Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 6, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/49/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124210026
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4124210026.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletých A. B., narodeného
XX.XX.XXXX a C. B., narodeného XX.XX.XXXX, oboch trvale bytom ako otec, v konaní zastúpených
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, so sídlom Štefánikova tr. 88, Nitra,
deti matky D. B. E., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, G. – H., prechodne bytom I. XX,

v konaní zastúpenej JUDr. Katarínou Filipovičovou, advokátkou so sídlom Vajanského 2786/2, Žilina,
a otca J. B., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/X, G. - H., v konaní zastúpeného JUDr.
Martinom Kákošom, advokátom so sídlom Bernolákova 1546/32, Topoľčany, v konaní o návrhoch matky
na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 54P/163/2024-415 zo dňa
26.02.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa 26.02.2025 súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia.
Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia určením, že
je oprávnená prevziať maloleté deti dňa 16.05.2025 o 15:00 hod. od otca v mieste jeho bydliska za

účelom ich prípravy na prijatie sviatosti prvého svätého prijímania a maloleté deti otcovi odovzdať dňa
17.05.2025 o 15:00 hod. v mieste jeho bydliska.

2. Otec sa k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril tak, že ho považuje za
nedôvodný, pretože z jeho strany nie je žiaden problém s účasťou detí na ich prvom svätom prijímaní
v danom termíne a ani s účasťou matky na tomto obrade. Pokiaľ matka dôvodnosť svojho návrhu

preukazuje predloženou komunikáciou cez aplikáciu Whatsapp, predložila len úsek celkom vytrhnutý z
kontextu. Ako vyplýva z celej komunikácie, ktorú otec predkladá súdu, opakovane matku ubezpečil, že
sa dohodnú a umožní jej, aby rovnako strávila v tento deň čas s deťmi v čase od 15:00 hod. do 19:00
hod. Vzhľadom na to, že nie je žiaden dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, otec navrhol matkin
návrh zamietnuť.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 361,
§ 365 ods. 1, § 367 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
„CMP“) a § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

4. V rozhodnutí súd prvej inštancie konštatoval, že na súde sa vedie konanie o návrhu matky na zmenu

úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.Maloleté deti sú rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 35P/6/2020-75 zo dňa 17.02.2021, právoplatným
dňa 24.02.2021, zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a režim tejto starostlivosti
je upravený tak, že otec je oprávnený mať maloleté deti v osobnej starostlivosti každý párny týždeň od

pondelka od 15:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 8:00 hod., pričom je povinný si maloleté deti
každý párny týždeň prevziať v mieste školského zariadenia detí a do školského zariadenia ich každý
nepárny týždeň aj odovzdať, a matka je oprávnená mať maloleté deti v osobnej starostlivosti každý
nepárny týždeň od pondelka od 15:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 8:00 hod., pričom je povinná
si maloleté deti každý nepárny týždeň prevziať v mieste školského zariadenia detí a do školského

zariadenia ich každý párny týždeň aj odovzdať.

5. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že po oboznámení sa s návrhom matky, s celým
spisovým materiálom ako aj s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 35P/6/2020
dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to ako
podmienkanaliehavosti,takajdôvodnostisamotnéhonávrhu.Matkatvrdila,žeotecsanechcedohodnúť

na tom, ako deti strávia deň ich prvého svätého prijímania, otec tvrdil, že dohode sa nebráni, sám ju
matke navrhol. Tvrdenia matky a otca sú diametrálne odlišné, je tomu tak od začiatku tohto konania, túto
skutočnosť konštatoval aj odvolací súd v jeho rozhodnutí sp. zn. 14CoP/212/2024 zo dňa 30.12.2024
v bode 31. Ide teda o tvrdenia matky, ktoré sú v protiklade s tvrdeniami otca, pričom matka svoje
tvrdenianepreukázalarelevantnýmiobjektívnymidôkazmi.Súdnezistildôvod,prektorýbybolopotrebné

okamžitým zásahom bezodkladne upraviť pomery maloletých detí, pretože nebolo preukázané, že
bez tejto úpravy by boli vážne ohrozené práva a oprávnené záujmy maloletých detí. To, že deti
majú dňa 17.05.2025 absolvovať cirkevnú sviatosť, súd za taký dôvod nepovažuje, zvlášť, ak nebolo
preukázané, že matka by sa jej nemohla zúčastniť, čo ona sama konštatuje vo svojom vyjadrení zo dňa
18.02.2025 (bod 1.). Podrobnosti, ako je slávnostný obed, odovzdávanie darov a podobne, nie sú takisto

dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, v tejto súvislosti súd znovu odkazuje na rozhodnutie
odvolacieho súdu sp. zn. 14CoP/212/2024 zo dňa 30.12.2024, kde v bode 30. doslova uvádza: „ Účelom
neodkladného opatrenia nie je pri každej nezhode rodičov a ich problematickej komunikácii okamžite
riešiť výchovné prostredie dieťaťa....“.

