Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 17, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010976
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824010976.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
Milana Straku a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvalebytomD.E.XXX,trestnestíhanémupreprečinohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289
ods. 1 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 17. apríla 2025 prejednal odvolanie obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 26T/66/2024 zo dňa 10.02.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 26T/66/2024 zo dňa 10.02.2025 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

„dňa 28.02.2024 v čase približne o 10:27 hod. v Bánovciach nad Bebravou na ulici Partizánska smerom
na ulicu A. Hlinku riadil osobné motorové vozidlo zn. Dacia Sandero, ev. č. B., kde bol pri Základnej škole
č. 4 zastavený a kontrolovaný hliadkou OR PZ Bánovce nad Bebravou, v rámci kontroly sa podrobil
dychovej skúške, ktorú vykonal
s negatívnym výsledkom, nakoľko však javil známky požitia omamných a psychotropných látok bol
následne uvedenou hliadkou vyzvaný na podrobenie sa lekárskemu vyšetreniu odberom krvi a iného

biologického materiálu, ktorému sa dňa 28.02.2024 v čase od 11:50 hod. dobrovoľne podrobil a z
výsledkov laboratórnych vyšetrení toxikologicko-chemickej analýzy bola v jemu odobratej vzorke krvi
zistená prítomnosť metamfetamínu v koncentrácii 1500 ng/ml, amfetamínu v koncentrácii 107 ng/ml,
tetrahydrokanabinolu v koncentrácii 6,4 ng/ml, 11-nor-delta-9-tetrahydrokanabinol-karboxylovej kyseliny
v koncentrácii 180 ng/ml
a morfínu v koncentrácii 19 ng/ml, pričom v zmysle zákona NRSR č. 139/1998 Z.z.

o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov sú
metamfetamín, amfetamín, tetrahydrokanabinol zaradené do II. skupiny psychotropných látok a morfín
do II. skupiny omamných látok, a toto u neho vyvolalo stav porovnateľný so stavom ovplyvnenia po požití
alkoholických nápojov v pásme výrazne nad 1 promile.“

Za to bol súdom prvého stupňa odsúdený podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) za

použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l), n) Tr. zák.,
§ 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48
ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň
bol obžalovanému uložený podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák.
s použitím § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na 6 rokov.Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal proti nemu
v zákonnej lehote odvolanie, ktoré následne písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.
Obhajoba v dôvodoch odvolania uviedla nasledovné:

„Proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 26T/66/2024 zo dňa 10.2.2025,
v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX, trvalé bytom XXX XX D. E. XXX, pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, podáva obžalovaný A. B.
prostredníctvom zvoleného obhajcu F. G. H., advokáta so sídlom I. X, XXX XX B., odvolanie, a to proti

výroku o treste.
Napadnutým rozsudkom súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere
4 mesiace nepodmienečne so zaradením pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 6 rokov.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému správne zohľadnil dve poľahčujúce a jednu priťažujúcu okolnosť,
avšakaj4-mesačnýnepodmienečnýtrestodňatiaslobodysozaradenímdoústavusostrednýmstupňom
stráženia považuje obžalovaný za neprimerane prísny.
Obžalovaný sa ku skutku, za ktorý bol odsúdený, v plnej miere priznal, jeho spáchanie oľutoval a na
hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že zo skutku sa cíti byť vinný.

Skutku sa obžalovaný dopustil dňa 28.2.2024, teda počas plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia v zmysle rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 3T/17/2019
zo dňa 17.5.2019 v znení rozsudku Krajského súdu Trenčín, č. k. 23To/63/2019 zo dňa 6.8.2019.
Predmetným rozsudkom mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov so
skúšobnou dobou s probačným dohľadom 4 roky. Skúšobná doba mu bola uznesením Okresného súdu

Prievidza, č.k. 3T/37/2019-248 zo dňa 20.9.2022 predĺžená
o jeden rok, teda do 7.8.2024. Vzhľadom k uvedenému je reálny predpoklad, že dôjde
k premene podmienečného trestu odňatia slobody, a že 3-ročný trest odňatia slobody bude musieť
obžalovaný vykonať.
Obžalovaný sa snaží viesť riadny život a začleniť sa do spoločnosti. Je vyučeným automechanikom,

pracuje ako zvárač v zahraničí, kam dochádza na niekoľkotýždňové turnusy. Býva v rodinnom dome v
Kostolnej Vsi sám so svojou matkou, ktorá má 68 rokov
apomáhajejsostarostlivosťouonehnuteľnosť.Májednodieťa,ktoréjezverenédoosobnejstarostlivosti
bývalej partnerky obžalovaného.
Obžalovanývykonávaprácuvzahraničíakozamestnanecsvojejmatky,ktorámápríslušnéživnostenské

oprávnenie. Takýto spôsob výkonu práce zvolil preto, lebo sám si nemohol založiť živnosť, čo vysvetlil
aj pred súdom prvého stupňa. Dohodnutá mzda podľa pracovnej zmluvy je 750,- eur brutto.
Na svojho syna J. K. riadne platí výživné vo výške 100,- eur mesačne
a pravidelne sa s ním stýka v zmysle rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 16Pc/7/2021
zo dňa 24.1.2022.

