Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/59/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119218332
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8119218332.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členiek senátu

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX D., zastúpeného JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom so sídlom Klincová 35,
810 05 Bratislava, IČO: 31 763 898, proti žalovanej: E. B., F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX,
XXX XX D., zastúpenej IKC – advokátska kancelária s. r. o., Hruny 11B, 080 01 Prešov, IČO: 56 108
222, o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 19C/66/2019-450 zo dňa 30.03.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhala vo vzťahu k žalovanej vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako „BSM“) po právoplatnom rozhodnutí súdu o rozvode manželstva.

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. V y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že nehnuteľnosti a to byt č. X vo
vchode č. XX na X. poschodí bytového domu C. č. XX so súpisným číslom XXXX na pozemku parcelné

číslo XXXX/XXX, zapísanom na LV č. XXXX, v katastri nehnuteľností pre okres D., obec D., kat. úz. D.
spolu so spoluvlastníckym podielom k pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 717 m2 vo veľkosti 55/2128, zapísanom na LV č. XXXX v katastri nehnuteľností pre okres D.,
obec D., kat. úz. D. p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovanej.
II. Hnuteľné veci: kuchynská linka v zostatkovej hodnote 100 eur, sprchový kút a kúpeľňa zariadenie v
zostatkovej hodnote 30 eur, sporák s rúrou v zostatkovej hodnote 60 eur, domáci telefón v zostatkovej
hodnote 0 eur p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovanej.

III. Hnuteľné veci: spálňa, nábytok a posteľ v zostatkovej hodnote 0 eur, sedacia súprava v zostatkovej
hodnote 100 eur, videoprehrávač v zostatkovej hodnote 0 eur, Set box v zostatkovej hodnote 20 eur,
stará chladnička v zostatkovej hodnote 0 eur, práčka v zostatkovej hodnote 20 eur, mikrovlnná rúra
v zostatkovej hodnote 0 eur, luster v detskej izbe v zostatkovej hodnote 15 eur, stolový počítač v
zostatkovej hodnote 0 eur a notebook v zostatkovej hodnote 50 eur p r i k a z u j e do výlučného
vlastníctva žalobcu.
IV. Na vyrovnanie podielov je žalovaná p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 56.507,60 eur a to do 120

dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Náhrada trov konania sa stranám sporu n e p r i z n á v a.“3. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, z
manželstva pochádzajú dcéry B., nar. X.X.XXXX, H., nar. XX.X.XXXX a syn I., nar. XX.X.XXXX.

4. Počas manželstva nadobudli manželia do BSM byt č. X na X. poschodí obytného domu na ulici C. J.
XX, súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, vrátane podielu priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve na základe Zmluvy o prevode
vlastníctva bytu, ktorej vklad bol povolený pod V 2760/95 ako aj zariadenie bytu.

5. Právoplatným uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 02.03.2018, č.k. 10C/11/2018 - 35, ktoré
bolo následne potvrdené aj odvolacím súdom uznesením zo dňa 31.5.2018, na návrh žalobkyne E. B.
bolonariadenéneodkladnéopatrenie,ktorýmsúduložilA.B.,abydočasnenevstupovaldobytuč.XK.X.
D. L. L. J. XX G. H. I. I. J. XXXX K. M. C. XX L. D. a uložil žalobkyni, aby podala Okresnému súdu Prešov
žalobu vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania bytu v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto
uznesenia. Zo žalobkyňou preložených dôkazov vyplynulo hrubé správanie žalovaného voči žalobkyni,

resp. ich spoločným deťom. Rovnako bolo preukázané, že konanie žalovaného bolo už niekoľkokrát
prejednávané aj v priestupkovom konaní. Aj v súčasnosti prebieha konanie vo veci priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, čo je zrejmé z uznesenia OOPZ zo dňa 15.12.2017, ako aj z potvrdenia
OOPZ zo dňa 17.11.2017.

6. Dňa 23.3.2018 podala žalovaná žalobu o vylúčenie A. B. z užívania predmetného bytu, rozsudkom
súdu prvej inštancie zo dňa 16.3.2020 č.k. 20C/15/2018 -200. V konaní bolo preukázané, že u
žalovaného ide o dlhodobé a sústavné neprimerané správanie sa voči žalobkyni aj ich deťom,
čoho následkom bolo, že žalobkyňa musela vyhľadať aj útočisko v zariadení pre týrané matky. Na
odvolanie žalovaného bolo rozhodnutie rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.10.2020, č.k.

