Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 25, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 45Csp/71/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124290700
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Svrčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:6124290700.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Svrčkovou v spore žalobcu: 365.bank, a. s.,

so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený SEDLAČKO
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 proti žalovanej: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. F., právne zastúpená Advokátska kancelária
JUDr. Peter Malcho, s. r. o., so sídlom 034 92 Stankovany 549, IČO: 55 962 165, o zaplatenie 9.154,65
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II.Žalovaná mávočižalobcovinároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100% stým,žeovýškenáhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 24.04.2024 a postúpenou
Okresnému súdu Žilina dňa 28.08.2024 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu istiny vo výške 9.154,65 eur, úrok vo výške 1.022,34 eur, náklady
spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 18,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5% ročne
zo sumy 9.154,65 eur od 25.01.2023 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2.Žalobcažalobuskutkovoodôvodniltým,že dňa09.12.2019uzatvorilžalobca(do2.7.2021podnikajúci
pod obchodným menom: Poštová banka, a.s.) so žalovanou stranou zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX
(úverová zmluva). Na základe úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanej bezúčelový spotrebiteľský
úver vo výške 10.000,-eur. Podľa úverovej zmluvy je v prípade nesplácania úveru žalobca oprávnený
vyhlásiť úver za predčasne splatný. Žalovaná poskytnutý úver riadne nesplácala, napriek tomu, že
žalobca upozornil žalovanú na jej omeškanie so splácaním úveru a možnosť vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru. Keďže žalovaná úver nesplácala, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu

24.01.2023 a požiadal žalovanú o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Splatnosť jednotlivých
splátok bola dohodnutá na 25. deň v mesiaci. Viac ako tri mesiace v súlade s § 53 ods. 9 OZ bol v
tom čase dlžník v omeškaní so splátkou splatnou dňa 25.09.2022, pre ktorú žalobca vyhlásil predčasnú
splatnosť. Pre úplnosť uvádzajú, že podľa § 1 písm. a) v spojení s § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z.
o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID-19 a v justícii, sa premlčacie lehoty predlžujú o 76 kalendárnych dní (t.j. 35 dní za obdobie od
27.03.2020 - 30.04.2020 a 41 dní za obdobie od 19.01.2021 do 28.02.2021). Prehľad splátok vyplýva z

aktuálneho stavu úveru z bankového informačného systému. Istina pohľadávky tak predstavuje 9.154,65
eur (10.000,-eur (výška poskytnutého úveru) - 845,35 eur (platby žalovanej strany započítané na istinu
pred zosplatnením úveru) - 0,-eur sumár úhrad po dátume zosplatnenia (platby žalovanej započítané
na istinu po zosplatnení úveru). Žalobca si uplatňuje nárok na zvyšnú časť neuhradených úrokov podľaúverovej zmluvy v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. Celkové úroky, ktoré mala na
úver žalovaná zaplatiť predstavovali v zmysle amortizačnej tabuľky sumu 2.603,83 eur (celkové náklady
12.603,83eur-istina(10.000,-eur-poistné0,-eur(96mesiacovx0,-eur)-poplatokzaposkytnutieúveru

pri čerpaní 0,-eur). Vzhľadom na doteraz zaplatené úroky predstavujú nezaplatené úroky sumu spolu
vo výške 1.022,34 eur (2.603,83 eur - 1.581,49 eur). Žalobca si zároveň uplatňuje neuhradené poplatky
vo výške 18,-eur, ktoré predstavujú reálne náklady spojené s vymáhaním úveru (zasielané upomienky
a zosplatňujúce výzvy žalovanej). Tento nárok si žalobca uplatňuje ako „náklady spojené s uplatnením
pohľadávky“ v dôsledku toho, že elektronický formulár pre podanie návrhu na vydanie platobného

rozkazu neobsahuje samostatné kolónky pre poplatky. Žalobca si uplatňuje úroky z omeškania a to iba
zo sumy nesplatenej istiny úveru. Žalobca teda nepožaduje zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy
úrokov a poplatkov, na ktoré žalobcovi vznikol nárok do a po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.

3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 12Up/934/2024 zo dňa
23.05.2024. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, podaním odporu došlo k zrušeniu

platobného rozkazu zo zákona. Žalovaná v odpore uviedla, že neuznáva žalobcom uplatnený návrh,
nakoľko žalobca v návrhu neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta, žalovaná poukázala
na ust. § 7 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. Podľa názoru žalovanej je zmluva o úvere pre absenciu
obligatórnych náležitostí, ako aj pre nesprávne údaje bezúročná a bez poplatkov z nasledovných
dôvodov: súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3.

štvrťrok 2019 platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16.11.2019 do 15.02.2020
zverejnené na stránke Ministerstva financií SR uvádzajú, že podľa údajov o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov pre ostatné spotrebiteľské úvery
neuvedené v r. 1 až 5 vo výške viac ako 6.500,-eur bola priemerná RPMN vo výške 8%. Zmluva preto
obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN vo výške 8,25%, čo má v konečnom dôsledku za následok

absenciu údaja o priemernej RPMN. Zmluva obsahuje aj neprávny údaj o odplate a RPMN, nakoľko tieto
údaje musia byť v rovnakej výške 6%. Zmluva neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona
č. 129/2010 Z.z. a to: „všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov“.
Ak súd vyhodnotí, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, jednak z dôvodu, že žalobca
pri poskytnutí úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou a jednak pre absenciu obligatórnych

náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona, žalovaná nebola ku dňu vyhotovenia listu zo dňa
28.12.2022 „vec: Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ v omeškaní so žiadnou splátkou,
nakoľko bola povinná uhrádzať len splátky istiny poskytnutého úveru vo výške 104,17 eur (10.000/96
= 104,17 eur). Preto neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle
§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a list zo dňa 28.12.2022 vec: Upozornenie - výzva na

splatenie dlžnej časti úveru, ako aj list zo dňa 24.01.2023 vec: Výzva na úhradu dlžnej sumy, treba
považovať za neplatné právne úkony v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Ďalej žalovaná poukázala
na ust. § 216 ods. 1 CSP, s poukazom na uvedené je žaloba nedôvodná v celom rozsahu aj z dôvodu,
že žalobca si uplatnil nárok na základe zosplatnenej pohľadávky, ale keďže bolo preukázané, že
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je neplatné, žaloba je nedôvodná v celom rozsahu. Sporové konanie

