Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 19, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123203184
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4123203184.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr.
Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcov: 1/ A. A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX/XX,
D.,2/E.F.B.,nar.XX.XX.XXXX,G.XXXX/XX,H.,obajazastúpeníJUDr.PavlomGráčikom,advokátom,
Farská 40, Nitra, proti žalovaným: 1/ I. I., nar. XX. XX. XXXX, J. K. XXX, zastúpeného splnomocneným
zástupcom:I.I.,nar.XX.XX.XXXX,L.XXX/XX,L.,2/M.I.,XX.XX.XXXX,J.K.XXX,vkonaníozriadenie

vecného bremena a o odstránenie stavby, o odvolaní žalovanej 2/ v znení doplnenom zo dňa 05. 11.
2024, proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 7C/32/2023-231 zo dňa 24. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti (výrok I.) a trovách
konania (výrok III.) z r u š u j e a z r u š u j e i uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 7C/32/2023-199 zo
dňa 27. mája 2024 vo výroku II. bod. i. a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Odvolanie žalovanej 2/ proti zastaveniu konania v časti o zriadenie vecného bremena (výrok II.) o d
m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) vyššie označeným rozsudkom uložil
žalovanej 2/ povinnosť na vlastné náklady odstrániť z parcely CKN č. XXX/X, zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXX pre k. ú. J. K. všetok hnuteľný majetok v jej vlastníctve, stavebný materiál a stavbu,

ktorá stojí na mieste pôvodnej stavby so súp. č. XX zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. J. K.
(výrok I.) a v časti konania o zriadenie vecného bremena súd konanie zastavil (výrok II.). Zároveň súd
nepriznal žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania (výrok III.).

2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ust. § 3 ods. 1, § 123, § 126 ods. 1, §
135c ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ust. § 144, § 145 ods. 1, 2, § 146 ods. 1 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou mu doručenou dňa 13.
04. 2023 (opravenou podaním zo dňa 11. 05. 2023) sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali zriadenia vecného
bremena s vecno-právnymi účinkami in rem v prospech každodobého vlastníka ich nehnuteľností,
spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu cestnými vozidlami cez nehnuteľnosti vo vlastníctve

žalovaných. Súčasne sa žalobcovia domáhali priznania náhrady trov konania. Žalobu žalobcovia
odôvodnili tým, že sú ako manželia vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k.
ú. J. K., okrem iného ide o rodinný dom s. č. XXX postavený na parcelách reg. C parc. č. XXX/X a XXX/
XX a s. č. XXX postavený na parcele reg. C č. XXX/X. Nehnuteľnosti žalobcovia riadne nadobudli na
dobrovoľnej dražbe v roku 2021. K uvedeným domom nemajú žalobcovia zabezpečený riadny prístup
z verejnej komunikácie, a to aj napriek ich snahe o dohodu so žalovanými. Ako možnosti prístupu

k ich nehnuteľnostiam navrhli prístup cez parcelu reg. C parcelné č. XXX/X, ktorej povrchová úprava je
taká, že ide o štrkom/asfaltovou drťou alebo iným pevným podkladom spevnenú plochu, ktorá zjavneslúži ako cesta, alebo cez parcelu reg. C parcelné č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalobcov, avšak
na tejto parcele je podľa katastrálnej evidencie postavená stavba s. č. XX vo vlastníctve žalovanej
2/, prípadne cez parcely reg. C parcelné č. XXX/XX a XXX/XX vo vlastníctve žalovanej 2/, cez ktoré

im prístup navrhovali žalovaní. Stav v evidencii katastra k parcele č. XXX/XX nezodpovedá reálnemu
stavu, pretože na tejto parcele nestojí stavba v plnom rozsahu, ale je tam priestor na to, aby sa cez
túto parcelu dalo prejsť a to aj motorovým vozidlom. Žalobcovia ďalej uviedli, že cez parcely reg. C
parcelné č. XXX/X a následne XXX/X, prípadne XXX/X v ich vlastníctve prístup možný nie je, pretože
to neumožňuje geomerfologická situácia a stav týchto pozemkov, ktorých vrchná vrstva nie je pevná

a náklady spojené so zabezpečením prístupu by mnohonásobne prevýšili ujmu vlastníkom okolitých
pozemkov. Za zriadenie vecného bremena žalobcovia navrhli uhradiť žalovaným primeranú odplatu
zodpovedajúcu obmedzeniu ich vlastníckych práv, a to v sume 100,- eur jednorazovo. Pokiaľ to bude
potrebné, navrhli vypracovanie geometrického plánu. Žalobcovia sú si vedomí toho, že súd zriadi prístup
k ich stavbám len jednou z navrhovaných variant, žalobu však podali voči obom žalovaným, pretože sú
vlastníkmi pozemkov, cez ktoré je možné sa k stavbám žalobcov dostať.

4. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobcovi 1/ po dražbe konanej dňa 27.
05. 2021 jej syn I. I. ako dlžník oznámil všetky skutočnosti, ktoré boli na dražbe zamlčané, že ho
bude stáť veľké finančné prostriedky, aby nehnuteľnosti boli právne a fyzicky vhodné na užívanie. To,
že nehnuteľnosti sú problematické, žalobcom vysvetlila aj žalovaná 2/. Žalobcom vyvrátila, že majú

prístup cez parcelu č. XXX/X, ako im to tvrdil zástupca dražobnej spoločnosti, pretože na tejto parcele je
stará stavba, ktorá bola skolaudovaná dňa 22. 10. 1940, ktorá sa aktuálne rekonštruuje a bez súhlasu
žalovanej 2/ žalobcovia cez stavbu s. č. XX chodiť nemôžu. Žalovaná 2/ žalobcom odporučila, aby
na Okresnom súde Nitra podali žalobu o vyhlásenie neplatnosti dražby, pretože boli uvedení do omylu.
Po čase žalobcovia žalovanej 2/ navrhli, aby im stavbu s. č. XX odpredala za sumu 1.000,- eur a

priľahlý pozemok za sumu 200,- eur, čo sú zlomkové ceny oproti trhovým cenám. Žalovaná nesúhlasí
so zriadením vecného bremena cez jej parcely č. XXX/XX a XXX/XX aj z dôvodu, že tieto parcely vedú
tesne popod okná rodinného domu, ktorý aktuálne dokončuje jej vnuk G. I. na malom pozemku, pričom
žalobcom navrhla aj výmenu nehnuteľností, čo však žalobcovia odmietli.

5. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k žalobe rovnako ako žalovaná 2/ (ktorá je jeho matkou) uviedol, že
žalovaná 2/ žalobcom podrobne vysvetlila problematickosť nehnuteľností, ktoré žalobcovia nadobudli na
dražbe. Tiež im vysvetlila nemožnosť prístupu cez parcelu č. XXX/X, na ktorej je umiestnená jej stavba
so s. č. XX. Zároveň nesúhlasil so zriadením vecného bremena cez parcelu č. XXX/X, pretože táto
parcela vedie tesne pod okná rodinného domu s. č. XXX, v ktorom s rodinou býva, konkrétne pod okná

jeho spálne a oboch detských izieb. Žalobcovia kúpili nehnuteľnosti na dražbe zámerne za veľmi nízku
cenu a teraz arogantne žiadajú zriadiť vecné bremeno cez cudzie pozemky. Žalovaný 1/ ďalej uviedol,
že žalovaná 2/ žalobcom navrhla cestu cez stavbu s. č. XX na parcele č. XXX/X, ktorá je päťnásobne
kratšia, ako jeho parcela č. XXX/X.

6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že mu bol dňa 23. 05. 2024 doručený návrh žalobcov na zmenu
žaloby a nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcovia v ňom vymedzili dve možnosti zriadenia
vecného bremena, a to cez parcely CKN č. XXX/XX, XXX/X a XXX/X vo vlastníctve žalovanej 2/ a cez
parcelu CKN č. XXX/X vo vlastníctve žalovaného 1/. Na parcele CKN č. XXX/X vo vlastníctve žalobcov
sú naukladané stavebné tehly, ktoré majú vzbudzovať dojem stavby, resp. stavby oprávnenej. Táto

stavba je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX ako stavba so súp. č. XX. Podľa žalobcov však nejde
o stavbu v zmysle predpisov občianskeho práva, ktorá niekedy existovala, avšak nepochybne zanikla
a v súčasnosti ide skôr o súbor hnuteľných vecí. Pokiaľ žalovaná 2/ začala teraz stavať zaniknutú
stavbu so súp. č. XX, potrebovala súhlas žalobcov, pretože pozemok, na ktorom má stáť, už nie je v
jej vlastníctve a ide o novú stavbu. De iure ide o neoprávnenú stavbu podľa ust. § 135c Občianskeho

zákonníka. Žalobcovia žiadali petit žaloby doplniť o uloženie povinnosti žalovanej 2/ odstrániť z parcely
CKN č. XXX/X hnuteľný majetok v jej vlastníctve, stavebný materiál a pre prípad, že sa súd nestotožní
s tým, že nejde o stavbu, tak stavbu, ktorá stojí na mieste pôvodnej stavby so súp. č. XX. Žalobcovia sa
zároveň v podaní domáhali vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanej 2/ nariadi zdržať sa
akejkoľvek ďalšej výstavby na parcele CKN č. XXX/X, a to do rozhodnutia vo veci samej.

7. Súd o podaní žalobcov, ktoré mu bolo doručené dňa 23. 05. 2024 rozhodol uznesením č. k.
7C/32/2023-199 zo dňa 27. 05. 2024 tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku I.odmietol z dôvodu, že žalobcovia svoj návrh neodôvodnili a vo výroku II. súd konštatujúc, že nenastali
žiadne okolnosti uvedené v § 143 ods. 1 a 2 CSP, zmenu petitu žaloby pripustil.

8. Po tom, čo žalobcovia využili svoje dispozičné oprávnenie a vzali žalobu v časti o zriadenie vecného
bremena späť (na pojednávaní uskutočnenom dňa 24. 06. 2024) a zároveň žalovaní nevyslovili so
zastavením konania nesúhlas, súd akceptoval späťvzatie žaloby a konanie v tejto časti zastavil.

9. V časti konania o odstránenie hnuteľného majetku, stavebného materiálu a stavby súd vyhodnotil

žalobu ako podanú dôvodne a žalobe v tejto časti vyhovel. Po vykonaní dokazovania zistil, že pôvodná
stavba na parcele č. XXX/X (vo výlučnom vlastníctve žalovanej 2/), de facto nestojí a zápis na liste
vlastníctva č. XXXX nezodpovedá reálnemu stavu. Obhliadkou na mieste samom zdokumentovanou
fotografiami (najmä fotografia na č. l. 183 súdneho spisu) súd zistil, že z pôvodnej stavby s. č. XX
sa na parcele č. XXX/X sa nezachovalo nič, sú tu len základy pôvodnej stavby. Na parcele č. XXX/
X sa v čase vykonania ohliadky nachádzali rôzne hnuteľné veci, stavebný materiál a odpad a boli

tu vybudované múry, čo žalovaní odôvodňovali tým, že má ísť o rekonštrukciu prístavby mlyna, teda
stavby s. č. XX z roku 1940. Súd tvrdenia žalovanej 2/, že s rekonštrukciou začala ešte v roku 2014
považoval za nepreukázané a dospel k záveru, že aj pokiaľ boli nejaké práce na parcele č. XXX/
X vykonané ešte predtým, ako predchádzajúci vlastník tejto parcely, syn žalovanej 2/ I. I. nadobudol
vedomosť o tom, že tieto nehnuteľnosti budú predmetom dražby a on svoje vlastnícke právo k nim

stratí, tieto práce neboli významného rozsahu. Z dokazovania totiž vyplynulo, že žalovaná 2/ stavebné
práce na parcele č. XXX/X zintenzívnila práve po nadobudnutí nehnuteľností žalobcami a ešte viac v
priebehu tohto súdneho konania. Na fotografii predloženej žalobcami v podaní zo dňa 14. 08. 2023
(č. l. 81 súdneho spisu) je múr pozostávajúci z ôsmich radov tehál. Ďalšie múry sú ešte nižšie a v
strede pôvodnej stavby s. č. XX je vysoký strom. Počas ohliadky konanej dňa 16. 05. 2024 súd zistil,

