Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121207905
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5121207905.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci
starostlivosti súdu o t.č. plnoleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpené do dovŕšenia
plnoletosti kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka C.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, D. - E. a otec F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, H.,
v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č.k. 21P/184/2021-1332 zo dňa 15. októbra 2024 v spojení s opravným uznesením Okresného
súdu Žilina č.k. 21P/184/2021-1349 zo dňa 31. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 21P/184/2021-1332 zo dňa 15. októbra 2024 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 21P/184/2021-1349 zo dňa 31. októbra 2024 v
napadnutých výrokoch II., III., V. m e n í t a k t o :

- Výrok II. Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletej A. vo výške 150 eur mesačne s
účinnosťou od 06.12.2021 a vo výške 180 eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2022, a to vždy do 20.

dňa v mesiaci vopred k rukám A..

- Výrok III. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 06.12.2021 do 31.10.2024 vo výške 4.555,80 eur,
j e matka p o v i n n á zaplatiť v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným, pod
následkom straty výhody splátok k rukám A..
-VýrokV.TýmtosavčastiúpravyrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletejA.avčastiurčeniaadresáta
pre preberanie výživného m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 21P/184/2021-1332 zo dňa

15. októbra 2024 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 21P/184/2021-1349 zo
dňa 31. októbra 2024.

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 21P/184/2021-1332 zo dňa 15. októbra 2024 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 21P/184/2021-1349 zo dňa 31. októbra 2024 vo výroku
VI. o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom v spojení s opravným
uznesením rozhodol tak, že „I. Súd zveruje maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti
otca.II. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej A. vo výške 150 eur mesačne s účinnosťou od
06.12.2021 a vo výške 180 eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2022, a to vždy do 20. dňa v mesiaci

vopred k rukám A.

III. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 06.12.2021 do 31.10.2024 vo výške 4.555,80 eur, je matka
povinná zaplatiť v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným, pod následkom straty
výhody splátok k rukám otca maloletej.

IV. Súd styk matky s maloletou A. neupravuje.

V. Týmto mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 15P/262/2014-1089 z 19.04.2018, v časti úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletej A..

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. Dňa 17.09.2021 bol na Okresnom súde Žilina podaný návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej A.. Dňa 15.10.2021 okresný súd
vydal uznesenie č.k. 21P/184/2021-1152 z 15.10.2021, ktorým nariadil neodkladné opatrenie a dočasne
zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti otca, upravil stretávanie maloletej A. s matkou na každý
nepárny víkend od piatka od 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod.

3. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 21P/184/2021-1180 zo 06.12.2021 okresný súd začal konanie
o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej A..
4. Uznesením č.k. 21P/184/2021-1188 z 03.02.2022 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým matke
určil povinnosť platiť výživné v sume 50 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám otca. Krajský
súd v Žiline na základe odvolania matky uznesenie prvoinštančného súdu potvrdil uznesením č.k.

7CoP/23/2022-1223 zo 07.06.2022.
5. Matka sa vyjadrila len k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, vo svojom vyjadrení
doručenom súdu dňa 05.10.2021.
6. Okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 14.05.2024, na ktoré sa dostavili otec a kolízny
opatrovník. Matka sa nedostavila, svoju neprítomnosť ospravedlnila. Okresný súd mal riadne vykázané

doručenie od otca a kolízneho opatrovníka, od matky sa zásielka vrátila s poznámkou adresát neznámy,
matkabolaotermínepojednávaniaupovedomenámailom,nakoľkookresnémusúduuviedla,žezásielky
na adresu, ktorú sama uviedla ako adresu na doručovanie, jej nie sú doručované (doručovateľka jej
poštu nenosí). Adresu D. XX/XXXX, D. - E. má matka podľa Registra obyvateľov vedenú ako trvalý
pobyt od 17.09.2021. Pojednávanie bolo odročené na 09.08.2024. Matka bola o termíne pojednávania

vyrozumená mailom a zároveň jej predvolanie bolo zaslané na adresu. Matka sa z nariadeného
termínu pojednávania ospravedlnila a žiadala pojednávanie odročiť z dôvodu trvajúcej PN, k čomu
predložila potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti. Okresný súd žiadosti vyhovel, zároveň požiadal
ošetrujúceho lekára o správu o zdravotnom stave matky, či jej zdravotný stav umožňuje zúčastniť sa
pojednávania. Zároveň okresný súd nariadil nový termín pojednávania na 15.10.2024. Matke bol termín

oznámený mailom. Matka na mail reagovala mailovým podaním z 07.10.2024, v ktorom uviedla, že
berie návrh späť (matka v tomto konaní podala návrh na neodkladné opatrenie, ktorým sa domáhala
úpravy styku s maloletou A.). Matka s okresným súdom komunikovala len mailom. Na nariadené
pojednávanie dňa 15.10.2024 sa dostavil len otec, matka na pojednávaní nebola prítomná, svoju
neprítomnosť neospravedlnila a pojednávanie nežiadala odročiť. Na pojednávaní nebol prítomný kolízny

opatrovník, svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti, súhlasil s pojednávaním v
jeho neprítomnosti. Okresný súd pojednával v zmysle § 31 CMP v spojení s § 180 CSP, podľa ktorého,
ak sa predvolané osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a
otvorí pojednávanie. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti matky a kolízneho opatrovníka.
7. Z rodného listu okresný súd zistil, že účastníkom sa dňa 09.11.2006 narodila maloletá dcéra A. B..

8. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 15P/262/2014-1089 z 19.04.2018 boli upravené rodičovské
práva a povinnosti tak, že maloletá A. bola na základe rodičovskej dohody zverená do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov v intervale od štvrtka do utorka. Medzi rodičmi bola zároveň dohodnutá
osobitná úprava v čase letných prázdnin. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej
A. sumou 150 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné poskytuje k rukám matky.

9. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni otec pracoval u zamestnávateľa Štátna ochrana prírody
Slovenskej republiky od 01.01.2001 do 31.03.2022. Od 01.04.2022 pracuje v Správe Národného parku
Malá Fatra.10. Podľa potvrdenia o príjme, priemerný čistý mesačný príjem otca za 01/2021 - 03/2022 bol 964,83
Eur, za obdobie 04/2022-01/2024 bol 1.200,99 Eur a za obdobie 02/2024 - 08/2024 bol 1.352,06 Eur.
11. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo 27.10.2021 matka je v evidencii

uchádzačov o zamestnanie od 13.03.2018 a evidencia ku dňu podania správy trvá, podľa potvrdenia
o poberaní dávky v hmotnej núdzi z 27.10.2021 matka poberala v roku 2020 dávku v hmotnej núdzi v
celkovej sume 1.146,30 Eur, za rok 2021 (január - júl) v celkovej sume 639,80 Eur.
12. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen z 15.02.2024 matka je v evidencii
uchádzačov o zamestnanie od 13.03.2018 a evidencia ku dňu podania správy trvá, od 13.03.2018 do

01.02.2022 bola v evidencii ÚPSVaR Žilina, po zmene trvalého pobytu je od 02.02.2022 v evidencii
ÚPSVaR Zvolen. Od 23.11.2018 do 29.07.2021 bola práceneschopná, ďalšia práceneschopnosť je od
29.09.2021akudňupodaniasprávypráceneschopnosťtrvá.PodľasprávySociálnejpoisťovne,pobočka
Žilina zo dňa 13.05.2024 matka od 23.11.2018 doteraz nepoberala nemocenské dávky. Podľa správy
Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen matka za obdobie od 01/2021 nepoberala žiadnu dávku vyplácanú
Sociálnou poisťovňou. Podľa správy Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina z 21. 05. 2024 matka v období

01/2021 až do súčasnosti nepoberala dávky v nezamestnanosti. Podľa správy Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Žilina zo dňa 21.05.2024 matka bola poberateľkou dávok v hmotnej núdzi (rok 2021), bola
poberateľkou prídavku na dieťa (do novembra 2021), od 13.03.2018 je vedená v evidencii uchádzačov
o zamestnanie a evidencia trvá, od 29.02.2024 je PN. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, ústredie z
29.05.2024 matke nie je vyplácaná žiadna z dôchodkových dávok.

