Uznesenie Judgement was issued on Monday, March 24, 2025

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 20C/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625201091
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6625201091.1

Uznesenie

Okresný súd Lučenec, sudcom Mgr. Vladimírom Lukáčom, v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX, právne zastúpenej JUDr. Erikou Golskou, advokátkou, so sídlom T. G. Masaryka
7, 984 01 Lučenec, proti žalovanej C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX, o určenie
neúčinnosti právneho úkonu, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanej trovy konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.03.2025, domáha nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanej darovať, predať, zaťažiť alebo akýmkoľvek iným
spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami vedenými na LV r. 1920, pozemky parcely registra “C” evidované

na katastrálnej mape ako parc. č. 661/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 36 m2, parc. č. 661/5 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 95 m2, parc. č. 662/24 – orná pôda o výmere 1230 m2, parc. č.
662/30 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 202 m2, parc. č. 662/45 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 206 m2, parc. č. 663/10 – ostatná plocha o výmere 56 m2 a stavba – rodinný dom súp. č.
XXX stojaci na pozemku parc. č. 662/45.

2. Žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že predmetom žaloby je
nesplnenie, resp. nenaplnenie zmluvne dohodnutých podmienok pôvodnej zmluvy o budúcej darovacej
zmluve zo dňa 28.11.2024, uzavretej medzi žalobkyňou a synom žalovanej D. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX. Žalobkyňa ďalej dôvodila tým synom žalovanej začala vzťah v roku 2018, keď po
štyroch mesiacoch začali spolu žiť v domácnosti jeho rodičov. Hneď v začiatkoch vzťahu sa dohodli, že
si spoločne postavia dom. Rodinný dom súp. č. XXX v obci Mýtna si nakoniec postavili a v roku 2021

sa doň nasťahovali. Rodinný dom postavili zo spoločných finančných prostriedkov, prispievali obidvaja,
dokonca im finančné prostriedky požičal aj brat žalobkyne. Syn žalovanej sa však po ukončení výstavby
rodinného domu nechal zapísať ako jeho výlučný vlastník o veľkosti vlastníckeho podielu 1/1 – ina vo
vzťahu k nehnuteľnostiam vedeným podľa výpisu z KN v k.ú. C., obec C., okres Lučenec zapísaným
na LV č. XXXX ako pozemky parcely registra “C” evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 661/3 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 36 m2, parc. č. 661/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere

95 m2, parc. č. 662/24 – orná pôda o výmere 1230 m2, parc. č. 662/30 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 202 m2, parc. č. 662/45 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 206 m2, parc. č. 663/10 –
ostatná plocha o výmere 56 m2 a stavba – rodinný dom súp. č. XXX stojaci na pozemku parc. č. 662/45.
Skutočnosť, že na liste vlastníctva nie je žalobkyňa zapísaná ako spoluvlastníčka v tom čase nebola pre
ňu podstatná, nakoľko sa tešila zo šťastnej rodiny, v novom rodinnom dome sa im narodil syn C. C. a ona
sa venovala len jemu a domácnosti. Na jeseň roku 2024 ju D. C. v súvislosti s tým, že chce refinancovať

svoj úver, ktorý mal vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., požiadal, aby bola spolu s ním a žalovanoudlžníčkou úveru. Zároveň jej navrhol, že na mňa prepíše polovicu nášho rodinného domu súp. č. XXX,
teda že aj ona bude vystupovať ako oficiálny spoluvlastník nehnuteľnosti. S týmto návrhom súhlasila.
Dňa 13.11.2024 žalobkyne, D. C. a žalovaná v právnom postavení dlžníkov uzatvorili so Slovenskou

sporiteľňou, a.s. v právnom postavení veriteľa Zmluvu o splátkovom úvere / úver na bývanie /, v zmysle
ktorej banka poskytla úver v sume 118.800,- Eur. Žalobkyňa z týchto finančných prostriedkov nedostala
nič, časť z nich bola použitá na refinancovanie starého úveru D. C. a časť bola zrejme bankou prevedená
naúčetD.C..Včaseuzatvoreniazmluvynebolaopodrobnostiachinformovaná,ažnásledneprepotreby
tohto súdneho konania si zo Slovenskej sporiteľne, a.s. vyžiadala kópiu Zmluvy o splátkovom úvere.

