Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, January 15, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/81/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419202186
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4419202186.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
ĽubomíraBundzelaaJUDr.KristínySrnkovej,voveci starostlivostisúduo maloletédetiA.:B.,narodená
XX. XX. XXXX, C., narodená XX. XX. XXXX a B., narodená XX. XX. XXXX, všetky bytom ako matka,
v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, so
sídlom F. Kapisztóryho 1, Nové Zámky, deti matky D. C. A., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom E.

XXXX/XX,F.,vkonanízastúpenejJUDr.MariánomŠevčíkom,CSc.,advokátomsosídlomNezábudková
22, Bratislava – mestská časť Ružinov, a otca G. H. A., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom A.
I. A. XXX/XX, G., prechodne bytom G. XXXX/XX, E. - A., v konaní o návrhu starej matky maloletých
J. A., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom A. I. A. XXX/XX, G., toho času bytom K. XX/XX, F., v
konaní zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so sídlom Ernestova bašta
2, Nové Zámky, na úpravu styku maloletých detí so starým rodičom, o odvolaní matky a starej matky

proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 18P/56/2019-852 zo dňa 13.05.2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a v e c m u v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 13.05.2022 súd prvej inštancie výrokom I. upravil styk maloletých detí A.: B., nar.
XX.XX.XXXX, B., nar. XX.XX.XXXX a C. nar. XX.XX.XXXX so starou matkou J. A., nar. XX.XX.XXXX
tak, že je oprávnená sa s maloletými deťmi stretávať každý párny týždeň v piatok od 15:00 hod. do 18:00

hod. v meste F. za prítomnosti matky maloletých detí, a to po dobu troch mesiacov od právoplatnosti
rozsudku tak, že si ich prevezme v mieste ich bydliska spred bytu matky a v určenom čase a po skončení
styku maloleté deti vráti späť matke v mieste ich bydliska.
VýrokomII.určil,žepouplynutítejtodobystarámatkaJ.A.je oprávnenásasmaloletýmideťmistretávať
každý párny týždeň v piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky maloletých detí tak, že
si ich prevezme v mieste ich bydliska spred bytu matky a v určenom čase a po skončení styku maloleté

deti vráti späť matke v mieste ich bydliska.
Výrokom III. uložil matke maloletých detí povinnosť maloleté deti na styk so starou matkou riadne a včas
pripraviť, na určenom mieste a v určenom čase jej ich odovzdať a starej matke uložil povinnosť maloleté
deti matke na určenom mieste a v určenom čase vrátiť.
Výrokom IV. rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou § 25 ods. 5 vety prvej zákona č.
36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) a § 116
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že zo správ zo šetrenia pomerov od Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky mal preukázané, že stará matka obýva dvojizbový byt na adrese F.,

K. X so vstupnou halou a príslušenstvom, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Obývacia izba je vybavená
obývacou zostavou, TV komodou, konferenčným stolíkom a sedacou súpravou. V časti tejto miestnostije situovaný kompletne vybavený kuchynský kút s barovým pultom a taburetkami. V priestrannejšej
miestnosti sa nachádza manželská posteľ a zastavané skrine s dvomi menšími skrinkami. Domácnosť je
vybavená všetkými potrebami k jej plynulému chodu. V čase šetrenia bol v domácnosti vzorný poriadok

a čistota. Z ďalších správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky o odpozorovaní stykov
vyplýva, že styk sa realizoval. Maloleté deti sa na starú matku tešili, avšak keď prišiel k bytovému domu,
kde býva matka s maloletými deťmi, otec a pani H. z Rady pre práva dieťaťa, matka ich zobrala do
vchodu bytového domu a ďalej už starej matke styk neumožňovala. Zo správ Referátu poradensko-
psychologického procesu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky súd mal preukázané, že

stará matka má k svojim vnučkám rozvinutý pozitívny citový vzťah a okrem základných potrieb pozná
aj vyššie potreby maloletých detí, dokáže verbalizovať spôsob ich saturácie a nazdáva sa, že má aj
potenciál k ich adekvátnemu napĺňaniu. Pri vzájomnej interakcii medzi starou matkou a maloletými
deťmi maloletá B. negovala snahy starej matky o priblíženie sa k nej. Pri verbalizáciách využívala
preexponovaný neverbálny prejav na zdôraznenie svojho postoja. Maloletá B. sa v rámci spoločnej
konzultácie venovala viac hre, maľovaniu a približovanie zo strany starej matky už neskôr počas tvorenia

neodmietala, avšak na jej verbálny prejav nereagovala. Pokiaľ ide o maloletú C., táto sa interakcie
nezúčastnila z dôvodu, že sa zľakla šteniatka, ktoré otec priniesol na stretnutie. Išlo o jednorazovo
odpozorovanú interakciu po dlhodobej absencii kontaktu detí so starou matkou.

4. Konštatoval, že dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, ako aj starým rodičom.

Rodič, ktorému dieťa je zverené do osobnej starostlivosti, často argumentuje tým, že dieťa nechce alebo,
že ho nemôže nútiť do stretávania, aby mu nespôsoboval ešte väčší stres. S ohľadom na vzťah rodiča,
ktorémudieťabolozverenédostarostlivostiadieťaťa,jevýchovnouúlohouprávetohtorodiča,abyviedol
dieťa k úcte k druhému rodičovi a starému rodičovi a pripravil ho nielen zbalením vecí, ale aj duševne,
na stretnutie. V danom prípade matka nesprávne pochopila význam svojej úlohy pri výchove dieťaťa,

pričom si musí byť vedomá toho, že má prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretnutie, či už s
otcom alebo starým rodičom, a nemôže nechávať na dieťati, či má alebo nemá chuť sa s druhým rodičom
alebo starým rodičom stretnúť. Úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ by nebol
rodič, ktorému dieťa je zverené do starostlivosti, schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať
sa na výchove dieťaťa v určenom rozsahu, potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti

tohto rodiča. Bez pochýb je vždy v záujme maloletých detí, keď udržiavajú kontakt s blízkymi príbuznými,
a tým sa u nich buduje i pocit spolupatričnosti v rámci rodiny. Nie je správne zužovať obzor dieťaťa iba na
rodičov. Maloleté dieťa má právo stretávať sa so všetkými blízkymi príbuznými. V tomto prípade postoj
matky a jej prejav je výsostne subjektívny a direktívny, pričom nie je ochotná urobiť nič preto, aby vzťahy
medzi maloletými deťmi a starou matkou boli na bežnej úrovni. Pokiaľ má matka nevraživý postoj k starej

matke, ako aj k otcovi maloletých detí, nemôže ho prenášať aj na maloleté deti, pretože tým je práve ona
tou, ktorá neprispieva k zdravému psychickému vývinu detí, ale práve naopak. Pokiaľ by sa dokázala
odosobniť od svojho negatívneho postoja k starej matke aj k otcovi maloletých detí, nedochádzalo by
tak ani ku konfliktným situáciám a ani k zhoršeniu vzťahov medzi nimi. Matka i stará matka si musia
uvedomiť, že prvoradý je záujem na tom, aby maloleté deti žili v harmonickom, slušnom a príjemnom

prostredí, tak v rodine starej matky počas doby upraveného styku, ako aj v jej rodine. Obe musia tlmiť
prejavy svojich vzájomných negatívnych postojov.

5. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že úprava styku maloletých detí so starou matkou
v rozsahu upravenom súdom, je v prospech a v záujme maloletých detí, aby sa medzi starou matkou a

maloletými deťmi naďalej rozvíjal a upevňoval cit spolupatričnosti. Z podaných správ od Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky vyplýva, že styk starej matky s maloletými deťmi prebiehal
bezproblémovo, medzi starou matkou a maloletými deťmi sa vytvoril citový vzťah a maloleté deti sa na
styk so starou matkou tešili. Súd preto upravil styk starej matky s maloletými deťmi tak, že po dobu
troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku je oprávnená sa s maloletými deťmi stretávať každý párny

týždeň v piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod. v meste F. za prítomnosti matky a po uplynutí tejto doby
je oprávnená sa s maloletými deťmi stretávať každý párny týždeň v piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod.
bez prítomnosti matky tak, že si ich prevezme v mieste ich bydliska spred bytu matky a v určenom čase
po skončení styku vráti maloleté deti späť matke v mieste ich bydliska. Podľa názoru súdu má stará
matka vytvorené bytové aj osobnostné podmienky, aby sa takto mohol s deťmi realizovať styk, neboli u

nej zistené žiadne kontraindikácie, pre ktoré by sa nevedela o deti postarať a nie je dôvod pochybovať
o jej výchovnej spôsobilosti. Súd styk starej matky s maloletými deťmi upravil tak, že zároveň určil aj
adaptačné obdobie troch mesiacov, keď sa bude styk vykonávať za prítomnosti matky a po uplynutí tejto
doby sa bude realizovať už bez prítomnosti matky, keďže styk sa nerealizoval už takmer rok, pretožematka nerešpektovala právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu (uznesenie Okresného súdu Nové
Zámky č. k. 18P/56/2019-81 zo dňa 15. 05. 2019 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k.
8CoP/37/2019-126 zo dňa 05. 09. 2019). Stará matka pre maloleté deti nie je cudzou osobou a presne

tak, ako sa deti vedeli adaptovať v školskom zariadení, kde boli pre nich samí cudzí ľudia a deti, nie je
dôvod, aby sa nemohli adaptovať aj u svojej starej matky, ktorá je ich blízkou osobou. Súd teda nevidel
dôvod, že by sa styk upravil vždy len za prítomnosti matky. Pokiaľ stará matka hodnotne a pravidelne
využije čas návštev, doba určená týmto rozsudkom bude postačujúca k tomu, aby sa medzi ňou a
maloletými deťmi upevňoval a rozvíjal cit spolupatričnosti.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletých
detí, čo odôvodnila nesprávne zisteným skutkovým stavom. Uviedla, že napadnutý rozsudok nesleduje

najlepší záujem jej maloletých detí, je voči nim nespravodlivý a priamo ich poškodzuje. Namietala, že
súd neakceptoval skutočnosti, ktoré počas celého konania uvádzala, pričom tvrdenia navrhovateľky
a otca maloletých detí považuje za pravdivé aj bez dôkazov a na základe týchto vyfabulovaných
tvrdení rozhodoval. Súd prvej inštancie neprimeraným spôsobom obhajuje záujmy starej matky a je
prezentovaný stav, že práva starej matky sú rovnocenné ako práva biologických rodičov maloletých

detí. Súd prvej inštancie práva starej matky dokonca nadradil nad práva maloletých detí. V súčasnosti
prebiehajú dva právne režimy úpravy styku s jej maloletými dcérkami. Jeden je daný priamo v
rozvodovom rozsudku. Mala za to, že právny režim úpravy styku otca s maloletými deťmi je postačujúci.
K spravodlivému rozhodnutiu je nutné uviesť, že odkedy sa jej maloleté dcérky nestretávajú s otcom a
starou matkou, sú vyrovnanejšie, kľudnejšie, zlepšil sa im zdravotný stav a dcérke B. sa výrazne zlepšil

prospech v škole. V čase, keď boli dcérky konfrontované so správaním starej matky - navrhovateľky a
stretávalisasosvojímotcom,saneustálesťažovalinabolestibruškaahlavy,bolivpsychickejnepohode.
Dcérku B. veľmi často posielali domov zo školy z dôvodu nevoľnosti, či bolestí hlavy a bruška. Odkedy sa
s otcom nestretáva, uvedené zdravotné ťažkosti prestali. Je jednoznačné, že kontakt s navrhovateľkou a
otcom nie je v prospech maloletých detí. Súd prvej inštancie má tieto dôkazy k dispozícii, nakoľko si sám

vyžiadal správy zo základnej školy v F.. Napriek tomu, pri rozhodovaní neakceptoval tieto skutočnosti
a rozhodol v neprospech jej dcér. Bolo bezpečne preukázané, že prioritou navrhovateľky nie je vytvoriť
si vzťah k maloletým deťom, ale mstiť sa jej a privodiť jej krivými obvineniami trestné stíhanie, pri
čom jej asistuje otec maloletých detí ako príslušník PZ. Taktiež na pojednávaniach bolo jednoznačne
preukázané, že navrhovateľka nesleduje záujem maloletých detí. V neprospech detí sú používané

postupy a podania, ktoré ohrozujú riadny duševný a fyzický rozvoj maloletých detí. Navrhovateľka a
otec neustále vyvíjajú tlak na kompetentné orgány a osoby podávaním sťažností, trestných oznámení
a rôznych iných podaní s cieľom ovplyvniť výsledok rozhodovania vo svoj prospech. Svojím konaním
stará matka zapríčinila, že maloleté deti k nej majú odpor. Od roku 2017 sú svedkami toho, že ako otec,
tak aj stará matka konali proti ich vôli, neustále si ich proti ich vôli natáčali na kameru, privádzali na

stretnutie cudzie osoby, ktoré si ich natáčali na kameru, agresívne výstupy otca i starej matky, pokusy o
verbálnu a fyzickú inzultáciu voči nej zo strany starej matky a otca, neustála prítomnosť polície a pod..
Najstaršia dcérka B. opakovane pred kolíznym opatrovníkom, ako aj pred psychológmi Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky vyjadrovala svoj negatívny názor, čo sa týka navrhovateľky, ale
i otca. Súd prvej inštancie neakceptoval názor dieťaťa. Stará matka - navrhovateľka zapríčinila rozpad

jej manželstva s jej synom, otcom ich maloletých detí. Realizáciu styku využíva na kriminalizáciu jej
osoby, spolu s otcom detí podali proti nej približne 150 trestných oznámení. Na základe trestných konaní
iniciovaných navrhovateľkou bola príslušníkmi PZ predvedená zo svojho pracoviska a je podozrenie,
že nezákonne. V tejto súvislosti odvolateľka dávala do pozornosti, že v týchto veciach vystupuje otec
maloletých detí ako príslušník PZ. Ona si len chráni svoje maloleté dcéry. Dňa 29. 06. 2022 podala návrh

na vyslovenie zákazu styku starej matky J. A. s jej maloletými dcérami, ktorý bol Okresnému súdu Nové
Zámky doručený dňa 30. 06. 2022.
Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a návrh navrhovateľky (starej
matky) zamietol, alternatívne sa domáhala zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na nové
konanie a rozhodnutie.

