Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-37C/82/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120327542
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamil Petrovič

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6120327542.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

D. XX, C., právne zast.: JUDr. Tomáš Čverčko, Čajakova 5, Košice, IČO: 35 553 944, proti žalovanému:
Mesto Košice, IČO: 00 691 135, Trieda SNP 48/A, Košice, v konaní o zaplatenie 17 523,44 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 17.523,44 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 17.523,44 eura od 2.7.2020 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa má právo voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške

náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu podanom na Okresnom súde Banská
Bystrica, podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, postúpeným dňa 12.11.2020 na tunajší
súd ako súd príslušný na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
domáhalavočižalovanémuzaplateniasumy17.523,44euraspoluspríslušenstvom(úrokyzomeškania)
vrátane náhrady trov konania. Žalobkyňa si uvedené nároky uplatnila na tom skutkovom základe, že
je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností – pozemkov, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX
v katastrálnom území C. – E., ako v parcela č. 4010/3 o výmere 183 m2, parcela č. 4297/20 o výmere

80 m2, parcela č. 4300/14 o výmere 272 m2, parcela č. 4304/31 o výmere 2985 m2, parcela č. 4304/33
o výmere 619 m2, parcela č. 4309/5 o výmere 61 m2, parcela č. 4311/90 o výmere 822 m2, a to
vo veľkosti podielu 1/3 k celku. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že predmetné nehnuteľnosti – pozemky,
žalovaný užíva od roku 1957, kedy začal na uvedených pozemkoch realizovať výsadbu verejnej
zelene, ktorá skutočnosť podľa žalobcov vyplýva aj z listu vlastníctva č. XXXXX, kde je stanovený
spôsob užívania pozemku a predovšetkým z listín Magistrátu mesta Košice, ako aj pozvánky zo dňa
18.3.2016, kde mesto Košice uviedlo, že funkčné využitie parciel (aj ostatných parciel evidovaných v tzv.

Borovicovom háji) v zmysle platného Územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice, je pre
ne definovaná funkcia verejnej zelene. V zmysle strategického dokumentu mesta Košice - Miestneho
územného systému ekologickej stability (ďalej len MÚSES), schváleného mestským zastupiteľstvom
uznesením č. 811/2013, je táto lokalita špecifikovaná ako mestské biocentrum regionálneho významu
BC-RM. Žalobcovia tiež tvrdili, že niekoľkokrát vyzvali žalovaného k vyporiadaniu vzájomných vzťahov,
naposledy listom zo dňa 17.5.2018, avšak bezúspešne. Uplatnená pohľadávka v istine predstavovala
podľa opisu rozhodujúcich skutočností uvedených v žalobe nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

zaobdobieod2.7.2018do1.6.2020.Privýpočtevýškybezdôvodnéhoobohateniažalobkyňavychádzala
z všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov, ktorých je podielovou spoluvlastníčkou, vo výške 5,234 eura/
m2/rok.2. Proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní podal
žalovaný odpor, v ktorom žalobkyňou uplatnený nárok v konaní neuznal a navrhol žalobu zamietnuť.
Žalovaný v podanom odpore dôvodil, že zmyslom územného plánu je definovať funkčné využitie

územia, načo je to ktoré územie vhodné, neurčuje vlastnícke vzťahy, nestanovuje režim a nekonkretizuje
spôsoby jeho využitia. Územný plán podľa žalovaného nenariaďuje a ani neumožňuje verejnosti, aby
pozemky v spoluvlastníctve žalobkyne voľne užívala. Je len na žalobkyni a ostatných spoluvlastníkoch
predmetných nehnuteľností, ako so spornými pozemkami naložia. Na sporných nehnuteľnostiach sa
nenachádzajú žiadne plochy využívané verejnosťou na rekreáciu a podobné využitie. Teda na daných

pozemkoch nie je daná ich využiteľnosť verejnosťou a ani na tento účel neslúžia. Podľa žalovaného
žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, že pozemky v jej spoluvlastníctve sú užívané verejnosťou.
V zmysle miestneho územného systému ekologickej stability je uvedená lokalita definovaná ako
mestské biocentrum regionálneho významu. Uvedený dokument však nijako neobmedzuje žalobkyňu,
keďže jeho podstatou je len zdokumentovanie a vyjadrenie ekologickej kvality skúmaných lokalít.
Uvedený dokument teda nezavádza nový stav, ani existujúci stav nejakým spôsobom nemení, len

ho dokumentuje, pričom žiadnym spôsobom neurčuje danú lokalitu na užívanie verejnosťou. Miestny
územný systém ekologickej stability neustanovuje, že sa má daná lokalita využívať ako verejné
priestranstvo a obdobne tak nie je uvedené ani v územnom pláne, hospodársko-sídelnej aglomerácie
Košice. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany namietal tiež správnosť Znaleckého posudku č.
15/2018 predloženého žalobkyňou. Nesúhlasil s použitou dobou návratnosti, ktorú znalec stanovil

v trvaní 15 rokov. V zmysle platnej vyhlášky možno stanoviť obdobie návratnosti v rozmedzí 15 až
40 rokov, pričom doba návratnosti v trvaní 15 rokov sa používa pre pozemky s najvyšším výnosom
spravidla v centre mesta. Podľa názoru žalovaného, je v prípade sporných pozemkov evidovaných na
LV č. XXXXX možné uvažovať o návratnosti v trvaní 30, nanajvýš 25 rokov, keďže z hľadiska návratnosti
nie je predpoklad, žeby tieto pozemky boli rovnako výnosné ako pozemky v centre mesta. Žalovaný

predložilkpodanémuodporuZnaleckýposudokč.12/2017vypracovanýznalcomIng.IvanomLakomým.
Uvedeným znaleckým posudkom bola stanovená všeobecná hodnota nájmu pozemkov nachádzajúcich
sa v lokalite Borovicový háj na sumu 3,637 eura/ m2/rok. Žalovaný tiež namietal aj žalobkyňou uplatnený
nárok na úroky z omeškania. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že medzi stranami konania nebol
dohodnutý čas splnenia, a tento nebol ani ustanovený právnym predpisom, či určený v rozhodnutí. Z

predložených dôkazov podľa žalovaného je zrejmé, že žalobkyňa ho pred podaním žaloby nevyzvala
na finančné plnenie za užívanie sporných nehnuteľností v období rokov 2019 a 2020. Žalovanému teda
nebola známa ani presná výška požadovanej finančnej náhrady a ani presne ohraničené obdobie, na
ktoré sa toto finančné plnenie má vzťahovať. Žalovaný sa preto nemohol dostať do omeškania s plnením
peňažného záväzku skôr, ako sa o uvedených atribútoch nároku žalobcu dozvedel. Táto argumentácia

osobitne platí v prípade bezdôvodného obohatenia, kde vlastník je oprávnený požadovať od tretej
osoby náhradu za užívanie veci v jeho vlastníctve len spätne, keďže tak doba trvania bezdôvodného
obohacovania sa, ako aj samotná výška bezdôvodného obohatenia môže byť dotknutým subjektom
známa až po tom, čo k bezdôvodnému obohateniu reálne dôjde.
3. Žalobkyňa sa vo svojom stanovisku k odporu vyjadrila k Znaleckému posudku vypracovanému A. A.

B. tak, že z jeho porovnania s posudkom znalca A. F. G. vyplýva rozdiel v cene nájmu vo výške 1,544
eura, preto si žalobkyňa uplatnila len sumu 5,234 eura, nakoľko už v uvedenej cene nájmu je viac ako 20
rozsudkov, z ktorých niektoré sú právoplatné potvrdené Krajským súdom a skončené. Podľa žalobkyne
konaním žalovaného, ktorý rozhodnutím mestského zastupiteľstva zmenil územný plán, v dôsledku
ktorého sa lokalita, ktorá je predmetom konania, stala verejnou zeleňou, de jure obmedzil žalobkyňu

v jej vlastníckom práve a teda žalobkyňa je obmedzená v predmete svojho vlastníctva v konkrétnom
prípade vo výmere 1374 m2 a to bez akejkoľvek náhrady. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia,
táto je podľa žalobkyne v súlade so Znaleckým posudkom č. 15/2018, ba dokonca aj v súlade aj
so správaním sa samotného žalovaného, ktorý prenajíma pozemky, ktoré sú verejnou zeleňou za
sumy omnoho vyššie. Žalobkyňa príkladom poukázala na to, že napríklad na KVP mesto Košice,

teda žalovaný prenajímal pozemky – zeleň vyššieho občianskeho vybavenia za 9,15 eura/m2. Podľa
žalobkyne dokonca aj ceny pozemkov, ktoré znalci stanovia na sumu cca 60 eur za m2 mestské
zastupiteľstvo schvaľuje na odpredaj za sumy o 70% vyššie, t.j. až na sumu 100 eur za m2 - 110 eur
za m2, pričom uvedené pozemky sa nachádzajú na periférii Košíc a Borovicový háj sa nachádza vo
vyhľadávanej a lukratívnej lokalite zastavanej rodinnými domami, kde m2 sa predáva za 250 eur. Pokiaľ

