Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120200438
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8120200438.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Kataríny Krochtovej v právnej veci žalobkýň: 1. Mgr. O. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. W. XXX/XX, N. R. C., zastúpená opatrovníčkou O. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom R. W. XXX/XX, N. R. C., 2. O. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na W. XXX/XX, N. R. C.,
obe žalobkyne zastúpené: JUDr. Milanom Szöllössym, advokátom so sídlom Mlynská 28, Košice, proti
žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava, IČO: 00
151 700, o náhradu nemajetkovej ujmy s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 14C/1/2020-276 zo dňa 07. júna 2024, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a II.

Mení rozsudok vo výroku III. tak, že priznáva žalobkyniam v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalovanému
náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd 1. inštancie po
právoplatnosti rozsudku.

Priznáva žalobkyniam vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o

výške ktorých rozhodne súd 1. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 25 000 EUR, v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 25 000 EUR, v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyne v 1. a 2. rade m a j ú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vrátane trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu vychádzajúc pri výpočte trov konania z istín prisúdených tej-ktorej
žalobkyni s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 11, § 13, § 100 odsek 1, § 101, § 104, § 427 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 odsek 1, § 4 odseky 1, 2, 4, § 15

odsek 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o PZP“).3. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaným subjektom, ktorému svedčí
hmotnoprávna povinnosť vychádzajúca z ustanovenia § 15 odsek 1 Zákona o PZP, pričom odkázal
aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 1/2016 zo dňa 31.07.2017 publikované v

Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 8/2018 ako judikát R 61/2018. Vzhľadom na
vznesenú námietku premlčania dospel k záveru, že nároky žalobkýň boli uplatnené včas v rámci plynutia
všeobecnejtrojročnejpremlčacejdobypodľa§101Občianskehozákonníka,ktorázačalaplynúťvsúlade
s § 104 rok po dopravnej nehode, ktorá sa udiala dňa 21.10.2017, a teda premlčacia doba by uplynula
až dňom 21.10.2021. Žalobkyne si uplatnili nároky na náhradu nemajetkovej ujmy na súde podaním

žaloby dňa 10.01.2020. Súd prvej inštancie teda považoval nároky žalobkýň čo do základu za dané.

4. Čo sa týka nároku žalobkyne v 2. rade, v tomto smere podľa názoru súdu prvej inštancie absolútne
nebola adekvátna námietka žalovaného, že by jej nárok bol pokrytý nárokmi, ktoré si uplatnila z titulu
zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka. Žalobkyni v 2. rade bola
zo strany žalovaného vyplatená náhrada za bolesť vo výške 912 Eur, ktorá vychádzala z bodového

ohodnotenia zranení, ktoré utrpela žalobkyňa v 2. rade, obsiahnutého v lekárskom posudku. Iné nároky
si voči žalovanému neuplatňovala. Vyplatené bolestné nekonkurovalo nemajetkovej ujme uplatnenej
v tomto súdnom konaní a tak bolo možné vylúčiť, že by vyplatené bolestné zahŕňalo a pokrývalo
odškodnenie za útrapy, smútok, strádanie, ktoré utrpela žalobkyňa v 2. rade v dôsledku poškodenia
zdravia žalobkyne v 1. rade, ktoré vzniklo v dôsledku dopravnej nehody, čím sa zasiahlo aj do práva

žalobkyne v 2. rade na ochranu osobnosti. Žalobkyňa v 2. rade si totiž v tomto konaní uplatňovala svoj
nárok titulom zásahu do jej súkromia a pokojného rodinného života, ktoré sa odvíjalo od poškodenia
zdravia žalobkyne v 1. rade, nie od poškodenia zdravia žalobkyne v 2. rade. Teda v žiadnom prípade
sa neprelínal nárok žalobkyne v 2. rade na náhradu nemajetkovej ujmy s jej už vyplatenou náhradou
za bolesť v dôsledku poškodenia zdravia žalobkyne v 2. rade. Súd prvej inštancie dodal, že prípadný

nárok žalobkyne v 1. rade, ktorý bol vyplatený alebo uplatnený titulom poškodenia zdravia žalobkyne v
1. rade podľa ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka (náhrady patriace žalobkyni v 1. rade) nemôžu
pokrývať prípadné nároky, ktorých nositeľom subjektívneho práva vyplývajúceho z ustanovení § 11 a §
13 Občianskeho zákonníka je žalobkyňa v 2. rade.

