Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123364923
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:6123364923.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnej veci žalobcu: Náhradné

vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, právne zastúpený:
Advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., IČO: 36864455, so sídlom Závodská cesta
3911/24, Žilina, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpená: JUDr. Baltazár Muscka,
advokát so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, v konaní o zaplatenie 124,49 Eur s príslušenstvom
a o vzájomnej žalobe žalovaného, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 124,49 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 %

ročne od 08.02.2023 do zaplatenia, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd vzájomnú žalobu žalovaného zo dňa 26.01.2024 zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o žalobe a trov konania o vzájomnej
žalobe v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, postúpenou tunajšiemu súdu sa žalobca
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 124,49 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 %

ročne z uvedenej sumy od 08.02.2023 až do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 08.10.2022 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri
ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola
spoločnosť Slovgroup s.r.o., IČO: 51892359, sídlom: A. XXX, 01001 Mojš (ďalej len „poškodený“).
K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného.
Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do

autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č.
740/2022 zo dňa 14.11.2022, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové
vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 14.11.2022 do 05.12.2022 po dobu zotrvania poškodeného
vozidla v autoservise, až do dokončenia opravy poškodeného vozidla, po ktorú nemohol poškodený
s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu
nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre
neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému

faktúru č. 9242022 splatnú dňa 20.12.2022 na sumu 850,- EUR bez DPH za 22 dní, t.j. dobu užívania
náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a
prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla,
za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svojubudúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov
na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty
za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej

faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.12.2022 vznikla voči žalovanému
pohľadávka vo výške 850,- EUR bez DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca
vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá
pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Žalovaný dňa 24.01.2023 poskytol žalobcovi poistné
plnenie vo výške 725,51 EUR. Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a

poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný
neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady
škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu
nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej
poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie
platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom

náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany
žalovaného. S poukazom na uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia
žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 07.02.2023
podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 20.01.2023 podľa
oznámenia o poskytnutí poistného plnenia. Žalobca sa vzhľadom na vyššie uvedené týmto návrhom

domáha uloženia povinnosti žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 124,49 EUR spolu s úrokom z
omeškania vo výške 7,5 % ročne od 08.02.2023 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 27.07.2023 platobný rozkaz, sp. zn.

6Up/1238/2023 (č. l. 35 spisu), proti ktorému podal žalovaný odpor (č. l. 92 spisu). V podanom odpore
žalovaný uviedol, že uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za neodôvodnený a
nepreukázaný. A priori namieta nevyhnutnosť nájmu náhradného vozidla. Žalobca v žalobe uvádza, že
škodová udalosť nastala dňa 08.10.2022, ale k uzavretiu Zmluve o nájme motorového vozidla došlo
až 14.11.2022. Tieto skutočnosti indikujú, že poškodený nevyhnutne nepotreboval nájom náhradného

vozidla. Okrem toho z faktúry za opravu poškodeného vozidla vyplýva, že táto bola vystavená už
25.11.2022. Je teda nutné konštatovať, že poškodené vozidlo bolo pripravené omnoho skôr a nájom
náhradného vozidla v období od 25.11. do 05.12. možno považovať za nedôvodný. Žalovaný poskytol
náhradu nákladov na použitie náhradného vozidla, poistné plnenie vo výške 725,51 Eur za zapožičanie
náhradného vozidla pričom Žalovaný odpočítal od poistného plnenia sumu zodpovedajúcu amortizácii,

resp. zhodnoteniu vozidla podľa počtu kilometrov, ktoré poškodený najazdil náhradným vozidlom.
Uvedená hodnota zodpovedá sume, o ktorú by sa majetková hodnota poškodeného znížila v prípade,
že by jazdil svojim vozidlom. Žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť a potrebu nájmu náhradného
vozidla, ktoré požičal poškodenému. V tomto kontexte teda nemožno vyvodiť záver, že by bol Žalovaný
povinný bez ďalšieho nahradiť poškodenému škodu predstavujúcu náklady na prenájom náhradného

vozidla.

4.Žalobcavovyjadreníkodporu(č.l.150spisu)navrholpokračovanienatunajšomsúde,pričomuviedol,
že odpor považuje na nedôvodný a neopodstatnený. Uviedol, že v podanom odpore žalovaný namieta
nevyhnutnosť nájmu náhradného vozidla, pričom sa odvoláva na faktúru vystavenú autoservisom zo

dňa 25.11.2022, a preto považuje nájom náhradného vozidla v období od 25.11.2022 do 05.12.2022
za nedôvodný. Avšak v tomto konaní doba nájmu spornou nie je, spornou sú iba prevádzkové náklady,
čo vyplýva aj z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 23.01.2023, preto tieto tvrdenia považujeme
za absolútne bezpredmetné a odpor je teda v rozpore s prešetrením poistnej udalosti žalovaným. Z
oznámenia o poistnom plnení žalovaného a rovnako z predloženého odporu zároveň vyplýva, že krátil

poistné plnenie o prevádzkové náklady poškodeného vozidla počas doby prenájmu náhradného vozidla
vo výške 124,49 EUR. K dôvodom, ktoré ho viedli k odpočítaniu tejto položky sa v oznámení o poistnom
plnení ani v odpore nevyjadril, preto tieto tvrdenia považujeme za čisto účelovú obranu žalovaného a
nemajú oporu v skutkovom ani právnom stave.

5. Žalovaný v duplike zo dňa 26.01.2024 (č.l. 150 spisu) uviedol, že žalovaný v rámci likvidácie poistnej
udalosti znížil poistné plnenie o náklady, ktoré by vznikli poškodenému používaním vlastného vozidla vo
výške 124,49 eur. Keďže poškodený využíval náhradné vozidlo, nedošlo k amortizácii jeho motorového
vozidla, k čomu by inak bezpochyby došlo. Žalobca nemá nárok na zaplatenie nákladov, ktoré bypoškodenému vznikli používaním jeho vozidla. Žalovaný v konaní navrhol výsluch zodpovednej osoby
autoservisu Todos Žilina s.r.o. za opravu poškodeného motorového vozidla. Zároveň v predmetnom
vyjadrení podal vzájomnú žalobu, v zmysle ktorej si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

