Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 24, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19Csp/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120203871
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4120203871.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale

bytom C. XXX/X, XXX XX B., zastúpená JUDr. Mgr. Máriou Kováčovou, advokátkou, IČO: 42 212 057,
so sídlom Pod Sokolom 12, 951 01 Nitrianske Hrnčiarovce, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia
s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom na Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie
neplatnosti právneho úkonu a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 8400045062 vo výške 1 500 eur – písomné oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi – zmluva o revolvingovom úvere č. 8400045062 zo dňa 7.6.2012,

na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 31.5.2012, medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a spotrebiteľom
a žalovaným ako veriteľom a dodávateľom je absolútne neplatná.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 40 eur titulom bezdôvodného obohatenia, a to
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd nárok žalobkyne na zaplatenie bezdôvodného obohatenia zamieta.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 330,53 eur titulom finančného zadosťučinenia,
a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

8 19Csp/26/2020

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 20.3.2020 domáhala, aby súd určil, že
Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 8400045062 vo výške 1 500 eur – písomné oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi – zmluva o revolvingovom úvere č. 8400045062 zo dňa 7.6.2012,
na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 31.5.2012, medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a spotrebiteľom
a žalovaným ako veriteľom a dodávateľom je absolútne neplatná. Ďalej sa domáhala zaplatenia
sumy 685,16 eur titulom bezdôvodného obohatenia a sumy vo výške 171,40 eur ako finančného
zadosťučinenia. Súčasne žiadala priznať jej náhradu trov konania.

2. V žalobe uviedla, že dňa 31.5.2012 požiadala žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 1 500
eur splatného v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur v písomnosti označenej ako „Žiadosť“. Ďalej
sa tu uvádza poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 eur, predpokladaná úroková sadzba úveru 70 %,predpokladaná RPMN 70 %, predpokladaná sadzba RPMN pri revolvingu 63,32 % a ročná úroková
sadzba revolvingu 76,21 %. V časti žiadosti označenej ako „údaje o schválenom revolvingovom úvere“
sa uvádza poskytnutá čiastka úveru 1 500 (bez uvedenia meny), splatnosť úveru (počet splátok) 42,

mesačná splátka úveru vrátane úrokov 64,29 eur, celková čiastka na zaplatenie 3375,54 eur, RPMN
68,27 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 eur, celková čiastka
pri revolvingu 1 928,88 eur, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 60,49 %, ročná úroková
sadzba 76,21 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9 %. Tieto údaje boli do žiadosti doplnené
ručne, bez účasti žalobkyne, z písomnosti nie je zrejmé kto a kedy tieto údaje doplnil, s určitosťou však

obsahom žiadosti neboli predtým, ako ju podpísala žalobkyňa. Žalovaný v písomnosti zo dňa 7.6.2012
žalobkyni oznámil, že schválil úver vo výške 1 500 eur so splatnosťou 42 mesiacov a výškou mesačnej
splátky 80,37 eur, pri splatnosti prvej splátky 16.7.2012 a poslednej splátky 16.12.2015, RPMN 68,27 %,
celková výška nákladov spotrebiteľa 3375,54 eur. Výška revolvingu je tu uvedená 902,92 eur, odplata
za poskytnutie služby 215,75 eur, ročná úroková sadzba 76,21 %. Žalobkyňa v žalobe poukazovala na
skutočnosť, že v skutočnosti jej bola reálne na účet poskytnutá suma vo výške 500 eur, pričom ona

žalovanému zaplatila sumu 2 685,16 eur a napriek tomu žalovaný tvrdí, že ona mu ešte dlží sumu
1 850,29 eur. Zmluvu o úvere č. 8400045062 považuje žalobkyňa za absolútne neplatnú z dôvodu
nedostatku písomnej formy zmluvy o úvere, z dôvodu, že žalovaný neprijal ofertu žalobkyne bez výhrad,
ako aj s poukazom na skutočnosť, že žalovaným vyčíslený úrok je možné považovať za civilnoprávnu
úžeru. Voči žalovanému sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 685,16

euruvádzajúc,žežalovanýjejcelkovoposkytolsumu2000euratitulomjehoplneniazaplatilažalobkyňa
sumu 2 685,16 eur (2 685,16 eur – 2 000 eur = 685,16 eur). Pretože zásah do práv žalobkyne zo strany
žalovaného bol reálny, s poukazom na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. si žalobkyňa uplatňuje
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 25 % z čiastky, ktorú na jej úkor žalovaný bez opory v
zákone získal, teda 25 % zo 685,16 eur, čo činí 171,40 eur.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na skutočnosť, že o nároku
veriteľa (žalovaného) zo zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500043377 bolo právoplatne rozhodnuté
rozsudkom zo dňa 13.5.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.10.2016 v rozhodcovskom konaní
sp. zn. 113/08/15 vedenom pred Slovenským arbitrážnym súdom, pričom tento rozhodcovský rozsudok

nebol napadnutý žalobou o jeho zrušenie podľa zákona č. 335/2014 Z. z. v zákonom určenej
lehote. Žalovaný poprel námietky žalobkyne o nedostatku písomnej formy zmluvy o úvere ako
aj o nedostatkoch jej obligatórnych náležitostí, poprel i tvrdenia žalobkyne o nesprávnosti RPMN
z dôvodu nezahrnutia odplaty v zmysle dobrovoľnej a individuálne dojednanej dohody o poskytnutí
služby. Odplata v zmysle dohody o poskytnutí služby je v zmluve zahrnutá a nachádza sa v bode

8 dohody. Žalovaný považuje dojednanú odplatu za primeranú a v súlade s právnou úpravou
platnou v čase poskytnutia úveru poukazujúc na priemernú výšku odplaty v danom období, ktorá
bola 46,52 %, pričom táto podľa žalovaného nebola podstatne prevýšená. Žalovaný poprel tvrdenia
žalobkyne ohľadom neplatnosti rozhodcovskej doložky ako aj o neplatnosti dohody o poskytnutí služby,
namietol premlčanie žalovaného nároku v rozsahu nad sumu 40 eur a poprel aj nárok žalobkyne na

zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 171,40 eur. Nárok žalobkyne na uplatnenie
primeraného finančného zadosťučinenia považuje žalovaný za uplatnený predčasne, pretože zákonom
stanovený predpoklad vyžaduje výrok súdu, v ktorom sa konštatuje porušenie práva spotrebiteľa, pričom
k takému doposiaľ nedošlo. Žalovaný poukazuje aj na duplicitné uplatňovanie nárokov žalobkyne a ďalej
tvrdí, že žalobkyňa na určení neplatnosti právneho úkonu nemá naliehavý právny záujem.