že múr brániaci prechodu k nehnuteľnostiam žalobcov bol doplnený o ďalšie štyri rady tehál, dostavané
boli aj ďalšie múry pôvodnej stavby s. č. XX, doplnené sú aj betónové preklady (č. l. 182 súdneho
spisu). Strom v strede stavby a ani iné vyššie porasty sa tu v čase vykonania ohliadky už nenachádzali.
Stav z obdobia v čase podania žaloby a neskôr dokumentujú aj fotografie z podania žalobcov zo dňa
23. 05. 2024 (č. l. 194 a 195 súdneho spisu). Z konania žalovanej 2/ je evidentné, že jej cieľom

je využívanie nehnuteľností žalobcom sťažiť. Dôkazom je aj vybudovanie ďalšej stavby žalovanými
na parcele č. XXX/X, na ktorej je cesta, cez ktorú žalobcovia žiadali zriadiť vecné bremeno. V tomto
prípade rodine I. nemožno vytknúť, že si na svojom pozemku stavajú garáž, je však zvláštne že s touto
stavbou začali práve po podaní žaloby a túto stavbu umiestnili tak, že tým prechod cez parcelu č. XXX/
X celkom znemožnili. Súd prvej inštancie s poukazom na uvedené skonštatoval, že konaniu žalovanej

2/, spočívajúcemu vo vykonávaní stavebných prác na parcele č. XXX/X pod zámienkou rekonštrukcie
pôvodnej stavby s. č. XX nie je možné poskytnúť ochranu, pretože je účelové a smeruje k tomu, aby
žalobcov ako nových vlastníkov nehnuteľností poškodilo. Takéto konanie nie je možné považovať ani za
súladné s dobrými mravmi, keďže je evidentné, že cieľom tohto konania je mariť žalobcom v uplatnení
ich práv. Súd považoval za rozporuplné aj vyjadrenia žalovanej 2/, ktorá na jednej strane tvrdí, že

prístup žalobcov k ich nehnuteľnostiam cez parcelu č. XXX/X, na ktorej je podľa katastrálnej evidencie
umiestnená jej stavba s. č. XX, nie je možný. Na druhej strane žalovaná 2/ uvádza, že prístup cez
túto parcelu je najkratší a sama žalobcom navrhuje uzavretie nájomnej zmluvy, na základe ktorej mieni
žalobcom prístup umožniť.

10. Podľa názoru súdu prvej inštancie stavebné práce na parcele č. XXX/X nemožno považovať ani za
rekonštrukciu pôvodnej stavby s. č. XX (keďže zanikla) a ak žalovaná 2/ na parcele č. XXX/X, ktorá jej
nepatrí, bez súhlasu vlastníkov tejto parcely stavia stavbu novú, ide o stavbu neoprávnenú v zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd považoval v tomto konaní za podstatné zaoberať sa novou
stavbou, ktorá na parcele č. XXX/X vyrastá. Pre právne posúdenie otázky, či v danom prípade došlo

k prestavbe pôvodnej veci alebo ide o výstavbu veci – stavby novej je rozhodujúce, či došlo k zániku
pôvodnej stavby ako veci v právnom zmysle. V tomto smere sa stotožnil s rozhodnutím Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 Cdo/188/96 (v zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR publikované pod
označením R 29/1999), na ktorý poukazovali žalobcovia a ktoré len potvrdzuje, že aj v súdenej veci
žalovaná 2/ na pozemku vo vlastníctve žalobcov realizuje stavebné práce smerujúce k vytvoreniu novej

veci, a to stavby, ktorá je neoprávnená.

11. Vzhľadom na uvedené súd žalovanej 2/ uložil povinnosť hnuteľný majetok a stavebný materiál z
parcely č. XXX/X odstrániť. Rovnako žalovanej 2/ uložil súd povinnosť odstrániť stavbu múrov, ktoré tuvybudovala, resp. nechala vybudovať inou osobou. Pokiaľ súd vo výroku rozsudku uviedol, že žalovaná
2/ je povinná odstrániť stavbu, mienil tým všetko, čo žalovaná na uvedenej parcele vybudovala,
predovšetkým však stavbu všetkých múrov a prekladov, ktoré preukázateľne žalobcom vo výkone ich

vlastníckeho práva bránia.

12. Súd prvej inštancie záverom uviedol, že nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz vyhotovením
geometrického plánu pre vytvorenie novej parcely na hranici parciel č. XXX/X, XXX/X a XXX/XX
za účelom definovania prechodu k nehnuteľnostiam žalobcov, nakoľko z výpisu z listu vlastníctva č.

XXXX jednoznačne vyplýva, že všetky spomenuté parcely sú vo výlučnom vlastníctve žalobcov a
žalobcovia, nebyť obmedzenia v dôsledku stavebných prác na parcele č. XXX/X, by cez tieto parcely
mohli prechádzať k svojim nehnuteľnostiam. Keďže spomínané parcely patria žalobcom, títo majú právo
cez ne prechádzať v celom rozsahu a nie je potrebné im právo prechodu vymedzovať. Súd v konaní
nevykonal ani dôkaz navrhnutý žalovanou 2/ vyhotovením znaleckého posudku za účelom posúdenia,
či ňou realizovaná stavba na parcele č. XXX/X sú len naukladané tehly alebo ide o riadnu stavbu.

Vykonanie takéhoto dôkazu považoval pre toto konanie za nadbytočné, z dokazovania jednoznačne
vyplynulo, že pôvodná stavba s. č. XX zanikla a žalovaná 2/ tu stavia stavbu novú a neoprávnenú. Súd
považoval pre toto konanie celkom bez významu, v akom štádiu rozostavanosti sa stavba nachádza,
teda či ide o stavbu v právnom zmysle (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2534/2000 zo dňa
05. 02. 2002), alebo ide len o stavbu múra, ktorý je len časťou budúcej stavby, takáto stavba je v každom

jej štádiu neoprávnená. Súd preto v súlade s petitom žaloby žalovanej 2/ uložil povinnosť odstrániť
všetok hnuteľný majetok v jej vlastníctve a stavebný materiál a žalovaná 2/ je v zmysle rozhodnutia
súdu povinná odstrániť aj stavbu múrov a betónových prekladov, ktoré na parcele č. XXX/X realizovala.

13. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že v časti zastaveného konania zisťoval zavinenie

niektorej zo strán sporu na zastavení konania a dospel k záveru, že zastavenie konania zavinili
žalobcovia. Žalobcovia vzali žalobu späť po zmene petitu, pretože v prípade vyhovenia žalobe v bode
I. novoformulovaného petitu (o odstránenie hnuteľných vecí, stavebného odpadu a stavby z parcely č.
XXX/X) nepovažovali zriadenie vecného bremena za potrebné. Z dôvodu späťvzatia žaloby, súd musel
konanie v časti o zriadenie vecného bremena zastaviť, pričom toto zastavenie konania je nutné pripísať

na ťarchu žalobcom, ktorí ak by petit formulovali ako eventuálny, súd by nemusel konanie zastavovať. V
časti zastaveného konania vznikol nárok na náhradu trov konania žalovaným, ktorým však žiadne trovy
konania zo spisu nevyplývajú. V časti konania, ktorým súd žalobe vyhovel, považoval súd žalobcov za
procesne úspešných, a to vo vzťahu k žalovanej 2/. Vzhľadom na zavinenie zastavenia časti konania
žalobcami a zároveň procesný neúspech žalovanej 2/ v zostávajúcej časti konania a nepreukázanie

žiadnych trov na strane žalovaného 1/, súd nárok na náhradu trov konania nepriznal ani jednej zo strán
sporu.

14. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaná 2/
z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ Civilného sporového poriadku.

15. Odvolanie žalovaná 2/ odôvodnila tým, že v prvom rade neboli splnené procesné podmienky na
zmenu žaloby, nakoľko žalobcovia o zmenu žaloby požiadali súd až vo finálnom štádiu konania, teda po
tom, čo vo vzťahu k pôvodnej žalobe prebehli vyjadrenia strán, dokazovanie, pojednávania, obhliadka
na mieste samom a pod. Súd zmenu žaloby pripustil tesne pred posledným pojednávaním, na ktorom

bol už vyhlásený rozsudok. Z uvedeného vyplýva, že celé konanie prebehlo iba vo vzťahu k pôvodnej
žalobe o zriadenie vecného bremena, pričom vo vzťahu k žalobe o odstránenie stavby prebehlo výlučne
jedno vyjadrenie. Skutočnosť, že výsledky doterajšieho konania vo vzťahu k pôvodnej žalobe nemohli
byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe platí o to viac, nakoľko v priebehu konania ani nebolo
ustálené, či sa práce na obnovovaní pôvodnej stavby ňou uskutočňované z právneho a technického

hľadiska v súčasnom štádiu obnovy už (ne)považujú za stavbu, o čom svedčí aj návrh žalobcov na
zmenu žaloby, z ktorého je zrejmé, že v konaní ani počas obhliadky nebolo ustálené, či ide o stavbu
alebo nie. Žalovaná 2/ ďalej uviedla, že jej návrh na ustanovenie znalca z oblasti stavebníctva bol zo
strany súdu zamietnutý a to i napriek tomu, že súd nemá právo sám posúdiť technické otázky, medzi
ktoré patrí aj stavebno-technické zhodnotenie toho, či sa v konkrétnom prípade jedná o stavbu alebo nie.

Rovnako predmetom dokazovania nebolo ani posúdenie účelnosti odstránenia stavby ako predpokladá
dikcia ust. § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka.16. Žalovaná 2/ ďalej namieta nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odstránenie stavby podľa §
135c Občianskeho zákonníka, ktorých splnenie zakladá možnosť súdu rozhodnúť o odstránení stavby.
V prípade prvej podmienky, teda existencia stavby, v konaní bolo sporné, či obnovovanie (rekonštrukcia)

pôvodnej stavby dospela do takého štádia, aby bolo možné už uskutočnené stavebné práce možno
považovať za stavbu. Z tvrdení žalobcov vyplýva, že o stavbu v právnom zmysle nejde a toto ich tvrdenie
vyplýva aj z návrhu na zmenu žaloby, v ktorom navrhli odstrániť z pozemku žalobcu hnuteľné veci
a pre prípad, že sa súd nestotožní s tým, že nejde o stavbu, tak aj stavbu. Žalovaná 2/ v tomto smere
poukázala na termín „zriadi stavbu“ obsiahnutý v § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého

je zrejmé, že stavba už musí existovať ako nehnuteľná vec, teda musí byť minimálne dokončené
stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia. Z toho vyplýva, že vlastník
pozemku sa nemôže domáhať ochrany ust. § 135c Občianskeho zákonníka len vo vzťahu k začatým
stavebným prácam, čomu nakoniec zodpovedajú možnosti rozhodovania súdov podľa § 135c ods. 2, 3
Občianskeho zákonníka. Zodpovedanie vyššie uvedenej otázky odborným spôsobom je nevyhnutným
predpokladom na to, aby súd mohol vôbec rozhodovať o odstránení stavby. Súd nemá oprávnenie

vyhodnocovať, či sú po technickej stránke splnenie podmienky na to, aby sa vykonané práce mohli
považovať za stavbu, preto mal súd postupovať podľa ust. § 206, prípadne § 207 Civilného sporového
poriadku. Ďalej žalovaná 2/ poukázala na ďalšiu podmienku upravenú v § 135c Občianskeho zákonníka,
ktorou je neoprávnenosť stavby a namieta nesprávne právne posúdenie súdu v tejto otázke. Poukázala
na terminologické vymedzenie pojmov neoprávnená stavba a nepovolená stavba a dodala, že v zásade

by malo platiť, že neoprávnená stavba je súčasne aj stavbou nepovolenou. Spoločne so žalovaným
predložili do konania stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie, z ktorých je zrejmé, že jej právni
predchodcovia postavili pôvodnú stavbu oprávnene a v súlade s príslušnými stavebnými predpismi.
Následne začala vykonávať stavebné práce za účelom obnovenia pôvodnej stavby, pričom základy
pôvodnej stavby ani jej rozmery sa nemenili. Žalovaná 2/ na pôdoryse a podklade pôvodných základov

výlučne „vytiahla“ múry pôvodnej stavby, ktorej múry boli v zlom technickom stave. Podľa jej názoru
sa preto nejedná o novú stavbu, ako ju z právneho hľadiska posúdil súd, ale výlučne o rekonštrukciu
pôvodnej stavby. V každom prípade platí, že mala oprávnenie postaviť túto „novú stavbu“, nakoľko
so stavebnými prácami začala už v roku 2014 a to na základe súhlasu jej syna I. I., ktorý bol v tom
čase výlučným vlastníkom pozemku a udelil jej súhlas s obnovením stavby. Tento súhlas nebol zo

strany žalobcov po nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemku pod stavbou odvolaný ani nijako
spôsobom spochybnený. S poukazom na uvedené má žalovaná 2/ za to, že nebola splnená základná
podmienka na odstránenie stavby, ktorou je neoprávnenosť. Vyššie uvádzané skutočnosti súd v konaní
vôbec neskúmal, čím nedostatočne zistil skutkový stav veci. Žalovaná 2/ ďalej namieta, že spolu so
žalovaným 1/ neboli počas konania právne zastúpení a preto nevedeli objektívne posúdiť relevantnosť

všetkých skutočností, ktoré boli významné z hľadiska posúdenia oprávnenosti alebo neoprávnenosti
stavby. Z tohto dôvodu mal súd skúmať aspoň naplnenie základných predpokladov pre možnosť vydať
rozhodnutie o odstránenie stavby.

