Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 20, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412214428
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4412214428.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcov: 1.
A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. E., E. X, 2. F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. E., E. X, 3.
G. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. E., E. X, všetci žalobcovia zastúpení Mgr. Elenou Szabóovou,
advokátkou, so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 7, proti žalovaným: 1. G. H., nar. XX. XX. XXXX,
bytom D. I., G. XX, zastúpený Advokátska kancelária Timoranská & Štofková, s. r. o., so sídlom Nové
Zámky, Pribinova 9, IČO: 36 813 401, 2. J. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., M. J. X, 3. KOOPERATIVA
poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO 00 585 441,

zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, o
náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcov v 1. až 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 6. apríla 2017 č. k. 6C/168/2012-618 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých zamietajúcich výrokoch m e n í
tak, že žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcom v 1., 2. a 3. rade, a to každému z nich,
náhradu nemajetkovej ujmy v sume 10 000 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že
plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných a vo

zvyšku žalobu z a m i e t a .

Žalobcom v 1., 2. a 3. rade vo vzťahu k žalovaným v 1., 2. a 3. rade priznáva nárok na náhradu trov
dovolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto
plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18. apríla 2023 č. k. 6C/168/2012-1030 z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobu o náhradu nemajetkovej

ujmy proti žalovaným v 1. a 2. rade zamietol. Žalovaného v 3. rade zaviazal zaplatiť žalobcom v 1.,
2. a 3. rade, a to každému z nich, náhradu nemajetkovej ujmy v sume 15.850 eur, do 3 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy voči
žalovanému v 3. rade zamietol. Ďalším výrokom rozhodnutia zaviazal žalovaného v 3. rade zaplatiť
žalobcovi v 3. rade náhradu trov konania o náhradu škody s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd samostatným uznesením. Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania o náhradu
škody a o náhradu nemajetkovej ujmy nepriznal, ako i žalovanému v 3. rade náhradu trov konania o

náhradu nemajetkovej ujmy nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 3
ods. 1, § 11, § 13, § 489, § 415, § 420 ods. 1, 2, 3, § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 193,
čl. 4 ods. 1 CSP, § 1 a § 6 zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými
trestnými činmi, § 12 ods. 1 písm. g/, § 4, § 5, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Uviedol, žežalobcovia sa žalobou zo dňa 26. 06. 2012 domáhali voči žalovaným v 1. a 2. rade náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, pričom požadovali, aby súd určil žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi v 3.
rade náhradu škody v sume 2.602,53 eura, žalovaným v 1. a 2. rade, aby zaplatili žalobcovi v 3. rade

škodu na zdraví, t. j. náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 14.995,50
eura, žalovaným v 1. a 2. rade, aby zaplatili žalobcovi v 3. rade škodu, t. j. náhradu straty na zárobku v
sume 2.249,62 eura, žalovaným v 1. a 2. rade, aby zaplatili žalobcom v 1. až 3. rade, každému z nich,
náhradu nemajetkovej ujmy v sume 75.000 eur, t.j. celkom 225.000 eur. Žalobcovia žalobu odôvodnili
tým, že dňa 11. 07. 2011 o 5.33 hod. došlo v Spolkovej republike Nemecko v okrese N. D. C. O. A.

P., úsek 280 km 3050, k dopravnej nehode, ktorú spôsobil žalovaný v 1. rade, ktorý podľa výsledkov
vyšetrovania jazdil osobným motorovým vozidlom Seat Alhambra EČV: D. XXX N., ktoré vlastnícky patrí
žalovanému v 2. rade. V osobnom motorovom vozidle sa nachádzali žalovaný v 1. rade, žalobca v 3.
rade a jeho manželka F. B. a tiež P. K. - syn žalovaného v 2. rade. Všetky uvedené osoby boli pri
nehode ťažko zranené, pričom F. B. - matka žalobcov v 1. a 2. rade a manželka žalobcu v 3. rade,
zomrela dňa XX. XX. XXXX okolo 1.45 hod. v nemocnici vo A. a pri nehode žalobca v 3. rade utrpel

viaceré zranenia. Žalobcovia ďalej uviedli, že žalobca v 3. rade, ako i jeho manželka F. B. boli pred
dopravnou nehodou v dobrom zdravotnom stave, obaja pracovali a spoločne vychovávali svoje deti -
žalobcov v 1. a 2. rade. V dôsledku dopravnej nehody vznikli žalobcovi v 3. rade náklady a výdavky:
1. Náklady na pohreb F. B. v sume 2.394,93 eura, 2. Náklady spojené s dopravou z miesta bydliska
do miesta hospitalizácie a úmrtia F. B. v sume 1.469,70 eura, 3. Náklady spojené s liečením žalobcu

v 3. rade, 4. Škody vzniknuté poškodením ošatenia a obuvi F. B. v sume 100 eur, bifokálne okuliare
F. B. v sume 180 eur, ošatenie a obuv žalobcu v 3. rade v sume 80 eur, 5. Náhrady za bolestné a
sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 14.995,50 eura, pričom bolestné bolo vyčíslené 975 bodov,
6. Strata na zárobku v sume 2.249,62 eura, ktorá predstavuje rozdiel medzi zárobkom, t.j. základom
dane v roku 2010 a dávkami nemocenského a sociálneho poistenia. Žalobcovia poukázali na to, že boli

s F. B. v dennom blízkom kontakte, keďže žili v spoločnej domácnosti s ňou a medzi nimi existoval úzky
citový vzťah, pričom F. B. bola pre žalobcu v 2. rade jediným rodičom, keďže žalobca v 2. rade sa s
vlastným otcom nestýkal od svojich 4 rokov a za svoj domov považoval od roku 1993 domácnosť tvorenú
matkou a žalobcami, pričom smrťou F. B. utrpeli žalobcovia nezvratnú a trvalú ujmu, ktorá značnou
miernou poznamenala život celej rodiny a táto ujma nie je nijakým spôsobom odstrániteľná, je trvalá

a tragicky poznačila osudy rodiny. Preto z uvedených dôvodov priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v
požadovanej výške považujú žalobcovia za primerané intenzite ujmy a jej neodstrániteľnosti.

1.2. Súd prvej inštancie uznesením č. 6C/168/2012-81 zo dňa 20. 09. 2012 podľa § 92 odsek 2
OSP pripustil, aby na strane žalovaných ako žalovaný v 3. rade pristúpil do konania KOOPERATIVA

poisťovňa a. s., Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00585441. Súd prvej
inštancie uznesením č. k. 6C/168/2012-220 zo dňa 28. 02. 2014 pripustil podľa § 95 odsek 1 OSP zmenu
petitu žaloby nasledovne: „Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v 3. rade náhradu
škody v sume 2.712,33 eura. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v 3. rade náhradu
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 20.839,90 eura. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú

povinní zaplatiť žalobcovi v 3. rade náhradu straty na zárobku v sume 2.249,62 eura. Žalovaní v 1., 2.
a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcom v 1., 2. a 3. rade, a to každému z nich, náhradu nemajetkovej
ujmy v sume 75.000 eur“. Konajúci súd uznesením č. k. 6C/168/2012-284 zo dňa 06. 08. 2014 konanie
o zaplatenie náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 20.839,90 eura zastavil,
pričom zároveň zastavil aj konanie o zaplatenie náhrady straty na zárobku v sume 2.249,62 eura, a to

podľa § 96 odsek 1 OSP, z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti.

1.3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa so žalobou, dokladmi založenými v spise, na základe
vyjadrení strán, ako i svedkov zistil, že prevádzkou motorového vozidla vo vlastníctve a držbe
žalovaného v 2. rade žalovaný v 1. rade ako vodič motorového vozidla Seat Alhambra EČV: D. XXXXX

zavinil dopravnú nehodu, ktorá sa stala dňa 11. 07. 2011 od 05:33 hod., na spolkovej diaľnici A92 smer
P., Q. R. N. v Spolkovej republike Nemecko tak, ako to vyplýva z rozsudku súdu Spolkovej republiky
Nemecko vydaného 1.stupňovým súdom N. pod č. CDS 3 Js 18970/11 zo dňa 16. 11. 2011. Podľa
uvedeného rozsudku bol žalovanému v 1. rade uložený trest zaplatiť sumu 3.000 eur. Uvedené motorové
vozidlo v čase dopravnej nehody bolo poistené podľa zákona č. 381/2001 Z. z. u žalovaného v 3. rade

ako poisťovateľa. Dokazovaním v priebehu konania bolo preukázané, že žalobcovi v 3. rade vznikla
škoda, a to náhrada bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 20.839,90 eura a ako
náhrada na strate na zárobku 2.249,62 eura a tiež vecná škoda v sume 2.712,33 eura, pričom súd
uznesením č. k. 6C/168/2012-284 zo dňa 06. 08. 2014 konanie o zaplatenie náhrady bolestného asťaženia spoločenského uplatnenia v sume 20.839,90 eura a o zaplatenie náhrady straty na zárobku
v sume 2.249,62 eura zastavil podľa § 96 odsek 1 OSP z dôvodu späťvzatia žaloby, keďže tieto
nároky žalobcu v 3. rade boli zo strany žalovaného v 3. rade uspokojené. Konajúci súd rozsudkom č.

6C/168/2012-374 zo dňa 14. 11. 2014 konanie o zaplatenie vecnej škody v sume 2.712,33 eura zastavil,
keďže žalobca v 3. rade zobral žalobu v tejto časti voči žalovaným späť, keď žalovaný v 3. rade vecnú
škodu v sume 2.712,33 eura žalobcovi v 3. rade uhradil. Predmetom ďalšieho konania teda bola už len
náhrada nemajetkovej ujmy, ktorú každý zo žalobcov požadoval od žalovaných v 1., 2. a 3. rade v sume
75.000 eur.