Dňa 17.11.2024 však došlo k medzi žalobkyňou a D. C. k rozchodu, a to z dôvodu jeho známosti s inou
ženou. Dňa 26.11.2024 sa nakoniec odsťahoval z našej spoločnej domácnosti ku svojej priateľke do
Lučenca. Po jeho odchode žalobkyňa trvala na tom, aby došlo k majetkovému vysporiadaniu a taktiež
k vyriešeniu záležitosti týkajúcej sa starostlivosti o ich syna, s čím D. C. súhlasil, dohodli sme sa, že po
tom,akoskončívkladovékonanieopovolenievkladuzáložnéhoprávavprospechSlovenskejsporiteľne,
a.s. do katastra nehnuteľností, uzatvoríme spolu darovaciu zmluvu, ktorou jej D. C. daruje 1/2 - icu

rodinného domu a pozemkov. Dovtedy sa dohodli, že uzatvoríme Zmluvu o budúcej darovacej zmluve.
Požiadala teda svoju právnu zástupkyňu o vypracovanie Zmluvy o budúcej darovacej zmluve, pričom
na tento účel jej D. C. poskytol aj fotokópiu svojho občianskeho preukazu.
Dňa 28.11.2024 prišiel D. C. pre žalobkyňu a pre syna do rodinného domu v Mýtnej, zobral ich do
Lučenca k právničke, tam im bola predložená Zmluva o budúcej darovacej zmluve, ktorú si prečítali a

oboznámili sa s jej obsahom a následne odišli k notárovi, aby si overili podpisy na danej zmluve. Po
overení podpisov ich D. odviezol do Mýtnej a odišiel. V zmysle Zmluvy o budúcej darovacej zmluve
sa spoločne zaviazali v lehote najneskôr do 28.02.2025 uzatvoriť darovaciu zmluvu, ktorou jej D. C.
daruje spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 - ica na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXXX pre k.ú.
C.. Okrem Zmluvy o budúcej darovacej zmluve žalobkyňa a D. C. dňa 28.11.2024 u notára uzatvorili

aj Dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v zmysle
ktorej starostlivosť o nášho syna má zabezpečovať žalobkyňa a D. C. má prispievať výživným v sume
300,00 € mesačne, čo však nerobí a výživné na dieťa v sume, na ktorú sa sám zviazal, jej neposiela.
Vzťah žalobkyne a D. C. následne tak ochladol, že jej prestal dvíhať telefón, žiadal od nej, aby s ním
komunikovala len formou SMS správ, aj keď niečo súrne potrebovala ohľadom ich syna, ani vtedy jej

nezdvihol telefón. Dokonca stalo sa, že syn bol chorý a potrebovala pre neho lieky, Patrik jej nepomohol,
ale lieky pre syna priniesla žalovaná. Rovnako v prípade, keď jej v dome došli pelety na kúrenie, Patrik
jej nepriniesol nové, ale pomohol jej jeho otec, ktorý priniesol ďalšie pelety. Žalobkyňa so synom naďalej
bývala v rodinnom dome súp. č. XXX v Mýtnej, Patrik s nimi nebýval, občas zvykol prísť, vyhadzoval ju
z domu aj s dieťaťom, trval na tom, že sa má odsťahovať, keď sa ho pýtala, že kedy uzatvoria darovaciu

zmluvu, staval sa k tomu už odmietavo, videla na ňom, že sa tomu vyhýba.
Dňa 18.02.2025 jej bol od D. C. doručený list zo dňa 13.02.2025 pod názvom “Odstúpenie od Zmluvy
o budúcej darovacej zmluve zo dňa 28.11.2024 a odvolanie darovania, resp. odvolanie prejavu vôle
uzatvoriť darovaciu zmluvu podľa Zmluvy o budúcej darovacej zmluve zo dňa 28.11.2024. Nakoľko
odstúpenie D. C. od Zmluvy o budúcej darovacej zmluve nepovažovala žalobkyňa za dôvodné,

prostredníctvom svojej právnej zástupkyne mu adresovala písomnosť označenú ako “Neuznanie
odstúpenia od Zmluvy o budúcej darovacej zmluve a odvolania darovania, výzvu na uzatvorenie
darovacej zmluvy “ v ktorej bol D. C. vyzvaný, aby sa dňa 27.02.2025 dostavil do advokátskej kancelárie
právnej zástupkyne žalobkyne za účelom uzatvorenia darovacej zmluvy. V uvedený termín však D. C.
darovaciu zmluvu uzatvoriť neprišiel, svoju neúčasť ani neospravedlnil.