17. Žalovaná 2/ taktiež namietala nevykonateľnosť a zmätočnosť výroku I. rozsudku, keďže z neho

nie je zrejmé, aká konkrétna časť stavby, ktorá je doposiaľ v celosti zapísaná pod súp. č. XX má byť
odstránená. Navyše z vyjadrenia súdu počas miestnej obhliadky, ako aj z odôvodnenia rozsudku (bod
č. 49) jednoznačne vyplýva, že ten ani nemal v úmysle zaviazať žalovanú 2/ na odstránenie celej
obnovovanej časti stavby, ale len tej jej časti, ktorá bráni žalobcom k prechodu k ich nehnuteľnostiam.
Z týchto dôvodov výrok I. rozsudku nekorešponduje s jeho odôvodnením, na základe čoho sa z neho

nedá presne určiť, aká časť stavby má byť odstránená, čo predstavuje samo o sebe dôvod na jeho
zrušenie.

18. Záverom žalovaná 2/ v odvolaní reagovala na závery prijaté súdom, v zmysle ktorých mali spoločne
so žalovaným 1/ postupovať v rozpore s dobrými mravmi, kedy rekonštrukciu pôvodnej stavby urýchlili

práve v čase po podaní žaloby a v dôsledku čoho im odmietol poskytnúť ochranu v súvislosti so
zásahom do ich vlastníckeho práva. Skutočnosti uvádzané súdom považuje za irelevantné, nakoľko
mala oprávnenie obnoviť pôvodnú stavbu a preto ani neuvažovala nad tým, že by súd mohol stavbu
odstrániť. Navyše žalobcovia sa pôvodne žalobou domáhali výlučne zriadenia vecného bremena a teda
v čase zintenzívnenia rekonštrukcie sa nedomáhali stavby. Jediným dôvodom zintenzívnenia prác na

stavbe po podaní žaloby bola skutočnosť, že v tom čase nadobudla finančné prostriedky z predaja
zdedených pozemkov, ktoré následne použila na rekonštrukciu pôvodnej stavby.19. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 7C/32/2023-256 zo dňa 4. októbra 2024 vyzval žalovanú 2/
na doplnenie odvolania zo dňa 30. 09. 2024. V reakcii na uvedené žalovaná 2/ dňa 06. 11. 2024
osobne doručila súdu prvej inštancie doplnenie odvolania proti jeho rozsudku č. k. 7C/32/2023-231 zo

dňa 24. 06. 2024 a uviedla, že rozsudok napáda v celom jeho rozsahu, teda vo všetkých jeho výrokoch
a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

20. Žalobcovia 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalovanej 2/ písomne nevyjadrili.

21. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
oprávnenou stranou – žalovanou 2/, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), v zákonom
stanovenej lehote (ust. § 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj
procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý mu predchádzal, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a §
380 ods. 1, 2 CSP, pričom musel prihliadnuť na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prejednajúc

odvolanie žalovanej 2/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP
a contrario, dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné, preto postupom podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zrušil a vec v zrušenom rozsahu
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (vrátane III. závislého výroku o náhrade
trov konania).

22. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov

uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

23. Podľa § 139 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže počas

konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
Podľa § 140 ods. 1, 2, 3 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.
Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob

usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 142 ods. 1, 2 CSP, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola
zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.
Uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na

pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.
Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.
Podľa§380ods.2zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejako„CSP“),navady,ktorésa
týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b/, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
Ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie

vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.

24. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení expressis verbis vyplýva, že odvolací súd musí na
vady týkajúce sa procesných podmienok prihliadať z úradnej povinnosti aj v prípade, že neboli
odvolateľom v odvolaní vytknuté. Právna teória rozoznáva procesné podmienky na strane súdu,

procesné podmienky ohľadne účastníkov konania, vecné procesné podmienky a negatívne procesné
podmienky. Z dispozičnej zásady ovládajúcej začatie civilného sporového procesu vyplýva, že návrh
môže meniť výlučne žalobca, ktorý podal žalobu, príp. urobil v prebiehajúcom konaní určitý návrh
spojený s požiadavkou, aby o ňom súd rozhodol. Žalovaný môže zmeniť len vzájomnú žalobu, lebov konaní o nej má právne postavenie žalobcu. K zmene žaloby môže dôjsť kedykoľvek za sporového
konania, dokiaľ nebolo vyhlásené (vydané) rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

25. Pretože zmena žaloby nemôže byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, stanoví sa, že
k tomuto procesnému úkonu je potrebný súhlas súdu a že súd môže pripustiť zmenu návrhu len vtedy,
ak sú splnené stanovené predpoklady. Ustanovenie § 139 a nasl. CSP sa použije v sporovom konaní
a ak konanie bolo začaté na návrh alebo ak bol v jeho priebehu urobený určitý návrh, tiež v nesporovom
konaní. Zmena návrhu je podaním vo veci samej a žalobca (navrhovateľ) ju môže urobiť ktorýmkoľvek

zo spôsobov uvedených v § 125 CSP a s dodržaním podmienok uvedených v § 127 CSP.

26. Súd je povinný doručiť zmenený návrh (žalobu alebo návrh na začatie konania) ostatným sporovým
stranám do vlastných rúk spravidla ešte pred rozhodnutím o tom, či zmenu pripustí; doručenie
zmeneného návrhu nie je treba, ak ku zmene návrhu došlo na pojednávaní a strana sporu, ktorej by mala
byť zmena žaloby doručená, bola na tomto pojednávaní prítomná. V prípade, že žaloba bola zmenená

na pojednávaní ústne do zápisnice, splní súd povinnosť doručiť zmenenú žalobu sporovej strane, ktorá
na pojednávaní nebola prítomná, spravidla tým, že jej zašle opis zápisnice o pojednávaní alebo prepis
zvukového záznamu z pojednávania (jeho časť).

27. O zmene žaloby rozhodne súd uznesením, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, a to ani

v prípade, ak ho vydal súd prvej inštancie (§ 357 CSP a contrario); ak bolo uznesenie vyhlásené na
pojednávaní, doručuje sa jeho písomné vyhotovenie len tým účastníkom, ktorí neboli prítomní pri jeho
vyhlásení.

