Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112215882
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7112215882.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Danice Hovančákovej v spore žalobcu: ADEK group, s.r.o.,
so sídlom v Liptovskom Mikuláši, 1. mája 4312, IČO: 45 421 684, zastúpeného AZARIOVÁ &
RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, IČO: 47 237 406, proti žalovaným:
1. Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom v Košiciach, Komenského 50, IČO:
36 570 460, 2. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Pribinova 19, IČO: 00
151 700, za účasti intervenienta na strane žalovaného v 1. rade: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpeného Mgr.

Daliborom Tverďákom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Krmanova 1, o zaplatenie 9.931,40 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 13.
novembra 2023 č.k. 17C/58/2014-2305

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I. v časti, v ktorej žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní
zaplatiť žalobcovi sumu 7.545,24 Eur s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.805,54 Eur odo
dňa 25.12.2013 do 17.9.2015 a s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.545,24 Eur odo dňa
18.9.2015 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 350 Eur, a to všetko do

3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká do výšky
plnenia povinnosť druhého žalovaného, a v prevyšujúcej časti vyhovujúceho výroku m e n í rozsudok
tak, že žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovaným v 1. a 2. rade, intervenientovi na strane žalovaného v 1.
rade náhradu trov celého konania v rozsahu 64 %.

III. Štátu p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 18 % a proti žalovaným v 1. a 2.

rade a intervenientovi na strane žalovaného v 1. rade náhradu trov konania v rozsahu 82 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 9.931,40 Eur s 8,25
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 13.191,70 Eur od 25.12.2013 do 17.9.2015 a s 8,05 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.931,40 Eur odo dňa 18.9.2015 do zaplatenia a náklady spojené
suplatnenímpohľadávkyvovýške350Eur,všetkodo3dníodprávoplatnostirozsudkustým,žeplnením
jedného zo žalovaných zaniká do výšky plnenia povinnosť druhého žalovaného (I.), v prevyšujúcej

časti úrokov z omeškania žalobu zamietol (II.), žalobcovi priznal proti žalovaným v 1. a 2. rade a proti
intervenientovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III.) a štátu priznal proti žalovaným v 1.
a 2. rade a intervenientovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (IV.). Rozhodol tak o žalobe,
ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody titulom poistnej udalosti/skutočnosti spočívajúcej v porucheverejného vodovodu na A. ulici v B., v dôsledku ktorej podľa tvrdenia žalobcu došlo k poškodeniu domu
predchodcu žalobcu.

2. Vo veci bolo rozhodnuté prvým rozsudkom súdu zo dňa 27.5.2021 zrušeným odvolacím súdom
uznesením zo dňa 29.6.2022 v spojení s dopĺňacím uznesením zo dňa 10.10.2022, ktorým odvolací súd
uložil súdu opätovne posúdiť predmetný nárok za bližšieho odôvodnenia vyplývajúceho zo zrušujúceho
uznesenia odvolacieho súdu.

3. Vec právne posúdil podľa § 420 ods. 1, § 420a ods. 1 až 3, § 442 ods. 1 a 3, § 443, § 781 ods.
1 až 4, § 790 písm. a), § 797 ods. 1 až 3, § 799 ods. 2 a 3, § 806, § 809 ods. 1, § 810, § 813, §
814, § 822 OZ, tiež poukazom na príslušné články Všeobecných poistných podmienok pre poistenie
domácnosti a budovy platných a účinných od 18.3.2009, keď po podaní všeobecnej charakteristiky
inštitútu dôkazného bremena v Civilnom sporovom konaní uviedol, že po vrátení veci odvolacím súdom
vykonal opätovne dokazovanie a vec právne posúdil v smere naznačenom v zrušujúcom uznesení

Krajského súdu v Košiciach konštatujúc, že v spore nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu C.
D. B. uzavrel so žalovaným v 2. rade poistné zmluvy týkajúce sa poistenia nehnuteľnosti - rodinného
domu nachádzajúceho sa na A. E. XX F. B. a poistenia domácnosti. Nebolo tiež sporné, že telefonickým
hlásením poistnej udalosti dňa 2.4.2011 na linke callcentra si právny predchodca žalobcu uplatnil
u žalovaného v 2. rade poistné plnenie titulom uzavretej poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Nebolo

tiež sporné, že došlo k poruche na verejnom vodovodnom potrubí DN 100 uloženom pod miestnou
komunikáciou vedúcou ponad rodinný dom právneho predchodcu žalobcu, ktoré je v správe žalovaného
v 1. rade. Nebolo sporné, že žalovaný v 1. rade v liste zo dňa 6.5.2011 uviedol, že pri prešetrení stavu
bol zistený prítok vody do výkopu pred garážou a prítok vody po prípojke do vodomernej šachty, pričom
porucha na verejnom vodovode DN 100 bola zameraná pracovníkmi pátracej skupiny a odstránená

dňa 6.4.2011. Rovnako nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu si v máji v roku 2010 uplatnil u
žalovaného v 2. rade nárok na poistné plnenie za navlhnuté steny počas dažďov, pričom ako poistený
nežiadal obhliadku, nakoľko súhlasil s výškou poistného plnenia zo strany žalovaného v 2. rade aj
napriek ním tvrdenej vyššej škode, ktorá mu mala poistnou udalosťou vzniknúť, pretože vyplatené
poistné plnenie mohlo byť v tomto prípade žalovaným v 2. rade vyplatené bez povinnosti vykonať

obhliadku na mieste samom. Nebolo sporné, že žalovaný v 1. rade má pre prípad zodpovednosti
za škodu spôsobenú inému prevádzkovou činnosťou uzavretú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX s
intervenientom na strane žalovaného v 1. rade KOMUNÁLNOU poisťovňou, a.s. Vienna Insurance
Group.

4. V prejednávanom spore právny predchodca žalobcu C. D. B. si uplatnil svoj nárok voči žalovanému v
1. rade titulom náhrady škody v súlade s § 420a Občianskeho zákonníka, t.j. voči žalovanému v 1. rade
ako prevádzkovateľovi verejného vodovodu, ktorý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil inému svojou
prevádzkovou činnosťou. Uplatnený nárok právnym predchodcom žalobcu voči žalovanému v 2. rade
vyplýva z uzavretých poistných zmlúv poistenia nehnuteľnosti a poistenia domácnosti a predstavuje

plnenie zo zmluvného poistenia. Ide o prípad nepravej solidarity, kedy škodca - žalovaný v 1. rade a
poisťovňa žalovaný v 2. rade zodpovedajú za škodu na základe rôznych právnych titulov. Preto, ak sú
v konaní zažalovaní tak škodca, ako aj poisťovňa, žalovaní majú v konaní postavenie samostatných
spoločníkov, nevzniká medzi nimi pasívna solidarita a súd tak musí vo výroku rozsudku vymedziť ich
vzájomný vzťah tým spôsobom, že určí, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia

povinnosť druhého žalovaného.

5. Po ozrejmení zodpovednosti podľa § 420a Občianskeho zákonníka súd zhodnotil, že v danom prípade
nebolo sporné, že žalovaný v 1. rade je prevádzkovateľom verejného vodovodu v blízkosti nehnuteľnosti
rodinného domu na A. XX F. B.. Z výpisu z Obchodného registra Mestského súdu Košice, oddiel Sa,

vložka číslo 1243/V je zrejmé, že predmetom činnosti žalovaného v 1. rade je aj výroba a dodávka
vodyverejnýmivodovodmipreobyvateľstvo,priemyselapoľnohospodárstvo,správa,prevádzka,údržba
a oprava vodovodnej a kanalizačnej siete, pričom prevádzková činnosť žalovaného v 1. rade, jeho
práva a povinnosti pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií vrátane
ich prípojok je upravená osobitným zákonom č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných

kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach.

6. K existencii udalosti vyvolanej prevádzkovou činnosťou vykonaným dokazovaním výsluchom žalobcu,
svedkov G. H., I. D., I. D., C. B., ako aj z listinného dôkazu - zoznamu porúch v mesiaci apríl roku 2011v lokalite A. ulica v B. mal súd za preukázanú skutočnosť, že dňa 2.4.2011 realizoval žalovaný v 1. rade
zásah na A. XX F. B. s dátumom odstránenia poruchy dňa 6.4.2011. Z potvrdenia vydaného samotným
žalovaným v 1. rade zo dňa 6.5.2011 vyplýva, že pri prešetrovaní a odstraňovaní poruchy bolo zistené,

že bol evidovaný prítok vody do výkopu pred garážou rodinného domu a prítok vody po prípojke do
vodomernej šachty, pričom porucha na verejnom vodovode DN 100 v správe žalovaného v 1. rade bola
zameraná jeho pracovníkmi pátracej skupiny. Z uvedeného je zrejmé, že dňa 2.4.2011 došlo k udalosti
vyvolanej prevádzkovou činnosťou žalovaného v 1. rade, a ktorá vyžadovala bezprostredný zásah a
odstraňovanie poruchy zo strany žalovaného v 1. rade.

7. K tzv. liberačným dôvodom súd uviedol, že preukázanie liberačného dôvodu má význam z hľadiska
úplného alebo čiastočného vyvinenia sa zo zodpovednosti, a teda má význam pre následné posúdenie
rozsahu, v akom možno prevádzkovateľa zaviazať k náhrade uplatnenej škody. V prípade, že udalosť
vyvolaná prevádzkovou činnosťou bola jedinou príčinou vzniku škody, je liberácia vylúčená. V prípade,
že žalovaný v 1. rade, prípadne intervenient v konaní preukážu, že sa na škode výlučne podieľal alebo

spolupodieľal poškodený svojim konaním, uvedené by súd musel vyhodnotiť v rámci možnej liberácie
žalovaného v 1. rade. Spracovateľ odborného vyjadrenia C. G. B., H. (dátum odborného vyjadrenia
uvedený ako december 2012) v predmetnom odbornom vyjadrení k stanoveniu príčin porúch uviedol,
že k poruchám spôsobeným zatečením vody došlo vplyvom poškodenia verejnej časti vodovodu v
uličnej časti, čo dokladuje aj stanovisko žalovaného v 1. rade zo dňa 6.5.2011. Z vodovodu unikala

voda v podzemí bez možnosti vizuálnej identifikácie na povrchu, a jej dlhodobým unikaním došlo k
poškodeniu hydroizolačnej vrstvy, ktorá nebola dimenzovaná na takéto zaťaženie. Konštatoval, že v
danom prípade došlo k zmene hydrologických pomerov základovej pôdy a z hľadiska hydrofyzikálneho
namáhania sa zmenila zemná vlhkosť na vodu presakujúcu zeminou a v prípade, že voda vytvorila
vodný stĺpec okolo stien suterénu, jednalo sa o vodu tlakovú. Skonštatoval, že existujúci hydroizolačný

systém, nakoľko nebol na takéto namáhanie dimenzovaný, nemohol dlhodobo odolávať pôsobeniu vody,
a tak došlo ku prieniku vody do konštrukcií na strane interiéru (za hydroizolačnou vrstvou) s následným
vzlínaním do stien. Rovnaké závery vyplývajú aj zo znaleckého posudku č. X/XXXX znalca H. C. J. B.,
K., ktorý doplnil aj v rámci svojej výpovede, že vzhľadom k skutočnosti, že sa nedajú určiť základné
okrajové podmienky, nedajú sa ani určiť podmienky ako dlho dochádzalo k výtoku vody, aké veľké

množstvo vody presakovalo, aký vodný stĺpec sa vytvoril, aký tlak vyvolal a pod. Avšak s určitosťou vie
ustáliť, že unikajúca voda porušila stavbu rodinného domu, tlaková voda spôsobila porušenie existujúcej
hydroizolácie a následne došlo k prenikaniu vody do interiéru. V čase prasknutia potrubia sa voda
zhromažďovalapripäteobjektuapôsobilanazákladyasuterénnemuriváakovodatlaková,čospôsobilo
priesak vody do muriva. Konštatoval, že je ťažko dať do príčinnej súvislosti vlhnutie suterénu s inými

skutočnosťami než so škodovou udalosťou. Mal za to, že poškodenie hydroizolácie by sa prejavilo
ešte pred škodovou udalosťou, a preto iné príčiny podľa znalca možno vylúčiť. K inej, žalovanými
uvedenej príčine vzniku škody na rodinnom dome právneho predchodcu žalobcu - povodňovej situácii
v roku 2010 na území východného Slovenska uviedol, že porovnateľné zrážky boli aj v roku 1974,
kedy došlo k užívaniu domu, a má za to, že už vtedy, by sa v prípade zle dimenzovanej hydroizolácie,

objavili poruchy. Poukázal, že poistná udalosť sa stala skôr ako nastali veľké prívalové dažde v máji
roku 2010 a tiež na skutočnosť, že 90 % zrážkových vôd odteká povrchovým odtokom a len 10 %
vsiakne do zeme. Opätovne poukázal na svoje vyjadrenie v znaleckom posudku, že hydroizolácia
rodinného domu v čase jeho výstavby bola navrhnutá a realizovaná správne, pričom technická životnosť
zabudovanej hydroizolácie je identická so životnosťou nehnuteľnosti. Súdom ustanovená znalkyňa C. D.

L. v znaleckom posudku v jeho záveroch označila za primárnu príčinu priesak z poruchy na vonkajšom
vodovode a za sekundárnu príčinu označila to, že nebola prevedená hydroizolácia proti tlakovej vode.
Uviedla, že stavba nebola zrealizovaná podľa ČSN a všeobecných technických požiadaviek na stavby
- zakladanie vo svahu v zmysle vyhlášky č. 532/2002 Z.z.

8. V tejto súvislosti sa súd musel vysporiadať s otázkou a ustáliť, či príčinou poškodenia majetku
právneho predchodcu žalobcu bol podľa vyjadrenia C. G. B., H., znalcov H. C. J. B., K. a znalkyne C.
D. L. označený priesak vody z poruchy na verejnom vodovode, alebo príčinou bola aj nedostatočne
prevedená hydroizolácia rodinného domu právneho predchodcu žalobcu, na ktorú poukazovala v
znaleckom posudku znalkyňa C. D. L., a ktorá by založila liberačný dôvod na strane žalovaného. Na

tomto mieste je potrebné prisvedčiť argumentácii žalobcu, že súdom ustanovená znalkyňa závažným
spôsobom pochybila, ak pri hodnotení realizácie hydroizolácie vychádzala z požiadaviek na jej výstavbu
podľa právnych predpisov, ktoré neboli platné v čase výstavby nehnuteľností (v roku 1974) a uvádzala,
že nebola prevedená hydroizolácia proti tlakovej vode. Z kontrolného znaleckého posudku č. XX/XXXXvyplýva jednoznačne skutočnosť, že hydroizoláciu navrhovanú v technickej správe projektu je možné
považovať za štandardnú v tom čase využívanú technológiu, ktorá sa bežne používala a jej životnosť
je identická so životnosťou samotnej stavby. Z posudku tiež vyplýva, že znalkyňa vo svojom znaleckom

posudku sa odvolávala na stavebné materiály a technológie, ktoré v čase zakladania posudzovanej
stavby ani neexistovali.

9. V danom prípade tak jednoznačne možno vylúčiť naplnenie druhého liberačného dôvodu, že škodu
si spôsobil sám poškodený. V súlade s vykonaným dokazovaním možno prijať jednoznačný záver,

že rodinný dom postavený v roku 1974 bol vybavený štandardnou hydroizoláciou v súlade s v tom
čase využívanou technológiou, a táto bola dimenzovaná v súlade s vtedy platnými predpismi. Stavba
rodinného domu tak bola riadne skolaudovaná a daná do užívania je vlastníkom. Ak zo znaleckého
posudku H. C. J. B., K. a znaleckého ústavu a aj z výpovede C. G. B., H. vyplýva, že životnosť
hydroizolácie je identická so životnosťou stavby, a jej výmena, resp. oprava je obtiažna, tak potom nie je
dôvod meniť konštrukciu počas životnosti stavby okrem vzniknutých porúch tak, ako to bolo nevyhnutné

v tomto prípade, a ani nie je logické pri zmene noriem upravujúcich požiadavky na zakladanie stavieb,
hydroizoláciu prispôsobovať týmto normám. Možno konštatovať, že právny predchodca neporušil a
nezanedbal žiadnu povinnosť a o vznik škody sa ani čiastočne nepričinil svojím konaním.

10. K otázke príčinnej súvislosti súd uviedol, že ide o zložitú odbornú otázku, pretože pokiaľ existuje

vo vzťahu ku škode niekoľko relevantných príčin, je potrebné zistiť a vyhodnotiť ich vplyv vo vzťahu
k následku. Zo všetkých znaleckých posudkov jednoznačne vyplýva, že primárnou skutočnosťou vzniku
škody je únik vody zo zariadenia v správe žalovaného v 1. rade, aj keď znalkyňa C. L. uvádzala
ako sekundárnu príčinu nedostatočné prevedenie hydroizolácie proti tlakovej vode. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že z hľadiska členitosti terénu v širšom okolí nehnuteľnosti, je lokalita s rodinnými

domami vrátane rodinného domu predchodcu žalobcu, umiestnená na vyvýšenom mieste a v tejto
súvislosti aj znalecký ústav Technickej univerzity v Košiciach vo svojom posudku konštatoval, že
predmetná lokalita nemohla byť zasiahnutá povodňovou situáciou v roku 2010. Navyše podľa znalca
H. C. J. B., K. porovnateľné zrážky boli aj v roku 1974, kedy došlo k užívaniu domu a mal za to, že už
vtedy, by sa v prípade zle dimenzovanej hydroizolácie objavili poruchy. Poukázal tiež na skutočnosť, že

90 % zrážkových vôd odteká povrchovým odtokom a len 10 % vsiakne do zeme. Okrem uvedeného
príčinná súvislosť je preukázaná aj znaleckým posudkom znalkyne G. M. N., K. zo dňa 15.10.2014,
ktorá v závere svojho posudku uviedla, že na základe stanovených ukazovateľov z dvoch odberov vôd
zo dňa 4.4.2012 v lokalite B., A. ulica je možné konštatovať, že stanovené hodnoty pre posudzované
ukazovatele v danom mieste a čase spĺňali kritériá pre pitnú vodu, ktorá bola zistená vo výkope pred

garážou rodinného domu predchodcu žalobcu, ktorú skutočnosť potvrdil aj žalovaný v 1. rade v liste
zo dňa 6.5.2011. Na základe uvedeného súdu dospel k záveru, že únik vody zo zariadenia v správe
žalovaného v 1. rade bol primárnou, hlavnou a rozhodujúcou príčinou, ktorá viedla k vzniku škody na
majetku právneho predchodcu žalobcu.

11. V dôsledku poruchy verejného vodovodu DN 100 v správe žalovaného v 1. rade došlo ku škode
na rodinnom dome právneho predchodcu žalobcu, keď rodinný dom bol vystavený dlhotrvajúcemu
neregulovanému prítoku vody, ktorá bola odstránená až 6.4.2011 zamestnancami žalovaného v 1. rade.