5. Čo sa týka nároku žalobkyne v 1. rade súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobkyne v
1. rade na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do jej súkromia a pokojného rodinného
života podľa ustanovení § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka na základe skutkových tvrdení a z dôvodov
uvedených v žalobe bol daný a nebol úplne pokrytý náhradami vyplatenými alebo uplatnenými podľa
ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka a zákona č. 437/2004 Z.z. Zároveň dospel k záveru, že

žalobkyňa v 1. rade si v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/60/2019 uplatňuje nároky
titulom poškodenia zdravia podľa ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka a zákona č. 437/2004 Z.z.
v zásade na základe iných skutkových tvrdení než tomu je v prejednávanom spore. Kým v konaní sp.
zn. 13C/60/2019 si uplatňuje náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia s poukazom na bodové
ohodnotenievlekárskomposudkuatiežzvýšenienáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniatitulom

takého rozsahu poškodenia zdravia, ktoré ju vyradzuje z akéhokoľvek aktívneho spôsobu života, a
teda poukazuje na stratu všetkých životných príležitostí počas celého zvyšku života, pričom ako dôkaz
v prípade potreby navrhuje výsluch svedkov, ktorí dosvedčia jej mimoriadne aktívny spôsob života
pred dopravnou nehodou, tak v prejednávanej veci si uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch odôvodňujúc to zásahom do jej súkromia a dôstojnosti, kde v dôsledku závislosti na

starostlivosti inej osoby (obsluhy pri všetkých aktivitách) dochádza k zásahom do jej intímnej, súkromnej
sféry a prežívania pocitov spojených so spôsobeným diskomfortom, či titulom zásahu do jej súkromného
a rodinného života v oblasti rôznych sociálnych, najmä citových a emocionálnych vzťahov žalobkyne v
1. rade so svojou matkou - žalobkyňou v 2. rade. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobkyne v 1.
rade sa súd prvej inštancie spravoval úvahou, že hoci náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v

sebe pokrýva náhradu všestranných obmedzení poškodeného v rôznych sférach jeho života pri plnení
rôznych spoločenských úloh, táto v sebe nemôže vzhľadom na bodové ohodnotenie tohto nároku v sebe
odzrkadliť ten okruh osobnostných práv, ktorý nie je všeobecný a jednotný pre všetky subjekty, ktoré
by dosiahli rovnaké bodové ohodnotenie následkov poškodenia zdravia. Rovnaké bodové ohodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia by mohla dosiahnuť i osoba, ktorá po kvalitatívnej či kvantitatívnej

stránke nemala tak naplnený súkromný a rodinný život, ako mala žalobkyňa v 1. rade - a teda i osoba bez
akýchkoľvek príbuzných, osoba, ktorá naopak mala omnoho viac príbuzných, ktorá mala po kvalitatívnej
stránke vybudované úplne iné sociálne, citové a emocionálne väzby so svojimi príbuznými, či naopak
osoba, ktorá nemala vybudované žiadne sociálne, citové a emocionálne väzby, nielen so svojimipríbuznými, ale ani v pracovnom, či celkovo spoločenskom živote /takpovediac absolútne asociálne
sa správajúca osoba/. Taktiež bez rozdielu v bodovom ohodnotení by dopadlo posúdenie sťaženia
spoločenského uplatnenia u osoby, ktorá žila veľmi aktívny spoločenský život alebo mala veľa záujmov

ako osoba, ktorá v tomto smere žila utiahnutým samotárskym spôsobom. Za potrebné tiež považoval
zdôrazniť, že bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vypracúva posudzujúci lekár,
ktorý pri ňom vychádza striktne podľa klasifikácie poškodenia zdravia. Takéto bodové ohodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia tak pokrývalo iba zákonom zobjektivizovanú náhradu za poškodenie
zdravia ako takého (za vytrpenú bolesť i objektívne na základe medicínskych záverov konštatované

sťaženie spoločenského uplatnenia v budúcom živote). Nemôže však adekvátne ohodnotiť a pokryť
nároky vyplývajúce z ochrany osobnosti podľa ustanovení § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka
predstavujúce nemajetkovú ujmu. Podľa názoru súdu prvej inštancie si náhrada nemajetkovej ujmy v
peniazoch uplatnená žalobkyňou v 1. rade v tomto súdnom konaní môže nanajvýš konkurovať alebo
sa prelínať s ňou uplatneným zvýšením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré doposiaľ
nemala ani čiastočne uhradené a ktoré je predmetom doposiaľ neskončeného konania vedeného pod

sp. zn. 13C/60/2019.

6. Pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch súd prvej inštancie prihliadal
predovšetkým na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Mal za
preukázané, že medzi žalobkyňami bolo pred dopravnou nehodou vrúcne a silné puto a ich intenzita

vzťahu bola nadštandardná. Zohľadňoval aj vek oboch žalobkýň a z toho predovšetkým skutočnosť,
že obe boli v produktívnom veku, kedy obe mohli prispievať k rozvoju ich vzťahu, napĺňať ho svojím
pričinením a ovplyvňovať jeho smerovanie. Žalobkyne neboli na seba po hmotnej stránke závislé. Čo
sa týka doposiaľ poskytnutej satisfakcie, z výpovede žalobkyne v 2. rade vyplynulo, že satisfakcia vo
forme odsúdenia pôvodcu zásahu v trestnom konaní by nemala pre nich pozitívnu hodnotu, skôr naopak.

Súd prvej inštancie zohľadnil pri určovaní výšky mnohopočetnú judikatúru súdov, pričom diapazón
výšky súdom priznaných náhrad nemajetkovej ujmy bolo široké a neuzavreté a malo odzrkadľovať
vždy špecifické okolnosti daných prípadov pričom častokrát bolo odrazom spôsobu a hĺbky prežívania
spôsobeného zásahu u zasiahnutých subjektov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, predovšetkým s
poukazom na zistený skutkový stav a v rámci neho ujmy na strane žalobkýň, súd prvej inštancie

po zhodnotení relevantných okolností daného prípadu s ohľadom na kritériá pre určenie náhrady
nemajetkovej ujmy priznal obom žalobkyniam náhradu nemajetkovej ujmy vo výške po 25 000 Eur
každej, ktorú považoval za primeranú aj s ohľadom na rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach,
resp. vo veciach zásahov do práva fyzickej osoby na ochranu osobnosti, ktorá spočívala predovšetkým
v zásahoch do súkromia a pokojného rodinného života, či ľudskej dôstojnosti. Takúto čiastku považoval

za primeranú aj s ohľadom na vývoj cien a hodnotu peňazí (infláciu). Priznané náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch nebolo možné podložiť výpočtom, či ocenením a nemali predstavovať vyčíslenie
hodnoty. Taktiež zdôraznil, že mali prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu, keďže je nepochybné, že
nečakaným závažným poškodením zdravia žalobkyne v 1. rade došlo k závažnému zásahu do práva
žalobkýň na ochranu ich osobnosti spočívajúceho v obmedzení ich súkromného a rodinného života.

Bolo zasiahnuté do vrúcnych a harmonických rodinných väzieb medzi žalobkyňami, pričom následky
tohto zásahu sa i napriek malým pokrokom žalobkyne v 1. rade javia ako trvale neodstrániteľné a
ochudobnenie v citovej oblasti a oblasti spoločného prežívania je priam nenapraviteľné, keď vzhľadom
na zdravotný stav žalobkyne v 1. rade sa javí nedosiahnuteľná kvalita ich vzájomných rodinných,
sociálnych, citových väzieb a interakcií spred dopravnej nehody. Ich život, ktorý bol pred nehodou plný

vzájomnýchinterakciíacitovsapremenilnakaždodennéprežívanieastrádaniepredchádzajúcejúrovne
ich vybudovaných väzieb a citov a prežívanie pocitov zúfalstva a beznádeje, pričom podľa názoru súdu
prvej inštancie, vzhľadom na nezvratný stav poškodenia zdravia žalobkyne v 1. rade, môže naozaj v
dlhodobom horizonte u oboch žalobkýň kumulovať. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal zo
skutočnosti, že žalobkyne boli v základe nároku plne úspešné a rozhodnutie o výške nároku záviselo len

od úvahy súdu, preto priznal žalobkyniam nárok na náhradu trov konania, a to vrátane trov odvolacieho
konania, proti žalovanému v plnom rozsahu z im prisúdených istín.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zmenil
napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu žalobkyne v 1. rade nad sumu 5.000 Eur zamietne, žalobu

žalobkyne v 2. rade nad sumu 5.000 Eur zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania. Uviedol,
že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu vyslovený v jeho zrušujúcom
uznesení sp. zn. 2Co/57/2022 zo dňa 23.11.2023 a mylne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania
vo vzťahu k priznanej výške odškodnenia, ktorá je neprimeranou a tiež nesprávne rozhodol o nárokuna náhradu trov konania. Súd prvej inštancie poukázal na viaceré rozhodnutia súdov SR, avšak postup
lekárov prípadne zdravotníckeho zariadenia non lege artis nemožno porovnávať, resp. považovať
za obdobný vzniku poškodenia zdravia pri dopravnej nehode, tak ako tomu bolo v súdenej veci.

