Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 28, 2025

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 16C/116/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0022204972
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pristášová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2025:0022204972.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v spore žalobcu: 1.) A. B., nar.

X.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., 2.) E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., 3.) A. B., nar.
XX.X.XXXX, C. XXXX/X, XXX XX D., 4.) D. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. H. XXXX/X, XXX XX D., 5.)
I. F., nar. XX.X.XXXX, G. H. J. XXXX/X, XXX XX D., zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter
Szarszoi s.r.o., Štefanikova 8, 071 01 Michalovce proti žalovanému: Nemocnica s poliklinikou K. C., a.s.,
IČO: 44 927 380, Špitálska 2, 071 01 Michalovce, zast.: JUDr. Mário Keleti, advokát, Hlavná 36, 981 01
Hnúšťa, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 25 000

€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 2. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
18 000 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 3. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
18 000 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 4. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
4 000 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 5. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
1 500 € do 3 dni od právoplatnosti rozsudku.

VI. Žalobu žalobcov v 1. až 5. rade o zaplatenie nemajetkovej ujmy v prevyšujúcej časti zamieta.

VII. Žalobcom v 1. až 5. rade priznáva od žalovaného nárok na náhradu trov konania každému zo
žalobcov v 1. až 5. rade v pomere 100% z prisúdenej sumy a o výške tohto nároku bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozsudku v osobitnom uznesení.

VIII. Žalobu žalobkyne v 1. rade o zaplatenie náhrady škody za pohrebné služby vo výške 700 € zamieta.

IX. Žalovanému priznáva od žalobkyne v 1. rade nárok na náhradu trov konania ohľadne zamietnutia
žaloby žalobkyne v 1. rade o zaplatenie náhrady škody za pohrebné služby vo výške 700 €.

X. Zamieta návrh žalovaného na prerušenie konania do skončenia trestného konania vedeného na
Okresnom súdu v D., sp. zn. 8T/1/2023. o d ô v o d n e n i e :

1. Na tunajší súd bola dňa 11.11.2022 (de senátu 16C zapísaná dňa 14.11.2022) doručená
žaloba žalobcov v 1. až 5. rade o zaplatenie nemajetkovej ujmy. Žalobu odôvodnili žalobcovia

tým, že Nebohému D. E. B., nar. XX.XX.XXXX a zomr. XX.XX.XXXX bola v období od 02.11.2019
až do jeho smrti poskytovaná zdravotnícka starostlivosť v Nemocnici s poliklinikou K. C. D., a.s.
Ako vyplýva z Oznámenia výsledku prešetrenia podnetu, zo dňa 26.01.2022, ktoré vydal Úrad
na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pobočka Košice: „U pacienta neboli diagnostikované
postupy v dohliadanom období na OPaF NsP Michalovce realizované v dostatočnom rozsahu, čo
podmienilo nesprávnu diagnostiku a absenciu účelnej prevencie a liečby. U pacienta s anamnézou

prekonanej flebotrombózy liečenej Warfarínom, s aktuálnymi bolesťami na hrudníku a hemoptýuou,
s patologickými hemokoahulačnými parametrami nebolo ordinované kontrastné vyšetrenie pľúc - CT
angiografia pľúcnych ciev na vylúčenie možnej trombembolickej pľúcnej choroby, pre ktorú boli u
pacienta medicínsky relevantné indície.“ Podanie pre podozrenie zo zanedbania zdravotnej starostlivosti
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti vyhodnotil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

ako opodstatnené. Žalobcovia v žalobe uviedli, že za vyššie uvedené pochybenia je vedené aj trestné
stíhanie proti osobám, dvom lekárkam, ktoré počas hospitalizácie v zdravotníckom zariadení žalobcu
poskytovali zdravotnú starostlivosť nebohému, a ktoré v tomto čase boli zamestnancami žalovaného,
pričom táto trestné vec, ktorá je vedená na odbore kriminálnej polície OR PZ v Trebišove v čase
podania žaloby v štádiu pred ukončením vyšetrovania a pred podaním obžaloby na lekárky za trestný

čin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, pre zanedbanie poskytovania zdravotnej
starostlivosti, resp. pre nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť. V tomto trestnom konaní bol
znalcom, doc. MUDr. Matejom Samošom, PhD., vypracovaný znalecký posudok, ktorý predložili
žalobcovia v prílohe. V závere posudku je okrem iného uvedené, že: „V posudzovanom prípade nebola
zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, nakoľko poskytovateľ nevykonal všetky zdravotné úkony

na správne určenie choroby a nezabezpečil včasnú a účinnú liečbu základného ochorenia nebohého,
ktorým bola venózna tromboembolická choroba. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Žalobcovia si vzhľadom na uvedené žalobou uplatňujú náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch podľa § 11 a násl. Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, že smrť D. E. B., nar. XX.XX.XXXX

a zomrelého 16.11.2019 bola podľa ich názoru v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovaného
vyplývajúcich mu ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti z § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.
o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. Konaním žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu do práv žalobcov
na ochranu ich osobnosti. Za tento neoprávnený zásah zodpovedá žalovaný per analogiam s ohľadom

na ustanovenie § 420 ods. 2 OZ. V dôsledku tohto neoprávneného zásahu zo strany žalovaného došlo k
zásahu do súkromného a rodinného života žalobcov, ako jedného z dielčích osobnostných práv fyzickej
osoby, zakotvených v čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Žalobcovia boli smrťou manžela,
otca, brata a strýka do budúcna ochudobnení o rodinný život, čo spočíva v citovej strate, keď smrťou D.
E. B. stratili jeho lásku a radosť s ním prežívanú. Zároveň žalobcovia utrpeli v dôsledku tejto straty silnú

citovú ujmu spočívajúcu v nepríjemných pocitoch úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku zo smrti milovanej
osoby. Súčasťou práva na ochranu osobnosti je i právo na súkromie a rodinný život. Právo na súkromie
zahŕňa aj právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami. Obzvlášť v citovej
oblasti, aby fyzická osoba mohla rozvíjať vlastnú osobnosť. Smrť D. E. B. ako manžela, otca, brata a
strýka žalobcov predstavuje absolútnu stratu, ktorá sama osebe je závažný zásah do práva na ochranu

osobnosti, pričom spôsobuje u poškodených ťažké psychické rozpoloženie. V prípade fungujúcej rodiny
má za následok dlhotrvajúcu nemožnosť vyrovnať sa so stratou blízkeho človeka. Protiprávne narušenie
týchto vzťahov v danom prípade jednoznačne predstavuje neoprávnený zásah do práva na rodinný život
fyzickej osoby. Keďže súčasťou práva na ochranu súkromia je aj rodinný život spočívajúci v udržiavaní a
rozvíjaní vzájomných citových, morálnych a sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami, tak konanie,

ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie týchto väzieb stratou člena rodiny je neoprávneným zásahom do
osobnostných práv pozostalých členov rodiny. Žalobcovia v žalobe žiadajú, aby súd zaviazal žalovaného
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to žalobcovi v 1. rade vo výške 50.000 €, žalobcovi v 2.
rade vo výške 50.000 €, žalobcovi v 3. rade vo výške 50.000 €, žalobcovi v 4. rade vo výške 25.000
€, žalobcovi v 5. rade vo výške 25.000 €. Žalobkyňa v 1. rade si uplatňuje okrem nároku na náhradu

nemajetkovej ujmy aj náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená tým, že v dôsledku nesprávne poskytnutejzdravotnej starostlivosti musela pochovať svojho manžela, čím jej vznikli náklady na pohrebné služby
v sume 700 €.

2. K žalobe sa žalovaný vyjadril v podaní zo dňa 16.12.2022, v ktorom uviedol, že popiera vznesený
nárok, ako po skutkovej, tak aj po právnej stránke, žalobu považuje za nedôvodnú. Nebohý D. E.
B. bol dňa 02.11.2019 vyšetrený v rámci ÚPS v internej ambulancii žalovanej pre dva dni trvajúce
subfebrility a bolesť v oblasti ľavých rebier bez ťažkostí s dýchaním. V rámci osobnej anamnézy bolo

zdokumentované, že sa lieči na arteriálnu hypertenziu. Z liekovej anamnézy okrem iného užíval liek
Vessel Due F, ktorý ochranne pôsobí na cievy. Pri vstupnom fyzikálnom vyšetrení boli jeho životné
funkcie v medziach normy až na zrýchlenú akciu srdca. Bol bez dušnosti, pri posluchovom vyšetrení
boli v dolných častiach ľavých pľúc ojedinele počuteľné chorobné zvuky. Akcia srdca bola pravidelná,
brucho priehmatné, dolné končatiny bez opuchov a kŕčových žíl. Vykonané bolo EKG vyšetrenie a
RTG vyšetrenie hrudníka. V laboratórnom náleze boli pozitívne zápalové markery — leukocytóza a C-

reaktívny proteín. Ostatné parametre krvného obrazu a biochémia boli v norme. Ošetrujúcim lekárom
bola stanovená diagnóza pneumónie vľavo a bola mu navrhnutá hospitalizácia, pričom však preferoval
ambulantnú liečbu. Pre zhoršenie ťažkostí bol pacient v nasledujúci deň 03.11.2019 vo večerných
hodinách opäť vyšetrený v rámci ÚPS na internej ambulancii žalovanej, kde udával zhoršenie bolestí
pod ľavou lopatkou a zvýšenú teplotu. Kontrolné vyšetrenia boli v podstate rovnaké ako v predchádzajúci

deň a pacient bol prijatý na oddelenie pneumológie a ftizeológie žalovanej. Bola ordinovaná vnútrožilová
antibiotickáliečbaaVesselDueF,Amlopin,ainfúziesNovalginom. Dňa07.11.2019nebohýzačalkašľať
a vykašliavať hlieny s prímesou krvi. Boli zvýšené parametre aktivácie krvného zrážania. Ordinované
boli mikrobiologické vyšetrenie spúta a hemokoagulačné vyšetrenia krvi. V nasledujúci deň pri rannej
vizite nebohý udával zlepšenie, neudával žiadne ťažkosti, dýchanie bolo tichšie počuteľné inak bez

chorobných zvukov, brucho priehmatné, dolné končatiny boli bez opuchov. Dňa 10.11.2019 nebohý
udával, že sa má lepšie, boli zdokumentované nálezy mikrobiologického vyšetrenie spúta, potvrdená
bola prítomnosť baktérií Steptococcus viridans a Neisseria pharyngis. V daný deň bolo vykonané natívne
CT vyšetrenie pľúc, medzihrudia a hrudnej steny s nálezom nejednoznačných ložísk ľavých pľúc, kde
bola aj znížená vzdušnosť, zväčšené boli aj okolité lymfatické uzliny, vľavo bola aj voľná tekutina

v priestore okolo pľúc v plerálnej dutine. Nález bol hodnotený ako najskôr zápalového charakteru,
nebolo však možné vylúčiť skryté nádorové ochorenie. Vzhľadom na CT nález pľúc a kultivačný
nález spúta, bola zmenená antibiotická liečba a bol ordinovaný odber krvi na vylúčenie možného
nádorového procesu. Dňa 12.11.2019 bolo v rámci lekárskej vizity uvedené, že pacient kašle, pri
nádychu ho pichá v ľavej polovici hrudníka, objektívne bolo dýchanie vľavo dole oslabené, brucho

bolo voľné, dolné končatiny boli bez opuchov a došlo k výraznému zníženiu hladiny C-reaktívneho
proteínu. Následne vzhľadom na zvýšenie onkomarkeru Ca 125, bolo ordinované bronchoskopické
vyšetrenie. Bronchoskopické vyšetrenie bolo vykonané dňa 15.11.2019, ktoré nepotvrdilo závažnejší
chorobný nález, prítomná bola len mierna hlienovo - hnisavá sekrécia. 5/ Dňa 16.11.2019 nebohý
v ranných hodinách skolaboval na WC, následne udával sťaženie dýchania, bol tachykardický, bolo

znížené sýtenie periférnej krvi. Realizované bolo kontrolné laboratórne vyšetrenie a EKG vyšetrenie,
do liečby bol pridaný liek Fraxiparin. Nebohý bol presunutý na oddelenie anesteziológie a intenzívnej
medicíny, kde došlo k poruche vedomia, k zlyhaniu dýchania a akcie srdca. Napriek realizovanému
rozšírenému srdcovo-pľúcnemu oživovaniu sa nepodarilo obnoviť životné funkcie a bolo konštatované
úmrtie. Žaloba sa vo vzťahu k naplneniu predpokladu protiprávneho úkonu opiera o oznámenie Úradu

pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pobočka Košice sp. zn. 17864/2020/802 zo dňa 26.01.2021.
Ohľadne pochybení pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žaloba vychádza z konštatovaní, ktoré sú
uvedené v tomto oznámení. Žaloba bližšie nešpecifikuje, o ktoré konkrétne medicínske pochybenie
žalobcovia opierajú žalované nároky. Z uvedeného dôvodu žalovaný poukázal na to, že nebohý bol
ošetrený na urgentnom príjme dňa 02.11.2019 a následne opakovane 03.11.2019, kedy laboratórne

parametre svedčili pre dg bronchopneumonického syndrómu a v tomto zmysle bola stanovená aj liečba.
Dňa 07.11.2019 pacient udával vykašliavanie hlienov s prímesou krvi v spúte. Hemoptýza môže byť
príznakom pľúcnej embólie, avšak môže byť aj príznakom arózie cievy tumorom, o ktorom sa uvažovalo
a ku ktorému boli vykonávané aj vyšetrenia, kedy by antitrombotická liečba mohla ohroziť život pacienta.
Nebohému boli vykonané hemokoagulačné testy, z ktorých bola zistená zvýšená hodnota D-diméru.

Na základe vykonaného CT v nasledujúcich dňoch hospitalizácie sa predpokladal vzostup D-diméru
pri zápalovom ochorení a možnom malígnom ochorení, pričom je potrebné zdôrazniť, že zvýšené
hladiny D-diméru sa vyskytujú aj pri mnohých iných ochoreniach, malignitách, úrazoch, operáciách a
zápaloch. U pacienta pri ordinovanej liečbe došlo k ústupu subjektívnych ťažkostí a poklesu zápalovýchparametrov, čo bolo považované za dobrý efekt ordinovanej ATB liečby. Klinické príznaky ako aj
laboratórne parametre neboli u nebohého presvedčivými príznakmi pre pľúcnu embolizáciu. Počas celej
hospitalizácie bol pacient tlakovo a pulzovo stabilizovaný, bez hypoxémie, na rtg neboli jednoznačne

príznaky pľúcnej embólie. V EKG obraze neboli známky preťaženia PK. Vzhľadom na uvedené liek
Fraxiparin nebol ordinovaný a podávaný. Pokiaľ ide o nevykonané CT vyšetrenie s kontrastnou látkou,
dostupnéinformácie(klinickýobraz,chýbanieznakovhlbokejžilovejtrombózy,vysokékoncentrácieFbg,
Wells score) svedčali o tom, že pacient dňa 11.11.2019 nemal masívnu pľúcnu embóliu, preto angio CT
pľúc indikované nebolo. O trombóze stehnovej a bedrovej žily, odkiaľ so všetkou pravdepodobnosťou

pochádzal aj zdroj masívnej embólie, nemal žalovaný žiadne informácie. Ani pri príjme, ani počas
celej doby hospitalizácie pacient neudával bolesti ľavej dolnej končatiny (ĽDK). ĽDK nebola opuchnutá
a nevykazovala vonkajšie známky zápalu. Nebohý tieto príznaky nemal, preto ani nebol objektívny
dôvod na vykonanie sonografického vyšetrenia DK. Podľa pitevného nálezu bol objem stehien a lýtok
rovnaký, bez opuchov, bez farebných zmien. To len potvrdzuje, že u nebohého počas hospitalizácie
neboli prítomné zmeny na DK suponujúce hlbokú trombózu DK. Pacient ani pri prvotnom ošetrení,

ani počas hospitalizácie neudával, že by sa aktuálne, alebo v krátkej minulosti bol liečil na trombózu
DK, neuviedol problém nadmernej zrážanlivosti krvi (hyperkoagulačný, trombofilný stav), ani nepredložil
žiadne lekárske správy, ktoré by popisovali prítomnosť trombózy ĽDK, ani to, že by bol u neho potvrdený
trombofilný stav. Z konania Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou má žalovaný vedomosť,
že nebohý sa liečil u cievneho chirurga D. L., ktorým mu bola liečba warfarínom ukončená, pretože

pacient bol bez prejavov tromboembolizmu. Podľa pitevnej správy boli na žilách DK prejavy čerstvej
aj starších trombóz (histologicky). Je teda zrejmé, že ani cievny chirurg nemal na tromboembolizmus
podozrenie. Z doručeného znaleckého posudku vyplýva, že znalec nemal k dispozíciu zdravotnú
dokumentáciu od uvedeného lekára ako základu pre posúdenie mnohých skutočností vo veci. K
udávanému špecifickému príznaku podľa záverov znaleckého posudku žalovaný uviedol, že D-dimér

v rámci diagnostiky pľúcnej embólie má význam ako negatívny prediktívny faktor (nízka koncentrácia
prakticky vylučuje PE). Zvýšenú koncentráciu D-diméru však je možné pozorovať pri mnohých iných
ochoreniach, ako sú napr. systémové a závažnejšie lokálne zápaly či malignity. V tomto ohľade, pri
RTG verifikovanej bronchopneumónii s relatívne vysokými koncentráciami CRP, je validita vyšetrenia
D-Diméru v rámci diferenciálnej diagnostiky minimálne sporná (je predpoklad, že pri kontrole D-

diméru by mali jeho zvýšenú koncentráciu prakticky všetci pacienti oddelenia). Rovnako, i keď zvýšené
koncentrácie fibrinogénu môžu zvyšovať riziko vzniku pľúcnej embólie, pri jej rozvoji je možné očakávať
skôr jeho nízke koncentrácie pri konzumpcii vo vytvorenom trombe/embole. Každá diagnostika by sa
mala opierať najmä o klinický obraz, doplnený o laboratórne a pomocné vyšetrenia. Na posúdenie rizika
vzniku PE slúžia tzv. Wellsove kritériá. Odhliadnuc od vyšetrení na ÚPS, kedy bol pacient vystresovaný,

mal do 13.11.2019 pri pravidelnom monitorovaní srdcovú frekvenciu pod 100/min. Do 07.11.2019,
kedy sa prvýkrát uvádza údaj o hemoptýze (ktorá nebola počas celej hospitalizácie verifikovaná), mal
pacient M. score 1,5 bodu (prekonaná HŽT), to znamená nízke riziko PE (1,3% pravdepodobnosť
PE). Nebohý bol počas celej hospitalizácie monitorovaný v rámci systému včasného varovania (SSV).
Ide o systém na rýchle určenie stupňa ochorenia pacienta, založený na pravidelnom monitorovaní

vitálnychfunkcií(dychováfrekvencia,saturáciakyslíkom,telesnáteplota,krvnýtlak,srdcováfrekvencia).
Ani raz počas hospitalizácie do 16.11.2019 nebolo zaznamenaných viac ako 4 body v rámci tohto
systému a nebola trigerovaná žiadna odpoveď. Dňa 11.11.2019 pacient s pravdepodobnosťou, blížiacou
sa k istote, nemal masívnu pľúcnu embóliu, preto nebolo indikované ani angioCT pľúc. Pri indikácii
vyšetrení s kontrastnou látkou je potrebné mať vždy na pamäti aj nežiaduce účinky jej podania, vrátane

potenciálnesmrtiacich(anafylaktickýšok)adlhodobých(napr.akútnezlyhanieobličiek).Jesamozrejmé,
že pri pohľade ex post by bolo angioCT pľúc vhodné, avšak pri dostupných informáciách (klinický
obraz, chýbanie znakov hlbokej žilovej trombózy, vysoké koncentrácie Fbg, Wells score) bola diagnóza
pľúcnej embólie vtom čase nepravdepodobná a risk vyšetrenia prevyšoval jeho benefit. Ohľadne
neaplikovania antitrombotickej liečby je potrebné uviesť, že nebohý užíval sulodexid (Vessel Due F).

Pacient neudával žiadne bolesti, nebol prítomný opuch ĽDK ani iné príznaky hlbokej žilovej trombózy. Je
skôr pravdepodobné, že takáto masívna trombóza sa vyvinula v priebehu niekoľkých hodín a vzhľadom
na nestabilitu trombu potom pri zatlačení pri potrebe na WC ten potom masívne embolizoval do pľúcnej
artérie. Trombolýze sa teda nedalo zabrániť, keďže pacient užíval (podľa najnovších údajov) adekvátnu
liečbu v rámci prevencie pľúcnej embólie. Záverom možno konštatovať, že vznik masívnej pľúcnej

embólie a trombózy hlbokého žilového systému panvy a ĽDK bol situáciou hyperakútnou, ktorá vznikla
dňa 16.11.2019. Dovtedy nebohý nejavil žiadne klinické príznaky hlbokej žilovej trombózy a už vôbec
nie masívnej pľúcnej embólie. V čase realizácie CT vyšetrenia bol pacient klinicky stabilizovaný, Wells
score s nízkou pravdepodobnosťou vzniku pľúcnej embólie, vysoké koncentrácie Fbg svedčili skôrpre zápalový proces (pri masívnej trombóze by boli nízke), D-dimér v tejto konkrétnej klinickej situácii
nebol vhodný ako marker pľúcnej embólie. Podľa pitevnej správy v kmeni pľúcnice boli odliatky krvných
zrazenímčerstvéhocharakteru,čolenpotvrdzuje,ževdanomprípadeišloupacientaoakútnuzáležitosť

masívnej pľúcnej embólie, manifestujúcej sa v deň úmrtia. Dovtedy pacient nejavil žiadne klinické
príznaky HŽT a už vôbec nie masívnej pľúcnej embólie, file_0.jpg

file_1.wmf

v čase realizácie CT vyšetrenia bol pacient stabilizovaný, výsledky vyšetrení (klinický obraz, chýbanie
znakov hlbokej žilovej trombózy, vysoké koncentrácie Fbg, Wells score) svedčali skôr pre zápalový
proces, diagnóza pľúcnej embólie bola nepravdepodobná, v dôsledku čoho CT vyšetrenie s kontrastnou
látkou realizované nebolo. Z uvedených dôvodov má žalovaná za to, že neexistuje protiprávny úkon
na strane žalovaných. Podľa názoru žalovaného neexistuje protiprávny úkon preto, nemôže existovať
ani spôsobená škoda a nemajetková ujma, za ktorú by zodpovedal atribútom príčinnej súvislosti je vždy

priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo a bezprostredne predchádza následku
a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný a neprerušený a nestačí
iba jeho akýkoľvek predpoklad. Poukázal na tú skutočnosť, že zo žiadneho dôkazu predložených
žalobcami nevyplýva, že by bolo možné smrti nebohého D. E. B. jednoznačne zabrániť. Aj v samotnom
znaleckom posudku sa uvádza, že vzhľadom k rozsahu embólie pľúcnych tepien ktorý bol zistený pri

pitve by k jeho úmrtiu mohlo dôjsť aj v prípade, ak by mu bola včas podaná liečba antikoagulancioum
a liečba intravenóznym fibrinolytikom Znalecký posudok vypracovaný znalcom v trestnom konaní je iba
listinným dôkazom a navyše znalec je zapísaný pre odvetvie 480700 vnútorné lekárstvo a vo veci na
posúdenie odborných otázok je potrebné vypracovať znalecký posudok z odvetia 480703 pneumológia
a ftiziológia. Ďalej žalovaný poukázal na to, že peňažná satisfakcia v zmysle ustanovenia S 13 ods. 2

Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy len ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôsledkom neoprávneného zásahu, ktorý žalovaný popiera
do práv chránených v ustanovení S 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, je určitá ujma. K uplatnenej
výške náhrady nemajetkovej ujmy žalovaný uviedol, že táto je neprimerane vysoká. Z dikcie ustanovení
S 13 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, je možné vyvodiť, že zákonodarca uprednostňuje

nemateriálnu formu satisfakcie pred materiálnou. Materiálna forma satisfakcie má nastúpiť až v prípade
keď odškodnenie nemateriálnou satisfakciou sa zdá byť nedostatočné. Výška náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch nemá byť ocenením hodnoty ľudského života, pretože tento má nevyčísliteľnú hodnotu
ale jej cieľom je len určitá satisfakcia za spôsobený zásah do súkromia a rodinného života a nemôže teda
na strane žiadateľa slúžiť na neprípustné obohacovanie a na druhej strane mať likvidačný charakter voči

tomu, kto zásah spôsobil (rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 25 co 18/2013 z 25.09.2013). Určenie
výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy nesmie predstavovať ľubovôľu alebo absolútne voľnú
úvahu súdu, ktorá by nepodliehala žiadnemu hodnoteniu. Všeobecný súd je povinný určiť výšku tejto
náhrady po náležitom zistení rozhodujúcich skutkových okolností v nadväznosti na ktoré pri právnom
posudzovaní veci prihliadne aj na iné právne predpisy Slovenského právneho poriadku upravujúce

odškodnenie napríklad Zákon č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými
činmi a zohľadniť aj právnej závery, ku ktorým v obdobných prípadoch dospela judikatúra Ústavného
súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva (uznesenie NS SR, sp. zn. 3Cdo 25/2019). Žalovaný
uviedol to, že v danom prípade u žalobcov neexistujú závažné dôvody na odklon od právnej úpravy
odškodňovania obetí trestných činov, teda, že by žalobcom mala byť priznaná vyššia náhrada, ako

ustanovujú právne predpisy pre obete násilných trestných činov za predpokladu, že budú preukázané
všetky podmienky zodpovednosti. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody uviedol, že nárok
na náhradu škody v zmysle ustálenej konštantnej judikatúry môže vzniknúť až vtedy, keď poškodená
stranatakýtonárokuhradila.Škodajejtedanemôževzniknúťskôr,akoškodovúpohľadávkuvymáhajúca
strana uhradila tretej osobe. K žalobe nebol pripojený žiadny dôkaz, ktorý by vynaloženie uplatnenej

výšky 700,- Eur akýmkoľvek spôsobom preukazoval. Takýto nárok, by okrem vyššie uvedeného, súd
nemohol priznať z dôvodu jeho nepreukázania. Žalovaný v súvislosti s podanou žalobou poukázal
na skutočnosť, že žiadnym z dôkazov doloženým k žalobe nebola preukázaná aktívna legitimácia
všetkých žalobcov k podaniu žaloby. Osobitne k tvrdeniam uvedených v žalobe uviedol, že aj v prípade
preukázania príbuzenského vzťahu nie je daná aktívna legitimácia žalobcov v 4/ a 5/ rade. V uznesení