28. V danom prípade však súd prvej inštancie v zmysle hore uvedeného nepostupoval, čím svoje

konanie zaťažil vadou, ktorá nachádza svoje vyjadrenie v ustanovení § 365 písm. b/ CSP. Ako je zrejmé
z obsahu spisu, žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 13. 04. 2023 sa žalobcovia domáhali proti
žalovanému 1/ zriadenia vecného bremena in rem nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Nitra, obci
J. K., kat. územie J. K., zapísaných na LV č. XXXX ako i rodinný dom so súp. č. XXX na parcele reg. „C“
č. XXX/X a XXX/X, rodinný dom súp. č. XXX na parcele reg. „C“ č. XXX/X spočívajúcej v práve prechodu

peši a prejazdu cestnými vozidlami s uvedením jednotlivých kategórií vozidiel a to cez nehnuteľnosť
nachádzajúcu sa v okrese Nitra, obci J. K., kat. územie J. K., zapísanú na LV č. XXXX ako parcela reg.
„C“ č. XXX/X ostatná plocha o výmere 131m2 a proti žalovanej 2/ zriadenia vecného bremena in rem
nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Nitra, obci J. K., kat. územie J. K., zapísaných na LV č. XXXX
ako i rodinný dom so súp. č. XXX na parcele reg. „C“ č. XXX/X a XXX/X, rodinný dom súp. č. XXX na

parcele reg. „C“ č. XXX/X spočívajúcej v práve prechodu peši a prejazdu cestnými vozidlami s uvedením
jednotlivých kategórií vozidiel a to cez nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Nitra, obci J. K., kat.
územie J. K., zapísané na LV č. XXXX ako parcela reg. „C“ č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 182 m2; parcela registra „C“ č.XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 88 m2.

29. V priebehu konania bola vykonaná obhliadka sporných nehnuteľností v obci J. K., kat. územie J. K.,
o ktorej bola spísaná dňa 16. 05. 2024 zápisnica o vykonaní obhliadky a vyhotovená fotodokumentácia.
Následne bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobcov označené ako: „Záver k obhliadke
neodkladné opatrenie zmena žaloby“. Návrhom na zmenu žaloby, okrem zriadenia vecného bremena,
navrhli žalobcovia uložiť žalovanej 2/ povinnosť na vlastné náklady odstrániť z parcely CKN XXX/X

zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. J. K., všetok hnuteľný majetok v jej vlastníctve, stavebný materiál a pre
prípad,žesasúdnestotožnístým,ženejdeostavbu,takstavbu,ktorástojínamiestepôvodnejstavbyso
súp.č.XXzapísanejnaLVč.XXXXprek.ú.J.K.. Súdprvejinštanciepripustilzmenužalobyvznení,ako
bola navrhnutá uznesením č. k. 7C/32/2023-199 zo dňa 27. 05. 2024. Na pojednávaní, ktoré sa konalo
dňa 24. 06. 2024 právny zástupca žalobcov uviedol, že v prípade odstránenia stavebného materiálu

z parcely č. XXX/X a odstránenia stavby netrvá na zriadení vecného bremena. V závere pojednávania
na výzvu konajúcej sudkyne sa vyjadril, že berie žalobu späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť.
Žalovaní neuviedli vážne dôvody, pre ktoré by súd nemal konanie zastaviť.

30. Odvolací súd vychádzajúc z predloženého spisového materiálu ako i samotného odvolania žalovanej

2/ dospel k záverom, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti (výrok
I.) ako i v časti trov konania (výrok III.) je potrebné v súlade s § 389 ods. 1 písm. b) v spojení
s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou žalovanej 2/, v zmysle ktorej je výrok I. napadnutého rozsudkuzmätočný, čo spôsobuje jeho nevykonateľnosť. Týmto výrokom súd rozhodol, že žalovaná 2/ je povinná
na vlastné náklady odstrániť z parcely CKN č. XXX/X, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k.
ú. J. K. všetok hnuteľný majetok v jej vlastníctve, stavebný materiál a stavbu, ktorá stojí na mieste

pôvodnej stavby so súp. č. XX zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. J. K.. Ako vyplýva
z fotodokumentácie založenej v súdnom spise (č. l. 178 - 187), ktorá bola vyhotovená pri obhliadke
uskutočnenej súdom prvej inštancie dňa 16. 05. 2024, na hranici parciel č. XXX/X, XXX/X a XXX/X
sa nachádza múr (resp. obvodové múry), súbor hnuteľných vecí a stavebného materiálu, ktoré súd
výrokom (I.) žalovanej 2/ nariadil z parcely č. XXX/X odstrániť. Z obsahu podania žalobcov zo dňa 22.

05. 2024 označeným ako „záver k obhliadke, neodkladné opatrenia, zmena žaloby“, konkrétne z bodu
5. vyplýva, že žalobcovia v priebehu konania zmenili petit žaloby a navrhli, aby súd rozhodol spôsobom
uvedeným vo výroku I. napadnutého rozsudku. Odvolací súd výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie
považuje za nesprávny, keďže do neho prevzal neúplný a dostatočne nešpecifikovaný petit žaloby,
čo síce zapríčinili samotní žalobcovia, avšak uvedený nedostatok mal súd odstrániť postupom podľa
ust. § 129 CSP, ktorý sa týka postupu súdu v prípade neúplných alebo zmätočných podaní vo veci

samej a vyzvať žalobcov na doplnenie (opravu) podania zo dňa 22. 05. 2024. Vzhľadom na charakter
podanej žaloby (jej zmeny) je nevyhnutné veci dostatočne jasne špecifikovať (odlíšiť) od vecí rovnakého
druhu, teda aj veci zastupiteľné, pokiaľ je možné ich náležite a presne individualizovať. S ohľadom
na charakter žaloby je nevyhnutné vec v žalobe dostatočne jasne identifikovať, čo je dôležité najmä
pre materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu. Uvedené možno odvodiť aj z ust. § 132 CSP,

zhľadiskapotrebyurčitostižalobnéhonávrhu(viď.UznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.
zn.4Obdo/40/2021zodňa30.11.2021).Vzmysleuvedeného,jetedaten,komubolauložená povinnosť
hnuteľné veci vypratať, oprávnený namietať nedostatok pri ich identifikácii a obzvlášť v prípade, ak ide
o odstránenie hnuteľných vecí nachádzajúcich sa na hranici viacerých parciel, ktoré sú vo vlastníctve
rôznych subjektov. V tomto smere z napadnutého rozsudku ani nevyplýva, v akom rozsahu mal súd prvej

inštancie ustálený rozsah hnuteľného majetku vo vlastníctve žalovanej 2/ a ktorý konkrétny stavebný
materiál má žalovaná 2/ vypratať.