8.Kodvolaniumatkysavyjadrilkolíznyopatrovníktak,žesapridržiavavyjadrenianapojednávanívoveci
samej, z ktorého vyplýva, že je potrebné rozvíjať vzťahy maloletých detí aj so starou matkou. Mal za to,
že na strane starej matky sú vytvorené podmienky pre realizáciu styku s maloletými deťmi. S poukazomna vyjadrenie maloletej B. navrhol upraviť styk starej matky s maloletými deťmi prvých šesť mesiacov
za prítomnosti matky a po uplynutí tohto obdobia upraviť styk bez prítomnosti matky. Prítomnosť matky
na styku maloletých detí so starou matkou počas prvých mesiacov sa javí potrebná, aby počas tohto

preklenovacieho obdobia so zohľadnením na aktuálne narušené vzťahy využili ich na reparáciu. Je však
potrebné, aby matka maloleté deti na styk so starou matku pripravovala nielen fyzicky, ale aj psychicky.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj navrhovateľka

- stará matka. Uviedla, že rozsah pravidelného kontaktu s jej vnúčatami považuje za nedostatočný,
nakoľko svoje vnúčatá môže vídať len v rozsahu troch hodín každý druhý týždeň v piatok. S dôvodmi, pre
ktoré súd vzhliadol jej návrh na úpravu styku za dôvodný, sa stotožňuje, problematickým je pravidelný
interval ich stretávania sa. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, jej stretávanie s vnúčatami bolo
závislé od ľubovôle matky, ktorá jej vnúčatá neumožňovala vôbec vídať, napriek tomu, že sa o ne starala
od ich narodenia, následne sa stretávanie realizovalo, o čom súd priebežne informovala, pričom je

potrebné tiež uviesť, že matka si povinnosti neplnila riadne, keďže si direktívne určovala podmienky
realizácie styku, miesta, na ktoré môže svoje vnúčatá vziať, niektoré zo stretnutí sabotovala privolaním
policajnej hliadky bez príčiny, čoho svedkom boli aj maloleté deti. Svoje vnúčatá nemohla od roku 2017
vôbec vziať do svojej domácnosti, pripraviť pre ne oslavu, nemohli spolu stráviť ani vianočné obdobie,
ani iné významné sviatky či iné príležitosti. Napriek tomu sa direktívnym príkazom matky prispôsobovala,

pretože kontakt s vnúčatami bol pre ňu dôležitejší. Od júla 2021 sa s vnučkami nestretla ani jediný
krát, a to opätovne v dôsledku ľubovôle matky. Neraz sa stalo, že sa jej matka dehonestujúco smiala,
nepreukazovala ani len minimálnu úctu ako k staršej osobe. Do dnešného dňa, napriek tomu, že bol
neodkladným opatrením upravený minimálny rámec jej kontaktu s vnúčatami, matka maloleté deti na
styk neprinesie, má dojem, že sa zatajuje, nereaguje ani na zvonenie zvončeka bytového domu a

ani na privolanie policajnej hliadky a svoje vnúčatá nemôže vôbec vídať. Od júla 2021 svoje vnúčatá
ani len nezazrela. S prihliadnutím na zistenia, o ktorých v priebehu konania nadobudla vedomosť,
má vážne obavy o priaznivý a harmonický vývoj maloletých detí. V tejto súvislosti ide konkrétne o
predloženú správu Základnej školy v F. č. 082/2022/001 zo dňa 24. 03. 2022 a jej príloh vypracovanej
riaditeľkou školy G. J. I., vo vzťahu k obsahu ktorých považuje za potrebné uviesť, že maloletá B.,

napriek tomu, že sa nestretáva ani s ňou a ani s otcom, má prejavy disharmonického vývoja, ktorý
je identifikovateľný z psychického stavu maloletej B., ktorý nepochybne súvisí s jej fyzickými prejavmi
ako sú bolesť hlavy a bolesť bruška. Uznesením Úradu inšpekčnej služby, útvaru inšpekcie, odboru
inšpekčnejslužbyStredvBanskejBystrici,ČVS:UJS-365/0-OISS-2020zodňa19.11.2021,ktorétrestné
konanie je vedené za prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa ustanovenia § 349 Trestného

zákona, v ktorom má matka procesné postavenie obvinenej, nakoľko dlhodobo marí jej stretnutia s
maloletými deťmi, boli na vyšetrenie duševného stavu matky maloletých detí pribraté znalkyne, pani
MUDr. Zuzana Kašparová, znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a pani
Mgr. Vladimíra Čekelová, znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých.
Matka sa na vyšetrenie k vyššie menovaným znalkyniam dlhšiu dobu odmieta dostaviť a vyhýba sa

mu pod rôznymi zámienkami, pričom dňa 22.03.2022 musela byť matka predvedená na Obvodné
oddelenie Policajného zboru v Štúrove, pretože sa odmietala dostaviť na vyšetrenie k znalkyniam a
nespolupracovala ani po predvedení. Znalkyňa MUDr. Zuzana Kašparová adresovala orgánu činnému
v trestnom konaní oznámenie zo dňa 26.03.2022, v ktorom uviedla, že u matky maloletých detí sa môže
jednať o vážnejšiu duševnú poruchu. Matka znalkyniam uvádzala, že si neprebrala predvolanie, pričom

znalkyňa v podanom oznámení uviedla, že je preukázané, že si matka takéto predvolanie prebrala
ešte dňa 07.02.2022, pričom sa jej dotklo, že bola predvolaná na vyšetrenie. Dňa 22.03.2022 sa matka
so znalkyňami dohodla, že jej predvolanie bude doručené na adresu H. XX, F., pričom prisľúbila, že
sa dostaví na vyšetrenie k znalkyniam do Banskej Bystrice. Do dnešného dňa nemá vedomosť o
tom, že by bol vyhotovený znalecký posudok, čoho príčinou bude s najväčšou pravdepodobnosťou

nerešpektovanie povinností matky detí absolvovať vyšetrenie u znalkýň. V tejto súvislosti adresovala
súdu prvej inštancie návrh na doplnenie dokazovania, aby si súd vyžiadal od Úradu inšpekčnej
služby v Banskej Bystrici správu o aktuálnom stave vyšetrenia duševného stavu matky, alternatívne
znaleckého posudku, ak medzičasom došlo k jeho vyhotoveniu. V nadväznosti na vyššie uvedené
poukázala na súvislosť so zdravotnými prejavmi maloletej B. na nasledujúci deň po tom, ako bola matka

pre nespoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní predvedená pred znalkyne, t. j. matka bola
predvedená dňa 22.03.2022 a už dňa 23.03.2022 sa u maloletej B. podľa správ zo základnej školy
prejavili ťažkosti, ktoré podľa všetkého súvisia s matkou a jej prejavmi v domácnosti, v ktorej býva
s maloletým deťmi. Je vysoko pravdepodobné, že matka sa k maloletým deťom nespráva vhodne,na maloleté deti nevhodne vplýva psychicky, nie je vylúčené, že deti, najmä maloletú B., zaťažuje
aktuálnou situáciou, konfliktom, ktorý vníma ona, a negatívnymi emóciami, ktoré prechováva nielen
voči nej, ale aj voči otcovi maloletých detí. Z hľadiska súčasných prejavov fyzického a psychického

zdravia maloletých detí, najmä maloletej B., je zrejmé, že deti sú vychovávané v nevhodnom prostredí
a je nevyhnutné bezodkladne vykonať opatrenia, aby sa zamedzilo dlhšie trvajúcemu nevhodnému
výchovnémuvplyvuaprostrediumaloletýchdetí,ktoréprežívajúvdomácnostimatky.Uviedla,žejedinou
osobou, ktorá má možnosť akokoľvek výchovne a emocionálne vplývať na maloleté deti, je ich matka.
Matka sa voči maloletej B. nesprávala vhodne ani v období, kedy ešte žila s otcom maloletých detí

v spoločnej domácnosti, kedy v dôsledku nekontrolovateľných výbuchov hnevu strhla z maloletej B.
oblečenie. Plynutím času je zrejmé, že tieto prejavy správania môžu mať základ v duševnej poruche,
o ktorej sa zmienila vyššie uvedená znalkyňa, a na ktorú upozornila aj znalkyňa Mgr. Elena Fortis v
rámci vyšetrenia matky v znaleckom posudku, ktorý bol vypracovaný v nadväznosti na obvinenia otca
maloletých detí ich matkou, že by mal sexuálne zneužívať maloletú B., ktoré bolo jej snahou uškodiť
otcovi detí a dosiahnuť jeho zákaz styku s deťmi. S poukazom na problémy B. má obavu, ako sa

