Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 26, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoCsp/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123302789
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:6123302789.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v spore žalobcu: 365.bank, a.s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4,
IČO: 31 340 890, zastúpeného advokátskou kanceláriou: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa C., C. XXX/
X, o zaplatenie 24.594,58 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda č.k. 20Csp/56/2023-127, zo dňa 9.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovanej proti zamietajúcemu výroku II. napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie o d m i e t a .

II. Vo zvyšku rozsudok r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd v prevažnej časti žalobe vyhovel, keď vo výroku rozhodol
nasledovne:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
- istinu 24.594,58 €,
- úroky 1.945,73 €,
- úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 24.594,58 € od 18.1.2022 do zaplatenia,

- náklady spojené s uplatnením pohľadávky 5,45 €,
všetko do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku
II. V ostatnej časti žalobu zamieta.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

2. Právne prvoinštančný súd vec posúdil odkazom na ust. § 497 a § 503 ods. 1 a 2 zák. č. 513/1991 Zb.

Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 a 4, § 517 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ), § 2 písm. d), § 9 ods. 2 písm. i), j) a g), § 10 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov... v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej
zmluvy (ďalej len ZoSÚ) a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

3. Z vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané, že medzi žalobcom ako

dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, ktorá je zároveň
spotrebiteľskou zmluvou a spĺňa zákonné náležitosti v zmysle ZoSÚ. Žalovaný síce tvrdil existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok, tieto však nešpecifikoval, a súd po preskúmaní zmluvy žiadne
nezistil. Nie sú dané ani zákonné predpoklady pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Ohľadne
žalovaným namietanej vady zmluvy, týkajúcej sa neuvedenia podmienok upravujúcich uplatňovanie
úrokovej sadzby a súvisiacich náležitostí (súd upresnil, že ku dňu uzavretia zmluvy išlo o ustanovenie §

9 ods. 2 písm. i/ ZSÚ, nie písm. j/ ako uviedol žalovaný, ani písm. g/ ako uviedol žalobca), je potrebné
zdôrazniť, že znenie tohto ustanovenia sa týka úverov s premenlivou úrokovou sadzbou (čo vyplýva i zjeho obsahu), a na daný prípad sa nevzťahuje. Pokiaľ ide o zisťovanie schopnosti žalovaného splácať
spotrebiteľský úver (t.j. zisťovanie jeho bonity) zo strany žalobcu pred uzavretím zmluvy, žalobca v tomto
prípade podľa názoru súdu postupoval s odbornou starostlivosťou, pričom výsledkom refinancovania

bola aj podstatne nižšia splátka než žalovaný platil za pôvodné úvery (len vo výške 61% z pôvodnej
sumy).

4. Na prípadné premlčanie nároku žalobcu, ktoré žalovaný tvrdil, avšak nijako neodôvodnil, musí súd
prihliadať z úradnej povinnosti (§ 54a OZ). Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 29.11.2022

sp. zn. 7 Cdo 268/2020 ohľadne plynutia premlčacej doby zvyšku dlhu pri strate výhody splátok vyslovil
tento právny záver: „Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia
doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh.
Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods.
9 (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote

uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až
vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka)“.
Žalovaný uhradil poslednú splátku (resp. jej časť) 20.7.2021, výzva pred zosplatnením bola žalobcom
vyhotovená 21.12.2021. Splátkou, pre ktorú žalobca úver zosplatnil, tak bola splátka splatná 20.8.2021
(z ktorej žalovaný už neuhradil ani časť; podľa aktuálneho stavu úveru totiž žalobca predtým akceptoval

aj čiastočné úhrady s tým, že zvyšok splátky bol splatený neskôr ako v deň splatnosti, prípadne až spolu
s nasledujúcou splátkou); premlčacia doba zvyšku dlhu začala v zmysle cit. rozhodnutia NS SR plynúť
(až) po uplynutí ďalších troch mesiacov od splatnosti tejto splátky, t.j. dňa 20.11.2021, a uplynula by
20.11.2024 (§ 101 OZ). Žaloba bola podaná 14.4.2023, teda včas.

