Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoCsp/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120221483
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6120221483.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň:

JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Monika Vozárová, v právnej veci žalobkyne: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. B. XX/X, D., zastúpená spoločnosťou: kaduc & partneri s.r.o., IČO: 50 290 762, so sídlom
Trojičné námestie 4, Trnava, proti žalovanému: REAL - K, s.r.o., IČO: 36 521 931, so sídlom
Novozámocká cesta 3946, Komárno, o zaplatenie 3.716,86 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 19Csp/23/2020-144 zo dňa 17. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalobkyne voči I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a.

II. Napadnuté výroky II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví (druhý v poradí) súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť sumu 371,69 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 371,69 eur od
24.1.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom vo zvyšku žalobu
zamietol, III. výrokom priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 80 %.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 52 ods. 1, § 420a ods. 1, 2 písm.
a), 3, § 563, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „Občiansky zákonníka“), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom od 1.2.2013, s poukazom aj na procesné
ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).

3. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že dňa 1.10.2019 (v žalobe je uvedený
chybný dátum 2.10.2019) žalobkyňa použila autoumyváreň prevádzkovanú žalovaným. Pri vchode do
umývacej linky na budove boli viditeľne umiestnené ,,Pokyny na obsluhu pre bezpečnú a optimálnu
starostlivosť o vozidlo“ (fotodokumentácia čl. 36). Žalobkyňa nepristavila vozidlo do stredu umývacej
linky, medzi navádzacie pruhy, ale smerom viac doľava od stredu. Po spustení umývacieho programu
žalobkyňou sa umývacia linka spustila, umývacia linka sa posúvala po ľavej časti vozidla a zastala na

úrovni ľavého predného kolesa. Žalobkyňa nasadla do vozidla, začala s vozidlom cúvať, s vozidlom
manévrovala - vytáčala kolesá, ťahala umývaciu linku, ktorá bola zachytená o vozidlo, došlo k
poškodeniu prednej časti vozidla. O škodovej udalosti bolo dňa 1.10.2019 spísané oznámenie (čl.
35), na základe ktorého škoda, ktorá vznikla žalovanému poškodením umývacej linky, bola uhradenázo zákonného poistenia žalobkyne. Náklady za odvoz poškodeného vozidla do autoservisu boli vo
výške 58,56 eur (faktúra na čl. 6) a náklady na opravu vozidla boli vo výške 3.648,40 eur (faktúra
čl. 7). Uvedený skutkový stav nebol medzi stranami sporný, sporné bolo, ktorou činnosťou došlo k

poškodeniu vozidla žalobkyne, teda či stretom vozidla s umývacou linkou, resp. nejakou jej časťou, alebo
konaním žalobkyne, ktorá s vozidlom vycúvala z priestoru umývacej linky. Žalovaný sporoval i výšku
škody - náklady na opravu vozidla vo výške 3.648,40 eur. Zvyšná časť výšky uplatnenej náhrady škody
(nevykonaný umývací program v sume 9,90 eur, odvoz poškodeného vozidla do autoservisu v sume
58,56 eur), nebola v konaní sporná.

4. S poukazom na § 420a ods. 2 písm. a) Občianskeho zákonníka okresný súd uzavrel, že škoda
bola spôsobená prevádzkovou činnosťou, nakoľko bola spôsobená vecou použitou pri tejto činnosti
s poukazom na to, že v čase kedy došlo k poškodeniu vozidla už umývacia linka nebola v pohybe,
avšak časť umývacej linky bola zachytená o vozidlo. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že
ku škode na vozidle nepochybne došlo tým, že žalobkyňa uviedla vozidlo do pohybu - s vozidlom

