Rozsudok – Majetok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 1, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/152/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323011399
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2323011399.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a Mgr. Stanislava Kováča (sudca spravodajca), v trestnej veci obžalovaného A.
B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona,
o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 11T/90/2023 zo
dňa 18.09.2024, na verejnom zasadnutí konanom v Trnave dňa 01.04.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovanému

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., hlásený trvalý pobyt D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody,

ukladá

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. l), § 37 písm. m) a § 38 ods. 2

Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 5, § 41 ods. 1, ods. 2 a § 42 ods. 1 Trestného zákona, súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 10 (desať) mesiacov, za súčasného zrušenia výroku
o treste podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu
Pezinok sp. zn. 46T/59/2023 zo dňa 10.01.2024, právoplatný toho dňa, ako aj ďalších rozhodnutí na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

III. Podľa § 319 Trestného poriadku zamieta odvolanie obžalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods.
1 písm. a), písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len
“TZ“) spolupáchateľstvom podľa § 20 TZ na tom skutkovom základe, že

dňa 03.05.2023 v čase od 01:00 hod. do 05:30 hod. v obci Veľký Grob z areálu družstva a spoločnosti

AGROPEK-TEAM, spol. s r.o. na adrese Veľký Grob č. 455, po predchádzajúcej dohode s obžalovaným
E. F., ktorého prítomnosť na skutku či vina zaň nebola dosiaľ vyslovená žiadnym právoplatným súdnym
rozhodnutím, bez použitia násilia vnikli do neuzamknutej haly cez zadné dvere, z ktorej odcudzili z
používanej zváračky zn. MEZ Brumov typ WTL 315-30 prívodný el. kábel dlhý 10 m a zváracie kábleo dĺžke 20 m, 1 ks zváračka ČKD Praha typ KS 250-R, zo zváračky rovnakého typu odcudzili medený
transformátor, následne obžalovaný 2. A. B. poškodil zámok na plechových dverách šatne, z ktorej
neboli odcudzené žiadne veci, z budovy č. 14 v rovnakom areáli, ktorá je schátraná a neuzamknutá

následne odcudzili zo starých svetiel 4 ks malých medených transformátorov a 1 ks transformátor zo
starej telefónnej ústredne, z tehlovej budovy za maštaľami odcudzili 1 ks veľký deónový istič a 2 ks malé
deónové ističe, na hale s obilím poškodil obžalovaný 2. A. B. plechovú výplň na bráne, cez ktorú sa
následne dostali dovnútra haly, kde z palety odcudzili cca 500 m medeného trojžilového káblu 3xl,5 mm,
z miešačky a stroja na pelety odcudzili prívodný kábel, z neuzamknutej miestnosti, ktorá sa nachádza

v hale s obilím odcudzili 1 ks akumulátorový fukár zn. LUX TOOLS typ: A-LS-2X20/15A a 1 ks malá
gola sada 1/2 col, následne prešli do zadnej haly, ktorá je predelená pletivovým plotom, kam sa dostali
takým spôsobom, že obžalovaný 2. A. B. do pletivového plotu vystrihol dieru, následne z tejto zadnej
haly odcudzili medený transformátor so zváračky typu ČKD Praha typ KS - 250R,1, ktorým konaním
bola spôsobená spoločnosti AGROPEK-TEAM, spol. s r.o., IČO: 34 108 408, so sídlom Veľký Grob č.
455, škoda odcudzením predmetných vecí vo výške 1.585,60 eur a škoda poškodením vecí - 1 ks visiaci

zámok, 1 ks plechová výplň a 5m pletivový plot, vo výške 270,- eur podľa odborných vyjadrení.

Za to mu súd uložil podľa § 188 ods. 2 TZ, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 42 ods. 1, §
41 ods. 1, ods. 2 a § 39 ods. 5 TZ súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 10
mesiacov so zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. b) TZ, pri zrušení výroku o treste podľa § 42 ods. 2 TZ

uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 46T/59/2023 zo dňa 10.01.2024,
právoplatný toho dňa.

Proti tomuto rozsudku podali v lehote odvolanie obžalovaný aj prokurátor proti výroku o treste.