(akým je aj v posudzovanej veci) je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je založená na tom, že
tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne vecou strán sporu. Povinnosť
strany sporu preukázať vlastné tvrdenia, z ktorých odvodzuje svoje právo, nemôže byť prenášaná na
protistranu, pretože by to bolo v rozpore so základnými princípmi kontradiktórneho procesu, ako aj s
princípom zodpovednosti za unesenie dôkazného bremena a princípom formálnej pravdy uplatňovanej

v sporovom konaní. Žalobca v konaní uplatnil pohľadávku vyplývajúcu z uzatvorenej zmluvy o úvere,
ktorú pohľadávku uplatnil v celosti, zosplatnenú. Z dôvodu neurčitosti právnych úkonov podľa § 53 ods.
9 občianskeho zákonníka treba vyslovil neplatnosť výzvy a okamžitého zosplatnenia a teda je nutné
konštatovať, že žalobca nepreukázal vznik nároku tak, ako ho uplatnil v žalobe. S poukazom na uvedenú
neplatnosť úkonov je nutné zamietnuť žalobný nárok ako celok, keď nie je možné priznať žalobcovi

plnenie z jednotlivých, už splatných a nepremlčaných splátok a to s poukazom na vymedzenie žaloby
v zmysle § 132 ods. 1 CSP, ktorou žalobou žalobca uplatnil svoj nárok ako zosplatnený v celosti. Súd
by nemohol postupovať spôsobom priznania splatných a nepremlčaných splátok, keď by uplatnením
predmetného postupu konal v rozpore s CSP. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 CSP),
keď aj zmena prípadných skutkových tvrdení zo strany žalobcu, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá

je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP). Keďže žalobca
uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, nárok nemožno
posudzovať ako plnenie jednotlivých nezosplatnených mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný
(vyplývajúci z iných skutkových tvrdení) nárok.4. K podanému odporu sa žalobca vyjadril podaním doručeným súdu dňa 27.08.2024, v ktorom ku
skúmania bonity žalovanej uviedol, že práve žalovaná sa pred uzavretím zmluvy o úvere obrátila

na žalobcu so žiadosťou o úver č. XXXXXXXXXX, v ktorej poskytla základné údaje potrebné na
posúdenie jej bonity, najmä: rodinný stav (rozvedená), počet vyživovaných detí (0), druh bývania
(vlastné), dosiahnuté vzdelanie (stredoškolské bez maturity), stav zamestnania (zamestnanec v SR),
čistýmesačnýpríjem(850,-eur),mesačnésplátkyinýchúverovapôžičiek(0,-eur),inépríjmyadôchodok
(0,-eur), zrážky, výživné a iné výdavky (0,-eur), okrem toho žalovaná v žiadosti o úver uviedla svojho

zamestnávateľa. Napriek tomu, že spotrebiteľ je povinný v zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie jeho
schopnosti splácať úver, žalobca údaje od žalovanej dôkladne overoval vyžiadaním si podkladov
z príslušných registrov a databáz. Konkrétne žalobca overoval príjem žalovanej vyžiadaním si dát
zo Sociálnej poisťovne (SP), ktorá potvrdila čistý príjem deklarovaný žalovanou vo výške 850,- eur,
žalobca zisťoval existenciu iných úverových záväzkov žalovanej zaobstaraním si dát zo spoločného

registra bankových informácií (SRBI). Analýzou získaných a overených dát dospel pri posudzovaní
bonity žalovanej k nasledujúcim záverom: deklarovaný príjem žiadateľky zo zamestnania banka overila
z externého nezávislého zdroja a akceptovala príjem žiadateľky zo zamestnania vo výške 850,-eur, v
rámci posudzovania mala banka k dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch žiadateľky
(výdavky) zo spoločného registra bankových informácií (SRBI), žiadateľka si uvádzala rodinný stav

rozvedená a 0 vyživovaných detí, finančná analýza platná v tom čase bola vyhovujúca pre poskytnutie
úveru vo výške 10.000,-eur na 8 rokov s mesačnou splátkou 131,29 eur. Aj po splátke úveru zostala
žalovanejsumavovýške718,71eur(850,-eur-131,29eur).Tátosumapresahovalaživotnéminimumna
rok 2019 o viac ako 20% (210,20 eur + 42,04 eur), a teda žalovanej aj po splátke úveru zostalo dostatok
finančných prostriedkov na pokrytie životných nákladov. Z prezentovaných skutočností je zrejmé, že

žalobca skúmal bonitu žalovanej s odbornou starostlivosťou, keď si nielen vyžiadal potrebné informácie
od žalovanej, ale následne ich aj dôkladne overoval zaobstaraním si údajov z príslušných registrov
a databáz. Žalovaná sa ďalej domnieva, že úver poskytnutý žalobcom na základe zmluvy o úvere je
bezúročný a bez poplatkov. Vychádza z mylného záveru, že v zmluve o úvere je uvedená nesprávna
hodnota priemernej RPMN na trhu, v zmluve o úvere je uvedená nesprávna hodnota RPMN (keďže sa

nezhoduje s odplatou za poskytnutie úveru). Podľa § 9 ods. 2 písm. z) ZoSÚ platného v čase uzavretia
zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú
podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej

miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených
do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za
príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Žalovaná tvrdí, že údaj o priemernej hodnote
RPMN na trhu mala byť v zmluve o úvere uvedený vo výške 8%. Nesprávne totiž vychádza z hodnôt,

ktoré platia pre ostatných veriteľov a nie pre banky, resp. pobočky zahraničných bánk. Žalobca v čl.
2.2 (parametre úveru) zmluvy o úvere uviedol ako priemernú RPMN na trhu hodnotu vo výške 8,25%.
Vychádzal zo súhrnných informácii o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami
zahraničných bánk, ktoré zverejňuje MF SR za každý štvrťrok, MF SR zverejňuje údaje o priemernej
RPMN na trhu ku koncu nasledujúceho kalendárneho mesiaca po uplynutí príslušného štvrťroka. Keďže

zmluva o úvere bola uzavretá dňa 09.12.2019, bola táto hodnota v zmluve uvedená podľa údajov
platných k predchádzajúcemu štvrťroku (t.j. k 3. štvrťroku 2019). Pre spotrebiteľské úvery poskytnuté
bankami alebo pobočkami zahraničných bánk (teda subjktami, medzi ktoré patrí aj žalobca) s dobou
splatnosti nad 5 do 10 rokov bola hodnota priemernej RPMN v 3. štvrťroku 2019 8,25 % (tak ako je
uvedené v zmluve o úvere). Žalobca poukázal na rozhodnutia krajských súdov s tým, že všeobecné súdy

akceptujú, ak banka vychádza zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch, ktoré osobitne zverejňuje MF SR pre banky a pobočky zahraničných bánk. Opačný záver
by bol evidentne v príkrom rozpore s princípmi formálnej logiky, ako aj s ekonomickým účelom týchto
dokumentov. Ak by mal žalobca (banka) postupovať podľa údajov zverejnených iba pre všeobecných
veriteľov, aký zmysel by potom malo rozlišovanie údajov MF SR na dve konkrétne skupiny: a) súhrnné

informácie určené o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch pre veriteľov, b) súhrnné informácie
určené o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch pre banky a pobočky zahraničných bánk, resp.
aké iné subjekty (ak to nemajú byť práve banky) by potom mali nastavovať úverové zmluvy podľa
súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch. Ak by mal bankovýsubjekt (žalobca) uvádzať priemernú RPMN podľa údajov od všetkých veriteľov (teda aj nebankových
subjektov, ktoré spravidla požadujú vyššie, až neprimerané úroky), výsledný údaj by bol skresľujúci
a nevýhodný najmä pre spotrebiteľa, čo jednoznačne potvrdzuje aj ust. § 1 ods. 4 Nariadenia vlády

