Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 28C/51/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324203414
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Detvaiová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2324203414.5

Uznesenie

Okresný súd Galanta v sporovej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX,
C., zast.: JAVOR – TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará vajnorská cesta 37, Bratislava,
IČO: 36 264 750 proti odporcovi: C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho a nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia odmieta.

III. Odporcovi sa nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ návrhom na vydanie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, doručeným

tunajšiemu súdu dňa 17.9.2024, žiada, aby súd zriadil v prospech navrhovateľa záložné právo k
nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcu, nachádzajúcim sa v k. ú. E. F., obec E. F., G. E. F., ktoré sú
zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor ako parc. E-KN č. XXXX/
X - orná pôda o výmere 1169 m2 a parc. E-KN č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 547 m2 a na LV
č. XXXX ako parc. C-KN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 742 m2, parc. C-KN č. XXX/
X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 800 m2, parc. C-KN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 211 m2, parc. C-KN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2, stavba s.č. XXX
- rodinný dom - postavený na parc. č. XXX/X- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 211 m2, stavba bez
s.č. - iná budova - postavená na pare. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m; a to na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa na náhradu trov konania vedeného pred Okresným
súdom Galanta pod sp. zn. XXX/XX/XXXX voči odporcovi ako dlžníkovi, do najvyššej hodnoty istiny,
do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje v sume 52.523,58 Eur, resp. aby nariadil neodkladné opatrenie,

ktorým by odporcovi zakázal nakladať s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej a zároveň, aby súd zakázal odporcovi nakladať s vecami, právami
alebo inými majetkovými hodnotami ako aj s peňažnými prostriedkami v jeho vlastníctve, vedenými v
banke alebo pobočke zahraničnej banky pôsobiacej na území Slovenskej republiky do výšky 52.523,58
Eur, s výnimkou nakladania s vecami, právami alebo inými majetkovými hodnotami, ktoré nepodliehajú
exekúcii alebo sú z exekúcie vylúčené, alebo na ktoré je exekúcia neprípustná a priznať navrhovateľovi

náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Navrhovateľ v odôvodnení návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia
uviedol, že na tunajšom súde podal odporca v postavení žalobcu dňa 6.2.2004 žalobu, ktorou sa
od navrhovateľa ako žalovaného 1 domáhal náhrady škody. Podaním z 22.4.2014 podal navrhovateľ
(ako žalovaný 1) návrh na doplnenie medzitýmneho rozsudku, ktorým sa domáhal, aby súd Okresný

súd Galanta vydal podľa § 166 ods. 2 CSP dopĺňací rozsudok, ktorým sa rozsudok Okresného súdu
Galanta č.k. XXX/XX/XXXX-XXX z 3.3.2014 dopĺňa tak, že súd návrh žalobcu voči žalovanému 1zamieta. Dopĺňacím rozsudkom č.k. XXX/XX/XXXX-XXX z 2.6.2014 Okresný súd Galanta rozhodol tak,
že medzitýmny rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. XXX/XX/XXXXX-XXX z 3.3.2014 sa doplňuje
týmto výrokom: Zodpovednosť žalovaného 1 za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku

- motorového vozidla Seat Alhambra, evidenčné číslo C. z dopravnej nehody zo dňa 5.2.2002 nebola
preukázaná.Podanímz10.7.2015navrhovateľakožalovaný1vyčíslilpožadovanúnáhradutrovkonania
v právnej veci vedenej pred Okresným súdom Galanta pod č. k. XXX/XX/XXXX na sumu 51.128,23
Eur. Uznesením č.k. XXX/XX/XXXX-XXX z 5.12.2015 Okresný súd Galanta rozhodol tak, že konanie vo
vzťahu k žalovanému 1 (navrhovateľovi) zastavuje. Žalovanému 1 náhradu trov konania nepriznáva.

