Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/237/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423201428
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4423201428.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek
senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: PMB Steel s. r. o., so sídlom
Okružná 9996/3, 940 02 Nové Zámky, IČO: 53 184 971, právne zastúpený: JUDr. Martin Ganczner,
advokát, so sídlom Tajovského 6, 940 02 Nové Zámky, proti žalovanému: H+H STEEL s.r.o., so sídlom
Športová7508/16,94002NovéZámky,IČO:46595759,ktoréhosprávcomjeJUDr.ErikSolár,sosídlom

kancelárie Levická 886, 952 01 Vráble, IČO: 37 858 289, o zaplatenie 32 953,15 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 28Cb/67/2023 - 127 zo dňa 01.10.2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 28Cb/67/2023 - 127 zo dňa 01.10.2024
v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. 28Cb/67/2023
- 127 zo dňa 01.10.2024 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“) konanie zastavil (výrok I.) a stranám sporu
náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 47 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej aj ako „ZoKR“), § 145 ods. 1, § 256 ods. 1 a ods. 2 a § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP“).

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že v priebehu súdneho konania

zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 28K/7/2023 - 51 zo dňa 26.09.2023, právoplatným dňa
04.10.2023, bol okrem iného na majetok dlžníka H+H STEEL s.r.o. vyhlásený konkurz a do funkcie
správcu bol ustanovený JUDr. Erik Solár. Konanie bolo v dôsledku vyhlásenia konkurzu prerušené v
zmyslečl.18NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(EÚ)2015/848z20.mája2015oinsolvenčnom
konaní (prepracované znenie) (ďalej aj ako „nariadenie o insolvenčnom konaní“) v spojení s § 47 ods. 1
ZoKR. Poukázal na to, že právny zástupca žalobcu po výzve súdu oznámil, že žalovanú pohľadávku si

uplatnil v konkurznom konaní vedenom na majetok žalovaného. Uviedol, že výzvou zo dňa 12.08.2024
vyzval žalovaného, ako aj správcu žalovaného, na podanie návrhu v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR, ktorá
im bola doručená dňa 12.08.2024. Návrh na pokračovanie v konaní v súdom stanovenej lehote 30 dní
podaný nebol. Súd prvej inštancie skonštatoval, že keďže boli splnené podmienky ustanovenia § 47 ods.
4 ZoKR, a teda správca úpadcu nepodal návrh na pokračovanie v konaní, mala uvedená skutočnosť
za následok, že nastali účinky späťvzatia žaloby. Súd prvej inštancie preto postupoval v súlade s § 145

ods. 1 CSP a konanie zastavil. Za účelom rozhodovania o nároku na náhradu trov konania súd prvej
inštanciezisťovalprocesnézavinenieniektorejzostránsporunazastaveníkonaniaadospelkzáveru,žezavinenie konania nemožno pripísať ani jednej zo strán sporu. Poukázal na uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici č.k. 43Cob/10/2020 - 127 zo dňa 12.05.2020 a uviedol, že sa s jeho odôvodnením
stotožňuje a mal za to, že zmena zákonnej úpravy, v dôsledku ktorej dôjde k zastaveniu konania je

dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd nemusí náhradu trov konania priznať žiadnej zo
strán sporu. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak,
že ho žiadnej zo strán sporu nepriznal.

4. Proti tomuto uzneseniu žalobca podal dňa 04.11.2024 včas odvolanie voči výroku II., ktorým súd prvej

inštancie stranám sporu náhradu trov konania nepriznal a navrhoval, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že prizná žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcich
v trovách právneho zastúpenia a zároveň rozhodne o vrátení súdneho poplatku. Žalobca odvolanie
odôvodnil v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP, t. j. mal za to, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci.

Žalobca v odvolaní namietal, že skutočne nezavinil, že konanie bolo zastavené. Poukázal na to, že
správca konajúci za úpadcu nepodal návrh na pokračovanie v konaní, a teda žalovaný, za ktorého
správca nevykonal úkon smerujúci k pokračovaniu konania, zapríčinil zastavenie konania a mal by
byť zaviazaný na náhradu trov konania. Žalobca považoval za nespravodlivé, aby mu ako veriteľovi

žalovaného, ktorý je jeho dlžníkom, nebola priznaná náhrada trov konania, ak nezavinil, že konanie sa
zastavilo. Žalobca tiež namietol, že zaplatil súdny poplatok a napadnuté uznesenie neobsahuje výrok o
tom, že súd mu vráti zaplatený súdny poplatok, pričom poukázal na ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
(ďalej aj ako „zákon o súdnych poplatkoch“).

