Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 24, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-12C/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7223201026
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Hrebíčková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7223201026.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 K2-12C/5/2023

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Petrou Hrebíčkovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom v C., D. XX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom v Košiciach,
Kuzmányho 29 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 35 792 752, zast. AK JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, o
zaplatenie 800 eur

r o z h o d o l :

2 K2-12C/5/2023

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 800 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobkyni proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

4 K2-12C/5/2023

1. Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu dňa 8.2.2023 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiťjejsumu800eurapriznaljejnároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahutitulomprimeraného
finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

2. Žalobkyňa nárok skutkovo zdôvodnila tým, že v konaní vedenom Okresným súdom Košice II sp. zn.

27C/2/2018saúspešnedomohlaochranysvojichpráv,kdesúdkonštatoval,žedošlokporušeniujejpráv
ako spotrebiteľky zo strany žalovaného a v tomto konaní jednak súd konštatoval povinnosť žalovaného
zdržať sa zrážok zo mzdy žalobkyne a taktiež priznal žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia a to vo výške 2.224,63 eur s prísl. Zároveň súd konštatoval porušenie viacerých práv
spotrebiteľa (žalobkyne) ako napr. ochrana pred neprijateľnými podmienkami, ktorá bola porušená zo
strany žalovaného. Nakoľko predmetom boli nároky z dvoch zmlúv o spotrebiteľských úveroch a v týchto
zmluvách, či už absentovali niektoré obligatórne náležitosti alebo boli uvedené nesprávne v neprospech

spotrebiteľa, malo to za následok tú skutočnosť, že tieto zmluvy boli bezúročné a bezpoplatkové,
resp. neplatné. Vzhľadom na túto skutočnosť súd priznal žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške viac ako 2.224,63 eur s prísl. Došlo teda k naplneniu základnej podmienky na
vznik nároku v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007, ktorý upravuje právo spotrebiteľa, ktorýna súde úspešne uplatnil porušenie svojho práva alebo povinnosti vyplývajúcej zo zákona na ochranu
spotrebiteľa alebo z iných osobitných predpisov, medzi ktoré možno zaradiť aj Občiansky zákonník
alebo aj zákon o spotrebiteľských úveroch platný a účinný v tom čase. Nárok na primerané finančné

zadosťučinenie má pritom spotrebiteľ od toho, kto za toto porušenie zodpovedá, v tomto prípade je
to žalovaný. Sumu 800 eur považovala žalobkyňa za primeranú, vzhľadom na dĺžku trvania konania
vedeného pod sp. zn. 27C/2/2018, ktoré bolo psychicky náročné, ako aj na skutočnosť, že žalovaný jej
vykonávala zrážky zo mzdy, čím zasiahol do jej majetkovej sféry, ako aj na celkovú dĺžku protiprávneho
stavu trvajúceho od poskytnutia úveru do právoplatného skončenia konania 27C/2/2018.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
nakoľko žalobkyňa podľa neho neoznačila a ani nepreukázala žiadnu skutočnosť, ktorá by preukazovala
a odôvodňovala sumu 800 eur ako primeranú a ako finančné zadosťučinenie, nezúčasťňovala sa
osobne pojednávaní v predchádzajúcom konaní, preto nemožno hovoriť o jeho psychickej náročnosti.
Podľa neho z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 vyplýva, že si nemožno

uplatňovať nárok podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa až po právoplatnom skončení nejakého
predchádzajúceho sporového konania. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie si žalobkyňa
mohla uplatniť už v predchádzajúcom sporovom konaní 27C/2/2018. Z tohto dôvodu považoval nárok
žalobkyne za premlčaný.

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že podľa nej sú splnené podmienky na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia, nakoľko v konaní prebiehajúcom na OS KE II pod sp. zn. 27C/282018 mala postavenie
spotrebiteľky, došlo k porušeniu jej práv podľa zákona č. 129/2010 Z.z., čo konštatoval súd v rozsudku,
teda úspešne si uplatnila porušenie práv alebo povinnosti na súde. Poukázala na to, že kritérium
primeranosti primeraného finančného zadosťučinenia je v kompetencii súdu. To, že sa žalobkyňa

osobne nezúčastňovala konania predchádzajúcemu tomuto konania, neznamená, že priebeh konania
ju nefrustroval a nespôsoboval jej neustály stres. Okrem toho došlo k zásahu do jej majetkovej
sféry vo forme zrážok zo mzdy, ktoré žalovaný u žalobkyne neoprávnene vykonával. Žalobkyňa bola
nútená aktívne konať a niesť riziko prehry, pričom samotné konanie trvalo od roku 2018 až do jeho
právoplatného skončenia v roku 2022, kedy v rámci tohto obdobia prebehlo aj odvolacie konanie.