4. Súd prvej inštancie spor rozhodol rozsudkom č. k. 19Csp/26/2020-201 zo dňa 15.2.2021 tak, že
určil Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 8400045062 zo dňa 7.6.2012, na základe žiadosti
žalobkyne zo dňa 31.5.2012, medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a spotrebiteľom a žalovaným ako
veriteľom a dodávateľom za absolútne neplatnú (I. výrok). Ďalej súd zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobkyni sumu vo výške 40 eur titulom bezdôvodného obohatenia do 3 dní od právoplatnosti
predmetného rozsudku (II. výrok). Vo zvyšnej časti súd nárok žalobkyne na zaplatenie bezdôvodného
obohatenia zamietol (III. výrok). Súd ďalej žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu vo
výške 330,53 eur titulom finančného zadosťučinenia do 3 dní od právoplatnosti predmetného rozsudku
(IV. výrok). Nárok na náhradu trov konania súd nepriznal žiadnej zo strán sporu (V. výrok). Súd

prvej inštancie dospel k záveru o neplatnosti zmluvy s poukazom na neprimerane vysokú odplatu za
poskytnutie úveru a konštatoval aj nedostatok obligatórnych náležitostí zmluvy vymedzených v ust. § 9
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Vzhľadom na neplatnosť úverovej zmluvy vznikla žalobkyni povinnosť
zaplatiť žalovanému len sumu skutočne požičaných peňažných prostriedkov a pokiaľ žalovanémuzaplatila viac peňazí než jej žalovaný poskytol, na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie.
Vyhodnotiacžalobouuplatnenýnárokzapremlčanývsubjektívnejpremlčacejdobesúdžalobkynipriznal
len nárok na zaplatenie sumy vo výške 40 eur, pretože žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania.

Súd prvej inštancie vychádzal aj z objektívnej premlčacej doby, ktorá bola v tomto prípade trojročná.
S poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. súd žalobkyni priznal aj požadované primerané
finančné zadosťučinenie v súlade s petitom rozšírenej žaloby.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 15.2.2021 vo výrokoch I., II., IV. a V. podal žalovaný

odvolanie. Poukazoval na nevysporiadanie sa s jeho procesnou obranou týkajúcou sa toho, že
o nárokoch žalovanej zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 7.6.2012 už bolo rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní. Ďalej poukazoval na rozpor rozsudku s CSP, pretože súd prvej inštancie vo
výroku I. určil neplatnosť právneho úkonu a následne vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenie práve z predmetného neplatného úkonu. Podľa žalovaného je medzi výrokom
I. a II. napadnutého rozsudku vzťah rozhodnutia o predbežnej otázke a veci samej, predbežné otázky

zásadne nie sú predmetom samostatných výrokov. Poukazujúc na R61/1965 uviedol, že posúdenie
predbežnej otázky nemožno v žiadnom prípade vyjadriť formou výroku, ale môže sa prejaviť len
v spôsobe rozhodnutia o návrhu vo veci samej a možno ho uviesť len v odôvodnení rozhodnutia.
Domáhať sa neplatnosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy nezakotvil ani zákon č. 279/2017 Z. z. Záver
súdu prvej inštancie o existencii bezdôvodného obohatenia je podľa žalovaného nesprávny. Žalovaný

považuje výrok IV. rozsudku za nepreskúmateľný a poukazuje na skutočnosť, že výšku finančného
zadosťučinenia nemôže ovplyvňovať neuplatnená suma nároku na bezdôvodné obohatenie.

6.Protivýrokomč.II.,III.aV.podalaodvolaniežalobkyňa.Priposúdenípremlčaniajejnárokunavydanie
bezdôvodného obohatenia žiadala vychádzať z objektívnej premlčacej doby, ktoré je desaťročná.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie žiada zmeniť a priznať jej bezdôvodné obohatenie v sume 1 322,15
eur a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. O odvolaniach žalobkyne a žalovaného proti prvému rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol Krajský
súd v Nitre (ďalej len odvolací súd) uznesením č. k. 12CoCsp/21/2021 – 249 zo dňa 12.4.2022

tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o aplikovaní 3-ročnej
objektívnej premlčacej doby na vrátenie plnenia, ktorého sa žalobkyňa voči žalovanému v tomto
konaní domáhala. Súd prvej inštancie sa však nie jasne a zrozumiteľne vysporiadal so subjektívnou
a objektívnou premlčacou dobou z hľadiska jej začiatku a konca, súd tiež nešpecifikoval, ktoré splátky

považoval za premlčané a z akého dôvodu. Rozsudok súdu prvej inštancie je podľa odvolacieho
súdu zmätočný aj v tom smere, že súd prvej inštancie najprv posúdil stranami uzavretú zmluvu
o úvere ako absolútne neplatnú, následne ako bezúročnú a bez poplatkov. Súd prvej inštancie sa
vôbec nevyporiadal so skutočnosťou, že o nároku žalovaného ako veriteľa zo zmluvy o revolvingovom
úvere číslo 8400045062 voči žalobkyni ako dlžníčke, rozhodol ešte pred začatím tohto konania

Stály arbitrážny súd v rozhodcovskom konaní rozsudkom zo dňa 13.5.2016 sp. zn. 113/08/15, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 1.10.2016, pričom žalovaný túto skutočnosť počas konania namietal.
Odvolací súd osobitne zdôraznil, že za situácie, že o pohľadávke zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
už bolo rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom, ktorý je právoplatný, súd prvej inštancie sa musí
vyporiadať s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní z hľadiska ďalšieho postupu dlžníka pri

domáhaní sa práv z úverovej zmluvy (potreba zrušenia rozhodcovského rozsudku, prípadne posúdenie
rozhodcovského rozsudku s ohľadom na platnosť rozhodcovskej doložky v úverovej zmluve).

