Uznesenie – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123203732
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3123203732.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu
Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivice Čelkovej
v spore žalobkyne A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.,
C. D. E. XXX/X, zastúpenej Mgr. Jurajom Jancom, advokátom so sídlom v Ilave, Mierové námestie
52/6, IČO: 36 131 806, proti žalovanému F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., C. D. E. XXX/

X, tohto času bytom E., C. G. XXXX, zastúpenému JUDr. Mariánom Sikorom, advokátom so sídlom
v Púchove, Námestie slobody 1406/38, IČO: 42 147 549, o určenie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov k bytu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. júna 2024,
č.k. 17C/32/2023-258, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. žalovanému
priznal proti žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu a výrokom III. zrušil neodkladné opatrenie
nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín, spisová značka 17C/32/2023 zo dňa 07.06.2023. Na
vec aplikoval ust. § 137 CSP, § 70 ods. 1 zákona
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, § 143 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že

žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí, vo
vchode č. X v bytovom dome súpisné č. XXX, ako aj k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX, zapísaný
na LV č. XXXX pre k.ú. B. a spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXXX na pozemku KN-C parc. č. XXXX
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú B., ďalej aj ako "byt"
alebo "predmetný byt", patria žalobkyni a žalovanému do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa XX.X.XXXX manželstvo. Uzatvorením manželstva vzniklo aj
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré v súčasnosti trvá. Počas trvania manželstva uzatvoril
žalovaný dňa XX.X.XXXX ako kupujúci s mestom Ilava ako predávajúcim zmluvu o prevode vlastníctva
predmetnéhobytu.Kúpnacenabolodohodnutávovýške20.438,-Skažalovanýjuzaplatilzprostriedkov
patriacich žalobkyni z jej úspor, ktoré nadobudla pred uzatvorením manželstva. Žalovaný pri uzatváraní
zmluvy nepravdivo a bez toho, aby o tom žalobkyňa mala vedomosť uviedol, že je slobodný (údaj sa

nachádza v kúpnej zmluve pri označení kupujúceho), a preto bol účastníkom zmluvy ako kupujúci iba
žalovaný a žalovaný je zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľností. Takýto je aktuálny stav zápisu
uvedených nehnuteľností v katastri nehnuteľností. Žiadnu
z dohôd, uvedených v § 143a Občianskeho zákonníka sporové strany neuzatvorili. Je nesporné, že
uvedené nehnuteľnosti patria žalobkyni a žalovanému do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
(BSM). V predmetnom byte bývali žalobkyňa a žalovaný aj s ich rodinou - dvomi synmi. Aktuálne v

byte žije žalobkyňa so synom H. A.. Žalovaný sa približne pred dvomi rokmi odsťahoval a býva s
druhým synom F. A. v dome patriacom F. na adrese G. XXXX, XXXXX E. - D.. Na tejto adrese sažalovaný zdržuje dlhodobo, má tam nahlásený prechodný pobyt. Žalovaný už pred odsťahovaním sa
zo spoločnej domácnosti viedol finančne nezodpovedný život. Podľa vedomostí žalobkyne mal dlhy
na sociálnom, zdravotnom poistení a na daniach. Tieto dlhy splácal prostredníctvom rôznych úverov

a pôžičiek. Žalobkyni neprispieval na chod domácnosti. Úver, ktorý je zabezpečený záložným právom
na byt a prostriedky, ktoré boli čiastočne použité na rekonštrukciu bytu ako i na úhradu starších dlhov
žalovaného, spláca žalobkyňa sama zo svojho príjmu a žalovaný jej na splátky žiadnym spôsobom
neprispieva. Od času, kedy sa žalovaný z bytu odsťahoval, sa vzťahy medzi stranami ešte zhoršili.
Žalovaný sa viackrát v prítomnosti žalobkyne vyjadril, že sa má aj so synom H. vysťahovať z bytu,

pretože chce predať byt. Dňa 27.5.2023 o 1:37 žalobkyni v noci napísal SMS s textom "chcem predať
svoj byt mohla by si sa odsťahovať". Na jej otázky, kde sa má odsťahovať, však nereagoval. Žalobkyni
tiež v poslednej dobe niekoľkokrát povedal, že sa chce rozviesť.

2. Súd prvej inštancie na základe návrhu žalobkyne, uznesením zo dňa 07.06.2023 nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť strpieť užívanie bytu žalobkyňou a povinnosť žiadnym

spôsobom ju v tomto užívaní neobmedzovať, a povinnosť zdržať sa nakladania s bytom a to všetko
až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 17C/32/2023.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.06.2023.

3. Súd prvej inštancie vykonal výsluch svedkov I. G. a J. K.. Svedkyňa I. G. vypovedala, že žalobkyňu

pozná ako manželku žalovaného, pred ich zosobášením ju nepoznala, má k nej neutrálny vzťah.
Žalovaného a jeho rodinu pozná už najmenej 58 rokov od jej detstva a má k nemu pozitívny vzťah. Je
pravdou, že informovala matku žalovaného o možnosti odkúpenia bytu. Podmienkou odpredaja bolo,
abyosoba,naktorútobolomožnépreviesť,musela maťtrvalýpobytvbyteaspoň1rok.Tútopodmienku
žalovaný spĺňal, bavili sa aj o sume za prevod bytu. Každý byt mal rozdielnu sumu. Rozdiel bol však

iba pár stovák, ona platila za byt sumu cca 20.900,- Sk. Matka žalovaného jej povedala, že peniaze
na prevod bytu má a chcela ich použiť na zaplatenie ceny. Chcela, aby byt bol prevedený iba na syna,
teda žalovaného. Vie, že nakoniec k prevodu na žalovaného došlo, že išli na mestský úrad, kde zmluvu
podpísali.Informácieopredajiaotom,žejemožnéuskutočniťprevodajnainúosobuakonájomcubytov,
mali z mesta. O pôvode peňazí matky žalovaného nevie, avšak ona ako osoba rozmýšľala vždy dopredu.

V tom čase už bola na dôchodku. Mala slušný dôchodok ako štátna zamestnankyňa, pred odchodom
do dôchodku dobre zarábala. Vie to aj pre to, že jej otec bol jej kolega v práci. Pri odovzdávaní peňazí,
ktorými pani A. mala disponovať, nebola. O tomto spore sa so žalovaným rozprávala iba jedenkrát, nie
však podrobnejšie. Svedkyňa J. K. vypovedala, že o spore je jej známe to, že sa jedná
o byt, v ktorom vyrastala so súrodencami a rodičmi. Žalovaný je jej brat, majú spolu dobrý vzťah. K

žalobkyni má skôr negatívny vzťah vzhľadom na to, čo sa deje a čo sa dopočula. Manželka jeho brata
začala bývať v ich byte ešte pred svadbou. Mama z toho bola nešťastná, neverila žalobkyni a nemali
spolu dobrý vzťah. V roku 1995 jej raz zavolala, že má nasporené peniaze na byt a presnú sumu 20 tis.
Sk jej dala v obálke a poprosila ju, aby si ich zobrala
k sebe domov. Bolo to ešte v období pred svadbou. Už v tom čase sa hovorilo o odkupovaní bytov od

mesta. Mama potom ochorela, bola v nemocnici na operácii a všetko sa doriešilo až nasledujúci rok
1996. Dovtedy obálku s peniazmi mala u seba doma. Po amputácii nohy jej mama zavolala, aby jej
doniesla peniaze do jej bytu, že chce ísť s bratom na úrad podpísať zmluvu o odkúpení bytu. Obálku
mame dala v jej kuchyni. Obálka bola na stole v kuchyni
a s mamou čakali na príchod brata. Potom prišiel z práce jej brat a dohodli sa ohľadne odkúpenia bytu.