Dňa 23.02.2025 v nedeľu popoludní okolo 16.00 hod. si žalobkyňa všimla, že v dome nejde elektrina
a mala za to, že ju úmyselne nechal vypnúť D. C., aby ju z domu vyhodil. V tom čase sa tento
práve dostavil do domu a ona bola nútená z domu odísť, pretože bez elektriny by s dieťaťom v dome
nedokázala fungovať, nevedela by ani kúriť a zostali by v zime. Preto zavolala svojich známych, aby
pre nás so synom prišli.

Nasledujúci deň 24.02.2025 sa vrátila do rodinného domu súp. č. XXX, aby si zbalila svoje a synove
osobné veci, ale do domu sa už nedostala, bol vymenený zámok. Volala D. C., ale ten jej nedvíhal a
tak nemala inú možnosť len ísť na OO PZ Lovinobaňa a požiadať ich o pomoc. Policajti potom volali
D. C., im telefón zdvihol a vyzvali ho, aby jej umožnil zobrať osobné veci. Ten prisľúbil, že o 17.00 hod.
jej to umožní. Keď v danom čase prišla do domu, D. C. jej ho otvoril a povedal, že daná nehnuteľnosť

už patrí niekomu inému, preto je vymenený zámok. Keď sa ho opýtala komu, na to jej nič nepovedal.
Následne, keď si chcela ísť zobrať ostatné svoje veci z domu, tieto mala vyhodené na terase. Dokonca
sa dozvedela, že jej bol zrušený aj trvalý pobyt v rodinnom dome súp. č. XXX, avšak nevie, či k takémuto
zrušeniu pristúpil D. C. alebo žalovaná, ale de jure z nej spravili zo dňa na deň bezdomovca, pričom ichvôbecnezaujímalo,kdebudesmaloletýmdieťaťombývať.ZvýpisuzLVč.XXXX,ktorýjejbolposkytnutý
Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom zistila, že vlastníčkou nehnuteľností vedených na
danomlistevlastníctvajeužžalovanáoveľkostijejvlastníckehopodielu1/1–inaatovzmysleDarovacej

zmluvy č. E./XXXX zo dňa 20.02.2025 -19/25. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol
povolený v zrýchlenom vkladovom konaní. Žalobkyňa je presvedčená, že D. C. so svojou matkou –
žalovanou C. C. uzatvorili darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností vedených na
LV č. XXXX pre k.ú. C. účelovo z dôvodu, aby sa tak D. C. vyhol povinnosti splniť svoj záväzok v
zmysle Zmluvy o budúcej darovacej zmluve uzatvorenej dňa 28.11.2024, ktorom mal na ňu previesť

spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 - ica na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXXX. V zmysle
Zmluvy o budúcej darovacej zmluve uzatvorenej dňa 28.11.2024 sa spoločne s D. C. zaviazali, že v
lehote najneskôr do 28.02.2025 uzatvoria Darovaciu zmluvu predmetom ktorej bude darovanie, teda
bezodplatný prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 - ica na nehnuteľnostiach zapísaných na
LV č. XXXX pre k.ú. C. z darcu D. C. na žalobkyňu ako obdarovanú. Žalobkyňa má za to, že v zmysle
predmetnej Zmluvy o budúcej darovacej zmluve nadobudla voči D. C. pohľadávku spočívajúcu v práve

byť D. C. obdarovaná zmluvne dojednaným darom, ktorej zodpovedá povinnosť D. C. poskytnúť jej
zmluvnedojednanýdar.VzmyslepredmetnejZmluvyobudúcejdarovacejzmluvenadobudlapostavenie
veriteľa a D. C. nadobudol postavenie dlžníka.
D. C. za účelom zmarenia uspokojenia pohľadávky žalobkyne voči nemu, zbavil sa svojho majetku, čo
podľa žalobkyne nie je v súlade so zákonom. Právny úkon dlžníka, ktorý tento úrobí s úmyslom poškodiť

veriteľa /on fraudem creditoris/ je odporovateľným právnym úkonom v zmysle § 42a, § 42b Občianskeho
zákonníka. Žalobkyňa uviedla, že predpokladmi úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka je
vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi., teda pohľadávka veriteľa musí aspoň vo forme
budúcej pohľadávky existovať už v dobe, kedy k odporovanému právnemu úkonu došlo. Žalobkyňa má
za to, že jej pohľadávka voči dlžníkovi D. C. vznikla dňa 28.11.2024, teda dňom uzatvorenia Zmluvy o