5. Prvoinštančný súd pokračoval, že keďže žalovaný úver vyčerpal, ale riadne nesplácal, žalobca má po
zosplatnení úveru (dojednanom v obchodných podmienkach) nárok na plnenia uplatnené žalobou, ktoré
predstavujú nesplatenú časť istiny a príslušenstva úveru po započítaní uhradených platieb žalovaného
na jednotlivé položky úveru, a tiež na zákonné úroky z omeškania z dlžnej istiny odo dňa nasledujúceho
po dni zosplatnenia úveru. Jedinou časťou nároku, ktorý súd žalobcovi nepriznal, boli náklady na

uplatnenie pohľadávky vo výške presahujúcej sumu 5,45 €, nakoľko v ostatnom rozsahu ich žalobca
nepreukázal.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, z dôvodu len nepatrného neúspechu žalobcu v spore, s tým, že o výške náhrady

trov konania sa rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

7. Proti tomuto rozsudku, výslovne v celom jeho rozsahu podala odvolanie žalovaná, pričom odkázala
na všetky odvolacie dôvody obsiahnuté v § 365 CSP a zdôraznila odvolacie dôvody pod písm. b) -

že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm. f) - že súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h) - že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala tiež na § 366 CSP, kde zdôraznila písm.
c), na rozhodnutie Ústavného súdu SR III.ÚS 79/02, čl. 47 Charty základných práv Európskej únie,

nález I.ÚS 407/2010, IV.ÚS 77/02, I.ÚS 402/08. Zdôraznila, že okresný súd na základe vykonaného
dokazovania skutkovými a právnymi zisteniami došiel k extrémnemu nesúladu a hodnotenie dôkazov
nemá racionálny základ, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a že takýmto postupom súdu došlo k ohrozeniu práv a právom chránených záujmov žalovanej, pričom
súd uprednostnil nároky žalobcu nehľadiac na zásady spravodlivosti. Poukázala tiež na označenú

konštantnú judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej do obsahu základného práva na súdnu ochranu
podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej
právnej normy, ktorá tvorí súčasť právneho poriadku SR alebo takých medzinárodných zmlúv, ktoré
SR ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to,
aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. V rozhodovaní súdom

prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a súd riadne neodôvodnil svoje
rozhodnutie. Odvolateľka sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové
konanie a rozhodnutie.8. Žalovaná namietala, že žalobca pred poskytnutím úveru neoveril riadne jej bonitu, k čomu sa súd
vyjadril v bode 24. Súd sa podľa odvolateľky riadne nezaoberal s touto námietkou a ani to riadne
neodôvodnil. Súd podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ neoveril bonitu žalovanej s odbornou starostlivosťou schopnosť

splácať spotrebiteľský úver, keď mal brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa, prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, pričom
za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
relevantných údajov o príjmoch, výdavkoch, o rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania aj schopnosti splácania úverov.

Žalobca akceptoval príjem žalovanej 600,- eur a banka mala k dispozícii informácie o úverových
záväzkoch žiadateľky zo spoločného registra bankových úverov, z ktorého vidieť, že žalovaná v čase
schvaľovania mala ďalšie vymenované úvery. Žalobca vo vyjadrení píše, že žalovanej úver poskytol
narefinancovanieúverovvcelkovej výške28.112,22eur,ztohtoúverusatedavyplácaliúveryžalovanej,
ale nie všetky. Zostal jej ešte platiť dva úvery a to vo výške 29.457,- eur, mesačná splátka 199,- eur
a druhý úver vo výške 5.000,- eur, mesačná splátka 105,- eur. Odvolateľka zdôraznila, že mala čistý

príjem zo zamestnania 600,- eur a aj podľa sedliackeho rozumu je vidieť, že pri takomto príjme jej nemal
byť schválený daný úver, nakoľko po odrátaní životného minima jej nezostávalo ani na úhradu tohto
nového úveru a ani na ostatné dva úvery. Príjem 600,- eur mínus splátka nového úveru 422,73 eur sa
rovná suma 177,22 eur. Ďalšie zostávajúce splátky dvoch úverov boli 199,- eur a 105,- eur. Žalovanej tak
nezostávalo nič, ani životné minimum. Žalobca teda neoveril riadne bonitu žalovanej. Keby ju dôsledne