cúvala a ,,manévrovala“ (vytáčala kolesá), vozidlo bolo zachytené umývacou linkou, preto pri cúvaní
došlo k poškodeniu vozidla. Uvedené je zrejmé z kamerového záznamu, keď po tom ako linka zastavila
nebolo zrejmé poškodenie vozidla, až následne po tom ako žalobkyňa s vozidlom vycúvala, v dôsledku
zachytenia vozidla umývacou linkou došlo k odtrhnutiu prednej časti vozidla, čo je evidentné i z
predloženej fotodokumentácie. Tiež mal okresný súd preukázané výpoveďou žalobkyne, svedka (A. E.),

i kamerovým záznamom, že ľavá časť umývacej linky narazila do vozidla na ľavej prednej časti vozidla,
vozidlo sa zatriaslo do boku, linka pokračovala v pohybe, viditeľne pohybu linky niečo bránilo, auto
sa opätovne zatriaslo, linka pokračovala v pohybe vpred, jej ľavá časť zostávala nahnutá/zošikmená,
k úplnému zastaveniu pohybu linky došlo na úrovni približne ľavého predného kolesa motorového
vozidla. Okresný súd konštatoval, že zodpovednosť prevádzkovateľa nie je zodpovednosťou absolútnou

s poukazom na § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď uvedené zákonné ustanovenie formuluje dva
liberačné dôvody, preukázaním ktorých sa prevádzkovateľ môže zbaviť (liberovať) svojej zodpovednosti
buď úplne alebo sčasti. Jedným z týchto dôvodov je dôkaz o tom, že ku škode došlo vlastným
konaním poškodeného. Ak však je takéto konanie poškodeného jedinou príčinou vzniknutej škody,
prevádzateľ sa úplne zbaví zodpovednosti a škodu v celom rozsahu znáša poškodený. Pokiaľ je konanie

poškodeného len jednou z príčin škody a ďalšia príčina spočíva v prevádzkovej činnosti prevádzateľa,
znáša poškodený škodu len pomerne a čiastočne za ňu zodpovedá prevádzateľ. V danom prípade
možno jednoznačne podľa okresného súdu konštatovať, že činnosťou žalobkyne - uvedením vozidla do
pohybu došlo k poškodeniu prednej časti vozidla, pričom tvrdenie žalobkyne, že do vozidla nasadla a
začalacúvať,abyzabránilajehoďalšiemupoškodzovaniusaukázaloakonepravdivé,keďzvykonaného

dôkazu - kamerového záznamu je jednoznačné a nepochybné, že v tom čase už umývacia linka nebola
v prevádzke - úplne zastavila. Okresný súd viazaný názorom odvolacieho súdu, že nemožno prisvedčil
záveru, že žalovaný sa zbavil úplne zodpovednosti za škodu, konštatoval, že za škodu čiastočne
zodpovedá i prevádzkovateľ - žalovaný, keďže v konaní bolo preukázané, že k stretu vozidla žalobkyne
s umývacou linkou došlo (keď okresný súd mal za to, že jedinou príčinou vzniku škody bolo konanie

žalobkyne). S poukazom na skutočnosť, že k vzniku škody - poškodeniu vozidla došlo z väčšej miery
vlastnýmkonanímpoškodenej-žalobkyne,okresnýsúdurčilmieruzodpovednostižalovanéhovrozsahu
10 %, preto uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 371,69 eura, čo predstavuje 10 % z uplatnenej
náhrady škody vo výške 3.716,86 eur. Žalobkyni vznikol nárok i na úrok z omeškania, keď výzvou zo dňa
9.1.2020 prostredníctvom splnomocneného zástupcu vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 4.262,86

eur titulom náhrady škody a to v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému doručená dňa
16.1.2020, lehota na plnenie tak v zmysle výzvy uplynula dňa 23.1.2020 a nasledujúci deň, t.j. 24.1.2020
bol žalovaný v omeškaní. Žalobkyňa má podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nárok na úrok z
omeškania, ktorý si uplatnila v súlade s nariadením vlády vo výške 5 % ročne. Okresný súd nárok na
úrok z omeškania za obdobie od 17.1.2020 do 23.1.2020 nepriznal a v tejto časti nárok zamietol, keďže

žalovaný bol v omeškaní od 24.1.2020. Žalobkyni teda priznal úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy
371,69 eur od 24.1.2020 do zaplatenia.