ide o námietku žalovaného poukazujúc na obdobie a úroky z omeškania, podľa žalobkyne v platobnom
rozkaze je jasne definované, že požaduje úroky z omeškania od 2.7.2018 do 2.6.2020. Žalobkyňa mala
za to, že na ňou uplatnený nárok na úroky z omeškania je dôvodný. Žalobkyňa uviedla, že výzvou zo dňa
17.5.2018 nielenže vyzvala žalovaného na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, ale zároveň žiadalaodstránenie protiprávneho stavu, a to uzavretím nájomnej zmluvy. Žalobkyňa tiež poukázala na právny
názor Krajského súdu v Košiciach vyjadrený v jeho rozhodnutí zo dňa 14.8.2013, sp. zn. 11Co/267/2012,
v ktorom rozhodnutí bola riešená obdobná právna otázka týkajúca sa uplatnenia doby od ktorej je možné

požadovať úroky z omeškania. Pri rozhodnutí Krajský súd vychádzal zo skutočností, že žalovaný má
vedomosť o tom, že užíva nehnuteľnosti vlastnícky patriace žalobcovi bez existencie platnej nájomnej
zmluvy a preto požiadavku vlastníkov nehnuteľností je potrebné považovať za vydanie bezdôvodného
obohatenia, a to aj za ďalšie obdobia, nakoľko je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že vlastníci od
dožadovania sa protiplnení neupustili. Ide o opakujúci sa nárok, o ktorom má žalovaný v každom období

vedomosť.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k replike žalobkyne doplnil svoju procesnú obranu o argumentáciu,
že v prípade sporných pozemkov ide o nehnuteľnosti, na ktorých sa nachádza verejná zeleň, pričom
na právne vzťahy z toho vyplývajúce je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 66/2009 Z.z.,
keďže v takomto prípade nepochybne platí, že k pozemkom, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve
žalobkyne vzniklo zo zákona č. 66/2009 Z.z. vecné bremeno v prospech žalovaného, ktoré mu zakladá

právny titul k ich užívaniu. V tejto súvislosti žalovaný zároveň poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v otázke priznávania finančnej náhrady za vecné bremeno
zriadené zákonom č. 66/2009 Z.z., ktorá finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne
jednorazová, nemá charakter opakovaného plnenia. S poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky žalovaný zastával názor, že ak by žalobkyňa požadovala od žalovaného

finančnú náhradu za vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z.z. vo forme opakujúceho sa
plnenia,takátopožiadavkabynemalaoporuvzákoneataktouplatnenýnárokžalobkynibybolopotrebné
považovaťzaneopodstatnený.Vprípade,akbykonajúcisúdžalobkyňouuplatnenýnárokprávneposúdil
ako nárok na finančnú náhradu za zákonom zriadené vecné bremeno, žalovaný vzniesol námietku
premlčania, keďže jednorazová náhrada za zriadenie vecného bremena vznikla vlastníkovi zaťaženého

pozemku ex lege ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., pričom v súlade s ust. § 101 Občianskeho
zákonníka sa nárok na takúto náhradu premlčuje v zákonom stanovenej 3 ročnej premlčacej dobe,
ktorá podľa žalovaného uplynula dňa 1.7.2012. Žalovaný zotrvávajúc na svojej doterajšej argumentácii,
z opatrnosti predložil súdu Znalecký posudok č. 16/2022 zo dňa 31.3.2022, vypracovaný Ústavom
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, v ktorom menovaný znalecký ústav stanovil všeobecnú

hodnotu nájmu pozemku nachádzajúceho sa v lokalite Borovicový háj na sumu 2,924 eura/m2/rok.
Uvedený znalecký posudok bol vypracovaný všeobecne uznávanou znaleckou autoritou a to na základe
uznesenia Okresného súdu Košice II, vo veci vedenej pod sp. zn. 24C/31/2018.
5. Na vyššie uvedenú argumentáciu žalovaného reagovala žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa
9.9.2022. Vo vzťahu k znaleckému posudku vyhotovenému Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline

žalobkyňa namietala, že sa vzťahuje na iný pozemok ako ten, ktorý je predmetom tohto konania a tiež že
sa vzťahuje na obdobie rokov 2015 – 2017, teda 5 rokov spätne. Žalobkyňa trvala na tom, že žalovaný
tým, že užíva jej pozemky, obmedzuje jej vlastnícke právo, a to bez akejkoľvek náhrady, čím dochádza
k protiprávnemu obmedzeniu vlastníckeho práva žalobkyne a zároveň k bezdôvodnému obohateniu
sa žalovaného, ktorý tak získal plnenie bez právneho dôvodu. Plnením bez právneho dôvodu je aj

zdržanie sa určitého výkonu práva bez toho, že by k takému konaniu existoval od začiatku nejaký právny
dôvod. Vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia žalobkyňa poukázala ešte na znalecký posudok
znalkyne, Ing. Lucie Brinckovej, vyhotovený v inom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 25C/50/2018,
kde znalkyňa uvádza porovnaním ceny za ktoré prenajíma žalovaný svoje pozemky v priemere za cenu
6 eur za m2 a rok, avšak po znížení ceny o 10% vypočítala znalkyňa cenu 5,54 za m2 a rok. Rovnako

tak v súdnom konaní, sp. zn. 24C/52/2018 vykonal kontrolný znalecký posudok A. H. I., kde vypočítal
hodnotu nájmu na sumu 6,24 eura za m2 a výpočtom na sumu 5,075 eura za m2. Žalobkyňa ďalej
uviedla, že nechala vypracovať nový znalecký posudok od A. B. v apríli 2022, kde znalec dospel k sume
5,034 eura za m2 a rok a v júny 2022 na iný pozemok znalecký posudok č. XXX/XXXX od A. F. G., kde
ohodnotil pozemky na sumu 7,84 eura za m2 a rok. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že v danom

prípade žalobkyňou uplatnený nárok je potrebné posúdiť ako nárok na finančnú náhradu za zákonom
zriadené vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z.z., keďže lokalita Borovicový háj mala charakter
verejnej zelene podľa žalovaného už pred rokom 1990, odkazujúc na rozhodnutia uvedené v duplike
žalovaného, žalobkyňa uviedla, že ani v jednom z týchto rozhodnutí, na ktoré žalovaný poukázal sa
o verejnej zeleni nehovorí. Pojem verejná zeleň podľa žalobkyne nemohla byť v našom právnom

poriadku už pred rokom 1990, pretože nie je v našom právnom poriadku definovaná do dnešného dňa.
Prvýkrát sa objavila v zákone 66/2009 Z.z. bez jej zákonnej definície. Na argumentáciu žalovaného, že
v danom prípade sa na pozemky v spoluvlastníctve žalobkyne vzťahuje ustanovenie o verejnej zeleni, §
4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. žalobkyňa uviedla, že hypotéza právnej normy v § 4 ods. 1 vyžaduje, abyobecmalakudňuúčinnostizákonač.66/2009Z.z.vosvojomvlastníctvestavbu,prektorúmávprospech
obecvzniknúťvecnébremeno.Žalobkyňapoukázalanato,žepredmetnépozemkyaverejnázeleňnikdy
neprešli do vlastníctva obce. Už z dokumentov predložených žalovaným vyplýva, že tieto pozemky mala

iba v správe a nie vo vlastníctve. Podľa žalobcov zo strany žalovaného dochádza k jednému zásadnému
omylu a to tomu, že uvedený §4 zákona č. 66/2009 Z.z. poukazuje na stavbu a na pozemku žalobcu sa
žiadna stavba nenachádza. V lokalite Borovicového hája nikdy podľa žalobcov neprešli pozemky a už
vôbec žiadne stavby na obec, resp. Mesto Košice. Ani žiadne stavby, t.j. ani park nebol povolený podľa
platných právnych predpisov. Podľa žalobkyne žalovaný rovnako opomína druhú vetu ust. § 4, ktorá

znie, že podkladom pre vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľnosti je súpis
nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Podľa žalobkyne tento záznam o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľnosti do dnešného dňa
nebo nikdy vykonaný hoci sa o to žalovaný usiloval podaním zo dňa 15.10.2009. Podľa žalobcov ku dňu
účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. neboli naplnené predpoklady stanovené hypotézou v ust. § 4 ods. 1
zákona č. 66/2009 pre vznik vecného bremena, keďže k 1.7.2009 nemal žalovaný vo svojom vlastníctve

