Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/97/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121207357
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:3121207357.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v
právnej veci žalobcu COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo, so sídlom Mierové nám. 19, Trenčín,
IČO: 00 168 912, právne zastúpeného: JUDr. Jozef Herbulák, advokát so sídlom Brnianska 1K, 911
05 Trenčín proti žalovanému: A. A. B. bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., nar. XX.XX.XXXX, právne

zastúpeného: JUDr. Ján Legerský, advokát so sídlom Nám. sv. Anny 25, 911 01 Trenčín, za účasti
intervenienta na strane žalovaného: E. F., bytom G. H. XXX, XXX XX G. H., o náhradu škody, odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 22Cb 115/2021-476 zo dňa 13. decembra 2023
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cb 115/2021-476 zo dňa 13. decembra 2023 zrušuje a vec
vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalobu zamietol a druhou
výrokovou vetou priznal žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
samostatným uznesením.

2. V odôvodnení uviedol, že predmetom sporu je žaloba, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáha
zaplatenia náhrady škody v zmysle § 243a Obchodného zákonníka. Žalobca navrhol, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 722.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne
zo sumy 722.000,- Eur odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovaného až do zaplatenia.

3. Po právnej stránke odôvodnil žalobu tým, že sa domáha náhrady škody voči žalovanému, ktorú

mal žalovaný spôsobiť pri výkone funkcie predsedu predstavenstva družstva porušením povinnosti
vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jeho
členov podľa § 243a Obchodného zákonníka a to z dôvodu zjavne nevýhodného predaja nehnuteľností,
ktoré boli vo vlastníctve žalobcu a to budova obchodu so súp. č. XX, postavená na parcele C-KN parc.
č. 32/1- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 251 m2, budova obchodu so súp. č. XXX, postavená
na parcele C-KN parc. č. 32/2- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 157 m2, pozemky C-KN parc.

32/1- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 251 m2, C-KN parc. č. 32/2- zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 157 m2, C-KN parc. č. 32/4- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 24 m2, C-KN parc. č.
32/5- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 58 m2 a C-KN parc. č. 33- zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 66 m2, zapísaných na LV č. XX, vedenom I. J. D., katastrálnym odborom pre kat. úz. D., obec
Trenčín, okres Trenčín (ďalej len „nehnuteľnosť Chúrovec“) a nebytový priestor č. 12-3 s podlahovou
výmerou 1044,73 m2, nachádzajúci sa vo vchode č. 1 na 1. poschodí obchodného domu v Púchove

so súp. č. XXXX, postaveného na pozemku C-KN parc. č. 520/2- zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 1 593 m2, ako aj spoluvlastnícky podieluo veľkosti 104473/319853 na spoločných častiach aspoločnýchzariadeniachobchodnéhodomusosúp.č.XXXX,naspoločnýchčastiachobchodnéhodomu
a príslušenstve domu, ktoré nie sú stavebnou súčasťou domu so súp. č. XXXX a na pozemku C-KN
parc. č. 520/2- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 593 m2, zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz.

F.. Predmetom prevodu podľa tejto kúpnej zmluvy bol aj prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3
na pozemkoch C-KN parc. č. 520/8- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 51 m2, C-KN parc. č.520/9-
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 159 m2, C-KN parc. č. 520/10- zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 587 m2 a C-KN parc. č. 520/13- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 220 m2, zapísaných na
LVč.XXXX,kat.úz.F.(ďalejlen„nehnuteľnosťLachovec“),(spolu ďalejlen„predmetnénehnuteľnosti“).

4. Poukázal na to, že v prípade nehnuteľnosti Chúrovec ide o budovu spolu s pozemkami v Trenčíne,
s prístupom z Mierového námestia, ako aj z Palackého ulice. Uviedol, že dňa 12.7.2018 bol na
základe objednávky žalobcu vyhotovený A. K. L. Znalecký posudok č. 76/2018, predmetom ktorého bolo
stanovenie všeobecnej hodnoty stavby budovy so súp. č. XX, postavenej na parcele C-KN parc. č. 32/1,
stavby budovy so súp. č. XXX, postavenej na parcele C-KN parc. č. 32/2, ako aj parciel C-KN parc. č.

32/4, 32/5 a 33, nachádzajúcich sa v kat. úz. D., tvoriacich objekt tzv. Chúrovec. Všeobecná hodnota
predmetných nehnuteľností bola v zmysle znaleckého posudku stanovená na sumu 602.000,- Eur.

5. Uviedol, že znalecký posudok bol zaobstaraný z dôvodu, že v tom čase sa už družstvo nachádzalo v
nepriaznivej ekonomickej situácii, ktorú sa žalovaný spolu s niektorými členmi predstavenstva rozhodol

riešiť predajom nehnuteľného majetku. O predaji nehnuteľnosti Chúrovec rokovalo predstavenstvo
dňa 17.12.2018, na ktorom sa riešili i problémy s druhotnou platobnou neschopnosťou družstva a na
ktorom členovia predstavenstva odsúhlasili odpredaj nehnuteľnosti Chúrovec za cenu 230.000,- Eur.
Nasledujúcehodňa,t.j.18.12.2018došlomedzižalobcomakopredávajúcim,konajúcimprostredníctvom
žalovaného A. A. B., ako predsedu predstavenstva a intervenienta na strane žalovaného E. F., ako

podpredsedníčky predstavenstva a kupujúcim obchodnou spoločnosťou E. - M., N., v mene ktorého
konal A. F. O., k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti Chúrovec za kúpnu
cenu vo výške 230.000,- Eur.

6. Je toho názoru, že takýmto zjavne nevýhodným predajom nehnuteľností patriacich žalobcovi tak bola

žalobcovi spôsobená škoda vo výške 372.000,- Eur, ktorá podľa žalobcu predstavuje rozdiel medzi
všeobecnou hodnotou týchto nehnuteľností vo výške 602.000,- EUR, stanovenou znaleckým posudkom
č. 76/2018 a kúpnou cenou týchto nehnuteľností v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2018 vo výške
230.000,-Eur.

7. Takéto konanie žalovaného, vykonávajúceho v čase podpísania kúpnej zmluvy funkciu predsedu
predstavenstva tak podľa žalobcu predstavuje porušenie povinností žalovaného, ako člena
predstavenstva, zakotvených v ustanovení § 243a ods. 1 Obchodného zákonníka, a to konkrétne
povinnosti vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a
všetkých jeho členov, povinnosti zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie,

týkajúce sa predmetu rozhodnutia, ako aj porušenie zákazu uprednostňovania svojich záujmov, záujmov
len niektorých členov alebo záujmov tretích osôb pred záujmami družstva.

8. Má za to, že Kúpnou zmluvou zo dňa 18.12.2018 došlo v rozpore so záujmami žalobcu k predaju
predmetných nehnuteľností, nachádzajúcich sa priamo v centre mesta Trenčín, za tretinovú cenu oproti

skutočnejhodnotetýchtonehnuteľností,stanovenejpredmetnýmznaleckýmposudkom,atedauzavretie
tejto zmluvy predstavuje pre naše družstvo zjavne nevýhodný obchod. Podľa žalobcu takýmto predajom
sa ani nemohla reálne vyriešiť zlá, akútna finančná situácia družstva v roku 2018, pretože kúpna cena
bola zaplatená až v roku 2021. Poukázal na to, že predmetné nehnuteľnosti neboli predmetom žiadnej
verejnej súťaže. Na rozhodovanie predstavenstva družstva nebola predložená ani žiadna ďalšia ponuka

iného záujemcu, hoci ide o najlukratívnejšiu lokalitu nehnuteľností priamo na pešej zóne mesta Trenčín.
Uvedeným konaním žalovaného došlo podľa žalobcu k porušeniu jeho povinností zakotvených v § 243a
ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom za preukázaný považuje vznik škody vo výške 372.000,- Eur.
Má za to, že medzi porušením povinností žalovaného a vznikom škody je príčinná súvislosť, pretože
podľa žalobcu práve opísané rozhodnutia žalovaného, ktorými porušil svoje povinnosti, bezprostredne

viedli k vzniku spôsobenej škody.

9. Poukázal na to, že v prípade zodpovednosti člena predstavenstva sa prezumuje porušenie
jeho povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a žalovaný je povinný preukázať opak. Má zato,že žalovaného nezbavuje zodpovednosti za škodu ani fakt, že predaj nehnuteľností odsúhlasilo
predstavenstvo,naopak,jedanáspoločnáanerozdielnazodpovednosťvšetkýchčlenovpredstavenstva,
pričom je na našom rozhodnutí, voči ktorému členovi predstavenstva si budeme nároky uplatňovať.

10. V prípade nehnuteľnosti Lachovec mal žalovaný podľa žalobcu v čase svojho rozhodovania k
dispozícii Znalecký posudok č. 72/2017 vypracovaný A. K. L. zo dňa 20.6.2017, ktorým bola určená
všeobecná hodnota tejto nehnuteľnosti na 1.270.000,- Eur, ako aj neskorší Znalecký posudok č. 59/2018
vypracovaný A. K. L., v ktorom znalec určil všeobecnú hodnotu na 1.370.000,- Eur. V neposlednom

rade mal žalovaný podľa žalobcu k dispozícii aj Znalecký posudok č. 10/2018 vypracovaný A. K. L., na
podklade ktorého došlo k reálnej deľbe predmetnej stavby na 4 samostatné nebytové priestory, ako aj k
určeniu ich podielu na spoločných častiach a zariadeniach budovy, ako aj na zastavanom pozemku.

11. Dňa 05.03.2018 bola medzi žalobcom ako predávajúcim, konajúcim prostredníctvom žalovaného A.
A. B. ako predsedu predstavenstva a intervenienta na strane žalovaného p. E. F. ako podpredsedníčky

predstavenstva a M. M., bytom N. XXX, XXX XX N., podnikajúcim pod obchodným menom M. M.-
M., miestom podnikania N. XXX, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX, ako kupujúcim uzatvorená Kúpna
zmluva, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti Lachovec. Predaj uvedenej nehnuteľnosti bol medzi
zmluvnými stranami dohodnutý za kúpnu cenu 400.000,- Eur, ktorá mala byť v zmysle kúpnej zmluvy
zo strany kupujúceho uhradená do 3 dní od jej podpisu. Na zasadnutí predstavenstva družstva dňa

31.10.2018, Zápis č. 28/2018 bola schválená žiadosť o odkúpenie zvyšných nehnuteľností obchodného
domu C. p. M. M., a to za cenu 650.000,- Eur. Na zasadnutí predstavenstva družstva dňa 30.1.2019,
Zápis č. 31/2019 bola schválená žiadosť p. M. M. o zníženie kúpnej ceny na sumu 620.000,- Eur. Dňa
27.2.2019 sa konalo zasadnutie predstavenstva družstva, zápis č. 32/2019, na ktorom bola predložená
žiadosť B. P. o odkúpenie priestorov v obchodnom dome Lachovec, a to za kúpnu cenu vo výške

700.000,- Eur. Túto žiadosť o odkúpenie predstavenstvo schválilo.

