Uznesenie Judgement was issued on Monday, April 28, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9Em/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124212338
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124212338.4

Uznesenie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., vo veci starostlivosti
o maloletého A. B., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko C. D. XXX, prechodné bydlisko E. D. XXX, občana
Slovenskej republiky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Žilina, pracoviskom Kysucké Nové Mesto, dieťa matky A. F. G., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko C. D.
XXX, občianky Slovenskej republiky (povinnej), právne zastúpenej JUDr. Marekom Belkom, LL.M., so

sídlom v D., H. I. F. D. XXXX, IČO: 42213487 a otca J. A. B., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko F. K. A., H.
K.D.XXX/X,občanaSlovenskejrepubliky(oprávneného)právnezastúpenéhoAdvokátskoukanceláriou
Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom v Žiline, Ul. Hollého č. 371/31, IČO: 36 421910, o návrhu otca na
nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia vo veciach maloletých, v časti úpravy striedavej starostlivosti
obidvoch rodičov o maloleté dieťa (styku), na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa 28.
4. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca J. A. B., nar. XX. X. XXXX (oprávneného), zo dňa 18. 11. 2024, ktorý bol doručený
Okresnému súdu Žilina dňa 19. 11. 2024, na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia – vykonateľného
rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 23. 5. 2019, sp. zn. 37P/133/2017, v spojení s dopĺňacím
rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 24. 6. 2019, sp. zn. 37P/133/2017, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 11. 2020, sp. zn. 8 CoP/20/2020, v časti úpravy striedavej

starostlivosti obidvoch rodičov o maloleté dieťa

z a m i e t a.

II. Žiadny z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním zo dňa 18. 11. 2024, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 19. 11. 2024, sa otec
maloletého dieťaťa domáhal, aby súd nariadil výkon rozhodnutia - vykonateľného rozsudku Okresného
súdu Žilina zo dňa 23. 5. 2019, sp. zn. 37P/133/2017, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu
Žilina zo dňa 24. 6. 2019, sp. zn. 37P/133/2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa
30. 11. 2020, sp. zn. 8 CoP/20/2020, v časti odovzdávania dieťaťa v zmysle vykonateľného rozhodnutia

súdu.

2. Navrhovateľ – oprávnený otec - návrh odôvodnil tým, že Okresný súd v Žiline v konaní
č. k. 37P/133/2017-194 zo dňa 23,05.2019 rozhodol o zverení mal. syna A. B. do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v dvojtýždňových intervaloch. Takto súdom upravená striedavá
starostlivosť funguje už viac ako 5 rokov. Maloletý má s obidvomi rodičmi vybudovaný pekný vzťah a

silnú citovú väzbu, a to aj napriek tomu, že rodičia spolu navzájom komunikujú len v minimálnej miere.
Maloletý syn A. má 12 rokov a navštevuje 7. ročník Základnej školy v obci L.. Otec býva v F. K. A. amatka býva s priateľom v obci E.. V konaní o zrušenie striedavej starostlivosti (spis. zn. 9P/100/2024)
prebehlo dňa 9.10.2024 pojednávanie, kde bol vypočutý aj mal. syn. Bolo to v čase, kedy bol syn v
starostlivosti matky a otec je presvedčený, že matka dieťa účelovo naviedla, ako má vypovedať na súde.

Svedčí o tom aj rozporuplné správanie sa dieťaťa, kedy v čase, keď je u matky, hovorí inak a v čase,
keď je u otca, tvrdí opak. Syn na pojednávaní uviedol medzi iným, že už k otcovi nechce chodiť. Matka
samozrejme túto situáciu využila a podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia, v ktorom žiadala
súd, aby až do rozhodnutia vo veci samej, bolo dieťa zverené do výlučnej starostlivosti matky. Súd
tento návrh zamietol a uznesením zo dňa 7.11.2024 uložil rodičom a mal. dieťaťu výchovné opatrenie,

a to podrobiť sa odbornému a psychologickému poradenstvu v špecializovanom zariadení M. K. N..
Syn A. mal byť v starostlivosti otca od 14.10.2024, a aj od 11.11.2024. V oboch termínoch matka syna
nepripravila na to, že ide k otcovi. Naopak, vyzdvihla ho zo školy ešte pred ukončením vyučovania, o
čom nevedela ani triedna učiteľka syna. Keď otec prišiel po syna do školy, ten už v škole nebol, napriek
tomu, že mal byť ešte na triednickej hodine. To, že matka odviezla syna zo školy, oznámila otcovi
telefonicky kolízna opatrovníčka. Následne otcovi zo synovho telefónu prišla správa, v ktorej mu bolo

oznámené, že k nemu syn nechce ísť a že mu otec nemá ani volať. Matka aj syn s otcom odmietajú
komunikovať-nedvíhajútelefonáty,neodpovedajúnasprávy.Matkaotcoviod30.9.2024zdvihlaprvýkrát
telefón dna 17.11.2024, kedy ale aj tak odmietla dať otcovi syna k telefónu s argumentom, aby mu
zavolal na jeho telefón a telefonát ukončila. Na synov telefón sa však nedalo dovolať a matka ďalší
hovor už neprijala Otec má za to, že matka manipuluje so synom do takej miery, že syn odmieta ísť k

otcovi aj s nim čo i len komunikovať v akejkoľvek forme. Otec od 30.9.2024 už syna nevidel ani s nim
nijako nekomunikoval. Syn nekomunikuje ani s nikým z otcovej strany. Nedvíha telefónne hovory ani
neodpisuje na správy. Keď ho raz otcova priateľka čakala pred školou z dôvodu odovzdania darčeka,
zamával jej a keď zistil, že nablízku stojí jeho matka, tak utiekol. Tiež mu niekoľkokrát písala a volala
dieťa na aktivity, ktoré si s ňou dohodlo počas poslednej návštevy u otca. Keď mu napísala správu,

že základná slušnosť je zdvihnúť telefón, pripadne odpísať na správu, toto bolo pracovníčke Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Kysucké Nové Mesto prezentované, že otcova priateľka
čakáva na syna v škole a píše mu hnusné správy. Syn neodpísal ani na gratulácie k meninám od starej
matky a krstnej matky zo strany otca. Otec má za to, že syn nemôže komunikovať s kým chce a kedy
chce. ako matka stále prezentuje. Nakoľko otec stále nemá prístup k synovi, požiadal o pomoc Úrad

práce,sociálnychvecíarodiny,pracoviskoKysuckéNovéMesto.Kolíznapracovníčkanavrhla,žezavolá
matke, aby sa so synom dostavila na úrad práce. Stretnutie bolo dohodnuté na 5.11.2024. kde sa matka
ani syn nedostavili. Následne bol dohodnutý ďalší termín 12.11 2024, kde však matka opäť neprišla
ani so synom, ani sama. Matka teda odmieta akúkoľvek možnosť spolupráce a možnosti stretnutia
syna s otcom. Matka stále argumentuje, že syn nechce ísť k otcovi, čo však otec absolútne popiera,

pretože doteraz striedavá starostlivosť fungovala a realizovala sa bez akýchkoľvek problémov. Z toho,
čo telefonicky povedal syn pracovníčke Úradu práce. sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Kysucké Nové
Mesto, má otec za to, že syn nemá pod kontrolou vlastný telefón. Syn pri telefonickom hovore s kolíznou
opatrovníčkou totiž uviedol. že má vedomosť iba o jednom zmeškanom hovore od otca. Otec mu ale
volal od 30. 9.2024 minimálne 5 krát. Pokiaľ sa aj otec chcel stretnúť so synom pred školou po vyučovaní,

resp. sa chcel s nim osamote porozprávať, nemal možnosť. Matka každý deň stojí pred školou ešte
pred ukončením vyučovania a čaká na syna, aby zabránila ich kontaktovaniu sa. Jej konanie už otec
považuje za absurdné a svedčí o snahe matky, aby dieťa pretrhlo puto s jeho otcom a rodinou. Otec
má tiež obavu, že takéto dlhodobé odlúčenie syna od otca má a bude mať negatívny vplyv na emočný,
psychický a osobnostný vývin dieťaťa, čo napokon vidieť aj na jeho zhoršenom školskom prospechu

a problémovom správaní.