Obžalovaný svoje odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 11.10.2024. Uložený
trest sa mu javí neprimerane vysoký napriek jeho mimoriadnemu zníženiu. Trest uložený Okresným
súdom Pezinok sp. zn. 46/59/2023 – 217 vo výmere 4 roky a 8 mesiacov je na jeho nápravu
dostatočný a preto malo dôjsť k upusteniu od uloženia súhrnného trestu. Súd mu neuznal poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. n) TZ z dôvodu, že nepomáhanie objasňovania trestnej činnosti nevykonával

aktívnejšie. Podľa svojho názoru však postupoval v rámci svojich schopností a možností, pred súdom
urobil vyhlásenie a preto má za to, že naplnil poľahčujúcu okolnosť aj podľa § 36 písm. n) TZ. Vzhľadom
na uvedené žiada upustiť od uloženia súhrnného trestu.

Prokurátor odvolanie odôvodnil podaním doručeným dňa 22.10.2024. Výrok o treste nepovažuje za

zákonný a správny, pretože ním boli porušené ust. § 38 TZ účinného do 05.08.2024 a uložený trest
nebol aplikovaný v rámci trestnej sadzby. Podľa § 38 ods. 5 TZ účinného do 05.08.2024 sa pri
opätovnom spáchaní zločinu zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby o jednu polovicu. Obžalovaný bol
pred prejednávanou trestnou vecou odsúdený rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 46T/59/2023
zo dňa 10.01.2024 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) TZ a bol mu uložený

nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, čiže bol právoplatne odsúdený
podľa TZ účinného do 05.08.2024. Aj napriek ust. § 2 ods. 1 TZ o časovej pôsobnosti, vo vzťahu
k skôr uloženému trestu neprichádza do úvahy opätovné preskúmavanie druhu a výmery uloženého
trestu. Vzhľadom na uvedené nie je možné pri ukladaní súhrnného trestu automaticky vychádzať
z novelizovaných ustanovení TZ a okresný súd aplikoval nesprávne znenie § 38 ohľadom zvýšenia

dolnej hranice trestnej sadzby. Je treba vychádzať z ustanovení TZ účinného do 05.08.2024 a podľa
§ 38 ods. 5 zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu polovicu. Navrhuje preto napadnutý rozsudok
zrušiť vo výroku o treste a uložiť zákonný trest.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 16.01.2015.

Nesúhlasí s výškou trestu a považuje ho za nespravodlivý.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátorky krajskej prokuratúry,
obžalovaného a jeho obhajcu. Obe strany zotrvali na podanom odvolaní.

Krajský súd, ako odvolací súd podľa § 315 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších
prepisov (ďalej len „TP“), nezistil dôvody na zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 TP ani pre
zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 TP. Následne v zmysle § 317 ods. 1 TP preskúmal zákonnosťa odôvodnenosť výroku o treste napadnutého rozsudku v rozsahu vytýkanom odvolaním, ako aj
v rozsahu chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 TP.

Po preskúmaní obsahu spisového materiálu krajský súd dospel k zisteniu, že okresný súd na hlavnom
pojednávaní vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre objektívne a zákonné rozhodnutie a strany
nenavrhli vykonať žiadne ďalšie dôkazy.

Okresný súd nepochybil ani pri určený druhu trestu a trestnej sadzby, v ktorej mohol trest ukladať. Keďže

obžalovaný spáchal stíhaný trestný čin skôr, ako bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu Pezinok sp.
zn. 46T/59/2023 zo dňa 10.01.2024, právoplatný toho dňa, uložil mu správne súhrnný trest pri zrušení
výroku o treste v uvedenom rozhodnutí, ktorým mu bol uložený podľa § 188 ods. 2, § 36 písm. l), § 37
písm. m), § 38 ods. 2 a § 39 ods. 4 TZ nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 56 mesiacov
so zaradením do stredného stupňa stráženia.