1.4. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, súd prvej inštancie mal za to, že je daný právny dôvod
žalobcov požadovať náhradu nemajetkovej ujmy v súvislosti s dopravnou nehodou, v dôsledku ktorej
došlo k usmrteniu F. B., ktorá bola manželkou žalobcu v 3. rade a matkou žalobcov v 1. a 2. rade, a
teda došlo k zásahu do ich osobných práv, pričom konajúci súd pri posudzovaní nároku vychádzal z
ustanovenia § 11 a § 13 odsek 3 Občianskeho zákonníka. Z výpovedí žalobcov, ako i z výpovedí svedkov

mal súd preukázané, že smrťou F. B. v dôsledku uvedenej dopravnej nehody došlo k závažnému a
hlbokému zásahu do osobných práv žalobcov, pričom z ich výpovedí vyplývalo, že všetci v rodine sa
mali veľmi radi, žili pokojným, šťastným životom a smrťou F. B. došlo ku krutému zásahu do ich života.
Uvedená nehoda spôsobila smútok v rodine F. B., ktorý pretrváva až doposiaľ a všetci žalobcovia sú
uvedenou stratou F. B. doposiaľ traumatizovaní. Uvedené skutočnosti a dôsledky na život žalobcov v

súvislosti so smrťou F. B. nespochybnil ani súd a ani žiadny zo žalovaných. Súd, vzhľadom na právny
názor obsiahnutý v uznesení Ústavného súdu SR č. III.US 666/2016 zo dňa 11. 10. 2016, podľa ktorého
„pojem škoda použitý v zákone č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je ústavne konformným spôsobom interpretovateľný
extenzívne tak, že zahŕňa aj nemajetkovú (imateriálnu) ujmu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka

o ochrane osobnosti s cieľom maximálnej možnej miery rešpektovania cieľov relevantnej únijnej
regulácie“ a na právny názor obsiahnutý v uznesení odvolacieho súdu - Krajského súdu v Nitre č. k.
9Co/149/2015-500 zo dňa 11. 02. 2016, teda nároky žalobcov ohľadne náhrady nemajetkovej ujmy
voči žalovanému v 3. rade považoval za dôvodné, keďže sú kryté povinným zmluvným poistením
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel podľa § 381/2001 Z. z. Konajúci

súd, vzhľadom na uvedené, žalobe voči žalovanému v 3. rade čiastočne vyhovel, a to s poukazom
na ust. § 4 ods. 2 písmeno h/ a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., keďže povinnosť plniť poistné
plnenie má poisťovateľ, v danom prípade žalovaný v 3. rade. Čo sa týka námietky právneho zástupcu
žalovaného v 3. rade ohľadne rozhodného práva, súd považoval túto námietku za bezpredmetnú, keďže
odvolací súd vo svojom uznesení nespochybnil, že nároky žalobcov ohľadne nemajetkovej ujmy sa

majú poskytnúť podľa slovenského právneho poriadku. Čo sa týka rozhodovania o výške nemajetkovej
ujmy, konajúci súd nemohol postupovať podľa ust. § 136 OSP o voľnej úvahe súdu účinného do 30.
06. 2016, a preto pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z ustanovenia článku 4
ods. 1 Základných princípov CSP, podľa ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na
základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovení tohto alebo iného

zákona, ktoré upravuje právnu vec, čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Keďže
Právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje výšku nemajetkovej ujmy v súvislosti s dopravnými
nehodami podľa zákona č. 381/2001 Z. z., súd pri rozhodovaní vychádzal z obdobného zákona, t. j.
zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, pričom podľa
ustanovenia § 6 uvedeného zákona celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona nesmie

presiahnuť 50-násobok minimálnej mzdy. V danom prípade minimálna mzda v čase dopravnej nehody
podľa nariadenia vlády č. 408/2010 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy, predstavovala
sumu 317 eur, a teda 50-násobok uvedenej sumy predstavuje sumu 15.850 eur, ktorú súd každému
zo žalobcov priznal. Z uvedených dôvodov preto žalobu žalobcov o náhradu nemajetkovej ujmy vo
zvyšku, t. j. v rozsahu 177.450 eur zamietol ako nedôvodnú, keďže žalobcovia požadovali náhradu

nemajetkovej ujmy v sume 225.000 eur (3 x 75.000 eur) a súd im priznal náhradu nemajetkovej ujmy
v sume 47.550 eur (3 x 15.850 eur). Súd pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy neprihliadal na
tvrdenia právnej zástupkyne žalobcov ohľadne výšky odškodnenia politikov, resp. verejne činných osôb
v súvislosti s uverejnením nepravdivých informácii o nich, keďže v tom čase nebolo možné aplikovať
ustanovenie článku 4 Základných princípov CSP, ktorým sa súd pri rozhodovaní riadil, keďže CSP

je účinný len od 01. 07. 2016. Súd žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy voči žalovaným v 1. a 2.
rade zamietol, keďže podľa uznesenia Ústavného súdu SR, ako i právneho názoru odvolacieho súdu
- Krajského súdu v Nitre obsiahnutého v uznesení č. 9Co/149/2015-500 zo dňa 11. 02. 2016 povinné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradunemajetkovej ujmy spôsobenú blízkym osobám obetí spôsobenú pri dopravnej nehode, a teda škodca,
ako i prevádzkovateľ, vlastník a držiteľ poisteného motorového vozidla, t. j. v danom prípade žalovaní
v1.a2.rademajúpodľa§4ods.2písmenoa/zákonač.381/2001Z.z.právozpoisteniazodpovednosti,

aby poisťovateľ za nich nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na
zdraví a nákladov pri usmrtení, pričom podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody
uhrádza poisťovateľ poškodenému, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Zákon č. 381/2001 Z. z. je vo vzťahu
k Občianskeho zákonníku lex specialis, keďže povinnosť plniť prechádza podľa uvedených ustanovení

priamo na poisťovateľa. Preto mal konajúci súd za to, že žaloba voči žalovaným v 1. a 2. rade nie
je dôvodná, keďže žalovaní v 1. a 2. rade nie sú pasívne legitimovaní, pretože povinnosť poskytnúť
poškodeným poistné plnenie sa vzťahuje na poisťovateľa motorového vozidla, ktorým v danom prípade
bol žalovaný v 3. rade. Žalovaný v 2. rade v danom prípade dopravnú nehodu nezavinil žiadnym ani len
čiastočným spôsobom, bol len držiteľom uvedeného motorového vozidla, ktoré viedol žalovaný v 1. rade,
a teda nenesie žiadnu zodpovednosť za škodu, ani za nemajetkovú ujmu. Čo sa týka trov konania o

náhradu škody, súd rozhodol o povinnosti žalovaného v 3. rade zaplatiť žalobcovi v 3. rade trovy konania
podľa § 256 ods. 1 CSP, keďže v priebehu konania žalovaný v 3. rade uhradil žalobcovi v 3. rade všetky
jeho žalované nároky ohľadne náhrady škody, zavinil, že konanie o náhradu škody bolo zastavené, a
to jednak uznesením konajúceho súdu č. 6C/168/2012-284 zo dňa 06. 08. 2014 a tiež rozsudkom č. k.
6C/168/2012-374 zo dňa 14. 11. 2014, pričom žalovaný v 3. rade si túto povinnosť nahradiť žalobcovi v 3.

rade škodu splnil v súlade so zákonom č. 281/2001 Z. z. Čo sa týka trov konania o náhradu nemajetkovej
ujmy, súd s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy
boli v plnom rozsahu úspešní, keďže súd žalobu voči nim zamietol a žalovaný v 3. rade bol v konaní o
náhradu nemajetkovej ujmy prevažne úspešný, keďže žalovaná suma nemajetkovej ujmy predstavovala
215.000 eur a súd žalobe vyhovel len v rozsahu 47.550 eur, nepriznal žalovaným v 1., 2. a 3. rade

náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 257 CSP. Za dôvody hodné osobitného zreteľa vo
vzťahu k žalovanému v 1. rade súd prvej inštancie považoval skutočnosť, že žalovaný v 1. rade zavinil
uvedenú dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej bol žalobca v 3. rade poškodený na zdraví a v dôsledku
ktorejdošlokpoškodeniuzdraviamanželkyžalobcuv3.radeamatkyžalobcovv1.a2.radeF.B.,apreto
priznanie náhrady trov konania žalovanému v 1. rade, vzhľadom na uvedené okolnosti by bolo v rozpore

s dobrými mravmi, ako i so zásadou spravodlivosti. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd náhradu
trov konania o náhradu nemajetkovej ujmy žalovanému nepriznal, keďže trovy konania, ktorými by súd
zaťažil žalobcov v 1., 2. a 3. rade by vzhľadom na už vyššie uvedené utrpenie žalobcov v 1., 2. a 3. rade
neboli v súlade s dobrými mravmi. Obdobne súd postupoval aj ohľadne rozhodovania o trovách konania
žalovaného v 3. rade, ktorý bol čiastočne úspešný, keďže priznaná náhrada trov konania žalovanému

v 3. rade by nebola, vzhľadom na okolnosti prípadu, spravodlivá a v súlade s dobrými mravmi. Súd teda
nepriznal žalovaným v 1., 2. a 3. rade náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania.

2. Odvolací súd, prejednávajúc podané odvolania žalobcov v 1. až 3. rade a žalovaného v 3. rade proti
rozsudkusúduprvejinštancie,dňa18.októbra2018vovecirozhodolrozsudkomč.k.9Co/321/2017-734

tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch týkajúcich sa náhrady nemajetkovej umy
zmenil a žalovaných v 1., 2. a 3. rade zaviazal zaplatiť žalobcom v 1., 2. a 3. rade, a to každému z nich,
náhradu nemajetkovej ujmy v sume 20.000 eur do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku s tým,
že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Vo
zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcom v 1., 2. a 3. rade vo vzťahu k

žalovaným v 1., 2. a 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania titulom nemajetkovej ujmy v plnom
rozsahu s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných
žalovaných. Napadnutý výrok, ktorým súd uložil žalovanému v 3. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi v 3.
rade náhradu trov konania o náhradu škody, zrušil.