12. Vzniknutú škodu vo výške 15.191,70 Eur s príslušenstvom (úrokmi z omeškania) si právny

predchodca žalobcu uplatňoval žalobou zo dňa 15.6.2012, podaním zo dňa 19.10.2012 v spojení
s podaním zo dňa 17.1.2012 (poznámka súdu - ešte pred vydaním platobného rozkazu) zobral
právny predchodca žalobca žalobu v časti zaplatenia istiny 2.000 Eur spolu s prislúchajúcim úrokom
z omeškania späť z dôvodu prisľúbeného plnenia zo strany žalovaného v 2. rade. Následne právny
predchodca žalobcu podaním zo dňa 22.9.2015 zobral žalobu v časti zaplatenia istiny 3.260,30 Eur

späť z dôvodu úhrady tejto sumy intervenientom na strane žalovaného v 1. rade. Predmetom konania
tak po čiastočných späťvzatiach zostala istina 9.931,14 Eur. Vzniknutú škodu žalobca špecifikoval
na výzvu súdu podaním zo dňa 28.6.2023. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade si škodu uplatnil z
dôvodu nákladov vynaložených v súvislosti s odkopaním domu, záhrady, hľadaním príčin zamokrenia,
realizácievýkopovýchprác(zemnépráce),realizácieprieskumnýchvrtov,demontážobrubníkov,rozbitie

cementu, betónu, odtlčenie vonkajších omietok, demontáž pôvodnej hydroizolácie, realizácia novej
hydroizolácie, realizácia ochranného debnenia, zhutnenia, rozbitie dlažby, podkladového materiálu,
kladenie dlažby, špárovanie, prekládka sute, odvoz sute, práce v garáži v suteréne, pokládka novej
dlažby v garáži (výkopové, búracie a stavebné práce), čistenie a sušenie, spolu vo výške 6.917,50Eur, nákladov vynaložených na stavebný materiál v sume 2.386,16 Eur a nákladov za zabezpečenie
technológie Aquapol. Poukázal na rozpočet C. O. B. zo dňa 23.3.2015, ktorý vyčíslil výšku škody v
sume 11.629,62 Eur, rozpočet, ktorý bol súčasťou znaleckého posudku č. X/XXXX znalca H. C. J. B.,

podľa ktorého právnemu predchodcovi vznikla škoda v sume 13.357,76 Eur, a ktorý bol stanovený
programom CENKROS s cenovými reláciami aktuálnymi pre rok 2016 s indexom prepočtu pre rok 2011,
kedy došlo k škodovej udalosti, a nakoniec rozpočtom, ktorý vykonal J. C. I. P., H., D., C. H.. C.,
podľa ktorého právnemu predchodcovi vznikla škoda vo výške 12.964,44 Eur. V prípade rozpočtov išlo
o vyčíslenie škody za zemné, búracie, betonárske práce, stavebné práce súvisiace s hydroizoláciou,

náklady súvisiace so sanáciou stien v suterénnych priestoroch rodinného domu právneho predchodcu
žalobcu. Tieto rozpočty v sebe nezahŕňajú náklady na technológiu Aquapol, odvlhčovač, poškodené
hnuteľné veci a stavebný materiál (okrem sanácie stien).

13. Z krycích listov žalovaného v 2. rade je zrejmé, že žalovaný v 2. rade vyplatil právnemu predchodcovi
žalobcu sumu 1.199,40 Eur za vyhotovenie 52 m2 omietok v sume 309,40 Eur, za otlčenie omietok

v tomto rozsahu v sume 104 Eur, za realizáciu maľby v sume 343 Eur plus ďalších 309,40 Eur a
za vyhľadávanie potrubia v sume 100 Eur. Z výpisu z účtu v peňažnom ústave žalovaného v 2. rade
vyplýva, že suma 756,40 Eur bola právnemu predchodcovi žalobcu poukázaná dňa 12.5.2011, suma
100 Eur dňa 21.8.2012 a suma 343 Eur dňa 1.10.2012. Z podania žalovaného v 2. rade zo dňa 2.1.2014
vyplýva a z výpisu z účtu žalovaného v 2. rade je preukázané, že žalovaný v 2. rade uhradil sumu

1.381,90 Eur dňa 26.10.2012 z poistenia domácnosti (PU:XXXXXXXXXX) za poškodené hnuteľné veci.
Z listinného dôkazu Oznámenia o poistnom plnení intervenienta na strane žalovaného v 1. rade zo
dňa 17.9.2015 vyplýva, že intervenient na strane žalovaného v 1. rade vyplatil právnemu predchodcovi
žalobcu C. D. B. sumu 3.260,30 Eur s vyjadrením likvidátora, že takto priznané poistné plnenie bolo
vypočítané stavebným rozpočtovým programom ODIS podľa predloženej cenovej ponuky v zmysle

doloženej fotodokumentácie. Do poistného plnenia boli zahrnuté náklady aj za odvlhčovač. V súlade s
vyššie uvedeným poškodený tak nemusí preukazovať výšku škody len faktúrami, bločkami za nakúpený
stavebný materiál, ale môže tak urobiť ako v tomto prípade odkazom na rozpočty, ktoré boli aj súčasťou
znaleckého posudku č. X/XXXX. V danom prípade znalecký posudok č. X/XXXX znalca H. C. J. B., K.
obsahuje znaleckú doložku v súlade s ust. § 209 ods. 2 Civilného sporového poriadku, a preto naň treba

prihliadať, ako by išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Treba pripomenúť, že pribratie
konzultanta J. C. I. P., H., D., C. H.. C., ktorý stanovil výšku škody rozpočtom, nijako neobmedzuje
osobnúzodpovednosťznalcazasprávnosťceléhoznaleckéhoposudkuvrátanetejčasti,ktorúspracoval
konzultant (ten však nemôže vypracovať celý posudok namiesto ustanoveného znalca).

14.Súdtak prisvojomrozhodovaníouplatňovanomnárokužalobcu titulomnáhradyškody,ktorávznikla
právnemu predchodcovi žalobcu pri škodovej udalosti vychádzal zo znaleckého posudku č. X/XXXX,
ktorého súčasťou bol rozpočet stavebných prác, búracích a betonárskych prác a sanácie priestorov
vo výške 12.964,44 Eur. Zo záverov znaleckého posudku H. C. J. B., K., ako aj znaleckého ústavu
Technickej univerzity v Košiciach vyplýva, že z vodovodného zariadenia žalovaného v 1. rade unikala

voda bez možnosti vizuálnej identifikácie na povrchu, pričom nie je možné stanoviť presný dátum vzniku
poruchy.Znalecképosudkyvylúčilisúvislosťvlhnutiamurivaazatopeniasuterénusinýmiskutočnosťami
ako so škodovou udalosťou - dlhodobým únikom vody zo zariadenia v správe žalovaného v 1. rade. Z
uvedeného dôvodu potom aj zakúpenie a realizácia sušenia a odstránenia vzlínajúcej vlhkosti systémom
Aquapol sa javí ako náklad vzniknutý v príčinnej súvislosti s poruchou na verejnom vodovode v správe

žalovaného v 1. rade. Právny predchodca žalobcu preukázal dôvodnosť týchto nákladov v sume 2.142
Eur faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 10.12.2010. Je zrejmé, že žalovaný v 2. rade plnil za škodu vzniknutú
za poškodené hnuteľné veci vo výške 1.381,90 Eur, pričom táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu
sporná.

15. Sumu 2.386,16 Eur uplatnenú žalobcom titulom nákladov za stavebný materiál nepovažoval súd
za jednoznačne v konaní preukázanú, nakoľko súd si sám nevedel priradiť bločky, doklady o nákupe
stavebnéhomateriálukúčelnevykonanýmstavebným,búracímabetonárskymprácam,pričomrozpočet
J. C. I. P., H., D., C. H.. C., z ktorého súd aj pri výške škody vychádzal v sebe nezahŕňal stavebný a iný
materiál, potrebný k realizácii prác súvisiacich s odstraňovaním škody.

16. Žalobca, resp. jeho právny predchodca si žalobou uplatňoval škodu v nižšom rozsahu ako bola v
konaní preukázaná, a preto vo vzťahu k žalovanému v 1. rade žalobu považoval za dôvodnú.17. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade sa spornou otázkou stala existencia náhodnej poistnej udalosti,
rozsah spôsobenej škody a výška poistného plnenia. Žalovaný v 2. rade nepoprel existenciu poistnej
udalosti. Z likvidačného spisu je zrejmé, že žalovaný v 2. rade potvrdil prijatie telefonátu právneho

predchodca žalobcu C. D. B. na linku callcentra žalovaného v 2. rade dňa 6.4.2011 o 17.05 hod., a
teda prijatie hlásenia škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX k poistnej zmluve číslo XXXXXXXXXX. Zo
zápisu z obhliadky a prejednania škody zo dňa 8.4.2011 vyplýva, že obhliadku dňa 8.4.2011 vykonala
zamestnankyňa žalovaného v 2. rade D. Q., obhliadkárka poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s. V zápise sa nachádzala špecifikácia a rozsah poškodení týkajúcich sa maľby, omietok, stavebných

súčastí (hydroizolácia domu, fasádna omietka) a zoznam poškodených, zničených alebo odcudzených
hnuteľných vecí. Pri položke hydroizolácia domu sa nachádza poznámka obhliadajúcej zamestnankyne
žalovaného v 2. rade, že podľa jej názoru poškodenie hydroizolácie domu nesúvisí s vodovodnou
škodou, ale poškodená bola ešte pred poistnou udalosťou, resp. poškodenie izolácií unikajúcou vodou
nie je preukázaná (murivo len moklo, suterén nebol zaplavený - t.j. prítok vody nebol taký silný, aby
poškodil hydroizoláciu, nedošlo k tlakovej vode), pri položke fasádna omietka v poznámke obhliadajúca

zamestnankyňa žalovaného v 2. rade uviedla, že jej oprava nesúvisí z vodovodnou škodou. V zápise
poukázala, že voda unikajúca z poškodeného hydrantu nespôsobila poškodenie hydroizolácie, ale z
dôvodupoškodeniaizoláciedošloknamoknutiumurivavsuteréne,keďunikalavodazhydrantu.Uviedla,
že poškodené hnuteľné veci v čase obhliadky sú vyhodené, poistený si nezhotovil žiadnu dokumentáciu.
Zoznámeniapoistnéhoplneniazodňa11.5.2011vyplýva,žežalovanýv2.radepoukázalpoistnéplnenie

vo výške 756,40 Eur z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Právny predchodca žalobcu C. D. B. listom
zo dňa 3.8.2011 vyzval žalovaného v 1. rade k doplateniu sumy 3.543,60 Eur, keďže výšku škody
vypočítal na sumu 4.300 Eur, pričom mu bolo uhradené poistné plnenie v sume 756,40 Eur. Z posúdenia
bločkov predložených poisteným - právnym predchodcom žalobcu vyplýva, že likvidátor žalovaného
v 2. rade neuznal uplatnené omietky nad rámec rozsahu zisteného obhliadajúcou zamestnankyňou,

hydroizoláciu vzhľadom na predchádzajúcu poistnú udalosť, opravu dlažby 72 m2, pretože ich nemal
poistené ako vedľajšie stavby, drenáž z dôvodu vylepšenia stavby, nepreukázanú kanalizačnú prípojku,
nákup materiálu, pretože sa týkala inej základovej dosky, nepreukázania výkopových prác a opravy
okapového chodníka, odvozu sute, nepreukázania poškodenia dlažby v garáži. V poznámkach tiež
poukázal na nespoluprácu poisteného. Zo žiadosti o úhradu poistného plnenia právneho predchodcu

žalobcu zo dňa 13.6.2012 vyplýva, že právny predchodca žalobcu požiadal žalovaného v 2. rade a
intervenienta na strane žalovaného v 1. rade o doplatok poistného plnenia vo výške 15.191,70 Eur, ktorá
mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Žalovaný v 2. rade vo svojom stanovisku
zo dňa 26.7.2012 k výzve na doplatenie poistného plnenia v sume 15.191,70 Eur uviedol, že uznal
rozsah skutočne poškodených omietok 52 m2 (nie uplatnených 150 m2), nakoľko rozsah vyplýva zo

zápisu o obhliadke. Náhrada bola stanovená rozpočtom bez doloženia dokladov. Rovnako sa to týka
malieb, avšak do výpočtu zarátal penetráciu pod maľovku, a teda priznal sumu 1 Eur za m2. Aj v
tomto prípade určil výšku škody rozpočtom bez doloženia dokladov. Odškodnenie hydroizolácie nebolo
vyplatené, pretože podľa žalovaného v 2. rade nesúviselo s vodovodnou škodou. K zámkovej dlažbe
uviedol, že nárok poškodenému nemohol vzniknúť z dôvodu, že nebola pripoistená a navyše nebola

uvedené v zápise z obhliadky. Oprava drenáže sa vykonala v máji 2010 a v čase obhliadky nebolo
možné určiť rozsah škody. Poškodený nešpecifikoval výkopové práce. Z krycích listov žalovaného v 2.
rade je zrejmé, že žalovaný v 2. rade vyplatil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 1.199,40 Eur, teda
doplatil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 100 Eur za vyhľadávanie potrubia a sumu 309,40 Eur za
maľby pri zvýšení jednotkovej ceny z 1 Eur na 2 Eur, teda poskytol poistné plnenie vo výške 1.199,40

Eur za vyhotovenie 52 m2 omietok v sume 309,40 Eur, za otlčenie omietok v tomto rozsahu v sume 104
Eur, za realizáciu maľby v sume 343 Eur plus ďalších 309,40 Eur a za vyhľadávanie potrubia v sume
100, Eur. Z výpisu z účtu v peňažnom ústave žalovaného v 2. rade vyplýva, že suma 756,40 Eur bola
právnemu predchodcovi žalobcu poukázaná dňa 12.5.2011, suma 100 Eur dňa 21.8.2012 a suma 343
Eur dňa 1.10.2012 a z výpisu z účtu žalovaného v 2. rade je preukázané, že žalovaný v 2. rade uhradil

sumu 1.381,90 Eur dňa 26.10.2012 z poistenia domácnosti (PU:XXXXXXXXXX). Poistné plnenie bolo
žalovaným v 2. rade uskutočnené rozpočtom z dôvodu nepredloženia dokladov preukazujúcich nárok, a
to na základe zisteného rozsahu škôd zo dňa 8.4.2011, ktorý vyplýva zo zápisu o obhliadke, ktorý právny
predchodca žalobcu mal podľa žalovaného v 2. rade podpísať bez výhrad.

18. V prejednávanom spore je nepochybné, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 2. rade, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatvoril
dodávateľ (žalovaný v 2. rade) so spotrebiteľom (právnym predchodcom žalobcu). Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inejpodnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na
uvedené, charakter tohto nároku si vyžaduje osobitný prístup súdu v konaní vo vzťahu ku spotrebiteľovi.

19. V danom prípade možno konštatovať existenciu poistnej udalosti - úniku vody z verejného vodovodu,
ktorého prevádzkovateľom bol žalovaný v 1. rade. Je nesporné, že z predmetnej poistnej udalosti už
žalovaný v 2. rade realizoval poistné plnenie, avšak iba do poisťovňou uznanej výšky. V danom prípade
má súd za to, že nárok žalobcu vo vzťahu ku žalovanému v 2. rade je uplatnený dôvodne, nakoľko škoda,

ktorá právnemu predchodcovi žalobcu vznikla poistnou udalosťou, ktorú poistná zmluva predpokladá, je
krytá uzavretými poistnými zmluvami a poistnými podmienkami. Čo sa týka výšky priznaného poistného
plnenia a jeho preukázania súd odkazuje na podrobné odôvodnenie svojho rozhodnutia týkajúceho sa
náhrady škody, ktorú uplatnil žalobca vo vzťahu k žalovanému v 1. rade.

20. Vo vzťahu k intervenientom vznesenej námietke premlčania zhodnotil, že v danom prípade má

žalobca ako poškodený právo na plnenie proti škodcovi (žalovanému v 1. rade), tak i proti poisťovateľovi,
avšak plnenie môže dostať iba raz, keď proti škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody a proti
poisťovateľovi ide o osobitné právo na plnenie za splnenia stanovených podmienok založených
osobitným predpisom. Vzájomný vzťah medzi nimi je vymedzený tak, že plnením jedného z nich zaniká
v rozsahu plnenia povinnosť druhého. Vymedzenie tohto vzájomného postavenia žalovaných, resp.

návrhu na zmenu z pravej solidarity na nepravú a opačne, nemôže mať vplyv na plynutie premlčacej
lehoty.

21. Pretože žalovaní v 1. a 2. rade dlžnú sumu žalobcovi neuhradili, dostali sa tak do omeškania
s plnením svojho peňažného záväzku. Žalobca si uplatnil žalobou úrok z omeškania vo výške 9 %

ročne zo sumy 15.191,70 Eur odo dňa 18.6.2012 do 20.8.2012, úrok z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 13.191,70 Eur odo dňa 21.8.2012 do 17.9.2015 a úrok z omeškania vo výške 8,05 %
ročne zo sumy 9.931,40 Eur odo dňa 18.9.2015 do zaplatenia. Zo žiadosti o úhradu poistného plnenia
právneho predchodcu žalobcu zo dňa 13.6.2012 vyplýva, že právny predchodca žalobcu požiadal
žalovaného v 2. rade a intervenienta na strane žalovaného v 1. rade o doplatok poistného plnenia vo

výške 15.191,70 Eur, ktorá mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, avšak vo výzve
právny predchodca žalobcu neurčil lehotu na plnenie. Z uvedených dôvodov súd za kvalifikovanú výzvu
na plnenie považoval doručenie platobného rozkazu poslednému zo žalovaných dňa 23.12.2013, t.j.
lehotanaplnenieuplynulanasledujúcimdňompodoručeníplatobnéhorozkazu,atedadňom25.12.2013
možno konštatovať omeškanie s peňažným plnením. Suma 756,40 Eur bola predchodcovi žalobcu

poukázaná dňa 12.5.2011, suma 100 Eur dňa 21.8.2012, suma 343 Eur dňa 1.10.2012, suma 1.381,90
Eur dňa 26.10.2012 a suma 3.260,30 Eur intervenientom dňa 17.9.2015. Preto v súlade s § 517 ods. 1
a 2, tiež § 10c nar. vl. SR priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,25 % zo sumy 13.191,70 Eur od
25.12.2013 do 17.9.2015 a 8,05 % úrok z omeškania zo sumy 9.931,40 Eur od 18.9.2015 do zaplatenia
a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol. Okrem toho priznal voči žalovaným tiež

uplatnenúsumu350Eurtitulomnákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávky,ktorápredstavujenáklady
za vyhotovenie odborného posudku C. G. B. v identickej sume.

22. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď žalobca mal vo veci plný úspech, a to aj
v časti zastaveného konania, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Vo vzťahu k trovám konania, ktoré vznikli štátu, aplikujúc článok 4 Základných princípov CSP zaviazal
žalovaných a intervenienta k náhrade trov konania.

23. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade v rozsahu jeho výrokov I., III.
a IV. z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Odvolateľ uviedol, že nesúhlasí so

závermi súdu vyjadrenými v bodoch 113., 120., 122., 126., 128. až 131., 133. a 134. Záver súdu, že mal
za preukázané, že poistná udalosť nastala skôr ako prívalové dažde v máji, nebol podložený žiadnymi
relevantnými skutočnosťami, keď sa má za to, že práve prívalové dažde, počas ktorých už v roku 2010
došlo k zamakaniu nehnuteľnosti predchodcu žalobcu, ktorý túto poistnú udalosť nahlásil poisťovateľovi,
odhalili nefunkčnosť hydroizolácie nehnuteľnosti predchodcu žalobcu. Mal za to, že súd nevzal do

úvahy vyjadrenie znalkyne C. L. zo dňa 30.6.2020, ktorým sa vyjadrovala k posudku č. XX/XXXX
a z ktorého okrem iného vyplynuli závery: - rodinný dom je postavený na vyvýšenom mieste a dažďové
vody odtekajú najprístupnejšou cestou do najbližšieho miesta, kde sa hromadia, t.j. v zasypanej,
výkopovej časti domu; - podľa poškodení spodnej stavby domu postaveného v roku 1974 je možnékonštatovať, že hydroizolácia po 37 rokoch vykazovala známky poškodenia – bola nefunkčná; - v roku
1974hydroizoláciabolaprevedenápodľaplatnýchČSNaneprejavilisapoškodeniaažvroku2010,kedy
bola pre extrémnu hydrologickú situáciu a amortizáciou technicky nefunkčná a kedy jej opotrebovanie

v roku 2010 bolo 36 rokov; - hydroizolačný systém zabudovaný v základovej časti domu postačoval
až do roku 2010, kedy bola nahlásená poistná udalosť; - zatečenie interiéru domu bolo v dôsledku
nefunkčnosti hydroizolácie základovej časti domu. V zmysle uvedených tvrdení znalkyne mal za to, že
súd nevzal pri hodnotení liberačného dôvodu - konanie poškodeného – do úvahy vyjadrenie súdnej
znalkyne v bode III. jej posudku, a teda záver, podľa ktorého: Poškodenie hydroizolácie bolo zjavné už

v roku 2010, kedy bola nahlásená poistná udalosť. Hydroizolácia proti zemnej vlhkosti zabudovaná od
roku 1974 bola funkčne nepostačujúca, najmä, keď mesačné úhrny zrážok boli na väčšine Slovenska
extrémne nadnormálne, pričom napršalo prevažne tri až štyrikrát viac zrážok ako je májový normál,
čo spôsobilo, že už na začiatku júna 2010 dosiahli priebežné úhrny zrážok od začiatku roka hodnoty,
ktoré prislúchajú celoročným normálom zrážok, východ Slovenska bol zasiahnutý povodňovou situáciou
od polovice mája 2010. Na uvedenú extrémnu situáciu nebola dimenzovaná hydroizolácia v roku 1974

a v dôsledku poistnej udalosti poškodenie hydroizolácie sa mohlo len zväčšiť. Uvedené korešponduje
aj s výpoveďou svedka, pani Q. ako zamestnankyne žalovaného v 2. rade obhliadkárky, ktorá pri
obhliadke nehnuteľnosti uviedla, že podľa jej názoru k poškodeniu hydroizolácie nedošlo pôsobením
vodyunikajúcejzvodovodnéhozariadenia,aženarodinnýchdomochktorémajú30,50rokovsúizolácie
už staršie a vo väčšine prípadov sú v každom dome viditeľné podobné poruchy. Svedkyňa uviedla, že

v dome neboli známky toho, že by došlo k zaplaveniu v suteréne, dlhodobo mokli obvodové murivá
v suteréne a bežnému moknutiu musia hydroizolácie odolať. Pokiaľ by k poruche došlo iným spôsobom
v súvislosti s vodovodnou škodou, ak by tlak bol taký veľký, že poškodí hydroizoláciu, muselo by dôjsť
aj k zaplaveniu pivnice. Podľa názoru svedkyne došlo k poškodeniu izolácie tlakovou vodou, boli tam
sprievodné známky ako je zaplavenie suterénu, vytlačenie podláh súvisiacich s pôsobením určitého

tlaku. Ak už však je izolácia poškodená, múry len dlhodobo vlhnú a vtedy to poškodenie múrov nesie
tie známky, ktoré boli viditeľné pri obhliadke. Preto mal za to, že súd dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, pokiaľ ustálil, že príčinou poškodenia majetku predchodcu žalobcu bol iba priesak vody
z poruchy na verejnom vodovode a pokiaľ súd nebral do úvahy výsledky vykonaného dokazovania
v zmysle ktorého k zatečeniu interiéru domu došlo v dôsledku nefunkčnosti hydroizolácie. Tiež mal za to,

že znalecké posudku, odborné posudky a vyjadrenia dospeli k rozdielnym záverom a ich nejednotnosť
v záveroch malo odstrániť znalecké dokazovanie, ktoré navrhoval intervenient, ale aj samotný žalovaný
v 1. rade, avšak súd navrhovaný dôkaz nevykonal. V ďalšej časti svojho odvolania odkázal v súvislosti
s konkrétnym rozsahom priznanej náhrady škody na vyjadrenie likvidátora intervenienta, ktorý sa
vyjadroval k jednotlivým položkám, ktoré súčasne považoval za sporné, pričom v zmysle Tabuľky číslo

3 išlo o položky č. 1, 4, 6 až 12, č. 14, 15, 17 a 18, v zmysle Tabuľky č. 4 išlo o položku č. 8
a v zmysle Tabuľky č. 5 išlo o položky 1 až 7, 11 až 13. Likvidátor navyše žalobcom predložené bločky
považoval za neakceptovateľné, pretože bol na nich materiál určený na výstavbu muriva a betonáže.
Faktúry číslo XXXX/XXX a XXXX/XXX nemajú charakter stavebných prác na sanáciu poškodenia
z dôvodu zamoknutia z unikajúcej vody z poškodeného hydrantu. Súd sa podľa jeho názoru s uvedenými

tvrdeniami likvidátora k predloženému rozpočtu nijakým spôsobom nevysporiadal, a preto aj z dôvodu
ustálenia, aké práce a materiály mali odstrániť následky škodovej udalosti, navrhoval ustanoviť znalca.
Mal za to, že vykonaným dokazovaním sa nepreukázala zodpovednosť žalovaného v 1. rade za
vzniknutú škodu. Zo všetkých uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobu zamietnuť.

24. Proti rozsudku podal žalovaný v 2. rade v zákonnej lehote odvolanie v rozsahu jeho vyhovujúcich
výrokov z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP, keď napadnuté rozhodnutie
nepovažoval za správne majúc za to, že súd pochybil, pokiaľ za nemennej dôkaznej situácie, t.j.
za stavu, keď dôkazy vykonané v konaní ku dňu 27.5.2021 podľa neho jednoznačne preukazovali

nedôvodnosť nároku žalobcu, čo bolo dôvodom nevyhoveniu žalobe, v následnom rozhodnutí bez
doplnenia dokazovania, teda za stavu rovnakej dôkaznej situácie aká bola ju dňu 27.5.2021, dôvodnosť
nároku vyhodnotil výlučne v prospech žalobcu. Predmetné rozhodnutie je preto arbitrárne, porušujúce
právo žalovaných na spravodlivý proces a v konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať pred
súdom. Mal za to, že z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach je zrejmé,

že odvolaciemu súdu sa javila existencia viacerých príčin škodového následku, a preto bolo potrebné
sa zaoberať tým, ktorá príčina je rozhodujúca, resp. určujúca. Z toho dôvodu žalovaní navrhovali
doplniť dokazovanie, k čomu však súd nepristúpil, preto má za to, že v konaní nebolo bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, aká je príčina vzniku škody. Zdôraznil, že vo vzťahu k žalovanému v 2. radesa jedná o vzťah na základe poistenej zmluvy, z ktorej je poisťovateľ podľa § 788 ods. 1 OZ povinný
poskytnúť v dojednanom rozsahu poistenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená,
preto bolo vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nevyhnutné posúdiť, či mal stav hydroizolácie rodinného

domu vplyv na vznik škodovej udalosti, a ak áno v akom rozsahu sa podieľal stav hydroizolácie na
vzniku škodovej udalosti, a či je stav poškodenia spôsobený práve touto nedostatočnou hydroizoláciou.
Zamietnutím návrhu na doplnenie dokazovania v tomto smere nebola potom vyriešená táto podstatná
otázka. Pokiaľ súd poukázal na to, že v zmysle článku 22 bodu 5 poistných podmienok a v zmysle §
810 OZ sú poistením kryté aj náklady na odvrátenie bezprostredne hroziacej poistenej udalosti alebo

zmiernenie jej následkov, a teda, že také náklady, ktoré použil poistený podľa vlastného presvedčenia je
povinný poisťovateľ uhradiť, aj keď sa zamýšľaný výsledok nedostavil, potom rozporoval a nepovažoval
uvedené za správne, a to aj vzhľadom k tomu, že tvrdenie o vynaložení nákladov na odvrátenie
bezprostrednehroziacejpoistnejudalostialebozmierneniejejnásledkovjelavírovanímžalobcuvkonaní
za účelom dosiahnutia priaznivého rozhodnutia vo veci, keďže žalobca svoj nárok argumentačne
odôvodnil tak, že došlo ku poistnej udalosti, a to poruche vodovodného potrubia verejného vodovodu

na Opálovej ulici v Košiciach, v dôsledku čoho malo dôjsť ku pretečeniu vody do garáže, pivnice a do
prízemných časti rodinného domu žalobcu, v dôsledku čoho mu vznikla škoda, pričom detailný rozpis
nákladov, ako i faktúry a pokladničné doklady za vykonané práce a materiál, mali byť predložené
žalovaným v prílohe listu zo dňa 13.6.2012, v ktorom je uvedené vyčíslenie doplatkov, ktoré si žalobca
uplatnil za omietky, maľby, hydroizoláciu, opravu dlažby, drenáž, nové rozvody kanalizačnej prípojky,

výkopové práce, opravu okapového chodníka, odvoz sute, odvlhčovač vzduchu, dlažbu v garáži,
suť, sušenie miestnosti, nákup materiálu, čistenie a za zničené šatstvo, topánky a tovar; v podaní
z 8.7.2016 žalobca dôvodí svoj nárok citáciou jednotlivých článkov uzatvorenej poistnej zmluvy a až
v podaní z 20.4.2017 žalobca zmenil svoju argumentáciu a tvrdil, že vykonal len úkony nevyhnutné
na odvrátenie poistnej udalosti tým, že vykopal zemné práce, obkopal dom, záhradu, hľadal príčinu

vody a zmierňoval tak následky škody, s čím OZ výslovne počíta a v súvislosti s čím poistenému
potom ukladá nárok na náhradu takýchto nákladov, pretože pokiaľ by žalobca dané úkony nevykonal,
škoda by dosiahla väčšie rozmery. Za ďalšie k tomu poukázal na to, že preventívne opatrenia sú
opatrenia prijaté a vykonané na odvrátenie bezprostrednej hrozby škody, v rámci ktorých sa účelne
vynakladajú náklady, a teda argumentáciou žalobcu povedané len vykonanie zemných prác, obkopania

domu, záhrady, sú charakterom a účelom prácami spojené s opatreniami preventívnymi. Charakter
ostatných vykonávaných prác nasvedčuje tomu, že tieto neboli vykonané za účelom preventívnym
a ani vykonané ako opravy, ktoré by odstraňovali poškodenie, t.j. také, ktoré by uviedli nehnuteľnosť
do predošlého stavu, ale boli vykonané také opravy a v takom rozsahu, ktoré pôvodný majetok
neobsahoval a ktorými došlo k rozšíreniu vybavenosti a ku zmene technických parametrov, ale aj

ku zvýšeniu výkonnosti hodnoty majetku. Preto bolo potrebné doplniť dokazovanie, aké konkrétne
poškodenia majetku predchodcu žalobcu vznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa
2.4.2011. Rovnako bolo nevyhnutné posúdiť a vyčísliť sumu nákladov na stavebné práce, ktoré bolo
nevyhnutné vykonať na odstránenie škody na majetku predchodcu žalobcu vzniknuté v príčinnej
súvislosti so škodovou udalosťou, vyčísliť sumu nákladov na stavebný materiál, ktorého použitie bolo

nevyhnutné na odstránenie poškodenia majetku predchodcu žalobcu vzniknutého v príčinnej súvislosti
so škodovou udalosťou a vyčísliť hodnotu stavebných prác, ktorými došlo k vylepšeniu technického
stavu. Odvolateľ v konaní opakovane svojou argumentáciou poukazoval na jednotlivé sporné položky,
ako aj na položky, ktoré nie nie sú predmetom poisteného krytia, avšak súd jeho argumentáciu nevzal
do úvahy. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd vychádzal z rozpočtu stavebných a betonárskych

prác uvedených v posudku č. X/XXXX s tým, že náklady za stavebný materiál vo výške 2.386,16 Eur
nepovažoval za preukázané, avšak pokiaľ si predchodca žalobcu uplatňoval náhradu škody v nižšom
rozsahu ako bola preukázaná, preto vo vzťahu k žalovanému v 1. rade túto náhradu škody považoval
za dôvodnú, a pokiaľ sa týka výšky priznaného poistného plnenia a jeho preukázania, odkázal súd na
svoje rozhodnutie týkajúce sa náhrady škody, ktorú si žalobca uplatnil vo vzťahu k žalovanému v 1. rade.

Takéto rozhodnutie súdu ale nie je správne, pretože žalobcom uplatnený nárok je uplatnený voči dvom
subjektom na základe dvoch rôznych právnych titulov, pretože výška náhrady škody, za ktorú prípadne
zodpovedá žalovaný v 1. rade automaticky nie je totožná s výškou poistného plnenia, na ktoré má
poistený nárok v zmysle všeobecných poistných podmienok v zmysle poistnej zmluvy proti žalovanému
v 2. rade. Z uvedených dôvodov navrhol zmeniť napadnuté rozhodnutie tak, že odvolací súd žalobu

zamietne.

25. Napokon proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie intervenient na strane žalovaného v 1.
rade v rozsahu výrokov I., III. a IV., keď mal za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazovk nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Mal za to, že nebolo jednoznačne preukázané, že škoda vznikla
v dôsledku žalobcom tvrdenej škodovej udalosti a nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi
škodou a činnosťou žalovaného v 1. rade. Údajný dlhodobý únik vody z hydrantu žalovaného v 1.
rade nebol preukázaný žiadnymi dôkazmi. Naopak vykonaným dokazovaním došlo k vyvráteniu jeho

tvrdenia, keď pri výkopových prácach okolo rodinného domu v roku 2010 nebol zistený prítok vody,
t.j. logicky nemohla voda ani unikať. Taktiež výkopová jama nebola pri výmene hydrantu vyplnená
vodou, inak by bolo potrebné najprv vodu odčerpať, čo sa nestalo. Po vydaní uznesenia odvolacieho
súdu, súd bez vykonania akéhokoľvek dokazovania žalobe vyhovel. K zmene právneho názoru došlo
bez toho, aby súd vykonal akýkoľvek dôkaz. Postupom a rozhodnutím súdu došlo k porušeniu práva
žalovaných a intervenienta na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces predmetnej veci. Súd zaviazal

žalovaného v 1. rade na úhradu žalovanej sumy, avšak napriek rozsiahlemu odôvodneniu absentuje
jasná, zrozumiteľná a konkrétna identifikácia právnej udalosti, ktorá ma predstavovať právny základ
pre žalobcom uplatnené plnenie voči žalovanému v 1. rade. V žalobe predchodca žalobcu uviedol,
že 2.4.2011 došlo k poistnej udalosti, a to k poruche verejného vodovodu DN v správe žalovaného
v 1. rade, k poruche došlo na Opálovej ulici v Košiciach, poruchou na verejnom vodovode došlo k

pretekaniu vody do garáže a pivnice a do prízemných častí domu, v dôsledku čoho vznikla žalobcovi
škoda. Odvolateľ zdôraznil, že žalobca v priebehu konania menil opis okolností vzniku škodovej udalosti
tak, že k vzniku škody malo dôjsť v dôsledku dlhodobého obdobia. Základom zmenenej argumentácie
žalobcu je skutočnosť, že priesak vody z hydrantu mal trvať po dlhšiu dobu, čím malo dôjsť k poškodeniu
hydroizolácie rodinného domu a navlhnutiu muriva rodinného domu. Uvedené tvrdenie bolo vyvrátené

tým, že ak by naozaj dochádzalo k tak dlhodobému úniku vody, potom by muselo dôjsť aj k poškodeniu
ďalších nehnuteľností, keďže sa jedná o husto osídlenú obytnú zónu. Okrem toho, takýto únik vody
by musel žalovaný v 1. rade zaregistrovať, čo sa ale nestalo. Dlhodobý priesak vody tak nebol ničím
preukázaný. Už v priebehu roka 2010 mal žalobca problémy s vlhkosťou na rodinnom dome, keď v
období máj a jún roku 2010 sa na území východného Slovenska, vrátane mesta Košice vyskytli extrémne

dažde. Žalobca v roku 2010 nahlásil žalovanému v 2. rade zavlhnutie obvodových múrov a súhlasil
s priznaním poistného plnenia bez vykonania obhliadky. Je teda zrejmé, že už v roku 2010 nebola
hydroizolácia rodinného domu funkčná. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno k základným podmienkam
pre uplatnenie si nároku na náhradu škody, čo má za následok jeho neúspech v konaní. Žalobca
ničím nepreukázal, že by k priesaku vody z hydrantu malo dôjsť pred dňom 2.4.2011, kedy došlo

k nahláseniu poruchy hydrantu. Absencia jasného a zrozumiteľného vymedzenia škodovej udalosti
nebola odstránená v priebehu súdneho konania a je nutné konštatovať, že žalobca si uplatňuje nárok na
náhradu škody, ku ktorej došlo v príčinnej súvislosti s poruchou na hydrante zo dňa 2.4.2011. Existencia
inej škodovej udalosti nebola zrozumiteľne konkretizovaná a už vôbec nie preukázaná. K dnešnému dňu
nie je z vykonaných dôkazov ustálená existencia príčinnej súvislosti medzi poruchou na hydrante zo

dňa 2.4.2011 a identifikáciou konkrétnej škody na majetku predchodcu žalobcu, ktorá v dôsledku tejto
poruchy vznikla. K dnešnému dňu nie je z vykonaných dôkazov ustálený rozsah nákladov potrebných
na odstránenie škody na majetku predchodcu žalobcu, ktorá vznikla ako následok poruchy na hydrante
zo dňa 2.4.2011. K dnešnému dňu nie je z vykonaných dôkazov ustálené, či realizovanými stavebnými
úpravami došlo k vylepšeniu technického stavu nehnuteľností patriacich predchodcovi žalobcu, a ak

