Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 1, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/81/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323011002
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2323011002.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a členov
senátu Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm.
d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Galanta z 22.04.2024, č. k. 31T/59/2023-435, na verejnom zasadnutí

konanom 01.04.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 22.04.2024, č. k. 31T/59/2023-435,
obžalovanú A. B. (ďalej len obžalovaná) postupom podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta č. 2Pv 12/22/2202 zo dňa 04.09.2023, pre zločin týrania

blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe, že
od mesiaca jún 2011 až do 01.01.2022 v obci C., v rodinnom dome s popisným číslom XXX, v ktorom
býva spoločne s viacerými rodinnými príslušníkmi, poškodenú D. B. opakovane viackrát bila a udierala
tak, že jej dávala facky, trhala a šticovala jej vlasy, oplzlo a vulgárne jej nadávala, poškodená D. B.
bola nútená upratovať celý interiér rodinného domu pod vyhrážkami, že ak to neurobí bude zbitá, a ak

obvinená aj nebola spokojná s pracovným výkonom poškodenej D. B., tak ju udierala po tele a do oblasti
hlavy rukami, zakazovala jej vyjsť na ulicu a stretávať sa s príbuznými, poškodená D. B. nedostávala
od obvinenej pravidelne stravu, čo napokon vyústilo do toho, že obvinená zaútočila na poškodenú D.
B. dňa 01.01.2022 v čase cca o 16.00 hod., kedy poškodenú D. B. udierala do oblasti zátylku a ľavého
predlaktia, následne po tomto útoku poškodená D. B. ušla z domu preč, ku svojej matke na adresu C.
E. XXX, čím spôsobila poškodenej D. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, pomliaždenie

zátylku a ľavého predlaktia s dobou liečenia do 10 dní, psychické a fyzické ťažkosti spočívajúce v stave
nepohody a strachu z obvinenej, stavov úzkosti a strachu zo správania obvinenej
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.
2. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že jediným priamym dôkazom usvedčujúcim
obžalovanú predstavuje výpoveď poškodenej. Okresný súd pri vyhodnocovaní tejto výpovede vychádzal
aj z osobnosti poškodenej a vzťahov medzi rodinami obžalovanej a poškodenej. Okresný súd uviedol,

že znaleckým dokazovaním, výpoveďami svedkov a napokon aj výpoveďou samotnej poškodenej bolo
preukázané, že ohľadom poškodenej sa jedná o jednoduchšiu osobnosť so slabou vôľou, ktorá podlieha
a prispôsobuje sa tlakom svojho okolia. Okresný súd poukázal na rozpory vo výpovedi poškodenej, kde
si vzájomne odporovala v rozhodných skutočnostiach a silnú animozitu medzi obžalovanou a matkou
poškodenej, každá z nich vplývala na poškodenú svojim pohľadom, keď sa poškodená u nich zdržiavala.
Taktiež okresný súd poukázal na rozporné tvrdenia poškodenej ohľadom obdobia od kedy sa mala

voči nej obžalovaná správať daným spôsobom. Okresný súd uviedol, že obdobie 11 rokov považuje za
nedostatočne preukázané z toho dôvodu, že počas tohto obdobia mala byť poškodená bitá, malo byť naňukričanéanedostávalajedlobeztoho,žebysitoniktoinýzosvedkovnevšimol.Okresnýsúdpoukázal,
že žiadny svedkovia, či už susedia, lekár alebo rodinní príslušníci poškodenej na nej nevideli známky
bitia ani hladovania, či nepočuli krik z domu obžalovanej. Poškodená na jednom mieste uviedla, že jej

bolo odopierané jedlo, na inom uvádzala, že im nosili obedy a obžalovaná varila. Okresný súd uviedol,
že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaná bola zamestnaná a počas pracovných dní
nebola doma, a nebolo preukázané, že by jedlo v domácnosti bolo pred poškodenou skryté, uzamknuté,
či mala k nemu iným spôsobom zamedzený prístup. Okresný súd poukázal taktiež na rozpory vo
výpovedi poškodenej kde uviedla, že mala mať zakázané chodiť von, následne však uviedla, že jej