13. S poukazom na § 36 ods. 1 Zákona o rodine, § 24 ods. 3, 4 Zákona o rodine, § 25 ods. 1, 2 Zákona
o rodine, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, § 63 ods. 3 Zákona o rodine, § 65 ods. 1 Zákona
o rodine, § 65 ods. 3 Zákona o rodine, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 76 ods. 1 Zákona o rodine
a vykonané dokazovanie rozhodol okresný súd, tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.
14. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sas listinnými dôkazmi, výsluchom otca dospel

okresný súd k záveru, že je potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, nakoľko jeho rodičia spolu nežijú, o maloletú sa stará otec, matka sa s dcérou nestretáva a
neplní si pravidelne vyživovaciu povinnosť, ktorú má určenú súdom na základe neodkladného opatrenia.
Rodičovské práva a povinnosti k maloletej A. boli naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu
Žilina č.k.15P/262/2014-1089 z 19.04.2018 boli upravené rodičovské práva a povinnosti tak, že maloletá

A. bola na základe rodičovskej dohody zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Na
základe neodkladného opatrenia č.k. 21P/184/2021-1152 z 15.10.2021 bola maloletá dočasne zverená
do osobnej starostlivosti otca, bolo upravené stretávanie maloletej A. s matkou na každý nepárny víkend
od piatka od 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod. Odvtedy je A. v starostlivosti otca. Okresný súd mal za
to, že je potrebné zosúladiť skutočný stav s právnym, a preto pristúpil k úprave výkonu rodičovských práv

a povinností k maloletej A.. V starostlivosti otca neboli zistené ani hlásené žiadne nedostatky. U otca sú
vytvorené podmienky pre všestranný vývin dieťaťa, osobná starostlivosť zo strany otca je zabezpečená
riadne. Maloletá sa pred kolíznym opatrovníkom vyjadrila, že chce byť u otca. S ohľadom na uvedené
okresný súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca.
15. Pri rozhodovaní o výživnom okresný súd vychádzal zo zásad, ktoré sú rozhodujúce pre určenie

výživného, t.j. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami
určovania rozsahu vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti,
majetkovépomeryrodičov.Priurčenírozsahuvýživnéhojetrebavychádzaťztoho,akápeňažnásumaje
potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa

vo vlastnom slova zmysle (šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie), aj ďalšie potreby súvisiace s
rozširovaním, prehlbovaním vzdelania dieťaťa, k rozvoju jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie
a tiež kultúrne, športové, rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti
život kultúrneho človeka. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej
dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku

zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej a záujmovej alebo športovej činnosti, príp.
ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, teda ide o všeobecne
známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len odôvodnené
výdavky na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku.
16. Pri rozhodovaní o výške výživného okresný súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery

u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletej A.. Okresný súd ustálil výšku výživného
na maloletú A. na sumu 150 Eur s účinnosťou od začatia konania, od 06.12.2021 a vo výške 180
Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2022, kedy maloletá začala navštevovať strednú školu, ktorá
skutočnosť sa považuje za kvalifikovanú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa. Pritom zohľadnilnáklady, ktoré musia byť zabezpečované v súvislosti s prirodzeným rastom a vývinom dieťaťa. Ako
bolo i vyššie uvedené, náklady na každé z detí predstavujú všetky náklady, potrebné na uspokojenie
ich potrieb. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria,

zdravotná starostlivosť. Maloletá je vo veku a v období aktívneho rastu, čo sa premieta najmä do
výdavkov na oblečenie, obuv a stravu. Výdavky na obuv a oblečenie sú premenné a závislé od sezóny.
Rovnako tak výživa, jej zloženie sú pre dieťa v každom veku dôležité. Maloletá A. navštevuje aktuálne
3. ročník na Strednej odbornej škole poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Žiline. Jej výdavky ako
strava, oblečenie, hygiena sú bežnými výdavkami, ktoré nie je nijako zvláštne potrebné preukazovať,

pretože ide o skutočnosti všeobecne známe (§ 186 ods. 1 CSP). Každý vie, koľko stálo a stojí bývanie,
stravovanie, obliekanie. Okresný súd za odôvodnené výdavky maloletej považoval stravu 200 Eur,
oblečenie a obuv 50 Eur, hygiena, lieky, vitamíny 25 Eur, obedy 30 Eur, poplatky a školské pomôcky cca
10 - 15 Eur, kaderník 5 Eur, telefón 15 Eur. Ako mimoriadne, či nepravidelné výdavky súd uznal nákup
dioptrických okuliarov cca 200 Eur (v priebehu tohto konania aj opakovaná výmena), nákup notebooku v
súvislosti s dištančným vyučovaním, aktuálne v tomto školskom roku záloha na autoškolu (doteraz 400

Eur + poplatok za kurz prvej pomoci 25 Eur).
17. Okresný súd konštatoval, že otec si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti
a uspokojovaním bytových potrieb maloletej, na ktorú skutočnosť je súd povinný prihliadnuť priamo zo
zákona a ktorá je postavená na roveň finančným plneniam. Aktuálne, keďže matka si neplní vyživovaciu
povinnosť pravidelne a ani sa s dcérou nestretáva, všetky potreby maloletej financuje otec. Otec pracuje

od01.04.2022vSpráveNárodnéhoparkuMaláFatra,predtýmuzamestnávateľaŠtátnaochranaprírody
Slovenskej republiky od 01.01.2001. Jeho príjem v období 04/2022 - 01/2024 bol 1.200,99 Eur a od
02/2024 do 08/2024 1.352,06 Eur. Uplatňuje si na maloletú A. daňový bonus a je aj poberateľom
rodinných prídavkov. Iný príjem nemá. S maloletou A. býva v byte, ktorý je v jeho vlastníctve, a kde
uhrádza poplatok Byttermu 117 Eur, za elektrinu 16 Eur, internet a TV 11,70 Eur, komunálny odpad na

dve osoby 6,70 Eur a daň za byt 2,10 Eur. Ako ostatné výdavky uviedol pravidelné výdavky v spoločnej
domácnosti na stravu okolo 500 Eur, oblečenie a obuv 50 Eur, drogéria 50 Eur, lieky a vitamíny 20
Eur. Ďalšie výdavky predstavuje údržba bytu okolo 5 Eur, životné a úrazové poistenie 209 Eur ročne,
doplnkové dôchodkové poistenie 3 Eurá, povinné zmluvné poistenie na auto 106 Eur na rok, pohonné
hmoty asi 50 Eur mesačne, opravy a servis auta okolo ďalších 50 Eur mesačne, daň za psa 3,30 Eur,

krmivo 20 Eur a veterinár cca 140 Eur na rok.
18. Pomery na strane matky sú okresnému súdu známe z predložených listín - správ kolízneho
opatrovníka, potvrdení a správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Žilina a Zvolen. Matka sa na
pojednávanie nedostavila. Na výzvu súdu, aby uviedla svoje príjmové a majetkové pomery, nereagovala.
K svojim pomerom matka nepredložila ani žiadne doklady. Matka je v evidencii uchádzačov o

zamestnanie od 13.03.2018 a evidencia trvá, od 13.03.2018 do 01.02.2022 bola v evidencii ÚPSVaR
Žilina, po zmene trvalého pobytu je od 02.02.2022 v evidencii ÚPSVaR Zvolen. Od 23.11.2018 do
29.07.2021 bola práceneschopná, aktuálne je práceneschopná od 29.02.2024. Za obdobie od 01/2021
nepoberala žiadnu dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou (nemocenské, dôchodok), ani dávky v
nezamestnanosti. Podľa potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi z 27.10.2021 matka poberala v

roku 2020 dávku v hmotnej núdzi v celkovej sume 1.146,30 Eur, za rok 2021 (január - júl) v celkovej sume
639,80 Eur. Do novembra 2021 bola poberateľkou prídavku na dieťa. Žiadna životná situácia matky ju
nezbavuje zákonnej vyživovacej povinnosti voči maloletej A..
19. Z uznesenia „Obvodného oddelenia PZ Žilina - východ ČVS:ORP-850/ZV-ZA-2023 zo 06.02.2024
súd zistil, že podľa zaslanej kópie listiny č. V 8161/2021, išlo o Rozhodnutie o povolení vkladu kúpnej

zmluvy zo dňa 20.08.2021. Predmetom kúpnej zmluvy bol 2-izbový byt č. XX, vchod č. X, ktorý sa
nachádzal v obytnom dome súp. č. XXXX, postavenom na pozemku KNC parc. č. 7735, zapísaný
na LV XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/1. Kúpna zmluva bola uzatvorená medzi C. B., I. J., nar.
XX.XX.XXXXaspoločnosťouWFGtrade,s.r.o.sosídlomŽilina,Daxnerova9.Zmluvnéstranysadohodli
na kúpnej cene vo výške 100.000 eur a to zaslaním dvoch častí vo výške 10.000 eur a 70.000 eur na