12. Uviedol, že napriek tomu, že na zasadnutí predstavenstva dňa 27.2.2019 bol schválený odpredaj
nebytových priestorov v obchodnom dome Lachovec, ako aj priľahlých pozemkov záujemcovi o
kúpu týchto nehnuteľností B. P., dňa 5.4.2019 bola medzi žalobcom, ako predávajúcim, konajúcim

prostredníctvom žalovaného, A. A. B., ako predsedu predstavenstva a E. F., ako podpredsedníčky
predstavenstva a kupujúcim, M. A. N., v mene ktorého konal M. M., uzatvorená Kúpna zmluva,
predmetom ktorej bol predaj nebytových priestorov, nachádzajúcich sa vo vchode č. „1“ obchodného
domu v Púchove (tzv. C.) so súp. č. XXXX, postaveného na pozemku C-KN parc. č. 520/2- zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 1 593 m2- nebytový priestor č. 1 (resp. č. XX-X) o výmere 283,70 m2,

nachádzajúci sa v suteréne obchodného domu, nebytový priestor č. 2 (resp. č. 12-2) o výmere 951,68
m2, nachádzajúci sa na 1. poschodí obchodného domu, nebytový priestor č. 4 (resp. č. 12-4) o výmere
915,42 m2, nachádzajúci sa na 3. poschodí obchodného domu, ako aj spoluvlastníckych podielov o
veľkosti 28670/319853, 95168/319853 a 91542/319853 na spoločných častiach obchodného domu a
príslušenstve domu, ktoré nie sú stavebnou súčasťou domu so súp. č. XXXX a na pozemku C-KN parc.

č. 520/2- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 593 m2, zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. F..

13. Predmetom prevodu podľa tejto kúpnej zmluvy bol aj prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2/3
na pozemkoch C-KN parc. č. 520/8- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 51 m2, C-KN parc. č. 520/9-
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 159 m2, C-KN parc. č. 520/10- zastavaná plocha a nádvorie o

výmere 587 m2 a C-KN parc. č. 520/13- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 220 m2, zapísaných
na LV č. XXXX, kat. úz. F., nachádzajúcich sa vo výlučnom vlastníctve nášho družstva. Zmluvné strany
sa dohodli na kúpnej cene vo výške 620.000,- Eur, a táto mala byť kupujúcim uhradená do 30 dní odo
dňa doručenia návrhu na vklad záložného práva v prospech financujúcej banky kupujúceho a návrhu na
vklad vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam, k čomu i došlo.

14. Uzavretie tejto kúpnej zmluvy žalobca považoval za konanie v rozpore so záujmami družstva,
respektíve má za to, že išlo o právny úkon v záujme tretej osoby kupujúceho, ktorý nadobudol
nehnuteľnosti za pre neho výhodnú cenu.

15. K vyčísleniu výšky škody uviedol, že vychádza zo záverov Znaleckého posudku č. 59/2018, kde
všeobecná hodnota všetkých nehnuteľností, prevádzaných na základe oboch vyššie uvedených zmlúv
bola určená na sumu 1.370.000,- Eur. Za predaj predmetných nehnuteľností v dôsledku rozhodnutia
žalovaného žalobca dostal čiastku 1.020.000,- Eur, teda škoda tak podľa žalobcu predstavuje sumu350.000,- Eur. Rovnako aj uzavretie Kúpnej zmluvy zo dňa 5.3.2018 a Kúpnej zmluvy zo dňa
5.4.2019 predstavuje podľa žalobcu zo strany žalovaného, vykonávajúceho v čase podpísania týchto
zmlúv funkciu predsedu predstavenstva, také konanie, ktorým žalovaný porušil svoje povinnosti člena

predstavenstva, upravené v ustanovení § 243a ods. 1 Obchodného zákonníka, a to konkrétne povinnosť
vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých
jeho členov, povinnosť zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie, týkajúce
sa predmetu rozhodnutia a ktorým porušil aj zákaz uprednostňovania svojich záujmov, záujmov len
niektorých členov alebo záujmov tretích osôb pred záujmami družstva.

16. Porušenie povinnosti žalovaného zohľadniť pri rozhodovaní všetky dostupné informácie podľa
žalobcu spočíva v tom, že hoci žalovaný preukázateľne mal k dispozícii znalecký posudok a vedel, aká je
hodnota prevádzaných predmetných nehnuteľností, tieto i napriek tomu odpredal za dvojtretinovú cenu.

17. V oboch popísaných prípadoch považuje žalobca za zjavné, že žalovaný nekonal s odbornou

starostlivosťou, ale naopak, uprednostňoval záujmy tretích osôb pred záujmami žalobcu, čím žalobcu
ekonomicky poškodil. Poukázal na to, že pri tomto type zodpovednosti za škodu sa predpokladá
porušenie povinnosti člena predstavenstva, pričom žalobca je povinný preukázať len vznik škody a
príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

18. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť, považoval ju za neopodstatnenú. Namietol
aktívnu a pasívnu legitimáciu, mal za to, že hoci z ustanovenia § 243a ods. 2 Obchodného
zákonníka vyplýva spoločná a nerozdielna zodpovednosť členov predstavenstva za škodu spôsobenú
porušením povinností pri výkone funkcie člena predstavenstva, tak žalovaný sám ako jeden člen
z celkom 9 členného predstavenstva družstva nemohol akýmkoľvek svojím konaním aktívnym ani

pasívnym dosiahnuť rozhodnutie predstavenstva o prevode predmetných nehnuteľností za príslušných
podmienok, a že realizácia tohto prevodu bola len výsledkom kolektívneho rozhodnutia viacerých členov
predstavenstva v zmysle rokovacieho poriadku predstavenstva, ktorý vyžadoval na prijatie akéhokoľvek
rozhodnutia potrebnú väčšinu hlasov členov predstavenstva. Mal za to, že žalobca nepreukázal, že
sa nehnuteľnosti mohli predať v tom čase za vyššiu cenu. Poukázal na to, že reálna predajná cena za

nehnuteľnosti Chúrovec bola v tom čase zisťovaná aj cez realitnú kanceláriu REMAX, podľa vyjadrenia
ktorej bola primeraná predajná cena 229.000,--eur. Žalovaný tvrdil, že predaj tejto nehnuteľnosti bol
ponúkaný aj za cenu určenú znaleckým posudkom avšak bezvýsledne, keď za takúto cenu neprejavil
záujem o jej kúpu žiaden záujemca. Spochybňoval aj tvrdenie žalobcu o škode spôsobenej predajom
tejto nehnuteľnosti vo výške 372.000,--eur, ktoré je založené len na matematickom výpočte rozdielu

medzi kúpnou cenou, za ktorú bol predaj nehnuteľností realizovaný a jej cenou určenou znaleckým
posudkom. Uviedol, že žalobca ani netvrdil, že by predaj tejto nehnuteľnosti bolo možné v danom čase
realizovať za výhodnejších podmienok a takúto skutočnosť ani ničím nepreukázal. Uviedol tiež, že aj
kontrolná komisia žalobcu mohla predaju zabrániť, k čomu však nedošlo a podľa žalovaného nedošlo
ani k tomu, že noví členovia predstavenstva by od zmluvy odstúpili.

19. Vo vzťahu k predaju nehnuteľnosti Lachovec žalovaný uviedol, že postup pri jej predaji bol
realizovaný obdobne ako pri predaji nehnuteľnosti Chúrovec, na základe riadneho rozhodnutia
predstavenstva družstva a v súlade so záujmami družstva, ktoré treba posudzovať podľa vtedajšieho
stavu. Uviedol, že najskôr došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa 5.3.2018 s kupujúcim p. M. M.,

predmetom ktorej bol len nebytový priestor č. 12-3 vo vchode č. 1 na 1. poschodí obchodného domu,
vrátane k nemu prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obchodného
domu a jeho príslušenstve ako aj pozemku, na ktorom je postavený a tiež spoluvlastníckeho podielu 1/3
na ďalších súvisiacich pozemkoch za kúpnu cenu 400.000,- Eur, ktorá bola v zmysle zmluvy riadne a
včas zaplatená, pričom súčasťou tejto kúpnej zmluvy bolo aj dojednanie o opcii na odkúpenie ďalších

nebytových priestorov v predmetnom obchodnom dome na základe znaleckého posudku alebo dohody
zmluvných strán.

20. Za tohto stavu bola zo strany p. M. M. podaná žiadosť o predaj ostatných nebytových priestorov v
tomto obchodnom dome, vrátane k nim prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach obchodného domu ako aj jeho príslušenstve a pozemku, na ktorom je postavený a tiež
spoluvlastníckeho podielu 2/3 na ostatných súvisiacich pozemkoch za navrhnutú kúpnu cenu 650.000,-
Eur. Táto žiadosť bola prerokovaná na riadnom zasadnutí predstavenstva družstva dňa 31.10.2018,pričom zo Zápisu č. 28/2018 z tohto zasadnutia je zrejmé, že tohto sa zúčastnili okrem žalovaného ďalší
vtedajší členovia predstavenstva p. E. F., A. Q. R., p. H. E., p. F. S., B. R. G., A. K. F., K. K. B. a A. T. B..

21. Následne predstavenstvo družstva na riadnom zasadnutí dňa 30.01.2019 prerokovalo žiadosť p. M.
M. o zníženie kúpnej ceny za predaj predmetných nehnuteľností na sumu 620.000,--eur predstavenstvo
schválilo zníženie kúpnej ceny na túto sumu. Poukázal tiež na to, že predstavenstvo schválilo predaj
nehnuteľnosti a aj záujemcovi B. P., ktorý za kto , odpredaj týchto nehnuteľností ponúkol kúpnu cenu
700.000,--eur, avšak zo strany B. P. dochádzalo opakovane k odkladu uzavretia kúpnej zmluvy za takto

schválených podmienok, preto boli predmetné nehnuteľnosti prevedené predošlému záujemcovi (M. M.)
za predtým schválených podmienok za kúpnu cenu 620.000,--eur, ktorá bola aj riadne a včas zaplatená.
Žalovaný opätovne poukázal na to, že kontrolná komisia proti tomuto predaju nenamietala a že žalobca
nepreukázal, že sa dali nehnuteľnosti predať za cenu určenú znaleckým posudkom.

22. Súd prvej inštancie skonštatoval, že z údajov v obchodnom registri vyplýva, že žalovaný bol
predsedom predstavenstva COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo, so sídlom Mierové nám.
19, Trenčín, IČO: 00 168 912 (žalobcu), z funkcie predsedu predstavenstva žalobcu bol odvolaný
zhromaždením delegátov plniacim pôsobnosť členskej schôdze dňa 24.6.2019.

23. Predstavenstvo žalobcu, ktorého ho bol žalovaný predsedom, schválilo dňa 17.12.2018 predaj
nehnuteľnosti "Chúrovec" kupujúcemu E. - M., N. za kúpnu cenu 230.000,- Eur. Podľa záveru
znaleckého posudku č. 76/2018 zo dňa 12.7.2018 vypracovaného znalcom A. K. L., so sídlom U.
D. XX, XXX XX D., predstavovala všeobecná hodnota nehnuteľnosti "Chúrovec" 602.000,-Eur. Z
vyjadrenia realitnej kancelárie RE/MAX zo dňa 13.12.2018 vyplýva, že celková tržná cena nehnuteľnosti

Chúrovec je 229.000 Eur, s predpokladaným časom predaja do 4 mesiacov. Budova potrebuje rozsiahlu
rekonštrukciu, je v havarijnom stave.