3. Na pojednávaní dňa 9.10.2024 síce otec deklaroval, že už nebude viesť voči matke návrh na výkon
rozhodnutia, predpokladal však, že matka bude spolupracovať a dieťa na stretnutia s otcom pripraví a
umožni, aby otec aspoň syna videl. resp. s ním mohol aspoň telefonovať. Takéto účelové konanie matky

však otec nechce ponechať bez povšimnutia, a preto mu nezostáva iná možnosť, ako sa môže účinne
brániť a domáhať sa svojich rodičovských práv. Nakoniec mu tento postup (podanie nového návrhu na
výkon rozhodnutia) navrhla aj samotná kolízna pracovníčka po tom, ako matka odmietla prísť so synom
na úrad práce.

4. Matka sa k návrhu písomne vyjadrila podaním, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 10.
12. 2024. V podaní uviedla, že jej bol doručený návrh na výkon rozhodnutia, ktorý bol spísaný dňa
18.11.2024tedavčasekeďjejakoúčastníčkekonaniaešteneuplynulalehotanapodanieodvolaniaproti
uzneseniu Okresného súdu Žilina vo veci nariadenia neodkladného opatrenia v konaní č. 9P/100/2024.Vtomto konaní súd zamietol jej návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloleté
dieťa - syna A. B. nar.XX.X.XXXX, do jej starostlivosti a opatery a to do rozhodnutia súdu vo veci samej
o zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu A.. Súd zároveň nariadil neodkladné

opatrenie, ktorým uložil otcovi, matke a maloletému A. výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti
podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v špecializovanom zariadení. Proti uzneseniu
Okresného súdu Žilina č.9P/100/2024 zo dňa 7.11.2024 podala odvolanie, na dôvodoch ktorých trvá a
má za to, že návrh na výkon rozhodnutia je podaný predčasne, keď ešte nebolo právoplatne rozhodnuté
jednak o neodkladnom opatrení na zverenie maloletého A. do jej výchovy a opatery a nebolo rozhodnuté

o návrhu na zmenu úpravy práv a povinnosti rodičov maloletému A.. Návrh na výkon rozhodnutia žiada
pre uvedené zamietnuť. Vzhľadom k tomu, že súdne pojednávania ohľadne maloletého A. s menšími
prestávkami trvajú už najmenej 7 rokov a otec si vynucuje „starať sa o dieťa“ aj výkonom rozhodnutia a
to už druhým podaním. Bola nútená preštudovať si odbornú literatúru o právach dieťaťa. Prečítala všetky
články Dohovoru o právach dieťaťa a má za to, že práva jej dieťaťa - maloletého A. sú porušované a
jeho vôľa nie je štátnymi orgánmi rešpektovaná. V prípade maloletého A. nie je vzatý do úvahy najlepší

záujem dieťaťa tak, ako je tento vykladaný aj európskymi súdnymi inštitúciami. Najlepší záujem dieťaťa
je jedným zo základných princípov rodinného práva a prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch
týkajúcich sa detí. Každé dieťa, ktoré je schopné formulovať svoje názory má právo tieto názory vyjadriť
v súlade s jeho vekom. V tejto súvislosti opätovne poukázala na Dohovor o právach dieťaťa a to jeho
článok 12, ktorý zvýrazňuje právo dieťaťa nebyť len objektom, ale subjektom práva. Je

povinnosťou orgánov štátu (v danom prípade súdu) , dať dieťaťu možnosť vyjadriť svoj
názor a právo na to, aby tento jeho názor bol vzatý do úvahy. Maloletý A. bol na Okresnom súde v Žiline
dňa 9.10.2024 v konaní č.9P/100/2024 vypočutý v neprítomnosti rodičov a vyjadril, u ktorého z rodičov
chce zostať trvalo bývať. Myslí si, že maloletý A. je plnohodnotným účastníkom konania a jeho vôľa, v
súvislosti so starostlivosťou o neho, by mala byť náležite rešpektovaná. Povinnosťou rodičov je dbať

o zdravý vývoj dieťaťa a zbytočne ho nevystavovať psychickým tlakom v súvislosti so starostlivosťou a
opaterou o dieťa. Preto výkon rozhodnutia nemá slúžiť ako prostriedok znepríjemňovania života jedného
rodiča druhému a ani dieťaťu. Výkon rozhodnutia musí rešpektovať vôľu dieťaťa a jeho vyjadrenie pred
súdom, aby výkon rozhodnutia nebol nevhodným zásahom do rodinného života, čo by
v žiadnom prípade nebolo v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby výkon rozhodnutia nevplýval

na maloleté dieťa negatívne. Pokiaľ sa týka maloletého A., otec, sa snaží výkonom rozhodnutia
prelomiť vôľu a priania maloletého, ktorého možno považovať pre jeho vek za natoľko rozumovo a
emocionálne vyspelého, že je schopný si uvedomiť dosah svojich rozhodnutí. V žiadnom prípade nebolo
preukázané, že ona, ako matka, by jeho vôľu účelovo ovplyvňovala. Ako matka pôsobila dostatočne
vhodne na maloletého A. a počas predchádzajúcich rokov ho vždy vzorne pripravovala v súvislosti

s nariadenou striedavou starostlivosťou na dvojtýždňový pobyt u otca. Maloletý A. je už dostatočne
unavený s pohovorov na úradoch a súdoch a odmieta ísť k otcovi. Jeho názor sa výrazne zmenil k
horšiemu po tom, ako sa s ním snažila viackrát po vyučovaní stretávať priateľka otca. Spôsob, akým sa s
nímsnažilazbližovaťaposielalamuSMSsprávy, maloletéhoA.popudilo,nahnevalo,čovyjadrilslovnea
aj útekom. Násilné presadzovanie stretávania sa otca s maloletým A. poškodzuje len a len maloletého A.

– jeho zdravý psychický vývoj a vyvoláva v ňom vzdor a odmieta na čas upravený súdnym rozhodnutím
ísť k otcovi. V tomto prípade treba pozerať na to, že otec nerešpektuje vôľu dieťaťa a nevedel si k
nemu nájsť cestu, neprejavil empatický prístup k potrebám a želaniam maloletého A.. Na celý proces
ohľadne výchovy maloletého A. dopláca svojou psychikou len maloletý A., o ktorého má ako matka
nevýslovný strach a obavy z jeho budúceho vývoja. Z toho dôvodu a na výslovné prianie maloletého

ho po vyučovaní čakala pred školou. Mala a má obavy z toho, aby neurobil niečo neuvážené, napr.
neutiekol niekde preč. Otec mal s návrhom na nariadenie výkonu rozhodnutia počkať, pokiaľ sa bude
realizovať výchovné opatrenie, ktoré rodičom a aj maloletému A. uložil neodkladným opatrením Okresný
súd v Žiline, uznesením zo dňa 7.11.2024. V prípade pohovorov pred psychológom, alebo odborným
pracovníkom ÚPSVR bude žiadať, aby dohovorili otcovi, v smere rešpektovania vôle maloletého A., a

jeho názoru na výchovu toho ktorého rodiča. V tomto smere opätovne poukázala na najlepší záujem
maloletého dieťaťa, a to, že i keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem
dieťaťa prevažuje záujem rodiča. Ako matka nemôže od seba odháňať dieťa, ktoré ju prosí, že chce
zostať so ňou a v súčasnej dobe odmieta ísť k otcovi. Možno časom zmení svoj postoj. Všetko je to veľmi
smutné ako pre ňu tak aj pre maloletého A., ktorý veľmi psychicky trpí. Toto všetko sú ospravedlniteľné

dôvody pre ktoré nie je realizované súdne rozhodnutie o striedavej starostlivosti zo dňa 23.5.2019
č.37P/133/2017 a dôvody, pre ktoré žiada návrh na výkon rozhodnutia zamietnuť.

5. Kolízna opatrovníčka sa k návrhu písomne nevyjadrila.6. Súd maloletému dieťaťu ustanovil kolízneho opatrovníka – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Žilina podľa ustanovenia § 31 ods. 2 Zákona o rodine, pretože v predmetnej veci existuje viac ako

potenciálna možnosť rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom. Preto rodičia nemohli
zastupovať maloleté dieťa v konaní ako zákonní zástupcovia.

7. Súd vo veci návrhu otca na výkon rozhodnutia obligatórne nariadil pojednávanie (§ 374 ods. 1
Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP).

8. Podľa ust. § 377 ods. 1 CMP, súd bol povinný rozhodnúť o nariadení výkonu rozhodnutia alebo o
zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia do šiestich mesiacov od začatia konania – konanie
bolo začaté 19. 11. 2024.