vo výške 375 eur a navrhol, aby súd zaviazal žalovaného v konaní o vzájomnej žalobe zaplatiť žalobcovi
sumu 375 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 375 eur od 25.01.2023 do
zaplatenia a nahradiť trov konania. K tomu uviedol, že namieta dĺžku nájmu náhradného motorového
vozidla a to najmä s poukazom na faktúru FS22 105728 zo dňa 25.11.2022 vystavenú autoservisom,
ktorývykonalopravupoškodenéhomotorovéhovozidla,ktoránekorešpondujespotvrdenímoodovzdaní

a prevzatí motorového vozidla z autoservisu. V zmysle predmetnej faktúry je ako dátum dodania tovaru/
vykonania služby uvedený dátum 25.11.2022 a nie 5.12.2022, ako sa uvádza v potvrdení. Vzhľadom
na uvedené žalovaný namietol vierohodnosť potvrdenia. Žalovaný v rámci likvidácie poistnej udalosti
vyplatil žalobcovi poistné plnenie vo výške 725,51 eur, napriek tomu, že nárok na plnenie mu nevznikol.
Žalovanýjetohonázoru,ženájomnáhradnéhovozidlaboldôvodnýododňa25.11.2022ataksižalovaný
voči žalobcovi uplatňuje nárok titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 375 eur (10 dní x 37,50

eur/bez DPH/cena nájomného) a to vrátane úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po poskytnutí
poistného plnenia žalobcovi.

6. V zmysle § 147 ods. 1 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

7. V zmysle § 147 ods. 2 CSP, na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.

8. V zmysle § 147 ods. 3 CSP, vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú
splnené podmienky na spojenie vecí.

9. V zmysle § 166 ods. 1 CSP, v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také
konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také
konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého
sa začalo konanie skôr.

10. V zmysle § 166 ods. 2 CSP, ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak
odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

11. Súd vzhľadom na predmet podanej vzájomnej žaloby ustálil, že sú splnené podmienky pre spojenie
veci, keď sa jedná o vec, ktorá je na rovnakom skutkovom základe a zároveň sa týka tých istých strán.

S poukazom na uvedené skutočnosti následne v konaní pokračoval vo vzťahu k vzájomnej žalobe
v súlade s ustanoveniami o žalobe a vo veci ďalej konal spoločne ako o žalobe, tak aj vzájomnej žalobe.

12. Vzájomná žaloba žalovaného bola žalobcovi doručená, na základe ktorej v konaní podal vyjadrenie
zo dňa 23.05.2024 (č.l. 167 spisu), kde uviedol, že i naďalej trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.

Čo sa týka žalovaným neoprávnene krátených prevádzkových nákladov vo výške 124,49 EUR, uviedol,
že táto položka predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou
udalosťou,vdôsledkuktorejvzniklaškodanavozidle,ktorébolopredmetomopravyanebyťtejtopoistnej
udalosti ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo. Vo vzťahu k vyhodnoteniu účelnosti a nutnosti
vynaloženia týchto nákladov poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn.

13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. Podanie vzájomnej žaloby zo strany žalovaného na zaplatenie
375,00 EUR s prísl. považuje za nedôvodné. Poukázal na to, že dôvod užívania náhradného vozidla
odpadá až ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené
vozidlo dostáva do dispozície poškodeného, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v náleze
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34. Poškodený svoje

vozidlo zveril do rúk autorizovaného servisu, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne a dôvodne sa
tak spoliehal na to, že oprava jeho vozidla bude vykonaná riadne a v primeranom čase. Vybavením
predmetnej poistnej udalosti vydaním krycieho listu alebo poskytnutím poistného plnenia dochádza k
ukončeniu nájmu náhradného vozidla, a to k prvému objektívnemu dňu, kedy poškodený môže svoje
opravené vozidlo prevziať z autoservisu. Výberom autoservisu, ktorý je v zmluvnom vzťahu s poisťovňou

sa končí jeho súčinnosť s poisťovňou a túto v plnej miere preberá autorizovaný servis, ktorému je
poisťovňazaviazanáplniťzavykonanieopravy,atoprávedoručenímkrycieholistu.Krycílistpredstavuje
zabezpečenie úhrady nákladov za vykonanie opravy a protiplnením autoservisu je vydanie opraveného
vozidla poškodenému. V predmetnej veci poškodený užíval náhradné vozidlo po dobu 22 dní, t.j. od14.11.2022 do 05.12.2022, v ktorý deň sa opravené vozidlo poškodeného dostalo do jeho dispozičnej
sféry, t.j. poškodený si mohol v tento deň prevziať svoje vozidlo po prvýkrát. Žalovaný si protirečí a
spochybňuje svoj vlastný postup, keď ohľadom dĺžky trvania vykonávanej opravy nemal nijaké námietky

resp. nenamietal dĺžku zotrvania poškodeného vozidla v servise, pričom fakturovanú čiastku autoservisu
bez pochybností uhradil a postup autoservisu a dobu nájmu náhradného vozidla namieta až podanou
vzájomnou žalobou. Žalobca v konaní jednoznačne preukázal, po akú dobu sa poškodené motorové
vozidlo nachádzalo v autoservise za účelom jeho opravy. Samotnú dĺžku opravy nebolo možné zo strany
poškodenéhoakýmkoľvekspôsobomovplyvniť.Deňukončeniaopravyuvedenýnafaktúreč.25.11.2022

nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený ukončiť nájom náhradného
vozidla, ak nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať. Táto nastáva až momentom
vydania opraveného vozidla autoservisom poškodenému, ku ktorému autoservis pristupuje v čase,
keď ma aspoň deklarované krytie nákladov na vykonanú opravu zo strany poisťovne prostredníctvom
krycieho listu. Moment vydania opraveného vozidla poškodenému tak závisí od konania poisťovne.
Poukázal na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie

vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený
na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať,
aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od
svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný uviedol, že podľa faktúry za opravu č. FS22 105728
zo dňa 25.11.2022 bola oprava poškodeného vozidla ukončená dňa 25.11.2022. Krátenie poistného

plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu vozidla predstavuje neoprávnené a svojvoľné
konanie žalovaného. K právam a povinnostiam autoservisu pri vykonávaní opráv motorových vozidiel
v zmluvnom vzťahu medzi autoservisom a poisťovňou navrhol žalobca vykonať dokazovanie Zmluvou
o obchodnej spolupráci medzi Todos Žilina s.r.o.,, IČO: 31575790, sídlom: Kragujevská 1, 01001 Žilina
a žalovaným.