31. Okrem toho, čo sa týka stavby (vybudovaný múr s prekladmi), ktorá má stáť na mieste pôvodnej
stavby so súp. č. XX, poukazuje odvolací súd na nesprávne pripustený podmienený petit (.... pre

prípad, že sa súd nestotožní s tým, že nejde o stavbu, tak stavbu.......). Petit žaloby musí byť jasný,
určitý a vykonateľný a teda nie je možné ho pripustiť tak, ako ho navrhol právny zástupca žalobcov.
Bolo preto, podľa názoru odvolacieho súdu, pred pripustením zmeny petitu vyzvať žalobcov na jeho
upresnenia aj vo vzťahu k stavbe – múru, ktorý má byť odstránený z pozemku vo vlastníctve žalobcov,
abytentobolpresnešpecifikovanýtak,abyvýrokrozsudkubolmateriálnevykonateľný.Jepredovšetkým

na žalobcoch, aby tvrdili a preukázali charakter majúcej sa odstrániť nehnuteľnosti aj s jej presným
opisom. S poukazom na uvádzané skutočnosti, odvolací súd dospel k záverom, že výrok I. napadnutého
rozsudku dostatočne nešpecifikuje, ktoré konkrétne hnuteľné veci má žalovaná 2/ vypratať, a aká časť
stavby – múru má byť odstránená, čo zároveň spôsobuje jeho nevykonateľnosť.

32. Čo sa týka námietky žalovanej 2/, v zmysle ktorej neboli splnené procesné podmienky na
zmenu žaloby, nakoľko žalobcovia sa počas celého konania domáhali zriadenia vecného bremena
spočívajúcom v práve prechodu a prejazdu cez pozemky žalovaných a vo vzťahu ku žalobe (po jej
zmene) o odstránenie stavby, ku ktorej sa žalovaní mali možnosť vyjadriť len raz a následne súd bez
nariadenia ďalšieho pojednávania vo veci rozhodol odvolací súd uvádza, že obdobne ako súd prvej

inštancie nevzhliadol dôvody, pre ktoré by nebolo možné v konaní pripustiť zmenu žaloby. Obdobne
ako súd prvej inštancie ani odvolací súd nevzhliadol dôvody, pre ktoré by nebolo možné v konaní
pripustiť zmenu žaloby, keďže oproti pôvodnému zneniu žaloby žalobcovia v jej doplnení žiadali, aby súd
žalovanej 2/nariadilnavlastnénákladyodstrániťzparcelyreg.CKNXXX/XzapísanejnaLVč.XXXXpre
k. ú. J. K., všetok hnuteľný majetok v jej vlastníctve, stavebný materiál a pre prípad, že sa súd nestotožní

s tým, že nejde o stavbu, tak stavbu, ktorá stojí na mieste pôvodnej stavby so súp. č. XX zapísanej na
liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. J. K., čo malo viesť k účelu konania a to, aby žalobcovia mali prístup
k stavbe v ich vlastníctve. Odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 143 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého
súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie
o zmenenej žalobe. Uvedený dôvod nepripustenia zmeny žaloby vychádza zo zásady hospodárnosti

konania (čl. 17 CSP), ktorý sa prejavuje v tom, že ak výsledky doterajšieho dokazovania môžu byť
dostatočným predpokladom aj pre konanie o zmenenej žalobe (posúdenie vždy závisí od konkrétnych
okolností prípadu), bolo by nehospodárne nútiť žalobcu uplatňovať si iný nárok, vyšší nárok alebo nárok
na základe ďalších relevantných skutočností v novom konaní. Hospodárnosť možno vidieť aj v tom,že ak výsledky doterajšieho dokazovania nie sú dostatočným predpokladom pre konanie o zmenenej
žalobe, zmena predmetu sporu by bola vo vzťahu k doterajšiemu konaniu nehospodárna a mohla by
konanie zbytočne predĺžiť. Vtedy je namieste, aby sa strana domáhala nároku v rozsahu zmeny v novom

konaní.Cieľomdanejúpravyjezamedziťzneužitiezmenyžalobynaprieťahykonania.Tedazuvedeného
nevyplýva, že by skutočnosti (výsledky) konania o zriadení vecného bremena, nemohli byť podkladom
pre konanie a rozhodovanie v konaní o vypratanie nehnuteľnosti (o zmenenej žalobe). Na uvedenom
tvrdení odvolacieho súdu nemení nič ani námietka žalovanej 2/, že v konaní nebolo dostatočne jasne
ustálené, či prebiehajúce práce na obnovovaní pôvodnej stavby (so súp. č. XX) považujú z právneho

a technického hľadiska za stavbu. Otázku, či možno podať žalobu na vypratanie bez ohľadu na to, či
sa na pozemku nachádza aj stavba, riešila už súdna prax so záverom, že vlastník pozemku sa môže
domáhať ochrany podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka jeho vyprataním bez ohľadu na to, či
sa nachádza na pozemku nehnuteľná stavba, vec patriaca osobe, proti ktorej žaloba smeruje. Žaloba
o vypratanie pozemku je totiž jednou z vlastníckych žalôb, ktoré majú samostatný skutkový základ podľa
toho, akým spôsobom žalovaný zasahuje do vlastníckeho práva. Žalobu o vypratanie nehnuteľnosti je

preto potrebné považovať za vlastnícku žalobu podľa § 126 Občianskeho zákonníka. Osobitne treba
zdôrazniť, že úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcami požadovanou zmenou
žaloby, (ne)môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí s predbežným hodnotením
dôkazov a výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu; preto táto úvaha
patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny žaloby.

33. Žaloba je procesný úkon strany, ktorý treba posudzovať ako každé podanie podľa jeho obsahu (čl.
11 ods. 1 a § 124 ods. 1 CSP). To znamená, že predmetom civilného procesu je procesný nárok, ktorý
je tvorený predmetom nároku (petitom) a základom nároku, ktorý tvoria právne významné skutočnosti,
na ktorých sa zakladá žalobný návrh a ktoré umožňujú súdu, aby jeho nárok právne kvalifikoval (iura

novit curia). Samotný procesný predpis v § 132 ods. 1 CSP nestanovuje presnú štruktúru žalobného
návrhu; musí byť z neho jasné iba to, čoho sa žalobca domáha a od toho sa potom odvíja všeobecne
uznávaný výklad, že žalobný návrh (petit) musí byť úplný, určitý a zrozumiteľný (porov. nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 192/2015), lebo sú ním určené hranice, v ktorých sa môže súd
pri rozhodovaní v priebehu konania pohybovať a ktoré môže prekročiť len za podmienok uvedených v

ustanovení § 216 ods. 2 CSP.