9. Právna zástupkyňa otca (oprávneného) na pojednávaní navrhla nariadiť výkon rozhodnutia

37P/133/2017. Otec podal tento návrh najmä z toho dôvodu, že nebol s maloletým dieťaťom od
septembra, resp. nebolo mu to umožnené, aby sa s ním stretol a majú za to, že je to z dôvodu
ovplyvňovania dieťaťa matkou. V minulosti prebieha, resp. prebiehalo nariadené výchovné opatrenie
s tým, že v rámci neho bolo dieťa u sestry otca jeden víkend. Chlapec bol rád, vyjadril sa, že chce ísť
k otcovi. V januári bolo maloleté dieťa u otca od piatka do pondelka. Odvtedy už sa otec s dieťaťom

nestretol, iba v rámci realizácie výchovného opatrenia v Návrate. Niekedy sa dieťa s otcom rozprávalo
v Návrate a niekedy nie, otočilo sa a išlo preč. Návrh na exekúciu je dôvodný, lebo je dieťa ovplyvňované
zo strany matky.

10. Otec (oprávnený) vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že práva a povinnosti k maloletému dieťaťu

boli upravené rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 37P/133/2017, na základe ktorého bolo dieťa
zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v 2-týždňových intervaloch. Táto striedava
starostlivosť sa realizovala do konca septembra 2024, to už syn k nemu neprišiel. Snažil sa mu písať, aj
sa mu dovolať, nepodarilo sa mu to, ani stretnúť. Doteraz nevie, prečo prestal ku nemu syn chodiť. Od
matky prišla odpoveď, že syn k nemu chodiť nebude, pretože nechce. Odvtedy sa striedava starostlivosť

nerealizovala, naposledy bol u neho syn v januári 2025 cez víkend od piatku do nedele, to bolo v rámci
realizácie uloženého výchovného opatrenia. Z vyjadrenia pracovníčok z Návratu vyplynulo, že prišiel
syn do Návratu dňa 02.01.2025 a povedal, že je dobrý klamár a že vie, ako napraviť vzťahy s ním a jeho
rodinou. Chcel sa najskôr stretnúť s jeho sestrou. Ku nej išiel v januári na víkend od piatku do pondelka
a potom po týždni prišiel k nemu od piatku do pondelka. Syna si zobral zo školy. Pripravovali jeho oslavu,

syn bol rád, že je u neho. V pondelok odovzdal syna do školy a s priateľkou sa pýtali syna, keď bol u
neho, či chce ísť s nimi v máji na chatu, v lete na dovolenku, či k nim chce chodievať. Syn povedal, že
áno. Potom sa mali stretnúť v ten týždeň v piatok v Návrate a zhodnotiť víkend, k tomu nedošlo, lebo
syn tam neprišiel. V Návrate mu povedali, že syna kontaktovať nemá, nemá mu volať ani písať. Takto to
aj urobil. Odvtedy bol so synom v K. dňa 14.04.2025, asi 1,5 hodiny. Išlo o predposlednú hodinu zo 60

hodín, ktoré boli vyčlenené na realizáciu výchovného opatrenia. Rozprával sa s ním o minulosti, o ktorej
sa syn rozprávať nechcel, a to preto, lebo to pani K. z K. dovolila. Rozprávali sa o minulosti, volal syna
na veľkonočný víkend na chatu. Syn súhlasil, že pôjde, ale že sa ešte doma musí poradiť. Potom mu
napísal krátku textovú správu, že sa rozhodol, že nechce ísť. Odvtedy so synom nebol.

Na otázku, ako si otec vysvetľuje, že sa s ním syn odmieta pravidelne stretávať, otec uviedol, že si
to vysvetľuje tak, že je pod nátlakom matky, matkinho otca a oni ho v tom podporujú, aby sa s ním
nestretával.

Na otázku, či syn otcovi povedal, prečo sa s ním nechce stretávať, otec uviedol, že do očí nepovedal,

prečo sa s ním pravidelne nechce stretávať a v K. povedal, že sa nestretáva s ním preto, lebo mu vadí
to, že sa s ním rozpráva o minulosti. Aj keď sa stretne so synom v K. a opýta sa ho, či mu vadí rozprávať
sa o minulosti, tak mu povie, že mu to nevadí.

Na otázku, či otec má nejaké dôkazy alebo podozrenia, konkrétne o tom, že by matka vplývala na syna,

aby sa s ním nestretával, otec uviedol, že párkrát bola situácia, keď v októbri 2024 si chcel zobrať
syna zo školy v rámci striedavej starostlivosti, tak syn už v škole nebol, to bol pondelok. Nebol vtedy
v škole, keď pre neho prišiel, lebo ho matka odviezla zo školy. Učiteľka mu povedala, že nevie, prečo
odišiel syn zo školy, zbalil sa a zmizol. Asi v októbri – novembri bol na ÚPSVaR Žilina, pracoviskoKysucké Nové Mesto s tým, aby zorganizovali stretnutie jeho, syna a pokojne aj matky. Zorganizovali
dve stretnutia, ani jedno sa nerealizovalo, pretože na prvé chlapec prísť nechcel a druhé boli syn, aj
matka chorí. Na telefón syna sa dovolať nedá. Keď mu telefonuje, telefón zvoní, ale syn to nezdvihne,

tak telefonoval matke, volal na mobilný telefón matky. Matka to zdvihla a povedala mu, že mu dieťa
k telefónu nedá, že nech zavolá synovi na telefón. Dňa 30.12.2024 chcel, aby mu matka doviezla syna,
keďže ide o špeciálnu úpravu jeho styku a matka mu odpísala, že mu ho nedovezie, lebo syn ku mne
nechce ísť. Následne 02.01.2025 prišiel syn do K. a povedal, že ho chce vidieť. Stalo sa, že neprišiel
syn ani do K., údajne bol chorý, ale predtým mal vystúpenie v hre na heligónku. Ďalší raz neprišiel, lebo

matka dala vyberať synovi znamienko na hlave. Podľa neho matka robila obštrukcie, aby sa nemohol
stretnúť so synom. Na posledné marcové stretnutie prišiel syn do K. a povedal, že sa s ním stretávať
nechce, otočil sa a odišiel. Keď syn vstúpil do miestnosti, tak počul, ako mu matka z chodby hovorí, aby
ešte počkal, asi na zamestnankyňu K.. Vie, že sa so synom dohadoval, aby išiel na chatu, videl, že chce
ísť - bola chata na Veľkú noc a potom mu syn napísal, že nejde. Syn sa rozhodol, že nejde.

Od decembra mu syn nemôže dvíhať telefóny, ani odpisovať na SMS -ky, lebo súhlasil s tým, čo mu
odporučili v K., aby synovi netelefonoval, nepísal.

Na otázku, aké aktivity otec urobil, aby sa so synom zblížil, otec uviedol, že kedy to mal urobiť, keď
s chlapcom reálne nebol.

S matkou komunikujú SMS - správami. Matka odpíše raz za mesiac. Inak nekomunikujú.

11. Právny zástupca matky na pojednávaní navrhol prerušiť toto konanie. Dieťa má 12 – 13 rokov,
vyjadruje sa bez vonkajšieho nátlaku, vyjadruje svoju vôľu. Poukázal aj na ich vyjadrenie k podanému

návrhu zo dňa 07.12.2024.

12. Matka (povinná) sa vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že striedava starostlivosť sa nerealizovala
asi od mája 2024, kedy syn ušiel zo školy od otca k nej. Potom sa podarilo to, že išiel syn s otcom na
dovolenku. Na pojednávaní v októbri 2024 syn uviedol ako to cíti, ako to chce. Uviedol aj dôvody, že

sa nechce s otcom stretávať a povedal, že sa obáva toho, že tu na pojednávaní povedal syn pravdu
a že nechce chodiť k otcovi, obával sa reakcie otca. Striedavá starostlivosť sa potom už nerealizovala.
Nerealizovala sa preto, lebo syn nechcel chodiť k otcovi. Jej povedal, že tam nechce chodiť preto,
lebo sa u otca cíti v strese, pod tlakom na výkon v škole zo strany otca. Venujú sa len téme škola
a životospráva. Chce ho kontrolovať, čo sa týka týchto dvoch vecí. Potom začali realizovať výchovné

opatrenie v Návrate, keď sa stretávali. Zamestnankyne K. syna pripravovali na to, že by bolo dobré, keby
sa s otcom stretol. Syn aj k otcovi išiel, strávili čas spolu s tým, že aj do budúcna je vzťah s otcom
dôležitý. U sestry otca bol spokojný. U otca vravel, že ľudia sa nemenia, že zas to bolo to isté.
Synovi povedala, aby vyskúšal s otcom, aby išiel na chatu cez Veľkú noc, že tam budú aj iní ľudia. Mala
pocit, že tam syn chce ísť, že váhal, podporila ho, že nech to vyskúša. Povedal jej, že na tú chatu

nepôjde, ale dôvod nepovedal.