deti kočíkovala, odprevádzala do školy či chodila na záujmový krúžok - spevokol. Okresný súd taktiež
poukázal na rozpory vo výpovedi poškodenej ohľadom nútenia do domácich prác a to upratovania, kde v
rozpore s jej tvrdením z prípravného konania uvádzala, že obžalovanej nepomáhala, lebo sa jej nechcelo
pracovať. Okresný súd však z vykonaného dokazovania nemal preukázané neúmerné zaťažovanie
poškodenej domácimi prácami, keď táto sa sťažovala iba na upratovanie a ostatné práce, ako varenie,
pranie, žehlenie ani nespomenula.

3. Okresný súd uviedol, že v obžalobe je samostatne opísaný jediný konkrétny incident, a to z
01.01.2022, kedy poškodená odišla k svojej matke, čo bolo potvrdené výpoveďami všetkých svedkov a
lekárskousprávouaznaleckýmposudkom.Kpôvoduzraneniavšakpoškodenáničneuviedlaajejmatka
od počiatku uvádzala, že ich má od obžalovanej. Okresný súd uviedol, že aj keby uvedené zranenia
spôsobila obžalovaná, facka na zátylok a zdrapenie za rameno sami o sebe nenapĺňajú požadovanú

mieru trvalosti, prípadne sústavnosti týrania na spáchanie trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané ani spáchanie tohto trestného činu, keďže
nedosahuje intenzitu ublíženia na zdraví. Okresný súd uviedol, že nemal preukázané, že by obžalovaná
konala spôsobom, ako je uvedený v obžalobe a preukázané konanie obžalovanej nenapĺňa znaky
žiadneho trestného činu, a preto oslobodil obžalovanú spod obžaloby.

4. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní zahlásil voči nemu prokurátor ihneď odvolanie
v neprospech obžalovanej, obžalovaná po porade s obhajcom JUDr. Ľudovítom Štanglovičom (ďalej len
obhajca) sa práva na podanie odvolania výslovne vzdala.
5. Prokurátor zahlásené odvolanie odôvodnil osobitným písomným podaním doručeným okresnému
súdu 30.07.2024.

6. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom okresného súdu, že na základe
vykonaného a vyhodnoteného dokazovania nebolo preukázané, že skutok sa stal, pre ktorý je
obžalovaná stíhaná. Prokurátor uviedol, že na hlavnom pojednávaní okresný súd pristúpil k výsluchu
poškodenej a to aj napriek tomu, že prokurátor namietal vykonať tento dôkaz a žiadal, aby sa na hlavnom
pojednávaní iba prehral kamerový záznam z výsluchu poškodenej, avšak sudca vypočul poškodenú ako

obzvlášť zraniteľnú osobu a nepribral do konania psychológa, pričom argumentoval, že toto sa vzťahuje
iba na prípravné konanie. Okresný súd vo vzťahu k poškodenej neprehral dôkaz a to výsluch poškodenej
z prípravného konania a postačoval mu iba výsluch poškodenej na hlavnom pojednávaní. Prokurátor
poukázal,žepoškodenánahlavnompojednávanínebolavypočutázaprítomnostipsychológa,apretosa
tento dôkaz stáva nezákonným a teda nepoužiteľným v procese dokazovania a hodnotenia vykonaných

dôkazov.
6.1. Prokurátor uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaná svojím konaním
naplnila všetky zákonné znaky žalovaného trestného činu a vina jej bola dostatočne preukázaná
v zmysle podanej obžaloby. Ďalej poukázal, že najmä z výpovede poškodenej a svedkyne A. D.
ačiastočnesvedkaF.D.,G.D.ainýchsvedkovvyplývaspáchanietrestnéhočinuuvedenéhovobžalobe.