budúcejdarovacejzmluve,apretovdeňuzatvoreniaDarovacejzmluvymedziD.C.vprávnompostavení
darcu a žalovanou v právnom postavení obdarovanej, hoci jej presný dátum nie je známy, avšak
predpokladá, že k uzatvoreniu tejto zmluvy došlo v mesiaci február 2025, jej pohľadávka existovala.
Pohľadávka žalobkyne voči D. C. sa stala vymáhateľnou dňom 01.03.2025 v dôsledku toho, že D. C.
v lehote do 28.02.2025 so ňou neuzatvoril Darovaciu zmluvu tak, ako sa zaviazal v zmysle Zmluvy o

budúcej darovacej zmluve zo dňa 28.11.2024.
AbyD.C.zmariljejprávovymáhaťsvojupohľadávkunauzatvoreniedarovacejzmluvyzmysle§50aods.
2 Občianskeho zákonníka, previedol bezodplatne nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, spoluvlastnícky
podiel ktorý jej mal darovať, na svoju matku – žalovanú C. C.. V dôsledku uvedeného právneho úkonu sa
žalobkyňanemôženasúdedomáhať,abyvyhlásenievôleD.C.týkajúcesadarovaniaspoluvlastníckeho

podielu o veľkosti 1/2 - ica na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXXX bolo nahradené súdnym
rozhodnutím v zmysle § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedeným je podľa žalobkyne preukázaná
skutočnosť, že uzatvorením Darovacej zmluvy so žalovanou D. C. zmaril uspokojenie jej vymáhateľnej
pohľadávky voči nemu. V danom prípade je podľa žalobkyne nespornou skutočnosťou, že žalovaná
nadobudla od D. C. jeho nehnuteľnosť bez toho, aby mu za ňu reálne poskytla jej obvyklú cenu alebo inú

rovnocennú náhradu, z ktorého dôvodu je možné náležite posúdiť aj to, či dlžník na žalovanú previedol
nehnuteľnosť v úmysle ukrátiť veriteľa / rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 4333/2007 /.
Žalovaná je matkou D. C., teda je jeho blízkou osobou v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. Je preto
podľa nej nespornou skutočnosťou, že žalovaná mala vedomosť o tom, že s D. C. uzatvorili Zmluvu
o budúcej darovacej zmluve, v zmysle ktorej jej má darovať 1/2 - icu nehnuteľností vedených na LV

č. XXXX, pretože v priebehu jej návštevy počas vianočných sviatkov 2024 sa sama vyslovila, aby sa
nebála, že D. na ňu prepíše polovicu domu a ona v ňom zostanem spolu so synom bývať. Taktiež počas
návštevy žalobkyne u žalovanej dňa 03.03.2025, kde bola prítomná aj sestra žalobkyne F. G., bytom
H. XX, XXX XX I., žalovaná potvrdila, že mala vedomosť o tom, že jej syn D. C. má na ňu prepísať
polovicu domu. Za týmto účelom žalobkyňa v prípade, že bude žalovaná túto skutočnosť popierať,

navrhla vypočuť v postavení svedkyne jej sestru F. G..
Žalobkyňa ďalej uviedla, že síce nemá presnú vedomosť o dátume uzatvorenia Darovacej zmluvy medzi
D.C.ažalovanou,avšakpredpokladá,žetátozmluvabolauzatvorenávmesiacifebruár2025.Vovzťahu
k uvedenému navrhla, aby ju súd vyžiadal z Okresného úradu Lučenec, katastrálneho odboru. Je však
podľa nej nesporné, že lehota troch rokov na podanie žaloby dátumu odporovateľného právneho úkonu

je v tomto prípade zachovaná a boli podľa nej preukázané všetky predpoklady úspešného odporovania
právnemu úkonu D. C. spočívajúceho v uzatvorení Darovacej zmluvy so žalovanou.
Záverom žalobkyňa dodala, že čo sa týka písomnosti D. C. zo dňa 13.02.2025 označenej ako “
Odstúpenie od Zmluvy o budúcej darovacej zmluve zo dňa 28.11.2024 a odvolanie darovania resp.odvolanie prejavu vôle uzatvoriť darovaciu zmluvu podľa Zmluvy o budúcej darovacej zmluve zo dňa
28.11.2024 “, tento prejav vôle nemožno uznať za platné odstúpenie od Zmluvy o budúcej darovacej
zmluve, nakoľko nemá oporu v skutkových okolnostiach a ani v právnej úprave. D. C. v liste uvádza,