1Co/15/2020-247 potvrdené.

7. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 07.02.2019, č.k. 29P/63/2018-188, ktorý nadobudol
právoplatnosť 12.4.2019, bolo manželstvo strán sporu rozvedené. Na čas po rozvode bol maloletý syn
I. zverený do osobnej starostlivosti matky – žalovanej, súd zároveň určil otcovi - žalobcovi prispievať na

výživu maloletého sumou 60,- eur mesačne. Styk otca s maloletým I. neupravil.

8. Z Čestného prehlásenia C. I., matky žalobcu, zo dňa 13.8.2021 súd zistil, že táto „prehlasuje, že
svojmu synovi darovala 60.000,- Kčs na kúpu bytu na ulici C. v D.. Peniaze mu odovzdala v hotovosti
vo februári 1995.“

9. Z Doplnenia č. 287/2022 zo dňa 14.11.2022 znaleckého posudku N. D. O. č. XXX/XXXX vo
veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností patriacich do BSM súd zistil, že ich hodnota bola
stanovená na 119.000,- eur vrátane pozemkov.

10. Z výsluchu svedka I. B., syna strán sporu, súd zistil, že je študentom X. ročníka I. P. C. Q. L. D., býva
v predmetnom byte patriacom do BSM s matkou, s ktorou má vzťahy „v pohode“, s otcom sa vidí raz za
mesiac. Nevie si predstaviť spolužitie oboch rodičov v byte, pretože už predtým sa stále hádali, bolo to
zlé. Bol svedkom fyzických útokov otca na matku, aj ich vzájomných hádok.

11. Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove zo dňa 21.03.2023 súd zistil, že
žalobca podal dňa 17.11.2021 na oddelení polície trestné oznámenie na žalovanú z dôvodu, že „ničí
ich syna I., a to spôsobom, že ho psychicky a fyzicky týra.“ Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Odbor
kriminálnej polície Prešov ČVS: ORP-1006/1-VYS-PO-2021 zo dňa 27.1.2022 bolo trestné stíhanie
začaté pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného

zákona zastavené, keďže bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 9.2.2023.

12. Na takto zistený skutkový stav aplikoval súd ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka.
Vychádzajúc z dohody strán sporu o rozsahu a zostatkových hodnotách vecí patriacich do BSM

považoval tieto skutočnosti za nesporné. Podľa zistení súdu, ku dňu zániku BSM t.j. ku dňu
právoplatnosti rozvodového rozsudku, t.j. k 12.04.2019, neexistovali spoločné dlhy manželov. Strany
sporu deklarovali snahu o mimosúdne vysporiadanie sporu resp. o uzavretie zmieru, zhodne navrhujúc
prikázať byt do výlučného vlastníctva žalovanej. Žalobca nenamietal voči pôvodnému oceneniu trhovejceny bytu s príslušenstvom, so žalovanou sa však rozchádzal v otázke rozsahu do BSM patriacich
niektorých hnuteľných vecí a ich zostatkových hodnotách. Najviac polarizujúcou bola otázka disparity
podielov.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná v predmetnom byte býva spolu so synom I. a tento ich byt
je aj ich domovom, súd od počiatku deklaroval, a takto to aj žalobca pôvodne navrhoval; že zodpovedá
zásadám vyporiadania aj okolnostiam prípadu, aby byt pripadol do výlučného vlastníctva žalovanej,
vrátane hnuteľných vecí, ktoré sú v byte ako jeho nevyhnutná súčasť a takto sú aj užívané. Z okolností

sporu, trestného konania iniciovaného žalobcom i z výsluchu svedka I. B. považoval súd za nemožné
prikázanie bytu do podielového spoluvlastníctva oboch manželov, ktoré by znamenalo právo žalobcu
vrátiť sa do spoločného bytu. Ostatné hnuteľné veci prikázal súd do výlučného vlastníctva žalobcu.