13. Žalovaný v replike vzájomnej žaloby (č.l. 196 spisu) okrem už uvedeného v konaní uviedol, že
v zmysle ustálenej praxe nie je výška náhrady škody daná zaplatenou čiastkou za prenájom náhradného
vozidla v akejkoľvek výške, ale len čiastkou zodpovedajúcou účelným a nevyhnutným nákladom.

14. Tunajší súd výzvou zo dňa 24.10.2024 (č.l. 203 spisu) vyzval žalovaného na oznámenie konkrétnej
osoby, ktorú v konaní navrhuje vypočuť vzhľadom na návrh zo dňa 26.01.2024 a to s poukazom na §
197 ods. 1 CSP. Žalovaná na uvedenú výzvu súdu nereagovala.

15. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 21.11.2024, ktoré vykonal za účasti právnej

zástupkyne žalobcu, žalovaná sa nariadeného termínu pojednávania nezúčastnila, nepožiadala
z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania, v ospravedlnení neprítomnosti prostredníctvom svojho
právneho zástupcu súhlasila s prejednaním veci v neprítomnosti. Súd na nariadenom pojednávaní
zamietol návrh na výsluch zodpovednej osoby autoservisu Todos Žilina s.r.o.. K tomu súd uvádza,
že žalovaná spolu s návrhom nesplnila podmienky vyplývajúce z § 197 ods. 1 CSP, podľa ktorého

ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní; o tejto skutočnosti
vopred upovedomí súd a protistranu. V zmysle § 197 ods. 2 CSP súd môže na návrh strany predvolať
svedka, to však len za okolnosti, ak nemožno postupovať podľa odseku 1. Zároveň však v takomto
návrhu je povinnosťou strany v návrhu na výsluch svedka sa uvedie meno, priezvisko, prípadne dátum
narodenia svedka, adresa, z ktorej možno svedka predvolať, a označenie skutočností, ktoré majú byť

výsluchom svedka preukázané. Ak nie je adresa svedka strane známa, súd svedka predvolá z adresy
evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky. V predmetnom prípade žalovaná nereagovala
na výzvu súdu v otázke uvedenia identifikácie potrebnej osoby, na nariadený termín pojednávania
sa napriek svojej obrane, nereagovaní na výzvu súdu a podaniu vzájomnej žaloby nedostavila. Je
nutné uviesť, že súd nesupluje úlohu strany. V predmetnom prípade je autoservis Todos Žilina s.r.o.

zmluvným autoservisom žalovanej, preto žalovaná mala prostriedky na zistenie osoby, ktorej výsluch
mienila v konaní navrhnúť, napriek tomu tak neurobila. Súdu zároveň neoznámila, že nie je schopná
zabezpečiť, či zistiť osobu svedka. S poukazom na uvedené skutočnosti, keď strana, ktorá výsluch
navrhla, sa ani pojednávania nezúčastnila, súd návrh na výsluch žalovanou neidentifikovaného svedka
zamietol. O návrhu žalobcu na uskutočnenie výzvy na predloženie Zmluvy o obchodnej spolupráci medzi

Todos Žilina s.r.o.,, IČO: 31575790, sídlom: Kragujevská 1, 01001 Žilina a žalovaným súd nerozhodoval,
keď žalobca na nariadenom pojednávaní, vzhľadom na nespornosť v otázke zmluvnej spolupráce medzi
spoločnosťou Todos Žilina s.r.o. a žalovanou nezotrval na vykonanom dokazovaní v tejto časti.16. Súd v predmetnom konaní vykonal dokazovanie a po vykonanom dokazovaní následne vec posúdil
podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

17. Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

18. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu, a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s
právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti

uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné
plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

19. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol

poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vrátane inej ujmy vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti,
ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú motorovým vozidlo: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)

poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

21. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovým vozidlo: Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo
po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody vrátane inej ujmy poisťovateľovi,

ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

22. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje
na § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka/.

23. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

24. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) uhrádza sa skutočná
škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

25. Podľa ust. § 517 ods. 1 zákon č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote

poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa
odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.26. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

27. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

28. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

29. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

30. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

31. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez

zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

32. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,

nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

33. Podľa § 415 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

34. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

35. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

36. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

37. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že dňa 08.10.2022 došlo v Žiline k dopravnej
nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Škoda Octavia, EČV: B., ktorého
držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť Slovgroup s.r.o., IČO: 51 892 359. K vzniku škody
došlo prevádzkou motorového vozidla v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná
udalosť je u žalovanej evidovaná pod č. 9533273619. Rovnako nesporné bolo, že v dôsledku dopravnej

nehody bola poškodená nútená za účelom zabezpečenia svojich potrieb z dôvodu poškodenia jej
motorového vozidla, zapožičať si vozidlo u žalobcu, keď si zapožičala vozidlo zn. Škoda Octavia IV, AT,
EČV: B.. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo zmluvy o nájme č. 740/2022 zo dňa 14.11.2022 (č. l. 5 spisu),
v zmysle ktorej žalobca poskytol poškodenej vyššie uvedené vozidlo od 14.11.2022 do 05.12.2022
za denné nájomné 60 Eur, zmluvné nájomné v sume 45 Eur, s poplatkom za pristavenie a odobratie

vozidla vo výške 30 eur. Poškodená mala vypožičané vozidlo 22 dní, t.j. od 14.11.2022 do 05.12.2022.
Za nájom vozidla žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 9242022 (č. l. 7 spisu) zo dňa 12.12.2022,
splatnou dňa 05.12.2022 na sumu 1 020 eur s dph, 850 eur bez dph. Uvedená suma je fakturovaná
za už zmienené obdobie 22 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 45 eur s dph. V
sume 1 020 eur je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 eur

s dph. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní
neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade
s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP.38. Poškodená následne postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, a to Zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 12.12.2022. Táto skutočnosť vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávky
(č. l. 7 rub spisu) a z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 12.12.2022 adresovanej žalovanému

(č. l. 8 rub spisu).

39. V prvom rade súd uvádza, že žalovaná v tomto konaní nespochybňovala aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu, ktorú súd mal preukázanú zo Zmluvy o postúpení zo dňa 12.12.2022 a z Oznámenia zo dňa
12.12.2022, tzn. aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní sporná nebola. Rovnako v konaní nebola

sporná pasívna legitimácia žalovanej, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že poškodená bola v rozhodnom
čase poistená u žalovanej, čo ani žalovaná nenamietala.