Dňa 11.11.2015 podal žalovaný 1 (navrhovateľ) proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. XXX/XX/
XXXX-XXX z 5.10.2015 odvolanie. Krajský súd Trnava uznesením č.k. 2260/17/2024-1013 z 29.5.2024
rozhodol tak, že zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade
trov konania tak, že žalovanému 1 (navrhovateľovi) priznal voči žalobcovi (odporcovi) nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu. Podaním z 17.7.2024 navrhovateľ doplnil vyčíslenie uplatneného nároku
na náhradu trov konania. Odporca podal dňa 4.9.2024 na Okresnom súde Galanta dovolanie proti

uzneseniu Krajského súdu v Trnave č.k. 22Co/17/2024-1013 z 29.5.2024. Odporca dňa 9.9.2024
podal na Katastrálnom odbore Okresného úradu Galanta návrh na povolenie vkladu vlastníckeho
práva titulom darovacej zmluvy pre nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, nachádzajúce sa v k.ú. E. F.,
obec E. F., okres Galanta zapísané na LV č. XXX. Navrhovateľ sa domáha vydania neodkladného
opatrenia, ktorým žiada odporcovi uložiť, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, a to z

dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Existencia exekučného titulu v čase rozhodovania o nároku
na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zákonnou podmienkou úspešnosti návrhu. Súd môže
neodkladným opatrením poskytnúť navrhovateľovi ochranu z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie aj
v prípade, ak je nárok, ktorého uspokojenie má byť predmetom ohrozenej exekúcie ešte iba v štádiu
prebiehajúceho konania vo veci samej. V odôvodnených prípadoch nemusí byť takáto pohľadávka ani

riadne uplatnená. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a
kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, 1540 s.) Obava z ohrozenia exekúcie
je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne
úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná
obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Navrhovateľa však nemožno v štádiu konania o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia generálne zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel
dlžníka smerujúci k ohrozeniu exekúcie. ( Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, 1540
s.) Vzhľadom na vyššie uvedené, právo navrhovateľa na náhradu trov konania je nielen osvedčené, ale
vyššie citovaným uznesením Krajského súdu Trnava uznesením č.k. 22Co/17/2024-1013 z 29.5.2024

o ňom bolo už právoplatne rozhodnuté (toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 8.7.2024). Je teda
nielen osvedčené, ale právoplatne rozhodnuté vyššie citovaným súdnym rozhodnutím o tom, že
právo navrhovateľa voči odporcovi na náhradu trov konania v prejednávanej veci je dané v celom
rozsahu. Rovnako tak je osvedčená výška požadovanej náhrady trov konania, ktorá vyplýva jednak
z navrhovateľom ako žalovaným 1 predloženého vyčíslenia z 17.7.2024, pričom však potrebné uviesť,

že výšku trov konania súd určuje podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. z hodnoty predmetu sporu, úkonov
právnej pomoci a iných trov strán konania, a teda konajúci súd vie aj sám podľa samotného obsahu
spisu, v rovine hodnoverného osvedčenia dôvodnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana,
preskúmať dôvodnosť tohto nároku v rozsahu potrebnom na vydanie navrhovaného rozhodnutia, a to
bez toho, aby tým prejudikoval samotné rozhodnutie o výške trov konania. Navrhovateľovo právo na

náhradu trov konania voči odporcovi, ktoré je dané, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté je tým
nárokom, ktorému má byť poskytnutá ochrana, pričom hodnoverne a dostatočným spôsobom osvedčil
jeho existenciu ako aj výšku, ktorá vyplýva z vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a je preukázaná samotným
obsahom spisu v prejednávanej veci vo vzťahu k uplatnenej náhrade trov konania podaním z 17.7.2024.
Osvedčenie dôvodnosti tohto nároku neprejudikuje prípadné rozhodnutie o výške trov konania.

3. Dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov a obavu o ohrozenie výkonu exekúcie vidí
navrhovateľ aj v konaní odporcu. Z plomby vyznačenej na LV č. XXX pre k.ú. E. F. je nielen osvedčená
obava, že odporca sa bude zbavovať majetku, t.j. že exekúcia bude ohrozená, ale táto obava je priamo
preukázaná. O to viac, že je preukázané nielen to, že odporca už vykonal právny úkon, ktorým scudzuje

nehnuteľný majetok vo svojom výlučnom vlastníctve, z ktorého by právo navrhovateľa mohlo byť v
exekúcii uspokojené, ale aj to, že týmto právnym úkonom je darovacia zmluva ako bezodplatný prevod,
t.j. odporca sa zbavuje svojho majetku bez náležitého protiplnenia. Z povahy darovacej zmluvy ako
povinne bezodplatného právneho úkonu vyplýva, že týmto úkonom prichádza k výraznému zmenšeniumajetku odporcu. Odporca hoci je vlastníkom predmetných nehnuteľností zapísaných na príslušnom
LV č. XXX od roku 2008, t.j. už 16 rokov, náhle po vydaní rozhodnutia, ktorým bola navrhovateľovi
priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %, pocítil potrebu (bezprostredne po tom, ako takéto

rozhodnutie prevzal a podal voči nemu dovolanie) uvedené nehnuteľnosti bezodplatne previesť na inú
(pravdepodobne blízku) osobu darovacou zmluvou. Bezodkladnosť potreby úpravy pomerov vyplýva z
tej skutočnosti, že v súčasnosti prebieha na Okresnom úrade Galanta, katastrálny odbor konanie o vklad
darovacej zmluvy pod H./XXXX, pričom povolením vkladu vlastníctva obdarovaného príde k zmenšeniu
majetku odporcu bez náležitého protiplneniu a k zmareniu judikovaného práva navrhovateľa na náhradu

trov konania. Je síce pravdou, že odporca disponuje aj ďalším majetkom, a to nehnuteľnosťami
zapísanými na LV č. XXXX nachádzajúcimi sa v k.ú. E. F., avšak uvedené nehnuteľnosti sú zaťažené
ťarchou - záložným prvom v prospech Slovenská sporiteľňa a.s. Na jednu stranu je tak existencia
tejto ťarchy pravdepodobným dôvodom, prečo odporca nepristúpil aj k scudzeniu tohto majetku. Na
stranu druhú, existencia odporcovho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX pre k.ú.
E. F. neoslabuje obavu z ohrozenia exekúcie. Podľa § 61q Exekučného poriadku, exekúciu na záloh

možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí.
Na nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX preto nie je možné viesť exekúciu pre vymoženie pohľadávky
navrhovateľa, ktorý nie je záložný veriteľom. Je teda osvedčená dôvodnosť práva navrhovateľa na
náhradu trov konania voči odporcovi v rozsahu 100 % ako aj jeho približná výška, o ktorej musí vo
veci konajúci súd rozhodnúť, ako aj tá skutočnosť že už došlo a naďalej dochádza (prebieha konanie o

návrhu na vklad darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností) ku konaniu odporcu, ktorým zmenšuje svoj
majetok, čo vyvoláva obavu z ohrozenia prípadného výkonu exekúcie. Zriadenie záložného práva na
prevádzaný majetok odporcu tak iba v rozsahu právoplatne priznaného nároku na náhradu trov konania
zabezpečíuspokojenietohtoužprávoplatnepriznanéhoprávanavrhovateľavočiodporcovi,ktorémutým
znemožní vykonaním bezodplatného scudzovacieho právneho úkonu zmariť výkon tohto práva. Zároveň

nariadením zabezpečovacieho opatrenia - zriadením záložného práva nepríde k narušeniu právnej istoty
medzi odporcom ako darcom a treťou osobou ako obdarovaným. Táto tretia osoba plnenie od odporcu
ako od darcu prijíma bezodplatne, a teda ani nariadením zabezpečovacieho opatrenia ani jeho výkonom
nemôže prísť k zmenšeniu jej majetku, nakoľko za prevádzané nehnuteľnosti nezaplatila primeranú,
či ani zjavne neprimerane nízku kúpnu cenu, ani neposkytla ako odplatu akékoľvek iné plnenie, čo je