áno, v akom rozsahu. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 1. rade uznal žalobcom uplatnený nárok je
nepravdivé a zavádzajúce. Žalovaný v 1. rade nepopiera vznik škodovej udalosti (poškodený hydrant z
2.4.2011), avšak rozsah následkov tejto škodovej udalosti tak, ako si ich uplatňuje žalobca rozporoval.
Následky priesaku hydrantu zo dňa 2.4.2011 boli žalobcovi v celom rozsahu kompenzované. Odvolateľ
namietal akúkoľvek relevanciu žalobcom predložených dokladov týkajúcich sa odstraňovania následkov

škodovej udalosti, nakoľko je na nich materiál určený na výstavbu muriva a betonáže. Faktúry č. XXXX/
XXX a XXXX/XXX nemajú charakter stavebných prác na sanáciu poškodenia z dôvodu zamoknutia
z unikajúcej vody z poškodeného hydrantu. Technológia Aquapol v sume 2.142 Eur je nedôvodná
najmä vzhľadom na to, že faktúra bola vystavená pred vznikom škodovej udalosti a chýbajú podklady k
dôvodnosti použitia tejto technológie. V ďalšej časti odvolania sa venoval stavu hydroizolácie rodinného

domu, a to aj v súvislosti na prípadné posúdenie otázky liberácie žalovaného v 1. rade. Mal za to, že
stav hydroizolácie rodinného domu predchodcu žalobcu ovplyvnil celkový priebeh a rozsah škodovej
udalosti, čo z vykonaného dokazovania je nepochybné. V konaní bola žalobcom potvrdená skutočnosť,
že už pred vznikom škodovej udalosti žalobca ohlásil v roku 2010 žalovanému v 2. rade problémy svlhkosťou stien a vykonal práce na odstránenie poškodení a žalobcovi bolo poskytnuté poistné plnenie
z tejto poistnej udalosti. Svedok B. uviedol, že v roku 2011, keď sa robili sondy okolo domu, sa vlhkosť
nezistila, a že problém s vlhkosťou začal už v roku 2010. V zmysle stanoviska znalkyne C. L. je zrejmé,

že k poškodeniu hydroizolácie nedošlo v dôsledku škodovej udalosti, keďže táto už bola nefunkčná,
a že náklady na opravu hydroizolácie nie sú v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Poškodenie
domu predchodcu žalobcu nebolo spôsobené priesakom vody z hydrantu, ale v dôsledku nedostatočnej
hydroizolácie domu, ktorá bola poškodená už v roku 2010, pričom v máji 2010 boli mimoriadne silné
zrážky, čo je dôvodom liberácie žalovaného v 1. rade v zmysle bodov 4.5. a 4.6. odôvodnenia uznesenia

Krajského súdu v Košiciach. Žalovaný v 1. rade nenesie zodpovednosť za škodu na majetku predchodcu
žalobcu, ktorá je následkom enormných zrážok v roku 2010 a poškodenia, ktoré vznikli v dôsledku
nefunkčnej hydroizolácie. Z doteraz vykonaného dokazovania je zrejmé, že:
- hydroizolácia bola nefunkčná už v roku 2010,
- v roku 2010 sa vyskytli dažde, ktoré svojim úhrnom vybočovali z normálu,
- hydroizolácia nebola dimenzovaná na to, aby takejto vlhkosti odolala,

- nie je preukázané, žeby priesak vody z hydrantu bol aj pred aprílom 2011,
- hydroizolácia nebola vhodne zvolená,
- životnosť hydroizolácie je 10 až 15 rokov a
- nesprávna hydroizolácia mala za následok zamokrenie a podmáčanie stavby.
Vychádzajúc zo záväzného právneho názoru krajského súdu uvedeného v bode 44. zrušujúceho

uznesenia navrhol vykonanie znaleckého dokazovania, ktorého predmetom by bola identifikácia
poškodenia majetku vzniknutá na nehnuteľnosti predchodcu žalobcu v dôsledku škodovej udalosti zo
dňa 2.4.2011 spôsobenej poruchou na hydrante, kde porucha hydrantu bola odstránená dňa 6.4.2021,
v rámci ktorého dokazovania by znalec zodpovedal na odvolateľom vymedzené sporné skutočnosti.
Súd predmetný návrh zamietol a takýto postup súdu je v rozpore s uznesením odvolacieho súdu

a súčasne absentuje riadne odôvodnenie tohto postupu, čo vykazuje znaky arbitrárnosti súdneho
rozhodnutia. Zdôraznil, že znalecký posudok č. XX/XXXX spracovaný znalkyňou C. L. potvrdil správnosť
tvrdení žalovaných a intervenienta, pretože poškodenie domu predchodcu žalobcu nebolo spôsobené
priesakom vody z hydrantu, ale vznikol v dôsledku nedostatočnej hydroizolácie domu, ktorá bola
poškodená už v roku 2010. Znalecké posudky predložené žalobcom vychádzajú z jeho tvrdenia o

údajne dlhodobom (bez jasnej časovej konkretizácie) úniku z vodovodného potrubia, ktoré však nebolo
preukázané, a preto tieto posudky sú bez relevancie k predmetu sporu. Žalobcom angažovaný znalec
síce okomentoval znalecký posudok znalkyne, avšak sám neposkytol žiadnu odpoveď na sporné otázky,
a preto žalobca svoje dôkazné bremeno k ním tvrdeným skutočnostiam neuniesol a zároveň nedošlo
ani ku kvalifikovanému popretiu záverov súdom ustanovenej znalkyne. Žalobcom angažovaný znalec je

zapísaný v zozname znalcov pre odbor stavebníctvo, odvetvia pozemné stavby, stavebná fyzika, teda
niejekompetentnýsazaoberaťkalkuláciou,prepočtomavýškounákladovtýkajúcichsaspotrebovaných
materiálov a vykonaných prác realizovaných žalobcom v súvislosti s poškodenou stavbou a pokiaľ tieto
prepočty mal realizovať pracovník Ústavu technológie stavieb a ekonomiky v stavebníctve C. P., tento
nie je zapísaný v zozname znalcov a posudok ani nepodpisoval, preto táto časť znaleckého posudku je

bez právnej relevancie. Pokiaľ ide o predložené faktúry a bločky, z nich nie je zrejmé a jasné, na čo
všetko sa nakúpený materiál použil a v akom rozsahu bola oprava domu vykonaná. Náklady vynaložené
pred 2.4.2011 nesúvisia s prejednávanou škodovou udalosťou. Intervenient ďalej navrhol pripojenie
likvidačného spisu poistnej udalosti z roku 2010, ktorú likvidoval žalovaný v 2. rade, ktorým dôkazom
malo byť ozrejmené, aký postup žalobca zvolil na odstránenie následkov predchádzajúcej poistnej

udalosti, aké práce boli vykonané, aké materiály boli použité a z toho vyplývajúca miera zabezpečenia
majetku žalobcu pred ďalšími možnými škodovými udalosťami, avšak k tomuto návrhu na doplnenie
dokazovania súd nezaujal žiadne stanovisko. Okrem toho navrhol tiež doplniť dokazovanie - predložiť
fotodokumentáciu, prípadne inú relevantnú dokumentáciu, týkajúcu sa vykonaných prác, a ani k tomuto
návrhu súd nezaujal žiadne stanovisko. Odvolací súd podľa bodu 50. svojho zrušujúceho uznesenia

považoval za potrebné ustáliť, z čoho presne pozostáva uplatnená škoda a v intenciách uvedeného
súd uložil žalobcovi povinnosť, aby špecifikoval škodu a jej výšku, a to položkovite, a žalobca napriek
výzve súdu a právnemu názoru odvolacieho súdu nešpecifikoval, z čoho má pozostávať uplatnený
nárok na náhradu škody voči žalovanému v 1. rade. Pokiaľ žalobca špecifikoval jednotlivé položky,
svoju argumentáciu k jednotlivým položkám ozrejmoval vo vzťahu k žalovanému v 1. rade s odkazom

najmä na príslušné články VPP, uvedená špecifikácia ale nemá vecný súvis s nárokom uplatneným
voči žalovanému v 1. rade, pretože právnym titulom nároku žalobcu proti žalovanému v 1. rade nie
je nárok na poistné plnenie, ale zákonný nárok na náhradu škody. Žalobcom predložená špecifikácia
položiek rozpočtom v súlade s VPP tak nemá vecný súvis s nárokom uplatneným voči žalovanému v1. rade. Žalobca tak neuniesol ani len bremeno tvrdenia vo vzťahu k ním uplatnenému nároku voči
žalovanému v 1. rade. Zostalo bez akéhokoľvek vysvetlenia, čo konkrétne z uplatnenej pohľadávky
9.931,40 Eur predstavuje, keďže žalobca si pôvodne uplatnil nárok vo výške 15.191,40 Eur, v priebehu

konania došlo k platbám a neuhradený nárok zostal vo výške 9.931,40 Eur. Ani rozpočty, ktoré sú
uvedené v sumách 11.629,62 Eur, 13.357,76 Eur a 12.964,44 Eur nekorešpondujú s uplatneným
nárokom a ani nie je zrejmé, ktorý z týchto rozpočtov mal byť rozhodný (rozpočet C. B., K. a C. P.).
Skonštatoval, že žalobcom predložená kvantifikácia jeho nároku, s ktorým sa stotožnil aj súd, je v
celom rozsahu zmätočná. S odkazom na § 220 ods. 2 CSP mal za to, že napriek tomu, že rozsudok

je rozsiahly, súd sa v ňom nevysporiadal s relevantnou obranou žalovaných a intervenienta a odvolateľ
považuje rozsudok za nezrozumiteľný a arbitrárny. Okrem toho súd sa riadne nezaoberal námietkou
premlčania. Zmena právneho posúdenia bez zmeny skutkového stavu a zároveň zamietnutie návrhu
adoplneniedokazovanianaozrejmenieokolnostírozhodnýchpreprávneposúdenievecisúdommaloza
následok arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia. Zo všetkých uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací
súd žalobu zamietol.

26. Žalobca k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedol súhrn svojej argumentácia nasledovne: 1. Škoda
na majetku žalobcu bola zapríčinená prevádzkovou činnosťou žalovaného v 1. rade – poruchou na
podzemnom vodovodnom potrubí v dôsledku, ktorého došlo k poškodeniu rodinného domu žalobcu.
2. Príčinu vzniku škody – porucha na podzemnom vodovodnom potrubí potvrdzujú úkony žalovaného

v 1. rade: a. list zo dňa 6.5.2011 adresovaný poškodenému - uznanie vzniku škody a príčinnej
súvislosti žalovaným v 1.rade, b. list zo dňa 1.6.2011 adresovaný intervenientovi- uznanie zavinenia,
vzniku škody a príčinnej súvislosti a pokyn na úhradu poškodenému. c. úhrady žalovaného v 1. rade
prostredníctvo intervenienta spolu vo výške 4.016 Eur počas súdneho konania. 3. Príčinu vzniku škody
– porucha na podzemnom potrubí v dôsledku, ktorého unikala voda, ktorá sa stekala k rodinnému

domu žalobcu, v dôsledku, ktorého došlo k narušeniu hydroizolačného systému, čím došlo k zatekaniu
vody do rodinného domu potvrdil 4 nezávislé znalecké posudky: a. odborný posudok C. G. B., H.
b. znalecký posudok č. X/XXXX H. C. J. B. c. kontrolný znalecký posudok č. XX/XXXX znaleckého
ústavu Technickej univerzity v Košiciach d. znalecký posudok č. XX/XXXX C. D. L. e. znalecký posudok
znalkyne G. M. N., K. (ohľadom vlastnosti odobratej vody z výkopu pri rodinnom dome) 4. Akékoľvek

ďalšie príčiny vzniku škody a to najmä úhrn zrážok boli v predmetnom konaní vylúčené viacerými vyššie
uvedeným znaleckými posudkami (najmä kontrolným znaleckým posudkov vyhotoveným znaleckým
ústavom Technickej univerzity v Košiciach). 5. Žalovaný v 1. rade nepreukázal žiadne dôvody liberácia,
ktoré by ho zbavovali a to i len čiastočne zodpovednosti za spôsobenú škodu prevádzkovou činnosťou.
6. Žalobca preukázal riadne výšku spôsobenej škody na jeho majetku a to predloženými dôkazmi –

faktúrami, bločkami, ako aj zároveň uvedená výška škody bola preukázaná znaleckým posudkom č.
X/XXXX znalca H. C. J. B., podľa ktorého žalobcovi vznikla škoda v sume 13.357,76 Eur, ako aj v
rozpočte C. O. B. zo dňa 23.3.2015, ktorý vyčíslil výšku škody na sume 11.629,62 Eur (zároveň rozpočty
zo znaleckých posudkov v sebe nezahŕňajú náklady na technológiu Aquapol, odvlhčovač, poškodené
hnuteľné veci a stavebný materiál (okrem sanácie stien). 7. Žalovaný v 1. rade nepreukázal a neuniesol

dôkazné bremeno týkajúce sa rozsahu výšky škody, žalovaný v 1. rade len uvádza položky „ktoré on
neuznáva“, takto relevantná procesná obrana žalovaného v 1. rade ako ani jeho interventa predsa
nemôže a nemá vyzerať v súdnom konaní. Žalovaný v 1. rade mal dostatočný časový priestor (teda
už vyše 12 rokov ku dnešnému dňu od prejavenia poruchy na jeho zariadení) na preukázanie rozsahu
spôsobenej škody, čo žalovaný v 1. rade tento veľmi bohatý a rozsiahli časový úsek ani len nevyužil.

8. Žalovaný v 1. rade zneužíva svoje procesné práva, ako aj svoje procesné postavenie silnejšie strany
ako poisťovne (intervent) a vodárenskej spoločnosti (monopolného subjektu) v súdnom konaní a to na
úkor žalobcu ako bežného spotrebiteľa / občana (právny predchodca žalobcu), ktorému bola spôsobená
škoda práve v dôsledku poruchy na prevádzkovom zariadení žalovaného v 1. rade. 9. Žalovaný v 1. rade
je zákonne povinne poistený u intervenienta na riziká - škody vzniknuté pri jeho prevádzkovej činnosti.

Intervenient, ktorého úlohou bolo vykonať šetrenie poistnej udalosti ani nebol na mieste kde vznikla
škoda, resp. porucha zariadenia, nevidel poškodenia rodinného domu, lokalitu, nevykonal zamerania a
výpočty nevyhnutné na zistenie rozsahu a následkov škodovej udalosti, resp. poistného plnenia plnenie.
Intervent nepozná do dnešného dňa ani kde sa čo nachádza, kde bola porucha, kde voda odtekala a
čo poškodila, ani aké prace a kde sa vykonali, ale napriek tomu všetko čo žalobca predložil, rovno bez

akýchkoľvek dôkazov odmietol a namietal v súdnom konaní. Práve v dôsledku prevádzkovej činnosti
podzemného vodovodného potrubia žalovaného v 1. rade bolo spôsobená a zapríčinená nefunkčnosť
hydroizolácie rodinného domu a v dôsledku tejto skutočnosti následne došlo k priamemu zatekaniu do
rodinného domu žalobcu. Poukázal na žalovaného v 1. rade list zo dňa 6.5.2011, ktorým tento potvrdilporuchu na jeho prevádzkovom zariadení – podzemnom vodovodnom potrubí, z ktorého unikala voda ku
rodinnému domu žalobcu. Následne žalovaný v 1. rade listom zo dňa 1.6.2011 potvrdil aj zodpovednosť
za vzniknutú škodu na žalobcovom majetku. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Nejvyššího soudu

ČR sp. zn. 25 Cdo 575/2019, ze dne 23. 3. 2020, podľa ktorého: „I. Provoz kanalizačního zařízení je
typickým provozem ve smyslu § 420a obč. zák., neboť je technickým zařízením využívajícím procesy a
technologie,kteréjsouspojenysurčitýmirizikypůsobenínavenekatímipotenciálníhrozbouvznikuškod
jinýmsubjektům.Nenípřitomrozhodující,zdaajaksiprovozovatelzařízenípřisvéčinnostipočínal,resp.
zda porušil zákonné či smluvní povinnosti, neboť tento objektivní typ odpovědnosti vyžaduje pouze, aby

byla naplněna zvlášť kvalifikovaná skutková podstata, jíž je v tomto případě projev povahy provozu. Ten
je naplněn nekontrolovaným únikem či vyvěráním splaškové vody do objektů napojených na kanalizaci
bez ohledu na konkrétní technické příčiny, které tento stav vyvolaly, jsou-li skutečně projevem vnitřní
povahy tohoto technologického celku. II. Příčinou škodní události v projednávané věci nebyl samotný
přívalový déšť, ale došlo k ní v kombinaci s dalšími okolnostmi, které lze přičíst provozovateli, resp.
technickým a organizačním vlastnostem systému jím provozované kanalizace (havarijní stav splaškové

stokové sítě a napojení dešťových svodů ze spádové oblasti nad domem). Byla-li příčinou vzniku
škody tzv. vnitřní škodná událost, nepřichází v úvahu zproštění odpovědnosti provozovatele z důvodu
neodvratitelné události dle § 420a odst. 3 obč. zák. bez ohledu na to, zda škodě mohlo či nemohlo
být zabráněno. Rozhodující příčinou škodní události byly v posuzované věci okolnosti uvnitř provozu,
a tudíž možnost liberace nepřichází v úvahu. Přívalový déšť nemůže být vždy nutně považován za

neodvratitelnou událost ve smyslu § 420a odst. 3 obč. zák. Jestliže je určité technické provozní zařízení
konstruováno tak, že jeho úkolem je pracovat s přírodními živly (zde kromě jiného i odvod dešťové
vody) a předmětem provozu kanalizace je z povahy věci i činnost, při které se provozovatel musí
pravidelně vypořádávat s dešťovými srážkami, nelze bez dalšího právě odtékající dešťovou vodu bez
dalšího řadit pod okolnost zakládající liberační důvod. U přívalových dešťů, byť jsou výjimečné, avšak

nastávají v určité intenzitě několikrát do roka, lze dovodit, že jejich pravidelnost či četnost postrádá prvek
nečekanosti a neodvratitelnosti a je spravedlivé a opodstatněné požadovat, aby provozované zařízení
bylo schopno je absorbovat a zvládnout bez negativních vlivů na okolí. Samozřejmě v případě dešťů
zcela mimořádné intenzity, které např. v konkrétní oblasti způsobují povodně a mají širší devastující
dopad (zpravidla jednou za několik desítek let), lze již hovořit o neodvratitelné události; o takový

případ zde nešlo. III. Koncový uživatel není ani z pohledu obecné prevence povinen vlastní činností či
využitím svých technických prostředků eliminovat nedostatky provozní činnosti jiného a čelit rizikům,
která z ní plynou.“ S uvedených dôvodov a s odkazom aj na znenie § 420a OZ uzavrel, že liberácia
zodpovednosti za spôsobenú škodu prevádzkovou činnosťou, na ktorú poukazuje žalovaný v 1. rade je
neprípustná, pretože škoda bola spôsobená vnútornou vadou prevádzkového zariadenia (porucha na

podzemnom vodovode – prevádzkové zariadenie), ktorá bola v danom konaní preukázaná a zistená
a zároveň žalovaný v 1. rade neuviedol ani len na základe akého konkrétneho konania žalobcu by
mala byť uvedená škoda spôsobená zapríčinená žalobcom, keď žalobca v danom prípade postupoval
práve opačne a svojim konaním sa snažil zistiť najprv príčinu vzniku škody (porucha na podzemnom
potrubí) a následne sa za zapríčinil aj ku odstráneniu tejto príčiny vzniku škody, teda odstránil vznikajúcu