skúmal, tak by určite žalovanej úver neschválil, nakoľko nemala dostatočný príjem. Každý veriteľ musí
pred poskytnutím nového úveru riadne overiť bonitu klienta, aj keď sa jedná o refinančný úver. Žalobca
uvedeným spôsobom nepostupoval, hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti stanovené v § 7 ods.
1 ZoSÚ a v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje podľa § 11 ods.
2 za bezúročný a bez poplatkov a zároveň veriteľ nebol oprávnený vyžadovať jednorazové splatenie

spotrebiteľskéhoúveruajspoukazomnaoznačenérozsudky.Vtejtosúvislostipoukázalanarozhodnutie
Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 15.6.2021 sp. zn. 13Csp/96/2020. Zdôraznila z neho, že
výklad § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. musí zodpovedať výkladu ust. § 8
ods. 1 smernice a musí sa uskutočňovať s ohľadom na cieľ a účel smernice (rozsudok SD EÚ vo veci
C-565/12, C-351/12). Poukázala tiež na rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/117/2017 zo dňa

19.11.2017. Uzavrela, že žalovaný si riadne neoveril bonitu klienta, preto považuje úver za bezúročný
a bez poplatkov.

9. V ďalšej časti žalovaná namietala neplatné zosplatnenie úveru, keďže pri zosplatnení musí byť
dodržaný § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Zákonodarca vyžaduje jednoznačne dva úkony. Prvým úkonom je

výzva v zmysle § 53 ods. 9 OZ a druhým vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Žalobca predložil výzvu na
splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 21.12.2021, pričom doručenka k výzve nie je čitateľná a podpis na
nej nie je žalovanej. Okrem toho predložil aj doklad - podací hárok. Tento list žalovanej doručený nebol,
nič neprevzala a nepodpísala. K výzve na úhradu dlžnej sumy zo dňa 17.1.2022 priložil žalobca podací
hárok, ktorý je neplatný z dôvodu, že neobsahuje razítko pošty, ani podpis zamestnanca pošty. Čo bolo

posielané sa tam neuvádza, na obálke sa takéto údaje nenachádzajú. Takýto doklad nepreukazuje,
že žalovanej to bolo doručené a nachádzal sa tam ten list. V tejto súvislosti odkázala na rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/84/2018 z 3.6.2018.

10. Ako ďalšie odvolateľka namietala premlčanie, s ktorým sa súd nevysporiadal. Keďže žalobcom

uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, žalovaná má za to, že v zmysle § 54a OZ je
súd povinný prihliadnuť na premlčanie z úradnej povinnosti. Žalovaná nezaplatila splátku dňa 20.7.2019
a odvtedy jej začala bežať trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula 20.7.2022. Žalobca podal žalobu
dňa 14.4.2023, t.j. po trojročnej premlčacej lehote.

11. Žalobca odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu žalovanej predložil prostredníctvom svojho
právnehozastúpeniapísomnévyjadrenie,ktorýmnavrhol,abyKrajskýsúdvTrnavenapadnutýrozsudok
v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. S napadnutým rozsudkom sa stotožňuje, považuje ho za vecne správny. Súd
vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu na základe ktorého posúdil vec správne a zákonne.

12. Žalobca nesúhlasí s tvrdením odvolateľky, že pri skúmaní schopnosti splácať úver (tzv. bonity),
postupoval v rozpore s § 7 ods. 1 ZoSÚ. ZoSÚ neukladá veriteľovi povinnosť skúmať každodenné
výdavky spotrebiteľa (na stravu, energie a podobne). Veriteľ je povinný zohľadniť položky podľa § 7ods. 20 písm. a) až d) ZoSÚ. Žalobca postupoval v súlade s týmto ustanovením, keď zohľadnil čistý
príjem žalovanej (600,- eur), náklady na zabezpečenie životných potrieb žalovanej, keď vychádzal
z jej vyhlásenia, že nemá vyživované deti, výšku splátky úveru (422,73 eur), peňažné záväzky