Súd ukladal obžalovanému súhrnný trest za spáchanie stíhaného prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1
TZ a súbežného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 2 TZ, v zmysle § 41 ods. 1 TZ v zákonnej sadzbe za
trestný čin z nich najprísnejšie trestný, ktorým je zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 TZ vo výmere 7 až 12
rokov. Následne správne postupoval, keď najprv v zmysle § 38 ods. 3 TZ pre opätovné spáchanie zločinu
zvýšil dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou

zákonom ustanovenej trestnej sadzby na 8 rokov a 8 mesiacov, potom v zmysle § 41 ods. 2 TZ pre
ukladanie trestu za dva úmyselné trestné činy, z ktorých jeden je zločinom, zvýšil hornú hranicu trestnej
sadzby o jednu tretinu na 16 rokov, a napokon pre vyhlásenie viny mohol ukladať trest odňatia slobody
znížený o jednu tretinu pod upravenú dolnú hranicu trestnej sadzby, teda od 5 rokov, 9 a 1/3 mesiaca.
Pritom nemohol v zmysle § 42 ods. 2 TZ ukladať trest miernejší ako bol uložený skorším rozsudkom

Okresného súdu Pezinok sp. zn. 46T/59/2023 zo dňa 10.01.2024, právoplatný toho dňa, ktorým bol
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 56 mesiacov s výkonom v strednom stupni stráženia.

Nemožno súhlasiť s odvolaním obžalovaného, aby mu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu.
V zmysle doterajšej rozhodovacej praxe (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Tdo 61/2021

zo 17. marca 2022) za dostatočný nemožno považovať trest uložený skorším rozsudkom, ktorý by
súd pokiaľ ide o druh a výmeru, nemohol uložiť za situácie, keby rozhodoval v spoločnom konaní o
zbiehajúcich sa trestných činoch (R 39/1971). Aj pri upustení od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 TZ
platia všeobecné zásady ukladania trestov pokiaľ ide o výmeru trestu (§ 34 TZ), pričom je predovšetkým
nutné prihliadnuť na povahu a závažnosť prejednávanej, ako aj predchádzajúcej trestnej činnosti,

pomery páchateľa a možnosti jeho nápravy, a to aj s ohľadom na skutočnosť, ak doposiaľ vykonaný trest
uložený predchádzajúcim rozhodnutím, plní svoj účel. Tiež platí, že postavenie obvineného v prípade
súhrnného a úhrnnému trestu by malo byť v zásade rovnaké. Inými slovami povedané, pri ukladaní
súhrnného trestu by mal byť obvinený v rovnakom postavení z hľadiska „prísnosti“ trestu, ako v prípade,
keby sa o všetkých trestných činoch spáchaných obvineným vo viacčinnom súbehu rozhodovalo v

jednom konaní a bol mu za ne ukladaný úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 TZ.

Z vyššie uvedeného vyplýva záver, že ak obžalovanému v tejto trestnej veci nemožno uložiť za stíhaný
trestný čin súhrnný trest odňatia slobody vo výmere kratšej ako 5 rokov, 9 a 1/3 mesiaca, pretože by išlo
o trest nezákonný (uložený pod modifikovanú trestnú sadzbu pri prevahe priťažujúcich okolností), potom

ani nemožno pôvodne uložený 56 mesačný (t. j. 4 roky a 8 mesiacov) trest odňatia slobody považovať
za ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný a postupom podľa § 44 TZ upustiť od
jeho uloženia tak, ako to navrhuje obžalovaný.

Odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa o nepriznané poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.

n) TZ. Vykonané dokazovanie nepreukazuje žiadnu aktívnu činnosť obžalovaného pri napomáhaní v
objasňovaní trestnej činnosti. Samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou
podľa § 36 písm. n) TZ. Aby bolo možné zohľadniť v prospech páchateľa (procesne ako obvineného) aj
poľahčujúcuokolnosťpodľapísmenan),musíksamotnémupriznaniusapristúpiťuvedenieúdajov,ktoré
umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní,

poprípade aktívna účasť obvineného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch (rekonštrukcia,
vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste činu). Taká súčinnosť musí byť poskytnutá orgánom
prípravného konania, nakoľko už tie musia objasniť čin (a to aj procesným dokazovaním, vedeným v
zmysle § 2 ods. 10 TP, nie len „operatívne“) do tej miery, aby mohla byť podaná obžaloba alebo návrh naschválenie dohody o vine a treste. Súd potom prejednáva vec ako spor medzi obžalobou a obhajobou,
podľa zásad kontradiktórneho procesu, aj keď v aktuálnej právnej úprave sčasti modifikovaných, najmä
možnosťou súdu vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli (§ 2 ods. 11 TP) (stanovisko trestnoprávneho

kolégia NS SR 44/2017).