žiadne trvalé porasty, ktoré by mali vytvárať verejnú zeleň na predmetných pozemkoch. Žalobkyňa
namieta použiteľnosť uznesení NS SR sp. zn. 2Cdo194/2014 a sp. zn. 8Cdo/17/2019 dôvodiac tým, že
uznesenia sa vzťahujú na stavby, ktoré sú zastavané bytmi – bytovými domami a teda sa nejedná vôbec
o identickú situáciu. Podľa žalobcov Borovicový háj nie je parkom a teda stavbou, keďže na to nebolo
vydané žiadne povolenie, z ktorého dôvodu nemožno v danom prípade aplikovať zákon č. 66/2009. Ani

na park ako stavbu nebolo vydané povolenie podľa platných právnych predpisov, ako to vyžaduje zákon
č. 50/1976 Zb.. Podľa žalobkyne lokalita Borovicového hája taktiež nie je verejnou zeleňou ako sa to
podľa žalobkyne snaží prezentovať žalovaný, ale je to miestny územný systém ekologickej stability, čoho
dôkazom je aj uznesenie č. 811/2013 MZ zo dňa 19.12.2013. O tom že lokalita Borovicového hája nie je
verejnou zeleňou svedčí aj Kúpna zmluva zo dňa 28.12.2021 kde žalovaný odkúpil vedľajšie pozemky

v Borovicovom háji, pričom samotná Zmluva nehovorí o verejnej zeleni, ale o miestnom územnom
systéme ekologickej stability. V mestskom územnom systéme ekologickej stability je lokalita Borovicový
háj definovaná ako biocentrum, kde v súlade so všeobecne záväzným nariadením mesta Košice č. 25
o miestnom územnom systéme ekologickej stability platí špecifický režim, ktorý vymedzuje podmienky
ochrany, na základe ktorých je vlastník predmetu zmluvy obmedzený pri jeho užívaní. Žalobkyňa

predložila k svojmu vyjadreniu protest Okresnej prokuratúry Košice k užívaniu verejného priestranstva
zo strany Mesta Košice ako aj zrušenie všeobecne záväzného nariadenia o zakladaní verejnej zelene
v lokalite Borovicového hája a naopak zriadenie miestneho územného systému ekologickej stability.
Z protestu prokurátora vyplýva, že všeobecne záväzné nariadenie, ktorým sa schválil územný plán
mesta, ktorý stanovuje pojem „verejná zeleň“ na území Borovicového hája je v rozpore so zákonom,

pretože Mesto Košice prekročilo svoju normotvornú právomoc danú mu čl. 68 a 71 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, a preto konalo v rozpore s čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ako aj §
6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení. Tieto závery podľa žalobcov vyplývajú aj z nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky I.US 56/2000 zo dňa 18.10.2001, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky
vyslovil, že pokiaľ sa normotvornou činnosťou obce ukladajú povinnosti fyzickým aj právnickým osobám

aj pôvodná (originárna) normotvorná činnosť obce (mesta) je limitovaná čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého každý môže konať čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby
niečo konal, čo zákon neukladá. Žalobkyňa ďalej dala do pozornosti súdu skutočnosť, že verejná zeleň
neprešla do vlastníctva obce – žalovaného, nebola delimitovaná a to vzhľadom na dôkazy predložené
žalovaným. Podľa protokolu o prechode vlastníctva, majetkových práv a záväzkov podľa zákona č.

138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov medzi mestom odovzdávajúcim, Správa
mestskej zelene v Košiciach a preberajúcim Mestom Košice zo dňa 3.5.2004, predmetom prechodu
vlastníctva je nehnuteľný majetok. Podľa žalobkyne je ďalej zarážajúce, že protokol bol vyhotovený
dňa 3.5.2004 s tým, že prechod vlastníctva sa uskutočňuje ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí k 1.5.1991 teda 13 rokov spätne. Uvedené žalobkyňu vedie k záveru, že tieto dokumenty

boli vyhotovené dodatočne. Žalobkyňa ďalej poukázala na prílohu č. 7 predloženú žalovaným kde sa
uvádza : „Inventárna a technická karta budovy. Názov budovy : Borovicový háj – rozloha 11,42545 ha“.
To, že v danom prípade sa nejedná a žiadnu verejnú zeleň, ale len zeleň, ktorá mala byť prebudovaná na
obvodový park a to až po majetkovo-právnom vysporiadaní a výstavbe parku vyplýva aj zo žalovaným
predloženej zápisnice zo dňa 8.3.1985 str. 2 bod 3, kde sa uvádza : „V rámci budovania zelene Mesta

Košíc uvažuje sa s prebudovaním hája nad Popradskou cestou na obvodový park pre Košice. Tento
zámer je zosúladený s generelom zelene mesta Košíc a jeho realizáciu podporujeme. Po majetkovo-
právnom vysporiadaní a výstavbe parku zabezpečíme jeho spracovanie a údržbu“. Podľa žalobkyne
sa do dnešného dňa nič z uvedeného neudialo, teda ani majetkovo- právne vysporiadanie a anivýstavba parku. Uvedené podľa žalobkyne vyplýva aj z Hospodárskej zmluvy, kde je uvedené, že úpravu
Borovicového hája na obvodový park bude prevádzať preberajúci. Žalobkyňa tiež dala do pozornosti
súdu rozhodnutie odboru výstavby zo dňa 15.3.1985 o využití územia pre Borovicový háj v lokalite C. –

E.,atonakonkrétnychpozemkoch,čísloparcely4354-1,č.4311-6,č.4304-1-2,č.4304/3-0,č.4304-6-0,
č. 4352-0, pričom ani jedna z týchto parciel nie je predmetom žaloby. V bode 3 uvedeného rozhodnutia
je jednoznačne uvedené, že pred vydaním stavebného povolenia je nutné pozemok majetkovo- právne
vysporiadať a predložiť LV. Žalobkyňa tvrdila, že toto rozhodnutie nikdy nenadobudlo právoplatnosť, čo
vyplývaajzosamotnejdoložkyprávoplatnosti. Zuvedenéhojezrejmé,ženikdynebolovydanéstavebné

rozhodnutie, ktoré nasleduje po územnom rozhodnutí. Pozemky, stavby, alebo zeleň neprešla na obec
– mesto Košice, pretože od roku 1985 boli vo vlastníctve Záhradníckeho a sadovníckeho podniku a nie
vo vlastníctve štátu. Z dokumentov predložených žalovaným podľa žalobkyne vyplýva, že žalovaný
si delimitačnými protokolmi, hospodárskymi zmluvami prevádzal nehnuteľnosti, stavby, zeleň medzi
svojimi vlastnými organizáciami na Mesto Košice.
6. Na pojednávaní konanom dňa 21.11.2022 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu

navrhla pripustiť zmenu žalobného návrhu, v zmysle ktorého žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal
žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 17.523,44 eura s 5% ročným úrokom z omeškania od
2.7.2020 do zaplatenia a zároveň žiadala súd o priznanie náhrady trov konania v rozsahu 100%. Súd
uznesením zo dňa 31.1.2023, č. k. 37C/82/2020-279, v spojení s opravným uznesením vyhláseným na
pojednávaní dňa 2.10.2023, v zmysle ust. 139 a násl. CSP návrhu žalobkyne vyhovel a zmenu žaloby

pripustil v znení „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 17.523,44 eura s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 17.523,44 eura od 2.7.2020 do zaplatenia. II. Žalobkyňa má voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania vo výške 100%“.
7. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 2.10.2023, č. k. K2-37C/82/2020-368 tak, že žalovanému
uložil zaplatiť žalobkyni sumu 17.523,44 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy

17.523,44 eura od 2.7.2020 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobkyni priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
8. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 21.5.2024, č. k. 6Co/40/2024-420, napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil, okrem výroku, ktorým bol opravený výrok I. uznesenia zo dňa 31.1.2023,

č. k. 37C/82/2020-279 a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
9. Odvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia konštatoval, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právneposúdil,aknazistenýskutkovýstavaplikovalust.§451anasl.Občianskehozákonníka.Odvolací
súd dal do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/227/2022 zo dňa 19.10.2023,

vydané v konaní, ktorého podstatou je obdobný stav ako aj právnej posúdenie, v ktorom rozhodnutí iný
senát Krajského súdu v Košiciach konštatoval: „Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou,
ktorou odvolateľka vyslovila názor o tom, že pokiaľ predmetom konania sú parcely, na ktorých je verejná
zeleň a nie stavby, potom vecné bremeno žalovanému nikdy nevzniklo a ani vzniknúť nemohlo. 17.
Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ zákon č. 66/2009 Z.z. vo svojom § 1 ods. 2 hovorí o tom,

že tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahoch k pozemkom, na
ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkvi, športový areál alebo verejná
zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného
predpisu, úpravu o primeranej aplikácii zákona č. 66/2009 Z.z. na pozemky podľa označeného § 1 ods.
2 nemožno zúžiť iba na usporiadanie vlastníckych vzťahov k týmto pozemkom, keďže zákon nevylučuje

zriadenie zákonného vecného bremena aj k pozemkom § 1 ods. 2 citovaného zákona. 18. Usporiadaním
vlastníckych vzťahov podľa § 2 zákona č. 66/2009 Z.z. je poskytnutie náhradného pozemku vlastníkovi
pozemku pod stavbou zámennou zmluvou alebo usporiadanie v konaní o pozemkových úpravách. Do
času takéhoto definitívneho usporiadania vlastníckych vzťahov však zákonodarca usporiadal vlastnícke
vzťahy k pozemkom v zmysle § 1 ods. 1 a ods. 2 tohto zákona tak, že k nim zriadil podľa § 4 tohto

zákona vecné bremeno. Niet žiadneho rozumného dôvodu, prečo by do času trvalého usporiadania
vlastníckych vzťahov nemalo vzniknúť zákonné vecné bremeno aj k pozemkom vymenovaným v § 1
ods. 2 tohto zákona a prečo by vo vzťahu k ním mal existovať odlišný režim v porovnaní s pozemkami
podľa § 1 ods. 1 tohto zákona. Pokiaľ sám zákonodarca podľa § 1 ods. 2 tohto zákona upravil
primeranépoužitiezákonaajnapozemky,naktorýchjeumiestnenýcintorín,športovýareálaleboverejná

zeleň, postavil ich tak na roveň tých pozemkov, na ktorých sa nachádzajú stavby v zmysle § 1 ods.
1 tohto zákona, preto niet dôvodu pre iný režim pozemkov, na ktorých sa nachádza verejná zeleň
oproti pozemkom, na ktorých sa nachádza stavba. Odvolací súd preto s predmetnou argumentáciou
odvolateľov nesúhlasí“. Odvolací súd ďalej uviedol, že primeranú aplikáciu zákona č. 66/2009 Z. z. napozemky podľa § 1 ods. 2 nemožno zúžiť iba na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, keďže
zákon nevylučuje zriadenie zákonného vecného bremena aj k pozemkom podľa § 1 ods. 2 zákona č.
66/2009 Z. z.. Usporiadaním vlastníckych vzťahov v zmysle § 2 zák. č. 66/2009 Z.z. je poskytnutie

náhradného pozemku vlastníkovi pozemku pod stavbou zámennou zmluvou alebo usporiadanie v
konaní o pozemkových úpravách. Do času takéhoto definitívneho usporiadania vlastníckych vzťahov
však zákonodarca usporiadal vlastnícke vzťahy k pozemkom v zmysle § 1 ods. 1, ods. 2 cit. zák. tak,
že k nim zriadil v zmysle § 4 cit. zák. vecné bremeno. Odvolací súd dal do pozornosti, že Krajský
súd v Košiciach ako súd odvolací v minulom období opakovane v obdobných veciach týkajúcich sa

právnych vzťahov medzi vlastníkmi pozemkov v Košiciach, k.ú. C. - E. v lokalite tzv. Borovicového hája
a mestom Košice [napr. sp. zn. 2Co/205/2021 (44C/44/2020 OS Košice II), 3Co/191/2021 (44C/42/2020
OS Košice II), 6Co/78/2022 (15C/61/2018 OS Košice II), a 2Co/134/2022 (20C/87/2020 OS Košice II)]
dospel k záveru (zhodne tak ako právne vzťahy vo väčšine boli posúdené aj súdom prvej inštancie), že
ide zohľadniac pri tom mestom Košice predložené listinné dôkazy, o vzťah medzi mestom Košice, do
vlastníctva ktorého podľa osobitného predpisu zák. č. 138/1991 Zb. prešla verejná zeleň a vlastníkmi

pozemkov pod touto verejnou zeleňou (Borovicovým hájom) posudzovaný podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č.
66/2009 Z.z., kedy priamo na základe zák. č. 66/2009 Z.z. vzniklo vo verejnom záujme k pozemkom
pod verejnou zeleňou dňom účinnosti tohto zákona v prospech mesta Košice ako vlastníka verejnej
zelene - Borovicového hája, právo zodpovedajúce vecnému bremenu a na strane povinného z vecného
bremena (vlastníka pozemku) ide o obmedzenie vo výkone vlastníckeho práva, ktoré je povinný na

svojom pozemku vo verejnom záujme strpieť. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie opätovne posúdiť
dôvodnosť žalobou uplatneného nároku, zaoberať sa žalovaným predloženými listinnými dôkazmi,
vykonať dokazovanie uvedenými listinami a venovať náležitú pozornosť spôsobu využitia pozemkov
evidovaných na LV č. XXXXX, k. ú. J., ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a súčasne sú
predmetom sporu.

10. V zmysle ust. § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak bolo rozhodnutie
súdu prvej inštancie odvolacím súdom zrušené a vrátené na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd
prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. K znakom právneho štátu a medzi
jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR), ktorého

neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. To znamená okrem iného aj to, že každý
adresát právnej normy sa môže dôvodne spoliehať na to, že všeobecný súd nielenže bude platné právo
aplikovať, ale i na to, že bude rešpektovať právny názor, ktorým je viazaný, ak mu takúto povinnosť
ukladázákon,opačnýprístupužsámosebepredstavujeporušeniezákladnéhoprávanasúdnuochranu,
ako aj práva na spravodlivý proces.

11. Ako z nesporných súd postupom podľa ust. § 151 ods. 1 CSP vyšiel z tvrdení žalobkyne, že je
podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXXX, pre katastrálne
územie J., parciel registra “C“ evidovaných na katastrálnej mape ako parcela č. 4010/3 – trvalé trávne
porasty o výmere 183 m2, parcela č. 4297/20 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 80 m2, parcela
č. 4300/14 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 272 m2, parcela č. 4304/31 – ostatné plochy o

výmere 2985 m2, parcela č. 4304/33 – ostatné plochy o výmere 619 m2, parcela č. 4309/5 – ostatné
plochy o výmere 61 m2, parcela č. 4311/90 – ostatné plochy o výmere 822 m2, a to vo veľkosti
podielu 1/3. Nesporné bolo aj to, že predmetné pozemky sa nachádzajú v lokalite „ Borovicový háj“.
Nesporné tiež bolo, že žalovaný užíva predmetné parcely od roku 1957, kedy na týchto pozemkoch
začal realizovať výstavbu verejnej zelene. V zmysle strategického dokumentu mesta Košice – MÚSES

schváleného uznesením č. 811/2013 mestským zastupiteľstvom, je táto lokalita špecifikovaná ako
mestské biocentrum regionálneho významu BC-RN. Nesporné bolo tiež tvrdenie žalobcov, že za
žalované obdobie žalovaný neposkytol žalobcom žiadnu náhradu za užívanie ich pozemkov.

12. Odbor výstavby Obvodného národného výboru č. Vyst./2224-a1985-Bk zo dňa 15.3.1985 vydal

Rozhodnutie o využití územia pre Borovicový háj v lokalite Košice - Západ zo stanovením nasledujúcich
podmienok : 1/ pri vypracovaní projektovej dokumentácie je potrebné dodržať podmienky všetkých
zainteresovaných zložiek, 2/ stavenisko je potrebné označiť orientačnou tabuľou, 3/ pred vydaním
stavebného povolenia je nutné pozemok majetkovo – právne usporiadať a predložiť LV (Rozhodnutie
odboru výstavby Obvodného národného výboru na č. l. 122).

13. Z pracovného rokovania ohľadom územného rozhodnutia akcie „Borovicový háj“ v lokalite Košice
– Západ, konaného dňa 8.3.1985 na odbore výstavby, vyplývajú pripomienky hlavného architekta
k predloženému riešeniu sadovníckej úpravy na úrovni VP- pre lokalitu Borovicový háj za Popradskoucestou, stanovisko odboru MHODaP ObNV Košice II a vyjadrenie ZaSP, ktorý uviedol, že „V rámci
budovania zelene mesta Košice uvažuje sa s prebudovaním hája nad Popradskou cestou na obvodový
park pre Košice. Tento zámer je zosúladený s generelom zelene mesta Košíc a jeho realizáciu

podporujeme. Po majetkovo – právnom vysporiadaní a výstavbe parku zabezpečia jeho spravovanie
a údržbu“ ( Zápisnica zo dňa 8.3.1985 na č. l. 123).