6. Uznesenia napadla riadnym a včasným odvolaním matka z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f),
h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP. Mala za to, že vydaním napadnutého uznesenia došlo k porušeniu
jej práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd). Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za nepredvídateľné,
odôvodnenie za nepresvedčivé a vágne, hraničiace so značnou svojvôľou a ignorovaním najlepšieho

záujmu maloletých detí ako ťažiskového kritéria konaní týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté
deti. Poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/2022 z 10.05.2022. Namietala, že súd
prvej inštancie uznesenie odôvodnil iba všeobecnou formuláciou o absencii naliehavosti, pričom svoje
myšlienkové pochody nevysvetlil. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom súd dospel
k prezentovanému strohému záveru, pričom odvolávanie sa na rozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn.

14CoP/212/2024zodňa30.12.2024považovalazanesprávne,keďžepredmetomňoupodanéhonávrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nebola zmena výchovného prostredia maloletých detí, ako mylne
poukazuje súd, ale výlučne vyriešenie otázky prvého svätého prijímania. Uviedla, že zo samotného
odôvodnenia súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd si je vedomý problematického rodičovského vzťahu.
Zdôraznila, že otcova „ochota“ je iba predstieraná. V dostatočnom predstihu ho kontaktovala s úmyslom

sa na usporiadaní slávnostného dňa maloletých detí dohodnúť, pričom otec reagoval iba všeobecne
aalibisticky,abyjuponechávalvstrese.Opakovanesasnažilaojasnéstanoveniepravidielslávnostného
dňa, aby predišla potenciálnemu konfliktu na samotnom obrade, avšak otec ju naďalej ponechával
v neistote, čo vyústilo do nutnosti podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Otec následne
až po podaní predmetného návrhu prezentoval svoju údajnú vôľu, pričom ona vníma v jeho konaní

značnú účelovosť pre potreby súdneho konania a prijatia rozhodnutia v jeho prospech. Ďalej uviedla,
že po prijatí predmetného uznesenia ju otec vyčleňuje z príprav na tento slávnostný deň, v dôsledku
čoho je odsúvaná na vedľajšiu koľaj, čím sa cíti byť diskriminovaná, primárne však poukazuje na to, že
otec nijakým spôsobom nerešpektuje priania maloletých detí. Poukázala na § 35 zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“). Podľa ustálenej

judikatúrysapodstatnouvecoutýkajúcousamaloletýchdetírozumietiežotázkavierovyznania.Aplikujúc
extenzívny výklad pojmu vierovyznanie, konštatovala, že aj prijatie sviatostí, ktoré sú svojou povahou,
udalosti výnimočné, neopakovateľné a jedinečné, možno bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, že ide
o podstatnú vec týkajúcu sa maloletých detí. Naliehavosť v danom prípade je daná tým, že prijatiesviatosti prvého svätého prijímania sa v živote maloletých detí uskutočňuje iba jediný krát a má osobitný
duchovný a spoločenský rozmer. Nesúhlasila s tvrdeniami súdu prvej inštancie, že neexistuje dôvod,
pre ktorý by bolo potrebné okamžitým zásahom bezodkladne upraviť pomery maloletých detí, pretože

nebolo preukázané, že bez tejto úpravy by boli vážne ohrozené práva a oprávnené záujmy maloletých
detí. Tvrdila, že maloleté deti sa pred kolíznym opatrovníkom vyjadrili tak, že slávnostný obed si po prijatí
sviatosti prvého svätého prijímania želajú stráviť s ňou. Navrhla, aby si súd vyžiadal správu (úradný
záznam) zo dňa 24.02.2025. Mala za to, že naprieč predmetným súdnym konaním vo veci samej nie
je názoru a prianiam maloletých detí zo strany súdu venovaná pozornosť. Aj po vydaní napadnutého