matka môže voči maloletým deťom správať v domácom prostredí. Vzhľadom ku skutočnosti, že sa s
maloletýmideťminemôžestýkaťodjúla2021,odkedyjejmatkazamedzujevkontaktesdeťmi,arovnako
zamedzuje v kontakte otca s deťmi, jedinou osobou, ktorá môže nevhodne vplývať na deti je matka,
prípadne jej rodina. U matky ide o dlhodobú snahu destabilizovať jej vzťah s maloletými deťmi, na ktorú
skutočnosť upozornila už pri iniciovaní svojho návrhu na začatie konania, pričom konanie matky má

stúpajúcu tendenciu, ktorá sa aktuálne prejavuje už aj na psychickom vývoji maloletej B.. Aktuálne má
strach o svoje vnúčatá a je toho názoru, že je na zváženie iniciovanie ex offo konania vo veci zmeny
zverenia maloletých detí, vzhľadom ku skutočnosti, že maloleté deti nie sú vychovávané v pokojnom
a harmonickom prostredí. V tejto súvislosti poukázala na bod 24 napadnutého rozsudku, v ktorom súd
sám uviedol, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam, a pokiaľ by nebol rodič, ktorému

je dieťa zverené do starostlivosti, schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove
dieťaťa v určenom rozsahu, potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča.
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, maloleté deti boli rozhodnutím súdu zverené matke, pričom
matka zamedzuje v akomkoľvek kontakte maloletých detí s ich otcom a rovnako aj s ňou bez racionálnej
príčiny. Je zrejmé, že nie je schopná maloletým deťom vytvoriť podmienky k tomu, aby došlo k faktickej

realizácii ich práva na kontakt so svojou rodinou v dôsledku subjektívnych emócií ich matky, ktorá týmto
spôsobom maloletým deťom predkladá nesprávne a nevhodné vzorce správania sa. Z vykonaného
dokazovania navyše vyplýva, že matka nie je ochotná urobiť nič pre to, aby ich vzťahy s maloletými
deťmi boli na bežnej úrovni a nedokáže sa odosobniť od svojich negatívnych nastavení a uprednostniť
záujmy maloletých detí. Matka v dôsledku svojich osobných predpokladov nedokáže maloletým deťom

zabezpečiť prostredie vhodné pre ich riadnu a predovšetkým harmonickú výchovu. Doposiaľ bol jej styk
s vnúčatkami upravený neodkladným opatrením v rozsahu troch hodín každý piatok párneho týždňa.
Uvedený spôsob úpravy rozsahu ich kontaktu mal zabezpečiť minimálny rámec ich kontaktu v záujme
udržiavania ich citových väzieb s maloletými deťmi, aby nedošlo k citovému odcudzeniu. Napriek tomu,
že výroková časť napadnutého rozsudku je totožná s úpravou, ktorá sa uplatňovala ako dočasná na čas

do právoplatného skončenia konania, doposiaľ v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia, je nutné
uviesť, že úprava styku meritórnym rozhodnutím nie je dostatočná. Ako stará matka maloletých detí sa
chce riadne stretávať so svojimi vnúčatami, tráviť s nimi čas, vziať ich na výlety, chce im splniť priania,
ako napríklad im ukázať svoje bývanie a všetky veci, ktoré u nej majú pripravené, a na ktoré sú dlho
zvedavé, rovnako im chce upiecť tortu, pripraviť pre ne vianočný či iný prázdninový program. Rada by

bola, aby jej vnúčatá mohli u nej stráviť aj večer s prespaním, kedy by si urobili spoločný program. V
zmysle napadnutého rozsudku, ale uvedené nebude možné nikdy zrealizovať, keďže je určené, že styk
sa v zmysle prvého výroku môže realizovať len v meste F. a len v rozsahu troch hodín. Doposiaľ matka
maloletých detí argumentuje svojou dochádzkou v zamestnaní, pričom v čase prázdnin by mohla byť
nápomocná a zabezpečiť svojim vnúčatám program, čím by matke, napriek jej osobným negatívnym

nastaveniam, mohla pomôcť a jej a aj maloletým deťom by to urobilo nesmiernu radosť, pretože by mohli
prežiť pekné chvíle, na ktoré by mali krásne spomienky. Aj s poukazom na tieto okolnosti v rámci svojho
návrhu žiadala upraviť styk s maloletými deťmi každý párny týždeň od piatka od 15:00 hod. do soboty do
10:00 hod., a to nielen v meste F. a rovnako aj v čase letných prázdnin a vianočných sviatkov, pretože z
doterajšieho konania a prístupu matky je zrejmé, že jej sama neumožní vidieť sa s vnučkami nad rámec

troch hodín, resp. nad rámec styku upraveného súdnym rozhodnutím.
Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že upraví jej styk s
maloletými deťmi tak, že je oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň od piatku od
15:00 hod. do soboty nasledujúceho dňa do 10:00 hod. bez prítomnosti matky maloletých detí, v časeletných prázdnin od 01.07. od 10:00 hod. do 07.07. do 17:00 hod., od 23.07. od 10:00 hod. do 01.08.
do 17:00 hod. a každý rok dňa 27.12. od 10:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky tak, že si
ich prevezme v mieste ich bydliska spred bytu matky a v určenom čase a po skončení styku maloleté

deti vráti späť matke v mieste ich bydliska. Matka je povinná maloleté deti na styk s ňou riadne a včas
pripraviť, na určenom mieste a v určenom čase jej ich odovzdať a stará matka je povinná maloleté deti
matke na určenom mieste a v určenom čase vrátiť.

10. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné. Matka jeho

maloletých detí nerešpektuje a neakceptuje jeho úlohu otca v životoch ich detí a nie je ochotná
akceptovať ani prítomnosť a kontakt žiadneho jeho príbuzného s deťmi, a teda ani jeho matky, ktorá
je starou matkou maloletých delí. V zmysle podaného odvolania matky je zrejmé, že kontakt detí so
starou matkou, ktorú jeho deti od malička milovali a trávili s ňou čas, považuje matka za poškodzujúci
záujmy detí. Z tvrdení matky v podanom odvolaní je podľa neho nutné konštatovať, že zistenia znalkyne
MUDr. Zuzany Kašparovej v oznámení zo dňa 26. 03. 2022, ktoré bolo vypracované pre účely trestného

konania vedeného na Úrade inšpekčnej služby Stred pod ČVS: UISS-365/0-OISS-2020 sú relevantné
a korešpondujú s jej predbežnými zisteniami, že sa u matky môže jednať o vážnejšiu duševnú poruchu,
pod vplyvom ktorej robí prieťahy, odmieta vyšetrenia, obviňuje okolie z manipulácií a z toho, že podľa
nej konajú v jej neprospech. Znalkyňou bolo predbežne zistené, že matka je presvedčená, že je v práve,
že predložila dostatok dôkazov, že protistrana klame a podobne. Obsah podaného odvolania matky je

v súlade so zisteniami znalkyne, nakoľko matka spochybňuje nestrannosť súdu a má za to, že koná
v jej neprospech, a to napriek vykonanému dokazovaniu. Z obsahu odvolania matky je evidentné jej
presvedčenie, podľa ktorého súd neprimeraným spôsobom obhajuje záujmy starej matky, hoci bolo
vykonaným dokazovaním preukázané, že maloleté deti mali so starou matky vytvorený veľmi vrúcny
vzťah a vytvorené citové väzby sa matka snaží svojím konaním a svojím presvedčením destabilizovať,