8. Po vrátení veci odvolacím súdoom súd prvej inštancie uznesením č. k. 19Csp/26/2020 – 291 zo
dňa 10.8.2021 konanie zastavil a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania

pred súdom prvej inštancie ako aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
Dôvodom zastavenia konania bolo, že medzi stranami prebehlo pred Stálym arbitrážnym súdom
zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava
rozhodcovské konanie, v ktorom bol dňa 13.5.2016 vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. 113/08/15,

ktorým bola žalobkyňa titulom zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400045062 zo dňa 7.6.2012 zaviazaná
zaplatiť žalovanému sumu vo výške 2 691,26 eur s príslušenstvom. Vzhľadom na rozhodcovské konanie
a v ňom vydaný rozhodcovský rozsudok súd dospel k záveru o existencii prekážky rozsúdenej veci (tzv.prekážka rei iudicatae), a preto konanie s poukazom na ust. § 161 ods. 2 CSP zastavil bez toho, aby
sa žalobou ďalej meritórne zaoberal.

9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podľa predchádzajúceho bodu podala žalobkyňa odvolanie
argumentujúc neplatnosťou rozhodcovskej zmluvy zo dňa 7.6.2012 č. 8400033943, považujúc
rozhodcovský rozsudok za nulitný. Podľa žalobkyne išlo o formulárovú zmluvu, písanú malými
písmenami na predtlačenom formulári, ktorá so žalobkyňou nebola individuálne dojednaná. Vzhľadom k
tomu považuje žalobkyňa rozhodcovskú zmluvu za neplatnú, rozhodcovský rozsudok za nulitný a tento

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

10. K odvolaniu žalobkyne proti uzneseniu o zastavení konania sa vyjadril žalovaný. Zdôraznil, že pre
podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je určená 3-mesačná lehota, ktorá je lehotou
prekluzívnou.Jejuplynutímzanikáprávonazrušenierozhodcovskéhorozsudku.Pokiaľbybolozrušenie
rozhodcovského rozsudku možné aj po uplynutí lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského

rozsudku, nemal by prekluzívny charakter žiadny účinok a význam a bolo by to v rozpore so znením
zákona č. 335/2014 Z. z. Ďalšou inštanciou oprávnenou rozhodcovský rozsudok preskúmať je ešte
exekučný súd.

11. Odvolací súd uznesením č. k. 12CoCsp/53/2022 zo dňa 27.2.2024 uznesenie súdu prvej inštancie č.

k. 19Csp/26/2020-291 zo dňa 10.8.2022 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V odôvodnení poukázal na nesprávne právne závery súdu prvej inštancie o tom, že nie je
možné skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy/doložky. Súd prvej inštancie sa podľa odvolacieho súdu
nedostatočne sa zaoberal súdnou praxou Najvyššieho súdu SR ohľadne tejto problematiky.

12. Po opakovanom vrátení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie umožnil stranám sporu sa vo veci
vyjadriť a vec prejednal na pojednávaní, na ktorom doplnil dokazovanie výsluchom žalobkyne.

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení opäť poukázal na skutočnosť, že o nárokoch zo zmluvy
o revolvingovom úvere č. 8400045062 zo dňa 7.6.2012 bolo právoplatne rozhodnuté v rozhodcovskom

konaní, pričom rozhodcovský rozsudok nebol zrušený. Podľa žalovaného nie je prípustné, aby bola
zákonná úprava určená na preskúmanie rozhodcovského rozsudku obchádzaná podaním žaloby
o zaplatenie. Zákonná úprava prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku by v takom prípade nemala žiaden význam. Márne uplynutie uvedenej lehoty, ktorá
je objektívne najdlhšou v právnom poriadku, po uplynutí ktorej môže rozhodnutie nadobudnúť

právoplatnosť, znamená vznik prekážky rei iudicatae. Rozhodcovský rozsudok je rovnocenným
rozhodnutím ako rozsudok všeobecného súdu a je potrebné ho rešpektovať. Na podporu svojich
tvrdení o tom, že žalobkyňa sa v tomto konaní nemôže úspešne domáhať vydania bezdôvodného
obohatenia, vychádzajúc z tvrdení o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, pokiaľ už bolo vo veci
rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, žalovaný poukázal na rozhodnutia iných súdov, a to Krajského

súdu v Trenčíne sp. zn. 6CoCsp/20/2020 z 31.8.2020 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
15Co/88/2018 z 15.8.2018.

14. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zotrvala na podanej žalobe. Zopakovala svoje tvrdenia
o formulárovom charaktere rozhodcovskej zmluvy, ktorá s ňou nebola individuálne dojednaná, nebol

jej vysvetlený rozdiel medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Rozhodcovskú zmluvu považuje za
neplatnú a rozhodcovský rozsudok za nulitný. K uvedenému dala do pozornosti súdu rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/27/2011, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/204/2019, Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 24Co/138/2019. Vo vzťahu k požadovanému finančnému zadosťučineniu
poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/80/2020 s tým, že samotná povaha

primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, a preto súdu nemusia
byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Primeraného finančného
zadosťučinenia v tomto konaní sa žalobkyňa domáha s poukazom na ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. a považuje ho za adekvátne vyrovnanie ujmy, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je
satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou žalovaného,

ktorý závadne konal. Výška uplatneného finančného zadosťučinenia je podľa žalobkyne primeraná
okolnostiam samotnej veci a charakteru porušenia spotrebiteľského práva vo vzťahu k nej.15. Žalobkyňa vo výsluchu na pojednávaní uviedla, že pracovala v predajni so svietidlami v Polygóne.
Telefonickyzavolalanačíslo,ktorémalaznovín.Panijejpovedala,žeprídezaňou.Prišla,donieslajejdo
prácepapiereaukázalajej,žejejdajú1500eurabudeplatiť80eurmesačneasi4roky.Žalobkynipotom

prišlo na účet len 1 200 eur a na zmluve bolo, že jej dali 1 900 eur a nakoniec zaplatila celkovo 3 200
eur aj nejaké drobné, nevie presne koľko. Tá pani jej dala papiere a ukazovala jej, čo má kde podpísať,
žiadne vysvetlenie. Žalobkyňa ďalej uviedla, že bola v núdzi a bola rada, že jej tie peniaze poskytnú.
Nemala toľko času si papiere študovať, pani jej to dala podpísať, žalobkyňa podpísala, a potom pani
odišla. Žalobkyňa vypovedala, že pani na žalobkyňu v súvislosti s podpisovaním papierov nenaliehala,

