Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123364930
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6123364930.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobcu: Náhradné
vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, zast.: ADVOKÁTI Müller § Dikoš,
s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO : 36 864 455 proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa,
a.s.,ViennaInsuranceGroup,IČO:31595545,sosídlomŠtefánikova17,81105Bratislava,ozaplatenie
369,06 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 369,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
7,5 % ročne z tejto sumy od 06.02.2023 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v anárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 20.07.2023 sa žalobca domáhal
proti žalovanému vydania platobného rozkazu podľa zákona č.307/2016 Z.z., ktorým by súd zaviazal

žalovaného zaplatiť mu sumu 369,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,50 % ročne z tejto
sumy od 06.02.2023 do zaplatenia, a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 24.10.2022 došlo vo A. B. k dopravnej nehode, pri ktorej bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený C.
D., nar.XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, A. B. (ďalej len „Poškodený“). K vzniku spôsobenej škody došlo

prevádzkou motorového vozidla v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poškodený
nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú na ktorú bezprostredne nadväzovalo
uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 767/2022 zo dňa 22.11.2022, na základe ktorej
prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného motorového vozidla
trval od 22.11.2022 do 12.12.2022 pri dohodnutom dennom nájomnom 68 eur. Po ukončení doby trvania
nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca Poškodenému faktúru č. 92720022, splatnú dňa 27.12.2022
na sumu 1.458,08 eur s DPH za 21 dní, t.j. za dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume

bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Poškodený postúpil
svoju pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na
nájom náhradného vozidla na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky
u žalovaného.

3. Žalovaný dňa 23.01.2023 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 1.089,02 eur. Žalovaný

postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na
základe svojvoľných výpočtov, preto sa žalobca domáha svojho práva súdnou cestou.4. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. 9Up/1238/2023
zo dňa 27.07.2023.

5. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor (č.l. 21), ktorý odôvodnil tým, že predmetné
vozidlo bolo opravené v spoločnosti MD –Bavaria Žilina s.r.o., so sídlom Bytčická ul. 82, Žilina, IČO :
36 400 882, ktorá za opravu vystavila faktúru č. 31224878 na sumu 6.425,65 eur, a to dňa 08.12.2022.
Žalovaný dňa 20.01.2023 skončil šetrenie poistnej udalosti. Po skončení šetrenia žalovaný o tejto
skutočnosti informoval žalobcu, a to listom zo dňa 23.01.2023, v ktorom mu oznámil aj to, že primeranú

dobu zapožičania náhradného vozidla považuje dobu 17 dní. Tiež žalovaný uviedol, že poškodené
vozidlo bolo opravené dňa 08.12.2022, a teda náklady, ktoré vznikli v dobe od 09.12.2022 do 12.12.2022
už nie sú v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou nehodou a servis nebol oprávnený po 08.12.2022
uplatňovať zádržné právo. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Iné prostriedky procesného útoku žalovaný neuplatnil. Aj v konaní pred Okresným súdom
Žilina sa bránil teda iba tým, že náklady spojené s nájmom náhradného motorového vozidla v čase

po oprave do doručenia krycieho listu, t.j. v dobe od 09.12.2022 do 12.12.2022 považoval za náklady,
ktoré neboli vynaložené účelne, nakoľko podľa názoru žalovaného tieto už nie sú v príčinnej súvislosti
s predmetnou dopravnou nehodou.

6. Podaním odporu tak došlo zo zákona podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. k zrušeniu

platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa ust. § 14 ods.
1 zákona č. 307/2016 Z.z. pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP,
Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú sporovú vec Okresnému súdu Žilina (ďalej len „súd“)
ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním,
ktorý súčasne navrhol pokračovanie v konaní podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z., a to tak,

že podaný odpor považuje za nedôvodný a neopodstatnený a zotrval na žalobe v celom rozsahu.