znižujúce príjem žalovanej (výdavky na iné úvery). Načrtnutý postup žalobcu nemožno vyhodnotiť ako
posudzovanie schopnosti splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom
stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra v zmysle §
11 ods. 2 ZoSÚ. Poskytnutým úverom došlo k refinancovaniu piatich úverových záväzkov žalovanej
identifikovaných v čl. 2.3 zmluvy o spotrebiteľskom úvere v celkovej výške 28.012,22 eur, čo predstavuje

viac ako 95% poskytnutých prostriedkov na základe zmluvy o úvere, z výšky mesačných splátok
690,- eur v zmysle pôvodných záväzkov sa úverové zaťaženie žalovanej znížilo na sumu 387,45 eur,
resp. 422,73 eur s dobrovoľným poistením. Nadväzne žalobca poukázal na ust. § 7 ods. 24 písm.
a) ZoSÚ s tým, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 29.400,- eur, ktorý bol účelovo viazaný
na splatenie predošlých záväzkov vo výške 28.012,22 eur, rozdiel predstavoval 1.387,78 eur. Teda
išlo o čistý refinančný úver. Preto žalobca nemal povinnosť postupovať podľa ustanovení zákona

upravujúcich spôsob skúmania bonity § 7 ods. 19 až 23 ZoSÚ. Uvedené vyplýva aj z § 4 ods. 1
opatrenia NBS č. 10/2017 zo dňa 14.11.2017 podľa ktorého na účely § 7 ods. 24 a 31 zákona sa výrazné
prevyšovanie súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov považuje
prevyšovanie presahujúce nižšiu z týchto dvoch hodnôt: a) suma 2.000,- eur, b) suma zodpovedajúca
5% zostávajúcich výšok refinancovaných v spotrebiteľských úveroch alebo úveroch a bývanie alebo

navýšených spotrebiteľských úverov alebo úverov na bývanie.

13. K výkladu § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ žalobca poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov, keď odkázal
na rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 15.8.2019 sp. zn. 41Co/10/2019, 41Co/14/2018
a 12CoCsp/28/2020.

14. K námietke odvolateľky o premlčaní nároku poukázal na judikát R 29/2023 podľa ktorého pri strate
výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, podľa § 53 ods. 9 OZ začne premlčacia doba plynúť prvý
deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky pre nesplnenie ktorej sa
stal splatným celý dlh. Žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru 17.1.2022 a to pre splátku za mesiac

september 2021 (v omeškaní viac ako tri mesiace). Keďže žalobca uplatnil svoje právo na súde žalobou
zo dňa 14.4.2023, nepochybne tak uplatnil svoje právo v rámci trojročnej premlčacej lehoty, ktorá by
márne uplynula 22.12.2024.

15. K námietkam odvolateľky, že úver nebol platne zosplatnený, žalobca uviedol, že sú špekulatívne

a bez právneho významu. Žalobca adresoval žalovanej upozornenie podľa § 53 ods. 9 OZ na adresu
trvalého bydliska, ktorú uviedla v zmluve. Na rovnakú adresu jej zaslal aj výzvu na predčasné splatenie
úveru zo dňa 17.1.2022. Za účelom preukázania doručovania týchto písomností, k žalobe pripojil
elektronické podacie hárky, ktoré nemôžu prirodzene obsahovať pečiatku pošty, ani manuálny podpis
zamestnanca pošty, obsahujú však elektronický podpis Slovenskej pošty. Z uvedeného je zrejmé, že

žalobca pri vyhlásení predčasnej splatnosti postupoval exaktne podľa ustanovení OZ. Rozhodujúce je,
že žalobca poslal podanie žalovanej na adresu trvalého bydliska uvedenú v zmluve o úvere, tým dostal
zosplatňujúcu listinu do jej dispozičnej sféry. To, či žalovaná zásielku reálne prevzala, resp. ju prevzala
iná osoba, je výlučne na ťarchu žalovanej. V tejto súvislosti pri doručovaní hmotnoprávnych úkonov
platí podľa § 45 ods. 1 OZ tzv. teória dôjdenia. V tejto súvislosti odkázal na uznesenie NS SR zo dňa

28.1.2011 sp. zn. 5Cdo 129/2010, ako aj R 4/2021.

16. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku –

ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), v prevažnej časti oprávneným
subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie

v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP acontrario), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného odvolania dospel k záveru,
že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku I. a v závislom výroku III. o náhrade trov konania zrušiť a vec

vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení
s § 391 ods. 1 CSP).

18. Predmetom konania je žalobou uplatnený nárok žalobcu ako veriteľa proti žalovanej ako dlžníčke
a spotrebiteľke na zaplatenie žalovanej sumy 24.594,58 eur aj s príslušenstvom, z titulu zmluvy

o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi stranami dňa 3.11.2017.

19. Predmetom odvolacieho prieskumu, v rámci ktorého je odvolací súd viazaný ako rozsahom,
tak i uplatnenými odvolacími dôvodmi, bolo posúdiť naplnenie odvolateľkou uplatnených odvolacích
dôvodov tak, ako boli obsiahnuté vo vyššie popísanom odvolaní, so zameraním na posúdenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k skúmaniu bonity žalovanej pred uzavretím predmetného

úveru, k účinnosti zosplatnenia úveru a k premlčaniu žalovaného nároku.

20. Prioritne sa ale bolo potrebné vysporiadať s tým, že žalovaná odvolaním napadla predmetný
rozsudok prvoinštančného súdu výslovne v celom rozsahu.

21. V zmysle § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

22. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

23. Výrokom II. preskúmavaného rozsudku, ktorým prvoinštančný súd v ostatnej časti žalobu zamietol,

bolo nesporne rozhodnuté v prospech žalovanej. Keďže potom žalovaná v zmysle cit. § 359 CSP nemala
subjektívne právo na podanie odvolania voči tomuto výroku napadnutého rozsudku, bolo nevyhnutné,
aby odvolací súd s použitím cit. § 386 písm. b) CSP odvolanie žalovanej v časti smerujúcej proti
zamietajúcemu výroku II. odmietol (výrok I.).

24. Žalovaná v podanom odvolaní namieta, premlčanie žalobou uplatneného nároku s tým, že
nezaplatila splátku dňa 20.7.2019, odkedy začala plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa
20.7.2022 a keďže žaloba bola podaná dňa 14.4.2023, stalo sa tak po trojročnej premlčacej lehote.

25. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

26. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

27. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

28. V zmysle § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

29. Podľa § 54a OZ premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne
zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo
spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na
základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

30. Premlčacia doba je časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky
premlčania podľa § 100 OZ. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon a cit. ust. § 101 OZ upravuje
všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu. Občiansky zákonník tiež stanovuje objektívny začiatok plynutiapremlčacej doby, za ktorý sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na
súde. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Rozhodujúcou
skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a začiatku plynutia všeobecnej premlčacej

doby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý je momentom, kedy je dlžník povinný záväzok
splniť. Splatnosť úverovej pohľadávky žalobcu je daná predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
v ktorej si žalobca so žalovanou dohodli plnenie v splátkach s oprávnením banky pre prípad neuhradenia
splatných peňažných záväzkov v termíne, vyhlásiť úver za splatný.

31. Podľa záverov NS SR v uznesení z 29. novembra 2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020, ktoré bolo
publikované ako judikát pod R 29/2023, podľa § 103 OZ plynie pri strate výhody splátok premlčacia
doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh.
Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9
OZ (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh.

32. Pokiaľ odvolateľka poukazuje na to, že splátku nezaplatila už 20.07.2019, odkedy podľa nej
začala plynúť premlčacia lehota, ktorá uplynula 20.7.2022, teda pred podaním žaloby, z vykonaného
dokazovania vyplýva, že žalobca nevyužil svoje právo (nie povinnosť) v zmysle cit. § 565 OZ žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky, z titulu nezaplatenia tejto splátky (ani následných nezaplatených do

20.12.2019). Dlh bol zosplatnený až pre nesplnenie splátky z 20.8.2021 a k zosplatneniu došlo
17.1.2022, teda aj pred premlčaním nezaplatených splátok splatných od 20.07.2019 do 20.12.2019.