škodu práve aj na majetku žalovaného v 1. rade Zároveň konaním žalobcu bola dosiahnutá aj ochrana
majetku žalovaného v 1. rade, keďže došlo ku odstráneniu poruchy na potrubí a voda z tohto potrubia
už neunikala. Týmto došlo aj ku faktickej ochrane majetku žalovaného v 1. rade, keďže uvedeným
potrubím dodáva pitnú vodu svojim odberateľom a tvorí to hlavnú a podstatnú podnikateľskú činnosť
žalovaného v 1. rade. V prejednávanej veci boli vykonané znalecké posudky k hydroizolácii rodinného

domu a to: 1. odborný posudok C. G. B., H. 2. znalecký posudok č. X/XXXX H. C. J. B., K. 3. znalecký
posudok č. XX/XXXX vypracovaný C. D. L. 4. kontrolný znalecký posudok č. XX/XXXX znaleckého
ústavu Technickej univerzity v Košiciach. Žalovaný v 1. rade a jeho intervenient mali vykonať znalecké/
odborné skúmanie počas šetrenia poistnej udalosti. Žalovaný 1 . rade, ani intervenient nevyžiadal
žiadne informácie ani podklady od žalobcu, nepožiadal o súčinnosť, neoslovil žiadneho odborníka/

znalca, nepredložil žiadny odborný posudok, len od stola svojvoľne a neobjektívne bez akéhokoľvek
relevantného šetrenia, zamerania, výpočtu, dôkazov najprv odmietol a potom krátil poistné plnenie.
Žalovaný v 1. rade počas celého súdneho konania žiadne zo svojich tvrdených skutočností nepreukázal.
Zároveň aj preukazovanie liberačných dôvodov zaťažuje žalovaného v 1. rade, čo tiež v súdnom konaní
nepreukázal. V danom prípade nemôžu byť rozporované odborné závery znaleckého ústavu Technickej

univerzity v Košiciach, len znaleckým posudkom C. D. L., keďže ide o znalecký posudok nižšej odbornej
sily, a práve závery znaleckého ústavu majú ustáliť nezhodnosť odborných záverov jednotlivých znalcov.
K namietanému rozsahu spôsobenej škode a uneseniu dôkazného bremena poukázal na skutočnosť,
že likvidátor nie je žiadna samostatná osoba v konaní, je to zamestnanec intervenienta žalovanéhov 1. rade. Likvidátor, ani žiadna iná zodpovedná osoba od intervenienta nebola na mieste poruchy,
nevidel rodinný dom, danú lokalitu, a to ani počas šetrenia škodovej udalosti ako ani počas dlhého
súdneho konania, aj napriek písomným výzvam žalobcu/poškodeného. Bolo úlohou žalovaného v 1.

rade,resp.jehointervenienta,abypredložilodbornekvalifikovanýdôkaz,ktorýmbyrelevantnepreukázal
svoje šetrenie poistnej udalosti a hlavne dôvody krátenia poistného plnenia, nepriznania časti nároku
na náhradu škody. Námietku žalovaného ohľadne nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu I.
inštancie považoval za neodôvodnenú a nepreukázanú. Žalovaného v 1. rade uplatňovanie práva je
zjavným zneužívaním jeho procesných práv, ak sám žalovaný v 1. rade nevyvinie počas celého súdneho

konania (viac ako 10 rokov) procesnú aktivitu na preukázanie ním tvrdených skutočností a zároveň
navrhuje konajúcemu súdu, aby vykonal neustále ďalšie a ďalšie znalecké dokazovanie čo do príčiny,
ako aj rozsahu vzniknutej škody. Uvedené konanie žalovaného v 1. rade je zjavne obštrukčné, a až priam
šikanózne voči žalobcovi, ako slabšej strane v tomto súdnom konaní. Žalobca sa ani po vyše 12 rokov
nedostal k svojmu zákonnému právu na náhradu škody, pričom už v roku 2011 žalovaný v 1. rade uznal
svoju zodpovednosť za túto škodu. Zo všetkých uvedených dôvodov napadnutý rozsudok považoval za

vecne správny a riadne odôvodnený a navrhol ho ako vecne správny potvrdiť.

27. Žalobca k odvolaniu žalovaného 2. rade uviedol súhrn svojej argumentácia nasledovne: 1. Rodinný
dom opatrený hydroizoláciou. V zmysle dohodnutej poistnej zmluvy a VPP žalovaného v 2. rade je
táto skutočnosť, či bola hydroizolácia na poškodenom rodinnom dome irelevantná, keďže v zmysle

príslušných zmluvných dojednaní ani vo VPP nie je táto podmienka uvedená, preto žalobca ako
spotrebiteľ, aj keby nemal inštalovanú hydroizoláciu na svojom rodinnom dome, by neporušil žiadne
zákonné ani zmluvne dojednané ustanovenie, ktoré by odôvodňovalo vznik práva žalovaného v 2. rade
nakráteniepoistnéhoplnenia.2.Zvykonanéhodokazovaniaboloajnapokonpreukázanáskutočnosť,že
rodinnýdombolopatrenýhydroizoláciou.3.Uznanievznikunárokužalobcunapoistnéplnenie-žalovaný

v 2. rade plnil poistnú udalosť čo znamená, že uznal že došlo k vzniku poistnej udalosti, ako aj to že
došlo k vzniku nároku z poistnej udalosti. Sporná zostala len výška nároku, ale nie meritum veci, či došlo
k poistnej udalosti. 4. Žalovaný v 2. rade uznal, že v dôsledku poruchy vodovodného potrubia došlo k
vzniku poistnej udalosti, čiastočne žalobcovi plnil nárok z poistného plnenia, preto nie je zrejmé akou
právnou skutočnosťou žalovaný v 2. rade argumentuje tým, že nevznikla poistná udalosť, a žalobca

nemá žiaden nárok z poistnej udalosti. 5. Príčinu vzniku škodovej udalosti – porucha na podzemnom
potrubí v dôsledku, ktorého unikala voda, ktorá unikala k rodinnému domu žalobcu, v dôsledku, ktorého
došlo k narušeniu hydroizolačného systému, čím došlo k zatekaniu vody do rodinného domu potvrdil 4
nezávislé znalecké posudky: a. odborný posudok C. G. B., H. b. znalecký posudok č. X/XXXX H. C. J.
B. c. kontrolný znalecký posudok č. XX/XXXX znaleckého ústavu Technickej univerzity v Košiciach d.

znalecký posudok č. XX/XXXX C. D. L. e. znalecký posudok znalkyne G. M. N., K. (ohľadom vlastnosti
odobratej vody z výkopu pri rodinnom dome) 6. žalobca preukázal riadne výšku spôsobenej škody na
jehopoistenommajetkuatopredloženýmidôkazmi–faktúrami,bločkami,akoajzároveňuvedenávýška
škody bola preukázaná znaleckým posudkom č. X/XXXX znalca H. C. J. B., podľa ktorého žalobcovi
vznikla škoda v sume 13.357,76 Eur, ako aj v rozpočte C. O. B. zo dňa 23.3.2015, ktorý vyčíslil výšku

škody na sume 11.629,62 Eur (zároveň rozpočty zo znaleckých posudkov v sebe nezahŕňajú náklady na
technológiuAquapol,odvlhčovač,poškodenéhnuteľnéveciastavebnýmateriál(okremsanáciestien).7.
Žalovaný v 2. rade nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa rozsahu výšky škody, ako ani
si nesplnil svoju základnú povinnosť vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti na ustálenie výšky škody
na poistenom majetku žalobcu. Neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti krátenia poistného

plnenia. 8. Žalovaný v 2. rade zneužíva svoje procesné práva, ako aj svoje procesné postavenie silnejšie
strany ako poisťovne v súdnom konaní. K namietanej existencii hydroizolácie rodinného domu žalobca
uviedol,žežalovanýv2.radenamietavôbecexistenciuasplnenieneexistentnejpoistnejpodmienky,aby
poistený rodinný dom bol zaopatrený hydroizoláciou. Ani v uzavretej poistnej zmluve a ani v príslušných
poistných podmienkach sa nenachádza ani len zmienka o skutočnosti, že by žalobcov rodinný dom

mal mať hydroizoláciu resp. požiadavky k životnosti, resp. iné ďalšie namietané skutočnosti. Žalovaný
v 2. rade mal možnosť dôkladnej obhliadky rodinného domu v čase, keď uzatváral poistnú zmluvu so
žalobcom, následne uzavrel poistnú zmluvu, čím potvrdil, že poisťuje rodinný dom v takom stave, v akom
sa nachádza (starší rodinný dom z rokov 70tych). Tak isto mal možnosť pri šetrení poistnej udalosti
vyžiadať si všetky relevantné dokumenty, nič nežiadal, nešetril, len svojvoľne bez akýchkoľvek znalostí a

dôkazov krátil poistné plnenie. Žalovaný v 2. rade je poisťovateľ, teda osoba odborne spôsobilá posúdiť
skutočnosť, aký druh majetku a v akom stave majetok poisťuje. Žalovaný v 2. rade poskytol poistné
plnenie, z čoho je zrejmé, že sám uznal nárok žalobcu v tomto súdnom konaní. Zároveň poukázal
na absurdnosť námietky žalovaného v 2. rade ohľadom existencie hydroizolácie na rodinnom domeodkazom na výpoveď samotnej pracovníčky žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade sám potvrdil
existenciu hydroizolácie a len zneužíva svoje procesné práva neustálym vznášaním námietok voči
nesporným skutočnostiam, ktoré aj sám následne v konaní potvrdzoval, kedy žalovaný v 2 rade navrhuje

neustále ďalšie a ďalšie znaleckého dokazovania na preukázanie skutočností, ktoré už boli preukázané.
Niekoľkými znaleckými posudkami, aj samotnou výpoveďou zamestnankyne žalovaného v 2. rade bolo
preukázané, že hydroizolácia bola na rodinnom dome a v dôsledku poruchy na vodovodnom potrubí
(náhodná škodová udalosť) došlo k poškodeniu hydroizolácie na rodinnom dome a v dôsledku tejto
škodovej udalosti vznikla na poistenej veci (rodinného domu) žalobcu škoda, ktorú má nahradiť práve

v zmysle poistnej zmluvy žalovaný v 2. rade. V konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, kde
bolo jednoznačne ustálené, že došlo k poistnej udalosti (náhodné prasknutie podzemného potrubia), v
dôsledku ktorého došlo k poškodeniu hydroizolácie množstvom unikajúcej vody rodinného domu, čím sa
začal následok poistnej udalosti prejavovať navonok. Súd prvej inštancie správne vec posúdil a zohľadnil
všetky okolnosti a skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, a to najmä s prihliadnutím na
názor viacerých znalcov. V ďalšom poukázal na vykonané rozsiahle dokazovanie a uviedol, čo z neho

jednoznačne vyplynulo. Žalovaný v 2. rade ďalej vo svojom odvolaní namieta aj rozsah a výšku škody,
ako aj spôsob jej odstránenia, resp. vykonanie výkopových prác žalobcu za účelom zistenia príčiny
vzniku škody. Svojimi vyjadreniami absolútne popiera skutkový a právny stav, v zmysle ktorého žalobca
vykonal výkopové práce na jeho pozemku a to za účelom zistenia príčiny vzniku škody na jeho majetku
– rodinnom dome, a na základe práve konania žalobcu sa predišlo zväčšeniu rozsahu vzniknutia škody,

pretožeakbyžalobcanepostupovalanevykonalvýkopovépráceneprišlobysanato,žedošlokporuche
na podzemnom potrubí, a voda z tohto potrubia by naďalej presakovala do rodinného domu žalobcu,
čím by sa len navyšovala vzniknutá škoda. Na uvedené nadväzuje aj právny stav, kedy žalovaný v
2. rade bol niekoľkokrát vyzvaný žalobcom, aby vykonal obhliadku a zabezpečil si všetky potrebné
doklady na riadne šetrenie poistnej udalosti. žalovaný v 2. rade si túto svoju povinnosť – vykonať

riadne šetrenie nesplnil, a preto nemôže túto svoju prvotnú povinnosť nahrádzať až v súdnom konaní
po vyše 12 rokoch navrhovaním ďalších návrhov na vykonanie dokazovania. Žalovaný v 2. rade
nepreukázal žiadnym dôkazom ním tvrdené skutočnosti a z logického hľadiska nemohol preto ani
len uniesť svoje dôkazné bremeno tvrdenia. Argumentácia žalovaného v 2. rade ohľadom údajného
zhodnotenia majetku žalobcu je ničím nepodložená a nepreukázaná. Žalovaný v 2. rade nepreukázal, v

akej výške a či vôbec malo dôjsť k údajnému tvrdenému zhodnoteniu majetku žalobcu. Žalobca má za
to, že tvrdené „zhodnotenie majetku žalobcu“ je zároveň v rozpore aj so samotnou podstatou princípu
náhrady škody a to základným princípom ako je „neminem laedere“ – nikoho nepoškodzovať, kedy
žalobca v konaní preukázal jednotlivými dôkazmi (faktúrami, bločkami, ako aj vykonaním znaleckého
posudku), že sa domáha len nahradenia výšky škody, ktorá súvisela s poistnou udalosťou, ako aj

nákladmi na jej odstránenie, resp. zmiernenie jej následkov. V tejto súvislosti poukázal na Rozsudok NS
SR, sp. zn.: 2 Obdo 48/2012 zo dňa 28.3.2013. Aj keď v označenom rozsudku sa jednalo o náhradu
škody na motorovom vozidle, avšak obdobne, ako na motorovom vozidle, sa vymieňa nový diel za
ten starý poškodený, ktorý je zároveň aj opotrebený a táto skutočnosť je judikovaná tak, že sa dané
vozidlo nezhodnocuje, pretože by došlo k porušeniu zásady neminem laedere – nikoho nepoškodzovať.

Tento skutkový a právny stav je nutné aplikovať aj na prípad žalobcu. Pokiaľ odvolateľ ďalej namietal
aj existenciu vzniku poistnej udalosti, túto súd prvej inštancie správne identifikoval a uviedol v bode
162. odôvodnenia rozhodnutia. Žalovaný v 2. rade svojim plnením sám uznal, že došlo k poistnej
udalosti, teda uznal vznik právneho nároku žalobcu na plnenie z poistnej udalosti. Žalovaný v 2. rade
následne žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal zákonné dôvody zníženia poistného plnenia,

resp. jeho odmietnutia. Okrem toho sa žalobca v plnom rozsahu stotožňuje s právnym závermi súdu
v bode 168. odôvodnenia rozhodnutia. Žalovaný v 2. rade tak v súlade s platnou právnou úpravou v
CSP neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, čoho následkom bol v absolútnom súlade
s platnou právnou úpravou jeho neúspech v spore (uznesenie Ústavného súdu SR z 21. januára 2015,
sp. zn. II. ÚS 38/2015, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Obo/52/2010). Žalovaného v 2.

rade uplatňovanie práva je zjavným zneužívaním jeho procesných práv, ak sám žalovaný v 2. rade vo
svojom podanom odvolaní najprv uvádza, že je potrebné preukázať (opätovným znaleckým posudkom)
či bola na rodinnom dome hydroizolácia, a zároveň vo svojom ďalšom tvrdení uvádza, že hydroizolácia
na rodinnom dome bola. V tomto prípade žalobca, resp. právny predchodca žalobcu ako spotrebiteľ a
slabšia strana v konaní už viac ako desaťročie čaká na náhradu škody od subjektov, ktorí sú za túto

škodu zodpovední, pričom riadne a viacerými znaleckým posudkami preukázal svoj právny nárok čo
do dôvodu, ako aj do výšky tohto uplatneného nároku. Námietku žalovaného ohľadne nedostatočného
odôvodnenia rozhodnutia súdu I. inštancie považoval za neodôvodnenú a nepreukázanú. Zo všetkých
uvedených dôvodov napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť.28. Žalobca k odvolaniu intervenienta uviedol, že odvolateľ len zopakoval svoju argumentáciu z konania,
ktorú súdy vyhodnotili správne, a to za nepreukázané a v rozpore so zisteným skutkovým a právnym

stavom. K namietaniu, že absentuje identifikácia právnej udalosti zdôraznil, že žalovaný v 1. rade uznal
základ nárok žalobcu, a to na nárok na náhradu škody (podmienka vzniku zodpovednosti za škodu),
pričom nedošlo k odmietnutiu plnenia z dôvodov, že nie sú splnené podmienky vzniku nároku. Naopak
žalobcovi bola vyplatená časť škody. Poškodený podal žalobu, keďže sa nedomohol, aby bol rozsah
škody intervenientom a žalovaným v 1. rade vôbec šetrený. Intervenient neuniesol dôkazné bremeno

svojho tvrdeného, že právna udalosť absentuje. V súdnom spise sa nachádza množstvo dôkazov o
existencii právnej udalosti. Skutková okolnosť úniku vody v dôsledku poruchy na verejnom vodovode,
ktorého prevádzkovateľom bol žalovaný v 1. rade, bola relevantnou okolnosťou pre naplnenie § 420a
OZ, a to existencia udalosti vyvolaná prevádzkovou činnosťou. K námietke, že dlhodobý priesak vody
nebol ničím preukázaný, a to ako dlho a v akom rozsahu mala voda vytekať, žalobca uviedol, že
verejný vodovod sa nachádza pod zemou a nebolo objektívne možné odhaliť poruchu, ani čas, kedy

nastala, ani únik vody, koľko vody, akým smerom, akou rýchlosťou unikala, ako dlho a pod. Kedy vznikla
porucha nie je zrejmé, keďže prvé viditeľné príznaky nastali, až keď voda sa začala vzlínať a to v
múroch stavby. Až keď sa objavila vlhkosť na stenách RD, poškodený začal odhaľovať príčiny škody,
ako aj zmierňovať dopady. Nie je podstatné pre vznik nároku ako dlho a v akom rozsahu mala voda
vytekať, ani dátum vzniku poruchy. Podstatným je porucha samotná a kto za ňu zodpovedá. K okolnosti

extrémnych dažďov žalobca uviedol, že RD bol postavený v roku 1970 a nemal žiadne problémy s
vlhkosťou. V roku 2011 sa odhalila porucha na verejnom vodovode. Dažde boli aj pred daným dátumom.
Úkony žalovaného v 1.r., ako aj intervenienta vypovedajú, že dažde nenamietali a ani to nepovažovali
za dôvod hodný odmietnutia zodpovednosti. Naopak opravu vodovodu vykonali, únik vody prestal.
Argumentáciaohľadneextrémnychdažďovsaobjavila,ažkeďtožalovanýv2.ruviedolakosvojuobranu

v súdnom konaní. Ani jeden zo žalovaných neuniesli dôkazné bremeno tvrdeného a to príčinnú súvislosť
extrémnych dažďov na vznik škody na RD. Na svoju podporu uviedol judikát Najvyššieho súdu ČR
sp.zn. 25 Cdo 575/2019 zo dňa 23.3.2020 v jeho relevantnej časti (znenie uvedené pod bodom ....
odôvodnenia tohto rozsudku, pozn. odv. súdu). Ako konštatoval NS ČR, ani prívalové dažde nie sú v
našej geografickej polohe (platí aj v SR) žiadnym výnimočným javom, spravidla bývajú niekoľko krát za

rok. Poškodeného rodinný dom je situovaný vo svahu, preto nie sú tú dôvodné obavy, že by mohol byť
poškodený v dôsledku záplavy, ako ani ostatné rodinné domy na danej ulici. Záplavy na danej ulici ani
v rokoch 2010 neboli vôbec oficiálne zaznamenané (vid predložený dôkaz počas výpovede znalca C.
B. na pojednávaní). Intervenient neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že dažde mali vplyv na
škody na RD. Práve naopak, v súdnom konaní sa preukázalo, že dažde nemali vplyv (viď ZP TUKE ).