7. V konaní nebolo sporné, že dňa 24.10.2022 došlo vo A. B. k dopravnej nehode, pri ktorej bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený C.
D., nar.XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, A. B. (ďalej len „Poškodený“). K vzniku spôsobenej škody došlo

prevádzkou motorového vozidla v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poškodený
nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú na ktorú bezprostredne nadväzovalo
uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 767/2022 zo dňa 22.11.2022, na základe ktorej
prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného motorového vozidla
trval od 22.11.2022 do 12.12.2022 pri dohodnutom dennom nájomnom 68 eur. Po ukončení doby trvania

nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca Poškodenému faktúru č. 92720022, splatnú dňa 27.12.2022
na sumu 1.458,08 eur s DPH za 21 dní, t.j. za dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume
bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Poškodený postúpil
svoju pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na
nájom náhradného vozidla na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky

u žalovaného. Žalovaný dňa 23.01.2023 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 1.089,02 eur.

8. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

9. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

10. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ZPZP), tento zákon upravuje povinné zmluvné

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie
zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).

11. Podľa ust. § 2 písm. d), f) a g) ZPZP, na účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa,
poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie

zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu, [4) Zákon č. 39/2015
Z. z.] f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti a g) poškodeným ten, kto utrpel
prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.12. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZPZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

13.Podľaust.§4ods.2písm.b)ZPZP,poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľza
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci.

14. Podľa ust. § 4 ods. 4 ZPZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému

poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa ust. § 15 ods. 1 ZPZP, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo
proti poisťovateľovi.

16. Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

17. Podľa ust. § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode

nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

18. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

19. Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je

to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

20. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby súd ustálil, že v danom prípade zodpovednosť
za škodu treba posudzovať podľa § 427 ods. 2 v spojení s ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou

povahou tejto prevádzky a rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla, teda ako zodpovednosť prevádzateľa (prevádzkovateľa) osobného
motorovéhovozidla,ktoréhoprevádzkoubolaspôsobenáškodaPoškodenému.Zodpovednosťzaškodu
podľa cit. ust. § 427 ods. 2 je zodpovednosť objektívna, teda na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje
zavinené konanie. Tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť (liberovať) s výnimkou prípadu, keď škoda

nebolaspôsobenáokolnosťami,ktorémajúsvojpôvodvprevádzkeasúčasne,akprevádzateľpreukáže,
že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho požadovať
(§ 428 Občianskeho zákonníka). Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. ust. § 427
ods. 2 Občianskeho zákonníka je tak spôsobená škoda a príčinná súvislosť medzi osobitnou povahou
prevádzky motorového vozidla a spôsobenou škodou. Pod pojmom škody je z teoreticko-právneho

hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne
vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. Pod
skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, prípadne aj náklady potrebné na
to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol
získať, keby nedošlo k vzniku škody. Existenciu príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi osobitnou

povahou prevádzky motorového vozidla a vznikom škody, je nutné v každom konkrétnom prípade
bezpochybne preukázať, teda nemožno ju len predpokladať. Ide o vzťah príčiny - osobitnej povahy
prevádzky motorového vozidla a následku - vzniku škody.

21. V prejednávanom prípade sa tak súd zaoberal naplnením predpokladov vzniku zodpovednosti

prevádzkovateľa (poisteného) osobného motorového vozidla za škodu podľa cit. ust. § 427 ods.
2 Občianskeho zákonníka ako v ďalšom nevyhnutného predpokladu vzniku povinnosti poisťovateľa
(žalovaného) nahradiť Poškodenému, resp. po postúpení pohľadávky na náhradu škody žalobcovi,
škodu. V prejednávanom prípade, vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žalovaného nároku a
súčasne zo znenia zmluvy o postúpení pohľadávky (od ktorej odvodzoval žalobca svoju aktívnu vecnú

legitimáciu v spore) tak škode mali zodpovedať Poškodeným účelne vynaložené náklady za nutné
užívanie náhradného osobného motorového vozidla.22. Z cit. ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva, že z poistenia sa poškodenému (o.i.) uhrádzajú aj
uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo
stratou veci. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj ustálenú judikatúru všeobecných súdov, z

ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie
náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne
nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj
majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu
veci do pôvodného stavu, prípadne, aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie

do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté
motorové vozidlo. V konaní bola preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová udalosť, a to poistná
udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za skutočnú
škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom
alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v
dôsledku dopravnej nehody.