Mama bola jednoznačne za to, aby byt kúpil iba brat a na neho bol napísaný. Neveste nedôverovala,
nepodieľala sa na domácich prácach, na chode domácnosti a pod. Nevie o tom, že by nevesta dávala
peniaze na chod domácnosti jej mame. Mama bratovi uviedla, že bude treba k sume 20 tis. Sk niečo
doplatiť, presne však nevedela koľko. Na doplatenie ceny mu dala peniaze mama. Na úrad mali ísť na
druhý deň, ale nevie, kedy reálne na úrad išli, možno až na tretí deň. O tomto spore sa s bratom bavila

viac-menej iba telefonicky, pretože do B.
v poslednom období nechodievala. Takto sa o tom bavili od júna minulého roku možno jedenkrát alebo
dvakrát. Hovoril jej, že prebehlo jedno pojednávanie.

4. Medzi stranami bolo nesporné, že prvou užívateľkou, teda nájomkyňou bytu bola matka žalovaného

ako príslušníčka ZVJS a išlo o služobný byt. Následne byt vlastnícky prešiel na mesto B.. Matka
žalovaného bývala v byte až do jej hospitalizácie v nemocnici, kde vo L. XXXX zomrela. Pred odchodom
do nemocnice bývala v byte s oboma sporovými stranami a s ich synom F.. Žalobkyňa od uzavretia
manželstva v júli XXXX pracovala ako zamestnankyňa v M. a na materskú dovolenku išla približne vdecembri XXXX. Žalovaný bol zamestnaný plynule v rozhodnom období. Strany nemali uzavretú dohodu
upravujúcu rozsah BSM.

5. Sporové strany sú od XX.XX.XXXX manželia, pričom t.č. žijú oddelene. Žalovaný žije spolu s ich
starším spoločným synom F. v E. v rodinnom dome. Žalobkyňa žije
s ich mladším spoločným synom H. v predmetnom byte. V katastri nehnuteľností je ako výlučný vlastník
bytuzapísanýžalovaný,ktorýbyt nadobudolnazákladekúpnejzmluvyoznačenejakoZmluvaoprevode
vlastníctva bytu, ktorú uzatvoril dňa XX.XX.XXXX s mestom B., ako jeho vtedajším vlastníkom. Vklad

vlastníckeho práva žalovaného k bytu bol povolený N. O. I. B. dňa XX.XX.XXXX. Kúpna cena za prevod
(kúpu) bytu bola dohodnutá v sume 20.438 Sk po zľave 10 % v prípade jej uhradenia v celom rozsahu
v hotovosti. V zmluve je uvedené, že kupujúci uhradil celkom 20.438 Sk. Žiadosť o prevod vlastníctva
bytu zo dňa XX.XX.XXXX podal žalovaný mestu Ilava písomne dňa XX.XX.XXXX.

6. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia, že predmetný byt spolu

s príslušenstvom patrí do BSM oboch sporových strán. Žalobkyňa sa domáhala určenia
spoluvlastníckeho práva k predmetnému bytu spolu s príslušenstvom. Civilný sporový poriadok v
ustanovení § 137 písm. c) pripúšťa žalobu o určenie, či tu právo (resp. právny vzťah) je alebo nie, ak je
na takomto určení daný naliehavý právny záujem. Súd prvej inštancie na procesnú obranu žalovaného
iba stručne konštatoval, že žaloba žalobkyne je procesne prípustná.

V prípade úspešnosti žalobkyne by sa zmenilo jej právne postavenie, nakoľko jej zapísaním ako
spoluvlastníčky k predmetnému bytu by sa zmenila jej majetková sféra. Jej právne postavenie je
bez rozhodnutia súdu v tejto právnej otázke neisté. Súd prvej inštancie pristúpil ku skúmaniu vecnej
dôvodnosti žaloby a vykonal navrhované dokazovanie. Uviedol, že v prejednávanom prípade dôkazné
bremeno o tom, že byt patrí do BSM sporových strán (resp. že bol nadobudnutý do BSM sporových

strán) zaťažuje žalobkyňu, pretože platí, že podľa § 70
ods.1 katastrálneho zákona údaje uvedené v katastri nehnuteľností sa považujú za pravdivé, ak
nie je preukázaný opak. Predmetný byt je zapísaný v katastri nehnuteľností ako výlučné vlastníctvo
žalovaného už od XX.XX.XXXX, teda viac ako 27 rokov a to na základe Zmluvy
o prevode vlastníctva bytu, ktorú ako kupujúci uzatvoril s predávajúcim iba žalovaný. Možno tak

konštatovať, že tento právny stav je dlhodobo ustálený a do začiatku tohto sporu nebol ani
rozporovaný. Žalobkyňu tak zaťažuje dôkazné bremeno preukázania nesprávnosti tohto zápisu v
katastri nehnuteľností, resp. nesprávnosti aktuálneho právneho stavu. V tomto spore bolo pre žalobkyňu
podstatným preukázanie skutočnosti, že na zaplatenie kúpnej ceny bytu boli aspoň čiastočne použité
peňažné prostriedky patriace do BSM sporových strán. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že celá kúpna

cena bola zaplatená z jej peňažných prostriedkov, v priebehu konania tvrdila, že časť z tejto
sumy (prevyšujúcej 20.000 Sk) bola zaplatená aj z peňazí z materského a pod. Procesná obrana
žalovaného spočívala najmä v tvrdení, že na zaplatenie kúpnej ceny za byt mu peniaze dala jeho
matka, ktorá predmetný byt dostala do užívania ako pôvodne služobný byt (neskôr delimitačným
protokolom z XX.XX.XXXX prevedeného do vlastníctva mesta B.). Kúpna cena za byt bola zaplatená

peňažnýmiprostriedkamipatriacimižalovanému.Akovyplývazoskutkovéhostavuzistenéhonazáklade
vykonaného dokazovania, žalobkyňa žiadnym dôkazným prostriedkom (teda okrem jej výsluchu)
nepreukázala takú skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné vysloviť právny záver, že predmetný
byt patrí do BSM sporových strán.

7. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobkyni sa nepodarilo preukázať, že by na zaplatenie kúpnej
ceny za byt boli použité čo i len čiastočne spoločné peňažné prostriedky sporových strán. Mal za
preukázané, že žalobkyňa disponovala dostatočnými vlastnými peňažnými prostriedkami už v čase
uzatvorenia manželstva, avšak nebolo preukázané, že tieto, alebo aj spoločné peniaze manželov, boli
použité na zaplatenie kúpnej ceny bytu. Naopak

z výsluchu svedkyne J. K. vyplýva, že matka žalovaného mala nasporené peniaze
v sume 20.000 Sk v čase kúpy bytu a mala vôľu, aby byt bol prevedený iba na žalovaného. Za tým
účelom svedkyni zverila do úschovy sumu 20.000 Sk, ktorú v času kúpy bytu od mesta Ilava odovzdala
žalovanému v obálke v kuchyni predmetného bytu, pri čom bola aj samotná svedkyňa. Z výsluchu
svedkyne I. G. vyplýva, že jej matka žalovaného povedala, že peniaze na prevod bytu má, chcela ich

použiť na zaplatenie ceny bytu a takisto chcela, aby byt bol prevedený iba na syna, teda žalovaného.
Vedela, že nakoniec k prevodu bytu na žalovaného došlo, a že obaja išli na mestský úrad, kde zmluvu
podpísali. Súd ako dôvodnú vyhodnotil aj argumentáciu žalovaného, že v priebehu konania žalobkyňa
menila svoje tvrdenia, resp. prostriedky procesného útoku. V žalobe a replike tvrdila, že peniaze, ktoréboli použité na zaplatenie kúpnej ceny za byt patrili jej a pochádzali z jej úspor, ktoré nadobudla pred
uzatvorením manželstva. Neskôr na pojednávaní tvrdila, že tieto peniaze pochádzali
z úspor na vkladnej knižke v sume 20 tis. Sk a zo sumy 5.000 Sk, ktoré boli nasporené

z materskej a pod. počas manželstva. Argumentácia žalobkyne je nekonzistentná (menej presvedčivá),
prispôsobená zrejme procesnej obrane žalovaného počas tohto sporu. Aj tieto okolnosti viedli súd prvej
inštancie k záveru, že žalobkyni sa v tomto spore nepodarilo preukázať pre spor podstatné (kruciálne)
tvrdenie, že na kúpu predmetného bytu boli aspoň čiastočne použité peňažné prostriedky patriace do
BSM sporových strán.

8. Súd prvej inštancie záverom uviedol, že skutočnosť, že sa pôvodne jednalo o služobný byt matky
žalovaného, v ktorom bývala so svojimi deťmi (teda aj so žalovaným od jeho detstva), tiež nasvedčuje
pravdivosti tvrdenia, že vôľou matky žalovaného bolo to, aby byt nadobudol do svojho výlučného
vlastníctva žalovaný za peniaze, ktoré mu dala za účelom zaplatenia kúpnej ceny. Tomu zodpovedá aj
skutočnosť vyplývajúca z listiny na č.l. 162,

v ktorej matka žalovaného potvrdzuje mestu B., že byt odovzdáva v prospech svojho syna F. A.. Teda
nie aj v prospech iných osôb (napr. iných jej detí alebo aj manželky syna). Je takisto potrebné pričítať
na ťarchu žalobkyne, že o svoje spoluvlastníctvo k bytu sa nezaujímala už skôr a žalobou na súde sa
ho domáhala po viac ako 27 rokoch. Tento prístup žalobkyne k ňou tvrdenému jej majetku, je prístupom
postrádajúcim bežnú opatrnosť

a starostlivosť. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa si musela byť objektívne vedomá toho, že
žalovaný je výlučným vlastníkom bytu, ak v ňom žila dlhé obdobie a fakticky žije až do súčasnosti.

9. K argumentácii žalobkyne, že byt nebolo možné nadobudnúť do vlastníctva, pretože tento byt bol
nájomným a nájomcom nebol žalovaný, ale jeho matka, súd prvej inštancie uviedol, že táto nie je

dôvodná. Zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 26.06.1996, ktorú uzatvoril žalovaný s mestom Ilava,
nebolanikdynapadnutánasúdeprejejneplatnosť,zmluvnéstranynikdyjejneplatnosťaninespochybnili
a právny stav vzniknutý na jej základe trvá už viac ako 27 rokov (už je výrazne uplynutá aj 10 ročná
vydržacia doba vo vzťahu k pôvodnému vlastníkovi - mestu B.). Nakoniec ani žalobkyňa v samotnej
žalobe netvrdila, že by táto zmluva mala byť neplatná.

10. Čosatýkaargumentácieohľadnevznikuspoločnéhonájmukbytumanželmi,taktátojevzhľadomna
predmet sporu úplne irelevantná. Žalovaný nikdy ani netvrdil, že by bol nájomcom bytu. Takáto okolnosť
z vykonaného dokazovania nevyplýva. Navyše súd prvej inštancie uviedol, že z výsluchu svedkyne I. G.
vyplynulo, že podmienkou pre kúpu bytu bola skutočnosť, že kupujúci musel mať v byte trvalý pobyt po

dobu minimálne jedného roka. Súd prvej inštancie nemal dôvod túto skutočnosť spochybňovať, nakoľko
žiadny dôkaz o tom súdu nebol predložený a zmluvné strany Zmluvy o prevode vlastníctva bytu túto
zmluvu uzavreli a nikdy jej platnosť nespochybnili.

11. Súd prvej inštancie výrokom III. rozsudku podľa § 335 ods.1 CSP zrušil neodkladné opatrenie

nariadenénazákladenávrhuneúspešnejžalobkynevtomtokonaníuznesenímOkresnéhosúduTrenčín
spisová značka 17C/32/2023 zo dňa 07.06.2023. Rozhodol tak preto, že žalobu vo veci samej zamietol.

12. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1, § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovanému priznal
proti žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože žalovaný bol v konaní plne úspešný. O

výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Namietala, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Došlo k porušeniu práva žalobkyne
na spravodlivý proces nesprávnym procesným postupom súdu a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci /§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP/. Súd prvej inštancie
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia rozsiahle zaoberal obsahom jednotlivých podaní sporových strán,
ich prednesov i výsluchov svedkov, vecnému odôvodneniu svojho rozhodnutia sa však venoval len

v malej časti odôvodnenia. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil a posúdil, ktorú sporovú stranu
zaťažuje dôkazné bremeno ohľadne konkrétnych rozhodujúcich skutočností. Rozsudok je arbitrárny.
Súd správne zistil, že strany sporu sú manželmi a boli nimi i v čase, keď žalovaný ako kupujúci uzatvoril
s mestom B. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva bytu č. XX. na X. poschodí, vovchode č. X v bytovom dome s.č. XXX E. C. D. E. XXX/X. Sporové strany neuzatvorili žiadnu dohodu,
ktorej predmetom by bolo obmedzenie rozsahu BSM. V hodnotení dokazovania súd prvej inštancie
nerešpektoval pravidlá pri BSM a vec nesprávne právne posúdil. Skutočnosť, že byt patrí do BSM,

bola v konaní preukázaná v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka - nadobudnutie bytu jedným z
manželov počas trvania ich BSM a zároveň neexistencia jednej zo zákonných výnimiek, uvedených v
ustanovení § 143 Občianskeho zákonníka. Rovnako bola preukázaná neexistencia úkonov, ktoré by v
zmysle § 143 Občianskeho zákonníka spôsobovali zúženie rozsahu BSM. Dôkazné bremeno ohľadne
týchto skutočností zaťažovalo žalobkyňu, ktorá uniesla dôkazné bremeno. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že byt