snažísaoichdeštrukciu.Jejúmyselnapokonvyplynulajzosprávypsychologičky,ktorámalaodsledovať
interakciu medzi maloletými deťmi a ich starou matkou, pričom matka mala opakované tendencie toto
stretnutie narúšať, a to najmä pozitívne okamihy medzi maloletými deťmi a ich starou matkou. Uviedol,
že matka síce deklaruje, že právny režim jeho styku s deťmi by mal byť dostačujúci aj pre kontakt starej
matky s vnúčatami, avšak na druhej strane, je evidentné, že matka si neuvedomuje alebo nie dostatočne

zvážila argumentáciu v podanom odvolaní, keďže do dnešného dňa sabotuje jeho stretnutia s deťmi
a na dopyty príslušných orgánov nereaguje. Aj toto bolo dôsledkom jej predvedenia pred znalkyne.
Matka sa aktuálne snaží „skrývať“ za pracovné povinnosti, avšak v konaní bolo preukázané a to aj v
súslednosti všetkých vykonaných dôkazov, že je v jej možnostiach zabezpečiť si všetky podmienky k
tomu, aby sa stretnutia detí s ním a rovnako aj s ich starou matkou dali zrealizovať. Do dnešného dňa

matka nepodporuje stretávanie sa maloletých delí s ním a toto dlhodobé konanie matky si vyžiadalo
potrebu úpravy styku starej matky s vnúčatami súdnym rozhodnutím. Pokiaľ by matka nielen svojím
konaním, ale aj svojim vnútorným presvedčením podporovala jeho rolu otca v životoch maloletých detí,
z ktorých ale ani jeden predpoklad nespĺňa, bolo by možné v ideálnom prípade uvažovať o tom, že
ich deti by sa so svojou starou mamou mohli stretávať v rámci jeho úpravy styku. Uvedené ale nie je

možné, vzhľadom k vyššie uvedenému. K tvrdeniam matky ohľadne zlepšenia zdravotného stavu detí a
ich prospechu údajne od obdobia, odkedy sa nestretávajú s ním a ani s ich starou matkou, je potrebné
uviesť, že v období, v ktorom boli žiadané správy zo základnej školy sa s deťmi nemohli vidieť, a to
ani on a ani ich stará matka a jedinou osobou, ktorá mala možnosť vplývať na emocionálny a fyzický
stav maloletých detí bola ich matka a jej rodina. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ sa stav maloletých

detí stabilizoval, resp. sa zlepšil prospech maloletej B., je tomu tak v dôsledku toho, že matka ignoruje
všetky povinnosti, všetky rozhodnutia a maloleté deti izoluje od rodiny, pričom veci prebiehajú v zmysle
jej priania, v dôsledku čoho sa zrejme matka upokojila, t. j. úplná izolácia detí od ich otca a rovnako aj
od jeho rodiny, voči ktorým matka prechováva negatívne emócie a tieto prenáša na maloleté detí. Pokiaľ
mali maloleté deti akékoľvek problémy v zmysle správ zo základnej školy, tieto prejavy nepochybne

súviseli s výchovou a prostredím v domácnosti ich matky a jej rodiny, ktoré v zmysle prejavov maloletých
detí museli byť enormne stresované. Vzhľadom na konanie matky, má obavy o správanie matky voči
deťom v zmysle zabezpečených správ zo základnej školy, z ktorého dôvodu sa opakovane obrátil so
žiadosťou o pomoc aj na orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, nakoľko mal obavu o
priaznivý vývoj a zdravie svojich detí. Z obsahu podaného odvolania matky je tiež zrejmé, že si závery

zabezpečenýchsprávzozákladnejškolymaloletejB.vysvetľuje„vosvojomvýklade“,hociznichvyplýva,
že prejavy maloletých detí, resp. ich zdravotné ťažkosti, minimálne B., súvisia s matkou, s jej prejavmi
v domácnosti, pričom je zrejmé, že matka na deti vplýva nevhodne aj psychicky a nie je vylúčené, že
najmä B. zaťažovala v období jej prejavov zdravotných ťažkostí aktuálnou situáciou a konfliktom, ktorýona vníma negatívne a prechováva nielen voči nemu, ale aj starej matke detí neprimerane negatívne
emócie. Stará matka sa s maloletými deťmi nemôže stretávať od júla 2021, odkedy jej v tom matka
bráni. Je mu ľúto, že situácia dospela do štádia, kedy matka bráni v akomkoľvek kontakte s deťmi,

pričom v zmysle odporúčaní tak on sám, ako aj stará matka, postupovali tak, že pokiaľ matka neumožnila
bez náležitého a odôvodneného ospravedlnenia stretnutie s deťmi, v zmysle odporúčaní sociálneho
pracovníka, toto jej konanie oznámi polícií. Z počtu oznámení je zrejmé, že matka im kontakt s deťmi
vôbec neumožňuje, pričom uvádza, že sa ju snažia kriminalizovať, čo sa nezakladá na pravde. Poukázal
na to, že stará matka sa s deťmi nemôže stretnúť od júla 2021, pričom v rámci prejavov správania

bola, žiaľ, svedkom manipulácie maloletej B. matkou, a pokiaľ matka uvádza, že deti majú voči starej
matke odpor, je tomu tak v dôsledku manipulácie matky a neustáleho predkladania negatívnych vzorcov
správania sa maloletým deťom v zmysle aktuálnych nastavení ich matky. Kým sa maloleté deti so
starou matkou stretávali, prechovávali voči nej pozitívne emócie, dokonca matku posielali preč, pretože
chceli byť so starou matkou samé, zhotovovali jej darčeky, čo je tiež prejavom pozitívnych emócií,
zvedavo od svojej starej matky zisťovali, kde a ako býva a chceli s ňou tráviť viacej času, než ktorý

bol vymedzený neodkladným opatrením. Matka deťom neumožnila stráviť so starou matkou ani len
jeden deň počas vianočného obdobia. Zvedavosť maloletých detí ohľadne bývania starej matky je len
prirodzeným prejavom, že maloleté detí potrebujú sýtiť aj svoje potreby týkajúce sa príbuzných a najmä
starej matky, ktorá ich zbožňuje, a kým sa stretnutia realizovali, bolo zrejmé, že maloleté deti voči nej
prechovávali rovnaké emócie, a nie strach či dokonca odpor, ako sa matka snaží prezentovať v obsahu

svojho odvolania. Osobnostné predpoklady matky sú natoľko negatívne a nevraživé, že považuje zákaz
styku so starou matkou za ochranu maloletých detí, čo je v absolútnom rozpore s najlepším záujmom
maloletýchdetí.Pokiaľsúmaloletédetivychovávanévprostredíarodičom,ktorýniejeschopnývzmysle
svojich osobných predpokladov uprednostniť záujmy maloletých detí, je na zváženie zmena výchovného
prostredia maloletých detí, ktoré by mali byť vychovávané v takom prostredí a tým rodičom, u ktorého

sú lepšie predpoklady na priaznivý a harmonický vývoj maloletých detí a ktorý je schopný podporovať
maloleté deti v stretávaní sa s rodičom, v ktorého osobnej starostlivosti sa nenachádzajú a rovnako aj s
príbuznými. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť.