Z uvedených výpovedí je možné vyskladať čiastkové útoky obžalovanej voči poškodenej, a taktiež bolo
v dostatočnej miere preukázané, že zo strany obžalovanej sa nejednalo iba o jednorazové excesy, ale
dlhodobé násilné konanie voči poškodenej. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaná
praktizovala ako bežný spôsob spolunažívania s poškodenou, keď pravidelne používala vo vzťahu
k poškodenej neprimerane hrubé praktiky a vo svojich metódach fungovania spoločnej domácnosti

používala fyzické ale najmä psychické násilie.
6.2. Okresný súd nesprávne vypočul svedka H. B. – lekára poškodenej, keď pred realizovaním výsluchu
tohto svedka si nevyžiadal zbavenie mlčanlivosti zdravotníckeho pracovníka.
6.3. Zhrnutím vyššie uvedených skutočností opätovne prokurátor poukázal na tú skutočnosť, že medzi
rodinami poškodenej a obžalovanej vznikali neustále rozpory a tak jedným z dôvodov prečo nebolo

podané trestné oznámenie v rannom štádiu, bola aj prípadná obava z pomsty obžalovanej, pričom až
po mnohosti a opakovanosti útokov obžalovanej na poškodenú, matka poškodenej napokon podala
trestné oznámenie. Prokurátor na záver uviedol, že obžalovaná je plne trestne zodpovedná a spáchala
trestný čin naplnením skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného
zákona. Z uvedených dôvodov navrhol, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len krajský súd) zrušil napadnutý
rozsudok a nariadil okresnému súdu, aby túto vec znovu prejednal a rozhodol.

7. K odvolaniu prokurátora sa obžalovaná vyjadrila prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý uviedol,
že odvolanie prokurátora považuje za nedôvodné a navrhuje ho zamietnuť podľa § 319 Trestného
poriadku a napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný, súladný so základnými zásadami
trestného konania podľa § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku a konanie jemu predchádzajúce
za zákonné. Obhajca poukázal, že prokurátor na hlavnom pojednávaní 20.03.2024 nemal už návrhy

na doplnenie dokazovania, preto nedôvodne namieta, že okresný súd neprehral kamerový záznam
o výsluchu poškodenej z prípravného konania, pretože to ku koncu dokazovania už vôbec nenavrhol.
Obhajca poukázal, že nie je v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku, ak bola poškodená priamo
vypočutá na hlavnom pojednávaní a prípadná neprítomnosť psychológa alebo znalca pri výsluchu
poškodenej nespôsobuje nezákonnosť jej výsluchu vykonaného na hlavnom pojednávaní. Obhajca
taktiež poukázal, že H. B. bol zbavený mlčanlivosti v súlade so zákonom ešte v prípravnom konaní,

preto nebolo potrebné zabezpečiť opakovane zbavenie mlčanlivosti počas súdneho konania. Obhajca
uviedol, že nemožno absolútne súhlasiť, že by obžalovaná naplnila všetky znaky žalovaného trestného
činu a že jej vina bola dostatočne preukázaná, práve opak je pravdou, že jej vina nebola preukázaná.
Nie je pravdou, že by výsluchmi svedkov bolo preukázané spáchanie žalovaného skutku a to ani
obžalovanou, pričom okresný súd zo súhrnu dôkazov správne vyhodnotil a zistil, že nijakí svedkovia

nevideli žiadne útoky obžalovanej voči poškodenej. Prokurátor opomenul, že MUDr. Máthé nezistil, že
by poškodená pociťovala ťažké príkorie v domácnosti obžalovanej a nezistil u poškodenej ani syndróm
týranej ženy, čo znalec potvrdil pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ ide o časť skutku
a to incident z 01.01.2021, tak o ňom ani poškodená nevypovedala o žiadnych zraneniach a ani to, že
by jej zranenia spôsobila obžalovaná, pričom aj znalec pripustil, že predmetné zranenia mohli vzniknúť