NS SR sp. zn. 5 Cdo/265/2019 z 17.02.2019 Najvyšší súd uviedol, že zásah do emocionálnej sféry
fyzickej osoby spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby,
zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Realizácia
tejto ochrany je vo výlučnom záujme osôb, ktoré sú v takom úzkom vzťahu k postihnutej fyzickej osobe,že ochrana osobnosti aj po smrti je ich osobným záujmom. NS SR vymedzil v odôvodnení uvedeného
rozhodnutia, že ide o manžela a deti a ak ich niet o rodičov. Uvedené rozhodnutie NS SR je založené na
konštatovaní Európskeho súdu pre ľudské práva v rozsudku zo dňa 21.06.1988 vo veci Berrhab verzus

Holandsko, kde súd konštatoval, že pri pojme rodina existuje úzky zväzok medzi rodičmi a dieťaťom a
samotná existencia takejto skutočnosti je prejavom rodinného života, ktorého podstatou je oprávnenie
rodičov a detí vytvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi členmi rodiny založené na silných citových
väzbách. Nakoľko NS SR v uvedenom uznesení konštatoval, že pri ochrane osobnosti je možné použiť
prostriedky jej zákonnej ochrany len pri najbližších príbuzných a to manžela a deti, žalovaný má za to, že

aktívna legitimácia žalobcov v 4/ a 5/ rade v zmysle uvedeného uznesenia NS SR nie je daná. Z vyššie
uvedených dôvodov navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. Žalobcovia sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrili k vyjadreniu žalovaného, a to v podaní

zo dňa 23.1.2023, v ktorom uviedli, že pokiaľ ide o existenciu protiprávneho stavu, nemajetkovej
ujmy a príčinnej súvislosti, ich existencia je nepochybná. Prvotným a nespochybniteľným znakom
existencie protiprávneho stavu je smrť nebohého, D. E. B. dňa 16.11.2019 v zdravotníckom zariadení
žalovanej, a to v dôsledku: nesprávnej diagnostiky základného ochorenia nebohého počas jeho 14
dňovej hospitalizácie v zdravotníckom zariadení žalovanej, nesprávnej liečby základného ochorenia

nebohého vyplývajúcej z nesprávnej diagnostiky počas jeho 14 dňovej hospitalizácie, a to aj napriek
tomu, že zdravotný stav nebohého sa počas celej 14 – dňovej hospitalizácie v zdravotníckom zariadení
žalovanej neustále zhoršoval, a to pri súčasnom ignorovaní viacerých príznakov nebohého a tiež pri
včasnom nevykonaní potrebných vyšetrení na odhalenie základného ochorenia nebohého, osobami
na to povinnými - zamestnancami zdravotníckeho zariadenia. Žalobcovia poukázali na to, že podľa

Prílohy č. 2 k vyhláške č. 228/2018 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 20. júla
2018, ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je definované odvetvie Vnútorné
lekárstvo 48 07 00 tak, že ide o široké medicínske odvetvie, ktoré sa zaoberá vnútornými chorobami,
a to ich prevenciou, diagnostikou a konzervatívnou liečbou. Vnútorné lekárstvo má množstvo ďalších

čiastkových špecializovaných odvetví, ktoré sa v súčasnosti už chápu ako samostatné odvetvia.
Odvetvie Pneumológia a ftizeológia 48 07 03 je definované tak, že odvetvie sa zaoberá problematikou
nádorových aj nenádorových ochorení pľúc a priedušiek vrátane tuberkulózy a iných špecifických
chorôb, ich diagnostikou, liečbou, ale aj prevenciou, zahŕňa aj pomocné diagnostické vyšetrenia pľúc,
napríklad pri astme (vitálna kapacita pľúc a podobne). Znalec, doc. MUDr. Matej Samoš, PhD., ktorý

k úmrtiu nebohého vypracoval znalecký posudok č. 4/2020 v trestnom konaní vedenom na Okresnom
súdevMichalovciachpodsp.zn.8T/1/2023,jepodľažalobcov kompetentnýmznalcomnavypracovanie
znaleckého posudku aj pre odvetvie Pneumológia a ftizeológia 48 07 03. Tohto znalca preto navrhujú v
konaní vypočuť ako svedka. Podľa žalobcov chce žalovaný vo svojom vyjadrení preniesť zodpovednosť
za smrť nebohého na akúsi nekonkretizovanú vyššiu moc, ktorá sa mala prejaviť a spôsobiť masívnu

embolizáciu trombu u nebohého, čo považujú za účelovú obranu žalovaného, ktorá nie je ničím
verifikovaná a objektivizovaná. Podľa žalobcov je existencia protiprávneho úkonu daná, pretože
došlo k smrti nebohého dňa 16.11.2019, z dôvodu zanedbania povinnosti zdravotníckeho zariadenia,
nemajetková ujma je u žalobcov daná, pretože z dôvodu protiprávneho úkonu žalovanej prišli o svoju
najbližšiu a milovanú osobu: manžela, otca, brata a strýka. Táto ujma je zároveň taká intenzívna,

že ide o ujmu nezvratnú, pretože život žalobcov nebude už nikdy ako predtým, pričom táto ujma
aktívne zasiahla a negatívne zmenila život každého zo žalobcov. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom a vznikom nemajetkovej ujmy u žalobcov je taktiež daná, pretože dôkazmi už predloženými
bolo preukázané, že k úmrtiu nebohého došlo v dôsledku porušenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.
z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobcovia sa vyjadrili aj k spochybňovaniu
aktívnej legitimácie u žalobcov v 4. a 5. rade. Uviedli, že žalobcovia v 4. a 5. rade sú aktívne legitimovaní
na podanie žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože títo žalobcovia, čiže sestra a
synovec nebohého (medzi ktorými je vzťah matky a syna) za života nebohého mali s ním vytvorené také
silné citové väzby, že ujma, ktorá im jeho smrťou bola spôsobená je porovnateľná ba až takmer totožná

ako ujma, ktorá v dôsledku tragickej udalosti utrpela manželka a detí nebohého. Táto ich ujma vyplýva aj
z toho, že vzťah medzi sestrou a nebohým bratom, resp. medzi strýkom a synovcom bol taký intenzívny,
že sa dá povedať, že žili ako jedna rodina, kde tento ich rodinný život spočíval napríklad aj v takmer
každodennom kontakte a stretávaní. K výške nemajetkovej ujmy žalobcovia uviedli, že ju považujú zaprimeranú, keďže došlo k strate mladého, aktívneho ľudského života, a osoby, ktorá požívala vo svojom
okolí vážnosť, a ktorá bola v mnohých smeroch aj vzorom vo svojom rodinnom aj pracovnom živote, má
nevyčísliteľnú hodnotu, aj preto sa žalovaná suma javí žalobcom ako nízka, pretože žiadna suma peňazí

im už nevráti ich milovanú osobu. Od postavenia žalovaného, predovšetkým od jeho solventnosti, od
miery a závažnosti jeho pochybenia a od škodlivého a nezvratného následku je odvodzovaná výška
požadovanej náhrady v peniazoch. K nároku na náhradu škody uviedla žalobkyňa v 1. rade, že uhradila
faktúrovanú sumu 1500€ € a uplatňuje škodu iba vo výške 700 €, keďže zvyšnú sumu (cca 800 €)
na úhradu pohrebných služieb poskytol poškodenej Policajný zbor SR, pretože nebohý D. E. B. bol

policajtom od roku 1989 a tým bol aj ku dňu jeho smrti. K návrhu na prerušenie konania žalobcovia
uviedli,žesnímnesúhlasia.Jepravdou,ženaOkresnomsúdeMichalovcejekvôlizrejmémupochybeniu
zodpovedných osôb kvôli úmrtiu D. E. B. vedené trestné stíhanie pod sp. zn. 8T/1/2023, kde bola
prokurátorom podaná obžaloba na dve osoby, lekárky za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods.
2 písm. a/ Tr. zákona. V trestnom konaní, po takmer viac ako 3 rokoch dôsledného a rozsiahleho
vyšetrovania podal prokurátor obžalobu na konkrétne osoby. Čo sa však týka roviny civilného sporu,

tak v tomto sa nebude rozhodovať o zavinení konkrétnej osoby, tak ako je to v konaní trestnom.
Aj v prípade, žeby v trestnom konaní boli obvinené osoby oslobodené spod obžaloby prokurátora,
tak to nebude negovať zodpovednosť žalovanej nemocnice. Otázka, ktorá sa rieši v trestnom konaní
(trestná zodpovednosť konkrétnej osoby) nemá súvis so zodpovednosťou žalovaného zdravotníckeho
zariadenia a už vôbec nie taký, aby bolo nutné toto konanie prerušovať.

4. Žalovaný podal vo veci ďalšie vyjadrenie dňa 15.2.2023, v ktorom uviedol, že na svojich doterajších
skutkových tvrdeniach naďalej zotrváva. K tvrdeniu žalobcov, že znalecké odvetvia uvedené pod číslom
490701až490710vpodstatepatriapodmedicínskeodvetvievnútornélekárstvouviedol,žetototvrdenie

je bez reálneho základu. Znalecké odvetvia pod uvedenými číslami v prílohe č. 2 vyhlášky č. 228/2018
Z.z. sa ani nenachádzajú. Žalobca predpokladá, že žalobcovia mali na mysli odvetvia zapísané pod
číslami 480701 až 480710. Vyhláška MS SR č. 228/2018 Z.z. vo svojej prílohe č. 2 vymedzuje odbor
480000 zdravotníctvo a farmácia. Následne vymedzuje odvetvia v rámci tohto odboru. Je teda možné
konštatovať, že vymedzené odvetvia patria do odboru zdravotníctvo a farmácia, nie je však možné tvrdiť,

že akékoľvek vyhláškou definované odvetvie je súčasťou iného odvetvia. Zákonodarca celkom zjavne
zadefinoval každé odvetvie, ako samostatné odvetvie lekárskej vedy. Žalovaný preto trval na nariadení
znaleckého dokazovania z odvetvia 480703 pneumológia a ftizeológia. Žalovaný ďalej uviedol, že nikde
vo svojich tvrdeniach neuvádza, že by dôvodom úmrtia D. E. B. bola akási nekonkretizovaná vyššia moc.
Žalovaný v konkrétnostiach popisovala priebeh liečby a možné dôvody zhoršenia zdravotného stavu.

Tieto dôvody nevyplývajú zo žiadnej vyššej moci, ale zo samotného zdravotného stavu nebohého a
mechanizmov, ktoré prebiehajú v ľudskom tele. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody žalovaný uviedol,
že prílohou podania nie je faktúra, ako sa to uvádza v písomnom podaní žalobcu, ide o objednávku
bez reálneho preukázania jej vykonania a najmä úhrady predpísaným účtovným dokladom. Vo vzťahu
k návrhu na prerušenie konania uviedol, že návrh ponecháva na zvážení konajúceho súdu.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie a bol zistený tento skutkový stav:

6. Z oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o výsledku prešetrenia vyplýva, že
Úrad prešetril podnet v zmysle zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad
zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a
vykonal dohľad s využitím podkladov - dostupnej zdravotnej dokumentácie súvisiacej so zdravotnou
starostlivosťou, ktorá bola poskytnutá D. E. B. v dohliadanom období v Nemocnici s poliklinikou K. C.

D., a.s., písomného vyjadrenia dohliadaného subjektu, písomného vyjadrenia a výpisu zo zdravotnej
dokumentácie z angiochirurgickej ambulancie ANGIO-CHIRURGIA s.r.o. (MUDr. Ján Duda), pitevného
nálezu a stanovísk konzultantov úradu - odborníkov v medicínskom odbore rádiológia, pneumológia
a ftizeológia. Úrad zistil, že D. E. B. bol dňa 02.11.2019 o 09.32 hod. vyšetrený v rámci Ústavnej
pohotovostnej služby (ÚPS) v internej ambulancii Nemocnice s poliklinikou K. C. D., a.s. pre dva dni

trvajúce subfebrility (zvýšenú teplotu tela) a bolesť v oblasti ľavých rebier, bez ťažkostí s dýchaním. V
rámci osobnej anamnézy bolo zdokumentované, že sa lieči na arteriálnu hypertenziu (vysoký krvný tlak
— TK), v minulosti užíval Warfarín (liek znižujúci krvnú zrážanlivosť) pre trombózu (upchatie krvnou
zrazeninou) žíl hornej končatiny (HK) pri zavedenom cievnom katétri, z liekov okrem iných užíval liekVessel Due F, ktorý pôsobí ochranne na cievy a pôsobí proti možnému vzniku trombózy. Pri vstupnom
fyzikálnom vyšetrení boli jeho životné funkcie v medziach normy až na tachykardiu (zrýchlenú akciu
srdca) 112 — 90 - 101/min., TK bol 130 — 140/80 mmHg. Pacient bol bez dušnosti, pri dýchaní

boli pri posluchovom vyšetrení v dolných častiach ľavých pľúc ojedinele počuteľné chorobné zvuky
(tzv. krepitácie), akcia srdca bola pravidelná, brucho bolo voľne priehmatné, pohmatovo citlivé, dolné
končatiny (DK) boli bez opuchov a kŕčových žíl. Vykonané bolo EKG vyšetrenie a RTG vyšetrenie
hrudníka (nález: nad bránicou vravo bolo prítomné neostro ohraničené ložisko na ploche 25x13 mm,
hodnotenéakonajskôrzápalové,ostatnýpľúcnynálezbolvnorme).Vlaboratórnomnálezebolipozitívne

zápalové markery - leukocytóza (zvýšený počet bielych krviniek) a C-reaktívny proteín (CRP 87,09
mg/l, norma do 5). Ostatné parametre krvného obrazu a biochémie boli v norme, ľahko zvýšená bola
glykémia (hodnota krvného cukru). Lekárom bola stanovená diagnóza pneumónie (zápalu pľúc) vpravo
a pacientovi bola navrhnutá hospitalizácia na pľúcnom oddelení, v tom čase však preferoval ambulantnú
liečbu, preto mu bolo odporučené tabletové užívanie antibiotík (ATB - liekov proti možnej mikrobiálnej
infekcii) Amoksiklav spolu so symptomatickou liečbou. Pre zhoršenie ťažkostí bol pacient v nasledujúci

deň 03.11.2019 o 17.29 hod. opäť vyšetrený v rámci ÚPS v internej ambulancii NsP Michalovce, udával
zhoršenie bolestí pod pravou lopatkou so šírením dopredu a subfebrility. V rámci osobnej anamnézy
bol opäť zdokumentovaný údaj o prekonanej trombóze žíl HK. Objektívne bol subfebrilný (37,1 st. C),
bez dušnosti, tachykardický 116/min., TK bol zvýšený 145/90 mmHg, DK boli bez opuchov. Kontrolné
CRP v krvi stúplo na 166,3 mg/l. Stav bol hodnotený ako ľavostranná pneumónia a pacient bol 0

19.02 hod. prijatý na Oddelenie pneumológie a ftizeológie NsP Michalovce. Po prijatí na OPaF NsP
Michalovce dňa 03.11.2019 bola u neho ordinovaná vnútrožilová ATB liečba, Vessel Due F 2x1 tbl., liek
nazníženieTKAmlopinainfúziesNovalginomnazníženieteplotyabolesti.Dňa07.11.2019prilekárskej
vizite o 07.06 hod. bolo uvedené: „Subj začal kašľať, vykašliaval hlieny s prímesou krvi U pacienta
bolo vykonané laboratórne hemokoagulačné vyšetrenie krvi, v ktorom boli zistené zvýšené parametre

aktivácie krvného zrážania, predovšetkým parameter D-Dimér (8,56 mg/l FEU, norma 0,00 — 0,55),
CRP klesol na 82,43 mg/l. Uvedené hodnoty boli sestrou prepísané aj do dekurzu, vyhodnotenie lekárom
chýba. Ordinované bolo mikrobiologické vyšetrenie spúta. Pri rannej lekárskej vizite v nasledujúci deň
08.11.2019 pacient udával, že sa má lepšie, ťažkosti neudával, dýchanie bolo tichšie počuteľné, inak bez
chorobných zvukov, brucho bolo priehmatné, DK boli bez opuchov. V daný deň bola vypísaná žiadanka

na CT vyšetrenie hrudníka s cieľom „vylúčiť patologický proces vzhľadom na RTG nález nad ľavou
bránicou, opakovanú hemoptýzu (vykašliavanie krvi)". Pri lekárskej vizite dňa 09.11.2019 o 10.10 hod.
pacient udával: „chrchle, vykašľal menšie množstvo krvi". Objektívne boli pri posluchovom vyšetrení pľúc
počuteľné krepitácie, brucho bolo voľné, DK boli bez opuchov. Pri lekárskej vizite dňa 10.11.2019 pacient
udával, že sa má lepšie, boli zdokumentované nálezy mikrobiologického vyšetrenia spúta, potvrdená

bola prítomnosť baktérií Steptococcus viridans, Neisseria pharyngis. V daný deň bolo vykonané natívne
CT vyšetrenie pľúc, mediastína (medzihrudia) a hrudnej steny s nálezom konsolidácii (nejednoznačné
ložiská) ľavých pľúc, kde bola aj znížená vzdušnosť. Zväčšené boli aj okolité lymfatické uzliny do cca 5
mm, vpravo bola aj voľná tekutina v priestore okolo pľúc v plerálnej dutine (fluidotorax) hrúbky cca 15
mm. Uvedený nález bol hodnotený ako „najskôr zápalového charakteru, krytá neoplázia (nádor) ale nie

je vylúčená. Odp. kontrola dynamiky po zaliečení." Vzhľadom na CT file_2.jpg

file_3.wmf

nález pľúc a kultivačný nález spúta bola zmenená ATB liečba, ordinovaný bol tiež odber krvi na

onkomarkery (na vylúčenie zhubného nádorového procesu) a CRP. Dňa 12.11.2019 bolo v rámci
lekárskej vizity uvedené, že pacient kašle — hlavne v popoludňajších hodinách, pri nádychu ho pichá
v ľavej polovici hrudníka, objektívne bolo dýchanie vľavo dole oslabené, brucho bolo voľné, DK boli
bez opuchov. Dokumentovaný bol výsledok CRP 9,91 mg/l. Dňa 13.11.2019 bol pacient bez dusnosti,
srdcovo — pľúcne stabilizovaný, pri lekárskej vizite bolo, vzhľadom na zvýšenie onkomarkeru Ca 125 na

45,6 U/ml (norma 0-35), ordinované vykonanie bronchoskopického vyšetrenia (endoskopické vyšetrenie
vnútra dýchacích ciest). Dňa 14.11.2019 pri lekárskej vizite o 09.19 hod. udával zhoršené dýchanie, bol
spotený. Do liečby boli pridané lieky na uľahčenie dýchania (Oxantil) a bol mu aplikovaný kyslík. Dňa
15.11.2019 bolo u neho vykonané bronchoskopické vyšetrenie, ktoré nepotvrdilo závažnejší chorobný
nález, prítomná bola len mierna hlienovo — hnisavá sekrécia. Počas zákroku boli hodnoty TK prijateľné,

prítomná bola tachykardia file_4.jpg

file_5.wmf116-121-115-93/min. Dňa 16.11.2019 bol pacient sestrou ráno kontrolovaný o 05.00 hod. — v noci spal,
v kľude bez prejavov dusnosti. 0 07.34 hod. je v dekurze písomný záznam: „Pacient skolaboval na
WC. Aktuálne pri vedomí, komunikuje, udáva sťažené dýchanie...". Pacient bol tachykardický, sýtenie

periférnej krvi bolo znížené, realizované boli kontrolné laboratórne vyšetrenia a EKG vyšetrenie, pridaný
bol liek Fraxiparine na riedenie krvi. 0 07.39 hod. bol pacient presunutý file_6.jpg

file_7.wmf

na OAMIS NsP Michalovce. 0 07.40 hod. bol cyanotický, nepokojný, mal strach zo smrti, napojený
bol na monitor, TK bol nemeraterný, inhaloval 02 maskou, napriek tomu bola saturácia kyslíkom
chorobne nízka 70%, 0 07.45 hod. došlo k poruche vedomia a zlyhávaniu dýchania a akcie srdca.
Napriek realizovanému srdcovo — pľúcnemu oživovaniu sa nepodarilo obnoviť životné funkcie a o
08.30 hod. bolo konštatované jeho úmrtie. Stav pri úmrtí bol hodnotený ako Pľúcna embólia s prejavmi
akútneho Cor pulmonale (upchatie pľúcnej cievy priplavenou krvnou zrazeninou s náhlym zlyhaním

funkcie pravej komory srdca). V rámci súčinnosti pri výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou bol
oslovený poskytovateľ angiochirurgickej starostlivosti ANGIO-CHIRURGIA s.r.o. (MUDr. Ján Duda), kde
bolpacientsledovanýamedikamentóznemanažovanýpretromboflebitídynaobochHKaflebotrombózu
na ľavej HK. V úvode liečby bol podkožne podávaný nízkomolekulámy heparín, neskôr Warfarín a potom
N.L.E.C.bolirealizovanévmesačnýchintervaloch. Zostrany úradubolspätneprehodnotenýskiagram

hrudníka zo dňa 02.11.2019 CT nález hrudníka zo dňa 11.11.2019. Obe boli rádiológom NsP Michalovce
vyhodnotené správne. Popisovali reálne prítomné a hodnotiteľné chorobné štruktúry. U pacienta,
vzhľadom na kliniku a nálezy vykonaných vyšetrení, malo byť vykonané kontrastné vyšetrenie - CT
angiografia (vyšetrenie pľúcneho riečiska s aplikáciou kontrastnej látky), ktorá ale nebola požadovaná
zo strany klinikov — file_8.jpg

file_9.wmf

lekárov indikujúcich samotné zobrazovacie vyšetrenie u pacienta. Úradom prehodnotené RTG
vyšetrenie hrudníka zo dňa 02.11.2019 a CT vyšetrenie hrudníka zo dňa 11.11.2019 bolo na

Rádiologickom oddelení dohliadaného subjektu realizované podľa platných protokolov a štandardov a
bolo relevantne opísané. Z uvedených vyšetrení sa nedala špecifikovať diagnóza pľúcnej embolizácie.
Rádiologická zdravotná starostlivosť bola pacientovi v dohliadanom období v NsP Michalovce
poskytnutá správne. Popis CT nálezu bol správny, avšak samotný rozsah ordinovaného CT vyšetrenia
hrudníka bol nedostatočný, pacientovi nebola podaná kontrastná látka. V rámci diferenciálnej

diagnostiky, akceptujúc anamnestické údaje v minulosti prekonanej flebotrombózy v liečbe Warfarínom,
pacientom udávanú hemoptýzu a aktuálne hemokoagulačné parametre, mala byť u pacienta vylúčená
tromboembolická pľúcna choroba (TEPCH) a indikované CT angiografické vyšetrenie pľúcnych ciev.
Pre CT pľúcny nález, pozitívny onkomarker a hemoptýzu bola ordinovaná bronchoskopia. V dekurze
zo dňa 14.11.2019 (12. deň hospitalizácie) sa uvádza: dnes ráno sa mu horšie dýchalo, bol spotený,

prestrašený z navrhovaného vyšetrenia". Bronchoskopia bola vykonaná dňa 15.11.2019, nádorová
etiológia ochorenia sa nepotvrdila. V nasledujúci deň 16.11.2019 (14. deň hospitalizácie) 0 07.34 hod.
pacient na záchode skolaboval, bol pri vedomí, cyanotický, dyspnoický, mal tachykardiu 110 - 120/min.
vtedy mu bola podaná dávka Fraxiparínu, pacient bol napojený na monitor, bol schvátený, s poruchami
vedomia a životných funkcií. Realizované bolo srdcovo — ptúcne oživovanie, ktoré nebolo úspešné a 0

08.30 hod. bolo konštatované jeho úmrtie. Záverečná diagnóza bola stanovená ako Bronchopneumónia
(zápal priedušiek a pľúc), Pľúcna embólia s prejavmi akútneho cor pulmonale, Artériová hypertenzia,
Stav po trombóze žíl HK katétrová. Podľa pitevného nálezu bolo bezprostrednou príčinou smrti zlyhanie
pravého srdca pri masívnej trombembólii do kmeňa a vetiev pľúcnice, prítomné boli znaky sukcesívnej
pľúcnej embolizácie a hojaci sa infarkt v dolnom laloku ľavých pľúc. Ku klinickým prejavom TEPCH

patrí dýchavica, tachykardia, bolesť na hrudníku, hemoptýza, suchý kašeľ, slabosť, asymetrický opuch
končatín. Klinický stav pacienta v rámci dif. dg. suponoval pracovnú diagnózu ptúcnej embolizácie, aj
v kontexte hemokoagulačného laboratórneho nálezu. V diagnostike hlbokej žilovej trombózy a pľúcnej
embóliemáD-dimérvysokúsenzitivitu,avšaknízkušpecificitu.Prevylúčenietrombembóliejevýznamná
hlavnenegatívnahodnotatestu,negatívnahodnotatestupraktickyvylučujepľúcnuembóliu.Pripozitivite

testu je potrebné v rámci diferenciálnej diagnostiky myslieť aj na TEPCH, čo sa u pacienta nestalo.
Navyše pacient mal pozitívnu anamnézu - v minulosti sa liečil Warfarĺnom pre trombózu žíl HK. Úlohou
lekára bolo účelne definovať rozsah anamnestických údajov a zhodnotiť ich dôležitosť v kontexte
aktuálnych ťažkostí pacienta. U pacienta neboli diagnostické postupy v dohliadanom období na OPaFNsP Michalovce realizované v dostatočnom rozsahu. U pacienta s bolesťami na hrudníku, tachykardiou
ahemoptýzounebolavenovanádostatočnápozornosťvýsledkomvyšetreníhemokoagulačnýchfaktorov
zo dňa 07.11.2019 a nebola vzatá do úvahy anamnesticky udávaná predchádzajúca liečba M. po

prekonanej flebotrombóze. CT vyšetrenie pľúc nebolo dňa 11.11.2019 vykonané s kontrastnou látkou,
nebola ordinovaná a teda ani vykonaná angiografia na vylúčenie možnej pľúcnej embolizácie, pre
ktorú boli u pacienta medicínsky relevantné indície. Klinický stav nebol u pacienta vyhodnotený
správne, diferenciálna diagnostika nebola vykonaná v dostatočnom rozsahu. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti, úrad konštatoval, že diagnostický a terapeutický postup nebol u pacienta počas

hospitalizácienaOPaFNsPMichalovcesprávny,čoviedloknestanoveniusprávnejdiagnózyanásledne
absencii adekvátnej liečby. Zdravotná starostlivosť nebola pacientovi na OPaF dohliadaného subjektu
v dohliadanom období poskytnutá v dostatočnom rozsahu a správne, pretože u pacienta neboli
diagnostické postupy v dohliadanom období na OPaF NsP Michalovce realizované v dostatočnom
rozsahu, čo podmienilo nesprávnu diagnostiku a absenciu účelnej prevencie a liečby. U pacienta s
anamnézou prekonanej flebotrombózy liečenej Warfarínom, s aktuálnymi bolesťami na hrudníku a

hemoptýzou, s patologickými hemokoagulačnými parametrami nebolo ordinované kontrastné vyšetrenie
pľúc — CT angiografia pľúcnych ciev na vylúčenie možnej trombembolickej pľúcnej choroby, pre ktorú
boli u pacienta medicínsky relevantné indície.