Napokon je dôležitá aj výška bezdôvodného obohatenia priznaného v konaní sp. zn. 27C/2/2018
v sume 2.224,63 eur, ktorú súd uložil žalovanému vydať žalobkyni. K primeranosti finančného
zadosťučinenia uviedla, že ide o subjektívnu kategóriu, ku ktorej súd dospeje na základe jedinej
objektívnej skutočnosti, ktorou je porušenie práva alebo povinnosti, ktorú však nie je možné osobitne
vypočítať. Zákon č. 250/2007 Z.z. neupravuje žiadne osobitné kritéria, na základe ktorých by sa mala

posudzovať primeranosť, ale tieto možno vyčítať z rozhodovacej praxe súdom, pričom označila viacero
rozhodnutí súdov SR, napr. rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/104/2017, 7Co/23/2017,
19Co/30/2018 a 21Co/31/20218, kedy súdy v obdobných konania priznali aj omnoho vyššie sumy
titulom primeraného finančného zadosťučinenie za obdobné porušenie povinnosti, resp. priznali sumu
primeraného fin. zadosťučinenia až do výšky bezdôvodného obohatenia na úkor spotrebiteľa. Tiež

odkázala na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Košiciach, pokiaľ ide o primeranosť nároku podľa
§ 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa (napr. rozsudky Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
3CoCsp/67/2021 zo dňa 12.5.2022, sp. zn. 2CoCsp/40/2021 zo dňa 30.9.2021, sp. zn. 6CoCsp/4/2021
zo dňa 7.12.2021). K podmienke -nutnosti predchádzajúceho sporu, ktorú žalovaný popieral, uviedla, že
ide o mylnú interpretáciu rozsudku Najvyššieho súd SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo strany žalovaného,

nakoľko z neho jasne vyplýva, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle
ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa treba rozumieť, že súd judikuje v prospech
spotrebiteľakonkrétnynárokzporušeniaprávaalebopovinnosti,napr.nárokzozodpovednostizaškodu,
zbezdôvodnéhoobohatenia.Knámietkepremlčaniauviedla,žežalovanýexplicitnenevzniesolnámietku
premlčania, neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, na základe čoho je možné

nepochybnedospieťkzáveru,ževprejednávanomprípademaldôjsťkpodaniužalobyzostranyžalobcu
po uplynutí premlčacej doby, keď túto ani bližšie nešpecifikuje ani neodôvodňuje, iba uvádza, že nárok
si žalobca mohol uplatniť spolu so žalobou podanou v pôvodnom konaní. Žalobkyňa si pritom úspešne
uplatnila svoj nárok v pôvodnom konaní prebiehajúcom pod sp. zn. 27C/2/2018 až právoplatnosťou
rozsudku č.k. 27C/2/2018-430 zo dňa 22.10.2021, ktorého výrok (o povinnosti žalovaného vydať

bezdôvodné obohatenie) nadobudol právoplatnosť dňa 6.12.2022 v súlade s potvrdzujúcim rozsudkom
odvolacieho súdu sp. zn. 2Co/20/2022 zo dňa 10.11.2022, pričom túto žalobu podala žalobkyňa dňa
8.2.2023, teda v rámci 3 ročnej premlčacej doby.5. Žalovaný v duplike uviedol, že súd na premlčanie prihliada ex offo a to bez ohľadu na to, či ide o nárok
dodávateľa alebo spotrebiteľa. Zo žaloby ani z repliky podľa neho nevyplynuli okolnosti preukazujúce
sumu 800 eur ako primerané finančné zadosťučinenie.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavili sporové strany, ani právny zástupca
žalovaného, ktorý podaním zo dňa 15.10.2023 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, nepožiadal
o jeho odročenie. Súd tak v zmysle § 180 CSP pojednával v neprítomnosti sporových strán a právneho
zástupcu žalovaného.

7. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil tento
skutkový stav:

8. Z rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 27C/2/2018-430 zo dňa 22.10.2021 vyplynulo, že súd
výrokom I. uložil žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. zaplatiť žalobkyni A. B. sumu 2.224,63 eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.224,63 eur od 6.1.2018 do zaplatenia titulom
bezdôvodného obohatenia (zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500015705 a zmluvy o revolvingovom
úvere č. 8300060464) uzatvorených sporovými stranami dňa 25.9.2012 a 29.5.2013, ktoré súd posúdil
ako neplatné pre úrok 70,01 %, ktorý neprimeraný a v rozpore s dobrými mravmi. Uvedený rozsudok
na základe odvolania podaného žalovaným voči výroku I. potvrdil Krajský súd v Košiciach rozsudkom

sp. zn. 2Co/20/2022 zo dňa 10.11.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.12.2022.

