Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoCsp/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120201072
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5120201072.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Jozefa Turzu,
v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 3, Bratislava - Ružinov, IČO: 31
335 004, proti žalovanej: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. G. XXX, právne zastúpená:
Mgr. Peter Arendacký, advokát so sídlom H. XX, I., J. zaplatenie 20.126,89 EUR s príslušenstvom, na
odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 46Csp/4/2020-296 zo 14. februára 2024,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku III. ostáva nedotknutý.

Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu mení tak, že žalobu zamieta.

Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej v rade 1/ (odvolacím súdom označenej ako
„žalovaná“)povinnosťzaplatiťžalobcovisumu16.622,82EURspolusúrokomzomeškaniavovýške5%
ročne z tejto sumy od 06.11.2018 do zaplatenia (výrok I.). Ďalej rozhodol, že v rozsahu plnenia žalovanej
v rade 1/ podľa tohto rozsudku zaniká povinnosť plnenia pôvodného žalovaného v rade 2/ K. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, uložená mu v platobnom rozkaze Okresného súdu Žilina sp.
zn. 46Csp/4/2020-39 zo dňa 20.02.2020, právoplatného dňa 17.03.2020 a v rozsahu plnenia pôvodne
žalovaného v rade 2/ K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, v zmysle platobného rozkazu
Okresného súdu Žilina sp. zn. 46Csp/4/2020-39 zo dňa 20.02.2020, právoplatného dňa 17.03.2020,
zaniká povinnosť plnenia žalovanej v rade 1/ podľa tohto rozsudku (výrok II.). Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol (výrok III.). Žalobcovi priznal voči žalovanej v rade 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu
61,20 % (výrok IV.).

2. Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal aby súd uložil žalovanej A. B., ako žalovanej v rade
1/ a K. B., ako žalovanému v rade 2/, povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 20.126,89
EUR spolu s 5,49 % ročným úrokom za úver zo sumy 18.398,83 EUR od 06.11.2018 do zaplatenia
a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 20.126,89 EUR od 06.11.2018 do zaplatenia. Uplatnený
nárok odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení, ktorú uzatvoril so žalovanými v rade
1/ a 2/ dňa 11.03.2015 poskytol žalovaným ako solidárnym dlžníkom mimoriadny medziúver vo výške

19.200,- EUR, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 117,82
EUR na účet konta stavebného sporenia vždy do 15. dňa príslušného mesiaca. Žalovaní porušili
zmluvne dohodnuté podmienky, dostali sa do omeškania so splácaním splátok úveru, preto pristúpil
k jeho predčasnému zosplatneniu. Žalovaná istina predstavuje rozdiel medzi výškou poskytnutéhoúveru a výškou zistenou zúčtovaním konta sporenia pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Zároveň si
žalobca uplatňoval zmluvný úrok z istiny po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a úrok z omeškania
z celkového dlhu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.

3. Okresný súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. 46Csp/4/2020 z 20.02.2020, proti
ktorému podala žalovaná v rade 1/ odpor. Žalovaný v rade 2 / odpor proti platobnému rozkazu nepodal.
Platobný rozkaz voči žalovanému v rade 2/ nadobudol právoplatnosť dňa 17.03.2020. Predmetom
ďalšieho konania súdu bol nárok žalobcu špecifikovaný v žalobe voči žalovanej – A. B.. Okresný súd

s ňou konal pod označením „žalovaná v rade 1/“, keďže v konaní ostala už iba jediným subjektom na
žalovanej strane, odvolací súd považoval za nadbytočné uvádzať pri jej označení číslovku „1/“ a označil
ju ako „žalovanú“.

4. Okresný súd nárok žalobcu právne posudzoval podľa ustanovení zákona č. 310/1992 Zb.
o stavebnom sporení v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, ust. § 497 zák.

č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník , § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 53c, § 54a, § 100 ods. 1, § 101,
§ 103, § 517 ods.1 veta prvá, ods. 2, § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „OZ“),
ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch. Na základe vykonaného dokazovania mal
preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou a K. B. bola uzatvorená zmluva o úvere,

právny vzťah založený predmetnou zmluvou vyhodnotil ako spotrebiteľský.

5. Keďže žalovaná vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku, okresný súd sa najskôr zaoberal
posúdením jej dôvodnosti. Žalovaná tvrdila, že žalobca si mohol uplatniť žalovanú istinu titulom
bezdôvodného obohatenia, nakoľko suma jej bola poskytnutá na základe zmluvy, ktorej znenie je

v rozpore s ust. § 53c OZ, t. j. veľkosť písma v písomnom vyhotovení úverovej zmluvy bola v rozpore
s § 1b Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Okresný súd ustálil, že predmetná zmluva o úvere z tohto
dôvodu nie je neplatná a vzhľadom na túto okolnosť, argumentáciu žalovanej 1/, že ide o nárok z titulu
bezdôvodného obohatenia, ktorý je premlčaný, nepovažoval za dôvodnú.