7. Zo znaleckého posudku č. 4/2020, ktorý podal v trestnom konaní doc. MUDr. Matej Samoš, PhD,
znalec z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie vnútorné lekárstvo, a to v trestnej veci prečinu
usmrtenia na tom skutkovom základe, že dňa 16.11.2019 v čase 8:30hod., v NsP K. C. v D. za doposiaľ
nezistených okolností došlo k náhlemu úmrtiu D. E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D., C. X, bolo
zistené nasledovné:

8. Znalec v závere posudku konštatoval, že zdravotná starostlivosť nebola v období od 3.11.2019 di
16.11.2019 nebohému poskytnutá poskytovateľom Nemocnica s poliklinikou K. C. D., a.s. správne,
nakoľko poskytovateľ nevykonal všetky zdravotné file_10.jpg

file_11.wmf

úkonynasprávneurčeniechorobyanezabezpečilsprávnuvčasnúaúčinnúliečbu. Službukonajúcilekár
ambulancie ústavnej pohotovostnej služby odboru vnútorné lekárstvo vychádzal pri svojom vyšetrení

dňa 03.11.2019 najmä z nálezu z predchádzajúceho vyšetrenia v tejto ambulancii poskytovateľom
dňa 02.11.2019, kedy nebohý odmietol navrhovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť (posudzovanie
správnosti tohto vyšetrenia nie je predmetom tohto znaleckého posudku na základe unesenia),
nesprávne interpretoval niektoré klinické príznaky a nevykonal ani základné kontrolné laboratórne
vyšetrenia, najmä vyšetrenie koagulácie, vyšetrenie D — diméru a vyšetrenie markerov srdcového

zlyhávania (BNP alebo NT-proBNP), ktoré by už v tomto čase s najväčšou pravdepodobnosťou
vzhľadom k zistenému rozsahu venóznej trombózy apľúcnej embólie vykazovali odchýlku od
referenčných hodnôt a mohli by lekára upozomiť na správnu diagnózu a to na diagnózu venóznej
tromboembolickejchoroby.Ošetrujúcilekáripacientapočasjehohospitalizácienaoddelenípneumológie
a ftizeológie v dňoch 03.11.2019 — 16.11.2019 nesprávne interpretovali príznak opakujúcej sa

hemoptýzy (vykašľania frvi), vyššej akcie srdca a nález nízkej periférnej saturácie kyslíkom ako
súčasť klinického obrazu suponovanej základnej diagnózy ľavostranného zápalu pľúc alebo ako
súčasť suponovanej alternatívnej diagnózy nádoru pľúc vľavo, pričom nemysleli na možnosť pľúcnej
embolizácie ako častej alternatívnej príčiny hemoptýzy, tachykardie (zrýchlenej akcie srdca) a
desaturácie, za účelom vylúčenia tejto alternatívnej diagnózy neindikovali žiadne ďalšie pomocné

vyšetrenia (EKG vyšetrenie, echokardiografické vyšetrenie USG vyšetrenie srdca, USG vyšetrenie
žíl dolných končatín, laboratórne vyšetrenia so zameraním sa na abnormalty v hemokoagulácif,
či preťaženie srdcového svalu, CT-pulmoangiografické vyšetrenie, scintigrafické vyšetrenie pľúcnej
cirkulácie, či interné, hematologické, či kardiologické konziliáre vyšetrenie), s výnimkou vyšetrenia
koncentrácie D — diméru, ktorý bol vyšetrený dňa 07.11.2019.

9. Znalec uviedol, že nie je jasné prečo ošetrujúci lekári nebohého nemysleli na diagnózu venóznej
tromboembolickej choroby - pľúcnej embólie ako na primárnu príčinu ťažkostí file_12.jpgfile_13.wmf

pacienta. Hemokoagulačné vyšetrenie bolo vykonané až dňa 07.11.2019, pričom týmto vyšetrením
bola zistená abnormálna hodnota D — diméru (marker degradácie = degradačný produkt fibrínu,
hlavného komponenta krvnej zrazeniny, ktorého zvýšené hodnoty svedčia priamo pre aktiváciu procesu
prirodzeného rozpúšťania zrazeniny v organizme a nepriamo svedčia pre aktiváciu hemokoagulácie
= tvorby zrazeniny v organizme) a antitrombínu III (prirodzený inhibítor tvorby krvnej zrazeniny, t.j.

aktivácie hemokoagulácie, ktorého nízke koncentrácie/aktivita svedčia o jeho abnormálnej spotrebe
pri chorobnej aktivácii hemokoagulácie), zistené hodnoty D — diméru boli 8,56 mg/l a antitrombínu
III boli 67,9 0/0. Zo zdravotnej dokumentácie nie je zrejmé prečo nebolo hemokoagulačné vyšetrenie
konané skôr. Lekármi boli zistené abnormálne nálezy hemokoagulácie, najmä abnormálna hodnota D
— diméru nesprávne interpretované ako súčasť klinického obrazu suponovanej základnej diagnózy
ľavostranného zápalu pľúc alebo súčasť suponovanej alternatívnej diagnózy nádoru pľúc vľavo;

abnormálna hodnota D — diméru však nebola ošetrujúcimi lekármi správne interpretovaná v kontexte
s ďalšími klinickými príznakmi svedčiacimi pre venóznu tromboembolickú chorobu (opakované malé
embolinĺcie krvných zrazenín do pľúcnych tepien) a v tomto kontexte vyšetrenia smerujúce k
vylúčeniu_vcnóznejfrombocmbolickcj choroby, najmä: EKG vyšetrenie, echokardiografické vyšetrenie
— USG vyšetrenie srdca USG vyšetrenie žíl dolných končatín, laboratórne vyšetrenia so zameraním sa

na markery preťaženia srdcového svalu, CT-pulmoangiografické vyšetrenie, scintigrafické vyšetrenie
pľúcnej cirkulácie, interné, hematologické, či kardiologické konziliáre vyšetrenie. Je pravdepodobné, že
bybolomožnétýmitovyšetreniamidňa07.11.2019zistiťprítomnosťkrvnejzrazeninyvstehnovýchžilách
a/alebo prítomnosť známok preťaženia pravej komory a/alebo prítomnosť krvnej zrazeniny v pľúcnych
tepnách. Realizácia interného, hematologického alebo kardiologického konziliárneho vyšetrenia zas

mohla pomôcť ošetrujúcim lekárom správne interpretovať zistené príznaky a nálezy z pomocných a
laboratórnychvyšetreníakosúčasťklinickéhoobrazuvenóznejtromboembolickejchorobyatýmumožniť
včasné nasadenie účinnej liečby.

10. Znalec ďalej uviedol, že nesprávne bolo aj to, že lekármi počas hospitalizácie na odd. pneumológie
a ftizeológie nebola v dňoch 03.11.2019 až 15.11.2019 u pacienta indikovaná ani profylaktická
farmakologická liečba v prevencii tromboembolickej choroby vo forme podania heparĺnu alebo heparínu
s nízkou molekulovou hmotnosťou subkutánne. Z príjmovej správy nebohého vyplýva, že ošetrujúcim
lekárom bol známy údaj o anamnéze venóznej tromboembolickcj choroby u nebohého. Lekári nevzali

do úvahy anamnestický údaj prítomnosti venóznej tromboembolickej choroby, ktorý stavia pacienta do
vyššieho rizika recidívy uvedených príhod, a nezahájili u nebohého správnu farmakologickú prevenciu
TECH, ktorá mala byť nebohému podávaná už od začiatku jeho hospitalizácie na odd. pneumológie a
ftizeológie. Táto farmakologická prevencia TECH nebola u nebohého zahájená ani po tom, ako sa u
nebohého začali zvažovať alternatívna diagnóza nádoru pľúc. Vzhľadom na skutočnosť, že sa počas

hospitalizácie na alternatívnu diagnózu venóznej tromboembolickej choroby (embolizácie do pľúcnych
tepien s nízkym resp. stredným rizikom) nemyslelo, nebola počas hospitalizácie pacientovi až do dňa
16.11.2019 podávaná účinná antikoagulačná liečba heparínom alebo heparínom s nízkou molekulovou
hmotnosťou; profylaktická liečba týmito preparátmi však mala byť pacientovi počas hospitalizácie
podávaná aj v prípade, že sa na možnosť venóznej tromboembolickej choroby ako základnej diagnózy

pacienta nemyslelo. Znalec poukázal na to, že dňa 16.11.2019 klinický stav pacienta sa výrazne zhoršil,
pričom sa po zhoršení stavu pacienta v tomto čase už správne suponovala diagnóza embólie do
pľúcnych tepien. Pacientovi bola v tomto čase prvý krát podaná antikoagulačná liečba heparínom s
nízkou molekulovou hmotnosťou subkutánnou formou podania. Uvedená liečba však nebola nebohému
podaná správne, nakoľko sa v tomto čase už jednoznačne (t.j. aj pri pohľade ex ante) jednalo o

embóliu s tzv. vysokým rizikom (v staršej terminológii o masívnu embóliu, t.j. o rozsiahlu embóliu, t.j. o
embóliu, ktorá spôsobila zlyhávanie činnosti pravostranných srdcových oddielov) asubkutánne podanie
nemohlo vzhľadom k maximálnemu terapeutickému efektu, ktorý možno očakávať až 3-4 hodiny od
subkutánneho podania liečiva v tomto prípade dosiahnuť účinnú terapeutickú odpoveď. Teda správne
malo byť ošetrujúcim lekárom v tomto čase podané antikoagulancium vo forme nefrakcionovaného

heparínu intravenózne. Následne mala byť u pacienta ideálne pred, ale najneskôr okamžite po jeho
transporte na monitorované lôžko realizovaná nevyhnutná diagnostika zameraná na potvrdenie pľúcnej
embólie (urgentné echokardiografické vyšetrenie alebo urgentné CTpulmoangiografické vyšetrenie) amalo byť zvažované podanie fibrinolytickej liečby, ktorá by v tomto momente mohla jedine dosiahnuť
rozpustenie krvnej zrazeniny v pľúcnej tepne a zlepšenie klinického stavu nebohého.

11. Znalec doc. MUDr. Matej Samoš, PhD. uzavrel, že zdravotná starostlivosť nebola v posudzovanom
období nebohému poskytnutá poskytovateľom Nemocnica s poliklinikou K. C. D. správne nakoľko
poskytovateľ nevykonal všetky zdravotné úkony na správne určenie choroby, nezabezpečil správnu
včasnú a účinnú liečbu základného ochorenia nebohého, ktorým bola venózna tromboembôlická

choroba Následkom nesprávne určenej základnej diagnózy a nezabezpečenia účinnej liečby
základného ochorenia bola progresia základného ochorenia so vznikom obojstrannej embólie krvnej
zrazeniny do pľúcnych tepien s vysokým rizikom (v staršej terminológii masívnej, t.j. rozsiahlej), čo je
závažné, život-ohrozujúce ochorenie, následkom ktorého bolo zlyhanie činnosti pravej komory srdca a
úmrtie D. E. B.. Znalec tiež uviedol v závere posudku, že ak by bola správna diagnóza stanovená včas
a ak by bola včas zahájená účinná antikoagulačná liečba, je pravdepodobné, že by došlo k zlepšeniu

zdravotného stavu nebohého a teda by bolo možné zabrániť smrti nebohého D. E. B.. Dňa 16.11.2019
sa klinický stav nebohého náhle zhoršil, pričom došlo k progresii základného ochorenia a vznikla
pľúcna embólia s vysokým rizikom, t.j. embólia so známkami zlyhávania činnosti pravej komory srdca.
V tomto čase bola diagnóza stanovená už správne a pacientovi bola aj podaná antikoagulačná liečba
heparínom s nízkou molekulovou hmotnosťou subkutánnou formou podania. Nebola mu však podaná

antikoagulačná liečba vo forme nefrakcionovaného heparínu intravenózne, ani účinná fibrinolytická
liečba, ktorá by v tomto momente mohla jedine dosiahnuť rozpustenie zrazeniny v pľúcnej tepne a
zlepšenie klinického stavu nebohého a tým zabrániť smrti nebohého D. E. B..

12. Z odborného stanoviska k poskytnutej zdravotnej starostlivosti neb., ktoré podal L. D.
O. D., P. odborný konzultant v odbore pneumológie a ftizeokógie, a to dňa 25.10.2020, bolo
konštatované, že diagnostický a terapeutický postup počas hospitalizácie nebol lege artis. Nebola
správne stanovená diagnóza masívnej trombembolíe do kmeňa i väčších vetiev pľúcnice, čo viedlo
k akútnemu zlyhaniu pravého srdca. Bolo úlohou ošetrujúceho lekára to zistiť a presne formulovať

a zaznamenať do zdravotnej dokumentácie užívanie lieku warfarínu proti zrážaniu krvi. Už 7.11., teda
v piaty deň hospitalizácie boli známe výsledky hemokoagulácie, ktoré mali byť vyhodnotené, teda, že
ide o zvýšenú zrážanlivosť krvi a mala sa nasadiť antikoagulačná liečba. Táto liečba sa nasadzuje
aj pri zápaloch pľúc aj z preventívnych dôvodov. Za najväčšie pochybenie považuje, že na výsledky
hemokagulačných faktorov ošetrujúci personál nereagoval pridaním anitikoagulačnej liečby. Za ďalšie

pochybenie považuje, že CT vyšetrenie nebolo správne vykonané, lebo na základe dodaných CT skenov
nie je vidieť, že by bola použitá kontrastná látka, to znamená, že nebola ordinovaná CT angiografia pľúc.
Ordinácia CT angiografie pľúc však mala byť žiadaná od klinického pracoviska. Ak by bola urobená
CT anglografia z najväčšou pravdepodobnosťou by sa odhalila embolizácia do pľúc a mohla by byť
nasadená trombolytická, alebo antikoagulačná liečba. CT vyšetrenie bolo ordinované neskoro, a to až

v deviaty deň hospitalizácie. Pri podozrení, či priamo pri stanovení diagnózy sa malo pátrať po lokalite
trombembólie, nemusela byť končatina opuchnutá, ale aj tak trebalo vyšetriť ultrazvukové dopplerovské
vyšetrenie ciev, ktoré by odhalilo ložisko trombózy. Chýba aj vyšetrenie echokardiografie srdca. Preto
podľa L. D. O. D., P. nebola poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť a postup bol non lege artis.
Došlo k pochybeniu vyhodnotenia krvných testov a ordinácie CT vyšetrenia, čo viedlo k nestanoveniu

diagnózy PE a k absencií adekvátnej liečby, a preto konštatuje, že zo strany zdravotníckych pracovníkov
poskytovateľa došlo k pochybeniu, lebo diagnostické a liečebné postupy neboli štandardné a správne
načasované.

13. V odbornom stanovisku L. D. Q. R. CSs. z radiologickej kliniky s.r.o., ktoré podala dňa 31.10.2020
k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti pacientovi D. E. B., nar. XX.X.XXXX, je konštatované, že
dohľadané a opisované RTG vyšetrenie hrudníka z 2.11.2019 a CT vyšetrenia hrudníka z 11.11.2019,
ktoré bolo realizované na rádiologickom oddelení dohľadaného subjektu, bolo vykonané podľa
protokolov a štandardov. Z pohľadu jej odbornosti rádiológa pri realizácii a hodnotení RTG snímky

hrudníka z 2.11.2019 a CT vyšetrenia z 11.11.2019 neboli porušení štandardy liečby a vyšetrenia boli
správne popísané. Chyba však bola v nesprávnom zhodnotení klinky pacienta a nepodaní kontrastnej
látky pri CT vyšetrení, čo malo byť zo strany lekárov pľúcneho oddelenia, ktorí požadovali pľúcne CT,
čo však nie je chyba RTG oddelenia.14. Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 8T/1/2023-1003, zo dňa 12.2.2024 bolo zistené, že sa vedie

konanie voči obžalovanej D. S. I. ako ošetrujúcej lekárke neb. pacienta D. E. B. a proti obžalovanej D. L.
F. ako primárke oddelenia pneumológie a fizeologie NsP K. C. v D., a to pre prečin usmrtenia podľa § 149
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona. Tento trestný
rozsudok doposiaľ nie je právoplatný, keďže bolo voči nemu podané odvolanie, pričom rozsudkom
Okresný súd rozhodol tak, že oslobodil obidve obžalované spod obžaloby prokurátora. Z rozsudku

bolo zistené, že v rámci trestného konania bolo vykonané znalecké dokazovanie, a to znalcom Doc.
MUDr. Matejom Samošom, PhD., ktorý je znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie vnútorné
lekárstvo.Nahlavnompojednávaní,ktorésakonalovpredmetnejtrestnejveciznalecuviedol,ževcelom
rozsahu trvá na znaleckom posudku č. 4/2020 zo dňa 30.9.2020. Doplnil, že diagnóza pľúcna embólia
môže byť komplikovaná, preto v podstate je dôležité, aby lekári mysleli na možnosť tejto diagnózy, lebo
ak sa na ňu nemyslí, je veľmi ľahké ju prehliadnuť. Problémom je to, že je to ochorenie s vysokým

rizikom úmrtia, preto by nemali lekári na túto diagnózu zabúdať. Existuje určite nezanedbateľné percento
v reálnej praxi, že sa stane, že pľúcna embólia sa diagnostikuje nesprávne.

15. V trestnom konaní podal znalecký posudok č. 7/2022, dňa 2.9.2022, znalec MUDr. Anton Farkaš,

PhD., znalec v odbore zdravotníctva a farmácia, odvetvie kardiológie. Na hlavnom pojednávaní
v trestnom konaní znalec vo svoje výpovedi uviedol, že že v celom rozsahu trvá na znaleckom
posudku č. 7/2022 zo dňa 2.9.2022 s tým, že dospel k takýmto záverom: Z dostupnej zdravotnej
dokumentácie menovaného počas trvania hospitalizácie je možné potvrdiť, že poskytovaná zdravotná
starostlivosť pacientovi E. B. na oddelení pneumológie a ftizeológie Nemocnice K. C. v D. zodpovedala

stanovenej príjmovej diagnóze zápalu pľúc. Avšak vzhľadom na základnú diagnózu pľúcnej embólie,
ktorá bola potvrdená na základe vykonanej pitvy, nebola zomrelému D. E. B. z kardiologického
hľadiska poskytnutá adekvátna a cielená liečba vyššie uvedenej diagnózy pľúcnej embólie. Zomrelý
D. E. B., nar. XX.XX.XXXX bol hospitalizovaný na Oddelení pneumológie a ftizeológie Nemocnice
K. C. v D. s príjmovou diagnózou ľavostrannej bronchopneumónie, ktorá bola stanovená na základe

vysokých zápalových parametrov v rozbore periférnej krvi a RTG hrudníka s popísanými zmenami v
zmysle zápalovej etiológie. Diagnosticko-liečebný proces bol vedený v zmysle stanovenej diagnózy
zápalu pľúc a nakoľko pri antibiotickej liečbe došlo k poklesu zápalových parametrov a subjektívnemu
zlepšeniu stavu menovaného a najmä v kontexte toho, že výsledky zobrazovacích metód v závere
poukazovali na zápalový proces, bola liečba vedená v zmysle liečby zápalového procesu. Zrýchlený pulz

a mierne znížená saturácia krvi kyslíkom, sú znakom slabej ventilácie, to znamená malého naplnenia
hemoglobínu, čiže krvného farbiva kyslíkom a rýchlejší pulz je znakom stavu, kedy srdce musí viac
pracovať, aby sa krv okysličila. Tieto znaky sú prítomné aj pri diagnóze pľúcnej embólie, ale rovnako
úplne prítomné aj pri zápale pľúc, nakoľko pri zápale pľúc je tkanivo postihnuté zápalom, to okysličenie
krvi je samozrejme kvôli zápalu horšie, čiže dochádza k poklesu saturácie, kyslíka v krvi a takisto

samotný zápalový proces vedie k väčším nárokom na srdce, to znamená, že aj srdce je trochu hnané
tým zápalom, čo sa týka frekvencie. Tieto znaky sú znakom pľúcnej embólie, ale takisto sú aj znakom
zápalu pľúc. Rovnako vykašliavanie krvi môže byť aj pri iných diagnózach. Napríklad pri zlyhávaní srdca,
pri onkologických ochoreniach, zápalových ochoreniach a zápaloch pľúc. Vykašliavanie krvi má veľmi
nízku špecificitu pre pľúcnu embóliu. Antikoagulačná liečba nebola podávaná pre riziko krvácania do

dýchacíchciestanakoľkomalmenovanýužpredhospitalizáciouvysadenýwarfarín,ktorýbolnahradený
liekom Vessel Due F, mohli usudzovať, že závažná porucha zrážania krvi bola vylúčená. Warfarin je
liek, ktorý štandardne užívajú pacienti, ktorí majú riziko vzniku trombózy. Trombóza znamená, že krvná
zrazenina sa nachádza v mieste, kde vznikla. Môže to byť v oblasti horných končatín, čo je veľmi
zriedkavé, najčastejšie sa nachádza v oblasti dolných končatín. U menovaného bolo popísané, že bola

prítomná trombóza v oblasti horných končatín a bola uvedená ako katétrom indikovaná. Katéter je
plastová hadička, ktorá slúži na podanie liečiva do žíl. Tento katéter čo sa týka horných končatín, je
bežnou súčasťou, cez ktoré sa podávajú infúzne roztoky, tie sa však nachádzajú v tzv. povrchových
žilách, pretože na horných končatinách je to viac viditeľné. Existujú povrchové a vnútorné žily. Povrchové
žily sa využívajú práve na vstup týchto katétrov. Ak dôjde k zápalu a vzniku trombózy, čiže vzniku

krvnej zrazeniny v povrchových žilách, to znamená, že ide o tromboflebitídu. C., ktorý tam je, dráždi
to miesto a tým zápalom dôjde k vzniku krvnej zrazeniny. Pokiaľ dôjde k vzniku trombózy, čiže krvnej
zrazeniny v hlbokých žilách, vtedy vzniká hlboká žilová trombóza, tá je veľmi riziková práve pre možnosť
vzniku pľúcnej embólie. To je najčastejšie v žilách niekde v oblasti panvy, pri nejakom tlaku na túžilu, keď je slabý odtok a tá krv v tých žilách stagnuje, to znamená, že stojí. Vtedy vzniká hlboká
žilová trombóza. Čo sa týka tromboembolickej choroby, to znamená, že z miesta tej trombózy dôjde
nejakým mechanizmom k odtrhnutiu časti tej krvnej zrazeniny, toho trombu, ktorý následne tým krvným

riečiskom dôjde do pľúc, kde upchá časť pľúcneho riečiska. Údaj o trombóze v horných končatinách
nenasvedčoval tomu, žeby mohlo ísť o pľúcnu embóliu, ale tomu, že menovaný môže mať vyššie
riziko vzniku trombózy na akéhokoľvek iných miestach. Menovaný v úvode užíval Warfarin k liečbe
trombózy, ten bol vymenený za liek N. L., tento liek sa mení za Warfarin v prípade, ak to riziko trombózy
je nízke. V čase príjmu pacienta na hospitalizáciu dňa 3.11.2019 ani následne neboli v zdravotnej

dokumentácii popísané zmeny, ktoré by nasvedčovali, žeby mal hlbokú žilovú trombózu. V tomto prípade
bolo u menovaného prítomné len stredné riziko v hodnote 8 bodov Ženevského skóre, ktoré predikuje
riziko pľúcnej embólie na úrovni 20-30% bez liečby. Na druhej strane však na základe tohto skóre pri
zvýšených hodnotách D-diméru sa odporúča realizácia pľúcnej angiografie. Bolo indikované len natívne
CT vyšetrenie pľúc, nie pľúcna angiografia s podaním kontrastnej látky. Nie je však 100% možné tvrdiť,
že by pľúcna angiografia popísala akútnu alebo subakútnu pľúcnu embóliu, ale takmer určite by popísala

pľúcny infarkt. Zo záznamov zdravotnej dokumentácie menovaného vyplýva, že pri prijatí do Nemocnice
Michalovce dňa 03.11.2019 sa menovaný nachádzal v stave vyžadujúcom akútnu hospitalizáciu,
ktorá bola realizovaná na Oddelení pneumológie a ftizeológie. Počas hospitalizácie boli menovanému
realizované vyšetrenia a odborné konzultácie, ktoré boli podľa ošetrujúceho personálu indikované. Bolo
realizované RTG vyšetrenie pľúc, plánované laboratórne krvné testy s indikáciou všetkých potrebných

vyšetrení laboratórnej diagnostiky ako aj EKG vyšetrenie. EKG vyšetrenie je, čo sa týka diagnostiky
pľúcnej embólie, veľmi nápomocným a možným smerovníkom pre určenie nie samotnej diagnózy, ale
pre podozrenie na diagnózu pľúcnej embólie, nakoľko pri pľúcnej embólii, akonáhle tá krvná zrazenina
cestuje žilovým riečiskom, dôjde niekde do pľúc, časť pľúcneho riečiska sa upchá, to znamená, že časť
je nepriechodná pre krv, vznikne väčší pretlak a tlak na pravú komoru, ktorá musí pretlačiť krv proti

väčšiemu odporu, nakoľko časť nie je prekrvená a to vedie k preťaženiu pravej komory. Zrazu je tá pravá
komora preťažená a na EKG vzniknú známky, ktoré môžu viesť k podozreniu na pľúcnu embóliu a to sú
známky, ktoré sú popísané ako hlboký kmit S, alebo vlna S v zvode 1, tie neboli popísané počas príjmu
na tej príjmovej diagnóze. Je treba povedať, že vyhodnotenie EKG a podozrenie na pľúcnu embóliu vie
z odborného hľadiska určiť kardiológ alebo atestovaný internista. Určenie diagnózy, alebo podozrenie

na pľúcnu embóliu lekárom so špecializáciou na pľúcne choroby, je veľmi málo pravdepodobné, žeby
si tieto známky všimol. Bolo realizované taktiež natívne CT vyšetrenie pľúc. Napriek tomu však neboli
realizované všetky dostupné a potrebné vyšetrenia. Počas vyšetrenia na pohotovostnej ambulancii
ani pri príjme pacienta sa o diagnóze pľúcnej embolizácie v diferenciálno- diagnostickom procese
neuvažovalo, neboli ani realizované laboratórne vyšetrenia zrážacích faktorov a D-diméru. Realizované

RTG vyšetrenie hrudníka prítomné zmeny popísalo ako zápalové, čo pravdepodobne viedlo spolu s
absenciou laboratórnych vyšetrení k stanoveniu mylnej diagnózy. Dňa 7.11.2019 zvýšená hodnota D-
diméru bola nesprávne vyhodnotená ako súčasť zápalového ochorenia. D-dimér predstavuje tzv. fibrín
degradačné produkty. Keď vznikne krvná zrazenina, tak to všetko pospájajú vlákna fibrínu a ten, keď sa
začne rozpúšťať, teda krvná zrazenina, tak D-diméry ako zbytky toho cirkulujú, dajú sa zistiť v cirkulácii.