3. Vyššie uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu bolo v dôsledku podaného dovolania žalobcov
v 1. až 3. rade predmetom dovolacieho prieskumu v jeho napadnutej zamietajúcej časti. Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením zo dňa 10. decembra 2021 sp. zn. 3Cdo/163/2019 rozsudok Krajského
súdu v Nitre zo dňa 18. októbra 2018 sp. zn. 9Co/321/2017 v napadnutej časti zamietnutej žaloby zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po rozhodnutí NS SR týmto uznesením, keď rozsudok odvolacieho

súduvjehovyhovujúcomvýrokuavovýrokuotrováchkonaniaazrušenívýrokuopovinnostižalovaného
v 3. rade zaplatiť náhradu trov konania o náhradu škody nadobudol právoplatnosť, predmetom
odvolacieho prieskumu odvolacieho súdu zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutých
zamietajúcich výrokoch nad výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy každému zo žalobcov v 1.až 3. rade od žalovaných v 1. až 3. rade 20.000 eur. Úlohou odvolacieho súdu tak bolo posúdiť
dôvodnosť podaného odvolania žalobcov v 1. až 3. rade vo vzťahu k namietanej výške nemajetkovej
ujmy, keď rozhodnutím odvolacieho súdu č. k. 9Co/321/2017-734 bola táto právoplatne priznaná vo

výške 20.000 eur pre každého zo žalobcov v 1. až 3. rade, s povinnosťou plniť uloženou všetkým
žalovaným (s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných
žalovaných), keď žalobcovia podaným odvolaním žiadali, aby súd zaviazal žalovaných v 1. až 3.
rade na plnenie náhrady nemajetkovej ujmy každému zo žalobcov v rozsahu 75.000 eur. Predmetom
odvolacieho prieskumu tak zostali napadnuté zamietajúce výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo

do výšky náhrady nemajetkovej ujmy nad 20.000 eur pre každého zo žalobcov.

4. Následneodvolacísúdvovecirozhodolrozsudkomzodňa18.novembra2021č.k.9Co/14/2021-934
tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých zamietajúcich výrokoch zmenil tak, že žalobu voči
žalovaným v 1., 2. a 3. rade nad výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy 20.000 eur každému zo
žalobcov v 1., 2. a 3. rade zamietol. Súčasne rozhodol o trovách dovolacieho konania tak, že žalobcom

v 1., 2. a 3. rade vo vzťahu k žalovaným v 1., 2. a 3. rade priznal nárok na náhradu trov dovolacieho
konania v plnom rozsahu s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia
povinnosť ostatných žalovaných. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali opätovne dovolanie
žalobcovia, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní svojim rozhodnutím sp. zn.
3Cdo/5/2022 zo dňa 25. apríla 2024 rozsudok odvolacieho súdu (Krajského súdu v Nitre) zo dňa 18.

novembra 2021 sp. zn. 9Co/14/2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Tak, ako už odvolací súd
uviedolvyššie,predmetomjehoprieskumuvrámciodvolaciehokonania,rozhodujúcoodvolanížalobcov
v 1. až 3. rade, sú napadnuté zamietajúce výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo do výšky náhrady
nemajetkovej ujmy nad 20.000 eur pre každého zo žalobcov.

5. Vo vzťahu k výške priznanej náhrady nemajetkovej ujmy žalobcovia podaným odvolaním žiadali
podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovaných v 1., 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne
zaplatiť každému zo žalobcov titulom náhrady nemajetkovej ujmy po 75.000 eura. Vytkli súdu prvej
inštancie, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

rozsudok je vo vzťahu k priznanému nároku, jeho právnemu posúdeniu a miere zodpovednosti
jednotlivých žalovaných nepreskúmateľný. Výrok o zamietnutí nemajetkovej ujmy vo výške presahujúcej
sumu 15.850 eur pre každého zo žalobcov žiadnym spôsobom nereflektuje výsledky vykonaného
dokazovania, súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia s intenzitou zásahu
do práv žalobcov, v tomto kontexte nevyhodnotil ani ich výpovede, ani výpovede v konaní vypočutých

svedkov. Výšku priznanej sumy vyhodnotil len v kontexte k zákonnej úprave vyplývajúcej zo zákona
č. 215/2006 Z. z., nevysporiadajúc sa pritom so zásadným argumentom, že ide o odškodnenie obetí
násilných trestných činov v prípade, že nie je zistený páchateľ trestného činu alebo tento nie je schopný
plniť. Na rozdiel od štátu je zodpovednosť žalovaného v 3. rade založená individuálnou zmluvou, pri
uzatváraní ktorej poisťovateľ poistenému garantoval krytie škôd zo zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla do výšky 5.000.000 eur, čo je minimálny limit v zmysle tzv. motorových
smerníc. Súd v odôvodnení rozhodnutia neposkytol vysvetlenie, prečo považuje za primerané a hlavne
spravodlivé, aby boli žalobcovia odškodnení na úrovni nižšej než vyplýva zo zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení, vo výške výrazne nižšej než obete leteckých nehôd v zmysle Nariadenia
Európskeho parlamentu č. 889/2002 a o čo je smrť manželky a matky žalobcov bolestná menej, než smrť

zamestnanca v súkromnom sektore (stavba mosta Kurimany). Celý nový procesný predpis je založený
na zásadách spravodlivosti a s určitosťou nebolo zámerom zákonodarcu vniesť do rozhodovacej praxe
súdov diskriminačné kritériá, ani významným spôsobom redukovať hmotnoprávne nároky strán sporu
a ani znižovať „hodnotu“ ľudského života oproti materiálnym statkom.

6. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov vo vzťahu k priznanej výške
nemajetkovej ujmy uviedol, že priznaná výška náhrady je nielen postačujúca, ale aj prekračuje sumy
náhrad, ktoré v obdobných prípadoch súdy už právoplatnými rozsudkami priznali. Rozhodnutie o výške
náhrady je vecou voľnej úvahy súdu, kde súd musí prihliadať na všetky okolnosti veci. V danom
prípade bolo podstatné, že on ako žalovaný v 1. rade bol za spôsobenú dopravnú nehodu trestnoprávne

postihnutý, pričom je potrebné prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k dopravnej nehode prišlo, keď má
na mysli skutočnosť, že nepožil alkoholické nápoje, neprekročil povolenú rýchlosť, neporušil zásadným
spôsobom žiadny konkrétny právny predpis na úseku vedenia motorového vozidla.7. Žalobcovia v 1. až 3. rade v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 1. rade uviedli, že
ak by malo byť pravdivé tvrdenie žalovaného v 1. rade, že neporušil žiadny konkrétny právny predpis,
nemal by právny základ jeho trestnoprávny postih. K výške náhrady nemajetkovej ujmy poukázali na

rozhodnutia krajských súdov a rozhodnutie NS SR. Uviedli, že trvajú na podanom odvolaní z dôvodov
v ňom uvedených s tým, že pokiaľ ide o výšku priznanej náhrady, rešpektujú, že táto závisí od úvahy
súdu, táto úvaha však musí mať podklad v odôvodnení rozsudku a musí vychádzať z individuálneho
posúdenia prejednávanej veci, s náležitou reflexiou tohto posúdenia v odôvodnení rozsudku - inak
je arbitrárna. Zároveň určenie výšky náhrady nesmie bez právneho dôvodu znevýhodňovať žalobcov

aplikáciou právneho predpisu, ktorý je bez relevancie k rozhodovanej veci a druhu nároku.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobcov v 1. až 3. rade (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie v jeho napadnutých zamietajúcich výrokoch je potrebné v zmysle ustanovenia § 388 CSP

zmeniť tak, že žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcom v 1., 2. a 3. rade, a to každému
z nich, náhradu nemajetkovej ujmy v sume 10.000 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým,
že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných a
vo zvyšku žalobu zamietnuť. Súčasne je potrebné rozhodnúť i o trovách dovolacieho konania, tak ako
uvedené vyplýva z výroku tohto rozhodnutia.

9. Predmetom konania v tejto veci bola žaloba žalobcov v 1. až 3. rade, doručená súdu prvej inštancie
dňa 04. 07. 2012, ktorou sa žalobcovia pôvodne vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade domáhali
zaplatenia žalobcovi v 3. rade náhrady škody vo výške 2.602,53 eura, náhrady bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 14.995,50 eura, náhrady straty na zárobku vo výške 2.249,62 eura

a aby žalovaní v 1. a 2. rade zaplatili žalobcom v 1. až 3. rade každému jednotlivo po 75.000 eur
titulom náhrady nemajetkovej ujmy, ako i nahradili trovy konania. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že dňa
11. 07. 2011 došlo na Spolkovej diaľnici A 92, smer P., úsek 280- km 3.050 v okrese N. v Spolkovej
republike Nemecko k dopravnej nehode, ktorú spôsobil žalovaný v 1. rade, jazdiaci osobným motorovým
vozidlom evidenčné číslo D., vlastnícky patriacim žalovanému v 2. rade. V čase nehody sa v osobnom

vozidle nachádzali žalovaný v 1. rade, žalobca v 3. rade, jeho manželka F. B., nar. XX. XX. XXXX a P.
K. (syn žalovaného v 2. rade). Všetci štyria pasažieri osobného motorového vozidla boli po nehodovej
udalosti ťažko zranení. Pani F. B.- matka žalobcov v 1. a 2. rade a manželka žalobcu v 3. rade, zomrela
XX. XX. XXXX v nemocnici v A.. V dôsledku uvedenej dopravnej nehody vznikli žalobcovi v 3. rade
náklady,ato:nákladynapohrebneb.manželkyvovýške2.394,93eura,ktorésúkrytéplnenímpoisťovne

z PZP žalovaného v 2. rade, náklady spojené s dopravou z miesta bydliska do miesta hospitalizácie
a úmrtia p. B. vo výške 1.469,70 eura, náklady spojené s liečením žalobcu v 3. rade vo výške 872,83
eura. Lekárskym posudkom z 22. 12. 2011 bolo bolestné žalobcu v 3. rade vyčíslené hodnotou 975
bodov, čomu zodpovedá finančný ekvivalent 14.995,50 eura. U žalobcu v 3. rade pretrvávajú následky
úrazu v podobe zhoršenej hybnosti, bolestí hlavy a chrbta, značne sa znížila možnosť jeho pracovného

uplatnenia. Rozdiel medzi zárobkom dosahovaným žalobcom v 3. rade z podnikania (základ dane
v roku 2010 a v roku 2011) predstavuje suma 2.249,62 eura. Podanou žalobou si žalobcovia v 1. až
3. rade súčasne uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, v zmysle ustanovenia §
11 - § 13 Občianskeho zákonníka, a poukázali na to, že smrťou matky a manželky utrpeli nezvratnú
a trvalú ujmu, ktorá značnou mierou poznamenala život celej rodiny. Táto ujma nie je nijakým spôsobom

odstrániteľná, je trvalá a tragicky poznačila osud celej rodiny. Preto priznanie náhrady nemajetkovej ujmy
v požadovanej výške považovali žalobcovia za primerané intenzite ujmy a jej neodstrániteľnosti.

10. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 20. 09. 2012 č. k. 6C/168/2012-81 pripustil, aby na strane
žalovaných ako ďalší účastník pristúpila do konania KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance

Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00585441 ako žalovaný v 3. rade. V priebehu konania súd
prvej inštancie uznesením zo dňa 06. 08. 2014 č. k. 6C/168/2012-284 konanie o zaplatenie náhrady
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ako i konanie o zaplatenie náhrady straty na zárobku
zastavil, s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1 OSP, s odôvodnením, že v tejto časti bola žaloba
žalobcov vzatá späť, pričom žalovaní v 1., 2. a 3. rade s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasili.

Následne súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14. novembra 2014 č. k. 6C/168/2012-374 právoplatne
zastavil i konanie o zaplatenie náhrady škody (v dôsledku späťvzatia žaloby) v sume 2.712,33 eura.
Predmetomkonaniatakzostalnárokžalobcovv1.až3.radenanáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch.
O tomto nároku rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým), ktorý bolrozsudkom odvolacieho súdu zo dňa 18. októbra 2018 č. k. 9Co/321/2017-734 právoplatne zmenený
tak, že žalovaní v 1. , 2. a 3. rade boli zaviazaní zaplatiť žalobcom v 1., 2. a 3. rade, a to každému z nich,
náhradu nemajetkovej ujmy v sume 20.000 eur do 3 dní od nadobudnutia jeho právoplatnosti s tým,

že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
V zamietajúcom výroku rozhodnutia nad priznanú náhradu 20.000 eur pre každého zo žalobcov bolo
rozhodnutie odvolacieho súdu uznesením NS SR zo dňa 10. decembra 2020 sp. zn. 3Cdo/163/2019
zrušené a vec bola vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Následne odvolací súd vo veci
rozhodol rozsudkom zo dňa 18. novembra 2021 č. k. 9Co/14/2021-934 tak, že rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutých zamietajúcich výrokoch zmenil tak, že žalobu voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade
nad výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy 20.000 eur každému zo žalobcov v 1., 2. a 3. rade
zamietol a súčasne rozhodol o nároku na trovy dovolacieho konania. Proti tomuto rozsudku odvolacieho
súdu podali opätovne dovolanie žalobcovia, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom
konaní svojim rozhodnutím sp. zn. 3Cdo/5/2022 zo dňa 25. apríla 2024 rozsudok odvolacieho súdu
zo dňa 18. novembra 2021 sp. zn. 9Co/14/2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôsledku

uvedeného priebehu odvolacieho a dovolacieho konania je úlohou odvolacieho súdu opätovne posúdiť
dôvodnosť podaného odvolania žalobcov v rozsahu zamietnutia žaloby na plnenie nemajetkovej ujmy
nad sumu 20.000 eur pre každého zo žalobcov.

11. Podľa§388CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmení,akniesúsplnenépodmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

13. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby

alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

14. Tak, ako už odvolací súd uviedol vo svojich skorších rozhodnutiach v tejto veci, súd prvej inštancie

sa napriek správnej a potrebnej citácii ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka, týmto ustanovením
pri stanovení rozsahu náhrady nemajetkovej ujmy žalobcov neriadil a takýto postup súdu prvej inštancie
odvolací súd nepovažoval za správny, majúc za to, že ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka
stanovuje zákonné kritéria rozhodovania o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď
podľa názoru odvolacieho súdu nebolo žiadneho opodstatneného dôvodu na to, aby súd prvej inštancie

výšku náhrady nemajetkovej ujmy stanovil výlučne aplikáciou zákona č. 215/2006 Z. z.

15. Základnými kritériami určenia výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch, v dôsledku neoprávneného
zásadu do práva na ochranu osobnosti, sú závažnosť vzniknutej ujmy, ako i okolnosti, za ktorých
k porušeniu práva došlo (ktoré môžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá

neoprávnený zásah spôsobila). Rozhodujúcim je pritom zvažovanie individuálnych okolností prípadu.
Súd musí vychádzať vždy z čo najúplnejšieho skutkového stavu a opierať sa o preskúmateľné
konkrétne hľadiská. Výška náhrady nemajetkovej ujmy musí tiež odrážať všeobecne zdieľané predstavy
o spravodlivosti. Judikatúra súdov v oblasti ochrany osobnosti sa zhoduje na primárnom význame
vyrovnávacieho charakteru náhrady nemajetkovej ujmy, resp. zmiernení nepriaznivého následku

neoprávneného zásahu (keďže nemajetková ujma vzniknutá porušením osobnostných práv sa vo
všeobecnom slova zmysle ani nedá odškodniť a rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nemožno exaktne
kvantifikovať a vyčísliť). Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy je tak dosiahnuť vyváženosť miery ujmy
na hodnotách ľudskej dôstojnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takej nemajetkovej
ujmy dosiahnuť účinné vyváženie a zmiernenie nepriaznivého následku neoprávneného zásahu do

osobnostných práv fyzickej osoby. Vzhľadom na požiadavku kazuistiky, ktorá priamo vyplýva aj z
nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2017 z 5. decembra 2017, musia všeobecné súdy
zároveň zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom rovnosti
rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah priamejúmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady. Priznaná výška náhrady nemajetkovej
ujmy musí zodpovedať zásade proporcionality, čo možno docieliť komparáciou súdmi priznaných
súm náhrady nemajetkovej ujmy v obdobných prípadoch zásahov do osobnostných práv v dôsledku

zavineného úmrtia blízkej osoby. Tým sa okrem preskúmateľnosti zabezpečuje aj predvídateľnosť
súdneho rozhodnutia, pokiaľ ide o výkon diskrečnej právomoci pri výklade a aplikácii zákonom pomerne
široko nastavených hraníc voľnej úvahy súdu pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy.

16. ZrozsudkuNSSRsp.zn.4Cdo/139/2011vyplýva,žepreurčenievýškynáhradynemajetkovejujmy

ustanovenie § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka zakotvuje taxatívne dve kritéria: závažnosť vzniknutej
ujmy, čím závažnejšia je čo do svojej intenzity i svojho trvania, tým vyššia by mala byť aj čiastka
finančného zadosťučinenia a ďalej veľmi široko chápané okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu
do osobnosti fyzickej osoby došlo.

17. V uznesení NS SR sp. zn. 7Cdo/73/2021 k otázke výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy,

najvyšší súd uviedol, že je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových
okolností každej konkrétnej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach.

18. Rozsudkom NS SR sp. zn. 7Cdo/103/2023, najvyšší súd judikoval, že pri určovaní výšky náhrady
nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka nie je dôvodné túto náhradu obmedziť

najvyšším prípustným odškodnením podľa zákona o obetiach trestných činov(zákon č. 215/2006 Z. z.).

19. Podľa nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS 288/2017, pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy musia
všeobecné súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom
rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah

priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady.

20. Smrť ako absolútna a nenahraditeľná strata predstavuje sama o sebe závažný zásah do práva
na ochranu osobnosti a v prípade fungujúcej rodiny má za následok dlhotrvajúcu nemožnosť vyrovnať
sa so stratou blízkeho človeka napriek plynutiu času. Bez akýchkoľvek pochybností smrť blízkej osoby

je pre pozostalých traumatizujúca udalosť. Najsilnejšie rodinné väzby sú práve tie, ktoré sú tvorené
v priamej príbuzenskej línii, alebo sú utvorené na základe dlhodobého spolužitia v spoločnej domácnosti,
a to medzi rodičmi a deťmi, manželmi, často tiež medzi súrodencami. Narušenie takýchto vzťahov
potom najmä v prípade, ak k nemu dôjde nečakane v dôsledku neočakávanej tragickej udalosti, vyvolá
nielen zásah do telesnej integrity jedinca priamo zasiahnutého takouto udalosťou, ale aj do integrity jeho

blízkych osôb. Akákoľvek peňažná kvantifikácia duševných útrap je spojená s problémom, že pri nej nie
je možné vychádzať z objektívne merateľných výsledkov.