11. Stará matka vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedla, že ho považuje za nedôvodné, pričom vzhľadom
na návrh matky, ktorá sa formou neodkladného opatrenia domáha zákazu jej styku s vnúčatami, je
zrejmé, že úmyslom matky je destabilizovat' jej vzťah s vnučkami a úplne ju vylúčiť z ich života. Konanie
matky je dlhodobo iracionálne a v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí, ktoré majú právo na
kontakt so svojou blízkou rodinou a príbuznými. O svoje vnučky sa s láskou starala od ich narodenia, a

to aj v čase ich choroby, pričom po konaní ich matky, ktorá jej bránila v kontakte, a ktorý kontakt sa na
krátku dobu obnovil po intervencii cestou súdneho rozhodnutia a nutnosti iniciovania konania o výkon
rozhodnutia o úprave styku s maloletými deťmi, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod
sp.zn. 7Em/l/2019, v ktorom bolo preukázané, že matka nerešpektovala vykonateľné súdne rozhodnutie
a bez ospravedlniteľného dôvodu jej neumožňovala ani len minimálny rozsah kontaktu s maloletými

deťmi, za čo jej bola uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 7Em/1/2019-971 zo dňa 27.
05. 2022 uložená opakovaná pokuta vo výške 300,- Eur. So svojimi vnúčatami sa jej podarilo obnoviť
veľmi vrúcny vzťah, pričom počas krátkeho rozsahu ich kontaktu sa na stretnutie nesmierne tešili. K
opätovnej eliminácii ich kontaktu došlo od júla 2021, odkedy vnučky nemôže vidieť vôbec v dôsledku
konania ich matky, ktorá aktuálne nespolupracuje so žiadnym orgánom a ani s policajnou hliadkou,

ktorú na odporúčanie kolízneho opatrovníka privolá v prípade, ak matka nereaguje ani na zvonenie,
ani telefonát a účasť na stretnutí žiadnym relevantným spôsobom neospravedlní. Konanie matky, ktorá
vlastným deťom neumožňuje budovať a rozvíjať vzťahy so svojimi príbuznými bez racionálneho dôvodu,
je poľutovania hodné a aktuálne matka nie je ochotná akceptovať žiadne zo súdnych rozhodnutí. V
minulosti na krátku dobu akceptovala neodkladné opatrenie, ktorým bol upravený jej styk s vnučkami,

avšak konanie matky má stúpajúcu tendenciu. Z uvedeného je zrejmé, že bez ingerencie súdnej moci a
príslušných orgánov by sa s vnučkami nemohla vídať vôbec, pretože rovnako matka koná aj vo vzťahu
k jej synovi, k otcovi maloletých detí, hoci v podanom odvolaní matka považuje za dostačujúci rozsah
kontaktu otca s maloletými deťmi, ktorý sa rovnako ako v jej prípade nerealizuje v dôsledku marenia
stretnutí matkou maloletých detí. K argumentácii matky ohľadne stavu maloletých detí od eliminácie

kontaktu detí s ňou a s ich otcom považuje za potrebné uviesť, že zo správ zo základnej školy v F., ktorej
žiačkou je aj maloletá B., vyplýva, že maloletá B. má problémy evidentne psychosomatického pôvodu
od jesene 2021, v ktorom období sa s maloletými deťmi nestretla. S prihliadnutím na zistenia, o ktorých
v priebehu konania nadobudla vedomosť, má vážne obavy o priaznivý a harmonický vývoj maloletýchdetí. V tejto súvislosti ide konkrétne o predloženú správu Základnej školy v F. č. 082/2022/001 zo dňa
24. 03. 2022 a jej prílohy, vypracovanú riaditeľkou školy G. J. I., vo vzťahu k obsahu ktorých považuje
za potrebné uviesť, že maloletá B., napriek tomu, že sa nestretáva ani s ňou, ani s otcom, má prejavy

disharmonického vývoja, ktorý je identifikovateľný z psychického stavu maloletej B., ktorý nepochybne
súvisí s jej fyzickými prejavmi ako sú bolesť hlavy a bolesť bruška. Súdu adresovala návrh na doplnenie
dokazovania, aby si súd vyžiadal od Úradu inšpekčnej služby v Banskej Bystrici správu o aktuálnom
stave vyšetrenia duševného stavu matky alternatívne znaleckého posudku, ak medzičasom došlo k jeho
vyhotoveniu. Poukázala na súvislosť so zdravotnými prejavmi maloletej B. na nasledujúci deň po tom,

ako bola matka pre nespoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní predvedená pred znalkyne, t. j.
matka bola predvedená dňa 22.03.2022 a už dňa 23.03.2022 sa u maloletej B. podľa správ zo základnej
školy prejavili ťažkosti, ktoré podľa všetkého súvisia s matkou a jej prejavmi v domácnosti, v ktorej
býva s maloletým deťmi. Je vysoko pravdepodobné, že matka sa k maloletým deťom nespráva vhodne,
na maloleté deti nevhodne vplýva psychicky, nie je vylúčené, že deti, najmä maloletú B., zaťažuje
aktuálnou situáciou, konfliktom, ktorý vníma ona a negatívnymi emóciami, ktoré prechováva nielen voči

jej, ale aj voči otcovi maloletých detí. Z hľadiska súčasných prejavov fyzického a psychického zdravia
maloletých detí, najmä maloletej B., je zrejmé, že maloleté deti sú vychovávané v nevhodnom prostredí
a je nevyhnutné bezodkladne vykonať opatrenia, aby sa zamedzilo dlhšie trvajúcemu nevhodnému
výchovnému vplyvu a prostrediu maloletých detí, ktoré prežívajú v domácnosti matky. Jedinou osobou,
ktorámámožnosťakokoľvekvýchovneaemocionálnevplývaťnamaloletédetijeichmatka.Spoukazom

na problémy B. má obavu, ako sa matka správa voči maloletým deťom v domácom prostredí. Pokiaľ by
jejvnúčatápociťovaliakékoľveknegatívneemócie,jetomutaknapodnetbaažnegatívneovplyvňovanie
matkou, resp. výchovným prostredím, v ktorom sa aktuálne nachádzajú. Matka deťom bráni vytvoriť si
vlastný názor a vlastný obraz o nej a rovnako aj o ich otcovi. Z uvedeného je zrejmý dlhodobý príklad
a vzorce správania, ktoré sú jej vnúčatám predkladané ich matkou. Namiesto toho, aby sa radostne

zvítali a pozdravili, matka reagovala maximálne nevhodne a necitlivo, a to nielen vo vzťahu k nej, ako
k osobe vyššieho veku, ale vo vzťahu k deťom. Matka naposledy pozitívne reagovala až po uložení
pokuty zo strany súdu pre nerešpektovanie súdneho rozhodnutia, z čoho vyplynulo, že nie je ochotná
dobrovoľne plniť povinnosti uložené jej súdnym rozhodnutím a od tohto obdobia sa jej konanie stupňuje,
pričom sa domnieva, že je tomu tak v dôsledku pasivity príslušných orgánov. Je toho názoru, že situácia

je naliehavá najmä v dôsledku veku, v ktorom sa nachádza maloletá C. a maloletá B., nakoľko sú ešte
formovateľné a nie sú natoľko ovplyvniteľné ich matkou, pretože svoj názor ešte nadobúdajú na základe
prežitých skúseností a emócií, ktoré pociťovali pri tej ktorej skúsenosti.

12. Matka vo vyjadrení k odvolaniu starej matky uviedla, že zotrváva v celom rozsahu na svojom

písomnom vyjadrení. K stanovisku kolízneho opatrovníka uviedla, že nejde o vyjadrenie v záujme
maloletých detí, ale vyjadrenie k záujmom nerodiča maloletých detí. Konanie starej matky dospelo do
štádia, že deti samé prišli k záveru, že stará matka v súčinnosti so svojím synom - otcom maloletých detí
sústavne vytvára atmosféru konfrontácie, čo deťom objektívne neprospieva. Bola to predovšetkým stará
matka zo strany otca maloletých detí, ktorá spôsobila rozhodnou mierou, že bolo potrebné manželstvo

rozviesť.

13. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu starej matky uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia na
pojednávaní vo veci samej a navrhuje odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť v
plnom rozsahu.

14. Otec vo vyjadrení k odvolaniu starej matky a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že
matka maloletých detí nerešpektuje a neakceptuje jeho úlohu otca v životoch ich detí a nie je ochotná
akceptovať ani prítomnosť a kontakt žiadneho jeho príbuzného s deťmi, a teda ani jeho matky. Aktuálne
sa matka zatajuje, odstránila si zo zvončeka bytového domu, v ktorom s deťmi býva, aj meno a

priezvisko, stará matka sa nemôže s matkou ani len telefonicky skontaktovať, pretože je matkou
telefonicky blokovaná, matka so starou matkou nekomunikuje ohľadne maloletých detí a stará matka
nemá vôbec žiadnu informáciu a ani vedomosť o tom, kde sa deti aktuálne nachádzajú. S prihliadnutím
na súčasnú situáciu je zrejmé, že konanie matky má stúpajúcu tendenciu a kontakt starej matky s
vnučkami bezdôvodne neumožňovala ani v rozhodnom období, ktoré bolo predmetom dokazovania na

súde. Matka bezdôvodne marí styk niekoľko mesiacov, pričom odmieta komunikovať nielen s ním, ale
aj s pracovníkmi kurately a pracovníkmi Centra pre deti a rodiny v Štúrove, kde by mala deti priviesť na
styk s ním. Aj s poukazom na tieto skutočnosti považuje vyjadrenie kolízneho opatrovníka, že by mala
byť matka prítomná pri styku s maloletými deťmi v období prvých šiestich mesiacov, za nevhodné, ba ažškodiace kontaktu maloletých detí s ich starou matkou. Osobnostné negatíva matky voči starej matke
sú aktuálne natoľko intenzívne, že nie je schopná psychicky maloleté deti pripraviť na stretnutie, a nieto
ešte zrealizovať takéto stretnutia za svojej prítomnosti. Je toho názoru, že je v záujme maloletých detí

upraviť styk so starou matkou bez prítomnosti matky, a to aj bez prechodného obdobia.

15. O odvolaniach matky a starej matky maloletých detí rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom č.
k. 9CoP/55/2022-933 zo dňa 23.03.2023 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a upravil styk
maloletých detí so starou matkou každý nepárny týždeň v piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod. v meste

F. za prítomnosti matky maloletých detí a s vylúčením ostatných rodinných príslušníkov pri styku, a to
po dobu troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku tak, že si ich prevezme v mieste ich bydliska spred
bytu matky a v určenom čase a po skončení styku maloleté deti vráti späť matke v mieste ich bydliska.
Po uplynutí tejto doby upravil styk starej matky s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v piatok od
15:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky maloletých detí a ostatných rodinných príslušníkov pri
styku tak, že stará matka si ich prevezme v mieste ich bydliska spred bytu matky a v určenom čase a po

skončení styku maloleté deti vráti späť matke v mieste ich bydliska. Matke uložil povinnosť maloleté deti
na styk so starou matkou riadne a včas pripraviť, na určenom mieste a v určenom čase jej ich odovzdať a
starej matke uložil povinnosť maloleté deti matke na určenom mieste a v určenom čase vrátiť. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

16. Proti tomuto rozsudku Krajského súdu v Nitre podala stará matka dovolanie na Najvyšší súd
Slovenskej republiky, ktorý uznesením č. k. 1CdoR/9/2023-1000 zo dňa 27.02.2024 rozsudok Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 9CoP/55/2022 zo dňa 23.03.2023 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
pretože ak sa chce odvolací súd odchýliť od skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie na
základe dokazovania výsluchom svedkov, musí tieto dôkazy vykonané predtým bezprostredne súdom

prvej inštancie opakovať. Odvolací súd nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej
inštancie, odlišne posúdiť skutkový stav prejednávanej veci. Z hľadiska skutkového stavu možno uviesť,
že ak odvolací súd vychádza z iných skutkových záverov ako súd prvej inštancie, musí jeho rozhodnutiu
predchádzať pojednávanie, na ktorom sa zopakujú dôkazy alebo sa dokazovanie doplní vykonaním
ďalších dôkazov. Dovolací súd uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou odvolacieho súdu opätovne vec

prejednaťarozhodnúťopodanýchodvolaniach.Vnovomrozhodnutírozhodnesúdotrováchpôvodného
konania a tiež dovolacieho konania.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolania podali včas
oprávnené osoby (§ 359 a § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok – ďalej len

„CSP“a§7ods.1CMP)protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémujetentoopravnýprostriedok
prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 363
CSP) a že odvolateľky použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62
ods. 1 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že

je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 CSP).

18. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu navrhovateľky – starej
matky maloletých detí na úpravu jej styku s maloletými deťmi, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol

rozsudkom označeným v záhlaví.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorý upravil styk navrhovateľky s maloletými deťmi na každý párny týždeň v piatok od 15:00 hod.
do 18:00 hod. v meste F. za prítomnosti matky maloletých detí, a to po dobu troch mesiacov od
právoplatnosti rozsudku a po uplynutí tejto doby na každý párny týždeň v piatok od 15:00 hod. do 18:00

hod. bez prítomnosti matky maloletých detí.

19. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilitaprostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na
zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa
použijú primerane.

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;

iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

20. Vyššie citované zákonné ustanovenie (§ 25 ods. 5 Zákona o rodine) umožňuje súdu upraviť styk
maloletých detí s blízkymi osobami za splnenia dvoch podmienok, a to vtedy, ak je preukázané, že takáto

úprava bude v záujme maloletých detí a zároveň si to vyžadujú pomery v rodine. Pri rozhodovaní o
rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletých detí, t. j. ich vek, zdravotný stav, vzťah
k danej blízkej osobe, ktorá ich nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako
aj okolnosti na strane rodičov, blízkych osôb a pod., t. j. ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické
možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom detí a príbuzného a podobne.

21. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

22. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel

a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka

konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

23. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia

(§ 220 ods. 2 CSP), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky
a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka konania) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápu aj

z hľadiska práv účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a tieto
ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosťč. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé
a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa
povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci.

Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka
konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti
Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a

rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03).
Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a
obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie
sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj
rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí
1997-VIII).

24. Porovnávajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie s vyššie uvedenými
kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Súd prvej inštancie opisuje obsah
vyjadrení účastníkov konania na pojednávaní, rozhodnutia súdov v konaniach vedených pod sp. zn.
7P/346/2017 a 7P/9/2018, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo šetrenia

pomerov, správy z poradensko – psychologického procesu na Referáte poradensko – psychologických
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky a teoretické východiská pre rozhodovanie
o styku starej matky s maloletými deťmi, avšak nevysvetľuje ich vyhodnotenie v súvislosti s naplnením
podmienok pre úpravu styku starej matky s maloletými deťmi podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine,
vsúvislostisčímrozsudoksúduprvejinštancienenapĺňapožiadavkupreskúmateľnostiapresvedčivosti.