Zvýšený D-dimér svedčí, že niekde v tele môže byť trombóza. Ak je D-dimér nízky, tak možno vylúčiť, že
nie je trombóza. To, že máme pozitívny D-dimér, t.j. zvýšený nad nejaké hodnoty, ktoré sú stanovené,
môževiesťktomu,ževtelejetrombóza.AvšakzvýšenýD-dimérbývačastoajprizápalovýchprocesoch
a to preto, lebo pri zápale dochádza k vzniku malilinkých trombov a tie môžu produkovať tento D-dimér.
Samotný D-dimér tak predstavuje veľmi senzitívny marker. To sú v podstate v medicíne dva dôležité

pojmy, jedno je senzitivita a druhé špecificita. Senzitivita znamená to, že v prípade nejakého ochorenia,
pokiaľ je tá senzitivita vysoká, to znamená že to ochorenie sa dá zachytiť vo vysokom percente
prípadov. Ak má teda niekto trombózu, určite ten D-dimér bude mať vysoký, pretože tá senzitivita je
vysoká. Špecificita znamená to, že zvýšený D-dimér nie je špecifický len pre dané ochorenie, ale aj
pre iné ochorenia. Čiže nízka špecificita musí viesť k tomu, že sa musí skúmať, prečo ten D-dimér

je vysoký. Pokiaľ je však D-dimér nízky, možno ochorenie vylúčiť. Pokiaľ je však D-dímer vysoký, tak
na základe nízkej špecificky to ochorenie nemožno potvrdiť a musí sa vykonať diagnostický proces,
ktorý vylúči všetko ostatné. Realizované CT vyšetrenie napriek prítomným konsolidáciám v závere
poukazovalo na prítomnosť zápalových zmien, pričom popisujúci lekár napriek nálezu a laboratórnym
výsledkomneindikovalpľúcnuangiografiu.RovnakoneboloEKGvyšetreniezdňavyhodnotenésprávne,

EKG známky pľúcnej embólie neboli rozpoznané a preto počas rozšírenej resuscitácie na OAIM
nebola podaná trombolytická liečba s pokračujúcou resuscitáciou. V závere znalec uviedol, že možno
konštatovať, že zdravotná starostlivosť v Nemocnici Michalovce a.s. nebola menovanému poskytnutá
správne a v potrebnom rozsahu. Neboli realizované všetky potrebné zobrazovacie vyšetrovacie metódy,najmä však pľúcna angiografia, ktorá na základe ženevského skóre pre pľúcnu embóliu s hodnotou 8
pri zvýšených hodnotách D-diméru mala byť realizovaná. Rovnako možno konštatovať, že vzhľadom na
mylnestanovenúdiagnózunebolapodanáadekvátnaliečba,najmävšakantikoagulačnáliečba.Podanie

antikoagulačnej liečby v prítomnosti nevylúčenej trombózy však stopercentne nedokáže vylúčiť vznik
masívnej pľúcnej embólie. Môže znížiť riziko v rámci prevencie vzniku tromb. Antikolagulačná liečba sa
podáva v dvoch prípadoch. V prvom prípade je pri prevencii vzniku trombózy, u niekoho kto nemá v tele
prítomné tromby, ale má riziko na vznik tromby. Podanie antikoagulačnej liečby môže znížiť, alebo až
eliminovať vzniku trombu. V druhom prípade sa táto liečba podáva u niekoho, kto má známu trombózu

ako liečba na postupné rozpustenie týchto trombov. Tu je však dôležité to, že postupné rozpúšťanie
dochádza vždy zo spodnej časti, pretože horná časť je stopka - upchaté, tam sa tá látka nedostane,
čiže sa postupne rozpúšťa odspodu až príde nahor. Ale pokiaľ tromby sú už prítomné, tak vždy z
hornej časti, napriek že antikoagulačnú liečbu pacient, ktorý trombózu má, užíva, vždy sa môže niečo
uvoľniť a môže pľúcnu embóliu spôsobiť. U pacientov s podozrením na onkologické ochorenie je možné
začať antikoagulačnou liečbou aj skôr, v prípade, že riziko vzniku trombózy je vysoké. Je však možné

povedať, že u menovaného riziko až tak vysoké nebolo, pacient nebol pripútaný na lôžko, pohyboval
sa po oddelení, bol mladší a mal údaj o vykašliavaní krvi. Antikoagulačná liečba vedie k výraznému
riedeniu krvi, to znamená, že bráni zrážaniu krvi a to vo výrazne vysokej miere. V tomto prípade, pokiaľ
pacient vykašliaval krv, bola tam známka toho, že niekde v dýchacích cestách menovaný krváca a
pokiaľ by došlo k podaniu antikoagulačnej liečby aj v nižšom riziku trombózy, ktoré bolo prítomné, mohlo

to viesť nariedením krvi k masívnemu krvácaniu z dýchacích ciest, ktoré by mohlo viesť až k šoku
z krvácania a takisto k úmrtiu menovaného. Zároveň závery realizovaných dostupných zobrazovacích
vyšetrení viedli liečbu nesprávnym smerom, pričom napriek nálezom neupriamili pozornosť na pľúcnu
embolizáciu. Rovnako už na OAIM napriek jednoznačným zmenám EKG záznamu nebola podaná
trombolytická liečba. Možnosť zvrátenia nepriaznivého zdravotného stavu bola podmienená realizáciou

dostupných zobrazovacích vyšetrení, najmä však pľúcnej angiografie, ktorá bola v čase ťažkostí
menovaného indikovaná. Toto vyšetrenie by potvrdilo prítomnosť pľúcneho infarktu a/alebo pľúcnej
embolizácie a indikovalo by podanie antikoagulačnej liečby nízko- molekulámym heparínom. Nemožno
však potvrdiť, že napriek skoršiemu určeniu správnej diagnózy a podaniu adekvátnej liečby by nedošlo
k rozvoju masívnej pľúcnej embólie, ktorá mala za následok úmrtie menovaného, pretože zdrojom

trombembolizmu by mohli byť aj staršie tromby, ktoré vznikli už pred hospitalizáciou. Rozpoznanie
základnej diagnózy by však viedlo aj v tom prípade pri rozvoji šoku k podaniu trombolytickej liečby. Jej
podanie by mohlo pomôcť zvrátiť negatívny priebeh ochorenia, avšak účinnosť včasnej trombolytickej
liečby je pri takom ťažkom priebehu masívnej pľúcnej embólie nízka práve pre veľkú obštrukciu pľúcneho
prietoku. Samotná pľúcna embólia vedie k vzniku kardiogenného šoku, to znamená šoku, kedy srdce

nie je schopné vykonávať svoju činnosť, to znamená okysličovať zvyšok tela. Je to dané tým, že pokiaľ
je masívna pľúcna embólia, ako bola popísaná aj tu, vedie k upchatiu časti pľúcneho riečiska, kedy nie
je možné, aby sa krv zo žíl cez upchaté riečisko dostala do ľavej komory, odkiaľ je už okysličovaná
distribuovaná do ostatných častí tela. To znamená, že aj keď pacient je resuscitovaný správne, to
znamená, že je aj ventilovaný a je realizovaná aj externá masáž srdca, ak je upchatie pľúcneho riečiska

tak veľké, že nie je možné ani masážou srdca pretlačiť cez tie zrazeniny krv naspäť do ľavej komory,
tak účinnosť aj tej resuscitácie nie je žiadna. Týka sa to aj podania trombolytickej liečby na rozpustenie
zrazenín,ktorábysamalapodávaťajpočas resuscitácie,kdejeeštešancatoho,žeakonáhlesapacient
oživuje, trombolytická liečba môže spriechodniť aspoň časť riečiska, čo by mohlo viesť k naplneniu ľavej
časti srdca a vlastne k okysličeniu zvyšku tela. Z klinického pozorovania je tá účinnosť nízka, napriek

tomu sa to odporúča, pretože aj nízka účinnosť u určitého malého percenta môže pacienta zachrániť. Na
záver znalec uviedol, že nerozoznanie pľúcnej embólie, najmä pokiaľ ten priebeh nie je dramatický, čo
je u veľkej väčšiny, býva prítomné až takmer v 50 % prípadov. Správna diagnostika sa určí pred smrťou
len asi v 20 % až 30 % prípadoch.

16. Z trestného rozsudku bolo tiež zistené, že na hlavnom pojednávaní bolo prečítané odborné
stanoviskoD.Q.C..VodbornomstanoviskuD.Q.C. uviedol,žehovypracovaldňa19.5.2021nažiadosť
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde bol určený ako konzultant. Na základe výsledkov,
ktoré boli v zdravotnej dokumentácii, dospel k záveru, že u pacienta E. B. bol EKG nález v norme,

laboratórne vyšetrenia, ktoré boli zrealizované, boli v norme, až na leukocytózu 13,48 tisíc/1 a CRP,
ktoré bolo 87 mg/1, tiež v močovom sedimente bol prítomný zvýšený počet erytrocytov. Tieto výsledky
preto jednoznačne neviedli k podozreniu na pľúcnu embolizáciu. Pacient mal nejaké ťažkosti, ktoré boli
popísané, a ktoré svedčili, že mal zápal pľúc. Aj on by pacienta ako primárne takto riešil a vyhodnotilby, že ten pacient takéto ochorenie má. Vysoké D-diméry by ho však určite viedli k tomu, žeby u tohto
pacienta cielene vylučoval ochorenie žilového systému, teda trombózy alebo embólie, teda trombózy
ako takej, lebo vtedy pacient príznaky embólie nemal. D-dimér je totiž pomerne vysoko špecifický

parameter na hyperkoagulačný stav, čiže stav, kedy sa krv enormne zráža v cievach. D-dimér má vysokú
špecificitu na toto ochorenie. Ale keď už pacient má vysoký D-dimér, treba špecificky vylúčiť. Z vlastnej
praxe vie, že keď takéto ochorenie mal a našiel takéto vysoké D-diméry, tak na 95 % toto ochorenie
vždy našiel. Vždy tam bola nejaké trombóza, ktorá bola nemá, alebo tam bola nejaké tromboflebitída,
ktorá to môže robiť, alebo nejaká zrazenina. V danom prípade však došlo k nesprávnej interpretácii

výsledkov, k prehliadnutiu presnej anamnézy, že sa tomu nevenovala vyššia pozornosť, že predtým mal
nejaké ochorenie, ktoré bolo liečené antikoagulačnou liečbou, čo je pomerne závažná liečba, čiže nejakú
príhodu už mal, čo sa týka embólie, mal vysoké hodnoty D - dimérov, čo je parameter, ktorý signalizuje,
že je tam zrážanlivosť krvi. Pri bežnom zápale pľúc D - dimér je zvýšený, ale nie tak enormne. Pokiaľ
by mal príznaky sepsy, tak sepsa stimuluje zrážanlivosť krvi, a vtedy môžu byť parametre vysoké, ale
tie hodnoty tých zápalových parametrov neboli septické. Bežne zápalové ochorenie ako zápal pľúc u

človeka, ktorý nemal predchádzajúce ťažkosti nezvyšuje riziko embólie alebo trombózy. Tým, že pacient
nebol septický, riziko bolo nižšie. Bežná štandardná hodnota D - diméru je okolo 0,5 a toto bolo 8.
Pri nádorových ochoreniach môžu byť taktiež vyššie hodnoty D-diméru, ale nie až také vysoké ako pri
trombóze. Ak je však nádorové ochorenie spojené s trombózou, potom sú tie hodnoty opäť vysoké.
Poskytovateľ si však myslel, že to môže byť onkologické ochorenie na základe CT, ktoré sa robilo len v

natívnom móde, kde ten lekár popísal, že môže tam ísť o skrytý nádor. To zaviedlo tú celú diagnostiku
týmto smerom. Stáva sa to, je to chyba, ktorá sa v klinickej praxi vyskytuje. Nádorové ochorenie však ide
so zvýšeným rizikom trombózy a embólie, nakoľko nádor spôsobuje sám o sebe hyperkoagulačný stav.
Tam sú preto veľmi časté komplikácie trombózy, embólie a nádorových ochorení. Treba nato myslieť pri
onkologických pacientoch a vylučovať obe diagnózy súčasne, keďže obe ochorenia sú veľmi závažné,

obe sú smrteľné. Diagnostika však išla smerom vylúčiť iba nádorové ochorenie. Bola tam aj jednorazová
hemoptýza, či vykašliavanie krvi, čo tiež môže byť príznak embólie ale aj nádorového ochorenia. Pri
nádorových ochoreniach pľúc sa vyskytuje zhruba v 5 % - 10% prípadov, dokonca ako prvý príznak v 5%
pacientov sa objavuje hemoptýza. V tomto prípade diagnostika, čo sa týka tohto, išla správnym smerom,
až na to, že sa nevenovala prevencie embólii, lebo sa nevenovala pozornosť tomu údaju v anamnéze.

V anamnéze pacienta bolo uvedené - trombóza horných končatín, v minulosti užíval Warfarin. Nebolo to
však bližšie rozvedené. Bolo tam napísané, že mal tromboflebitídu. Pri tromboflebitíde sa však väčšinou
Warfarin neužíva. Mohla to byť aj flebotrombóza, no nebolo to tam však bližšie uvedené. Keby tam bola
flebotrombóza na Warfarine, treba to brať ako vážnejšiu informáciu. Tromboflebitída je ochorenie žily,
jednotlivej žily, ochorenie ktoré sa prejavuje svrbením a začervenaním cievy a vytvorením zrazeniny.

Tromboembolická choroba, je komplexnejšia choroba, ktorá vzniká následkom opakovaných hlbokých
zápalov žíl v hlbokom venóznom systéme, odkiaľ sa odlučujú drobné alebo väčšie zrazeniny, ktoré
sa dostávajú do pľúcneho riečiska, kde upchávajú pľúcne cievy. Je to ďaleko závažnejšie ochorenie.
Pri tromboflebitíde ide o povrchovú žilu, zatiaľ čo pri flebotrombóze ide o žilu hlbokého venózneho
systému. Pri tromboflebitíde väčšinou nevzniká pľúcna embólia. Pacient nemal žiadne prejavy hlbokej

venóznej trombózy. Je pravdou, že pľúcna embólia môže spôsobiť aj zápal pľúc, avšak lekár na to
musí myslieť vopred. Keďže však išlo len o jednostranný zápal pľúc, tak o tom lekár neuvažoval. Inak
uvažuje, ak ide o obojstranný zápal pľúc, kde je väčší predpoklad, že ide o pľúcnu embóliu._Nebola
tam ani zvýšená tachykardia, ani znížená saturácia, až do dňa 12.11.2019. Saturácia nad 94% je úplne
normálna, zvýšená tachykardia sa považuje nad 100 úderov za minútu. F., ktorý bol pomerne rozsiahly a

vo veľkej končatinovej žile pacienta, môže vznikať aj niekoľko týždňov, nie je to záležitosť jedného dňa.
To, že bol tento trombus nemý, zaviedlo diagnostiku, pretože pacient nemal klinické známky trombózy.
Cievny systém buď bol adaptovaný, alebo mal obeh, ktorý dokázal ten trombus obchádzať dostatočne
a nevznikli u pacienta príznaky ochorenia.

17. Z trestného rozsudku bolo zistené, že znalecký posudok podali aj znalci D. A. I. a D. G. B., a to dňa
29.12.201, a v závere tohto znaleckého posudku ktorý bol prečítaný na hlavnom pojednávaní, uviedli, že
bezprostrednoupríčinousmrtiD.E.B.bolozlyhaniepravéhosrdcaprimasívnejtromboembóliidokmeňa
i vetiev pľúcnice. V dôsledku tejto masívnej tromboembólie došlo k vzniku šokového stavu pacienta až

k bezvedomiu a na 14 deň hospitalizácie k jeho smrti. Pri pitve a mikroskopickom vyšetrení u pacienta
zistili čerstvú i staršiu trombózu v ľavej stehnovej a v ľavej bedrovej žile, staršie hojace sa aj celkom
čerstvé trombotické emboly v drobnejších pľúcnych tepnách, hojaci sa infarkt v dolnom laloku ľavých
pľúc so zápalovou reakciou v popľúcnici v úrovni infarktu, ktoré chorobné zmeny mal už pri vyšetrení dňa2.11.2019 a pri prijatí dňa 3.11.2019. v NsP v Michalovciach. Keďže sa na možnosť tromboembolizácie
nemyslelo, neboli pacientovi ani počas hospitalizácie až do dňa smrti 16.11.2019 podávané účinné
antikoagulácia a fibrinolytiká - lieky na rozpustenie trombu a zabránenie jeho zväčšovania. Až tesne pred

smrťou sa už v zdravotnej dokumentácii objavuje diagnóza akútnej tromboembólie do pľúc a zlyhanie
pravého srdca. Liek, ktorý slúži na predchádzanie tvorby krvných zrazenín, v krvných cievach (trombóz)
alebo na liečbu už vytvorených krvných zrazenín - E. D. mu bol podaný až tesne pred smrťou. V tom
čase už bolo podľa názoru znalcov na záchranu života pacienta neskoro.

18. V konaní na návrh žalovaného bol vypracovaný znalecký posudok znalcom MUDr. Jozefom Kubíkom
z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie pneumológia a fyzeológia, a to posudok č. 1/2023 zo dňa
2.12.2023. Znalec v posudku odpovedal na zadané otázky a uviedol následnovné:

19. Pacient bol prvý krát ošetrený dňa 2.11.2019 o 9.29 hod na urgentnom príjme. Bol odoslaný z
LSPP pre subfebrility a bolesti v oblasti ľavých rebier trvajúce 2 dni, na pľúcne vyšetrenie za účelom
vylúčenia infekcie DDC. Bolesti lokalizoval v ľavom hemithoraxe dorzálne. Zadýchavanie ani kašeľ
neudával, resp. ho negoval. Uviedol, že bolesť sa zvýrazňuje pri hlbokom nádychu, neviaže sa na

pohyb. V osobnej anamnéze je uvedené, že sa lieči na arteriáinu hypertenziu, v minulosti užíval
warfarín pre žilovú trombózu na hornej končatine, údajne po katetrizácii (kanylácii), a stav po fracture
čelovej kosti. V liečbe má len Amlopín 5 mg tbl ráno a Vessel due F 2x1 cps. Z objektívneho nálezu,
ktorý bol prakticky fyziologický, vyberám - bol afebrilný, Tt zaznamenaná 36.8 °C, bez dýchavice, bez
cyanózy, mobilný, auskultačný nález na hrudníku je pozitívny, vľavo bazálne sú počuteľné ojedinelé

diskrétne krepitácie. Dolné končatiny sú bez opuchov, bez varixov a trofických zmien. Realizovaná bola
snímka hrudníka s pozitívnym nálezom vľavo vo vonkajšom FC uhle, ktorý bol zastretý, diferenciálne
diagnosticky zvažovaný zápalový infiltrát. Ekg nález okrem ľahkej tachykardie 103/min v norme.
Laboratórne vyšetrenia, ktoré boli zrealizované boli v norme až na leukocytózu 13.48 tisíc /I a CRP,
ktoré bolo 87 mg/l, tiež v močovom sedimente bol prítomný zvýšený počet erytrocytov. Záver vyšetrenia

bol jednoznačný pneumónia vľavo. Pacientovi bola navrhnutá hospitalizácia na pľúcnom oddelení, ale
pacient s ňou nesúhlasil, preferoval ambulantnú liečbu, (negatívny reverz pacienta, aie nenachádzam).
Odporučené mu bolo antibiotikum Amoksikíav 1000 mg tablety a 12 hod a Novalgin 500 mg tablety podľa
potreby, mukolytiká, dostatok tekutín a kľudový režim. Odporučená kontrola na pľúcnej ambulancii vo
štvrtok nasledujúci týždeň. Pacient znovu ošetrený nasledujúci deň na urgentnom prijme, kde prichádza

už sám, bez odporučenia, pre zhoršenie ťažkostí, najmä bolestí pod ľavou lopatkou s iradiáciou
dopredu. Znovu kompletne vyšetrený, už zachytená subfebrilita 37.1 °C, auskultačne prítomné vfavo
bazálne oslabenie dýchania. Laboratórne realizované kontrolné vyšetrenie CRP, ktoré stúplo na 166
mg/l. Podaný Paracetamoi 500 mg iv a pacient je hospitalizovaný na pľúcnom oddelení. Na oddelení
podávaná liečba iv antibiotkum v monotrapii, Bitamon v štandardnom dávkovaní, Novalgín iv v infúzii,

perorálne Vessel due F v preventívnej dávke a Amlopín 5 mg tablety ráno. V dekurzoch záznamy o
zlepšovaní stavu, postupnom zmiernení bolesti. Prvé dni afebrilný, jedna subfebrilita zaznamenaná 5.11.
vo večerných hodinách. V úvodné 2 dni do 95% od 3.dňa hospitalizácie bez inhalácie kyslíka , čo je od
veľmi ľahkej hypoxémie po normoxémiu. zápisy o frekvencii srdca sa pohybujú prvé 2 dni ľahko cez 90/
min,od3.dňaod65-88/min,čojebeztachykardie.VlaboratOdberochna4.deňhospitalizáciezachytená

vysoká hladina D- dimérov cez 8.56 mg/l, INR je v norme, Antitrombím 3 ľahko znížený, 67.9%, CRP
pokleslo na 82 mg/l, čo je takmer o polovicu nižšie. Počas ďalších dní sa stav zlepšuje podľa záznamov,
na 6. deň hospitalizácie ,9.11. 2020 zachytený údaj o haemoptýze, 1x, malé množstvo krvi. Do 11.11.
sa stav zlepšuje, dokonca 02 saturácia stúpla až na 96% bez inhalácie 02. Pacient uvádza zlepšovanie
stavu. Zrealizované bolo CT hrudníka v natívnom móde 11.11.2020. Nález popísaný ako lobáme

konsolidácie v pľúcnom parenchýme v segmentoch dol. pľúcneho laloka vľavo s malým fluidothoraxom
s reaktívnymi LU , obraz skôr zápalového charakteru, krytá neoplázia však nie je vylúčená. Odporučená
kontrola dynamiky po zaliečení. Pacient sa cítil dobre, naplánovaná bronchoskopia. V laborat. Obraze
pokles CRP na 9.9 mg/l, onkomarkery C E A, NSE a CYFRA21-1 sú v norme. Dňa 12.11.2020
zaznamenané vo vizite kašeľ a pichavá bolesť vfavo v hemithoraxe od predchádzajúceho popoludnia.

Zrealizované USG pleurálnych dutín, kde nález je už bez voľnej tekutiny vhodnej na punkciu. Do liečby
nasadený Flavamed a Dexamethason iv 4 mg. Večer normosaturovaný 95% bez inhalácie 02, bez
tachykardie , pulz 83/min, TK 127/102 , resp. po kontrole 96. Ďalší deň bez obtiaží, 02 sat 93%, pulz 94 /
min, TK 140/100-110. Dňa 14.11.2020 na rannej vizite záznam o zhoršení dýchania, anxiozite pacienta,spotenosť, záznam o dodatočnom údaji pacienta, že trpí aj na asthmu bronchiale, heamoptýza nebola
stále objektivizovaná, dýchanie čisté, akcia srdca pravidelná, kľudná. Pacientovi podaný Oxanthil 1
ampulka v infúzii fyziologického roztoku a kyslík 3 l/min, z DDOT. Počas dňa premeriavané hodnoty

pulzu - 102-104/min, 02 sat: 92-90%, TK 141-119/80-112. Dňa 15.11.2020 realizované bronchoskopické
vyšetrenie v analgosedácii Dormicom. Pacient absolvoval vyšetrenie komplikácie. Nález v dosahu optiky
fyziologický. Známky TU procesu nenájdené. Po vyšetrení sa mal pacient dobre až do rána. Nasledujúci
deň ráno 7.34 hod pacient kolabuje na WC, ale prebratý spontánne aj komunikuje, 02 sat 75- 80%,
tachykardia 110-120/min, točené aj ekg, s nešpecifickým nálezom elevácie ST vo V1. Podaný Fraxiparín

0.8 ml. Zrealizované akútne odbery, pacient preložený na JIS. Tam zahájený monitoring vitálnych
funkcii. V laborat. obraze leukocytóza 22 tisíc s neutrofíiou, D diméry 29 mg/l, kreatinín 106 umol/
l, v krvných plynoch závažná hypoxemícká respiračná insuficiencia, s veľmi ľahkou hypokapniou. Pri
monitoringu VF zaznamenaný nemerateľný TK, tachykardia až 140/min, 02 sat 75-80%. Na ekg je q v
III. s bifázickou T vlnou, rS vo V1-V3, naznačené elevácie ST vo V1. O 7.43 hod dochádza u pacienta
k zhoršeniu, hyposaturácia 70%, bradykardia pod 30/min, postupne asystólia. Intubovaný, napojený na

UPV, podaný Atropín, noradrenaiín pumpou, zahájená KPCR, opakované slučky adrenalín a atropin.
KPCR neúspešná, po prakticky 45 minútach ukončená. Pacient exitoval.