40. Tak, ako je uvedené vyššie v tomto rozsudku, v konaní bolo nesporné spôsobenie škody na
motorovom vozidle poškodenej a to vozidlom povinne zmluvne poisteným u žalovanej. Rovnako bolo
nesporné, že poškodená si po dobu opravy vozidla zapožičala náhradné motorové vozidlo a to po dobu

22dní,začoježalobcavyúčtovalsumu1020eur,ktorásumavsebezahŕňanájomnéza20dnísdenným
nájomným 45 eur s dph a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30 eur. V tejto súvislosti
súd uvádza, že v konaní nebola sporná výška denného nájomného ako ani povinnosť zaplatiť poplatok
za pristavenie vozidla.

41. V konaní ďalej nebolo sporné, že dňa 20.01.2023 došlo k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti, na
základe ktorého žalovaná vyhotovila Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 23.01.2023 (č. l. 10 spisu).

42. V konaní bolo ďalej nesporné, že žalovaná uhradila žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodenej
sumu 725,51 eur. Z predloženého Oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaná odpočítala od

uplatneného poistného nároku sumu 124,49 eur z dôvodu amortizácie. Vo zvyšku žalovaná uznala, že
skutočná výška škody predstavuje 895,51 eur a to z dôvodu potreby odpočtu iba amortizácie vo výške
124,49 eur. Z uvedeného oznámenia teda vyplýva, že v čase ukončenia likvidácie dospela žalovaná
k záveru o oprávnenosti poistného plnenia vo vzťahu k počtu dní, v rozsahu ktorého si poškodená
prenajala náhradné vozidlo, v rozsahu výšky škody, ako aj v rozsahu povinnosti platiť poplatok za

pristavenie vozidla.

43. Žalovaná v konaní následne produkovala skutkové tvrdenia kde uviedla, že nie je možné uznať nárok
žalobcu vo vzťahu k sume 124,49 eur, keď bolo potrebné odpočítať amortizáciu, keď žalobca sa dostal
do výhody nevyužívaním vlastného motorového vozidla počas prenájmu náhradného vozidla. Žalovaná

nijakým spôsobom nezdôvodnila, ako dospela k záveru, že výška 124,49 eur zodpovedá obohateniu sa
poškodenej pri nevyužívaní vlastného motorového vozidla, ktoré poškodená nevyužívala z dôvodu, že
motorové vozidlo bolo v autoservise z dôvodu predtým vzniknutej škodovej udalosti. Následne žalovaná
v rozpore s Oznámením o poistnom plnení v konaní uviedla, že má za to, že došlo k neoprávnenému
vyplateniu poistného plnenia v rozsahu sumy 375 eur, ktoré vyplatila žalobcovi, keď žalobcovi nevznikol

nárok na zaplatenie za nájom náhradného vozidla v období od 26.11.2022 do 05.12.2022, t.j. v rozsahu
10 dní. Uvedenú sumu žiadala v konaní vzájomnou žalobou, titulom vydania bezdôvodného obohatenia
sa žalobcu, vrátiť. Žalovaná v konaní nijakým spôsobom nezdôvodnila zmenu skutkových tvrdení od
pôvodného uznania oprávnenosti poistného plnenia.

44. V prejednávanom prípade teda nastala situácia, kedy žalovaná v súlade s § 4, § 15 Zákona
o PZP poskytla žalobcovi, ktorého sama na základe vlastného posúdenia vyhodnotila ako poškodeného,
poistné plnenie a to vo výške 725,51 eur. Právnym titulom, na základe ktorého žalovaná teda poskytla
žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného poistné plnenie bolo plnenie v zmysle s § 4 ods. 4
Zákona o PZP, v súlade s § 4 ods. 2 zákona o PZP. V zmysle § 11 ods. 6 Zákona o PZP je poisťovateľ, t.j.

žalovaný povinný prešetriť všetky skutočnosti potrebné pre zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť
poistné plnenie a to všetko pred poskytnutím poistného plnenia. Pokiaľ by poisťovateľ, teda žalovaná
ustálila, že nie sú dôvody pre poskytnutie poistného plnenia, následkom by bolo odmietnutie poskytnutia
plnenia, s čím by súvisela povinnosť poisťovateľa poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie
dôvodov. Z § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP vyplýva, že poskytovateľ je povinný poškodenému

písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých
nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a
výška poistného plnenia. V predmetnom prípade poisťovateľ, tzn. žalovaná, na základe ním vykonanéhošetrenia ustálila, že právny predchodca žalobcu bol pri vzniku poistnej (škodovej) udalosti poškodeným
a titulom náhrady nákladov na použitie náhradného vozidla mu prináleží náhrada poistného plnenia vo
výške 725,51 eur (č. l. 10 spisu), keď zo strany žalovanej došlo k priznaniu nároku za uplatnených 22

dní, s denným nájomným vo výške 45 eur, ako aj povinnosť zaplatiť poplatok za pristavenie vozidla,
všetko však bez dph, pri odpočítaní amortizácie. Neskôr, po vyplatení poistného plnenia žalovaná
v tomto konaní rozporovala predtým tvrdené skutočnosti a uviedla, že právnemu predchodcovi žalobcu,
tzn. poškodenému nevznikol nárok na náhradu nákladov na použitie náhradného motorového vozidla
v čase po 25.11.2022. K tomu je nutné zmieniť, že v konaní nebolo ani len tvrdené, že by žalovaná

vykonala nové posúdenie s novými závermi o potrebe nepriznať poistné plnenie oproti pôvodne už
poskytnutémupoistnémuplneniu.Žalovanávkonaníneprodukovalaskutkovétvrdeniaanidôkazyotom,
že by žalovaný uskutočnil nové posúdenie nároku a že by takémuto novému posúdeniu predbiehalo
vykonanie ďalšieho šetrenia zo strany žalovaného. Rovnako žalovaná neuviedla, že by po uskutočnení
oznámenia a vykonaní šetrenia vyšli najavo nové skutočnosti ktoré boli dôvodom pre zmenu v časti
priznania a nepriznania poistného plnenia. Totiž v predmetnom prípade nastala situácia, kedy žalovaný

sám konštatoval na základe uskutočnených zistení, že právny predchodca žalobcu je poškodeným
v prípade vzniknutej škodovej udalosti a vznikol mu nárok na poistné plnenie vo výške 725,51 eur
v rozsahu nájmu náhradného vozidla za 22 dní, vrátane poplatku za pristavenie, preto z uvedeného
dôvoduvyplatilžalobcovipoistnéplnenievovýške725,51eur(sumabezdphpoodpočítaníamortizácie).
V konaní bolo nesporné, že žalovaná vyplatila poistné plnenie po riadnom ukončení poistného šetrenia.