že dôvodom odstúpenia od Zmluvy o budúcej darovacej zmluve má byť to, že od mesiaca december
2024 sa voči nemu má žalobkyňa správať spôsobom, ktorý hrubo porušuje dobré mravy, sústavne má
na jeho osobu útočiť a osočovať ho a to aj pred jeho rodinou. Tieto tvrdenia sa však podľa žalobkyne
nezakladajú na pravde. Už v čase uzatvorenia Zmluvy o budúcej darovacej zmluve dňa 28.11.2024 so
ňou D. C. netvoril partnerský zväzok a nežili už ani v spoločnej domácnosti. Ich vzťahy boli narušené v

dôsledku rozchodu, avšak dokázali spoločne komunikovať jednak o majetkových záležitostiach a taktiež
o záležitostiach týkajúcich sa ich spoločného maloletého dieťaťa. Dôkazom je to, že dňa 28.11.2024
slobodne a dobrovoľne uzatvorili jednak Zmluvu o budúcej darovacej zmluve a taktiež aj Dohodu rodičov
o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. V deň uzatvorenia predmetnej dohody D.
C. dobrovoľne prišiel do miesta jej vtedajšieho trvalého bydliska do Mýtnej, svojim motorovým vozidlom
zobral žalobkyňu a ich spoločného syna do advokátskej kancelárie právnej zástupkyne žalobkyne ,

kde im bol vysvetlený obsah Zmluvy o budúcej darovacej zmluve a taktiež aj právne následky z toho
vyplývajúce. Nemožno preto podľa žalobkyne tvrdiť, že by pri danom stretnutí boli u D. C. badateľné
prejavy, že by jeho vôľa nebola slobodná, vážna alebo by mal predmetnú dohodu uzatvoriť v tiesni.
Následne spolu odišli na Notársky úrad JUDr. Jurinu, kde Zmluvu o budúcej darovacej zmluve podpísali
s osvedčením ich podpisov. Z uvedeného priebehu skutkového deja uzatvárania Zmluvy o budúcej

darovacej zmluve je podľa nej nesporné, že D. C. mal dostatok príležitostí na to, aby odmietol dotknutú
zmluvuuzatvoriť,pokiaľbytoneboloprejavomjehoskutočnejaslobodnejvôle.Pretojehotvrdenievliste
zo dńa 13.02.2025 o tom, že jeho prejav vôle nebol slobodný a vážny je potrebné považovať za účelové
tvrdenie realizované výlučne v snahe vyhnúť sa plneniu povinností vyplývajúcich z platne uzatvorenej
Zmluvy o budúcej darovacej zmluve. Rovnako poukázala na to, že D. C. sám vo svojom písomnom

vyjadrení zo dňa 13.02.2025 uviedol, že s uzavretím predmetnej zmluvy nakoniec súhlasil, čo vylučuje
jeho účelovú argumentáciu, že predmetnú dohodu uzatvoril bez prejavu vážnej a slobodnej vôle.
K otázke správania sa žalobkyne voči D. C. uviedla, že vzťahy medzi nimi odstupom času ochladli,
odmieta s ňou telefonicky komunikovať, telefón jej už dlhodobo nedvíha, čo je preukázateľnou
skutočnosťou. Má k dispozícii všetky telefonické správy, ktoré si vymenili od doby uzatvorenia Zmluvy o

budúcej darovacej zmluvy, z ktorých je nesporné, že z jej strany nedošlo k takému správaniu voči osobe
D. C., ktoré by mohlo byť hodnotené ako hrubé porušenie dobrých mravov. Obdobne žalobkyňa odmietla
vyjadrenie D. C., že k osočovaniu má dochádzať aj pred jeho rodinou, pričom v danej súvislosti považuje
za potrebné dať do pozornosti súdu skutočnosť, že donedávna som mala veľmi dobré vzťahy s rodičmi
D. C., to jest aj so žalovanou, ktorí jej boli nápomocní v situáciách, ktoré by prináležalo riešiť D. C. ako

otcovi dieťaťa. Z vyššie uvedených skutkových okolností podľa žalobkyne vyplýva jednoznačný záver,
že tvrdenie D. C. o jej správaní sa voči nemu spôsobom hrubo narušujúcim dobré mravy sa nezakladá
na pravde a preto neexistuje dôvod na odstúpenie od zmluvy o budúcej darovacej zmluve z jeho strany.
Taktiež nemožno podľa nej súhlasiť ani s právnou argumentáciou uvedenou vo liste zo dňa 13.02.2025,
v ktorej poukazuje na ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka, pretože toto ustanovenie sa týka

darovacej zmluvy, ktorá ku dnešnému dňu medzi žalobkyňou a D. C. nebola uzatvorená. Má za to, že
posudzovanie správania sa v súlade s dobrými mravmi je dôvodné výlučne v prípade uplatnenia práva
darcu na vrátenie daru. Nie je však podľa nej aplikovateľné na právny stav spočívajúci v uzatvorení
Zmluvy o budúcej darovacej zmluve, ako to bolo nesprávne použité v argumentácii obsiahnutej v liste
zo dňa 13.02.2025.