14. Na základe Hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku zo dňa 10.11.1987 prešiel
Borovicový háj o rozlohe 11,4245 ha, katastrálne územie C. – E. v obstarávacej cene 398.054 Kčs

zo správy Záhradnícky a sad. podnik mesta Košíc na Záhradnícky a sad. podnik mesta Košice –
Správa verejnej zelene Košice. Dôvodom prevodu správy podľa bodu 5 Hospodárskej zmluvy bolo, že
„úpravu Borovicového hája na obvodový park bude prevádzať preberajúci“ (Hospodárska zmluva zo dňa
10.11.1987 na č. l. 124).

15. Dňa 28.6.1991 uzavreli odovzdajúca organizácia Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košíc,

š. p. rozpočtová zložka Správy verejnej zelene a preberajúca organizácia Správa mestskej zelene
Delimitačný protokol. Podľa čl. 1 Delimitačného protokolu, predmetom delimitácie bol prevod práv,
povinností a záväzkov zo štátneho podniku Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košice, organizácie
bývalého NVmK na Magistrát mesta Košice – Správu mestskej zelene ako rozpočtovú organizáciu
celomestskej povahy. Rozsah delimitácie vyplýva z čl. 2 Delimitačného protokolu, podľa ktorého

Záhradnícky a sadovnícky podnik – Správa verejnej zelene, delimitoval na Správu mestskej zelene
Košice a) hospodárske prostriedky vedené v účtovníctve : základné prostriedky, predmety postupnej
spotreby v používaní, peňažné prostriedky na bankových účtoch, pokladničnú hotovosť uvedené
v prílohe č. 1, b) hospodárske prostriedky vedené v operatívnej evidencii – pozemky v celkovej hodnote
7.955.858,20 Kčs, uvedené v prílohe č. 3 so stavom k 30.4.1991, c) dokladovú agendu súvisiacu

s prechodom na Správu mestskej zelene, d) rozpočet na rok 1991, e) ročné rozbory o výsledkoch
hospodárenia bývalej rozpočtovej organizácie ZaSP-SVZ k 31.12.1990. Z Prílohy č. 1 Delimitačného
protokolu, bod 430 vyplýva, že predmetom delimitácie bol aj Borovicový háj (Delimitačný protokol zo
dňa 28.6.1991 na č. l. 285 a príloha č. 1 k Delimitačnému protokolu na č. l. 287 a následne).

16. Dňa 3.5.2004 na základe Protokolu o prechode vlastníctva majetkových práv a záväzkov
v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, odovzdala Správa mestskej zelene v Košiciach, so
sídlom Rastislavova 79, Košice preberajúcemu Mestu Košice, so sídlom Trieda SNP 48/A, Košice,
nehnuteľnosti, okrem iného Borovicový háj o rozlohe 11,4245 ha, k. u. C. – E. s prechodom vlastníctva ku
dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí 1.5.1991. Prílohou č. 7 Protokolu bola inventárna

a technická karta budovy s názvom Borovicový háj – rozloha 11,4245 ha. Protokol zo dňa 3.5.2004
odkazuje na Delimitačný protokol zo dňa 28.6.1991, ktorým majetok, ktorý bol predmetom odovzdania
Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košice odovzdal Správe mestskej zelene v Košiciach, ktorá
delimitácia sa uskutočnila na základe uznesenia mestského zastupiteľstva č. 7/B zo dňa 14.5.1991,
ktorým bola zriadená Správa mestskej zelene Košice ako rozpočtová organizácia mesta (Protokol zo

dňa 3.5.2004 na č. l. 120 a Inventárna a technická karta budovy na č. l. 125).

17. Všeobecné záväzné nariadenie mesta Košice č. 2/1991 o zakladaní, údržbe a ochrane verejnej
zelene bolo napadnuté protestom prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I zo dňa 17.10.2013 (č. l.
204) nakoľko boli zistené porušenia ustanovení jednotlivých tam špecifikovaných zákonov, v ktorom

prokurátor konštatoval, že dochádza k neprípustnému zasahovaniu do výkonu užívacích práv vlastníkov
spojenýchsvlastníckymprávomknehnuteľnostiam.MestoKošicenedovolenezasahujedovlastníckeho
právafyzickýchaprávnickýchosôbavneprípustnejmiereurčujeakomajúužívaťadisponovaťsosvojim
súkromným majetkom ohľadom údržby a správa verejnej zelene. Ak mesto chce dodržiavať povinnosti
upravené v § 4 VZN pri tvorbe, údržbe a správe zelene, nič mu v tom nebráni, naopak Mesto je povinné

v zmysle ust. § 4 ods. 3 písm. g) zákona o obecnom zriadení zabezpečiť údržbu a správu verejnej
zelene, čo nie je nutné riešiť vydaním VZN. Je neprípustné, aby v § 4 VZN zakotvené povinnosti boli
platné a záväzné aj pre subjekty odlišné od mesta Košice. Mesto Košice prekročilo svoju normotvornú
právomoc. Následne toto Všeobecne záväzné nariadenie č. 2/1991 bolo zrušené uznesením Mestského
zastupiteľstva č. 797/2013 (č. l. 221) na svojom 22. rokovaní dňa 16.12.2013. Uznesením Mestského

zastupiteľstva v Košiciach č. 811 ( č. l. 222) zo dňa 16.12.2013 bol schválený miestny územný systém
ekologickej stability mesta Košice (MÚSES). Z listiny zo dňa 18.3.2016 označenej ako „ Košice – lokalita
Borovicový háj – pozvánka“ vyplýva, že dňa 6.4.2016 sa malo uskutočniť pracovné rokovanie za účelom
začatia procesu tvorby vzájomnej dohody medzi mestom Košice s vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmipozemkov o obojstranne prijateľnom funkčnom využití pozemkov s cieľom zachovania maximálneho
podieluexistujúcejvzrastlejzelenenapozemkochakosúčastizelenejinfraštruktúrymestaKošice(listina
zo dňa 18.3.2016 na č. l. 12).

18. Na základe žiadosti Záhradníckeho a sadovníckeho podniku Mesta Košíc zo dňa 31.10.1984
rozhodlo Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky svojim
rozhodnutím zo dňa 21.1.1987 o trvalom vyňatí lesných pozemkov v katastrálnom území Košice – Západ
prezriadenieparkovejzelene,zlesnéhopôdnehofonduocelkovejvýmere11,4245ha,pričomzaúčelom

trvalého vyňatia lesných pozemkov uložilo Záhradníckemu a sadovníckemu podniku mesta Košíc
v spolupráci s Východoslovenskými štátnymi lesmi v Košiciach a) zabezpečiť vyznačenie hraníc trvale
vyňatých pozemkov podľa geometrického plánu, b) vykonať majetkovo-právne usporiadanie pozemkov
prostredníctvom Národného výboru Mesta Košice v súlade s úpravou MLVH SSR č. 937/1985-161, resp.
uzatvoriť Zmluvu o prevode správy národného majetku (rozhodnutie Ministerstva lesného a vodného
hospodárstva SSR zo dňa 21.1.1987 na č. l. 274).

19. Žalobkyňa predmetnou žalobou žiadala vydať bezdôvodné obohatenie za obdobie od 2.7.2018
do 1.7.2020. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia žalobkyňa vychádzala zo Znaleckého
posudku č. 15/2018 vypracovaného znalcom Ing. Matejom Špakom, PhD. mult. (č. l. 16). Z uvedeného
znaleckého posudku súd zistil, že znalec stanovil všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov evidovaných

na liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie J. vo výške 6,580 eura/m2/rok, pričom uvedená
všeobecná hodnota nájmu bola stanovená ku dňu 26.6.2018.

20. Žalovaný namietal správnosť záverov znalca Ing. Mateja Špaka, PhD. uvedených v Znaleckom
posudku č. 15/2018, konkrétne stanovenie doby návratnosti a predložil Znalecký posudok č. 12/2017

(č. l. 40) znalca Ing. Ivana Lakomého, v ktorom bola znalcom stanovená všeobecná hodnota nájmu
pozemkov v katastrálnom území J., obec C., K. C. A. vo výške 3,637 eura/m2/rok, pričom uvedená
všeobecná hodnota nájmu bola stanovená ku dňu 14.2.2017.

21. Znalecký posudok č. 16/2012 (č. l. 128) predložený žalovaným, vypracovaný Ústavom súdneho

inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline stanovil cenu pozemku nachádzajúceho sa v lokalite Borovicový
háj, konkrétne parcela C-KN č. 4304/11 o výmere 13.698 m2 zapísaná na LV č. XXXXX, katastrálne
územie J., na sumu 2,924 eura/m2 /rok. Všeobecná hodnota nájmu bola stanovená za obdobie od
31.10.2015 do 30.10.2017 v uvedenej výške pre prípade určenia predmetného pozemku ako plochy
verejnej zelene.