po tom, čo poškodená opustila domácnosť obžalovanej. Obhajca ďalej poukázal, že neboli vykonané
žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali skutočnosť, že zranenia spôsobila obžalovaná. Obhajca uviedol,
že psychologickú charakteristiku poškodenej je potrebné vyhodnotiť v zmysle ,,in dubio pro reo“ ako
osobu všeobecne nevierohodnú ako to zistil znalec MUDr. Máthé, ktorý konštatoval, že všeobecná
schopnosť poškodenej vierohodne vypovedať je znížená. Z dokazovania vôbec nevyplynulo, že by

obžalovaná pravidelne používala vo vzťahu k poškodenej neprimerane hrubé praktiky a fyzické alebo
najmä psychické násilie, ale z dokazovania je zrejmé, že sa obžalovaná správala presne naopak
čo potvrdili svedkyne – susedy obžalovanej a rodinný príslušníci obžalovanej ako aj H. B.. Okresný
súd správne vyhodnotil súhrn dôkazov a aj iné dôkazy a aj iní svedkovia spochybnili skutok uvedený
v obžalobe. Na základe uvedených skutočností navrhol obhajca podané odvolanie zamietnuť, pretože

nie je dôvodné.
8. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na
rozhodnutie 16.08.2024.
9. Za účelom prejednania odvolania prokurátora nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na
01.04.2025. Na verejné zasadnutie sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry a obhajca obžalovanej.

Obžalovaná sa nedostavila, avšak súhlasila s vykonaním verejného zasadnutia v jej neprítomnosti.
Pokiaľ ide o priebeh verejného zasadnutia, predsedníčka senátu poverila člena senátu, aby podal správu
o stave veci so zameraním na otázky, ktoré treba riešiť. Keďže žiadne návrhy na doplnenie dokazovania
neboli, pristúpilo sa ku konečným návrhom, v rámci ktorých prokurátor uviedol, že sa pridržiava
písomného odôvodnenia odvolania, oslobodzujúci rozsudok považuje za nezákonný vychádzajúci

z nesprávne zisteného skutkového stavu, a preto žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Obhajca obžalovanej uviedol, že
napadnutý rozsudok považuje za správny, a preto navrhuje podané odvolanie zamietnuť.
10. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého

stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, aleboc)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

11. Krajský súd ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba - prokurátor, proti
výroku, proti ktorému odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal
postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania. Po preskúmaní
predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Ku konaniu, ktoré oslobodzujúcemu výroku predchádzalo
12. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku o oslobodení
spod obžaloby, v tomto smere prokurátor namietal vypočutie poškodenej ako obzvlášť zraniteľnej
osoby na hlavnom pojednávaní bez prítomnosti psychológa alebo znalca. Krajský súd považuje za
potrebné k predmetnej námietke uviesť, že výsluch poškodenej ako obzvlášť zraniteľnej osoby bez

účasti psychológa nespôsobuje automaticky nezákonnosť vykonaného dôkazu. Predmetná prítomnosť
psychológa slúži na ochranu poškodenej a v prípade, ak by poškodená nechcela vypovedať bez
prítomnosti psychológa, mohla využiť svoje právo a odmietnuť vypovedať, čo však nie je tento prípad.
Prokurátor taktiež namietal, že pri výsluchu H. B. tento svedok nebol zbavený mlčanlivosti počas
súdneho konania, avšak k tejto námietke krajský súd uvádza, že konkretizovaný lekár bol počas

prípravného konania zbavený mlčanlivosti podľa príslušných ustanovení zákona a z jeho výpovedi na
hlavnom pojednávaní vyplýva laické vnímanie vzťahu obžalovanej a poškodenej, ako sa obžalovaná
správala k poškodenej počas návštev u lekára, a preto tak ako poukázal správne obhajca, nebolo
potrebné zbavenie mlčanlivosti daného lekára. K namietanému neprehratiu výsluchu poškodenej
zachytenom na kamerovom zázname krajský súd uvádza, že výsluchom poškodenej mal okresný súd