ukázala jej, čo má podpísať. Po chvíli žalobkyňa povedala, že tá pani na ňu naliehala. Zároveň na
dotaz súdu uviedla, že ju nikto nenútil zmluvu uzavrieť. Text bolo malým písmom a žalobkyňu vtedy ani
nenapadlo poriadne si zmluvu prečítať. Žalobkyňa potvrdila, že sú voči nej vedené exekučné konania
ohľadom veriteľa PROFI CREDIT, no nevedela uviesť, či titulom zmluvy, ktorá je predmetom tohto
konania. Žalobkyňa doplnila, že chceli požiadať o odklad splátok, ale veriteľ s tým nesúhlasil. Nestíhali
úver platiť, potom to neplatili, požadujú veľmi vysoké úroky. Na otázku súdu, aby žalobkyňa uviedla, či

podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, žalobkyňa odpovedať nevedela a uviedla, že toto
vie jej právna zástupkyňa. Právnu zástupkyňu mala žalobkyňa od roku 2017.

16. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

17. Strany sporu uzavreli dňa 7.6.2012 zmluvu označenú ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8400045062. V bode 5 zmluvy označenom ako Údaje
o požadovanom revolvingovom úvere je uvedená poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1 500 eur,
splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť – deň v mesiaci) 42/16, mesačná splátka (vrátane úrokov)
80,37 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru)

3 375,54 eur, predpokladaná RPMN za úver 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná
RPMNzaúver46,52%,poskytnutáčiastkarevolvingu790,84eur,celkováčiastkarevolvingu,ktorúmusí
dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celkovú dobu čerpania revolvingu) 1 928,88 eur. Predpokladaná
RPMN po poskytnutí revolvingu 63,32 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %. V bode 6, ktorý
je označený ako Údaje o schválenom revolvingovom úvere je uvedené nasledovné: poskytnutá čiastka

úveru (úverový limit): 1500 eur, splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť – deň v mesiaci) 42/24,
mesačná splátka (vrátane úrokov) 80,37 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver +
úroky za celú dobu čerpania úveru) 3 375,54 eur, RPMN za úver 68,27 %, ročná úroková sadzba úveru
70,01 %, priemerná RPMN za úver 46,52 %, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 eur, celková čiastka
revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1 928,88

eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 70,01 %, ročná úroková sadzba revolvingu
76,21 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9 %. Táto zmluva obsahuje v článku 8 Dohodu
o poskytnutí služby. Predmetom tejto dohody je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť
službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, revolvingu a za
to sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu 215,75 eur (pri odklade splátok úveru) a 112,08 eur (pri

odklade splátok revolvingu).

18. Z rozhodcovskej zmluvy č. 8400045062 podpísanej žalobkyňou dňa 31.5.2012 a žalovaným dňa
7.6.2012 vyplýva, že podľa bodu 1. predmetnej zmluvy dlžník vyhlasuje a svojím podpisom potvrdzuje,
že súhlasí s uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy. V bode 2. veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie

tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom
úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo
strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne
informovaný. V bode 3 je uvedené, že veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka
o dôsledkoch jej uzatvorenia nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy je možnosť

riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere (s číslom
zmluvy totožným, ako je číslo rozhodcovskej zmluvy), ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria s porušením,
ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť
riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Podľa bodu
5 akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace

s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy
o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom
konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov. Výber rozhodcovského súdu,
ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobnýnávrh. Boli určené dva rozhodcovské súdy, a to Slovenský arbitrážny súd a Victoria rozhodcovský
súd v Banskej Bystrici. Každý z účastníkov rozhodcovského konania má právo v lehote určenej
stálym rozhodcovským súdom navrhnúť za rozhodcu ktorúkoľvek z osôb zapísaných v zozname

rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu podľa vlastného uváženia a v prípade, že sporové strany
navrhnú za rozhodcu rovnakú osobu, vec prejedná a rozhodne táto osoba, ak sa na osobe rozhodcu
nezhodnú, prípadne nenavrhnú žiadnu osobu, určí osobu rozhodcu, ktorá vec prejedná a rozhodne,
predseda stáleho rozhodcovského súdu. Podľa bodu 7. rozhodcovskej zmluvy je dlžník (žalobkyňa)
oprávnená písomne od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od

uzavretia tejto zmluvy. Lehota na odstúpenie od tejto zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie
o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

19. V Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi datovanom 7.6.2012 sú prehľadne uvedené
údaje o schválenom úvere. Tento dokument má len charakter informácie veriteľa o schválenom
spotrebiteľskom úvere adresovanej dlžníkovi, nie je súčasťou návrhu alebo akceptácie návrhu zo strany

žalovaného, teda nie je súčasťou zmluvy o úvere vzhľadom k tomu, že je datovaný 7.6.2012.

20. Z výpisu z účtu č. 000000-0012855903 vedeného v Poštová banka, a.s. na meno Otto Benc bolo
preukázané pripísanie sumy vo výške 678,76 eur dňa 26.6.2014 a sumy vo výške 1 284,25 eur z účtu
XXXXXXXXXX/XXXX, v. symbol 8400045062.

21. Z pripojeného spisu rozhodcovského súdu – Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou
Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava sp. zn.
113/08/15 bolo preukázané, že žalovaný inicioval voči žalobkyni pred týmto rozhodcovským súdom
rozhodcovské konanie, v ktorom sa žalovaný (v predmetom rozhodcovskom konaní ako žalobca)

domáhal voči žalobkyni (v rozhodcovskom konaní ako žalovanej) zaplatenia sumy vo výške 2 619,26
eur s príslušenstvom titulom zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400045062 zo dňa 7.6.2012. V tomto
rozhodcovskom konaní bol dňa 13.5.2016 vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. 113/08/15, ktorým
bola žalobkyňa titulom uvedenej zmluvy o úvere zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu vo výške 2 691,26
eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni riadne doručený dňa 30.6.2016. Medzi

stranami nebolo sporné, že zo strany žalobkyne nebolo iniciované konanie o preskúmanie či zrušenie
predmetného rozhodcovského rozsudku. Zo spisu rozhodcovského súdu vyplýva, že rozhodcovský
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.10.2016 a vykonateľnosť dňa 5.10.2016. V rozhodcovskom
rozsudku sa konštatuje, že žalobkyňa uhradila žalovanému titulom uvádzanej zmluvy o revolvingovom
úvere sumu vo výške 2 685,16 eur.