pojmovým znakom darovacej zmluvy. K uspokojeniu pohľadávky navrhovateľa pri výkone záložného
práva môže prísť maximálne do hodnoty samotného zálohu, t.j. majetku, ktorý bez prijatia protihodnoty
scudzuje odporca a ktorý bez vynaloženia protiplnenia do svojho vlastníctva prijíma tretia osoba ako
obdarovaný, a teda zriadenie záložného práva súdom, ani jeho realizácia navrhovateľom sa nemôže
negatívne prejaviť v majetkovej sfére odporcom obdarovanej osoby. Nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia - zriadenie záložného práva súdom k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX pre k.ú. E. F. zároveň
v zmysle § 61q Exekučného poriadku založí postavenie navrhovateľa ako záložného veriteľa, čo mu
umožní sa v rámci výkonu exekúcie domáhať vedenia exekúcie aj na tieto nehnuteľnosti, na čo by
inak nemal právo bez súhlasu skoršieho záložného veriteľa. Uvedené nemení následky priority zápisu
jednotlivých záložných práv, iba dáva navrhovateľovi právne postavenie, ktoré mu umožňuje domáhať

sa uspokojenia svojho práva aj výkonom exekúcie na tieto nehnuteľnosti.

4. Navrhovateľ podáva návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako aj návrh na vydanie
neodkladného opatrenia súčasne z viacerých dôvodov. Dôvodom na vydanie tak zabezpečovacieho
ako aj neodkladného opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ preukázal

právoplatným rozhodnutím existenciu právneho vzťahu medzi ním a odporcom, ktorého obsahom je
právo navrhovateľa na náhradu trov konania a povinnosť odporcu tieto trovy konania navrhovateľovi
zaplatiť. Trovy konania predstavujú peňažnú pohľadávku, avšak doteraz nebolo rozhodnuté o jej výške.
Ak by teda súd nemal za to, že nateraz sú splnené zákonné podmienky pre vydanie zabezpečovacieho
opatrenia - zriadenie záložného práva, môže prísť k záveru o splnení podmienok na vydanie

neodkladného opatrenia. Navrhovateľ sa zároveň domáha vydania neodkladného opatrenia v rozsahu
širšom, aký umožňuje zabezpečovacie opatrenie. V rozsahu, v akom súd dospeje k názoru, že účinky
neodkladného opatrenia je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktoré nariadi, môže potom
návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietnuť. Hodnota práva navrhovateľa na náhradu trov
konania,ktorémumábyťposkytnutáochranaaktorévnávrhuosvedčilniejecelkomzjavneneprimeraná

hodnote nehnuteľností, ktorými má byť zabezpečené. Rovnako tak nie je známy iný majetok odporcu, z
ktorého by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky navrhovateľa. Nakoľko v súčasnosti výška pohľadávky
nie je daná a táto vznikne v budúcnosti, najvyššou hodnotou istiny, do ktorej navrhovateľ navrhujepohľadávku zabezpečiť je suma 52.523,58 Eur, nakoľko nie je predpoklad, že právo navrhovateľa na
náhradu trov konania by mu bolo priznané v rozsahu vyššom, ako si sám uplatnil.

5. Navrhovateľ ako dôkazy k návrhu na zriadenie zabezpečovacieho a nariadenie neodkladného
opatrenia priložil LV č. XXX a LV č. XXXX pre k. ú. E. F..

6. Uznesením č. k. XXX/XX/XXXX – XX zo dňa 6.11.2024 tunajší súd I. výrokom návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia odmietol, II. výrokom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

odmietol a III. výrokom odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

7. Predmetné uznesenie napadol žalobca odvolaním z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d)
CSP. Žalobca v odvolaní okrem iného uviedol, že vydaním namietaného uznesenia prišlo k odňatiu
práva navrhovateľa konať pred súdom a toto rozhodnutie nevydal zákonný sudca, čím sú dané vyššie
namietané vady konania. Navrhovateľ neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia je vo veci jeho