Na základe prezentovaných úvah odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného podané do výroku
o treste ako nedôvodné a odvolanie zamietol.

Za čiastočne dôvodné vyhodnotil odvolací súd odvolanie prokurátora do výroku o treste v neprospech
obžalovaného. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom prokurátora o aplikácii zákona účinného v čase,
kedy bol právoplatný predchádzajúci rozsudok. V zásade platí, že súdy rozhodujú podľa aktuálne
účinných právnych predpisov. Výnimku z tejto všeobecnej zásady predstavujú prechodné ustanovenia,
a v prípade TZ aj špecifické ustanovenie o časovej pôsobnosti zákona, vyjadrené v § 2 TZ. Na základe
týchto výnimiek môže dôjsť k „obživnutiu“ častí zrušených predpisov a ich aplikácii na vybrané situácie.

V danom prípade však aplikáciu TZ účinného pred 05.08.2024 podľa § 2 ods. 1 TZ vylučuje skutočnosť,
že táto aplikácia nie je pre páchateľa priaznivejšia. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy by totiž
v zmysle § 38 ods. 5 dochádzalo k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby o jednu polovicu, a nie
o jednu tretinu, ako v prípade aktuálne účinnej a na prípad aplikovanej právnej úpravy podľa § 38 ods. 3.
Zároveň ani prechodné a záverečné ustanovenia neupravujú použitie iných právnych predpisov na danú

situácie. Okresný súd preto postupoval správne, keď trest ukladal podľa aktuálneho znenia TZ, ktorý je
pre páchateľa priaznivejší. Stále bol pritom obmedzený ust. § 42 ods. 2 TZ o nemožnosti uložiť miernejší
trest,akovskoršomrozhodnutí.Súdvšakniejeoprávnenýpriukladanísúhrnnéhotrestuneprávaťchyby
alebo nezákonnosť trestu uloženého skorším rozhodnutím, na čo slúžia opravné prostriedky, ktoré mal
k dispozícii aj prokurátor.

Odvolací súd sa však stotožnil s podaným odvolaním prokurátora v časti, že uložený trest je neprimerane
mierny. Obžalovaný má v registri trestov 10 záznamov, počínajúc od roku 1996, prevažne za majetkovú
trestnú činnosť (krádeže). Pred spáchaním stíhaných skutkov však bol rozsudkom Okresného súdu
Pezinok sp. zn. 38T/80/2016 zo dňa 23.02.2017, právoplatný toho dňa, uznaný vinným zo spáchania

zločinu lúpeže § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) TZ, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, ktorý vykonal dňa 23.11.2021. Ani výkon tohto trestu (v poradí
4. nepodmienečného trestu odňatia slobody) nemal na obžalovaného prevýchovný účinok a krátko po
prepustení sa dopustil recidívy zločinu lúpeže. Za tejto situácie je mylné domnievať sa, že na nápravu
páchateľaadosiahnutieúčelutrestubudepostačovaťuloženietrestunasamotnejdolnejhranicizníženej

trestnej sadzby, najmä keď hornú hranicu predstavuje výmera až 16 rokov. Aj odvolací súd je názoru,
že priznanie obžalovaného je vhodné zohľadniť a ukladať trest mimoriadne znížený, ale iba mierne vo
výmere 6 rokov a 10 mesiacov.

Keďže obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu

odňatia slobody za úmyselný trestný čin, naposledy vo veci odsúdenia Okresného súdu Pezinok sp.
zn. 38T/80/2016 zo dňa 23.02.2017, vykonal dňa 23.11.2021, zaradil ho súd na jeho výkon do ústavu
so stredným stupňom stráženia.

Pre uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o treste v zmysle § 321 ods.

1 písm. e) TP zrušil a podľa § 322 ods. 3 TP vo veci sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

Rozsudok bol vo všetkých výrokoch prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.