Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, March 24, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Ek/2439/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124416143
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Baboľová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124416143.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava – Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o.,
so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – Ružinov, IČO: 53 255 739, proti povinnému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, XXX XX E. – A., o vymoženie 7102,04 Eur s prísl., vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Jaroslav Delfini, so sídlom exekútorského úradu Pražská 4, 040 11 Košice, IČO:

42 322 723, pod sp. zn. 395EX 741/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní
v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 164,21 Eur, ktoré budú vymáhané
na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa 30.10.2024 sa začalo
proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky vo výške 7102,04 Eur s príslušenstvom
priznanej na základe exekučných titulov – rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 53Csp/12/2023
zo dňa 03.05.2024, právoplatný dňa 05.07.2024 a vykonateľný dňa 26.08.2024 (ďalej len ,,rozsudok“)
a uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 53Csp/12/2023 zo dňa 05.08.2024, právoplatný dňa

10.09.2024 a vykonateľný dňa 26.10.2024 (ďalej len ,,uznesenie“).

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd dňa 11.11.2024 súdneho exekútora JUDr. Jaroslav Delfini, so
sídlom exekútorského úradu Pražská 4, 040 11 Košice, IČO: 42 322 723 (ďalej len ,,súdny exekútor“),
ktorý ju vedie pod sp. zn. 395EX 741/24. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 11.11.2024 sa
začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 395EX

741/24 zo dňa 22.11.2024 bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 16.12.2024.

3. V priebehu konania doručil povinný súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie zo dňa
30.12.2024, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 31.12.2024. Súdny exekútor dňa 25.02.2025
predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami ako aj s vyjadrením
oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie doručené
povinnému neobsahuje základné podstatné a obligatórne náležitosti, ktoré v zmysle Exekučného
poriadku obsahovať musí v zmysle ust. § 61a ods. 1 Exekučného poriadku. Z predmetného
upovedomenia nie je podľa názoru povinného zrejmé riadne označenie exekučného titulu – najmä jeho
základnej vlastnosti, ktorá z neho exekučný titul v zmysle zákona robí – dátum vykonateľnosti. Povinný

ďalej namietal, že z upovedomenia o začatí exekúcie sa nedá zistiť, či a kedy označené rozhodnutia
vôbec nadobudli vykonateľnosť a či teda sú spôsobilým exekučným titulom. Z vyššie uvedeného máoprávnený za to, že upovedomenie nezodpovedá požiadavkám zákona na jeho obligatórne náležitosti
a exekúcia vedená na základe takéhoto upovedomenia nemôže byť od počiatku vedená zákonne
a musí byť zastavená, keďže takéto úradne rozhodnutie neposkytuje adresátovi všetky informácie

a poučenia, ktoré musí v zmysle zákona dostať. Povinný poukázal na ust. § 48 Exekučného poriadku
v zmysle, ktorého sa k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť aj spotrebiteľská zmluva. Tiež
uviedol, že mu nebol doručený žiadny návrh na vykonanie exekúcie, ako ani dokumenty v zmysle §
48 Exekučného poriadku, hoci aj vzhľadom na spisové značky údajných exekučných titulov má ísť
o nároky zo spotrebiteľskej zmluvy. Ide o spotrebiteľskú právnu vec a preto je potrebné použiť všetky

právne normy týkajúce sa spotrebiteľského práva. O to viac, ak spotrebiteľ nemá vedomosť, že by
s oprávneným niekedy nejakú zmluvu uzavrel. Povinný preto namieta nedostatok vecnej legitimácie
na strane oprávneného. Existuje preto aj odôvodnený predpoklad, že spotrebiteľská zmluva obsahuje
mnohé zmluvné podmienky, ktoré svojim obsahom vytvárajú hrubú nerovnováhu medzi stranami zmluvy
v neprospech spotrebiteľa, čo by súd mal ex offo zohľadniť pri ďalšom procesnom postupe. Vzhľadom
na uvedené, ako aj ťažkú sociálnu situáciu spotrebiteľa povinný navrhol súdu aby exekúciu v celom

rozsahu zastavil a povinnému priznal náhradu trov exekučného konania v plnom rozsahu resp. pre
prípad zamietnutia tohto návrhu povolil čo najnižšie splátky.

5. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril tak, že rozsudkom – exekučným
titulom bolo žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu

uplatňovanú v konaní. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť o čom
svedčí predložená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného
(povinného) nedošlo k úhrade dlžnej sumy, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle
zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov na Okresnom súde Banská Bystrica. K

tvrdeniam povinného o nevedomosti uzatvorenia zmluvy s pôvodným veriteľom oprávnený poukazuje na
skutočnosť, že povinný bol v súdnom konaní právne zastúpený. Oprávnený vo svojom vyjadrení citoval
§ 61n ako aj § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a vzhľadom na tieto ustanovenia uviedol, že povinný
nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v citovaných zákonných ustanoveniach.
Oprávnený zastáva názor, že povinný vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti a ani nepredložil

dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného na vymoženie dlžnej sumy. Vzhľadom na vyššie
uvedené nesúhlasíme so zastavením exekúcie.

6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),

d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
e)jepredpoklad,žeinápovinnosťuloženáexekučnýmtitulom,najmäpovinnosťniečoho sazdržaťalebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu
podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich

pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.9. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

10. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

11. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.

12. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

13. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na
vykonanie exekúcie doručený súdu.

14. Podľa § 61a ods. 1 Exekučného poriadku, upovedomenie o začatí exekúcie musí popri náležitostiach
podľa § 61 ods. 1 obsahovať
a) označenie exekútora, ktorý ho vydal,
b) označenie exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal,

c) označenie oprávneného a povinného a ich zástupcov,
d) označenie vymáhaného nároku,
e) výšku trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie,
f) výšku trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil

vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e),
g) poučenie o možnosti podať návrh na zastavenie exekúcie, o spôsobe jeho podania a o lehote, do
uplynutia ktorej má tento návrh odkladný účinok,
h) poučenie o právnych účinkoch upovedomenia o začatí exekúcie a o možnosti žiadať o povolenie
splniť vymáhanú povinnosť v splátkach,

i) poučenie o možnosti namietať proti uznaniu alebo výkonu cudzieho rozhodnutia, ak sa podľa
osobitného predpisu nevyžaduje vyhlásenie vykonateľnosti,7l) v rozsahu, v akom to tento osobitný
predpis dovoľuje.

15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie

exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali
až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má
smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na
zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by
existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich

relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie
účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie),
v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo
právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu
núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou

splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené
uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor
na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní.

16. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný

vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia
exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov
vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.

17. Exekučný súd v konaní pri návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a
dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku
dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné
bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného,ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd
exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní

vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na
zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný
môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku
exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti,
ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

18. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným
titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v
základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej,
ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam
označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp.

ho akokoľvek vecne preskúmavať.

19. Súd považuje za potrebné dať do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej
„vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým),
teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia

uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž
predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či
zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí aj o využívaní
zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (NS SR
sp. zn. 5 Sžf 65/2011).

20. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou a materiálnou právoplatnosťou. Formálna
právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi
opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna
právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa

nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať
a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za
bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami,
materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný
súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok

a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.

21. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatuje, že tento bol podaný v
zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda bol podaný v zákonom stanovenej 15
dňovej lehote, a takto podaný návrh má odkladný účinok.

22. Po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd konštatuje jeho nedôvodnosť.
Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k zastaveniu
exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a teda zánik vymáhaného nároku, zrušenie
exekučného titulu, ani skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje

ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Jedným z dôvodov podania návrhu na
zastavenie exekúcie povinným bola skutočnosť, že upovedomenie o začatí exekúcie vydané povereným
súdnym exekútorom neobsahuje základné podstatné a obligatórne náležitosti v zmysle Exekučného
poriadku. K tomuto tvrdeniu súd uvádza, že ust. § 61a ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva
obligatórne náležitosti upovedomenia o začatí exekúcie a súd po preskúmaní upovedomenia o začatí

exekúcie má preukázané, že predmetné upovedomenie spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti,
preto tvrdenie povinného ohľadom absencie obligatórnych náležitostí upovedomenia, ktoré namietal vo
svojom návrhu na zastavenie exekúcie neobstojí. Zároveň súd konštatuje, že pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi súd skúma formálnu ako aj materiálnu vykonateľnosť
exekučného titulu. Z priložených príloh k návrhu na vykonanie exekúcie mal súd za preukázané, že

exekučné tituly, na podklade ktorých sa vedie predmetná exekúcia sú tak formálne ako aj materiálne
vykonateľné, čo má súd preukázané aj z predložených doložiek právoplatnosti a vykonateľnosti
exekučných titulov tzn. nie je pochybnosť o ich vykonateľnosti, sú teda spôsobilými exekučnými titulmi.Súd preto zdôrazňuje, že dátum vykonateľnosti exekučných titulov nie je obligatórnou náležitosťou
upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle ust. § 61a ods. 1 Exekučného poriadku.

23. K námietke povinného ohľadom tvrdenia, že povinnému nebol doručený žiadny návrh na vykonanie
exekúcie ako ani prílohy v zmysle § 48 Exekučného poriadku, pričom má ísť o nároky zo spotrebiteľskej
zmluvy súd uvádza, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie sa v zmysle § 50 ods. 1
Exekučného poriadku doručuje súdu. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi
súd odošle súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie spolu s prílohami. Povinnému sa

v zmysle Exekučného poriadku doručuje až samotné upovedomenie o začatí exekúcie tzn. nemá prečo
disponovať návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie.

24. Ďalším namietaným dôvodom povinného bola aj nevedomosť o existencii uzatvorenia zmluvy
s oprávneným. K tomuto súd uvádza, že oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priložil okrem
exekučných titulov aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. CF-0000055105-2017-KOS2-SU zo dňa

16.05.2017 uzatvorenú medzi UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. ako veriteľom (v
tomto konaní pôvodným oprávneným) a dlžníkom (v tomto konaní povinným). Súd zdôrazňuje, že
pred vydaním exekučných titulov došlo k prevodu a prechodu práv a povinností z pôvodného veriteľa
(UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.) na nového veriteľa vymáhanej pohľadávky (EOS
KSI Slovensko, a.s.) teda na nového oprávneného. Túto skutočnosť preukázal nový oprávnený už pri

podanínávrhunavykonanieexekúcieatodoloženímzmluvyopostúpenípohľadávkyzodňa23.06.2022
spolu s prílohou.

25. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal aj na neprijateľné zmluvné podmienky, ku
ktorým súd konštatuje, že povinný sa v tomto prípade obmedzil len na všeobecné tvrdenia, pričom

v návrhu na zastavenie exekúcie nepoukázal na konkrétne zmluvné podmienky, ktoré by za neprijateľné
bolo možné považovať. Takéto všeobecné námietky, bez skutkovej a právnej argumentácie, nemožno
považovať za relevantné v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie
exekúcie. Všeobecné tvrdenia totiž nepostačujú na to, aby exekučný súd mohol na ich podklade
exekúciu zastaviť. Všeobecné a nejasné tvrdenia takisto neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie

a nespĺňajú podmienku spôsobilosti byť predmetom dokazovania. Procesnou povinnosťou v rámci
konania o návrhu na zastavenie exekúcie je povinnosť na strane povinného uviesť všetky podstatné a
rozhodujúce skutkové okolnosti, a teda pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti
prejednávaného prípadu, pričom jej nesplnenie sa prejavuje v ďalšom procesnom postupe exekučného
súdu a v jeho konečnom rozhodnutí. Súd má v konaní postavenie arbitra, ktorý zisťuje skutkový stav z

návrhu povinného na zastavenie exekúcie, prípadne z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na
zastavenie exekúcie, a preto sa kladie jednoznačná požiadavka na účastníkov konania, aby vo svojich
podaniach zrozumiteľne a konkrétne poukázali na tie okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že je tu dôvod
na zastavenie exekúcie, resp. že je návrh na zastavenie exekúcie potrebné zamietnuť. Povinný však v
návrhu na zastavenie exekúcie konkrétne nešpecifikoval znenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a v

návrhu neuviedol, zároveň nevysvetlil a neodôvodnil jej neprijateľnosť, a preto exekučný súd nemohol
prijať iný právny záver než ten, že návrh povinných na zastavenie exekúcie nie je dôvodný.