24. Žalovaný ako predseda predstavenstva spolu s intervenientom na strane žalovaného p. E. F. ako
podpredsedom predstavenstva podpísali za žalobcu ako predávajúceho kúpnu zmluvu s kupujúcim E.

- M., N., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti "Chúrovec" za kúpnu cenu
230.000,- Eur

25. Predstavenstvo žalobcu, ktorého ho bol žalovaný predsedom, schválilo dňa 17.12.2018 predaj
nehnuteľnosti "Lachovec" kupujúcemu Henrich Housa - HENO za celkovú kúpnu cenu 1.020.000,- Eur.

26. Podľa záveru znaleckého posudku zo dňa 20.6.2017 č. 72/2017 vypracovaného znalcom A. K. L. so
sídlom U. D. XX, XXX XX D., predstavovala všeobecná hodnota nehnuteľnosti "Lachovec" 1.270.000,--
Eur. Podľa záveru znaleckého posudku zo dňa 31.5.2018 č. 59/2018 vypracovaného znalcom A. K. L. so
sídlom U. D. XX, XXX XX D., predstavovala všeobecná hodnota nehnuteľnosti "Lachovec" 1.370.000,--

Eur.

27. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že zo záveru znaleckého posudku č. 02/2022 vypracovaného
dňa 25.11.2022 K. A. E. L. vyplýva, že predaj nehnuteľnosti v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 5.3.2018,
predmetom ktorej bol nebytový priestor v OD Lachovec, mal na hospodársky výsledok pozitívny vplyv.

Z predaja nehnuteľnosti boli získané finančné prostriedky vo výške 400.000 Eur, ktoré boli použité na
prevádzku (úhradu záväzkov, splátky úverov). Získané finančné prostriedky vo výške 400.000 Eur mali
pozitívny vplyv na finančnú situáciu z toho dôvodu, že COOP Jednota Trenčín, s.d. malo nedostatok
finančných prostriedkov. Zisk z predaja nehnuteľnosti v roku 2018 vylepšil hospodársky výsledok o
816.525,00 Eur. Znížil stratu vo výške - 2.467.035,00 Eur na - 1.650.510,00 Eur.

28. Predaj nehnuteľnosti v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2018, predmetom ktorej bola
nehnuteľnosť „Trenčín - Chúrovec“ mal na hospodársky výsledok pozitívny vplyv. Z predaja
nehnuteľnosti boli získané finančné prostriedky vo výške 230.000 Eur, ktoré boli použité na prevádzku
(úhradu záväzkov, splátky úverov). Získané finančné prostriedky vo výške 230.000 Eur mali pozitívny

vplyv na finančnú situáciu z toho dôvodu, že COOP Jednota Trenčín, s.d. malo nedostatok finančných
prostriedkov. Zisk z predaja nehnuteľnosti v roku 2018 vylepšil hospodársky výsledok o 816.525,00 Eur.
Znížil stratu vo výške - 2.467.035,00 Eur na - 1.650.510,00 Eur.29. Predaj nehnuteľnosti v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 5.4.2019, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť
„OD Lachovec“ priestor 1,2,4 mal na hospodársky výsledok pozitívny vplyv. Z predaja nehnuteľnosti boli
získané finančné prostriedky vo výške 620.000 Eur, ktoré boli použité na prevádzku (úhradu záväzkov,

splátky úverov). Získané finančné prostriedky vo výške 620.000 Eur mali pozitívny vplyv na finančnú
situáciu z toho dôvodu, že COOP Jednota Trenčín, s.d. malo nedostatok finančných prostriedkov. Zisk
z predaja nehnuteľnosti v roku 2019 vylepšil hospodársky výsledok o 1.224.733,00 Eur. Znížil stratu vo
výške - 5.965.053,00 Eur na - 4.740.320,00 Eur.

30. Predajom dlhodobého hmotného majetku / nehnuteľností v sledovanom období 2018 - 2021 sa
v COOP Jednota Trenčín, s.d. vylepšil hospodársky výsledok - znížila strata. Aj v roku 2020 sa
predajom nehnuteľností získali finančné prostriedky vo výške 1.170.087,00 Eur. Z predaja nehnuteľností
v období rokov 2018-2021 sa získali finančné prostriedky spolu vo výške 9.033.627 Eur. Tieto finančné
prostriedky boli použité na úhradu najmä záväzkov z obchodného styku a úverov. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti je podľa záveru znaleckého posudku možné jednoznačne konštatovať, že predaj

hmotného majetku / nehnuteľností bol efektívnym spôsobom riešenia zlej finančnej situácie, ktorým sa
získali finančné prostriedky na úhradu záväzkov a úverov. Predaj majetku ako rýchly spôsob získania
finančných prostriedkov bol využívaný v roku 2018, 2019, 2020 aj v roku 2021.

31. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie predmetnej

žaloby a taktiež v danom prípade je daná ani pasívna vecná legitimácia žalovaného, zákon ustanovuje
solidárnu zodpovednosť členov predstavenstva, ktorí spôsobili družstvu škodu, ktorá sa bude primerane
spravovať § 3 ods. 3 Obchodného z zákonníka z čoho vyplýva, že je na žalobcovi, aby rozhodol, voči
ktorému z členov predstavenstva uplatní žalobou tvrdený nárok. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že
ustanovenie § 243a Obchodného zákonníka v prípadoch, ak žalobu o zodpovednosti za škodu člena

predstavenstva podá družstvo, zodpovednosť člena predstavenstva za škodu sa predpokladá. Družstvu
postačuje uniesť dôkazné bremeno o vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi škodou a porušením
povinnosti členmi predstavenstva, avšak nie dôkazné bremeno o porušení povinnosti konať s odbornou
starostlivosťou. Ak teda družstvo tvrdí porušenie povinnosti členom predstavenstva, predpokladá sa,
že k porušeniu došlo. Člen predstavenstva musí preukázať opak, t. j. uniesť dôkazné bremeno, že

postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme
družstva. Ak člen predstavenstva preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere;
preukáže tým liberačný dôvod, pri preukázaní ktorého sa zbaví zodpovednosti za spôsobenú škodu.

32. V zmysle právnej teórie je možné definovať pojem škoda ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v

peniazoch. Vznik škody bol povinný preukázať žalobca, pričom po vykonanom dokazovaní je nutné
konštatovať, že existencia škody preukázaná nebola. Z obsahu žaloby vyplýva, že vznik škody
mal spočívať v tom, že žalovaný, napriek vedomosti o znalcom stanovenej hodnote predmetných
nehnuteľností, hlasoval za ich predaj za nižšiu, dvojtretinovú cenu, ktorú žalobca považuje za
podhodnotenú. Výšku škody tak žalobca definoval ako rozdiel medzi cenou určenou znaleckými

posudkami a cenu, za ktorú boli následne predmetné nehnuteľnosti predané.

33. Podľa právneho názoru súdu nie je možné v danom prípade považovať za vznik škody samú o sebe
skutočnosť, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam bolo prevedené za cenu oveľa nižšiu
než bola cena stanovená znaleckým posudkom. K tomu, aby bolo možné konštatovať vznik škody za

daných skutkových okolností, by bolo podľa právneho názoru súdu potrebné preukázať, že možnosť
predaja predmetných nehnuteľností za vyššiu cenu, než bola dojednaná výsledná kúpna cena, resp. za
cenu stanovenú znaleckými posudkami, nebola len hypotetická, ale bola reálne daná. Na preukázanie
uvedenej skutočnosti neboli v prejednávanom spore predložené ani navrhnuté žiadne dôkazy, pričom
nepostačuje skutkové tvrdenie, že ponuka na predaj predmetných nehnuteľností nebola zverejnená,

neboli oslovené iné subjekty s možným záujmom o kúpu.

34. Podľa súdu nebolo sporné, že v danom prípade bola kúpna cena predmetných nehnuteľností
nižšia, než bola určená znaleckými posudkami oceňujúcimi predmetné nehnuteľnosti. Ako vyplynulo
z vykonaného dokazovania najmä z výsluchov svedkov (kupujúcich, resp. štatutárov kupujúcich) a

podpornezvýsluchovžalobcu,intervenientanastranežalobcuasvedkabývaléhočlenapredstavenstva,
bola výsledná kúpna cena v prípade predmetných nehnuteľností znížená z dôvodu, že oslovené
subjekty, ktoré prejavili o kúpu predmetných nehnuteľností záujem, neboli ochotné takto určené ceny
nehnuteľností akceptovať a to najmä vzhľadom na technický stav, v ktorom sa nachádzali. Z listinnéhodôkazu predloženého žalovaným - vyjadrenia realitnej kancelárie vyplýva, že v prípade nehnuteľnosti
Chúrovec sa tržná cena od ceny stanovenej znaleckým posudkom značne líši, keď pre veľmi nepriaznivý
technický stav je výrazne nižšia.

35. V prípade nehnuteľnosti Lachovec súd poukázal na výpoveď svedka p. M. M., ktorý v rámci
svojej výpovede uviedol, že ním oslovené peňažné ústavy (banky) neakceptovali cenu predmetnej
nehnuteľnosti stanovenej znaleckým posudkov, majúc za to, že je výrazne nižšia.

36. Podľa názoru súdu žalovaný v prejednávanom spore preukázal i existenciu liberačných dôvodov,
zbavujúcich ho zodpovednosti za škodu podľa § 243a Obchodného zákonníka a to jednak skutočnosti,
že pri výkone svojej funkcie postupoval s odbornou starostlivosťou, jednak skutočnosti, že konal v dobrej
viere v záujme družstva a všetkých jej členov.

37. Za podstatný dôkaz pre preukázanie existencie liberačného dôvodu, ktorým žalovaný preukázal, že

konal s odbornou starostlivosťou je možné považovať znalecký posudok č. 02/2022 zo dňa 25.11.2022
vypracovaný K. A. E. L.. Zo záveru predloženého znaleckého posudku, ktorý bol podporený i výpoveďou
znalkyne, vyplýva, že predaj hmotného majetku / nehnuteľností bol efektívnym spôsobom riešenia zlej
finančnej situácie, ktorým sa získali finančné prostriedky na úhradu záväzkov a úverov.

38. Za jednoznačne preukázaný mal súd liberačný dôvod spočívajúci v tom, že žalovaný konal v dobrej
viere, že koná v záujme družstva a všetkých jeho členov. Úmysel predať predmetné nehnuteľnosti
ako i schválenie dojednanej kúpnej ceny predmetných nehnuteľností bolo predmetom schvaľovania
bývalého predstavenstva žalobcu, ktorého bol žalovaný v tom čase predsedom. Okrem neho tak schválili
prevod predmetných nehnuteľností osloveným subjektom za výslednú kúpnu cenu i ďalší členovia

predstavenstva,pričomzostranyžalobcunebolopreukázanéanitvrdené,žebyvprípadeďalšíchčlenov
predstavenstva malo ísť o konanie v rozpore s odbornou starostlivosťou alebo, že by tak malo byť
následkom konania odporujúcemu zákonu. Vzhľadom na uvedené závery súd žalobu zamietol.

39. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a žalovanému a intervenientovi

na strane žalovaného priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

40.Protirozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobcapodľaustanovenia§365ods.1
písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým
zisteniam)apodľa§365ods.1písm.h/ CSP(rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávneho

právneho posúdenia veci).

41. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza na podklade vykonaných dôkazov
z nesprávneho a neúplného zistenia skutkového stavu a zároveň toto rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

42. Žalobca sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že sa mu nepodarilo v konaní preukázať
vznik škody, keď okrem iného poukázal na to, že k uzavretiu kúpnych zmlúv týkajúcich sa predmetných
nehnuteľností došlo v rámci súkromnoprávnych vzťahov a kúpna cena bola výsledkom dohody
zmluvných strán.

43.Uvedené záverysúduprvejinštancievedúcekzamietnutiužalobypovažuježalobcavcelomrozsahu
za vecne aj právne nesprávne. Uviedol, že prejednávaný spor sa týka zodpovednosti žalovaného
ako bývalého predsedu predstavenstva za škodu spôsobenú jeho rozhodnutím. V spore o náhradu
škody spôsobenú členom predstavenstva je žalobca povinný tvrdiť a preukazovať za: 1/ porušenie

povinností člena predstavenstva, za 2/ vznik škody, 3/ príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti
člena predstavenstva a vznikom škody.

44. Porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou sa pri žalobe o náhradu škody predpokladá,
pričom žalovaný sa zbaví svojej zodpovednosti, ak tvrdí a preukáže existenciu liberačného dôvodu,

ktorým je kumulatívne splnenie dvoch podmienok: 1/ konanie s odbornou starostlivosťou, 2/ konanie v
dobrej viere, že koná v záujme družstva a všetkých jeho členov alebo ide o škodu spôsobenú družstvu
konaním, ktorým vykonával uznesenie členskej schôdze, ak toto uznesenie nie je v rozpore s právnymi
predpismi alebo so stanovami družstva. Na rozdiel od súdu prvej inštancie má žalobca za to, žepreukázal existenciu predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu a na druhej strane, že žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno existencie liberačný dôvodov.

45. Žalobca sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol v bode 134 odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia. Trvá na tom, že v konaní existenciu a výšku spôsobenej škody preukázal,
pričom túto škodu predstavuje rozdiel medzi všeobecnou hodnotou nehnuteľností nastavenou jednak
Znaleckým posudkom A. K. L. č. 76/2008 zo dňa 12.07.2018, týkajúcim sa tzv. Chúrovca ako aj
Znaleckým posudkom A. K. L. č. 59/2018 zo dňa 31.05.2018, týkajúcim sa tzv. C. a cenou, za ktorú

sa tieto nehnuteľnosti napokon skutočne predali. Práve predložené znalecké posudky, ktoré si pred
uzavretím inkriminovaných kúpnych zmlúv zaobstaral sám žalovaný, predstavujú dôkazy, z ktorých
nesporne vyplýva, že predajom takzvaného Chúrovca za cenu 230.000,--eur a takzvaného C. za cenu
1.020.000,--eur bola družstvu spôsobená škoda, ktorá predstavuje rozdiel medzi všeobecnou trhovou
hodnotou týchto nehnuteľností stanovenou vyššie uvedenými znaleckými posudkami a podstatne
zníženou kúpnou cenou, za ktorú boli napokon tieto nehnuteľnosti skutočne predané. Žalobca trvá na

tom, že v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal, že takéto konanie žalovaného, vykonávajúceho
v čase podpísania kúpnej zmluvy funkciu predsedu predstavenstva, predstavuje porušenie jeho
povinností člena predstavenstva, konkrétne jeho povinnosti vykonávať svoju funkciu s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jeho členov, povinnosti zaobstarať si
a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie, týkajúce sa predmetu rozhodnutia, ako aj

porušenie zákazu uprednostňovania svojich záujmov, záujmov len niektorých členov alebo záujmov
tretích osôb pred záujmami družstva a rovnako preukázal aj príčinnú súvislosť medzi porušením
povinností žalovaného a vznikom škody.

46. Podľa žalobcu z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ani jedna z prevádzaných nehnuteľností

nebola verejne ponúkaná na predaj, resp. predaj týchto nehnuteľností nebol inzerovaný, tak aby sa o
možnosti kúpiť nehnuteľnosť dozvedel čo najširší okruh osôb. Žalovaný síce vo svojej výpovedi tvrdil, že
rokovalvovecipredajaChúrovca sakýmsip.L.ap.G. z pivovaruUrpiner,niejevšakzrejméoakejcene
sa spolu rozprávali a čo bolo dôvodom, že títo záujemcovia nehnuteľnosť nakoniec nekúpili. Rovnako
z výpovedí intervenientky na strane žalovaného ako aj svedka A. R. vyplynulo, že nedochádzalo k

postupnému znižovaniu kúpnej ceny, ale že schválili predaj nehnuteľnosti Chúrovec spoločnosti E. M.
N.. na podklade písomnej žiadosti a za cenu, ktorú táto spoločnosť sama navrhla. Pokiaľ sa žalovaný
spolu s ostatnými členmi predstavenstva rozhodol nehnuteľnosť verejne neponúkať, pripravili družstvo
svojím rozhodnutím o možnosť dosiahnuť lepšiu predajnú cenu. Za konanie s odbornou starostlivosťou
pri predaji majetku družstva by bolo možné považovať napríklad poverenie profesionálneho realitného

makléra za účelom primeranej propagácie zamýšľaného predaja nehnuteľnosti a aktívneho oslovovania
prípadných investorov a podobne. Žalobca považuje za nepochopiteľné a absurdnú úvahu súdu prvej
inštancie uvedenú v bode 138 odôvodnenia napadnutého rozsudku, že bolo povinnosťou žalobcu tvrdiť
a dokazovať, že možnosť predať obe nehnuteľnosti za cenu vyplývajúcu zo znaleckých posudkov nebola
len hypotetická, ale bola reálne daná. Keďže žalovaný sa rozhodol nehnuteľnosti verejne neponúkať

a ani aktívne neoslovoval potenciálnych záujemcov o kúpu, nie je zrejmé ako si súd prvej inštancie
splnenie tejto dôkaznej povinnosti predstavuje. Žalobcu nie je možné zaťažiť dôkazným bremenom,
aby spätne oslovoval a vyhľadával subjekty, ktoré by pred súdom tvrdili, že v roku 2018 boli ochotné
a pripravené predmetné nehnuteľnosti kúpiť za cenu zistenú znaleckým posudkom, prípadne za cenu
vyššiu ako je cena, za ktorú sa nehnuteľnosti nakoniec reálne predali.

47. Ďalej uviedol, že oba znalecké posudky si nechal obstarať žalovaný v čase, keď pôsobil vo
funkcii predsedu predstavenstva družstva, a to práve za účelom objektívneho zistenia reálnej hodnoty
nehnuteľností, ktorých predaj zamýšľal. Dodal, že niet sporu o tom, že nie je povinnosťou štatutárnych
orgánov družstva predávať majetok za cenu zistenú znaleckým posudkom, prípadne za cenu vyššiu a

v rámci rokovania so záujemcom je možné kúpnu cenu primerane znížiť, zohľadniť pritom špecifické
okolnosti predaja, napríklad rýchlosť zaplatenia kúpnej ceny, prípadne cenu primerane znížiť z
dôvodu potreby rýchleho predaja. Postup žalovaného, ktorý nehnuteľnosť tzv. Chúrovec predal za 1/3
jeho všeobecnej hodnoty a tzv. Lachovec za 2/3 jeho všeobecnej hodnoty, sa ale zjavne na prvý
pohľad vymyká elementárnym zásadám konania s odbornou starostlivosťou, predstavuje vo svojich

dôsledkoch citeľnú a značnú finančnú ujmu na majetku družstva vyjadriteľnú v peniazoch a zjavne je
uprednostnením záujmu tretích osôb - kupujúcich, ktorí nadobudli z ich pohľadu výhodne do svojho
vlastníctva nehnuteľnosti za zlomok ich reálnej hodnoty.48. V súvislosti s pojmom všeobecná hodnota majetku žalobca poukázal na ustanovenie § 2 písm.
g/ vyhlášky č. 492/2004 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku. Poukázal na to, že znalec pri vyhotovovaní znaleckého posudku vzal do úvahy aj

technický stav predmetných nehnuteľností, podrobne ho popísal a vyhotovil aj fotodokumentáciu. Je
teda nesporné, že technický stav oboch nehnuteľností bol v znaleckých posudkoch zohľadnený.

49. Žalobca ďalej v odvolaní namietol predložené vyjadrenie realitnej kancelárie RE/MAX zo dňa
13.12.2018, z ktorého má vyplývať, že trhová cena nehnuteľnosti Chúrovec sa značne líši od ceny

zistenej znaleckým posudkom s tým, že objektivitu tohto potvrdenia realitnej kancelárie žalobca v
konaní namietal a rovnako aj tú skutočnosť, že toto potvrdenie je nepreskúmateľné a evidentne účelovo
vystavené, a to za účelom zdôvodnenia predaja nehnuteľnosti za extrémne podhodnotenú kúpnu cenu.

50. Vo vzťahu k predaju nehnuteľnosti Lachovca súd prvej inštancie v bode 140 odôvodnenia
rozhodnutia poukazuje na výpoveď svedka p. M. M.. Žalobca dospel k záveru, že súd prvej inštancie

pochybil, keď s poukazom na údajný svedkom tvrdený názor bánk dospel k záveru, že hodnota
nehnuteľnosti C. je výrazne nižšia ako je uvedené v znaleckom posudku A. L..

51. S poukazom na uvedené ako aj s poukazom na doterajšie vyjadrenia žalobca trvá na tom, že
žalovaný porušil zákonnú povinnosť vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade

so záujmami družstva a všetkých jeho členov. Má za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie
porušenie tejto povinnosti zo strany žalovaného žalobca preukázal a toto porušenie spočíva v tom, že
hoci žalovaný vedel aká je hodnota oboch prevádzaných nehnuteľností, nakoľko mu boli známe závery
znaleckých posudkov, z ktorých vyplývala trhová hodnota týchto nehnuteľností, napriek tomu hlasoval
v predstavenstve za predaj hlboko pod cenu a následne v tomto zmysle aj podpísal príslušné kúpnej

zmluvy. Žalobca preukázal aj výšku spôsobenej škody, ktorú predstavuje rozdiel medzi všeobecnou
hodnotou nehnuteľností a cenou, za ktorú sa tieto nehnuteľnosti napokon predali. Niet žiadnych pochýb
o tom, že žalovaný nekonal v súlade so záujmami družstva, ale naopak konal v súlade so záujmami
tretích osôb ako kupujúcich, keď im takýmto postupom vytvoril príležitosť kúpy hodnotnej nehnuteľnosti
za podhodnotenú cenu, čím spôsobil družstvu škodu, ktorú žalobca v žalobe vyčíslil, a teda preukázal

príčinnú súvislosť medzi porušením povinností žalovaného a vznikom škody.