23. Daný spor bol založený na zodpovedaní otázky existencie príčinnej súvislosti medzi škodovou
udalosťouakopríčinouanákladmivynaloženýminanáhradnévozidlotitulomnájmunáhradnéhovozidla,
ktoré si poškodený musel zapožičať zapožičané v dôsledku škodovej udalosti, a to v čase po vykonaní
opravy do vystavenia krycieho listu poisťovňou.

24. V tejto súvislosti súd poukazuje na samotný účel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak, ako ho predpokladá práva úprava - zákon
č. 381/2001 Z.z., a to, že účelom dotknutého zákona je poskytnutie právnej ochrany poškodenému
vo vzťahu k škodovým následkom zapríčineným motorovým vozidlom škodcu. Právnu ochranu

poškodenéhopritomzákonzabezpečujetým,žepoškodenémupriznávaprávonanáhraduškodypriamo
proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu, pričom cieľom povinného zmluvného poistenia
je zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou
udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, nielen vo sfére materiálnej ujmy, ale aj
vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu

bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, inštitút povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na
to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody
a k jeho uspokojeniu.

25. Práve v kontexte uvedeného je potrebné vnímať aj zabezpečenie náhradného motorového vozidla
poškodeným po (celú) dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla nemôže toto
vozidlo užívať. Aplikovateľnými sú preto postuláty formulované Ústavným súdom SR v náleze sp.
zn. III.ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023, v zmysle ktorých „Účelom náhradného motorového
vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života

poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo“... “V prípade
čiastočnej škody účelnosť nákladov zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného
vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na
ďalšie používanie..., resp. „..Poškodený, ktorému na motorovom vozidle vznikla čiastočná škoda, a
poškodený, ktorému vznikla škoda totálna, sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, keďže obaja nemôžu

z objektívnych dôvodov užívať svoje vlastné motorové vozidlo a riešenie im ponúka nájom náhradného
vozidla. Legitímna je preto otázka, prečo má byť poškodený, ktorému vznikla na motorovom vozidle
totálna škoda v horšom postavení ako poškodený, ktorému vznikla škoda čiastočná, do ktorého
ho dostane taký výklad právnej normy, podľa ktorého účelnosť nákladov možno považovať len do
oznámenia poisťovne o spôsobe likvidácie. Poškodený ani po tomto oznámení poisťovne nemôže

naďalej využívať svoje vlastné motorové vozidlo, čiže nedochádza k zmene jeho postavenia a naďalej
je nútený využívať náhradné motorové vozidlo. Na základe uvedeného tak možno považovať dobu
od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácii škodovej
udalosti za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla
a s tým spojené primerané náklady“.

26.Tvrdeniežalovaného,ževdeňvystaveniafaktúryužpoškodenýreálnemalmožnosťprevziaťsisvoje
plne funkčné a opravené motorové vozidlo z autoservisu, absolútne nezodpovedá realite praktického
priebehuodovzdávaniavozidlapovykonaníopravy,keďpoškodenýfaktickynemáinúmožnosťlenčakaťna krycí list, preukazujúci „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí. Bolo
by naivné domnievať sa, že poškodený (v pozícii spotrebiteľa) by bol schopný „vyjednať si“ výnimku
z danej praxe, t. j. odovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny

opravy. Nemožno prípadne ani spravodlivo po poškodenom žiadať, aby si na území SR „dohľadával“
autoservis,ktorýtakéto(bežnej/štandardnejpraxi)zodpovedajúcedojednanievrámcizmluvnéhovzťahu
neuplatňuje. V tomto smere teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie všeobecnej prevenčnej
povinnosti (§ 415 OZ), t. j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v danom prípade aby sa
škoda nenavyšovala).