21. Dôsledne zohľadňujúc vyššie uvedené, odvolací súd po opätovnom zrušení jeho rozhodnutia
dovolacím súdom, prehodnotil svoje skôr prijaté právne závery a dospel k takému záveru, že súdom

prvej inštancie v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu č. k. 9Co/321/2017-734 priznaná nemateriálna
ujma, a to každému zo žalobcov vo výške 20.000 eur, nie je dostatočná a naplno nevyjadruje závažnosť
vzniknutejnemajetkovejujmy,ktorá,keďžeideosmrťblízkehočlovekajetounajvážnejšouujmouanedá
sa nahradiť žiadnym finančným ekvivalentom, v dostatočnej miere nezohľadňuje osobitosti tohto prípadu
a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Odvolací súd preto

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu ku všetkým žalobcom podľa § 388 CSP zmenil tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vo zvyšku uplatneného nároku, nad priznanú sumu
30.000 eur pre každého zo žalobcov (20.000 právoplatne v zmysle rozsudku č. k. 9Co/321/2017-734
a 10.000 v zmysle tohto rozhodnutia) považoval aj odvolací súd nárok žalobcov za nedôvodný.

22. Ako už bolo opakovane uvedené, cieľom poskytnutej imateriálnej ujmy je aspoň čiastočné
zmiernenie utrpenej ujmy, zohľadňujúc najmä to, že navrátenie do pôvodného stavu neprichádza do
úvahy. Pri určení výšky nemateriálnej ujmy je treba zohľadniť aj to, akým spôsobom došlo k narušeniu
chráneného práva na rodinný život. V danom prípade k smrti matky žalobcov v 1. a 2. rade a manželky
žalobcu v 3. rade došlo pri dopravnej nehode v zahraničí, ktorú spôsobil žalovaný v 1. rade, ktorý

čin spáchal z nedbanlivosti, za ktorý skutok bol odsúdený Trestným rozkazom Prvostupňového súdu
Erding, Spolková republika Nemecko s uložením peňažného trestu. Nebohá F. B. dopravnú nehodu
nijako nezavinila.23. Posudzujúc závažnosť vzniknutej ujmy, jej intenzitu a dôsledky na žalobcov v 1. až 3. rade, odvolací
súd primárne opakuje, že stratu najbližšieho príbuzného možno označiť za najtraumatizujúcejšiu udalosť
v živote človeka, s nenapraviteľnými následkami pre doterajší vzťah rodiča a dieťaťa, ako i vzťah

manžela a manželky. Pocity straty, smútku, psychickej bolesti sú dané ľudskou prirodzenosťou ako
reakcia na úmrtie najbližšieho človeka, avšak až následky tohto úmrtia na chod života pozostalých,
osobitosť vzťahov medzi zomrelým a poškodenými pozostalými, do práv ktorých bolo zasiahnuté, sú
rozhodujúce pre určenie sumy náhrady nemajetkovej ujmy.

24. Zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, z ktorého odvolací súd vychádzal, je
zrejmé, že medzi žalobcami a ich matkou/manželkou boli hlboké city založené na vzájomnej láske,
úcte a spolupatričnosti k nimi vytvorenej rodine. Rovnako je zrejmé to, že smrť F. B. znamenala tak
závažný zásah do ich rodinného a súkromného života, ktorý nenávratne podstatne zmenil ich život a aj
životné perspektívny vôbec. Z dokazovania vo veci je zrejmé to, že rodina žalobcov a neb. F. B. bola
mimoriadne súdržná, so silnými vzájomnými citovými väzbami. V osobe F. B. stratili žalobcovia v 1.

a 2. rade milujúcu a starostlivú matku, ktorá ako domáca zabezpečovala ich potreby a intenzívne sa im
venovala. Žalobkyňa v 1. rade bola pritom náhlou stratou matky postihnutá vo veku 13 rokov, v období
adolescencie, kedy ako osoba ženského pohlavia v období dospievania bezpochyby a bytostne matku
potrebovala. Uviedla, že s matkou mala najlepší vzťah, aký len môže byť, trávila s ňou maximálny čas
počas celého roka. Navyše jej stratou, okrem prežívaných psychickým útrap, nutne prevzala i úlohy

spojené so starostlivosťou o domácnosť, ktoré dovtedy zabezpečovala jej matka, keď ako sama uviedla,
po smrti matky všetky činnosti spojené s chodom domácnosti zostali na nej. Musela zvládať veci ako
dospelý človek a jej situáciu ani jej spolužiaci nepochopili. Uviedla, že v súvislosti s touto tragickou
udalosťou navštívila psychológa. Z jej výpovede tiež vyplýva, že žalobca v 3. rade, jej otec, sa po havárii
vrátil z nemocnice po mesiaci, najskôr bol hospitalizovaný v Nemecku a potom v Nových Zámkoch

a v tomto období boli odkázaní s bratom na pomoc otcových kamarátov. Teda okrem pocitu straty,
smútku a bolesti zo straty najbližšieho človeka súčasne museli bojovať i s pocitom dočasnej straty
blízkosti ďalšieho rodiča, ako i s nevyhnutnou potrebou zabezpečenia základného chodu ich životov
a domácnosti.

25. Žalobca v 2. rade prišiel o matku vo veku 21 rokov a i napriek vzájomným silným citovým väzbám
medzi žalobcami v 2. a 3. rade, bola nebohá F. B. jeho jediným biologickým rodičom. Uviedol, že vzťahy
s mamou boli veľmi dobré, mama ho podporovala, trávila s ním voľný čas. Keď sa dozvedel, čo sa stalo,
bol to pre neho strašný šok. Po dopravnej nehode bol dva mesiace na vojenskom výcviku, nemohol
navštíviť ani otca, ani sestru a nemohol s nimi po túto dobu ani telefonovať, veľmi zle to znášal, musel

chodiť k psychológovi. Po tom, čo sa mohol začať stýkať s otcom a sestrou, chodil domov raz za týždeň
na celý víkend a vypomáhal v domácnosti, resp. okolo domu.

26. Žalobca v 3. rade stratil milujúcu a starostlivú manželku, s ktorou žil v harmonickom manželstve.
Sám žalobca v 3. rade bol priamy účastník dopravnej nehody, v dôsledku ktorej zomrela jeho manželka

a jeho útrapy zo straty manželky boli umocnené i jeho vlastnými vážnymi zraneniami, ktoré navyše
spôsobili jeho následnú zníženú možnosť pracovného uplatnenia. Uviedol, že s manželkou žili veľmi
dobre, obaja boli predtým rozvedení, a preto si ich vzťah strážili, mali sa radi, manželka sa starala
o domácnosť a on zabezpečoval financie. Tiež uviedol, že po nehode nebol schopný byť sebestačný,
ani sa postarať o deti. Tiež je zrejmou skutočnosť, že rodinné vzťahy nebohej F. B. a žalobcov boli o to

pevnejšie, že ich rodinný život prebiehal bez účasti a pomoci ďalších príbuzných, v pevnom rodinnom
zväzku nebohej a žalobcov. Nebohá F. B. bola domácou, zabezpečovala nepretržitú starostlivosť o svoju
rodinu a o potreby jej členov, a to v zásade výlučnú, pričom žalobca v 3. rade zabezpečoval finančne
potreby rodiny. Z okolností tejto veci podľa názoru odvolacieho súdu ani nie je možné diferencovať,
ktorého zo žalobcov táto nenapraviteľná strata zasiahla najviac, resp. ktorého z nich, v akej intenzite

v porovnaní s druhým zo žalobcov, keď tak, ako už odvolací súd uviedol a čo je zrejmé zo súdom
prvej inštancie zisteného skutkového stavu, všetci členovia rodiny neb. F. B. mali vzájomné intenzívne
vzťahy na takej úrovni, že smrťou matky a manželky možno tento nenapraviteľný zásah do života
a súkromia žalobcov považovať za rovnako intenzívny vo vzťahu ku všetkým žalobcom i z hľadiska
výšky priznanej náhrady. Teda možno uviesť, že preukázateľne, tak medzi deťmi a matkou, ako i medzi

manželom a manželkou existovala najintenzívnejšia interpersonálna väzba, ktorá sa smrťou nebohej F.
B.nenapraviteľnepretrhla.Emočnánaviazanosťčlenovrodiny,jejhĺbka,pocitystratyztohtovyplývajúce
sú z vykonaného dokazovania v rovnakej miere prítomné u každého zo žalobcov. Je potrebné opätovne
zdôrazniť, že je takmer nemožné vyčísliť hodnotu straty ľudského života v peňažnej forme, preto jedinoumožnosťou je v rámci voľnej úvahy súdu a v rámci zohľadnenia všetkých rozhodujúcich skutkových
okolností, dospieť k primeranej výške náhrady nemajetkovej ujmy. Jedná sa o primeranú, nie však
úplnú náhradu, keď zásah do rodinného a súkromného života žalobcov sa objektívne nedá vyčísliť.

Nemajetková ujma slúži len na zmiernenie citovej ujmy, ktorú žalobcovia utrpeli. Nečakaným šokujúcim
úmrtím matky žalobcov v 1. a 2. rade a manželky žalobcu v 3. rade došlo k závažnému zásahu do ich
osobnostných práv, do práva na súkromie a rodinný život, pričom tento následok je nereparovateľný. Pri
úmrtí nemôže žiadne zadosťučinenie odčiniť vzniknutú ujmu, ktorá má absolútny charakter.

27. Je dôvodné uviesť i to, že vodiacimi parametrami proporcionálne spravodlivého zadosťučinenia
je atribút primeranosti, ktorý je rozhodujúcim kritériom priznávania odškodnenia, aby bol dosiahnutý
účel kompenzácie. Kritériu primeranosti priznávanej peňažnej satisfakcie priamo úmerne zodpovedá
aplikácia tzv. statusu obete, ktorú objasnil Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej
činnosti, keď uviedol, že pokiaľ má náprava kompenzačný charakter, jej výška nemusí byť rovnaká, akú
by priznal v porovnateľných prípadoch súd, nesmie však byť zjavne neprimeraná okolnostiam prípadu,

pričom pri posudzovaní tejto primeranosti je potrebné zohľadňovať aj životnú úroveň v danej krajine,
a tiež to, či priznaná suma nevybočuje z právnej tradície v danej krajine. Ústavný súd ČR konštatoval,
že pri stanovení výšky čiastky relutárnej náhrady je nutné použiť princíp proporcionality tiež spôsobom,
že všeobecné súdy porovnajú čiastky tejto náhrady prisúdené v iných prípadoch.