52. Liberačné dôvody, na ktoré poukazoval v rozhodnutí súd prvej inštancie, a ktorým malo byť jednak
konanie s odbornou starostlivosťou za preukázanie ktorého súd považoval žalovaným predložený
znalecký posudok č. 02/2022 zo dňa 25.11.2022 vypracovaný K. A. E. L., ako aj výpoveď žalovaného,

intervenienta na strane žalovaného, svedka A. R. ako aj ďalší liberačný dôvod spočívajúci v tom,
že žalovaný pri predaji dotknutých nehnuteľností konal v dobrej viere, že koná v záujme družstva a
všetkých jeho členov, pričom takýto záver vyplýval podľa súdu prvej inštancie z tej skutočnosti, že predaj
predmetných nehnuteľností ako aj schválenie ich kúpnej ceny boli predmetom schvaľovania bývalého
predstavenstva družstva, podľa názoru žalobcu neobstoja a trvá na tom, že žalovaný v konaní pred

súdom prvej inštancie nepreukázal existenciu liberačných dôvodov. Pokiaľ súd prvej inštancie uzavrel,
že konaním žalovaného nebola žalobcovi spôsobená škoda, nie je zrejmé, z akého dôvodu sa zaoberal
liberačnými dôvodmi, skúmanie ktorých prichádza do úvahy až po zistení, že škoda vznikla, a že je v
príčinnej súvislosti s porušením povinnosti člena predstavenstva.

53. K znaleckému posudku žalobkyne K. A. E. L. žalobca uviedol, že žiadnym spôsobom nie je spôsobilý
podporiť tvrdenia žalovaného o existencii liberačných dôvodov. Ide o znalkyňu z odboru ekonómia a
manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, ktorá pri svojom výsluchu uviedla, že nemá odbornosť
sa vyjadriť k otázke, či boli nehnuteľnosti predané za reálnu trhovú cenu a v záveroch svojho posudku
konštatuje, že získané finančné prostriedky za predaj nehnuteľností mali na hospodársky výsledok

pozitívny vplyv, a že boli použité na prevádzku. Voči takto formulovaným záverom v zásade nemožno nič
namietať, ale žalobca upozornil na to, že závery znalkyne by boli rovnaké bez ohľadu na výšku kúpnej
ceny, teda napr. aj prípade, ak by sa nehnuteľnosť Chúrovec predala nie za 230.000,--eur, ale napr.
len za 100.000,--eur, znalkyňa by rovnako konštatovala pozitívny vplyv na finančnú situáciu a možnosť
použitia utŕženej kúpnej ceny na prevádzku, resp. uhradenie záväzkov z obchodného styku.

54. Pokiaľ v bode 142 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uvádza, že predaj
nehnuteľností bol efektívnym spôsobom riešenia zlej finančnej situácie družstva, ktorým sa získali
finančné prostriedky na úhradu záväzkov a úverov, upozornil žalobca, že takýto záver platí iba vo vzťahuk nehnuteľnosti C., kedy bola kúpna cena vyplatená bezprostredne po podpise kúpnej zmluvy, a teda
peniaze mohli byť použité na úhradu záväzkov. Aj v tomto prípade však platí, že zlá finančná situácia
družstva sama o sebe neoprávňuje členov jeho predstavenstva rozpredávať majetok družstva hlboko

pod cenu. Žalovaný tu nepostupoval s odbornou starostlivosťou a žiadnym spôsobom sa nepokúsil
predať majetok družstva výhodnejšie.

55. Vo vzťahu k nehnuteľnosti Chúrovec bolo jednoznačne preukázané, že neplatí záver znalkyne o
získaní tzv. rýchlych peňazí. Žalovaný podpísal dňa 18.12.2018 kúpnu zmluvu s tým, že podstatná časť

kúpnej ceny vo výške 220.000,--eur bola vyplatená až dňa 23.06.2021, nemohlo ísť teda v žiadnom
prípade o tzv. rýchle peniaze určené na vyplácanie záväzkov z obchodného styku.

56. Žalobca v súvislosti s výpoveďou svedka A. R. poukázal na jeho rozpory vo výpovediach, a to
vo výpovedi pred OČTK citovanú na strane 16 - 18 uznesenia vyšetrovateľa KR PZ Trenčín zo dňa
21.03.2023 kde uviedol, že žalovaný im ako členom predstavenstva znalecký posudok neukázal,

dal im iba stanovisko realitnej kancelárie a výslovne uviedol, že ak by mal vedomosť o znaleckom
posudku na sumu cca 600.000,--eur, hlasoval by inak, nesúhlasil by s predajom za cenu 230.000,--eur.
Naproti tomu v konaní pred súdom na pojednávaní dňa 10.05.2023 uviedol, že v rámci predstavenstva
boli oboznámení so znaleckým posudkom ako aj so zostatkovou cenou vyplývajúcou z účtovníctva,
pričom uviedol, že nehnuteľnosť sa predala za zníženú cenu 230.000,--eur preto, lebo za viac ju predať

nedokázali. Pred vyšetrovateľom PZ uvádzal, že nehnuteľnosť predali za primeranú cenu a opierali sa
pritom o posudok realitnej kancelárie. Žalobca má za to, že uvedené rozpory v jednotlivých výpovediach
A. R. robia jeho výsluch svedka nevierohodným, nakoľko jeho výpoveď v súdnom konaní je zjavne
motivovaná jeho vlastným záujmom, a to z dôvodu, že z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalovaný
o podanej žalobe o náhradu škody písomne informoval všetkých bývalých členov predstavenstva s tým,

že ide o solidárnu zodpovednosť, a teda v prípade, ak by bol žalovaný zaviazaný na náhradu škody,
bude si pomernú časť tejto škody vymáhať od spoluzodpovedných členov predstavenstva.
57. Za nepochopiteľné a nepreskúmateľné považuje žalobca úvahy súdu prvej inštancie v bode
146 odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď za naplnenie liberačného dôvodu považoval súd
prvej inštancie skutočnosť, že úmysel predať dotknuté nehnuteľnosti ako aj výslednú kúpnu cenu

schválili okrem žalovaného aj ostatní členovia predstavenstva. Samotné schválenie zo strany členov
predstavenstva však liberačný dôvod nezakladá, ale naopak zakladá zodpovednosť na strane tých
členov predstavenstva, ktorí zjavne nevýhodný predaj odsúhlasili. Ako správne uvádza súd prvej
inštancie, v tomto prípade ide o solidárnu zodpovednosť členov predstavenstva, pričom je na rozhodnutí
žalobcu voči ktorému resp. ktorým členov predstavenstva si nárok uplatní a v akom rozsahu s tým, že

svoje rozhodnutie nie je povinný žiadnym spôsobom odôvodňovať. Zákon ako samotný liberačný dôvod
uvádza schválenie konania člena predstavenstva členskou schôdzou, resp. zhromaždením delegátov.

58. Na záver odvolania uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku vzniku škody a z
vykonaných dôkazov rovnako nesprávne vyvodil závery o existencii liberačných dôvodov. S poukazom

na obsah podaného odvolania navrhol zmenu napadnutého rozsudku alternatívne jeho zrušenie a
vrátenie veci súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP.

59. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 05.03.2024 a navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa ustanovenia § 387 ods.

1 CSP ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania
proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

60. Poukázal na to, že žalobca v podanom odvolaní namieta správnosť napadnutého rozsudku súdu
prvejinštancievzásadelenzopakovanímskutkovejaprávnejargumentácie,naktorejodzačiatkuzaložil

uplatnený nárok a s ktorou sa súd prvej inštancie dostatočne zaoberal a túto vyhodnotil ako nesprávnu.
Námietky žalobcu proti správnosti rozsudku súdu prvej inštancie obsiahnuté v podanom odvolaní sú
podľa žalovaného zjavne nesprávne tak, ako to správne posúdil a vyhodnotil už súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorým sa žalovaný v celom rozsahu stotožňuje.

61. Spochybňovanie záverov súdu prvej inštancie o nenaplnení základných predpokladov vzniku
zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú členom predstavenstva družstva pri výkone jeho
činnosti nemá vôbec žiadne opodstatnenie, keď vykonaným dokazovaním nebolo preukázané splnenie
ani jednej z troch základných podmienok vzniku takéhoto zodpovednostného vzťahu, na ktoré vovšeobecnejrovinesprávnepoukázalžalobcaajvpodanomodvolaní.Nebolopreukázané,žebyžalovaný
sám svojim konaním pri uzavretí kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností Chúrovec a Lachovec
porušil svoju povinnosť člena predstavenstva (predsedu predstavenstva), nebol preukázaný ani vznik

škody,zaktorúzažiadnychokolnostínemožnopovažovaťmatematickýrozdielmedzicenoustanovenou
znaleckým posudkom a kúpnou cenou dojednanou v kúpnej zmluve a nemohla byť potom preukázaná
ani príčinná súvislosť medzi neexistujúcim porušením povinnosti člena predstavenstva a existujúcou
škodou. Prevod nehnuteľností bol realizovaný v oboch prípadoch na základe predchádzajúceho
rozhodnutia predstavenstva žalobcu, ktoré prevod za konkrétnych podmienok schválilo, samotné kúpne

zmluvy boli za žalobcu podpisované žalovaným vo funkcii predsedu predstavenstva a E. F. vo funkcii
podpredsedu predstavenstva. Poukázal na to, že pre posúdenie naplnenia základných predpokladov
vzniku zodpovednostného vzťahu za škodu, ku ktorej malo dôjsť spôsobom tvrdených žalobcom, teda
prevodom nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu za nižšiu kúpnu cenu oproti ich cene zistenej znaleckým
posudkom, je potrebné zodpovedať aj tú otázku, či konaním samotného žalovaného mohlo dôjsť k
takémuto protiprávnemu konaniu, v dôsledku ktorého mohla žalobcovi vzniknúť ním tvrdená škoda. Z

ustanovenia § 243 ods. 3 Obchodného zákonníka ako kogentnej právnej normy vyplýva, že ak je pre
právny úkon, ktorý robí predstavenstvo predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch
členov predstavenstva. Z ustanovenia § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že
kúpna zmluva o prevode nehnuteľnosti vyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu a ak žalobca uplatnil
predmetný nárok na náhradu škody len voči žalovanému, hoci z obsahu posudzovaných kúpnych zmlúv

mu muselo byť zrejmé, že tieto okrem žalovaného podpísala aj ďalšia osoba E. F., bez ktorej podpisu by
ani ku vzniku kúpnych zmlúv ako platných písomných právnych úkonov nedošlo, tak je zrejmé, že nárok
uplatnil voči osobe, ktorá sama svojím konaním nemohla škodlivý následok tvrdený žalobcom vôbec
privodiť. Podľa žalovaného nemôže byť daná ani príčinná súvislosť, keď následkom konania samotného
žalovaného nemohla žalobcovi vzniknúť žiadna škoda ani teoreticky.