SR v súlade so všeobecným rozmerom § 1 tohto Nariadenia. V žiadnom prípade nemožno uvažovať
o tom, že by referenčnou hladinou boli priemerné úrovne RPMN za celý finančný trh, pretože práve
toto nastavenie je vstupnou bránou úžerných plnení do systému koncipovania civilnoprávnej odplaty. Za
daných okolností je hodnota priemernej RPMN v zmluve o úvere uvedená korektne, v súlade s právnou
úpravou platnou v čase uzavretia zmluvy o úvere. V súlade s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR ktorým

sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v
percentáchzosumyzmluvnedohodnutýchpeňažnýchprostriedkovzarokavypočítasaakosúčetplnení
podľa odseku 3 za rok. Výška celkovej čiastky úveru, ako aj RPMN sa vypočítava na celú splatnosť
úveru. Na rozdiel od nich výška odplaty predstavuje údaj prepočítavaný na rok v zmysle citovanej
legislatívy k odplate. Žalobca do výpočtu odplaty zohľadňuje nasledujúce náklady spotrebiteľa spojené
s úverom: ročná úroková sadzba, poplatok za spracovanie úveru pri čerpaní na účet v banke, poplatok

za spracovanie úveru pri čerpaní na účet v inej banke, poistné, poplatok za splátku v hotovosti. V tomto
prípade žalobca započítal do odplaty fixnú úrokovú sadzbu a percentuálne vyjadrené poistné na rok.
Naproti tomu, RPMN sa vypočítava podľa komplexného vzorca upraveného v prílohe č. 2 ZoSÚ. Presná
hodnota tohto ukazovateľa je závislá od viacerých aspektov, medzi inými aj prvého časového intervalu
od načerpania úveru po prvú splátku. Platí, že čím je prvý časový interval od načerpania úveru po prvú

plátku kratší, tým je výsledná RPMN vyššia. Odhliadnuc od uvedeného je zrejmé, že RPMN sa nerovná
odplate, ako nesprávne uvádza žalovaná. Ide o dva samostatné inštitúty, o čom nepochybne svedčí
osobitná právna úprava každého z nich, ako aj odlišný spôsob ich vypočítavania. Zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva, že by hodnota týchto ukazovateľov mala byť rovnaká, práve naopak. Žalovaná
namieta, že vzhľadom na údajnú bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru (ktorú vyvrátili)

neboli splnené predpoklady pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Ako vyplýva z predloženého
aktuálneho stavu, dlžníčka splácala úver riadne a včas do októbra 2020, následne došlo z jej strany
počas splácania k viacerým omeškaniam, prípadne k uhrádzaniu splátok v nedostatočnej výške. Keďže
k vyhláseniu predčasnej splatnosti došlo dňa 24.01.2023, úver bol zosplatnený pre nezaplatenie splátky
za mesiac september 2022. Na základe uvedeného k predčasnému zosplatneniu dňa 24.01.2023 došlo

legitímne, keďže k vyhláseniu predčasnej splatnosti pristúpil veriteľ až po uplynutí kvalifikovaného času -
troch mesiacov (splátka splatná za mesiac september 2022 bola v čase vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru v omeškaní tri mesiace a 29 dní), dlžníčka bola písomne upozornená na oprávnenie veriteľa
predčasne zosplatniť úver v lehote nie kratšej ako 15 dní listom zo dňa 28.12.2022, ktorý sa dostal
do dispozičnej sféry dlžníčky uložením na pošte dňa 02.01.2023, v nadväznosti na splnené zákonné

podmienky veriteľ legitímne predčasne zosplatnil úver ku dňu 24.01.2023, o čom písomne dlžníčku
upovedomil listom dňa 24.01.2023, ktorý jej doručoval na poslednú známu adresu.

5. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 16.09.2024 uviedla, že pri skúmaní schopnosti splácať
spotrebiteľský úver žalobca nezískal od žalovanej žiadne údaje o jej nákladoch na bývanie a celkovo

na živobytie, z dôkazov, ktoré si zaobstaral žalobca si nemohol urobiť reálny obraz o tom, aká suma
ostane žalovanej po odpočítaní všetkých nákladov na živobytie. Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ
vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti. Žalobca tvrdil,
že právny predchodca pri posudzovaní výdavkov žalovanej vychádzal zo sumy životného minima
v čase posudzovania žiadosti. Z dôkazov predložených žalobcom však nevyplýva, že by žalobca

zisťoval priemerné mesačné výdavky žalovanej na živobytie (SIPO, strava, doprava do práce, lieky,
telekomunikačné služby a podobne). Uvedené svedčí o ignorovaní zákonnej povinnosti dodávateľa
úverových produktov na finančnom trhu. Z ust. § 7 ods. 27 veta posledná ZoSÚ plynie, že náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom

anapríjemspotrebiteľa,niesatejtozákonnejpovinnostizbaviťodkazomnaživotnéminimum,nakoľkoto
nie je ratio zákona a tento postup nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho ktorého spotrebiteľa
a jeho rodiny. Tento postup dodávateľa na úverovom trhu, ktorý používa paušálny údaj v podobe
sumy životného minima, nakoniec neplynie ani z opatrenia NBS zo dňa 14.11.2017. Z uvedeného
nepochybne neplynie záver ani usmernenie pre dodávateľov na úverovom trhu, že výdavky (resp. výška

nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb) spotrebiteľa sa bez ďalšieho majú rovnať
sume životného minima. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi
príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných
výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcejschopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do
budúcna. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre

rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v
spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej
schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme
ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa
takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je

nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch,
z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii
splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov,
aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto
dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov,

tak aj výdajov. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že zákonodarca zdôrazňuje,
že údaj o priemernej RPMN má vychádzať zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi, teda nie iba zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk. Zo žiadnej novely zákona č.
129/2010 Z.z., dôvodovej správy, ani všeobecného právneho predpisu vydaného MF nevyplýva, že by