28. Odvolací súd okrem zohľadnenia skutkových okolností tejto veci, spočívajúcich v charaktere
a intenzite vzťahu medzi žalobcami a osoby, ktorá pri dopravnej nehode zahynula, jej rodinného
statusu a na uvedené nadväzujúcej intenzite zásahu do osobnostných práv žalobcov, v okolnostiach
za ktorých k porušeniu práva došlo, keď k strate najbližšieho človeka žalobcov došlo jej nečakaným
tragickým úmrtím v dôsledku zavineného konania žalovaného v 1. rade, vo veku jej 46 rokov, ako

na vodiaci parameter proporcionálne spravodlivého zadosťučinenia z hľadiska atribútu primeranosti,
poukazuje i na vlastnú rozhodovaciu činnosť, ako i na obdobné rozhodnutia súdov v sporoch o náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej stratou blízkej osoby pri dopravných nehodách ako na základný rámec
určenia primeranej náhrady nemajetkovej ujmy tak, aby nebolo možné konštatovať výrazný odklon od
posudzovania obdobných prípadov.

29. Odvolací súd v konaní pod sp. zn. 9Co/213/2018 potvrdil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k.
12C/205/2015-208, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného 2. rade zaplatiť žalobkyni v 1. rade
sumu 25.000 eur, žalobcovi v 2. rade sumu 25.000 eur a žalobcovi v 3. rade sumu 15.000 eur. Zo
skutkových okolností tejto veci je zrejmé, že žalobkyňa v 1. rade je vdovou po nebohom manželovi, ktorý

v dôsledku dopravnej nehody zomrel a žalobcovia v 2. a 3. rade sú synmi nebohého. Tiež je zrejmé,
že vzťahy medzi nebohým a žalobcami boli silné a intenzívne, všetci bývali až do dopravnej nehody
v spoločnej domácnosti, viedli riadny rodinný život, trávili spolu voľný čas, mali sa radi, žalobcovia tvorili
s nebohým fungujúce rodinné spoločenstvo. Nebohý mal v čase nehody 47 rokov, žalobkyňa v 1. rade
prežila so svojim manželom 22 rokov v manželstve, založili si a vybudovali fungujúcu rodinu, s manželom

sa milovali. Pokiaľ išlo o synov nebohého, intenzívnejšie pociťoval ujmu zo straty otca žalobca v 2.
rade, ktorý sa liečil v psychiatrickej ambulancii, užíval lieky a diagnostikovali mu cukrovku, pričom bolo
pravdepodobné, že toto ochorenie sa u neho prejavilo zo stresu. Žalobca v 3. rade, vzhľadom k tomu, že
študovalmimomiestaspoločnéhobydliskaamalpriateľku,sktorejpomocoustratuotcalepšiespracoval,
bol touto stratou zasiahnutý o čosi menej. Súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že nebohý zabezpečoval

rodinu aj finančne, popri podnikateľskej činnosti sa zamestnal aj v Rakúsku, po jeho smrti došlo k zániku
živnosti, dôsledkom čoho bola aj strata príjmu pre žalobkyňu.

30. V konaní pod sp. zn. 9Co/8/2017 rozhodol odvolací súd o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy
za smrť otca maloletej žalobkyne v 1. rade (v čase smrti otca mala 3 roky) vo výške 15.000 eur, smrť

syna žalobcov v 2. a 3. rade každému z nich vo výške 10.000 eur, smrť brata žalobcu v 4. rade vo výške
5.000 eur a za smrť druha žalobkyne v 5. rade vo výške 25.000 eur. Z okolností tejto veci je zrejmé,
že zohľadňujúc status žalobcov vo vzťahu k zomrelému, žalobkyňa v 5. rade, ktorá žila s nebohým
v spoločnej domácnosti spolu s ich maloletou dcérou-žalobkyňou v 1. rade, prišla jeho smrťou o svojho
partnera a otca svojho dieťaťa, s ktorým tvorili rodinu a smrťou zomrelého utrpela najväčšiu ujmu.

Žalobkyňa v 5. rade smrť partnera ťažko prežívala, bola v šoku, určitú dobu bývala u svojich rodičov, aby
nebola s maloletou sama. Maloletá žalobkyňa v 1. rade bola v čase smrti otca malé dieťa, ujma u nej sa
prejavila viac s odstupom času, keď s narastajúcim vekom si stratu viac uvedomovala, pričom ako začala
chodiť na základnú školu, matka s ňou navštevovala psychologickú poradňu. Tým, že žalobkyne v 1.a 5. rade žili s nebohým v spoločnej domácnosti, jeho smrť sa ich dotkla najbezprostrednejšie, pretože
jeho neprítomnosť stále pociťovali.

31. Pokiaľ ide o rozhodovaciu činnosť jednotlivých senátov Krajského súdu v Nitre, v rozhodnutí
v konaní pod sp. zn. 6Co/12/2021 odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým súd
prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi v 1. rade náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 30.000 eur a žalobkyniam v 2. a 3. rade po 15.000 eur. Z okolností tejto veci je zrejmé, že
žalovanáv1.radezaviniladopravnúnehodu,priktorejdňaXX.XX.XXXXzomrelamanželkažalobcuv1.

rade a matka žalobkýň v 2. a 3. rade. Z dokazovania vo veci vyplynulo, že medzi nebohou, jej manželom
a deťmi bol intenzívny vzťah, manželia žili v dlhoročnom harmonickom manželstve, ich deti boli vo
veku blízkom dospelosti, kedy matku potrebovali, aby im poradila, pomohla a riešila problémy spojené
s dospievaním. Strata manželky a matky žalobcov zasiahla natoľko, že žalobcovia v 1. a 3. rade museli
vyhľadať aj odbornú pomoc. V konaní na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 5Co/264/2017 odvolací súd
potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým boli žalovaní v 1. a 2. rade zaviazaní zaplatiť žalobkyni

náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 25.000 eur. Zo skutkových okolností veci je zrejmé, že žalobkyňa
bola matkou nebohej, ktorá zomrela pri dopravnej nehode spôsobenej žalovaným v 1. rade. V osobe
dcéry žalobkyňa stratila 23-ročnú mladú a slobodnú ženu, študentku 5. ročníka Trnavskej univerzity
s výraznými citovými väzbami na matku (žalobkyňu), ako aj ďalších členov jej rodiny. Žalobkyňa ako
najbližšia príbuzná mala s nebohou dcérou vytvorený pevný citový vzťah, táto stále čaká, že dcéra sa

vráti, pričom sa jej zhoršil zdravotný stav (vysoký krvný tlak). Každý deň plače a chodí na cintorín.

32. Okrem vlastnej rozhodovacej činnosti a rozhodovacej činnosti senátov Krajského súdu v Nitre,
odvolací súd zohľadnil aj rozhodovaciu prax ostatných krajských súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v obdobných prípadoch. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na rozhodnutie

Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý v konaní pod sp. zn. 12Co 465/2014 potvrdil priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy spôsobenej smrťou manžela/otca vo výške 3 x 33 500 eur (1 x manželka, 2 x
deti), Krajského súdu v Trnave, ktorý rozhodnutím v konaní pod zn. 11Co/116/2013 potvrdil náhradu
nemajetkovej ujmy manželke vo výške 33 000 eur za smrť manžela na základe trestného činu usmrtenia
pri dopravnej nehode. Krajský súd v Trnave rozhodnutím v konaní pod sp. zn. 9 Co 423/2012 priznal

náhradu nemajetkovej ujmy 1 x sumu 20 000 eur a 2 x 30 000 eur za smrť manželky a matky na základe
trestného činu usmrtenia pri dopravnej nehode. Najvyšší súd SR rozhodnutím v konaní pod sp. zn. 7 Cdo
170/2016 dovolanie žalovanej poisťovne odmietol, keď bola v konaní za smrť syna/ brata pri dopravnej
nehode priznaná žalobcom náhrada nemajetkovej ujmy 40 000 eur + 2 x 20 000 eur. Najvyšší súd SR
rozhodnutím v konaní pod sp. zn. 5 Cdo 178/2018 dovolanie odmietol v konaní, kde bola za stratu

blízkej osoby (syna), ktorý bol usmrtený pri dopravnej nehode, priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo
výške 2 x 15 000 eur.

33. V súvislosti s posúdením primeranosti výšky náhrady nemajetkovej ujmy žalobcom, uplatnenej
z dôvodu zásahu do ich osobnostných práv zavinenou smrťou ich matky a manželky sa odvolací súd

zaoberal i porovnaním vlastnej rozhodovacej činnosti v súvislosti s priznanou nemajetkovou ujmou
spôsobenou zásahom do povesti fyzickej osoby, v prípade tzv. verbálnych, resp. mediálnych deliktov.
Primárne odvolací súd udáva, že lustráciou v elektronickom registri zistil, že v rámci rozhodovacej
činnosti Krajského súdu v Nitre v období rokov 2007-2024 nebol právoplatne meritórne rozhodnutý spor,
v rámci ktorého by bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v súvislosti so zásahom do dobrej povesti

a cti osoby v rámci tzv. mediálneho, resp. verbálneho deliktu. Jedinou vecou prejednávanou senátom
9Co, ktorý rozhoduje i túto právnu vec, je právna vec v konaní pod sp. zn. 9Co/95/2022, aktuálne
napadnutá dovolaním na NS SR, v ktorej odvolací súd rozhodoval o odvolaniach strán sporu vo veci
nároku žalobcu-advokáta na náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku zásahu do jeho osobnostných práv
spôsobenému neoprávnenou a nepravdivou evidenciou žalobcu vo zväzkoch bývalej Štb, Odvolací súd

uzavrel, že vychádzajúc z individuálnych okolností tohto prípadu, okolností, za ktorých k porušeniu práv
došlo, intenzity zásahu, jeho trvania a dopadu a dôsledkov na osobu žalobcu, dospel k záveru, že za
primerané v danej veci považoval odškodnenie žalobcu titulom nemajetkovej ujmy v rozsahu 25.000 eur.