62. Žalovaný má za to, že žalobca nesprávne vytýka súdu prvej inštancie poukaz na neunesenie
povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti zo strany žalobcu na preukázanie reálnej možnosti predaja
príslušných nehnuteľností v danom mieste a čase za cenu určenú znaleckými posudkami a je len
logické, že takáto povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť bola práve na strane žalobcu, pretože

žalobca tvrdil, že mu vznikla škoda vo výške rozdielu medzi kúpnou cenou, za ktorú boli príslušné
nehnuteľnosti predané a ich cenou zistenou znaleckými posudkami. Ak by takáto povinnosť tvrdenia a
dôkazná povinnosť nebola na strane žalobcu, znamenalo by to, že žalobcovi by na preukázanie vzniku
škody v konkrétnej výške mala postačovať len existencia samotných znaleckých posudkov a škoda
by sa odvodzovala len matematickým výpočtom rozdielu medzi cenou vyplývajúcou zo znaleckých

posudkov a cenou vyplývajúcou z kúpnych zmlúv a nič iné by na vznik škody v konkrétnej výške
nebolo potrebné preukázať. Dojednanie kúpnej ceny za prevod príslušných nehnuteľností vo výške
podľa posudzovaných kúpnych zmlúv bolo vecou súhrnu viacerých konkrétnych okolností tak na strane
predávajúceho ako aj na strane kupujúcich, pričom z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo,
že predaj týchto nehnuteľností za cenu určenú znaleckými posudkami bol celkom nereálny a tvrdenie

žalobcu o výške škody zostalo skutočne len v rovine hypotetického predpokladu o možnosti predaja
príslušných nehnuteľností za cenu zistenú znaleckým posudkami v danom mieste a čase, na čom určite
záver o vzniku škody a jej výške v súdnom spore nemožno založiť.

63. Za nepravdivé a zavádzajúce považuje žalovaný tvrdenia žalobcu o tom, že vo funkcii predsedu

predstavenstva žalobcu mal žalovaný obstarať v prípade oboch nehnuteľností Chúrovec a Lachovec
znalecké posudky za účelom objektívneho zistenia reálnej hodnoty nehnuteľností, ktorých predaj
zamýšľal. Vypracovanie znaleckých posudkov bolo zadané na stanovenie všeobecnej hodnoty
nehnuteľností pre účely záložného práva. Nesprávna je aj argumentácia žalobcu vo vzťahu k ďalším
dôkazom vo veci, a to ohodnoteniu nehnuteľností realitnou kanceláriou RE/MAX EXTRA z mája 2018

a svedeckej výpovedi M. M.. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz spochybňujúci skutočnosti vyplývajúce
z takéhoto listinného dôkazu a svedeckej výpovede a v podanom odvolaní uvádzal svoje subjektívne
úvahy, na základe ktorých označuje takéto dôkazy za nehodnoverné. Podľa žalovaného je úplne
vylúčené, aby mohol súd dospieť k záveru o naplnení ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednostného
vzťahu za škodu, teda o vzniku samotnej škody v konkrétnej výške. V prípade nepreukázania prvých

dvoch základných predpokladov vzniku takéhoto zodpovednostného vzťahu, teda konania žalovaného
v rozpore s ustanovením § 243 a/ ods. 1 Obchodného zákonníka a vzniku škody v dôsledku
takéhoto konania, je potom vylúčená aj existencia príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti člena
predstavenstva a vznikom škody.64. Podľa názoru žalovaného spochybňovanie záverov súdu prvej inštancie o preukázaní liberačných
dôvodov na strane žalovaného podľa § 243a ods. 2 Obchodného zákonníka zo strany žalobcu nemá

žiadne opodstatnenie.

65. Žalovaný zdôraznil, že pri uzavretí oboch posudzovaných kúpnych zmlúv, od ktorých žalobca
odvodzuje uplatnený nárok na náhradu škody postupoval dôsledne a s odbornou starostlivosťou a
zároveňplnil rozhodnutiekolektívnehoštatutárnehoorgánužalobcuazmluvyboliuzavretéplnevsúlade

s takýmto rozhodnutím. Žalovaný preto neporušil žiadnu svoju povinnosť člena predstavenstva podľa §
243a ods. 1 Obchodného zákonníka ani žiadnu inú právnu či zmluvnú povinnosť vo vzťahu k žalobcovi a
sámsvojímkonanímpriuzavretítýchtokúpnychzmlúvnemoholaninaplniťzákladnépredpokladyvzniku
zodpovednostného vzťahu za škodu. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd po
preskúmaní veci napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

66. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 27.03.2024 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že zákonnou
povinnosťou člena predstavenstva je vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a chrániť
záujmy družstva a jeho členov a rozhodovať vždy so znalosťou veci, čomu zodpovedá zákonná
povinnosť zaobstarať si a zohľadniť pri rozhodovaní všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodovania, v prípade predaja nehnuteľného majetku to znamená zistiť si hodnotu tohto majetku

vhodným spôsobom - znaleckým posudkom, odborným vyjadrením, prípadne vyjadrením realitnej
kancelárie a následne rešpektujúc imperatív konať v najlepšom záujme družstva a všetkých jeho
členov, vyvinúť maximálne úsilie, aby sa nehnuteľnosť predala za čo najlepšiu cenu. Za správne možno
považovať i poverenie profesionálneho realitného makléra predajom nehnuteľností. V predmetnej veci
bolo preukázané, že žalovaný mal k dispozícii znalecký posudok pri predaji oboch nehnuteľností, teda

vedel, aká je ich reálna hodnota a napriek tomu nielenže hlasoval v predstavenstve za ich predaj hlboko
pod cenu, ale v tom v zmysle aj podpísal v oboch prípadoch kúpne zmluvy. Je zjavné, že sa nepokúsil
nehnuteľnosti predať za priaznivejšiu cenu, nezabezpečil, aby bola ponuka na predaj nehnuteľností
zverejnená čo najširšiemu okruhu záujemcov, k čomu na pojednávaní lakonicky uviedol, že takúto
povinnosť podľa jeho názoru nemal.

67. Koncept solidárnej zodpovednosti členov predstavenstva znamená, že žalobca má právo uplatniť
si náhradu škody voči ktorémukoľvek z členov predstavenstva v plnej výške bez toho, aby takýto
svoj postup musel zdôvodňovať. Na tom nič nemení následná možnosť žalovaného v prípade, ak by
bol zaviazaný k náhrade škody, uplatňovať si regresom pomernú časť škody voči ostatným členom

predstavenstva.

68. S otázkou solidárnej zodpovednosti členov predstavenstva súvisí aj ďalší argument žalovaného, v
zmysle ktorého kúpne zmluvy o prevode nehnuteľností museli podpísať dvaja členovia predstavenstva,
a teda že žalovaný sám nemohol družstvu spôsobiť škodu, k čomu žalobca uviedol, že členovia

predstavenstva za vzniknutú škodu spôsobenú porušením ich povinností zodpovedajú spoločne a
nerozdielne a nie je povinnosťou žalobcu žalovať o náhradu škody všetkých členov predstavenstva, ktorí
sa na vzniku škody podieľali.

69. Ďalej uviedol, že žalovaný si zrejme neuvedomuje, že pokiaľ koná vo funkcii štatutárneho orgánu
družstva, nenakladá s vlastným súkromným majetkom, ale na jeho konanie sa vzťahujú zákonné
povinnosti a zvýšená miera zodpovednosti, pretože nakladá s cudzím majetkom.

70. Žalovaný v podanom vyjadrení priznáva, že mal k dispozícii znalecké posudky nehnuteľností

ChúrovecaLachovec,vktorýchbolaustálenáichvšeobecnáhodnota,pričomvýznamtýchtoznaleckých
posudkov znižuje žalovaný tvrdením, že dôvodom vypracovania znaleckých posudkov malo byť
zriadenie záložného práva a nie predaj nehnuteľností. Je pravdou, že povinnou náležitosťou znaleckého
posudku je uvedenie účelu, na ktorý sa znalecký posudok vyhotovuje, podstatné ale je, že metodika
práce znalca pri stanovovaní všeobecnej hodnoty nehnuteľností žiadnym spôsobom nezávisí od účelu,

na ktorý bol znalecký posudok vyžiadaný.

71. Vo vzťahu k údajne existujúcim liberačným dôvodom žalovaný odkazuje na znalecký posudok K. A.
E. L.. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na svoju doterajšiu argumentáciu, v zmysle ktorej na podkladetohto znaleckého posudku neboli a nemohli byť zistené žiadne skutočnosti podstatné pre rozhodnutie
súdu.

72. Žalobca má za to, že žalovanému sa v podanom vyjadrení nepodarilo spochybniť dôvodne vznesené
odvolacie námietky, v dôsledku čoho zotrváva žalobca na tom, že okresný súd pochybil, keď žalobu
o náhradu škody zamietol. V konaní žalobca uniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu
k rozhodujúcim skutočnostiam, a to porušenie povinností člena predstavenstva, vznik škody, príčinnú
súvislosť medzi porušením povinností žalovaného a vznikom škody.

73. Keďže v predmetnej veci žalovaný neplnil uznesenie členskej schôdze, čo by mohlo byť liberačným
dôvodom, prichádzalo do úvahy zbavenie sa zodpovednosti, ak by žalovaný preukázal, že pri
výkone funkcie postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme družstva
a všetkých jeho členov; tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. O odbornej starostlivosti
možno u žalovaného sotva hovoriť, keď napriek tomu, že mu bola zo znaleckých posudkov známa

všeobecná hodnota nehnuteľností, rozhodol o ich predaji s obrovskou finančnou stratou na úrovni
niekoľko100.000,--eur.Tiežjevylúčenéposúdiťúkonyžalovanéhoakokonanievzáujmedružstvaajeho
členov, keď naopak niekoľko stotisícové zmenšenie majetku družstva ide jednoznačne proti záujmom
družstva a jeho členov a naopak je v záujme osôb, s ktorými žalovaný s ich pohľadu výhodný obchod
dohodol.

74. S poukazom na vytýkané vady podľa názoru žalobcu napadnutý rozsudok neobstojí, na podanom
odvolaní v plnom rozsahu zotrváva a navrhuje rozhodnúť v zmysle jeho odvolacieho návrhu.

75. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením

§ 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil
a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP mu vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

76. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti výroku rozsudku Okresného

súdu Trenčín, ktorým žalobu zamietol a žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

77. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že predmetom sporu je žaloba,
ktorou sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia náhrady škody v zmysle § 243a Obchodného

zákonníka. Náhrady škody sa žalobca domáha voči žalovanému z toho dôvodu, že žalovaný, ktorý
v tom čase pôsobil ako predseda predstavenstva družstva, pri výkone tejto funkcie porušil povinnosti
vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jeho
členovpodľa§ 243a Obchodnéhozákonníka,atozdôvoduzjavnenevýhodnéhopredajanehnuteľnosti,
ktoré boli vo vlastníctve žalobcu a boli predané za nižšie ceny ako boli stanovené znaleckým posudkom.

Žalobca sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že bolo potrebné zo strany žalobcu preukázať,
že cena prevádzaných nehnuteľností stanovená znaleckými posudkami bola reálne daná.