Odôvodnenie rozhodnutia má mať logickú nadväznosť medzi skutkovými zisteniami zistenými v procese
dokazovania, úvahami súdu o hodnotení dôkazov a jeho právnymi závermi. Z odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu
relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k takému spôsobu rozhodnutia
v súdenej veci, keď odôvodnenie jeho rozsudku je nedostatočné, preto je potrebné prijať záver, že takéto

rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

25. Pri rozhodovaní o úprave styku navrhovateľky s maloletými deťmi súd prvej inštancie konštatoval,
že matka nie je ochotná urobiť nič pre to, aby vzťahy medzi maloletými deťmi a starou matkou boli na
bežnej úrovni, k starej matke a k otcovi maloletých detí má nevraživý postoj a vzťahy medzi matkou

a starou matkou sú konfliktné a poznačené prejavmi vzájomných negatívnych postojov. Napriek tomuto
konštatovaniusúdupravilstykstarejmatkysmaloletýmideťmivprítomnostimatkymaloletýchdetípočas
prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý párny týždeň v piatok od 15:00 hod. do 18:00
hod. v meste F., bez bližšieho, riadneho a zrozumiteľného zdôvodnenia takéhoto rozhodnutia, naviac
ak uvádzal, že styk starej matky s maloletými deťmi prebiehal bezproblémovo, vytvoril sa medzi nimi

citový vzťah a maloleté deti sa na styk so starou matkou tešili, hoci ďalej uvádzal, že styk starej matky
s maloletými deťmi sa takmer rok nerealizoval, pretože matka nerešpektovala právoplatné a vykonateľné
súdne rozhodnutie (uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č.k. 18P/56/2019 - 81 zo dňa 15.05.2019 v
spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 8CoP/37/2019 - 126 zo dňa 05.09.2019, ktorým bolo
nariadené neodkladné opatrenie o dočasnej úprave styku starej matky s maloletými deťmi v prítomnosti

matky).
Súdprvejinštanciesažiadnymspôsobomnevysporiadalstým,čisastykstarejmatkysmaloletýmideťmi
realizoval v rozsahu nariadenom neodkladným opatrením za účasti matky maloletých detí (za obdobie
od nariadenia neodkladného opatrenia až do času, kedy sa realizovať prestal), za akých okolností, v akejatmosfére prebiehal, prípadne, či k styku v stanovenom rozsahu nedochádzalo a z akých dôvodov,
pričom tieto okolnosti a zistenia mal premietnuť do svojho rozhodnutia a vyhodnotiť. V rozhodnutí súdu
prvej inštancie absentuje akékoľvek zhodnotenie takmer ročného prerušenia styku maloletých detí so

starou matkou a jeho následky na ich vzájomný vzťah a dynamiku rodinných väzieb. V prejednávanej
veci tak nemožno vyvodiť, že by súd prvej inštancie posudzoval vec dôsledne, sústredene a dostatočne
odôvodnil svoje rozhodnutie.

26. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie konštatuje aj nesprávne právne

posúdenie veci a aj v súvislosti s tým nedostatočne zistený skutočný stav veci (§ 35 CMP). Súd prvej
inštancie o styku starej matky s maloletými deťmi nerozhodol na základe aktuálne zisteného skutočného
stavu v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP), ale styk do budúcna v horizonte niekoľkých
mesiacov upravil inak, a to bez prítomnosti matky. Rozhodnutie o styku v dvoch odlišných úpravách
(počas prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku za prítomnosti matky maloletých detí a po
uplynutítohtoobdobiabezprítomnostimatkymaloletýchdetí)jezaloženénainom(ibapredpokladanom)

skutkovom základe. Súd prvej inštancie teda v tomto prípade pri odstupňovaní styku dobou troch
mesiacov od právoplatnosti rozsudku (za prítomnosti matky maloletých detí) do budúcna, po uplynutí
tohto obdobia (bez prítomnosti matky maloletých detí) zohľadňoval domnelé skutkové okolnosti dôvodné
prerozhodnutiestykustarejmatkysmaloletýmideťmipredpokladajúcezmenupomerov,ktorámánastať
v budúcnosti. K odlišnej úprave styku starej matky s maloletými deťmi po uplynutí troch mesiacov od

právoplatnosti rozsudku, ako tomu je po dobu troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, dospel súd
prvej inštancie bez toho, aby bolo možné vyhodnotiť, či došlo k zmene pomerov oproti tým, z ktorých
vychádzal pri prvotnej úprave styku, ktorý postup nemožno považovať za správny a súladný so zákonom
stanovujúcim ako podmienku rozhodnutia poznanie aktuálneho skutočného stavu veci.

27. V súhrne sa vzhľadom na uvádzané vec dostala do takej polohy, v ktorej by si náprava pochybení
súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala
za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu
na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti
rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania, nie vykonávanie základného

dokazovania).

28. Mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv. materiálne konania), na čo nová
právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom dostatočný priestor na to, aby
zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania, najmä do dokazovania, čím na seba

preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z najdôležitejších princípov mimosporového
konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP), súdy uplatňujú aj iné metódy konania než v
sporovom konaní (napr. súd môže konať z úradnej povinnosti, uplatňuje sa v širšej miere vyšetrovací
princíp, princíp oficiality, princíp materiálnej pravdy a pod.). Proces dokazovania ovláda vyšetrovacia
zásada a súd je oprávnený vykonať aj dôkazy, ktoré nenavrhli účastníci konania (sleduje sa tým potreba

zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie rozhodnutia). Na postup vykonávania
dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.

29. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP
v spojení s § 62 ods. 1 CMP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

30. Povinnosťou prvoinštančného súdu bude opätovne vyhodnotiť všetky okolnosti daného prípadu,
vzhľadom na odstup času v potrebnom rozsahu doplniť dokazovanie výsluchom účastníkov konania,
zistením názoru maloletých detí, ako aj zistením, či sa styk starej matky s maloletými deťmi realizuje,

či pretrvávajú dôvody vyžadujúce prítomnosť tretej osoby na stretnutiach navrhovateľky s maloletými
deťmi, ak áno, či prítomnosť matky nie je v rozpore s účelom styku, teda, či je vhodnou osobou, ktorá
maloleté deti na styk fyzicky a psychicky pripravuje a podporuje ich vzťah so starou matkou, posúdením
prípadne ďalších relevantných skutočností, ktoré vyvstanú z dokazovania a ďalších súvislosti, ktoré
môžu súd usmerniť pri rozhodovaní o vhodnosti styku maloletých detí so starou matkou či už za

prítomnosti, resp. bez prítomnosti tretej osoby a zároveň sa súd prvej inštancie bude zaoberať aj
rozsahom a časom úpravy styku starej matky s maloletými deťmi s ohľadom na návrh starej matky.
Súd prvej inštancie vykoná aj iné dôkazy, pokiaľ tieto bude považovať za potrebné za účelom zistenia
skutočného stavu veci, zároveň zohľadní skutočnosti, ku ktorým malo dôjsť po vyhlásení rozsudkua prihliadne na výsledky konania o rozvod manželstva a úpravu pomerov k maloletým deťom, ako
aj výsledky ďalších konaní týkajúcich sa maloletých detí (vrátane vykonávacích konaní) a účastníkov
konania (trestných konaní).

31. Súd prvej inštancie vo veci rozhodne po zistení skutočného stavu v čase svojho rozhodnutia, na
základe vykonania na vec sa vzťahujúceho dokazovania v súlade s § 188 a § 195 a nasl. CSP a §
204 CSP a súčasne umožní účastníkom konania vyjadriť sa k dôkazom (§ 182 CSP). Pri vyhodnotení
výsledkov dokazovania, so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateliek,

tieto posúdi z hľadiska na ne vzťahujúcich sa zákonných ustanovení. Svoje nové rozhodnutie súd prvej
inštancie odôvodní v súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali
oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické a presvedčivé.

32. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného
konania a v súlade s § 396 ods. 3 a § 453 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho a

dovolacieho konania.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).