Na otázku, čo matka robí preto, aby sa dieťa s otcom stretávalo, matka uviedla, že priebeh výchovného
opatrenia hodnotí pozitívne, nechá si od odborníkov poradiť, ale utvrdilo ju to v tom, že syn nechce chodiť
do K., ale hlavne že nechce chodiť k otcovi. Nevie o tom, že by syn v návrate povedal, že je klamár,

ale že musí klamať tatovi, lebo sa bojí jeho reakcie. Napríklad podporila syna, aby išiel na Veľkú noc na
chatu s otcom, v kontakte mu nebráni, syn má telefón, kde mu otec môže zatelefonovať. Syn má telefón
zamknutý svojou tvárou, takže jeho mobil nemá pod kontrolou. Po stretnutí v K. synovi povedala, že otec
je pre neho dôležitý. On jej povedal, že otec s ním rieši témy, pri ktorých sa on necíti dobre. Sama sa
pýtala, aké aktivity robí otec pre to, aby sa so synom zblížil. Podľa nej také žiadne aktivity nerobí. Otcovi

radiť nebude. Otec chce mať kontrolu nad všetkým. Nevie, ako by si mal otec obnoviť vzťah so synom.

Ako rodičia majú narušenú komunikáciu 12 rokov. Myslí si, že nie sú schopní obnoviť túto komunikáciu.
Otec si stále vynucuje svoje rodičovské práva. Nemajú medzi sebou dôveru a bola by to umelá
komunikácia, aj to, čo sa vytvorilo v Návrate.

13. Maloletý A. B. v rámci zisťovania jeho názoru uviedol, že od posledného zisťovania názoru minulý
rok (2024) sa nič nezmenilo. Chce byť zverený do maminej starostlivosti a ku otcovi chce chodiť, keď
bude on chcieť. Takto sa sám rozhodol. Nikto mu nehovoril, ak sa má rozhodnúť. Rozhodol sa tak preto,lebo mu je u mamy dobre, nič mu tam nevadí. K otcovi prestal chodiť preto, lebo mu tam nebolo dobre,
nemohol nikde chodiť sám, nemohol častejšie chodiť s kamarátmi vonku sám. Musel sa otcom rozprávať
o nejakých témach, ako je minulosť, čo kde a kedy povedal. Vadilo mu to, že otec chcel s ním rozoberať

jeho názory, ktoré rozoberať nechcel. Povedal to otcovi priamo, že sa mu to nepáči, pretože keď mu to
hovoril v minulosti, tak to nemalo zmysel a snažil sa mu to vyvrátiť.

Myslí si, že výchovné opatrenie nemá zmysel, tak to hodnotí, nič sa tam nevyriešilo. Keď sa tam riešilo,
že by mal začať chodiť k otcovi a komunikovať s ním. Bol u otca na jeden víkend. Navrhli mu to v

Návrate, aby išiel k otcovi - išiel tam dobrovoľne. Išiel najskôr k otcovej sestre a potom aj k otcovi.
Lepšie mu bolo u otcovej sestry. Bol u otca v piatok, sobota, nedeľa. V pondelok ráno ho zaviezol otec
do školy. Stanovili si pravidlá, že sa nebudú rozprávať o minulosti, súdoch a čo kde kedy povedal.
Tieto pravidlá otec nedodržal. Pýtal sa ho, že ako on ten rozhovor berie s ním, že či ako diskusiu alebo
ako vypočúvanie, a on povedal, že aj ako diskusiu, aj ako vypočúvanie. Pre neho by bol dobrý piatok
a nedeľa, keď bol u otca. Sobota pre neho bola dobrá v tom, že 3 soboty s otcom nebol, pripravovala

sa oslava. Rozhodol sa, že už k otcovi nepôjde. Povedal mu to, odpoveď od neho nepočul. K otcovi
nechce chodiť aj preto, že otec rozoberá jeho školu viac ako by mal, nemá u otca voľnosť, nemôže
robiť to, čo chce, nemôže chodiť von s kým chcem.

K otcovej priateľke má neutrálny vzťah. Rozmýšľal nad otázkou, čo by otec mal zmeniť, aby k nemu

chodil. Hlavne to, že by u neho, mohol chodiť viac vonku, ďalej už nevie. Otcovi mobil dvíha, keď mu
telefonuje. Mama mu nezakazuje telefonovať, ale priateľku otca má zablokovanú. Nepraje si to, čo mu
písala.

Mame je jedno, či k otcovi bude chodiť alebo nebude chodiť, ale mu to nezakazuje. Povedala v Návrate,

že je síce dôležité udržiavať vzťahy s otcom, ale nie za každú cenu. Keby chcel ísť k otcovi, tak by ho
k nemu zaviezla. Nevie, či by chcel ísť s otcom v lete na dovolenku. To sa uvidí po dnešnom priebehu
stretnutia v K. a aj ako dopadne toto pojednávanie.

Budúcnosť s otcom a stretávanie s otcom bude podľa toho, ako sa to vyvinie v Návrate. V K. sa normálne

porozprávajú, keby išiel k otcovi na letné prázdniny, ak by to otec chcel a aj ako dopadnú pojednávania
na súde. Chcel by, aby to už bolo skončené, aby sem nemusel chodiť, aby bol zverený mame a s otcom
sa stretával, ako to on budem chcieť.

V K. si to všetci povysvetľovali a chce vzťahy s otcom zlepšiť, chcel by ísť k otcovi aj na letné prázdniny.

Nepovedal v K., že je klamár, na to si nepamätá. Nie je pravda, že povedal, že by chcel mať iných
rodičov.Povedal totak,žeby chcelvyskúšaťnanejakýčasinýchrodičov.Osamovraždealebonejakých
samopoškodzovaniach nerozmýšľal, ani o tom nehovoril.

14. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní navrhla otcovi, aby zobral návrh na výkon rozhodnutia späť.

Prebieha výchovné opatrenie v K. a urobila aj opatrenie na to, aby ešte bolo poskytnutých 20 hodín
rodičom, aj dieťaťu, čo bolo odsúhlasené Ústredím ÚPSVaR v Bratislave. Navrhla návrh na výkon
rozhodnutia zamietnuť.

15. Súd na pojednávaní vykonal nasledovné listinné dôkazy:

Zo spisu Okresného súdu Žilina 9P/100/2024 vyplýva, že súd nariadil uznesením zo dňa 7. 11. 2024
vo veci návrhu matky na zmenu úpravy práva a povinností k maloletému dieťaťu znalecké dokazovanie
znalcom z odboru psychológia. Do dňa vyhlásenia tohto uznesenia o návrhu otca ma nariadenie výkonu
rozhodnutia, znalecký posudok znalcom vypracovaný nebol a nebol ani nariadený termín pojednávania

(vo veci 9P/100/2024).

Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 7. 11. 2024 bolo vo veci 9P/100/2024 nariadené neodkladné
opatrenie - uložená povinnosť rodičom a maloletému dieťaťu podrobiť sa psychologickému poradenstvu
v Centre K. N., ktoré aktuálne prebieha a bude jeho výkon predĺžený o ďalších 20 hodín. Krajský súd

v Žiline, ako súd odvolací, toto uznesenie okresného súdu potvrdil.

Zo správy ÚPSVaR Žilina zo dňa 5. 12. 2024 vyplývajú nasledovné skutočnosti: Rodičia maloletého A.
sú rozvedení.Z manželstva sa rodičom narodilo jedno dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX. Matka a ani otec iné vyživovacie
povinnosti nemajú. Matka býva v poschodovom murovanom rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve

priateľa matky pána A. O. na adrese E. XXX. Na prízemí rodinného domu sa nachádza obývacia izba
spojená s kuchyňou, hosťovská izba a príslušenstvo. Na poschodí má matka s priateľom spálňu, tri
detské izby, z ktorých jedna patrí mal. A.. V izbe má maloletý A. svoje lôžko, skriňu, stôl, stoličku, stôl
na hranie, hudobné nástroje – heligónku, akordeón, stojan na noty a knižnicu. Zariadenie je adekvátne
veku mal. dieťaťa. Maloletý A. má u matky vytvorené vhodné podmienky na učenie a pokojný spánok.