6. Žalovaná ďalej argumentovala, že žalobca pri uzavieraní predmetnej zmluvy neskúmal s odbornou
starostlivosťou jej schopnosti ako spotrebiteľa, splácať úver, teda bonitu dlžníka. Okresný súd vychádzal
zo zistenia, že pri poskytnutí úveru bol so žalovanou, ako aj K. B., žalobcom spísaný formulár o ich
príjmoch a záväzkoch. Z jeho obsahu vyplýva, že celkové mesačné splátky dlžníkov sú vo výške 338,-
EUR, ostatné záväzky v sume 122,85 EUR mesačne. Údaj o príjme je uvedený s poznámkou SZČO.

Pokiaľ žalovaná namietala, že v čase poskytnutia zmluvy bol jej príjem 50,- EUR, toto tvrdenie nijakým
spôsobom nepreukázala a tiež ani neuviedla pri vyplnení žiadosti o úver. K námietke, že žalovaná
predmetný formulár nepodpísala, okresný súd uviedol, že podpísanie formulára nie je vyžadované
zákonom. Na základe týchto zistení, nevzhliadol žiadne pochybenie žalobcu pri skúmaní bonity
žalovanej a pôvodného žalovaného 2/ pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere.

7. Žalovaná namietala uvedenie nesprávnej výšky celkovej sumy nákladov, ktoré je dlžník – spotrebiteľ
povinný zaplatiť. Túto námietku považoval okresný súd za dôvodnú. Vychádzal zo zistenia, že žalobca
žalovanej formálne poskytol finančné prostriedky vo výške 19.200,- EUR, avšak v dôsledku následného
odpočítania poplatku za poskytnutie úveru a nákladov úhrady poplatku za vklad do katastra, s týmito

finančnými prostriedkami žalovaná (a žalovaný v rade 2/) nemohli disponovať. V skutočnosti im bola
ako úver poskytnutá suma nižšia, než ktorá bola deklarovaná v zmluve. Navyše v dôsledku navýšenia
celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru nemohla byť potom ani správne vypočítaná
výška RPMN. Tento nedostatok náležitosti zmluvy spočívajúci v nesprávnej výške celkovej sumy
nákladov, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zakladá

bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

8.Okresnýsúdpretopriznalžalobcoviibarozdielmedziposkytnutýmúveromaužzaplatenýmisplátkami
vo výške 16.222,82 EUR. Zároveň žalobcovi priznal aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
z tejto sumy, a to od 06.11.2018 , t. j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru. Keďže voči pôvodne

žalovanému v rade 2/ nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť a záväzok žalovanej a žalovaného
vrade2/jesolidárny,súdtútosolidárnosťvyjadrilvovýrokuII.napadnutéhorozsudku.Otrováchkonania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
Pri percentuálnom určení úspechu žalobcu vo výške 80,60 % a neúspechu vo výške 19,40 %, stanovilčistý úspech žalobcu vo výške 61,20 %, ako rozdiel medzi percentuálnym vyjadrením jeho úspechu
a neúspechu žalobcu, v rozsahu ktorého priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania.

9. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná
a žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol,
alternatívne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Žalovaná uviedla, že podstata sporu spočívala v posúdení otázky, či má žalobca právo vyhlásiť
predčasnú splatnosť úveru. Uviedla, že existenciu tohto práva namietala a argumentovala naplnením

podmienok ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého nie je možné predčasné
zosplatnenie úveru v prípade, že veriteľ poruší ust. § 7 ods. 1 predmetného zákona, t. j. že s odbornou
starostlivosťou neposúdi schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý spotrebiteľský úver. K tvrdeniu
okresného súdu, že nijakým spôsobom nepreukázala svoj príjem uviedla, že predložila listinné dôkazy –
daňovépriznaniezarok2014,zktoréhouvedenáskutočnosťvyplývala.Zároveňodkazovalaajnasúdne
konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 25C/9/2018, v ktorom bol preverovaný jej mesačný

príjem za rok 2014 a bolo zistené, že tento dosahoval 50,87 EUR. Ďalej poukázala na to, že pokiaľ ide
o splácanie úveru bol veriteľ povinný skúmať bonitu u obidvoch dlžníkov, to znamená aj u pôvodného
žalovaného v rade 2/, ktorý výšku svojho príjmu rovnako preukázal daňovým priznaním za rok 2014,
podľa ktorého jeho príjem dosahoval 358,02 EUR. K vypísanému formuláru o príjmoch a záväzkoch,
ktorý okresný súd považoval za preukázanie skúmania bonity zo strany žalobcu uviedla, že podpis