20. Podľa znalca prvé vyšetrenie 2.11.2019 prebehlo štandardne, správne, stanovená diagnóza

bola správna, resp. vysoko pravdepodobná. Navrhnutú hospitalizáciu však pacient odmietol. Liečba
ambulantne tiež bola navrhnutá správne. Druhé vyšetrenie na druhý deň, 3.11.2019 prebehlo
taktiež správne, pacient prišiel pre zhoršenia stavu, zistená progresia zápalovej aktivity, navrhnutá
hospitalizácia bola jednoznačne správna. Pacient už súhlasil. Priebeh aj príjem a vyšetrenia boli úplne
dostačuje vzhľadom na popísaný stav pacienta v dokumentácii. V osobnej anamnéze je zachytený

nešpecifický údaj od pacienta o predchádzajúcej liečba antikoagulanciami (Warfarinom) pre žilovú
trombózu hornej končatiny, údajne po kanylácii žily. Údaju sa viacej pozornosti nevenovalo, nakoľko
bol pacient zabezpečený ambulantnou preventívnou liečbou Vessel due F. Údaj by sa však mal bližšie
analyzovať a špecifikovať. Nakoľko po kanylácii na HK väčšinou dochádza ku trombóze povrchových
žíl, ktorá v drvivej väčšine prípadov nevyžaduje liečbu M.. Najmä ak pacient nemá dostupnú zdravotnú

dokumentáciu, resp. Jej relevantný výpis. Ale ako zásadnú chybu to v danom čase v danej situácii
nemožno hodnotiť. Pacientovi bolo ochorenie určené ako pleuropneumónía vľavo. Popisované obtiaže
možno hodnotiť aj ako pleuritický syndróm. Tento syndróm je prítomný pri pleuropneumónii, ale aj pri
napr. succesívnej embolizácii do prúc, resp. menšej subsegmentálnej embolizácíi do pľúc a menším
periférnym infarktom pľúc. Závisí však na skúsenostiach daného lekára, či pri vyšetrení treba myslieť aj

na embolizáciu do pľúc. Je treba dodať, že pacient nemal prakticky žiadne iné klinické príznaky, ktoré by
svedčili pre pripadnú embolizáciu , alebo hlbokú venóznu trombózu. Embolizácia do artérie pulmonalis
je však pomerne často neskoro alebo nesprávne diagnostikovaná, najmä pri chýbaní typickejších
príznakov.Niektoréliterárnezdrojezminulostiuvádzajú,žeaž30%embolizáciiostanenerozpoznaných,
nediagnostikovaných. Resp. 15-20 % náhlych úmrtí v prednemocničnej starostlivosti je následkom

embolizáciedopľúc.Samotnáhospitalizáciaprebiehalaštandardneakoupacientaspieuropneumóniou.
Liečba antibiotikami iv, analgetikami, ponechaná bola aj preventívna chronická liečba antiagreganciami
(Vessel due F), antihypertenzívna liečba ponechaná, bola v úvode správna. Pacient nemal prítomné
známky hlbokej venóznej trombózy, čo pri pleuritickom syndróme síce nevylučuje embolizáciu, ale robí
ju menej pravdepodobnou. Laboratórne pacient mal zápalovú aktivitu pomerne vysokú, ale nebola

septického charakteru. To tiež mierne znižuje predpoklad embolizácie do pľúc. V záznamoch sa
pacient počas hospitalizácie nesťažoval na zhoršenie dýchania, dokonca bolesti pri analgetickej liečbe
postupneustupovali.Údajohaemoptýzepočashospitalizácie,ajkeďneobjektivizovanejviedolnásledne
diagnostický proces štandardným smerom k vylúčeniu malignity, čo možno považovať za štandardný
postup, lege artis, lebo haemoptýza v praxi je pri nádoroch pľúc jedným s najčastejších príznakov,

ktoré privádzajú pacientov do nemocnice a k diagnostikovaniu tohto ochorenia. Tiež sekundárna
pneumónia býva pomerne častá príčina kedy sa následne podarí diagnostikovať tumor pľúc. V takomto
prípade, v kombinácii s pneumóniou býva haemoptýza častejšia. Samozrejme však haemoptýza môže
byť príznakom aj pri embolizácii do pľúcnice. Častejšie ide o segmentálne alebo subsegmentálne
embolizácie s vývojom infarktu pľúc. Zásadne , následný diagnostický postup bol zvolený správne,

CT hrudníka je absolútne indikované ako aj fibrobronchoskopické vyšetrenie. K indikácii CT treba
poznamenať, že sa štandardne odporúča preferovať kontrastné vyšetrenie pred natívnym. Najmä ak
ide o podozrenie na komplikujúci zápal pľúc. Dochádza k lepšiemu odlíšeniu prípadného tumorózneho
tkaniva, ale najmä k odlíšeniu lymfatických uzlín v híloch a mediastíne od ciev. Posúdenie lymfatickýchuzlín má dosť zásadný vplyv na určenie štádia nádorového ochorenia (ide o TNM klasifikáciu nádorov).
Natívne CT má význam len v prípade, že chceme posúdiť rozsah zápalových zmien. Samozrejme v
natívnom móde je posudzovanie cievneho riečiska artéria pulmonalis takmer nemožné, len enormne

zdatný lekár môže niekedy nájsť známky, ktoré by mohli naviesť či sa nejedná o embolizáciu. Avšak
aj tieto známky sú veľmi zriedkavé a variabilné, a nie sú úplne signifikantné. Vyžadujú si prípadné
došetrenie a indikáciu podania kontrastne látky. V prípade klasického kontrastného CT vyšetrenia je už
určitá kontrastná náplň ciev artéria pulmonalis, a preto je možné o niečo lepšie posúdiť prípadné výpady
v cievach, najmä vo väčších vetvách artéria pulmonalis. Najpresnejšou metódou je CT angiografia

artéria pulmonalis. V tomto prípade sa počas hospitalizácie realizovalo vyšetrenie D-dimérov. Tieto boli
extrémne zvýšené, cez 8 mg/l. Tejto hodnote už je treba venovať vysokú pozornosť. Je pravda, že
zvýšené hodnoty D-dimérov bývajú pomerne často aj pri zápalových ochoreniach a v septických stavoch
a pri nádorových ochoreniach. S týmto tvrdením dohliadaného subjektu súhlasím. Na druhej strane
však tieto ochorenia idú aj ruka v ruke so zvýšením rizika, aj samotným zvýšeným výskytom hlbokej
venóznej trombózy a embolizácie do pľúc. Najmä pri údaji, že pacient už mal v minulosti nejakú trombózu

liečenú antikoagulanciami. Aj z vlastných skúseností môžem povedať, že v takomto prípade väčšinou
zaujímame aktívny postoj a aktívne vylučujeme HVT prípadne aj embolizáciu. A to aj pri negatívnych
klinických nálezoch. Práve pri nádorových ochoreniach sú veľmi časté nemé hlboké trombózy. Taktiež by
som v tomto prípade už veľmi zvážil podávanie nízkomolekulárneho heparínu minimálne v preventívnej
dávke. Je určite účinnejší ako perorálna liečba Vessel due F. Určitá nejasnosť je preto v zmene

antibiotickjej liečby na cefalosporín IV.generácie napriek poklesu zápalovej aktivity a tiež k pridaniu
kortikoidov do liečby. Tie sa dajú vysvetliť indikáciou na liečbu malého pleurálneho výpotku, ale vzľadom
na minimálnosť fluidothoraxu pokles zápalovej aktivity je ich indikácia nie úplne jasná. Podávanie
celkových kortikoidov je pri tak vysokých D-diméroch riskantné. Fibrobronchoskopické vyšetrenie na
vylúčenie tumoru pľúc bolo indikované v rámci diferenciálno- diagnostickej úvahy správne. Nakoniec ani

jeho negatívny nález úplne nevylučuje prítomnosť nádoru, nakoľko aj z vlastnej praxe mám skúsenosti,
že jednak prístroj má len určitý dosah, a nádor môže byť mimo dosahu prístroja, alebo môže rásť mimo
priedušiek a nemusia byť viditeľné zmeny na sliznici. V Posledný deň hospitalizácie sa u pacienta vyvinul
náhly kolaps s hypotenziou, hyposaturáciou, tachykardiou, s postupnou rýchlou progresiou do šokového
stavu a zástavou srdca. Toto bol jednoznačný obraz masívnej smrtiacej perakútnej embolizácie do

pľúc. Pacientovi by v tomto prípade mohla byť indikovaná len perakútna trombolýza, ale aj tá by
nemusela odvrátiť úmrtie pacienta. Bol by to život zachraňujúci výkon v rámci KPCR v prípade, že by
bola embolizácia už diagnostikovaná. V danom čase, pokiaľ nemal rentgenológ možnosť porovnať túto
snímku s inou, je možné jeho popis hodnotiť ako správny. Truncus intermedius vpravo je síce hraničný ,
cca 16 mm, čo by sme mohli hodnotiť už ako príznak určitej pľúcnej hypertenzie, taktiež vľavo sú výrazne

oslabené vetvy arteria pulmonalis pre horný lalok, ale s takýmito nálezmi sa dá bežne stretnúť aj ako
bežná variabilita rtg snímky hrudníka. Pokiaľ by boli tieto zmeny nové oproti predchádzajúcej snímke
nie staršej ako 2-3 roky, vtedy by sa dalo uvažovať, že sú to známky suspektné z embolizácie do pľúc.
CT hrudníka bolo robené v natívnom móde. To prakticky znemožňuje hodnotenie cievneho riečiska. Len
pri mimoriadne podrobnom prezretí scanov aj to v rámci už jasnej, známej diagnózy by sa dali možno

nájsť veľmi jemné, ale nesignifikatné zmeny suspektné z embolizácie do pľúc. Do budúcnosti by však
bolo vhodnejšie pacientom s podozrením na nádor pľúc realizovať skôr kontrastné CT. Nakoľko je CT pri
stagingu nádorov pľúc jednou z nosných diagnostických metód. Najmä v hodnotení rozsahu a veľkosti
vnútrohrudníkových lymfatických uzlín.

21. Znalec D. Q. C. v závere posudku zhrnul, že na základe jeho posúdenia bola zdravotná starostlivosť
poskytovaná v rámci štandardov pre diagnostiku a liečbu v komunite získanej pneumónie. Avšak pri
hodnotení prípadného predídenia embolizačnej príhod, ktorá bola pre pacienta fatálna, došlo ku
nesprávnemu vyhodnoteniu klinických a laboratórnych príznakov a tým k zavedeniu diagnostiky smerom

kmožnémunádorovémuochoreniu.Nemožnotopovažovaťvšakjednoznačnezanesprávneposkytnutú
zdravotnú starostlivosť. Treba brať v úvahu, že pacient nemal vyjadrené žiadne klinické známky hlbokej
žilovej trombózy, ktorá podľa pitevného nálezu, ale bola pomerne rozsiahla a vo veľkej končatinovej žile.
Smrtiaca émbolizácia bola určite perakútna a extrémne masívna. Takéto embolizácie bývajú väčšinou
fatálne aj pri perakútne poskytnutej trombolýze. Pitevný nález však poukazuje aj na menšie opakované:

tzv. succesívné embolizácie. Pri nich je jeden z najčastejších príznakov dýchavica, námahová ako
prvá, neskôr progresívne narastajúca. Túto však pacient opakovane neguje, od prvého vyšetrenia v
dohliadanom subjekte: Jedným z príznakov bývajú aj opakované, menšie periférne pneumónie, alebo
pleurppneumónie, v bežnej klinickej praxi sa často ani, pri nich primárne na embolizáciu nemyslí. Jeto skôr o skúsenostiach, erudícii lekárov a ich šiestom zmysle vylúčiť aj takéto žákerňé ochorenie.
Tiež v rámci posudzovania poskytnutej zdravotnej starostlivosti, treba brať do úvahy rôzne postupy
na rôznych pracoviskách v rámci jednotlivých diagnostických modalít, ako aj terapeutických postupov

iné sú v malých a menších regionálnych nemocniciach, iné v stredne veľkých a iné vo veľkých FN a
UN nemocniciach. Závisí to najmä od technického vybavenia a personálneho obsadenia nemocnice.
Poskytnutú zdravotnú starostlivosť hodnotí znalec v liečbe. bronchopneumónie ako správne poskytnú.
No chybnú považuje interpretáciu laboratórnych a zobrazovacích vyšetrení v bode zhodnotenia rizika
možnej embolizačnej príhody pacienta už v priebehu hospitalizácie. Táto nebola správne vyhodnotená

ako podozrenie na nádorové ochorenie pľúc, čo zviedlo diagnostiku a pravdepodobne oddialilo
podávanie, antikoaguiačnej liečby. Treba však poznamenať, že v prípade nemých masívnych trombóz je
takáto chyba v bežnej klinickej praxi dosť častá. Podľa znalca je embolizácia do artéria pulmonialis stále
jedno z ochorení, ktoré je strašiakom lekárov najmä pri nemom priebehu hlbokej žilovej trombózy, ako
zdroja emboiizácie. Myslieť na ňu je niekedy v bežnej klinickej praxi dôležité pri akomkoľvek pleuritickom
syndróme, nejasnej haemoptýze a najmä pri výrazne vysokej hodnote D-dimérov.

22. Ku znaleckému posudku znalca MUDr. Jozefa Kubíka podal vyjadrenie právny zástupca žalovaného

v podaní zo dňa 11.1.2024, v ktorom uviedol, že závery znaleckého posudku potvrdzujú ním uvádzané
tvrdenia v rámci písomných vyjadrení adresovaných vo veci okresnému súdu. Žalovaný za podstatný
považuje záver ustanoveného znalca, že liečba prebehla lege artis a nikde nekonštatoval postupy,
ktoré by bolo možné považovať za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Teda zo záverov
znaleckého posudku je možné konštatovať, že neexituje také konanie zamestnancov žalovaného,

ktoré by bolo možné považovať za konanie v rozpore so zákonom a bolo by ho možné označiť za
protiprávny úkon, ako základný predpoklad pre možnosť domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy.
Znalec konštatoval, že pacient mal jednoznačné príznaky svedčiace pre zápal pľúc, pričom mu bola
poskytnutá liečba v zmysle štandardov pre liečbu v komunite získanej pneumónie a všetky vyšetrenia,
klinický stav počas hospitalizácie svedčili pre správnu liečbu zápalu pľúc. K samotnej príčine úmrtia,

súdom ustanovený znalec v záveroch posudku konštatuje, že nebohý pacient dlhodobo nemal známky
jednoznačne svedčiace pre embolizáciu do pľúc. Jediným príznakom bola bolesť na hrudníku, ktorá
však bola prekrytá obrazom sekundárnej pleurobronchopneumónie, ktorá dominovala v celom klinickom
obraze. Zároveň konštatoval, že u tohto pacienta bol jednoznačne výrazne oligosymptomatický priebeh
embolizácie, ktorá sa reálne manifestovala až v samotnom závere hospitalizácie, kedy došlo k masívnej

embólii do pľúc. Nebohý E. B. nemal klinické známky flebotrombózy, bol vždy v nízkom alebo stredne
nízkom riziku pľúcnej embólie. Znalec považoval za dostatočnú antitrombotickú liečbú, nakoľko
pacient užíval dlhodobo liek Vessel due F. Znalec konštatoval, že účinnosť sulodexidu je lepšia pri
sekundárnej prevencii pľúcnej embólie oproti kyseline acetylosalicylovej a má porovnateľný účinok
ako Warfarín alebo nízkomolekulárny heparín. Za dôležitý považuje žalovaný aj záver znalca ohľadne

pitevného nálezu, podľa ktorého mal nebohý dlhšie trvajúcu chronickú trombózu veľkých hlbokých žíl
ľavej končatiny, ktorá sa žiadnym spôsobom nemanifestovala, teda bol bez akýchkoľvek klinických
príznakov. Znalec konštatuje, že popísaná embólia do pľúcnej artérie bola masívnou kmeňovou
embóliou, ktorá v popísanom rozsahu bola neprežiteľná. Vzniknutá embólia vytvorila prakticky úplnú
zástavu obehu v pľúcnej artérii. Z uvedeného vyplýva, že bez ohľadu na akúkoľvek poskytnutú zdravotnú

starostlivosť, rozsah embolizácie bol neprežiteľný. Uvedené vylučuje akúkoľvek príčinnú súvislosť medzi
poskytovanou zdravotnou starostlivosťou a príčinou, ktorá bezprostredne navodila smrť.

23. K podanému znaleckému posudku sa žalobcovia vyjadrili prostredníctvom právneho zástupcu

v podaní zo dňa 15.1.2024. V tomto vyjadrení uviedli, že z doručeného znaleckého posudku ani
z ničoho iného nevyplýva, žeby mal znalec ad hoc D. Q. C. k dispozícii súdny spis, či do neho
mohol nazrieť. Ako podklady k vypracovaniu posudku znalec ad hoc uvádza iba literatúru a dodanú
zdravotnúdokumentáciu.Znalecadhoctakpodľaposudkunebolkonfrontovanýspriloženýmznaleckým
posudkom č. 4/2020 doc. D. R., G., ktorý je súčasťou spisu. Závery jeho znaleckého skúmania

tak považujú za nekomplexné. Poskytnutú zdravotná starostlivosť hodnotil zrejme iba z podkladov
(lekárskych správ) vyhotovených žalovaným zdravotníckym zariadením. Navyše tento znalec ad hoc
pred vypracovaním predmetného znaleckého posudku vypracoval pre trestné konanie prebiehajúce
na OS Michalovce pod sp. zn. 8T/1/2023 odborné vyjadrenie, závery ktorého sú v otázke správnostiposkytnutia zdravotnej starostlivosti v podstate totožné so závermi v predloženom znaleckom posudku.
Žalobcovia majú za to, že tento znalec je v tomto spore predpojatý, pretože skôr na objednávku
obžalovaných v trestnom konaní vyhotovil vyššie uvedené odborné vyjadrenie. Aj napriek vyššie

popísanému záveru znalca ad hoc, že poskytnutú zdravotnú starostlivosť vyhodnotil ako poskytnutú v
rámci štandardov pre diagnostiku a liečbu v komunite získanej pneumónie, tak zároveň konštatoval, že
došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu klinických a laboratórnych príznakov a tým k zavedeniu diagnostiky
smerom k možnému nádorovému ochoreniu. Toto konštatoval ako chybu v liečbe počas hospitalizácie.
Žalobcovia posudoktýmtopovažujúzarozpornýanejednoznačný,kdevrovinejednejznalec konštatuje

pochybenie v diagnostike, ale v rovine druhej toto bagatelizuje tým, že takéto ochorenie, na ktoré
zomrel nebohý, je akýmsi strašiakom lekárov a zároveň, že účinnosť liečby závisí od technického a
personálneho vybavenia tej – ktorej nemocnice. Zákon pri kvalite a zákonnosti poskytovania zdravotnej
starostlivosti však nerozlišujú zdravotnícke zariadenia na menšie a väčšie, technicky vybavené a
menej vybavené a pod.. Je zákonnou povinnosťou každého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
túto poskytovať lege artis bez ohľadu na technické vybavenie nemocnice a stav personálu. Žalovaná

nemocnica sa prezentuje ako moderná nemocnica novej generácie, kde medzi jej prednosti podľa
jej webového sídla patrí o. i. aj urgentný príjem novej generácie a komplexná rádiodiagnostika s
CT (počítačový tomograf) a MR (magnetická rezonancia), teda oddelenia, resp. úkony ktoré počas
hospitalizácie v nej absolvoval nebohý a aj napriek tomuto modernému technickému vybaveniu toto
počas jeho 14 dňovej hospitalizácie neviedlo k jeho uzdraveniu, ale úmrtiu. Aj napriek technickým

možnostiam žalovanej uvedené CT vyšetrenie s kontrastnou látkou u nebohého realizované nebolo, čo
je vlastne príčinou neodhalenia jeho ochorenia včas. Žalobcovia navrhli k sporovému konaniu pripojiť
trestný spis vedený na OS Michalovce pod sp. zn. 8T/1/2023, pretože ide o súvisiace konanie a
nachádzajú sa v ňom dôkazy dôležité pre rozhodnutie v tejto veci.

24. Žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobcov v podaní zo dňa 7.2.2024, v ktorom uviedol, že
žiadny zo zamestnancov žalovaného nepožiadal znalca MUDr. Kubíka, aby vo veci vedenej na
Okresnom súde Michalovce, pod sp. zn. 8T/1/2023 podal odborné vyjadrenie. Pokiaľ žalobcovia
uvádzajú, že podaný znalecký posudok je nejednoznačný, z doručeného vyjadrenia žiadnym spôsobom

nevyplýva vakom smere a v čom má spočívať nejednoznačnosť, s uvedením potrebných medicínskych
argumentov alebo aspoň citácií vypracovaného znaleckého posudku, ktoré by boli navzájom protirečivé.
Takéto konštatovanie je len všeobecné bez potrebnej konkretizácie a náležitého zdôvodnenia. Pokiaľ
žalobcovia namietajú, že znalec nebol konfrontovaný s posudkom doc. MUDr. Mateja Samoša, PhD. k
uvedenému žalovaný uviedol, že súdom ustanovený znalec postupoval v zmysle znaleckých štandardov

a posudzoval len zdravotnú dokumentáciu a nehodnotil závery kohokoľvek iného, čo mu v rámci
znaleckého dokazovania ani neprináleží. Naviac doc. MUDr. Matej Samoš, PhD. je znalcom pre odvetvie
vnútorné lekárstvo a kardiológia, teda ide o osobu, ktorá nie je príslušná podať znalecký posudok v
odbore pneumológia a ftizeológia.

25. Žalobcovia podali ďalšie vyjadrenie dňa 14.2.2024, v ktorom uviedli, že z dôkazov zo súvisiaceho
trestného konania v tr. veci obž. D. I. a spol. vedeného na OS Michalovce pod sp. zn. 8T/1/2022vyplýva,
že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebohému pochybili lekári pľúcneho oddelenia žalovaného
zdravotníckeho zariadenia, pretože aj podľa tohto stanoviska mala byť nebohému realizovaná pľúcna

CT angiografia, čo sa však nestalo.

26. Z predloženého dokladu, ktorý právny zástupca žalobkyne v 1. rade predložil ohľadne preukázania
vzniku škody na strane žalobkyne v 1. rade z dôvodu, že uhradila náklady na pomník pre nebohého

manžela, bolo zistené, že ide o objednávku na cintorínsku architektúru zo žulových výrobkov. Na
objednávke je uvedený dodávateľ – Kamenárstvo D. C., Q. H. XX, D.. Je tu uvedené, že prevzal od
odberateľa A. B., C. X, D., za hrobku pre dve osoby a betónový základ, spolu 500 €, dňa 20.11.2019
a zálohu 500 € tiež 20.11.2019. Spolu prebral dodávateľ D. C. od odberateľa A. B. sumu 1000 € dňa
20.11.2019, čo je potvrdené podpisom dodávateľa a jeho pečiatkou a podpisom odberateľa.

27. Žalobkyňa v 1. rade vo výpovedi uviedla, že s nebohým manželom bývali počas celého manželstva
spolu, bolo to 25 rokov a bývali v byte, kde býva doposiaľ. Ona pochádza z Liptovského Mikulášaa prisťahovala sa za manželom do Michaloviec. S manželom mali silné citové puto. Počas manželstva
sa im narodili dve deti, chlapec a dievča, ktoré aj spoločne vychovávali a trávili s deťmi spolu všetky
voľné chvíle. Nebohý manžel sa deťom veľmi venoval, viedol ich k športu, písal s nimi úlohy a trávil

s nimi všetok voľný čas. Žalobkyňa v 1. rade pracovala na smeny, a preto práve manžel sa v plnej miere
venoval deťom. Keďže ona tu nemala svoju rodinu, tak veľa času trávili s rodinou nebohého manžela,
s ktorou aj veľmi dobre vychádzali a vychádzajú. Manžel bol vášnivý rybár a chodili spolu so žalobkyňou
v 1. rade na rybačky, k čomu viedli aj syna. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že keď začali deti študovať na
vysokejškole,všetokčastrávilispoluakomanželia.ObidvedetištudovalivPrahe,alestálemalisrodičmi

intenzívny kontakt. Uviedla, že pokiaľ ide o zdravotný stav manžela, tento dbal na to, aby sa zdravo
stravoval, okrem toho športoval, otužoval sa a robil všetko preto, aby bol vitálny a zdravý, aby nemal
vážne zdravotné problémy. V roku 2016 bol operovaný, kedy sa mu urobili krvné zrazeniny, a preto od
roku 2016 bral na uvedený zdravotný problém lieky. Uviedla, že predtým ako bol odvezený manžel do
nemocnice, bol zdravým, vitálnym človekom, ale keďže ho začalo bolieť pod rebrom a mal teploty, a tiež
sa mu pri nádychu zle dýchalo, tak aj keď v prvý deň nechcel v nemocnici zostať, potom už v nemocnici

zostal. Tam sa mu veľmi rýchlo zhoršoval stav. Ešte v piatok pre jeho smrťou rozprávala s doktorkou
a pýtala sa jej, že či to nie je niečo iné, avšak oni to vyhodnotili ako zápal pľúc alebo rakovinu. Po smrti
manžela, ktorá bola pre žalobkyňu v 1. rade šokom, sa vrátil syn zo štúdia na vysokej škole domov,
aby s ňou býval v byte a dcéra A. ďalej študovala na vysokej škole. Syn si časom kúpil byt v Košiciach,
keďže tam má prácu, a aj keď už býva samostatne, trvalé bydlisko majú stále obidve deti v byte, kde

býva žalobkyňa v 1. rade. Smrť manžela, ktorý zomrel v roku 2019 bola ovplyvnená aj covidom, ktorý
práve v období po smrti manžela znemožnil žalobkyni v 1. rade sa stretávať so svojim blízkymi. Práve
o to intenzívnejšie preciťovala smrť svojho manžela, keďže nemohla realizovať žiadne stretnutia, alebo
spoločné aktivity s blízkymi. Predtým ešte trávila všetky dovolenky so svojom manželom a deťmi. Na
poslednej dovolenku boli ešte v roku 2019, tri mesiace pred smrťou manžela, a to v Turecku. Po jeho

smrti, keďže sa bojí lietať, už na dovolenky nechodí. Keď manžel žil vždy robili rodinné oslavy, kde
sa stretávala aj široká rodina a takto sa udržiavali rodinné vzťahy. Uviedla, že intenzívny vzťah mal jej
nebohý manžel hlavne so svojou sestrou, ktorá má trvalý pobyt v D., aj keď už dlhšie žije v Anglicku,
asi 15 rokov. Na Slovensko chodievala a chodieva sestra nebohého manžela často a zvlášť v období,
keď ochorela na rakovinu a práve vtedy jej bol jej brat veľkou oporou a boli si veľmi blízky. Taktiež mal

veľmi blízky vzťah so synom svojej sestry, teda so synovcom, ktorý síce určitý čas žil so svojim rodičmi
v Anglicku, ale po čase sa vrátil a na Slovenku si založil rodinu. Mal veľmi dobrý vzťah s nebohým
manželom žalobkyne v 1. rade, ten mu pomáhal aj pri otvorení pizzérie, bol jeho krstným otcom, často
sa stretávali, keďže ho bral ako svojho syna. Vypovedala, že sa ako rodina stretávali nielen s príbuznými
zo strany nebohého manžela, ale aj s príbuznými s jej strany, ešte počas posledných Vianoc boli aj

u rodičov žalobkyne v 1. rade na Liptove, ale aj u príbuzných jej nebohého manžela. Podľa výpovede
žalobkyne v 1. rade mali s nebohým manželom plány, že keď deti dokončia vysokú školu, čo bolo pre
nich dosť finančne náročné, tak manžel pôjde do výsluhového dôchodku, keďže bol policajtom, čo malo
byť asi o dva roky. Manžel plánoval, že na výsluhovom dôchodku, budú chodiť spolu na výlety kvôli
čomu ešte aj v máji pred smrťou kúpil čln. Žalobkyňa v 1. rade je zamestnaná v Košiciach v materskej

škole,kderobíekonomickohospodárskeveciajetamzamestnanáužodroku2014.Vovýpovediuviedla,
že po smrti manžela začala mať problémy so srdcom, a to až tak silné, že bola viac krát odvezená
pohotovosťou do nemocnice, kde jej často nevedeli tieto aritmie zastaviť.

