Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8106221376
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8106221376.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.

Júliusa Tótha a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
X, XXX XX B., zastúpená JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice,
proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX F., zastúpený spoločnosťou:
advokátska kancelária Geško s. r. o., so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava, IČO: 36 740 101
a Mgr. Linda Klanicová, advokátka so sídlom Staré Grunty 18, 841 04 Bratislava, o neplatnosť zmlúv
o prevode obchodného podielu a o určenie, že žalobkyňa je jedinou spoločníčkou spoločnosti Hotel
Bankov, spol. s r. o., o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.

21Cb/152/2006-740 zo dňa 8. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/152/2006-740 zo dňa 8. júna 2023 vo
výrokoch I. a II.

II. Zrušuje rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/152/2006-740 zo dňa 8. júna 2023 vo výrokoch
III. až VIII. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom:

I. určil, že zmluva o prevode obchodného podielu uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa
19.01.2005, ktorej predmetom je prevod obchodného podielu v spoločnosti Hotel Bankov, spol. s r. o.,
a to vo veľkosti 500/1000 predstavujúci vo vzťahu k základnému imaniu spoločnosti sumu 500.000,- Sk
a vo vzťahu k účasti na spoločnosti 50 %, je neplatná;
II. určil, že zmluva o prevode obchodného podielu uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa
11.04.2005, ktorej predmetom je prevod obchodného podielu v spoločnosti Hotel Bankov, spol. s r. o.
vo veľkosti 1, je neplatná;

III. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol;
IV. žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal;
V. priznal Slovenskej republike voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, pričom
uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť ich náhradu Slovenskej republike s tým, že o výške tejto náhrady
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník;
VI. priznal Slovenskej republike voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, pričom

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu Slovenskej republike s tým, že o výške tejto náhrady
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník;VII. priznal znaleckej organizácii FORENZA - znalecká organizácia psychiatrická spol. s r.o., so sídlom
Diamantová 16, 040 01 Košice, IČO: 46 897 305 voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu
50 %, pričom uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť ich náhradu znaleckej organizácii FORENZA - znalecká

organizácia psychiatrická spol. s r.o., so sídlom Diamantová 16, 040 01 Košice, IČO: 46 897 305 s tým,
že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník;
VIII. priznal znaleckej organizácii FORENZA - znalecká organizácia psychiatrická spol. s r.o., so sídlom
Diamantová 16, 040 01 Košice, IČO: 46 897 305, voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 50 %, pričom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu znaleckej organizácii FORENZA
- znalecká organizácia psychiatrická spol. s r.o., so sídlom Diamantová 16, 040 01 Košice, IČO: 46
897 305 s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 28.09.2006 domáhala,

aby súd určil, že Zmluva o prevode obchodného podielu uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa
19.01.2005, ktorej predmetom je prevod obchodného podielu v spoločnosti Hotel Bankov, spol. s r.o., a
to vo veľkosti 500/1000, predstavujúci vo vzťahu k základnému imaniu spoločnosti sumu 500.000,- Sk
a vo vzťahu k účasti na spoločnosti 50 %, je neplatná. Ďalej žiadala, aby súd určil, že Zmluva o prevode
obchodného podielu uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 11.04.2005, ktorej predmetom je

prevod obchodného podielu v spoločnosti Hotel Bankov, spol. s r.o. vo veľkosti 1/2, je neplatná. Napokon
žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že žalobkyňa je jedinou spoločníčkou spoločnosti Hotel Bankov, spol.
s r.o., IČO: 31 701 931, so sídlom v Košiciach, Dolný Bankov č. 2 (ďalej aj „Hotel Bankov, spol. s r.
o.“), zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č. 5685/V. Žalobu
odôvodnila tým, že žalobkyňa bola pôvodne jedinou spoločníčkou spoločnosti Hotel Bankov, spol. s r. o.

Zmluvou o prevode obchodného podielu, uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 19.01.2005
žalobkyňa previedla na žalovaného svoj obchodný podiel v spoločnosti Hotel Bankov, spol. s r.o., vo
veľkosti 500/1000, pričom na valnom zhromaždení tejto spoločnosti bola dňa 19.01.2005 schválená
zmena zakladateľskej listiny, a to tak, že spoločníkmi spoločnosti sa stali žalobkyňa a žalovaný. Zmluvou
o prevode obchodného podielu uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 11.04.2005 žalobkyňa

previedla na žalovaného svoj podiel v spoločnosti v celkovej výške 50 %, teda celý svoj vtedajší podiel
v spoločnosti Hotel Bankov, spol. s r. o. Dňa 11.04.2005 sa konalo valné zhromaždenie spoločnosti
Hotel Bankov, spol. s r. o., podľa zápisnice z ktorého žalovaný využil svoje predkupné právo na
obchodný podiel žalobkyne a stal sa jediným spoločníkom spoločnosti Hotel Bankov, spol. s r. o.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že sa už koncom roka 2004, prinajmenšom od mesiaca december, nachádzala

vo veľmi zlom zdravotnom stave. Neprimerané pracovné zaťaženie a napätie týkajúce sa jej práce a
činnosti spoločnosti Hotel Bankov, spol. s r.o. vytvárali pre ňu takú psychickú záťaž, že nebola schopná
plnohodnotnevykonávaťčinnosťspoločníčkyakonateľkyspoločnosti.Akoneskôrvyplynulo,rozvíjalasa
u nej depresívna porucha ťažkého stupňa, pričom od 22.03.2005 až do podania žaloby bola nepretržite
práceneschopná. Už v čase pred začiatkom práceneschopnosti užívala psychofarmaká. Ako vyplýva z

lekárskej správy E. E. B. zo dňa 27.04.2006, v psychiatrickej liečbe u tohto lekára je od augusta 2005
pre depresívnu poruchu ťažkého stupňa, ktorá však už v úvode liečby vykazovala znaky chronicity a
prebiehala dlhšie neliečená. Z opísaných skutočností mala za to, že zmluvy o prevode obchodného
podielu zo dňa 19.01.2005 a zo dňa 11.04.2005 urobila v duševnej poruche, ktorá žalobkyňu robila
pre tieto právne úkony neschopnou, z ktorého dôvodu sú tieto zmluvy absolútne neplatné. Rovnako

uviedla, že v rozhodnutí jediného spoločníka zo dňa 19.01.2005 žalobkyňa ako jediný spoločník udelila
predchádzajúci súhlas s uzatvorením zmluvy o prevode obchodného podielu, čo však bolo podľa nej
v rozpore so znením zakladateľskej listiny a § 115 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len
„Obchodný zákonník“), v zmysle ktorých valné zhromaždenie nemalo rozhodovať o predchádzajúcom
súhlase, ale o súhlase s prevodom obchodného podielu.