číslo účtu IBAN: K. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v B. L. na C. B.. Tretiu časť kúpnej ceny
mal uhradiť kupujúci predávajúcemu po povolení vkladu a to v prospech záložného veriteľa M., C.. Dňa
16.01.2024 bol na OO PZ Žilina východ na základe žiadosti so súhlasom prokurátora doručený výpis
bankovéhoúčtuIBAN:K.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX,vedenývB.L.naC.B..Nazákladevýpisu
bolo zrejmé, že dňa 10.08.2021 prijala C. B. na svoj účet sumu 10.000 eur od spoločnosti WFG trade,

s.r.o. a dňa 23.08.2021 prijala ďalších 72.708 eur od tej istej spoločnosti. Taktiež bolo výpisom z účtu
zistené,žekudňu03.02.2022(kedybolovydanéuznesenieOkresnéhosúduŽilinasp.zn.21P/184/2021
o nariadení neodkladného opatrenia vo vzťahu k vyživovacej povinnosti matky voči maloletej A. vo výške
50 eur mesačne) matka na svojom účte disponovala čiastkou v hodnote 6.824,57 eur.“ Matka vo svojomvyjadrení z 01.02.2022 k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že vo D. kúpila
nehnuteľnosť za 36.000 eur, no nijakým spôsobom to nepreukázala a ani nepreukázala kedy a akým
spôsobom použila zvyšné finančné prostriedky vo výške cca 46.000 Eur, resp. v akej výške za obdobie

od 09/2021 prispela a podieľala sa na potrebách maloletej A.. Okresný súd nemohol uvedené zistenie
opomenúť a neprihliadať na vyššie zistené majetkové pomery matky. Finančné prostriedky z predaja
nehnuteľnosti jednoznačne matke poskytovali možnosť podieľať na potrebách maloletej A.. Na strane
matky tak nešlo o neschopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť, ale skôr neochotu si túto vyživovaciu
povinnosť plniť, čo v konečnom dôsledku viedlo okresný súd k vydaniu neodkladného opatrenia, ktorým

matku k vyživovacej povinnosti zaviazal. No možnosti matke boli v tom čase väčšie a umožňovali jej plniť
si vyživovaciu povinnosť aj vo väčšom rozsahu. Matka si však svoju povinnosť plnila len vo výške určenej
neodkladným opatrením aj to nepravidelne, ako to vypláva z prehľadu platieb a predložených poštových
poukazov, ktorými výživné otcovi posielala a ktoré boli otcom aj predložené. „Z poštových poukazov
vyplynulo, že matka hradila výživné nasledovne: prvý krát uhradila výživné v 02/2022 20 eur, 03/2022
20 eur, 04/2022 40 eur, 05/2022 neuhradila, 06/2022 40 eur, 07/2022 a 08/2022 neuhradila, 09/2022

45 eur, 10/2022 neuhradila, 11/2022 55 eur, 12/2022 neuhradila, 01/2023 neuhradila, 02/2023 49 eur,
03-05/2023 neuhradila, 06/2023 50 eur, 07/2023 550 eur, 08/2023 50 eur, 09/2023 neuhradila, 10/2023
50 eur, 11/2023 50 eur, 12/2023 neuhradila, 01/2024 50 eur, 02/2024 50 eur, 03/2024 50 eur, 04/2024
131 eur, 05/2024 50 eur, 06/2024 neuhradila, 07/2024 50 eur, 08/2023 50 eur, 09/2024 neuhradila,
10/2024 neuhradila. Dňa 17.09.2024 oznámila Okresná prokuratúra Žilina otcovi, že podala uvedeným

dňom obžalobu na C. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. Zákona. Súd určil
začiatok vyživovacej povinnosti od 06.12.2021 ( kedy začal súd konanie o úpravu rodičovských práv a
povinností ex offo) a nedoplatok za obdobie od 06. 12. 2021 do 31. 10. 2024 určil vo výške 6.005,80 eur
(ako pomernú časť za mesiac december 2021 150/31 x 12 dní a 8 mesiacov po 150 eur a 26 mesiacov
po 180 eur ). Matka na výživnom uhradila od 12/2021 do 10/2024 sumu 1.450 eur. Vzhľadom na výšku

nedoplatku súd umožnil matke zaplatiť nedoplatok v mesačných splátkach po 100,- eur spolu s bežným
výživným pod následkom straty výhody splátok.“
20. Okresný súd zdôraznil, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky
usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky
svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu

povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá, a preto sú
výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky
sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických
schopností a možností v súlade s § 62 Zákona o rodine. Potreby rodiča môžu byť uspokojené až
následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa.

Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo
využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Pokiaľ povinný rodič
v súvislosti s určením vyživovacej povinnosti poukazuje na vlastné náklady, doklady o výdavkoch
povinného rodiča môžu slúžiť skôr na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič
nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby si plnil primeranú vyživovaciu povinnosť voči svojmu

dieťaťu.
21. Styk matky s maloletou A. okresný súd neupravoval vzhľadom na to, že A. v priebehu mesiaca
november 2024 nadobudne plnoletosť, doteraz upravený styk neodkladným opatrením sa nerealizoval.
Matka skutočný záujem o dieťa neprejavuje, ani raz sa nedostavila do miesta bydliska otca, aby si dcéru
vyzdvihla. Matka s dcérou nie sú ani v telefonickom kontakte. Okresný súd zmenil rozsudok Okresného

súdu Žilina č.k. 15P/262/2014-1089 z 19.04.2018 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania podľa § 52 CMP. Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom
konaní nie je založené na zásade úspechu strán v konaní. V konaní neboli preukázané také okolnosti
prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie na náhradu trov konania - uplatnenie moderačného práva súdu

pri náhrade trov konania.
22. Opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 21P/184/2021-1349 zo dňa 31. októbra 2024 došlo
k oprave výroku III. rozsudku okresného súdu, ako i zápisnice z pojednávania vo výroku III. vyhláseného
rozsudku.
23. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka. Žiadala, aby súd v plnom rozsahu zrušil

svoj rozsudok a zaviazal matku platiť výživné vo výške 50 Eur mesačne ako bolo rozhodnuté zo dňa
06.12.2021, k rukám A. B., bytom G. XX, XXX XX H., nar. XX.XX.XXXX. Okresný súd vo veci pojednával
dňa „15.10.2001“(správne má byť 15.10.2024), na ktorom bol vyhlásený rozsudok 21/P/184/2021/-1332
vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, nie o úpravu práva povinnosti k maloletému dieťaťu.Predvolanie na pojednávanie bolo o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu nie o starostlivosti
súduomaloletédieťa.Vrozporejevydanieopravnéhoopatreniazodňa08.10.2024otomtopojednávaní
nič nevie a ani súd ju o tom neinformoval. Ako je možné vydať opravné opatrenie 08.10.2024, keď

rozhodnutie o nedoplatku vo výživnom je zo dňa 15.10.2024. Podľa matky ide o procesnú chybu
okresného súdu s pravdepodobným úmyslom uviesť ju do omylu a vyvinúť na ňu nátlak. Okresný súd
rozhodol, že maloletú zveruje do osobnej starostlivosti G. B.. V tejto veci súd nekonal 2,5 roka a 2,5 roka
bola A. iba dočasnej starostlivosti otca. Prečo okresný súd v tejto veci nekonal.
24. V odvolaní matka namietala, že okresný súd vo svojej výrokovej časti ohľadom prispievania na výživu

maloletej A. B. k rukám otca okresný súd vôbec vo svojom rozhodnutí nebral do úvahy, že výživné sa
platí k rukám plnoletého teda k rukám A. B., a to odo dňa 09.11.2024, čo je závažný nedostatok zo
stany okresného súdu. „Uprednostniť otca voči maloletej v otázke financií, aby o tom nevedela Rozsudok
15.10.2024.Sud tak sa dopustil zas závažného porušenia vo výklade zákona o rodine.“
25. Matka namietala, že vo výkladovej časti Zákona o rodine sa uvádza, že výživné na maloleté dieťa
je možné priznať spätne viac ako na tri roky odo dňa začatia konania, iba ak sú na to dôvody osobitého

zreteľa. „Toto súd vo výroku ani odôvodnení súd nespomenul ani nezdôvodnil .Nakoľko u mňa od začatia
konania vo veci úpravy práv a povinností rodiča k maloletej zo dňa 6.12.2021. nedošlo u mňa k zmene
majetkových pomerov ba priam k zníženiu a ani príjmových, súd bol opäť v tejto veci nečinný 2,5 roka
Takú dlhú dobu. A ani kolízneho opatrovníka ani otca maloletej.Za tento čas nebol podaný žiadny návrh
ani písomný ani ústny o zvýšenie výživného.“ Okresnému súdu je jasné, že príjmy na strane otca sa

pomerne dosť zvýšili. Je dôvodné podozrenie, že G. B. aj inú vyživovaciu povinnosť voči maloletej N.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. v roku 2014. Čo bolo okresnému súdu zrejme zamlčané. Okrem toho
G. B. sa nemalou mierou stará o dcéru svojej priateľky C. O.. Čo sa týkalo údajne jej nezáujmu o A., je
to celé zavádzajúce a klamstvo. Veľakrát volala A. na mobil, no bez odpovede. Ani otec G. B. jej mobil
nezdvíhal. Čo mala volať z okna. O tomto informovala ÚPSVaR v Žiline. Dvakrát bola v H., ale nik jej