Ďalej mal za to, že ak intervenient spochybňuje odborné závery znalcov, ako aj odborníkov, nemohol tak
urobiťlensvojim samotnýmvyjadrením,pretoženejdeopreukázanietvrdenéhovzmysleCSP.Vzmysle
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. februára 2014, sp.zn. 1 Sžd 4/2014 platí, že:
„Ak účastník chcel spochybniť závery znalca, bolo jeho povinnosťou predložiť k týmto tvrdeniam také
procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalca spochybnili.“

Intervenient nepredložil žiadne procesne relevantné dôkazné prostriedky v súdnom konaní, ktoré by
spochybňovali správnosť záverov znalcov, odborníkov, navyše je to práve intervenient ako poisťovňa,
ktorá má v tomto súdnom konaní preukazovať tvrdené skutočnosti (uniesť dôkazné bremeno tvrdenia).
Intervenient nemôže procesne riadne spochybňovať odbornosť znalcov/autorizovaných špecialistov
ako ani ich odborné závery a to len na základe jeho tvrdení a vyjadrení, bez relevantných dôkazov.

Akýkoľvek zmysel a účel inštitútu znalca a jeho následne hodnotenie by odporovalo vyššie citovaným
ustanoveniam ohľadom znaleckého dokazovania a tento inštitút zodpovedania odborných otázok
znalcami by stratil svoje opodstatnenie. Nič nebránilo intervenientovi, aby počas šetrenia, a aj v
priebehu procesu predložil znalecký, či odborný posudok nezávislého znalca na preukázanie tvrdeného.
Nepostačuje skutočnosť, že navrhoval súdu vykonať znalecké skúmanie a teraz v odvolaní tvrdí, že

jeho práva na spravodlivý proces boli poškodené. Intervenient mal a mohol nepreukázané tvrdené
skutočnosti vykonať sám. Procesným následkom pasivity je neunesenia dôkazného bremena ním
tvrdených skutočností, a neúspech v spore. „V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada,
čo znamená, že účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že
pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Ak účastník neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní
skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, ako aj zo skutkových zistení založených
na zhodnom tvrdení účastníkov.“ (uznesenie Ústavného súdu SR z 21. januára 2015, sp. zn. II. ÚS
38/2015). „Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že zakonania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v
jeho neprospech.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 5 Obo/52/2010). Intervenient nesúhlasil
v podstate so žiadnym skutkovými zisteniami v tomto konaní a bolo ich dostatočne množstvo napr.:

- napádal, že nejde o pitnú vodu, teda nejde o poruchu verejného vodovodu - spochybnil vlastné
laboratórne závery testov na vodu, - spochybnil, že zamestnanci žalovaného v 1.r. vykonávali opravu
hydrantu, vôbec, že bol poškodený, - spochybnil, písomné uznanie zodpovednosti za škodu žalovaným
v 1.r., - odmieta príčinnú súvislosť poruchy a škôd na RD, - nesúhlasí so žiadnym predloženým dôkazom,
- nesúhlasí ani so závermi znalcov, odborníkov, - nesúhlasí ani so závermi súdu prvej inštancie. Na

druhej strane intervenient len konštatuje skutočnosti, ale nič z tvrdeného nepreukázal. Žalobca má
za to, že aj v tomto prípade intervenient zjavne zneužíva svoje procesné práva a to navrhovaním
ďalších dôkazov na odstránenie svojej dôkaznej núdze. K námietke, že nie je ustálená existencia
príčinnej súvislosti medzi poruchou na hydrante a škodou uviedol, že všetci odborníci v konaní vo
svojich záveroch potvrdili skutočnosť, že priesak vody z poruchy na verejnom vodovode bol príčinou
škody na RD. Aj úkony žalovaného v 1.r., ako aj intervenienta vypovedajú o existencii súvislosti poruchy

a škody, uznaní zodpovednosti, ako aj následného plnenia časti nároku. K namietanému rozsahu
nákladovnaodstránenieškodypoukázalnavkonanípredloženédôkazy:a)RozpočetC.B.autorizovaný
stavebný inžinier, ev č. XXXXX*XX zo dňa 23.3.2015 b) Rozpočet J. C. I. P., H., ktorý pôsobí na Ústave
technológie,ekonomikyamanažmentuvstavebníctveSvFTUvKošiciachzodňa21.6.2016c)Faktúrya
bločkypredchodcužalobcu/poškodenéhod)PorovnanierozpočtovvykonanýchvoveciviďZPč.X/XXXX

(str.17). Žalobca si uplatnil nárok v súlade s OZ a predložil náklady súvisiace s prácami a materiálom
vynaloženým na: - Hľadanie príčin poškodení, - Zmierňovanie následkov poruchy, - Odstraňovanie
škôd a náprava stavu. Výšku škody nie je potrebné preukazovať faktúrami, či bločkami, čo vyplýva
priamo zo zákona a z judikatúry. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave,
sp. zn.: 7Co/226/2019: „Výška škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy. Je

možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená
zásahomškodcu(R13/1985)-zrozsudkuNajvyššiehosúduSRzodňa24.3.2010,sp.zn.5Cdo/89/2008.
V prejednávanom prípade je irelevantné, či žalobca poškodený majetok nechal opraviť alebo nie a
argumentácia žalovaných, že faktúry a bločky nevedia identifikovať, je nedôvodná požiadavka. Pokiaľ
sa odvolateľ bránil, že nie je ustálené, či stavebnými prácami došlo k vylepšeniu technického stavu,

ide o tvrdenie intervenienta ničím nepreukázané. V súdnom konaní bolo znalcami preukázaný opak, a
to, že poškodený vykonával úkony na nápravu stavu, odstránenie vnútenej škody. Pokiaľ išlo o príp.
liberačný dôvod, vlastné konanie poškodeného, ako liberačný dôvod, nebol v tomto konaní naplnený,
pretože poškodený neporušil žiadnu svoju povinnosť. Napokon vyslovil, že vyjadrenia intervenienta sú
nejasné, rozporuplné a protichodné, napr. ak tento uvádza, že nie je príčinná súvislosť ...na druhej strane

uvádza cit.: Následky priesaku hydrantu zo dňa 2.4.2011 boli žalobcovi kompenzované.“ Žalobca ďalej
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/131/2019 zo dňa 11.6.2020 v skutkovo a
právne obdobnej veci, kedy práve poisťovňa uviedla obdobný dôvod neposkytnutia poistného plnenia
poškodenému, ako to bolo v tomto prípade, v zmysle ktorého: „16. Rovnako nemožno súhlasiť so
žalovaným tvrdenou skutočnosťou, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho argumentáciou

poukazujúcou na to, že žalobca dôvodnosť uplatneného nároku relevantne nepreukázal. Odôvodnenie
toho, čo mal súd prvej inštancie v konaní za preukázané, je obsiahnuté v bode 14. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, pričom pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca dostatočne preukázal
okolnosti, za ktorých došlo k poistnej udalosti, a naopak, žalovaný nepreukázal, že žalobcovi nevznikla
škoda tvrdeným spôsobom, s takýmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje.

Výsledky vykonaného dokazovania, vrátanie zhodnosti tvrdenia poškodeného - žalobcu a škodcu o
priebehu škodového deja, dávali súdu dostatočný skutkový základ na ustálenie správnych právnych
záverov o dôvodnosti podanej žaloby. Na druhej strane, žalovaný len tvrdil a nepreukázal, že škoda sa
nestala tak, ako poškodený a škodca zhodne tvrdili. Pokiaľ potom žalovaný vyvracal skutkové tvrdenia
žalobcu ohľadne vzniku škody, podložené listinnými dôkazmi, pričom nepredložil žiadne prostriedky

procesnej obrany, ktoré by tieto jeho tvrdenia preukázali, nemožno konštatovať, že by mal akýkoľvek
kvalifikovaný právny dôvod na odmietnutie poskytnutia poistného plnenia.“ Z uvedených dôvodov
napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť.

29. Žalovaný v 1. rade v odvolacej replike uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach.

K tvrdeniu žalobcu o tom, že svojimi písomnými vyjadreniami mal potvrdiť svoju zodpovednosť za
vzniknutúškodu,poukázalnasvojevyjadreniezodňa1.6.2011,ktorépredkladalpoisťovateľovi,vktorom
je uvedené, že žalovaný v 1. rade potvrdzuje, že 2.4.2011 bolo na dispečing nahlásené pretekanie
vody pred garáž rodinného domu na A. XX F. B., a pokiaľ aj v tomto vyjadrení žalovaný v 1. radepotvrdil zodpovednosť za škodu, potvrdil ju vo vzťahu ku skutočnosti, že bola zistená porucha na
verejnom vodovode a že táto bola odstránená. Zopakoval, že v súvislosti s preukázaním liberačného
dôvodu navrhol znalecké dokazovanie, pretože dovtedy predložených niekoľko znaleckých posudkov

neprinieslo zhodné závery. Vo vzťahu k záverom Znaleckého ústavu Technickej univerzity v Košiciach
poukázal na to, že na predmetnom posudku participoval H. B., ktorého samostatný znalecký posudok
bol už v konaní predložený. Z uvedených dôvodov zotrval na svojom odvolaní.

30. Žalovaný v 2. rade v odvolacej replike uviedol, že v odvolaní v dostatočnom rozsahu uviedol dôvody,

pre ktoré sa nestotožňuje s napadnutým rozsudkom, a pretože odvolanie bolo podrobné, nepovažoval
za účelné opätovne uvádzať argumentáciu týkajúcu sa nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, ktorá
zostala v priebehu konania nezmenená.

31. Intervenient v odvolacej replike odkázal v celom rozsahu na ním podané odvolanie.
32. Žalobca v odvolacej duplike vo vzťahu k odvolaniu žalovaného v 1. rade zopakoval svoju

argumentáciu k zodpovednosti žalovaného v 1. rade za škodu k jeho argumentácii o tom, že žalovaný
v 1. rade neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal existenciu liberačného dôvodu a tiež svoju
argumentáciu k nekonečnu znaleckých posudkov. Tiež poukázal na to, že zákonná povinnosť prešetriť
vznik škody na poistenom majetku počas poistnej udalosti patrí poisťovni ako intervenientovi na strane
žalovaného, ktorý nemôže túto svoju povinnosť preniesť na súd, a to návrhom na nariadenie vykonať

znalecké skúmanie. Žalovaný v 1. rade si túto svoju zákonnú povinnosť nesplnil a nemožno ju zhojiť
tým, že súdu navrhne vykonanie ďalšieho znaleckého skúmania najmä, ak takéto skúmanie už sa súd
raz priznal a súdom ustanovená znalkyňa C. L. spracovala znalecký posudok, ktorý žalovaný v 1. rade
nepovažoval za sporný.

33. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

34. Rozsudok vo výroku II. nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol v
uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný a predmetom odvolacieho prieskumu tak bol
výlučne výrok I. ako vyhovujúci výrok a výroky III. a IV. o trovách konania ako závislé výroky.

35. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolania oboch žalovaných a intervenienta na
strane žalovaného v 1. rade ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario
vrozsahuvyplývajúcomz§379a§380CSPazhľadískuplatnenýchodvolacíchdôvodov,pričomdospel

k záveru, že napadnutý rozsudok v časti priznanej sumy 7.545,24 Eur s príslušenstvom (v potvrdenom
rozsahu odvolacím súdom) je vecne správny, preto bolo potrebné ho potvrdiť a že prevyšujúcu časť
vyhovujúceho výroku bolo potrebné zmeniť, pretože v tejto časti neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie ani na jeho zrušenie.

36. Predmetom konania je náhrada škody uplatnená voči žalovaným, ktorá mala predchodcovi žalobcu
vzniknúť na jeho rodinnom dome v dôsledku poruchy na verejnom vodovode. Súd o žalobe rozhodol
tak, že zaviazal oboch žalovaných na zaplatenie sumy 9.931,40 Eur s príslušenstvom, teda vyhovujúcim
výrokom, keď žalobu zamietol výlučne v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania (tento výrok
nie je predmetom odvolacieho prieskumu, ako sa už odvolací súd zmienil).

37. Pokiaľ išlo o žalovaného v 1. rade, na strane ktorého vystupovala jeho poisťovňa v postavení
intervenienta, išlo o nárok vyplývajúci zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou
v zmysle § 420a OZ. Pokiaľ išlo o nárok uplatnený vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, išlo o plnenie
poistnej udalosti so záväzkového vzťahu založeného predchodcom žalobcu a žalovaným v 2. rade na

základe poistnej zmluvy (§ 788 ods. 1 OZ), ktorú súd prvej inštancie súčasne správne posúdil ako
spotrebiteľskú zmluvu.

38. Ako vyplýva z podaných odvolaní intervenienta na strane žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2.
rade, označení odvolatelia sa zhodli na odvolacej námietke v časti, v ktorej v podstate namietali, že súd

prvej inštancie pochybil, ak po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu za nezmenenej dôkaznej situácie
pristúpil k vyhoveniu žaloby, t.j. bez toho, aby súd prvej inštancie vykonal akýkoľvek dôkaz.

39. Predmetná odvolacia námietka nebola dôvodná.40. Samotná okolnosť, že súd prvej inštancie prvým v poradí rozsudkom žalobu zamietol, pretože
ju nepovažoval za dôvodnú, a následne po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu žalobe vyhovel,

neznamená, že tak nemohol urobiť na základe už doteraz vykonaného dokazovania (ktoré nebolo
tvorené výlučne znaleckým posudkom znalkyne C. D. L.), navyše, ak odvolací súd výslovne súdu
prvej inštancie ani neuložil doplniť dokazovanie o nové dôkazy, naopak, odvolacím súdom vytýkané
nedostatky a pochybenia súdu prvej inštancie smerovali k povinnosti súdu prvej inštancie opätovne
zhodnotiť relevantné dôkazy (t.j. už vykonané pred súdom prvej inštancie).

41. Pokiaľ navyše žalovaný v 2. rade uviedol, že z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia Krajského súdu
v Košiciach je zrejmé, že odvolaciemu súdu sa javila existencia viacerých príčin škodového následku,
a preto bolo potrebné sa zaoberať tým, ktorá z príčin je rozhodujúca, resp. určujúca, uvedené odvolací
súd zhodnotil výlučne vo vzťahu k znaleckému posudku C. D. L., nezohľadňujúc pritom ďalšie dôkazy
v konaní síce vykonané, avšak súdom prvej inštancie zatiaľ nezhodnotené práve v dôsledku odvolacím

súdom vytknutého pochybenia z dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie na tieto ďalšie dôkazy ani len
neprihliadol, a teda z nich nečinil žiadne závery. Z uvedeného logický vyplýva, že odvolací súd sa
k záverom, ktoré mali vyplývať z ďalších dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie nemohol ani
len vyjadrovať, pokiaľ o ich záveroch sa nezmieňoval ani samotný súd prvej inštancie (keďže odvolací
súd sám nezopakoval dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie).

42. Pokiaľ išlo o zodpovednosť žalovaného v 1. rade, súd prvej inštancie správne upriamil pozornosť na
to, že Občiansky zákonník vo svojom § 420a upravuje zodpovednosť každej právnickej alebo fyzickej
osoby (podnikateľa) za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, ktorá zodpovednosť je objektívnou
zodpovednosťou a ktorej naplnenie predpokladá existenciu podmienok: a) existencia udalosti vyvolanej

prevádzkovou činnosťou, b) spôsobenie škody a po c) príčinná súvislosť medzi nimi. Z podstaty
zodpovednosti súčasne vyplýva, že na jej vznik sa nevyžaduje zavinenie škodcu (zodpovednej osoby)
a ani porušenie konkrétnej právnej povinnosti na jeho strane. V konaní nebolo sporné, že žalovaný
v 1. rade je prevádzkovateľom verejného vodovodu v blízkosti nehnuteľnosti rodinného domu na A. XX
F. B., a že jeho predmetom činnosti je aj výroba a dodávka vody verejnými vodovodmi pre obyvateľstvo,

priemysel a poľnohospodárstvo, správa, prevádzka, údržba a oprava vodovodnej a kanalizačnej siete,
ktorého prevádzková činnosť, jeho práva a povinnosti pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných
vodovodov a verejných kanalizácií vrátane ich prípojok je upravená osobitným zákonom č. 442/2002
Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z.
o regulácii v sieťových odvetviach. Súd vykonaným dokazovaním (výsluch žalobcu, svedkov G. H., I. D.,

I. D., C. B., z listinného dôkazu – zoznam porúch v mesiaci apríl od roku 2011 v lokalite A. ulica v B.)
mal za preukázanú skutočnosť, že dňa 2.4.2011 žalovaný v 1. rade realizoval zásah na A. XX F. B.,
sdátumomodstráneniaporuchydňa6.4.2011.Zpotvrdeniavydanéhosamotnýmžalovanýmv1.radezo
dňa 6.5.2011 vyplýva, že pri prešetrovaní a odstraňovaní poruchy bolo zistené, že bol evidovaný prítok
vody do výkopu pre garážou rodinného domu a prítok vody po prípojke do vodomernej šachty, pričom

išlo o poruchu na verejnom vodovode DN 100 v správe žalovaného v 1. rade, ktorá bola zameraná
jeho pracovníkmi pátracej skupiny. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dňa 2.4.2011 došlo
k udalosti vyvolanej prevádzkovou činnosťou žalovaného v 1. rade, ktorá si vyžadovala bezprostredný
zásah a odstránenie poruchy zo strany žalovaného v 1. rade. K predmetnému zhodnoteniu, pokiaľ išlo
o odvolanie intervenienta na strane žalovaného v 1. rade, odvolateľ preto nedôvodne namietal, že súd

žalovanéhov1.radezaviazalnaúhradužalovanejsumy,hociabsentujejasná,zrozumiteľnáakonkrétna
identifikácia právnej udalosti, ktorá mala predstavovať právny základ pre žalobcom uplatnené plnenie
voči žalovanému v 1. rade.