Domácnosťjevybavenázákladnýmielektrospotrebičmi,hygienavdomácnostijenapožadovanejúrovni.
Matkaod03.09.2024pracujevC.F..Pracujepočastýždňa,víkendymámatkavoľné.Príjemnámuviedla
v hrubom 1.700,-- €. Matka poberá prídavky na maloletého syna A. v sume 60,-- € mesačne, poberá
daňový bonus a súdom určené výživné v sume 25,-- € mesačne, ktoré otec platí pravidelne. Maloletý A.
navštevuje Základnú školu v L.. Matka uviedla, že s podaným návrhom otca na súdny výkon nesúhlasí,
striedavá starostlivosť sa realizovala, komunikácia medzi rodičmi je problémová, od 30.09.2024 je

maloletý A. s starostlivosti matky. Matka podala na OS Žilina návrh na neodkladné opatrenie na zmenu
zverenia, kde bolo pojednávanie vytýčené na dňa 09.10.2024. Na pojednávaní bol zisťovaní názor
maloletého A.. Matka uviedla, že maloletému nebráni v styku s otcom, práve naopak uviedla, že by
bola rada, keby sa maloletý porozprával s otcom a vysvetlili si celú situáciu. Matka uviedla, že počas
starostlivosti o maloletého nemá s maloletým žiadne výchovné problémy. Pani A. G. uviedla, že podala

na Okresný súd Žilina odvolanie proti uzneseniu, kde všetky dôvody uviedla. Otec býva v dvojizbovom
byte na adrese K. XXX/X, F. K. A.. Byt je jeho vlastníctvom. V byte býva otec sám, počas striedavej
dvojtýždňovej starostlivosti býva v byte so synom A.. Byt je zariadený novším nábytkom vo vlastníctve
otca maloletého. Maloletý má v byte u otca svoju izbu, kde má svoje lôžko, skriňu, písací stôl, stoličku.
Maloletý má u otca počas striedavej starostlivosti vytvorené podmienky na učenie a pokojný spánok.

Obývacia izba je zariadená obývacou stenou, stolom so stoličkami a skriňami, za ktorými je vytvorený
priestor, kde je umiestnená manželská posteľ, kde spáva otec maloletého. Domácnosť je vybavená
základnými elektrospotrebičmi, hygiena v byte je na požadovanej úrovni. Otec pracuje v spoločnosti P.
Q. N.. Pracuje v jednozmennej prevádzke s pohyblivou pracovnou dobou. Otec na maloletého nepoberá
prídavky a ani daňový bonus. Iný príjem otec nemá. Pravidelne si hradí súdom určené výživné v sume

25,-- € mesačne. Otec uviedol, že počas realizácie striedavej starostlivosti výchovné problémy so synom
nemal, striedavá starostlivosť t. č prebieha od 16.09.2024 je maloletý v otcovej starostlivosti. Pán J. A.
B., trvá na podanom návrhu na súdny výkon v plnom rozsahu, t. č. sa striedavá starostlivosť nerealizuje
od 30.09.2024. Otec sa s maloletým A. nestretol, uviedol, že sa nevie k maloletému A. dostať. Dňa
02.12.2024bolvykonanýpohovorsmaloletýmA.B.naÚPSVaRŽilina,pracoviskoKysuckéNovéMesto.

Pohovorbolvykonanýbezprítomnostirodičov,zaúčelomzisťovanianázorumaloletéhonanávrhotcana
súdny výkon. Maloletý bol v úvode pohovoru primeraným spôsobom upovedomený o dôvode zisťovania
názoru a o tom, ako bude ďalej s jeho názorom naložené. Bol poučený o práve odmietnuť vyjadriť svoj
názor. Maloletý A. uviedol: „Stará sa o mňa mama, stará sa dobre, mám u mamy všetko čo potrebujem,
mám u mamy vlastnú izbu, posteľ. Neviem čo viac mám ešte povedať, všetko som už povedal na súde.

Od súdneho pojednávania som stále u mamy, otca som kontaktoval - písal som si s ním cez Messenger
a SMS správy- písali sme si navzájom, tata mi volal, ale ja som mu nedvíhal, napísal som mu, že nech
mi nevolá, keď sa budem chcieť s ním rozprávať, tak mu zavolám. Tata mi na to odpísal, že neodpovedal
si mi na otázku. Tata si myslí, že za mňa odpisuje mama, ale ja som tatovi povedal, že nie, ale tata mi
neverí. Na budúci týždeň by som mal ísť k ocovi, ale ja tam nechcem ísť. V sobotu boli v Divine hody,

kde som hral, zbadal som tam oca a jeho priateľku, začal som sa strácať v pesničkách. Tata sa na mňa
usmieval, bolo mi to nepríjemné. Dohral som to a potom som išiel preč, prišla za mnou otcova priateľka,
dala mi darček, spýtala sa ma, že či sa chcem s nimi porozprávať, odpovedal som jej na to nepriamo,
potom som odišiel s mamou domov. Tata mi napísal, že je rád, že ma videl. Ja chcem byť zverený do
maminej starostlivosti, tatu chcem navštevovať po dohode. Viem, že oco mi to bude vyčítať, bolo to tak

vždy. Tato posledné týždne na mňa tlačil, hovoril mi, že mám hovoriť, že mama ma psychický týra a hučí
do mňa. Nie je to pravda, mama do mňa nehučí, ani ma psychicky netýra. Mama mi hovorí, že k otcovi
môžem chodiť. Mamu som požiadal o to, aby pre mňa chodila do školy, lebo sa bojím, že oco príde a na
silu ma zoberie, nakoľko sa už táto situácia stala“. Na otázku čo by robil maloletý A., keby mal zázračný
prsteň a niečo by mohol zmeniť na rodičov odpovedal: „Na tatovi by som zmenil to, aby mi nenadával,

nehučal do mňa veci, čo sa týka mamy, súd, aby na mňa netlačil, že jeho názory sú správne. Ja sa mu
to nesnažím vyvrátiť, lebo aj keď by som chcel, tak neberie môj názor. Pri mame je mi dobre, mama do
mňa nehučí, nemusím sa mamy pýtať, či môžem volať ocovi, keď som u nej, mama nikdy nebola pri
mne, keď som volal ocovi, ale naopak, u otca som musel dať reproduktor pri volaní, mame nemôžemvtedy nič povedať. U mamy sa cítiť slobodnejšie, mám u mamy možnosť voľby. U otca musím plniť jeho
požiadavky, mal som možnosť výberu, ale oco dal na výber. S kým môžem u otca tráviť voľný čas je jeho
rodina, mám u otca kamarátov, ale vonku s nimi nechodím. Neviem popísať, aký mám vzťah k otcovi,

keby nerobil to čo robí, bol by v poriadku.“

Zo správy Centra K. Q. N. zo dňa 13. 1. 2025 okrem iného vyplýva, že realizácia nariadeného
výchovného opatrenia súdom sa začala realizovať v rozsahu 60 hodín. Rodičia maloletého dieťaťa
nemajú medzi sebou dobrý vzťah. Maloleté dieťa vyjadrilo súhlas so stretnutím s otcom v priestoroch

zariadenia dňa 16. 1. 2025 a chystalo sa naplánovať s otcom víkend. Rodičia aj maloleté dieťa
spolupracovali podľa dohody a odporúčaní.

Zo správy zo základnej školy zo dňa 24. 2. 2024 okrem iného vyplýva, že spolupráca rodičov so školou
je veľmi dobrá, rodičia sa o výchovno – vzdelávacie výsledky syna zaujímajú.

Zo správy Centra K. Q. N. zo dňa 31. 3. 2025 okrem iného vyplýva, kedy a s kým došlo k stretnutiam
v ich zariadení. Otcovi bol ukázaný lístok od maloletého dieťaťa, že sa s ním už nechce stretnúť.
Otcovi bolo povedané, že možno prichádza o syna, nech porozmýšľa, ako to zvrátiť. Dali mu viaceré
tipy a návrhy. Otec však komunikuje o iných témach. Syn otcovi opakovane povedal, že k nemu nechce
chodiť. Pokúšali sa otca motivovať k stiahnutiu návrhu na výkon rozhodnutia, nakoľko sa domnievajú

zamestnankyne zariadenia, že spor a súdne konflikty zhoršujú situáciu a sú kontraproduktívne
v budovaní otcom a synom. Otec odporúčania nerešpektoval.