3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že žalobkyni bola podľa lekárskej správy psychiatra
E. E. B. diagnostikovaná depresívna porucha ťažkého stupňa F 32.2, ktorá sa prejavuje stiesnenou
náladou, stratou záujmu, zníženou výkonnosťou, stratou koncentrácie a pozornosti, zníženým pocitom
sebadôvery,pocitmiviny,negatívnymipredstavamiobudúcnosti,môže(nemusí)saprejaviťmyšlienkami

na sebapoškodenie, resp. samovraždu, poruchami spánku a zníženou chuťou do jedla. Žalovanému
nebolo jasné aký priamy vplyv mali mať uvedené príznaky na uzatvorenie zmlúv o prevode obchodných
podielov, keď uvedenými problémami a príznakmi čelí veľké množstvo pracovne vyťažených ľudí
a nepochybne majú tak ako veľa iných vecí vplyv na rozhodovanie človeka v životných situáciách.Spochybnil, či je uvedená psychická porucha takou, ktorá by žalobkyňu robila nespôsobilou na právny
úkon prevodu obchodného podielu. Žalovaný ďalej uviedol, že po nadobudnutí obchodných podielov
od žalobkyne investoval nemalé finančné prostriedky a čas do spoločnosti Hotel Bankov, spol. s r.o.,

zveľaďoval ju a hospodársky ju stabilizoval. Spoločnosť začala dosahovať zisk, má niekoľkonásobne
vyššie základné a vlastné imanie v porovnaní s časom prevodu obchodného podielu a výška splateného
základného imania spoločnosti ku dňu podania vyjadrenia predstavovala 17.000.000 - Sk. Zdôraznil, že
žalobkyňa sa snaží obnoviť svoju účasť v spoločnosti, práca pre ktorú jej podľa vlastného vyjadrenia
spôsobila duševné ochorenie. Žalobkyňa v súvislosti s kúpou hotela prevzala na seba záväzky, ktoré

nevládala splácať a ktoré na seba musel prevziať žalovaný a uhradiť ich (k 31.12.2004 mala spoločnosť
záväzky z obchodného styku po lehote splatnosti vo výške takmer 10 mil. Sk). Spoločnosť okrem toho
vykazovala mesačnú stratu vo výške 600 – 700.000,- Sk. Žalovaný mal za to, že žalobkyňa sa po tom,
ako žalovaný revitalizoval spoločnosť a podstatne zvýšil hodnotu obchodného podielu v nej, domáha
vyslovenia neplatnosti úkonov tak, aby sa jej tento podiel vrátil zhodnotený do dispozície. Vo vzťahu
k aplikácii § 115 ods. 4 Obchodného zákonníka uviedol, že právna teória a prax považuje udelenie

súhlasu valného zhromaždenia s prevodom obchodného podielu za podmienku účinnosti a nie platnosti
zmluvy o prevode obchodného podielu. Znamená to, že ak nebol súhlas valného zhromaždenia na
takýto prevod udelený vopred, je možné udeliť aj súhlas dodatočný. Zmluva o prevode obchodného
podielu v prípade vopred udeleného súhlasu valného zhromaždenia nadobúda platnosť a účinnosť
okamžite a v prípade dodatočného súhlasu účinky nastávajú až udelením súhlasu, v oboch prípadoch

je však uzavretá zmluva o prevode obchodného podielu platná. Žalovaný vo svojich ďalších podaniach
vo veci zdôraznil, že medzičasom už nie je ani spoločníkom, ani akcionárom spoločnosti Hotel Bankov,
spol. s r. o. Petit tak, ako je formulovaný, by nebol konečným riešením sporu medzi žalobkyňou a
žalovaným, ale vytvoril by rozsiahlu právnu neistotu, ktorej riešením by museli byť následne ďalšie súdne
konania.SpoločnosťHotelBankov,spol.sr.o.zmenilaprávnuformu,čoznamená,žeurčenievlastníctva

k obchodnému podielu, ktorého sa žalobkyňa domáha, právne neexistuje.

4. Za účelom vyriešenia otázky platnosti sporných zmlúv o prevode obchodného podielu, resp. za
účelom zistenia, či v čase ich uzavretia žalobkyňa trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tieto
právne úkony neschopnou, súd prvej inštancie nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Znalec E. G. H.

v znaleckom posudku zo dňa 08.03.2010 konštatoval, že v dňoch 19.01.2005 a 11.04.2005 napriek
prítomnosti depresívnej poruchy bola žalobkyňa spôsobilá previesť právny úkon, bola si vedomá
významu prevádzaných právnych úkonov a bola schopná predvídať následky tak podpísania, ako aj
prípadného nepodpísania zmlúv. Znalec E. B. E. v rámci záveru svojho znaleckého posudku č. 71/2013
M zo dňa 06.04.2013 konštatoval, že u žalobkyne sa v období podpisu zmlúv o prevode obchodného

podielu dňa 19.01.2005 a 11.04.2005 jednalo o duševnú poruchu v zmysle depresívnej poruchy ťažkého
stupňa, kedy mala žalobkyňa podstatne znížené až vymiznuté rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Za
účelom odstránenia rozporov v záveroch oboch znalcoch súd prvej inštancie nariadil vo veci kontrolné
znalecké dokazovanie. Znalecká organizácia FORENZA – znalecká organizácia psychiatrická spol. s
r.o., so sídlom Diamantová 16, Košice vypracovala vo veci dňa 25.02.2021 kontrolný znalecký posudok

č. 16/2021 M, kde o. i. uzavrela, že žalobkyňa sporné právne úkony neurobila v duševnej poruche, ktorá
by ju robila pre tieto úkony neschopnou. Dňa 19.01.2005 a dňa 11.04.2005 v okamihu uzatvárania zmlúv
o prevode obchodného podielu nebola ani čiastočne v duševnej poruche, ktorá by mala nejaký forenzný
význam v posudzovanej veci.
Súdprvejinštancienásledneuznesenímzodňa20.01.2022,č.k.21Cb/152/2006-667ustanovilznalecký