14. Pri vyporiadaní BSM neprihliadal súd k žalobcom predloženému čestnému prehláseniu jeho matky
o darovaní sumy 60.000 korún na kúpu bytu v D. v hotovosti, odovzdaných žalobcovi vo februári 1995.

Dané tvrdenie nebolo podopreté dôkazmi, z ktorých by bolo možné preskúmať jeho pravdivosť - výpis
z účtu, notárska zápisnica alebo iné okolnosti, ktoré by svedčali o tom, že tieto tvrdenia sú objektívne.
Z uvedených dôvodov neprihliadol súd ani k nepreukázaným tvrdeniam žalovanej, ktoré mali svedčiť
o jej výlučnej, resp. prevažnej miere zásluhovosti, a to aj vzhľadom na príjem žalovanej, ktorý mala
dosahovať.

15. Súd považoval za dôvodné uplatniť disparitu podielov z dôvodu, že žalobca síce až po skoro 30
rokoch manželstva, ale nesporne v čase jeho trvania, svojím správaním voči manželke a deťom vytvoril
v ich rodine a manželstve prostredie poznačené násilím psychického aj fyzického rázu. Vzal pritom do
úvahy, že predmetný byt ako najväčšiu majetkovú hodnotu nadobudli strany sporu do BSM ešte v roku

1995 na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorej vklad bol povolený pod V 2760/95. Rovnako
tomu bolo u prevažnej väčšiny hnuteľných vecí. V tom čase boli vzťahy medzi manželmi dobré, k ich
narušeniu malo dôjsť až narodením syna I. v roku 2005 a eskalovali až do takého správania sa zo
strany žalobcu, ktoré vyústilo v jeho vylúčenie z užívania predmetného bytu. Obaja manželia sa pričinili
o nadobudnutie a zachovanie tej hodnoty majetku, ktorá je predmetom vyporiadania rovnakým dielom,

preto súd tieto svoje úvahy premietol do toho, že aplikoval pri vyporiadaní disparitu v rozsahu 5 %.

16. Ak teda hodnota vecí patriacich do BSM predstavovala hodnotu nehnuteľností v sume 119.000,-
eur a hodnotu hnuteľných vecí v sume 395,- eur, celková hodnota vecí predstavuje sumu 119.395- eur.
Podiel každého z manželov v takom prípade činí 59.697,50 eur, avšak keďže žalobcovi mal pripadnúť

podiel vo výške 45 %, súd od tejto sumy odrátal u žalobcu 5 %, čo predstavovalo sumu 2.984,90 eur. Po
prepočte predstavoval podiel žalobcu sumu 56.712,60 eur. Žalobcovi pripadli hnuteľné veci v hodnote
205,- eur, teda žalovaná mu má vyplatiť sumu 56.507,60 eur.

17. Súd v priebehu sporu zistil, že príjem žalovanej je len vo výške minimálnej mzdy, preto považoval

za spravodlivé, aby žalovaná finančné vyrovnanie vyplatila žalobcovi jednorazovo, a to do 120 dní
od právoplatnosti rozsudku. Táto lehota splatnosti jej umožní získať finančné prostriedky v celosti
prostredníctvom prípadného hypotekárneho úveru, o ktorej možnosti aj v priebehu konania uvažovala a
žalobcovi umožní zreálniť jeho finančné pomery vo vzťahu k získaniu primeranej bytovej náhrady.

18. O trovách konania súd rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva, aplikujúc
jednak ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, jednak ustanovenie § 257 CSP. Rozhodnutím súdu dosiahli
úspech obe strany, tým, že získali finančný profit.

19. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná. Nestotožnila sa pritom s rozsahom hnuteľných vecí

patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Chladnička je podľa odvolateľky majetkom
dcéry, preto nemôže byť predmetom vyporiadania. Túto skutočnosť potvrdil sám žalobca na pojednávaní
konanom dňa 9.6.2022. Pokiaľ išlo o mikrovlnnú rúru, žalovaná uviedla, že tá taktiež nepatrí do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže ju zakúpila ich dcéra žalobcu a uvedenú skutočnosť
potvrdila dcéra v Čestnom vyhlásení zo dňa 8.6.2022. K notebooku žalovaná uviedla, že ten bol