Súd nevykonal navrhnutý dôkaz právnou zástupkyňou otca – výsluch zamestnankyne Centra K. Q. N.
A. K., pretože:

- správy z M. K. sú obsažné, výstižné a obsahujú všetky skutočnosti, dôležité pre meritórne rozhodnutie
vo veci,
- konanie by sa neúčelne predĺžilo (zákonná šesťmesačná lehota na rozhodnutia o návrhu - kontra
zistenie skutočného stavu veci).

Zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 21Em/4/2020 mal súd preukázané, že otec podal už v roku 2020.
Súd návrh otca zamietol.

Zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 9Em/5/2024 mal súd preukázané, že otec podal v roku 2024
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu. Súd konanie

o návrhu otca zastavil uznesením zo dňa 4. 9. 2024, sp. zn. 9Em/5/2024 – otec zobral návrh v celom
rozsahu späť.

16. Podľa § 370 ods. 1 CMP, podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Podľa § 372 CMP, účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného titulu
oprávnený a povinný.

Podľa § 376 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), ak

povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na
nariadenie výkonu rozhodnutia.

Podľa § 373 CMP, na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu
prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 375 CMP, súd rozhoduje uznesením.

Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Podľa § 376 ods. 2 CMP, súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu.Podľa § 377 ods. 1 CMP, súd rozhodne o nariadení výkonu rozhodnutia alebo o zamietnutí návrhu na
nariadenie výkonu rozhodnutia do šiestich mesiacov od začatia konania.

Podľa § 377 ods. 2 CMP, proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí
návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

Podľa § 377 ods. 3 CMP, odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že
exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili

zánik uloženej povinnosti.

Podľa § 377 ods. 4 CMP, odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia nie je prekážkou,
aby súd prvej inštancie výkon rozhodnutia uskutočnil.

Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na
začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

Podľa § 35 CMP je súd povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 36 CMP je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné
na zistenie skutočného stavu veci.

Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich
pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.

Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletých,

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 185 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov

a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci
a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27. júna
2016, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých v znení neskorších
predpisov (ďalej len Vyhlášky), súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods.
1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním

uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu.
Podľaustanovenia§3ods.2 Vyhlášky,aksúdzistí,žeplnenierozhodnutiamožnodosiahnuťúčasťouna
sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve, povinnosť
podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie nariadiť popredchádzajúcomposúdenívhodnostiapredpokladanéhočasutrvanianeodkladnéhoopatreniaosobou,
u ktorej sa má poradenstvo vykonať.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 Vyhlášky, ak súd požiada v konaní o výkone rozhodnutia príslušný

orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o preverenie dôvodov nesplnenia povinnosti
uloženej rozhodnutím súdu, príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vypracuje
na požiadanie súdu správu zo zisťovania, ktorá má náležitosti uvedené v § 5 písm. a) až d). Správa zo
zisťovaniaobsahujeajinformáciuomediácii,aksamediácianavrhlaakosúčasťvykonávanýchopatrení.
17. Predmetom konania bolo rozhodnutie, či súd nariadi výkon vykonateľného súdneho rozhodnutia

o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu a bude postupovať následne využitím všetkých
zákonných inštitútov smerujúcich k tomu, aby sa otec riadne stretával s dieťaťom, alebo či návrh na
výkon na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietne. Predtým samozrejme súd vykonal všetko preto, aby
k plneniu vykonateľného rozhodnutia dochádzalo dobrovoľne.

18.Dňa01.11.2023nadobudlaúčinnosťvyhláškaMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyzo16.

októbra2023,ktorousamenívyhláškaMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyč.207/2016Z.z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Novela vyhlášky zmenila
znenie § 3 Vyhlášky číslo 207/2016 tak, že v § 3 ods.1 vypustila zisťovanie existencie ospravedlniteľných
dôvodov, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu a vypustila § 3 ods. 5, pre ktoré súd
obligatórne neuskutočnil výkon rozhodnutia ak zistil ospravedlniteľné dôvody podľa § 3 ods.1 Vyhlášky

Táto skutočnosť však nemení a ani nemôže meniť zákonnú úpravu a najmä Dohovor o právach dieťaťa,
kde je zakotvená zásada najlepšieho záujmu dieťaťa.

Súd predsa musí zisťovať mieru zavinenia povinným aj oprávneným pri nerešpektovaní vykonateľného

rozhodnutia.

Takýto postup súdu prehlbuje princíp spravodlivosti v zodpovednosti za porušenie právnej povinnosti a
posilňuje presvedčivosť a legitimitu rozhodnutia.

Aksavkonanípreukáže,žepríčinounerealizovaniastykusúinépríčinyakotie,ktoréuvádzaoprávnený,
je dôvodné dospieť k záveru, že nemožno povinného postihnúť výkonom rozhodnutia a treba návrh
zamietnuť.

Výkonom rozhodnutia v zmysle uloženia pokuty (alebo iných opatrení, ktoré ani nemajú charakter
sankcií) nemožno povinného rodiča postihnúť vždy, keď sa nerealizuje styk oprávneného rodiča s deťmi,
bez ohľadu na dôvody, pre ktoré je tomu tak. Súd je povinný zisťovať, z akého dôvodu sa tento styk
nerealizuje a akú mieru viny na nerealizovaní tohto styku má tak rodič povinný, ako aj rodič oprávnený.

Zodpovednosť za správanie sa dieťaťa v procese výkonu rozhodnutia za predpokladu, že nie je
negatívne ovplyvnené povinným rodičom, by nemala byť na ťarchu zodpovednosti povinného rodiča,
ktorému je kladené za vinu nerešpektovanie súdneho rozhodnutia – dieťa v určitom veku a vyspelosti
má právo na autonómiu a samourčenie.

Treba dôsledne rešpektovať:

- princíp najlepšieho záujmu dieťaťa,

- princíp rešpektovania práv dieťaťa,
- princíp vypočutia názoru dieťaťa (participačný princíp).

19. Súd vykonaným dokazovaním, sa zameral najmä na to, či dochádza k plneniu/neplneniu povinností
matkou (povinnou) – či sa podrobuje vykonateľnému rozhodnutiu a plní si povinnosti, ktoré jej vyplývajú

z vykonateľného súdneho rozhodnutia tak, ako uvádza otec v návrhu a dôvody nepodrobenia
sa rozhodnutiu súdu (a samozrejme, či sú ospravedlniteľné alebo neospravedlniteľné). Slovná
charakteristika týchto dôvodov nie je podstatná, podstatný je podľa názoru súdu ich reálny obsah. Jenepodstatné, či takýto pojem pojem uvedená Vyhláška (ako podzákonný právny predpis) obsahuje,
alebo nie. Podstatný je najmä najlepší záujem maloletého dieťaťa.

Súčasne súd dokazovanie zameral aj na správanie sa povinného a oprávneného pri plnení povinností
a priamo zisťoval aj názor dieťaťa. Taktiež skúmal možnosť uloženie rodičom a aj maloletému dieťaťu
odborného poradenstva.

20. Vykonávacie konanie bolo začaté podaním návrhu otca na výkon rozhodnutia na súd.

Následne, na základe zisteného skutkového (skutočného) stavu veci, bolo úlohou súdu rozhodnúť, či:

- vydá uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia, alebo
- vydá uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Akbysúdvydaluznesenieonariadenívýkonurozhodnutia,nastúpilabypreventívnafázavykonávacieho
konania, a ak by neviedla k dobrovoľnému plneniu, nastala by možná fáza aj ukladania pokút a ďalších
opatrení, aby došlo k výkonu rozhodnutia..

21. Východiskovým princípom, ktorý platí v režime mimosporových konaní je ochrana verejného záujmu,

práv garantovaných zákonom a to s dôrazom na dobré mravy. To sa prejavuje a malo by sa prejavovať
v rešpektovaní prioritného kritéria, ktorým je kritérium najlepšieho záujmu dieťaťa, úzko súvisiaceho aj s
realizáciu tzv. participačných práv dieťaťa a v bezprostrednej nadväznosti na zachovanie spravodlivého
konania.