ústav – Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s.r.o., so sídlom Ernestova bašta 2,
Nové Zámky na vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku k posudkom E. G. H., E. B. E. a znaleckej
organizácie FORENZA - znalecká organizácia psychiatrická spol. s r.o. Znalecký ústav v závere svojho
kontrolnéhoznaleckéhoposudkuč.05/2022 zodňa25.02.2021(pozn.správne31.10.2022)o.i.uviedol,
že žalobkyňa urobila právne úkony - Zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 19.01.2005 a Zmluvu

o prevode obchodného podielu zo dňa 11.04.2005 v duševnej poruche, ktorá ju robila na tieto právne
úkony neschopnou. V čase uzavretia právnych úkonov nebola spôsobilá tieto úkony zodpovedne a s
vedomím si následkov svojho konania vykonať, jej vôľová dispozícia nebola dostatočne pevná, bola
ľahko ovplyvniteľná vtedajšími bezprostredne pôsobiacimi vonkajšími, osobnými i sociálnymi vplyvmi.

5. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie ustálil skutkový stav tak, že žalobkyňa bola pôvodne
jedinou spoločníčkou spoločnosti Hotel Bankov, spol. s r.o. Zmluvou o prevode obchodného podielu
uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 19.01.2005 žalobkyňa na žalovaného previedla
obchodný podiel v spoločnosti Hotel Bankov, spol. s r.o., a to vo veľkosti 500/1000 a Zmluvou o prevodeobchodného podielu uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 11.04.2005 žalobkyňa previedla
na žalovaného svoj podiel v predmetnej spoločnosti v celkovej výške 50 %, teda celý svoj vtedajší podiel
v spoločnosti Hotel Bankov, spol. s r.o. Žalobkyňa mala za to, že uvedené zmluvy o prevode obchodného

podielu sú neplatné, a to jednak z dôvodu, že sporné zmluvy žalobkyňa uzavrela v duševnej poruche,
ktorá ju robila pre tieto právne úkony neschopnou a tiež z dôvodu, že súhlas valného zhromaždenia,
ktorýbolpotrebnýnaúčinnýprevodobchodnéhopodielu,bolvalnýmzhromaždenímudelenýpredčasne,
pred uzavretím samotných zmlúv, a preto naň nemožno prihliadať. Vo vzťahu k posúdeniu existencie
duševnej poruchy u žalobkyne súd prvej inštancie ako relevantný vyhodnotil kontrolný znalecký posudok

č. 05/2022 vypracovaný dňa 31.10.2022 spoločnosťou Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a
Psychiatrii, spol. s.r.o., ktorý vo svojom závere konštatoval, že v čase uzavretia sporných právnych
úkonov žalobkyňa nebola spôsobilá uvedené právne úkony zodpovedne a s vedomím si následkov
svojho konania vykonať, jej vôľová dispozícia nebola dostatočne pevná, bola ľahko ovplyvniteľná
vtedajšími bezprostredne pôsobiacimi vonkajšími, osobnými i sociálnymi vplyvmi. Rovnako súd prvej
inštancie ustálil, že z výpisu z obchodného registra zistil, že spoločnosť Hotel Bankov spol. s r.o., IČO:

31 701 931 bola počnúc dňom 20.05.2011 pretransformovaná na akciovú spoločnosť.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 115 Obchodného zákonníka upravujúceho prevod
obchodného podielu, podľa čl. VI, bod 2 Spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti Hotel Bankov,
spol. s r. o. upravujúceho podmienky prevodu obchodného podielu v tejto spoločnosti, podľa § 38 a §

40 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakotvujúcich neplatnosť právneho úkonu z dôvodu nespôsobilosti
konajúcej osoby a nedostatku formy právneho úkonu, podľa § 80 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „OSP“) a § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) vymedzujúcich obsah žalôb.

7. Po ustálení skutkového stavu veci a jej právnom posúdení konštatoval, že žalobkyňa urobila právne
úkony - Zmluvu o prevode obchodného podielu v spoločnosti Hotel Bankov, spol. s r. o. zo dňa
19.01.2005 a Zmluvu o prevode obchodného podielu v spoločnosti Hotel Bankov, spol. s r. o. zo
dňa 11.04.2005 v duševnej poruche, ktorá ju robila pre tieto právne úkony neschopnou, z ktorého
dôvodu sú tieto zmluvy podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatné. Súd prvej inštancie preto

vyhovel žalobe žalobkyne v tých častiach, v ktorých sa domáhala určenia neplatnosti Zmluvy o prevode
obchodného podielu zo dňa 19.01.2005 a Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 11.04.2005.
Uviedol, že na takomto určení neplatnosti predmetných právnych úkonov mala žalobkyňa naliehavý
právny záujem nielen pri podaní žaloby (ako podklad pre zápis zmien v obchodnom registri), ale aj
v čase vyhlasovania rozhodnutia vo veci samej, keďže bez tohto určenia by sa žalobkyňa nemohla voči

žalovanému prípadnou žalobou na plnenie domáhať svojich ďalších súvisiacich nárokov. Pre úplnosť
súd prvej inštancie uviedol, že druhý žalobkyňou uvádzaný dôvod neplatnosti predmetných zmlúv o
prevode obchodného podielu nebol relevantný, keďže žalobkyňou udelený predchádzajúci súhlas s
predmetným prevodom obchodného podielu bol plne v súlade ako so spoločenskou zmluvou, tak aj s
ustanoveniami Obchodného zákonníka.

8. V prevyšujúcej časti, v ktorej žalobkyňa žiadala určiť, že je jedinou spoločníčkou spoločnosti Hotel
Bankov, spol. s r.o., súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže takéto určenie v čase
rozhodovania súdu nebolo možné, pretože spoločnosť Hotel Bankov, spol. s r.o. bola už počnúc dňom
20.05.2011 pretransformovaná na akciovú spoločnosť.