sa údaj o priemernej RPMN mal posudzovať podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľskýchúverochbankamiapobočkamizahraničnýchbánk.Zmluvaoúverezároveňobsahujeaj
nesprávnyúdajopriemernejRPMNvovýške8,25%.Súhrnnéinformácieoúdajochonovoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2019 platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere
uzatvorené od 16.11.2019 do 15.02.2020 zverejnené na stránke MF SR uvádzajú, že podľa údajov

o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov pre ostatné
spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške viac ako 6.500,-eur bola priemerná RPMN vo výške
8%, zmluva preto obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN vo výške 8,25%, čo má v konečnom
dôsledku za následok absenciu údaja o priemernej RPMN. Ak teda súd zisťuje náležitosť spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. z) zákona č. 129/2010 Z.z., smerodajné sú údaje obsiahnuté v tabuľke

súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za jednotlivé štvrťroky
veriteľmi, ako to vyplýva z ust. § 21 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Ak súd zase zisťuje primeranosť
dojednanej odplaty podľa ust. § 53 ods. 6 OZ v spojení s ust. § 1 ods. 1, § 1a ods. 1 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., smerodajné sú údaje obsiahnuté v tabuľke súhrnných informácií o údajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za jednotlivé štvrťroky bánk a pobočiek zahraničných

bánk pre novoposkytnuté spotrebiteľské úvery. V prejednávanej veci je teda potrebné vychádzať pri
skúmaní priemernej hodnoty RPMN ako povinnej náležitosti úverovej zmluvy zo súhrnných informácií
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za 3. štvrťrok 2019 veriteľmi, kedy priemerná
ročná percentuálna miera nákladov predstavovala pri úveroch viac ako 6.500,-eur s dobou splatnosti
od 5 do 10 rokov hodnotu 8%. Z uvedených dôvodov nie je postup žalobcu pri určovaní priemernej

RPMN správny, keďže pri určovaní priemernej RPMN vychádza z ust. § 1 ods. 4 Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z. Údaj, ktorý žalobca uviedol ako priemernú hodnotu RPMN, t.j. 8,25%, je rozhodujúci
z hľadiska posudzovania najvyššej prípustnej výšky odplaty, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok tejto
hodnoty. Nesprávny údaj o priemernej RPMN má za následok absenciu údaja o priemernej RPMN čo
v konečnom dôsdledku znamená, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca uplatnil pohľadávku

vyplývajúcu z uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorú pohľadávku uplatnil v celosti zosplatnenú. Z dôvodu
neurčitosti právnych úkonov podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka treba vyslovil neplatnosť výzvy
a okamžitého zosplatnenia, a teda je nutné konštatovať, že žalobca nepreukázal vznik nároku tak,
ako ho uplatnil v žalobe. S poukazom na uvedenú neplatnosť úkonov je nutné zamietnuť žalobný
nárok ako celok. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 CSP), keď aj zmena prípadných

skutkových tvrdení zo strany žalobcu, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských
sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP).

6. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 11.10.2024 uviedol, že žalovaná tvrdí, že povinnosťou
veriteľa pri skúmaní bonity je podrobne preverovať každodenné výdavky spotrebiteľa. Ide o názor

žalovanej, ktorý nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. Jednotlivé položky, ktoré je veriteľ
povinný skúmať pred poskytnutím úveru, sú jednoznačne definované v § 7 ods. 20 ZoSÚ. Na výpočet
ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem
spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorýmmá spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru, d) peňažné záväzky
znižujúce príjem spotrebiteľa. ZoSÚ, ani opatrenie NBS č. 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o
posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o

úvere (ďalej len „opatrenie NBS) neukladá veriteľovi povinnosť skúmať a overovať každodenné výdavky
spotrebiteľa (na stravu, bývanie, energie a pod.). Žalobca ani objektívne nemá prostriedky na preverenie
takýchto výdavkov. Na uvedené reflektuje aj us. § 7 ods. 20 písm. b) ZoSÚ, ktoré ukladá veriteľovi
povinnosť skúmať náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť. Vo vzťahu k týmto nákladom posledná veta § 7 ods. 27

ZoSÚ a Opatrenie NBS upresňuje, že majú byť skúmané s ohľadom na životné minimum a príjem
spotrebiteľa. Pri skúmaní nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb je preto podstatné,
aby spotrebiteľovi pri zohľadnení jeho čistého príjmu zostala po splátke úveru suma zodpovedajúca
životnému minimu. Nad rozsah životného minima opatrenie NBS ukladá bankám povinnosť počítať s
navýšením nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa o 20 % (tzv. rezerva).
Suma životného minima navýšená o tzv. rezervu vo výške 20 % má spotrebiteľovi slúžiť na pokrytie

každodenných výdavkov (na zabezpečenie jeho základných životných potrieb). Ak teda spotrebiteľovi
po splátke úveru zostane z čistého príjmu suma zodpovedajúca životnému minimu navýšenému o
20 %, má dostatok finančných prostriedkov na pokrytie bežných výdavkov (strava, energie a pod.),
ktoré veriteľ nemusí (a ani objektívne nemá ako) dopodrobna skúmať a preverovať. Opatrenie NBS
zároveň upravuje exaktný návod na výpočet, zohľadňujúci všetky položky vymenované v § 7 ods. 20

ZoSÚ, realizovaním ktorého je možné jednoznačne zistiť, či spotrebiteľ spĺňa podmienky pre poskytnutie
úveru z hľadiska bonity. Podľa daného výpočtu žalovaná spĺňala podmienky pre poskytnutie úveru.
Žalobca vypočítal bonitu žalovanej nasledovne: čistý príjem žalovanej 850,-eur, splátka úveru (výdavok
na peňažné záväzky) 131,29 eur, životné minimum na dospelú osobu 210,20 eur, výdavky (splátky iných
úverov) 286,-eur. Žalobca pri skúmaní bonity žalovanej zohľadnil všetky položky upravené v § 7 ods. 20

ZoSÚ. ZoSÚ pri skúmaní bonity neukladá povinnosti iba veriteľovi, ale rovnako aj spotrebiteľovi, ktorý je
vzmysle§7ods.2povinnýposkytnúťúplné,presnéapravdivéúdaje.Žalobcasadopytovalžalovanejna
výšku jej iných mesačných výdavkov, na čo žalovaná odpovedala, že tieto sú v sume 0,-eur. Je v hrubom
rozpore s dobrými mravmi, ak žalovaná vytýka žalobcovi neskúmanie jej mesačných výdavkov, hoci
sama žalobcovi na jeho výslovný dopyt žiadne výdavky neuviedla. Priemerná RPMN - žalovaná tvrdí,