je základnou podmienkou každého písomného právneho úkonu, teda aj predmetného formulára. Ak by
aj súd nepovažoval žiadosť za právny úkon je nutné konštatovať, že bez podpisu žiadateľov nemohlo
byť preukázané, že údaje, ktoré tento formulár obsahuje, skutočne poskytli priamo žiadatelia. Z obsahu
tohto formulára je zrejmé, že neobsahuje údaj o výške mesačného príjmu ani jej osoby, ani pôvodného
žalovaného v rade 2/. Nie je potom zrejmé ako mohol okresný súd dospieť k záveru, že žalobca

konal s odbornou starostlivosťou pri skúmaní ich bonity. Ďalej poukázala na to, že ku dňu spísania
tvrdenej žiadosti o úvere žalobca disponoval zistením z registra úverových dlžníkov o tom, že bola,
ako aj žalovaný 2/, úverovou dlžníčkou úverového dlhu v nemalej výške u viacerých existujúcich
„živých“ úverových vzťahov, ktorej skutočnosti nevenoval žalobca náležitú pozornosť. Okrem toho bol
povinný zisťovať aj údaje z nebankového registra úverových dlžníkov. Žalovaná uviedla, že ku dňu

poskytnutia predmetného úveru so žalovaným v rade 2/ spoločne splácali už existujúce úvery spolu
s mesačnou splátkou 185,68 EUR. Z predložených daňových priznaní bolo preukázané, že jej príjem
nespĺňa ani len podmienky životného minima. Pokiaľ by aj vychádzal žalobca z výšky spoločného
mesačného príjmu oboch manželov 408,89 EUR a mesačných splátok už existujúcich úverov 185,68
EUR, zostatok príjmu by tak predstavoval sumu 223,31 EUR. Ich výsledná bonita pri odpočítaní

mesačných splátok existujúcich úverov a životného minima by predstavovala mínusovú položku 113,07
EUR, teda v žiadnom prípade nespĺňali podmienky pre poskytnutie úveru s mesačnou splátkou 117,82
EUR. Žalobca tiež nezisťoval ich pasíva a výdaje, čo vyúsťuje k záveru, že nekonal s odbornou
starostlivosťou vyžadovanou od neho ako veriteľa podľa ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Na tento nedôsledný postup veriteľa – žalobcu tak dopadá sankcia vymedzená v ust. § 11 ods.

2cit.zákona,ženiejeoprávnenývyžadovaťodspotrebiteľajednorazovésplateniedlhuspotrebiteľského
úveru. Tiež jej vek, ako aj vek pôvodne žalovaného v rade 2/ v čase poskytnutia úveru a dojednanú
dobu trvania jeho splácania, prevažne v ich dôchodkovom veku, kedy výška starobných dôchodkov
ešte nebola známa, zakladalo určitú mieru rizikovosti, a preto mal aj v tomto prípade žalobca postupovať
s ešte väčšou odbornou starostlivosťou. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia Súdneho

dvora EÚ, z ktorých vyplýva povinnosť súdu ex offo posúdiť skúmanie bonity klienta a vyžadovať
preukázanie jej skúmania v rámci súdneho konania.

10. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej, ktoré bolo urobené elektronickou formou
a doručené okresnému súdu dňa 05.04.2024 navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu

ako vecne správny potvrdil. K odvolaniu žalovanej uviedol, že v ňom absentujú odvolacie dôvody
vymedzené zákonom. Rozhodnutie okresného súdu považuje za nesprávne avšak subjektívna
nespokojnosť s rozhodnutím ešte nezakladá ňou uvedené odvolacie dôvody. K námietke skúmania
bonity žalovanej uviedol, že jej platobnú schopnosť si riadne preveril lustráciou príslušných registrov.
V čase podpisu zmluvy sa riadil aktuálnym znením zákona č. 129/2010 Z. z. a bonitu skúmal v súlade

vtedy platnými právnymi predpismi. Žalovaná v žiadosti o úver uviedla, že je vydatá, má jedno
nezaopatrené dieťa, pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba, pričom v čase poskytnutia úveru
nemala prevádzkovanie živnosti ukončené ani pozastavené. Zároveň vykonal aj lustráciu v príslušnombankovom registri. S uvedenými skutočnosťami sa okresný súd dostatočne v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia vysporiadal, vykonal všetky dôkazy potrebné na rozhodnutie vo veci.