zakúpený pre dcéru po tom ako prestal fungovať stolový počítač. Z uvedeného patrí dcére a nemôže
byť vyporiadavaný ako súčasť bezpodielového spoluvlastníctva. Rovnako žalovaná uviedla, že stolový
počítač bol ako nefunkčný odvezený na zberný dvor. Žalobca nijako túto skutočnosť nepoprel, preto
sa považuje za nespornú. Vzhľadom na uvedené má žalovaná za to, že súd prvej inštancie dospelna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne právne posúdil
vec a napadnutý rozsudok je vo vzťahu k záverom, ktoré hnuteľné veci patria do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nesprávny, v rozpore so zákonom a neodôvodnený. Uplatnenie disparity

podielov vo výške 5 % nepovažuje žalovaná v žiadnom prípade za správne a adekvátne. Žalobca
bol rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 16.03.2020 č.k. 20C/15/2018-200 vylúčený z užívania
spoločného bytu, keďže v konaní bolo preukázané, že u žalobcu ide o dlhodobé a sústavne neprimerané
správaniesavočižalovanejajichdeťom,čohonásledkombolo,žežalovanámuselavyhľadaťajútočisko
v zariadení pre týrané matky. Žalovaná je presvedčená, že vzhľadom na dlhotrvajúci charakter, ako aj

závažnosť a následky konania žalobcu, mal súd uplatniť disparitu minimálne v rozsahu 30 %. Za správny
nepovažuje žalovaná ani výpočet disparity podielov, keďže súd disparitu určoval nie zo sumy celej masy
bezpodielového vlastníctva manželov, ale len z polovice pripadajúcej na žalobcu. Ak by sme vychádzali
z určenia disparity percentom ako uvádza vo svojom náleze SR ÚS 537/2012 ústavný súd, potom by na
žalobcu pripadlo 45 %, čo je 53.727,75 eur, nie 56.712,60 eur ako vypočítal súd.
Žalovaná navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že, cit:

„I. nehnuteľnosti a to byt č. X L. L. J. XX K. X. D. G. H. C. J. XX so súpisným číslom XXXX K. D. D.
J. XXXX/XXX, zapísanom na LV č. XXXX, v katastri nehnuteľnosti pre okres D., obec D., kat. úz. D.
spolu so spoluvlastníckym podielom k pozemku parcelne číslo XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 717 m2 vo veľkosti 55/2128, zapísanom na LV č. XXXX v katastri nehnuteľnosti pre okres D.,
obec D., kat. úz. D. prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej.

II. Hnuteľné veci: kuchynská linka v zostatkovej hodnote 100 eur, sprchový kút a kúpeľňa zariadenie v
zostatkovej hodnote 30 eur, sporák s rúrou v zostatkovej hodnote 60 eur, domáci telefón v zostatkovej
hodnote 0 eur prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej.
III. Hnuteľné veci: spálňa, nábytok a posteľ v zostatkovej hodnote 0 eur, sedacia súprava v zostatkovej
hodnote 100 eur, videoprehrávač v zostatkovej hodnote 0 eur, Set box v zostatkovej hodnote 20 eur,

práčka v zostatkovej hodnote 20 eur a luster v detskej izbe v zostatkovej hodnote 15 eur eur prikázal
do výlučného vlastníctva žalobcu.
IV. Na vyrovnanie podielov je žalovaná p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 35.648,5 eur, a to do 120
dní od právoplatnosti rozsudku.“
V. Žalovaná ma nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

Žalovaná si zároveň uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že všetky priestupkové i trestné konania
vedené voči žalobcovi boli zastavené už pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
smerujúceho k vylúčeniu žalobcu z užívania jedinej nehnuteľnosti patriacej do BSM. Ich iniciovaním

mala preto žalovaná v úmysle dosiahnuť pre seba priaznivejšie rozhodnutie v predmetnom konaní,
prejavení v uplatnení disparity podielov. Fyzické ani psychické násilie zo strany žalobcu nebolo nikdy
hodnoverne preukázané. Žalobca má za to, že zo strany žalovanej je proti nemu naďalej uplatňovaný
šikanózny výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Nielenže je 5,5 roka vylúčený z užívania
nehnuteľnosti, ale podaním odvolania sa odďaľuje právna istota ako základný princíp materiálneho

právneho štátu. Podanie odvolania považuje žalobca za účelové, s cieľom oddialiť vyporiadanie BSM
v súlade s rozhodnutím súdu. Napadnutý rozsudok navrhol žalobca potvrdiť ako vecne správny.