9. O náhrade trov konania medzi stranami sporu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal, keďže obe sporové
strany mali v konaní úspech len čiastočný. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami
sporu a Slovenskou republikou súd prvej inštancie rozhodol podľa § 259 CSP tak, že priznal Slovenskej

republike voči žalobkyni nárok na náhradu trov, ktoré Slovenskej republike v tomto konaní vznikli, v
rozsahu 50 % a zároveň priznal Slovenskej republike voči žalovanému nárok na náhradu trov, ktoré
Slovenskej republike v tomto konaní vznikli, v rozsahu 50 %. O nároku na náhradu trov konania vo
vzťahu medzi stranami sporu a spoločnosťou FORENZA - znalecká organizácia psychiatrická spol. s
r.o. súd prvej inštancie rovnako rozhodol podľa § 259 CSP a priznal znaleckej organizácii voči žalobkyni

nárok na náhradu trov v rozsahu 50 % a zároveň priznal znaleckej organizácii voči žalovanému nárok
na náhradu trov v rozsahu 50 %.10. Proti III., IV., V. a VII. výroku rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie
žalobkyňa z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a jeho rozhodnutie vychádza
znesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§365ods.1písm.h/CSP).Žiadala,abyodvolacísúdrozsudok
v napadnutom rozsahu zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

11. V podanom odvolaní žalobkyňa namietala nezhodu medzi verejným vyhlásením rozsudku a jeho
písomným vyhotovením. Uviedla, že dňa 08.06.2023 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom
súd prvej inštancie verejne vyhlásil rozsudok v mene Slovenskej republiky, a to v rozsahu I., II.
a IV. výroku písomného vyhotovenia rozsudku, čo potvrdzuje tak zápisnica z tohto pojednávania, ako
aj vyhotovený zvukový záznam. Podľa týchto záznamov verejne vyhlásený rozsudok obsahoval tri

výroky (výrok I., II. a IV.) a žalobkyni nebolo zrejmé, prečo písomné vyhotovenie rozsudku obsahuje
osem výrokov, o verejnom vyhlásení ktorých neexistuje žiaden záznam. Uvedený postup žalobkyňa
považovalazarozpornýsčl.142ods.2ÚstavySlovenskejrepublikya§219CSP,pričompoukázalaajna
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2021, sp. zn. 3Obo/2/2021. Zdôraznila,
ževýroky,ktorénebolivyhlásenéverejne,nemôžubyťsúčasťoupísomnéhovyhotoveniarozsudku,tento

nedostatok nemožno zhojiť ani v odvolacom konaní a jediný správny procesný postup je zrušenie týchto
výrokov.

12. Vo vzťahu k výroku III. písomného vyhotovenia rozsudku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej
časti, t. j. v časti určenia, že žalobkyňa je jedinou spoločníčkou spoločnosti Hotel Bankov, spol. s r.

o., žalobu zamietol, žalobkyňa navyše namietala nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Vyčítala súdu prvej inštancie, že sa napriek konštatovaniu absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode
obchodného podielu žiadnym spôsobom nevyporiadal s právnym dôsledkami tejto neplatnosti na
následné zmeny v obchodnej spoločnosti, vrátane zmeny jej právnej formy. Tvrdila, že v dôsledku
neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu sa všetky ďalšie právne úkony domnelého spoločníka

nemohli stať platnými a účinnými.

13.Žalobkyňanesúhlasilaanisvýrokom,ktorýmsúdprvejinštanciestranámsporunáhradutrovkonania
nepriznal tvrdiac, že z dôvodu vyslovenia neplatnosti zmlúv o prevode obchodného podielu bol úspech
žalobkyne v konaní plný, resp. bola úspešná minimálne v dvoch z troch žalovaných petitoch, z ktorého

dôvodu nemožno hovoriť o tom, že pomer úspechu a neúspechu strán sporu v konaní bol rovnaký.
Rovnako argumentovala aj vo vzťahu k ostatným výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými jej
bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania a navyše vyčítala súdu prvej inštancie nedostatočnosť
jeho odôvodnenia v tejto časti. Vo vzťahu k výroku VII. písomného vyhotovenia rozsudku ukladajúceho
jej povinnosť uhradiť spoločnosti FORENZA – znalecká organizácia psychiatrická spol. s r. o. 50 %

trov konania žalobkyňa namietala, že toto znalecké dokazovanie bolo nariadené na návrh žalovaného,
nie žalobkyne a znalecká organizácia vyhotovila vo veci znalecký posudok až 2 roky a 7 mesiacov od
nariadenia znaleckého dokazovania, čím v zmysle § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z. z. nastali
podmienky pre nepriznanie odmeny tejto organizácii.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to v celom jeho rozsahu, podal v zákonnej lehote odvolanie
aj žalovaný, a to z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a jeho rozhodnutie vychádza
znesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§365ods.1písm.h/CSP).Žiadal,abyodvolacísúdnapadnutý

rozsudokzrušilavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutiealeboabyrozsudok
zmenil a žalobu zamietol.

15. Žalovaný poukázal na to, že v konaní boli postupne vyhotovované až štyri znalecké posudky, pričom
dva konštatovali, že žalobkyňa pri uzatváraní zmlúv o prevode obchodného podielu konala v duševnej

poruche a dva dospeli k opačnému záveru. Vyčítal súdu prvej inštancie, že v odôvodnení svojho
rozhodnutia žiadnym spôsobom neozrejmil, prečo sa pri rozhodovaní o merite veci priklonil k názoru,
že žalobkyňa konala v duševnej poruche, ak si jednotlivé znalecké posudky navzájom protirečili. V tejto
časti považoval rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný. V ďalšom poukázal na § 80 písm.c) OSP a § 137 písm. c) a d) CSP a citoval z dôvodovej správy k ust. § 137 CSP, podľa ktorej záujmom
zákonodarcu pri formulovaní tohto ustanovenia bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby
o určenie neplatnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory

a míňajú sa účelu určovacej žaloby. Zdôraznil, že žaloby o určenie právnej skutočnosti, teda aj žaloby
o určenie (ne)platnosti zmlúv sú prípustné len vtedy, ak ich pripúšťa osobitný predpis, čo potvrdil aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 9Cdo/7/2021. Uviedol, že základným
procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení, ktorý musí preukázať žalobca. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho

záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodným procesným nástrojom ochrany práv žalobcu a
či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Za nedovolenú možno považovať určovaciu
žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života ale vedie k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.
Žalovaný zdôraznil, že v predmetnom spore je zrejmé, že žalobou o určenie platnosti zmlúv o prevode
obchodného podielu nemožno existujúcu neistotu v právnom postavení žalobkyne odstrániť, pretože
na jej právnom postavení sa výrokom súdu nič nemení. Určením, že napadnuté zmluvy predstavujú

neplatnýzáväzkovývzťah,nemôžedôjsťkzmenepostaveniažalobkyne,keďžezdôvoduzmenyprávnej
formy spoločnosti Hotel Bankov, spol. s r. o. na akciovú spoločnosť registrový súd takúto zmenu v osobe
spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným zapísať nemôže. Žalovaný namietal, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie v časti odôvodňujúcej existenciu naliehavého právneho záujmu je nedostatočné
a nepreskúmateľné.