uznesenia vznikajú dôvodné obavy z ďalšieho zásahu do práv maloletých detí, nakoľko opätovne nie je
prihliadané na ich potreby, názory a citové prežívanie, ale javí sa, že súd preferuje práva otca na úkor
práv druhého rodiča a primárne maloletých detí.
Uviedla, že v zmysle § 35 Zákona o rodine sa nemôžu štátne orgány pri nezhode rodičov týkajúcej sa
podstatných vecí maloletých detí „zbavovať zodpovednosti“ a ponechávať naďalej stav právnej neistoty,
dúfajúc, že rodičia sa napokon „nejako dohodnú“, nakoľko v takom prípade nedochádza k dohode, ale

k prostému nútenému podrobeniu sa jedného rodiča (v danom prípade ňou) autoritatívne a direktívne
nastaveným podmienkam a „vôli“ druhého rodiča (v danom prípade otca) bez reflektovania najlepšieho
záujmu maloletých detí. Mala za to, že prijatím napadnutého rozhodnutia došlo opätovne k degradácii jej
rodičovského postavenia, kedy je odkázaná výlučne na autoritatívne rozhodnutie otca, či jej a maloletým
deťom umožní spoločné plnohodnotné trávenia času počas oslavy prijatia sviatosti prvého svätého

prijímania, čo kladie na psychiku detí neúmerné požiadavky.
Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil v zmysle jej návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, alternatívne, aby určil, že je oprávnená dňa 17.05.2025 stráviť sviatočný obed
spojený s odovzdaním darov s maloletými deťmi od 11:00 hod. do 15:00 hod..

7. K odvolaniu matky sa vyjadril otec tak, že ho považuje v celom rozsahu za nedôvodné. Mal za
to, že súd prvej inštancie dostatočne, zrozumiteľne a logicky odôvodnil svoje rozhodnutie, keď dospel
k záveru, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to ohľadom podmienky
naliehavosti, a ani čo do dôvodnosti samotného návrhu. Bol toho názoru, že ním predloženými dôkazmi
dostatočne preukázal, že hodlá zabezpečiť tak účasť maloletých detí na prijatí sviatosti prvého svätého

prijímania, tak aj zabezpečiť ich duchovnú a materiálnu prípravu s týmto obradom súvisiacu, a že
matke nijako nebráni v účasti na tomto obrade, a v neposlednom rade aj to, že je pripravený matke
umožniť, aby aj ona rovnako strávila v tento deň čas s deťmi. Odmietol absurdné tvrdenie matky,
že jeho ochota je iba predstieraná, že na jej požiadavky na usporiadaní slávnostného dňa reagoval
iba všeobecne a alibisticky za účelom, aby ju ponechával v strese. Súvislá elektronická komunikácia

medzi ním a matkou jasne preukazuje, že na dopyt matky ohľadom prvého svätého prijímania ihneď
reagoval pozitívne s tým, že sa dohodnú a následne aj konkrétne uviedol, že po tom, ako absolvuje
s deťmi slávnostný obed, môže matka v rovnakom rozsahu s deťmi stráviť popoludnie. Matku teda
nijako nenechával v neistote a neexistuje žiaden racionálny dôvod pre podanie takéhoto návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že ani po prijatí matkou napádaného rozhodnutia ju

žiadnym spôsobom nevyčleňuje z príprav na tento cirkevný obrad, ako sa to matka snaží prezentovať
v odvolaní bez toho, aby vôbec uviedla, akým konkrétnym spôsobom má k tomu dochádzať. Matka má
maloleté deti v rovnakom rozsahu v starostlivosti ako on a podstata príprav maloletých detí na tento
sviatostný obrad má podľa jeho názoru spočívať predovšetkým v prístupe rodiča k deťom v tom, aby
pochopili a osvojili si podstatu kresťanského učenia, ktoré je založené najmä na úcte a láske k svojim

blížnym, na rešpekte k rodičom, k starším a k rodinným väzbám, taktiež v pokore, trpezlivosti a láskavosti
a nie na čase absolvovania slávnostného pohostenia po tomto náboženskom obrade. Navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s §
357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP
v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP)

a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia
dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP acontrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne
správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 54P/163/2024 je návrh matky na
zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, ktoré konanie nie je právoplatne skončené,
aktuálne prebieha dokazovanie. V rámci tohto konania podala matka návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým žiadala, aby bola oprávnená prevziať maloleté deti dňa 16.05.2025 o 15:00 hod.
od otca v mieste jeho bydliska za účelom ich prípravy na prijatie sviatosti prvého svätého prijímania

a maloleté deti otcovi odovzdať dňa 17.05.2025 o 15:00 hod. v mieste jeho bydliska.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno
začať aj bez návrhu.