78. Odvolací súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný bol predsedom predstavenstva
COOP Jednota Trenčín spotrebné družstvo Trenčín do 24.06.2019, kedy bol z funkcie predsedu

predstavenstva odvolaný zhromaždením delegátov plniacim pôsobnosť členskej schôdze. Sporné
nebolo, že predstavenstvo žalobcu, ktorého bol žalovaný predsedom schválilo dňa 17.12.2018 predaj
nehnuteľnosti „Chúrovec“ kupujúcemu E. - M. N. za kúpnu cenu 230.000,--eur s tým, že podľa
Znaleckého posudku číslo 76/2018 bola cena nehnuteľnosti „Chúrovec“ stanovená na 602.000,--
eur. Žalovaný ako predseda predstavenstva a E. F. ako podpredseda predstavenstva podpísali za

žalobcu kúpnu zmluvu s kupujúcim E. – M., N.. za kúpnu cenu 230.000,--eur. Sporné nebolo ani to, že
predstavenstvo žalobcu schválilo dňa 17.12.2018 predaj nehnuteľnosti „Lachovec“ kupujúcemu M. M.
- HENO za celkovú kúpnu cenu 1.020.000,--eur, keď zo Znaleckého posudku číslo 72/2017 vyplývala
všeobecná cena nehnuteľnosti „Lachovec“ 1.270.000,--eur a zo Znaleckého posudku číslo 59/2018
vyplývala všeobecná hodnota nehnuteľnosti „Lachovec“ 1.370.000,--eur. Žalovaný ako predseda

predstavenstva spolu s E. F. ako podpredsedom predstavenstva podpísali za žalobcu kúpnej zmluvy
s kupujúcim M. M. - M. predmetom, ktorých bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti „Lachovec“
za celkovú kúpnu cenu 1.020.000,--eur.79. Pri zamietnutí žaloby vychádzal súd prvej inštancie jednak zo záverov Znaleckého posudku číslo
02/2022 vypracovaného dňa 25.11.2022 K. A. E. L., z ktorého vyplýva, že predaj predmetných
nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu mal na hospodársky výsledok žalobcu pozitívny vplyv, pretože

žalobca znížil predajom uvedených nehnuteľností svoju stratu.

80. Podľa § 243a ods. 1 Obchodného zákonníka členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju
funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov. Najmä sú
povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu

rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo družstvu spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, alebo záujmy jeho členov,
a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých členov alebo
záujmy tretích osôb pred záujmom družstva.

81. Podľa § 243a ods. 2 Obchodného zákonníka členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti

pri výkone svojej funkcie, sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili.
Člen predstavenstva nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že pri výkone svojej funkcie postupoval s
odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme družstva a všetkých jeho členov. Členovia
predstavenstva nezodpovedajú za škodu spôsobenú družstvu konaním, ktorým vykonávali uznesenie
členskej schôdze; to neplatí, ak je uznesenie členskej schôdze v rozpore s právnymi predpismi

alebo so stanovami družstva alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Členov
predstavenstva nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie kontrolná komisia schválila.

82. Podľa § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka nároky družstva na náhradu škody voči členom
predstavenstva môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ družstva, ak nemôže uspokojiť

svoju pohľadávku z majetku družstva. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky
veriteľov družstva voči členom predstavenstva nezanikajú, ak sa družstvo vzdá nárokov na náhradu
škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok družstva vyhlásený konkurz, nároky
veriteľov družstva voči členom predstavenstva uplatňuje správca konkurznej podstaty.

83. Rovnako ako v prípade štatutárnych orgánov v obchodných spoločnostiach (§ 135a a §194)
zákon stanovuje aj pre členov predstavenstva v družstve rad povinnosti, ktoré sú povinní dodržiavať
z titulu výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu. Od člena predstavenstva sa vyžaduje odborná
starostlivosť pri výkone svojej funkcie, t.j. pri posudzovaní, či došlo k porušeniu povinnosti z jeho
strany sa bude skúmať, či konal v pozícii odborného hospodára (nestačí priemerná starostlivosť).

Pri zachovaní odbornej starostlivosti sa teda vyžaduje od člena predstavenstva, aby si zaobstaral pri
výkone svojej funkcie všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu podnikania. Z tohto dôvodu
je vhodné, aby funkcia člena predstavenstva bola obsadzovaná takými osobami, ktoré majú potrebné
vzdelanie a skúsenosti v predmete podnikania družstva. Zákon vyžaduje a zdôrazňuje povinnosť
členov predstavenstva konať v spoločnom záujme všetkých členov družstva. Zákon pri všeobecnej

úprave zodpovednosti za škodu v zmysle § 757 zo strany poškodeného vyžaduje preukázanie : 1/
porušenie povinnosti, 2/ vznik škody a 3/ príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti
a vznikom škody. Na rozdiel od uvedeného sa pri zodpovednosti člena predstavenstva pri výkone
svojej funkcie predpokladá (prezumuje) porušenie povinnosti členom predstavenstva konať s odbornou
starostlivosťou. Družstvo si teda uplatňuje nárok preukázaním škody, ktorá vznikla v dôsledku porušenia

povinnosti člena predstavenstva. Družstvu postačuje uniesť dôkazné bremeno o vzniku škody a
príčinnej súvislosti medzi škodou a porušením povinnosti členmi predstavenstva, avšak nie dôkazné
bremeno o porušení povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. Ak družstvo tvrdí porušenie povinnosti
členom predstavenstva, predpokladá sa, že k porušeniu došlo. Člen predstavenstva musí teda
dokázať opak, t.j. uniesť dôkazné bremeno, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou

starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme družstva. Odborná starostlivosť je spojená so
zaobstaraním informácií relevantných k rozhodovaniu vo veci, ktorá je príčinou vzniku škody.

84. Zákon zbavuje členov predstavenstva zodpovednosti za škodu, ak bola škoda spôsobená
konaním, ktorým členovia predstavenstva vykonávali uznesenie členskej schôdze, avšak len v prípade,

že predmetné uznesenie je v súlade s právnymi predpismi a stanovami. Ak člen predstavenstva
nepreukáže, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere; alebo ak nepreukáže existenciu
právne súladného uznesenia členskej schôdze vo veci, v dôsledku ktorej vznikla družstvu škoda, bude
povinný nahradiť škodu, ktorú spôsobil družstvu pri výkone svojej funkcie. Zákon ustanovuje solidárnuzodpovednosťčlenovpredstavenstva,ktoríspôsobilidružstvuškoduatátosabudeprimeranespravovať
§ 383.

85. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom
rozsudku vo vzťahu k aktívnej a pasívnej vecnej legitimácii, ktorá je v obidvoch prípadoch v spore daná.
Keďže zákon stanovuje solidárnu zodpovednosť členov predstavenstva, ktorí spôsobili družstvu škodu,
je na žalobcovi, aby sa rozhodol, voči ktorému z členov predstavenstva uplatní žalobou tvrdený nárok.
Stotožnilsaajsprávnymzáveromsúduprvejinštancie,žeakdružstvotvrdíporušeniepovinnostíčlenom

predstavenstva, predpokladá sa, že k porušeniu došlo a člen predstavenstva musí preukázať opak, t.j.
uniesť dôkazné bremeno, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v
dobrej viere, že koná v záujme družstva. Ďalej súd prvej inštancie správne skonštatoval, že ak člen
predstavenstva preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, preukáže tým liberačný
dôvod, pri preukázaní ktorého sa zbaví zodpovednosti za spôsobenú škodu.

86. Zo zápisnice o pojednávaní konaného dňa 28.11.2022 vyplýva, že súd prvej inštancie v zmysle §
181 ods. 2 CSP oznámil svoje predbežné právne posúdenie veci, kde okrem iného uviedol, že „dôkazné
bremeno i bremeno tvrdenia je s poukazom na znenie § 243a Obchodného zákonníka na žalovanom
s tým, že predbežne sa javí, že skutkové tvrdenia žalovaného by mohli byť spôsobilé vyvodiť záver o
existencii liberačných dôvodov, a to v prípade, že by tieto skutkové tvrdenia boli preukázané“.

87. Zo zápisnice o pojednávaní konaného dňa 15.02.2023, na ktorom bol vypočutý žalovaný vyplýva,
že na otázku právneho zástupcu žalovaného, či bola vyvinutá snaha predať nehnuteľnosti za cenu ako
v znaleckom posudku žalovaný odpovedal, že „čo sa jedná „Chúrovca“ jednal s pánom G. z pivovaru
Urpín, ktorý povedal, že za takú cenu to kúpiť nemôžu, pretože toľko musia investovať do prerábky.

Ďalší zo záujemcov bol pán L., ktorý nebol ochotný za túto cenu budovu kúpiť. F. O., ktorý kúpil túto
budovu je susedom tejto nehnuteľnosti so svojimi objektami a vzhľadom k tomu, že tam treba investovať
na rekonštrukciu, nebol ochotný kúpiť budovu za túto cenu. Preto dal vyhotoviť realitný posudok pánovi
B. a predstavenstvo schválilo predaj budovy za túto cenu“.

88. Na pojednávaní dňa 10.05.2023 svedok A. F. O. na otázku právneho zástupcu žalovaného, či ho
kontaktoval niekto z vedenia COOP Jednota ohľadom ním ponúkanej kúpnej ceny uviedol, že „asi
dvakrát bol na Jednotu zavolaný, spýtali sa, či by nechcel cenu navýšiť, ale to striktne odmietol. Nevedel
presne, kto boli ľudia, ktorí s ním rokovali, ale snažili sa ho primäť k navýšeniu ním ponúkanej kúpnej
ceny, čo odmietol“.

89. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne na pojednávaní skonštatoval,
že ak by boli skutkové tvrdenia žalovaného preukázané, mohli by byť spôsobilé vyvodiť záver o
existencii liberačných dôvodov a správne poznamenal, že dôkazné bremeno tvrdenia je na žalovanom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku však len uviedol, že žalovaný pokiaľ ide o nehnuteľnosť

„Chúrovec“ skonštatoval, že jednal s pánom G. z pivovaru Urpín, ktorý povedal, že za takú cenu to kúpiť
nemôžu, pretože toľko musia investovať do prerábky a ani ďalší zo záujemcov pán L. nebol ochotný
za túto cenu budovu kúpiť a pokiaľ ide o nehnuteľnosť „Lachovec“, tak podľa tvrdenia žalovaného mali
povinnosť túto ponúknuť spoluvlastníkovi budovy pánovi M. v zmysle Občianskeho zákonníka a nemali
žiadnu povinnosť zverejňovať, čo predať chcú a čo nechcú s tým, že si nespomína či boli zverejnené

nejaké inzeráty.
90. Odvolací súd zdôrazňuje, že predkladanie dôkazov a unesenie dôkazného bremena je v sporovom
konaní úlohou a zodpovednosťou strán. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na článok 8 CSP,
v zmysle ktorého sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Tým je vymedzená základná povinnosť sporovej strany predkladať

skutkové tvrdenia aj dôkazy. Strana konania má najprv rozhodujúce skutočnosti tvrdiť a následne
dôkazmi má byť ich pravdivosť preukázaná, teda až vykonanými dôkazmi majú byť tieto skutkové
tvrdenia potvrdené, alebo vyvrátené.