že v zmluve o úvere mala byť uvedená priemerná RPMN vo výške 8% (v zmluve je priemerná RPMN
vo výške 8,25%). Odhliadnuc od toho, že v zmluve o úvere je priemerná hodnota RPMN v správnej
výške, rozdiel vytýkaný žalovanou predstavuje 0,25%. Takýto rozdiel je zanedbateľný a v žiadnom
prípade nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovsoť úveru. Zosplatnenie úveru - podľa žalovanej
z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva veriteľovi povinnosť špecifikovať v upozornení

na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru konkrétnu splátku, pre ktorú zamýšľa vyhlásiť
predčasnúsplatnosťúveru.Zdoslovnéhozneniadotknutéhoustanoveniaveriteľovinevyplývapovinnosť
informovať spotrebiteľa o konkrétnej splátke, ktorú on sám neuhradil. Ust. § 53 ods. 9 OZ (pôvodne
§ 53 ods. 8 OZ) bolo zavedené do právneho poriadku SR zákonom č. 379/2008 Z.z., ktorým sa mení
a dopĺňa Občiansky zákonník, s účinnosťou od 01.11.2008. Dôvodom pre prijatie tohto ustanovenia

bola činnosť niektorých dodávateľov, ktorí aj pri omeškaní spočívajúcom iba v niekoľkých dňoch,
resp. v určitých prípadoch už pri jednom oneskorenom plnení, vystavovali spotrebiteľa okamžitému
zosplatneniu záväzku. Bezbrehé využívanie § 565 OZ viedlo k tomu, že spotrebitelia sa stávali objektmi
svojvôle dodávateľa a konkrétne záväzky nabrali smerom k výkonu práv dodávateľa neraz tzv. zrýchlený
proces. Neexistuje žiadny racionálny dôvod pre extenzívny výklad, a už vôbec nie pre analogické

dotváranieustanovenia§53ods.9OZnadrámecjehonormatívnehoznenia.Aktuálneznenie§53ods.9
OZ spravodlivo vyvažuje záujem spotrebiteľa, aby nebol priskoro a prekvapivo zbavený výhody splátok,
so záujmom veriteľa požadovať jednorazové uspokojenie pohľadávky, ktorá nie je splácaná riadne a
včas. Jediným dôsledkom extenzívneho výkladu by bol zjavne neprimeraný zásah do predvídateľnosti
práva, požiadavky na presnosť právnej normy a záujmu na zachovaní právnej istoty. Je absurdné, aby

v súkromnoprávnom vzťahu veriteľ splnil všetky zákonné podmienky na zosplatnenie spotrebiteľského
úveru upravené v § 53 ods. 9 OZ, no napriek tomu sankcionovaný absolútnou neplatnosťou právneho
úkonu pre údajné nesplnenie ďalšej povinnosti, ktorá zo znenia príslušnej právnej normy nevyplýva.
Viazanosť súdu žalobným návrhom - žalovaná uvádza, že ak súd dospeje k záveru o neplatnosti
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, má zamietnuť žalobu v celom rozsahu (t.j. nepriznať žalobcovi

nárok ani na jednotlivé splatné splátky). Je zrejmé, že priznaním neuhradených splatných splátok pri ich
číselnom porovnaní s pôvodne uplatneným nárokom nemôže dôjsť k porušeniu tejto zásady. Naopak,
súd by žalobcovi priznal menej, ako sa domáhal v žalobe. Uložením povinnosti zaplatiť splatné splátky
úveru by súd nepriznal žalobcovi ani odlišné plnenie, než si uplatňuje v žalobe. Išlo by stále o ten istýnárok, vyplývajúci zo skutočnosti, že žalovaná nevrátila žalobcovi úver, tak ako sa zaviazala v zmluve
o úvere. Priznanie plnenia jednorazovo (ako sa domáhal žalobca, vychádzajúc z presvedčenia, že úver
bol zosplatnený riadne) alebo naopak v splátkach, závisí výlučne od právneho posúdenia súdu. Ak súd

vyhodnotí zosplatnenie úveru ako neplatné, nemôžu žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Ak súčasne z
dôkazných prostriedkov a skutkových tvrdení vyplýva, že pohľadávka zo zmluvy o úvere nie je splnená,
musí žalobcovi priznať nárok na zaplatenie jej časti, ktorú považuje za preukázanú.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.11.2024, na ktorom vec prejednal a rozhodol

v neprítomnosti strán sporu. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 22.11.2024
ospravedlnilneúčasťžalobcu,právnehozástupcužalobcunapojednávaní,súhlasilisprejednanímvecia
rozhodnutím v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalovanej podaním doručeným súdu dňa 13.11.2024
ospravedlnil neúčasť žalovanej, právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní, súhlasili s prejednaním
veci a rozhodnutím v ich neprítomnosti.

8. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa
nasledovných zákonných ustanovení:

9. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,

že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 1 ods. 2 a 6 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských

úveroch): (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby
alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet
spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ

alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať
úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský
úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a

nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
(6) Ak spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú splátky alebo

sameníspôsobsplácaniaaktorejúčelomjezabrániťprípadnémusúdnemukonaniuonárokochveriteľa,
pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú pre spotrebiteľa
horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vzťahujú sa
na novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ustanovenia § 1 až 3, § 4 ods. 5, § 5, § 6, § 7 ods. 3, 6 až
14, § 8, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až j), m) a r), ods. 4 a 6 až 8, § 11, § 12, § 14, § 16 až 23 a §

25 až 27. To platí aj vtedy, ak na veriteľa prešla alebo bola prevedená pohľadávka z pôvodnej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere z pôvodného veriteľa.

13. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)

veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.14. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch: (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej

podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“
v príslušnom gramatickom tvare. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako
u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno,
priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné
číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku

a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo
služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide
o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o
zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej

sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o
všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v

čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných
a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne
poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie
a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov

na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade
omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony

notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo
na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného
orgánu dohľadu podľa § 23.

15. Podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch: (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania,
ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2

písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver
poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným nameno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15
alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou
veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v

zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia
spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského
úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. (2) Ak
veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.

1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

16. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy: (1)
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo

účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.10.2024), ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil

spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

18. Podľa § 879y ods. 1 Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom do 31.
októbra 2024 sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 31. októbra 2024; vznik týchto právnych vzťahov
a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. októbra 2024,

ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.

19. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

20. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

21. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný.

22. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi

spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená, je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaná ako
spotrebiteľ nemohla individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej
zmluvy. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie
úveru, ktorý sa žalovaná zaviazala žalobcovi ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide

o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
úveru. Žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú
osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebozamestnania. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu a teda
na právny vzťah založený touto zmluvou aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Uzavretú zmluvu súd zároveň

podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (okrem iných)
aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
úveru (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch).