34. S ohľadom na vyššie uvedené, zohľadňujúc individuálne okolnosti tejto veci, za ktorých k zásahu

do osobnostných práv žalobcov došlo, intenzitu, trvanie a dôsledky tohto zásahu, prihliadajúc tak na
vlastnú rozhodovaciu činnosť v obdobných prípadoch, ako i na rozhodovaciu prax slovenských súdov
v obdobných prípadoch, tiež berúc zreteľ na hierarchiu osobnostných práv, k porušeniu ktorých došlo,
odvolací súd dospel k takému záveru, že za primerané v danej veci považoval odškodnenie žalobcovtitulom náhrady nemajetkovej ujmy v rozsahu 30.000 eur pre každého zo žalobcov. Takto priznanú
sumu náhrady nemajetkovej ujmy pre každého zo žalobcov považoval odvolací súd za dôvodnú, majúc
za to, že v rámci voľnej úvahy súdu o výške tejto náhrady dostatočne zohľadňuje všetky uvedené

kritéria pre jej priznanie. Mal za to, že takto priznaná náhrada zodpovedá rozsahu a intenzite žalobcami
utrpenej ujmy a je primeraná s ohľadom na rozhodovaciu prax odvolacieho súdu. Odvolací súd posúdil
okolnosti tohto prípadu z hľadiska intenzity zásahu a vychádzal zo skutočnosti, že nečakaným šokujúcim
úmrtím matky a manželky došlo u žalobcov k obrovskej strate, ktorej následok je nereparovateľný.
Žalobcovia prišli o milujúcu a starostlivú matku a manželku, natrvalo došlo k pretrhnutiu ich spokojného

a šťastného rodinného života, v ktorom všetci jeho členovia v láske a bez vážnejších problémov žili.
K úmrtiu matky a manželky žalobcov došlo v jej veku 46 rokov, v období keď bola významnou oporou
a pomocou nielen pre svoju dospievajúcu dcéru a krátko dospelého syna, ale i pre svojho manžela
v produktívnom veku, a to nielen svojou láskou, ale i tým, že o všetkých členov svojej rodiny sa ako
domáca nepretržite starala. Dôsledky tejto straty pocítili žalobcovia nielen v oblasti citovej, prinášajúcej
pocity smútku, beznádeje, bolesti z tejto straty, ale samozrejme i v bežných činnostiach každodenného

života, pretože v manželke a matke stratili i človeka, ktorý sa o nich staral a zabezpečoval ich potreby,
pričom túto úlohu matky v oblasti starostlivosti a chodu domácnosti musela prevziať v tom čase maloletá
dcéra-žalobkyňa v 1. rade. Dôsledky tejto tragickej nehody spôsobili i to, že žalobcovia v 1. a 2. rade
vyhľadali odbornú psychologickú pomoc. Žalobca v 3. rade ako priamy účastník dopravnej nehody,
okrem psychických útrap zo straty manželky, sám utrpel vážne zranenia, v dôsledku ktorých bol po

nehode i fyzicky paralyzovaný. Úmrtie najbližšej osoby spôsobuje takú ujmu, ktorá má absolútny
charakter a nie je možné ju v prípade tých najbližších vzťahových osôb odstrániť ani plynutím času.
Odvolací súd zohľadnil tiež to, že k zásahu do osobnostných práv došlo u žalobcov v čase, keď ich matka
a manželka bola v produktívnom veku, bola osobou zdravou, pričom tento zásah bol náhly a nečakaný,
spôsobený v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil žalovaný v 1. rade, za ktorý skutok bol odsúdený

v trestnom konaní. Vychádzajúc zo zásady rozhodovania v porovnateľných veciach rovnako odvolací
súd tiež prihliadol na svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, pričom v tomto ohľade predovšetkým na
rozhodnutie v konaní pod sp. zn. 9Co/213/2018, ktorú vec považuje z hľadiska jej skutkových okolností
za porovnateľnú s danou právnou vecou. Predovšetkým poukazuje na to, že i v prípade rozhodovania vo
veci pod sp. zn. 9Co/213/2018 sa jednalo o smrť manžela a rodiča v dôsledku dopravnej nehody, pričom

zokolnostívecijenesporné,žetoutosmrťoubolipretrhnutéväzbyvšťastnej,súdržnejamilujúcejrodine,
rovnako ako v tomto prípade, pokiaľ nebohý manžel a otec zabezpečoval rodinu finančne, odvolací
súd má za to, že pokiaľ v danom prípade nebohá matka a manželka zabezpečovala v zásade výlučnú
osobnú starostlivosť o chod rodiny a domácnosti, tieto dve činnosti nebohých je možné považovať za
porovnateľné, pretože obe nesporne vyvolali existenčnú závislosť na zosnulom. Rovnako odvolací súd

prihliadol i na rozhodovaciu činnosť ostatných senátov Krajského súdu v Nitre, ako i ostatných súdov
v rámci SR, pričom za obdobnú tejto právnej veci považoval i vec, v ktorej senát Krajského súdu v Nitre
6Co/12/2021 rozhodol o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy za smrť manželky sumou 30.000 eur a za
smrť matky sumou 15.000 eur, pričom obdobne ako v tejto právnej veci medzi nebohou, jej manželom
a deťmi bol intenzívny vzťah, manželia žili v dlhoročnom harmonickom manželstve, ich deti boli vo

veku blízkom dospelosti, kedy matku potrebovali, aby im poradila, pomohla a riešila problémy spojené
s dospievaním. Strata manželky a matky žalobcov zasiahla natoľko, že žalobcovia v 1. a 3. rade museli
vyhľadať aj odbornú pomoc, rovnako ako v tomto prípade žalobcovia v 1. a 2. rade.

35. Odvolací súd nesporne zobral zreteľ na hierarchiu chráneného záujmu v rámci poradia

osobnostných práv, ku ktorých porušeniu v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu
osobnosti žalobcov došlo. V kontexte uvedeného odvolací súd udáva, že z rozhodnutia ÚS SR sp.
zn. I. ÚS 22/2024 vyplýva, že zásada proporcionality, v kontexte primeranosti vyjadruje i to, že čím
má chránený záujem v spoločnosti väčšiu hodnotu, tým väčšia suma náhrady môže byť dotknutej
osobe priznaná súdom. Poradie chránených záujmov je v európskej právnej kultúre rozvrstvené

nasledovne: 1. život človeka, 2. telesná a duševná integrita, 3. ľudská dôstojnosť a osobná sloboda, 4.
majetok a nehmotné statky (čl. 2:102 Princípov európskeho deliktuálneho práva). Pri stanovení náhrady
škody (vrátane náhrady škody osobám s blízkym vzťahom k zomrelému alebo k vážne zranenému
poškodenému) by mali byť pre objektívne podobné ujmy priznané porovnateľné čiastky (čl. 10:301 ods.
3 Princípov európskeho deliktuálneho práva).

36. Je úplne nesporné, že vychádzajúc z hierarchie osobnostných práv je na prvom mieste právo
na život a zdravie. Ujmu spôsobenú úmrtím blízkej osoby nemôže odčiniť žiadne zadosťučinenie a táto
ujma má absolútny charakter. Žiadna priznaná náhrada nemajetkovej ujmy nikdy nemôže nahradiť stratučloveka, jej úlohou je len zmierniť následky tejto negatívnej ujmy. Jedná sa o primeranú, nie však úplnú
náhradu, keď zásah do rodinného a súkromného života pozostalých sa objektívne nedá vyčísliť.

37. Porovnávajúc chránené práva človeka na život a zdravie s právom na ochranu osobnej integrity
acti,resp.povesti,odvolacísúdopätovnelenopakuje,žeprávonaživotazdraviejezákladnéanajvyššie
chránenéprávoaprioritatohtoprávabymalanachádzaťodrazivprípaderozhodovaniaovýškenáhrady
nemajetkovej ujmy pre pozostalých po smrti blízkej osoby. V rámci vlastnej rozhodovacej činnosti,
ako i rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Nitre, dokáže odvolací súd vykonať toto porovnanie len

s vecou vedenou na tunajšom súde pod sp. zn. 9Co/95/2022, tak ako uviedol v bode 33. odôvodnenia
tohto rozhodnutia, pretože tak ako sa zmienil, iné meritórne rozhodnutie ohľadne náhrady nemajetkovej
ujmy v prípade tzv. verbálnych, resp. mediálnych deliktov senátmi Krajského súdu v Nitre v horizonte
lustrovaných rokov prijaté nebolo. Pokiaľ v tomto ohľade odvolací súd rozhodol o zadosťučinení pre
žalobcu v súvislosti s porušením jeho osobnostných práv spôsobeným neoprávnenou a nepravdivou
evidenciou žalobcu vo zväzkoch bývalej Štb v rozsahu 25.000 eur, mal za to, že v prípade ujmy

spôsobenej žalobcom na živote a zdraví je nesporne túto ujmu namieste odškodniť vyššie ako v prípade
iného,vhierarchiiosobnostnýchpráv„nižšie“postavenéhoosobnostnéhopráva.Odvolacísúdtýmnemá
na mysli, že pokiaľ odškodnil právo na osobnú integritu, verejnú česť a povesť sumou 25.000 eur, práve
rozdiel 5.000 eur v porovnaní s priznaným odškodnením v tejto veci je tým spoľahlivým komparátorom,
ktorý zdôrazní miesto života a zdravia v hierarchii osobnostných práv človeka. Takéto zjednodušené