v dostatočnej miere objasnení skutkový stav a je potrebné poukázať, že zo zápisnice z hlavného
pojednávania 20.03.2024, vyplýva, že prokurátor už nemal návrhy na doplnenie dokazovania, a preto
nedôvodne namieta, že okresný súd neprehral kamerový záznam o výsluchu poškodenej z prípravného
konania, pretože to ku koncu dokazovania už vôbec nenavrhol.
13. Žiadne iné námietky voči konaniu pred okresným súdom prokurátor neuplatnil a chyby odvolaním

nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, krajský
súd vlastným prieskumom nezistil. Možno tak skonštatovať, že okresný súd na hlavnom pojednávaní
vykonal všetky dôkazy zákonným spôsobom.
K oslobodzujúcemu výroku
14. Krajský súd úvodom pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a

druhého stupňa tvoria jednotu, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí
správne skutkové a právne závery okresného súdu. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré
majúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníazostalisporné,alebosúnevyhnutnénadoplnenie
dôvodov napadnutého rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní.

15. Pokiaľ ide o napadnutý výrok, krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd vykonal na
hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, tieto
dôkazy vyhodnotil individuálne ako i v súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Trestného
poriadkuadospelksprávnemuzáveru,ževinaobžalovanejnebolapreukázaná. Následnevodôvodnení
napadnutého rozsudku okresný súd správne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy

svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä
ak si navzájom odporovali. Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je
presvedčivé a spĺňa kritériá predpokladané ust. § 168 ods. 1 Trestného poriadku a keďže voči tejto
časti odôvodneniu napadnutého rozsudku nemá podstatné výhrady, tak si ho osvojuje bez potreby ho
na tomto mieste detailne opakovať.

16. Krajský súd poukazuje, že odvolacie námietky prokurátora smerovali výhradne do spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom, kde prokurátor polemizuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku a presadzuje vlastnú verziu skutkového deja, ktorá korešponduje s obžalobou
a je založená na inom hodnotení dôkazov. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že sa vôbecnestotožňuje s argumentáciou okresného súdu, podľa prokurátora nemá oporu vo vykonaných
dôkazoch.
17.Pretopokiaľideovýhradyprokurátoravočihodnoteniudôkazov,krajskýsúdpripomína,ževtrestnom

konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie
dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie.
Trestný poriadok nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie
určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak povedané, Trestný poriadok neupravuje otázku
minimálneho množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada

voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy
získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
18. V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj druhé pravidlo, podľa ktorého ak okresný súd postupoval
pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda že ich hodnotil na základe

vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo
i v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zistenia, krajský súd nemôže napadnutý
rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným do
úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť
žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (porovnaj R 53/1992).

19. Krajský súd tiež opakovane vo svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces
neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva
strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd
neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných

dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov,
ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní
logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho
rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo
vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov,

prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je
zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom
konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie.
20. V konkrétnostiach posudzovaného prípadu krajský súd konštatuje, že všetky dôkazy vykonané

v tejto veci sú voči obžalovanej nedostačujúce na preukázanie skutku uvedeného v obžalobe. Krajský
súd plne súhlasí so záverom okresného súdu, že prokurátor v danom prípade neuniesol dôkazné
bremeno.Tuplatí,ženapreukázanievinyobžalovanejmusísúhrnpriamychanepriamychdôkazovtvoriť
logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen
spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného,

ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len
na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal žalovaný skutok a že ho spáchala
obžalovaná.
21. V konkrétnostiach posudzovaného prípadu krajský súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého
rozsudku potom predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok. Okresný súd v potrebnej miere vysvetlil,

na základe akých právnych úvah rozhodol o oslobodení obžalovanej spod obžaloby postupom podľa
§ 285 písm. a) Trestného poriadku a jasne a zrozumiteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia a právne
závery. Krajský súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že z vykonaných dôkazov žiaden
jednoznačne nepreukázal, že by obžalovaná spáchala zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného

zákona.
22. S prihliadnutím na obsah odvolacích námietok prokurátora, v ktorých opätovne hodnotil vykonané
dôkazy, pričom v súhrne zastával názor, že vykonané dôkazy potvrdzujú, že sa skutok stal tak, ako
je uvedené v obžalobe, naopak krajský súd, totožne ako okresný súd, je toho názoru, že pokiaľ ide
oštruktúruusvedčujúcichdôkazov,tátojejednoznačnenedostatočnánapreukázanieprávnerelevantnej

skutočnosti, že sa žalovaný skutok stal.
23. Prokurátor v rámci odvolacích námietok opätovne poukázal na výpovede „kľúčových svedkov“, na
základe ktorých bola postavená obžaloba, a ktorí mali obžalovanú usvedčovať zo žalovanej trestnej
činnosti. Treba hneď na začiatok zdôrazniť, že v prípade, ak majú slúžiť výpovede svedkov ako jedinýdôkaz (v tomto prípade ide o výpoveď poškodenej a výpoveď matky poškodenej), preukazujúce vinu
obžalovanej, bez ďalších podporných dôkazov (napr. znalecký posudok, či iné svedecké výpovede),
musí byť tento dôkazný prostriedok v podobe výpovede jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý,

vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený.
24. V tomto kontexte krajský súd v prvom rade uvádza, že súd v rámci posudzovania tej ktorej
skutkovej okolnosti pri danej dôkaznej situácii nie je viazaný žiadnym dôkazom, a zároveň žiaden
zákonne získaný a vykonaný dôkaz nie je vylúčený v tom smere, že by nemohol slúžiť ako podklad
pre rozhodnutie v merite veci. Treba pripomenúť, že v trestnom konaní neplatí tá skutočnosť, že by

musela byť uznaná vina obžalovanej osoby na základe konkrétneho dôkazu, resp. dôkazov. Premietnuté
na prejednávanú trestnú vec neplatí téza, že na základe výpovedí vyššie zmienených svedkov -
poškodenej a matky poškodenej, môže a musí byť uznaná vina obžalovanej. Tieto výpovede by museli
byť vyhodnotené ako vierohodné a žalované okolnosti by museli byť podporené i inými dôkazmi, čo sa
nestalo. V prejednávanej veci vo vzťahu k žalovanému skutku krajský súd skutkové závery okresného
súdu nespochybňuje. Toto všetko potom spolupôsobí pri posudzovaní dokazovaných okolností, ako to

pri hodnotení dôkazov učinil okresný súd, na čo súhlasne nadviazal i krajský súd.
25. Krajský súd preto konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že na ustálenie
skutkového stavu ako základu pre uznanie viny obžalovanej neobstál súbor výpovedí svedkov, pričom
tieto výpovede svedkov boli vyhodnocované aj vo vzťahu k celému komplexu relevantných skutočností
produkovaných v procese dokazovania v súlade so zásadami náležitého zistenia skutkového stavu a

voľného hodnotenia dôkazov podľa ustanovení § 12 ods. 10, 12 Trestného poriadku. Možno tiež zhrnúť,
že okresný súd prezentoval východiskovú logickú úvahu, ktorú aplikoval v procese voľného hodnotenia
výpovedí svedkov, kde poukázal na prirodzený mechanizmus konfrontácie a rozporov obsahu takýchto
výpovedí s inými relevantným informáciami získanými v dôkaznom procese.
26. Krajský súd uvádza, že pokiaľ jediným priamym dôkazom usvedčujúcim obžalovanú je výpoveď