43. Súd prvej inštancie v ďalšom správne zameral svoju činnosť na skúmanie použitia § 420a ods. 3

OZ, t.j. tzv. liberačných dôvodov, keď v intenciách zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu sa zameral
na posúdenie námietky žalovaného v 1. rade, že na dome nebola dostatočná hydroizolácia. Predmetná
otázka bola totiž relevantnou v súvislosti s prípadným liberačným dôvodom spočívajúcim v konaní
samotného žalobcu (jeho predchodcu), pretože v každom prípade platí, že v rozsahu, v akom bola škoda
spôsobená poškodeným, znáša ju sám (§ 441 Občianskeho zákonníka). V prípade tvrdenej existencie

liberačných dôvodov, dôkazné bremeno ťažilo žalovaného v 1. rade ako prevádzkovateľa a v prípade,
že udalosť vyvolaná prevádzkovou činnosťou (porucha - únik vody na verejnom vnútornom vodovode)
bola jedinou príčinou vzniku škody, je liberácia vylúčená; v prípade, že prevádzkovateľ, resp. intervenient
na jeho strane, preukážu v konaní, že sa na škode výlučne podieľal alebo spolupodieľal poškodenýsvojim konaním (napríklad nezabezpečením domu dostatočnou hydroizoláciou), uvedené by súd musel
vyhodnotiť v rámci možnej liberácie žalovaného v 1. rade.

44. Podľa názoru odvolacieho súdu, aj keď žalovaný v 1. rade a intervenient učinili predmetom odvolania
tiež posúdenie tejto otázky (existencie liberačného dôvodu), odvolanie v tejto časti nebolo dôvodné.

45. V súvislosti s posúdením, či žalobca (ne)zabezpečil dom dostatočnou hydroizoláciou, žalovaný
v 1. rade poukázal na súdom uvedené v bodoch 128. až 134. so záverom, že s týmito závermi súdu

nesúhlasí, keď mal za to, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak ustálil, že príčinou
poškodenia majetku bol iba priesak vody z poruchy na verejnom vodovode a nebral do úvahy výsledky
vykonaného dokazovania, v zmysle ktorého k zatečeniu interiéru rodinného domu došlo v dôsledku
nefunkčnosti hydroizolácie, odkazujúc na vyjadrenie súdnej znalkyne C. D. L. zo dňa 30.6.2020, tiež jej
závery v znaleckom posudku a napokon aj výpoveď p. Q., obhliadkárky ako zamestnankyne žalovaného
v 2. rade. Pokiaľ išlo o intervenienta, tento v odvolaní odkázal na odôvodnenie zrušujúceho uznesenia

odvolacieho súdu, pokiaľ išlo o body 25., 26., 41., 44. až 46., v ďalšom poukázal na niektoré vykonané
dôkazy a z nich plynúce zistenia (najmä pokiaľ išlo o závery stanoviska znalkyne C. L., tiež tvrdenie
svedka C. B.), ďalej okolnosť predchádzajúcej poistnej udalosti, z čoho podľa neho bolo zrejmé, že
poškodenie domu predchodcu žalobcu nebolo spôsobené priesakom vody z hydrantu, ale vzniklo
v dôsledku nedostatočnej hydroizolácie domu, ktorá bola poškodená už v roku 2010, pričom v máji 2010

boli mimoriadne silné zrážky, čo je dôvodom liberácie a žalovaná v 1. rade preto neberie zodpovednosť
za škodu na majetku predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikla v dôsledku nefunkčnej hydroizolácie.

46. Predmetnou odvolacou námietkou odvolatelia spochybnili hodnotenie vykonaného dokazovania.

47. Hodnotenie dôkazov môže robiť iba súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov
vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom
na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho
logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli stranami sporu tvrdené a ktoré
boli predmetom dokazovania, musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre

spor rozhodné. Z týchto rozhodných skutočností potom môže vylúčiť tie, o ktorých medzi stranami
sporu nebol spor. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok sudcu o tom, ktoré
z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z nich bude považovať za preukázané
poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže
predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie

ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že ide o zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú
jednak čiastkové a jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním
dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré tvrdené skutočnosti mal súd za preukázané
a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav.

48. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá
logického myslenia. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký
význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých
istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho,
podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá

vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené.

49. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a jeho význam
z hľadiska pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí izolovane, ale aj v porovnaní
s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúci dôkazov. V prvom rade ide o posúdenie

vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona
dôkaz vykonáva. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti
tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery strana sporu splnila svoju
povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť
skutkovýchtvrdenínemožnopotvrdiťanivylúčiť,povediektomu,žerozhodnutiesúduvyznienepriaznivo

pre stranu sporu, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.

50. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno
usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdužiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia,
alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné
skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi,

resp. namietať, že súd mal uveriť inému svedkovi, že niektorý dôkaz nie je dôležitý, že z vykonaných
dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie a pod.

51. Podľa názoru odvolacieho súdu, súdu prvej inštancie nemožno vytýkať pochybenia v hodnotiacom
postupe, napr. aby výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal pravidlám logického myslenia alebo že

súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti,
ktoré vyšli v konaní najavo a prijaté skutkové závery súdu nevykazujú žiadne známky svojvoľnosti,
nelogických úsudkov či zrejmého omylu.

52. Odvolateľom sa ani podaným odvolaním nepodarilo spochybniť záver súdu o tom, že vykonaným
dokazovanímmožno prijať jednoznačný záver, že možno vylúčiť naplnenie druhého liberačného dôvodu,

že škodu si spôsobil sám poškodený. Z vykonaného dokazovania totiž bol relevantným súdom prijatý
jednoznačný záver, že rodinný dom postavený v roku 1974 bol vybavený štandardnou hydroizoláciou
v súlade s v tom čase využívanou technológiou, ktorá bola dimenzovaná v súlade s vtedy platnými
predpismi, stavba domu bola riadne skolaudovaná a daná do užívania jej vlastníkom. Životnosť
hydroizolácie je identická so životnosťou stavby a jej výmena, resp. oprava je obtiažná a potom nie je

dôvod meniť konštrukciu počas životnosti stavby okrem vzniknutých porúch tak, ako to bolo nevyhnutné
v tomto prípade a ani nie je logické pri zmene noriem upravujúcich požiadavky na zakladanie stavieb,
hydroizoláciu prispôsobovať týmto normám. Preto možno konštatovať, že predchodca žalobcu neporušil
a nezanedbal žiadnu povinnosť a o vznik škody sa ani čiastočne nepričinil svojím konaním (bod 134.
odôvodnenia rozsudku).

53. Súd pritom vychádzal zo záverov spracovateľa odborného vyjadrenia C. G. B., tiež zo záverov
znaleckého posudku č. X/XXXX H. B., pričom súd sa neopomenul vysporiadať aj so znaleckým
posudkom C. L., ktorá v porovnaní s predchádzajúcimi označenými dôkazmi síce vzhliadla ako
primárnu príčinu priesak z poruchy na vonkajšom vodovode, súčasne okolnosť, že nebola prevedená

hydroizolácia proti tlakovej vode ako sekundárnu príčinu, a to aj v kontexte záverov kontrolného
znaleckého posudku č. XX/XXXX, z ktorého jednoznačne vyplýva, že hydroizoláciu navrhovanú
v technickej správe projektu je možno považovať za štandardnú, v tom čase využívanú technológiu,
ktorá sa bežne používala na stavbách bytovej aj občianskej vybavenosti, ktorej životnosť je identická
so životnosťou samotnej stavby, keď navyše znalecký ústav v tejto súvislosti zdôraznil, že životnosť

hydroizolácie nie je upravená žiadnou normou, preto znalkyňa nesprávne konštatuje nedostatočnú
dimenzovanú hydroizoláciu na dome a keď navyše znalkyňa sa vo svojom znaleckom posudku odvoláva
na stavebné materiály a technológie, ktoré v čase zakladania posudzovanej stavby ani neexistovali.

54. Odvolatelia v tejto otázke opäť poukázali iba na niektoré dôkazy (najmä na znalecký posudok

C. L.) a z nich vyplývajúce závery, avšak bez toho, aby tieto vyhodnotili komplexne, t.j. aj vo svetle
ďalších dôkazov, pretože súd bol povinný vysporiadať sa s predmetnou otázkou na základe vykonaného
dokazovania,čoneznamenáničinénežhodnotiťkaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnej
súvislosti (§ 191 ods. 1 CSP), čo na strane súdu prvej inštancie aj dodržané bolo.

55. Pokiaľ v tejto súvislosti žalovaný v 1. rade a intervenient namietali, že súd napriek ich návrhom
nenariadilznaleckédokazovanieanavyšeintervenientnamietal,žesúdunavrholpripojenielikvidačného
spisu a predloženie fotodokumentácie, prípadne inej relevantnej dokumentácie zo strany žalobcu
týkajúcej sa vykonaných prác, ktorými mali byť odstránené následky škodovej udalosti, uvedenými
odvolacími námietkami odvolatelia uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.

56. Okrem toho, predmetný odvolací dôvod uplatnil tiež žalovaný v 2. rade. Aj keď na jeho strane
nešlo o skúmanie liberačných dôvodov, aj žalovaný v 2. rade vo vzťahu k nemu uplatnenému nároku
v súvislosti s podmienkou náhodnej udalosti navrhoval doplniť dokazovanie. Ako vyplýva z odvolania
žalovaného v 2. rade, odvolateľ síce na strane jednej uviedol, že bolo nevyhnutné posúdiť, či stav

hydroizolácie rodinného domu mal vplyv na vznik škodovej udalosti, ak áno, v akom rozsahu a či je stav
poškodenia spôsobený práve touto nedostatočnou hydroizoláciou, na strane druhej záver súdu v tejto
otázke namietal výlučne v súvislosti s argumentáciou o tom, že:- z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu je zrejmé, že odvolaciemu súdu sa javila
existencia viacerých príčin škodového následku, a preto bolo potrebné sa zaoberať tým, ktorá z príčin
je rozhodujúca, resp. určujúca (k tejto námietke platí to, čo odvolací súd vyjadril už v bode 41. tohto

rozsudku),
- zamietnutím návrhu na doplnenie dokazovania v tomto smere nebola vyriešená táto podstatná otázka,
a preto rozhodnutie súdu nevychádza z objektívne preukázaných skutočností.

57. Medzi procesné práva strany sporu patrí nepochybne právo navrhovať vykonanie dôkazov. Význam

dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu,
ktorý rozhoduje o merite návrhu. Je totiž v právomoci súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie
skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03). Z uvedeného rezultuje, že súd v civilnom sporovom konaní
nie je viazaný návrhmi sporových strán na vykonanie dokazovania a nie je ani povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy, pretože posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich

budú v rámci dokazovania vykonané je vždy vecou súdu (§ 132 ods. 1, § 185 ods. 1 až 3 CSP), a nie
sporových strán. Súd teda nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu.

58. Ako však súčasne vyplýva z ustálenej judikatúry vyšších autorít, na strane súdu je povinnosť
o návrhoch na vykonanie dôkazov rozhodnúť, a pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť

prečo a z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť
len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ktorú má navrhovaný dôkaz
overiť alebo vyvrátiť, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania. Ďalším je argument, podľa
ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže nedisponuje vypovedacou potenciou vo väzbe
na tvrdenie a nakoniec tretím argumentom je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité

tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez
dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené.

59. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo nevykonal navrhnutý dôkaz
v podobe nového znaleckého posudku, čo vyplýva z bodu 174. jeho rozsudku, a dôvod, pre ktorý

nepristúpil k vykonaniu navrhovaného dôkazu, fakticky spadá pod prípad nevykonania dôkazu pre jeho
nadbytočnosť.

60. Okresný súd tak postupoval v súlade s procesným predpisom upravujúcim civilné sporové konanie
pred súdom a odôvodnil svoj procesný postup spočívajúci v nevyhovení návrhu na nariadenie nového

znaleckého dokazovania. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že základné právo na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy všeobecný súd nemôže porušiť, ak koná vo veci v súlade
s procesno-právnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní (rovnako aj II. ÚS
122/05, III. ÚS 591/2013). Navyše dôvod nevykonania tohto dôkazu spadá pod argument, pre ktorý súd
nie je povinný vykonať dôkaz, ktorý bol stranou sporu navrhnutý (pre jeho nadbytočnosť).

61. Pokiaľ išlo o návrh na pripojenie likvidačného spisu poistnej udalosti z roku 2010 a návrh na
predloženie fotodokumentácie, príp. inej relevantnej dokumentácie týkajúcej sa vykonaných prác,
v tejto súvislosti intervenientom uplatnená odvolacia námietka neobstojí už zo samotného toho
dôvodu, že v prípade poistnej udalosti z toku 2010 nebol vytvorený žiadny likvidačný spis, pretože

v tom čase uplatnená poistná udalosť bola vybavená telefonicky (ako uvedené súdu dňa 17.7.2014
oznámila poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa a.s.) a pokiaľ išlo o požadovanú fotodokumentáciu,
v konaní nikto ani netvrdil, že žalobca disponuje akoukoľvek fotodokumentáciou, resp. inou relevantnou
dokumentácioutýkajúcousavykonanýchprác,tedasúdvobochprípadochobjektívnenemalčovykonať.

62. Pokiaľ intervenient v odvolaní zotrval na vznesenej námietke premlčania, ani predmetná námietka
nebola opodstatnená. Z obsahu spisu vyplýva, že intervenient v priebehu konania vzniesol námietku
premlčania. Mal pritom za to, že plynutie premlčacej doby sa viaže od riadneho uplatnenia nároku
a pokiaľ žalobca v priebehu konania menil žalobný návrh spôsobom, že zmenil pravú solidaritu na
nepravú solidaritu žalovaných, až týmto momentom mohlo dôjsť k riadnemu uplatnenou nároku vo

vzťahu k žalovanej v 1. rade, teda mal za to, že až týmto momentom mohlo dôjsť k plynutiu premlčacej
doby. Odvolací súd uvádza, že zmena žalobného návrhu v podobe úpravy solidarity žalovaných nemá
vplyv na počiatok plynutia premlčacej doby, pretože podstatným je to, že žalobca si od začiatku konania
nárok uplatňoval voči obom žalovaným, teda od začiatku aj proti žalovanému v 1. rade. Správnym jepotom záver súdu o tom, že vymedzenie vzájomného postavenia žalovaných, resp. návrh na zmenu z
pravej solidarity na nepravú a opačne nemôže mať vplyv na plynutie premlčacej lehoty, ak zo žaloby
jasne a zrozumiteľne vyplýva výška požadovaného plnenia (ktorá bola od začiatku uplatnená aj voči

žalovanému v 1. rade).

63.Žalovanýv2.radevďalšejčastiodvolaniarozporovalanepovažovalzasprávne,pokiaľsúdpoukázal
na to, že v zmysle čl. 22 bod 5 poistných podmienok a v zmysle § 810 OZ sú poistením kryté aj náklady
na odvrátenie bezprostredne hroziacej poistnej udalosti alebo zmiernenie jej následkov, a teda, že také

náklady, ktoré použil poistený podľa vlastného presvedčenia, je povinný poisťovateľ uhradiť, aj keď sa
zamýšľaný výsledok nedostavil, pretože mal za to, že tvrdenie o vynaložení nákladov na odvrátenie
bezprostredne hroziacej poistnej udalosti alebo zmiernenie jej následkov je lavírovaním žalobcu za
účelom dosiahnutia priaznivého rozhodnutia vo veci, keďže žalobca uplatnený nárok argumentačne
odôvodnil tak, že došlo ku poistnej udalosti - poruche vodovodného potrubia verejného vodovodu na
Opálovej ulici v Košiciach, v dôsledku čoho žalobcovi vznikla škoda, pričom detailný rozpis nákladov,

faktúry a pokladničné doklady za vykonané práce a materiál, mali byť žalovaným predložené v prílohe
listu zo dňa 13.6.2012, v ktorom je uvedené vyčíslenie doplatkov, ktoré si žalobca uplatnil za omietky,
maľby, hydroizoláciu, opravy dlažby, drenáž, nové rozvody kanalizačnej prípojky, výkopové práce,
opravu okapového chodníka, odvoz sute, odvlhčovač vzduchu, dlažbu v garáži, suť, sušenie miestnosti,
nákup materiálu, čistenie a za zničené šatstvo, topánky a tovar; v podaní žalobca z 8.7.2016 zdôvodnil

svoj nárok citáciou jednotlivých článkov poistnej zmluvy a až v podaní zo dňa 20.4.2017 žalobca zmenil
svojuargumentáciuazačaltvrdiť,ževykonalibaúkonynevyhnutnénaodvráteniepoistnejudalostiatým,
že vykopal zemné práce, odkopal dom, záhradu, hľadal príčinu úniku vody a odkiaľ voda prichádza,
pretože pokiaľ by úkony nevykonal, škoda by bola väčšieho rozmeru. Aj keď je zrejmé, že preventívne
opatrenia sú opatrenia prijaté a vykonané na odvrátenie bezprostredne hroziacej škody, ktorých účelom

je škode predísť alebo ju minimalizovať, charakter ostatných vykonávaných prác nasvedčuje tomu, že
tieto neboli vykonávané za účelom preventívnym a ani vykonané ako opravy, ktoré by odstraňovali
poškodenie, ale boli vykonané také opravy a v takom rozsahu, ktoré pôvodný majetok neobsahoval
a ktorým by došlo nielen ku rozšíreniu vybavenosti a k zmene technických parametrov, ale aj ku zvýšeniu
výkonnosti - hodnoty majetku. V tomto smere podľa názoru odvolateľa preto bolo nevyhnutným doplniť

dokazovanie v rozsahu špecifikovanom na str. 7 jeho odvolania.