33. Pri posudzovaní premlčania uplatneného nároku prvoinštančný súd postupoval správne v súlade
s cit. ustálenou rozhodovacou praxou NS SR. Správne zohľadnil, že žalovaná uhradila poslednú splátku

(resp. jej časť) 20.7.2021, výzva pred zosplatnením bola žalobcom vyhotovená 21.12.2021. Splátkou,
pre ktorú žalobca úver zosplatnil, tak bola splátka splatná (z ktorej žalovaný už neuhradil ani časť; podľa
aktuálneho stavu úveru totiž žalobca predtým akceptoval aj čiastočné úhrady s tým, že zvyšok splátky
bol splatený neskôr ako v deň splatnosti); premlčacia doba celého zvyšku nezaplateného dlhu začala v
zmysle cit. rozhodnutia NS SR plynúť po uplynutí ďalších troch mesiacov od splatnosti tejto splátky, t.j.

dňa 20.11.2021, a uplynula by 20.11.2024 (§ 101 OZ). Žaloba podaná 14.4.2023, bola potom podaná
včas a žalobou uplatnený nárok nie je premlčaný.

34. Žalovaná odvolateľka tiež namieta neplatnosť zosplatnenia úveru v podstate s odôvodnením, že
zosplatnenie je neplatné, keďže výzva v zmysle § 53 ods. 9 OZ zo dňa 21.12.2021 a ani vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti zo dňa 17.1.2022 jej neboli preukázateľne doručené. Prvoinštančný súd sa touto
otázkou zaoberal v ods. 14 a 15 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku.

35. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva správnosť záverov súdu prvej inštancie uvedených v ods.
14, podľa ktorého žalovanej žalobca zaslal výzvu z 21.12.2021 v zmysle § 53 ods. 9 OZ, v ktorej ju

upozornil, že k tomuto dňu je jej pohľadávka v celkovej výške 3.290,50 eur viac ako tri mesiace po
lehote splatnosti, a v prípade jej neuhradenia do 15 dní od doručenia výzvy, je žalobca oprávnený
vyhlásiť úver za predčasne splatný (úver zosplatniť). Žalobca podal výzvu na pošte dňa 22.12.2021
pod podacím číslom RF639947763SK (podací hárok na č.l. 22 druhá strana spisu). Na webovom sídle
Slovenskej pošty a.s. je možné podľa tohto čísla zistiť, že zásielka bola dňa 27.12.2021 doručená; podľa

doručenky na č.l. 17 spisu ju v tento deň prevzala oprávnená osoba. Keďže žalovaná nepreukázala (ani
na preukázanie tejto skutočnosti nenavrhla žiadne dôkazy), že by touto osobou nebol ona sama, súd
nemal dôvod pochybovať o tom, že ju skutočne prevzala.

36. Správne sú tiež závery prvoinštančného súdu v ods. 15 odôvodnenia, že listom zo 17.1.2022

žalobca k tomuto dňu úver zosplatnil. Žalobca podal list na pošte dňa 18.1.2022 pod podacím číslom
OA209005120SK (podací hárok na č.l. 26 prvá strana spisu). Na webovom sídle Slovenskej pošty a.s.
je možné podľa tohto čísla zistiť, že zásielka bola dňa 20.1.2022 doručená; podľa doručenky na č.l. 17
spisu ju v tento deň prevzala oprávnená osoba. Keďže žalovaná nepreukázala (ani na preukázanie tejto
skutočnosti nenavrhla žiadne dôkazy), že by touto osobou nebol ona sama, súd rovnako nemal dôvod

pochybovať o tom, že ju skutočne prevzala.

37. V zmysle § 111 CSP odsek 1 za bodkočiarkou údaje na doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie
je preukázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.38. Podľa § 205 CSP, listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny,
ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje

alebo potvrdzuje, ak nie je preukázaný opak.