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať

do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

11. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli

vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže
súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa
nímneprejudikujúprávaúčastníkovatretíchosôb.Niejekonečnýmrozhodnutím,lebojehoúčelomjelen
dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie
a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem
alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže
rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok
nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu,

pričomjepotrebnéstarostlivoskúmaťvšetkydôsledky,ktorébymohlinastaťpreúčastníkanenariadením
neodkladného opatrenia.12. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie

neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010 zo dňa 29.07.2010).

13. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím ako i s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi,
pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnuť. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne
zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia,
a v napadnutom uznesení dostatočne vysvetlil, z akých dôvodov návrhu matky na nariadenie

neodkladného opatrenia nevyhovel.

14. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, odvolací
súd uvádza, že právne posudzovanie je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod
skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo

neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu buď v tom,
že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný
právny predpis nesprávne interpretoval.

15. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok rodiča maloletých detí na bezodkladnú úpravu

pomerov maloletých detí podľa § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 361, § 365 ods. 1, § 367 ods. 1, 2, 3, 4 CMP
a § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
návrh matky nie je dôvodný, nakoľko v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov
maloletých detí spôsobom navrhovaným matkou. Takéto právne posúdenie veci, ako aj závery súdu
prvej inštancie, odvolací súd považuje za správne a námietky matky o nesprávnom právnom posúdení

veci za nedôvodné.

16. Ako už bolo uvedené vyššie, nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň
osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné
opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne

upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Vychádzajúc z osvedčených skutkových okolností prejednávaného prípadu vyplývajúcich z obsahu
spisu, sa odvolací súd bez výhrad zhoduje so súdom prvej inštancie v tom, že v danom prípade neboli
splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorých by bolo nutné
v záujme maloletých detí zmeniť osobnú starostlivosť otca o ne v deň predchádzajúci dňu ich prvého

svätého prijímania a v deň ich prvého svätého prijímania, resp. v deň ich prvého svätého prijímania
v čase od 11:00 hod. do 15:00 hod. z dôvodu, aby mohli s matkou absolvovať slávnostný obed spojený
s odovzdávaním darov. Starostlivosť o maloleté deti je upravená právoplatným a vykonateľným súdnym
rozhodnutím - rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 35P/6/2020-75 zo dňa 17.02.2021, ktorým boli
maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch s tým,

že otec zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti každý párny týždeň od pondelka od 15:00 hod.
do nasledujúceho pondelka do 8:00 hod. a matka každý nepárny týždeň od pondelka od 15:00 hod. do
nasledujúceho pondelka do 8:00 hod..

17. Maloleté deti majú dňa 17.05.2025 prijať sviatosť prvého svätého prijímania, pričom ide o párny

týždeň, kedy starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje otec. Matka svoj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia odôvodňuje najmä tým, že má záujem byť nablízku maloletým deťom pri tomto
výnimočnom dni, ktorý je svojou povahou neopakovateľný a nezabudnuteľný, dôležitý tiež z hľadiska
ich ďalšieho pokračovania v kresťanskom smerovaní a nevyhnutným krokom pre možnosť získania
následnej sviatosti birmovania. Vyjadrila presvedčenie, že je v záujme maloletých detí, aby ich ona

pripravila na tento významný deň, pričom mala za to, že prípravy spojené s nákupom slávnostného
oblečenia, obuvi, či sviece a následné zabezpečenie pripravenosti maloletých detí dokáže vhodnejšie
zabezpečiť ona, avšak nie je v jej úmysle degradovať otca, ale v dôsledku výrazného rodičovského
konfliktu odmieta ponechávať veci na náhodu a spoliehať sa na ochotu otca. Matka by následne radaprijatie tejto sviatosti s maloletými deťmi patrične a adekvátne oslávila svojou prítomnosťou v kostole,
ale tiež slávnostným zakončením spojeným s obedom a odovzdaním darov. Dodala, že s otcom nie je
možná dohoda a uzurpuje si väčšie právo na trávenie času s maloletými deťmi, čím ju účelovo degraduje