91. Ako už bolo vyššie uvedené, družstvu postačuje uniesť dôkazné bremeno o vzniku škody a príčinnej

súvislosti medzi škodou a porušením povinnosti členmi predstavenstva, avšak nie dôkazné bremeno
o porušení povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, čo správne uviedol aj súd prvej inštancie,
že dôkazné bremeno tvrdenia o liberačných dôvodoch je v zmysle § 243a Obchodného zákonníka na
žalovanom. Žalobca preukazoval výšku škody rozdielom medzi cenou určenou znaleckým posudkamia cenou, za ktorú boli predmetné nehnuteľnosti predané, na čo súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku uviedol, že vznik škody bol povinný preukázať žalobca a po vykonanom dokazovaní je podľa
jeho názoru nutné konštatovať, že existencia škody preukázaná nebola, pretože podľa právneho názoru

súdu prvej inštancie nie je možné v danom prípade považovať za vznik škody samú o sebe skutočnosť,
že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam bolo prevedené za cenu oveľa nižšiu než bola
stanovená znaleckým posudkom. Zároveň súd prvej inštancie v bode 136 rozsudku uviedol, že k tomu,
aby bolo možné konštatovať vznik škody za daných skutkových okolností by bolo potrebné preukázať,
že možnosť predaja predmetných nehnuteľností za vyššiu cenu, než bola dojednaná výsledná kúpna

cena, respektíve za cenu stanovenú znaleckým posudkami, nebola len hypotetická, ale bola reálne daná
s tým, že na preukázanie uvedenej skutočnosti neboli v prejednávanom spore predložené ani navrhnuté
žiadne dôkazy, pričom nepostačuje skutkové tvrdenie, že ponuka na predaj predmetných nehnuteľností
nebola zverejnená, neboli oslovené iné subjekty s možným záujmom o kúpu. Súd prvej inštancie dospel
k záveru, že oslovené subjekty, ktoré prejavili o kúpu predmetných nehnuteľností záujem, neboli ochotné
takto určené ceny nehnuteľnosti akceptovať, a to najmä vzhľadom na technický stav, v ktorom sa

nachádzali.Pretodospelknázoru,ževprejednávanomsporežalovanýpreukázalexistenciuliberačných
dôvodov zbavujúcich ho zodpovednosti za škodu podľa § 243a Obchodného zákonníka a za podstatný
dôkaz pre preukázanie existencie liberačného dôvodu, je možné podľa názoru súdu prvej inštancie
považovať Znalecký posudok číslo 02/2022 vypracovaný K. A. E. L., z ktorého vyplýva, že predaj
hmotného majetku/nehnuteľností bol efektívnym spôsobom riešenia zlej finančnej situácie, ktorým sa

získalifinančnéprostriedkynaúhraduzáväzkovaúverov.Zajednoznačnepreukázanýmalsúdliberačný
dôvod spočívajúci v tom, že žalovaný konal v dobrej viere, že koná v záujme družstva a všetkých jeho
členov s tým, že úmysel predať predmetné nehnuteľnosti ako aj schválenie dojednanej kúpnej ceny
predmetných nehnuteľností bolo predmetom schvaľovania bývalého predstavenstva žalobcu, ktorého
bol žalovaný v tom čase predsedom a okrem neho tak schválili prevod predmetných nehnuteľností

osloveným subjektom za výslednú kúpnu cenu i ďalší členovia predstavenstva.

92. S uvedeným právnym záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožnil. Na jednej strane
súd uvádza, že vznik škody bol povinný preukázať žalobca, a že existencia škody podľa jeho názoru v
konaní preukázaná nebola, na druhej strane skonštatoval, že žalovaný preukázal existenciu liberačných

dôvodov, a to jednak vyššie uvedeným znaleckým posudkom vypracovaným K. A. E. L. a tiež tým, že
úmysel predať nehnuteľnosti ako aj schválenie dojednanej kúpnej ceny bolo predmetom schvaľovania
bývaléhopredstavenstvažalobcu,ktoréhobolžalovanývtomčasepredsedom,keďokremnehoschválili
prevod nehnuteľností aj ďalší členovia predstavenstva.

93. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v ustanovení § 220
ods. 2 CSP. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.
Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,
jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia
súdnehorozhodnutiamusívyplývaťvzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazov

najednejstraneaprávnymizáverminastranedruhej.Všeobecnýsúdbymalvosvojejargumentáciidbať
tiež na jeho celkovú presvedčivosť. Zároveň platí, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
bezpochyby neznamená povinnosť súdu zaoberať sa vo svojom odôvodnení všetkými skutočnosťami
tvrdenými stranami sporu, ale len zásadnými pre rozhodnutie vo veci. Je potrebné zdôrazniť, že do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. J. XXX/XX) a rovnako neznamená ani to, aby strana
sporu bola úspešná, t.j. aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (A. J. XX/
XX).

94. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na vyššie uvedené nie je rozsudok súdu prvej inštancie

odôvodnený v súlade s ustanovením § 220 ods. 1 CSP.

95. Súd prvej inštancie si v predmetnom rozsudku protirečí. Ak dospel k záveru o tom, že existencia
škody nebola preukázaná, nemohlo dôjsť podľa názoru odvolacieho súdu u žalovaného ani k liberačným
dôvodom v zmysle § 243a ods. 2 Obchodného zákonníka. V danom prípade zákon konštatuje, že sú

členovia predstavenstva zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili, a
to ak porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie. Je pravdou, že člen predstavenstva nenesie
dôkazné bremeno vo vzťahu ku všetkým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú
družstvu a k preneseniu dôkazného bremena dochádza len čo do povinnosti člena predstavenstvapreukázať, že konal so starostlivosťou riadneho hospodára. Ohľadne vzniku škody, ako aj príčinnej
súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním, je dôkazným bremenom zaťažený ten, kto sa náhrady
škody domáha. Ak sa nepodarí preukázať, že člen predstavenstva konal so starostlivosťou riadneho

hospodára, zaťažuje neúspech v spore člena predstavenstva (za predpokladu, že je preukázaný
vznik škody, jej výška a príčinná súvislosť medzi konaním člena predstavenstva a vznikom škody).
Naproti tomu, ak sa nepodarí preukázať vznik škody alebo príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a
protiprávnym konaním, je táto objektívna neistota pripočítaná na ťarchu tomu, kto sa náhrady škody
domáha.

96. Ak teda dospel súd prvej inštancie k záveru, že existencia škody nebola preukázaná, nebol povinný
podľa názoru odvolacieho súdu skúmať liberačné dôvody na strane žalovaného. Naopak, ak by súd
dospel k záveru, že škoda vznikla, je povinný skúmať na základe dôkazného bremena zo strany
žalovaného, či existujú liberačné dôvody, ktorými žalovaný preukáže zbavenie sa zodpovednosti za
spôsobenú škodu. Pokiaľ však súd prvej inštancie skonštatoval okrem nepreukázania existencie škody

aj to, že k tomu, aby bolo možné konštatovať vznik škody bolo by potrebné preukázať, že možnosť
predajapredmetnýchnehnuteľnostízavyššiucenunežboladojednanávýslednákúpnacena,respektíve
za cenu stanovenú znaleckými posudkami nebola len hypotetická, ale bola reálne daná, podľa názoru
odvolacieho súdu túto povinnosť mal v danom prípade žalovaný.
97. Odvolací súd konštatuje, že v konaní doposiaľ nebolo preukázané, či skutočne nebolo možné predať

predmetné nehnuteľnosti za vyššiu cenu ako boli predané, prípadne za cenu stanovenú znaleckým
posudkami, keďže uvedené žalovaný len tvrdil, avšak tieto skutočnosti nepreukázal. Ak tvrdil, že pri
nehnuteľnosti „Chúrovec“ jednal s pánom G. z pivovaru Urpín, ktorý povedal, že za takúto cenu to
kúpiť nemôžu, nie je odvolaciemu súdu zrejmé, čím je toto tvrdenie preukázané, keďže v konaní pán
Cvik nebol vypočutý a toto tvrdenie sa podľa názoru odvolacieho súdu overiť nedá. Obdobne, ak M. M.,

ktorý nehnuteľnosť „Lachovec“ aj kúpil, uviedol na pojednávaní, že mu bolo oznámené, že kúpna cena
predstavovala 800.000,--eur, keď mu zo strany SLSP, a.s. bol ponúknutý úver len na sumu 200.000,--
eur a keď následne so zámerom získať úver na nadobudnutie uvedenej nehnuteľnosti oslovil päť bánk,
ktoré sa vyjadrili v tom zmysle, že hodnota uvedenej nehnuteľnosti je 0,--eur a až OTP Banka mu bola
ochotná poskytnúť 620.000,--eur, podľa názoru odvolacieho súdu uvedené tvrdenia neboli zo strany

žalovaného podporené žiadnymi ďalšími dôkaznými prostriedkami. A aj čo sa týka výsluchu svedka
O., ktorý uviedol, že sa ho nejakí ľudia snažili primäť k navýšeniu ním ponúkanej kúpnej ceny, ale on
to odmietol, nebolo preukázané, kto boli títo ľudia a o koľko požadovali navýšiť kúpnu cenu. Obdobne,
ak bolo v konaní poukázané na zlý technický stav nehnuteľností, bolo potrebné zisťovať, či práve zlý
technický stav spôsobil, že boli predané za ceny nižšie ako boli stanovené znaleckými posudkami.

98. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že predaj nehnuteľností za tieto ceny schválilo celé
predstavenstvo aj kontrolná komisia, uvedené nemožno považovať za preukázanie liberačných
dôvodov. Týmito by mohla byť len skutočnosť, že členovia predstavenstva vykonávali uznesenie
členskej schôdze, aj to len v prípade, ak by uznesenie členskej schôdze nebolo v rozpore s právnymi

predpismi alebo so stanovami družstva. To, že prevod predmetných nehnuteľností osloveným subjektom
za výslednú kúpnu cenu schválili aj ďalší členovia predstavenstva, prípadne kontrolná komisia, nemôže
byť považované za liberačný dôvod.

99. S poukazom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie

podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť z dôvodu jeho čiastočnej nepreskúmateľnosti. Bude
potrebné, aby súd prvej inštancie v novom konaní o veci opätovne skúmal, či žalobca preukázal
vznik škody spôsobenej porušením povinnosti žalovaného, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody
a porušením povinnosti žalovaného, a zároveň bude potrebné preukázať, či žalovaný ako predseda
predstavenstva konal s odbornou starostlivosťou v dobrej viere, že koná v súlade so záujmami družstva,

teda bude musieť žalovaný preukázať, či skutočne nebolo možné predať predmetné nehnuteľnosti za
ceny stanovené znaleckými posudkami, prípadne za vyššie kúpne ceny ako boli predané, keď dôkazné
bremeno ohľadne tohto tvrdenia je na žalovanom.

100. Súd prvej inštancie v novom konaní doplní dokazovanie všetkými dôkazmi predloženými stranami

sporu, v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu a až po doplnení dokazovania v
naznačenom smere opätovne o žalobe rozhodne.101. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 396 ods. 3 CSP v novom
rozhodnutí o veci.

102. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).