9. Z rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 27C/2/201/-174 zo dňa 5.6.2019 vyplynulo, že súd výrokom
I. a II. určil, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne vyplývajúce z dohody
o zrážkach zo mzdy k zmluve o revolvingovom úvere č. 8500015705 uzavretej sporovými stranami

dňa 25.9.2012 a k zmluve o revolvingovom úvere č. 8300060464 uzavretej sporovými stranami dňa
29.8.2013. Výrokom III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.656,13 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne od 6.1.2018 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia, pričom
konštatoval neplatnosť oboch zmlúv o revolvingovom úvere a teda aj neplatnosť dohody o zrážkach zo
mzdy k nim uzavretým.

10. Z predžalobnej výzvy žalobkyne zo dňa 1.2.2023 súd zistil, že táto prostredníctvom svojho právneho
zástupcu vyzvala žalovaného na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 800 eur
v lehote do 5.2.2023. Na uvedenú výzvu žalovaný nereagoval.

11. Súd zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa týchto právnych predpisov:

12. Podľa § 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch (ďalej len ako zákon o ochrane spotrebiteľa), tento zákon upravuje práva spotrebiteľov
a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v

oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami. (2) Tento zákon sa vzťahuje na
predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak
plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

13. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie
a)spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetusvojejpodnikateľskejčinnosti,zamestnaniaalebopovolania,2a),b)predávajúcimosoba,ktorá
priuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojejpodnikateľskejčinnostialebo
povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

14. Podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie

porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

15. Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú

skôr, než zabezpečená pohľadávka.

16. Predmetom tohto konania je nárok žalobkyne ako spotrebiteľky na poskytnutie primeraného
finančného zadosťučinenia. Aplikujúc režim zákona o ochrane spotrebiteľa je nutné použiť jeho
ustanovenie § 3 ods. 5, podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané

finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak
funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči
spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov aktívne
sa domáhať ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým

spôsobom porušujú.

17. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej
stranyvspotrebiteľskýchzmluváchspôsobom,ktorýpráveztohtodôvoduvyžadujeposkytnutievyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.
Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť,
že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok
zo zodpovednosti za škodu, alebo z bezdôvodného obohatenia, alebo v rozsudku určí neprijateľnosť
konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku,

t.j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby bola spotrebiteľovi
privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo
dňa 30.1.2019).

18. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od

nárokunanáhraduškody(bezdôvodnéhoobohatenia),jedôkaznébremenonastranespotrebiteľaoveľa
ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky utrpenej ujmy, príčinnej súvislosti alebo
majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla
nereálne. V rozsudku sp. zn. 9Cdo/324/2020 zo dňa 13.12.2018 najvyšší súd konštatoval, že právo na
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vzniká okamihom právoplatného rozhodnutia súdu,

z ktorého vyplýva, že spotrebiteľ bol pri súdnej ochrane svojich práv úspešný. V preskúmavanej
veci je zrejmé a nebolo to medzi sporovými stranami ani sporné, že žalobkyňa ako spotrebiteľka
si v predchádzajúcom sporovom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 27C/2/2018 voči
žalovanému úspešne uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dvoch spotrebiteľských
zmlúv, keď rozsudkom č.k. 27C/2/2018-430 zo dňa 22.10.2021 súd uložil žalovanému zaplatiť jej titulom

bezdôvodného obohatenia sumu 2.224,63 eur s prísl. z dôvodu, že v zmluvách o revolvingových
úveroch uzatvorených sporovými stranami vyhodnotil dojednanú úrokovú sadzbu v rozpore s dobrými
mravmi, v dôsledku čoho považoval obe zmluvy v tejto časti za neplatné. Uvedený rozsudok potvrdil
(vo výroku I.) odvolací súd rozsudkom sp. zn. 2CoCsp/20/2022 zo dňa 10.11.2022, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 6.12.2022. Týmto dňom teda vzniklo žalobkyni právo na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia, teda až právoplatnosť rozsudku odvolacieho súdu (6.12.2022) zakladá
okamih, kedy možno prvýkrát objektívne podať žalobu o priznanie primeraného zadosťučinenia na súd
actio nata). Argumentácia žalovaného, že na uplatnenie nároku žalobkyne v tomto konaní, nemuselo
predchádzať iné sporové konanie, nie je správna. Až právoplatnosťou vyššie citovaného rozhodnutia
odvolacieho súdu 2CoCsp/20/2022 zo dňa 10.11.2022 si totiž žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie

svojich práv na súde.