nadobudol z prostriedkov patriacich do jeho výlučného vlastníctva, dôkazné bremeno tohto tvrdenia
zaťažovalo jeho. Nebolo teda dôkaznou povinnosťou žalobkyne dokazovať, že byt bol aspoň z časti
nadobudnutý z prostriedkov patriacich do BSM tak, ako to posúdil súd prvej inštancie /napr. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 81/2010 zo dňa 31.05.2010/. Pokiaľ žalovaný
tvrdil, že na nadobudnutie bytu boli použité peniaze, ktoré boli v jeho výlučnom vlastníctve, nakoľko ich
získal darom od svojej matky, bolo jeho povinnosťou všetky tieto skutočnosti preukázať tak, aby o nich

nevznikali dôvodné pochybnosti. Bol povinný preukázať, že matka žalovaného prostriedky v potrebnej
výške mala, že mu ich naozaj darovala - teda odovzdala – a že on presne tými prostriedkami uhradil
celú kúpnu cenu bytu. Tieto skutočnosti žalovaný nepreukázal. Jeho tvrdenia ohľadne výšky sumy, ktorú
mal dostať od matky, okolnosti, pri ktorých ich mal dostať, ako aj skutočnosť, odkiaľ mala jeho matka
uvedené prostriedky, si v rámci jeho jednotlivých podaní/prednesov odporovali a odporovali dokonca

aj výpovediam svedkov. Týmto sa však súd v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nezaoberal.
Jedinúnekonzistentnosťvtvrdeniachžalobkyne-tedačipeniaze,ktoréžalovanémuvrozhodnomobdobí
(teda v období okolo júna 1996, keď došlo ku kúpe bytu) na kúpu bytu poskytla, boli v celom rozsahu jej
vlastníctvom- úsporami- alebo išlo aspoň čiastočne (nad sumu 20.000 Sk, keď považujeme za potrebné
zdôrazniť, že kúpna cena bytu bola približne 20.500,- Sk) o prostriedky patriace do BSM - vyhodnotil, ako

uvádza v bode 24. odôvodnenia, na ťarchu žalobkyne. Žalobkyňa nesúlad v tvrdení v priebehu súdneho
konania vysvetlila
- došlo k nemu nedorozumením, ale najmä z dôvodu značného odstupu času a tiež toho, že žalobkyňa
ako osoba práva neznalá nevidela rozdiel medzi peniazmi, ktoré zarobila pred manželstvom - a ktoré boli
jejúsporami,uloženýminavkladnejknižke,čonebolomedzistranamisporné-apeniazmi,ktoréopäťona

zarobila či dostala ako materskú počas manželstva (ktoré v čase kúpy bytu trvalo približne rok). Žalovaný
vo svojich písomných podaniach uviedol, že kúpnu cenu uhradil z prostriedkov, ktoré mu darovala jeho
matka, ktorá ich obdržala ako odstupné. Poskytnutie odstupného však žiadnym spôsobom nepreukázal.
Svedkyňa p. J. K. (sestra žalovaného) vo svojej výpovedi uviedla, že tieto peniaze pochádzali z úspor
ich matky. Svedkyňa G. uviedla, že matka žalovaného dobre zarábala a mala dobrý dôchodok. Tieto ich

tvrdenia, tvrdenie žalovaného o odstupnom vylučujú, pričom súd sa s týmto rozporom nezaoberal. Ako
dôkaz o poskytnutí prostriedkov od matky žalovaný predložil čestné vyhlásenie p. J. K., kde svedkyňa
uviedla, že bola osobne pri tom, keď ich matka žalovanému peniaze odovzdala, pričom išlo o sumu
20.000,- Sk. Žiadnu ďalšiu sumu ako dar neuviedla. Na námietku žalobkyne ohľadne uvedenej výšky
sumy, ktorá na úhradu ceny nepostačovala - a fakticky by tým bolo preukázané, že na úhradu ceny

boli použité aj peniaze patriace do BSM sporových strán - žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že
táto suma mala byť v čestnom vyhlásení uvedená ako “približná“, pretože vzhľadom na odstup času si
to už nikto presne pamätať nemôže. Svedkyňa K. však vo výpovedi uviedla, že v obálke bolo presne
20.000,- Sk, čo vedela preto, lebo obálku mala predtým dlhší čas u seba. Súčasne uviedla, že matka
žalovanému v jej prítomnosti obálku neodovzdala, obálka mala zostať na stole v kuchyni a čo sa s ňou

stalo, to svedkyňa nevedela. Tento rozpor jej výpovede s predtým vyhotoveným čestným vyhlásením
súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil a nezaoberal sa ani tým, či k nemu nedošlo z dôvodu „potreby“
zosúladiť výpoveď žalovaného a svedkyne. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že matka mu v
prítomnosti p. K. žiadne peniaze nedávala, len ukázala obálku s peniazmi, ktorú následne schovala do
vrecka dokonca bez toho aby tieto napr. prepočítala. To, kedy a akým spôsobom matka mala peniaze

odovzdať žalovanému a o akú malo ísť sumu, žalovaný neuviedol. Kedy teda malo dôjsť k odovzdaniu
peňazí, či k nemu skutočne došlo, aká suma mala byť žalovanému jeho matkou skutočne odovzdaná a
či táto suma postačovala na úhradu celej ceny za byt, žalovaný nepreukázal
a rozhodujúce okolnosti fakticky ani neuviedol. Nepreukázal ani to, že uvedenými peniazmi (pokiaľ mu
ich naozaj matka odovzdala) skutočne uhradil kúpnu cenu za byt a neminul ich napr. na nejaký iný účel.

Darovacia zmluva je reálnym kontraktom- je prejavom vôle darcu
a obdarovaného spojeným s odovzdaním a prijatím predmetu darovania, ktorým obdarovaný vec
preberie do svojej dispozície. Prevzatím veci sa rozumie faktické, fyzické uchopenie prevzatie veci
"z ruky do ruky", ktorým dochádza k prevodu vlastníckeho práva k predmetu darovania z darcu naobdarovaného. Vec prechádza do priamej dispozičnej sféry obdarovaného a zároveň z časového
hľadiska je presne vymedzený aj okamih prevodu vlastníckeho práva. Je potrebné poukázať na tvrdenie
žalovaného na pojednávaní dňa 21.3.2024, ktoré je zachytené aj v zápisnici, a kde žalovaný výslovne

uviedol: „Moja sestra J. bola pri tom, ako mama ukázala obálku s peniazmi, kt. boli určené na kúpu
bytu. Udialo sa to u nás v kuchyni... Peniaze, ktoré mala mama v obálke, mala celý čas pri sebe, a to
aj vtedy, keď sme išli na mesto podpísať zmluvu... Mamine peniaze, ktoré boli v obálke a boli určené
na zaplatenie ceny bytu, nikto
z nás nepočítal. Neviem, koľko tam bolo peňazí, ale asi dosť, keď bola zaplatená cena bytu.... Mama

mi peniaze, ktoré boli v obálke do ruky nedávala, znalá práva nebola, ale nebola sprostá.“ V zmysle
výpovede žalovaného (a „opravenej“ výpovede svedkyne K.) tak k odovzdaniu peňazí nedošlo. Nedošlo
teda k naplneniu všetkých znakov právneho úkonu darovania peňazí a teda na strane žalovaného
ani k nadobudnutiu vlastníctva k nim. Nie je možné tvrdiť, že žalovaný uhradil cenu za byt zo svojich
prostriedkov s následkami v sfére BSM sporových strán. Ani túto skutočnosť súd žiadnym spôsobom
nevyhodnotil. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa v rozhodnom období, vzhľadom na jej vek, nemohla

disponovať dostatkom prostriedkov na kúpu bytu. Toto tvrdenie žalobkyňa vyvrátila preložením dôkazov
o výške úspor žalobkyne, pričom toto žalovaný už nerozporoval. Súd prvej inštancie toto nepravdivé
tvrdenie žalovaného opätovne na jeho ťarchu nevyhodnotil. Žalovaný nepoprel tvrdenie žalobkyne,
že v rozhodnom období sa jej pýtal, koľko majú peňazí, pričom žalobkyňa uviedla, že 25.000,-Sk.
Nepoprel, že následne požiadal žalobkyňu, aby mu uvedené peniaze dala na kúpu bytu. Uviedol však,