22. Žalobkyňa v priebehu konania predložila nový Znalecký posudok č. 33/2022 vyhotovený A. L. B. za
účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov zapísaných na LV č. XXXXX, pre katastrálne
územie J., nachádzajúcich sa v lokalite Borovicový háj, v ktorom znalec stanovil všeobecnú hodnotu
nájmu predmetných pozemkov vo výške 5,034 eura/m2/rok, pričom uvedená všeobecná hodnota nájmu

bola stanovená znalcom ku dňu ohodnotenia, teda 5.5.2022 (Znalecký posudok č. 33/2022 na č. l. 176).

23. Žalobkyňa predložila aj Znalecký posudok č. 125/2022 vyhotovený znalcom Ing. Matejom Špakom,
PhD. mult. (č. l. 184), a to za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov a všeobecnej hodnoty
nájmu pozemkov zapísaných na LV č. XXXXX, pre katastrálne územie J., nachádzajúcich sa v lokalite

Borovicový háj. Znalcom bola stanovená všeobecná hodnota nájmu uvedených pozemkov ku dňu
6.6.2022 vo výške 7,84 eura/m2/rok.

24. Žalobkyňa za účelom presadenia svojej argumentácie ohľadne výšky ňou uplatneného
bezdôvodného obohatenia predložila súdu zároveň tiež Nájomnú zmluvu, uzavretú medzi

prenajímateľom Mestom Košice a nájomcom spoločnosťou Wash center, s.r.o., so sídlom Cínova 7,
Košice – Barca zo dňa 22.1.2012, z ktorej zmluvy vyplýva, že nájomné za nájom pozemku, parcela č.
2767/3 o výmere 532 m2 v katastrálnom území Grúnt bola dohodnutá zmluvnými stranami vo výške
9,158 eura/m2/rok, to znamená 4.872 eur ročne za celý predmet nájmu (Nájomná zmluva na č. l. 68).

25. Žalobkyňa listom zo dňa 14.4.2020 označeným ako „Odstránenie protiprávneho stavu –
výzva“ „Úhrada dlžnej sumy – výzva“, vyzvala žalovaného na odstránenie protiprávneho stavu a na
uzatvorenie nájomnej zmluvy do budúcna a tiež na úhradu dlžného bezdôvodného obohatenia vo výške5,234eura/m2/rok,atozaroky2018až2020,do3dníoddoručenialistu(listžalobkynezodňa14.4.2020
na č. l. 14). List žalobkyne bol žalovanému doručený dňa 14.4.2020 (doručenka na druhej strane č. l. 14).
26. Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia žalovaný žalobkyňou v konaní uplatnený nárok neuhradil (nesporná

skutočnosť).
27. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu právne posúdil nárok žalobcu podľa nasledujúcich
právnych predpisov:
Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí (ďalej len „zákon č. 138/1991 Z. z.“),
účelom tohto zákona je ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva

obcí, a upraviť majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom.
Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Z. z., do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej
republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku
dňu účinnosti osobitného predpisu 3) právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa
nachádzajú.
Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Z. z., veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym

podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov,
ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu,
prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce
si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne.
Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom

usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“) tento zákon upravuje
usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho
územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných
predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so

stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").
Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa
osobitných predpisov 1) vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho
usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou
vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v

primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne
vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území,
náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.
Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z., ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o pozemkových úpravách podľa

osobitného predpisu.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto
zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku
pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,

vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z., vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť

výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom
katastrálnom území.
Podľa ust. § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej
veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo

patria určitej osobe.
Podľa ust. § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva

zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Podľa ust. § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo
vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento
účel a za náhradu.Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenie nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Vychádzajúc zo zistených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru
o dôvodnosti podanej žaloby. V tomto svojom závere súd vyšiel z nesporného skutkového stavu.

Medzi stranami konania totiž nebol sporný skutkový stav ohľadne vlastníctva pozemkov žalobkyňou
v žalovanom období, t. j. od 2.7.2018 do 1.7.2020, ich výmery a skutočnosti, že uvedené pozemky sa
nachádzajú v lokalite tzv. Borovicový háj, ktorú územný plán hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice
definoval ako verejnú zeleň. Táto lokalita bola v zmysle Miestneho územného systému ekologickej
stability (ďalej ako „MÚSES“) špecifikovaná ako Mestské biocentrum regionálneho významu BC – RM a

začlenená do regionálneho mestského biokoridoru Čičkovský potok - Borovicový háj - Park na Žriedlovej
ulici - Mestský park - Mlynský náhon - Hornád, má vysokú ekologickú hodnotu, kde na celom jej území,
a preto pochopiteľne aj na spornom pozemku, stále platí zákaz stavať a realizovať zástavbu, nesmú
sa tu vykonávať činnosti, ktoré vedú k zníženiu jeho stupňa ekologickej stability. MÚSES bol schválený
uznesením Mestského zastupiteľstva č. 811/13 zo dňa 16.12.2013. Žalovaný namietal, že tým, že

územný plán definuje lokalitu, v ktorej sa sporné nehnuteľnosti nachádzajú ako verejnú zeleň, nebolo
na danom území zriadené verejné priestranstvo, pričom na žalovaných pozemkoch sa nenachádzajú
žiadne plochy využívané verejnosťou na rekreáciu a podobné využitie a nie je daná ich využiteľnosť
verejnosťou. Neskôr mal za to, že v danom prípade sa na vzťah žalobkyne a žalovaného vzťahuje ust.
§1 ods. 2 v spojení s ust. § 4 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z., pričom žalobkyni nesvedčí nárok

na opakovanú náhradu za vecné bremeno, ktorá je jednorazového charakteru a je premlčaná.
29. Z listín tvoriacich obsah súdneho spisu a zo zhodných tvrdení strán sporu vyplynulo, že predmetné
parcely žalovaný dlhodobo (od roku 1957) využíva, keď na týchto pozemkoch začal realizovať výsadbu
verejnej zelene označovanej ako „Borovicový háj“. Správou národného majetku „Borovicový háj“
bol poverený Záhradnícky a sad. podnik mesta Košíc, ktorý správu ku dňu 30.11.1987 odovzdal

Záhradníckemu a sad. podniku mesta Košíc - Správa verejnej zelene Košice. Uvedené vyplynulo z
Hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku zo dňa 10.11.1987. Ku dňu účinnosti zák.
č. 138/1991 Zb. právo hospodárenia k predmetnému nehnuteľnému majetku preukázal Záhradnícky a
sadovnícky podnik mesta Košice, pričom delimitačným protokolom zo dňa 28.06.1991 tento majetok
bol odovzdaný Správe mestskej zelene v Košiciach, ktorá bola zriadená na základe uznesenia

Mestského zastupiteľstva v Košiciach č. 7/B zo dňa 14.mája 1991 ako rozpočtová organizácia mesta.
Uvedené vyplynulo z protokolu o prechode vlastníctva, majetkových práv a záväzkov, v zmysle zák.
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí zo dňa 03.05.2004. Súd má za to, že postupný prevod Borovicového
hája bol z predložených listinných dôkazov dostatočne jasný a zrejmý, a v konaní bol preukázaný
prechod vlastníctva Borovicového hája na mesto Košice. Žalovaný jednoznačne preukázal vlastníctvo

Borovicového hája, nakoľko už minimálne od roku 1987 konal ako vlastník, keď Hospodárskou zmluvou
z 10.11.1987 previedol správu tejto lokality. Z uvedeného vyplýva, že bola splnená podmienka uvedená v
ust.§1ods.2zák.č.66/2009Z.z.,ato,žecit.zákonsavzťahujeajnausporiadanievlastníckychvzťahov
k pozemkom, na ktorých je verejná zeleň, nakoľko táto prešla do vlastníctva obce podľa osobitného
predpisu, ktorým je zák. č. 138/1991 Zb..

30.V súvislosti s vyhlásením VZN č. 2/1991 o zakladaní, údržbe a ochrane zelene, na ktoré odkazuje
žalobkyňa, je potrebné uviesť, že predmetné VZN mesta sa zaoberalo pojmom a klasifikáciou zelene,
výkonom správy zelene, povinnosťami správcu a vlastníka zelene a pod., pričom táto úprava nič nemení
na fakte, že Borovicový háj bol až do roku 1987 identifikovaný ako les a následne užívaný ako verejná
zeleň, ktorá 1.5.1991 prešla na žalovaného v zmysle zákona č. 138/1991 Zb.. Spomínané VZN č. 2/1991

sa nezaoberalo konkrétne identifikáciou Borovicového hája, dokonca jeho založením, či vytvorením,
pričom existencia Borovicového hája už v období pred 19.12.1991, t.j. pred vyhlásením VZN č. 2/1991,
bola zjavne preukázaná ostatnými písomnými dôkazmi produkovaným stranami sporu v konaní, ako aj
to, že mala už vtedy charakter verejnej zelene.31. Borovicový háj predstavuje vnútromestskú zeleň, ktorá je prístupná verejnosti, pričom takto je
vnímaná od počiatku jeho výsadby. Pojem „verejná zeleň“ možno na základe sadovníckej a urbanistickej
praxe vymedziť ako „zeleň prístupná všetkým občanom bez obmedzenia a slúži na všeobecné užívanie.