16. Odvolanie žalobkyne bolo žalovanému doručené dňa 03.11.2023, k podanému odvolaniu sa
nevyjadril.

17. Odvolanie žalovaného bolo žalobkyni doručené dňa 03.11.2023. Podaním zo dňa 20.11.2023

k tomuto uviedla, že v plnom rozsahu zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených vo svojom odvolaní
a zdôraznila, že z dôvodu neplatnosti zmlúv o prevode obchodného podielu všetky nasledujúce právne
úkony na nich nadväzujúce nemožno rovnako považovať za platné.

18. Vyjadrenie žalobkyne bolo žalovanému doručené dňa 31.12.2023. Tento odvolaciu repliku v konaní

nepodal.

19. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne a
žalovaného, ktoré boli podané v zákonnej lehote oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na

prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k
záveru, že tieto odvolania sú čiastočne dôvodné.

20. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

21. Podanie odvolania žalobkyňa odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h)
CSP a žalovaný odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.

22. K uplatneným odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že odvolací dôvod podľa

§ 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým
sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP je naplnený, ak má konanie inú vadu, ktorá mohla

maťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci.Tentoodvolacídôvoddopadánaakékoľvekpochybenia
v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za
predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

24. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávneskutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP predpokladá, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný

skutkový stav nesprávne aplikoval.

26. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či súd
prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil právo strany na spravodlivý proces, či konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a či vec nesprávne právne

posúdil,tovšetkosprihliadnutímnato,ževodôvodnenírozhodnutianemusíbyťdanáodpoveďnakaždú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že označené
odvolacie dôvody boli čiastočne naplnené.

27. Odvolací súd z podanej žaloby zistil, že žalobkyňou uplatnený nárok je nárokom na určenie právnej
skutočnosti, a to určenie, že Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 19.01.2005 a Zmluva
o prevode obchodného podielu zo dňa 11.04.2005 uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným sú neplatné
zdôvodu,žepriichuzatváranížalobkyňakonalavduševnejporuche,ktorájurobilanatietoprávneúkony
neschopnou (§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a určenie, že žalobkyňa je jedinou spoločníčkou

obchodnej spoločnosti Hotel Bankov, spol. s r. o..

28. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na odvolanie žalobkyne a žalovaného,
odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj skutočnosti osvedčené obsahom spisu
bolo posúdiť, či v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie žalobe, predovšetkým

vzhľadom na odvolacie námietky strán sporu vyčítajúcich súdu prvej inštancie, že písomné vyhotovenie
rozsudku nezodpovedá zneniu, v akom bol tento rozsudok verejne vyhlásený na pojednávaní, že na
meritórne rozhodnutie o podanej žalobe nie je daný naliehavý právny záujem a že pri rozhodovaní
o merite veci a ustálení skutkového stavu súd prvej inštancie vychádzal len z dvoch zo štyroch
vyhotovených znaleckých posudkov, pričom riadne nezdôvodnil, z akého dôvodu neprihliadol aj na

závery zvyšných dvoch znaleckých posudkov.

29. Odvolací súd v rámci svojej prieskumnej právomoci v prvom rade skúmal, či v konaní pred súdom
prvej inštancie nedošlo k inej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365
ods. 1 písm. d/ CSP), resp. či súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom neznemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP) a zistil, že písomné vyhotovenie rozsudku tak ako je založené
v súdnom spise na č. l. 740 spisu nezodpovedá jeho verejnému vyhláseniu, ktoré je zaznamenané
jednak v zápisnici o pojednávaní zo dňa 08.06.2023 (č. l. 736 spisu) a rovnako na nahrávke (mediálnom
zázname) uloženej v elektronickom súdnom spise, čím došlo k porušeniu práva strán na spravodlivý

proces, keďže medzi ústne vyhláseným rozsudkom a jeho písomným vyhotovením je zjavný rozpor.

30. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 11.05.2023 sa konalo vo veci pojednávanie (zápisnica
na č. l. 733 spisu), v závere ktorého zákonný sudca vo veci vyhlásil uznesenie, ktorým odročil toto
pojednávanienadeň08.06.2023o16:00hod.zaúčelomvyhláseniarozhodnutia.Následnesavsúdnom

spise na č. l. 736 spisu nachádza zápisnica z odročeného pojednávania, podľa obsahu ktorej súd prvej
inštancie na tomto pojednávaní pristúpil k verejnému vyhláseniu rozsudku tak, že výrokom I. určil, že
„Zmluva o prevode obchodného podielu uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 19.01.2005,
ktorej predmetom je prevod obchodného podielu v spoločnosti Hotel Bankov, spol. s r. o., a to vo veľkosti
500/1000 predstavujúci vo vzťahu k základnému imaniu spoločnosti sumu 500 000,- Sk a vo vzťahu

k účasti na spoločnosti 50%, je neplatná.“ Výrokom II. určil, že „Zmluva o prevode obchodného podielu
uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 11.04.2005, ktorej predmetom je prevod obchodného
podielu v spoločnosti Hotel Bankov, spol. s r. o. vo veľkosti 1/2 je neplatná“ a výrokom III. rozhodol, že„žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“ V zápisnici je ďalej uvedené, že rozsudok bol
vyhlásený, odôvodnený a bolo dané poučenie o opravnom prostriedku.