poškodenej, je potrebné túto skutočnosť zohľadniť v súhrne s inými vykonanými dôkazmi. Okresný
súd sa správne vysporiadal s výpoveďou poškodenej a správne ustálil aj jednotlivé skutkové okolnosti
uvádzané v obžalobe. Krajský súd sa stotožňuje s úvahami ohľadom jednotlivých vzťahov medzi
rodinami obžalovanej a poškodenej a ich vzájomnými rodinnými nezhodami. Okresný súd sa správne
vysporiadal so skutočnosťami ohľadom domácich prác poškodenej v domácnosti obžalovanej a taktiež

aj so skutočnosťami ohľadom odopierania jedla zo strany obžalovanej.
27. Krajský súd uvádza, že tak ako uviedol okresný súd, nie je možné daný skutok kvantifikovať tým
spôsobom ako uviedla poškodená, že uvedené konanie obžalovanej trvalo od roku 2011 a žiadni
svedkovia alebo susedia obžalovanej, prípadne ošetrujúci lekár by si nevšimol či už známky bitia
alebo hladovania poškodenej. Aj krajský súd uvádza, že pri výpovedi poškodenej vznikali diskrepancie

ohľadom odopierania jedla zo strany obžalovanej, alebo obmedzovania slobody pohybu poškodenej.
Krajský súd sa plnej miere stotožnil s právnymi úvahami okresného súdu.
28. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že jediným svedkom potvrdzujúcim výpoveď poškodenej
bola jej matka A. D.. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania správne uviedol, že medzi
rodinami obžalovanej a poškodenej vznikali vzájomné nezhody, čo viedlo až k nevraživým vzťahom

medzi rodinami, čo potvrdili svedecké výpovede, ale aj správa z obce. Okresný súd poukázal na
vzniknuté diskrepancie vo výpovedi svedkyne, ktorá tvrdila, že poškodenej obžalovaná zablokovala
mobilný telefón a potom v ďalšej časti uviedla, že si svedkyňa s poškodenou medzi sebou po nociach
navzájom telefonovali.
29. Krajský súd poukazuje, že okresný súd správne poukázal aj na znalecký posudok znalca MUDr.

Máthého, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že u osoby poškodenej nezistil syndróm týranej ženy,
čo uvedený znalec vypovedal aj na hlavnom pojednávaní. Daný znalec taktiež k psychologickej
charakteristike poškodenej uviedol, že všeobecná schopnosť poškodenej vierohodne vypovedať je
znížená, avšak výpoveď poškodenej bola vierohodná v častiach situačne vzniknutých pocitov nepohody
počas bývania u obžalovanej, avšak určité pocity nepohody nemôžu preukazovať záver o konkrétnom

konaní, respektíve trestnej činnosti obžalovanej.
30. Záverom k odvolaniu prokurátora vo vzťahu medzi spáchaným skutkom a osobou obžalovanej,
krajský súd konštatuje, že podstatným faktom je, že prokuratúre sa nepodarilo bez akýchkoľvek
pochybností preukázať, že žalovaný skutok sa stal a to najmä vzhľadom na absentujúce dôkazy
usvedčujúce obžalovanú. Okolnosti, ktoré prokurátor uvádzal v dôvodoch odvolania, vyznievajú skôr iba

v podobe indícií, nie je však možné na základe týchto skutočností vysloviť jednoznačný záver, že trestný
čin sa stal a tento následne pripísať na vrub obžalovanej. Z uvedených dôvodov, preto nebolo možné
prisvedčiť odvolacím námietkam prokurátora, ktoré smerovali len do iného hodnotenia vierohodnosti
dôkazov o vine obžalovanej.Záverečné zhrnutie
31. Vzhľadom k uvedenému krajský súd dospel k záveru, že okresný súd postupoval správne,
keď obžalovanú oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, pretože nebolo

preukázané, že žalovaný skutok sa stal. Preto krajskému súdu nezostávalo nič iné ako odvolanie
prokurátora postupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné.
32. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.