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „odvolací
súd“) po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§

359 a § 362 ods. 1 prvá veta CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 CSP),
bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti
potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

10. Súd prvej inštancie vo výroku II. napadnutého uznesenia stranám sporu náhradu trov konania
nepriznal, a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP, nakoľko mal za to, že procesné zavinenie nie

je možné pripísať ani jednej zo strán sporu a konštatoval, že zmena zákonnej úpravy, v dôsledku ktorej
dôjde k zastaveniu konania, je dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd nemusí náhradu trov
konania priznať žiadnej zo strán sporu.

11.Odvolacísúdsazaoberalnámietkouodvolateľa,ktorýnamietal,ženezavinilzastaveniepredmetného

konania a mal za to, že zastavenie konania zavinil žalovaný, keď správca, ktorý za neho konal, nedal
súhlas s pokračovaním v konaní.

Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by

pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení
konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý
z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil.Naproti tomu aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do
úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa
§ 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré

náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným
okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Citované ustanovenie dopadá
na tú stranu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Ustanovenie § 257 CSP neslúži k
zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi procesnými stranami, ale k riešeniu situácie, v ktorej je
nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne hájil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené

záujmy, nedostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil.

Odvolací súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že uznesením Okresného súdu Nitra č.k.
28K/7/2023 - 51 zo dňa 26.09.2023, právoplatným dňa 04.10.2023, bol okrem iného na majetok dlžníka
H+H STEEL s.r.o. vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Erik Solár. K zastaveniu
predmetnéhokonaniadošlovzmysle§47ods.4ZoKRvspojenís§145ods.1CSPpotom,akosprávca

a ani dlžník (žalovaný) nepodali návrh na pokračovanie v konaní. Nepodanie návrhu na pokračovanie
v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR účinky späťvzatia žaloby, a to bez
ohľadu na to, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade, ak je
dlžník v postavení žalovaného, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom
má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaci

žalobcovi. Dôsledkom aplikácie § 47 ods. 4 ZoKR je zákonom upravený účinok späťvzatia žaloby,
v ktorého dôsledku súdu vzniká povinnosť o tomto účinnom späťvzatí rozhodnúť a konanie zastaviť
zákonom predpokladaným procesným postupom.

Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR bol dispozičný úkon späťvzatia žaloby

žalobcom nahradený účinkami tohto zákonného ustanovenia, nie je preto pri zastavení konania možné
ustáliť, procesným zavinením koho došlo k zastaveniu konania v predmetnej veci. Účinky späťvzatia
žaloby v danom prípade nastali zo zákona a súd nebol oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali
v prejednávanej veci účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZoKR. Odvolací súd tak v zhode so
súdom prvej inštancie za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval skončenie predmetného konania

jeho zastavením na základe naplnenia podmienok vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 4 ZoKR, teda
z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného za situácie, keď ani správca konkurznej podstaty
a ani žalovaný nenavrhli pokračovať v konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval

ustanovenie § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania a stranám sporu náhradu
trov konania nepriznal, keď konštatoval existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Nakoľko
k zastaveniu konania došlo v dôsledku naplnenia podmienok vyžadovaných a predpokladaných
ustanovením § 47 ods. 4 ZoKR, čo možno v intenciách prejednávanej veci považovať za dôvody hodné
osobitného zreteľa. Odvolací súd preto túto odvolaciu námietku žalobcu posúdil ako nedôvodnú.

12. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť v napadnutom uznesení
o vrátení ním zaplateného súdneho poplatku, odvolací súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia CSP,
ako ani zákona o súdnych poplatkoch nevyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o vrátení súdneho poplatku
strane sporu, pokiaľ bolo konanie zastavené, v tom istom rozhodnutí. Odvolací súd zároveň poukazuje

na to, že z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že súd prvej inštancie uznesením č.k. 28Cb/67/2023 - 134
zo dňa 07.11.2024 rozhodol o vrátení súdneho poplatku zaplateného dňa 04.07.2024 v sume 1 888
eur žalobcovi po právoplatnosti uznesenia cestou prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a.s.. O
vrátení súdneho poplatku žalobcovi tak súd prvej inštancie rozhodol samostatným uznesením zo dňa
07.11.2024. Odvolací súd preto túto odvolaciu námietku žalobcu posúdil ako nedôvodnú.

13. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku II. ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1

CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tento mal síce v odvolacom konaní plný úspech, avšak v
priebehu odvolacieho konania si žiadne trovy konania neuplatnil, ani mu zo súdneho spisu žiadne trovy
odvolacieho konania nevyplývajú.15. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447

písm. d/, e/ CSP).