Súd k tomu uvádza, že sa môže stať, že poisťovateľ vyplatí poškodenému viac, než mu patrí, či už v
dôsledku omylu alebo na základe neúplných alebo nesprávnych údajov. Avšak skutočnosti, pre ktorý
poisťovateľzmenískutkovétvrdeniaoneexistenciiprávnehotitulunavyplateniepoistnéhoplneniamusia
byť zdôvodnené, analogicky za použitia § 11 ods. 6 písm. b) Zákona o PZP. Súd dospel k záveru, že
pokiaľ žalovaná sama uznala nárok žalobcu za 22 dní (keď potreba priznania plnenia, alt. odôvodnenie

nepriznania vyplýva zo zákona o PZP), potom v konaní nemôže meniť svoje skutkové tvrdenia a to bez
toho, aby zdôvodnila zmenu svojho postoja. Totiž žalobca uplatnil svoje právo podať žalobu na súd po
tom,čomuboloodopretéposkytnutieplneniastým,žesibolvedomýuznanianájmuvrozsahucelejdoby
trvania nájmu a rozpornosti iba čo do výšky odpočítanej amortizácie. Odôvodnením k nepriznaniu celej
dobynájmuvrozsahuvovzájomnejžalobeuvedených10dnívzmysle§11ods.6písm.b)ZákonaoPZP

žalobca nedisponoval, pretože žalovaná priznala žalobcovi náhradu nájomného za celú dobu nájmu.
Žalovaná nijakým spôsobom nezdôvodnila, z akého dôvodu zmenila svoje pôvodne nerozporované
skutkové tvrdenia. Pritom žalovaná v konaní nezotrvala na svojom odôvodnení o nepriznaní nároku
žalobcu v časti, ktoré odôvodnenie bola povinná vykonať v zmysle § 6 písm. b) zákona o PZP. Súd
má za to, že žalobcovi je potrebné priznať ochranu v tomto smere, pretože by mu bol odňatý dôležitý

pilier ochrany práva a to právna istota. Právna istota je totiž stav, v ktorom sa človek môže spoľahnúť
na právo, keď je právo predvídateľné. Žalovaná bola pri aplikácii zákonného postupu podľa § 11
ods. 6 písm. b) zákona o PZP povinná skutkovo uviesť, z akého dôvodu neuznáva nárok žalobcu
s tým, že žalovaná nerozporovala počet dní doby nájmu a tento dokonca výslovne priznala. Potom
je logické, že bol žalobca názoru, že vzhľadom na odôvodnenie žalovanej v Oznámení o poistnom

plnení je doba nájmu nesporná. Pokiaľ by súd pripustil bez zmeny skutkového stavu, zistenia nových
skutočností a argumentácie žalovanej v tomto smere zmenu odôvodnenia, z akého došlo zo strany
žalovanej k nepriznaniu poistného plnenia, mohla by nastať situácia, kedy by poisťovňa v odmietnutí
poistného plnenia mohla uvádzať akékoľvek tvrdenia s tým, že ich podľa svojej potreby v súdnom konaní
následne môže meniť. Súd pripúšťa možnosť zmeny, avšak za situácie, kedy by žalovaná tvrdila, že

došlo napríklad k novým skutkovým zisteniam a to po tom, čo došlo k ukončeniu poistného šetrenia.
Uvedená situácia však v konaní nenastala.

45. Vo vzťahu k podanej vzájomnej žalobe teda súd uvádza, že nebolo zistené, že by žalovaná plnila
žalobcovi poistné plnenie omylom, či že by plniť nechcela a žalobca by sa teda bezdôvodne obohatil

vyplatením poistného plnenia v sume 375 eur. Z obsahu predloženého oznámenia o poistnom plnení
vyplýva, že žalovaná právnemu nástupcovi poškodenej plnila z dôvodu, že sama pri aplikácii zákona
o PZP po vykonaní šetrenia poistnej udalosti vyhodnotila potrebu vyplatenia poistného plnenia titulom
vzniku škody právnemu nástupcovi poškodeného, ktorú škodu hradí žalovaná z dôvodu uzatvoreného
povinného zmluvného poistenia.

46. Súd sa však nad rámec vyššie uvedeného zaoberal tvrdením žalovanej o nemožnosti priznania
poistného plnenia vo vzťahu k dobe nájmu od 26.11.2022 do 05.12.2022. Žalovaná uviedla, že z faktúry
za opravu poškodeného vozidla vyplýva, že táto bola vystavená už 25.11.2022. Žalovaná je teda tohonázoru, že keďže bolo poškodené vozidlo pripravené omnoho skôr, je nájom náhradného vozidla v tomto
období (po 25.11.2022) potrebné považovať za nedôvodný.

47. K tomu súd uvádza, že vozidlo sa dostalo do rúk poškodeného až dňa 05.12.2022, kedy si mohol
svoje opravené vozidlo vyzdvihnúť prvýkrát, tzn. až momentom doručenia krycieho listu zo strany
žalovanej autorizovanému servisu. Uvedená skutočnosť o tom, že by žalovaná doručila v tomto čase
krycí list autoservisu nebola v konaní sporná. K tomu súd uvádza, že čakanie na doručenie krycieho
listu nemôže byť na ťarchu poškodenej, keď žalovaná je jediná, ktorá „má v rukách“ urýchlenie procesu

odovzdania vozidla, ktoré jednoznačne nadväzuje na doručenie krycieho listu. Pokiaľ by súd dospel
k inému záveru, mohla by nastať situácia, kedy by žalovaná nedoručila krycí list ani po mesiaci od opravy
vozidla, poškodená by nemala ani vozidlo, ani náhradné vozidlo a bola by bezbranná v nemožnosti
riešiť vzniknutú situáciu. Je v poriadku v súlade s ustálenou praxou očakávať, že opravené vozidlo
bude vydané po doručení krycieho listu poisťovne, keď nie je možné očakávať, že by každý rovno
disponoval dostatočnými peňažnými prostriedkami na priamu platbu autoservisu. Medzi poisťovňami