23. Žalobca preukázal a žalovaná nezospornili existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom
a žalovanou. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka zo dňa 09.12.2019 poskytol
žalobca (Poštová banka, a.s.) žalovanej úver vo výške 10.000,-eur (účelový úver na refinancovanie).
Žalovanej bol poskytnutý úver pri dojednanej ročnej úrokovej sadzbe 5,90%, s mesačnými splátkami
vo výške 131,29 eur, s dátumom prvej splátky 25.01.2020, splátky splatné v 25. deň v mesiaci,
konečná splatnosť úveru bola dojednaná k 25.12.2027, celková čiastka úveru, ktorý musí dlžník zaplatiť

12.603,83 eur. Podľa bodu 4.8 zmluvy, v prípade riadneho nesplácania úveru je banka oprávnená
vyhlásiť úver za predčasne splatný. V prípade omeškania dlžníka/spoludlžníka s platením splátok je
banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný, ak je dlžník/spoludlžník v omeškaní viac ako
tri mesiace so zaplatením splátky a banka upozornila dlžníka/spoludlžníka na uplatnenie tohto práva
v lehote nie kratšej ako 15 dní.

24. Listom zo dňa 28.12.2022 žalobca zaslal žalovanej výzvu označenú ako „Upozornenie - výzva
na splatenie dlžnej časti úveru“. V liste žalovanú upozornil, že k 28.12.2022 je pohľadávka banky
vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 760,70 eur a vyzval
žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 dní od doručenia výzvy s tým, že ak nezaplatí v tejto

lehote dlžnú sumu, banka bude oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. Doručenie výzvy
žalovanej žalobca preukázal podacím hárkom č. G. a doporučeným listom, žalovaná výzvu neprevzala
v odbernej lehote.

25. Listom zo dňa 24.01.2023 žalobca žalovanej oznámil, že vyhlasuje predčasnú splatnosť celého

úveru, dlžná čiastka predstavuje k tomuto dňu sumu 9.325,58 eur, pozostáva z dlžnej istiny 9.154,65 eur,
úroku 152,93 eur, poplatkov za upomienky 18,-eur a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy v lehote
10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Doručenie výzvy žalovanej žalobca preukázal podacím hárkom
č. G., zásielka neprevzatá žalovanou v odbernej lehote.

26. Z listiny (aktuálny stav úveru ku dňu 12.03.2024) vyplýva, že žalovaná uhradila na úver ku dňu
podania žaloby sumu 2.444,84 eur.

27. Právny zástupca žalobcu predžalobnou upomienkou zo dňa 26.03.2024 vyzval žalovanú na
bezodkladné zaplatenie dlžnej sumy ( k 23.03.2024 je dlh vo výške 10.484,71 eur).

28. Keďže žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy pre nesplnenie povinnosti žalovanej plniť svoj
dlh vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho mal úver zosplatniť v súlade s bodom 4.8
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to listom zo dňa 24.01.2023, súd prioritne teda skúmal, či v danom
prípade boli splnené podmienky pre zosplatnenie celého zvyšku dlhu, či bolo preukázané zosplatnenie

úveru. Listom zo dňa 28.12.2022 žalobca zaslal žalovanej výzvu, v ktorej žalovanú upozornil, že
k28.12.2022jepohľadávkabankyvyplývajúcazozmluvyoúvereviacako3mesiacepolehotesplatnosti
vo výške 760,70 eur a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 dní od doručenia výzvy
s tým, že ak nezaplatí v tejto lehote dlžnú sumu, banka bude oprávnená vyhlásiť úver za predčasne
splatný. Listom zo dňa 24.01.2023 žalobca žalovanej oznámil, že vyhlasuje predčasnú splatnosť celého

úveru, dlžná čiastka predstavuje k tomuto dňu sumu 9.325,58 eur.

29. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a preukázateľne doručovanú

dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a s výslovným upozornením na možnosť veriteľa požadovať
zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Predmetná výzva pre
jej platnosť musí byť dostatočne určitá, tzn. musí z nej byť zrejmé, pre nezaplatenie ktorej konkrétnej
splátky má následne dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ktorým vyhlásením bude veriteľpožadovaťzaplateniecelejpohľadávky.Podľa§53ods.9Občianskehozákonníkaprávonajednorazové
splatenie celej neuhradenej pohľadávky má veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky spotrebiteľa. Ust. § 565 Občianskeho zákonníka zase ustanovuje, že ak ide o plnenie

v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolodohodnutéalebovrozhodnutíurčené.Nakoľkoust.§53ods.9Občianskehozákonníkapredstavuje
v spotrebiteľských zmluvách lex specialis oproti všeobecnej norme § 565 Občianskeho zákonníka, je
potrebné ustáliť, že právo podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka môže veriteľ vykonať len po
uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie s uvedenou splátkou,

s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace, trvá. Pred žiadosťou veriteľa na zaplatenie
celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia
ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka je teda podmienená aj tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto
práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Veriteľ je potom časovo limitovaný využitím
práva na zosplatnenie. Zo splatnosti tejto splátky, ktorá nadväzuje na konkrétnu splátku, od splatnosti

ktorej uplynuli 3 mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, inak jeho právo zaniká.

30. Rozhodujúce je, či v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri
mesiaceauplynulalehota15dnínauplatnenietohtopráva.Akvšakspotrebiteľzaplatízmeškanésplátky
pohľadávky skôr ako veriteľ uplatnil právo, uplatnenie po takomto zaplatení zmeškanej pohľadávky je

neúčinné. Účelom je dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlhu pred tým, ako dodávateľ
využije svoje právo na zosplatnenie dlhu. Z uvedeného je zrejmé, že výzva podľa ust. § 53 ods. 9
OZ musí byť jasná a určitá, aby spotrebiteľ nadobudol vedomosť, s ktorou konkrétnou splátkou je v
omeškaní viac ako tri mesiace, aby sa prípadným zaplatením omeškanej splátky mohol účinne vyhnúť
zosplatneniu celej pohľadávky. V neposlednom rade je označenie rozhodujúcej splátky nevyhnutné aj

pre aplikáciu ust. § 54a Občianskeho zákonníka. Žalobca výzvou zo dňa 28.12.2022 oznámil žalovanej,
že pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere je viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške
760,70eur,zároveňjuvyzvalnazaplateniedlžnejsumyvlehote15kalendárnychdníoddoručeniavýzvy,
v opačnom prípade je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. Takto koncipovaná výzva
podľa názoru súdu nespĺňa zákonné požiadavky tak, ako to má na mysli ust. § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka. Takáto výzva je neurčitá a nezrozumiteľná. Žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal
využitie práva na predčasné zosplatnenie zvyšku úveru. Nemohlo tak dôjsť ani k predčasnej splatnosti
peňažného záväzku. Z výzvy nevyplýva, ktorou konkrétnou splátkou sa žalovaná dostala do omeškania
so splácaním úveru dlhšie ako tri mesiace.

31. Predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru je právom veriteľa a uvedené je v prípade
spotrebiteľského vzťahu za splnenia podmienok podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Práve z dôvodu, že sa jedná o právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru (toto môže využiť
podľa vlastného uváženia ku ktorejkoľvek omeškanej splátke za splnenia podmienok podľa § 53
ods. 9 OZ), je potrebné konkretizovať, ku ktorej omeškanej splátke využíva svoje právo predčasného

zosplatnenia úveru. Preto z jednostranného právneho úkonu veriteľa by malo byť zrejmé splnenie
podmienok v tomto ustanovení. V zmysle § 53 ods. 9 OZ vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru musí
predchádzať upozornenie spotrebiteľa, t.j. jednostranný právny úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi,
ktorým sa oznamuje, že na základe ich dohody uplatní svoje právo podľa § 565 OZ, pretože dlžník je v
omeškaní so zaplatením splátky. Z obsahu tohto úkonu musí byť zrejmé splnenie zákonných podmienok

- uplatnenia režimu § 53 ods. 9 OZ, ako aj výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva veriteľa
podľa ust. § 565 OZ. Zo znenia ust. § 53 ods. 9 OZ vyplýva požiadavka určenia omeškanej splátky, ktorej
sa uplatňované právo veriteľa podľa ust. § 565 OZ týka, t.j. že dlžník nesplatil niektorú svoju splátku.
Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom, pričom výklad nemôže dopĺňať právny úkon. Taký právny úkon, ktorým

Poštová banka, a.s. (teda 365.bank, a.s.) zosplatnila celý úver (teda predčasné zosplatnenie), z ktorého
nebolo zrejmé, pre ktorú konkrétnu nezaplatenú splátku bol úver zosplatnený, súd potom posúdil ako
neurčitý právny úkon a s poukazom na ust. § 37 Občianskeho zákonníka pre jeho neurčitosť aj neplatný
právny úkon.

32. Právne úkony veriteľa podľa ust. § 53 ods. 9 a ust. § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. list označený
ako „Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 28.12.2022 a „Výzva na úhradu
dlžnej sumy“ (zosplatnenie úveru) zo dňa 24.01.2023 nemožno považovať z dôvodu ich neurčitosti anezrozumiteľnosti za platné právne úkony (§ 37 ods. 1 OZ), ktoré mohli viesť k účinkom zosplatnenia
dotknutého spotrebiteľského úveru.

33. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoCsp/14/2023 zo dňa 29.06.2023,
ktorý v odôvodnení rozhodnutia, okrem iného uviedol, že výzvu veriteľa podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, ako aj
žiadosť veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky podľa ust. § 565 OZ je tak
nesporne potrebné považovať za právne úkony, t.j. za prejav vôle konajúcej osoby smerujúci k vzniku,
zmene alebo zániku práv alebo povinností, ktoré s takýmto prejavom spájajú uvedené ustanovenia

Občianskeho zákonníka. Tieto právne úkony tak pre svoju platnosť vyžadujú v zmysle ust. § 37
Občianskeho zákonníka určitosť a zrozumiteľnosť. Z prejavu vôle veriteľa podľa ust. § 53 ods. 9 a § 565
OZ musí byť jednoznačne, určito a zrozumiteľne zrejmé naplnenie podmienok/hypotézy týchto právnych
noriem. V prípade výzvy veriteľa podľa ust. § 53 ods. 9 OZ by tak malo byť z tohto právneho úkonu
veriteľa zrejmé, že spotrebiteľ je v omeškaní so zaplatením tej ktorej individualizovanej splátky, pre ktoré
omeškanie v prípade jeho trvania viac ako tri mesiace, bude môcť veriteľ uplatniť právo podľa ust. § 565

OZ, pričom táto výzva sa musí dostať spotrebiteľovi najneskôr 15 dní predtým, ako veriteľ toto právo
uplatní.Rovnakotomujeajvprípadeprávnehoúkonuveriteľapodľaust.§565OZ,keďžeprenesplnenie
niektorej splátky môže veriteľ požiadať o zaplatenie celej pohľadávky len do splatnosti nasledujúcej
splátky. Pri zohľadnení podmienok uplatnenia práva veriteľa „zosplatniť“ celú svoju pohľadávku podľa
ust. § 53 ods. 9 OZ uvedené znamená, že veriteľ môže požiadať spotrebiteľa o zaplatenie celej

pohľadávky pre nezaplatenie určitej konkrétnej splátky v období, kedy od omeškania spotrebiteľa so
zaplatením tejto splátky uplynula doba troch mesiacov, avšak zároveň len do splatnosti splátky najbližšie
nasledujúcej po uplynutí doby troch mesiacov omeškania spotrebiteľa so zaplatením tejto splátky. Teda
aj z právneho úkonu veriteľa podľa ust. § 565 OZ by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto
ustanovenia a súčasne ust. § 53 ods. 9 OZ. Len takýto právny výklad je spôsobilý korešpondovať s

uvedeným zmyslom a účelom ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 OZ. Podľa rozsudku Krajského
súdu Žilina sp. zn. 11Co/Csp/9/2024 zo dňa 30.04.2024, bod 11 odôvodnenia: „Rovnako ako súd prvej
inštancie aj odvolací súd zastáva právny názor, že výzva prezumovaná § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníkajejednostrannýmprávnymúkonom,ktorýzhľadiskajehourčitostimusíobligatórneobsahovať
(identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejedávanom spore žalovaná) v omeškaní, a ktorá

zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné
následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
a splatnosť tohto úkonu. Je potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná
o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o
hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť.

Práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi
určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje
podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá
splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje
dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred

možnéurčiť,kedysidodávateľuplatní(resp.môžeuplatniť)svojeprávopristúpiťkvyhláseniupredčasnej
splatnosti úveru. Navyše je potrebné poukázať na to, že veriteľovi v spotrebiteľských sporoch vzniká
právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru iba v prípade, ak je dlžník v omeškaní s niektorou
splátkou aspoň tri mesiace a súčasne upozorní dlžníka – spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová lehota (na upozornenie a uplatnenie tohto práva) musí

uplynúť do splatnosti splátky, ktorá sa stane najskôr splatnou po uplynutí troch mesiacov od splatnosti
splátky, ktorá zakladá právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Právo na vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru založené omeškaním s úhradou splátky (s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní aspoň tri
mesiace) potom môže veriteľ uplatniť výlučne do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (v poradí
prvej splátky, ktorá sa stala splatnou po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky

zakladajúcej právo zosplatnenia), inak právo na zosplatnenie na základe splátky, ktorá zakladá právo
na zosplatnenie, zaniká. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že aj z právneho úkonu veriteľa podľa
ust. § 565 Občianskeho zákonníka by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia
a súčasne ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne
zakladať vedomosť dlžníka o dôvodnosti zosplatnenia a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho)

následku, ale stáva sa iba formálnym „upozornením“ nenapĺňajúcim účel predmetného ustanovenia.
Len takýto výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom účelu ust. § 53 ods. 9
v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že
procesný súd nie je povinný ex offo vyhľadávať dôvod oprávnenosti úkonov veriteľa podľa § 53 ods.9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keďže by mohlo dôjsť aj k dôvodom, na ktoré účastníci právneho
vzťahu ani nepomysleli. V kontexte z takto formulovaným právnym názorom odvolací súd poukazuje aj
na relevantnú odbornú literatúru a to Občiansky zákonník I. § 1- 450 Komentár od Števček M., Dulák,