nazeranie na vec by práve vzbudzovalo dojem, že súd má tendenciu bagatelizovať ujmu na živote
a zdraví ako ujmu, ktorá je absolútna a ako najviac chránený záujem by mal požívať najväčšiu náhradu.
Odvolací súd však udáva, že kritérium zohľadnenia hierarchie porušeného osobnostného práva, je
len jedným z kritérií, ktoré sú z hľadiska rozhodovania o primeranosti poskytnutého odškodnenia
zásadné, a to popri zohľadnení intenzity zásahu, okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo, ako

i zásady rozhodovania v porovnateľných veciach rovnako. To, ako odvolací súd prihliadol na kritérium
intenzity zásahu a okolností, za ktorých k porušeniu tohto práva došlo, uviedol v bodoch 23. až 26.
a 34. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Nemenej významným kritériom proporcionálne spravodlivého
zadosťučinenia z hľadiska jeho primeranosti je zásada rozhodovania v porovnateľných veciach rovnako,
ktorú nebolo možné opomenúť a ktorá potom, v súbehu s ostatnými zohľadnenými aspektami viedla

odvolací súd k tomu, že o odškodnení pre žalobcov rozhodol v tejto právnej veci v rozsahu sumy 30.000
eur pre každého zo žalobcov. Odvolací súd pomeroval skutkové okolnosti tejto veci k porovnateľným
prípadom rozhodovaným tak v tomto senáte, ako i na tomto súde, pričom treba uviesť, že bral na
zreteľ práve prípady, v ktorých senát, resp. jednotlivé senáty Krajského súdu v Nitre rozhodli o jedným
znajvyššíchodškodnení,atopráveisohľadomnato,abyvčonajvyššejmierekládoldôraznaabsolútne

postavenie práva na život a zdravie v hierarchii hodnôt. Zohľadňujúc potom uvedené, ako i to, že práve
priochraneinéhochránenéhopráva,akojeprávonaživotazdravie,odvolacísúdrozhodoloodškodnení
vo výške 25.000 eur, mal za to, že požiadavke primeranosti tejto náhrady zodpovedá priznaná náhrada
vo výške 30.000 eur. Odvolací súd taktiež udáva, že je mu známa rozhodovacia činnosť iných súdov,
v rámci ktorej sú v tzv. mediálnych deliktoch priznávané také odškodnenia, ktoré navodzujú dojem

o bagatelizácii absolútneho osobnostného práva na život a zdravie, práve v kontexte neprimerane
priznávanej výške odškodnenia. Odvolací súd udáva, že s takouto rozhodovacou činnosťou iných súdov
sa nestotožňuje a žiadne takéto rozhodnutie, ktoré by viedlo k navodeniu dojmu bagatelizácie absolútne
chráneného práva na život a zdravie v porovnaní s inými osobnostnými právami týmto senátom ani
inými senátmi Krajského súdu v Nitre prijaté nebolo. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na

rozhodnutie NS SR pod sp. zn. 7Cdo/153/2023 z 29. 01. 2025, v ktorom NS SR uviedol nasledovné:
k výhrade dovolateľky ohľadne existencie odlišných rozhodnutí odvolacieho súdu v identickej veci
sa žiada uviesť, že navzdory legitímnej požiadavke na jednotu rozhodovania súdov v identických
prípadoch právny poriadok nepozná pravidlo viazanosti senátu odvolacieho súdu právnym názorom
vysloveným iným senátom toho istého súdu (resp. iného krajského súdu ako súdu odvolacieho).

Zjednocovanie rozchádzajúcej sa rozhodovacej praxe súdov bolo rekodifikáciou procesného práva
zverené len dovolaciemu súdu (inštitút veľkého senátu). I napriek tomu si najvyšší súd uvedomuje,
že „princíp predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia znamená, že účastníci právnych vzťahov
môžu legitímne očakávať, že štátne orgány budú v skutkovo a právne porovnateľných prípadoch
rozhodovať rovnako. Iba takýto postup rešpektuje princíp právnej istoty a jeho dôsledné dodržiavanie

sa významne pozitívne prejavuje aj v rámci celkového nazerania spoločnosti na význam a úlohu práva.
Na druhej strane, je nutné uviesť, že predvídateľnosť práva nemožno vnímať absolútne. Obdobnú vec
je možné rozhodnúť aj inak než v predošlých veciach. V takom prípade je však súd povinný svoje
závery riadne, racionálne a ústavne konformne odôvodniť (čl. 2 ods. 3 Civilného sporového poriadku),a to takým spôsobom, aby predošlé rozhodnutia neboli ignorované, ale práve naopak, aby sa s nimi
súd argumentačne vysporiadal.“ (III. ÚS 275/2018). Pri výhrade žalobkyne o odlišných rozhodnutiach
odvolacieho súdu v identickej veci, je potrebné si uvedomiť, že rozdielnosť rozhodovania v zdanlivo

identických prípadoch môže mať i svoj dôvod a bez poznania konkrétnych skutkových okolností oboch
(resp. aj viacerých) porovnávaných prípadov nemožno prijať ani záver, že o identické prípady (skutkovo
aj právne) naozaj ide.

38. V kontexte uvedeného, odvolací súd jednak udáva, že rozhodovacou činnosťou iných

senátov krajských súdov v právnej otázke tzv. verbálnych deliktov nie je viazaný, ako i to, že
keďže jediné rozhodnutie, ktoré prijal v súvislosti s porušením dobrej povesti a cti žalobcu, bolo
rozhodnutie o zadosťučinení pre žalobcu v súvislosti s porušením jeho osobnostných práv spôsobeným
neoprávnenou a nepravdivou evidenciou žalobcu vo zväzkoch bývalej Štb, neotvára sa mu žiadny
priestor na prípadné zdôvodnenie svojho postupu odlišného od rozhodovania iných súdov v oblasti tzv.
verbálnych deliktov. Každopádne, odvolací súd zohľadnil vlastnú rozhodovaciu činnosť, a po dôslednom

vyhodnotení všetkých relevantných aspektov pre rozhodnutie prijal vyššie uvedené závery.

39. Pokiaľ žalobcovia v podanom odvolaní, resp. v dovolaní poukazovali na to, že súd sa
v rámci posúdenia primeranosti náhrady nevysporioadal i s inými druhmi odškodnenia a výškami
priznávaných náhrad v ich zmysle, odvolací súd udáva, že poukaz na odškodnenie podľa zákona

č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nie je v tejto veci opodstatnený, keď uvedená legislatíva
reguluje vzťahy medzi štátom a poškodeným alebo náhrady poskytované v rámci systému verejného
poistenia, nie však súkromnoprávnu sféru v dôsledku neoprávneného zásahu jej subjektov. Obdobne
schválené odškodnenia štátu vo vzťahu k pozostalým pri hromadných nešťastiach nie sú spôsobilé
byť komparátorom odškodnenia následkov zásahov v súkromnoprávnych vzťahoch. Na takto prijaté

závery odvolacieho súdu nemal vplyv ani poukaz žalobcov na limit poistného plnenia v zmysle zákona
č. 381/2001 Z. z., keďže nejde o hodnotu akýmkoľvek spôsobom zaväzujúcu súd pri stanovení výšky
nemajetkovej ujmy podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobcovia poukázali
na Nariadenie ES č. 889/2002 a na náhrady priznávané v zmysle neho obetiam leteckých nehôd,
odvolací súd udáva, že toto nariadenie ES upravuje zodpovednosť leteckého dopravcu pri preprave

cestujúcich a ich batožiny v prípade nehody v rámci právneho poriadku EÚ. O tejto náhrade primárne
rozhodneleteckýdopravca,vprípade,žejudobrovoľnevyplatínazákladesvojichzákonnýchpovinností.
Ak tak neurobí, potom spor o náhradu rieši príslušný súd – podľa voľby poškodeného cestujúceho,
v súlade s článkom 33 Montrealského dohovoru. Pre odvolací súd dostupných informácií doposiaľ
o priznaní takejto náhrady v zmysle uvedeného nariadenia slovenským súdom rozhodnuté nebolo.

40. Zohľadňujúc všetky vyššie uvedené závery, odvolací súd mal za to, že suma 30.000 eura
ako náhrada nemajetkovej ujmy pre každého zo žalobcov rešpektuje zákonné kritéria stanovené § 13
Občianskeho zákonníka na rozhodovanie o jej priznaní a súčasne odzrkadľuje aktuálnu rozhodovaciu
činnosť súdov v obdobných prípadoch, rešpektujúc tak požiadavku jej primeranosti. Preto rozhodol tak,

že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých zamietajúcich výrokoch zmenil tak, že žalovaní v 1., 2.
a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcom v 1., 2. a 3. rade, a to každému z nich, náhradu nemajetkovej
ujmy v sume 10.000 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných a vo zvyšku žalobu zamietol.
Keďže žalobcom už bol právoplatne priznaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v rozsahu 20.000

eur každému z nich, pričom predmetom prejednania odvolacieho súdu boli len zamietajúce výroky
rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozhodol o zmene zamietajúcich výrokov a priznaní
náhrady v rozsahu 10.000 eur (spolu tak pre každého zo žalobcov rozhodol o odškodnení vo výške
30.000 eur) a vo zvyšku žalobu za dôvodnú nepovažoval, a preto ju zamietol.

41. Odvolací súd súčasne, v súlade s ustanovením § 453 ods. 3 CSP, v spojení s § 396 ods. 1 a §
255 ods. 1 CSP rozhodol o trovách dovolacieho konania, ktoré priznal v dovolaní úspešným žalobcom
v plnom rozsahu voči žalovaným v 1. až 3. rade s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká
v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Zároveň odvolací súd, v zmysle ustanovenia
§ 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušil uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 6C/168/2012-1030, ktorým bolo

rozhodnuté o výške náhrady trov dovolacieho konania, pretože zrušením výroku rozsudku odvolacieho
súdu č. k. 9Co/14/2021-934 i v časti nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolacím súdom
(rozhodnutím sp. zn. 3Cdo/5/2022) bolo potrebné opätovne rozhodnúť najskôr o nároku a až následne
bude rozhodované o jeho výške.Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).