26. V nadväznosti na vyššie uvedené exekučný súd dáva do pozornosti Uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 619/2023-16 zo dňa 23.11.2023, v zmysle ktorého: „Hoci možno

súhlasiť s tým, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je za určitých
podmienok realizovateľná aj v exekúcii, hranica posúdenia neprijateľných zmluvných podmienok musí
byť naviazaná na ich jasné vyjadrenie zo strany spotrebiteľa v jeho podaniach v exekučnom konaní. Ak v
takomto konaní všeobecný súd dospeje k záveru, že okrem neprijateľnej podmienky, ktorá nemala vplyv
na výšku v exekúcii proti spotrebiteľovi uplatneného nároku, žiadne iné neprijateľné podmienky neboli

zistené, nemôže bez ďalšieho, teda bez jasného spochybnenia tohto záveru všeobecných súdov, dôjsť
k porušeniu ústavných práv spotrebiteľa na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie či požiadavky
vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa podľa čl. 38 charty. V konečnom dôsledku kvalita súdnej ochrany
vždy nevyhnutne musí v istej miere zodpovedať tomu, v akej kvalite sa hoc aj spotrebiteľ takejto
ochrany domáha. Obdobne záväzok vysokej ochrany spotrebiteľa neznamená, že táto ochrana sa má

poskytnúť aj vtedy, ak spotrebiteľ svoje námietky či už voči neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo
vôbec voči svojej povinnosti plniť svoj záväzok celkom nekonkretizovane formuluje až v exekučnom
konaní alebo dokonca až obdobne nesústredene v konaní o ústavnej sťažnosti. Opačný prístup by
popieral subsidiaritu poskytovania súdnej ochrany v jej jednotlivých štádiách“.27. Súd v prípade nemajetnosti resp. ťažkej sociálnej situácie povinného konštatuje, že preskúmavanie
nemajetnosti povinného a prípadné zastavenie exekúcie exekútorom z dôvodu nemajetnosti je vecou

výkonu exekúcie súdneho exekútora, ktorý zisťuje majetok povinného za účelom jeho následného
zexekvovania.Súdnyexekútorjepovinnýzisťovaťzákonomstanovenýmspôsobomvpriebehuexekúcie
všetky možnosti uspokojenia pohľadávky oprávneného. V prípade, ak je exekúcia vedená na majetok
fyzickej osoby a do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania sa nepodarilo
zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu

trov exekútora, až v takomto prípade exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného v zmysle ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Nemajetnosť
povinného nie je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Súdny exekútor je
povinný zisťovať zákonom stanoveným spôsobom v priebehu exekúcie všetky možnosti uspokojenia
pohľadávky oprávneného. V prípade, ak je exekúcia vedená na majetok fyzickej osoby a do piatich
rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy,

ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, až v takomto
prípade exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného v zmysle
ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Nemajetnosť povinného nie je dôvodom na
zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku.

28. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na
zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného
nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu,
pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods.

3 Exekučného poriadku zamietol.

23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

25. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

26. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto

trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.

27. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len ako „vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice

základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon
rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie
k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému
odvolaniu.

28. Základným predpokladom pre priznanie nároku na náhradu trov účastníkovi konania je úspech
vo veci. Zásada úspechu vo veci sa uplatní tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť účelne
vynaložené trovy exekúcie úspešnému účastníkovi. Oprávnený si vo svojom vyjadrení k návrhu
povinného na zastavenie exekúcie uplatňoval náhradu trov exekučného konania vo výške 164,21 Eur.v súlade s ust. § 199a Zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej služby vo
výške 145,96 Eur s DPH a z jedného režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške 18,25 Eur s

DPH za rok 2025 (vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ust.
§ 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb). Súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami Exekučného poriadku
oprávnenému priznal uplatňovaný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s jeho
vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúci v trovách právneho zastúpenia

vo výške 164,21 Eur, tak ako si to správne uplatnil právny zástupca oprávneného. Po nadobudnutí
právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d
ods. 1 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.