64. Intervenient pre zmenu namietal, že žalobca napriek výzve súdu nešpecifikoval, z čoho má
pozostávať uplatnený nárok.

65. K týmto odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že pokiaľ si žalobca uplatňoval náhradu škody,
jej špecifikáciu predovšetkým podoprel písomnosťou zo dňa 13.6.2012 adresovanou tak žalovanému
v 2. rade, ako poisťovni žalovaného v 1. rade, kde škodu vyšpecifikoval v rozsahu 16 položiek, ktoré
položky označil ako: 1. omietky, 2. maľby, 3. hydroizolácia, 4. oprava dlažby, 5. drenáž, 6. nové rozvody,
7. náklady za nákup materiálu, 8. výkopové práve, 9. oprava okapového chodníka, 10. odvoz sute, 11.

odvlhčovač vzduchu, 12. čistenie, 13. zničené topánky, čižmy a šatstvo, 14. dlažba v garáži, 15. suť, 16.
Aquapol, všetko v celkovej výške 15.191,70 Eur. Ešte pred vydaním platobného rozkazu žalobca zobral
žalobu späť o uplatnenú sumu vo výške 2.000 Eur za zničené hnuteľné veci, ktorá v tejto výške presne
zodpovedala špecifikovanej položke pod číslom 13., a preto uplatnená náhrada škody sa ponížila na
požadovanú sumu 13.191,70 Eur. V priebehu konania z tejto uplatnenej sumy v dôsledku čiastočného

plnenia žalobca ponížil uplatnený nárok o ďalšiu sumu 3.260,30 Eur, na základe čoho na zaplatenie
zostala uplatnená istina 9.931,40 Eur. Žalobca podaním z 28.6.2023 v predmetnom konaní špecifikoval
uplatnený nárok do položiek označených ako práce stanovené rozpočtom (výkopové práce, maľby
a omietky, čistenie a sušenie, hydroizolácia, drenáž, rozvody, okapový chodník, dlažba – príjazd do RD
a do garáže, suť, dlažba v garáži (na sumu 6.917,50 Eur), ďalej ako náklady za Aquapol (na sumu 2.142

Eur) a napokon ako náklady za stavebný materiál (na sumu 2.386,16 Eur). Porovnaním špecifikácie
náhrady škody vyplývajúcej tak z písomnosti zo dňa 13.6.2012 a z podania zo dňa 28.6.2023 vyplýva,
že žalobca si od začiatku konania v podstate uplatňoval rovnaké položky náhrady škody, iba s tým
rozdielom, že zatiaľ čo na začiatku konania ich rozčlenil na viac položiek, neskôr ich rozčlenil do troch
položiek, pri zachovaní samostatnej položky nákladov na Aquapol (pôvodná položka 16.), samostatnej

položky nákladov na zakúpený materiál (pôvodná položka 7.) a samostatnej položky označenej ako
práce určené rozpočtom, ktorá zodpovedala pôvodne označeným ostatným položkám, ktoré žalobca už
označil aj ich odborným názvom ako zemné práce, sanácia stien, búracie a stavebné práce a výkopovépráce s tým, že pôvodne špecifikovaná položka 13. už netvorila predmet konania, podobne pôvodne
označená položka 11. (odvlhčovač).

66. S výnimkou položiek nákladov na Aquapol (suma 2.142 Eur) a nákladov na zakúpený materiál
(suma 2.386,16 Eur), v ostatnom rozsahu žalobcom uplatnená náhrada škody spadala pod práce, ktoré
boli špecifikované a vyčíslené rozpočtom, pričom v konaní bola náhrada škody rozpočtom stanovená
jednak C. O. B. na sumu 11.629,62 Eur, jednak rozpočtom stanoveného programom CENKROS v rámci
znaleckého posudku č. X/XXXX na sumu 13.357,76 Eur a jednak kontrolným rozpočtom vykonaným C.

P. tak, ako uvedené vyplýva aj zo znaleckého posudku č. X/XXXX. Vo vzťahu k týmto rozpočtom bolo
relevantným, že išlo o vyčíslenie škody za zemné, búracie, betonárske práce, stavebné práce súvisiace
s hydroizoláciou, náklady súvisiace so sanáciou stien v suterénnych priestoroch rodinného domu
právneho predchodcu žalobcu, ktoré v sebe nezahŕňajú náklady na technológiu Aquapol, odvlhčovač,
poškodené hnuteľné veci a stavebný materiál (okrem sanácie stien).

67. Súd prvej inštancie vychádzal z premisy, že poškodený nemusí výšku škody preukazovať len
faktúrami, bločkami za nakúpený tovar za materiál, ale môže tak urobiť, ako v tomto prípade, odkazom
na rozpočty, a hoci súd vychádzal konkrétne z rozpočtu J. C. P., ním ustálená výška bola takmer
porovnateľná s ostatnými rozpočtami, súčasne žalobca si náhradu škody v podobe prác uplatňoval
v rozsahu, ktorý neprevyšoval ani jeden rozpočet.

68. A hoci stanovenie konkrétnej výšky škody rozpočtom je bežné pre poistné vzťahy, podľa názoru
odvolacieho súdu určenie škody rozpočtom nemožno iba z toho dôvodu vylúčiť aj vo vzťahu k povinnosti
žalovaného v 1. rade plniť zo zodpovednostného vzťahu podľa § 420a OZ.

69. V prejednávanom prípade ohľadne rozpočtu – vyčíslenie prác vypracovaného C. O. B. podľa
cenníka Cenecon zo dňa 23.3.2015, z jeho rekapitulácie vyplýva, že podľa kalkulácie by mal právny
predchodca žalobcu vynaložiť náklady súvisiace s odstraňovaním škody, a to na zemné práce sumu
4.274,12 Eur, búracie práce sumu 1.105,14 Eur, betonárske práce a stavebné úpravy sumu 2.632,77
Eur a v prípade sanácie stien v suterénnych priestoroch sumu 3.617,59 Eur, spolu tak sumu 11.629,62

Eur (bod 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Pokiaľ išlo o vyčíslenie zásahov do stavebných
konštrukcií spojených s odstránením vlhkosti, ktorý bol spracovaný v júni 2016 C. I. P., ktorý sa nachádza
na čísle listu 12-17 znaleckého posudku, a ktorý vykonal tiež kontrolný prepočet stavebných prác C.
O. B., išlo o vyčíslené náklady na opravu, resp. danie stavby do stavu pred poistnou udalosťou na
sumu 12.964,44 Eur za zemné, za búracie práce, za betonárske práce a stavebné úpravy súvisiace

s hydroizoláciou, sanáciu stien v suterénnych priestoroch rodinného domu (bod 36.2 odôvodnenia
napadnutého rozsudku).

70. Pokiaľ išlo o otázku príčinnej súvislosti v časti uplatnených prác, už z odborného vyjadrenia z roku
2012 spracovateľa C. B. vyplýva o.i., že je potrebné realizovať sanáciu hydroizolácie spodnej stavby,

je potrebné odkopanie stien pod terénom, realizovať novú hydroizoláciu a novú drenážnu vrstvu, ktorá
bude odvádzať prenikajúcu vodu podložím ku stavbe a že vytvorenie drenážneho systému v okolí
stavby je preto nutné považovať za nevyhnutnú súčasť odstránenia porúch. Práce na vytvorení novej
hydroizolácie a drenážnom systéme boli už vykonané a je možné ich považovať za opatrenia na ochranu
majetku. Ďalej, že po odstránení príčiny poškodenia konštrukcií je potrebné vlhké murivo sanovať,

pričom sanáciu je potrebné realizovať vysušením a aplikáciou sanačných hmôt. Odporučil odstránenie
omietkovýchvrstievažpotehlovémurivo.Odstránenieomietkyjevšakpotrebnérealizovaťminimálnedo
výšky viditeľného zavlhnutia a 0,5 m nad túto úroveň. Po vysušení muriva odporučil realizovať odsolenie
a aplikovať sanačnú omietku, na ktorú je potrebné aplikovať paropriepustnú maľbu. Vzhľadom na
celkový vzhľad vnútorných priestorov a celkovú štruktúru a textúru povrchu omietaných stien odporučil

realizovať štukovú omietku aj na zvyšnú časť stien (nad úrovňou zavlhnutia a sanačnej omietky) až po
stropnú konštrukciu. Zo záverov odborného vyjadrenia vyplýva, že poškodenie hydroizolačnej vrstvy a
tiež konštrukcií spodnej stavby súviselo s poruchou na verejnom vodovode. Došlo k prieniku vody do
konštrukcii na strane interiéru (za hydroizolačnou vrstvou) s následným vzlínaním do stien. Je možné
predpokladať, že dlhodobým pôsobením v podzemí pretekajúcej vody (z vodovodného potrubia) došlo

k nezvratným zmenám v hydrogeologických pomeroch podlažia. V budúcnosti potom môže aj voda z
iných zdrojov (iná porucha, vsakujúca voda zo spevnených i nespevnených plôch a pod.) prenikať
ku stavbe a spôsobiť poruchy. Vytvorenie novej hydroizolácie a drenážneho systému v okolí stavby je
preto možné považovať za nutnú súčasť odstránenia porúch. Práce na vytvorení novej hydroizoláciea drenážnom systéme boli už vykonané a je možné ich považovať ako opatrenia na ochranu svojho
majetku z hľadiska možných porúch zo strany vlastníka. Pri odstránení príčin poškodenia konštrukcii
(oprava vodovodného potrubia, vytvorenia novej hydroizolácie a drenážneho systému) je potrebné vlhké

murivo sanovať. Sanáciu je potrebné realizovať vysušením a aplikáciou sanačných hmôt. Bez aplikácii
týchto hmôt bude úplne vysušenie a odstránenie všetkých prejavov pôsobenia vlhkosti dlhodobý proces
s otáznym výsledkom. Poukazujú na to skúsenosti s budovami, ktoré boli pri povodeniach zatopené. V
prípade, že budovy mali hydroizolačnú vrstvu, táto po zatopení spomaľuje možnosť vysušenia muriva
nakoľko účinnosť tejto vrstvy je „obojstranná“. Zo zamerania vyplynulo, že v suterénnych priestoroch

rodinného domu je potrebné aplikovať na 77,17 m2 úpravu v skladbe - odstránenie omietok, odstránenie
príprava podkladu, sanačná omietka jadrová, sanačná omietka šťuková, penetrácia pod maľbu, maľbu
silikátovou (silikónovou farbou) a na zvyšnú časť stien v rozsahu 191,15 m2 je potrebné realizovať
očistenie starých malieb, penetráciu podkladu, šťukovú interiérovú tenkovrstvú omietku, penetráciu pod
maľbu a novú maľbu (materiálovo ako v sanovanej časti), na stropnej konštrukcie v rozsahu 86,7 m2
je potrebné realizovať vyčistenie podkladu, penetráciu pod maľbu a nové maľby. Pokiaľ išlo o znalecký

posudok č. X/XXXX, z neho vyplýva, že tento iba potvrdil závery z odborného vyjadrenia z roku 2012
spracovateľa C. B.. Napokon znalec H. C. B. sa vyjadril k pripomienkam strán sporu a intervenienta
tak, že vzhľadom k skutočnosti, že keďže sa nedajú určiť základné okrajové podmienky, nedajú sa
ani určiť podmienky ako dlho dochádzalo k výtoku vody, aké veľké množstvo vody presakovalo, aký
vodný stĺpec sa vytvoril, aký tlak vyvolal a pod. Avšak s určitosťou vie ustáliť, že unikajúca voda porušila

stavbu rodinného domu, tlaková voda spôsobila porušenie existujúcej hydroizolácie a následne došlo k
prenikaniuvodydointeriéru.Opätovnepoukázal,žehydroizoláciabolanavrhnutáarealizovanásprávne.
K výpočtu škody uviedol, že k uvedenej sume dospel kontrolným výpočtom programom CENKROS s
cenovými reláciami aktuálnymi pre rok 2016 s indexom prepočtu pre rok 2011, kedy došlo k poistnej
udalosti. Výpočet realizoval zamestnanec Ústavu technológie stavieb a ekonomiky v stavebníctve. K

namietanej položke prác pod kódom XXXXXXXXX uviedol, že pod touto položkou sú uvedené maľby z
mal. zmesí silikónové dvojnásobné stien, ktoré bolo nevyhnutné použiť, aby neprepustili vodu, pričom v
kalkulácii boli uvedené práce, postup a materiál, ktorý bol nevyhnutný k sanácii. K žalovaným v 2. rade
namietanej sume 3.744,24 Eur ako nákladu súvisiaceho so sanáciou stien v suterénnych priestoroch
rodinného domu znalec uviedol, že k tejto sume dospel výpočtom výmery plôch stien rodinného domu -

suterénu vynásobením jednotkovej ceny, pričom výsledkom je celková položková cena.

71. Odvolatelia sa síce bránili tým, že už v priebehu konania poukazovali na jednotlivé sporné položky,
svoju argumentáciu ale nepodložili o žiadne relevantné dôkazy, osobitne za situácie, ak súd, či už
v otázke príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a uplatnenou náhradou v časti uplatnenej položky

prác, alebo v otázke rozsahu tejto náhrady, vychádzal z odborného vyjadrenia a z posudku, t.j. v oboch
prípadoch išlo o dôkazy, ktorými sa preukazovali skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti a súčasne,
ktorých hodnotenie z pohľadu ich správnosti nepodlieha súdnemu prieskumu (čo samozrejme nezbavuje
povinnosť súdu ich hodnotiť z pohľadu presvedčivosti, úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logickosti a pod.).

72. Ak žalovaný v 2. rade navyše namietal, že niektoré položky nie sú predmetom poistného krytia,
odvolací súd odkazuje na záver súdu, podľa ktorého škoda, ktorá právnemu predchodcovi žalobcu
vznikla poistnou udalosťou, ktorú poistná zmluva predpokladá, je krytá uzavretými poistnými zmluvami
a poistnými podmienkami.

73. Pokiaľ išlo o položku nákladov na Aquapol, aj vo vzťahu k týmto priznaným nákladom súd ich
dôvodnosť oprel o závery znaleckého posudku H. C. J. B., K., ako aj znaleckého ústavu Technickej
univerzity v Košiciach, z ktorých vyplýva, že z vodovodného zariadenia žalovaného v 1. rade unikala
voda bez možnosti vizuálnej identifikácie na povrchu, pričom nie je možné stanoviť presný dátum vzniku
poruchy.Znalecképosudkyvylúčilisúvislosťvlhnutiamurivaazatopeniasuterénusinýmiskutočnosťami

ako so škodovou udalosťou - dlhodobým únikom vody zo zariadenia v správe žalovaného v 1. rade. Z
uvedeného dôvodu potom aj zakúpenie a realizácia sušenia a odstránenia vzlínajúcej vlhkosti systémom
Aquapol sa javí ako náklad vzniknutý v príčinnej súvislosti s poruchou na verejnom vodovode v správe
žalovaného v 1. rade. Právny predchodca žalobcu preukázal dôvodnosť týchto nákladov v sume 2.142
Eur faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 10.12.2010.

74. Pokiaľ ale išlo o položku nákladov na zakúpený materiál, súd prvej inštancie zhodnotil: „Sumu
2.386,16 Eur uplatnenú žalobcom titulom nákladov za stavebný materiál nepovažoval súd za
jednoznačne v konaní preukázanú, nakoľko súd si sám nevedel priradiť bločky, doklady o nákupestavebnéhomateriálukúčelnevykonanýmstavebným,búracímabetonárskymprácam,pričomrozpočet
J. C. I. P., H., D., C. H.. C., z ktorého súd aj pri výške škody vychádzal v sebe nezahŕňal stavebný a iný
materiál, potrebný k realizácii prác súvisiacich s odstraňovaním škody.?

75. V rozpore s uvedeným súd ale v konečnom dôsledku priznal žalobcovi tiež položku nákladov za
stavebný materiál, o čom svedčí súdom priznaná suma 9.931,40 Eur, pretože dôvodil, že žalobca
si žalobou uplatňoval škodu v nižšom rozsahu ako bola v konaní preukázaná. Aj keď je pravdou,
že žalobca preukazoval výšku škody rozpočtom znejúcim na sumu vyššiu, než akú si žalobca

uplatňoval v predmetnom konaní, skutková okolnosť zhodnotená súdom, podľa ktorej rozpočet v sebe
nezahŕňal stavebný a iný materiál potrebný k realizácii prác súvisiacich s odstraňovaním škody
a súčasne záver súdu o tom, že sumu 2.386,16 Eur uplatnenú žalobcom titulom nákladov za
stavebný materiál nepovažoval za preukázanú, logicky a v súlade s princípom zdravého rozumu museli
doviesť súd k priznaniu žalobcom uplatneného nároku v rozsahu, ktorý zodpovedal uplatnenej sume
poníženej o sumu 2.386,16 Eur predstavujúcu výlučne položku nákladov za stavebný materiál súdom

nepreukázanú a súčasne nezahrnutú do rozpočtu (čo v matematickom vyjadrení predstavuje 9.931,40
– 2.386,16 = 7.545,24).

76. Žalovaný v 2. rade tak opodstatnene namietal, že súd priznal tiež sumu 2386,16 Eur ako
náklady za stavebný materiál, hoci ich nepovažoval za preukázané a podobne intervenient v tejto

časti oprávnene spochybnil nárok žalobcom uplatnený v sume 2.386,16 Eur za stavebný materiál.
Odvolací súd považoval preto odvolania v tejto časti za oprávnené, pretože rozhodnutie súdu je v tejto
časti zmätočné a postrádajúce logiku. Uvedené možno podradiť pod odvolateľmi uplatnený odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, s ktorým je spojená aj otázka (ne)preskúmateľnosti súdneho
rozhodnutia.

77. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v časti priznanej sumy
7545,24 Eur (z toho suma 2.142 Eur predstavuje náklady za Aquapol a zostávajúca suma spadá pod
práce určené rozpočtom) s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.805,54 Eur (13.191,70
Eur mínus 2.386,16 Eur, pozn. odvolacieho súdu) odo dňa 25.12.2013 do 17.9.2015 a s 8,05 %

úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.545,24 Eur odo dňa 18.9.2015 do zaplatenia a náklady spojené
s uplatnením pohľadávky vo výške 350 Eur je vecne správny, preto bolo potrebné ho v súlade s § 387
ods. 1 CSP potvrdiť a prevyšujúcu časť vyhovujúceho výroku bolo potrebné zmeniť zamietnutím žaloby,
pretože v tejto časti neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie (§ 388 CSP).

78. V súlade s § 396 ods. 1, ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 2 vety prvej a § 256 ods. 1 CSP, odvolací
súd rozhodol o trovách celého konania. V konaní si žalobca uplatňoval pôvodne sumu 13.191,70 Eur
+ náklady 350 Eur (odvolací súd nevychádzal z na začiatku uplatnenej sumy 15.191,70 Eur, pretože
táto bola ponížená na sumu 13.191,70 Eur v súlade s § 172 ods. 6 OSP, v zmysle ktorého v konaní
nasledujúcom po vydaní platobného rozkazu je predmetom konania takto upravený posledný návrh).

Za úspech žalobcu bolo potrebné považovať odvolacím súdom potvrdený rozsudok v priznanej sume
7.545,27Eur+sume350Eurstým,žepokiaľžalobcaeštevpriebehukonaniazobralžalobuspäťosumu
3.260,30 Eur (konanie v tejto časti bolo zastavené samostatným uznesením, pozn. odvolacieho súdu), aj
vtejtočastibolúspešný,pretožekspäťvzatiudošlovdôsledkuplneniazostranyžalovaných.Spolupreto
úspech žalobcu predstavuje 11.155,54 Eur, t.j. 82 % z predmetu konania; neúspech žalobcu predstavuje

18% (odvolacím súdom zamietnutý výrok v časti sumy 2.386,16 Eur). Pomer úspechu a neúspechu
žalobcu potom predstavuje 64%, na náhradu ktorých odvolací súd zaviazal žalovaných a intervenienta.

79. Pokiaľ išlo o trovy štátu, cez čl. 4 CSP odvolací súd tieto priznal štátu proti stranám sporu
aintervenientovivsúvislostisoštátomvynaloženýmitrovamiatopodľavýsledkuvkonaní,t.j.prihliadnuc

na neúspech žalobcu v rozsahu 18 % a na neúspech žalovaných a intervenienta v rozsahu 82 %.

80. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).