Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 14, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Odi/17/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122456990
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vavreková, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6122456990.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7Odi/17/2022

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Dominikou Vavrekovou, v právnej veci
žalobcu UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha
4 – Michle, Česká republika, IČO: 64 948 242, organizačná zložka UniCredit Bank Czech Republic
and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, Slovenská
republika, IČO: 47 251 3368, proti žalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. XX, XXX
XX D., občanovi Slovenskej republiky, zastúpenému JUDr. Milanom Barkáčom, advokátom so sídlom J.

Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, IČO: 53 773 071, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

7Odi/17/2022

I. Súd z r u š u j e oddlženie dlžníka A. B., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. XX, XXX XX D.,
ktorý bol oddlžený rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica spisová značka 5OdK/500/2021 zo
dňa10.01.2022,zverejnenýmvObchodnomvestníkuč.12/2022dňa19.01.2022,prenepoctivýzámer.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

7Odi/17/2022

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodu, že
žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer. Žalobca v žalobe poukázal na ustanovenia § 166f ods.
1, § 166f ods. 2 a § 166f ods. 4, § 166g ods. 2 písm. h/ a § 166g ods. 3 ZKR. Žalobu odôvodnil tým,
že žalobca ako veriteľ a spoločnosť ForDom s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Pstruša 824, 962 12 Detva,

IČO: 36 648 001 ako dlžník (ďalej aj „Dlžník“) uzatvorili dňa 25. 07. 2016 Zmluvu o úvere č. 000627/
CORP/2016 v znení Dodatku č. 1 k zmluve o úvere č. 000627/CORP/2016 zo dňa 24. 10. 2016 a
Dodatku č. 2 k zmluve o úvere č. 000627/CORP/2016 zo dňa 21. 02. 2017 (ďalej „Zmluva o úvere 1“), na
základe ktorej boli Dlžníkovi poskytnuté finančné prostriedky vo forme úveru v pôvodnej výške 750.000
Eur (ďalej „Úver 1“). Na základe Oznámenia o predčasnej splatnosti úveru a výzvy na úhradu celého
zostatku úveru zo dňa 12. 06. 2017 sa Úver 1 spolu s príslušenstvom stal splatným dňa 15. 06. 2017.
Žalobca a Dlžník uzatvorili dňa 25. 07. 2016 Zmluvu o úverovom rámci č. 000628/CORP/2016 v znení

Dodatku č. 1 k zmluve o úverovom rámci č. 000628/CORP/2016 zo dňa 24. 10. 2016 (ďalej „Zmluva o
úvere 2“), na základe ktorej boli Dlžníkovi poskytnuté finančné prostriedky vo forme úveru v pôvodnej
výške 400.000 Eur (ďalej „Úver 2“). Na základe Oznámenia o výpovedi úverového limitu zo dňa 09.
06. 2017 a v súlade s Výzvou na úhradu splatných záväzkov zo dňa 21. 07. 2017 sa Úver 2 spolu spríslušenstvom sa stal splatným dňa 20. 07. 2017. Na zabezpečenie uspokojenia pohľadávok žalobcu
zo zmlúv o úvere uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaný (ktorý bol aj konateľom a spoločníkom Dlžníka)
ako ručiteľ Dohodu o ručení č. 1101012_643_DoR_2018_CWR SK zo dňa 09. 05. 2018 (ďalej

„Dohoda o ručení“), na základe ktorej sa žalovaný zaviazal, že ak Dlžník voči veriteľovi nesplní svoje
záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o úvere 1 a zo Zmluvy o úvere 2, uspokojí žalobcu ako ručiteľ v celom
rozsahu nesplnených záväzkov Dlžníka. Vzhľadom na to, že Dlžník nesplnil svoje záväzky zo zmlúv o
úvere, žalobca a Dlžník spísali Uznanie záväzku a dohodu o splácaní záväzku č. 1101012 636 UZaDoSZ
2018 CWR SK zo dňa 09. 05. 2018 (ďalej „Dohoda o splácaní záväzku“) a zároveň za účelom

posilnenia vymáhateľnosti pohľadávok Žalobcu zo zmlúv o úvere Dlžník, žalovaný ako ručiteľ a ďalší
dvajakonateliaaspoločníciDlžníka akoručiteliaspísaliNotárskuzápisnicuN670/2018,Nz14697/2018,
NCR1s15077/2018 zo dňa 09. 05. 2018 (ďalej „Notárska zápisnica“), v ktorej sa Dlžník zaviazal zaplatiť
žalobcovizostatoksvojichzáväzkovzozmlúvoúverevcelkovejvýške1.159.628,61Eur,atovsplátkach
v súlade s Dohodou o splácaní záväzku, ktorá je súčasťou Notárskej zápisnice. V Notárskej zápisnici
zároveň žalovaný uznal svoj záväzok vyplývajúci z Dohody o ručení čo do právneho dôvodu a čo do

výšky v celom rozsahu a zaviazal sa ho zaplatiť žalobcovi v plnej výške spolu s príslušenstvom v prípade,
ak Dlžník nesplní voči žalobcovi svoj záväzok vyplývajúci zo zmlúv o úvere podľa Dohody o splácaní
záväzku, pričom pre tento prípad žalovaný zároveň súhlasil s vykonateľnosťou Notárskej zápisnice ako
exekučného titulu. Nakoľko Dlžník nezaplatil splátku splatnú dňa 31. 07. 2018, v súlade s Dohodou o
splácaní záväzku a Notárskou zápisnicou Dlžník stratil výhodu splátok uznaného záväzku. Uznesením

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4K/10/2018 zo dňa 02. 07. 2018, zverejneným v Obchodnom
vestníku dňa 09. 07. 2018, bolo začaté konkurzné konanie voči Dlžníkovi. Uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 4R/1/2018 zo dňa 24. 10. 2018, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 02.
11. 2018, bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči Dlžníkovi. Uznesením Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 4R/1/2018 zo dňa 07. 02. 2019, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 11. 02.

2019, bolo zastavené reštrukturalizačné konanie a vyhlásený konkurz na majetok Dlžníka. Žalovaný
ako ručiteľ bol na základe Výzvy na úhradu záväzku zo dňa 08. 03. 2019 vyzvaný na úhradu celej
dlžnej sumy zo zmlúv o úvere v celkovej výške 1.129.106,23 Eur. Žalobca vynaložil snahu o mimosúdne
riešenie sporu a dosiahnutie plnenia zo strany žalovaného, ten však žiadnym spôsobom nereagoval na
výzvu žalobcu a svoj záväzok neuhradil. Dňa 18. 09. 2019 bolo na návrh žalobcu vydané poverenie

na vykonanie exekúcie v prospech žalobcu ako oprávneného voči žalovanému ako povinnému, na
vymoženie pohľadávok žalobcu voči žalovanému zo zmlúv o úvere v celkovej výške 1.129.106,23 Eur.
Žalobca v žalobe uviedol, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5OdK/500/2021 zo
dňa 10. 01. 2022, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 19. 01. 2022, bol vyhlásený konkurz na
majetok žalovaného a zároveň došlo k oddlženiu žalovaného. Prihláškami s por. č. 1 a 2 zo dňa 21.

02. 2022 si žalobca v konkurze na majetok žalovaného riadne a včas prihlásil svoje pohľadávky zo
Zmluvy o úvere 1 a zo Zmluvy o úvere 2. Dňa 25. 04. 2022 exekúcia na vymoženie pohľadávok žalobcu
voči žalovanému bola zastavená z dôvodu vyhláseného konkurzu na majetok žalovaného.

2. Žalobca v žalobe ďalej tvrdí, že žalovanému bolo uznesením o vyhlásení konkurzu povolené

oddlženie, hoci nemal poctivý zámer, čo má podľa žalobcu vyplývať z nasledovných skutočností:
Žalovaný v čase podpisu Dohody o ručení a tiež Notárskej zápisnice mal v bezpodielovom
spoluvlastníctve spolu so svojou manželkou E. C. B. nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č.
XXX, okres F., obec D., katastrálne územie C., a to pozemok parcely registra „G.", parcelné číslo: XX, o
výmere 1810 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C", parcelné

číslo: XX/X, o výmere 2532 m2, druh pozemku: záhrada, pozemok parcely registra „C", parcelné číslo:
XX/X, o výmere 268 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C",
parcelné číslo: XX/X, o výmere 53 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavba rodinného
domu postavená na pozemku parcely registra „C", parcelné číslo: XX/X, súpisné číslo XX, záhradný
domček postavený na parcele registra „C", parcelné číslo: XX/X, súpisné číslo XX (ďalej „Nehnuteľnosti

1“); zároveň vo svojom výlučnom vlastníctve mal nehnuteľnosti evidované na LV číslo XXXX, okres
Lučenec, obec F., katastrálne územie F., a to byt č. 2 na prízemí bytového domu so súpisným číslom
6, popis stavby: Bytový dom, postavený na pozemku parcely registra „C" č. XXXX, o výmere: 547 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 61/452 na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve a k pozemku bytového domu so súpisným

číslom 6, popis stavby: Bytový dom, postavený na pozemku parcely registra „C" č. XXXX, o výmere: 547
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (ďalej „Nehnuteľnosti 2“). Na Nehnuteľnostiach 2 bolo
pod V-2765/2018 zo dňa 01. 10. 2018 zapísané vecné bremeno – právo doživotného bývania a užívania
v prospech C. H., I. J., ktoré bolo zriadené bezodplatne na základe Zmluvy o zriadení vecného bremenazo dňa 24. 09. 2018 uzatvorenej medzi žalovaným a C. H., I. J., ktorá je sestrou manželky (švagrinou)
žalovaného. Podľa tvrdení žalobcu vecné bremeno preukázateľne znižuje hodnotu majetku ako takého.
V tomto smere na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn.

17Co/302/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/135/2018 či rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/308/2016. Podľa žalobcu sa žalovaný správal tak, že svoj majetok zaťažil
vecným bremenom, čím znížil jeho hodnotu, sťažil jeho speňaženie a v konečnom dôsledku znemožnil
v tomto rozsahu uspokojenie pohľadávky žalobcu. Výkon vlastníckeho práva žalovaného je tak podľa
žalobcu nevyhnutne potrebné považovať za výkon práva poškodzujúci žalobcu. Žalobca v žalobe

ďalej upriamil pozornosť na skutočnosť, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov – žalovaného
a jeho manželky bolo zrušené za trvania manželstva rozsudkom Okresného súdu v Lučenci č. k.
13C/26/2018-32 zo dňa 22. 10. 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 10. 2018. Následne
na základe Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po zrušení BSM súdom
za trvania manželstva zo dňa 25. 10. 2018 uzatvorenej medzi žalovaným a jeho manželkou (ďalej
aj „Dohoda o vyporiadaní BSM“) manželka žalovaného nadobudla bezodplatne do svojho výlučného

vlastníctva majetok doteraz patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), a to
Nehnuteľnosti 1 vrátane všetkých hnuteľných vecí, ktoré sa v predmetných obytných Nehnuteľnostiach
1 nachádzajú (bytové zariadenie bytu a domu, elektronika, úžitkové predmety), a finančnú hotovosť
na svojich účtoch a žalovaný nadobudol so svojho výlučného vlastníctva majetok doteraz patriaci do
BSM, a to obchodný podiel a príjmy z obchodnej činnosti v spoločnosti Dlžníka a finančnú hotovosť

na svojich účtoch. Zároveň na základe Zmluvy o vyporiadaní vlastníckych práv k bytu a nebytovému
priestoru zo dňa 25. 10. 2018, uzatvorenej medzi žalovaným a jeho manželkou (ďalej aj „Zmluva o
vyporiadaní vlastníckych práv k bytu a nebytovému priestoru“), ktorá je prílohou Dohody o vyporiadaní
BSM, manželka žalovaného nadobudla bezodplatne do svojho výlučného vlastníctva majetok, ktorý bol
doteraz vo výlučnom vlastníctve Žalovaného, a to Nehnuteľnosti 2.

3. Kvôli lepšej prehľadnosti žalobca v žalobe uviedol časovú postupnosť jednotlivých relevantných
udalostí a úkonov žalovaného:
15.06.2017 – nastala splatnosť Úveru 1 poskytnutého na základe Zmluvy o úvere 1,
20.07.2017 – nastala splatnosť Úveru 2 poskytnutého na základe Zmluvy o úvere 2,

09.05.2018 – uzatvorená Dohoda o ručení, Dohoda o splácaní záväzku a spísaná Notárska zápisnica,
09.07.2018 – zverejnené uznesenie súdu o začatí konkurzného konania voči Dlžníkovi,
31.07.2018 – nastala splatnosť záväzkov Dlžníka zo Zmluvy o úvere 1 a zo Zmluvy o úvere 2 v dôsledku
straty výhody splátok uznaného záväzku z dôvodu nezaplatenia splátky,
01.08.2018 – na Nehnuteľnostiach 2 bolo pod V-2765/2018 zapísané vecné bremeno – právo

doživotnéhobývaniaaužívaniavprospechC.H.,I.J.,ktorájesestroumanželky(švagrinou)žalovaného,
22.10.2018 – rozsudkom súdu bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaného za trvania
manželstva,
25.10.2018 – žalovaný uzatvoril Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po
zrušení BSM a Zmluvu o vyporiadaní vlastníckych práv k bytu a nebytovému priestoru,

02.11.2018 – zverejnené uznesenie súdu o začatí reštrukturalizačného konania voči Dlžníkovi,
11.02.2019–zverejnenéuzneseniesúduozastaveníreštrukturalizačnéhokonaniaavyhláseníkonkurzu
na majetok Dlžníka,
08.03.2019 – žalobca vyzval žalovaného ako ručiteľa na úhradu záväzkov zo Zmluvy o úvere 1 a zo
Zmluvy o úvere 2,

18.09.2019 – vydané poverenie na vykonanie exekúcie v prospech žalobcu ako oprávneného voči
žalovanému ako povinnému, na vymoženie pohľadávok žalobcu voči žalovanému zo Zmluvy o úvere
1 a zo Zmluvy o úvere 2,
10.01.2022 – zverejnené uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného a o oddlžení
žalovaného,

25.04.2022 – zastavená exekúcia na vymoženie pohľadávok žalobcu voči žalovanému zo Zmluvy o
úvere 1 a zo Zmluvy o úvere 2 z dôvodu vyhláseného konkurzu na majetok žalovaného.