22. Z exportu pohybov na účte IBAN – D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného vo VÚB, a.s. mal
súd preukázané, že žalobkyňa vykonala počnúc dňom 21.9.2012 do 2.3.2018 úhrady úveru v sume
spolu 2 402,22 eur.

23. Z karty klienta založenej v pripojenom spise rozhodcovského súdu k číslu zmluvy 8400045062
vyplýva, že ku dňu 28.7.2015 evidoval žalovaný od úhrady žalovanej v celkovej sume 2 685,39 eur.
Posledná zaevidovaná úhrada bola úhrada sumy vo výške 120 eur dňa 26.6.2015 (v karte klienta čiastky
80,37 eur + 6,68 eur + 32,95 eur).

24. Z tvrdení žalobkyne, ktoré žalovaný nesporoval, mal súd preukázané, že žalobkyni bola titulom
spornej zmluvy o úvere poskytnutá suma vo výške 1 963,01 eur (1 284,25 eur ako úver + 678,76 eur ako
revolving). Zaslanie týchto peňažných prostriedkov na účet žalobkyne mal súd preukázané aj z výpisu
z účtu vedeného na meno E. B., ktorý žalobkyňa predložila.

25. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.27. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

28. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

29. Podľa § 53 ods. 4 písm. r Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami
riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

30. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

31. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na

finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

32. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

33. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

34. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
(ďalej len zák. č. 129/2010 Z. z.) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

35. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2018
spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

36. Podľa § 25g prechodných ustanovení k úpravám účinným dňom vyhlásenia zákona č. 129/2010 Z. z.
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohtozákona;vzniktýchtoprávnychvzťahov,akoajnárokyznichvzniknutéprednadobudnutímúčinnosti
tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak. Na lehoty, ktoré

do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neuplynuli, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a
osobitného predpisu.

37. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

38. určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu

39. Podľa § 161 ods.1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).40. Podľa § 161 ods.2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

41. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

42. Posudzujúc zmluvu o revolvingovom úvere č. 8400045062 uzavretú medzi stranami sporu dňa
7.6.2012 súd dospel k záveru, že táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Zmluvný vzťah strán sporu

založený na základe tejto zmluvy spadá pod úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho
zákonníka. Žalovaný mal v zmluve postavenie dodávateľa, pretože pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti (poskytovanie úverov), žalobkyňa mala status spotrebiteľa, pretože
zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba, nepodnikateľ. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv
upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasledujúcich, kde špecifikuje všeobecné pravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Výslovne ustanovuje, že také ustanovenia

v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa,
sú neprijateľné a neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s
dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby
koná profesionálne v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa tiež, že dodávateľ má
vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu

založeného spotrebiteľskou zmluvou.

43. Keďže žalovaný vzniesol námietku rei iudicatae, súd si musel v rámci skúmania podmienok konania
vyriešiť, či je možné v tomto konaní vec prejednať a rozhodnúť. Túto otázku súd samozrejme skúmal aj
s poukazom na závery odvolacieho súdu v predchádzajúcich rozhodnutiach.

44. Nebolo sporné, že peňažné nároky titulom zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400045062 uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 7.6.2012, boli pred podaním žaloby v tomto civilnom konaní
prejednávané pred rozhodcovským súdom, a to Slovenský arbitrážny súd, konanie sp. zn. 113/08/15.
Rozhodcovské konanie prebehlo na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorú žalobkyňa podpísala pri

uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400045062 dňa 31.5.2012. Sporné bolo, či rozhodcovský
súd mal právomoc vec v predmetnom konaní prejednať a rozhodnúť. Zmyslom uzavretia rozhodcovskej
zmluvy je, že na jej základe zmluvy sa deleguje právomoc prejednať spor rozhodcom, čím sa
spotrebiteľ vzdáva ústavného práva na prejednanie veci pred súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky
pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ – žalobkyňa skutočne mala vôľu uzavrieť rozhodcovskú

zmluvu. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej
autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Platné dojednanie zmluvných
strán o právomoci rozhodcovského súdu má charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak
veriteľ predloží dlžníkovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo
dostatočne zrejmé, že dlžník mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov

v rozhodcovskom konaní a že dlžníkovi boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená
riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. V posudzovanej veci individuálne dojednanie rozhodcovskej
zmluvy preukázané nebolo. Rozhodcovská zmluva je síce uvedená na samostatnej listine, ale má
podobu predtlačeného formulára, do ktorého sa dopĺňajú len údaje o žalobkyni a číslo úverovej zmluvy,
bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyni

bola táto rozhodcovská zmluva predložená na podpis spolu s ďalšími listinami, pričom osobitne jej nič
v súvislosti s touto zmluvou vysvetlené nebolo. Túto skutočnosť nemôže zhojiť ani to, že žalobkyni bola
v zmysle rozhodcovskej zmluvy daná možnosť odstúpiť od predmetnej zmluvy do 14 dní odo dňa jej
uzatvorenia, pričom odstúpiť možno len od platnej zmluvy. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť
nedá.Zmluvasatiežnestávaindividuálnedohodnutoulentým,žeodnejspotrebiteľneodstúpi.Súdpreto

dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva so žalobkyňou individuálne dojednaná nebola, žalobkyňa
si ju osobitne nevymienila a prakticky pri jej podpísaní si ani neuvedomila, aký právny úkon uzatvára.
Spoukazomnaustanovenie§53ods.3Občianskehozákonníkasúdpripomína,ževzhľadomnapovahu
právneho vzťahu medzi stranami sporu dôkazné bremeno na preukázanie individuálneho dojednania
rozhodcovskej zmluvy spočívalo na strane dodávateľa, teda žalovaného, pričom žalovaný ho v tomto

spore neuniesol. Rozhodcovská zmluva navyše nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou.
Žalovaný podaním žaloby na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný v bode 5 rozhodcovskej
zmluvy. Po tomto výbere už žalobkyňa nemala faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred
všeobecným súdom a musela sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušenia ÚstavouSR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom.
Vzhľadom na uvedené zistenia súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva so žalobkyňou platne
dojednaná nebola.