31.Zaúčelomobjasneniazistenýchnezrovnalostíodvolacísúdpristúpilkvypočutiuzvukovéhozáznamu
z verejného vyhlásenia rozsudku zo dňa 08.06.2023 tak ako je uložený v elektronickom súdnom
spise a konštatuje, že na tomto zázname (iný záznam súvisiaci s verejným vyhlásením rozsudku sa
v elektronickom súdnom spise či súdnom registri nenachádza) je zachytené vyhlásenie len troch výrokov
rozhodnutia súdu prvej inštancie tak ako je to uvedené v zápisnici z č. l. 736 spisu. Z dôvodu neexistencie

zvukového záznamu o verejnom vyhlásení výrokov III., V. až VIII. písomného vyhotovenia rozsudku
musí odvolací súd konštatovať, že tieto neboli verejne vyhlásené v súlade s ust. § 219 CSP a čl. 142
ods. 2 Ústavy SR.

32. Uvedená okolnosť je pochybením zo strany konajúceho súdu znamenajúca porušenia práva strán
sporu na spravodlivý proces spočívajúceho predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva.

33. Podľa § 219 ods. 1 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom

uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.

34. Podľa čl. 142 ods. 4 Ústavy SR, rozsudky sa vyhlasujú v mene Slovenskej republiky a vždy verejne.

35. Zákonným následkom vyhlásenia rozsudku je viazanosť súdu vyhláseným výrokom (§

219 ods. 4 CSP). Znamená to, že ho konajúci súd už nemôže sám zmeniť a v písomnom vyhotovení
rozsudku musí byť znenie výroku zhodné s výrokom vyhláseným. Viazanosť súdu vyhláseným výrokom
rozsudku znamená, že súd už nemôže rozhodnúť inak, než rozhodol, a že v písomnom vyhotovení
rozsudku sa nesmie v žiadnom smere odchýliť od výroku, ktorý ústne predniesol pri vyhlásení rozsudku
a ktorý uviedol v zápisnici o verejnom vyhlásení rozsudku.

36. V predmetnom spore súd prvej inštancie verejne vyhlásil rozsudok, ktorého znenie nie je totožné so
znením uvedeným v následnom písomnom vyhotovení tohto rozsudku. Súd prvej inštancie tak zaťažil
konaniezásadnouprocesnouvadou,vdôsledkuktorejodvolacísúdnemalinúmožnosť,nežrozhodnutie

súdu prvej inštancie v časti, v ktorej obsahuje výroky, ktoré neboli verejne vyhlásené v súlade s čl. 142
ods. 4 ústavy a § 219 ods. 1 CSP, zrušiť (výrok II. tohto rozhodnutia).

37. Z čl. 142 ods. 4 ústavy totižto vychádzajú aj dve samostatné individuálne verejné práva strán sporu,

a to právo účastníka konania na ochranu pred tajnou justíciou vymykajúcou sa kontrole verejnosti
a právo každého nositeľa základných práv a slobôd, že rozsudok v súdnom konaní bude vyhlásený
verejne a bude sa tak môcť verejne oboznámiť s obsahom rozsudku a s jeho odôvodnením (nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 85/02 z 12. marca 2003). Individuálnemu verejnému právu účastníka
konania zodpovedá povinnosť všeobecných súdov, aby realizovali ústavný príkaz verejného vyhlásenia

rozsudku a zabezpečili efektívny prístup účastníka k vyhláseniu rozsudku. Ústavný súd považuje toto
právo na zabezpečenie prístupu k vyhláseniu rozsudku za naplnené, ak sa realizovalo v zhode s
príslušným procesným predpisom. V tejto súvislosti žalobkyňa správne poukázala na závery uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2021, sp. zn. 3Obo/2/2021, podľa ktorého písomné
vyhotovenie rozsudku nie je samo o sebe zákonným spôsobom rozhodovania súdu (§ 212 ods. 1

CSP), je len písomným prevedením vyhláseného rozsudku (§ 219 CSP), ktorý jediný je tak pre súd,
ako aj pre strany sporu záväzný. Enunciát, ako aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku
musí korešpondovať s jeho vyhláseným znením. Verejné vyhlásenie rozsudku nie je len formálny,
samoúčelný úkon súdu. Procesný nedostatok súdu pri tomto úkone, v dôsledku ktorého sa poprie
samotná podstata verejného vyhlásenia rozsudku, možno napraviť len tým, že súd, ktorý rozhoduje

o opravnom prostriedku, napadnutý rozsudok zruší (obdobne 3MCdo/16/2011).38. Vzhľadom na to, že odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa opodstatnene namietala
znemožnenie realizácie jej patriacich práv zo strany súdu prvej inštancie, pričom tento nedostatok nie je
možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch

III., V. až VIII., ktoré neboli verejne vyhlásené, podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v súlade s §
391 ods. 1 CSP v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Pre porušenie
práva na spravodlivý proces vo vzťahu k nevyhláseným výrokom napadnutého rozsudku sa už odvolací
súd ostatnými odvolacími dôvodmi vzťahujúcimi sa k týmto výrokom nezaoberal.

39. Vo vzťahu k výrokom I. a II. napadnutého rozsudku, ktorými súd prvej inštancie určil, že zmluvy
o prevode obchodného podielu v spoločnosti Hotel Bankov, spol. s r. o. uzatvorené medzi žalobkyňou
a žalovaným sú neplatné pre preukázanie duševnej poruchy u žalobkyne, ktorá ju robila na tieto právne
úkony neschopnou, sa odvolací súd ďalej zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu
žalobkyne na tomto určení tak ako to predpokladá ust. § 80 písm. c) OSP.

40. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že predmetné konanie sa začalo dňa 02.10.2006, teda
za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Preto v súlade s ust. § 470
ods. 2 CSP sa otázka existencie naliehavého právneho záujmu neposudzuje podľa ustanovení Civilného

sporového poriadku, ako sa mylne domnieval žalovaný v podanom odvolaní, ale podľa § 80 písm. c)
OSP účinného v čase začatia predmetného konania.

41. Podľa § 80 písm. c) OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o

určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

42. Základnou podmienkou dôvodnosti a úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) OSP je
existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Právny záujem žalobcu

musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý, čo znamená, že žalobca musí tvrdiť
a preukázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom
určení. V zmysle zaužívanej súdnej praxe (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/91/2006)
naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: 1. žalovaným je popieraná
existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny

vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty
medzi účastníkmi); 2. existuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho
postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; 3. existuje potreba
odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.

43. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k
zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý záujem existoval nielen v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu.

44. Vyriešenie otázky neplatnosti zmlúv o prevode obchodného podielu v spoločnosti s ručením
obmedzeným má zásadný význam vo vzťahu k určeniu, kto je spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti
ačodosvojejpodstatypredstavujeotázkupredbežnú.Pritejvšakplatí,žeakmáprávnaotázka(platnosť
zmluvy), o ktorej má byť rozhodnuté, povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo

právneho vzťahu, v zásade nie je daný právny záujem na určení tejto právnej otázky, ak možno žalovať
priamo na určenie existencie práva alebo právneho vzťahu (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 27Cdo/2601/2023). Je tomu tak preto, že výrok súdneho rozhodnutia o neplatnosti zmluvy
o prevode obchodného podielu ešte sám o sebe nie je spôsobilý vyvolať zmeny v obchodnom registri
a pre konečné vyriešenie otázky kto je spoločníkom obchodnej spoločnosti (aj vzhľadom na plynutie

času a existenciu ďalších právnych skutočností) samotné posúdenie neplatnosti zmluvy o prevode
obchodného podielu nepostačuje.45. Uvedené však neplatí bez výnimky, a to predovšetkým v prípade, ak žalobca nemá inú zákonnú
možnosť ako sa domôcť ochrany svojich práv. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. I. US 1440/14, ktorý vychádzajúc z totožnej právnej úpravy stanovil

„dve procesné kritéria, ktorých naplnenie vyzdvihuje intenzitu závažnosti veci nad rámec diskrečných
oprávnení všeobecných súdov a signalizuje extrémnu úroveň vybočenia z tohto rámca. Prvým z nich je
hmotnoprávny i procesný stav konkrétnej veci, za ktorého účastníkom neostáva nič iné, len aktivovať
určovaciu žalobu ako ‚ultimum refugium', teda posledné východisko obrany a následnej ochrany svojich
práv. Druhým je potom situácia, kedy je účastník vystavený dlhotrvajúcej neistote z hľadiska ochrany

svojich práv, resp. následkov, ktoré pre neho môže zmluva predstavovať“. Rovnako Ústavný súd SR
v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 137/08 konštatoval, že „taká interpretácia a aplikácia ustanovenia § 80 písm.
c) OSP, ktorá vo svojich dôsledkoch znemožňuje poskytnutie súdnej ochrany postupom podľa tretej,
resp. štvrtej časti OSP v otázke patriacej do primárnej právomoci všeobecných súdov, je popretím samej
podstaty základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa
čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj obdobného práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

46. V citovaných prípadoch súdy vyšších inštancií pristúpili k posudzovaniu otázky existencie
naliehavého právneho záujmu v širších súvislostiach a jeho danosť pripustili aj v prípadoch, kedy

samotný výrok súdneho rozhodnutia o určení neplatnosti právnych skutočností (zmlúv) nemôže vyvolať
priamu zmenu v právnom postavení strán sporu, či s konečnou platnosťou vyriešiť ich spornú situáciu,
avšak vzhľadom na neexistenciu iného právneho prostriedku, ktorým by strane sporu bola poskytnutá
ochrana zo strany súdov, žalobu o určenie neplatnosti zmlúv aj v takýchto prípadoch pripustili.

47. Uvedené sa týka aj predmetného sporu, kedy je zrejmé, že vzhľadom na značné uplynutie času
od podania žaloby dňa 02.10.2006 a následné zmeny v obchodnej spoločnosti Hotel Bankov, spol. s
r. o. (vrátane zmeny jej právnej formy) je samotné určenie neplatnosti zmlúv o prevode obchodného
podielu pre konečné vyriešenie právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným nepostačujúce. Avšak

z dôvodu, že na strane žalobkyne naďalej pretrváva stav právnej neistoty ohľadom jej postavenia v tejto
spoločnosti, že podanie žaloby na plnenie (z uzavretej zmluvy) je výlučne na vôli žalovaného, ktorého
naliehavý právny záujem sa vo veci neskúma a vzhľadom na neexistenciu iného konania, v ktorom by
ako predbežná mohla byť vyriešená otázka platnosti sporných zmlúv o prevode obchodného podielu,
odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie pripustil v danom prípade existenciu naliehavého právneho

záujmu žalobkyne na určení neplatnosti zmlúv o prevode obchodného podielu.

48. Tento záver je žiaduci predovšetkým v situácii, keď z vykonaného dokazovania a predložených
znaleckých posudkov je zrejmé, že sporné zmluvy o prevode obchodného podielu žalobkyňa uzatvárala

v stave duševnej poruchy, ktorá ju robila na tieto právne úkony neschopnou (§ 38 ods. 2 Občianskeho
zákonníka), z ktorého dôvodu sú uzavreté zmluvy o prevode obchodného podielu absolútne neplatné.

49. Existencia duševnej poruchy u žalobkyne v intenzite spôsobujúcej absolútnu neplatnosť právnych

úkonov ňou vykonaných bola v konaní preukázaná dvoma znaleckými posudkami, a to znaleckým
posudkom č. 71/2013 M vypracovaným dňa 06.04.2013 znalcom MUDr. Kamilom Mikulom a kontrolným
znaleckým posudkom č. 05/2022 zo dňa 31.10.2022 vypracovaným Ústavom pre znaleckú činnosť
v Psychológii a Psychiatrii, spol. s.r.o. Oba znalecké posudky vo svojich záveroch konštatovali, že u
žalobkyne sa v období podpisu zmlúv o prevode obchodného podielu dňa 19.01.2005 a 11.04.2005

jednalo o duševnú poruchu v zmysle depresívnej poruchy ťažkého stupňa, kedy mala žalobkyňa
podstatne znížené až vymiznuté rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, resp. žalobkyňa urobila právne
úkony - Zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 19.01.2005 a Zmluvu o prevode obchodného
podielu zo dňa 11.04.2005 v duševnej poruche, ktorá ju robila na tieto právne úkony neschopnou. V
čase uzavretia právnych úkonov nebola spôsobilá uvedené právne úkony zodpovedne a s vedomím

si následkov svojho konania vykonať, jej vôľová dispozícia nebola dostatočne pevná a bola ľahko
ovplyvniteľná vtedajšími bezprostredne pôsobiacimi vonkajšími, osobnými i sociálnymi vplyvmi.50. Citované závery boli v rozpore s konštatovaniami uvedenými v iných dvoch znaleckých posudkoch
vypracovaných v priebehu konania, a to v znaleckom posudku zo dňa 08.03.2010 vypracovanom E.
G. H. a kontrolnom znaleckom posudku č. 16/2021 M vypracovanom dňa 25.02.2021 spoločnosťou