4.Podľažalobcumábyťzvyššieuvedenéhozrejmé,žežalovanýakokonateľaspoločníkDlžníkapotom,
ako Dlžník stratil výhodu splátok a nastala splatnosť jeho záväzkov zo zmlúv o úvere, sa úmyselne

a bezodplatne zbavil v podstate celého svojho majetku, ktorý dovtedy vlastnil v rámci bezpodielového
spoluvlastníctva manželov alebo ako výlučný vlastník, a to v prospech svojej manželky. Žalovaný si pri
tomto svojom konaní mal byť podľa žalobcu vedomý skutočnosti, že ručí už za splatné záväzky Dlžníka
zo zmlúv o úvere a vzhľadom na to, že ako konateľ a spoločník Dlžníka dobre poznal zlú finančnúsituáciu Dlžníka, mal si byť vedomý toho, že Veriteľ bude s veľkou pravdepodobnosťou žiadať plnenie
práve od neho ako od ručiteľa. Žalobca zdôraznil, že žalovaný po tom, ako bezodplatne previedol v
podstate celý svoj majetok na svoju manželku, nedisponoval žiadnym iným relevantným majetkom,

to znamená, že mu objektívne nezostal žiadny majetok, z ktorého by žalobca mohol uspokojiť svoje
pohľadávky zo zmlúv o úvere, v dôsledku čoho došlo zo strany žalovaného k ukráteniu žalobcu ako
jeho veriteľa. Žalobca sa v rámci ochrany svojich práv žalobou o určenie neúčinnosti právneho úkonu na
Okresnom súde Lučenec voči manželke žalovaného domáhal neúčinnosti Dohody o vyporiadaní BSM a
ZmluvyovyporiadanívlastníckychprávkbytuanebytovémupriestoruvčastitýkajúcejsaNehnuteľností,

pričom súd v predmetnom konaní vyhovel žalobcovi v celom rozsahu a rozhodol rozsudkom č. k.
10C/22/2019 – 474 zo dňa 30. 06. 2022 (ďalej len „Rozsudok 10C/22/2019 – 474“) tak, že Dohoda
o vyporiadaní BSM a Zmluva o vyporiadaní vlastníckych práv k bytu a nebytovému priestoru v časti
týkajúcej sa Nehnuteľností sú voči žalobcovi neúčinné. Žalobca má za to, že Dohoda o vyporiadaní
BSM a Zmluva o vyporiadaní vlastníckych práv k bytu a nebytovému priestoru boli uzatvorené úmyselne
s cieľom ukrátiť a poškodiť žalobcu, nakoľko z ich obsahu možno vyvodiť, že manželka žalovaného

nadobudla do výlučného vlastníctva všetky Nehnuteľnosti bez protihodnoty a zostal jej len záväzok
titulom úveru vo K., L., ktorý bol manželom poskytnutý za trvania manželstva, ktorý sa však podľa
zmluvy zaviazali uhradiť obaja účastníci. Žalovanému podľa Dohody o urovnaní zostal len obchodný
podiel a príjmy z podnikateľskej činnosti v spoločnosti Dlžníka, ktorá bola v čase uzavretia Dohody
o urovnaní v reštrukturalizácii a onedlho skončila v konkurze. V tejto súvislosti žalobca odkázal na

odôvodnenie rozsudku, kde rozhodujúci súd skonštatoval, že uzavretím Dohody o vyporiadaní BSM a
Zmluvy o vyporiadaní vlastníckych práv k bytu a nebytovému priestoru ako odporovateľných úkonov
došlo k jednoznačnému ukráteniu žalobcu. Úmysel žalovaného ukrátiť žalobcu je podľa žalobcu zrejmý z
postupnosti jeho krokov, ktorými sa systematicky zbavil všetkého svojho majetku, pričom tak robil v čase,
kedy ako konateľ a spoločník Dlžníka a ručiteľ v jednej osobe vedel o tom, že Dlžník dlh nespláca, poznal

obsah Notárskej zápisnice a Dohody o splácaní záväzku, vedel, že z povahy ručenia bude nasledovať
jeho povinnosť dlh uhradiť a že ako ručiteľ fyzická osoba bude postihnuté aj jeho osobné vlastníctvo,
a preto svoj majetok jednak bezodplatne zaťažil vecným bremenom, čím v prvom kroku znížil jeho
hodnotu a v druhom kroku ho celý bezodplatne previedol na manželku. V takomto konaní žalobca vidí
jednoznačný príklad konania žalovaného v zmysle ust. § 166g ods. 2 písm. h/ ZKR, t. j. že žalovaný

pred podaním návrhu na svoje oddlženie mal snahu poškodiť žalobcu ako svojho veriteľa, hoci vedel o
svojich splatných záväzkoch voči nemu. Jednoznačná snaha žalovaného poškodiť žalobcu ako svojho
veriteľa mala spočívať v snahe žalovaného zbaviť sa svojho jediného reálne exekvovateľného majetku
a túto skutočnosť mu zamlčať, a to aj napriek vedomosti žalovaného o existencii jeho záväzkov voči
žalobcovi, ktoré navyše uznal a zaviazal sa ich zaplatiť. Žalobca má za to, že práve na takýto prípad

pamätal aj zákonodarca, keď v súlade s ustanovením § 166g ods. 2 písm. h/ ZKR takýto príklad snahy
osoby (neskôr) usilujúcej o oddlženie poškodiť svojho veriteľa definoval ako prípad nepoctivého zámeru
dlžníka pri svojom oddlžení, pre ktorý je následne súd oprávnený zrušiť takéto oddlženie (nepoctivého)
dlžníka. Uvedené má podľa žalobcu vyplývať tiež z textu k ustanovenia § 166h ZKR dôvodovej správy k
zákonu č. 377/2016 Z. z., na základe ktorého sa novelizovala právna úprava oddlženia a v ktorej sa píše:

„Popri odporovateľnosti má veriteľ však k dispozícii aj žalobu o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer,
keďže uskutočnenie odporovateľného právneho úkonu sa skutkovo môže prekrývať práve s nepoctivým
zámerom dlžníka.“

5. V závere žaloby žalobca uviedol, že pri posudzovaní nepoctivého zámeru je potrebné na žalovaného

pozerať prísnejšie, nakoľko je stredoškolsky vzdelaný, má niekoľkoročné skúsenosti s podnikaním,
vystupoval ako spoločník a tiež ako štatutárny orgán – konateľ Dlžníka od 09. 07. 2016 a predtým
podnikal ako živnostník od 18. 07. 1997 do 08. 02. 2012. Na základe všetkých vyššie uvedených
skutočností a predložených dôkazov žalobca navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní zrušil
oddlženie žalovaného povolené uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5OdK/500/2021 zo

dňa10.01.2022,zverejnenévObchodnomvestníkuč.12/2022,deňvydania:19.01.2022,zdôvodu,že
žalovaný pri oddlžení nemal poctivý zámer. Žalobca taktiež žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

6. Žalobca k podanej žalobe pripojil nasledovné dôkazy: Notárska zápisnica N 670/2018, Nz

14697/2018, NCR1s15077/2018 zo dňa 09. 05. 2018, Uznanie záväzku a dohoda o splácaní záväzku
č. 1101012_636_UZaDoSZ_2018_CWR SK zo dňa 09. 05. 2018 (súčasť Notárskej zápisnice), Dohoda
o ručení č. 1101012_643_DoR_2018_CWR SK zo dňa 09. 05. 2018 (súčasť Notárskej zápisnice),
Zmluva o úvere č. 000627/CORP/2016 zo dňa 25. 07. 2016 (súčasť Notárskej zápisnice), Obchodnépodmienky pre úvery podnikateľom zo dňa 25. 07. 2016 (súčasť Notárskej zápisnice), Dodatok č. 1 k
Zmluve o úvere č. 000627/CORP/2016 zo dňa 24. 10. 2016 (súčasť Notárskej zápisnice), Dodatok č.
2 k Zmluve o úvere č. 000627/CORP/2016 zo dňa 21. 02. 2017 (súčasť Notárskej zápisnice), Zmluva

o úverovom rámci č. 000628/CORP/2016 zo dňa 25. 07. 2016 (súčasť Notárskej zápisnice), Obchodné
podmienky pre úvery podnikateľom zo dňa 27. 07. 2016 (súčasť Notárskej zápisnice), Dodatok č. 1 k
Zmluve o úverovom rámci č. 000628/CORP/2016 zo dňa 24. 10. 2016 (súčasť Notárskej
zápisnice), Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzva na úhradu celého zostatku úveru zo
dňa 12. 06. 2017, Oznámenie o výpovedi úverového limitu zo dňa 09. 06. 2017, Výzva na úhradu

splatných záväzkov zo dňa 21. 07. 2017, Výzva ručiteľovi na úhradu záväzku zo dňa 08. 03. 2019
spolu s doručenkou, Upovedomenie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 18. 09. 2019,
Upovedomenie o zastavení exekúcie zo dňa 25. 04. 2022, Prihláška s por. č. 1 zo dňa 21. 02. 2022,
Prihláška s por. č. 2 zo dňa 21. 02. 2022, Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 24. 09. 2018,
Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po zrušení BSM súdom za trvania
manželstva zo dňa 25. 10. 2018, Zmluva o vyporiadaní vlastníckych práv k bytu a nebytovému priestoru

zo dňa 25. 10. 2018, Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 10C/22/2019– 474 zo dňa 30. 06. 2022,
úplný výpis zo živnostenského registra žalovaného.

7. Dňa 22. 12. 2022 bolo súdu doručené podanie žalovaného, v ktorom požiadal súd o predĺženie lehoty
na vyjadrenie k žalobe do 16. 01. 2023.

8. Dňa 16. 01. 2023 bolo súdu doručené podanie žalovaného, v ktorom prostredníctvom právneho
zástupcu požiadal o predĺženie lehoty do 26. 01. 2023 a súčasne uviedol svoje rámcové stanovisko,
ktoré v krátkej lehote doplní. Žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu a kategoricky
odmieta akýkoľvek úmysel poškodiť žalobcu. Pred, počas a po procese oddlženia mal poctivý zámer.

Považuje návrh žalobcu za nadbytočný, šikanózny a bez opory v ustanoveniach právneho predpisu,
na ktorý žalobca poukazuje. Žalovaný mal za to, že neexistujú žiadne dôvody, pre ktoré by bol žalobca
oprávnený domáhať sa zrušenia povoleného oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer.

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26. 01. 2023 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol,

že považuje žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu a kategoricky odmieta akýkoľvek jeho úmysel
poškodiť žalobcu a akékoľvek poškodenie žalobcu. Podľa žalovaného sa žalobca v podanej žalobe
pri odôvodnení údajného nepoctivého zámeru obmedzuje iba na konštatovanie, že žalovaný uzavrel s
manželkou Dohodu o vyporiadní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po zrušení BSM súdom za
trvania manželstva a Zmluvu o vyporiadaní vlastníckych práv k bytu zo dňa 25. 10. 2018 (ďalej aj ako

„Dohoda o vyporiadaní BSM a vlastníckych práv k bytu“) a s C. H. Zmluvu o vzniku vecného bremena
„in personam“ – práva bezplatného doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti zo dňa 24. 09. 2018
(ďalej aj ako „Zmluva o vzniku VB“), čo dopĺňa svojimi názormi, úvahami a hypotetickými vyjadreniami
o (údajnom) úmysle žalovaného poškodiť žalobcu a snaží sa navodiť dojem, že došlo k naplneniu
skutkovej podstaty nepoctivého zámeru v § 166 ods. 2. písm. h/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a

reštrukturalizácii. Žalovaný považuje tvrdenia žalobcu o jeho údajnom úmysle poškodiť žalobcu, či o
údajnom úmysle zbavovať sa majetku, aby poškodil žalobcu, za umelo vykonštruované a nepravdivé.
Voči takýmto tvrdenia sa žalovaný ohradil a poprel ich, napriek tomu žalovaný poskytol svoje stanovisko
a vysvetlenie. Zrušenie BSM počas manželstva v prípade, že jeden z manželov alebo obaja manželia
podnikajú je bežnou praxou a právom priznaným § 148a ods. 2 OZ. Žalovaný spolu s manželkou

uvažovali o zrušení BSM už dlhšie časové obdobie, pričom vážnejšie sa začali týmto spôsobom ochrany
majetku rodiny zaoberať prakticky od začatia podnikania manželky žalovaného v roku 2013. Žalovaný
spolu s manželkou vzájomne podrobne nekomunikovali o ekonomickom stave spoločnosti ForDom,
s.r.o., pričom samotný žalovaný pôsobil na pozícii výrobného riaditeľa a ekonomické záležitosti mal na
starosti iný spoločník. Cieľom oboch manželov počas svojho podnikania bolo zabezpečovanie chodu

domácnosti a zabezpečenie rodiny. Žalovaný podal návrh na zrušenie BSM dňa 28. 09. 2018, manželka
žalovaného s týmto návrhom súhlasila. Po rozhodnutí súdu o zrušení BSM z dôvodu podnikania oboch
manželov došlo prirodzene k jeho vyporiadaniu, pričom časť BSM nadobudla manželka žalovaného a
časť BSM žalovaný. Keďže manželstvo žalovaného s manželkou bolo harmonické a tiež pokračovali aj
ich podnikateľské aktivity, nevzhliadli žiaden praktický dôvod pre vyplácanie jedného manžela druhým.

Vo vzťahu k zriadeniu vecného bremena a prevodu vlastníctva bytu manželke žalovaného žalovaný
uviedol, že manželkina sestra s deťmi sa nachádzala v tom čase vo finančnej kríze, bolo ohrozené
jej bývanie a potrebovala v tom čase pomoc rodiny, nakoľko bola rozvedená a musela zabezpečovať
okrem štandardného chodu domácnosti a potrieb rodiny aj štúdium detí. Žalovaný spolu s manželkousa v tom čase rozhodli jej pomôcť, keď jej umožnili a právne zabezpečili užívanie predmetného bytu v
zákonom aprobovanej podobe vo forme vecného bremena. Následne bol aj byt prevedený na manželku,
nakoľko to považovali za vhodné riešenie a určitý druh istoty, že byt bude k dispozícii predovšetkým

rodine manželky žalovaného. Žalovaný dal do pozornosti, že spoločnosť ForDom, s.r.o bola v čase,
keď si brala úver od žalobcu úspešnou spoločnosťou a žiadne iné úvery nemala. Úverom z roku 2016
malo byť financované rozšírenie aktivít spoločnosti postavením novej výrobnej haly vo Vígľaši s cieľom
rozšíriť výrobu (dovtedy existovala prevádzka v Lučenci). Výrobná hala bola postavená a začalo sa v nej
vyrábať. Spoločnosť fungovala nepretržite od roku 2006 a zo strany spoločnosti ani jej spoločníkov nebol

odôvodnený predpoklad, keďže dochádzalo aj k rozširovaniu výroby, že by nemala byť schopná splácať
svoje záväzky z úveru. V podstate aj žalobca ako veriteľ si určite preveril pri poskytovaní úveru svojho
obchodného partnera a dospel k obdobnému pozitívnemu výsledku. Žalovaný taktiež upriamil pozornosť
na chronológiu jednotlivých okolností v súvislosti s právnymi vzťahmi a vzájomným právnym postavením
žalobcuažalovanéhovovzťahukustanoveniu§166g.ods.2písm.h/zákonač.7/2005Z.z.Vobdobíod
uzatvorenia zmlúv o úvere (25. 07. 2016) pohľadávka existovala výlučne medzi žalobcom ako veriteľom

a spoločnosťou ForDom, s.r.o. ako dlžníkom. Na uvedenom nič nezmenila ani skutočnosť, že 09. 05.
2018 bola spísaná Dohoda o ručení a Notárska zápisnica. Žalovaný ako ručiteľ uzatvorením Dohody o
ručení nebol nijako obmedzovaný vo výkone svojich vlastníckych práv a ani na to neexistoval legitímny
dôvod. Ak by ručitelia nemohli nakladať, rozhodovať a užívať svoj výlučný majetok, resp. majetok v
BSM, išlo by o porušenie ústavou garantovaného práva vlastniť majetok, ktoré zahŕňa právo vec držať

a užívať, ale aj s vecou disponovať, a súčasne by išlo o priame popretie zmyslu a účelu ustanovenia
§148a ods. 2 OZ. Ručenie, resp. ručiteľský záväzok žalovaného nemá povahu solidárneho záväzku,
čiže ručiteľ nevstupuje do záväzkového vzťahu namiesto dlžníka, a taktiež ani nepreberá dlh dlžníka
a ani nepristupuje k dlžníkovi ako ďalší dlžník (spoludlžník). Právne postavenie ručiteľa pri ručiteľskom
záväzkujedeterminovanésubsidiaritouručiteľskéhozáväzku,čižejehopovinnosťplniťnamiestodlžníka

vzniká sekundárne. Právne postavenie žalovaného sa zmenilo až 08. 03. 2019, kedy bol žalovaný ako
ručiteľ vyzvaný na zaplatenie dotknutej pohľadávky zo strany žalobcu. Žalovaný dal do pozornosti, že
v čase uzavretia Dohody o vzniku VB dňa 24. 09. 2018 a Dohody o vyporiadaní BSM a vlastníckych
práv k bytu dňa 25. 10. 2018 neexistovala voči žalovanému žiadna pohľadávka žalobcu. Žalovaný v
tom čase riešil primárne svoje rodinné záležitosti a nemohol predpokladať, že v budúcnosti mu takáto

pohľadávka vznikne, aj napriek tomu, že mal podpísanú Dohodu o ručení. Spoločnosť ForDom, s.r.o
ako pôvodný dlžník nebola dokonca v čase uzatvorenia predmetných úkonov ani len v reštrukturalizácii,
nakoľko reštrukturalizácia začala až dňa 02. 11. 2018, pričom súd dňa 26. 11. 2018 reštrukturalizáciu
povolil. Ani existencia reštrukturalizácie dlžníka neznamená jeho definitívnu platobnú neschopnosť,
zmyslom reštrukturalizácie je „uzdravenie“ spoločnosti, ktorá má viesť k pokračovaniu fungovania

podnikania dlžníka. Žalovaný tak v čase uzatvorenia Zmluvy o vzniku VB a Dohody o vyporiadaní BSM
a vlastníckych práv k bytu nemal a ani nemohol mať úmysel poškodiť žalobcu, keďže žiadny dlh voči
nemu neexistoval a nemožno tieto úkony nasilu dávať za každú cenu do roviny, že malo ísť o úmyselné
konanie žalovaného poškodiť veriteľa. Bolo by nespravodlivé, ak by mal žalovaný v čase uzatvorenia
predmetných úkonov, od uzatvorenia ktorých žalobca bez znalosti ďalších okolností odvodzuje jeho

údajný úmysel, predpovedať aké okolnosti v budúcnosti nastanú, konkrétne že začne reštrukturalizácia
na spoločnosť ForDom, s.r.o., a že o cca 5 mesiacov od uzatvorenia Dohody o vzniku VB a 4 mesiacov
od uzatvorenia Dohoda o vyporiadaní BSM a vlastníckych práv k bytu nebude reštrukturalizácia úspešná
a na spoločnosť ForDom, s.r.o bude vyhlásený konkurz, že v budúcnosti (o cca 7 mesiacov neskôr od
uzatvorenia Dohody o vzniku VB a 6 mesiacov od uzatvorenia Dohoda o vyporiadaní BSM a vlastníckych

práv k bytu) ho žalobca vyzve na úhradu pohľadávky spoločnosti ForDom, s.r.o a stane sa dlžníkom
žalobcu, že v budúcnosti o cca 14 mesiacov od uzatvorenia Dohody o vzniku VB a 15 mesiacov od
uzatvorenia Dohoda o vyporiadaní BSM a vlastníckych práv k bytu, bude voči nemu začatá exekúcia,
že v budúcnosti (o cca 40 mesiacov od uzatvorenia Dohody o vzniku VB a 39 mesiacov od uzatvorenia
Dohoda o vyporiadaní BSM a vlastníckych práv k bytu, bude musieť využiť možnosť osobného bankrotu.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej tvrdí, že keďže zákonodarca v ustanovení § 166g ods. 2
písm. h/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii bližšie nešpecifikuje v akom časovom
horizonte pred podaním návrhu na oddlženie by sa mal dlžník správať tak, že možno usudzovať,
že chce poškodiť svojho veriteľa, je potrebné, aby existovala aspoň do istej miery časová súvislosť

medzi správaním sa dlžníka a podaním návrhu na oddlženie. Časový odstup od úkonov žalovaného
do podania návrhu na oddlženie predstavuje 40 mesiacov, čo objektívne vylučuje akúkoľvek príčinnú
časovúsúvislosťmedziúkonmižalovanéhoapodanímjehonávrhunaoddlženie.Takýtozásadnýčasový
odstup vyše troch rokov priamo vylučuje, že žalovaný by mal mať akýkoľvek nepoctivý zámer poškodiťsvojho prípadného budúceho veriteľa. Žalovaný zdôraznil, že pri uzatváraní úkonov Zmluva vzniku VB
a Dohoda o vyporiadaní BSM a vlastníckych práv k bytu žiadneho veriteľa nemal. Taktiež zdôraznil, že
zmluvy o úvere neuzatváral žalovaný a od uzatvorenia zmlúv o úvere a vyhlásením osobného bankrotu

žalovaného uplynulo približne 5 a pol roka. Žalovaný má za to, že prakticky neexistuje časová súvislosť
medzi žalobcom označenými úkonmi a návrhom na oddlženie a taktiež neexistuje reálne poškodenie
žalobcu zo strany žalovaného, preto nie je namieste uvažovať o naplnení hypotézy právnej normy. Nie
je preukázaná a ani neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného pred podaním návrhu na
oddlženie a prípadným poškodením žalobcu ako veriteľa. Zodpovednosť za prípadné poškodenie nesie

aj samotný žalobca ako veriteľ poskytujúci úvery spoločnostiam. Na uvedenom podľa žalovaného nič
nezmení ani aplikácia § 166g ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. Žalovaný s poukazom na § 166g ods. 1
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii uviedol, že žalovaný mal snahu svoj dlh riešiť,
poskytoval správcovi, exekútorovi, ako aj veriteľom súčinnosť a časť dlhu uhradil. Žalovaný považuje
návrh žalobcu za nadbytočný a zároveň šikanózny. Žalobca podal žalobu voči manželke žalovaného,
ktorou sa domáha neúčinnosti Dohody o vyporiadaní BSM prakticky na tom istom skutkovom základe

ako v predmetnej veci (konanie vedené na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 10C/22/2019 –
nie je právoplatne skončené). Taktiež sa žalobca domáha voči žalovanému, jeho manželke a C. H.
neexistencie vecného bremena prakticky na obdobnom skutkovom základe ako v predmetnej veci
(konanie vedené na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 6C/24/2019 – nie je právoplatne skončené).
Žalobca bol zároveň jediným veriteľom žalovaného v čase povolenia oddlženia. Pokiaľ má veriteľ názor,

žežalovanýmalúdajnesnahuhosvojimiprávnymiúkonmipoškodiťaukrátiť,malvyužiťprávoodporovať
týmto právnym úkonom žalovaného, čo aj reálne urobil. Právne účinky prípadného vyhovenia jeho
žalobe by nastali iba vo vzťahu k nemu ako veriteľovi. Prípadné vyhovenie žaloby o zrušenie oddlženia
by malo právne účinky erga omnes (§166f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z.), čo je nadbytočné, nakoľko
žalovaný nemal v čase oddlženia iného veriteľa ako žalobcu. Podanie predmetnej žaloby o zrušenie

oddlženia hodnotí žalovaný ako nadbytočný, šikanózny a neadekvátny výkon práv žalobcu. Na základe
vyššie uvedeného má žalovaný za to, že neexistujú žiadne dôvody, pre ktoré by bol žalobca oprávnený
domáhaťsazrušeniapovolenéhooddlženiažalovanéhoprenepoctivýzámeranavrholžalobuzamietnuť
v celom rozsahu a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

11.Žalovanýksvojmuvyjadreniupripojilnasledovnédôkazy:Výpiszoživnostenskéhoregistramanželky
žalovaného, Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6C/24/2019, Šablónu pre import M. – vo
formáte PDF 60 strán, Šablónu pre import M. – zhrnutie pre efektívnejšiu orientáciu.

12. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 16. 01. 2024 žalobca v podaní zo dňa 31. 01. 2023 uviedol, že

nesúhlasí s predĺžením lehoty na ďalšie vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe, nakoľko žalovaný mal
podať žiadosť o predĺženie lehoty do jej uplynutia. Žalobca taktiež nepovažoval tvrdenia žalovaného za
pravdivé. Žalobca k rámcovému stanovisku žalovaného k žalobe uviedol, že tento prostriedok procesnej
obrany žalovaného považuje za neúčinný s odkazom na ust. § 151 CSP. Preto de iure sú podľa názoru
žalobcu skutkové tvrdenia uvedené v žalobe nesporné, nakoľko sa aplikuje právna domnienka uvedená

v ust. § 151 ods. 1 CSP. Podľa tejto domnienky platí, že skutkové tvrdenia sú nesporné aj vtedy, ak ich
protistrana síce poprela, avšak neúčinne. Na základe uvedených skutočností žalobca zotrval na podanej
žalobe a považoval ju za dôvodnú v celom rozsahu.

13. K vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 26. 01. 2023 sa dňa 15. 02. 202 vyjadril žalobca, ktorý

s poukazom na § 147 ods. 1, § 148a ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v
znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) a § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“) uviedol, že za podnikanie v zmysle § 148a OZ
nie je podľa súdnej praxe možné považovať nadobudnutie obchodného podielu v obchodnej spoločnosti;
spoločník nie je z dôvodu svojej majetkovej účasti v spoločnosti podnikateľom. K rozhodnutiu súdu o

zrušení BSM žalovaného a jeho manželky došlo z dôvodu podnikania manželky žalovaného a nie z
dôvodu podnikania oboch manželov, ako nepravdivo tvrdí žalovaný. Táto skutočnosť podľa žalobcu
vyplýva z toho, že žalovaný v čase rozhodovania o zrušení BSM nemal oprávnenie na podnikanie,
keďže podľa výpisu zo živnostenského registra žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých
predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 08. 02. 2012, ktorá

skutočnosť jasne vyplýva aj zo samotného rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13C/26/2018,
ktorým súd rozhodol o zrušení BSM. Neúspešné podnikanie jedného z manželov môže mať vplyv
na rozsah BSM, pričom s podnikaním manžela je vo všeobecnosti spájaná vyššia miera ohrozenia
majetkových pomerov manželov. Z uvedeného je zrejmé, že zrušenie BSM rozhodnutím súdu podľaustanovenia § 148a ods. 2 OZ z dôvodu získania oprávnenia na podnikateľskú činnosť jedným
z manželov je prostriedkom právnej ochrany druhého (nepodnikajúceho) manžela, prostredníctvom
ktorého sa druhý (nepodnikajúci) manžel môže domôcť vylúčenia či aspoň zmiernenia výrazných

nepriaznivých dopadov podnikania na rozsah majetkového spoločenstva manželov. O tomto spôsobe
ochrany „majetku rodiny“ zrejme hovorí aj žalovaný, keď uvádza, že o zrušení BSM uvažovali s
manželkou prakticky od začiatku podnikania manželky žalovaného, čím chceli zrejme ochrániť svoj
spoločný majetok pred potenciálnym nepriaznivým dopadom podnikania manželky žalovaného. Podľa
žalobcu je teda naozaj prekvapujúce, že v rozpore s vyššie uvedeným žalovaný a jeho manželka

zrušili a vyporiadali svoje BSM tak, že v podstate všetok spoločný bonitný majetok (rodinný dom
a záhradný domček s pozemkami) nadobudla bez protihodnoty do svojho výlučného vlastníctva
podnikajúca manželka žalovaného, pričom nepodnikajúci žalovaný nadobudol do svojho výlučného
vlastníctva len bezcenný obchodný podiel a príjmy z podnikateľskej činnosti v spoločnosti ForDom s.r.o.
„v konkurze“, ktorá niekoľko dní po uzavretí dohody o vyporiadaní BSM skončila v reštrukturalizácii
a o niekoľko mesiacov potom skončila v konkurze. Spolu s dohodou o vyporiadaní BSM žalovaný a

jeho manželka uzatvorili aj zmluvu o vyporiadaní vlastníckych práv k bytu a nebytovému priestoru,
ktoré boli dovtedy vo výlučnom vlastníctve žalovaného, takže nepatrili ani do BSM, pričom tento
bonitný majetok vo výlučnom vlastníctve žalovaného nadobudla bez protihodnoty do svojho výlučného
vlastníctva podnikajúca manželka žalovaného. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že zrušenie BSM
žalovaného a jeho manželky v tomto prípade nemalo byť prostriedkom právnej ochrany žalovaného

ako nepodnikajúceho manžela pred možnými následkami neúspešného podnikania jeho podnikajúcej
manželky a zrušenie BSM teda nemalo slúžiť na vylúčenie či aspoň zmiernenie výrazných nepriaznivých
dopadov podnikania manželky na rozsah majetkového spoločenstva manželov. Práve naopak, zrušenie
BSM žalovaného a jeho manželky v tomto prípade malo podľa žalobcu slúžiť výlučne na ten účel,
aby sa žalovaný bezodplatne zbavil všetkého svojho bonitného majetku v prospech manželky ako

blízkej osoby, a tým v podstate znemožnil akékoľvek budúce uspokojenie záväzkov žalovaného z tohto
majetku. Všetky tieto úkony žalovaný navyše uskutočnil v čase, keď mu už podľa žalobcu muselo byť
zrejmé, že žalobca si voči nemu ako ručiteľovi bude uplatňovať zaplatenie jeho záväzkov. Žalobca má
za to, že z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, a že z jeho
správania pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť žalobcu ako svojho veriteľa.

V tejto súvislosti odkázal na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 10C/22/2019–474,
v ktorom konajúci súd skonštatoval, že uzavretím dohody o vyporiadaní BSM a zmluvy o vyporiadaní
vlastníckych práv k bytu a nebytovému priestoru ako odporovateľných úkonov došlo k jednoznačnému
ukráteniu žalobcu zo strany žalovaného. Podľa žalobcu tvrdenia žalovaného v konaní pred Okresným
súdom Lučenec o pomoci manželkinej sestre nedávajú žiadnu logiku, nakoľko pomôcť rodinnému

príslušníkovi s bývaním sa dá aj jednoduchým prenechaním bytu do (bezodplatného) užívania alebo
do nájmu za symbolické nájomné. Takéto nájomné vzťahy a nájomcovia bytov majú dokonca v našom
právnom poriadku zvýšenú právnu ochranu (úzky okruh výpovedných dôvodov, povinnosť zabezpečiť
náhradné bývanie, a pod.). Bezodplatné zriadenie vecného bremena k bytu s právom doživotného
užívania pre rodinného príslušníka, ktorý dovtedy nemal k predmetnému bytu žiadny právny vzťah,

sa tu teda v tejto súvislosti javí ako úplne neadekvátne a nadbytočné. A už vôbec nie je zrejmé, ako
malo rodinnému príslušníkovi pomôcť s bývaním to, že žalovaný po zriadení bezodplatného vecného
bremena bezodplatne previedol predmetný byt zo svojho výlučného vlastníctva do výlučného vlastníctva
svojej manželky. Žalobca opätovne odkázal na rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 10C/22/2019–
474, podľa ktorého: „Veriteľom je ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku, či už splatnú alebo nesplatnú,

prípadne budúcu.“ V tejto súvislosti tvrdí, že právna teória pripúšťa aj ukrátenie uspokojenia budúcej
pohľadávky. Žalobca opätovne uviedol časovú postupnosť jednotlivých relevantných udalostí a úkonov
žalovaného, z ktorej má byť podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný ako konateľ a spoločník spoločnosti
ForDom s.r.o. potom, ako nastala splatnosť záväzkov spoločnosti ForDom s.r.o. zo zmlúv o úvere sa
úmyselne a bezodplatne zbavil v podstate celého svojho bonitného majetku, ktorý dovtedy vlastnil.

Žalovaný si pri tomto svojom konaní musel byť vedomý skutočnosti, že na základe Dohody o ručení ručí
za v tom čase už splatné záväzky spoločnosti ForDom s.r.o. zo zmlúv o úvere a vzhľadom na to, že ako
konateľ a spoločník spoločnosti ForDom s.r.o. dobre poznal zlú finančnú situáciu spoločnosti ForDom
s.r.o., musel si byť taktiež vedomý toho, že žalobca bude žiadať plnenie týchto záväzkov aj od neho ako
ručiteľa. Žalobca zdôraznil, že žalovaný po tom, ako bezodplatne previedol v podstate celý svoj bonitný

majetok na svoju manželku, nedisponoval žiadnym iným relevantným majetkom, keďže mu objektívne
nezostal žiadny majetok, z ktorého by žalobca mohol uspokojiť svoje pohľadávky voči žalovanému,
v dôsledku čoho je možné v súlade s rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 10C/22/2019–474
konštatovať, že zbavením sa tohto majetku došlo zo strany žalovaného k ukráteniu žalobcu ako jehoveriteľa. V čase predmetných úkonov bolo prerušené konkurzné konanie voči spoločnosti ForDom
s.r.o. z dôvodu, že táto spoločnosť deklarovala príslušnému súdu, že poverený správca jej pripravuje
reštrukturalizačný posudok. Žalovaný ako dlhoročný konateľ a spoločník spoločnosti ForDom s.r.o. (od r.

2009) musel vedieť o všetkých vyššie uvedených skutočnostiach a tiež o tom, v akej finančnej situácii sa
nachádza spoločnosť ForDom s.r.o. Žalovaný zároveň ako ručiteľ vedel o tom, že spoločnosť ForDom
s.r.o. nespláca svoj dlh voči žalobcovi, poznal obsah Notárskej zápisnice a Dohody o splácaní záväzku,
a vedel, že z povahy ručenia bude nasledovať jeho povinnosť dlh uhradiť, pričom ako ručiteľ fyzická
osoba bude postihnutý aj majetok v jeho BSM a v osobnom vlastníctve. Zákonodarca v ustanovení

§ 166 ods. 2 písm. h/ ZKR bližšie nešpecifikuje, v akom časovom horizonte pred podaním návrhu
na oddlženie by sa mal dlžník správať tak, že možno usudzovať, že chce poškodiť svojho veriteľa.
Plynutie času však v tomto prípade nie je podstatné, podstatná je vecná súvislosť medzi konaním dlžníka
poškodzujúcim veriteľa a samotnou pohľadávkou, ktorá je oddlžením dotknutá. V tejto súvislosti žalobca
taktiež uviedol, že exekúcia na vymoženie pohľadávok žalobcu voči žalovanému zo zmlúv o úvere
prebiehala vyše dva roky bez akéhokoľvek výťažku v prospech žalobcu. Žalobca vyjadril domnienku,

že návrh na oddlženie žalovaného (po vyše dvoch rokoch od začatia exekúcie, pri neexistencii iných
veriteľov okrem žalobcu) zrejme súvisí práve s posledným vývojom v uvedenom konaní (po vrátení veci
zo strany odvolacieho súdu rozhodol následne prvostupňový súd tak, že Dohoda o vyporiadaní BSM
a Zmluvy o vyporiadaní vlastníckych práv k bytu a nebytovému priestoru sú voči žalobcovi neúčinné),
pričom žalovaný sa zrejme aj týmto spôsobom snaží naďalej vyhýbať plneniu svojich záväzkov voči

žalobcovi. Žalobca poprel tvrdenie žalovaného o snahe riešiť svoj dlh v konkurznom konaní, nakoľko
do dňa vyjadrenia nemal vedomosť o žiadnej, a to ani len čiastočnej úhrade dlhu zo strany žalovaného,
či na základe dobrovoľného plnenia, plnenia v exekúcii, alebo plnenia v konkurze. V závere vyjadrenia
žalobca s poukazom na § 166f ods. 4 ZKR uviedol, že podanie predmetnej žaloby o zrušenie oddlženia
nie je v žiadnom prípade nadbytočný, šikanózny a ani neadekvátny výkon práv zo strany žalobcu.

Žalobami podanými na Okresnom súde Lučenec žalobca napadol jednotlivé právne úkony, na základe
ktorých došlo k zníženiu hodnoty majetku žalovaného a následne k jeho bezodplatnému prevodu
na manželku ako blízku osobu, na druhej strane touto žalobou o zrušenie oddlženia chce žalobca
dosiahnuť obnovenie pôvodnej vymáhateľnosti a splatnosti svojich pohľadávok voči žalovanému. Aj keď
sa jednotlivé konania môžu z časti skutkovo prekrývať, každé z týchto konaní bude mať rozdielny právny

následok, ktorý nie je možné dosiahnuť iným spôsobom. Riadne uplatňovanie zákonnom priznaných
práv zároveň nemôže byť posudzované ako nadbytočný, šikanózny a neadekvátny výkon práv žalobcu.
Nazákladeuvedenýchskutočnostíapredloženýchdôkazovžalobcanavrhol,abysúdžalobnémunávrhu
vyhovel a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

14. Dňa 28. 02. 2023 sa k podaniu žalobcu zo dňa 31. 01. 2023 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol,
že argumentáciu žalobcu ohľadom neprihliadania na podanie žalovaného odmieta a považuje za
nesprávnu, poukázal na svoju žiadosť o predĺženie lehoty. Za právne významný moment v tomto konaní
vo vzťahu k dokazovaniu považuje až moment ukončenia dokazovania súdom prvej inštancie, pričom
predkladať dôkazy a vyjadrenia do skončenia dokazovania považuje za súladný s princípom práva

na spravodlivý súdny proces a princípom rovnosti zbraní. Na podporu svojich tvrdení z posledného
vyjadrenia žalovaný predložil dodatok č. 12 k pracovne zmluve, v ktorom je uvedená špecifikácia
činnosti žalovaného ako výrobného riaditeľa, z ktorého podľa žalovaného vyplýva, že žalovaný nemal
„na starosti“ hospodárenie spoločnosti ForDom, s.r.o., ale jeho pracovnou náplňou boli od vzniku
spoločnosti úplne odlišné činnosti spojené s praktickou výrobou a nie ekonomickým stavom spoločnosti.

Nakoľko spoločnosť ForDom, s.r.o rozširovala výrobu, z čoho možno vyvodiť že prosperovala, nemal
pochybnosti o tom, že úver bude v zmysle dohody o splácaní záväzku zo strany spoločnosti ForDom,
s.r.o. riadne splácaný. Skutočnosť, že tomu tak nebude nemohol predvídať a bola to pre neho
neočakávaná životná situácia. Žalovaný zotrval na svojom tvrdení, že nemal úmysel poškodiť žalobcu
alebo spôsobiť akékoľvek poškodenie žalobcu. Žalovaný uskutočňoval právne úkony s ohľadom na svoj

rodinný a súkromný život výlučne dobromyseľne. Žalovaný navrhol vykonať dokazovanie výsluchom
žalovaného, manželky žalovaného a sestry manželky žalovaného. Motiváciou žalovaného v čase
vyhlásenia konkurzu bolo podľa jeho vyjadrenia začať „nový“ slušný život, ďalej pracovať, zabezpečovať
pomoc svojej rodine, či deťom. Žalovaný sa dostal do platobnej neschopnosti nie z vlastnej viny, nakoľko
ako dlžník nevystupoval v primárnom úverovom vzťahu. Životné okolnosti a vývoj situácie ho dostali do

situácie, keď už nemal prakticky šancu viesť „normálny“ život. Vo vzťahu k čiastočnému uspokojeniu
veriteľov dal žalovaný do pozornosti, že veriteľom bolo poskytnuté prostredníctvom správcu plnenie z
poistných zmlúv žalovaného vo výške 15.078,68 Eur. Pokiaľ by žalovaný mal záujem systematicky sa
zbavovať svojho majetku už od roku 2018, ako sa to snaží prezentovať žalobca, je málo pravdepodobné,že by sumu cca 15.000 Eur ponechal nepovšimnutú. Žalovaný taktiež navrhol, aby súd požiadal
povereného správcu o poskytnutie informácie, či žalovaný ako úpadca v konaní o oddlžení poskytoval
potrebnú súčinnosť. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu žalobcu, ktorý podľa žalovaného ostal v tomto

konaní v tomto smere pasívny, žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn.1Obdo/74/2021z 20.10.2022.Nazákladeuvedenéhomážalovanýzato,ženeexistujúžiadne
dôvody pre ktoré by bol žalobca oprávnený domáhať sa zrušenia povoleného oddlženia žalovaného
pre nepoctivý zámer a navrhuje žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať mu nárok na náhradu trov
konania.

15. Žalovaný k svojmu vyjadreniu pripojil nasledovné dôkazy: Žiadosť o predĺženie lehoty spolu s e-
potvrdením o odoslaní, Dodatok č. 12 k pracovnej zmluve, Oznámenie o zániku poistenia zo dňa 12. 08.
2022, Oznámenie o výbere z bežného účtu zo dňa 12. 08. 2022, Návrh na vyhlásenie konkurzu fyzickej
osoby, Súpis všeobecnej podstaty, Zverejnenie bankového účtu, na ktorý možno skladať kauciu, Výzva
zahraničným veriteľom na prihlásenie pohľadávok, Rozhodnutie o konkurze.

16. Dňa 10. 03. 2024 žalovaný svoje vyjadrenie doplnil o odpoveď správcu zo dňa 07. 03. 2023, ktorá
podľa žalobcu deklaruje pozitívny prístup žalovaného v konaní o oddlžení, vo vzťahu k jeho tvrdeniam,
že žalovaný mal snahu svoj dlh riešiť a poskytoval súčinnosť správcovi, časť dlhu uhradil.

17. Dňa 12. 02. 2024 žalobca súdu predložil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
13Co/78/2022 – 539 zo dňa 26. 04. 2023 spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorým
odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 10C/22/2019 – 474 zo dňa 30. 06. 2022,
ktorým bolo rozhodnuté, že Dohoda o vyporiadaní BSM a Zmluva o vyporiadaní vlastníckych práv k bytu
a nebytovému priestoru uzatvorené medzi žalovaným a jeho manželkou sú voči žalobcovi neúčinné, a to

z dôvodu, že tieto právne úkony žalovaného ukrátili uspokojenie žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky,
pričom žalovaný urobil tieto úkony v úmysle ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa. Predmetné rozsudky
nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13. 06. 2023.

18. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 14. 03. 2024.

19. Žalobca prostredníctvom zástupcu na pojednávaní odkázal na žalobu a písomné vyjadrenia v tomto
konaní a v krátkosti zopakoval dôvody žaloby. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Lučenec a
Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaniach o určenie neúčinnosti právnych úkonov, ktoré rozhodli
o tom, že úkony žalovaného ukracovali uspokojenie žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky, a teda tieto

úkony urobil žalovaný v úmysle ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa, a to že konkrétne rozdelenie veci
pri Dohode o vyporiadaní BSM bolo úmyselne žalovaným ako dlžníkom zvolené tak, aby stav po
vyporiadaníznemožnil,resp.celkovovylúčiluspokojeniepohľadávkyžalobcuakoveriteľa.Keďžeprávny
úkon viedol k zmenšeniu majetku žalovaného, čo malo za následok, že žalobca ako veriteľ nemohol
dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku žalovaného ako dlžníka, hoci nebyť tohto úkonu,

by sa žalobca ako veriteľ z tohto majetku uspokojiť vedel. Na pojednávaní žalobca prostredníctvom
zástupcu doplnil, že v rámci konkurzu bol žalobca uspokojený v časti približne 15.000 Eur s tým, že výška
pohľadávok je dokopy stále približne 635.000 Eur. Žalobca prostredníctvom zástupcu v záverečnej reči
uviedol, že po výsluchoch sa potvrdilo, že žalovaný mal vedomosť o tom, že spoločnosť ForDom je v
problémoch. Žalovaný ako vedúci výroby mal z prvej ruky najlepšie informácie o tom, v akom stave

sú zákazky. Keďže sa výroba nerozbehla, žalovaný musel vedieť o tom, že spoločnosť ForDom je v
problémoch. Sám potvrdil, že vedel, aj keď nie možno v nejakých detailoch, keďže nebol finančným
riaditeľom, že je tam nejaké omeškanie voči banke a voči iným veriteľom. Každopádne tým, že bol
aj osobne zaviazaný za záväzky spoločnosti ForDom, určite ak teda by mal postupovať s odbornou
starostlivosťou ako aj štatutár ako aj výrobný riaditeľ, o tieto veci sa mal zaujímať a zistiť ich. Vo

vzťahu k uzatvoreniu Dohody o vyporiadaní BSM žalobca uviedol, že ani na tomto pojednávaní sa
neobjasnilo, prečo došlo k zrušeniu BSM a prevodu nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného
na manželku. Vyporiadanie BSM sa robilo z dôvodu výkonu podnikateľskej činnosti manželky, ale
štandardne v takýchto prípadoch sa prevody majetku v rámci vyporiadania BSM robia tak, že sa to
robí na ochranu toho manžela, ktorý nepodniká, a teda prevádza sa majetok, ktorý nemá byť ohrozený

podnikaním podnikajúceho manžela na toho manžela, ktorý nepodniká. V tomto prípade to bolo presne
naopak. Žalobca mal za to, že manželka žalovaného musela mať vedomosť o tom, že zamestnávateľ
– firma, v ktorej je spoločníkom žalovaný, má problémy a že zrejme bude končiť. Aj po výsluchu sestry
manželky žalovaného podľa žalobcu ostala otázna motivácia na zriadenie vecného bremena, ktoré ztohto pohľadu žiadnym spôsobom nepomohlo sestre v jej situácii. Čiže zriadenie vecného bremena
bolo úplne nadbytočné v snahe dosiahnuť stratu hodnoty nehnuteľností tak, aby nemohli byť z nich
uspokojené pohľadávky veriteľov, čomu má nasvedčovať aj nasvedčuje to, že napriek tomu, že potreba

bývaťužodpadla,nedošlokvýmazuvecnéhobremena.Nazákladeuvedenéhožalobcaprostredníctvom
zástupcu žiadal, aby súd zrušil oddlženie žalovaného pre nepoctivý zámer a priznal žalobcovi náhradu
trov konania v plnej výške.

20. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní poukázal na svoje písomné

vyjadrenia. Mal za to, že žaloba je nedôvodná. Tvrdenia žalobcu v podanej žalobe považuje skôr za
jeho domnienky a hypotézy. Ako bolo spomenuté zo strany žalobcu na dnešnom pojednávaní, žalobca
si na zásade rovnakom skutkovom základe už uplatňoval svoje práva v konaní o určenie neúčinnosti
právneho úkonu na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 10C/22/2019. V tomto konaní však nebol
rozsah dokazovania zameraný na zámer žalovaného, resp. nebolo dokazovanie vedené za účelom
preukázania jeho úmyslu poškodiť veriteľa, čo je diametrálne odlišné ako dokazovanie vo vzťahu

k údajnému nepoctivému zámeru žalovaného. Žalovaný má za to, že žaloba, spôsob vedenia tohto
sporu a opis skutkových okolností je absolútne nesprávny a žalobu žiada zamietnuť v celom rozsahu.
Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v záverečnej reči uviedol, že na základe vykonaného
dokazovania má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania nepoctivého
zámeru žalovaného a jeho úmyslu poškodiť žalobcu. Žaloba je založená na vykonštruovaní skutkového

stavu, kde jednotlivé úkony a skutkové okolnosti sú prepájané domnienkami a úvahami a rôznymi
doplneniami o teoreticko-právnych úvahách, účeloch jednotlivých úkonov žalovaného. Zdôraznil, že pri
dokazovaní v takomto type sporu je nevyhnutné, aby žalobca jednoznačne preukázal nepoctivý zámer
žalovaného a nie aby sa iba domnieval a dovolával skutočností, ktoré podľa jeho názoru sú buď ťažko
uveriteľné alebo sa zakladajú na neúplnom alebo nepravdivom opísaní skutkových tvrdení. V podanej

žalobe svoj úmysel žalobca odôvodnil slovami, že je to zrejmé z postupnosti krokov žalovaného,
ktorý sa systematicky zbavil všetkého svojho majetku, ktoré tvrdenie sa podľa žalovaného preukázalo
v priebehu konania ako nepravdivé, nakoľko žalovaný mal aj po Dohode o vyporiadaní BSM ďalej
vo vlastníctve obchodný podiel a ďalej mal aj finančné prostriedky na svojich účtoch. Taktiež bolo
nepravdivým tvrdenie žalobcu, že nebol vôbec uspokojený, keďže opomenul už od počiatku tohto

konania uviesť, že mu bola uhradená suma 15.000 Eur, čo bolo potvrdené na dnešnom pojednávaní.
Taktiež je nepravdivým tvrdenie žalobcu, že žalovaný vedel o tom, že spoločnosť ForDom svoje záväzky
nespláca, nakoľko bolo výsluchom žalovaného preukázané, že finančné otázky riešil iný spoločník.
Ďalej je nesprávnym a nepravdivým tvrdením aj tvrdenie žalobcu, že z povahy ručenia je zjavné, že
bude nasledovať povinnosť uhradiť záväzok zo strany žalovaného, pretože z povahy ručenia je zrejmé,

že v prípade, ak dlžník neuhradí svoj záväzok, potom nasleduje povinnosť ručiteľa, v tomto prípade
žalovaného, zaplatiť výšku dlhu namiesto dlžníka. Žalovaný mal za to, že takto skonštruované hypotézy
nemožno považovať za preukázanie naplnenej skutkovej podstaty podľa § 166g ods. 2 písm. h/, na
ktorú sa odvoláva žalobca. Taktiež nemožno prevziať automaticky závery o úmysle z konania, ktoré
bolo vedené pred Okresným súdom Lučenec a bez preukázania akýchkoľvek ďalších iných okolností

usudzovať nepoctivý zámer žalovaného. Aj v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 41CoKr/15/2021 je jednoznačne uvedené, že v prípade posúdenia zámeru dlžníka ide vždy o
vysoko individuálne posúdenie, pri ktorom nie je možné mechanicky prevziať rozhodnutie z jedného
konania do iného konania. Žalovaný mal za to, že z výsluchov absolútne nevyplynulo, že by motiváciou
žalovaného mala byť snaha nepoctivo postupovať voči žalobcovi v čase, keď uzatváral jednotlivé úkony,

lebo žalovaný ako aj jeho manželka potvrdili, že spontánne sa dohodli na takomto spôsobe vyporiadania,
pričom na začiatku manželstva sa dohodli, že o pracovných veciach sa nebudú doma rozprávať. Keďže
ich manželstvo je harmonické, nebol dôvod vyplácať jeden druhého. Žalovaný mal taktiež za to, že
motivácia vo vzťahu k zriadeniu vecného bremena bola taktiež preukázaná výsluchmi v snahe pomôcť
v zložitej životnej situácii pani H.. Žalovaný jednoznačne uviedol, že cieľom oddlženia bolo začať nový

život, nakoľko mal len jedného veriteľa, ale s vysokým dlhom. Žalovanému sa nedarilo zamestnať sa,
nakoľko bolo rizikom pre zamestnávateľov, že v prípade, že mu budú strhávané exekučné zrážky zo
mzdy, bude dostávať nižší príjem a tým pádom opustí to konkrétne pracovisko. Žalovaný sa rozhodol
túto situáciu vyriešiť po tom, ako dva roky prebiehala exekúcia voči jeho osobe. Podľa žalovaného je
z časového pohľadu zrejmé, že žalovaný sa stal dlžníkom žalobcu až na jar roku 2019, kým jednotlivé

úkony vykonával v priebehu roku 2018 bez akejkoľvek spojitosti s podnikaním alebo so znalosťou o
hospodárskej situácii v spoločnosti ForDom. Žalobca jednoducho spojil nesúvisiace okolnosti v živote
žalovaného len z dôvodu, že sa niektoré z nich diali v určitom čase, avšak bez znalosti širšieho kontextu
a bez vecnej a časovej súvislosti. Na to, aby mohlo dôjsť ku konštatovaniu nepoctivého zámeru, musíbyť v konaní preukázané, že správanie dlžníka bolo takej intenzity a takého smerovania, že mal úmysel
poškodiť v tomto prípade žalobcu. To preukázané nebolo, naopak žalovaný uviedol skutkové okolnosti,
ktoré v konaní preukázal. Preto žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu navrhol žalobu na základe

vykonaného dokazovania zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania.

21. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou, Notárskou zápisnicou N 670/2018, Nz 14697/2018,
NCR1s15077/2018 zo dňa 09. 05. 2018, Uznaním záväzku a dohodou o splácaní záväzku
č. 1101012_636_UZaDoSZ_2018_CWR SK zo dňa 09. 05. 2018, Dohodou o ručení č.

1101012_643_DoR_2018_CWR SK zo dňa 09. 05. 2018, Zmluvou o úvere č. 000627/CORP/2016 zo
dňa 25. 07. 2016, Obchodnými podmienkami pre úvery podnikateľom zo dňa 25. 07. 2016, Dodatkom
č. 1 k Zmluve o úvere č. 000627/CORP/2016 zo dňa 24. 10. 2016, Dodatkom č. 2 k Zmluve o
úvere č. 000627/CORP/2016 zo dňa 21. 02. 2017, Zmluvou o úverovom rámci č. 000628/CORP/2016
zo dňa 25. 07. 2016, Obchodnými podmienkami pre úvery podnikateľom zo dňa 27. 07. 2016, Dodatkom
č. 1 k Zmluve o úverovom rámci č. 000628/CORP/2016 zo dňa 24. 10. 2016, Oznámením o predčasnej

splatnosti úveru a výzva na úhradu celého zostatku úveru zo dňa 12. 06. 2017, Oznámením o výpovedi
úverového limitu zo dňa 09. 06. 2017, Výzvou na úhradu splatných záväzkov zo dňa 21. 07. 2017,
Výzvou ručiteľovi na úhradu záväzku zo dňa 08. 03. 2019 spolu s doručenkou, Upovedomením o vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 18. 09. 2019, Upovedomením o zastavení exekúcie
zo dňa 25. 04. 2022, Prihláškou s por. č. 1 zo dňa 21. 02. 2022, Prihláškou s por. č. 2 zo dňa 21. 02.

2022, Zmluvou o vzniku vecného bremena zo dňa 24. 09. 2018, Dohodou o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po zrušení BSM súdom za trvania manželstva zo dňa 25. 10. 2018, Zmluvou
o vyporiadaní vlastníckych práv k bytu a nebytovému priestoru zo dňa 25. 10. 2018, Rozsudkom
Okresného súdu Lučenec č. k. 10C/22/2019-474 zo dňa 30. 11. 2022, Výpisom zo živnostenského
registra žalovaného, vyjadrením žalovaného zo dňa 26. 01. 2023, Výpisom zo živnostenského registra

manželky žalovaného, Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/24/2019-390 zo dňa 25. 05. 2022,
Šablónou pre import pohľadávok, vyjadrením žalobcu zo dňa 15. 02. 2023, vyjadrením žalovaného zo
dňa 28. 02. 2023, Dodatkom č. 12 k pracovnej zmluve, Oznámením o zániku poistenia 12. 08. 2022,
Oznámením o výbere z bežného účtu zo dňa 12. 08. 2022, Návrhom na vyhlásenie konkurzu fyzickej
osoby zo dňa 22. 12. 2021, Súpisom všeobecnej podstaty zverejnený v Obchodnom vestníku 37/2023

dňa 22. 02. 2023, Výzvou zahraničným veriteľom na prihlásenie pohľadávok v OV 36/2022 dňa 22. 02.
2022, Uznesením OS BB sp. zn. 5OdK/500/2021 zo dňa 10. 01. 2022, zverejnené v OV č. 12/2022 dňa
19. 01. 2022, Zverejnením bankového účtu, na ktorý možno skladať kauciu v OV 36/2022 z 22. 02. 2022,
doplnením vyjadrenia žalovaného zo dňa 10. 03. 2023, Odpoveďou E. C. N. N., správcu na žiadosť
o poskytnutie súčinnosti zo dňa 07. 03. 2023, vyjadrením žalobcu zo dňa 09. 02. 2024, Rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/78/2022-539 zo dňa 26. 04. 2023, doložkou právoplatnosti
a vykonateľnosti k rozsudku OS Lučenec 10C/22/2019 – 474, doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti
k rozsudku KS v Banskej Bystrici 13Co/78/2022 – 539, výsluchom žalovaného, výsluchom svedka –
manželky žalovaného E. C. B., výsluchom svedka – sestry manželky žalovaného C. H., ako aj ostatnými
listinami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Súd na základe nesporných skutkových tvrdení, o ktorých

pravdivosti nenadobudol ani na základe vykonaného dokazovania pochybnosti (§ 186 ods. 2 CSP), ďalej
na základe vykonaného dokazovania a na základe skutočností známych súdu z jeho činnosti (§ 186
ods. 1 CSP) ustálil nasledovný skutkový stav:

22. Žalobca ako veriteľ poskytol spoločnosti ForDom s.r.o. „v konkurze“ ako dlžníkovi na základe Zmluvy

o úvere zo dňa 25. 07. 2016 v znení dodatkov finančné prostriedky vo výške 750.000 Eur a na základe
Zmluvy o úverovom rámci zo dňa 25. 07. 2016 v znení dodatku finančné prostriedky vo výške 400.000
Eur. Úver 1 spolu s príslušenstvom sa stal splatným dňa 15. 06. 2017, Úver 2 spolu s príslušenstvom
sa stal splatným dňa 20. 07. 2017. Na zabezpečenie uspokojenia pohľadávok žalobcu z uvedených
zmlúv uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaný ako ručiteľ dňa 09. 05. 2018 Dohodu o ručení. V ten

istý deň vzhľadom na neplnenie záväzkov zo zmlúv o úvere zo strany dlžníka žalobca a dlžník spísali
Uznanie záväzku a dohodu o splácaní záväzku a zároveň žalovaný ako ručiteľ a ďalší dvaja konatelia a
spoločníci dlžníka ako ručitelia spísali Notársku zápisnicu, v ktorej sa dlžník zaviazal zaplatiť žalobcovi
v splátkach zostatok svojich záväzkov zo zmlúv o úvere v celkovej výške 1.159.628,61 Eur. V Notárskej
zápisnici zároveň žalovaný uznal svoj záväzok vyplývajúci z Dohody o ručení čo do právneho dôvodu a

čo do výšky v celom rozsahu a zaviazal sa ho zaplatiť žalobcovi v plnej výške spolu s príslušenstvom v
prípade, ak ho nesplní dlžník. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4K/10/2018 zo dňa
02. 07. 2018, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 09. 07. 2018, bolo začaté konkurzné konanie
voči dlžníkovi. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4R/1/2018 zo dňa 24.10. 2018, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 02. 11. 2018, bolo začaté reštrukturalizačné konanie
voči dlžníkovi. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4R/1/2018 zo dňa 07. 02. 2019,
zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 11. 02. 2019, bolo zastavené reštrukturalizačné konanie a

vyhlásený konkurz na majetok dlžníka. Žalovaný ako ručiteľ bol na základe Výzvy na úhradu záväzku
zo dňa 08. 03. 2019 vyzvaný na úhradu dlžnej sumy zo zmlúv o úvere vo výške 1.129.106,23 Eur. Dňa
18. 09. 2019 bolo na návrh žalobcu vydané poverenie na vykonanie exekúcie v prospech žalobcu ako
oprávneného voči žalovanému ako povinnému, na vymoženie pohľadávok zo zmlúv o úvere. Žalovaný
vkonanínepopreltvrdeniežalobcu,ževpredmetnáexekúcia prebiehalavyšedvarokybezakéhokoľvek

výťažku v prospech žalobcu ako oprávneného. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
5OdK/500/2021 zo dňa 10. 01. 2022 bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného ako dlžníka a
súd ho zároveň oddlžil. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 12/2022 dňa 19. 01.
2022. Žalobca si v predmetnom konkurze svoje pohľadávky riadne a včas prihlásil. Dňa 25. 04. 2022
došlo k zastaveniu exekúcie voči žalovanému z dôvodu vyhláseného konkurzu na jeho majetok. Na
nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného (byt spolu s nebytovým priestorom) bolo dňa 01.

10. 2018 na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 24. 09. 2018 zapísané vecné bremeno
–právodoživotnéhobývaniaaužívaniavprospechC.H.,ktorájesestroumanželkyžalovaného.Dňa22.
10. 2018 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/26/2018-32 zo dňa 22.
10. 2018 o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov – žalovaného a jeho manželky za trvania
manželstva. Dňa 25. 10. 2018 uzavrel žalovaný s manželkou Dohodu o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov po zrušení BSM súdom za trvania manželstva, na základe ktorej manželka
žalovaného nadobudla bezodplatne do svojho výlučného vlastníctva majetok doteraz patriaci do BSM,
a to rodinný dom s pozemkom a finančnú hotovosť na svojich účtoch a žalovaný nadobudol so svojho
výlučného vlastníctva majetok doteraz patriaci do BSM, a to obchodný podiel a príjmy z obchodnej
činnosti v spoločnosti dlžníka a finančnú hotovosť na svojich účtoch. V ten istý deň uzavrel žalovaný s

manželkou Zmluvu o vyporiadaní vlastníckych práv k bytu a nebytovému priestoru, na základe ktorej
manželka žalovaného nadobudla bezodplatne do svojho výlučného vlastníctva byt a nebytové priestory.

23. Súd z listiny predloženej zo strany žalovaného, označenej ako „Odpoveď na žiadosť o poskytnutie
súčinnosti“ zo dňa 07. 03. 2023, adresovanej správcom E. C. N. N. právnemu zástupcovi žalovaného,

zistil, že žalovaný ako dlžník bol v procese oddlženia správcovi plne súčinný. Počas procesu oddlženia
bol vždy zastihnuteľný. Dlžník správcovi okrem majetku, ktorý si vedel overiť a dohľadať prostredníctvom
súčinnosti tretích subjektov (bezplatne), poskytol aj informácie ohľadom uzatvorených poistných zmlúv,
na základe čoho správca zabezpečil do konkurznej podstaty finančné prostriedky vo výške 15.078,68
Eur, ktoré mali byť na základe rozvrhu výťažku prerozdelené veriteľom.

24. Súd z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/78/2022-539 zo dňa 26. 04. 2023
zistil, že Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Lučenec
č. k. 10C/22/2019-474 z 30. júna 2022 v znení opravy, ktorým Okresný súd Lučenec ako súd prvej
inštancie určil, že Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po zrušení BSM

súdom za trvania manželstva a Zmluva o vyporiadaní vlastníckych práv k bytu a nebytovým priestorom
uzavretá medzi E. C. B. a žalovaným je voči žalobcovi neúčinná. V predmetnom rozhodnutí odvolací
súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatoval, že pri vyporiadaní BSM konkrétne rozdelenie
vecí bolo dlžníkom úmyselne zvolené tak, aby stav po vyporiadaní znemožnil, resp. celkovo vylúčil
uspokojenie pohľadávky veriteľa (žalobcu). Keďže išlo o dohodu uzavretú medzi manželmi, úmysel

manžela v postavení dlžníka sa predpokladal. Odvolací súd dodal, že právnym úkonom E. C. B.
a žalovaného došlo k ukráteniu pohľadávky žalobcu, keďže právny úkon viedol k zmenšeniu majetku
dlžníka a v jeho dôsledku zmenšenie majetku malo súčasne za následok, že veriteľ (žalobca) nemohol
dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci – nebyť tohto úkonu – by sa veriteľ
z majetku dlžníka uspokojil. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že pohľadávka žalobcu nebola

uspokojená v exekučnom konaní vedenom voči žalovanému.

25. Súd na návrh žalobcu vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, z ktorého vyplynulo, že od
roku 1997 do roku 2012 pracoval ako živnostník v stavebníctve. Od roku 2008 do roku 2019 pracoval
ako výrobný riaditeľ v spoločnosti ForDom, ktorá podnikala v oblasti výroby a realizácie drevodomov.

V spoločnosti ForDom bol taktiež spoločníkom spolu s ďalšími dvoma spoločníkmi E. B., ktorý bol
finančným riaditeľom, a J. O., ktorý mal na starosti montáže a technológiu. Výroba prebiehala v Lučenci,
kde žalovaný trávil väčšinu času. Raz do týždňa prebiehali porady v sídle firmy vo Zvolene, kde sa
preberali výrobné plány a postupy a s tým súvisiace veci. Čo sa týka financií, preberalo sa to na poradáchmálo, žalovaný osobne tomu nevenoval zvláštnu pozornosť, pretože mal na starosti výrobu. Úver v
roku 2016 vybavoval finančný riaditeľ E. B.. O úvere sa žalovaný dozvedel z telefonátu E. B., ktorý
mu oznámil, že potrebuje žalovaného v banke, pretože vybavil úver za účelom stavby novej výrobnej

haly. Či boli splátky úveru hradené riadne a včas žalovaný nevedel uviesť, finančné záležitosti mal
na starosti E. B.. Na otázku, či žalovaný poznal stav účtov spoločnosti ForDom, odpovedal, že tomu
nevenoval pozornosť, mal na starosti výrobu, kde mal kopec povinností. Po poskytnutí úveru bola
situáciadobrá,ľudiamalizáujemoichprodukty.Žalovanýkukaždejzákazkerobilzoznammateriálu,kde
ho potom spätne informovali, že tovar nepríde, nakoľko nie sú uhradené faktúry. Spätne ho informovali,

žespoločnostiForDomnebolavyplatenáobrovskázákazka-dlhokolo400.000Eur,takženeboldostatok
peňazí na nákup materiálu. E. B. ho ubezpečoval, že bude rokovať s dodávateľmi a zabezpečí prísun
materiálu, čo aj urobil. Dňa 09. 05. 2018 išli všetci traja spoločníci do centrály P. Q., kde ich čakal
notár. Podpísali notársku zápisnicu, čo žalovaný nepovažoval za nič zlé, nakoľko už prebiehala výstavba
haly. Vo vzťahu k dôvodom podpisu notárskej zápisnice dôveroval ostatným dvom spoločníkom, ktorí
boli spolužiaci zo strednej školy, nemal pocit, že by ho zavádzali. Nemal také ekonomické znalosti

ako oni. Notársku zápisnicu podpisoval v dobrom úmysle s tým, že veril, že to dokážu uhradiť. Po
podpise Notárskej zápisnice v máji 2018 sa výroba nenaštartovala podľa očakávaní. Žalovaný vo vzťahu
k neuhradenej splátke v júli 2018 uviedol, že netvrdí, že nevedel, že meškajú splátky, ale na starosti
mal tieto záležitosti E. B., takže nezasahoval do jeho kompetencií. O tom, že sa stal dlžníkom žalobcu,
sa dozvedel v treťom mesiaci 2019, čo bol pre neho šok, že aj napriek úsiliu sa nepodarilo znovu

naštartovať firmu a riadne fungovať. Žalovaný nevedel uviesť presne dátum, do kedy reálne prebiehala
výroba, v roku 2019 sa už určite nerobilo, ukončovala sa nová výrobná hala, pripravoval sa nábeh. Na
otázku, či mal žalovaný vedomosť o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť ForDom v
júli 2018, odpovedal, že si nespomína, je možné, že sa o tom bavili, ale intenzívne sa týmto veciam
venoval kolega E. B.. Dohodu o vyporiadaní BSM a Zmluvu o vyporiadaní vlastníckych práv v októbri

2018 uzavreli po vzájomnej dohode s manželkou, pretože manželka podnikala. Už dávno sa bavili o
zrušení BSM. Na začiatku manželstva sa dohodli, že nebudú ťahať pracovný život do rodinného života.
Dôvodom a účelom zriadenia vecného bremena na byte bola pomoc manželkinej sestre, ktorá bola v
zlej životnej situácii. Bolo to po vzájomnej dohode. Manželkina sestra mala vtedy zlú rodinnú situáciu,
bývala v jednej domácnosti s bývalým manželom, ktorý bol alkoholikom a ešte s dvoma vtedy maloletými

deťmi. Preto sa dohodli, že byt pripadne manželke, aby pomohla svojej rodine, keď to potrebuje. V
predmetnom byte momentálne nebýva sestra manželky, užíva ho syn žalovaného. Sestra manželky si
zabezpečila bývanie. O zrušení vecného bremena sa nerozprávali. O osobnom bankrote začal žalovaný
uvažovať koncom roku 2021, kedy už bol vyčerpaný psychicky aj finančne. Chcel sa naspäť zaradiť do
spoločnosti, žiť plnohodnotný život a prispievať na fungovanie domácnosti. V médiách sa dopočul, že je

táto možnosť, tak následne kontaktoval Centrum právnej pomoci v Rimavskej Sobote. Proces oddlženia
prebiehal od decembra 2021, ukončený bol v decembri 2023. V čase podania návrhu na oddlženie mal
žalovaný jedného veriteľa. Pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu bol dva roky nezamestnaný,
nikde sa nevedel zamestnať kvôli prebiehajúcej exekúcii, pretože zamestnávatelia si neželali fluktuáciu
zamestnancov;pozaučeníbynásledneodišielzdôvodu,ževäčšinumzdybyzobralexekútor.Žilzúspor.

26. Súd na návrh žalobcu vykonal aj dokazovanie výsluchom svedka - manželky žalovaného E. C. B.,
z ktorého vyplynulo, že už dávno sa s manželom rozprávali o možnosti zrušenia BSM, dohodu uzavreli
z vlastnej vôle, v dnešnej dobre je to bežné. Bolo to po vzájomnej dohode z dôvodu, že svedkyňa v tom
čase podnikala, aj stále podniká, a to asi od roku 2010, nepamätá si presne. Najprv robila obchodného

zástupcu a teraz je predmetom jej podnikania montáž drobných stavieb. Svoje podnikanie od roku 2018
hodnotítak,žejevmalomzisku,jemalýpodnikateľ.Manželstvojefungujúce.Nafinancovanídomácnosti
od roku 2016 sa manželia podieľali zo spoločnej kasy. Manžel bol riadne zamestnaný a dostával riadne
svoj príjem. Na otázku zástupcu žalobcu, do kedy manžel prispieval na chod domácnosti, lebo teraz
je nezamestnaný, svedkyňa odpovedala, že si nespomína. Dôvodom uzavretia dohody o vyporiadaní

BSM bola pomoc rodine. Manžel bol spoločníkom firmy, asi nepredpokladal, že by to mohlo mať za
následok nejaké ukrátenie. S manželom sa rozprávali, v akej finančnej situácii a akých ťažkostiach
je sestra manželky žalovaného. Žalovaný sám navrhol, že byt prevedie do vlastníctva manželky, aby
pomohla svojej sestre, ktorá bola po ťažkom rozvode, ešte potom dlho mala finančné ťažkosti, nakoľko
zobrala úver. Tým, že jej pomohli poskytnúť byt, to bola pre ňu istota, aby neprišla o strechu nad hlavou,

nakoľko bývalý manžel bol alkoholik. Kým sestra manželky žalovaného nezabezpečila pre manžela byt,
tak bývala ešte s ním a s dvomi školopovinnými deťmi. V byte, v ktorom bolo v jej prospech zriadené
vecné bremeno, už sestra nebýva. Nepotrebuje tam teraz bývať. Odsťahovala sa. Teraz tam býva syn
svedkyne a žalovaného. O zrušení vecného bremena sa so sestrou nerozprávali, momentálne nemajúdôvod to požadovať. Manžela viedla k podaniu návrhu na oddlženie exekúcia, veľký dlh. Nemohol
normálne fungovať, ani rodina. Nedalo sa ani zamestnať, nebolo to prijateľné. Začali hľadať riešenie
ako začať fungovať. S manželom mali roky dohodu, že sa doma nerozprávali o práci, preto nepoznala

hospodársku situáciu spoločnosti ForDom.

27. Súd na návrh žalobcu vykonal taktiež dokazovanie výsluchom svedka – sestry manželky žalovaného
C. H., z ktorého vyplynulo, že v roku 2011 sa rozvádzala z dôvodu, že bývalý manžel bol alkoholik. Brala
úvernajehovyplatenie.Aniporozvodesaneodsťahoval,taksmaloletýmideťminemalibezpečie.Sestra

a švagor navrhli túto možnosť. Bála sa finančných záväzkov. Kým sa vyriešili tieto finančné záležitosti,
tak jej poskytli byt a mohla tam ísť kedykoľvek. Takto jej pomohli, keď to potrebovala. Tento byt v období
roku 2018 neužívala stále, ale striedavo podľa situácie. Prvé roky byt využívala dlhodobo. Mala dlhodobé
problémy s bývalým manželom. Keď potrebovala svoj kľud, využívali byt aj s deťmi. Z dôvodu, že bývalý
manžel ich prenasledoval, neustále navštevoval, chodil do toho bytu, kde predtým bývali. V súčasnosti
nebýva v predmetnom byte, je tomu dva roky, možno rok. Niekedy tam nebola aj rok, niekedy ten byt

využívala. Teraz tam býva sestrin a švagrov syn. Svedkyňa teraz býva s deťmi v byte, kde pôvodne
bývalaajsbývalýmmanželom.Ozrušenívecnéhobremenasanerozprávali.Svedkyňanevedelapresne
uviesť, kde bol žalovaný v roku 2018 zamestnaný. Uviedla, že vie, že robil pre firmu ForDom, ale
nepamätá si presne, či to bolo vtedy. Nemala vedomosť o finančných záležitostiach spoločnosti ForDom.

28. Podľa ustanovenia § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), veriteľ, ktorý bol dotknutý
oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči
dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového
kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer.

Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

29. Podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní
návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností
a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať

zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia,
daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na
uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa
do spoločnosti opätovne zaradil.

30. Podľa ustanovenia § 166g ods. 2 písm. h/ ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak zo správania sa
dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť
niektorého veriteľa.

31. Podľa ustanovenia § 166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý

zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním,
pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby
alebo má iné osobitné životné skúsenosti.

32. Podľa ustanovenia § 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu

na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového
kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.

33. Podľa ustanovenia § 135 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), konatelia sú povinný zabezpečiť riadne

vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov
o záležitostiach spoločnosti.

34. Podľa ustanovenia § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju
pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.

Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa
predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých
prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmyjej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len
niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

35. Inštitút zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer podľa ustanovenia § 166f ZKR umožňuje
vykonanie následnej kontroly poctivosti zámeru dlžníka pri jeho oddlžení súdom, pretože pri vyhlásení
konkurzu súd poctivý zámer dlžníka v zmysle § 166g ods. 5 veta druhá ZKR neskúma. V danej veci
súd považoval za splnené podmienky podľa ustanovenia § 166f ods. 1 ZKR, za ktorých sa veriteľ
môže domáhať zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia v tom smere, že žalobca ako veriteľ

dotknutý oddlžením je aktívne legitimovaným na podanie žaloby, keďže v žalobe uviedol, že na základe
ktorých skutočností je veriteľom žalovaného, svoju pohľadávku si riadne prihlásil v konkurze na majetok
žalovaného a do dňa podania žaloby nebol v tomto konkurze uspokojený ani v časti svojho nároku, je
teda veriteľom dotknutým oddlžením žalovaného; žaloba smeruje voči žalovanému ako dlžníkovi, tento
teda je pasívne legitimovaný a taktiež bol návrh podaný v lehote šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu.
Ďalšou podmienkou v zmysle cit. ustanovenia je, že žalobca ako veriteľ dotknutý oddlžením preukáže,

že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Bolo potom povinnosťou žalobcu ako veriteľa žalovaného
preukázať jeho nepoctivý zámer pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, teda uviesť konkrétne
tvrdenia, prečo má za to, že žalovaný ako dlžník nemal pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu
poctivý zámer a súčasne tieto tvrdenia podoprieť dôkazmi. Pokiaľ má súd na základe žaloby podanej
veriteľom zrušiť oddlženie dlžníka z dôvodu nepoctivého zámeru, vychádza z okolností, na základe

ktorých je možné záver, že oddlžením je sledovaný nepoctivý zámer, dôvodne predpokladať. Nepoctivý
zámer ako špeciálny pojem insolvenčného práva zákon nedefinuje, kritéria pre určenie nepoctivého
zámeru sú príkladným spôsobom uvedené v ustanovení § 166g ods. 2 ZKR a sú sústredené
predovšetkým na ekonomické správanie dlžníka pred podaním návrhu. Avšak zo samotného jazykového
výkladu tohto pojmu je možné vyvodiť, že sa jedná o súčasť objektívnej dobrej viery ako mravnej

kategórie, ktorú nie je možné presne definovať či stanoviť jej obsah. Preto právne normy obsahujúce
pojem poctivý zámer sú právnymi normami s tzv. neurčitou hypotézou, pri ktorej je na uvážení súdu, aby
jej obsah vymedzil vzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu.

36. Žalobca v danom prípade žalobu založil na tvrdeniach, že žalovaný pri podaní návrhu naplnil

zákonné predpoklady nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. h/ ZKR, t. j. že zo správania
žalovaného ako dlžníka pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu možno usudzovať, že mal
snahu poškodiť žalobcu ako svojho veriteľa. Žalobca nepoctivý zámer žalovaného odôvodňoval tým,
že žalovaný zaťažil svoj majetok vecným bremenom, čím znížil jeho hodnotu, sťažil jeho speňaženie
a v konečnom dôsledku znemožnil v tomto rozsahu uspokojenie pohľadávky žalobcu a následne sa

bezodplatne zbavil všetkého svojho exekvovateľného majetku v čase, keď si už mal byť vedomý toho,
že žalobca bude žiadať plnenie práve od neho ako ručiteľa. Svoje tvrdenie preukazoval poukazom na
časovú postupnosť jednotlivých krokov žalovaného uskutočnených po tom, čo spoločnosť ForDom, s.r.o.
ako dlžník stratila výhodu splátok a nastala splatnosť jej záväzkov zo zmlúv o úvere. Na tomto mieste
dáva súd za pravdu žalobcovi, že v dôsledku žalobcom namietaných právnych úkonov žalovaného

došlo k zmenšeniu majetku žalovaného s následkom v podobe nemožnosti dosiahnuť uspokojenie
pohľadávky z majetku žalovaného, pričom pokiaľ by žalovaný namietané úkony nevykonal, žalobca ako
veriteľ by sa z majetku žalovaného aspoň čiastočne uspokojil v rámci vedenej exekúcie na jeho majetok.
Rovnaký záver vyslovil Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku č. k. 13Co/78/2022-539 zo dňa 26.
04. 2023 (viď bod 29. odôvodnenia). Na základe uvedeného teda súd považoval za preukázané, že

v dôsledku namietaných úkonov žalovaného došlo k poškodeniu žalobcu, pretože jednak zriadením
vecného bremena na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného došlo k zníženiu hodnoty
nehnuteľností a taktiež, pokiaľ by nehnuteľnosti ostali v dispozičnej sfére žalovaného, bolo by ich možné
speňažiť v exekúcii vedenej na návrh žalobcu ako oprávneného voči žalovanému ako povinnému. Aj
žalovanýupriamilpozornosťnachronológiujednotlivýchokolností,pričompredovšetkýmtvrdil,ževčase

uzavretia namietaných úkonov (zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 24. 09. 2018, dohoda
o vyporiadaní BSM a zmluva o vyporiadaní vlastníckych práv k bytu a nebytovému priestoru zo dňa
25. 10. 2018) neexistovala voči žalovanému žiadna pohľadávka žalobcu (k výzve žalobcu na zaplatenie
dotknutej pohľadávky došlo až dňa 08. 03. 2019) a žalovaný nemohol predpovedať, aké okolnosti
v budúcnosti nastanú. V tomto smere však súd dáva do pozornosti, že v tom čase už došlo k spísaniu

Notárskej zápisnice zo dňa 09. 05. 2018. Z Notárskej zápisnice pritom jednoznačne vyplýva, že Úver
1 sa stal splatným dňa 15. 06. 2017 na základe Oznámenia o predčasnej splatnosti
úveru a výzvy na úhradu celého zostatku úveru a Úver 2 sa stal splatným dňa 20. 07. 2017 na základe
Oznámenia o výpovedi úverového limitu, a teda žalovaný ako spoločník a konateľ spoločnosti ForDom,s.r.o. musel mať už v tom čase vedomosť o problémoch s úhradami záväzkov spoločnosti ForDom,
s.r.o. zo zmlúv o úvere. V Notárskej zápisnici pritom žalovaný uznal svoj záväzok vyplývajúci z Dohody
o ručení čo do právneho dôvodu a čo do výšky v celom rozsahu a zaviazal sa ho zaplatiť žalobcovi

v prípade, že ho nesplní dlžník. Žalovaný v pozícii ručiteľa bol ako tzv. náhradný dlžník už od vzniku
ručenia zaviazaný uspokojiť veriteľa pre prípad, že ho neuspokojí hlavný dlžník, ktorého záväzku si
musel byť vzhľadom na podpis notárskej zápisnice vedomý. Samotný žalovaný počas výsluchu potvrdil,
že mal vedomosť o určitých finančných problémoch spoločnosti ForDom, s.r.o., keďže v rámci výkonu
svojej kompetencie výrobného riaditeľa bol zo strany dodávateľov informovaný o neuhradení faktúr

spoločnosťou ForDom, s.r.o. Žalovaný taktiež počas výsluchu vo vzťahu k neuhradenej splátke v júli
2018 nepoprel, že by mal vedomosť o omeškaní splátok. Pokiaľ žalovaný namietal, že v čase uzavretia
namietaných úkonov nebola spoločnosť ForDom, s.r.o. ani v reštrukturalizácii, nakoľko reštrukturalizácia
začala až dňa 02. 11. 2018, súd pripomína, že v tom čase už bolo zverejnené uznesenie Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 4K/10/2018 zo dňa 02. 07. 2018 o začatí konkurzného konania voči
spoločnosti ForDom, s.r.o. ako dlžníkovi (zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 09. 07. 2018). Súd sa

teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nestotožnil s obranou žalovaného, že v čase uzavretia
namietaných úkonov nemohol predpovedať, aké okolnosti v budúcnosti nastanú (k uvedenému bližšie
aj v bode 38. odôvodnenia). Žalovaný na svoju obranu taktiež uviedol, že o zrušení BSM s manželkou
uvažovali už dlhšie časové obdobie, prakticky od začatia podnikania manželky žalovaného v roku
2013, avšak ani z vykonaného dokazovania - výsluchu žalovaného a jeho manželky ako svedkyne

nevyplýva dôvod, prečo k tomuto kroku došlo až v septembri roku 2018 (podľa vyjadrenia žalovaného
bol návrh na zrušenie BSM zo strany žalovaného podaný na súde dňa 28. 09. 2018). Na základe
uvedených skutočností vrátane výsluchu samotného žalovaného súd považuje za preukázané, že
žalovaný v čase zriadenia vecného bremena na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného
a následne v čase podpísania dohody o vyporiadaní BSM a zmluvy o vyporiadaní vlastníckych práv

k bytu a nebytovému priestoru mal vedomosť o nepriaznivej finančnej situácii dlžníka ForDom, s.r.o. Za
tejto situácie nebola v konaní zo strany žalovaného ani jeho manželky tvrdená taká zmena pomerov
okremuvedeného,ktorábyodôvodňovalaakútnupotrebuzrušiťavyporiadaťBSMprávevtomtoobdobí.
Súd dal za pravdu žalobcovi, že o nepoctivom zámere žalovaného svedčí aj konkrétne rozdelenie vecí
v rámci vyporiadania BSM, nakoľko jednak žalobcovi nepripadli žiadne majetkové hodnoty, z ktorých

by následne došlo k uspokojeniu žalobcu ako veriteľa v rámci vedenej exekúcie, ako aj skutočnosť, že
dôvodom zrušenia BSM malo byť podnikanie manželky žalovaného (keďže žalovaný v zmysle výpisu
zo živnostenského registra ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu
08. 02. 2012) a s tým súvisiace riziko vo vzťahu k majetku v BSM, napriek tomu jej na základe dohody
o vyporiadaní BSM pripadli nehnuteľnosti bez protihodnoty. Obrana žalovaného, že mu pripadli zostatky

na účtoch a obchodný podiel v spoločnosti ForDom, s.r.o. neobstojí vzhľadom na skutočnosť, že v tom
čase už bolo začaté konkurzné konanie voči tejto spoločnosti ako úpadcovi a v neskôr vedenej exekúcii
sa nepodaril vymôcť od žalovaného ako povinného žiadne finančné prostriedky prikázaním pohľadávky
z účtu v banke. Vo vzťahu k zriadeniu vecného bremena a zmluve o vyporiadaní vlastníckych práv
k bytu vo výlučnom vlastníctve žalovaného zhodne vypovedali žalovaný a ním navrhnutý svedkovia E.