Prvostupňový súd pri odôvodnení druhu a výmery uloženého trestu konštatoval, že obžalovaný si
bol v čase spáchania skutku vedomý skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia, ako aj svojich
osobných a rodinných pomerov, poukázal na vysokú koncentráciu omamných a psychotropných látok v
krvi obžalovaného, ako aj na možnosť spôsobenia vážnej dopravnej nehody, ďalej na predchádzajúce
odsúdenie za prečin podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona v zmysle rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k.

3T/165/2012, a tiež na viaceré priestupky.
Predchádzajúce odsúdenie za prečin podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona je ešte z roku 2012, kedy viedol
motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Priestupky, ktoré súd oboznamoval, boli zväčša na úseku
cestnej dopravy.
Obžalovaný si je plne vedomý protiprávnosti a spoločenskej nebezpečnosti skutku,

za ktorý bol odsúdený. Dopustil sa ho z nerozvážnosti, bez toho, aby sa v danom čase zamyslel nad
jeho dôsledkami.
Prvostupňový súd uložil obžalovanému napadnutým rozsudkom ten istý trest, ako predchádzajúcim
zrušeným trestným rozkazom č.k. 26T/66/2024-95 zo dňa 28.11.2024, hoci po vyhlásení obžalovaného
o uznaní viny na hlavnom pojednávam mu pribudla jedna poľahčujúca okolnosť, a aj prokurátor prítomný

na hlavnom pojednávaní navrhol z tohto dôvodu uloženie kratšieho trestu zákazu činnosti, a to v trvaní
4 rokov.
Represívnu zložku sankcie nemožno preceňovať na úkor jej ďalších zložiek. Podľa§ 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou.

Podľa názoru obhajoby nie je uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému
nevyhnutné ani z hľadiska jeho individuálnej nápravy, ani z hľadiska generálnej prevencie. V dôsledku
jeho skutku spáchaného v skúšobnej dobe mu bude pravdepodobne nariadený výkon vyššie uvedeného

3-ročného trestu odňatia slobody, ktorý bude musieť vykonať.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že u obžalovaného sú splnené podmienky aj pre uloženie
niektorého z alternatívnych trestov. Vyslovil súhlas s trestom povinnej práce, preukázal možnosť
zaplatenia peňažného trestu, poskytol písomný sľub pre prípadný trest domáceho väzenia. Pri uložení
niektorého z týchto trestov by mohol naďalej pracovať, pomáhať svojej matke, platiť výživné na syna.

Súčasné uloženie trestu zákazu činnosti na primeranú dobu by mu zabránilo v možnosti pokračovania
v páchaní obdobnej trestnej činnosti.

Obžalovaný z vyššie uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v časti
výroku o treste, a aby namiesto nepodmienečného trestu odňatia slobody uložil niektorý z alternatívnych

trestov spolu s trestom zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke
na primeranú dobu.“

K odvolaniu obžalovaného A. B. sa prokurátor do konania verejného zasadnutia na krajskom súde
písomne nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Obhajoba navrhla odvolaniu
obžalovanéhovyhovieť.Verejnézasadnutiesakonalovneprítomnostiobžalovaného,ktorýbolotermíne
verejného zasadnutia riadne upovedomený, pričom zaslaná žiadosť obžalovaného o odročenie

verejného zasadnutia odvolací súd neakceptoval, nakoľko nespĺňala náležitosti v zmysle § 293 ods. 8
Tr. por.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.

por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa o uloženom treste
odňatia slobody, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť
odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej
prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie

obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľideosprávnosťpostupusúduprvéhostupňa,ktorýpredchádzalvydaniuodvolanímobžalovaného
napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe
jeho výkonu, z obsahu odvolania obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní

nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe súdu
prvého stupňa ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní

vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré súd prvého stupňa prijal podľa § 257 ods. 7 Tr. por.
Na základe tohto postupu súd prvého stupňa rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním.

Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o

vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním
obžalovaného napadnuté výroky o uloženom treste obžalovanému.Z dôvodov podaného odvolania vyplýva, že obžalovaný namietal neprimeranú prísnosť uloženého trestu
odňatia slobody a spôsobu jeho výkonu v zmysle § 321 ods. 1
písm. e) Tr. por.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom obhajoby o neprimeranej prísnosti trestu odňatia slobody,
uloženého obžalovanému v prejednávanom prípade.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa ustálil v zmysle ustanovenia

§ 38 ods. 2 Tr. zák. priťažujúce a poľahčujúce okolností keď u obžalovaného zistil dve poľahčujúce
okolnosti v zmysle § 36 písm. l) a n) Tr. zák., a to že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestných činov
a tieto úprimne oľutoval a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a jednu
priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., teda že už bol za trestný čin odsúdený. Taktiež
správne súd prvého stupňa v zmysle
§ 38 ods. 2 Tr. zák. ukladal obžalovanému trest v rámci trestnej sadzby, ktorá bola v rozmedzí až na

jeden rok. Podľa správneho právneho posúdenia bolo potom prihliadané na priťažujúce a poľahčujúce
okolností, a uložený trest je v dolnej polovici trestnej sadzby.

Z hľadiska možnosti naplnenia účelu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. je podľa názoru odvolacieho sudu
rozhodné, že obžalovaný bol v minulosti viac krát odsúdený pre rôznorodú trestnú činnosť, a to aj pre

trestný čin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky. Obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody
a to v období do 09.04.2014.

Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené skutočnosti svedčia o zjavnej neúcte obžalovaného k záujmom
chráneným Trestným zákonom, ktorá osobnostná črta obžalovaného z hľadiska ochrany spoločnosti

v zmysle 34 ods. 1 Tr. zák. by v zásade odôvodňovala uloženie trestu odňatia slobody v hornej
polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Ak teda súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom
uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby, v prospech obžalovaného
podstatným spôsobom zohľadnil existenciu poľahčujúcich okolností na strane obžalovaného podľa §
36 písm. l), n) Tr. zák., hoci danosť záveru súdu prvého stupňa o úprimnom oľutovaní trestného činu

v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. môže vyvolávať vecné pochybnosti vzhľadom na recidívu obžalovaného
a zistené pretrvávajúce sklony k nerešpektovaniu záujmov chránených Trestným zákonom. Nie je teda
na mieste zo strany obžalovaného hovoriť o neprimeranej prísnosti uloženého trestu.

Súd prvého stupňa zároveň správne vychádzal zo záveru, že predchádzajúce odsúdenia neviedli k

náprave obžalovaného a stíhanej trestnej činnosti sa dopustil po tom ako už bol odsúdený za totožnú
trestnú činnosť, preto je potrebné využiť najprísnejší prostriedok trestnej represie, ktorým je trest odňatia
slobody. Pokiaľ ide o výmeru uloženého trestu v danom prípade, s poukazom na okresným súdom
správne aplikované vyššie uvedené ustanovenia Trestného zákona o ukladaní trestu odňatia slobody je
potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa napriek recidíve uložil obžalovanému trest pri dolnej hranici

trestnej sadzby.

Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v prejednávanom prípade v zmysle § 34 ods. 4 Tr.
zák. zohľadňuje predovšetkým osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, zohľadňujúc fakt,
že u obžalovaného ide o osobu, ktorá bola doposiaľ viackrát súdne trestaná, 1 krát bolo na jeho

osobu pôsobené i výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, čo zjavne nemalo na jeho osobu
dostatočný prevýchovný vplyv, pretože ho
od spáchania ďalšej trestnej činnosti neodradilo. Zároveň obžalovaný sa dopustil predmetného skutku,
ktorý sa mu kladie za vinu v skúšobnej dobe trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom za
súčasného uloženia probačného dohľadu.

Pokiaľ sa obžalovaný v dôvodoch odvolania domáhal uloženia miernejšieho trestu odňatia slobody ako
mu bol uložený súdom prvého stupňa, podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne vysvetlil, že opakovaná recidíva obžalovaného v páchaní
úmyselnej trestnej činnosti je v prejednávanom prípade v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. tak významnou

okolnosťou, že odôvodňuje uloženie trestu v hornej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Ak
teda súd prvého stupňa
v danom prípade priznanie obžalovaného v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. zohľadnil tak zásadným
spôsobom, že uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnejsadzby, ani podľa názoru odvolacieho súdu nemožno v tomto prípade dospieť k odôvodnenému záveru
o uložení neprimerane prísneho trestu v zmysle
§ 321 ods. 1 písm. e) Tr. zák. aj napriek existencii skutočností, na ktoré obžalovaný poukazuje v

dôvodoch svojho odvolania. Podľa názoru odvolacieho súdu sú rovnako správne úvahy súd prvého
stupňa týkajúce sa uloženého trestu zákazu činnosti.

Preto podľa názoru odvolacieho súdu uloženie trestu obžalovanému napadnutým rozsudkom súdu
prvého stupňa nevykazuje znaky neprimeranej prísnosti trestu v zmysle

§ 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého
stupňa aj z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na

to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však
dovolací súd nemôže skúmať a meniť,

j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por., hoci na to neboli splnené zákonné dôvody,
alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 Tr. por.
napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,

m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3 Tr. por.,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa
z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého
rozsudku uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom

na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.