko vypracované v civilnom konaní pre

Okresný súd Bratislava V - odborné stanovisko č. 03/2018 zo dňa 13.03.2018, z ktorého vyplynul záver,
že na základe výsledkov porovnávania sporných a porovnávacích podpisov je veľmi nepravdepodobné,
žeoriginályspornýchzmeniek,ktorýchkópieboliskúmané,bolipodpísanéPhDr.Q.R.vroku2000stým,
žetotoodbornévyjadrenieboloodobrenéajsprávouexpertaX.A..Zároveňbolvcivilnomkonanípoužitý
aj znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva s doplnením, ktorý konštatuje podobný záver. Čo sa

týka podpisov Mgr. X. Z., zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ zo dňa 26.10.2018 vyplýva najužšia
časová väzba, pričom vyhotovenie podpisov bolo špecifikované na roky 2014 - 2016. Špecializovaný
trestný súd dospel k záveru, že po pospájaní všetkých odborných záverov bez ohľadu na to, či ide o
znalecké posudky alebo expertné správy vo forme listín, ani jeden z nich nehovorí v prospech tvrdení
obžalovaných (pozn. teda, že by boli zmenky vystavené dňa 11.06.2000), ale boli vystavené po roku

2013, s najväčšou pravdepodobnosťou v roku 2016 (viď č.l. 72 s. sp.).

Za daného stavu veci s prihliadnutím na princíp viazanosti vyplývajúci z § 193 CSP odvolací súd zastáva
názor, že vo vzťahu k vykonávaniu dokazovania v danom spore v súčasnosti objektívne neexistuje
potreba ďalšieho doplnenia dokazovania, a to vzhľadom na závery odborných skúmaní a znaleckých

dokazovaní realizovaných a vyhodnocovaných v rámci trestného konania, ktoré tvorili podklad pre záver
o vine a treste vyplývajúci z právoplatného rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku č. k.
PK-1T/9/2019-8620 zo dňa 27.02.2020 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4To 7/2020
zo dňa 12.01.2021.
Odvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.

38. K odvolacej námietke žalobcu ohľadom nevykonaného dokazovania odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že žalobca nepredložil v konaní originál zmenky, z ktorej odvodzuje svoj nárok v
konaní, čo konštatoval aj súd prvej inštancie v bodoch 36. a 37. napadnutého rozsudku (súd prvej
inštancie posudzoval vec z fotokópie zmenky), ďalej nepredložil žiadne konkrétne návrhy na doplnenie

dokazovania, ani neuplatnil nijaké iné relevantné prostriedky procesného útoku. V sporovom konaní sú
strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom
konaní (povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia) znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich
tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo

skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako
procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania.Dôsledkomtoho,žetvrdeniestranyniejepreukázané(vtomzmysle,žesúdhonepovažuje
za pravdivé), je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Procesná pasivita strany sporu má za následok, že
neuniesla dôkazné bremeno. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne

a to aj s poukazom na § 193 CSP a na vec sa vzťahujúcu judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného
súdu SR, pričom sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku so žalobou uplatneným nárokom v
intenciách procesného útoku žalobcu a procesnej obrany žalovaných dostatočným spôsobom. Odvolací
súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.39. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

40. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,
odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne
správne. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods.
1 a ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

41. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP a s § 262 ods. 1 CSP, a keďže žalovaný v 2. rade bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací
súd mu priznal voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalovanému v 1. rade aj napriek jeho plnému úspechu v spore

odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal, keďže z obsahu spisu vyplýva,
že mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli (viď rozhodnutie č. R 72/2018 uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 8/2018).

42. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/ a e/ CSP).