Žalobkyňa zastáva názor, že nie je na mieste ani zákonná úprava v zmysle § 50a ods. 3 Občianskeho
zákonníka o zániku záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o budúcej zmluve v prípade, pokiaľ sa okolnosti, z
ktorýchúčastníciprivznikuzáväzkuvychádzali,dotejmieryzmenili,ženemožnospravodlivopožadovať,
aby sa zmluva uzavrela. V prípade D. C. podľa žalobkyne nedošlo k zmene okolností, dokonca možno
konštatovať, že vzťah medzi ňou a D. C. sa ustálil a z dôvodu absencie komunikácie nedochádza k

vzájomným hádkam, ako tomu bolo v minulosti. Napokon nemožno podľa žalobkyne v tomto prípade
ani akceptovať použitie ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka o uzatvorení zmluvy v tiesni a za
nápadne nevýhodných podmienok, nakoľko z priebehu skutkového deja pri uzatváraní Zmluvy o budúcej
darovacej zmluve dňa 28.11.2024 je nesporné, že D. C. predmetnú zmluvu neuzatvoril ani v tiesni a ani
za nápadne nevýhodných podmienok, ale bolo to na základe ich vzájomnej dohody. Písomnosť D. C. zo

dňa 13.02.2025 označenú ako “ Odstúpenie od Zmluvy o budúcej darovacej zmluve zo dňa 28.11.2024
a odvolanie darovania resp. odvolanie prejavu vôle uzatvoriť darovaciu zmluvu podľa Zmluvy o budúcej
darovacej zmluve zo dňa 28.11.2024 “ podľa žalobkyne nemožno uznať za platné odstúpenie od Zmluvyo budúcej darovacej zmluve, nakoľko ako už bolo preukázané, nemá oporu v skutkových okolnostiach
a ani v právnej úprave.
Odporovacia žaloba je podľa žalobkyne právnym prostriedkom slúžiacim na uspokojenie vymáhateľnej

pohľadávky veriteľa predovšetkým v exekučnom konaní a to postihnutím vecí, práv alebo iných
majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z majetku dlžníka, prípade vymožením
peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu.
V inom smere / v iných právnych vzťahoch / úspešne odporovaný právny úkon neúčinný voči veriteľovi
nie je. Z doterajšieho konania D. C. je podľa žalobkyne nesporné, že tento vykonal všetky úkony za

účelom zmarenia vymožiteľnosti jej pohľadávky voči nemu vyplývajúcej zo Zmluvy o budúcej darovacej
zmluve. Dokonca za týmto účelom prehovoril aj jeho matku - žalovanú, aby s ním uzatvorila Darovaciu
zmluvu, čím sa vzdal svojho majetku a účelovo vyvolal to, že sa nemôže domáhať na súde v zmysle §
50a ods. 2 Občianskeho zákonníka, aby vyhlásenie jeho vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím.
Žalovaná sama na stretnutí so žalobkyňou a jej sestrou dňa 03.03.2025 vyhlásila, že vedela o tom,
že jej syn D. C. má na ňu prepísať polovicu nehnuteľností, ale uzatvorenie Darovacej zmluvy s ním,

ktoré bolo jednoznačne v jej neprospech, odôvodnila slovami, že predsa je to jej syn. Existuje preto
podľa žalobkyne dôvodná obava, že po začatí súdneho konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu
bude žalovaná na požiadanie D. C. realizovať ďalšie právne úkony, ktorými by svoje vlastnícke právo k
nehnuteľnostiamvedenýmnaLVč.XXXXvk.ú.C.previedlanainúosobu,čímbyzmarilauspokojeniejej
pohľadávky a spôsobila ohrozenie exekúcie. Vzhľadom na vyššie popísané účelové konanie D. C., ktoré

je v značnom rozpore s dobrými mravmi, je podľa žalobkyne na mieste dôvodná obava, že exekúcia
za účelom vymoženia jej pohľadávky bude ohrozená napríklad tým, že žalovaná nehnuteľnosti vedené
na LV č. XXXX daruje, predá, zaťaží alebo akýmkoľvek iným spôsobom bude nakladať s predmetnými
nehnuteľnosťami v jej neprospech.