11. Ďalšie vyjadrenia sporových strán odvolaciemu súdu predložené neboli.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu
a z dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a po nariadení odvolacieho pojednávania
a zopakovaní dokazovania (§ 385 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II.

a závislom výroku o trovách konania III. podľa § 388 CSP zmenil tak ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

13. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sa nestotožňuje s námietkou žalobcu
vo vyjadrení k odvolaniu, a to že v podanom odvolaní absentuje vymedzenie odvolacích dôvodov.
Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania (§ 124 CSP v spojení s čl. 11 Základných zásad CSP)

dospelodvolacísúdkjednoznačnémuzáveru,žežalovanásvojeodvolanieodôvodňujetým,žesúdprvej
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP)
a vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. písm. h/ CSP). V konkrétnostiach súdenej veci namieta, že
skutkové zistenia týkajúce sa skúmania bonity jej osoby ako aj osoby pôvodne žalovaného v rade 2/ zo
strany žalobcu s odbornou starostlivosťou tak ako to ustálil okresný súd, nemá v podstatnej časti oporu

vo vykonanom dokazovaní. Zároveň namietala, že skutkový stav, ktorý bol ustálený okresným súdom
bol nesprávne právne posúdený, pokiaľ na jeho základe dospel k záveru, že zo strany žalobcu došlo
k skúmaniu bonity s odbornou starostlivosťou.

14. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy

o stavebnom sporení (11.03.2015) veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťouschopnosťspotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýchúver,pričomberiedoúvahynajmädobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa ods. 2 cit. ust., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje, potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté
právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených
osobitným zákonom.

15. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o stavebnom sporení (11.03.2015), ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1,
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez

akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a o rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

16. Cieľom ust. § 7 a § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je, že veriteľ je pri posúdení
úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy

avýdavky,takiskutočnosti,ktorémožnonazákladeinformáciídostupnýchpriuzavretízmluvysvysokou
mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer
medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení
bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru. Pre účely posúdenia
splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je

smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom
žalobca pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Dôsledkom podcenenia bonity nie je
neplatnosť zmluvy, ale neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť
s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.

17. Odvolací súd vo veci nariadil odvolacie pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie
oboznámením sa so zmluvou o úvere č. 3097994 4 03 z 11.03.2015, žiadosťou o úvere, dátami dopytu,
výpisu z registra klientskych informácií a kontraktov. Zo zmluvy o úvere okrem iného vyplýva, že v čl.
VII. bod 7.7 dlžník vyhlasuje, že ku dňu podpisu tejto zmluvy nie je voči nemu vedené žiadne súdne,správne, reštrukturalizačné, konkurzné, exekučné konanie ani súdny výkon rozhodnutia, ani neexistuje
žiadny exekučný titul, na základe ktorého by takéto konania mohli byť proti nemu vedené a ani sa
nevedie výkon záložného práva na predmet zabezpečenia tohto úveru. Ďalej v bode 7.12 udeľuje dlžník

súhlas s tým, aby Sociálna poisťovňa poskytla veriteľovi jeho osobné údaje v nasledovnom rozsahu: či
je zamestnaný, u akého zamestnávateľa, a na základe akého pracovno-právneho vzťahu, dobu trvania
zamestnania a poistenie, výšku vymeriavacieho základu u všetkých alebo jednotlivých zamestnávateľov
a priemernú výšku vymeriavacieho základu, či je poberateľom invalidného dôchodku. Zo žiadosti o úver
bez záložného práva v bode III. označenom „Bonita“ je vyznačené krížikom, že bola preverená z úveru

v inej banke, konštatuje sa v nej, že žalovaná je vydatá, má 1 nezaopatrené dieťa, pri položke Ostatné
záväzky u žalovanej 122,85 EUR a pri položke I. L. M. F. N. 122,33 EUR a pri položke Zostatok 0,52
EUR. Pri položke Čistý mesačný príjem je uvedené SZČO. V rovnakej kolónke pri osobe spoludlžníka
K. B. sú uvedené pri položke Doterajšie záväzky v F. 118,- EUR, Budúca splátka v F. 117,- EUR,
ďalšie údaje nie sú uvedené. Z výpisu z Registra klientskych informácií týkajúcich sa žalovanej, v časti
Kontrakty je označená ako typ operácie splátkové – žiadosť 1, odmietnuté 2, existujúce 1, ukončené 1.