45. Citujúc uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 27/2011 zo dňa 29.1.2015
(rozhodnutie publikované v Zbierka rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 6/2015 pod R77/2015)
súd uvádza, že „neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu,
preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre

občianskoprávne konanie o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy.“ Najvyšší súd ďalej v tomto
rozhodnutí uviedol, že „ak je rozhodcovská doložka (zmluva) absolútne neplatná, treba mať na zreteli, že
jej absolútna neplatnosť (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku
čoho sa na takúto doložku (zmluvu) hľadí tak, ako keby nebola nikdy urobená. Na dôvod zakladajúci
absolútnu neplatnosť (každého) právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (ex
officio).“ Rozhodcovský rozsudok ako nulitný právny akt nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozsúdenej

veci(konštatujesaajrozhodnutiachNajvyššiehosúduSRsp.zn.4MCdo6/2012,6MCdo9/2012,6MCdo
14/2012, 7 Cdo 85/2013, 6Cdo 31/2013, 6ECdo 199/2013, 2Cdo458/2014 i Ústavného súdu SR sp. zn.
I.ÚS 25/2014 a mnohé ďalšie). Pokiaľ je rozhodcovská zmluva absolútne neplatným právnym úkonom
a rozsudok rozhodcovského súdu je nulitným právnym aktom, na takéto rozhodnutie nie je možné
prihliadať a nie je možné ho konvalidovať len tým, že žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote nepodala

žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa tak síce mohla urobiť z dôvodu právnej istoty,
pokiaľ tak neurobila, rozhodnutiu, ktoré de iure neexistuje, nie je možné priznávať právne účinky.

46. Súd dopspel k záveru, že rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu vydaný v konaní
sp. zn. 113/08/15 dňa 13.5.2016 nepredstavuje prekážku rei iudicatae. Súd preto vec ďalej prejednal.

47. V bode I. petitu žaloby sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o úvere zo dňa 7.6.2012.
Súd žalobu v tejto časti posúdil v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP. Pri rozhodovaní súd vzal do úvahy
vyššie citované zákonné ustanovenia. V zmysle právnej úpravy § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.
z., ktorý spotrebiteľovi s účinnosťou od 1.1.2018 umožnil domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere ako aj určenia, že poskytnutý úver je bez poplatkov a bez úrokov, je možné podať
v zmysle § 137 písm. d) CSP určovaciu žalobou bez podmienky preukazovania naliehavého právneho
záujmu. Podmienky prípustnosti žaloby v tomto prejednávanom spore sú preto splnené. Uvedené
súd konštatuje aj napriek námietke žalovaného ohľadom prípustnosti žaloby o určenie neplatnosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (výrok I.) v prípade, ak súd zároveň rozhoduje o vydaní bezdôvodného

obohatenia (výrok II.), keď medzi takýmito výrokmi je podľa žalovaného vzťah rozhodnutia o predbežnej
otázke a veci samej. Námietka žalovaného by mohla byť dôvodná, pokiaľ by súd v prípade určovacieho
výroku skúmal naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení. Keďže však prípustnosť
žaloby súd vyvodil z vyššie citovaného ustanovenia § 137 písm. d) CSP a § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010
Z. z., takáto žaloba je procesne prípustná. K rozhodnutiu R 61/1965, na ktoré žalovaný poukazoval,

súd uvádza, že v poukazovanom rozhodnutí sa jednalo o celkom odlišnú procesnú situáciu. Najvyšší
súd ČSSR v rozhodnutí sp. zn. 4 Cz 94/65 zo dňa 9.6.1965 (R 61/1965) síce uviedol, že posúdenie
predbežnej otázky nemôže byť v žiadnom prípade vyjadrené vo výroku rozhodnutia, no v poukazovanom
prípade o to žalobca ani nežiadal. Citované rozhodnutie preto na prejednávaný spor nie je aplikovateľné.

48. Vzhľadom na záver súdu o prípustnosti žaloby v bode I. petitu súd v konaní skúmal, či je možné
považovaťzmluvuoúvereuzavretúmedzistranamisporuzaneplatnýprávnyúkon.Žalobkyňanamietala
neplatnosť zmluvy o úvere z dôvodu nedostatku jej písomnej formy ako a z dôvodu rozporu výšky úrokov
s dobrými mravmi. Súd sa preto zaoberal otázkou konštituovania zmluvného vzťahu medzi stranami
a preskúmal aj primeranosťou stranami dojednanej odplaty a poskytnutie úveru.

49. Zmluva o revolvingovom úvere č. 8400045062 bola uzavretá na základe nárvhu na uzavretie zmluvy
v podobe žiadosti žalobkyne o uzavretie zmluvy zo dňa 31.5.2012 a prijatia tejto žiadosti žalovaným
dňa 7.6.2012, čo súd považuje za súladné s ustanoveniami platných právnych predpisov, jednak
Občianskeho zákonníka, ktorý výslovne pojednáva o uzavretí zmluvy na základe dvoch jednostranných

úkonov (návrh a prijatie návrhu) a uvedené nie je v rozpore ani s právnymi predpismi na ochranu
spotrebiteľa. Uvedenie inej hodnoty RPMN pri schválení úveru ako bola uvedená v žiadosti o úver podľa
názoru súdu nie je možné považovať za nový návrh zmluvy a z tohto dôvodu nie je možné hovoriť o tom,
že zmluva nevznikla. Pre vznik zmluvy je totiž potrebné, aby sa strany dojednali na jej podstatnýchnáležitostiach, čo sa v danom prípade aj stalo, keď z obsahu zmluvy je zrejmé, že strany sa dohodli na
výške úveru, počte a výške jednotlivých splátok a úroku. Je potrebné uviesť, že údaj o RPMN by mal
správne vzísť z výpočtu podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona č. 129/2010 Z. z. a takto vypočítaný

údaj by mal byť súčasťou zmluvy o úvere (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z.). Pretože údaj
o RPMN sa dohodnúť nedá, nie je možné na túto situáciu aplikovať ust. § 44 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a tvrdiť, že uvedenie inej RPMN je nový návrh zmluvy a pokiaľ tento nebol druhou stranou
prijatý, zmluva nevznikla. V danom prípade mal súd preukázané, že zmluva o úvere bola uzavretá a
žalobkyňa ako spotrebiteľ aj začala úver čerpať.