Poukazovanie na takto priznané náhrady preto nie je dôvodné. Napriek tomu, že súd prvej inštancie v
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy sú súdy povinné
prihliadať aj na stranu pôvodcu zásahu akým je jeho postoj a dopad udalosti do jeho duševnej sféry, s
týmito zisteniami sa súd prvej inštancie vysporiadal nesprávne. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
priznal súdu prvej inštancie v neprimeranom rozsahu, pričom žalovaná v 2. rade nevedela jednoznačne

odpovedať, či by si rovnakú náhradu uplatňovala aj od vinníka nehody. Priznaná výška náhrady
nemajetkovej ujmy bola posudzovaná výlučne len vo vzťahu k žalovanému ako k právnickej osobe, a
to podľa iných kritérií ako by bola posudzovaná proti fyzickej osobe, a to podľa jej schopnosti platiť.
Súd prvej inštancie neprihliadol na naplnenie požiadavky účinného primeraného zadosťučinenia za
vzniknutú ujmu a taktiež na požiadavky nezneužívania tohto právneho prostriedku. Súd prvej inštancie
tiež poukázal na ustanovenia § 12 odsek 2 a § 13 zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných

činov, pričom citované ustanovenia nesprávne aplikoval. V roku 2017, kedy došlo k poškodeniu zdravia
žalobkyne v 1. rade činila minimálna mzda sumu vo výške 435 Eur, pričom 50-násobok tejto sumy
predstavuje sumu 21.750 Eur, pričom bolo namieste takto zistenú výšku odškodnenia pomerne rozdeliť
medzi obe žalobkyne. Za nesprávne považuje žalovaný aj rozhodnutie o trovách konania, kedy súd
prvej inštancie priznal žalobkyniam nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, vychádzajúc pri

výpočte z istín prisúdených súm. Žalovaný poukázal na ustanovenia § 10 odsek 8 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, ktoré ustanovuje, že vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka je tarifnou
hodnotou 5.000 Eur, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Za nesprávne tiež považuje
rozhodnutie o trovách odvolacieho konania, keďže v odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný.

8. K odvolaniu žalovaného podali vyjadrenie žalobkyne. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil. Uviedli, že súd prvej inštancie vo vzťahu k výške priznanej náhrady
nemajetkovej ujmy podrobne popísal závažnosť ujmy na strane oboch žalobkýň, jednotlivé zistené
skutočnosti hodnotil a posudzoval s ohľadom na jednotlivé ustálené kritériá posudzovania primeranosti

a výšky náhrady nemajetkovej ujmy, vykonal komparáciu súdnej praxe v obdobných právnych veciach
a výšku priznaných nárokov posudzoval aj s prihliadnutím na súčasnú ekonomickú realitu. Smrť blízkej
osoby je ťažkým a nereparovateľným zásahom do práva na súkromie a rodinný život najbližších
pozostalých. Ide ale o zásah jednorazový, ktorý sa obvykle v priebehu plynutia času zmierňuje. Keď ide
ale o prípad, kedy osoba dopravnú nehodu prežije, avšak s následkom, že je trvalo a ťažko poškodená

na zdraví, ide o zásah do práva na súkromie najbližších príbuzných, ktorý má trvalý charakter a tento
zásah sa neustále opakuje pri každej návšteve poškodeného. Takýto zásah je obvykle podstatne hlbší
ako zásah spôsobený smrťou. Súd prvej inštancie prihliadal i na okolnosti na strane pôvodcu zásahov,
avšak tieto nemôžu mať zásadný vplyv v smere podstatného zníženia náhrady nemajetkovej ujmy.
Žalovanýnamietal,žepriznanánáhradamávočinemudiskriminačnýcharakter.Zprevádzkymotorových

vozidiel plynie zvýšené riziko vzniku škôd, ktorých rozsah je častokrát veľký a náhrada týchto škôd
mnohorázprevyšujemožnostiosôbzodpovednýchzaškodu.Právepretomápovinnézmluvnépoistenie
zabezpečiť rýchlo dostupnú a úplnú náhradu ujmy, či škody poškodených osôb bez ohľadu na to, aká
osoba za škodu zodpovedá a aká je jej finančná disponibilita. Žalobkyne ďalej nesúhlasili s potrebou
analogickej aplikácie ustanovení a limitov definovaných zákonom č. 274/2017 Z.z..

9. K vyjadreniu žalobkýň podal vyjadrenie žalovaný. Uviedol, že zotrváva na argumentácii prednesenej
v súdnom konaní a na ktorú v celom rozsahu odkazuje.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34

C.s.p. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané
odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné, čo do výroku o trovách konania.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byťdaná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

12. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalovaný rozsudok súdu prvej inštancie rozporuje, čo
do výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy ako aj čo do výroku o trovách konania. Z obsahu
odvolania nevyplývajú žiadne odvolacie námietky napádajúce samotný základ nároku žalobkýň na
náhradu nemajetkovej ujmy.

13. Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.

14. Podľa ustanovenia § 13 odsek 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa
domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa

odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa odseku 2, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola
v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba
tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa odseku 3, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy
a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

15. Podľa ustanovenia § 427 odsek 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce

dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

16. Podľa ustanovenia § 4 odsek 1 Zákona o PZP v znení účinnom v čase vzniku škodovej udalosti,
poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa odseku 2 písm. a), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

Podľa odseku 4, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie

v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený
zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa ustanovenia § 15 odsek 1 Zákona o PZP v znení účinnom v čase vzniku škodovej udalosti,
náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na

náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

18. V prejednávanom prípade sa pri náhrade nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovenia § 11 a § 13
Občianskeho zákonníka odškodňuje citová ujma, emocionálne útrapy, bolesť za smútok, kompenzujú
sa nepríjemné pocity smútku, úzkosti, zúfalstva, stresu, frustrácie alebo strata spoločenstva s blízkou

osobou. Dôraz sa kladie na prežívanie obetí, na ich vnútornú citovú sféru, emocionálny stav. Nakoľko
prežívanie obete je výlučne subjektívny charakter ujmy, je pri nej takmer nemožné vykonať dokazovanie,
a teda objektívne uchopiť a určiť rozsah spôsobených útrap.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že pred dopravnou nehodou žalobkyňa v 1. rade pracovala v n.o. D. ako

špeciálny pedagóg, kde sa starala o mentálne a telesne postihnuté deti, chcela pokračovať v štúdiu,
urobiť si atestáciu. V čase dopravnej nehody mala 27 rokov. Žalobkyňa v 1. rade bola finančne nezávislá,
rovnako ako aj žalobkyňa v 2. rade, ktorá pracovala v gastro odvetví. Manžel žalobkyne v 2. rade (otec
žalobkyne v 1. rade) zomrel v r. 2003, pričom žalobkyne zostali žiť v spoločnej domácnosti, mali silné
rodinné, citové a emocionálne väzby. Ich silný vzťah sa týkal aj vzájomnej komunikácie a dôvery, o

všetkom navzájom vedeli, navzájom si boli oporou, povzbudzovali sa, pomáhali si. Žalobkyne pravidelne
chodili na spoločné dovolenky, výlety, prechádzky, návštevy kostola, návštevy kultúrnych podujatí.20. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že dňa 21.10.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej vodič
motorového vozidla zn. D. K. I. (brat žalobkyne v 1. rade / syn žalobkyne v 2. rade) prešiel s vozidlom
do protismeru a narazil do protiidúceho autobusu. Žalobkyne boli spolujazdkyne v motorovom vozidle.

Žalobkyňa v 1. rade utrpela pri dopravnej nehode ťažké poškodenie zdravia s následnou invalidizáciou,
telesným a mentálnym postihnutím. Ťažké zranenia spočívali v poraneniach vnútorných orgánov,
vnútrolebečnom krvácaní do mozgu, zlomeninách kostí predlaktia, ramennej kosti a stehnovej kosti.
Po nehode bola žalobkyni v 1. rade zavedená tracheostómia, dlhodobo zavedený močový katéter
ako aj PEG (vývod do žalúdka na prijímanie potravy). Žalobkyňa v 1. rade bola od januára 2018

do december 2018 umiestnená v domove sociálnej starostlivosti, potom vzhľadom na želanie oboch
žalobkýň prevezená späť domov, ku žalobkyni v 2. rade. Žalobkyni v 1. rade bola následne obmedzená
spôsobilosť na právne úkony (disponovať s finančnými prostriedkami, vybavovať finančné záležitosti,
zastupovanie pred súdmi a i. štátnymi orgánmi, rozhodovať o nutnosti hospitalizácie v psychiatrickom
zariadeníaumiestnenívzariadenísociálnejstarostlivosti),atorozhodnutímOkresnéhosúduPrešov,sp.
č.k. 27Ps/14/2018-84 zo 28.03.2019, v zmysle ktorého ju v uvedených záležitostiach zastupuje matka

(žalobkyňa v 2. rade).