Pri kreditných kartách a stavebných úveroch je uvedené existujúce 1, ukončené 1. Bližšie ku splátkovým
kontraktom je uvedené, že celkové mesačné splátky predstavuje 338,- EUR. Pokiaľ ide o žiadosť
žalovanej o poskytnutie úveru, nie je ňou podpísaná, avšak žalovaná nepoprela, že by tam uvádzané
údaje neboli pravdivé, resp. že by ich nebola žalobcovi poskytla. Uvedené teda svedčí v prospech
záveru, tak ako to uvádzala žalovaná v podanom odvolaní, že žalobca jej poskytol úver napriek tomu, že

vôbecnemalzistenúvýškujejpríjmovavýdavkov.Nepostačuje,akbolozisťovanélenúverovézaťaženie
žalovanej, bez zistenia jej príjmov a výdavkov nemožno dospieť k inému záveru len takému, že žalobca
nedôsledne a nesprávne vyhodnotil bonitu žalovanej . Ďalej je potrebné poukázať na to, že z výpisu zo
SRBI vyplýva, že žalovaná mala existujúci úver, už uvedená skutočnosť mala byť spôsobilá priviesť
žalobcu k pochybnosti o tom, či bude schopná splácať úver, o ktorý požiadala spolu so žalovaným

2/. Za nedostačujúce považuje odvolací súd preverovanie bonity žalovanej prostredníctvom reportu
zo SRBI, pretože tam uvedené informácie nepostačujú na zistenie komplexných údajov k posúdeniu
bonity žiadateľa o úver. Žalobca neskúmal výdavky žalovanej (minimálne na stravu, lieky, bývanie).
Nemožno súhlasiť s jeho názorom, že skúmanie bonity bolo dostatočné, z vykonaného dokazovania
nevyplýva, že mal preukázaný príjem žalovanej, ani spoludlžníka žalovaného 2/. Aj táto okolnosť

vedie odvolací súd k záveru, že nejde o konanie s odbornou starostlivosťou, v prípade, keď žalobca
tieto rozhodujúce skutočnosti neoveril. Bez overenia príjmov rovnako aj výdavkov žalobca nemohol
objektívne posudzovať celkovú sociálno-ekonomickú situáciu žalovanej a spoludlžníka žalovaného
v rade 2/. Iba ich vzájomným porovnaním je možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je dostatočne solventný
a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne v období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť

svoje záväzky. Vyhodnotenie skúmania bonity žalovanej zo strany žalobcu odvolací súd považoval za
formalistické, preto žalobca nemôže úspešne namietať, že konal s odbornou starostlivosťou.

18. Ako vyplýva zo zopakovaného dokazovania, overenie bonity žalovanej ako dlžníčky zo strany
žalobcu nebolo dostatočné. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti.

Žalobca nepreukázal, že mal príjem žalovanej zistený a preukázaný hodnovernými dokladmi napriek
tomu, že jej poskytoval úver. Žalobca sa nezaujímal, aké má žalovaná výdavky na živobytie a či jej teda
zostáva dostatok finančných prostriedkov na splácanie úveru. V konaní žalobca nepreukázal splnenie
si povinnosti uloženej mu v us.t § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže žalobca hrubo
porušil zákonom stanovenú povinnosť, v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sa úver

považuje za bezúročný a bez poplatkov a zároveň v zmysle § 11 ods. 1 tohto zákona nie je možné ho
predčasne zosplatniť.

19. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd nesprávne na základe
vykonaného dokazovania posúdil skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo k skúmaniu bonity žalovanej

s odbornou starostlivosťou a dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že bolo možné úver predčasne
zosplatniť. Odvolací súd dospel k právnemu záveru, že úkon žalobcu zosplatnenie úveru je v rozpore
s ust. § 11 ods. 2 veta prvá zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto podľa § 39 Občianskeho
zákonníkajeabsolútneneplatný.Nazákladeuvedenéhopretožalobuzamietol.Vtejtosúvislostizároveň
odvolací súd zdôrazňuje, že nemohol žalobcovi priznať nárok na úhradu splátok splatných ku dňu

rozhodnutia súdu, nakoľko žaloba a nárok uplatnený v žalobe nebol skutkovo vymedzený ako nárok
na zaplatenie splatných splátok úveru. Pokiaľ by odvolací súd takto postupoval, prekročil by návrh
žaloby a porušil by zásadu ne ultra petitum a právo žalovanej na spravodlivý proces (viď rozhodnutieNajvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 z 12.02.2024). Na základe týchto záverov odvolací súd
rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II. zmenil a žalobu aj v tejto časti zamietol.

20. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP rozhodol o trovách celého, t. j. prvoinštančného ako aj odvolacieho konania. Keďže
v konečnom dôsledku žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, v konaní bola úspešná žalovaná, preto
jej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %.

21. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).