28. Žalobca v 2. rade vo výpovedi uviedol, že mal silný citový vzťah so svojim nebohým otcom. Otec bol
vždy starostlivý, veľmi ho podporoval a rozvíjal jeho a sestrine ambície a chcel, aby sa venovali svojim
koníčkom. Žalobca v 2. rade bol športovcom v závodnom kix boxe, v čom ho práve otec podporoval
a chodil s ním po celom Slovenku aj po veľkej časti Európy na rôzne súťaže. Keď začal žalobca v 2.
rade študovať v Prahe, otec mu bol oporou, chcel, aby sa jeho deti vzdelávali, aby sa dobre uplatnili

v živote. V súvislosti s kix boxom mu otec vybavoval rôzne tréningy a vďaka tomu trénoval žalobca v 2.
rade aj v D., v Košiciach, vo Vranove. Keďže otec bol vášnivý rybár, viedol ho aj k rybárčeniu a spolu
veľa času trávili na rybačkách. Tiež všetky sviatky trávili spolu ako rodina a cez Vianoce a Veľkú noc sa
stretávali ako širšia rodina. Počas štúdia žalobcu v 2. rade na vysokej škole v Prahe si volali s otcom
každý deň. Vždy si porozprávali o tom, čo prežili a aké majú problémy, navzájom sa podporovali. Túto

podporu vždy cítil od obidvoch rodičov. Otec mu financoval štúdium v Prahe, keďže nemohol popri
štúdiu pracovať, nakoľko vysoká škola bola náročná, že sa musel venovať výlučne štúdiu. V čase, keď
sa stala tragická udalosť a otec zomrel, žalobca v 2. rade študoval v Prahe druhý rok a po smrti otca
už sa nedokázal sústrediť na štúdium. Uviedol, že mal veľkú emocionálnu únavu zo smrti otca, takistojeho matka a sestra. Mama po smrti otca mala aj zdravotné problémy, preto žalobca v 2. rade prerušil
štúdium v Prahe, keďže nebol schopný rozmýšľať a sústrediť sa na štúdium. Vrátil sa domov, ale smútok
za otcom pociťuje stále intenzívne aj po uplynutí určitého času od jeho smrti. Z výpovede žalobcu v 2.

rade bolo tiež zistené, že jeho otec mal sestru a brata, so sestrou mal veľmi blízky a intenzívny vzťah
a zblížilo ich aj to, že sa starali o svoju matku, teda starú matku žalobcu v 2. rade. Jeho otec bol krstným
otcom sestrinho syna, žalobcu v 5. rade túto a mali medzi sebou tiež blízky vzťah.

29. Žalobkyňa v 3. rade vo výpovedi uviedla, že mala vytvorený veľmi silný a pekný vzťah so svojim
otcom. Ten sa o ňu a brata odmalička vzorne staral a aj ich viedol k zdravému životu a vzdelávaniu.
Veľmi si prial, aby mali obidvaja vysokú školu, a keďže žalobkyňa v 3. rade mala veľmi rada históriu,
podporoval ju v tom a po prijatí na vysokú školu túto podporu tiež veľmi pociťovala. Keď ešte bývala
s rodičmi boli stále spolu, trávili všetky voľné chvíle ako rodina a počas sviatkov odchádzali za rodinou
mamy do Liptovského Mikuláša a potom trávili čas s rodinou otca. Celkovo teda mali veľmi dobré vzťahy

aj so širšou rodinou. Zvlášť mal otec blízky vzťah so svojou sestrou, keďže si vzájomne pomáhali a aj keď
sestra pracovala v zahraničí, kde žila aj s manželom a synom, chodila často na Slovensko a stretávala
sa s otcom. Otec bol pre svoju sestru podporou aj v čase keď mala rakovinu, asi pred 15 rokmi.
Žalobkyňa v 3. rade uviedla, že v čase, keď otec zomrel ona práve mala skúškové obdobie. Dozvedela
sa od mamy, že je otec v nemocnici, ale keďže otec bol zdravý, nemal žiadne zdravotné problémy, tak

to považovala iba za krátkodobú záležitosť, a že otec bude potom v poriadku. Práve písala bakalársku
prácu, keď sa dozvedela, že otec zomrel, čo pre ňu bolo veľmi ťažké obdobie, lebo sa nevedela na
štúdium sústrediť, ale keďže chcela štúdium dokončiť, tak ostala študovať v Prahe na škole, nakoľko
brat sa vrátil k mame domov. Vzájomne sa ona, brat a mama po smrti otca podporujú. Žalobkyňa v 3.
rade ostala žiť v Prahe, ale často chodí domov k mame.

30. Žalobkyňa v 4. rade vo výpovedi uviedla, že je sestrou nebohého D. E. B.. S bratom mali veľmi
silný a pekný vzťah, v detstve, aj potom, keď si každý z nich založil vlastnú rodinu. Vždy sa vzájomne

stretávali, pomáhali si a stretnutia, ešte keď bývala na Slovensku, boli aj niekoľkokrát v týždni. Keď sa
v roku 2009 odsťahovala spolu so synom a manželom do Anglicka, tak vzťah s bratom a jeho rodinou
naďalej ostali veľmi dobré, každý týždeň si s bratom telefonovali, okrem tohto si aj písali a rozprávali sa
vždy o bežných záležitostiach, o výchove detí a podobne. Žalobkyňa v 4. rade uviedla, že veľmi jej brat
pomohol hlavne v čase, keď sa stala onkologickým pacientom, vtedy bola na Slovensku, kde sa liečila

a práve brat ju povzbudzoval k tomu, aby vydržala a aby sa nevzdávala. Keď bola ich matka chorá,
tak sa o ňu brat veľmi intenzívne staral. Uviedla, že ešte v októbri pred smrťou brata bola na Slovensku,
lebo bola u lekára a u svojho syna, kde sa s bratom stretli. Jej syn najprv býval s ňou v Anglicku, potom
sa vrátil na Slovensko, kde začal podnikať a práve brat pomáhal jej synovi, ktorému bol zároveň krstným
otcom. Pomáhal mu pri podnikaní, aj finančne, ale najdôležitejšie boli rady, ktoré dostával jej syn od

nebohého brata. Vo štvrtok, pred smrťou brata s ním ešte telefonovala, to už bol v nemocnici, a preto
ho povzbudzovala, aj keď jej hovoril, že sa cíti veľmi zle, že sa mu ťažko dýcha a nedokáže rozprávať.
Ona však verila v to, že bude všetko dobré, čo mu aj povedala, ale hovor museli ukončiť, kvôli tomu, že
nevládalrozprávať.Následneužvsoboturánojejvolaljejsyn,žejejbratzomrel.HneďišlanaSlovensko,
kde sa stretla s najbližšími a potom boli spolu všetci na pohrebe. Uviedla, že po smrti brata sa jej zhoršil

zdravotný stav, stále nechce uveriť tomu, že brat zomrel, keďže predtým nemal nijaké vážne zdravotné
problémy. Jediný problém, o ktorom vie, bolo to, že bol operovaný v Košiciach, v súvislosti s očným
oblúkom, kde sa mu vyskytol problém so zrážanlivosťou krvi, ale inak nemal zdravotné ťažkosti. Uviedla,
že ešte keď brat žil, tak plánovali, že brat so svojou rodinou príde za nimi do Anglicka na Vianoce. V tom
čase sa nesťažoval, že by bol chorý. Žalobkyňa v 4. rade uviedla, že po smrti brata naďalej má veľmi

dobré vzťahy s rodinou brata.

31. Žalobca v 5. rade vo výpovedi uviedol, že je synom žalobkyne v 4. rade, čiže sestry nebohého E.
B. a ten bol jeho krstným otcom. Uviedol, že s ním mal veľmi dobrý vzťah, vždy bol pre neho vzorom,

keďže bol policajtom a práve podľa neho riešil, čo je správne a čo nie je správne. V roku 2016 sa vrátil
žalobca v 5. rade z Anglicka, kde žil so svojimi rodičmi. Vrátil sa, lebo jeho manželka bola tehotná
a nechcel vychovávať v Anglicku dieťa. Po návrte mu krstný vedel poradiť, a keďže bývali blízko, tak
sa navštevovali aj tri, alebo štyrikrát do týždňa. Uviedol, že nikdy sa pred ním krstný otec nesťažoval nazdravotné problémy. Práve naopak, vie o tom, že sa staral o svoje zdravie, keďže chodil do posilovne,
veľa času trávili aj v záhrade, kde kosili a robili iné práce a krstný otec mu pomohol aj opravovať dom.
Navyšemaliposebeasi5dni ajnarodeniny,takžerobilispoločnéoslavy.Uviedol,ženaposledykrstného

otca videl v nemocnici, lebo aj on bol v tom čase operovaný na chrbticu, a keď ho ráno prepustili, ani
nestihol dôjsť domov a už mu telefonovali, že jeho krstný otec zomrel. Uviedol, že smrť krstného otca
znášal a znáša veľmi psychicky zle, stále mu chýba.

32. Po vykonaní dokazovania súd vec právne posúdil takto:

33. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

34. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

35. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať,
aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili
následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (2) Pokiaľ by sa nezdalo

postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch. (3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

36. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, služba súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti Do zoznamu zdravotných výkonov sa zaradia zdravotné výkony, ktoré vedú k
a) záchrane života,
b) vyliečeniu choroby,

c) zabráneniu vzniku závažných zdravotných komplikácií,
d) zabráneniu zhoršenia závažnosti choroby alebo jej prechodu do chronického štádia,
e) účinnej prevencii,
f) zisteniu choroby,
g) zmierneniu prejavov choroby.

37. Podľa § 4 ods. 1 a 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, služba súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (1) Zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za podmienok ustanovených

osobitným predpisom. 4) Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení ambulantnej
zdravotnej starostlivosti a v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti je služba vo
všeobecnom hospodárskom záujme. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v subjektoch hospodárskej
mobilizácie 4aaaa) v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva sa počas trvania mimoriadnej situácie,
núdzového stavu v zdravotníctve alebo výnimočného stavu nepovažuje za hospodársku činnosť.

(2) Zdravotná starostlivosť sa poskytuje vo vzťahu k chorobe určenej zdravotníckym pracovníkom.
(3) Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je
poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so
zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby
pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na

výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri
zohľadnení individuálneho stavu pacienta.38. Podľa § 420 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto

spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

39. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne

alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

40. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa v 1. rade bola manželkou
zomrelého D. E. B., ktorému v období od 2.11.2019 do 16.11.2019 bola poskytovaná zdravotná

starostlivosť u žalovaného. Žalobca v 2. rade je synom zomrelého a žalobkyňa v 2. rade je dcérou
zomrelého D. E. B.. Žalobkyňa v 4. rade je sestrou nebohého a žalobca v 5. rade je synovcom nebohého.
Žalobcoviasiuplatňujúnároknazaplatenienemajetkovejujmyodžalovanéhoztitulu,žebolozasiahnuté
do ich súkromného a rodinného života z dôvodu smrti D. E. B., a to v dôsledku neoprávneného zásahu
zo strany žalovaného.

41. Žalovaný namieta aktívnu legitimáciu žalobkyne v 4. rade a žalobcu v 5. rade, poukazujúc na
uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 265/2019 zo dňa 17.2.2019, podľa ktorého zásah do emocionálnej
sféry fyzickej osoby spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom, ktorého je úmrtie blízkej

osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ust. Občianskeho zákonníka. Realizácia
tejto ochrany je vo výlučnom záujme osôb, ktoré sú v takom úzkom vzťahu k postihnutej fyzickej osobe,
že ochrana osobnosti aj po smrti je ich osobným záujmom. Podľa žalovaného pod pojmom rodina
treba rozumieť v zmysle rozhodnutia NS SR úzky zväzok medzi rodičmi a deťmi, ktorého podstatou
je oprávnenie rodičov a detí vytvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi členmi rodiny založené na

silných citových väzbách. Podľa žalovaného preto pri ochrane osobnosti je možné použiť prostriedky
zákonnej ochrany len pre manžela a deti, a preto aktívna legitimácia žalobcov v 4. a 5. rade nie je
daná. Súd túto námietku žalovaného o neexistencii aktívnej legitimácie žalobkyne v 4. rade a žalobcu
v 5. rade hodnotil ako neopodstatnenú. Súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
337/2019-51, zo dňa 26.5.2020, v ktorom okrem iného je uvedené: „Ústava pojmy súkromie „a súkromný

život“ bližšie nedefinuje. Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje, že pojem „súkromný život“ je široký
pojem zahŕňajúci okrem iného aspekty fyzickej a sociálnej identity jednotlivca vrátane práva na osobnú
autonómiu, osobný rozvoj a vytváranie a rozvíjanie vzťahov s inými ľudskými bytosťami a vonkajším
svetom. Ochranu súkromného života je nevyhnuté chápať širšie a toto právo zahŕňa aj právo zakladať
a rozvíjať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, najmä v oblasti citovej, v záujme naplnenia a rozvoja svojej

vlastnej osobnosti. Z článku VIII dohovoru, tak ako ja z článku II dohovoru vyplýva nielen negatívny
záväzok štátu nezasahovať do súkromia, ale aj jeho pozitívny záväzok účinne zabezpečovať rešpekt
voči súkromnému životu, ktorý sa realizuje predovšetkým prijatím právnej úpravy na ochranu súkromia.
Právo na rešpektovanie rodinného života sa aplikuje na rodinné vzťahy a predpokladá, teda existenciu
rodiny. Spolužitie rodičov a detí je základným prvkom rodinného života. Európsky súd pre ľudské

práva privileguje vzťah medzi manželmi a rodičmi a deťmi na rozdiel od vzdialenejších príbuzenských
vzťahov, a to v tom zmysle, že existencia blízkych osobných väzieb sa predpokladá a bolo by prípadne
na štáte, aby preukázal, že došlo k ich pretrhnutiu. V rámci inštitútu ochrany osobnosti podľa § 11
až 16 Občianskeho zákonníka, sú chránené jednotlivé čiastkové osobnostné práva zabezpečujúce
ochranu jednotlivých stránok osobnosti fyzickej osoby. Do jeho rámca patrí aj právo na súkromie

zahŕňajúce širokú oblasť súkromia fyzickej osoby, najmä jej súkromného života, intímnej a rodinnej
sféry, vnútorného myšlienkového a citového života. Je nepochybné, že úmrtie blízkej ľudskej bytosti je
zásahom do emocionálnej sféry najbližších rodinných príslušníkov zosnulého, u ktorých je prítomnosť
najintenzívnejších interpersonálnych väzieb na výsostne emocionálnej báze zväčša nespochybniteľná.
Pri reálnej existencii takýchto vzťahov určitej kvality medzi ľudskými bytosťami dochádza k porušeniu

práva na život jednej z nich k absolútnej a nezvratnej deštrukcii všetkých vybudovaných citových väzieb
a tým k neoprávnenému zásahu do práva na súkromný a rodinný život pozostalého, alebo pozostalých,
čo bolo vyslovené napr. v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 424/02“. Je nepochybné v tomto
prípade, že žalobkyňa v 4. rade ako sestra zomrelého D. E. B. a žalobca v 5. rade ako jeho synovec,síce nie sú vo vzťahu k nebohému takom blízkom ako žalobcovia v 1. až 3. rade, avšak je nepochybné,
že pokiaľ mali ako jeho príbuzní vybudovaný blízky emocionálny vzťah s nebohým, jeho smrť pre nich
znamená úmrtie blízkej ľudskej bytosti a teda aj pre nich došlo k absolútnej a nezvratnej deštrukcii

všetkých vybudovaných citových väzieb, ktorí mali k nebohému. Tvrdenie žalovaného, že iba manžel
a deti majú právo na zákonnú ochranu pri zásahu do rodinného života je preto v rozpore s vyššie
citovaným § 11 a násl. Občianskeho zákonníka, keďže týmito zákonnými ustanoveniami sú chránené
jednotlivé čiastkové osobnostné práva zabezpečujúce ochranu jednotlivých stránok osobnosti fyzickej
osoby, teda ide aj o oblasť súkromného, rodinného života, citového života. Preto ani žalobkyňa v 4.

rade a žalobca v 5. rade nemôžu byť vylúčení z tejto ochrany, len z toho dôvodu, že nie sú vo vzťahu
k nebohému ako je manželka a deti. Súd preto uzavrel, že je daná aktívna vecná legitimácia aj žalobkyne
v 4. rade, aj žalobcu v 5. rade.

42. Súd sa ďalej zaoberal tým, či sú v danom prípade splnené predpoklady pre priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch pre žalobcov v 1. až 5. rade. Súd vychádzal z toho, že pre vznik nároku
nanáhradunemajetkovejujmy,jepotrebnénaplnenietýchtopredpokladov:1.protiprávnekonanie,alebo
opomenutie, teda porušenie povinnosti zdravotníckeho zariadenia, či pracovníka, uloženej zákonom,

alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom, 2. škodlivý následok, zvyčajne ide o spôsobenie
ujmy na zdraví, v niektorých prípadoch postačuje len ohrozenie právom chráneného záujmu, 3. príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním, alebo opomenutím a škodlivým následkom.

43. Súd mal za preukázané, že nebohý D. E. B. bol dňa 2.11.2019 vyšetrený v rámci ústavnej
pohotovostnej služby v internej ambulancii nemocnice s poliklinikou K. C. D., teda u žalovaného, keďže
mal bolesť v oblasti ľavých rebier, bez ťažkostí s dýchaním. Pri vstupnom fyzikálnom vyšetrení boli jeho
životné funkcie v medziach normy až na zrýchlenú akciu srdca a pacient bol bez vzdušnosti, pri dýchaní

boli v dolných častiach ľavých pľúc ojedinele počuteľné chorobné zvuky. Vykonané bolo EKG vyšetrenie
a RTG vyšetrenie hrudníka, v laboratórnom náleze boli pozitívne zápalové markery a ostatné parametre
krvného obrazu a biochémie boli v norme. Lekár stanovil diagnózu pneumónie, teda zápalu pľúc vľavo
a bola pacientovi navrhnutá hospitalizácia na pľúcnom oddelení, avšak preferoval ambulantu liečbu,
a preto mu bolo odporúčané tabletové užívanie antibiotík. V nasledujúci deň 3.11.2019, pre zhoršenie

ťažkosti bol opäť vyšetrený v internej ambulancii NsP Michalovce, udával zhoršenie bolesti pod ľavou
lopatkou, so šírením dopredu a subfebrility. Bol v rámci osobnej anamnézy opäť zdokumentovaný údaj
o prekonanej trombóze žíl HK. Stav bol hodnotený ako ľavostranná pneumónia a pacient bol o 19:02h
prijatý na oddelenie pneumológie a fitizeológie žalovaného. Dňa 3.11.2019 bola pacientovi ordinovaná
vnútrožilová ATB liečba, Vessel Due F – liek na zníženie TK a infúzie na zníženie teploty a bolesti. Dňa

7.11.2019 pri lekárskej vizite pacient kašľal, vykašľaval hlieny s prímesou krvi a bolo u neho vykonané
laboratórne hemokoagulačné vyšetrenie krvi, v ktorom boli zistené zvýšené parametre aktivácie krvného
zrážania, predovšetkým parameter D-Doméru a CRP klesol na 82,43mg/l. Pri lekárskej vizite ráno
8.11.2019 pacient udával, že sa má lepšie, ťažkosti neudával a v daný deň bola aj vypísaná žiadanka
na CT hrudníka. Pri lekárskej vizite dňa 9.11.2019 už udával pacient, že chrchle a vykašliava menšie

množstvo krvi a pri lekárskej vizite dňa 10.11.2019 udával, že sa má lepšie, pričom boli zdokumentované
nálezy mikrobiologického vyšetrenia a potvrdená bola prítomnosť baktérii. V daný deň bolo aj vykonané
natívne CT vyšetrenia pľúc medzihrudia a hrudnej steny s nálezom konsolidácii ľavých pľúc, kde bola
aj znížená vzdušnosť. Uvedený nález bol hodnotený ako najskôr zápalového charakteru, ale krytá
neoplázia nádor nie je vylúčená. Bol ordinovaný odber krvi na onkomarkery a CRP dňa 12.11.2019 pri

vizite pacient kašľal s tým, že ho pri nádychu pichá v ľavej polovici hrudníka, DK boli bez opuchov.
Dňa 13.11.2019 bol už pacient bez dušnosti srdcovo-pľúcne stabilizovaný a pri vizite mu vzhľadom na
onkomarkéry bolo ordinované vykonanie bronchoskopického vyšetrenia. Dňa 14.11.2019 pri vizite ráno
udával zhoršené dýchanie, bol spotený, boli mu pridané lieky na uľahčenie dýchania a bol mu aplikovaný
kyslík. Dňa 15.11.2019 bolo vykonané u pacienta bronchoskopické vyšetrenie, ktoré však nepotvrdilo

závažnejší chorobný nález a hodnoty TK boli prijateľné, prítomná bola tachykardia. Dňa 16.11.2019 bol
pacient kontrolovaný o piatej hodine sestrou, kedy spal v kľude a bez prejavu dušnosti. O 7:44h pacient
skolaboval na WC, komunikoval a udával sťažené dýchanie. Vzhľadom na tento stav pacienta boli
realizované kontrolné laboratórne vyšetrenia a EKG vyšetrenia a bol pridaný liek Fraxiparine na riedeniekrvi. O 7:39h bol pacient presunutý na OAMIS NsP Michalovce, o 7:40h bol cyanotický, nepokojný, mal
strach zo smrti, bol napojený na monitor, TK bol nemerateľný, inhaloval O2 maskou, napriek tomu bola
saturácia kyslíkom chorobne nízka – 70% a o 7:45h došlo k poruche vedomia a zlyhávaniu dýchania

a akcie srdca. Napriek realizovanému srdcovo-pľúcnemu oživovaniu sa nepodarilo obnoviť životné
funkcie a o 8:30h bolo konštatované jeho úmrtie. Stav pri úmrti bol hodnotený ako pľúcna embólia
sprejavomakútnehoCorpilmonale,tedaupchatiepľúcnejcievypriplavenoukrvnouzrazeninousnáhlym
zlyhaním funkcie pravej komory srdca.

44. Z oznámenia výsledku prešetrenia podnetu z Úradu pre dohľad nad starostlivosťou zo dňa 26.1.2021
vyplýva, že Úrad zistil nedostatky v liečebnom postupe pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti D. E.
B. v zariadení žalovaného. Úrad dospel k záveru, že diagnostické postupy v období od 3.11.2019 do
16.11.2019 neboli realizované v dostatočnom rozsahu, čo podmienilo nesprávnu diagnostiku a absenciu
účelnej prevencie a liečby. Úrad vytkol, že u pacienta s anamnézou prekonanej flebotrombózy liečenej

M., s aktuálnymi bolesťami na hrudníku a hemoptýzou s patologickými hemokoagulačnými parametrami
nebolo ordinované kontrastné vyšetrenie pľúc – CT angiografia pľúcnych ciev na vylúčenie možnej
trombembolickej pľúcnej choroby, pre ktorú boli u pacienta medicínsky relevantné indície.

45. Súd pri ustálení, či pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti D. E. B. u žalovaného došlo k porušeniu
vyššie cit. § 3 ods. 2, v spojení s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti,
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, vychádzal z vykonaného dokazovania,
a to z listinných dôkazov – znaleckého posudku č. 4/2020 zo dňa 30.9.2020, ktorý podal znalec

doc. MUDr. Matej Samoš, Phd., z odboru zdravotníctva o farmácia, odvetvie vnútorné lekárstvo, ktorý
bol podaný v trestnom konaní, v trestnej veci prečinu usmrtenia D. E. B., zo znaleckého posudku
č. 1/2023 znalca D. Q. C. z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie pneumológia a ftizeológia,
ktorý bol podaný dňa 14.12.2023 v konaní na návrh žalovaného, z odborného stanoviska doc. MUDr.
Ivana Majera, CSc., odborného konzultanta, v odbore pneumológie a ftizeológie, ktoré podal dňa

25.10.2020 z odborného stanoviska doc. D. Q. R., P., z radiologickej kliniky s.r.o. Trenčín, ktoré podala
dňa 31.10.2020, z výpovede MUDr. Antona Farkáša, PhD. znalca v odbore zdravotníctva a farmácia,
odvetvie kardiológia, ktorý vypovedal na hlavnom pojednávaní OS Michalovce v rámci trestného
konania ako znalec k znaleckému posudku č. 7/2022, ktorý podal dňa 2.9.2022, z prečítaných záverov
znaleckého posudku MUDr. Zuzany Grochovej a MUDr. Petra Labaja, ktorý bol podaný v rámci trestného

konania a ktorý bol tiež prečítaný na hlavnom pojednávaní v rámci trestného konania.