39. Keďže predmetnými v spise založenými doručenkami, ktoré zákon vyhlasuje za verejnú listinu bolo
preukázané, že nimi zasielané zásielky žalovaná v dňoch uvedených na doručenkách osobne prevzala,
pričom ničím nebol dokázaný opak (na žalobkyni, ktorá ho tvrdila spočívalo dôkazné bremeno) platí

za pravdivé, že predmetné zásielky boli na základe uvedených dvoch doručeniek žalovanej doručené.
Námietka odvolateľky, že zosplatnenie úveru bolo v dôsledku nedoručenia jej predmetných zásielok
neplatné, je preto nedôvodná.

40. Ako ďalšie žalovaná odvolateľka namietala, že žalobca pred poskytnutím jej úveru neoveril
riadne v súlade so zákonom jej bonitu. Prvoinštančný súd v ods. 18 odôvodnenia preskúmavaného

rozsudku uviedol, že bonitu žalovaného žalobca skúmal dopytom na Sociálnu poisťovňu a na Spoločný
register bankových informácií, pričom zistil, že žalovaná je zamestnaná, nie je v skúšobnej dobe, jej
vymeriavacízákladjeaspoň660,-eurmesačne.Vdanomčasemalafinančnézáväzkyvovýške53.483,-
eur a mesačne splácala celkom 691,- eur s tým, že po refinancovaní predstavovala výška splátky
s poistením sumu 422,73 eur, čo je 61% pôvodnej splátky. Následne potom v poslednej vete ods.

24 odôvodnenia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca pri posudzovaní bonity žalovanej postupoval
s odbornou starostlivosťou, pričom výsledkom refinancovania bola aj podstatne nižšia splátka, než
žalovaný platil za pôvodné úvery.

41. Posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (tzv. bonita) je upravené najmä

v rozsiahlom § 7 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, ktoré
ale prvoinštančný súd na danú vec neaplikoval.

42. V zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy - Posúdenie schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver - veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere

alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. V zmysle ods. 16 veriteľ je povinný postupovať pri
poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať

a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou
starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. V zmysle
ods. 17 vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi
informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť
spotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúversohľadomnazískanéinformácieospotrebiteľovi;akjeveriteľom

veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, 17a) posúdi
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo
viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej
väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname
veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania

schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V zmysle ods. 24 ustanovenia odsekov 19 až 23 sa
nevzťahujú na a) spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých
podľa tohto zákona (ďalej len „refinancovaný úver“) alebo na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorej predmetom je navýšenie výšky spotrebiteľského úveru (ďalej len „navýšený úver“), ak výška
poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných

úverov alebo navýšených úverov.

43. V zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 odsek 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za

bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovaniaschopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa
považuje aj porušenie ust. § 7 ods. 19 a 42.

44. Z uvedeného stručného odôvodnenia záverov súdu prvej inštancie k skúmaniu bonity žalovanej
spotrebiteľky, s poukazom na cit. zákonné ustanovenia ZoSÚ nie je zrejmé vychádzajúc z akých faktov
a na základe akých úvah prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca postupoval s odbornou
starostlivosťou.

45. Odvolateľka v tejto súvislosti tvrdí, že okrem splátky nového úveru na základe predmetnej zmluvy
v sume 422,73 eur mesačne jej zostali splácať ďalšie dva úvery v splátkach 199,- eur a 105,- eur
mesačne, na splatenie ktorých jej príjem 600,- eur mesačne nemohol postačovať. Žalobca vo svojom
vyjadrení k odvolaniu sa k tejto konkrétnej námietke odvolateľky výslovne nevyjadril, iba všeobecne
uviedol, že zohľadnil peňažné záväzky znižujúce príjem žalovanej (výdavky na iné úvery, na ktoré sa
dopytoval v žiadosti o úver a následne ich preveril v SRBI, bez ich konktretizácie.