27. V danej veci bolo nesporné, že poškodené vozidlo bolo odovzdané do opravy dňa 22.11.2022 s tým,
že poškodený si vozidlo vyzdvihol z opravy po doručení krycieho listu z poisťovne, čo bol deň 12.12.2022
a po túto dobu trval aj nájom náhradného vozidla, teda nájom trval 22 dní. Možno teda zhrnúť, že pri
posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania
reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Ako je už uvedené, z vykonaných

dôkazov plynie, že motorové vozidlo poškodeného bolo v oprave od 22.11.2022 do 12.12.2022. Celú
uvedenú dobu preto možno považovať za dobu, po ktorú boli náklady na nájom náhradného vozidla
vynaložené účelne, keďže poškodený bol po uvedenú dobu v dôsledku predmetnej škodovej udalosti
vylúčený z užívania svojho motorového vozidla. Doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania
náhradného vozidlo súvisí výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného

a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu.

28.Súdpovažujezaabsurdné,abypoškodenýbolnútenýplatiťnákladyopravypreddoručenímkrycieho
listu, nakoľko poškodený si riadne platí povinné zmluvné poistenie a súd nevidí žiadny racionálny dôvod
nato, aby si poškodený hradil náklady opravy pred doručením krycieho listu sám.

29. Nezákonná je aj prax autoservisov, ktoré zadržiavajú opravené vozidlá do doručenia krycieho listu,
akojetomuajvdanejveci,nakoľkofaktúrač.31224878(č.l.25ruba26)zaopravuvozidlapoškodeného
bola splatná až dňa 22.12.2022, takže v čase keď autoservis zadržiaval opravené vozidlo poškodeného
– od 09.12.2022 do 12.12.2022, nemal autoservis voči poškodenému splatnú pohľadávku. V tejto

súvislosti súd poukazuje na ust. § 151s ods.1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého , kto je povinný
vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu,
komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú. Zádržné
(retenčné)právoje vecnoprávnymprostriedkomslúžiacimnazabezpečeniezáväzku-splatnejpeňažnej
pohľadávky veriteľa. Veriteľ má v takomto prípade právo zadržať vec dlžníka, ktorú má vo svojej faktickej

moci. Ak by nemal zádržné právo, musel by ju dlžníkovi vydať (§ 126). Obsahom zádržného práva je
teda oprávnenie veriteľa takúto vec zadržiavať, pokiaľ jeho splatnú peňažnú pohľadávku bez ohľadu na
právny dôvod jej vzniku dlžník nesplní. Tento nezákonný postup autoservisu nemožno pričítať na ťarchu
poškodeného.

30. V prejednávanom prípade tak nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti
medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného
vozidla v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou udalosťou“, ktorú
by bolo možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného. Iná by bola situácia,
ak by poškodený užíval náhradné vozidlo aj po doručení krycieho listu (prerušenie príčinnej súvislosti

porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti poškodeného správať sa tak, aby škoda nevznikla/škoda
sa nenavyšovala) alebo ak by servis zadržiaval vozidlo po uhradení ceny opravy, resp. doručení krycieho
listu (prerušenie príčinnej súvislosti neoprávneným konaním servisu), atď.

31. „Čakanie“ na krycí list tak spadá do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré

vymedzujú obdobie nároku poškodeného na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného
vodidla po dobu vykonávania opravy jeho motorového vozidla. Dôvod užívania náhradného vozidla
odpadol až ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené
vozidlo dostalo do dispozície poškodeného, čo zodpovedá právnemu názoru vyslovenému v Náleze
Ústavného súdu SR. Okamih vykonania opravy poškodeného vozidla zo strany autoservisu vzhľadom

na okolnosti prejednávanej veci, i obdobných sporov, ktorými sú jednak existencia povinného zmluvného
poistenia, či zmluvného vzťahu medzi poisťovňou a autoservisom, nemôže predstavovať skutočnosť,
ktorá objektívne umožňuje poškodenému s jeho vozidlom nakladať a užívať ho. Poškodený totiž nemôžeužívať svoje opravované vozidlo, ktoré bol nútený dať do opravy autoservisu pre spôsobenie škody na
ňom poistencom žalovaného, po celú dobu zotrvania jeho opravovaného
vozidla v autoservise, ak táto doba nebola ovplyvnená porušením povinnosti zo strany poškodeného. Je

toprávepoškodený,ktorýbolprotisvojejvôlivylúčenýzmožnostiužívaniavlastnéhomotorovéhovozidla
a ktorému je objektívne, resp. mimo jeho vplyvu, umožnené opravené vozidlo užívať až na základe jeho
vydania autoservisom po doručení krycieho listu poisťovňou.