22. Postup pri výkone rozhodnutia vo veciach maloletých prichádza do úvahy ako následný a možný, ak
dôjde k neplneniu či porušeniu judikovaných povinností inej ako peňažnej povahy. Exekučným titulom
je vykonateľné rozhodnutie súdu, týkajúce sa maloletého dieťaťa.

23.Vprvomradevšakrodičiazodpovedajúzariadnyvýkonrodičovskýchprávapovinností kmaloletému

dieťaťu a za jeho výchovu. V predmetnej veci majú obidvaja rodičia rovnaké práva a povinnosti.

Autoritatívne rozhodnutie súdu o úprave práv a povinností k dieťaťu, vrátane rozhodnutí o ich výkone,
je až druhoradým riešením. Pokiaľ nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností,
rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa.

Judikatúra súdov vrátane Ústavného súdu SR zdôrazňuje základnú premisu, že sú to primárne rodičia,
ktorí rozhodujú o osude svojich detí a že ingerencia štátu by mala nastúpiť iba v tých prípadoch, kedy
je to skutočne nevyhnutné a mala by byť primeraná sledovanému účelu.

Výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom. V tejto
súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 25/03 zo dňa
24. novembra 2004, v ktorom ústavný súd konštatuje, že povinnosť použiť donucovacie prostriedky za
účelom nadviazania styku medzi rodičom a dieťaťom nie je absolútna a výkon rozhodnutia použitím
donucovacích prostriedkov nie je niekedy nielen žiaduci, ale ani vhodný tam, kde môže spôsobiť väčšie

škody na psychike maloletého, než je možné a prípustné s ohľadom na jeho záujem. Európsky súd pre
ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí
nájsť spravodlivá rovnováha (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva U. vs. Švédsko č. 10465/83)
a je potrebné nájdenie určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého
dieťaťa, a čo je v záujme jeho rodičov.

ESĽP opakovane konštatoval, že článok 8 v žiadnom prípade neoprávňuje rodiča, aby žiadal prijatie
takých opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa (napr. Fiala proti Českej republike,
rozsudok z 18. júla 2006, ods. 96).

Účel pokuty nespočíva v sankcionovaní povinného rodiča za dobrovoľné nesplnenie povinnosti, ale ako
prostriedok donútenia povinného, aby rešpektoval právne pomery založené vykonávaným titulom... a
má tak zásadne charakter prostriedku smerujúceho k ochrane práva na nerušený rodinný život (čl. 10
ods. 2 Listiny, čl. 8 Dohovoru). Pokiaľ však zo zistených okolností vyplýva, že povinný rodič nemôže plniťpovinnosť stanovenú súdom z dôvodu negatívneho postoja samotných maloletých detí, pričom nebolo
preukázané, že by príčinou ich negatívneho postoja bolo správanie či úmyselné ovplyvňovanie zo strany
tohto rodiča, nie je možné považovať podmienky pre uloženie pokuty za naplnené. Uloženie tejto pokuty

totiž nesmie viesť k presadeniu „násilnej“ zmeny prejavov vôle (priania) maloletých detí pokiaľ ide o styk
s ich otcom, a to za situácie, kedy k zmene nedošlo ani napriek adekvátneho výchovného pôsobenia zo
strany matky, orgánu sociálno-právnej ochrany detí, špecializovaného pracoviska pre asistovaný styk
rodičov s deťmi či priamo krajským súdom prostredníctvom pohovoru s obidvoma maloletými (Nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II ÚS. 3489/15)

Úlohou súdu je na jednej strane výkonom rozhodnutia naplniť medzinárodný záväzok, rešpektovať
súkromný život rodiča, ktorého právo styku s dieťaťom nie je rešpektované, no na druhej strane má
povinnosť zisťovať, či núteným výkonom rozhodnutia nedôjde k porušeniu najlepšieho záujmu dieťaťa,

Inštitút nariadenia výkonu rozhodnutia:

- nie je určený na to, aby sa stal nástrojom násilnej zmeny prejavov vôle maloletého dieťaťa,

- pokiaľ jeho rozhodnutie nebolo úmyselne ovplyvnené tretími osobami.

Ak nemožno dieťa aj napriek adekvátnemu výchovnému pôsobeniu presvedčiť dieťa, že má ísť k otcovi,
javí sa ukladanie pokút ako také, ktoré si neplní zákonom predvídaný účel, t. j. zabezpečenie splnenia
povinnosti. V súlade s princípmi vyjadrenými v Dohovore o právach dieťaťa je vylúčené, aby ktorýkoľvek
z rodičov nútil dieťa k plneniu povinností všetkými prostriedkami. Vnútroštátne orgány však nie sú
zodpovedné za výsledok, t.j. ak sa styk rodiča s dieťaťom napokon nepodarí uskutočniť v navrhovanej

forme a periodicite, prípadne sa ho nepodarí uskutočniť vôbec za predpokladu, že vyvinuli náležitú
starostlivosť a styku rodiča s dieťaťom bránia okolnosti na strane dotknutých osôb. Európsky súd pre
ľudské práva uznáva, že štátne orgány nie sú všemocné, najmä ak sa stretávajú s rodičmi, ktorí nie sú
schopní prekonať svoju nevraživosť a nedbajú na záujmy vlastného dieťaťa. Stáva sa, že nie je možné
okamžite nadviazať styk rodiča s dieťaťom, ktoré po istú dobu žilo s druhým z rodičov, a nadviazanie

styku vyžaduje určitú prípravu, prípadne aj za pomoci psychológa.

Vo všeobecnosti platí, že vnútroštátne orgány musia vyvíjať snahu, aby napomohli spolupráci rodičov k
výkonu práva styku. Ich povinnosť využiť donucovacie opatrenia však nemôže byť neobmedzená; musia
brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem dieťaťa a jeho

práva, ktoré mu priznáva článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Najlepší
záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča.

Európsky súd v tomto ohľade opakovane konštatoval, že článok 8 v žiadnom prípade neoprávňuje
rodiča, aby žiadal prijatie takých opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa (napr. Fiala

proti Českej republike, rozsudok z 18. júla 2006, ods. 96), a použitie donucovacích opatrení za účelom
výkonu práva styku je v tejto chúlostivej oblasti nežiaduce; bude odôvodnené iba v prípade zjavne
nezákonného konania rodiča, s ktorým dieťa žije (napr. Zavřel proti Českej republike, rozsudok z 18.
januára 2007, ods. 52). Ide o prípady, kedy rodič, s ktorým dieťa žije, aktívne bráni styku druhého rodiča
s dieťaťom. Iná je situácia, kedy rodič, s ktorým dieťa žije, v styku druhého rodiča s dieťaťom aktívne

nebráni, avšak dieťa vyslovene styk odmieta. Osobitne významným je tento aspekt v prípadoch, ak je
odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené správaním tohto rodiča, teda ak sa tento rodič nechoval vo
vzťahu k dieťaťu vždy vhodne a empaticky (napr. Pedovič proti Českej republike, rozsudok z 18. júla
2006, ods. 112). Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva je použitie donucovacích opatrení v takýchto
prípadoch kontraproduktívne, a to práve z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi

dieťaťom a neempatickým rodičom (napr. Kapr proti Českej republike, rozhodnutie z 28. marca 2006).

K takémuto riešeniu rodinnoprávnej agendy musia nepochybne prispieť aj právni zástupcovia rodičov.
Mali by dokázať vystúpiť zo svoje komfortnej zóny a svojím prístupom viesť klienta k dohode s druhou
stranou a konfrontovať klienta aj s negatívnymi dopadmi jeho želaní (Cochemská prax). V poručenskej

agende je zo strany advokátov potrebné postupovať tak, aby sa výkonom advokácie nedosahovalo
presadenie záujmov klienta (rodiča), ktoré sú v rozpore s právami a právom chráneným záujmom
maloletého dieťaťa. Pokynmi klienta, ktoré sú v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, nie jeadvokát, v zmysle § 18 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, viazaný.
Nemožno si zamieňať výkon rozhodnutia v rodinnoprávnej agende s exekúciou v iných veciach, napr.

v obchodnoprávnych vzťahoch.

24. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Manželstvo rodičov bolo rozvedené. Maloleté dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti

obidvoch rodičov, ktorá sa nerealizuje od septembra 2024. Otec podal už tri návrhy na nariadenie výkonu
rozhodnutia. Dôvodom nerealizácie striedavej osobnej starostlivosti otca s dieťaťom, ale aj stretávania
iného je skutočnosť, že dieťa sa s otcom stretávať odmieta. Názor dieťaťa bol opakovane zisťovaný a je
viac – menej konštantný. Nie je vylúčený aj vznik konfliktu lojality u dieťaťa (možné rôzne vyjadrovanie
u rodičov).