Predstavuje zeleň v uliciach, stromoradia, zelené pásy a pruhy, mobilnú zeleň v uliciach, voľné miesta
po asanácii budov, parkoviská, zeleň na námestiach, zeleň pri významných budovách, pomníky a
pamätníky, verejnú zeleň na sídliskách, mestské parky a parkovo upravované plochy, promenády,
promenádne lúky, odpočinkové lúky, okružné prechádzkové trasy, cieľové prechádzky, odpočívadlá,
prírodné kiná a amfiteátre, náučné chodníky, psie lúky a pod. Zeleň verejných parkov tvoria všetky

verejné prístupné plochy zelene v sídelnom útvare“. K rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v
Košiciach v rozsudku sp.zn. 6Co/78/2022 z 13.9.2022, na ktorý rozsudok poukázal aj odvolací súd vo
svojom zrušujúcom uznesení , v ktorom sa riešila otázka aplikácie z. č. 66/2009 Z.z. na obdobný nárok,
aký bol uplatnený žalobkyňou v tomto konaní.
32. V zmysle § 1 ods.2 z. č. 66/2009 Z.z. sa tento zákon primerane použije aj na usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnená verejná zeleň, ktorá prešla do vlastníctva

obce podľa osobitného predpisu, t.j. v zmysle z. č. 138/1991 Zb.. V danom prípade sa nejedná o stavbu,
nakoľko Borovicový háj nie je stavbou, a teda k 1.5.1991, t.j. k prechodu vlastníctva na žalovaného,
nemohlo ani existovať územné, stavebné, či kolaudačné rozhodnutie týkajúce sa Borovicového hája.
V zmysle evidovania spôsobu využitia pozemkov na liste vlastníctva č. XXXXX, nachádzajúcich sa v
katastrálnom území C. – E., bude pre prevyšujúcu časť rozlohy predmetných parciel platiť, že sa jedná o

pozemky, na ktorých je okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park a iná funkčná zeleň, inžinierska
stavba – cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, resp. skaly, rokliny
výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením.
33. Vzhľadom na neexistenciu zmluvného vzťahu, ktorý by žalovaného oprávňoval nehnuteľnosti v
podielovom spoluvlastníctve žalobkyne užívať, 1.7.2009 v súlade s § 4 ods.1 z. cˇ. 66/2009 Z.z. vzniklo

k predmetným pozemkom v prospech žalovaného právo zodpovedajúce vecnému bremenu, obsahom
ktorého je držba a užívanie pozemku pod stavbou, resp. verejnou zeleňou žalovaným.
34. Pre posúdenie uplatneného nároku bolo v preskúmavanej veci potrebné ustáliť charakter náhrady
za vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z. z., pričom rozhodovacia prax súdov nebola
v tejto otázke vždy jednotná. Vyriešenie tejto otázky malo vplyv aj na posúdenie dôvodnosti námietky

premlčania, vznesenej žalovaným.
35. Otázka povahy náhrady za vecné bremeno v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. bola jednoznačne
vyriešená dovolacím súdom, ktorý opakovane rozhodol o tom, že náhrada za vecné bremeno podľa
zákona č. 66/2009 Z. z. je náhradou jednorazovou. Východiskom jeho rozhodnutí s týmto záverom je, tak
ako to vyplýva z uznesenia dovolacieho súdu sp. zn. 2 Cdo 194/2018 z 26. augusta 2019 tá okolnosť, že:

„Obdobnú „dovolaciu otázku“ už najvyšší súd riešil v rozsudku z 24. marca 2015 sp. zn. 7 Cdo 26/2014
ako aj v rozsudku zo 14. apríla 2016 sp. zn. 3 Cdo 49/2014, ktoré sa týkali priznávania primeranej
náhrady za zriadenie vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“).
Vyslovený právny názor je plne prijateľný a použiteľný aj na priznávanie primeranej náhrady za zriadenie

vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z. Aj obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 4 ods. 1
zákona č. 66/2009 Z. z. patrí totiž k tzv. legálnym (zákonným) vecným bremenám, čiže k verejnoprávnym
obmedzeniam vlastníckeho práva. Jeho verejnoprávny charakter a jeho povaha nasvedčujú tomu, že
sa významne približuje k obmedzeniu vlastníckeho práva zakotveného v zákone č. 182/1993 Z. z.
Svedčí o tom nakoniec aj ich zhodná zákonná konštrukcia.“ Z uvedeného rozhodnutia dovolacieho

súdu, súd tiež ďalej cituje: „Ak judikatúra najvyššieho súdu akceptovaná ústavným súdom dospela k
záveru, že právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993
Z.z. vzniklo ex lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto
zákona, nemôže byť tomu inak ani pri zriadení vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009
Z. z. Ak tieto legálne (zákonné) vecné bremená majú všetky jednotiace znaky, t. j. ide o obmedzenia

vlastníckeho práva založené verejnoprávnymi normami kogentného charakteru s významným prvkom
súkromnoprávnym, okruh oprávnených subjektov je vymedzený druhovo a nezapisujú sa do katastra
nehnuteľností, vyjadrené v zhodnej právnej úprave, nemôže byť tomu inak ani v súvislosti s finančnou
náhradou za obmedzenie vlastníckeho práva. Pre opačný právny názor niet žiadnych presvedčivých
argumentov. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 49/2014 konštatoval, že finančná

náhrada za zriadenie vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. je nepochybne
majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné bremeno
vzniká „in rem“, vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny
vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne v prípade každého nového vlastníkazaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová; nemá
teda charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ
zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. Podstatu

predmetného názoru považoval za „ústavne udržateľný“ aj ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. IV. U´S
227/2012. Ani ďalšie rozhodnutia ústavného súdu týkajúce sa posudzovania opakovanosti finančnej
náhradyzazriadenievecnéhobremenapodľa§23ods.5zákonač.182/1993Z.z.,vktorýchposudzoval
ústavnosť rozhodnutí založených na obdobných záveroch (sp. zn. I. U´S 474/2013, IV. U´S 227/2012,
I. U´S 1/2012, II. U´S 506/2011), na tom nič nezmenili. Ani nález ústavného súdu sp. zn. Pl. U´S

42/2015 neovplyvnil vyššie ustálený právny názor. Ako vyplýva z uznesenia ústavného súdu sp. zn.
II. U´S 323/2017 „nemožno stotožňovať právnu úpravu zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“), ktorý upravoval primeranú
jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena a náhradu za vecné bremeno upravené v § 23
ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keďže upravujú rozličné situácie, ktoré
vyjadrujú rôznu formu obmedzenia v užívaní nehnuteľností. Kým pri obmedzení vlastníckeho práva

podľa zákona o tepelnej energetike sa poskytuje náhrada za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri
užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia, a to pri
výkone práv a povinností podľa § 10 ods. 1 zákona o tepelnej energetike, ktorých rozsah a frekvenciu
nemožno vopred určiť, pri právnej úprave zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vzniká k
pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, teda

rozsah vecného bremena je určiteľný už pri jeho vzniku, t. j. od účinnosti zákona 1. septembra 1993“.
Je tomu tak aj pri zriadení vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., ktorého rozsah
je určiteľný už pri jeho vzniku.
36. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 17/2019 z 30. novembra 2020,
v ktorom sa najvyšší súd zaoberal aj správnosťou vyriešenia právnej otázky, či vlastník pozemku, na

ktorom viazne zákonné vecné bremeno v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z., má nárok na primeranú
náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva vo forme pravidelných platieb primeranej náhrady
počas trvania núteného obmedzenia, vo výške ročného úžitku, ktorý sa viaže k tej časti nehnuteľnosti,
v ktorej sa vlastníctvo obmedzuje a či existuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu,
ktoré by bránilo považovať náhradu za obmedzenie vlastníckych práv zákonným vecným bremenom

podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. vo forme opakujúceho sa plnenia, je zrejmé, že náhrada za
zriadenie vecného bremena má charakter jednorazovej odplaty.
37. Pre súd tak vyvstala otázka temporálnych účinkov rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo
17/2019, t. j. či a ako sa nový právny názor najvyššieho súdu ohľadne jednorazovej odplatnosti náhrady
za nútené obmedzenie vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom uplatní v danom prípade.

38. V prejednávanom prípade žalovaný kladie žalobkyni na ťarchu, že si neuplatnila svoje právo na
náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom zriadeným zákonom
č. 66/2009 Z. z. v 3-ročnej premlčacej lehote, plynúcej odo dňa účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., t. j.
od 1.7.2009, čím na ňu prenáša povinnosť predvídať v rozhodnej dobe od 2.7.2017 do 1.7.2020 budúci
vývoj judikatúry, ktorá bola prelomená rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 8 Cdo 17/2019 z 30.

novembra 2020, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 1.7.2020.