21. Napriek tomu, že tracheostómia, ako aj PEG sonda boli postupom času od dopravnej nehody
odstránené (tzn. žalobkyňa v 1. rade už dýcha sama, jedlom je už kŕmená do úst), predmetné
poranenia zanechali na zdravotnom stave žalobkyne v 1. rade závažné trvalé následky, predovšetkým

mozgové poruchy po ťažkom poranení hlavy (bdelá kóma) a poúrazovú spastickú kvadruparézu.
Žalobkyňa v 1. rade už komunikuje, ale nie na rovnakej úrovni ako pred nehodou (strohejšie odpovede,
nie komplikované vety). Je odkázaná na pomoc iných, neschopná vlastnej sebaobsluhy, nie je
schopná osobnej hygieny, je plienkovaná, má narušenú orientačnú schopnosť. Končatiny sú postihnuté
spasticitou (neuchopí do nich napr. varešku). Musí mať špeciálny vozík, pričom nie je schopná sama

vstať a sama chodiť. Žalobkyne sa už nevedia s vozíkom dostať na miesta, kde spolu radi chodili a
trávili čas. Žalobkyňa v 1. rade tak ostala odkázaná na starostlivosť iných osôb pre nezvratné telesné
a mentálne postihnutie. Žalobkyňa v 2. rade je 24 hodín k dispozícii dcére, stará sa o jej hygienu,
prezliekanie, stravu (ako starostlivosť o malé dieťa). Všetok svoj čas prispôsobuje jej potrebám, pričom
v súčasnosti poberá opatrovateľský príspevok.

22. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy určuje súd. Výška peňažného zadosťučinenia musí byť
primeraná, avšak je predmetom voľnej úvahy súdu. Súd však musí pri aplikácii svojej úvahy prihliadnuť
na dve kritériá, a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy (pričom sa predpokladá, že čím závažnejšia
bude táto ujma čo do svojho rozsahu, trvania, dôsledkov, odstrániteľnosti a pod., tým bude vyššia jej

náhrada v peniazoch) a okolností, pri ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej
osoby. S poukazom na uvedené musia súdy v každom jednotlivom prípade vychádzať z dostatočne
zisteného skutkového stavu a opierať sa o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská vzťahujúce sa
k zistenej miere zásahu do osobnostných práv postihnutej osoby. Len tak možno docieliť satisfakčnú
funkciupriznanejnáhradynemateriálnejujmyvpeniazoch,ktorousasledujeprimeranéazodpovedajúce

vyváženie a zmiernenie vzniknutej nemajetkovej ujmy osobnosti postihnutej fyzickej osoby (pozri
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 12. 2022, sp. zn. 2Cdo/348/2020).

23. Odvolací súd zdôrazňuje, že život žalobkýň, konkrétne ich súkromný, rodinný život a vzájomný vzťah
a väzby, sa radikálne zmenil. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, pred nehodou boli žalobkyne finančne

nezávislé, samostatné ženy, ktoré naplno viedli svoje životy, chodili spolu na rôzne kultúrne podujatia,
výlety,dovolenky,delilisaosvojezážitky,čistarostivyplývajúcezichpracovných,čisúkromnýchživotov.
Po nehode sa z tohto vzťahu dvoch zdravých, samostatných žien stal vzťah, v ktorom ostala žalobkyňa
v 1. rade plne odkázaná na starostlivosť iných, v tomto prípade na starostlivosť svojej matky, žalobkyne
v 2. rade. Celodenná starostlivosť o žalobkyňu v 1. rade, či už o jej ošatenie, hygienu, stravu a podobne

nepochybne výrazne poznačila a zmenila vzťah žalobkýň. Žalobkyne už nemôžu spolu komunikovať na
rovnakej úrovni, či tráviť spoločný čas rovnako plnohodnotne, ako tomu tak bolo pred nehodou. Napriek
tomu, že v danom prípade nedošlo u nikoho k úmrtiu, došlo k obzvlášť závažnému zdravotného postihu
27 ročnej ženy, pričom uvedená skutočnosť mala závažný a trvalý dopad na osobnostné práva v zmysle
ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na závažnosť zdravotného stavu žalobkyne v 1.

rade, ich súkromný, rodinný život a vzájomný vzťah s najvyššou pravdepodobnosťou ani nikdy nebude
rovnaký ako spred obdobia nehody.24. Vzhľadom na vyššie uvedené, preukázané skutkové okolnosti daného prípadu je odôvodnené
priznanie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 25.000 Eur pre každú zo žalobkýň. Uvedená suma je
spravodlivá a primeraná vzhľadom na závažnosť spôsobenej ujmy a neodstrániteľnosti následkov.

25. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku jasne a zrozumiteľne uviedol rozhodujúce skutkové
zistenia i právne závery, ku ktorým dospel po vyhodnotení vykonaných dôkazov. Svoje úvahy náležite
a presvedčivo zdôvodnil a vysvetlil, aké relevantné hľadiská vzal pri posúdení výšky priznanej náhrady
nemajetkovej ujmy v danom prípade do úvahy. Súd prvej inštancie tiež vzal do úvahy teraz už pomerne

rozsiahlu rozhodovaciu prax súdov SR v obdobných veciach. Je pochopiteľné, že v rozhodovacej praxi
nemožno nájsť identickú situáciu k tomuto prípadu, či už z hľadiska rozsahu spôsobenej ujmy, ako aj z
hľadiskanásledkovdanejujmyodzrkadlenýchvzmenevsúkromnom,rodinnomživote,čivovzájomných
vzťahoch. Preto je námietka žalovaného, týkajúca sa nesprávneho porovnávania prípadov s inými
skutkovými okolnosťami irelevantná.

26. Rovnako nedôvodná je aj námietka týkajúca sa zohľadnenia okolností na strane pôvodcu zásahu.
Vzhľadom na závažnosť následkov dopravnej nehody, či už vo zdravotnom stave žalobkyne v 1. rade
ako aj psychickom stave oboch žalobkýň, ich vzájomného vzťahu, ich súkromného a rodinného života,
ani úprimná ľútosť a doživotné ovplyvnenie vinníka nehody nestačí na zníženie priznanej výšky náhrady
nemajetkovej ujmy.

27. K námietke žalovaného týkajúcej sa obmedzenia priznanej výšky náhrady nemajetkovej ujmy v
zmysle zákona č. 215/2006 Z.z. odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 26. augusta 2024, sp. zn. 7Cdo/103/2023, uverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí
súdovSR6/2024,vzmyslektoréhocit.:„Priurčovanívýškynáhradynemajetkovejujmypodľa§13ods.2

a 3 Občianskeho zákonníka nie je dôvodné túto náhradu obmedziť najvyšším prípustným odškodnením
podľa zákona o obetiach trestných činov (zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených
násilnými trestnými činmi, resp. zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov).“

28. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 2Cdo/188/2021 zo dňa 26.10.2023, v zmysle ktorého cit.: „Vzťah medzi sekundárnou obeťou
a škodcom by sa mal spravovať iba súkromnoprávnymi pravidlami určenými k jeho regulácii a výška
náhrady by mala byť ustanovená podľa zákonných kritérií vykladaných spôsobom, aby bol čo najviac
dosiahnutý cieľ týchto zákonných noriem. (Trojčáková, V.: Určovanie výšky náhrady nemajetkovej
ujmy sekundárnych obetí, IN: Súkromné právo č. 3/2020. Príspevok je súčasťou riešenia projektu

VEGA č. 1/0535/19 „Náhrada nemajetkovej ujmy sekundárnych obetí pri usmrtení blízkej osoby“.) S
citovaným právnym názorom sa vec prejednávajúci senát najvyššieho súdu stotožňuje a na základe
neho vyvodzuje, že nie je daný dôvod k analogickej aplikácii ustanovení zákona o obetiach TČ na
náhradu za citovú ujmu pozostalých obete dopravnej nehody. Zákon č. 274/2017 Z. z je verejno-právny
predpis, ktorý explicitne nelimituje náhradu nemajetkovej ujmy mimo svojej pôsobnosti, má subsidiárnu

povahu. Úhrada je realizovaná z príjmov štátu a štátne odškodnenie má iba subsidiárny charakter.
Odškodnenie nie je možné priznať vtedy, ak obeti bola ujma uhradená inak ( § 10 ods. 2 písm. a)
zákona). Teda, ak obeť trestného činu s úspechom vymôže plnú náhradu škody, napr. od poisťovne
náhrada škody zo strany štátu v zmysle tohto zákona neprichádza do úvahy. Jediným limitom je iba ust.
§ 7 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla.“

29. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru aj v tom smere,
že limity pre náhrady nemajetkovej ujmy jednotlivých poškodených, o ktorej súd koná a rozhoduje v
tomto konaní, nie sú stanovené.

30. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o priznaní náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške po 25.000 Eur pre každú zo žalobkýň ako vecne správny podľa ustanovenia
§ 387 odsek 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

31. Podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.32. Podľa ustanovenia § 10 odsek 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len
„Vyhláška“), vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach upravených

osobitnými predpismi, ktoré umožňujú uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, alebo vo
veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, je tarifnou hodnotou 3 000
eur, ak sa nežiada náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, a 5 000 eur, ak sa žiada náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch.