FORENZA – znalecká organizácia psychiatrická spol. s r.o. V týchto znalci dospeli k záveru, že
napriek prítomnosti depresívnej poruchy bola žalobkyňa spôsobilá previesť právny úkon, bola si vedomá
významu prevádzaných právnych úkonov a bola schopná predvídať následky tak podpísania, ako aj
prípadného nepodpísania zmlúv. Žalobkyňa sporné právne úkony neurobila v duševnej poruche, ktorá
by ju robila pre tieto úkony neschopnou.

51. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že napriek rozdielnym záverom uvedeným v označených
znaleckých posudkoch súd prvej inštancie pri rozhodovaní o merite veci prihliadol len na tie z nich, ktoré
konštatovali prítomnosť duševnej poruchy u žalobkyne v čase podpisu zmlúv o prevode obchodného
podielu a dostatočne jasne nevysvetlil, prečo nevzal do úvahy závery aj tých znaleckých posudkov, ktoré

dospeli k opačným zisteniam.

52. Je pravdou, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne zrozumiteľne
neuviedol, prečo pri ustálení skutkového stavu veci vychádzal predovšetkým z posledného znaleckého

posudku vypracovaného znaleckým ústavom, ktorý konštatoval prítomnosť duševnej poruchy
u žalobkyne. Uvedené však bez ďalšieho neznamená takú vadu napadnutého rozsudku, ktorá by
nevyhnutne viedla k jeho vecnej nesprávnosti. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že za situácie,
kedy viaceré znalecké posudky predložené v konaní k totožnej odbornej otázke dospeli k rozdielnym
záverom, bolo v konaní žiadúce nariadiť znalecké dokazovanie znaleckým ústavom (§ 207 ods.

3 CSP) za účelom preskúmania týchto znaleckých posudkov a opätovného posúdenia prítomnosti
duševnej poruchy žalobkyne, keďže vecné preskúmanie znaleckých posudkov súdu neprislúcha. Už
z povahy znaleckého ústavu ako odborného zariadenia vyššieho stupňa, z jeho pozície ukladajúcej
mu povinnosť zaoberať sa aj závermi predchádzajúcich znaleckých posudkov (§ 207 ods. 3 CSP),
ako aj z časového sledu vypracovania jednotlivých znaleckých posudkov vyplýva väčšia presvedčivosť

záverov znaleckého posudku znaleckého ústavu, ktoré sú nevyhnutné pre ustálenie skutkového stavu
veci. Je pritom potrebné zdôrazniť, že síce žiaden dôkaz nemá zákonom predpísanú silu a súd hodnotí
všetky dôkazy jednotlivo a vo svojej vzájomnej súvislosti, preto znalecký posudok znaleckého ústavu
nemôže mať vyššiu dôkaznú silu ako iné dôkazy predložené v konaní, avšak znalecký ústav ako
právnická osoba je špecializovaným vedeckým a odborným pracoviskom, ktoré plní funkciu rezortného

a metodického centra v oblasti znaleckej činnosti zapísanej v zozname, preto ako už bolo uvedené
vyššie, presvedčivosť jeho záverov vykazuje väčšiu intenzitu.

53. Navyše, po predložení znaleckého posudku znaleckého ústavu súdu prvej inštancie v konaní neboli

stranami sporu predložené také dôkazy či tvrdenia, ktoré by spochybnili závery v ňom uvedené, preto
správne súd prvej inštancie pri ustálení skutkového stavu veci vychádzal práve z tohto znaleckého
posudku.

54. Z jeho záverov je zrejmé, že žalobkyňa v čase uzatvorenia Zmluvy o prevode obchodného podielu zo
dňa 19.01.2005 a Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 11.04.2005 konala v duševnej poruche,
ktorájurobilanatietoprávneúkonyneschopnou(§38ods.2Občianskehozákonníka),zktoréhodôvodu
súoznačenézmluvyabsolútneneplatné.PretosprávnesúdprvejinštancievovýrokuI.aII.napadnutého
rozsudku určil, že označené zmluvy sú neplatné. Svoje rozhodnutie zároveň jasne, stručne a náležite

odôvodnil, preto nedôvodná je aj námietka strán sporu vytýkajúca súdu prvej inštancie arbitrárnosť jeho
rozhodnutia.

55. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo vzťahu k výrokom

I. a II. napadnutého rozsudku dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci
rozhodol správne, keď žalobe žalobkyne vo veci určenia neplatnosti Zmluvy o prevode obchodného
podielu zo dňa 19.01.2005 a Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 11.04.2005 v plnom rozsahuvyhovel. Preto odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne správne vo výroku I. a II. podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

56. Ako už bolo uvedené vyššie, verejným nevyhlásením napadnutého rozsudku v rozsahu výrokov III.,
V. až VIII. došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, čím bol daný odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP, z ktorého dôvodu odvolací súd tieto výroky rozsudku súdu prvej inštancie
spolu s výrokom IV. o trovách konania (ako závislým výrokom) zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP

a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

57. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní vec znova prejednať a rozhodnúť tak, aby
bola zaistená spravodlivá ochrana procesných práv a oprávnených záujmov oboch strán sporu, a to
podľa záverov odvolacieho súdu uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia. Súd prvej inštancie

predovšetkým opätovne rozhodne o žalobnom návrhu žalobkyne na určenie, že je jedinou spoločníčkou
obchodnej spoločnosti Hotel Bankov, spol. s r. o. a o náhrade trov konania. Úlohou súdu prvej inštancie
bude vyporiadať sa so všetkými relevantnými namietanými skutočnosťami, svoje rozhodnutie riadne
verejne vyhlásiť a následne jasne, stručne a presvedčivo zdôvodniť všetky jednotlivé výroky svojho
rozhodnutia a každý jeden výrok jednotlivo.

58. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).