že tieto peniaze nechcel na kúpu bytu, ale na podnikanie, pričom sám uviedol, že o tomto svojom
zámere žalobkyni nepovedal. Ohľadne druhu podnikania žalovaný uviedol, že chcel chovať kalifornské
dážďovky, pričom mal za ne zaplatiť 10.000,- Sk a zvyšok peňazí údajne zostal
v domácnosti. Žalobkyňa tvrdenie o druhu podnikania kvalifikovane poprela, na čo žalovaný svoje
tvrdenie zmenil a uviedol, že chcel chovať slimáky. Poprela tvrdenia o tom, že by

v domácnosti nejaké peniaze z vyššie uvedenej sumy zostali, k čomu sa žalovaný nevyjadril. Ani túto
zmenu tvrdenia súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil na ťarchu žalovaného. Súd prvej inštancie v
rámci predbežného právneho posúdenia vyslovil názor, že nadobúdanie majetku do BSM je pravidlom a
pokiaľniektotvrdí,ženastalavýnimkaztohtopravidla,jepovinnýexistenciutejtovýnimkynadakúkoľvek
pochybnosť preukázať. Žalovaný svoje tvrdenia nepreukázal. Súd sa však v zmysle odôvodnenia

rozsudku odchýlil aj od svojho názoru ohľadne toho, koho v takomto prípade zaťažuje dôkazné bremeno,
pričom zmenu svojho stanoviska žiadnym spôsobom nevysvetlil. Súd sa nezaoberal dôveryhodnosťou
oboch vypočutých svedkýň vzhľadom na ich pomer k sporovým stranám. Svedkyňa G. uviedla, že
žalovaného a jeho rodinu pozná najmenej 58 rokov a má k nim pozitívny vzťah, pričom žalobkyňu pozná
ako manželku žalovaného od ich sobáša, predtým ju nepoznala a vzťah k nej má neutrálny. Je zrejmé, že

poznala aj matku žalovaného a mala informácie o jej údajne nie dobrom vzťahu so žalobkyňou. Je teda
zrejmé, že existujú prinajmenšom dôvodné pochybnosti o nezaujatosti uvedenej svedkyne. Svedkyňa
K. je sestrou žalovaného. Uviedla, že má k nemu vzťah dobrý a k žalobkyni „skôr negatívny vzhľadom
na to, čo sa deje a čo sa dopočula“. Toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nešpecifikovala, ale na jeho
základe je možné sa domnievať, že v prípade toho, čo „sa deje a čo sa dopočula“ ide o prebiehajúci

súdny spor. Aj z jej ďalšieho tvrdenia je zrejmé, že o spore mala informácie od žalovaného. Aj rozdiel
medzi jej výpoveďou a predtým vyhotoveným čestným vyhlásením vo vzťahu
k odovzdaniu či neodovzdaniu peňazí nasvedčuje tomu, že informácie svedkyne o priebehu sporu boli
viac než len „rámcové“. Okrem toho je zrejmé, že svedkyňa so žalobkyňou nemala dobrý vzťah ani
v minulosti, čo pramenilo z postoja jej matky k žalobkyni. V jej prípade teda existuje nielen dôvodná

pochybnosť o jej nezaujatosti, ale doslova istota. Ani týmto sa však súd nezaoberal, a to ani len okrajovo.
Žalovaný uviedol, že jeho mama na meste podpisovala aj „papiere kvôli tomu, aby byt bol napísaný na
mňa.“ Ide o dokument nazvaný „Odovzdanie bytu“, ktorý sa nachádza v súdnom spise. Má však dátum
16.4.1996 a teda je zrejmé, že nemohol byť podpísaný spolu s kúpnou zmluvou. Kúpna zmluva bola
uzatvorená až dňa 26.6.1996. Obsahom uvedeného dokumentu je tak de facto ako aj de iure ukončenie

nájomného vzťahu matky žalovaného a vznik nájomného vzťahu na strane žalovaného. Ak by tomu tak
nebolo, nebolo by dôvodné v takomto dokumente riešiť vzdanie sa nároku na náhradné ubytovanie,
pričom nárok na náhradné ubytovanie je nárokom, ktorý je ex-lege spätý
s ukončením nájomného vzťahu. Nemôže v žiadnom prípade vzniknúť počas trvania nájomného vzťahu.
Príslušnými ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z.z., týkajúcimi sa prevodu bytov, ako ustanoveniami

Občianskeho zákonníka týkajúcimi sa spoločného nájmu sa súd prvej inštancie nezaoberal i napriek
záverom, že „ žalovaný nikdy ani netvrdil, že by bol nájomcom bytu. Takáto okolnosť z vykonaného
dokazovania nevyplýva.“ Prevod bytu z vlastníka na nájomcu v zmysle ustanovení zákona 182/1993
Z.z. nie je „bežným“ súkromnoprávnym vzťahom. Pokiaľ k prevodu došlo, je potrebné predpokladať,že všetky náležitosti na prevod boli splnené. Súd ďalej uvádza, že „z výsluchu svedkyne I. G. vyplýva
to, že podmienkou pre kúpu bytu bola skutočnosť, že kupujúci musel mať v byte trvalý pobyt po dobu
minimálne jedného roka. Súd nemá dôvod túto skutočnosť spochybňovať, nakoľko žiadny dôkaz o tom

súdu nebol predložený a zmluvné strany Zmluvy o prevode vlastníctva bytu túto zmluvu uzavreli a nikdy
jej platnosť nespochybnili.“ Táto úvaha súdu je irelevantná a zmätočná z viacerých dôvodov. Jednak
p. G. je svedkyňa a uvádzať skutkové tvrdenia nie je povinnosťou svedka. Je to povinnosťou sporovej
strany. Žalovaný netvrdil, že bolo nevyhnutné, aby trvalý pobyt v prevádzanom byte trval viac ako jeden
rok. Ide teda o skutočnosť, ktorá nie je z procesného hľadiska ani len tvrdením. To, že zmluvné strany