5. Námietku žalovaného, že z faktúry predloženej žalobkyňou nie je jednoznačné ako bola vyčíslená
suma 3.648,40 eur, keď na faktúre je napísaný iba materiál a to svetlomet a žiarovka, lak, drobný a

pomocný materiál, keď aj počítali rozpis materiálu na rube faktúry, uvedená suma nesedí a na faktúru
sa z tohto rozpisu dostali len položky v nej uvedené, nepovažoval okresný za dôvodnú. Konštatoval,
že z faktúry zistil, že materiál uvedený v prílohe faktúry a na faktúre po zrátaní predstavuje bez DPH
sumu 2.516,63 eur, služby/práca špecifikované v prílohe faktúry predstavuje sumu 523,70 eur, čo spolupredstavuje sumu 3.040,33 eur tak ako je to uvedené v prílohe faktúry pri položke základ dane, DPH
je vyčíslené vo faktúre sumou 608,07 eur, čo spolu predstavuje sumu 3.648,40 eura vyúčtovanú touto
faktúrou.

6. Záverom k tvrdeniu žalobkyne, že žalovaný bol v súlade s preventívnou povinnosťou podľa
ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka povinný zabezpečiť prevádzku tak, aby k takejto škode prísť
nemohlo a tvrdenia, že umývacia linka nespĺňala bezpečnostné predpoklady, v dôsledku čoho došlo k
narazeniu do vozidla žalobkyne, poukázal na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom

rozhodnutí: ,,Skúmanie, či žalovaný porušil prevenčnú povinnosť podľa ustanovenia § 415 Občianskeho
zákonníkajeirelevantnévovzťahukustanoveniu§420aObčianskehozákonníka.Aplikáciaustanovenia
§ 415 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy len vtedy, ak nie je konkrétna právna úprava,
vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje.“

7. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému,

ktorý bol v konaní úspešnejší (úspech mal v rozsahu 90 %) priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 80 % (úspech 90 % mínus neúspech 10 %).

8. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa s návrhom na zmenu vyhovením žalobe v celom
rozsahu a priznaním nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s poukazom na § 365

ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Argumentovala tým, že sa nestotožňuje s konštatovaním okresného
súdu a rozdelením zodpovednosti v pomere 90 % (miera zodpovednosti žalobkyne) k 10 % (miera
zodpovednosti žalovaného), nakoľko k škode došlo najmä činnosťou umývacej linky. Z napadnutého
rozsudku nie je zrejmé na základe čoho okresný súd ustálil zodpovednosť za škodu v pomere 90 %
(miera zodpovednosti žalobkyne) k 10 % (miera zodpovednosti žalovaného), keď mal stanoviť mieru

zodpovednosti za škodu ale uvedené aj odôvodniť. Trvá na tom, že skutky, činnosť umývacej linky a
uvedenie vozidla do pohybu nemožno posudzovať oddelene, resp. odlíšiť, že náraz linky spôsobil škodu
v nejakej výške a uvedenie vozidla do pohybu zase v nejakej. ,,Správanie“ umývacej linky a uvedenie
vozidla do pohybu so sebou bezprostredne súvisia, nakoľko konanie žalobkyne smerovalo k predídeniu
ďalším škodám. Okresný súd mal rozhodnúť vo veci opačne, v pomere 90 % (miera zodpovednosti

žalovaného) k 10 % (miera zodpovednosti žalobkyne), resp. rozhodnúť tak, že za škodu zodpovedá
v celom rozsahu žalovaný ako prevádzkovateľ umývacej linky. Žalobkyňa sa riadila v zmysle pokynov
a vstúpila do pracovného priestoru umývacej linky až momentom, keď linka začala poškodzovať jej
vozidlo, resp. keď linka bola prehnutá cez jej vozidlo. Proces umývania nie je to isté, ako situácia,
keď umývacia linka poškodzuje vozidlo žalobkyne, žalobkyňa konala v rámci jej snahy o predídenie