návrhu riadne procesne zastúpený. Zapísanie veci do nového registra nekonštituuje povinnosť na
predloženie splnomocnenia, pokiaľ návrh podával vo veci, v ktorej udelil splnomocnenie na svoje
zastupovanie, na čo výslovne v návrhu odkázal. Zároveň však zapísanie veci pod novú spisovú značku
malo za následok porušenie jeho práva na zákonného sudcu. Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, nikoho
nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. Pokiaľ súd prvej inštancie

ako dôvod nesplnenia procesných podmienok s následkom odmietnutia podania dôvodil nedostatkom
splnomocnenia právneho zástupcu navrhovateľa, v dôsledku čoho podanie odmietol, jeho postup
nebol správny. Navrhovateľ navrhol, aby Krajský súd v Trnave uznesenie Okresného súdu Galanta
č.k. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 6.11.2024 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením sp. zn.: 21Co/17/2025 – 55 zo

28.2.2025 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Odvolací súd dospel k záveru, že v čase rozhodovania okresného súdu neexistoval dôvod
na odmietnutie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia a postup súdu
nebol správny, nakoľko plnomocenstvo zo dňa 9.6.2011 zodpovedá požiadavkám riadne udeleného
plnomocenstva i n zastupovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia,

z obsahu spisu nevyplýva, že bolo odvolané alebo vypovedané, keď iba neuvedenie spisovej značky
(XXX/XXX/XXXX) toto nediskvalifikuje. Odvolací súd zároveň dal do pozornosti prvoinštančnému súdu,
že základným zákonným predpokladom pre nariadenia neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia
je aj zrozumiteľný a materiálne vykonateľný petit, teda presné a jednoznačné vymedzenie toho, čoho
sa strana nariadením neodkladného opatrenia domáha. Petit návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia musí byť za každých okolností vymedzený tak, aby v prípade núteného výkonu rozhodnutia
nevznikli akékoľvek pochybnosti o charaktere požadovaného nároku a jeho špecifikovateľnosti po
kvantitatívnej a kvalitatívnej stránke. Odvolaciemu súdu sa javí, že tieto podmienky však návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia v časti zákazu nakladať s vecami, právami alebo inými majetkovými
hodnotami ako aj s peňažnými prostriedkami C. D., vedenými v banke alebo pobočke zahraničnej

banky pôsobiacej na území Slovenskej republiky nespĺňa. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie,
v intenciách pokynov odvolacieho súdu, posúdiť samotné znenie navrhovaného petitu neodkladného
a zabezpečovacieho opatrenia (z hľadiska jeho určitosti), predložené dôkazy a vyhodnotiť ich s
uvedením argumentačného základu vyhodnotenia hodnoverného osvedčenia nároku, ktorému sa má
poskytnúť procesná ochrana, vychádzajúc z právneho posúdenia predpokladov vzniku hmotnoprávneho

nároku. Ako aj potreba neodkladnej úpravy pomerov ako ďalšia zo zákonom stanovených podmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia, zahŕňajúca prvok naliehavosti a nevyhnutnosti, bude posúdená
súdom prvej inštancie tak, aby právnym úvahám zodpovedali skutkové zistenia osvedčené účastníkmi
konania. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia je pritom potrebné skúmať všetky zákonom stanovené
predpoklady v zmysle § 324 CSP a nasl. (vrátane subsidiariti v zmysle § 324 ods. 3 CSP) ako aj pasívnu

vecnú legitimáciu. Odvolací súd zároveň uložil prvoinstančnému súdu rozhodnúť o náhrade trov celého
konania (prvoinštančného i odvolacieho).

8. Súd ďalej konal v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu a uznesením č.k. XXX/XX/XXXX-
XX zo dňa 25.3.2025 vyzval žalobcu na odstránenie vád podania s tým, aby v časti zákazu nakladať

s vecami, právami alebo inými majetkovými hodnotami ako aj s peňažnými prostriedkami C. D.,
vedenými v banke alebo pobočke zahraničnej banky pôsobiacej na území Slovenskej republiky, presne
a jednoznačne vymedzil to, čoho sa nariadením neodkladného opatrenia domáha tak, aby nevzniklipochybnosti o charaktere požadovaného nároku. Súd súčasne žalobcu poučil, že ak v lehote 10 dní od
doručenia uznesenia návrh neopraví a nedoplní, súd podanie odmietne.