kúpnu zmluvu uzatvorili a jej platnosť nespochybnili, tiež nemá vo vzťahu k meritu veci žiadnu relevanciu.
Vo vzťahu
k vzniku spoločného nájmu manželov poukázala na uznesenie sp. zn. Cdo 197/2017, v zmysle ktorého
je možné tvrdiť, že manželia nemôžu vylúčiť vznik spoločného nájmu, ak sú pre to splnené podmienky.
V odseku 25. odôvodnenia sa súd prvej inštancie venoval tomu, že byt bol pôvodne služobným bytom
matky žalovaného, v ktorom žila rodina žalovaného od jeho detstva, že (údajne) vôľou matky žalovaného

bolo, aby byt nadobudol žalovaný a nie niekto iný, že žalobkyňa sa o svoje vlastníctvo nezaujímala,
nekonala teda s náležitou opatrnosťou a musela si byť vedomá toho, že žalovaný je výlučným vlastníkom
bytu. Zdôrazňovanie týchto skutočností je len dôkazom o nerovnom prístupe súdu k stranám. To, že
matka žalovaného bývala so svojou rodinou v uvedenom byte dlhý čas je pravda, ale je to skutočnosť
irelevantná.Pokiaľmatkažalovanéhochcela,abybytnadobudolžalovaný,maloktomudôjsťspôsobom,

ktorý by naozaj znamenal vylúčenie uvedeného majetku z BSM, napr. darovacou zmluvou
- matka mohla byt nadobudnúť sama a následne ho žalovanému, príp. mohli strany sporu uzatvoriť
dohodu o zúžení rozsahu BSM. Pokiaľ mala obavy, že by to z dôvodu zlého zdravotného stavu nestihla,
mohla na „medziobdobie“ odkázať byt žalovanému závetom. Vo vzťahu k opatrnosti či neopatrnosti
žalobkyne je treba poukázať na to, že pokiaľ žalovaný nezačal žalobkyňu z bytu vyhadzovať a ich

manželstvo bolo bez podstatnejších rozporov, nemala potrebu sa o uvedené skutočnosti zaujímať, či ich
riešiť. Súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, keď síce vykonal všetky navrhované dôkazy,
ale na ich základe dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam - určil, že celá kúpna cena bola zaplatená výlučne
z prostriedkov patriacich žalovanému, hoci dôkazné bremeno tejto skutočnosti spočívalo na žalovanom

a on ho neuniesol. Rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny aj vo výroku II. o trovách konania ako aj
výrok III. o zrušení neodkladného opatrenia. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie príp. zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Súčasne si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

14. Žalovaný v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že rozsudok súdu prvej
inštancie je správny, zákonný a spravodlivý. Súd správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy a vec správne
právne posúdil. Dôkazné bremeno tvrdenia, že byt patrí do BSM ležalo na žalobkyni, ktorá ho neuniesla.
Byt bol nadobudnutý na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu, preto mala žalobkyňa preukázať,
že kúpna cena alebo jej časť, bola uhradená z prostriedkov patriacich do BSM strán sporu. Žalobkyňa

do skončenia dokazovania žiaden dôkaz nepredložila. Ak by na úhradu kúpnej ceny za byt boli použité
akékoľvek prostriedky patriace spoločne žalobkyni a žalovanému, bola by si žalobkyňa doklad odložila
a v konaní predložila. K úhrade kúpnej ceny došlo z finančných prostriedkov, ktoré darovala matka
žalovaného žalovanému. Byt bol nadobudnutý výlučne žalovaným na základe jednoznačnej vôle matky
žalovaného a to z finančných prostriedkov, ktoré získal žalovaný od matky darom. V konaní ako

dôkaz predložil žiadosť o prevod vlastníctva bytu zo dňa 18.04.1996, v ktorej ako žiadateľ je uvedený
výlučne žalovaný a dokument - „odovzdanie bytu zo dňa 16.4.1996 podpísaný matkou žalovaného,
v ktorom prehlasuje, že odovzdáva byt č. XX výlučne v prospech svojho syna F. A.“. V zmluve
o prevode vlastníctva bytu je uvedený žalovaný. Z výpovede svedkýň J. K. a I. G. bola preukázaná
jednoznačná vôľa matky žalovaného, aby byt nadobudol výlučne žalovaný. Matka v rozhodnom čase

darovala finančné prostriedky na kúpu bytu, z ktorých bola uhradená kúpna cena. Žalovaný v konaní
preukázal, že byt je jeho výlučným vlastníctvom. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že peniaze,
z ktorých mala byť vyplatená kúpna cena za byt, mali pochádzať z úspor. Na svojich tvrdeniach
zotrvala aj v písomne podanej replike. Až na pojednávaní konanom dňa 21.3.2024 tvrdila, že peniaze
pochádzali z jej úspor na vkladnej knižke a zo sumy 5.000,- Sk, ktoré mali byť nasporené z materskej,

počas manželstva. Žalobkyňa prispôsobila svoje tvrdenia obrane žalovaného, svoje tvrdenia však
nepreukázala. K námietkam žalobkyne vo vzťahu k svedkom s poukazom na ich zaujatosť žalovaný
uviedol, že iba títo svedkovia mali vedomosť o skutočnostiach, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie.
Svedkovia vypovedali po poučení o následkoch krivej výpovede a nie je možné spochybňovať ichvýpovede. Matka podpísala dokument - odovzdanie bytu zo dňa 16.4.1996 a svojím jednostranným
vyhlásením nemohla založiť nájomný vzťah medzi žalovaným a F. B.. V konaní nebol produkovaný
žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že by bol žalovaný v minulosti nájomcom predmetného bytu. Od

roku 1996 sa konali schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, na ktorých žalovaného
zastupovala žalobkyňa a v zápisniciach bolo vždy uvedené, kto je vlastníkom bytu. Každý rok sa
platila daň z bytu, na výmere ktorej bol vždy uvedený žalovaný. Žalobkyňa jednoznačne vedela, že
nie je spoluvlastníčkou bytu a tento jej nepatrí. Bolo vôľou matky žalovaného, aby sa žalovaný stal
vlastníkom bytu a na vyplatenie kúpnej ceny boli použité finančné prostriedky, ktoré darovala matka

žalovaného žalovanému. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania.

15. Žalobkyňa v písomne podanej replike uviedla, že úmysel strán zmluvy je vo vzťahu k nadobúdaniu
majetku do BSM irelevantný. Rovnako je irelevantná skutočnosť, poukazom na vedomosť žalobkyne,
dĺžka doby, počas ktorej bol byt zapísaný ako vlastníctvo žalovaného. Poukázala na rozpor výpovede

svedkyne K. s jej čestným vyhlásením a rozpor s výpoveďou žalovaného. Žalovaný na tieto rozpory
nereagoval. Súčasne žalovaný uviedol, že v obálke, v ktorej mala mať matka žalovaného peniaze na
kúpu bytu, bolo podľa výpovede žalovaného dosť peňazí na to, aby sa za ne predmetný byt kúpil.
Svedkyňa K. uviedla, že v obálke bolo presne 20.000,- Sk. Uviedla, že mama bratovi povedala, že
bude treba k sume 20.000,- Sk niečo doplatiť, presne však nevedela koľko. Na doplatenie mu dala

peniaze mama. Táto výpoveď je v rozpore s výpoveďou žalovaného. Žalovaný neuviedol, že by matka
dala žalovanému okrem peňazí v obálke ešte aj nejaké iné prostriedky. Žalovaný dôkazné bremeno,
že mal použiť na kúpu bytu v celom rozsahu prostriedky, ktoré boli výlučným vlastníctvom žalovaného,
neuniesol. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zmenil a vo veci
rozhodoltak,žežalobevcelomrozsahuvyhovie,príp.,abyrozsudokzrušil,vecvrátilsúduprvejinštancie

na ďalšie konanie a žalobkyni prizná náhradu trov odvolacieho konania.