a autoservismi zaužívaná prax mnohokrát vyplýva z predtým uzatvorených zmluvných vzťahov tak,
ako je tomu aj v predmetnom prípade. Potom pri právnej úprave zodpovednosti poisťovne a s ňou
spojenou povinnosťou plnenia nároku je nutné mať na zreteli odovzdanie opraveného motorového
vozidla poškodenej po doručení krycieho listu. Žalovaná mala možnosť odovzdať krycí list ihneď po
oprave, keď súd má vedomosť, že v niektorých prípadoch je tomu tak, napriek uvedenému bez bližšieho

zdôvodnenia žalovaná čakala a krycí list autoservisu doručila až po 10 dňoch. Takéto svoje konanie
ničím nezdôvodnila, ale pritom sa v konaní snaží preniesť zodpovednosť na žalobcu. Súd je potom toho
názoru, že čakanie na doručenie krycieho listu nemôže byť na ťarchu žalobcu ako právneho nástupcu
poškodenej, keď žalovaná mala vedomosť, ktorá vedomosť vyplýva z rovnakého procesu v obdobných
prípadoch riešených aj pred tunajším súdom, že vozidlo do doby doručenia krycieho listu poškodenej

vydané nebude. Potom je nutné ustáliť, že poškodenej vzniklo právo na nájom náhradného vozidla
po celú dobu, kedy bolo jej motorové vozidlo v autoservise a to až do jeho vydania. Pokiaľ žalovaný
nesúhlasí so zvoleným postupom pri oprave či konečnej dĺžke opravy, neprimeranosť jej trvania alebo
údajná nečinnosť autoservisu mali byť z jeho strany zohľadnené a namietané priamo voči autoservisu
pri poskytovaní poistného plnenia za opravu a nie následne v rámci nároku poškodeného. Žalovaná

v konaní nerozporovala tvrdenie žalobcu o tom, že autoservis Todos s.r.o. je zmluvným autoservisom
žalovanej. K tomu súd zároveň však zdôrazňuje, že takýto postup autoservisu žalovaná nenamietala,
keďsamauznalavOznámeníoposkytnutípoistnéhoplneniapotrebuplneniazacelúdobutrvanianájmu.

48.Súdjevtomtosmerevzhľadomnavyššieuvedenétohonázoru,žeužívanieprenajatéhonáhradného

vozila počas celej doby opravy vozidla až do skutočného odovzdania opraveného motorového vozidla
bolo v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou (poistnou udalosťou) a to s poukazom na
tú skutočnosť, že odovzdanie opraveného motorového vozidla po doručení krycieho listu zo strany
žalovanej je vopred odsúhlasené samotnou žalovanou.

49. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nezistil, že by boli splnené predpoklady pre zaviazanie
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 375 eur, keď v konaní nebolo preukázané
splnenie podmienok pre vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka. Žalobca v konaní preukázal, ktorá skutočnosť vyplýva aj z konania žalovanej pred začatím
tohto súdneho konania, že sa na úkor žalovanej bezdôvodne neobohatil, pretože majetkový prospech,

ktorý získal, bolo plnením titulom jeho nároku voči poisťovni – žalovanej podľa § 4 ods. 4, v spojení s §
15 zákona o PZP na náhradu účelne vynaložených nákladov na nutné užívanie náhradného vozidla v
príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 08.10.2022 na vozidle Škoda Octavia, EČV: B..

50. S poukazom na zmienené skutočnosti súd vzájomnú žalobu (výrok II. rozsudku) zamietol.

51. V ďalšom súd posudzoval žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 124,49 eur, ktorú sumu
žalovaná neuhradila žalobcovi z dôvodu, že od faktúry č. 9242022 bolo potrebné odpočítať amortizáciu
za neužívanie vlastného motorového vozidla poškodenej. K tomu súd v prvom rade uvádza, aj vo vzťahu
k podanej vzájomnej žalobe, že žalovaná nezdôvodnila výšku amortizácie, ktorú neuhradila žalobcovi

ako právnemu nástupcovi poškodenej. Z predloženého oznámenia o poskytnutí poistného plnenia však
vyplýva, že žalovaná počítala pri výpočte amortizácie s celou dobou, počas ktorej žalobcovi priznávala
nárok za nájom náhradného vozidla (ktorej dobe má pravdepodobne zodpovedať suma 124,49 eur),
avšak následne v konaní tvrdila, že žalobcovi nevznikol nárok za plnú dobu nájmu. Žalovaná potom užnezohľadnila tú skutočnosť, že amortizácia bola počítaná za celú dobu trvania nájomnej zmluvy (celú
dobu používania prenajatého motorového vozidla), avšak pre účely vzájomnej žaloby už nezdôvodnila,
prečo by mala byť amortizácia v predmetnej výške (keď vozidlo malo byť podľa žalovanej využívané už

od 26.11.2024, potom za túto dobu by nemalo aj z pohľadu žalovanej dochádzať k znižovaniu nároku
z dôvodu amortizácie).

52. K samotnej výške odpočtu žalovanej súd uvádza, že žalovaná nijakým spôsobom nekonkretizovala
výšku odpočítanej sumy za tvrdené zhodnotenie vozidla poškodenej. Potom súd takéto odpočítavanie

akejkoľvek, žalovanou ustálenej sumy, bez možného preskúmania, považuje za neodôvodnene
uskutočnený odpočet a svojvoľné znižovanie uplatneného a preukázaného nároku poškodenej, resp.
jej právneho nástupcu. Tzn. v tomto smere žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu,
nakoľko nedostatočne a neadekvátne odôvodnil krátenie poskytnutého plnenia o sumu 124,49 eur.
Okrem toho súd uvádza, že súdna prax sa už dávno ustálila v názore, že v žiadnom prípade
nemôže dochádzať k zhodnoteniu motorového vozidla, ktoré je v oprave z dôvodu vzniku škodovej