21. Žalovaná v odvolacej replike uviedla, že v konaní o vykázanie z užívania nehnuteľnosti bolo
vykonané rozsiahle dokazovanie. Rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, pritom nebolo by vydané

bez preukázaného násilia žalobcu na žalovanej a ich deťoch. Násilie bolo navyše preukázané aj v tomto
konaní, a to výsluchom I. B., čestným vyhlásením H. D., ako aj pripojenými spismi z iných konaní.
Vzhľadom na uvedené je žalovaná presvedčená, že disparitu podielov súd neposúdil a neaplikoval
dostatočne.Naopak,šikanóznyvýkonprávuplatňuježalobca,ktorýprotižalovanejiniciujerôznekonania
na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, ako aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Žalovanú

obviňuje, že sa má dopúšťať násilia na synovi I. B., avšak tieto konania boli právoplatne zastavené,
urobené s úmyslom žalobcu škodiť žalovanej a strpčovať jej život.

22. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.23. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. II.ÚS 78/05).

24. K námietke o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd poznamenáva, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.zn. 7Cdo7/2010). Ani táto

odvolacia námietka naplnená nebola.

25. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na

základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý
následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového
stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového
konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový
stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného

bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok
NS SR sp.zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez
ďalšiehodokazovaniaimplikovaťpovinnosťsúduakceptovaťnávrhy,procesnéúkonyaobsahopravných
prostriedkov a rozhodovať podľa nich.

26. Po učinenom prieskume napadnutého rozhodnutia mal odvolací súd preukázané, že odvolacie
dôvody žalovanej neboli uplatnené dôvodne, argumentujúc pritom nasledovne.

27. Z hľadiska určenia rozsahu BSM sú v odvolacom konaní sporné 4 hnuteľné veci: chladnička,

mikrovlnná rúra, stolový počítač a notebook. In concreto, v prípade chladničky žalovaná namietala,
že vec nepatrí do masy BSM, keďže bola zakúpená dcérou sporových strán. Žalobca s daným
tvrdením nesúhlasil, pritom v konaní nebol predložený žiaden relevantný dôkaz, ktorý by svedčal
v prospech tvrdenia žalovanej. Spornosť rozsahu masy BSM súčasne nemožno považovať za
odstránenú len v dôsledku nie dostatočne určitého vyjadrenia žalovaného na pojednávaní, keďže

ním nebolo preukázané, že vec nadobudnutá počas manželstva a manželmi užívaná je skutočne
vlastníctvom tretej osoby. Naproti tomu tvrdeniu stojí aj čestné vyhlásenie dcéry sporových strán,
v ktorom uviedla veci, údajne nadobudnuté z vlastných prostriedkov, chladničku neuvádzajúc (pozri č.l.
217 spisu).

28. Vo vzťahu k stolovému počítaču žalovaná namietala, že predmetná vec v čase zániku manželstva
neexistovala, keďže bola odvezená na zberný dvor a tam zlikvidovaná. Žalobca s daným tvrdením
nesúhlasil.Znapadnutéhorozhodnutiajepritomzrejmé,žestolovýpočítačbolprikázanýžalobcovi,preto
sa zdá podanie odvolania žalovanou neopodstatnené. Ak vec podľa jej názoru neexistuje, napadnutým
rozhodnutím sa žiadnym spôsobom nezasiahlo do jej vlastníckych práv. Navyše, zostatková hodnota

veci bola ustálená na sume 0,- eur, teda ide o vec bez hodnoty, bez ohľadu na jej existenciu.