a ignoruje prianie maloletých detí.
K tomuto návrhu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že z jeho strany nie je žiaden problém s účasťou
detí na ich prvom svätom prijímaní a ani s účasťou matky na tomto obrade. Materiálne podmienky
pre tento kresťanský obrad je pripravený zabezpečiť, ani raz sa doposiaľ nestalo, že by pre deti
nezabezpečil niečo, čo bolo potrebné. Matka s ním zabezpečenie materiálnych podmienok pre deti

nijako nekonzultovala a v prípade, že má záujem sa podieľať na týchto materiálnych povinnostiach, je
pripravený a ochotný sa s ňou dohodnúť. Prehlásil, že je pripravený umožniť matke stráviť s maloletými
deťmi deň ich prvého svätého prijímania, t. j. deň 17.05.2025 v čase od 15:00 hod. do 19:00 hod..
Uviedol, že oficiálna slávnosť začína od 9:00 hod. a potrvá do 11:00 hod. a na tej sa zúčastnia obaja
rodičia. Po skončení oficiálnej slávnosti chce ísť s deťmi a s rodinou na slávnostný obed, takže by bol
s deťmi od 11:00 hod. do 15:00 hod. (4 hodiny) a následne by s deťmi bola matky od 15:00 hod. do

19:00 hod. (4 hodiny).

18. Odvolací súd pripomína obom rodičom, že v rodičovských vzťahoch platí viac než inde požiadavka
vzájomnej tolerancie, nekonfliktnosti a úcty k právam druhého rodiča a k právam detí, čo by mali mať na
zreteli predovšetkým rodičia maloletých detí. Maloleté deti dňa 17.05.2025 absolvujú svoje prvé sväté

prijímanie a je výlučne zodpovednosťou rodičov, akú atmosféru tohto sviatočného dňa svojím deťom
vytvoria, pretože rodičia sú prioritne tými osobami, ktoré by mali mať na pamäti vždy najlepší záujem
svojich maloletých detí, ako aj ich právo na pokojné a konfliktami rodičov nezaťažené detstvo. Ak si sami
rodičia nechcú uvedomiť, že v prvom rade oni nesú zodpovednosť za výchovu svojich detí, ktoré sú ich
konaním vystavené rivalizačným počinom, potom je mylné domnievať sa, že narušené vzťahy zhojí súd

formou nariadenia neodkladného opatrenia.

19. Nebolo osvedčené, že by otec, na ktorého starostlivosť o maloleté deti pripadá na každý párny
kalendárny týždeň, teda aj deň, keď sa uskutoční prvé sväté prijímanie maloletých detí, nebol schopný
a spôsobilý zabezpečiť či už po materiálnej stránke alebo nemateriálnej stránke prípravu maloletých

detí na tento obrad. Matka má taktiež možnosť zabezpečiť prípravu maloletých detí na tento obrad,
keďže osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje v každom nepárnom týždni, t. j. aj v týždni
predchádzajúcemu prijatiu sviatosti maloletých detí. Je nepochybné, že príprava maloletých detí na
tento obrad prebieha dlhšie časové obdobie, teda nielen v párnom týždni, keď má maloleté deti vo
svojej starostlivosti otec, v ktorom dôjde k prijatiu tejto sviatosti deťmi. Pokiaľ obaja rodičia majú

záujem participovať svojím podielom na materiálnej príprave maloletých detí, majú možnosť si vhodným
spôsobom medzi sebou odkomunikovať, čo ktorý z nich zabezpečí. Ak ide o samotný kresťanský
obrad prijatia sviatosti prvého svätého prijímania maloletými deťmi, obaja rodičia majú nespochybniteľné
oprávneniebyťprítomnípriprijatítejtosviatostivkostoleaprežiťtentoobradspolusosvojimideťmi,čoje
z hľadiska ich najlepšieho záujmu prvoradé. Prvé sväte prijímanie je dôležitým míľnikom v kresťanskom

živote maloletých detí, pričom je nutné si uvedomiť predovšetkým jeho duchovný rozmer a kresťanské
hodnoty a až následne rozmer spoločenský spočívajúci v slávnostnom obede a odovzdávaní darov.