3. Na osvedčenie svojich tvrdení žalobkyňa spolu so žalobou doložila k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia výpis z LV č. XXXX zo dňa 25.11.2024 a zo dňa 27.02.2025, Zmluvu
o splátkovom úvere /úver na bývanie/ zo dňa 13.11.2024, Zmluvu o budúcej darovacej zmluve zo
dňa 28.11.2024, Dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovským práv a povinností k maloletému
dieťaťu zo dňa 28.11.2024, Odstúpenie od Zmluvy o budúcej darovacej zmluve zo dňa 13.02.2025,

Neuznanie odstúpenia od Zmluvy o budúcej darovacej zmluve a odvolanie darovania, výzva na
uzatvorenie Darovacej zmluvy zo dňa 21.02.2025. Zároveň navrhla, aby súd vyžiadal z Okresného
úradu Lučenec, katastrálneho odboru spisový materiál týkajúci sa vkladového konania sp. zn. 208/2025
vrátane Darovacej zmluvy.

4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7.Podľa§325ods.2písm.c)CSP,neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,abynenakladala

s určitými vecami alebo právami.

8. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10.Podľa§329ods.1,23C.SP,súdmôžerozhodnúťonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaaj
bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenieje rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým
bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností
významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

11. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach
zákonaoprávnenýpredmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,požívaťjehoplodyaúžitkyanakladaťsním.

12. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré súd môže nariadiť,
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Splnenie aspoň jedného zo zákonných
predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a
to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobcu odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
Neodkladné opatrenie možno nariadiť, keď sú osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov, nakoľko pred rozhodnutím súdu o neodkladnom

opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom
v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy.
Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia. Dôvod na
nariadenie neodkladného opatrenia musí existovať v čase, keď o neodkladnom opatrení súd rozhoduje.
Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie

v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje
argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia. Rozhodujúce skutočnosti musí
žalobca náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania
v zmysle ustanovenia § 185 a nasl. CSP. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené,
musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná,

čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené,
ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozeniu
jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery,
že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby
bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na

nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného
osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

13. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do
doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho

porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Procesné zabezpečenie
mávždynevyhnutnevzťahkukonkrétnemuhmotnoprávnemunároku,bezohľadunadruhneodkladného
opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu
prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie
subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym

subjektom. Hoci posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre
inštitútneodkladnéhoopatrenia,bezosvedčeniadôvodnostichránenéhonárokuneprichádzanariadenie
neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda
nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne
nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú

preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie
náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva
legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

14. Z povahy neodkladného opatrenia spočívajúceho v nenakladaní s vecami alebo právami v zmysle

citovaného ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c) CSP vyplýva, že má zabezpečovací aj preventívny
charakter. Povinnosť nenakladať s vecami alebo právami sa môže nariadiť len strane sporu, ktorý je
tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t. j. žalovanému. Predpokladá to, že žalovaný má vec
alebo právo vo svojej faktickej alebo právnej dispozícii. Nakladaním sa rozumie disponovanie vecami
alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných, ale aj jednostranných,

ba dokonca aj faktických činov (napr. zničenie veci). Aktívna legitimácia svedčí žalobcovi, ktorý požaduje
nenakladanie s vecami alebo právami (zákaz disponovania) aj z dôvodu, že veci a práva môžu slúžiť
na splnenie dlhov žalovaného voči žalobcovi.15. Po preskúmaní obsahu predložených listinných dôkazov tunajší súd konštatuje, že návrh žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko súd skúmal splnenie zákonných
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia najmä, či je nárok žalobkyne osvedčený a či

je neodkladné opatrenie potrebné, pričom existenciu uvedených skutočností bola povinná osvedčiť
žalobkyňa.

16. Čo sa týka osvedčenia pravdepodobnosti nároku žalobkyne, súd konštatuje, že jej nárok bol
osvedčený. Podľa aktuálneho výpisu z listu katastra č. 1920 je vlastníctvo k uvedenej nehnuteľnosti

zapísané v prospech žalovanej, teda je pasívne vecne legitimovaná v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia, a teda môže jej byť uložené, aby s nehnuteľnosťami nenakladala.