29. Vo vzťahu k notebooku si súd celkom zrejme osvojil zhodné tvrdenia strán sporu, poukazujúc
pritom na vyjadrenie žalovanej zo dňa 15.10.2021, v ktorom predmetný notebook zahrnula do masy
BSM s navrhovanou zostatkovou hodnotou 50,- eur. Následnú zmenu skutkových tvrdení žalovanej

nepovažoval odvolací súd za relevantnú, a to ani s ohľadom na čestné vyhlásenie syna sporových
strán, tvrdiaceho o darovaní notebooku sestre. Z vykonaného dokazovania je priliehajúce dospieť
k záveru, že úmysel darovať notebook nebol v konaní jednoznačne preukázaný, preto sa natíska skôr
úvaha o jeho dočasnom prenechaní do užívania dcére sporových strán, bezo zmeny vlastníctva, čonajväčšmi zodpovedá zhodným skutkovým tvrdeniam sporových strán. Zostatková hodnota notebooku
bola súčasne stanovená na sumu 50,- eur, v zhode s návrhom žalovanej, bez rozporovania hodnoty
notebooku žalovaným v odvolacom konaní.

30. Vo vzťahu k mikrovlnnej rúre žalovaná namietala zahrnutie veci do masy BSM, tvrdiac, že bola
zakúpená dcérou sporových strán. Žalobca s daným tvrdením nesúhlasil. Aj v tomto prípade však
bolo v konaní zistené, že vec bola nadobudnutá počas manželstva a v dlhodobom užívaní zo strany
manželov. O prelomení prezumpcie masy BSM má svedčať jedine čestné vyhlásenie dcéry sporových

strán o zakúpení mikrovlnnej rúry z vlastných prostriedkov, avšak bez predloženia ďalšieho relevantného
dôkazu. Pri úvahách o potrebe doplnenia dokazovania vypočutím dcéry sporových strán, ktorá sa
pojednávania osobne nezúčastnila, by však mala podľa názoru odvolacieho súdu prevážiť zásada
hospodárnosti a efektívnosti konania. Kruciálna je zostatková hodnota mikrovlnnej rúry v sume 0,- eur,
ktorú strany sporu nenamietali. Možno preto usudzovať, že predmetom rozhodovania je bezcenná vec,
ktorej vydania sa žiadna tretia osoba ani nedomáha. Za daných okolností bolo preto v súlade s doposiaľ

vykonaným dokazovaním racionálne zahrnúť mikrovlnnú rúru do masy BSM, v porovnaní so situáciou
doplnenia dokazovania, z ktorého by mohla vyvstať potreba zrušenia rozsudku v jeho celosti a vrátenia
veci súdu prvej inštancie, s potenciálnou potrebou nového ohodnotenia vecí patriacich do BSM. Tento
postup však nepovažuje odvolací súd vôbec za hospodárny ani prospešný pre sporové strany, osobitne,
ak jediným dôvodom by mala byť mikrovlnná rúra nulovej hodnoty.

31. V nadväznosti na vyššie uvedené považoval odvolací súd skutkové závery súdu prvej inštancie vo
vzťahu k sporným hnuteľných veciam za správne. V nasledujúcom rozsahu bolo nevyhnutné upriamiť
pozornosť na správnosť a spravodlivosť napadnutého rozsudku v kontexte aplikovanej disparity podielov
v rozsahu 5 %. V kontexte podaného odvolania je potrebné z obsahu preskúmavaného spisu zvýrazniť

úvahy súdu prvej inštancie o dobe nadobudnutia bytu ako najväčšej majetkovej hodnoty v roku 1995,
keď vzťahy medzi manželmi mali byť ešte dobré. Rovnako tomu bolo v prípade väčšiny hnuteľných
vecí. Manželia sa teda prezumovane rovnakým dielom pričinili o nadobudnutie vecí patriacich do
BSM, pričom opak nebol v konaní hodnoverne preukázaný. Po narodení syna I. v roku XXXX však
vzťahy medzi manželmi postupne degradovali, až dospeli do situácie problémového spolužitia manželov

v spoločnej domácnosti, z dôvodu násilia žalobcu, fyzického aj psychického. Uvedená skutočnosť bola
v konaní preukázaná predovšetkým rozhodnutiami súdov o vylúčení žalobcu z užívania bytu (rozsudok
Okresného súdu Prešov sp.zn. 20C/15/2008-200 zo 16.3.2020), tiež výsluchom svedka I. B., a čestného
vyhlásenia E. B. D., detí sporových strán.

32. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že odklon od rovnosti podielov bývalých manželov (disparita)
na majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je akceptovaný súdnou praxou za stavu, keď
zvýšené úsilie jedného z manželov zaistilo nadobudnutie a udržanie majetku značnej hodnoty, pričom
však je tiež významným, ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie
a udržanie spoločných vecí. Môže sa tiež zohľadniť aj negatívne správanie jedného z manželov,

spočívajúce napr. vo fyzickom, či psychickom násilí jedného z manželov počas trvania BSM. (porov.
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 27Co/179/2018 zo dňa 18.07.2019)

33. Nevhodné správanie žalobcu voči žalovanej ako jeho bývalej manželke, tiež spoločným potomkom,
javíznámkydomácehonásilia,pritomtútookolnosťjepotrebnépremietnuťdoúvahprivyporiadaníBSM.

Odvolací súd však ďalej uvádza, že majetková kompenzácia domáceho násilia nie je primárnym účelom
poskytnutia súdnej ochrany. Naopak, prvoradá je eliminácia nežiaduceho spoločenského správania, čo
sa podľa názoru odvolacieho súdu podarilo v rodine žalobcu dosiahnuť rozhodnutiami súdov o vylúčení
žalobcuzužívaniabytueštevroku2018.Danásankciapodstatnezasiahladovlastníckychprávžalobcu,
s presahom do jeho majetkovej sféry, keďže žalobca bol celkom zrejme nútený hľadať si alternatívne

bývanie s dodatočnými nákladmi. Z uvedených skutočností má preto odvolací súd za to, že správanie
žalobcu, nasledujúce po dlhom časovom období od nadobudnutia bytu, bolo doposiaľ celkom primerane
sankcionované, preto disparitu podielov treba za daných okolností vnímať už len ako sankčný doplnok,
ktorého účelom každopádne nie je náhrada nemajetkovej ujmy žalovanej ani ich spoločných detí.

34. Navrhovanú disparitu podielov v rozsahu 30 % považoval preto odvolací súd za neprimeranú, a to
najmä s ohľadom na hodnotu spoločne nadobudnutých vecí. V konečnom dôsledku nie je dôležité
percentuálne vyjadrenie disparity, ale jej reálne finančné vyjadrenie. V preskúmavanej veci pritom dospel
súd prvej inštancie k záveru, že disparita činí sumu 2.984,90 eur v neprospech žalobcu, čo odvolací súdpovažoval za primerané. Ako neopodstatnenú súčasne vyhodnotil odvolací súd argumentáciu žalovanej
o nesprávnom výpočte percentuálneho podielu 5 %. Aj keď sa javí správnym aj taký výpočet, ktorý 5
% vypočítava z celkovej hodnoty masy BSM, nie len z podielu jedného z manželov, ako už bolo skôr

uvedené, vo výsledku je najrelevantnejšia peňažná suma disparity, ktorú súd prvej inštancie pri svojom
rozhodovaní poznal a túto považoval v zhode s názorom odvolacieho súdu za primeranú.

35. Súd prvej inštancie teda v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a tento subsumoval pod
správnu právnu normu. Keďže súčasne výrok I. rozsudku o prikázaní nehnuteľnosti do výlučného

vlastníctva nebol sporný, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny
postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.

36. Za vecne správne považoval odvolací aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.
Bez ohľadu na postavenie žalobcu a žalovanej, v preskúmavanom prípade majú strany sporu
v nadväznosti na predmet konania postavenie iudicium duplex. Rozhodnutím súdu sa sleduje majetkové

vyporiadanie, ktoré je v záujme oboch sporových strán, preto žiadnu zo strán nemožno považovať za
úspešnú viac ako druhú. Nad rámec toho je z obsahu preskúmavaného spisu zrejmé, že napadnuté
rozhodnutie v prevažnej miere reflektovalo návrhy sporových strán, preto súd prvej inštancie rozhodol
správne, ak žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odvolacom konaní sa pritom na
povahe sporu nič nezmenilo, preto vo vzťahu k náhrade trov odvolacieho konania bolo bez významu,

či strana sporu podala odvolanie dôvodne. Keďže súčasne odvolací súd nevzhliadol žiaden šikanózny
výkon práva, o náhrade trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 257
CSP tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).