39. Ak by súd aplikoval „nový“ právny názor za tejto situácie, došlo by podľa názoru súdu k popretiu
legitímnych očakávaní žalobkyne, založených na dlhoročnej dovtedajšej ustálenej rozhodovacej praxe
všeobecných súdov, ktoré po dobu cca 10 rokov priznávali náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva

zákonným vecným bremenom ako opakované plnenie. Tieto legitímne očakávania žalobkyne mohli trvať
najdlhšiedookamžikuzverejneniarozhodnutiadňa30.11.2020,ažodtohtookamžikudošlokprelomeniu
ustálenej súdnej praxe a posudzovania náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva zákonným
vecným bremenom zriadeným zákonom č. 66/2009 Z. z. ako jednorazovej.

40. Podľa čl. 2 ods. 2 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.

41. Pokiaľ by súd v tomto prípade aplikoval „nový“ právny názor, nedal by žalobkyni šancu, aby
prispôsobilasvojekonanienovémuprávnemunázoru,čímbydošlokneprípustnémuzásahudojejpráva
na prístup k súdu, práva na spravodlivú súdnu ochranu a súd by tiež porušil aj jej legitímne očakávania,že na jej právnu vec bude aplikovaný právny názor, ktorý bol v čase podania žaloby ustálený dlhoročnou
rozhodovacou praxou súdov.

42. Legitímne očakávania žalobkyne ohľadne ustálenej rozhodovacej praxe, ktoré do značnej miery
ospravedlňujú žalobkyňu, že svoj nárok si neuplatnila v trojročnej premlčacej lehote, v danom prípade
podľa názoru súdu prevažujú nad legitímnym očakávaním žalovaného, aby súd aplikoval správny výklad
práva prichádzajúci s novým právnym názorom.

43. Žalobkyňa podala žalobu ešte pred vydaním rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo 17/2019,
a preto aplikácia retrospektívneho prístupu by v danom prípade, vzhľadom na legitímne očakávania
žalobkyne, že jej spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít, by bola neprimerane tvrdá. Preto má súd za to, že za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku
vecným bremenom zriadeným v prospech žalovaného zákonom č. 66/2009 Z. z. , patrí žalobkyni
primeraná náhrada vo forme opakujúceho sa plnenia.

44. Vzhľadom na uvedené námietku premlčania vznesenú žalovaným súd posúdil ako nedôvodnú.

45. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa bola v žalovanom období podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXXX, pre katastrálne územie J., že predmetné

pozemky sa nachádzajú v lokalite „Borovicový háj“, zákonom č. 66/2009 Z. z., s účinnosťou od 1.7.2009
došlo na pozemku žalobkyne k zriadeniu vecného bremena, že medzi žalobkyňou ako vlastníkom
pozemku a žalovaným ako vlastníkom verejnej zelene, stavby, doposiaľ nedošlo k majetkovoprávnemu
vyporiadaniu a že náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom, , žalovaný nezaplatil.

46. Pokiaľ ide o rozsah užívania pozemkov žalobkyne, tento z celkovej výmery 5022 m2, vzhľadom na
veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, t. j. 1/3 z celku, predstavuje 1674 m2, ktorý rozsah nebol
sporný.
47. Pri stanovení výšky náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom,
súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty nájmu vo výške 5,234 eura/ m2/rok, z ktorej sumy vychádzala

aj žalobkyňa, aj keď k žalobe pripojila Znalecký posudok č. 15/2018, v ktorom bola znalcom
stanovená všeobecná hodnota nájmu vo výške 6,58 eura/m2/rok. Vecné bremeno síce nie je nájomným
vzťahom medzi povinným a oprávneným subjektom, napriek tomu súd konštatuje, že vyčíslením
primeranej náhrady sa má kompenzovať ujma povinného subjektu. Pri pozemkoch sa hospodárska ujma
najčastejšie určuje na báze disponibilného výnosu z nájmu. Oprávnenosť požadovanej sumy 5,234

eura/m2/rok následne žalobkyňa potvrdila predložením znaleckých posudkov č. 33/2022, v ktorom bola
znalcom stanovená všeobecná hodnota nájmu vo výške 5,034 eura/m2/rok a č. 125/2022, v ktorom
bola znalcom stanovená všeobecná hodnota nájmu vo výške 7,298 eura/m2/rok. Pokiaľ ide znalecké
posudky predložené žalovaným č. 12/2017 a č. 16/2022, na ich závery podľa názoru súdu nebolo
možné prihliadnuť, nakoľko predmetom znaleckého skúmania v uvedených znaleckých posudkoch

bolo obdobie rokov 2015 až 2017 a žalovaným obdobím v predmetnom konaní je obdobie 07/2018
až 07/2020, ako aj z dôvodu, že v nich stanovená všeobecná hodnota nájmu sa súdu javila ako
podhodnotená, nezodpovedajúca hodnotám nájmov za pozemky v lokalite Borovicový háj, priznávaných
súdmi v minulosti a tiež nereflektujúca situáciu a vývoj na realitnom trhu. Žalobkyňou požadovaná
suma 5,234 eura/m2/rok je pritom rovnaká, resp. veľmi blízka sumám priznaných v iných obdobných

právoplatných súdnych konaniach vedených na tunajšom súde ohľadom tzv. „Borovicového hája“, v
ktorých je totožný žalovaný. Napríklad v konaní vedenom pod sp. zn. 20C/61/2018, ktoré konanie sa
týkalopozemkovnachádzajúcichsatakistovlokalite„Borovicovýháj“,vktoromkonanísižalobcauplatnil
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 2.7.2016 do 1.7.2018, tiež súd vychádzal zo
sumy 5,234 eura/m2/rok, pričom proti rozsudku vydanom v spore sp. zn. 20C/61/2018 sa ani jedna zo

strán neodvolala. V situácii, ak žalobkyňa pri výpočte výšky náhrady vychádzala zo sumy 5,234 eura/m2/
rok, teda sumy, z ktorej vychádzal tunajší súdu v mnohých iných obdobných konaniach pri rozhodovaní
o nárokoch za skoršie obdobia, a ktorá suma ani nezohľadňuje vývoj cien na trhu s nehnuteľnosťami,
súd považoval za spravodlivé vychádzať pri výpočte z hodnoty 5,234 eura/m2/rok.
48. Žalobkyni tak vzniklo právo na náhradu za obmedzenie jej vlastníckeho práva zákonným vecným

bremenom za užívanie nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXXX, v katastrálnom území
J., za obdobie od 2.7.2018 do 1.7.2020, t. j. za dva roky, v hodnote 5,234 eur/m2/rok, čo predstavuje
v prípade žalobkyne, pri rozsahu užívania jej podielu 1674 m2, nárok vo výške 17.523,44 eura (výškafinančnej odplaty za jeden rok predstavuje 1674 m2 x 5,234 eura/m2/rok, t. j. 8.761,72 eura, a za dva
roky spolu 17.523,44 eura).
49. Žalobkyňa sa popri istine domáhala aj priznania úrokov z omeškania a nakoľko žalovaný svoj dlh

riadne a včas nesplnil, dostal sa preto do omeškania a žalobkyni vzniklo právo na úroky z omeškania
podľa ust. § 517 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka. Začiatok omeškania sa spája so splatnosťou
dlhu. Pri určení splatnosti súd vychádzal zo všeobecného ust. § 563 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí,
je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V danej veci žalobkyňa

preukázala, že žalovaného vyzvala na plnenie ešte pred podaním žaloby, a to písomnou výzvou zo dňa
14.4.2020, ktorá bola žalovanému doručená ešte toho istého dňa, v ktorom prípade zročnosť nastala
dňom nasledujúcim, t. j. dňa 15.4.2020 a do omeškania sa žalovaný dostal dňom 16.4.2020. Napriek
uvedenému si žalobkyňa uplatnila svoj nárok na úroky z omeškania od 2.7.2020. Základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, zvýšená
o 5 perc. bodov, bola ku dňu 2.7.2020 vo výške 0,00 % ročne. Na základe uvedeného preto súd žalobkyni

priznal, v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013, úroky
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17.523,44 eura od 2.7.2020 do zaplatenia, čo bolo v súlade
s právnou úpravou.
50.Riadiacsauvedenýmiúvahamisúdžalobevcelomrozsahuvyhovelažalovanéhozaviazalnaúhradu
dlžnej sumy žalobkyni tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

51. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
52. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
53. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
54. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal
plnú náhradu trov konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.
55. Súd v zmysle citovaného ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Košice písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie

sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno
odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.