A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M., a kol., z vydavateľstva C. H. Beck, Praha,
2015 (strana 576 a nasl.), ktorá dospela k rovnakému právnemu záveru“ (súd poukazuje aj na ďalšie
rozhodnutia Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoCsp/10/2024 zo dňa 31.07.2024, sp. zn. 7CoCsp/8/2024
zo dňa 31.07.2024, sp. zn. 11CoCsp/16/2024 zo dňa 25.06.2024, sp. zn. 11CoCsp/12/2024 zo dňa
30.04.2024, sp. zn. 6CoCsp/2/2023 zo dňa 31.07.2023, sp. zn. 8CoCsp/58/2022 zo dňa 29.11.2022, sp.

zn. 7CoCsp/32/2022 zo dňa 15.06.2022...).

34. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej
skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť
alebooznačiťdôkaznéprostriedky,inakúspešnounemôžebyť.Keďžezosplatnenieúverusúdvyhodnotil
ako neplatné a žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného

úveru (žalobca si uplatnil svoju pohľadávku vyplývajúcu mu z uzatvorenej zmluvy o úvere v celosti t.j.
zosplatnenú), súd tak žalobu zamietol ako celok, nakoľko nebolo možné priznať žalobcovi plnenie z
jednotlivých už splatných a nepremlčaných splátok a to s poukazom na vymedzenie žaloby v zmysle §
132 ods. 1 CSP, ktorou si žalobca uplatnil svoj nárok ako zosplatnený v celosti. Súd je viazaný žalobným
návrhom žalobcu (§ 216 CSP), pričom zmena prípadných skutkových tvrdení zo strany žalobcu

by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaným
spotrebiteľ. Žalobca si uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného
úveru, a preto nemohol súd posudzovať nárok ako plnenie jednotlivých splatných mesačných splátok,
nakoľko by išlo o úplne odlišný nárok (vyplývajúci z iných skutkových tvrdení), pričom v spotrebiteľskom
spore zmena žaloby (ktorou je aj zmena podstatných skutkových tvrdení) nie je v zmysle ust. § 294

CSP prípustná, súd nemohol nárok posudzovať inak, konal by v rozpore s CSP (súd poukazuje aj na
rozhodovaciupraxKrajskéhosúduŽilinanapr.rozhodnutiesp.zn.11CoCsp/12/2024zodňa30.04.2024,
sp. zn. 11CoCsp/9/2024 zo dňa 30.04.2024, sp. zn. 10CoCsp/14/2023, sp. zn. 10CoCsp/49/2021 zo dňa
31.03.2022, sp. zn. 6CoCsp/49/2021 zo dňa 29.04.2022..).

35. Súd poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súd SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024,
podľa ktorého: „vychádzajúc z opísaného procesného stavu dovolací súd dospel k záveru, že odvolací
súd svojím postupom pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku žalobkyne prekročil rámec ňou
vymedzeného petitu, pretože jej priznal plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený
v žalobnom návrhu. Aj keď sa bezpochyby žalobkyňa domáhala priznania plnenia z rovnakej zmluvy,

aká bola oboznámená prvoinštančným a odvolacím súdom, po skutkovej stránke v žalobe jasne tvrdila,
že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru a v uvedenom smere produkovala k svojim tvrdeniam aj
dôkazy. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, majúc za to, že k zosplatneniu úveru došlo, avšak odvolací
súd bol naopak názoru, že zosplatnenie úveru je neplatné. Pokiaľ napriek uvedenému bez procesnej
aktivityžalobkyne,ktorásanajedinépojednávanienariadenéodvolacímsúdomnedostavila,tejtopriznal

časť uplatneného nároku v spore (spolu s príslušenstvom), v ktorom nemohol prekročiť návrhy strán (§
216 CSP), naviac s ochranou slabšej strany, ktorou bol žalovaný, porušil tým zásadu „ne ultra petitum“,
čím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces.“

36. Súd tak konštatoval, že zosplatnenie úveru v danej veci je neplatné, ide o neplatný právny úkon

nemajúci žiadne právne účinky (k zosplatneniu celej pohľadávky v skutočnosti teda nedošlo) a pokiaľ bol
v zmluve dohodnutý termín konečnej splatnosti úveru až dňa 25.12.2027, žalobca tak nie je oprávnený
požadovať splatenie celého dlhu jednorázovo. Žalovanej preto naďalej zostalo zachované právo splácať
poskytnutý úver v dojednaných mesačných splátkach, keďže splatnosť úveru podľa dojednaní zmluvy
o spotrebiteľskom úvere - lepšia splátka zo dňa 09.12.2019 ešte nenastala. Žalobcom uplatnený

nárok tak bol predčasne podaný. Preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol
a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku (I. výrok).

37. Súd iba poznamenáva, že žalobu žalobcu zamietol z dôvodu neplatnosti zosplatnenia pohľadávky a
s tým súvisiacej nemožnosti vymáhať si zosplatnený nárok v súdnom spore, a preto sa ďalej nezaoberal

ani ďalšími námietkami žalovanej týkajúcimi sa nesplnenia náležitostí zmluvy o úvere (že zmluva
obsahuje nesprávny údaj o RPMN, odplate), že žalobca neskúmal bonitu žalovanej, s dôsledkami
nesplnenia ktorých malo byť vyhlásenie úveru za bezúročný a bezpoplatkový, keď uvedené námietky už
nemohli mať za následok iné rozhodnutie vo veci samej, nakoľko súd žalobu v celom rozsahu zamietol.Ústavný súd SR opakovane uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania (sp. zn. I. ÚS 241/07).

38. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

40. Nakoľko súd žalobu žalobcu zamietol, bola žalovaná úspešnou stranou sporu, preto súd rozhodol

tak, že priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% a to tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku (II. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.

Podľa § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie

podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).