17. Ďalej žalobkyňa bola povinná osvedčiť ňou uvádzané skutkové tvrdenia v zmysle § 325 ods.
1 CSP aj z hľadiska zákonom predpokladanej bezodkladnosti úpravy pomerov medzi sporovými
stranami, nakoľko zákon vyžaduje, aby obava z ohrozenia práv žalobkyne bola zjavná a reálna. Vo

vzťahu k navrhnutému výroku neodkladného opatrenia však žalobkyňa neosvedčila svoje skutkové
tvrdenia o tom, že žalovaná mieni so spornou nehnuteľnosťou nakladať v navrhovanom rozsahu.
Z návrhu nevyplýva v čom vlastne žalobkyňa vidí ohrozenie svojich práv a možnosť scudzenia
predmetnej nehnuteľnosti, neoznačila konkrétne kroky, ktoré žalovaná v súčasnosti podniká, a ktoré
by smerovali k nakladaniu s predmetnou nehnuteľnosťou alebo k jej scudzeniu, či zaťaženiu. Z návrhu

musí byť vždy konkrétne a bezprostredné zrejmé, že žalovaná podnikla reálne kroky smerujúce k
dispozícii s nehnuteľnosťou, napr. predmetnú nehnuteľnosť inzerovala, informovala sa o potenciálnych
záujemcoch, zabezpečovala podklady pre prevod nehnuteľnosti a pod. Informácia takéto charakteru v
návrhu nebola opísaná, nevyplýva ani z listinných dôkazov, keďže na aktuálnom výpise z LV č. XXXX
nie sú evidované žiadne plomby, a teda nebola žalobkyňou osvedčená. Žalobkyňa v podstate jedinú

obavu z ohrozenia jej práv a následnej potreby bezodkladne upraviť pomery medzi ňou a žalovanou,
videla v tom, že žalovaná jej na stretnutí za účasti jej sestry dňa 03.03.2025 uviedla, že vedela
o tom, že jej syn D. C. má na žalobkyňu prepísať polovicu nehnuteľností a uzatvorenie Darovacej
zmluvy s ním, by bolo jednoznačne v jej neprospech, ale je to predsa jej syn. Existuje preto podľa nej
obava, že bude na požiadanie svojho syna realizovať ďalšie právne úkony, ktorými by vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam previedla na inú osobu. K uvedenému súd uvádza, že riziko bezprostredne hroziacej
ujmy však nemožno vyvodzovať z abstraktnej možnosti žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami v jej
vlastníctve, bez osvedčenia reálnej a bezprostrednej hrozby takéhoto konania. Rovnako ani skutočnosť,
že spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia bola súčasne podaná aj žaloba vo veci
samej, bez ďalšieho nemôže odôvodňovať podmienku bezodkladnej úpravy pomerov. Na tomto mieste

súd dodáva, že žalobkyňa ani nekonkretizovala časové obdobie trvania navrhovaného neodkladného
opatrenia. Pokiaľ by súd navrhovaným spôsobom postupoval, tak by došlo k popretiu účelu zákona,
nejednalo by sa o dočasnú úpravu pomerov strán sporu.

18. Súd má ďalej za to, že žalobkyňa nepreukázala, že existujú také vzťahy medzi stranami, ktoré

by si vyžadovali dočasnú úpravu a zároveň je súd presvedčený, že vyhovením návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia by sa neprimeraným spôsobom zasiahlo do vlastníckeho práva žalovanej. Je
potrebné si uvedomiť, že žalovaná je v súčasnosti bezpochyby výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. C.. Vlastnícke právo požíva právnu ochranu, vrátane ústavnej
ochrany. Súd zdôrazňuje, že podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Ak by sa navrhovaným spôsobom
bez ďalšieho zasiahlo do vlastníckeho práva žalovanej, jednalo by sa podľa názoru súdu o zásah
neprimeraný.

19. Súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila rozhodujúce

skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a preto návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

20.Keďžebolnávrhžalobkynenanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietnutý,žalovanásapovažuje
za úspešnú v konaní v celom rozsahu. Na základe toho by mala nárok na náhradu trov konania v zmysle

§ 255 ods. 1 CSP, avšak v priebehu konania jej žiadne trovy nevznikli a z toho dôvodu jej súd v súlade
s čl. 17 CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu, nárok na náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3

vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí

- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v troch
rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP)