Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 10, 2023

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26C/486/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312232535
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2023:2312232535.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcu: K. L.

K.., R.. XX.XX.XXXX, D. Š. XXXX/X, S., zastúpený: JUDr. Ladislav Slovák, advokát so sídlom Čigérska
5464/62A, Dunajská Streda, proti žalovaným: 1/ X. Q., R.. XX.XX.XXXX, D. R. P. XXX/XX, S., 2/ K. D., R..
XX.XX.XXXX, D. Š. XXXX/X, S., 3/ S. L., R.. XX.XX.XXXX, D. D. XX/X, D., o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných 1/, 2/ a 3/ k nehnuteľnosti - rodinnému
domu súpisné číslo XXXX, nachádzajúceho sa na parcele reg. „C“ č. XXX/XX o výmere 382 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/XX o výmere 218 m2 - záhrady, evidovaných Okresným

úradom Galanta, odbor katastra na LV č. XXX, katastrálne územie S., okres Galanta, sa zrušuje.

II. Súd do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje nehnuteľnosti - rodinnému domu súpisné číslo XXXX,
nachádzajúceho sa na parcele reg. „C“ č. XXX/XX o výmere 382 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
parcela č. XXX/XX o výmere 218 m2 - záhrady, evidovaných Okresným úradom Galanta, odbor katastra
na LV č. XXX, katastrálne územie S., okres Galanta s tým, že je povinný zaplatiť žalovanej 1/ sumu
14375 eur, žalovanej 2/ sumu 21563 eur a žalovanému 3/ sumu 7188 eur, všetko do 3 dní.

III. Súd žalobcovi priznáva 100% náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 13.12.2012 žalobca žiadal, aby súd zrušil a vyporiadal
podielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že nehnuteľnosť bude reálne rozdelená a takto vzniknuté
časti nehnuteľnosti budú prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu a pôvodného žalovaného.

2. V priebehu konania došlo k zmene strán sporu na strane žalovaných tak, že namiesto pôvodného
žalovaného do konania vstúpili jeho právni nástupcovia v osobách žalovaných 1/, 2/ a 3/.

3. Žalovaná 1/ so žalobou v plnom rozsahu súhlasila.

4. Žalovaní 2/ a 3/ spočiatku žalobu žiadali zamietnuť, avšak po vykonanom dokazovaní žalovaný 3/ so
žalobou súhlasil, žalovaná 2/ so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva nesúhlasila.

5.Súdvykonaldokazovanievýsluchomstránsporuavyjadrenímprávnehozástupcužalobcu,LVč.XXX,

znaleckým posudkom č. X/XXXX, č. XX/XXXX a č. XX/XXXX, ostatným s vecou súvisiacim obsahom
spisu, na základe čoho dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:6. Zo žaloby a vyjadrení právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu súpisné číslo XXXX, nachádzajúceho sa na parcele
reg. „C“ č. XXX/XX o výmere 382 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/XX o výmere 218 m2

- záhrady, evidovaných Okresným úradom Galanta, odbor katastra na LV č. XXX, katastrálne územie S.,
okres Galanta, o veľkosti podielu 1 a 1/8 v pomere k celku, žalovaná 1/ je podielovou spoluvlastníčkou s
podielomoveľkosti1/8;žalovaná2/jespoluvlastníčkouspodielom3/16ažalovaný3/jespoluvlastníkom
s podielom 1/16 v pomere k celku. Žalobca vlastnícke právo nadobudol od svojej matky darovacou
zmluvou v roku 2012, nehnuteľnosť čiastočne užíva už 14 rokov predchádzajúcich nadobudnutiu

spoluvlastníckeho podielu. Obýval spoločne s manželkou a dvoma deťmi suterén nehnuteľnosti, po
smrti pôvodného žalovaného hornú časť nehnuteľnosti obývali žalovaná 2/ a žalovaný 3/. Žalovaná 1/
predmetnú nehnuteľnosť neužívala. Vzhľadom na väčšinový podiel žalobcu, tento sa snažil dohodnúť
sa so žalovanými 2/ a 3/ na uvoľnení dvoch izieb hornej časti domu v prospech žalobcu, avšak títo s
uvedeným nesúhlasili. Žalobca následne prejavil záujem o prikázanie nehnuteľnosti do jeho výlučného
vlastníctva v prípade, že by nehnuteľnosť reálne deliteľná nebola, pričom by žalovaným 1/ až 3/ zaplatil

primeranú náhradu podľa znaleckého posudku.

7. Žalovaná 1/ potvrdila, že ona nehnuteľnosť neužíva a so žalobou a žalobcom navrhnutým spôsobom
vyporiadania súhlasila.

8. Žalovaná 2/ so žalobou nesúhlasila, pre prípad preukázanej nemožnosti reálneho rozdelenia veci
žiadala nehnuteľnosť prikázať do spoluvlastníctva žalovaných 2/ a 3/, ktorí by žalobcovi a žalovanej
1/ zaplatili primeranú náhradu. Argumentovala tým, že ona v prípade prikázania nehnuteľnosti do
výlučného vlastníctva žalobcu si za ním vyplatenú primeranú náhradu za svoj spoluvlastnícky podiel
náhradné bývanie zabezpečiť nechce a v prípade, ak by sa preukázala nemožnosť reálnej deľby, bola

proti zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva.

9. Žalovaný 3/ spočiatku so žalobou nesúhlasil, na ostatnom pojednávaní však uviedol, že s
vyporiadaním súhlasí, on bývanie zabezpečené má a žiada zaplatiť primeranú náhradu za svoj
spoluvlastnícky podiel.

10. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX X.. F. V. vypracovaného na účel konania vyplynul záver, že
nehnuteľnosť v pomere daných spoluvlastníckych podielov nie je reálne deliteľná, reálnou deľbou z
domu nemožno vytvoriť dva samostatné byty, reálne deliteľným by mohol byť len priľahlý pozemok, z
domu nie je možné vytvoriť ani tri samostatné byty, rodinný dom s.č. XXXX reálne deliteľný nie je .

11. Zo súkromného znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného dňa 26.04.2023 na základe
žiadosti žalovanej 2/ Ing. I. za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vyplynul záver, že
výška všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti je 128000 eur.

12. Zo súkromného znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného na základe žiadosti žalobcu dňa
1.08.2023 Ing. F. V. za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vyplynul záver, že výška
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti je 102000 eur.

13. Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna

ochrana.

14. Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

15. Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

16. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, ako je to v danom prípade,
musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadaniazrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s
navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo
v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.

17. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj

naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom
rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle
a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Pri reálnom rozdelení
stavby v súčasnosti okrem vertikálneho rozdelenia možno budovu rozdeliť aj na jednotlivé byty či
nebytové priestory v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z.

18. Za účelom preukázania možnosti reálnej deľby nehnuteľnosti bolo súdom nariadené znalecké
dokazovanie, závery ktorého obsiahnuté v znaleckom posudku č. X/XXXX možnosť reálnej deľby časti
spornej nehnuteľnosti v podobe rodinného domu úplne vylúčil. Pripustil len možnosť reálnej deľby
priľahlých pozemkov.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že podstatnou časťou sporu je reálna deliteľnosť časti nehnuteľnosti
v podobe rodinného domu, keďže je určený a využívaný na bývanie, súd po preukázaní, že dom
reálne deliteľný nie je, v zmysle ust. § 142 ods. 1 OZ pristúpil k posúdeniu v záväznom zákonnom
poradí druhého spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním veci do vlastníctva
jedného alebo viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu v prospech zvyšných spoluvlastníkov.

20. Primárne sa vyporiadal s protichodným návrhom žalobcu a žalovaných 2/ a 3/ na prikázanie
nehnuteľnosti do vlastníctva - či už výlučného vlastníctva žalobcu alebo podielového spoluvlastníctva
žalovaných 2/ a 3/. Nehnuteľnosť na celoročné bývanie užívajú ako žalobca, tak i žalovaná 2/, pričom
nebolo preukázané, že by čo i len jeden z nich mal možnosť alternatívneho celoročného bývania.

Žalovaný 3/ má bývanie zabezpečené, nehnuteľnosť neužíva.

21.Neopomenuteľnýmkritériomprirozhodovaníosubjekteprikázaniavecijeiveľkosťspoluvlastníckeho
podielu vychádzajúc z ust. § 137 ods. 1 OZ, pričom v konaní bolo preukázané, že žalobca je výrazným
väčšinovým spoluvlastníkom s podielom 1 a 1/8, t.j. 5/8 (spoločne so žalovanou 1/ predstavujú

väčšinových spoluvlastníkov s podielom 6/8) , žalovaná 2/ je menšinovou spoluvlastníčkou s podielom
3/16 (spoločne so žalovaným 3/ predstavujú menšinových spoluvlastníkov s podielom 4/16). Vzhľadom
na uvedené tak súd nehnuteľnosť prikázal žalobcovi ako väčšinovému spoluvlastníkovi, a to do jeho
výlučného vlastníctva.

22. Za účelom preukázania všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti boli stranami predložené dva súkromné
znalecké posudky vypracované v porovnateľnom období, kde znalecký posudok č. XX/XXXX predložený
žalovanou 2/ všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti určil na sumu 128000 eur a znalecký posudok č. XX/
XXXX predložený žalobcom na sumu 102000 eur.

23. V priebehu konania žalobca a žalovaní 1/, 2/ a 3/ zhodne navrhli pri určení výšky primeranej náhrady
vychádzať z priemeru oboch znaleckých posudkov, nežiadali nariadiť znalecké dokazovanie znaleckou
organizáciou, na základe čoho súd určil priemernú výšku všeobecnej hodnoty nehnuteľností na sumu
115000 eur ako východiskovú pre výpočet primeranej náhrady.

24. Súd tak za primeranú vo vzťahu k žalovanej 1/ určil sumu náhrady 14375 eur (1/8 z 115000 eur),
vo vzťahu k žalovanej 2/ určil sumu primeranej náhrady 21563 eur (3/16 z 115000 eur) a vo vzťahu
k žalovanému 3/ určil sumu primeranej náhrady 7188 eur (1/16 z 115000 eur), súd pri výpočte plne
zohľadnil výšku spoluvlastníckych podielov žalovaných 1/ až 3/.

25. Návrh žalovanej 2/ na nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodu, že v
prípade prikázania nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu jej vyplatená primeraná náhrada na
zabezpečenie nového bývania postačovať nebude, súd vyhodnotil ako návrh na postup podľa ust. §
142 ods. 2 OZ, avšak dospel k záveru, že uvedený argument nepredstavuje dôvod hodný osobitnéhozreteľa, nakoľko skutočnosť, že žalovaná 2/ je spoluvlastníčkou o veľkosti podielu 3/16, pričom veľkosť
podielu je určujúca pre mieru práv a povinností k spoločnej veci, vyplýva zo zákona a je a mala jej byť
zrejmá z LV č. XXX ako verejnej listiny.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, kde žalobca ako plne úspešná
strana sporu má právo na náhradu trov konania v plnej miere.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana v neprospech ktorej bolo vydané, a to do 15 dní
odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.