16. Žalovaný v písomne podanej duplike uviedol, že poukaz žalobkyne na rozpor výpovede K. a jej
čestným vyhlásením nie je dôvodný. V predloženom čestnom vyhlásení svedkyňa K. uviedla, že bola
prítomná pri odovzdaní finančnej hotovosti 20.000,- Sk žalovanému ich matkou a túto skutočnosť

potvrdila aj na pojednávaní konanom dňa 16.5.2024. Žiaden rozpor neexistuje. Svedkyňa výslovne
uviedla, že matka žalovaného dala všetky peniaze na kúpu bytu. Rovnaké skutočnosti uviedol aj
žalovaný s tým, že si vzhľadom na odstup času nepamätal, či bolo v konkrétnej obálke vložených
presne 20.000,- Sk. To je dôkazom toho, že žalovaný so svedkyňou ohľadne predmetu sporu
nekomunikoval. Peniaze na kúpu bytu dala matka žalovaného, pričom je irelevantné, či peniaze

pochádzali z odstupného alebo boli našetrené matkou žalovaného. Žalobkyňa v konaní nepreukázala,
z čoho mala byť kúpna cena uhradená, pričom vyjadrenia žalobkyne boli rozporné a v priebehu
konania boli účelovo menené a prispôsobované. Podaná žaloba je účelová v snahe žalobkyne dostať
sa nespravodlivo k spoluvlastníckemu podielu k bytu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania.

17. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali.

18. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a

dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, a že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebný podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

20.Odvolateľka(žalobkyňa)namietalajednakvecnúnesprávnosťtohtorozhodnutia uplatňujúcvýslovne

dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1, písm. f/, h/, CSP (nesprávne skutkové a právne
závery), ako aj § 365 ods. 1 písm. e/ CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností) a § 365
ods. 1 písm. d/ CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci).21. Súd prvej inštancie v zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP pripustil, že žaloba žalobkyne je procesne
prípustná, keď v prípade úspešnosti žalobkyne by sa zmenilo jej právne postavenie. V danom prípade

žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala, že na zaplatenie kúpnej ceny za byt boli čo
i len sčasti použité spoločné peňažné prostriedky sporových strán. Žalovaný v konaní preukázal, že
finančnéprostriedkynakúpubytuposkytlamatkažalovaného akodar.Poukázalnasvedeckévýpovede,
postoj žalobkyne postrádajúci bežnú opatrnosť a starostlivosť pri záujme o svoje nehnuteľnosti. Uzavrel,
že žalobkyňa nenamietala platnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 26.06.1996, o svoje práva

sa viac ako 27 rokov nezaujímala, posúdiac irelevantné námietky žalobkyne k vzniku spoločného nájmu
k bytu manželmi.

22. Odvolací súd sa s právnym názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje z nasledujúcich dôvodov:

23. V preskúmavanej veci z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že

strany sporu sú manželia. Počas trvania manželstva uzatvoril dňa XX.X.XXXX žalovaný ako kupujúci
s mestom B. ako predávajúci zmluvu o prevode vlastníctva bytu
č. XX, nachádzajúci sa na X. P., vo vchode č. X v bytovom dome súpisné č. XXX, ako aj
kbytuprislúchajúcispoluvlastníckypodielnaspoločnýchčastiachazariadeniachdomu,napríslušenstve
domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX, zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. B.

a spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXXX na pozemku KN - C parc. č. XXXX zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú B.. Podľa výpisu z listu vlastníctva č.
XXXX je žalovaný vedený ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa namietala, že byt
patrí do BSM poukazom na zákon č. 182/1993 Z.z. ako i skutočnosť, že časť finančných prostriedkov,
ktoré boli použité na kúpu bytu, boli vynaložené zo spoločných prostriedkov strán sporu.

24. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno
pripustiť existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že určitá vec patrí do BSM, najmä
v prípade, že ak ide o nehnuteľnosť, ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľností len na jedného
z manželov.

25. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

26. Na strane sporu, ktorá tvrdí, že určitá vec patrí do BSM leží dôkazné bremeno, že vec bola
nadobudnutá za trvania manželstva. Pokiaľ sa toto nadobudnutie preukáže a druhá strana sporu tvrdí

skutočnosti, ktoré vec z BSM vylučujú, bude na nej dôkazné bremeno ohľadne týchto skutočností.
V danej veci bolo na žalobkyni dôkazné bremeno, aby preukázala, že predmetný byt bol nadobudnutý za
trvania manželstva a na žalovanom, vzhľadom na tvrdenia žalobkyne, že byt zakúpil za svoje výlučné
prostriedky.

27. Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z
nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

28. Podľa § 16 ods. 1 veta prvá zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o prevode, byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže

vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi.

29. Skôr, ako súd prvej inštancie, na základe výsluchu svedkov a listinných dôkazov, preskúmaval
použitie finančných prostriedkov vynaložených na kúpu bytu, neposúdil možnú aplikáciu zákona č.
182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, na ktorý poukázala žalobkyňa už písomne

v podanom vyjadrení.

30. Spoločný nájom bytu manželmi znamená, že spoločnými a nerozdielnymi nájomcami toho istého
bytu sú manželia. Spoločný nájom má charakter záväzkového vzťahu, ktorý viaže manželov vočiprenajímateľovi bytu. Bezpodielové spoluvlastníctvo je vecno-právnym inštitútom, ktorý viaže manželov
k majetku, ktorý predstavuje predmet tohto spoluvlastníctva. Spoločný nájom bytu manželmi môže
vzniknúť výlučne medzi manželmi a to zo zákona, nadobudnutím nájomného práva za trvania

manželstva /§ 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka/ alebo uzatvorením manželstva s nájomcom bytu,
ktorému vzniklo právo nájmu bytu pred uzavretím manželstva /§ 704 ods. 1 Občianskeho zákonníka/.
Ak bol byt prevedený do výlučného vlastníctva iba jednému z manželov, dotknutého manžela chráni ust.
§ 143 Občianskeho zákonníka. Keďže konajúci manžel nadobúda byt počas manželstva, bude v zásade
patriť do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Právo domáhať sa určenia vlastníckeho

práva na súde, že byt patrí do BSM, nie je časovo obmedzené z dôvodu nepremlčateľnosti vlastníckeho
práva.Akovyplývazozákonnéhoustanovenia§16ods.1vetaprvázákonač.182/1993Zb.ovlastníctve
bytov a nebytových priestorov byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť
do vlastníctva len tomuto nájomcovi.