ďalších škôd, či už na vozidle, prípadne aj umývacej linke. Za nepochybné možno považovať, že škoda
vznikla prevádzkovou činnosťou žalovaného podľa § 420a Občianskeho zákonníka. Skutočnosti, že
umývacia linka, ktorá spĺňa bezpečnostné predpoklady sa spustí za podmienok, že vozidlo je odstavené
mimo koľajníc a následne doňho opakovane narazí sa absolútne vylučujú. Odôvodnenie napadnutého
rozsudku nespĺňa náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP.

9. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobkyne uviedol, že napadnutý rozsudok navrhuje
ako vecne správny potvrdiť. Okresný súd správne konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že ku škode na vozidle nepochybne došlo tým, že žalobkyňa vozidlo uviedla do pohybu,
cúvala a „manévrovala” s ním file_0.jpg

file_1.wmf

(vytáčala kolesá), vozidlo bolo zachytené umývacou linkou, preto pri cúvaní došlo k poškodeniu vozidla,
čo jednoznačne vyplýva z kamerového záznamu. Viazaný právnym názorom odvolacieho súdu okresný

súd uzavrel, že za škodu čiastočne zodpovedá aj žalovaný v rozsahu 10 %. Tvrdenie žalobkyne v
odvolaní o tom, že ku škode došlo najmä činnosťou file_2.jpg

file_3.wmf

umývacej linky nezodpovedá skutočnosti, nevyplýva nijako z vykonaného dokazovania a žalobkyňa ho
v konaní nijako nepreukázala. Nie je pravdou file_4.jpg

file_5.wmfani jej tvrdenie o tom, že tým, že začala s vozidlom manévrovať, snažila sa predísť škodám. Toto jej
tvrdenie ako nepravdivé správne vyhodnotil súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, keď uviedol, že

z kamerového záznamu jednoznačne a nepochybne vyplýva, že v danom čase umývacia linka nebola
v prevádzke a bola úplne zastavená.

10. Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobkyne a uviedla, že trvá na odvolaní,
zopakovala argumenty uvedené už v odvolaní.

11. Skôr ako odvolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného
odvolania žalobkyne, musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie, medzi
nimi prednostne otázkou, či odvolanie v celom jeho rozsahu podal oprávnený subjekt (strana podľa §
359 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne, čo do výroku I. (vyhovenie žalobe v sume 371,69
eur s príslušenstvom) je nevyhnutné odmietnuť (386 písm. b/ CSP), nakoľko ide o rozhodnutie, proti

ktorému podala odvolanie (výrok I.) neoprávnená osoba.

12. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

13. Citované ustanovenie obmedzuje právo strany podať odvolanie. Toto obmedzenie spočíva v tom, že

právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech.
Kedy je tomu tak, je už ponechané na výklad orgánov aplikujúcich právo (súd). Na strane žalovaného sa
zisťuje tzv. materiálna ujma, ktorá sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojim obsahom znevýhodňuje
žalovaného, t. j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jeho právne postavenie (zúžením jeho práv,
rozšírením jeho povinností) a či preto u neho existuje možnosť požadovať na súde vyššej inštancie

odchylné rozhodnutie vo svoj prospech. Rozhodnutie bolo vydané v neprospech strany, ak bola strane
spôsobená aj nepatrná ujma. Táto ujma však musí existovať objektívne, nestačí len subjektívne
presvedčenie strany, že jej bola spôsobená ujma.