19. V súvislosti s tvrdeným premlčaním nároku žalobkyne žalovaným, súd dospel k záveru, že nárok
žalobkyne premlčaný nie je. V danom prípade právo na primerané finančné zadosťučinenie si žalobkyňamohla uplatniť prvý krát dňa 6.12.2022 vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Žalobu podala
žalobkyňa na súde dňa 8.2.2023, teda v rámci plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, preto
jej nárok premlčaný nie je.

20. Druhým predpokladom na priznanie finančného zadosťučinenia je jeho primeranosť. Primeranosť
je vecou úvahy súdu, so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu. Žalovaný dôvodil,
že žalobkyňa nepreukázala primeranosť finančného zadosťučinenia. Z rozsudku Najvyššieho súdu
sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019 vyplýva, že zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku

uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného
obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické
preukazovanie či už výšky utrpenej ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej
strany. Preukazovanej skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. „Pokiaľ ide o rozsah
finančného zadosťučinenia, zákon č. 250/2007 Z.z nestanovuje, žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné
priurčenívýškyzadosťučineniazohľadniť,svýnimkou,žetotomusíbyťprimerané.Určenieprimeraného

finančného zadosťučinenia je vecou úvahy súdu a súd určí, aká výška finančného zadosťučinenia
je primeraná vždy s ohľadom na okolnosti danej veci. Nemôže ísť o úvahu svojvoľnú a táto musí
súd v odôvodnení rozsudku vysvetliť tak, aby bolo zrejmé, prečo práve priznanú sumu finančného
zadosťučinenia považuje za primerané finančné zadosťučinenie v danej konkrétnej veci (viď rozsudok
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoCsp/40/2021 zo dňa 7.12.2021). Žalobkyňa si v danom prípade

uplatnila finančné zadosťučinenie vo výške 800 eur, ktoré súd považoval za primerané a to zohľadnením
nasledujúcich skutočností (konkrétnych okolností v súdenom prípade):
- sporové konanie sp. zn. 27C/2/2018, v ktorom si žalobkyňa ako spotrebiteľka úspešne uplatnila
porušenie svojich práv prebiehalo na tunajšom súde (spolu s odvolacím konaním) značne dlhú dobu- 5
rokov, v ktorom konaní žalovaný dobrovoľne odmietol vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, pričom

postavenie žalobkyne v tomto konaní bolo neisté až do jeho právoplatného skončenia dňa 6.12.2022,
- v sporovom konaní predchádzajúcemu tomuto konania bol žalobkyni priznaný nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 2.224,63 eur s prísl., preto vzhľadom na takto priznanú výšku
bezdôvodného obohatenia nemožno finančné zadosťučinenie v uplatnenej výške 800 eur považovať za
neprimerané,

- u žalovaného došlo k porušeniu povinností až z dvoch zmlúv o revolvingovom spotrebiteľskom úvere
a to z toho dôvodu, že v oboch bola dojednaná úroková sadzba, ktorá bola v rozpore s dobrými mravmi
a v tejto časti boli úverové zmluvy neplatné,
- žalovaný neoprávnene vykonával u žalobkyne zrážky zo mzdy,
- miera úspechu žalobkyne v predchádzajúcom sporovom konaní 27C/2/2018 činila 89,08%, čo

znamená prevažujúci úspech vo vzťahu k žalovanému,
- žalovaný neplnil primerané zadosťučinenie dobrovoľne na základy výzvy zo strany žalobkyne, preto si
táto musela svoj nárok uplatniť v tomto konaní.

21. Súdu sa na tomto mieste žiada dodať, že žalobkyňa ako spotrebiteľka nemusí v tomto konaní

preukázať vznik ujmy, ani jej výšku, ani príčinnú súvislosť. Súd však nemá žiadne pochybnosti
v tom smere, že akékoľvek súdne konanie je pre každú stranu, teda aj žalobkyňu ako spotrebiteľku
s postavením slabšej strany v spore, náročným psychickým procesom, ktorý sa často končí až
právoplatným rozhodnutím súdu v odvolacom konaní a až do rozhodnutia odvolacieho súdu možno
považovať jej postavenie za neisté.

22. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami v spojení s výsledkami dokazovania, ktoré súd vyhodnotil
jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný
a primeraný v rozsahu ňou uplatnenom, preto vyhovel jej žalobe v celom rozsahu a uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť jej sumu 800 eur.

23. Lehotu na plnenie sumy 800 eur súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP, ktorá je trojdňová a začína
plynúť od právoplatnosti rozsudku, pričom jej uplynutím sa rozsudok stáva vykonateľným(§ 232 ods. 2
CSP).

24. Podľa § 255 ods. 1 zákona CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.26. Nakoľko žalobkyňa mala plný úspech vo veci, súd jej priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v lehote 60 dní po právoplatnosti

rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

2 K2-12C/5/2023

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.