46. Súd mal za preukázané zo znaleckého posudku MUDr. Mateja Samoša, PhD., že tento na základe

posudzovania dospel k záveru, že zdravotná starostlivosť D. E. B. nebola v posudzovanom období
od 3.11.2019 do 16.11.2019 poskytnutá poskytovateľom – žalovaným, správne, nakoľko poskytovateľ
nevykonal všetky zdravotné úkony na správne určenie choroby a nezabezpečil správnu včasnú
a účinnú liečbu základného ochorenia nebohého, ktorým bola venózna tromboembolická choroba.
Ako nesprávne postupy v liečbe identifikoval znalec to, že službukonajúci lekár ambulancie ústavnej

pohotovostnej služby, vychádzal pri svojom vyšetrení dňa 3.11.2019 najmä z predchádzajúceho
vyšetrenia v tejto ambulancii, ktoré bolo dňa 2.11.2019 a nesprávne tento lekár interpretoval niektoré
klinické príznaky a nevykonal ani základné kontrólne laboratórne vyšetrenia, najmä vyšetrenie
koagulácie, vyšetrenie D – Dimeru, vyšetrenie markérov srdcového zlyhávania, ktoré by v tom
čase s najväčšou pravdepodobnosťou vzhľadom k rozsahu venóznej trombózy a pľúcnej embólie

vykazovali odchýlku od referenčných hodnôt a upozornili by lekára na správnu diagnózu, a to diagnózu
venóznej troboembolickej choroby. Ďalej znalec uviedol, že lekári počas hospitalizácie pacienta v dňoch
3.11.2019 až 16.11.2019 nesprávne interpretovali príznak opakujúcej sa homoptýzy, teda vykašliávania
krvi, vyššej akcie srdca a nález nízkej periférnej saturácie kyslíkom ako súčasť klinického obrazu
diagnózy ľavostranného zápalu pľúc, alebo nádoru pľúc vľavo, pričom nemysleli aj na možnosť pľúcnej

embolizácie ako častej alternatívnej príčiny homoptýzy a tachykardie, teda zrýchlenej akcie srdca, za
účelom vylúčenia tejto alternatívnej diagnózy neindikovali žiadne ďalšie pomocné vyšetrenia, teda EKG
vyšetrenie, USG vyšetrenie srdca, USG vyšetrenie žíl, CT angiografiu vyšetrenie a iné. Znalec uviedol,
že nesprávne bolo aj to, že hemokoagulačné vyšetrenie bolo vykonané až dňa 7.11.2019, kedy bolazistená abnormálna hodnota D-Dimeru a antitrombínu, pričom podľa znalca malo byť vykonané toto
vyšetrenie skôr. Znalec tiež vytkol lekárom, že boli zistené abnormálne nálezy hemokoagulácie najmä
abnormálna hodnota D-Dimeru a lekári nesprávne interpretovali tieto hodnoty ako súčasť klinického

obrazu ľavostranného zápalu pľúc, alebo nádoru pľúc vľavo a preto nevykonali žiadne ďalšie vyšetrenie
smerujúce k vylúčeniu venóznej tromboembolickej choroby. Znalec za nesprávne považoval aj to,
že počas celej hospitalizácie nebola u pacienta indikovaná ani profilaktická farmakologická liečba k
prevencii tromboembolickej choroby vo forme podania heparínu, alebo heparínu s nízkou molekulovou
hmotnosťou subkutánne, pritom ošetrujúci lekári mali údaj o anamnéze venóznej tromboembolickej

choroby u nebohého, ale nezahájili u nebohého správnu farmakologickú prevenciu, ktorá mala
byť podľa znalca podávaná pacientovi od začiatku jeho hospitalizácie na oddelení pneumológie
a ftizeológie. Podľa znalca táto profilaktická liečba ním spomínanými preparátmi mala byť pacientovi
počas hospitalizácie podávaná aj v prípade, že sa na možnosť venóznej tromboembolickej choroby
ako základnej diagnózy pacienta nemyslelo. Preto podľa neho pochybili lekári, nakoľko nevyhodnotili
správne riziko recidívy tromboembolickej choroby u pacienta. Keďže sa stav pacienta zhoršoval napriek

podaniu antikoagulačnej liečby, ktoré podľa znalca aj tak bolo nesprávne, došlo k zástave obehu
spotrebou resusticácie dňa 16.11.2019, kedy sa klinický stav pacienta výrazne zhoršil a v tom
čase po zhoršení jeho stavu už správne bola suponovaná diagnóza embólie do pľúcnych tepien
a prvýkrát bola podaná antikoagulačná liečba, ale nebola ani táto podaná správne, nakoľko sa už
v tom čase jednalo jednoznačne o embóliu s tzv. vysokým rizikom, a preto podanie tejto liečby nemohlo

vzhľadom k maximálnemu terapeutickému efektu, ktorý možno očakávať až 3-4 hodiny, dosiahnuť
účinnú terapeutickú odpoveď. Znalec nevylúčil, že vzhľadom na zistenia pri pitve nebohého, by
k jeho úmrtiu dňa XX.XX.XXXX mohlo dôjsť aj v prípade, ak by mu bola včas podaná účinná liečba
intravenóznymanitikoaguláciomanáslednáúčinnáliečbaintravenóznymfybrinolitikom.Tátoliečbavšak
podľa záveru znalca dňa 16.11.2019 už na správne suponovanú diagnózu v ten deň nebola podaná

nebohému správne.

47. Zo znaleckého posudku D. Q. C. mal súd za preukázané, že tento v závere vyslovil, že
zdravotná starostlivosť bola poskytnutá v rámci štandardov pre diagnostiku a liečbu v komunite získanej

pneumónie, avšak pri hodnotení prípadného predídenia embolizačnej príhody, ktorá bola pre pacienta
fatálna, došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu klinických a laboratórnych príznakov a tým k zavedeniu
diagnostiky smerom k možnému nádorovému ochoreniu. Podľa znalca to však jednoznačne nemožno
považovať za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť, lebo pacient nemal vyjadrené žiadne
klinické známky hlbokej žilovej trombózy, ktorá podľa pitevného nálezu bola pomerene rozsiahla

a vo veľkej končatinovej žile. Pitevný nález poukázal na menšie opakované embolizácie a pri nich
je jedným z častých príznakov dýchavica, no v bežnej klinickej praxi jedným z príznakov bývajú aj
opakovane menšie periférne pneumónie. V bežnej klinickej praxi sa často ani pri nich primárne na
embolizáciunemyslíajetoskôroskúsenostiachlekárovvylúčiťtakátozákernéochorenie.Pretohodnotil
zdravotnú starostlivosť ako správne poskytnutú a chybná je podľa neho interpretácia laboratórnych

a zobrazovacích vyšetrení v bode zhodnotenia rizika možnej embolizačnej príhody pacienta už
v priebehu hospitalizácie, keďže nebola správne vyhodnotená ako podozrenie na nádorové ochorenie
pľúc čo viedlo nesprávne diagnostiku a pravdepodobne oddialilo podávanie antikoagulačnej liečby.
Podľaznalcajeembolizáciadoartériapulmonalisstálejednozochorení,naktorévšakmyslieťjeniekedy
v bežnej klinickej praxi dôležité pri akomkoľvek pleuritickom syndróme a najmä pri výrazne vysokej

hodnote D-Dimerov. Znalec okrom iného vo svojom posudku uviedol, že u pacienta bola urobené iba
natívne CT, ktoré však má význam len v prípade, že je potrebné posúdiť rozsah zápalových zmien
a v natívnom móde je posudzovanie cievného riečiska artéria pulnonalis takmer nemožné, a preto je
najpresnejšou metódou CT angiografia artéria pulmonalis. Taktiež sa vzhľadom na zvýšené hodnoty D-
dimerov trebalo tomuto venovať vysokú pozornosť.

48. Za preukázané mal súd z odborného stanoviska doc. MUDr. Ivana Majera, CSc., z odboru
pneumológie a ftizeológie, že tento konštatoval, že diagnostický a terapeutický postup počas

hospitalizácie D. E. B. u žalovaného nebol lege artis, lebo nebola správne stanovená diagnóza masívnej
trombembolie do kmeňa i väčších vetiev pľúcnice, čo viedlo k akútnemu zlyhaniu pravého srdca. Podľa
neho bolo úlohou ošetrujúceho lekára túto skutočnosť zistiť a presne formulovať a zaznamenať do
zdravotnej dokumentácie. Už piaty deň hospitalizácie boli známe výsledky hemokoagulácie, ktoré malibyťvyhodnotenépodľanehotak,žeideozvýšenúzrážavosťkrviahneďsamalanasadiťantikoagulačná
liečba, ktorá sa nasadzuje aj pri zápaloch pľúc, čo aj pacient mal, ale bežne aj z preventívnych dôvodov.
Za najväčšie pochybenie pritom považoval to, že na výsledky hemokoagulačných faktorov ošetrujúci

personál nereagoval pridaním antikoagulačnej liečby. Za chybu v poskytnutí zdravotnej starostlivosti
považoval aj to, že CT vyšetrenie nebolo správne vykonané, lebo nebola použitá kontrastná látka,
t.j. nebola ordinovaná CT angiografia pľúc a nemyslelo sa na to. Ordinácia CT angiografie pľúc,
však mala byť žiadaná od klinického pracoviska, pretože, ak by bola urobená CT angiografia, tak by
s najväčšou pravdepodobnosťou sa odhalila embolizácia do pľúc a mohla by byť nasadená trombolitická

alebo antikoagulačná liečba. CT vyšetrenie pritom bolo ordinované až deviaty deň hospitalizácie, a to
bez už spomínanej kontrastnej látky. Pre stanovenie diagnózy sa malo pátrať podľa neho po lokalite
trombembolie a aj keď je končatina neopuchnutá, trebalo urobiť ultrazvukové vyšetrenie ciev, ktoré by
odhalilo ložisko trombózy, avšak chýba aj vyšetrenie echokardiografie srdca. Preto uzavrel, že došlo
k pochybeniu vyhodnotenia krvných testov a ordinácie CT vyšetrenia, čo viedlo k nestanoveniu správnej
diagnózy a k absencii adekvátnej liečby.

49. Z odborného stanoviska doc. MUDr. Jany Slobodníkovej, CSc. z rádiologickej kliniky s.r.o. Trenčín
zo dňa 31.10.2020 mal súd za preukázané, že pri CT vyšetrení D. E. B. u žalovaného počas jeho

hospitalizácie došlo k nesprávnemu zhodnoteniu kliniky pacienta a nepodaniu kontrastnej látky pri CT
vyšetrení, čo malo byť urobené zo strany lekárov pľúcneho oddelenia, ktorí mali požadovať pľúcnu
CT angiografiu. Nepochybilo teda oddelenie RTG, keďže z pohľadu odbornosti rádiológia uzavrela,
že vyšetrenie CT bolo správne popísané aj správne realizované a neboli nájdené chyby. To, že lekári
pľúcneho oddelenia nepožadovali pľúcne CT angiografie je chybou tohto oddelenia.

50. Súd vychádzal aj zo záveru znaleckého posudku MUDr. Zuzany Grochovej a MUDr. Petra Labaja
zo dňa 29.12.2019, v ktorom uviedli, že pri pitve a mikroskopickom vyšetrení pacienta bola zistená

čerstvá aj staršia trombóza v ľavej stehnovej a v ľavej bedrovej žile, staršie hojacie sa aj celkom
čerstvé trombotické emboly v drobnejších pľúcnych tepnách a hojaci sa infarkt v dolnom laloku
ľavých pľúc so zápalovou reakciou popľúcnici v úrovni infarktu, ktoré chorobné zmeny boli u pacienta
už pri vyšetrení dňa 2.11.2019 a tiež pri prijatí dňa 3.11.2019. Podľa znalcov sa nemyslelo na
možnosť tromboembolizácie a preto neboli pacientovi ani počas hospitalizácie až do jeho smrti dňa

16.11.2019 podávané účinné antikoagulačné a fibrinolytické lieky na rozpustenie trombu a zabránenie
jeho zväčšovania. Až tesne pred smrťou sa objavila v zdravotnej dokumentácii diagnóza akútnej
tromboembólie do pľúc a zlyhanie pravého srdca a podaný liek, ktorý slúži na predchádzanie tromby
krvných zrazením v krvných cievách – trombóz, alebo na liečbu už vytvorených krvných zrazením, a to
E. D.. Podaný však bol až tesne pred smrťou, čo podľa znalcov na záchranu života u pacienta už bolo

neskoro.

51. Za preukázané mal súd z výsluchu znalca MUDr. Antona Farkaša, PhD., ktorý výsluch bol

uskutočnený na hlavnom pojednávaní v trestnom konaní ohľadne ním podaného znaleckého posudku
č. 7/2022 zo dňa 2.9.2022, že vzhľadom na základnú diagnózu pľúcnej embólie, ktorá bola potvrdená na
základe vykonanej pitvy nebola zomrelému D. E. B. z kardiologického hľadiska poskytnutá adekvátna
a cielená liečba vyššie uvedenej diagnózy pľúcnej embólie. Podľa znalca chybou bolo to, že pri
zvýšených hodnotách D-dimeru, ktoré u pacienta boli zistené sa odporúča realizácia pľúcnej angiografie,

avšak tu bolo indikované len natívne CT vyšetrenie pľúc a nie pľúcna angiografia s podaním kontrastnej
látky.Ajkeďniejemožnétvrdiťso10%istou,žebypľúcnaangiografiapopísalaakútnu,alebosubakútnu,
alebo pľúcnu embóliu, podľa znalca by určite popísala pľúcny infarkt. Keďže bolo realizované iba natívne
CT vyšetrenie pľúc, tak určenie diagnózy, alebo podozrenie na pľúcnu embóliu lekárom so špecializáciu
na pľúcne choroby je veľmi málo pravdepodobné. Vyhodnotenie EKG a podozrenie na pľúcnu embóliu

vie z odborného hľadiska určiť kardiológ, alebo atestovaný internista. Podľa znalca neboli realizované
všetky dostupné a potrebné vyšetrenia, a to ani pri príjme pacienta na pohotovostnej ambulancii,
kedy sa o diagnóze pľúcnej embolizácie neuvažovalo a neboli ani realizované laboratórne vyšetrenie
zrážacích faktorov a D-dimeru. Realizované RTG vyšetrenie hrudníka už prítomné zmeny popísalo akozápalové, čo viedlo spolu s absenicou laboratórnych vyšetrení k stanoveniu mylnej diagnózy. Preto aj
potrebné laboratórne vyšetrenie bolo realizované a indikované až dňa 7.11.2019, kedy však zvýšená
hodnota D-dimeru bola nesprávne vyhodnotené ako súčasť zápalového ochorenia. To, že je pozitívny

D-dimer, t.j. zvýšený nad nejaké hodnoty, ktoré sú stanovené môže viesť k tomu, že v tele je trombóza,
avšak zvýšený D-dimer býva často aj pri zápalových procesoch, a to preto lebo pri zápale dochádza
k vzniku malilinkých trombov a tie môžu produkovať tento D-dimer. Práve táto nízka špecifikácia musí
viesť lekára k tomu, že sa musí skúmať prečo je D-dimer vysoký. Podľa znalca ani EKG vyšetrenie
zo dňa 16.11.2019 nebolo vyhodnotené správne, EKG známky pľúcnej embólie neboli rozpoznané,

a preto počas rozšírenej resustitácie nebola podaná trombolitická liečba s pokračujúcou resustitáciou.
Podľa znalca nebola u žalovaného menovanému pacientovi poskytnutá zdravotná starostlivosť správne
a v potrebnom rozsahu, lebo neboli realizované všetky potrebné zobrazovacie vyšetrovacie metódy,
najmä pľúcna angiografia, ktorá pri zvýšených hodnotách D-dimeru mala byť realizovaná a nebola
podaná adekvátna liečba najmä antikoagulačná liečba, ktorá síce nemôže v prítomnosti nevylúčenej
trombózy 100% vylúčiť vznik masívnej pľúcnej embólie, ale môže znížiť riziko v rámci prevencie vzniku

tromb, alebo až eliminovať vzniku tromb. Podľa znalca nemožno potvrdiť, že napriek skoršiemu
určeniu správnej diagnózy a podaniu adekvátnej liečby by nedošlo k rozvoju masívnej pľúcnej embólie,
ktorá mala za následok úmrtie menovaného pacienta, keďže zdrojom trombembolizmu by mohli byť
aj staršie tromby, ktoré vznikli už pred hospitalizáciou. Podľa znalca by však rozpoznanie základnej
diagnózy viedlo pri rozvoji šoku k podaniu trombolitickej liečby a jej podanie mohlo pomôcť zvrátiť

negatívny priebeh ochorenia, aj keď účinnosť včasnej trombolitickej liečby je pri takom ťažkom priebehu
masívnej pľúcnej embólie nízka práve pre veľkú obštrukciu pľúcneho prietoku. Presné percentuálne
zhodnotenie nie je možné, avšak vzhľadom na pozorovanie klinickej praxe samotná pľúcna embólia
vedie k vzniku kardiogénneho šoku, čo znamená šoku, kedy srdce nie je schopné vykonávať svoju
činnosť. Ak sa pacient oživuje, trombolitická liečba môže spriechodniť aspoň časť riečiska, čo by mohlo

viesť k naplneniu ľavej časti srdca a k okysličeniu zvyšku tela. Z klinického pozorovania je účinnosť
nízka, napriek tomu sa to odporúča, pretože aj nízka účinnosť u určitého malého percenta môže pacienta
zachrániť.

52. Z takto preukázaného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žalovaný ako poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti v období hospitalizácie pacienta – D. E. B. od 3.11.2019 do 16.11.2019,
neposkytol pacientovi zdravotnú starostlivosť správne a dostatočne, pretože neboli vykonané žiadne
vyšetrenia smerujúce k vylúčeniu tromoembolickej choroby, najmä CT – pulmoangiografické vyšetrenie,

USG vyšetrenie žíl dolných končatín, laboratórne vyšetrenia so zameraním na markéry preťaženia
srdcového svalu, sintigrafické vyšetrenie pľúcnej cirkulácie, USG vyšetrenie žíl dolných končatín,
taktiež nebola včas začatá hemokagulačná liečba, keďže nebolo včas uskutočnené hemokoagulačné
vyšetrenie, ktoré bolo urobné až dňa 7.11.2019. Napriek zisteniu abnormálnej hodnoty D-dimeru bola
táto nesprávne interpretovaná ako súčasť klinického obrazu diagnózy ľavostranného zápalu pľúc, alebo

diagnózy nádoru pľúc vľavo a nebola správne interpretovaná vzhľadom na ďalšie klinické príznaky
svedčiace pre venóznu tromboembolickú chorobu. Nebola indikovaná ani profilaktická farmakologická
liečba v prevencii trombolembolickej choroby vo forme podania heparínu, alebo heparínu s nízkou
molekulovou hmotnosťou subkutanne. K pochybeniu došlo aj tým, že bolo vykonané iba natívne CT
vyšetrenie, čo bol podľa záverov tak znalca doc. MUDr. Mateja Samoša, PhD., ako aj odborného

konzultanta doc. MUDr. Ivana Majera, CSc. a doc. MUDr. Jany Slobodníkovej, CSc. nie lege artis,
pričom títo uzavreli, že ak by bolo urobené CT angiografické, s najväčšou pravdepodobnosťou by
sa odhalila embolizácia do pľúc a mohla by byť nasadená včas trombolitická, alebo antikoagulačná
liečba. Podľa záverov týchto odborníkov CT vyšetrenie jednak bolo ordinované neskoro, až v deviaty deň
hospitalizácie, a navyše bez kontrastnej látky, čo bolo dôvodom, že to viedlo k nestanoveniu správnej

diagnózy a tým aj k absencii adekvátnej liečby. Za nesprávne bolo znalcami a odborníkmi hodnotené,
aj to, že aj v deň, keď došlo k úmrtiu pacienta dňa 16.11.2019, kedy aj došlo k progresii základného
ochorenia a vznikla pľúcna embólia s vysokým rizikom, t.j. embólia so známkami zlyhávania činnosti
pravej komory srdca, kedy v tom čase už správne bola stanovená pacientovi diagnóza a aj podaná
antikoagulačná liečba heparínom s nízkou molekulovou hmotnosťou, táto liečba nebola poskytnutá

správne. Znalec D. Q. C., síce v závere uviedol, že považuje poskytnutú zdravotnú starostlivosť
v liečbe bronchopneumónie ako správne poskytnutú, avšak zároveň za chybnú vyhodnotil interpretáciu
laboratórnych a zobrazovacích vyšetrení v bode zhodnotenia rizika možnej embolizačnej príhodypacienta už v priebehu hospitalizácie, nakoľko táto nebola správne vyhodnotená ako podozrenie na
nádorové ochorenie pľúc, a to viedlo diagnostiku chybne a aj oddialilo podávanie antikoagulačnej liečby.

53. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že došlo pri liečbe pacienta D. E. B. u žalovaného
v období od 3.11.2019 do 16.11.2019, k postupu non lege artis, a aj keď žalovaný namietal, že nebola
preukázaná priama príčinná súvislosť medzi smrťou pacienta a pochybením lekárov, resp. ich postupmi,
súd vychádzajúc z už ustálenej judikatúry a takúto námietku hodnotil ako bez právneho významu. Od

žalovaného, v rukách ktorého je život pacienta a ktorý má chrániť, resp. je povinný urobiť všetko, čo
je vzhľadom na aktuálny stav medicíny objektívne schopný urobiť, je spravodlivé požadovať, že bude
pri liečbe postupovať lege artis, čím si splní aspoň základnú povinnosť predchádzať škodám na živote
a zdraví, pretože za jej porušenie musí niesť zodpovednosť, pokiaľ medicínsky následok nesprávneho
postupu mohol mať vplyv na život a zdravie pacienta. Je pravdou, že znalci a odborní konzultanti
jednoznačne nepotvrdili, že neposkytnutie zdravotnej starostlivosti žalovaným správne bolo jedinou

a hlavnou príčinou smrti D. E. B., avšak L. D. D. R., G., D. Q. C., L. D. O. D., P., L. D. Q. R., P.,
D. S. E., G., D. A. I. a D. G. B., vo svojich posudkoch, či odborných stanoviskách konštatovali, že
postupom žalovaného lege artis by sa výrazne zvýšili šance na prežitie pacienta, resp. ak by bola včasne
a správne určená diagnóza a na jej základe aj správny postup v liečbe mohlo to zabrániť, alebo čo
najviac obmedziť riziko vzniku smrti D. E. B. k čomu, však nedošlo, pretože zdravotný stav pacienta

bol zaťažený nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou žalovaného a nebolo z jeho strany
eliminované riziko úmrtia D. E. B..

54. Súd v súvislosti s uvedenými závermi poukazuje na dostupnú judikatúru najmä na nález sp. zn. II.ÚS

716/2019-92 zo dňa 24.10.2017, nález II.ÚS 337/2019-51 zo dňa 26.5.2020, rozhodnutie NS SR sp. zn.
2Cdo 9/2021 zo dňa 26.10.2022, ale aj na rozsudky odvolacích súdov ako napr. rozhodnutie Krajského
súdu Trnava sp. zn. 9Co/51/2019, Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/64/2022 zo dňa 30.11.2023,
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 25Co/1/2023 zo dňa 12.10.2023.

55. Ústava Slovenskej republiky v článku 40 garantuje každej fyzickej osobe právo na ochranu
zdravia, a preto zásah do ústavou chránenej hodnoty sa prirodzenie musí spájať s náležitou ústavne
garantovanou ochranou tejto hodnoty. Neoprávnený zásah do práva na ochranu zdravia nekonaním lege

artis predstavuje fatálne zlyhanie, ktoré je v rozpore s poslaním subjektu, ktorého podstatou činnosti je
vyliečenie z choroby, záchrana života a zabránenie vzniku zdravotných komplikácii v zmysle § 3 ods. 4
písm. a), b), c), d) zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom k tomu, že medicínsky následok postupu non lege artis mohol
v tomto prípade byť rozhodujúci pre nepriaznivý vývoj poruchy zdravia pacienta D. E. B., nemôže byť

vylúčená zodpovednosť žalovaného ako zdravotníckeho zariadenia a skutočnosť, že následok postupu
nemusel byť rozhodujúci pre nepriaznivý vývoj poruchy zdravia, nepredstavuje vylúčenie zodpovednosti
za nesprávny medicínsky postup.

56. K otázke preukazovania príčinnej súvislosti v medicínskoprávnych sporoch sa podrobne vyjadril aj
Ústavný súd SR v náleze sp. zn. II.ÚS 716/2016 zo dňa 24.10.2017, v ktorom okrem iného uviedol:
„Príčinná súvislosť predstavuje základný konštrukčný prvok zodpovednostnej skutkovej podstaty,
na ktorom je vybudovaný systém súkromnoprávnej zodpovednosti za škodu, a ktorej preukázanie

v súdnom konaní je jedným z predpokladov úspešného uplatňovania zodpovednostých nárokov
žalobcu proti žalovanému. Skutočnosť, že dotknutá hmotnoprávna ako aj procesnoprávna úprava
normatívne nevymedzuje pojem, podstatu, ako aj rozhodujúcu mieru dôkazu o existencii príčinných
súvislosti medzi príčinou a jej následkom, tak hľadanie odpovedí na tieto otázky je primárne úlohou
aplikácie práva prejavujúcej sa v rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci. Jednou z oblastní,

kde spravodlivé usporiadanie procesných vzťahov vyžaduje, aby bola zohľadnená skutočnosť, že
mnoho krát nie je v možnostiach strany, ktorá určitú skutočnosť tvrdí, tie svoje tvrdenia dokázať, patria
aj medicínskoprávne spory, ktoré sú charakteristické svojou skutkovou zložitosťou prejavujúcou sa
predovšetkým súbehom viacerých príčin spôsobilých privodiť daný následok, alebo výrazným časovýmobdobím medzi príčinou a následkom, čo významne sťažuje dôkaznú situáciu, prípadne tým, že
úroveň aktuálneho stavu poznania v danom čase neumožňuje spoľahlivo objasniť tvrdený kauzálny
priebeh, nedokonalosťou postupov pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti, alebo samotnou

povahou biologických procesov. Uvedené je potrebné úzko vnímať aj z pohľadu ústredných funkcií
zodpovednosti za škodu, ktorou je funkcia preventívna a reparačná. Z pohľadu naplnenia týchto funkcií
zodpovednostného práva požiadavka 100% miery dôkazu pre účely unesenia dôkazného bremena
poškodenému ukladá, aby pod procesnou sankciou neúspechu v spore tvrdil a preukázal kauzalitu
s absolútnou istotou, čo je vzhľadom na už uvedené cieľ, ktorý je nereálny a zásadne objektívne

nesplniteľný. V medicínskoprávnych sporoch nie je v mnohých prípadoch už uvedených dôvodov
možné jednoznačne určiť skutočnú príčinu vzniku škodlivého následku, ale túto možno stanoviť len
s určitou mierou jej pravdepodobnosti. V týchto prípadoch je nutné vziať do úvahy aj ďalšie prvky,
na ktorých je vybudovaný systém zodpovednostého práva, a zohľadniť ich v kontexte objektívnej
kauzálnej neistoty a vzájomnom nerovnocennom postavení tak, aby výsledok zodpovedal princípom,
na ktorých je zodpovednosť za ujmu (škodu) postavená. V tejto situácii, ide v zásade o vyvažovanie

dvoch proti sebe stojacích záujmov, a to práva poškodeného na jeho odškodnenie, na druhej strane
záujem na tom, aby povinnosť na náhradu škody zaťažovala iba toho kto škodu skutočne spôsobil,
alebo ju mohol svojim konaním odvrátiť. Neistota vo vzťahu k príčinnej súvislosti musí byť preto
spravodlivo rozdelená. Možno preto konštatovať, že požiadavky jednoznačného preukázania príčinnej
súvislosti bez možnosti pripustenia určitej rozumnej miery neistoty, osobitne v sporoch, ktoré majú svoj

pôvod vo vzťahoch lekár (zdravotnícke zariadenie) a pacient (klient) je v štandardnom type dôkazného
sylogizmu neprimeraná, pretože narúša spravodlivú rovnováhu medzi dotknutými stranami tým, že
nereflektuje objektívne limity súvisiace s následným poznávaním minulých javov, zvlášť v príčinnej
súvislosti a proporcionálne nevyvažuje vzájomné asimetrické postavenie týchto subjektov, v ktorom má
z už uvedených dôvodov navrch zdravotnícke zariadenie, keďže na žalobcu – poškodeného ako slabšiu

stranu v ich vzájomnom vzťahu kladie neúmerné nároky, čím mu v súdnom konaní fakticky znemožňuje
dosiahnutie ich uspokojenia, v dôsledku čoho porušuje aj jeden z aspektov práva na spravodlivé súdne
konanie, ktorým je rovnosť jeho strán“.