14. V prejednávanej veci má odvolací súd ako orgán aplikujúci právo, teda aj citovaného ustanovenia §

359 CSP za to, že na strane žalobkyne vo vzťahu k I. výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
nevznikla žiadna ani len nepatrná ujma, ktorá by bola objektívne zistiteľná, bez ohľadu na subjektívny
pocit žalobkyne. Takýto záver vyplýva z toho, že týmto napadnutým výrokom bolo žalobe žalobkyne
(čiastočne v časti 371,69 eur s príslušenstvom) vyhovené, teda nebola jej uložená žiadna povinnosť,
práve naopak v tejto časti bola v konaní úspešná, bolo rozhodnuté v jej prospech (čiastočné vyhovenie

žalobe je na prospech žalobkyne).

15. S poukazom na uvedené v odseku 14 odvolanie žalobkyne voči I. výroku napadnutého rozsudku
podala neoprávnená osoba, odvolací súd, preto odvolanie žalobkyne voči tomuto výroku s použitím ust.
§ 386 písm. b) CSP odmietol.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a

§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto postupom podľa § 387
CSP rozsudok vo výrokoch II. a III. ako vecne správny potvrdil, výrok I. odmietol (§ 396 písm. b/ CSP).

17. Pôvodne žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12.5.2020 sa žalobkyňa od

žalovaného domáhala zaplatenia sumy 4.262,86 eur s príslušenstvom. Následným podaním žalobkyňa
súdu oznámila, že v časti náhrady škody vo výške 546,- eur za požičanie náhradného vozidla berie
žalobu späť a žiada uložiť žalovanému povinnosť na zaplatenie sumy 3.716,86 eur (pozostávajúca zo
sumy 9,90 eur za umývací program, zo sumy 58,56 eur za odvoz poškodeného vozidla do autoservisu,zo sumy 3.648,40 eur za opravu poškodení vozidla), úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.716,86
eur od 17.1.2020 do zaplatenia.

18. Prvým rozsudkom č. k. 19Csp/23/2020-71 zo dňa 7.2.2022 súd prvej inštancie I. výrokom žalobu
zamietol, II. výrokom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

19. Na odvolanie žalobkyne odvolací súd uznesením č. k. 10CoCsp/56/2022-120 zo dňa 30.6.2023
napadnutý rozsudok (označený v odseku 18) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že sa stotožnil s námietkou žalobkyne, keď ani
s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania (kamerový záznam zo dňa 1.10.2019, výpoveď
svedka A. E.), nemožno nateraz prisvedčiť záveru okresného súdu, že sa žalovaný zbavil úplne
zodpovednosti za škodu, keď jedinou príčinou vzniku škody bolo podľa okresného súdu konanie
žalobkyne (uvedením vozidla do pohybu). Záver okresného súdu podľa odvolacieho súdu nezodpovedá
výsledkom vykonaného dokazovania, a to ani s poukazom na kamerový záznam zo dňa 1.10.2019,

výpoveď svedka A. E., keď naďalej zostala sporná skutočnosť, či potom ako sa umývacia linka zastavila,
ne/bolo (?) a v akom rozsahu motorové vozidlo poškodené, keď zároveň bolo nesporné, že motorové
vozidlo žalobkyne bolo dňa 1.10.2019 v prevádzke umývacej linky žalovaného poškodené. Konštatoval,
že okresný súd nateraz vec nesprávne právne posúdil, keď mal zjavne za to, že žalovaný uniesol
dôkazné bremeno ohľadom liberačného dôvodu v zmysle § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom

vychádzalztvrdeniažalovaného,žeumývacialinkafungovalabezchybne,žekpoškodeniuvozidladošlo
jeho uvedením do pohybu žalobkyňou a to s poukazom (iba) na kamerový záznam zo dňa 1.10.2019 a
výpoveď svedka. Súdu prvej inštancie uložil opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok a to najmä so
sústredením sa na skúmanie liberačného dôvodu podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení
s ne/unesením dôkazného bremena na strane žalovaného, ako aj odvolacie argumenty odvolateľky i

protistrany, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo
veci znova rozhodnúť.

20. Výrok I., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť sumu 371,69 eur s príslušenstvom,
žalovaný nenapadol odvolaním, odvolanie žalobkyne bolo s poukazom na uvedené v odseku 15

odmietnuté, preto tento výrok nadobudol právoplatnosť.

21. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak II. výrokom zamietol žalobu (suma
3.345,17 eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.345,17 eur od 17.1.2020 do zaplatenia, úrok

zomeškania5%ročnezosumy371,69eurod17.1.2020do23.1.2020),III.výrokompriznalžalovanému
voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania 80 %.

22. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý v potrebnom rozsahu vykonal

dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci (II. a III.
výrok), keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací

súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže
dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie,
vzhľadom na odvolaciu argumentáciu odvolateľky dopĺňa:

23. Vo vzťahu v odvolaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd prioritne zdôrazňuje,

že v zmysle § 379, § 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP je viazaný nielen rozsahom, ale aj
konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolávajúca sa strana vymedzí v zákonom stanovenej lehote
na podanie tohto opravného prostriedku. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok posudzoval výlučne z
hľadiska odvolacích dôvodov označených v odvolaní.

24. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že v štandardnom sporovom konaní
zodpovednosť za obsahové vymedzenie odvolania v plnej miere zaťažuje odvolateľa (v prejednávanom
spore žalobkyňu). Odvolací súd nemôže v sporovom/ kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú
procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavaťrozhodnutie na základe iných, než stranou v odvolaní vznesených konkrétnych námietok. Odvolanie
musí byť niektorou (prípadne viacerými) uvedených vád odôvodnené (§ 363 CSP ), čo znamená,
že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t. j. v akom

konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Súd je viazaný
využitými odvolacími dôvodmi, a to nielen nominálne, ale aj ak ide o odvolateľom použitú odvolaciu
argumentáciu konkrétne pochybenia, vytýkané súdu prvej inštancie v rámci daného odvolacieho
dôvodu).

25. V odvolaní žalobkyňa označila ako odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP.

26. Vo vzťahu k II. výroku v časti zamietnutia žaloby v úroku z omeškania 5 % ročne od 17.1.2020
do 23.1.2020 (zo žalovanej sumy 3.716,86 eur pozostávajúca zo sumy 371,69 eur a 3.345,17 eur)
žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne konkrétne skutkové, či právne dôvody, ktoré by mohli (čo i
len teoreticky) spochybniť záver súdu prvej inštancie o zamietnutí úroku z omeškania od 17.1.2020

do 23.1.2020 (II. výrok), čím prakticky odvolaciemu súdu znemožnil odvolací prieskum. K uvedenému
odvolacísúdpoukazujenaodsek27odôvodnenianapadnutéhorozsudku,vktoromokresnýsúduzavrel,
že vo zvyšku nároku na úrok z omeškania za obdobie od 17.1.2020 do 23.1.2020 žalobu zamietol, keď
výzva zo dňa 9.1.2020 (na zaplatenie v lehote 7 dní od doručenia výzvy) bola žalovanému doručená dňa
16.1.2020, lehota na plnenie uplynula dňa 23.1.2020, t.j. 24.1.2020 bol žalovaný v omeškaní. Pričom

uvedený záver okresného súdu s ohľadom na obsah odvolania nemal odvolací súd dôvod posúdiť inak
ako správny a stotožniť sa s ním.

27. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku o
nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav,
dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery, pričom označený odvolací dôvod s ohľadom na nižšie uvedené nebol

naplnený.

28. Podľa § 420a Občianskeho zákonníka pre vznik zodpovednosti za škodu podľa § 420a Občianskeho
zákonníka stačí, že je tu príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou
touto činnosťou. Ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa nevyžaduje protiprávnosť

konania. Ide o zodpovednosť za výsledok. Tejto zodpovednosti sa ten, kto ju spôsobil, zbaví len ak
preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo
vlastným konaním poškodeného (§ 420a ods. 3).

29. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vec právne posúdil v intenciách § 420a Občianskeho

zákonníka ako zodpovednosť za škodu pri prevádzkovej činnosti, t. j. ako osobitný prípad v rámci
všeobecnej zodpovednosti. V odôvodnení rozsudku poukázal na ust. § 420a ods. 2 písm. a)
Občianskeho zákonníka a konštatoval, že v čase kedy došlo k poškodeniu vozidla už umývacia linka
nebola v pohybe, avšak časť umývacej linky bola zachytená o vozidlo, preto dospel k záveru, že škoda
bola spôsobená prevádzkovou činnosťou žalovaného, nakoľko bola spôsobená vecou použitou pri tejto

činnosti (aplikáciu uvedeného ustanovenia v odvolaní žalobkyňa nenamietala). Zároveň okresný súd
postupoval podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorého aplikácia prichádza do úvahy aj za
situáciečiastočnejliberácie(žalovaného),keďkonaniepoškodenéhojelenjednouzpríčinškodyaďalšia
príčina spočíva v prevádzkovej činnosti prevádzkovateľa. Teda poškodený škodu znáša pomerne
a čiastočne za ňu zodpovedá prevádzkovateľ, tak ako tomu je, aj v prejednávanej veci. Okresný súd

určil mieru zodpovednosti žalovaného v rozsahu 10 % (pričom žalovaný uvedený záver nespochybnil
v odvolacom konaní) a žalobkyni v rozsahu 90 %, keď mal za to, že k poškodeniu vozidla došlo
z väčšej miery vlastným konaním žalobkyne ako poškodenej. Zodpovednosť žalovaného v rozsahu 10 %
okresný súd odôvodnil, že v konaní bolo preukázané výpoveďou žalobkyne, svedka (A. E.), kamerovým
záznamom, že došlo k stretu vozidla žalobkyne s umývacou linkou, tak že ľavá časť umývacej linky

narazila do vozidla na ľavej prednej časti vozidla, vozidlo sa zatriaslo do boku, linka pokračovala
v pohybe, viditeľne pohybu linky niečo bránilo, auto sa opätovne zatriaslo, linka pokračovala v pohybe
vpred, jej ľavá časť zostávala nahnutá/zošikmená, i úplnému zastaveniu pohybu linky došlo na úrovni
približne ľavého predného kolesa vozidla. Uvedené vyplýva aj z opisu skutkového stavu v odseku 15odôvodenia napadnutého rozsudku, ktorý nebol v konaní sporný (po spustení umývacieho programu
žalobkyňou sa umývacia linka spustila, posúvala sa ďalej po ľavej časti vozidla a zastala na úrovni
ľavého predného kolesa). K uvedenému odvolací súd poukazuje na opis vykonaného kamerového

záznamu na pojednávaní, ktorý je uvedený v odseku 11 odôvodnenia napadnutého rozsudku, z ktorého
vyplýva, že ...umývacia linka sa dala do pohybu smerom k vozidlu, ľavá časť umývacej linky narazila
do vozidla na ľavej prednej časti vozidla, vozidlo sa zatriaslo do boku, linka pokračovala v pohybe,
viditeľne pohybu linky niečo bránilo, auto sa opätovne zatriaslo, linka pokračovala v pohybe vpred, jej
ľavá časť zostávala nahnutá/zošmiknutá, následne došlo k zastaveniu pohybu linky na úrovni približne

ľavéhoprednéhokolesavozidla.Spoukazomnaobsahodôvodenianapadnutéhorozsudkuodvolacísúd
konštatuje, že vlastné konanie žalobkyne, ktorým vo väčšej miere v rozsahu 90 % došlo, k poškodeniu
vozidla, v súvislosti s prevádzkovou činnosťou (v prevádzke) žalovaného, okresný súd popísal v opise
skutkového stavu v odseku 15 odôvodenia napadnutého rozsudku tak, že žalobkyňa nepristavila vozidlo
do stredu umývacej linky, medzi navádzacie pruhy, ale smerom viac doľava od stredu, potom ako linka
zastala na úrovni ľavého predného kolesa, žalobkyňa nasadla do vozidla, začala s vozidlom cúvať,