neotvoril. Sú k tomu aj svedkovia, susedia p. B.. Okrem toho aj kolízna opatrovníčka sa vyjadrila, že
všetko chce čas. Ona si to vyhodnotila, že A. už po 14 rokoch súdnych pojednávaní vedených proti nej už
potrebuje pokoj. V období puberty človek nikdy nevie, ako by to vyhodnotila. Z tohto uhla pohľadu sa nik,
ani súd, ani kolízny opatrovník nepozreli. A ani nekonali. Je to smutný príbeh plný súdnych pojednávaní.
26. Matka sa na A. nehnevá. Jej výdavky sú. „Platba elektriny k nehnuteľnosti vo výške 180-200 eur

ročne. Vodné stočné k nehnuteľnosti vo výške 85 eur ročne. Odvoz smetí 35 eur ročne. Platba dane
z nehnuteľnosti 44 eur. Moje základné výdavky strava 110 eur mesačne, oblečenie zo sekáču 30 eur
ročne ,topánky ročne 50eur, lieky 20 eur mesačne, drogéria 12 mesačne ,výdavky na mobil 35 eur
mesačne, výživne 50 mesačne, ,cestovné 15 eur mesačne. Lekárske vyšetrenia 70-90 eur ročne.“ Súd
dostatočne skúmal jej majetkové pomery a mal by prihliadať aj na jej schopnosti. Kúpila nehnuteľnosť

za 20.000 Eur a k tomu nehnuteľné veci, ktoré prislúchali k nehnuteľnosti za 15.000 Eur. Ďalej musela
zaviesť vodu, oprava strechy, odkvapových rýň, prístavba pergoly, oprava plota, stavebné úpravy,
oprava komína, zakúpenie pece, maliarske práce, oprava drevárne, pozemkové úpravy, pílenie dreva,
kúpa dreva, kúpa motorovej píly, to všetko v hodnote okolo 30.000 Eur. Tieto výdavky použila, aby si
zabezpečila minimálne štandardné bývanie. To, čo jej zostalo ako úspory, z toho žila. Momentálne nemá

nič. Takže, ak ju chce G. B. donútiť k tomu, aby túto nehnuteľnosť predala, v ktorej teraz býva, tak
urobí z nej bezdomovca. G. B. klamal súd, že mu neposlala výživné za obdobie 9/2024 a 10/2024. Súd
neskúmal, prečo otcovi dieťaťa nevadilo, že výživné platila k rukám otca G. B. sporadicky. Na túto otázku
súdu zrejme neodpovedal a ani súd to neskúmal. Až 08.06.2023 jej napísal SMS, že mu má zaplatiť
výživné za tri mesiace a následne dal trestné oznámenie na ňu v tejto veci. Následne mu vyplatila všetko.

Pán G. B. uviedol vo svojom vyjadrení v súdnom konaní aj jej povedal, že on od nej nechce žiadne
výživné, len aby A. bola u neho a nebola už viac vystavovaná súdnym pojednávaniam. G. B. neplatí
omeškané výživné, o ktorom bolo rozhodnuté vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletej A. B.
v konaní na Okresnom súde v Žiline dňa 19.04.2018 sp.zn. „l5/P/2014 rodičovskou dohodou“.
27. Okresný súd v pojednávaní nevypočul kolízneho opatrovníka, ktorý zastupuje maloletú nakoľko bola

práce neschopná. Sud neskúmal tak dôkladne dôvod je PN, ako skúmal jej. Dôsledne si overoval jej
zdravotný stav u ošetrujúcej lekárky psychiatričky. „Pracovníčka poverená prešetrením mojich rodinných
pomerov z ÚPSVR vo Zvolene ma kontaktovala 4.10.2021 ohľadom šetrenia. Vysvetlila som jej, že som
doma teda na D. XX, D. a že som po autohavárii .Mala som vyvrtnutú a natiahnutú krčnú chrbticu a iné
povrchové poranenia hrudníka .Uvádzam v prílohe. Dňa 8.10.2021 som odpovedala na všetky otázky

poverenej pracovníčky viac ma už nikdy nekontaktovala.“ Na súde nebola vypočutá A. B.. Súd uvádza
iba jej vypočutie na ÚPSVaR v Žiline dátumovo predpokladá, že niekedy v októbri 2021 a potom až teraz
26.2.024. Nakoľko je si súd vedomý, že A. už pred pojednávaním mala byť o tri týždne plnoletá tak konal,
čo považuje z jej uhla pohľadu za účelové.28. Súčasťou spisu je na č.l. 1369 spisu podanie - doplnenie spisu o nové skutočnosti spolu s prílohou
- Trestný rozkaz.
29. Vo Vyjadrení kolízneho opatrovníka na č.l. 1372 spisu je súhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu

bez nariadenia pojednávania.
30. K doručenému odvolaniu sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že vyjadrenia C. B. sú nepravdivé,
manipulatívne, zavádzajúce a vo veľkej väčšine nemajú súvislosť s obsahom súdneho konania. Súdom
stanovené výživné 180 Eur považuje na dolnej hranici prijateľnosti z dôvodu, že od roku 2025 mu
už vo výplate nebude na dcérku vyplácaný daňový bonus vo výške 140 Eur, tak ako u všetkých

stredoškolákoch s vekom nad 18 rokov (konsolidácia verejných financií). S A. sú jednorodičovská
rodina (domácnosť). A. je v treťom ročníku na strednej škole. Zároveň treba zohľadniť nárast inflácie,
stúpajúce ceny hlavne potravín a zvýšenú DPH na 23 % od roku 2025. Za mesiac október mu bol
ešte poslednýkrát vyplatený daňový bonus 140 Eur a poslané 50 Eur výživné, čo je spolu 190 Eur.
Do budúcna je výživné stanovené na 180 Eur a omeškané výživné 100 Eur mesačne (ak ho bude
C. B. ochotná posielať), čo je spolu 280 Eur. Reálne sa teda príjmy s A. zvýšia len 0,90 Eur. Dá sa

však očakávať, že aj výdavky porastú a dcérka má záujem pokračovať v štúdiu na vysokej škole. „C.
B. si prevzala rozsudok dňa 06.11.2024. Tento rozsudok je vykonateľný doručením. čo je v danom
rozsudkuuvedené.SúdzaviazalC.B.povinnosťouprispievaťnavýživudcérkyA.sumou180€mesačne
a zároveň splátkou za nedoplatok na výživnom 100 € mesačne k rukám otca, pod následkom straty
výhody splátok. C. B. odoslala zo D. výživné dňa 13.11.2024 v sume 50 € na meno dcérky A., s

ktorou bývame v spoločnej domácnosti. Mám za to. že neuhradením celej sumy 280 €, porušila daný
rozsudok a v nadväznosti na opravné uznesenie je povinná neodkladne uhradiť celý nedoplatok 4555,8
€. Túto skutočnosť doporučujem potvrdiť v uznesení odvolacieho súdu.“ Dňa 25.11.2024 na podateľni
Okresného súdu v Žiline doplnil do spisu kópiu trestného rozkazu voči C. B.. sp. zn. 22T/81/2024-149
zo dňa 03.10.2024, v ktorom je uznaná vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1

Tr. zák. a Okresný súd v Žiline ju odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov so skúšobnou
dobou na 18 mesiacov. Z listinných podkladov, ktoré C. B. posiela na súd, považuje za preukázané,
že býva u svojich rodičov (A. J. a P. J.) na adrese D. XX, XXX XX D.. Túto adresu opakovane uvádza
ako adresu odosielateľa, rovnakú adresu uvádza na poštových poukážkach s výživným a práve túto
adresu uviedla pracovníčkam sociálnej kurately vo Zvolene. ktoré tam mali vykonať šetrenie domácnosti.