9. Žalobca v reakcii na výzvu súdu uviedol, že návrh považuje za jasným, určitý a zrozumiteľný. Zároveň
má za to, že nie je povinnosťou strany presne naformulovať petit rozhodnutia, pričom navrhovaný výrok
rozhodnutia, t.j. to, čoho sa navrhovateľ domáha musí vyplývať z obsahu podania aj bez presnej a
doslovnej formulácie petitu navrhovaného rozhodnutia. Rovnako tak z uznesenia súdu prvej inštancie
nie je zrejmé, v čom presne je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo

opraviť. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia si navrhovateľ žiadny nárok neuplatňuje, t.j.
žalobcovi nie je zrejmé aké pochybnosti o akom charaktere a akého požadovaného nároku by vôbec
mali vzniknúť. Pokiaľ ide o peňažné prostriedky a účty odporcu v banke, žalobcovi nie je a nemôže
byť bez porušenia bankového tajomstva poznateľné, na akých bankových účtoch, v akých bankách
alebo pobočkách zahraničných bánk a v akej výške má odporca peňažné prostriedky. Rovnako tak
navrhovateľ nemá prístup napr. do evidencie motorových vozidiel a pod. Pokiaľ teda výzva súdu prvej

inštancie smeruje k presnému označeniu majetkových hodnôt vo vlastníctve odporcu, ktoré majú byť
postihnuté zákazom nakladania, navrhuje súdu postup podľa § 190 CSP, čo je jediný možný spôsob,
ako navrhovateľ bez porušenia zákona môže špecifikovať konkrétne majetkové hodnoty, na ktoré sa
má navrhované neodkladné opatrenie vzťahovať. Rovnako tak navrhuje, pokiaľ sa vytýkaný nedostatok
podania týka vecí, práv a majetkových hodnôt vo vlastníctve odporcu, aby súd uložil odporcovi podľa

§ 190 CSP povinnosť urobiť o nich vyhlásenie. Žalobcovi nemôžu a nemajú ako byť tieto veci, práva
a majetkové hodnoty zrejmé tak, aby ich vedel individuálne označiť a zároveň, keby tomu tak aj v
čase podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia bolo, s ohľadom na dĺžku konania o návrhu
navrhovateľa (návrh navrhovateľ podával dňa 17.9.2024!) už skutkový stav môže byť zmenený. Pokiaľ
vytýkané nedostatky spočívajú v inej vade navrhovaného rozhodnutia, navrhovateľovi z odôvodnenia

uznesenia súdu prvej inštancie nie je zrejmé v čom presne je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné
a ako ho treba doplniť alebo opraviť a takáto iná vada z predmetného uznesenia nevyplýva.

10. Podľa § 123 ods. 2 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej,
ak to vyplýva z povahy veci. Ak má návrh na nariadenie neodkladného opatrenia charakter podania vo

veci samej, je súd povinný skúmať tento návrh z hľadiska jeho obsahových náležitostí, resp. vád a ak je
takýto návrh neúplný, alebo nezrozumiteľný, vyzýva navrhovateľa na odstránenie jeho vád. Dôsledkom
vád návrhu podľa § 327 CSP alebo neodstránených vád návrhu podľa § 129 CSP, pre ktoré nemožno v
konaní pokračovať, je odmietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Podľa § 124 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako ,,CSP“) každé
podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

12. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

13. Podľa § 129 ods. 1 a 3 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (ods. 1). Ak sa v lehote určenej

súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok
možno v konaní pokračovať (ods. 3).

14. Podľa § 132 ods. 1, 2 a 3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a

žalobný návrh (ods. 1). Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy (ods. 2). Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže
bez svojej viny pripojiť (ods. 3).

15. Podľa § 324 ods. 1, 2 a 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže

na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

18. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).