32. Inými slovami, nie je možné konštatovať, že by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise

bola pričítateľná poškodenému, naopak, doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania
náhradného vozidlo súvisí výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného
a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu.
Opätovne sa tu žiada zdôrazniť, že účelom povinného zmluvného poistenia je krytie škôd vzniknutých
pri prevádzke motorových vozidiel tak, aby tieto neplatili škodcovia a už vôbec nie poškodení, a to
vzhľadomnapravidelnéplateniepoistnéhovprospechpoisťovne.Dĺžkuzotrvaniaopravovanéhovozidla

v autoservise pritom ovplyvňuje práve poisťovňa, ktorá je súčasne subjektom zodpovedným za náhradu
nákladov spojených s opravou poškodeného vozidla.

33. Neexistuje preto relevantný dôvod, pre ktorý by mal poškodený hradiť náklady za opravu jeho
vozidla, na ktorom mu škodu spôsobil poistenec žalovaného, keď medzi žalovaným a autoservisom

existuje zmluvný vzťah, z ktorého plynie povinnosť poisťovne na vystavenie krycieho listu, doručením
ktorého autoservisu vzniká povinnosť vydať opravené vozidlo poškodenému. Ako už aj bolo uvedené,
okolnosti, pre ktoré je vozidlo poškodeného v autoservise, pritom súvisia výhradne s konaním škodcu.
Ak by nedošlo k protiprávnemu konaniu škodcu, poškodený by nemusel nechať svoje vozidlo opraviť
v autoservise.

34. V súdnej praxi sa vyskytujú aj názory, že poškodený by mal dokonca preukazovať či mal alebo nemal
dostatok finančných vlastných prostriedkov na úhradu nákladov opravy. Ide o absurdné názory, ktorým
chýba elementárna logika a zmysel pre spravodlivosť. Poškodený ani nie stranou v daných sporoch
a už vôbec nie je povinný preukazovať svoju majetkovú a finančnú situáciu, a už vôbec nie za stavu,

keď takéto tvrdenie, resp. dôkazný návrh ani nie sú v konaní produkované. Takéto názory sú zároveň
v priamom rozpore s účelom povinného zmluvného poistenia.

35. Bolo nesporné, že žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, naopak, žalovaný poistné
plneniebezpreukázaniaexistenciedôvodovuvedenýchvust.§5ods.1zákonač.381/2001Z.z.,poistné

plnenie svojvoľne krátil o sumu 369,06 eur a teda poskytol poistné plnenie iba za dobu 17 dní nájmu,
namiesto za dobu 21 dní nájmu, keďže náklady spojené s nájmom náhradného motorového vozidla
v čase po oprave do doručenie krycieho listu, t.j. v dobe od 09.12.2022 do 12.12.2022 považoval za
náklady, ktoré neboli vynaložené účelne, nakoľko podľa názoru žalovaného tieto už nie sú v príčinnej
súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou.

36. Zo všetkých uvedených dôvodov, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, preto súd žalobe v celom
rozsahu, čo do istiny vyhovel.

37. Žalobca si popri plnení uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo žalovanej

sumy od 06.02.2023 do zaplatenia. Súd vyhodnotil dôvodným aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania,
nakoľko k ukončeniu šetrenia predmetnej poistnej udalosti došlo dňa 20.01.2023 a v zmysle ust. §
11 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa, t.j. žalovaný bol povinný plniť
najneskôr do 05.02.2023, prvým dňom omeškania žalovaného s plnením peňažného záväzku voči

žalobcovi je tak deň 06.02.2023. Súd tak s odkazom na ust. § 517 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s ust. § 11 zákona č. 381/2001 Z.z. priznal žalobcovi popri plnení aj zákonný úrok z omeškania.

38. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd proti žalovanému ako

neúspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude
rozhodnuté v zmysle cit. ust. § 262 ods. 2 CSP do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením vydaným súdnym úradníkom.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).