To nakoniec C. B. neumožnila. Uvedeným pracovníčkami však uviedla, že jej tam rodičia vyčlenili
samostatnú izbu a nakoniec, že je tam jej domov, uviedla aj v rámci odvolania, a to konkrétne na
strane označenej číslom 4, cit...Vysvetlila som jej, že som doma teda na D. XX. D.". Tým považuje
za preukázané, že rekreačná záhradná chatka, ktorú si kúpila v roku 2021, nie je miestom jej bývania
amôžebyt'majetkomnavykonanieexekúcie,vprípadejejneochotyuhradiťsvojevyživovaciepovinnosti

na dcérku finančnou formou. C. B. má u svojich rodičov zabezpečené trvalé bývanie a stravu a záhradnú
chatku využíva na rekreačné účely na zvýšenie svojho životného štandardu a osobného pohodlia. On s
A.rekreačnúchatkunemá.C.B.dokoncavosvojomodvolaníuviedla,žesikchatkedalaurobiťprístavbu
pergoly, aby ešte zvýšila pohodlie pobytu na rekreačnej chatke. Zároveň si kúpila motorovú pílu, s ktorou
na svojej chatke pracuje, pritom je na PN a nie je ochotná sa zamestnať. Na prístavbu pergoly a kúpu

motorovej píly má peňazí dosť a dokonca je dostatočne zdravá na prácu s motorovou pílou. Žiadne z
jej údajných výdavkov vypísaných na strane označenej číslom 3 nijako nepreukázala. C. B. v roku 2021
predala svoj dvojizbový byt v H. za cenu 100.000 Eur a presťahovala sa k svojim rodičom do D.. Aj
napriek tomu nie je ochotná prispievať na potreby dcérky A. a neustále vymýšľa, ako sa tejto povinnosti
zbaviť. Svoje osobné pohodlie a potreby považuje za prvoradé, vrátane života bez chodenia do práce.

C. B. sa už 6 rokov vyhýba riadnemu zamestnaniu. Väčšinu času bola nezamestnaná, na podpore,
na sociálnych dávkach a pod. Väčšinu času žije na úkor niekoho iného. Dlhodobo sa vyhýba práci a
prevzatia zodpovednosti za vlastnú časť nákladov na starostlivosť o dcérku A.. Súd by mal prihliadnuť
na tieto skutočnosti, a to, že potreby dcérky A. majú prednosť pred pohodlím a bezstarostným životným
štýlom C. B.. C. B. hľadá vinníkov všade, len nie u seba. Dokonca viackrát obvinila aj samotný súd, že

ju neinformoval, že ju súd mal uviesť do omylu, že na ňu vyvíjal nátlak, že sa súd dopustil závažného
porušenia vo veci výkladu Zákona o rodine, že súd zamlčal, že má údajne vyživovaciu povinnosť voči
nejakej N. O., o ktorej on ani A. vôbec nič nevedia, že si dôsledne neoveril jej zdravotný stav u jej
psychiatričky, že je súd zmätočný, že súd konal účelovo, že sudkyňa nekonala múdro, lojálne, ľudsky,
seriózne, rozvážne, že súd konal svojvoľne, dokonca, že súd konal na základe jeho nátlaku. Ohľaduplne

okresný súd voči C. B. stanovil tretie pojednávanie aj na október na 15. hodinu poobede, aby C. B. už
nič nebránilo sa dostaviť. Ani na toto pojednávanie neprišla, a ani sa neospravedlnila. C. B. ho obvinila,
že klamal súd, že neposlala výživné za mesiace 9/2024 a 10/2024. Za mesiac 9/2024 výživné naozaj
neprišlo. Za mesiac 10/2024 prišlo, ale až deň po súdnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 15.10.2024.C. B. odoslala výživné zo D. dňa 14.10.2024, teda deň pred súdnym pojednávaním. Jej povinnosťou
bolo doručiť výživné do 15. dňa v mesiaci. Ak teda neodoslala výživné včas, je to jej nezodpovednosť a
nie jeho klamstvo. Ak by posielala výživné riadne podľa súdneho uznesenia, nebola by dnes odsúdená

za prečin zanedbania povinnej výživy.
31. Matka vo svojom vyjadrení uviedla, že má byť vypočutá A. B.. Nebola odsúdená, pán B. klame,
bola obžalovaná, nakoľko neprebehlo ešte konanie. Súdu zaslala všetky poukážky a výpočet sumy za
tri roky a A. nie je nič dlžná. Tak zas zavádza súd, že má trvalý pobyt u rodičov je pravda, ale prevažnú
časť roka žije na chalúpke, ktorú nevyužíva na rekreačné účely. To si má dať doručovať písomnosti na

mesto D. a figurovať ako bezdomovec. „Ja akože nemám právo niekde bývať. A urobiť nutné úpravy. A
čo sa tyká kosačky to mám tú trávu vytrhávať rukami či jesť .S motorovou pílou nerobím mám aj rodinu,
ktorá mi pomôže. Či aj to vadí G. B.. On má auto, tak ak je na tom tak zle nech ho nepoužíva. Či ho
používa na rekreačné účel. G. B. ma hodnotí ,že sa zámerne vyhýbam práci to nie je pravda. Som pod
dohľadom lekárov a on o tom nič nevie ako ani nič o mne ako tvrdil. Akože na koho úkor mám žiť? Má
na to dôkazy či len zas ma urážať a ponižovať hodnotiť moju povahu stav odkiaľ to vie...No nevie iba

ovplyvňuje súd.“ G. B. žije so svojou priateľkou C. a jej dcérou O., teda aspoň tak prezentovali pred
pracovníčkouÚraduprácesociálnychvecíarodinyvŽiline.Ostroprotestujevočijehozhodnoteniu,žeon
má pohodlný a bezstarostný život. Pán B. evidentne zabudol, ako on v minulosti protestoval proti súdnym
konaniam, spochybňoval vyjadrenie kolízneho opatrovníka p. G. aj súdom poverenej psychiatricky A..
Voči trestnému rozkazu podala odpor, ktorý prikladá a v ktorom dokazuje posielanie výživného na A..

Momentálne nie je schopná platiť A. viac ako 50 Eur, nakoľko je nezamestnaná a chorá a nevedie
bezstarostný život, skôr život v bolesti. Súd nezobral do úvahy, že sa starala o A. 15 rokov a za toto
obdobie som dala na starostlivosť o dieťa omnoho viac financií ako otec ona ako matka 62.500 Eur a
otec 10.397 Eur, čo je rozdiel 52.103 Eur.
32. Vo vyjadrení otec k vyjadreniu matky uviedol, že nesúhlas matky s rozhodnutím odvolacieho

súdu bez nariadenia pojednávania nesie znaky špekulatívneho konania: „ V roku 2024 boli zvolané
3 súdne pojednávania. C. B. sa na žiadne z nich nedostavila. Z dvoch sa ospravedlnila z dôvodu
práceneschopnosti (PN), z tretieho sa ani neospravedlnila a jednoducho sa nedostavila. V súčasnosti
ako jediná požaduje aby sa uskutočnilo súdne pojednávanie a to aj napriek tomu, že stále tvrdí, že
je „chorá“. „2. Zo súdneho spisu vyplýva, že C. B. bola na PN od 23.11.2018 do 29.07.2021 (3 roky),

kedy zázračne vyzdravela, aby sa mohla presťahovať k svojim rodičom do D.. Po presťahovaní je od
29.02.2024 opäť na PN. Napriek tomu, že predpokladaný koniec jej PN mal byť 10.04.2024 (podklad
od E. O. A.), C. B. opakovane tvrdí, že je „chorá“ a to aj v liste, ktorý doručila súdu 18.12.2024. Je
možné, že opäť zázračne vyzdravie, aby sa mohla dostaviť na súdne pojednávanie. V takom prípade jej
už nič nebude brániť, aby sa zamestnala a riadne si plnila vyživovaciu povinnosť na dcérku A.. Navrhol,

aby súd vykonal prostredníctvom posudkového lekára a zdravotnej poisťovne opodstatnenosť PN C.
B., z dôvodu podozrenia na zneužívanie PN na vyhýbanie sa zamestnaniu. „V prípade, že odvolací súd
vydá nové rozhodnutie, navrhujem stanoviť výšku výživného na 250 € mesačne. Dôvody som uviedol
na súdnom pojednávaní a v predchádzajúcich vyjadreniach mňa a dcérky A..“
33. Súčasťou spisového materiálu je i jej vyjadrenie žiadosť o ochranu osobnosti vo veci o jej zdravotnom

stave, ktorý skúmal súd v pomerne veľkej miere. Tieto informácie mali slúžiť súdu a nie tretím, či druhým
osobám. Vo vyjadrení G. B. je pomerne jasné, že sa k informáciám o jej zdravotnom stave dostal
nezákonným spôsobom, čím bolo porušené jej základné právo ohľadom zdravotného stavu. Odkiaľ sa
k týmto informáciám dostal? Súd ich mal chrániť a nie ich poskytovať bez jej vedomia iným stranám. V
jej PN je uvádzaná aj diagnóza a nie len jedna. A už vrcholom jeho návrhu ohľadom vykonania jej PN

posudkovým lekárom svedčí o morálnom a hodnotovom kompase G. B.. Preto žiadala súd o konanie s
nariadením pojednávania a predvolanie A. B., nakoľko je v právnej rovine už teraz ona navrhovateľka,
lebo je plnoletá. A. B. nebola na žiadnom súdnom pojednávaní. G. B. opäť zavádza súd, jeho návrh
na zvýšenie výživného na sumu 250 Eur je nereálne. On s A. chcú mať 1.600 Eur mesačne a ona
momentálne nemá žiadny príjem a nie je to jej vinou, ako sa to snaží prezentovať G. B..

34. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec na základe odvolania podaného v
zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to matkou toho času už plnoletej dcéry a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, bol rozsudok okresného súdu za
aplikácie ust. § 65, § 66 CMP vo výrokoch, II., III., V zmenený tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

rozsudku krajského súdu a vo výroku IV. o trovách prvoinštančného konania potvrdený podľa § 387 ods.
1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
35. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané matkou, v štádiu
odvolacieho konania už plnoletej dcéry, bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenieKrajského súdu v Žiline sp.zn. 14CoP/24/2025 zo dňa 19.03.2025, keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní
pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu a na webovej stránke

Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku
krajským súdom. Pokiaľ aj krajský súd svojím rozsudkom rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III.,
V. zmenil, tak k tomuto postupu nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, ak zmena sa týkala skutočnosti,
že A. v štádiu odvolacieho konania dosiahla plnoletosť, pre ktorú bolo nevyhnutné určiť, že výživné, dlh
navýživnombudematkaakopovinnázvýživnéhoplatiťpriamokrukámplnoletejdcéry.Zmenarozsudku

okresného súdu sa týkala aj zmeny posledného súdneho rozhodnutia o výživnom v časti výživného a
adresáta na preberanie výživného.
36. Odvolací súd na tomto mieste akcentuje, že pri svojom rozhodovaní o odvolaní matky vychádzal
primárne z obsahového znenia odvolania matky. Matka osobitne argumentačne však nenapadla
rozhodnutie okresného súdu v častiach, ktorými sa styk s A. neupravoval a ani rozhodnutie o zverení A.
do starostlivosti otca, ktoré výroky v čase, keď A. je už plnoletá, stratili na význame.

37. Vo vzťahu k uvedeniu matky, že nesúhlasí s prejednaním veci v jej neprítomnosti, žiadosti
o nariadenie pojednávania odvolací súd uvádza, že zákonná úprava v § 219 ods. 3 CSP, § 378 ods.
1 CSP umožňuje odvolaciemu súdu o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Nariadenie
pojednávania v odvolacej veci nebolo podľa odvolacieho súdu potrebné za situácie, že v danom prípade
neboli naplnené podmienky pre obligatórne nariadenie a vykonanie pojednávania podľa § 385 ods. 1

CSP. Súčasne odvolací súd uvádza, že za situácie uzavretého skutkového stavu v prvoinštančnom
konaní i vzhľadom na dôvody odvolania, v posudzovanej odvolacej veci išlo výslovne o otázku právnu,
o otázku výkladu okresným súdom aplikovanej právnej úpravy na daný skutkový stav veci, teda ani
ztohtohľadiskaodvolaciemusúduničnebránilorozhodnúťvodvolacejvecibeznariadeniapojednávania
s verejným vyhlásením rozsudku za dodržania podmienok v § 219 ods. 3 veta prvá CSP, §378 ods. 1

CSP v spojení s § 384 ods. 1 CSP. V tomto smere by ani prípadné pojednávanie s účasťou účastníkov
nemohlo zvrátiť rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej. Odvolacie dôvody boli vymedzené
v odvolaní a ich rozšírenie po uplynutí odvolacej lehoty by nebolo prípustné (§ 365 ods. 3 CSP).
38. Ústava zaručuje nie teoretické a iluzórne práva, ale konkrétne a účinné, preto požiadavku verejného
vyhlásenia rozsudku možno považovať za splnenú len vtedy, ak má verejnosť možnosť získať informácie

o dátume a mieste vyhlásenia rozsudku tak, aby pri takomto zverejnení mohol byť prítomný ktokoľvek,
kto má o to záujem, pričom vo vzťahu k účastníkom konania sa musí vychádzať z prezumpcie tohto
záujmu (porovnaj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 5/02), ktoré postuláty boli
v postupe odvolacieho súdu dodržané.
39. Primárne krajský súd uvádza, že v štádiu odvolacieho konania dcéra A. nadobudla plnoletosť (nar.

XX.XX.XXXX). Skutočnosť, že nadobudla pre štádium odvolacieho konania plnoletosť, bola vyjadrená
v záhlavovej časti rozsudku krajského súdu a bola i dôvodom zmeny rozsudku okresného súdu v časti
prijímateľa výživného.
40. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné

pre posúdenie odvolania matky, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie
vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou
i správne vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, avšak vzhľadom na skutočnosť,
že v čase rozhodovania odvolacieho súdu A. dovŕšila 18 rokov odvolací súd konštatuje správnosť jeho
dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd

ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, v rovine výšky vyživovacej povinnosti stanovej matke,
vyhodnotenia pomerov matky otca, výdavkov na A., a preto jej nemôže dať za pravdu. Na zdôraznenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
41. Podľa priebehu konania pred okresným súdom, kedy dcéra bola ešte maloletá, postup sudkyne

okresného súdu bol zákonný a pri dokazovaní neboli porušené práva ani jedného z účastníkov konania.
Nebolo zistené, že by v priebehu konania a dokazovania došlo k tomu, že by konajúca sudkyňa bola
zaujatá voči matke dieťaťa, pretože dôvodom zaujatosti nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti (§ 49 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP).
42. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
43. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.44. Všeobecne krajský súd uvádza, že zákonným predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia je
zmena pomerov, ku ktorej prišlo na strane niektorého z účastníkov konania. Nemôže ísť o akúkoľvek
zmenu pomerov, ale táto musí byť podstatná, čo do svojho rozsahu, ako aj z časového hľadiska (nejde o

zmenu pomerov len prechodného charakteru). Súd tak posudzuje okolnosti týkajúce sa zmeny pomerov,
t.j., či môžu zasiahnuť do právoplatného rozhodnutia. Zmenu pomerov súd hodnotí s prihliadnutím na
okolnosti každého konkrétneho prípadu.
45. Okresný súd zákonným spôsobom postupoval, pokiaľ porovnal pomery v čase svojho rozhodovania
s pomermi, ktoré tu boli v čase posledného súdneho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti. Okresný

súd mal preukázané, že naposledy bolo rozhodnuté o vyživovacej povinnosti, a to konkrétne voči dcére
A., rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 15P/262/2014-1089 z 19.04.2018, ktorým boli upravené
rodičovské práva a povinnosti tak, že maloletá A. bola na základe rodičovskej dohody zverená do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v intervale od štvrtka do utorka. Medzi rodičmi bola
zároveň dohodnutá osobitná úprava v čase letných prázdnin. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať
na výživu maloletej A. sumou 150 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné poskytuje

k rukám matky. Na základe neodkladného opatrenia č.k. 21P/184/2021-1152 z 15.10.2021 bola maloletá
dočasne zverená do osobnej starostlivosti otca, bolo upravené stretávanie maloletej A. s matkou na
každýnepárnyvíkendodpiatkaod17,00hod.donedeledo17,00hod.OdvtedyjeA.vstarostlivostiotca.
46. Odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu konštatuje, že závery okresného súdu, v zmysle
ktorých potom ustálil výšku výživného na maloletú A. na sumu 150 Eur s účinnosťou od začatia

konania, od 06.12.2021 a vo výške 180 Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2022, kedy maloletá
začala navštevovať strednú školu, ktorá skutočnosť sa považuje za kvalifikovanú zmenu pomerov na
strane maloletého dieťaťa považuje za vecne správne. Ak okresný súd zohľadnil náklady, ktoré musia
byť zabezpečované v súvislosti s prirodzeným rastom a vývinom dieťaťa, pričom náklady na dieťa
predstavujú všetky náklady, potrebné na uspokojenie jeho potrieb a medzi tie základné patrí bývanie,

stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, tak odvolací súd nemal
dôvod sa od týchto záverov odkloniť. Maloletá je vo veku a v období aktívneho rastu, čo sa premieta
najmä do výdavkov na oblečenie, obuv a stravu. Výdavky na obuv a oblečenie sú premenné a závislé od
sezóny. Rovnako tak výživa, jej zloženie sú pre dieťa v každom veku dôležité. Maloletá A. navštevovala
3. ročník na Strednej odbornej škole poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Žiline. Jej výdavky ako

strava, oblečenie, hygiena sú bežnými výdavkami, o ktorých okresný súd konštatoval, že tieto nie je
nijako zvláštne potrebné preukazovať, pretože ide o skutočnosti všeobecne známe (§ 186 ods. 1 CSP),
s ktorým záverom odvolací súd vyjadruje súhlas a ak okresný súd za odôvodnené výdavky maloletej
považoval stravu 200 Eur, oblečenie a obuv 50 Eur, hygiena, lieky, vitamíny 25 Eur, obedy 30 Eur,
poplatkyaškolsképomôckycca10-15Eur,kaderník5Eur,telefón15Eur,taknemalodvolacísúddôvod

sa od týchto záverov odkloniť. Pokiaľ okresný súd ako mimoriadne, či nepravidelné výdavky uznal nákup
dioptrických okuliarov cca 200 Eur (v priebehu tohto konania aj opakovaná výmena), nákup notebooku v
súvislosti s dištančným vyučovaním, aktuálne v tomto školskom roku záloha na autoškolu (doteraz 400
Eur+poplatokzakurzprvejpomoci25Eur),taktentozávernebolosobitnematkouvodvolanínamietaný.
Otec si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových

potrieb maloletej, na ktorú skutočnosť je súd povinný prihliadnuť priamo zo zákona a ktorá je postavená
na roveň finančným plneniam. Aktuálne, keďže matka si neplní vyživovaciu povinnosť pravidelne a ani
sa s dcérou nestretáva, všetky potreby maloletej financuje otec. Otec pracuje od 01.04.2022 v Správe
NárodnéhoparkuMaláFatra,predtýmuzamestnávateľaŠtátnaochranaprírodySlovenskejrepublikyod
01.01.2001. Jeho príjem v období 04/2022 - 01/2024 bol 1.200,99 Eur a od 02/2024 do 08/2024 1.352,06

Eur. Uplatňuje si na maloletú A. daňový bonus a je aj poberateľom rodinných prídavkov. Iný príjem nemá.
S maloletou A. býva v byte, ktorý je v jeho vlastníctve, a kde uhrádza poplatok Byttermu 117 Eur, za
elektrinu 16 Eur, internet a TV 11,70 Eur, komunálny odpad na dve osoby 6,70 Eur a daň za byt 2,10
Eur. Ako ostatné výdavky uviedol pravidelné výdavky v spoločnej domácnosti na stravu okolo 500 Eur,
oblečenie a obuv 50 Eur, drogéria 50 Eur, lieky a vitamíny 20 Eur. Ďalšie výdavky predstavuje údržba

bytu okolo 5 Eur, životné a úrazové poistenie 209 Eur ročne, doplnkové dôchodkové poistenie 3 Eurá,
povinné zmluvné poistenie na auto 106 Eur na rok, pohonné hmoty asi 50 Eur mesačne, opravy a servis
auta okolo ďalších 50 Eur mesačne, daň za psa 3,30 Eur, krmivo 20 Eur a veterinár cca 140 Eur na rok.
Pomerynastranematkyboliokresnémusúduznámezpredloženýchlistín-správkolíznehoopatrovníka,
potvrdení a správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Žilina a Zvolen. Matka sa na pojednávanie

nedostavila. Na výzvu okresného súdu, aby uviedla svoje príjmové a majetkové pomery, nereagovala.
K svojim pomerom v prvoinštančnom konaní nepredložila ani žiadne doklady. Z uznesenia Obvodného
oddelenia PZ Žilina - východ ČVS:ORP-850/ZV-ZA-2023 zo 06.02.2024 súd zistil, že podľa zaslanej
kópie listiny č. V 8161/2021, išlo o Rozhodnutie o povolení vkladu kúpnej zmluvy zo dňa 20.08.2021.Predmetom kúpnej zmluvy bol 2-izbový byt č. XX, vchod č. X, ktorý sa nachádzal v obytnom dome súp.
č. XXXX, postavenom na pozemku KNC parc. č. 7735, zapísaný na LV XXXX v spoluvlastníckom podiele
1/1. Kúpna zmluva bola uzatvorená medzi C. B., I. J., nar. XX.XX.XXXX a spoločnosťou WFG trade,

s.r.o. so sídlom Žilina, Daxnerova 9. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene vo výške 100.000 Eur, a
to zaslaním dvoch častí vo výške 10.000 Eur a 70.000 Eur na číslo účtu IBAN: K. XX XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, vedený v B. L. na C. B.. Tretiu časť kúpnej ceny mal uhradiť kupujúci predávajúcemu po
povolení vkladu, a to v prospech záložného veriteľa M., C.. Dňa 16.01.2024 bol na OO PZ Žilina - východ
na základe žiadosti so súhlasom prokurátora doručený výpis bankového účtu IBAN: K. XX XXXX XXXX

XXXX XXXX XXXX, vedený v B. L. na C. B.. Na základe výpisu bolo zrejmé, že dňa 10.08.2021 prijala
C. B. na svoj účet sumu 10.000 Eur od spoločnosti WFG trade, s.r.o. a dňa 23.08.2021 prijala ďalších
72.708 Eur od tej istej spoločnosti. Taktiež bolo výpisom z účtu zistené, že ku dňu 03.02.2022 (kedy bolo
vydané uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P/184/2021 o nariadení neodkladného opatrenia vo
vzťahu k vyživovacej povinnosti matky voči maloletej A. vo výške 50 Eur mesačne) matka na svojom
účte disponovala čiastkou v hodnote 6.824,57 Eur. Matka vo svojom vyjadrení z 01.02.2022 k návrhu

otca na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že vo D. kúpila nehnuteľnosť za 36.000 Eur, no
nijakým spôsobom to nepreukázala a ani nepreukázala, kedy a akým spôsobom použila zvyšné finančné
prostriedky vo výške cca 46.000 Eur, resp. v akej výške za obdobie od 09/2021 prispela a podieľala sa na
potrebách maloletej A.. Odvolací súd sa stotožnil so stanovenou výškou výživného okresným súdom ako
s vecne správnou s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, tak je uvedené

v odôvodnení najmä v ods. 25. až 29.
47. V odvolaní matka uviedla, že „Súd dostatočne skúmal moje majetkové pomery a mal by prihliadať
aj na moje schopnosti .Kúpila som nehnuteľnosť za 20 000 eur a k tomu nehnuteľné veci ktoré
prislúchali k nehnuteľnosti za 15 000 eur .Ďalej som musela zaviesť vodu, oprava strechy, odkvapových
rýň,.prístavba pergoly .oprava plota ,stavebné úpravy, oprava komína, zakúpenie pece, maliarske

práce ,oprava drevárne ,pozemkové úpravy, pílenie dreva ,kúpa dreva, kúpa motorovej píly to všetko
v hodnote okolo 30 000 eur. Tieto výdavky som použila aby som si zabezpečila minimálne štardantné
bývanie. To čo mi zostalo ako úspory z toho som žila .Momentálne nemám nič. Takže ak ma chce G. B.
donútiť k tomu aby som túto nehnuteľnosť predala ktorej teraz bývam tak urobí zo mňa bezdomovca !!!“
Vzhľadom na formuláciu odvolania v tejto časti, primárne sa považuje za podstatné uviesť, že okresný

súd dôsledne aplikoval § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď pri určení výživného na A. prihliadol na
odôvodnené potreby maloletého, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca maloletého
ako povinného z vyživovacej povinnosti. Okresný súd v odseku 25. až 29. odôvodnenia napadnutého
rozsudku poukázal na výdavky uvádzané otcom, zhodnotenie výdavkov a majetkových pomerov matky
a otca. Podstatné bolo pri určení výšky vyživovacej povinnosti prihliadnuť na odôvodnené potreby

maloletej k momentu rozhodovania okresného súdu, ktoré vzhľadom aj k veku A. korešpondujú s výškou
okresným súdom určeného výživného pre matku A., ktorá suma odzrkadľovala schopnosti, možnosti
a majetkové pomery matky ako povinnej a súčasne aj jej životnú úroveň. Správne postupoval okresný
súd, ak zdôraznil to, že vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu je prvoradá a nadradená nad ostatné
výdavky s poukazom aj na ust. § 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine, podľa ktorej výživné má prednosť

pred inými výdavkami rodičov. Okresný súd podrobne odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na
kvalifikovanú zmenu pomerov oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu, ktorým bola určená vyživovacia
povinnosťpredcéruA.,ktorézvýšenievýživnéhozohľadnilotútozmenupomerov,atýmdošlokvecnému
správnemu rozhodnutiu okresným súdom, pre ktorú skutočnosť nebolo možné vyhovieť odvolaciemu
návrhu matky A. o zníženie súdnym rozhodnutím určeného výživného. V nadväznosti na to okresný súd

potom vecne správne určil aj dlh na výživnom, a to v spojení s opravným uznesením okresného súdu.
48. Odvolateľka namietala, že vo výkladovej časti Zákona o rodine sa uvádza, že výživné na maloleté
dieťa je možné priznať spätne viac ako na tri roky odo dňa začatia konania, iba ak sú na to dôvody
osobitého zreteľa. „Toto súd vo výroku ani odôvodnení súd nespomenul ani nezdôvodnil. Nakoľko u mňa
od začatia konania vo veci úpravy práv a povinností rodiča k maloletej zo dňa 6.12.2021. nedošlo u mňa

kzmenemajetkovýchpomerovbapriamkzníženiuaanipríjmových,súdbolopäťvtejtovecinečinný2,5
roka Takú dlhú dobu. A ani kolízneho opatrovníka ani otca maloletej.Za tento čas nebol podaný žiadny
návrh ani písomný ani ústny o zvýšenie výživného.“ Podľa zistení odvolacieho súdu okresný súd určil
začiatok vyživovacej povinnosti od 06.12.2021 (kedy začal okresný súd konanie o úpravu rodičovských
práv a povinností ex offo) a nedoplatok za obdobie od 06.12.2021 do 31.10.2024 určil vo výške 6.005,80

Eur (ako pomernú časť za mesiac december 2021 150/31 x 12 dní a 8 mesiacov po 150 Eur a 26
mesiacov po 180 Eur, sumu 6.005,80 Eur opravil v opravnom uznesení). Matka na výživnom uhradila
od 12/2021 do 10/2024 sumu 1.450 Eur. Vzhľadom na výšku nedoplatku okresný súd umožnil matke
zaplatiť nedoplatok v mesačných splátkach po 100 Eur spolu s bežným výživným pod následkom stratyvýhody splátok. V rovine odvolacej argumentácie matky odvolací súd odkazuje na § 77 ods. 1 veta tretia
Zákona o rodine výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, z ktorého jednoznačne vyplýva, že

na prejednávanú vec sa nevzťahuje potreba skúmania dôvodov hodných osobitného zreteľa, ak okresný
súd nerozhodoval o výživnom spätne do dňa začatia konania.
49. Odvolací súd v zhode s okresným súdom uvádza, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu
povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako
je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to,

aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je
prvoradá, a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Každý rodič má povinnosť
v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné
prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Pokiaľ povinný rodič v súvislosti s určením
vyživovacej povinnosti poukazuje na vlastné náklady, doklady o výdavkoch povinného rodiča môžu
slúžiť skôr na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných

prostriedkov na to, aby si plnil primeranú vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu.
50. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
posudzoval teda, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa
týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré
prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu,

odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia
podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
51. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade
nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.

Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom, ale nie je
svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd
rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
52. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne

vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov
jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia

rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané matkou v odvolaní
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí

prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie s výnimkou prihliadnutia na skutočnosť, že maloletá v čase
rozhodovania okresného súdu, bola v čase rozhodovania krajského súdu už plnoletá.
53. Posúdením matkou produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového
materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako
okresnýsúdstouvýnimkou,žemaloletávčaserozhodovaniaokresnéhosúdu,bolavčaserozhodovania

krajského súdu už plnoletá.
54. Matka v odvolaní uviedla, že „Predvolanie na pojednávanie bolo o úpravu práv a povinností k
maloletému dieťaťu nie o starostlivosti súdu o maloleté dieťa .V rozpore je vydanie opravného opatrenia
zo dňa 8.10.2024 o tomto pojednávaní nič neviem a ani súd ma o tom neinformoval .Ako je možné vydať
opravné opatrenie 8.10.2024. keď rozhodnutie o nedoplatku vo výživnom súd rozhodoval až 15.10.2024.

Toto považujem za veľmi vážnu procesnú chybu súdu s pravdepodobným úmyslom uviesť ma do omylu
a vyvinúť na mňa nátlak.“ V súvislosti s touto odvolacou argumentáciou matky, odvolací súd považuje
za podstatné po vykonaní odvolacieho prieskumu uviesť, že sa s ňou nemohol stotožniť, rozhodne
postup okresného súdu nepredstavuje takú procesnú vadu, ktorá by mala mať za následok nesprávne
rozhodnutie okresného súdu. Z odvolania nie je možné prijať ani záver, podľa odvolacieho súdu, dôvod,

pre aký by mal okresný súd chcieť uviesť matku do omylu, resp. na ňu vyvíjať nátlak. Pokiaľ i okresný
súd uviedol v opravnom uznesení zo dňa 31. októbra 2024 vo výrokovej časti dátum 08.10.2024, tak
uvedené je podľa odvolacieho súdu výsledkom aktuálneho zlyhania ľudského faktoru, ale podľa obsahu
spisového materiálu v listinnej podobe a ani z Elektronického súdneho spisu nevyplýva vykonaniežiadneho pojednávania dňa 08.10.2024, takže v tomto smere nemohlo dôjsť k žiadnemu porušeniu práv
matky, a to v rovine odňatia jej možnosti konať pred súdom. V konečnom dôsledku i z obsahu samotného
uznesenia zo dňa 31. októbra 2024 je možné prijať záver, že k rozhodnutiu vo veci samej došlo na

pojednávaní dňa 15. októbra 2024. Pod odňatím možnosti konať pred súdom vo všeobecnej rovine
sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý má za následok znemožnenie
realizácie procesných oprávnení účastníka civilného súdneho konania. Na takú vadu konania, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, musí odvolací súd prihliadať z úradnej povinnosti,
t.j. aj vtedy, ak by v odvolaní uplatnené neboli. Medzi takéto vady sa zaraďuje aj odňatie možnosti

účastníkovi konať pred súdom. Pritom pod odňatím možnosti konať pred súdom sa považuje taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožnila realizácia jeho procesných práv,
priznanýchmuvsúdnomkonanízaúčelomochranyjehoprávaprávomchránenýchzáujmov(uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžso/64/2016 z 8. februára 2016) a „....podľa ustálenej
súdnej praxe najvyššieho súdu sa odňatím možnosti konať pred súdom rozumie postup súdu, ktorým
znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok

dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).“ (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 318/2015 z 30. júna 2015)
55. Krajský súd v súvislosti so svojimi závermi poukazuje aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. III. ÚS 153/07, podľa ktorého ...„zmyslom procesných garancií, vyplývajúcich z čl. 47
ods. 3 a z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú,
poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj
vplyv na priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú
do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup
orgánu verejnej moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva,

no ten ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu),
nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť
v konaní alebo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé
súdne konanie“.
56. Matka v odvolaní namietala, že okresný súd nevypočul A.. V súvislosti s touto argumentáciou matky

odvolací súd uvádza, že A. bola vypočutá kolíznym opatrovníkom, ktorý výsluch považoval odvolací súd
za dostatočný pre zistenie skutočného stavu, preto sama skutočnosť, že nebola vypočutá súdom, potom
nepredstavovala dôvod pre jej vypočutie súdom.
57. Matka v odvolaní uviedla, že okresný súd rozhodol, že maloletú zveruje do osobnej starostlivosti G.
B., pričom v tejto veci súd nekonal 2,5 roka, kedy bola A. iba v dočasnej starostlivosti otca. V súvislosti

s touto argumentáciou matky odvolací súd uvádza, že ju síce vníma, ale nemohol ju vyhodnotiť ako
takú, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu. V tomto smere len primerane
a podporne odvolací súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k dlhšiemu časovému
úseku rozhodovania, v zmysle ktorých takýto dlhší časový úsek rozhodovania v súdnom konaní, nie je
„....judikatúrouNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikypovažovanézadôvod,ktorýbyzakladalprocesnú

vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktoré bolo uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 4/2005). Námietka, že v konaní
dochádzalo k prieťahom, sa netýka okolnosti spôsobilej založiť prípustnosť dovolania v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. 3 Cdo 139/2011).
58. Matka v odvolaní namietala, že pri výživnom na A. B., rozhodol tak, že uložil platiť k rukám otca,

pričom okresný súd vôbec vo svojom rozhodnutí nebral do úvahy, že výživné sa platí k rukám plnoletého,
teda k rukám A. B., a to odo dňa 09.11.2024, čo je závažný nedostatok zo stany okresného súdu.
„Uprednostniť otca voči maloletej v otázke financií, aby o tom nevedela Rozsudok 15.10.2024.Sud
tak sa dopustil zas závažného porušenia vo výklade zákona o rodine.“ Z obsahu spisového materiálu
a napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd rozhodol dňa 15. októbra 2024,

pričom A. sa narodila dňa XX.XX.XXXX, takže v čase rozhodovania okresného súdu nemal dňa 15.
októbra 2024 okresný súd dôvod postupovať pri nej ako pri plnoletom dieťati, keďže A. nemala 18 rokov,
a teda postup okresného súdu bol vecne správny, ako i závery ním prijaté v tejto rovine.
59. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnajnapríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie
v odvolacom konaní, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

60. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pokiaľ neboli
zistené okolnosti pre rozhodnutie o trovách odvolacieho konania podľa § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade

uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.