57. Súd udáva, že vzhľadom na uvedené, pre vznik zodpovednosti za protiprávne konanie, vrátane
príčinnej súvislosti je rozhodujúce, že včasná a účinná diagnostika a ďalší následný postup v liečbe boli
spôsobilé a mohli zabrániť, alebo čo najviac obmedziť riziko vzniku škody na živote nebohého D. E.
B.. Bolo pritom dostatočne preukázané, že D. E. B. žalovaný nedal včasnú a účinnú diagnózu a pri

nesprávnej diagnóze určil aj následný nesprávny postup v liečbe.

58.Preúspešnéuplatnenieprávanaochranuosobnostisanevyžadujevyvolaniekonkrétnychnásledkov

zásahuprotitomutochránenémuzáujmu,alepostačuje,žezásahbolobjektívnespôsobilýnarušiť,alebo
aspoň ohroziť práva chránené ust. § 11 Občianskeho zákonníka. V citovanom zákonnom ustanovení
je priznané každej fyzickej osobe právo na ochranu proti zásahom do jej osobnosti, najmä jej života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, mená a prejavov osobnej povahy.
K vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej

osoby podľa § 13 OZ musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencia zásahu
objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len v ohrození
osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite. V posudzovanej veci je zrejmé, že Mgr.
František Lukáč mal zákonný nárok na zabezpečenie zodpovedajúceho liečebného procesu, ktorý by
zodpovedal požiadavke na postup odborného zdravotného personálu lege artis. Keďže tento predpoklad

v tomto prípade splnený nebol, čím bola súčasne významne znížená šanca pacienta na prežitie, ide
bez ohľadu na nepreukázané percentuálne vyjadrenie tohto zníženia, o zásah ktorý ovplyvňuje samotný
fatálny výsledok tohto liečenia, ktorý tak zasiahol do osobnostných práv žalobcov. Citová ujma na strane
žalobcov v tomto prípade vznikla práve z toho dôvodu, že žalovaný nevykonal všetko, čo mohol na
záchranu života D. E. B. a žalovaný porušil povinnosť poskytnúť zdravotnú starostlivosť lege artis, čo je

v priamej príčinnej súvislosti so vznikom citovej ujmy na strane žalobcov, ktorá je spojená so smrťou Mgr.
Františka Lukáča. Túto citovú ujmu by neutrpeli, keby mali vedomie, že žalovaný pacientovi poskytol
objektívne dostupnú riadnu zdravotnú starostlivosť. Súd preto v tomto prípade konštatuje preukázanie
protiprávneho (neoprávneného) zásahu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom.59. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5Cdo 265/2009 zo dňa 17.2.2017 zhrnul
pojmové znaky subjektívnych osobnostných práv fyzických osôb chránených ust. § 11 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka a vyslovil záver, že „Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne,
citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva
na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto

protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva na rodinný život môže byť
ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne, alebo úplne bráni napĺňať jeho
citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú,
ku ktorej nepochybne patrí aj citová – emocionálna ujma. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného
vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto
aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou“.

60. V rozhodovacej praxi slovenských súdov bola opakovane priznaná náhrada nemajetkovej ujmy
nielen vo vzťahu rodič – dieťa, manžel – manželka, ale aj vo vzťahu k súrodencom, či vo vzťahu starý

rodič – vnuk a v inom príbuzenskom vzťahu (napr. rozhodnutie KS v Trnave sp. zn. 24Co/142/2018,
KS v Prešove sp. zn. 17Co/149/2017, OS v Martin sp. zn. 10C/12/2027). Je samozrejmé, že intenzita
vzťahov medzi rodičom a dieťaťom a medzi manželom a manželkou je oveľa silnejšia ako vo vzťahu
starého rodiča, alebo súrodencov, alebo v inom príbuzenskom vzťahu, na druhej strane, však nemožno
vo všeobecnosti vylúčiť, zhodnotiac konkrétne okolnosti prejednávanej veci, že nárok na náhradu

nemajetkovej ujmy u iného príbuzného ako je rodič, dieťa, manžel, manželka, je vylúčený.

61. Pokiaľ ide o samotnú výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, tá je vecou voľnej úvahy súdu,

pričom v tejto súvislosti platí, že výšku náhrady nemajetkovej ujmy súd určuje na základe svojho
vnútorného presvedčenia a logického myšlienkového postupu. Ustanovenie § 13 ods. 3 Občianskeho
zákonníka pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch súdom neustanovuje zákon
žiadne medze, avšak zakotvuje taxatívne dve kritéria, a to 1. závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy
a 2. okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo. Možno konštatovať, že čím závažnejšia je

nemajetková ujma, čo do svojej intenzity i svojho trvania, tým vyššia by mala byť aj čiastka peňažného
zadosťučinenia. Pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, toto kritérium by malo byť
uplatnené vo vzťahu k postihnutej fyzickej osobe, a k osobe, ktorá neoprávnený zásah spôsobila, či
išlo na strane pôvodcu neoprávneného zásahu len o určitú ľahnú nedbanlivosť, alebo naopak o úmysel.
Cieľom vyššie uvedených kritérii je, aby pri určení konkrétnej výšky peňažného zadosťučinia bolo možné

v rámci voľnej úvahy súdu a v súlade s princípom spravodlivosti prihliadnuť na najrôznejšie momenty, za
ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Súd pri určovaní konkrétnej výšky
náhrady nemajetkovej ujmy musí teda zvážiť všetky právne významné okolnosti spoluurčujúce výšku
tejto ujmy, a to predovšetkým intenzitu vzťahu žalobcov so zomrelým, vek zomrelého a pozostalých,
otázku hmotnej závislosti pozostalého na usmrtenej osobe a eventuálne poskytnutie inej satisfakcie.

62. Súd vzhľadom na uvedené priznal žalobkyni v 1. rade, manželke nebohého D. E. B., nemajetkovú
ujmu vo výške 25 000 €, pričom závažnosť ujmy, ktorá žalobkyni v 1. rade vznikla, súd posúdil najmä

z hľadiska toho, že smrťou manžela došlo na jej strane k neodčiniteľnej ujme a deštrukcii rodinných
vzťahov a tento zásah je pre žalobkyňu v 1. rade trvalý a neodstrániteľný. Smrťou jej manžela bola
žalobkyni v 1. rade spôsobená vážna citová ujma v tom, že stratila manžela v produktívnom veku
(50r.), s ktorým žila 25 rokov, bývali celý čas v spoločnej domácnosti, bol pre ňu celoživotnou oporou
a jeho smrť ju zasiahla veľmi hlboko a intenzívne. Žalobkyňa v 1. rade so svojím manželom vychovala

dve deti, ktorým sa starostlivo venovali a s nebohým manželom trávila všetky voľné chvíle počas
spoločného života. Mali nielen silný citový vzťah, ale spájali ich aj rovnaké záujmy, chodili na spoločné
dovolenky, stretávali sa s rodinou jednak zo strany manžela ako aj zo strany žalobkyne v 1. rade. Keďže
nebohý manžel žalobkyne v 1. rade bol policajtom, plánoval, že keď deti ukončia vysoké školy, pôjdedo výsluhového dôchodku a spolu so žalobkyňou v 1. rade budú chodiť často na výlety a ešte pred
smrťou nebohý z tohto dôvodu kúpil aj čln. Žalobkyňa v 1. rade prežívala a prežíva nielen citové útrapy,
ale zhoršil sa jej zdravotný stav, má problémy so srdcom, ktoré sú po smrti manžela silné, kvôli čomu

bola viackrát odvezená pohotovosťou do nemocnice. Keďže predtým nemal manžel žalobkyne v 1.
rade vážne zdravotné problémy, súd prihliadol aj na to, že jeho smrť bola pre žalobkyňu v 1. rade
nečakaná a psychicky ju veľmi výrazne zasiahla. Súd pri stanovení tejto výšky náhrady nemajetkovej
ujmy u žalobkyne v 1. rade vykonal aj test proporcionality, teda výšku priznal aj vzhľadom na to,
aká výška náhrady nemajetkovej ujmy bola priznaná v skutkovo a právne obdobných prípadoch. Súd

v súvislosti s tým poukazuje napr. rozsudok OS Poprad sp. zn. 9C/23/2020-218 zo dňa 23.8.2022,
potvrdený Krajským súdom Prešov sp. zn. 25Co/1/2023 zo dňa 12.10.2023, manželke priznal sumu
30 000 €, rozsudok OS Skalica sp. zn. 9C/41/2019 z 13.4.2022 v spojení s rozsudkom KS Trnava sp.
zn. 11Co/64/2022, manželke priznal sumu 10 000 €, rozsudok OS MT sp. zn. 8C/203/2004, manželovi
priznanú sumu 17 000 €, rozsudok OS LM sp. zn. 7C/256/2011 potvrdený KS ZA sp. zn. 8Co/264/2013
manželke priznal sumu 20 000 €. Súd poukazuje napr. aj na rozsudok Veľkej komory Európskeho súdu

pre ľudské práva zo dňa 19.12.2017, ktorý priznal pozostalej manželke za smrť manžela v dôsledku
nesprávne poskytnutej lekárskej starostlivosti sumu 23 000 € ako náhradu nemajetkovej ujmy.

63. Žalobcovi v 2. rade ako synovi zomrelého D. E. B., súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške

18 000 €. Súd vychádzal z preukázaného skutkového stavu, podľa ktorého žalobca v 2. rade mal so
svojím otcom vytvorené veľmi silné citové puto, otec sa od neho od narodenia staral a žalobca v 2. rade
ako syn mal v otcovi vzor. Otec podporoval žalobcu v 2. rade tak v jeho koníčkoch, ako aj vo vzdelávaní,
najmä pokiaľ ide o záľubu žalobcu v 2. rade v kix boxe, pričom tento dosahoval výrazné úspechy nielen
na Slovensku, ale cestoval spolu s otcom na rôzne súťaže po veľkej časti Európy. Okrem toho mal

s otcom ďalšiu spoločnú záľubu, a to rybárčenie, keďže otec bol veľmi dobrý rybár a viedol k tomu aj
svojho syna. Otec podporoval žalobcu v 2. rade v tom, aby študoval v Prahe na vysokej škole a pomáhal
mu nielen finančne, ale najmä tým, že bol pre neho oporou. Žalobca v 2. rade vďaka otcovi mal dobré
vzťahy vytvorené aj so širšou rodinou, keďže sa pravidelne stretávali tak s príbuznými otca, ako aj matky.
Smrť otca bola pre žalobcu v 2. rade šokom, došlo k nej v čase, keď bol v druhom ročníku na vysokej

škole, kedy svojho otca veľmi potreboval a kvôli smrti otca aj ukončil štúdium v Prahe a presťahoval sa
k matke a neskôr si kúpil byt v Košiciach, aby bol blízko nej. Žalobca v 2. rade doposiaľ smrť otca veľmi
zle znáša, ide pre neho o nenapraviteľnú stratu.

64. Žalobkyni v 3. rade ako dcére nebohého D. E. B. súd priznal taktiež náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 18 000 €. Žalobkyňa v 3. rade mala so svojim otcom vytvorený veľmi intenzívny vzájomný
vzťah, bola otcom milovaná, bol pre ňu vzorom a bol vždy jej ochotný pomôcť a poradiť, porozprávať
sa. Otec sa o ňu a o brata odmalička príkladne staral, venoval im všetok svoj voľný čas, chodieval

s nimi na výlety, na dovolenky a veľmi dbal o to, aby mali aj vzdelanie. Práve on ju podporoval v tom,
aby študovala na vysokej škole v Prahe a smrť otca prišla pre ňu veľmi nečakane, v čase keď písala
bakalársku prácu, o to ťažšie bolo pre ňu sústrediť sa na štúdium a školu dokončiť. Žalobkyňa v 3. rade
ostala žiť v Prahe, po smrti otca dokončila štúdium, keďže vedela, že ku matke sa vrátil domov brat,
doposiaľ udržiava intenzívny vzťah s matkou aj s bratom, navzájom sa podporujú a pomáhajú si. Smrť

otca ju však emocionálne výrazne zasiahla a mala pre ňu nenapraviteľný následok.

65. Súd pri priznaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy u žalobcu v 2. rade a u žalobkyne v 3. rade

vychádzal z toho, že išlo o ich otca, ktorého usmrtením stratili blízku osobu, s otcom žili v spoločnej
domácnosti až do času, kedy začali študovať na vysokých školách a v čase smrti otca ešte nemali
založené svoje vlastné rodiny, preto o to intenzívnejší citový vzťah mali so svojim otcom. Jeho smrťou
u obidvoch došlo k nenávratnému pretrhnutiu ich citových väzieb s ich najbližším rodinným príslušníkom,
v dôsledku čoho stratili možnosť tento rodinný vzťah do budúcna ďalej zachovávať a napĺňať tak v tejto

oblasti aj svoje vlastné citové potreby. Žalobcovia v 2. a 3. rade stratili možnosť so zomrelým prežívať
radosti aj starosti každodenného života a deliť sa s ním o životné problémy a osobné úspechy. Súd
taktiež vychádzal z toho, akú výšku náhrady nemajetkovej ujmy priznávajú iné súdy v obdobných
prípadoch a vychádzal napr. z rozsudku OS Poprad sp. zn. 9C/23/2020-2018 zo dňa 23.8.2022 v spojenís rozsudkom KS Prešov sp. zn. 25Co/1/2023 zo dňa 12.10.2023, kedy dospelým deťom zomrelého
rodiča bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy každému po 15 000 €, z rozhodnutia OS Liptovský
Mikuláš sp. zn. 7C/42/2012, kde dieťaťu bola priznaná suma 20 000 €, OS Rimavská Sobota sp. zn.

8C/103/2009 potvrdený rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/171/2012, kde deti
mali priznanú sumu po 15 000 €.

66. Žalobkyni v 4. rade súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4 000 €, pričom zohľadňoval
najmä to, že ako sestra nebohého mala s ním veľmi silný citový vzťah a to aj napriek tomu, že dlhodobo
žije v Anglicku a má svoju vlastnú rodinu, avšak s bratom boli v pravidelnom telefonickom kontakte
a zverovali sa so svojimi osobnými i rodinnými starosťami i radosťami. Zvlášť veľký význam pre ňu
mal brat v čase jej onkologickej choroby, kedy ju veľmi podporoval a povzbudzoval, keďže sa liečila na
Slovensku, boli stále spolu a aj vďaka nemu chorobu zvládla. Taktiež sa spolu starali o svoju matku, ktorá

mala vážne zdravotné problémy a práve aj z tohto dôvodu sa puto medzi nimi ešte zosilnilo. Navyše brat
pomohol aj jej synovi – žalobcovi v 5. rade, ktorý po príchode na Slovensko bol v intenzívnom kontakte
s nebohým a tento mu nahrádzal rodičov. Smrť brata bola pre žalobkyňu v 4. rade nečakaná ešte v čase
jeho hospitalizácie si telefonovali a po jeho smrti sa to prejavilo aj na jej zdraví. Žalobkyňa v 4. rade prišla
o svojho brata, čím stratila spoločenstvo – vzťah s blízkou osobou a došlo na jej strane nepochybne

k vážnej citovej ujme a smútku zo straty blízkej osoby. Súd pri ustálení výšky náhrady nemajetkovej ujmy
vykonal test proporcionality aj v tomto prípade a vychádzal z rozhodnutí súdov v obdobných veciach,
napr. rozhodnutie NS SR 4Cdo 439/2011, kedy súrodencom bola každému priznaná suma po 2 000 €,
OS TN 10C/88/2009 potvrdený KS NT sp. zn. 9Co/330/2012, maloletému bratovi priznaná suma 10 000
€.

67. Súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy tiež žalobcovi v 5. rade, synovcovi nebohého D. E. B.. Súd
mal za preukázané, že žalobca v 5. rade mal s nebohým, ktorý bol zároveň jeho krstným otcom vytvorený

veľmi pekný citový vzťah. Pre žalobcu v 5. rade bol nebohý vzorom a zároveň ho aj podporoval, keď
sa žalobca v 5. rade vrátil z Anglicka na Slovensko, kde žil s rodičmi. Práve na Slovensku mu jeho
krstný otec, ktorý bol policajtom a bol pre neho od detstva vzorom veľmi pomohol v osobnom živote, bol
jeho poradcom a intenzívne sa stretávali, keďže bývali blízko seba, vzájomne si pomáhali. Práve preto,
že nebohý sa o svoje zdravie staral, počas života chodil do posilňovne a pomáhal žalobcovi v 5. rade

aj opraviť dom, stretávali sa aj tri až štyrikrát v týždni. Smrť krstného otca pre žalobcu v 5. rade bola
šokom a veľmi zle to psychicky znáša, stále mu chýba. Súd vychádzajúc z uvedeného mal za to, že
smrť D. E. B. spôsobila žalobcovi v 5. rade nenahraditeľnú stratu vybudovaných citových väzieb, ktoré
s nebohým mal, čím došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práva na súkromný a rodinný život, ako
pozostalého. Súd v súvislosti s priznaním náhrady nemajetkovej ujmy pre žalobcu v 5. rade poukazuje

aj na vyššie citovaný nález ÚS SR sp. zn. II.ÚS 337/2019-51 zo dňa 26.5.2020, v zmysle ktorého
je nepochybne úmrtie blízkej ľudskej bytosti zásahom do emocionálnej sféry najbližších rodinných
príslušníkov zosnulého. Súd mal za preukázané, že žalobca v 5. rade patril k takýmto rodinným
príslušníkom a vzhľadom na uvedené mu priznal nemajetkovú ujmu vo výške 1 500 €.

68. Súd pri priznaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy pre žalobcov v 1. až 5. rade vychádzal z toho,
že zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je dať do vzťahu mieru ujmy v hodnotách ľudskej
osobnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takejto nemajetkovej ujmy. Súd tiež prihliadol

na okolnosti, za ktorých k úmrtiu manžela, otca, brata a krstného otca došlo, a teda aj na okolnosti,
ktoré sú na strane žalovaného, nakoľko k porušeniu právnej povinnosti zo strany žalovaného došlo
v súvislosti s výkonom povolania zamestnancov žalovaného, ktorým nebolo preukázané úmyselné
zavinenie, a preto aj okolnosti daného prípadu súd považoval za menej závažné ako napríklad v prípade
násilného, či úmyselného konania škodcu.69. Keďže žalobkyňa v 1. rade žiadala priznať náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50 000 €, žalobca
v 2. rade vo výške 50 000 €, žalobkyňa v 3.rade vo výške 50 000 €, žalobkyňa v 4. rade vo výške 25 000
€ a žalobca v 5. rade vo výške 25 000 € a súd priznal žalobkyni v 1. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo

výške 25 000 €, žalobcovi v 2. rade vo výške 18 000 €, žalobkyni v 3. rade vo výške 18 000 €, žalobkyni
v 4. rade vo výške 4 000 € a žalobcovi vo výške 1 500 €, v prevyšujúcej časti, v ktorej žalobcovia žiadali
priznanie náhrady nemajetkovej ujmy vyššej, než im bola priznaná, súd ich žalobu zamietol.

70. Nárok žalobkyne v 1. rade na náhradu škody z titulu úhrady pohrebných služieb v sume 700 €, súd
zamietol. Žalobkyňa v 1. rade si uplatnila tento nárok z dôvodu, že v súvislosti so smrťou manžela D.
E. B. uhradila náklady na pomník a tvrdila, že aj keď jej bola fakturovaná suma až 1 500 € vzhľadom
na to, že sumu 800 € uhradil policajný zbor SR, keďže nebohý manžel bol policajtom, tak si uplatňuje
v tomto konaní nárok na náhradu škody iba vo výške 700 €. Jediný doklad, ktorý žalobkyňa v 1. rade

súdu predložila ohľadne uplatneného nároku na náhradu škody, je kópia objednávky na cintorínsku
architektúru zo žulových výrobkov, kde je uvedený ako dodávateľ C. D. C., D. a ako odberateľ žalobkyňa
v 1. rade. Ďalej je tu rukou napísané, že ide o hrobku pre dve osoby, betónový základ, dekorácia do
hrobu, betónovanie spolu vo výške 1 000 € s tým, že dňa 20.11.2019 bola zaplatená záloha 500 € a dňa
20.11.2019 aj suma 500 € za žulový rám s príslušenstvom. Je tu pečiatka a podpis dodávateľa a podpis

odberateľa. Z uvedeného je nepochybné, že pokiaľ aj žalobkyňa v 1. rade zaplatila kamenárstvu D. C.
sumu 1 000 € dňa 20.11.2019, išlo o sumu 1 000 € a nie 1 500 €, ako to uviedla v žalobe a navyše
sa tieto náklady týkajú hrobky pre dve osoby, teda nie iba pre nebohého manžela. Keďže z uvedeného
je zrejmé, že nemohla vzniknúť žalobkyni za náklady na hrobku nebohého manžela škoda, tak ako
tvrdí, vo výške 1 500 €. Keďže ide o hrobku pre dve osoby a žalobkyňa zaplatila sumu 1 000 €, pre

jednu osobu je to 500 €, a keďže policajný zbor uhradil náklady pre jej nebohého manžela v sume
800 €, súd mal za to, že nebol preukázaný predpoklad pre vznik zodpovednosti za škodu, a to škoda
ako majetková ujma na strane žalobkyne v 1. rade. Zodpovednosť fyzických alebo právnických osôb
za škodu je upravená v § 420 Občianskeho zákonníka. Nárok na náhradu škody je možné uplatniť,
ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, a to 1. porušenie právnej povinnosti (existencia

protiprávneho úkonu), 2. škoda ako majetková ujma, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
úkonom škodcu a vzniknutou škodou a zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil,
ak ide o zodpovednosť za predpokladané zavinenie. Keďže v tomto konaní nebolo preukázané, že
žalobkyni v 1. rade vznikla majetková ujma v žalovanom rozsahu, teda škoda ako to tvrdí, súd žalobu
ohľadne tohto nároku žalobkyne v 1. rade zamietol.

71. O návrhu žalovaného na prerušenie konania do skončenia trestného konania, ktoré sa vedie
voči ošetrujúcim lekárom nebohého D. E. B. súd rozhodol tak, že tento návrh zamietol. V zmysle §

164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne, alebo
správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet. V tomto konaní súd rieši priznanie nemajetkovej ujmy z titulu
občianskoprávnej ochrany osobnosti, ktorá je na rozdiel od administratívnej a trestnoprávnej založená
na objektívnom zodpovednostnom princípe a na vznik zodpovednosti podľa noriem občianskeho práva

nie je potrebný subjektívny predpoklad spočívajúci v zavinení. Trestné konanie sa vedie na tunajšom
súde pod sp. zn. 8T/1/2023, a to proti ošetrujúcim lekárkam nebohého D. E. B., ktoré doposiaľ nie je
právoplatne skončené. Vzhľadom na to, že zodpovednosť pri občianskoprávnej ochrane osobnosti je iná
než zodpovednosť trestnoprávna, súd vyhodnotil, že nebolo potrebné prerušiť toto občianskoprávne
konanie do skončenia trestného konania, ako to navrhol žalovaný, keďže či už oslobodzujúci, alebo iný

rozsudok v trestnom konaní, nemôže mať význam pre rozhodnutie súdu v konaní o občianskoprávnej
ochrane osobnosti.

72. O náhrade trov konania súd rozhodol, pokiaľ ido o nároky žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy,
v zmysle § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcom v 1. až 5. rade, každému z nich plnú náhradu trov konania
z prisúdenej sumy. Súd vychádzal z toho, že aj keď nebola žalobcom v 1. až 5. rade priznaná celá výška
náhrady nemajetkovej ujmy, tak ako ju žiadali v žalobe, ale nižšia náhrada, ide o konanie, v ktorom výškaplnenia závisí od úvahy súdu, alebo znaleckého posudku. Preto v tomto prípade nejde o neúspešných
žalobcov,akimbolapriznanáaspoňčasťžalobouuplatnenéhonároku,keďženemožnožalobcovzaťažiť
procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu, alebo znaleckej činnosti.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania bral súd na zreteľ, čo je základné, a čo sprevádzajúce. Za
základné treba považovať rozhodnutie, že do práva žalobcov bolo zasiahnuté a výška ujmy je už v tomto
prípade druhotná a nadväzujúca. Súd v súvislosti s tým poukazuje aj na rozhodovaciu prax najvyšších
súdnych autorít, napr. nález Ústavného súdu SR zo dňa 15.4.2020, sp. zn. II.ÚS 399/2019, v ktorom
bola vyslovená právna veta: „Aj napriek tomu, že nepatrný úspech už civilný sporový poriadok nepozná

(a preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov sa podľa CSP zohľadňuje každý neúspech), ani
nová právna úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu
v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku, alebo úvahy súdu, a to z hľadiska
výsledku v zásade zhodne, ako podľa doterajšej úpravy“.

73. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne v 1. rade na náhradu škody za náklady za pomník, keďže žaloba v tejto
časti bola zamietnutá, v tomto prípade bola žalobkyňa v 1. rade neúspešná, a preto súd ohľadne tohto
nároku na zaplatenie náhrady škody vo výške 700 € priznal nárok na náhradu trov konania úspešnému
žalovanému od žalobkyne v 1. rade, v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

74. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
a to v samostatnom uznesení, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§
362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods.1 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

(§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.