udalosti, tzn. z dôvodu poškodenia tohto motorového vozidla. Súd k tomu zdôrazňuje, že poškodením
motorového vozidla škodovou udalosťou vznikne poškodenému škoda na motorovom vozidle, ktorá
nebola odstránená, alebo celkom nahradená ani dôsledným vykonaním jeho opravy. Je totiž zrejmé, že
každé havarované motorové vozidlo aj po vykonaní opravy stráca na svojej všeobecnej hodnote, pretože
je všeobecne známou skutočnosťou, že dopravnou nehodou poškodené, aj keď neskôr opravené

motorové vozidlá, sa na trhu predávajú obtiažnejšie a za nižšiu cenu, ako vozidlá nehavarované. Každou
nehodou sa technická hodnota motorového vozidla znižuje. Uplatnenie amortizácie (čomu v tomto
prípade by pravdepodobne zodpovedalo odpočítanie nákladov, ktoré by malo vzniknúť poškodenej
v súvislosti s používaním vlastného motorového vozidla) by bolo v rozpore s princípom nikoho
nepoškodzovať. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na argumentáciu, ktorú vyslovil Najvyšší súd SR v

rozsudku, sp. zn. 2Obdo/48/2012 zo dňa 28.3.2013. Súd zároveň uvádza, že nie je dôvodné, aby boli
od dohodnutého nájomného za užívanie náhradného vozidla odpočítané náklady stanovené na základe
interného výpočtu žalovaného.

53.Jenutnézdôrazniť,žeboloprocesnoupovinnosťoužalovanejokremsamotnéhopopretiaskutkových

tvrdení žalobcu podľa § 151 ods. 1 CSP, preukázať svoje vlastné tvrdenia o dôvodnosti ním
uskutočnených odpočtov z fakturovanej sumy. To žalovaná v konaní neučinila, čím neuniesla dôkazné
bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany. Súd zdôrazňuje, že dôkazné
bremeno k tvrdeniam, ktoré žalovaná uvádzala v rámci svojej procesnej obrany, ťažilo žalovanú
ktorá tieto tvrdenia v rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany uplatnila. Žalobca riadne

preukázal dôvodnosť a opodstatnenosť svojho nároku. Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany -
popretie skutkových tvrdení protistrany podľa § 151 ods. 2 CSP je nerozlučne spojené so splnením
dôkaznej povinnosti podľa článku 8 CSP, teda s označením alebo s predložením dôkazov o obsahu
uvedeného popretia. Uvedené tvrdenia žalovanej zostali výlučne v rovine nepreukázaných a riadne
nezdôvodnených tvrdení.

54. Žalovaná v konaní okrem vyššie zmieneného namietala skutočnosť, že k uzatvoreniu nájomnej
zmluvy došlo neskôr a to dňa 14.11.2022, keď škodová udalosť nastala 8.10.2022, čo podľa žalovanej
popiera nevyhnutnosť doby nájmu. Vo vzťahu k tej skutočnosti, že poškodená nepristúpila k nájmu
náhradného vozidla ihneď po vzniku dopravnej nehody súd uvádza, že je toho názoru, že poškodená

správne pristúpila k prenájmu náhradného vozidla až po tom, čo skutočne náhradné motorové vozidlo
potrebovala. Skutočnosť, že poškodená potrebovala mať k dispozícii motorové vozidlo vyplýva už
zo zistenia, že bola vlastníkom motorového vozidla, na ktorom bola spôsobená škoda. V konečnom
dôsledku práve pri využívaní poškodeného motorového vozidla poškodenou bola spôsobená dopravná
nehoda. Poškodená nemusí preukazovať, v aký čas, kedy presne potrebuje motorové vozidlo, keď je

zrejmé, že už titulom vlastníctva a využívania svojho motorového vozidla, ktorú možnosť stratila, je
nutné dospieť k záveru o nevyhnutnosti, resp. potrebe prenajatia si náhradného motorového vozidla.
Poškodená správne pristúpila k prenajatiu náhradného vozidla až v čase, keď ho potrebovala. Pokiaľ
potom po dobu opravy poškodená potrebovala motorové vozidlo, ktoré nemohla využívať v dôsledku
poškodenia svojho vozidla, bolo nutné a účelné na čas opravy zabezpečiť si vozidlo. Súd v súvislosti

s námietkami žalovanej k nepreukázanej nevyhnutnosti s ohľadom na neskorý prenájom vozidla
opätovne zdôrazňuje, že považuje za správne správanie sa poškodenej, ktorá pristúpila k prenájmu
náhradného vozidla až v čase, keď ho skutočne potrebovala po tom, čo jej vozidlo bolo v oprave.Poškodená týmto spôsobom eliminovala svoje náklady, resp. náklady žalovaného spojené s prenájmom
náhradného vozidla.

55. Súd v súvislosti s vyššie uvedeným teda uzatvára, že užívanie prenajatého náhradného vozila
počas doby opravy vozidla až do skutočného odovzdania opraveného motorového vozidla bolo v priamej
príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou (poistnou udalosťou) a to s poukazom na tú skutočnosť, že
odovzdanie opraveného motorového vozidla po doručení krycieho listu zo strany žalovanej býva vopred
odsúhlasené samotnou žalovanou.

56. Súd v súvislosti s vyššie uvedeným právnym názorom poukazuje na záver Krajského súdu v Žiline,
ktorý v obdobnom prípade v rozhodnutí zo dňa 26.03.2024, sp. zn. 9Co/107/2023 uviedol, že „uvedený
záver zodpovedá i teórii tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti. Podľa teórie adekvátnej príčinnej súvislosti je
škoda v konkrétnom prípade spôsobená protiprávnym úkonom alebo zákonom kvalifikovanou škodovou
udalosťou vtedy, ak protiprávny úkon je nielen podmienkou vzniku určitej škody, ale má zároveň podľa

obvyklého chodu veci i podľa všeobecnej skúsenosti spravidla za následok spôsobenie tejto škody.
Vylúčené sú preto také atypické následky konania škodcu, ktorú sú z hľadiska škodovej udalosti
pre vzniknutý následok podľa všeobecných životných skúsenosti ľahostajné a ktoré sa podieľali na
vzniku škody iba prostredníctvom nezvyčajného reťazenia okolností. Škodca teda zodpovedá iba za
„adekvátne“ spôsobenie škody, teda za všetky negatívne následky svojho konania, s ktorými sa vo

všeobecnosti a podľa normálneho priebehu veci mohlo a malo počítať. V danom prípade mohol škodca
počítať s tým, že negatívnym dôsledkom jeho konania bude nielen škoda na vozidle, ale aj náklady za
prenájom náhradného vozidla, ktoré vzniknú poškodenému, a to v rozsahu primeranom typu vozidla,
miesta a času jeho zapožičania a podmienkam zodpovedajúcim obchodnej praxi v danom sektore
podnikania. Škoda (t.j. aj nájom náhradného vozidla od jeho opravy do úhrady ceny opravy, resp.

doručenia krycieho listu) bola pre škodcu za daných pomerov (všeobecne zaužívanej obchodnej praxe
servisov) predvídateľná“.

57. S poukazom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu
nájomného v rozsahu celej preukázanej doby trvania nájmu a to od 14.11.2022 do 05.12.2022, t.j.

v rozsahu 22 dní, vrátane v konaní nerozporovaného poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla. Súd
v konaní pritom ustálil, že žalovaná neoprávnene odpočítala sumu 124,49 eur, ktorá mala predstavovať
zhodnotenie vozidla poškodenej.

58. Je nepochybné, že poškodená mala prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia jej vozidla,

v dôsledku čoho je jej nárok voči žalovanej opodstatnený. Je však nutné uviesť, že sa musí jednať
o náklady vynaložené nutne a účelne. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so
zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej
udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovanej, podľa názoru súdu bola žalobcom preukázaná.
Poškodená, teda právna predchodkyňa žalobcu, z titulu škodovej udalosti nemohla svoje motorové

vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečila náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením
tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že bolo zaplatené, patrí do právneho
nároku poškodenia. Poškodená bola nútená vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového
vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohla používať svoje motorové vozidlo.
Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodenej, je škodou v rozsahu účelne vynaložených

nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za
prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bola poškodená donútená poistnou udalosťou, za ktorú
zodpovedá klient žalovanej. Škoda spočívajúca v tom, že poškodená vynaložila náklady na zapožičanie
osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložila na
prevádzku svojho automobilu, ktoré nemohla používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať

za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov.
To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodenej ako právnej predchodkyne žalobcu aj nastala, bolo
preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa.
Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla reparuje poškodenej stav, keď nemohla z titulu
poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu

na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na
zapožičanie prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne
vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti
preukázal. Poškodená, resp. v danom prípade právna predchodkyňa žalobcu preukázala, že z titulupoistnej udalosti nemohla motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas
celej nevyhnutej doby opravy vozidla bola poškodená nútená vynaložiť náklady za nájom náhradného
motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak nevznikli, ak by

poškodená mohla používať svoje vlastné vozidlo.

59. Aj v zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť
vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia

dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením
požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie
vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného
vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená.
(R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...).

60.Súdvkonanívovzťahukžalobeavzájomnejžalobeposúdil,žeskutočnávýškaškodyvzmysle§442
Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina - náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia,
medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla.
Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom
žalovanej nemohla poškodená užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho

opravu, v dôsledku čoho si musela prenajať vozidlo - až do doručenia krycieho listu. Z ustálenej
súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo. Súd zároveň
konštatuje, že podľa jeho názoru je daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody spôsobenej dopravnou
nehodou a nákladmi za prenájom vozidla v celom rozsahu, tzn. aj po dobe, kedy bolo poškodené vozidlo
opravené,keďvšakpredmetnévozidloboloprávnemupredchodcovižalobcuodovzdanéažpovystavení

krycieho listu zo strany žalovanej a to na základe vopred uskutočneného zmluvného dojednania medzi
autoservisom a žalovanou.

61. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru o potrebe priznania žalobou uplatneného nároku žalobcu
(výrok I rozsudku), keď žalovaná neoprávnene nevyplatila žalobcovi sumu 124,49 eur titulom tvrdenej

amortizácie.

62. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na
poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 08.02.2023, keď posledný deň, kedy mohla žalovaná žalobcovi
poskytnúť plnenie je po uplynutí 15-dní odo dňa skončenia poistnej udalosti (skončené dňa 20.01.2023)

v súlade s § 11 ods. 7 zákona o PZP. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je tak
žalovaná podľa názoru žalobcu v omeškaní od nasledujúceho dňa. V danom prípade si žalobca (ako
právny nástupca poškodeného) priamo uplatnil právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP
proti poisťovni. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie
v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom

plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorý základ je daný v § 517 ods. 2 občianskeho zákonníka.
V predmetnom prípade má súd pri aplikácii § 11 ods. 7 Zákona o PZP a § 517 ods. 1 občianskeho
zákonníka za to, že na strane žalovaného dôjde k omeškaniu, keď žalovaná nevyplatí uplatnené nároky,
rozdiel nastáva iba v lehote, odkedy k omeškaniu dôjde. Súd preto žalobcovi z priznaného žalovaného
nároku priznal aj úrok z omeškania vo výške 7,5 % (základná úroková sadzba ECB k 1. dňu omeškania

+ 5 percentuálnych bodov), a to v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to od 07.02.2023, t.j. odo dňa, kedy žalobca žiadal,
keď k omeškaniu došlo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní odo dňa skončenia prešetrenia poistnej
udalosti (ktoré bolo skončené dňa 20.01.2023) v súlade s § 11 ods. 7 ZPZP, a to aj s poukazom na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 z 14. 10. 2021.

63. Vo vzťahu k výroku II. rozsudku súd uvádza, že vzájomnú žalobu žalovaného zamietol, keď v konaní
nezistil, že by sa žalobca prijatím poistného plnenia v sume 375 eur bezdôvodne obohatil, keď žalovaná
správne vyplatila žalobcovi poistné plnenie za dobu 22 dní a toto právo bolo žalobcovi priznané ako
právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa

všeobecnýchhmotno-právnychustanovenívyplývajúcichzúpravy§442ods.1Občianskehozákonníka,
na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených
podľa § 191 CSP. Vzhľadom na zamietnutie požadovaného nároku vzájomnou žalobou čo do základu,
súd žalovanej nepriznal ani úroky z omeškania titulom nevrátenia bezdôvodného obohatenia, keďv konaní konštatoval, že žalovanej nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, tzn. žalobca
sa nevydaním tvrdeného nároku v ničom neomeškal.

64. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

65. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď
vzájomnú žalobu žalovanej zamietol, žalobcovi ako úspešnej strane sporu v konaní o žalobe, ako aj
v konaní o vzájomnej žalobe, priznal proti žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.