31. V prejednávanej veci medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný počas trvania manželstva so

žalobkyňounadobudolvroku1996spornýbyt.Súdprvejinštancieskutkovúokolnosť,čivznikolspoločný
nájom manželmi k sporného bytu, neposúdil, v danej veci zákonné ustanovenia § 703 OZ a § 16 ods.
1 veta prvá zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov neaplikoval i napriek
námietke žalobkyne, ktorá už vo vyjadrení uviedla, že v tom čase išlo o nájomný byt a k prevodu
vlastníctva došlo podľa ust. § 16 zákona č. 182/1993 Z.z., keď takýto byt je možné previesť len do

vlastníctva nájomcu. Podľa § 703 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia alebo
jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi. Nájom bytu v čase kúpy
bytu trval, preto právo na odkúpenie bytu by patrilo obom stranám sporu. Odvolací súd poukazuje na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.10.2019, sp. zn. 1Cdo/37/2019/R 29/2020/,
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. októbra 2005, sp. zn. 2Cdo/17/2005/R

60/2005/, obdobne na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Cdo/137/2003/R 54/2006/, resp. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Cdo/44/2011, z ktorých vyplýva, že právo spoločného nájmu bytu manželmi /§ 703 a nasl. OZ/
je zvláštnym prípadom spoločného nájmu bytu, ktoré sa vyznačuje tým, že svedčí obom manželom
spoločne a nerozdielne, ide o nedieľnosť práva v hmotnoprávnej oblasti.

32. Súd prvej inštancie vo vzťahu k určeniu spoločného nájmu k bytu manželmi vyhodnotil, že žalovaný
nikdy netvrdil, že je nájomcom bytu, pričom bez ďalšieho sa námietkou žalobkyne nezaoberal a závery
súdu prvej inštancie uvedené v odseku 27. rozhodnutia sú nepreskúmateľné. Rovnako z vykonaného
dokazovania nevyplýva, že sa pôvodne jednalo o služobný byt. Žalobkyňa dôvodne namietala, že

svedkyňa I. G. uviedla, že podmienkou kúpy bytu bola skutočnosť, že kupujúci musel mať v byte trvalý
pobyt po dobu minimálne jedného roka, ktoré tvrdenie súd prvej inštancie posúdil ako dôkaz so závermi,
že iný dôkaz v konaní predložený nebol. Bolo povinnosťou žalovaného preukázať nárok na uzatvorenie
zmluvy o prevode bytu s mestom B.. A naviac, žalobkyňa sa nedomáhala neplatnosti zmluvy o prevode
vlastníctva k bytu, domáhala sa určenia, že byt patrí do BSM, preto je bez významu, kto je ako kupujúci

uvedený v predmetnej zmluve. Rovnako závery súdu prvej inštancie, že žalobkyňa sa o svoje vlastníctvo
viac ako 27 rokov nezaujímala, sú irelevantné s poukazom na charakter žaloby.

33. Odvolací súd poukazuje i na nedostatočne vykonané dokazovanie za účelom preukázania
finančných prostriedkov na kúpu sporného bytu. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že na zaplatenie

kúpnej ceny za byt boli použité jej finančné prostriedky – z úspor, ktoré nadobudla pred uzatvorením
manželstva. V priebehu konania tvrdila, že mala dostatok finančných prostriedkov na kúpu bytu,
ktoré pochádzali jednak z úspor, ktoré nadobudla pred uzatvorením manželstva ako i sumy, ktorá
bola nasporená z materskej počas trvania manželstva. Žalovaný tvrdil, že celá kúpna cena za byt
bola zaplatená z finančných prostriedkov, ktoré dostal darom od svojej matky, teda z jeho výlučných

prostriedkov.

34. Súd prvej inštancie v odseku 9. odôvodnenia rozhodnutia uviedol, z akých dôkazov pri rozhodovaní
vychádzal. Z obsahu dôkazov však nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s čestným
vyhlásením J. K. zo dňa 23.6.2023, ktoré nie je súčasťou rozhodnutia. Žalobkyňa v podanom odvolaní

namietala, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so svedeckou výpoveďou J. K., ktorá vypovedala,
že mama jej dala nasporené peniaze a presnú sumu 20.000,- Sk jej dala v obálke. Nevyhodnotil tvrdenie
žalovaného, ktorý uviedol, že suma uvedená v čestnom vyhlásení je uvedená zaokrúhlene, pretože
s odstupom času si to už nikto presne pamätať nemôže, pričom v odseku 24. rozhodnutia skonštatoval,že argumentácia žalobkyne je nekonzistentná, menej presvedčivá, ktorú však nekonkretizoval a zostali
len v rovine ničím nepodložených tvrdení, preto závery súdu prvej inštancie o použití peňažných
prostriedkov na kúpu predmetného bytu sú predčasné.

35. Odvolacia námietka žalobkyne, že žalovaný tvrdenia o výške sumy, ktorú mal dostať od svojej matky,
okolnosti, pri ktorých ich mal dostať, ako aj skutočnosti, odkiaľ mala matka uvedenú sumu, si vzájomne
odporovali, je dôvodná. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil nesprávne
právne závery, keď neodstránil rozporné tvrdenia strán sporu o zaplatení kúpnej ceny za predmetný

byt, nevykonal hodnotenie svedeckých výpovedí, ich dôveryhodnosť vzhľadom na pomer k sporovým
stranám. Rovnako žalovaný tvrdil, že žalobkyňa mu poskytla finančné prostriedky na podnikanie, účel
podnikania menil. Nie je preto zrejmé, na aký účel boli použité finančné prostriedky žalobkyne. Z obsahu
spisu vyplýva, že žalovaný tvrdil, že matka mu darovala sumu vo výške 20.000,- Sk na kúpu bytu, ktoré,
ako uviedol, neprepočítaval, následne tvrdil, že suma bola uvedená zaokrúhlene za situácie, že žalovaný
žiadal od žalobkyne poskytnutie finančných prostriedkov, účel ktorých nepreukázal.

36. Záverom odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie č.l. 186 - žiadosť o prevod vlastníctva
bytu zo dňa 18.4.1996 /ktorá bola oboznámená a ktorú súd prvej inštancie neposúdil/ ako i dôkaz na
č.l. 162, ktorý súd prvej inštancie v odseku 25. svojho rozhodnutia posúdil, skutkové tvrdenia ohľadne
tohto dôkazu však z rozhodnutia nevyplývajú.

37. Odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
v ktorom súd prvej inštancie za aplikácie zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov posúdi relevantné skutkové okolnosti, či vznikol spoločný nájom k bytu manželmi ako i právo

na odkúpenie bytu a uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva k bytu obom manželom, opätovne vykoná
výsluch strán sporu ako i svedkov, posúdi pôvod ako i vynaloženie finančných prostriedkov na kúpu
sporného bytu – či celá kúpna cena bola zaplatená výlučne z prostriedkov patriacich žalobkyni, resp.
výlučne patriacich žalovanému resp. zo spoločných prostriedkov a to v zmysle odsekov 31. - 37.
predmetného rozhodnutia. Súčasne sa vysporiada so všetkými námietkami žalobkyne v podanom

odvolaní. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) vo veci
opätovne rozhodne, rozhodnutie riadne odôvodní.

38. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách prvoinštančného
konania, ako aj o trovách odvolacieho konania /§ 396 ods. 3 CSP/.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).