C. B. a C. H., že účelom mala byť pomoc sestre manželky žalovaného, ktorá po rozvode manželstva
ocitla v nepriaznivej životnej situácii, nakoľko bývalý manžel bol alkoholik, ani po rozvode manželstva
sa neodsťahoval zo spoločnej domácnosti, kde bývali aj s (v tom čase) maloletými deťmi, pričom sestra
manželky žalovaného brala úver, aby ho vyplatila; byt neužívala stále, ale striedavo podľa situácie. Súd
sa vo vzťahu k namietaným právnym úkonom žalovaného vo vzťahu k bytu vo výlučnom vlastníctve

žalovaného stotožnil s argumentáciou žalovaného, že bezodplatné zriadenie vecného bremena k bytu
s právom doživotného užívania pre rodinného príslušníka, ktorý dovtedy nemal k predmetnému bytu
žiadny právny vzťah, sa javí ako neadekvátne a nadbytočné, v danej situácii nad rámec nevyhnutne
potrebnej pomoci rodine, keďže pomôcť rodinnému príslušníkovi s bývaním sa dá aj prenechaním bytu
do bezplatného užívania alebo do nájmu, pričom ani v vykonaného dokazovania nie je zrejmé, ako mal

sestre manželky žalovaného po zriadení bezodplatného vecného bremena pomôcť bezodplatný prevod
bytu z výlučného vlastníctva žalovaného do výlučného vlastníctva jeho manželky.

37. Žalovaný vo svojom vyjadrení tvrdil, že keďže zákonodarca v ustanovení § 166g ods. 2 písm. h/
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii bližšie nešpecifikuje, v akom časovom horizonte

pred podaním návrhu na oddlženie by sa mal dlžník správať tak, že možno usudzovať, že chce poškodiť
svojho veriteľa, je potrebné, aby existovala aspoň do istej miery časová súvislosť medzi správaním sa
dlžníka a podaním návrhu na oddlženie. V tomto smere súd dáva do pozornosti odôvodnenie rozsudku
Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/35/2022 zo dňa 14. júna 2023, v zmysle ktoréhoobdobie skúmania poctivého zámeru dlžníka na návrh veriteľa v konaní o zrušenie oddlženia podľa §
166f ZKR pred podaním návrhu na oddlženie spätne do minulosti nie je ohraničené žiadnou lehotou.
Jedinou časovou hranicou je len lehota na podanie návrhu na oddlženie, a to lehota šiestich rokov od

vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára. Podľa Najvyššieho súdu je možné skúmať
spätneceléobdobiesprávaniasadlžníkapredpodanímnávrhunaoddlžovaciekonaniebezobmedzenia
a po jeho podaní, avšak ak konkrétne správanie dlžníka v tomto období veriteľ namieta a preukazuje.
Toto správanie je nutné posúdiť vo všetkých súvislostiach s dopadom na záver, z ktorého možno
vyvodiť, že nemal úprimnú snahu riešiť svoj dlh/dlhy voči dotknutému veriteľovi v medziach svojich

schopností a možností. Ak by sa dlžník v dávnejšej minulosti pred podaním návrhu na oddlženie dopustil
nepoctivého správania, ktoré veriteľ namieta, a ktoré malo v konečnom dôsledku nepriaznivý dopad na
uspokojenie jeho pohľadávky v rámci konkurzného konania za účelom oddlženia, možno ho posúdiť
ako snahu o poškodenie veriteľa. Súd teda posudzoval správanie sa žalovaného za obdobie v rozsahu
námietok žalobcu ako veriteľa dotknutého oddlžením a dospel k záveru, že namietané úkony žalovaného
vykonané bezodplatne mali dopad na (ne)možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu ako veriteľa bez

preukázania vážneho, akceptovateľného dôvodu zo strany žalovaného, a teda ich súd aj vzhľadom
na všetky vyššie uvedené skutočnosti posúdil ako snahu o poškodenie žalobcu veriteľa dotknutého
oddlžením.

38. Pri hodnotení dôvodov poukazujúcich na poctivý resp. nepoctivý zámer dlžníka zákon v

ustanoveniach § 166g ods. 3 a ods. 4 ZKR prikazuje súdu prihliadnuť aj na osobu dlžníka. Súd v súlade
s ustanovením § 166g ods. 3 ZKR teda prihliadal prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer
u žalovaného ako dlžníka, pretože má skúsenosti s podnikaním (v zmysle výpisu zo živnostenského
registra vykonával podnikateľskú činnosť od 18. 07. 1997 do 08. 02. 2012) a zároveň pôsobil
v orgánoch právnickej osoby (bol konateľom spoločnosti ForDom, s.r.o.), čo ho predurčuje na to, aby

vedel posúdiť následky svojho konania. Pokiaľ sa žalovaný bránil skutočnosťou, že nemal vedomosť
o finančných problémoch spoločnosti ForDom, s.r.o., nakoľko bol jej výrobným riaditeľom, súd dáva do
pozornosti ustanovenie § 135 ods. 1 v spojení s ustanovením § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka,
v zmysle ktorých bol žalovaný ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným povinný vykonávať
pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou a zabezpečiť si všetky dostupné informácie. Neobstojí

preto tvrdenie, že žalovaný bol výrobným riaditeľom a nezaujímal sa o finančné záležitosti, ktoré mal
na starosti iný spoločník. Súd sa preto s poukazom na uvedené ustanovenia nestotožnil ani s tvrdením
žalovaného, že žalovaný nemohol predpokladať vývoj udalostí, ktoré nastanú pri spoločnosti ForDom,
s.r.o., pretože žalovaný mal na základe dohody o ručení v prípade nezaplatenia záväzku spoločnosťou
ForDom, s.r.o. počítať s tým, že bude ako ručiteľ vyzvaný na plnenie, prípadne exekvovaný (viď jeho

vyhlásenie v Notárskej zápisnici).

39. Súd na základe posúdenia všetkých vyššie uvedených skutočností vo vzájomných súvislostiach
považoval za preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy o zriadení vecného
bremena, dohody o vyporiadaní BSM a zmluvy o vyporiadaní vlastníckych práv k bytu a nebytovému

priestoru mal snahu poškodiť žalobcu, a teda jeho správanie sa pred podaním návrhu je potrebné
kvalifikovať ako nepoctivý zámer. Vyššie popísané správanie sa žalovaného pred podaním návrhu na
vyhlásenie konkurzu hodnotené súdom v časových súvislostiach je možné subsumovať pod skutkovú
podstatu nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. h/ ZKR, keď k inému logickému záveru, prečo
sa žalovaný po prebratí ručiteľského záväzku, po splatnosti záväzkov pôvodného dlžníka v dôsledku

straty výhody splátok dohodnutých v Notárskej zápisnici a začatí konkurzného konania proti spoločnosti
ForDom, s.r.o. ako pôvodnému dlžníkovi vzdal svojho majetku bez adekvátnej protihodnoty, dospieť
nemožno.

40. Žalovaný v konaní preukazoval svoj poctivý zámer s poukazom na spoluprácu so správcom.

Keďže uvedené správanie žalovaného nastalo až po vyhlásení konkurzu na jeho majetok a jeho
oddlžení, súd to v súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami nepovažoval za dostatočné pre záver
o nedôvodnosti žaloby o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Jednak snaha žalovaného riešiť
svoj dlh prišla až v konkurznom konaní, pričom počas dva roky prebiehajúcej exekúcie nedošlo ani
k čiastočnému vymoženiu či dobrovoľnej úhrade pohľadávky v prospech žalobcu ako oprávneného.

Taktiež súd prihliadol na výšku sumy 15.078,68 Eur poukázanú po poskytnutí súčinnosti správcovi zo
strany žalobcu, ktorá je v nepomere k hodnote nehnuteľností ako majetku, ktorý bezodplatne odišiel
z dispozičnej sféry žalovaného na základe jeho úkonov, a k výške jeho pohľadávky. Pokiaľ žalovaný
vo svojom vyjadrení namietal, že sa do tejto situácie nedostal vlastnou vinou, súd konštatuje, žedôvody, pre ktoré sa dlžník pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu dostal do ťažkej finančnej
situácie, nie sú z pohľadu rozhodovania o zrušení oddlženia relevantné. K tvrdeniu žalovaného, že návrh
žalobcu na zrušenie oddlženia je nadbytočný a zároveň šikanózny, keďže zároveň žalobca ako jediný

veriteľ žalovaného využil právo odporovať právnym úkonom žalovaného, kde právne účinky prípadného
vyhovenia jeho žalobe by nastali iba vo vzťahu k nemu ako veriteľovi, kým prípadné vyhovenie žalobe
o zrušenie oddlženia by malo v zmysle §166f ods. 2 ZKR právne účinky erga omnes, súd konštatuje,
že právne predpisy nevylučujú súčasne podať odporovaciu žalobu a žalobu o zrušenie oddlženia pre
nepoctivýzámer,pričomtakútorealizáciuprávažalobcunemožnopodľanázorusúduhodnotiťzašikanu,

resp. vzhľadom na rozdielne účinky za nadbytočnú. Ako uviedol žalobca, žalobou o zrušenie oddlženia
pre nepoctivý zámer sa okrem neúčinnosti dotknutých právnych úkonov voči nemu snažil dosiahnuť
pôvodnú vymáhateľnosť a splatnosť jeho pohľadávky v neuspokojenom rozsahu v zmysle § 166f ods.
4 ZKR.

41. Zo strany žalovaného bol súdu navrhnutý ako dôkaz výsluch svedka E. E. B. – finančného

riaditeľa spoločnosti ForDom, s.r.o., ktorého potrebu žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na
pojednávaní odôvodnil tým, že ako jediná osoba mal na starosti finančné spravovanie spoločnosti
ForDom, s.r.o. a potrebou ozrejmiť, do akej miery žalovaný disponoval informáciami o hospodárení a
finančnom stave spoločnosti, o dojednávanom úvere a o nadväzných úkonoch týkajúcich sa úveru,
vzhľadom na striktné rozdelenie funkcií v spoločnosti. Súd však vykonanie predmetného výsluchu

nepovažoval za hospodárne, keďže by si vyžadovalo odročenie pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov. Skutočnosť, že žalovaný ako výrobný riaditeľ nemal na starosti hospodárenie, ale činnosti
spojené s praktickou výrobou, ako tvrdí žalovaný, už boli preukázané ním predloženým dodatkom
k pracovnej zmluve. Zároveň súd považoval vykonanie výsluchu žalovaného za nadbytočné aj
s poukazom na to, že samotný žalovaný počas svojho výsluchu tvrdil, že stavu účtov spoločnosti

ForDom, s.r.o. nevenoval pozornosť a taktiež uviedol, že zo strany dodávateľov bol informovaný
o nedostatku peňazí na nákup materiálu. Taktiež z Notárskej zápisnice vyplýva, že táto bola spísaná
po tom, čo došlo k predčasnej splatnosti úveru poskytnutého spoločnosti ForDom, s.r.o. Napokon, ako
súd uviedol vyššie, žalovaný ako konateľ spoločnosti ForDom, s.r.o. sa s poukazom na ustanovenie
§ 135a ods. 1 Obchodného zákonníka mal zaujímať o hospodárenie a finančný stav spoločnosti. Súd

preto návrh žalobcu na výsluch svedka E. E. B. zamietol.

42. Na základe vykonaného dokazovania a po komplexnom posúdení jednotlivých okolností a úkonov
žalovaného súd dospel k záveru, že zo správania žalovaného pred podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť žalobcu, čím bolo preukázané, že žalovaný nemal

poctivý zámer. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu
je dôvodná, preto jej vyhovel a zrušil oddlženie žalovaného tak, ako je uvedené v I. výroku tohto
rozhodnutia.

43. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.

44. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

46.Keďžežalobcamalvkonaníplnýúspech,súdmuvzmysle§255ods.1CSPpriznalprotižalovanému

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, teda 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia poverený vyšší
súdny úradník (výrok II. tohto rozhodnutia).

Poučenie:

7Odi/17/2022

R.:S.:T.:XXXX:XXXXProti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto
rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo (2).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej

Banská Bystrica dňa 14. marca 2024