50. Súd ďalej skúmal primeranosť stranami dojednanej odplaty za poskytnutie úveru. Zo zmluvy
o revolvingovom úvere mal súd preukázané, že zmluvné strany sa tu dojednali na úrokovej sadzbe
vo výške 70,01 % ročne. Podľa názoru súdu ide o úrok neprimeraný. Z informácií dostupných na
portáli Národnej banky Slovenska – Priemerné úrokové miery z ÚVEROV poskytnutých v eurách
rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) súd zistil, že v mesiaci jún 2012, t. j. v čase uzavretia

zmluvy bola priemerná úroková sadzba spotrebiteľských a ostatných úverov so splatnosťou od 1 do
5 rokov vo výške 11,38 %. V danom prípade si strany dojednali úrokovú sadzbu vo výške 70,01 %.
Z tohto je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi stranami v danom prípade viac ako
šesťnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období. Dohoda o výške úrokov musí byť
v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon

absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú
peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo
dňa 31.7.2009). Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len
ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v
situácii pre neho nepriaznivej. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov

dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn.
5 Cdo 26/2011). Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy účinné v čase uzavretia zmluvy medzi
žalobkyňou a žalovaným výslovne neupravovali, do akej výšky možno pri peňažnej pôžičke dojednať

úroky.Ztejtoskutočnostivšaknemožnoúspešnevyvodzovať,žebyvýškaúrokovzáviselalennadohode
účastníkov zmluvy o pôžičke a že by teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Aj pre dohodu o úrokoch
pri peňažnej pôžičke totiž platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi
(rozsudokNajvyššiehosúduČRz15.decembra2004,sp.zn.21Cdo1484/2004).Vdanomprípadeteda

ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi, preto je s poukazom
na ust. § 39 Občianskeho zákonníka zmluva o úvere v časti dohody o výške úrokov neplatným právnym
úkonom (§ 41 Občianskeho zákonníka).

51. Hoci súd nie je zástancom teórie zneplatňovania zmlúv ale naopak teórie zachovania platnosti zmlúv

v záujme právnej istoty účastníkov zmluvy („favor contractus“), v danom prípade bola medzi stranami
sporu uzavretá zmluva o úvere, ktorá je odplatnou zmluvou a vady zmluvy sa týkajú jej podstatných
obsahových náležitostí. Tieto vady zakladajú absolútnu neplatnosť zmluvy ako celku s poukazom na
ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto musí konštatovať neplatnosť právneho úkonu v
celom rozsahu, a preto žalobe v časti určenia neplatnosti zmluvy o úvere vyhovel. Konštatujúc absolútnu

neplatnosťstranamiuzavretejzmluvyorevolvingovomúverenebolopotrebnéďalejsavkonanízaoberať
jej jednotlivými náležitosťami a ich súladom s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.

52. Pretože súd vyhodnotil zmluvu o úvere ako absolútne neplatný právny úkon, bola žalobkyňa povinná
žalovanému zaplatiť len sumu skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ žalobkyňa

žalovanému zaplatila viac peňazí než jej žalovaný poskytol, plnila bez právneho dôvodu a na strane
žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie.

53. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí
obohatenie vydať.

54. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.55. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

56. Z vykonaného dokazovnaia mal súd preukázané, že žalobkyni bola poskytnutá suma peňažných
prostriedkov vo výške 1 963,01 eur (1 284,25 eur ako úver + 678,76 eur ako revolving). Túto skutočnosť
mal súd preukázanú z tvrdení žalobkyne a potvrdzujú ju aj výpisy z účtu manžela žalobkyne. Žalobkyňa
na predmetný úver zaplatila sumu vo výške 3 285,16 eur. Uvedené vyplynulo z tvrdenia žalobkyne, ktoré

v konaní žalovaným účinne popreté nebolo. Žalovaný v priebehu celého konania nepredložil žiaden
dôkaz z ktorého by vyplývalo, aká suma bola žalobkyňou na sporný úver uhradená, žalovaný v konaní
ani neuviedol, akú sumu mala žalobkyňa žalovanému zaplatiť. Pretože žalobkyni bolo poskytnutých
1 963,01 eur a žalobkyňa žalovanému zaplatila 3 285,16 eur, uhradila tak žalovanému o 1 322,15
eur viac, než bola vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie zmluvy povinná, čím na strane
žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie. Vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobkyňa voči

žalovanému domáha podanou žalobou. Keďže žalovaný namietol premlčanie uplatneného nároku nad
sumuvovýške40eur,súdsazaoberaluvedenounámietkou.Tútonámietkusúdvyhodnotilakodôvodnú.

57. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

58. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej dobe
ako aj v objektívnej premlčacej dobe. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z

nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Ak sa
povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného
obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.

59. S poukazom na uznesenie odvolacieho súdu č. k. 12CoCsp/21/2021-249 v tomto spore, tiež

vzhľadom na nález Ústavného súdu SR z 12.5.2020, sp. zn. III. ÚS 43/2020, ale aj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28.9.2021 sp. zn. 5 Cdo/29/2021, súd prehodnotil svoje predchádzajúce
právne závery uvedené v 1. rozsudku ohľadom začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pre
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobkyňa voči žalovanému domáha. V poslednom
uvádzanom rozhodnutí vyjadril Najvyšší súd SR právny záver, podľa ktorého „pre určenie začiatku

plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením na
základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktoré je bezúročné a bez poplatkov, je podstatná skutočná
vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej
v úverovej zmluve.“ Z uvedeného súd vyvodil, že aj v súdenej veci je potrebné pri stanovení začiatku
plynutia subjektívnej premlčacej doby vychádzať z reálneho momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela

o tom, že žalovaný sa na jej úkor obohatil. Pre začiatok subjektívnej premlčacej doby je tak rozhodujúci
skutočný moment, kedy sa žalobkyňa dozvedela o okolnostiach, ktoré boli rozhodujúce pre uplatnenie
jej práva. Táto vedomosť musí byť skutočná, pretože len ak sa žalobkyňa naozaj dozvedela o tom, že
na jej úkor sa žalovaný neoprávnene obohatil, mohla uplatniť svoje právo, t. j. požadovať vydanie takto
neoprávnene získaného majetkového prospechu. Nie je rozhodujúce to, či sa žalobkyňa o svojom práve