34. Odvolací súd v súlade s ust. § 389 ods. 2 CSP, z ktorého dikcie vyplýva, že musí ísť o právoplatné
uznesenie, a teda môže ísť aj o uznesenie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, zrušil vo výroku
II. bod. i. právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 7C/32/2023-199 zo dňa 27. mája 2024, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, nakoľko má vadu, ktorá mohla mať vplyv na vecnú správnosť
napadnutého rozsudku (nedostatočná špecifikácia hnuteľných vecí i stavby, ktoré má žalovaná 2/
z parcely reg. C KN č. XXX/X zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. J. K. vypratať), čo sa následne prejavilo
i vo výroku I. samotného rozsudku súdu prvej inštancie.

35. Žalovaná 2/ podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom namietala nesplnenie
procesných podmienok na zmenu žaloby, nesprávne právne posúdenie veci súdom a nevykonanie
dôkazu navrhnutého žalovanými, zmätočný a nevykonateľným výrokom rozsudku. Súdom prvej
inštancie bola vyzvaná uznesením zo dňa 04. 10. 2024 na doplnenie odvolania, a to v akom rozsahu
napáda rozsudok a čoho sa odvolaním domáha - odvolací návrh. Podaním zo dňa 05. 11. 2024 žalovaná

2/ na výzvu súdu doplnila podané odvolanie a uviedla, že odvolanie podáva proti rozsudku súdu prvej
inštancie v celom jeho rozsahu, t. j. vo všetkých výrokoch a navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

36. Odvolací súd po zistení, že proti napadnutému výroku II. rozsudku, ktorým súd konanie v časti

o zriadenie vecného bremena zastavil, podala odvolanie žalovaná 2/, dospel k záveru, že oprávnenie na
podanie odvolania žalovanej chýbalo, keďže jej výrokom napadnutého rozhodnutia nebola spôsobená
určitá, čo i len nepatrná ujma na jej právach. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil
konanie v uvedenej časti pre jeho späťvzatie žalobcami, ak súdom pripustená zmena žaloby riešila
prístup k stavbe žalobcov iným spôsobom (vyprataním hnuteľných vecí, stavebného materiálu a stavby

z pozemku vo vlastníctve žalobcov), než sa pôvodne domáhali (zriadení vecného bremena právom
prechodu a prejazdu). Z uvedeného je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je
v neprospech žalovanej 2/ (§ 359 CSP), keď v dôsledku napadnutého rozhodnutia došlo k zastaveniu
konania voči jej osobe v časti o zriadenie vecného bremena cez pozemky v jej vlastníctve. Zároveň jepotrebnéuviesť,žerozhodnutie,ktorýmsúdprvejinštanciekonanievčastiozriadenievecnéhobremena
zastavil konanie je rozhodnutím vydaným v neprospech žalobcov, a práve tí sa môžu domáhať jeho
zmeny (§ 388 CSP) alebo zrušenia (§ 389 ods. 1 CSP) podaným odvolaním (čo ale nie je situácia v

prejednávanom prípade). Okrem toho považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že žalovaná 2/
okremtoho,ževymedzilarozsahpodanéhoodvolaniaajnavýrok,ktorýmbolokonanievčastiozriadenie
vecného bremena zastavené, neuviedla žiadne dôvody, pre ktoré považovala rozhodnutie súdu prvej
inštancie za nesprávne, nezákonné a preto sa ani odvolací súd nemohol ďalej zaoberať jej námietkami
vo vzťahu k uvedenému výroku napadnutého rozsudku. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd

vo vzťahu k žalovanej 2/ konštatuje, že jej z procesného hľadiska nielenže nebola spôsobená žiadna
(formálnaanimateriálna)ujma,alezároveňniejestranousubjektívneoprávnenounapodanieodvolania,
pretože rozhodnutie súdu vo výroku II. napadnutého rozsudku nie je v jej neprospech. Z tohto dôvodu
odvolacísúdodvolaniežalovanej 2/protivýrokuII.napadnutémurozsudkusúduprvejinštancieodmietol
podľa § 386 písm. b) CSP, teda z dôvodu, že je podané neoprávnenou osobou.

37. Odvolací súd zrušil i výrok III. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak,
že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo
potrebné rozhodnúť o trovách konania vo vzťahu k výroku o zastavení konania v časti o zriadenie
vecného bremena, a to v súlade s ustanovením § 256 ods. 1 CSP, v nadväznosti na ktoré bolo potrebné
posúdiť otázku procesnej zodpovednosti za zastavenie konania v nadväznosti na primárny dôvod

zastavenia konania, a to späťvzatie žaloby ako dispozičný úkon žalobcov a posúdenie, či na späťvzatí
žaloby ne/majú žalovaní 1/ a 2/ procesné zavinenie. Ďalším výrokom o trovách konania zohľadní úspech
strán sporu vo veci samej, po následnom rozhodnutí súdu prvej inštancie po vrátení veci, kedy súd prvej
inštancie rozhodne i o trovách odvolacieho konania.

38. V ďalšom konaní, po vrátení veci, bude súd prvej inštancie viazaný vysloveným právnym názorom
odvolacieho súdu a jeho povinnosťou bude riadne vyzvať žalobcov na doplnenie návrhu na zmenu
petitu v časti uloženia povinnosti žalovanej 2/ na vypratanie a odstránenie hnuteľných vecí, stavebného
materiálu vrátane stavby z parcely reg. CKN č. XXX/X k. ú. J. K., s výzvou, aby dostatočne jasne
špecifikovali súbor hnuteľných vecí a stavebného materiálu vo vlastníctve žalovanej 2/, ktoré žiadajú

z parc. reg. CKN č. XXX/X zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. J. K. odstrániť. Ďalší postup potom bude
záležať aj od procesných návrhov strán sporu. Následne súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne
a svoje rozhodnutie riadne odôvodní postupom zodpovedajúcim ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového
poriadku, v ktorom sa vysporiada aj s námietkami žalovanej 2/ prezentovanými v jej odvolaní.

39. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

40. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu

od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).