manévrovať – vytáčala kolesá, ťahala umývaciu linku, ktorá bola zachytená o vozidlo (podrobnejšie
opis kamerového záznamu okresný súd uviedol v odseku 11 odôvodnenia napadnutého rozsudku, že
žalobkyňa naštartovala vozidlo, začala cúvať, pri pohybe smerom dozadu vozidlo ťahalo za sebou ľavú
aj prednú časť umývacej linky, vozidlo zastavila, vytočila predné kolesá smerom doprava a s vytočenými
prednými kolesami smerom doprava pokračovala v cúvaní už bez zachytenia linky). Okresný súd tiež

konštatoval, že nebolo sporné, že pri vchode umývacej linky na budove boli viditeľne umiestnené
„Pokyny na obsluhu pre bezpečnú a optimálnu starostlivosť o vozidlo (čl. 36) a zároveň z výpovede
svedka A. E. (obsah výpovede okresný súd uviedol v odseku 12 odôvodnenia napadnutého rozsudku)
vyplýva, že žalobkyni boli ním osobne dané pokyny, v rámci čoho zisťoval či k nim chodí, vie linku
obsluhovať, žalobkyňa uviedla, že do ich autoumyvárne chodieva a tiež, že svedok A. E. uviedol,

že pri obhliadke videl, že auto na mieste stojí zle, stálo úplne zošikma. Okresný súd sa nestotožnil
s argumentom žalobkyne, že manévrovaním (cúvanie a vytáčanie kolies doprava) vozidla, sa snažila
zabrániť ďalšiemu poškodeniu vozidla, keď z vykonaného dôkazu – kamerového záznamu jednoznačne
vyplýva, že v tom čase už umývacia linka nebola v prevádzke – zastavila, pričom tiež konštatoval, že
po zastavení linky nebolo zrejmé poškodenie vozidla, až následne potom ako s vozidlom vycúvala,

v dôsledku zachytenia vozidla umývacou linkou došlo k odtrhnutiu prednej časti vozidla (čo je zrejmé
aj z fotodokumentácie čl. 37-38). S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie pri stanovovaní miery
zavinenia účastníkov vychádzal z konkrétnych zistení v predmetnej právnej veci, tieto následne logicky
a zrozumiteľne posúdil a vysvetlil a odvolací súd nevzhliadol žiaden dôvod sa od týchto záverov odchýliť,
nakoľko s nimi súhlasí.

30. V súvislosti s odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), odvolací súd konštatuje, že
nestačí len formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t. j. v akom
konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu, čo však

v odvolaní v súvislosti s uvedeným odvolacím dôvodom nebolo naplnené, preto sa odvolací súd ním
ani nemohol zaoberať.

31. Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé.

32. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu,

právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so
všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie

rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia.33. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

34.Napadnutýrozsudoknaprieknámietkežalobkyneojehonepreskúmateľnostipodľaodvolaciehosúdu
zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP a zásadám súdnej praxe, je primerane (i
keď stručne) odôvodnený, čím nedošlo k žiadnej vade v takej intenzite, ktorá by v konečnom dôsledku
mala vplyv na správnosť rozhodnutia s tým, že odvolací súd svojim rozhodnutím na podporu rozhodnutia
okresného súdu (správneho právneho posúdenia) doplnil závery okresného súdu.

35. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. podľa ustanovenia §
387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil, čo sa týkalo aj od rozhodnutia vo veci samej (závislého)
III. výroku o náhrade trov konania odvolaním napadnutého, avšak bez uvedenia konkrétnych odvolacím
dôvodov.

36. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol plne úspešný aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol
tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu,
keď nevidel v predmetnom spore dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust.
§ 257 CSP. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60

dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

37. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09

a podobne).

38. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto
súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa

ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na

to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných

dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

39. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).