Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda
Judgement was issued by JUDr. Mária Jačeková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5Pc/7/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225200636
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2225200636.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v mimosporovej
veci navrhovateľa : A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX/XX, D. E., proti synovi navrhovateľa : A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. F. XXX/X, D. E., o zrušenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
r o z h o d o l :
I. Súd zrušuje povinnosť navrhovateľa platiť výživné na plnoletého syna A. B., 19.12.2003 stanovený
rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 9P/9/2009-17 zo dňa 10.03.2009 počnúc od
30.06.2025.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.Navrhovateľ sa návrhom dňa 04.03.2025 domáhal zrušenia povinnosti platiť výživné na plnoletého
syna, po predchádzajúcej konzultácii s plnoletým synom a matkou, keď syn ukončil štúdiá v júni 2024.
NáslednesazamestnaluspoločnostiTESCOSTRESSR.a.s.,prevádzkaDunajskáStreda,akoasistent
predaja, s príjmom 700,-€ mesačne. Pokračuje v štúdiu na Paneurópskej vysokej škole, na fakulte
informatiky, formou večerného štúdia. K návrhu pripojil dohodu o zrušení výživného na plnoleté dieťa
zo dňa 04.03.2025 ku dňu 30.06.2025. K návrhu pripojil čestné vyhlásenie plnoletého syna a pracovnú
zmluvu zo dňa 05.03.2024.
2. Plnoletý syn v písomnom, vyjadrení sa k návrhu súhlasil s zrušením výživného počnúc mesiacom
júl 2025. Súčasne ospravedlnil neúčasť na pojednávaní dňa 10.04.2025, vzhľadom na jeho súhlas s
podaným návrhom.
3.Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi na
základe ktorých ustálil nasledovný skutkový stav veci:
4.Naposledy Okresný súd Dunajská Streda, rozhodol o výživnom na syna navrhovateľa dňa 10.03.2009,
č.k. 9C/354/2007-28, keď schválil rodičovskú dohodu na zvýšenie výživného na syna navrhovateľa
sumou 2000,-Sk (66,39€). V rozhodnom čase, malol. A. navštevoval predškolské zariadenie.
5.Navrhovateľ žiadal návrhu vyhovieť v celom rozsahu, z dôvodov uvedených v podaní.
6. Z predloženej pracovnej zmluvy plnoletého syna navrhovateľa zo daň 05.03.2024 vyplynulo, že ja
v pracovnom pomere od 05.03.2024 v pozícii asistent predaja zákazníkom, za dohodnutú mzdu podľa
interných predpisov zamestnávateľa, v týždennom pracovnom čase 35 hodín.7. V zmysle § 78 odsek 1 až 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh
8.Akdôjdekzrušeniualebozníženiuvýživnéhopremaloletédieťazauplynulýčasspotrebovanévýživné
sa nevracia.
9.Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
10.Podľa § 62 Zákona o rodine , Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11.Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12.Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
13.Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14.Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
15.Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16.Zmenou pomerov v zmysle § 78 odsek 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností
(na 1 či 2. strane, to jesť oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho
rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku,
či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen
na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo
zúženie vyživovacej povinnosti povinného, ale aj individualita povinného. Súd vždy musí prihliadnuť pri
rozhodovaní o zmene výšky výživného na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od
vydania rozhodovania o určení výživného, ktoré sa navrhuje zmeniť alebo zmene ktorého súd začal
konanie bez návrhu.
17. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného
dieťaťajepotrebnéskúmaťjehoskutočnéodôvodnenépotrebyspohľadomnazákonnúmierupovinnosti
rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby pri tom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie potrebami bytovými,
odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavbu, schopnosti
živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné
mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako
sú napríklad liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.
18.Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že syn navrhovateľa sa zamestnal
s účinnosťou od 05.03.2024 a od tej doby je stále v pracovnom pomere, ktorú skutočnosť potvrdil v
písomnom vyjadrení sa k návrhu. Keďže došlo k zmene pomerov na strane plnoletého dieťa, oproti
poslednému rozhodnutiu, ktoré dieťa ukončilo štúdiá, zamestnalo sa a jeho príjem okolo 700,-€ v čistom,
postačuje kryť jeho odôvodnené potreby, v dôsledku čoho súd návrhu na zrušenie povinnosti platiť
výživné na plnoleté dieťa vyhovel. Skutočnosť , že plnoletý syn pokračuje v štúdiu diaľkovo, nemá vplyvna iné posúdenie opodstatnenosti návrhu, nakoľko rozhodujúce bolo, či dieťa má príjem v postačujú ej
výške, ktorým kryje svoje náklady.
19.Súd o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP , žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania
nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.