nedozvedela vlastným zavinením z dôvodu, že zmluve, ktorú so žalovaným uzavrela, nerozumela a túto
pri jej uzavretí a aj následne počas poukazovania jednotlivých splátok žalovanému, nepovažovala za
neplatnú. Pokiaľ by žalobkyňa vedomosť o neplatnosti zmluvy mala už v čase uhrádzania jednotlivých
splátok nad rozsah toho, čo jej žalovaný poskytol, bolo by celkom nelogické, aby tieto úhrady ďalej
vykonávala. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobkyňa v čase platenia jednotlivých splátok, o neplatnosti

spornej zmluvy nemohla mať vedomosť. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa je spotrebiteľkou,
vychádzajúc z poukazovaných súdnych rozhodnutí, ale aj ďalšieho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6 MCdo 9/2012, v ktorom poukazujúc na princíp ochrany spotrebiteľa najvyšší súd uviedol, že
„z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu,
odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov (akým je v danej veci

zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná
informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.“ , súd začiatok plynutia premlčacej doby odvodil
od okamihu, kedy boli žalobkyni vysvetlené skutočnosti ohľadom jej zmluvy uzavretej so žalovaným.
Žalobkyňa vo výsluchu na pojednávaní uviedla, že právnu zástupkyňu má od roku 2017. Nejedná sao jej terajšiu právnu zástupkyňu, predtým ju zastupovala iná zástupkyňa. Presný okamih, kedy mohla
žalobkyňa po porade s jej právnou zástupkyňou nadobudnúť vedomosť o existencii bezdôvodného
obohatenia, nebolo možné uviesť, pretože žalobkyňa uvedené nevedela presne uviesť. Pokiaľ však

bola právne zastúpená už od roku 2017, v tomto roku jej začala plynúť subjektívna dvojročná lehota na
uplytnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže žaloba v tomto spore bola podaná až
dňa 20.3.2020, je nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v namietanom rozsahu (nad
sumu vo výške 40 eur) premlčaný v subjektívnej premlčacej dobe.

60. Pokiaľ ide o plynutie objektívnej premlčacej doby, tu sa súd s nestotožnil s tvrdeniami žalobkyne, že
na premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v tomto sa vzťahuje desaťročná objektívna
premlčacia doba, pretože úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobkyne preukázaný
nebol. Právny záver o aplikovaní trojročnej objektívnej premlčacej doby vyplýva aj z uznesenia
odvolacieho súdu v tomto spore č. k. 12CoCsp/21/2021-249. Pretože nárok žalobkyne sa premlčal
vsubjektívnejdvojročnejpremlčacejdobe,posudzovaniepremlčaniavobjektívnejdvojročnejpremlčacej

dobe je bez ďalšieho významu.

61. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane
spotrebiteľa) proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa

môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže
na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy

spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

62. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané

finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to
od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza
tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia
práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi a

spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha
primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť
predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak táto ujma tu je. Bez právneho významu je, či
ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku ujmy. Inštitút primeraného
zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho

prostriedku ochrany.

63. Žalobkyňa sa voči žalovanému dožadovala zaplatenia sumy primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 330,53 eur. V tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú a požadovaný nárok
žalobkyni priznal. Právo na ochranu spotrebiteľa si žalobkyňa voči žalovanému úspešne uplatnila, keďže

súd týmto rozhodnutím (výrok I.) rozhodol o neplatnosti spornej zmluvy o úvere. Bol to práve žalovaný,
ktorý v zmluve o úvere požadoval od žalobkyne neprimerane vysokú odplatu za poskytnutie úveru a
chcel sa na úkor žalobkyne neprimerane obohatiť. Žalovaný tak konal v rozpore so zásadou poctivého
poskytovania služieb. Týmto je splnená základná podmienka pre úspešné uplatnenie práv žalobkyne
podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. a základ nároku je tak nepochybne daný.

64. Titulom finančného zadosťučinenia sa žalobkyňa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy
vo výške 330,53 eur. Z listinných dôkazov, ktoré boli súdu predložené, mal súd preukázané, že
žalobkyni vznikla finančná ujma spočívajúca v tom, že žalovanému uhradila o 1 285,16 eur viac
ako bola povinná, avšak vzhľadom na skutočnosť, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia si

neuplatnila včas, súd jej priznal bezdôvodné obohatenie len vo výške 40 eur. Žalobkyňou požadované
finančné zadosťučinenie ani nedosahuje výšku ujmy, ktorá žalobkyni úhradou sumy prevyšujúcej istinu
poskytnutého úveru vznikla (suma 1 285,16 eur). Vzhľadom na uvedené považoval súd požadované
nárok žalobkyne na finančné zadosťučinenie za primeraný a tento žalobkyni priznal v celom rozsahu.Účelom a zmyslom primeraného finančného zadosťučinenia podľa vyššie citovaného ustanovenia je
odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu
proti porušeniu práv a povinností zo strany dodávateľa na súde a v tomto konaní bol úspešný. Čo sa

týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, súd považuje za logické a spravodlivé, aby táto
vychádzala z ujmy spôsobenej žalobkyni bezdôvodným obohatením sa žalovaného na jej úkor, pričom
v súdenej veci žalobkyňa žiadala priznať jej ešte podstatne nižšiu čiastku v porovnaní s výškou ujmy,
ktorá žalobkyni v súvislosti s poskytnutím úveru vznikla.

65. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

67. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP tak,

že nárok na náhradu trov konania nepriznal žalobkyni a ani žalovanému. Súd konštatuje, že žalobkyňa
bola v konaní úspešná v časti určenia neplatnosti zmluvy o úvere (výrok I.) a čiastočne jej súd priznal aj
peňažné nároky, ktorých sa voči žalovanému podanou žalobou domáhala (výrok II., IV.). Žalovaný bol
v konaní čiastočne úspešný v časti, v ktorých súd žalobu zamietol (výrok III.). Vzhľadom na čiastočný
úspech strán v konaní súd o trovách konania rozhodol tak, že nárok na ich náhradu nepriznal ani jednej

zo strán sporu.

Poučenie:

8 19Csp/26/2020

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.