Rodičom a maloletému dieťaťu bolo uložené výchovné opatrenie, ktoré prebieha a bude predĺžení. Je
zamerané najmä na zlepšenie komunikácie medzi rodičmi a zlepšenie vzťahu dieťaťa s otcom. Určité
zlepšenie situácie nastalo – víkendový styk otca s dieťaťom januári 2025 a vyjadrenia dieťaťa, že
neodmietaúplnestyksotcom,akbudeotec rešpektovaťniektorépožiadavky dieťaťa–čomuodporúčali
aj zamestnanci Centra K. Q. N.. Otcovi boli dané aj návrhy, ako zlepšiť vzťah s dieťaťom a bolo mu

odporúčané, aby nepokračoval v konaní o návrhu na nariadenie výkonu vykonateľného rozhodnutia
aúpraveprávapovinnostíkmaloletému dieťaťu. Otecvšetkytietoodporúčanianerešpektoval.Maloleté
dieťa je súdnymi konaniami traumatizované. Rodičia ani maloleté dieťa z nich prospech rozhodne nemá.
Komunikácia rodičov je minimálna a len prostredníctvom krátkych textových správ. Podľa názoru súdu,
rodičia by mali problém riešiť predovšetkým na začiatku u seba, zlepšenou komunikáciu a odstránením

pretrvávajúceho rodičovského konfliktu.

Otec už podal tri návrhy na nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletému
dieťaťu. Posledný návrh podal v čase, keď ešte prebieha nariadené výchovné opatrenie (s určitými
pozitívnymi tendenciami) a aj konanie o zmene úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, v ktorom

bolo nariadené aj znalecké dokazovanie. Teda krajne nevhodne a predčasne. Súd chápe otca, že sa
chce pravidelne stretávať s maloletým dieťaťom, ale prostriedky a ich formu nepovažuje za prínosnú
a dobrú.

V predmetných veciach je nepochybne dôležité pri rozhodovaní aj správanie oprávneného rodiča -

v konkrétnej veci komunikácia otca s dieťaťom o témach, ktoré dieťa považuje za nevhodné (napr.
opakované rozoberanie veci z minulosti, ktoré si maloleté dieťa neželá).

Maloleté dieťa sa konštantne a dlhodobo vyjadruje, že chce byť zverené matke a s otcom sa stretávať
(čo je veľmi dôležité, sú prípady, kedy sa maloleté deti vôbec nechcú s jedným rodičom stretávať). Je

podľa názoru súdu natoľko rozumovo a vôľovo vyspelé, že na jeho názor treba jednoznačne prihliadať,
aj keď sčasti korigovať, v jeho prospech. Ku korekcii názoru musí jednoznačne prispieť matka – nestačí,
že povie dieťaťu, nech sa rozhodne, ako chce, ale aj otec si musí maloleté dieťa získať a neviesť s ním
rozhovory na témy, o ktorých vie, že sa dieťa rozprávať nechce. Musí dieťa zaujať a získať si ho.

Súd mal preukázané, že striedavá starostlivosť sa nerealizuje a v zásade ani iný styk, aj keď výchovné
opatrenie prináša určité pozitívne výsledky. Nebolo zistené, že by matka bránila dieťaťu v styku s otcom,
sú to len domnienky otca. Matka však musí vyvinúť väčšiu aktivitu, v smere pôsobenia na dieťa
a vysvetlenia mu, dôležitosť otca v jeho živote. Nestačí rozhodnutie ponechať na dieťati, ktoré je síce
vyspelé ale napriek tomu ešte maloleté. Vplyv matky na dieťa by mal byť intenzívnejší ale citlivý.

Samozrejme otec taktiež nemôže presadzovať len „svoje práva“ ale musí maloleté dieťa v danom veku
už rešpektovať a neuplatňovať ani len tzv. mäkkú represiu. Rovnako otec by mal byť iniciatívnejší
a kreatívnejší, aby si dieťa získal a vyvaroval sa situácii, ktoré dieťa odmieta. Aj on musí dieťa pozitívne
motivovať.

Nepreukázala sa vedomá manipulácia matky s dieťaťom ani zo strany iných osôb.Prebiehajúce konanie je totiž zamerané len na najlepší záujem dieťaťa, nie rodičov. Dieťa je v tomto
konaní centrálny SUBJEKT, nie objekt želaní rodičov, nech sú akokoľvek dobre myslené. V prvom rade
rodičia musia začať od seba – elimináciu rodičovského konfliktu.

Dosiahnuť zhodu rodičov v záujme dieťaťa, nie je právom rodiča, ale jeho povinnosťou, vyplývajúcou
z jeho rodičovskej zodpovednosti. Rodičia by sa v tejto oblasti nemali spoliehať na inštitúcie, vrátane
súdov, ale predovšetkým práva a povinnosti k maloletému dieťaťu riešiť vlastným zodpovedným
a proaktívnym konaním. Môžu si vypočuť rady odborníkov aj právnych zástupcov, ale za konečné

rozhodnutie zodpovedajú v celom rozsahu.

Na nevhodnosť postupu otca (návrhy na nariadenie výkonu rozhodnutia) poukázali aj zamestnanci M.
K. Q. N. ale aj kolízna opatrovníčka.

Podľa názoru súdu, doterajší reálny styk otca s dieťaťom je základom, na ktorom možno stavať a styk

naďalej rozširovať. Okrem aktívneho prístupu rodičov, to podľa názoru súdu vyžaduje aj určitý čas (nie
však neprimerane dlhý).

Rodičia sa podrobujú odbornej pomoci – majú nariadené výchovné opatrenie, ktoré bude predĺžené.
Preto súd iniciatívne nenariaďoval neodkladné opatrenie, aby sa rodičia a dieťa podrobili sociálnemu,

psychologickému alebo inému poradenstvu.

Podľa názoru súdu neboli zistené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie výkonu rozhodnutia,
ktoré by v konečnom dôsledku mohlo poškodiť samotné dieťa. Ani obmedzenie telefonovania maloletým
dieťaťom s otcom nebolo preukázané. Presadzovaním názoru a záujmov otca, bez prihliadnutia na

názor dieťaťa, by rozhodne, podľa názoru súdu, pôsobilo kontraproduktívne a mohlo by prispieť ešte
k zhoršeniu vzťahu dieťaťa a otca.

Riešením situácie môže byť podľa názoru súdu:

- zmena prístupu obidvoch rodičov, v smere zlepšenia rodičovských kompetencií, vyriešenie
a rodičovského konfliktu,
- postupné a citlivé (a hlavne včasné) vysvetľovanie dieťaťu, aký význam má preň otec,
- využívanie odborného poradenstva,
- prípadne zmena úpravy styku otca s maloletým dieťaťom (matka už takýto návrh podala, o ktorom

ešte nebolo meritórne rozhodnuté).

Represívne zásahy v rodinnoprávnych veciach (vrátane ukladania pokút a iné) by mali byť celkom
výnimočné, pri existencii vážnych a preukázaných skutočností, ktoré poškodzujú najlepší záujem
dieťaťa.Častovšak spôsobiaviacškodyakoúžitku. Takétoskutočnostivšaksúdomnebolipreukázané.

Preto súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietol.

Lásku, rešpekt a pozitívny vzťah dieťaťa k rodičovi nie je možné „vysúdiť“, nariadiť ani vynútiť.

25. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak CMP neustanovuje inak
– generálne ustanovenie CMP.

Každý z účastníkov sám znáša trovy konania, ktoré v konaní platil, okrem výnimiek uvedených v § 23
až 55 CMP.

Toto ustanovenie zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch,

ak to zákon výslovne pripúšťa.

Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu
strán v konaní.

V konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie na náhradu trov
konania – uplatnenie moderačného práva súdu pri náhrade trov konania.

Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

Účastníci konania návrh na náhradu trov konania ani neuplatnili.

Pretosúdrozhodol,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania,vsúladesustanovením
§ 52 CMP.

––––

„Keď jeden rodič odchádza z pojednávacej miestnosti ako víťaz, vtedy jeho dieťa prehralo.“ (E. O. C.,
rodinný sudca, zakladateľ Cochemskej praxe).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov
sa rozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesnýmpostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.