33. Na ochranu osobnostných práv Občiansky zákonník ponúka viacero prostriedkov ochrany, t.
j. oprávnená osoba sa môže domáhať, aby sa od neoprávnených zásahov upustilo alebo sa
domáhať zdržania neoprávnených zásahov (zdržovacia žaloba), prípadne aby sa odstránili následky
neoprávnených zásahov (reštitučná žaloba), môže tiež žiadať poskytnutie primeraného zadosťučinenia
(satisfakčná žaloba). V tomto ustanovení zákonodarca pre tam uvedené taxatívne vymenované druhy
veci ustanovil tarifnú hodnotu (ako základ na určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon

právnej služby), a to pevnou sumou vo výške 3.000 Eur, ak sa nežiada náhrada nemajetkovej ujmy a vo
výške 5.000 Eur, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy. Treba uviesť, že takto je určená výška tarifnej
hodnoty, a nie výška odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby (porovnaj nález Ústavného súdu
SR, sp. zn. II. ÚS 81/2011, zo 16. júna 2011). Rozlišovacím kritériom na určenie výšky tarifnej hodnoty
je teda skutočnosť, či sa nežiada náhrada nemajetkovej ujmy (v takom prípade je tarifná hodnota 3.000

Eur), resp. či sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy (v takom prípade je tarifná hodnota 5.000 Eur).

34. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súdu nie je poskytnutý priestor na určenie výšky tarifnej hodnoty.
Tento priestor zákonodarca vytýčil len z hľadiska toho, či vôbec je náhrada nemajetkovej ujmy žalobou
požadovaná. K tomuto záveru dospel aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo dňa 24.05.2022 sp.

zn. II. ÚS 233/2022-18.

35. Nakoľko súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania nesprávne postupoval, ak v rozpore
s ustanovením § 10 odsek 8 Vyhlášky priznal žalobkyniam nárok na náhradu trov konania v plnej
výške z prisúdených istín, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 388 C.s.p. rozsudok vo

výroku III. o trovách konania zmenil a žalobkyniam priznal vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 odsek 2 C.s.p..

36. V dôvodovej správe k ustanoveniu § 255 C.s.p. sa uvádza, že cit: „V tomto ustanovení sa premieta

zásada úspechu v spore ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania.“. V sporovom
konaní je kritérium procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu
zodpovedá i systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu
trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej
výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu. Príkladom je náhrada nemajetkovej ujmy

v sporoch o ochranu osobnosti.

37. Žalobkyne v tejto veci treba považovať za plne procesne úspešné, keďže mali plný úspech čo
do základu uplatneného nároku, pričom výška plnenia, vyplývajúca z tohto ich procesného úspechu,
závisela výlučne od úvahy súdu. Pri sporoch o ochranu osobnosti býva pravidlom, že si žalobca svoju

nemajetkovú ujmu ocení spravidla vyššie, ako na koľko mu ju odhadne súd podľa výsledkov vykonaného
dokazovania. Nebolo by však celkom spravodlivé a v súlade so satisfakčnou funkciou nemajetkovej
ujmy požadovať od žalobcu, aby svoju ujmu podceňoval iba preto, aby potom nemusel hradiť trovy
konania. Výška nemajetkovej ujmy totiž závisí od úvahy súdu, ktorú nemožno nijako predvídať, pretože
to objektívne nie je možné. Ak bolo priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch dané úvahou

súdu, tak aj v prípade, keď mal navrhovateľ formálne úspech len čiastočný, prichádza do úvahy plná
náhradatrovkonania(obdobnenálezÚstavnéhosúduSRz23.1.2014,sp.zn.IV.ÚS599/2013-60;nález
Ústavného súdu ČR z 22.6.2000, sp. zn. III. ÚS 170/99; uznesenie Ústavného súdu SR z 15.12.2009,
sp. zn. II. ÚS 418/09-22). Rozhodujúcou skutočnosťou je v tomto prípade to, že došlo k neoprávnenému
zásahu do osobnostných práv žalobkýň. Úvaha súdu o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo,

spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií
a jeho samotné určenie (vyčíslenie) vyplýva z konkrétnych okolností danej veci.38. Odvolateľ je podľa výsledku celého súdneho konania neúspešnou stranou a preto mu nebolo možné
priznať trovy predchádzajúceho odvolacieho konania (uznesenie KS Prešov č.k. 2Co 57/2022-222).
Vzhľadom na uvedené odvolací súd vyhodnotil námietku žalovaného voči rozhodnutiu o trovách

predchádzajúceho odvolacieho konania ako nedôvodnú.

39. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p. v
spojení s § 255 odsek 1 C.s.p.. V odvolacom konaní boli úspešné žalobkyne, ktorým vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady

trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.s.p.).

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).