46. Z listiny dáta dopytu na č.l. 80 a nasl. spisu vyplýva, že žalovaná v čase skúmania mala celkom
šesť úverov v celkovej sume 53.483,- eur s mesačnými splátkami spolu 691,- eur. Z predmetnej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (č.l. 9 a nasl. spisu) vyplýva, že záväzok, ktorý bude splatený Lepšou splátkou,
je päť záväzkov, spolu vo výške 28.012,- eur. Pri porovnaní s listinou dáta dopytu z uvedeného vyplýva,

že jeden z úverových záväzkov žalovanej nebol pokrytý novým úverom, podľa všetkého sa jednalo
o posledný zo záväzkov uvedených v danej listine so zostávajúcou sumou 25.406,- eur a mesačnou
splátkou 199,- eur. Pri predposlednom záväzku, ktorého mesačná splátka bola 105,- eur, je uvedené, že
bol ukončený predčasne a zostávajúca suma 0,- eur. Uvedené by mohlo naznačovať, že predmetným
úveromnebolirefinancovanévšetkyúveryžalovanejaževdôsledkutohopopripodľapredmetnejzmluvy

novej splátke 422,73 eur mesačne (včítane poistenia) musela uhrádzať aj minimálne splátku 199,- eur
mesačne z titulu označeného úveru. Ako je to konkrétne s úverom, ktorého splátka činila 105,- eur,
nebolo v konaní objasnené. Ak by sa teda jednoznačne potvrdilo (čo odvolací súd za daného skutkového
stavu pre nedostatok skutkových podkladov nevie jednoznačne posúdiť), že žalovaná zo svojho príjmu
600,- eur mesačne mala uhrádzať splátku z titulu nového úveru 422,73 eur a z titulu predchádzajúcich

úverov minimálne 199,- eur, čo činí spolu 621,73 eur, teda sumu presahujúcu jej vtedajší príjem
600,- eur mesačne, zjavne by nedošlo k posúdeniu s odbornou starostlivosťou schopnosti žalovanej
ako spotrebiteľky splácať predmetný úver, čo by mohlo mať za následok nemožnosť zosplatnenia
predmetného spotrebiteľského úveru a v prípade hrubého porušenia danej povinnosti by bolo potrebné
úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Prvoinštančný súd ale v odôvodnení preskúmavaného

rozsudku žiadne konkrétne skutkové a právne úvahy v tomto smere neprijal, jeho rozhodnutie je
v dôsledku toho nedostatočne odôvodnené, a nepreskúmateľné.

47. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

48. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

49. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

50. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie

(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu
Slovenskejrepubliky(nálezsp.zn.I.ÚS226/03),trebazaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.51. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

52. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.
V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných

protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov
aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo
vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené
v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

53. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych

opravných prostriedkov.

54.Akpotomnedostatokriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP
(v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia).

55. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie
(neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať
ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie

v relevantných záveroch riadne neodôvodnil (ani právne a ani vecne,) nie je dobre možné tento
nedostatok napraviť až v druhoinštančnom konaní pred odvolacím súdom. Zároveň prvoinštančný
súd vec nesprávne právne posúdil, keď na vec neaplikoval všetky vyššie uvedené rozhodujúce
hmotnoprávne ustanovenia a v nadväznosti na to ani nevykonal z hľadiska citovaných zákonných
ustanovení potrebné dokazovanie, ktoré v danom spotrebiteľskom spore v zmysle § 295 CSP súd musí

vykonať aj bez návrhu.

56. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
vo vyhovujúcom výroku I. i v závislom výroku III. o náhrade trov konania, s použitím ust. § 389 ods. 1
písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

57. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude, vychádzajúc z hypotéz príslušných zákonných ustanovení,
riadne v súlade s CSP vykonať všetky potrebné dôkazy, skutkový stav následne opätovne komplexne
vyhodnotiť, vyporiadať sa pritom s otázkou, či v danom prípade žalobca posúdil schopnosť žalovanej

spotrebiteľky splácať spotrebiteľský úver v súlade s citovanými ustanoveniami zákona, teda s odbornou
starostlivosťou a či ne/nastali dôsledky porušenia tejto povinnosti v zmysle § 11 ZoSÚ, následne vo
veci (v právoplatne nezamietnutej časti) opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite
v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 3, 4 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie
aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

58. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu
so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor
môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V
dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).