20. Nemožno sa stotožniť s tvrdením matky, že by prijatie sviatosti prvého svätého prijímania maloletými
deťmi bolo medzi rodičmi sporné, teda, že by sa na prijatí tejto sviatosti deťmi nevedeli dohodnúť a bol by

nutný zásah súdu vo forme rozhodnutia pri nezhode rodičov podľa § 35 Zákona o rodine. Medzi rodičmi
je sporné, kto z nich s maloletými deťmi absolvuje slávnostný obed po prijatí tejto sviatosti, čo nespadá
pod podstatnú vec súvisiacu s výkonom ich rodičovských práv a povinností, o ktorej by bol súd v zmysle
vyššie uvedeného ustanovenia oprávnený rozhodovať, a to ani formou neodkladného opatrenia.

21. Čo sa týka tvrdenia matky, že deti si želajú stráviť s ňou slávnostný obed po prijatí prvého svätého
prijímania, ani táto skutočnosť nemôže odôvodňovať nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia.
Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.03.2025, ktorá je obsahom spisového materiálu, vyplýva, že
kolízny opatrovník, ktorý vykonal pohovor s maloletými deťmi uviedol, že deti sa ohľadom prvého
svätého prijímania vyjadrili, že by pre ne bolo najlepšie, keby sa rodičia dohodli, cítia tú záťaž, či už zo

strany matky alebo otca – pomenovali tu rodičov.
Nie je možné, aby všeobecné súdy postoj dieťaťa bez ďalšieho prevzali a aby svoje rozhodnutie založili
výlučne na jeho prianí, a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmu. Názor dieťaťa je
treba zohľadňovať veľmi citlivo, pretože dieťa samé nemusí byť ani vo vyššom veku schopné odhadnúťdopad svojho postoja (Uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2628/22 zo dňa 10.01.2023). Je
nutné pripomenúť, že konečné rozhodnutie o tom, čo je v najlepšom záujme dieťaťa, je v kompetencii
konajúceho súdu, ktorý je oprávnený k prípadným korektúram predstáv a názorov dieťaťa o tom, čo je

pre neho vhodné, resp. všeobecne prospešné, a čo naopak nie (Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III.
ÚS 3007/09 zo dňa 26.08.2010).

22. Odvolací súd nezistil, že by matkou uvádzané dôvody predstavovali také skutočnosti, pre
ktoré by bol v zmysle vyššie uvedených právnych predpisov nevyhnutný zásah súdu formou

navrhovaného neodkladného opatrenia z dôvodu hroziacej ujmy na strane maloletých detí. Nebola
dostatočne preukázaná alebo aspoň osvedčená skutočnosť, že by v danom prípade existovala nejaká
bezprostredne hroziaca ujma, ku ktorej by mohlo dôjsť, keby súd vo veci nenariadil neodkladné
opatrenie. Vzťahy medzi rodičmi sú síce problematické a konfliktné, no pokiaľ ide o maloleté deti, ktorých
záujem sa v tomto konaní sleduje primárne, súd nezistil, že by bolo aktuálne ohrozené ich zdravie, život,
výživa, výchova či iný dôležitý záujem.

23. Právo na spravodlivé súdne konanie je obsahom práva na spravodlivý proces a práva na spravodlivú
súdnu ochranu. Právo matky na to, aby jej záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jej právach, bolo
zachované. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred

všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 50/04 z 03.03.2004). Vzhľadom
na to, odvolací súd námietku matky o porušení jej práva na spravodlivé súdny proces vyhodnotil ako
nedôvodnú.

24. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov tak, ako
žiadala matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď má za to, že tu nie je a v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa ani nebola hrozba ujmy na právach maloletých detí, ktorú by
bolo dôvodné odstraňovať formou nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia. Je potrebné
zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže

vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej, preto súd
rozhoduje na základe zistených skutočností, ktoré aktuálne neosvedčujú nevyhnutnosť zmeny osobnej
starostlivosti o maloleté deti v deň predchádzajúci dňu ich prvému svätému prijímaniu a v deň, keď sa
prvé sväté prijímanie uskutoční, resp. v deň ich prvého svätého prijímania v čase od 11:00 hod. do 15:00
hod., tak ako to v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i v odvolacom petite žiadala. Účelom

neodkladného opatrenia nie je pri každej (akejkoľvek) nezhode rodičov a ich problematickej komunikácii
okamžite vec riešiť bezodkladným rozhodnutím súdu.

25. Na základe uvedeného, keďže neboli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia,
majúc na zreteli najlepší záujem maloletých detí ako prvoradé hadisko pri jeho rozhodovaní, odvolací

súd napadnuté zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil, keď odvolacie argumenty matky vyhodnotil ako neopodstatnené.

26. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj

nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného

súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).