19.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti

alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

20. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

21. Podľa § 328 ods. 2, prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

22. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

23. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

24. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

25. V predmetnej veci sa navrhovateľ domáha toho, aby súd zriadil v jeho prospech záložné
právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve odporcu špecifikované v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia za účelom zabezpečenia svojho peňažného nároku (nároku na náhradu

trov konania), nakoľko z konania odporcu má za to, že môže dôjsť k znižovaniu majetku patriacemu
odporcovi.

26. Súd môže na návrh zriadiť zabezpečovacím opatrením záložné právo na veciach, právach, alebo
iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie peňažnej

pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva
môže nastať až potom, ako bola pohľadávka veriteľa právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Základným účelom zabezpečovacieho opatrenia, je dosiahnutie reálneho zabezpečenia peňažnej
pohľadávky veriteľa (navrhovateľa), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia – potencionálneho
oprávneného v exekučnom konaní. Už v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musia byť

osvedčené aspoň základné skutočnosti, a to existencia pohľadávky, ako i osvedčenie, že exekúcia tejto
pohľadávky bude ohrozená.

27. V predmetnej veci sa navrhovateľ domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na
nehnuteľnostiach odporcu z dôvodu, že existuje dôvodná obava, že budúca exekúcia je ohrozená.

Navrhovateľ dôvodí, že voči odporcovi má nie len osvedčený nárok na náhradu trov konania ale o nároku
na náhradu trov konania bolo aj právoplatne rozhodnuté (uznesením Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 22Co/17/2024-1013 zo dňa 29.5.2024, právoplatné dňa 8.7.2024) a výška požadovanej náhrady
trov konania vyplýva jednak z ním predloženého vyčíslenia trov konania a výšku trov konania určujesúd podľa vyhlášky č. 655/2004 z.z. z hodnoty predmetu sporu, úkonov právnej pomoci a iných trov
strán konania a teda je osvedčená výška požadovanej náhrady trov konania, ktorá vyplýva jednak
z navrhovateľom predloženého vyčíslenia zo dňa 17.7.2024, pričom výšku trov konania súd určuje

podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. z hodnoty predmetu sporu, úkonov právnej pomoci a iných trov strán
konania, a teda konajúci súd vie aj sám podľa samotného obsahu spisu, v rovine hodnoverného
osvedčenia dôvodnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, preskúmať dôvodnosť tohto nároku
v rozsahu potrebnom na vydanie navrhovaného rozhodnutia, a to bez toho, aby tým prejudikoval
samotné rozhodnutie o výške trov konania. Dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov a obavu

o ohrozenie výkonu exekúcie preukazuje plomba na základe H./XXXX (Darovacia zmluva) vyznačená
na LV č. XXX pre k. ú. E. F. bude ohrozená.

28. Navrhovateľ svoj peňažný nárok – náhradu trov konania vyčíslil vo výške 52.523,93 Eur. O výške trov
konania však nebolo doposiaľ rozhodnuté (čo uvádza aj samotný navrhovateľ vo svojom návrhu) a teda
navrhovateľ nemá voči odporcovi doposiaľ konkrétne špecifikovanú pohľadávku tak, aby bolo možné

identifikovať, že tento peňažný nárok je dôvodný. Z uvedeného dôvodu nie je teda ani možné dospieť
k záveru o možnosti ohrozenia exekúcie. Rozhodnutie súdu o priznaní nároku na náhradu trov konania
bez rozhodnutia o ich výške, len na základe navrhovateľom vyčíslenými trovami konania, nemožno
považovaťzapohľadávku,ktorejexekúciabudeohrozená.Niejepovinnosťousúdu,vkonaníozriadenie
zabezpečovacieho opatrenia vyčísliť výšku trov konania, za účelom vyhodnotenia opodstatnenosti

návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako sa navrhovateľ mylne domnieva. V návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť peňažná pohľadávka konkrétne špecifikovaná tak,
aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti
a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana vo vzťahu, ku ktorému môže byť
ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

29. Súd má za to, že vyčíslením trov konania právnym zástupcom navrhovateľa, navrhovateľ neosvedčil
predpoklad na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existenciu svojej pohľadávky vo výške
52.523,93 Eur, resp. osvedčenosť nároku vo výške 52.523,93 Eur a preto súd návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia k nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcu zapísaným na LV č. XXXX pre

k. ú. E. F. zamietol.

30.SúdzaktuálnehovýpisuLVč.XXXprek.ú.E.F.,vedenéhoOkresnýmúradomGalanta,katastrálnym
odborom zistil, že v čase vydania tohto rozhodnutia je výlučným vlastníkom nehnuteľností, vo vzťahu
ku ktorým žalobca žiada nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, I. C. D. H., nar. XX.XX.XXXX, E. F.

XXX, ktorá nehnuteľnosti nadobudla na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad H./XXXX bol povolený
dňa 4.10.2024, č. z. XXX/XXXX. Vzhľadom k tomu, že odporca v čase rozhodovania o zabezpečovacom
opatrení nebol vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, súd návrh navrhovateľa na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia týkajúcich sa nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, zamietol.

31. Súd v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu opätovne preskúmal návrh navrhovateľa na
nariadenie neodkladného opatrenia a po jeho opätovnom preskúmaní z hľadiska jeho obsahových
náležitostí, resp. vád, súd posúdil návrh navrhovateľa ako neurčitý. Z uvedeného dôvodu súd uznesením
č.k. XXX/XX/XXXX - XX zo dňa 25.3.2025 vyzval žalobcu na odstránenie jeho vád. Súd žalobcu zároveň
poučil, že ak v lehote 10 dní od prevzatia predmetného uznesenia podanie, resp. návrh nedoplní

(neopraví) v zmysle výzvy, súd nebude môcť v konaní pokračovať a podanie odmietne. Navrhovateľ
vstanovenejlehotepodanieneopravil,resp.nedoplnilavodpovedinavýzvusúdunavrhovateľvovzťahu
k petitu neodkladného opatrenia navrhol súdu postupovať v zmysle § 190 CSP.

32. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je povinnosťou súdu zisťovať majetok odporcu

za účelom špecifikovania petitu, aby spĺňal náležitosti vykonateľného petitu ako sa navrhovateľ
mylne domnieva. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného
procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti

a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho
nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými
prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Aplikuje sa pri tom striktná zodpovednosť
navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh.33. Navrhovateľom sformulovaný výrok je tak podľa názoru súdu neurčitý a nevykonateľný. V
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ síce uviedol, že zákaz nakladania sa

má týkať vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt ako aj peňažných prostriedkov vo vlastníctve
odporcu do výšky 52.523,58 Eur, riadne však nešpecifikoval akých vecí, práv a majetkových hodnôt
a peňažných prostriedkov vo vlastníctve odporcu sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týka.
Uvedenie spôsobilého predmetu neodkladného opatrenia, ktorého sa jeho žiadateľ domáha (tzv. petit
neodkladného opatrenia), musí byť presný, určitý a zrozumiteľný s poukazom na to, že súd musí presne

vedieť o čom má konať a rozhodnúť. Presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych
náležitostínávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,alejeajnevyhnutnýmpredpokladomtoho,aby
súdne rozhodnutie bolo z materiálneho hľadiska vykonateľné, a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca
sledoval podaním tohto návrhu. Keďže ide o také nedostatky návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, pre ktoré súd nemôže vecne rozhodnúť, teda bránia pokračovaniu v konaní a žalobca svoje
podanie neopravil, resp. nedoplnil v súlade s uznesením, ktorým ho súd vyzval na odstránenie vád

podania, súd postupoval v zmysle § 129 a 327 CSP a podanie odmietol.

34. O nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho konania súd rozhodol podľa
§ 255 ods. 1, § 396 ods. 3 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovanému ako strane, ktorá mala v konaní na
súde prvej inštancie a v odvolacom konaní plný úspech, súd nepriznal nárok na náhradu trov konania,

nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde
Galanta (§ 357 písm. d) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.