Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoCsp/55/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120446038
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6120446038.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň
JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., C.
XX/XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave,

Šumavská 3, IČO: 36 856 592, o zaplatenie 475,22 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Mestského súdu Košice sp.zn. K2-26Csp/84/2021 zo dňa 27. septembra 2023 v spojení s opravným
uznesením sp.zn. K2-26Csp/84/2021 zo dňa 13. novembra 2023

r o z h o d o l :

Z r u š u j erozsudok Mestského súdu Košice č.k. K2-26Csp/84/2021-317 zo dňa 27. septembra 2023
v spojení s opravným uznesením č.k. K2-26Csp/84/2021-331 zo dňa 13. novembra 2023 a v r a c i a
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom
v spojení s opravným uznesením zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 475,22 € s úrokom z omeškania
8% ročne zo sumy 428,31 € od 25.3.2020 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok
I.). Zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenie 475,22 € s prísl. titulom zmluvy o úvere,
uzavretej jeho právnym predchodcom Slovenskou sporiteľňou, a.s. so žalovanou dňa 1.12.2008,
č. zmluvy 0448994058, pričom svoju aktívnu legitimáciu v spore preukazoval zmluvou o postúpení
pohľadávokč.0220/2020/CEzodňa24.3.2020,uzavretousoSlovenskousporiteľňou,a.s.aoznámením
o postúpení pohľadávky zo dňa 31.3.2020.

3. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že úver zo zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov
vzhľadom na chýbajúce zákonné náležitosti tejto zmluvy v zmysle § 4 písm. e/ a j/ zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, z ktorého dôvodu žiadala žalobu zamietnuť, keďže istinu úveru splatila
v celom rozsahu.

4. Vykonaným dokazovaním vzal súd za preukázané uzavretie zmluvy o splátkovom úvere č.

0448994058 dňa 1.12.2008 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou, ktorej predmetom bolo
poskytnutie spotrebného úveru vo výške 4.647,15 € s fixnou úrokovou sadzbou 7,15% až do splatnosti.
Úver bol poskytnutý jednorazovo, bezhotovostne, úhrada spracovateľského poplatku vo výške 89,59 €
bola dohodnutá z prostriedkov úveru, dohodnutý bol aj poplatok za správu úveru mesačne vo výške 1,99
€.Úvermalbyťsplatenýv119-ichmesačnýchsplátkachvovýške56,76€vždydo20.dňavkalendárnom
mesiacisosplatnosťouprvejsplátkydňa20.1.2009askonečnousplatnosťoudňa20.11.2018.Splatnosť

úrokov bola dohodnutá v posledný deň kalendárneho mesiaca, ročná percentuálna miera nákladov
predstavovala 8,86% pri priemernej hodnote RPMN 17,05% a celkové náklady spojené s úveromv zmysle zmluvy boli vyčíslené sumou 2.222,87 €. V zmysle formulára o zmluvných podmienkach danej
zmluvy, ktorý žalovaná prevzala v deň uzavretia zmluvy, spracovateľský poplatok 89,59 € bol splatný pri
uzatvorení úverovej zmluvy z prostriedkov úveru a úver bol zabezpečený ručením.

4.1.Zapreukázanévzalajuzavretiezmluvyopostúpenípohľadávokč.0220/2020/CEmedziSlovenskou
sporiteľňou, a.s. a žalobcom dňa 24.3.2020, ktorou došlo k postúpeniu pohľadávky Slovenskej
sporiteľne, a.s. voči žalovanej vo výške 506,34 € v zmysle špecifikácie v prílohe k zmluve o postúpení
pohľadávok zo dňa 24.3.2020. Postúpená pohľadávka predstavovala zostatok dlhu titulom úverovej
zmluvy, ktorý bol tvorený istinou vo výške 428, 31 € a úrokmi vo výške 78,03 €. Slovenská sporiteľňa, a.s.

pred postúpením pohľadávky na žalobcu listom zo dňa 16.12.2019 oznámila žalovanej, že je v omeškaní
so splácaním viac ako tri mesiace s tým, že výška pohľadávky banky predstavuje 488,77 € a vyzvala
žalovanú na jej úhradu na účet uvedený v tejto písomnej výzve s tým, že ak k úhrade nedôjde, banka
je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Listom zo dňa 31.3.2020 Slovenská sporiteľňa, a.s.
oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 24.3.2020 s upozornením, že od doručenia tohto oznámenia je možné plniť výlučne postupníkovi

(žalobcovi).

5. Právne súd posudzoval vec podľa ust. § 52 a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len
OZ), podľa ust. § 1, § 2, § 3, § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona
o obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu 1.12.2008 (ďalej len zák. č. 258/2001 Z.z.) a podľa § 3

ods. 1 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

6. Uzavrel, že zmluvný vzťah sporových strán, založený zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 1.12.2008,
spadápodúpravuzák.č.258/2001Z.z.aOZanestotožnilsasobranoužalovanej,žežalobcanesprávne
vyčíslil celkové náklady spotrebiteľského úveru a v nadväznosti na to uviedol nesprávnu výšku RPMN

(§ 4 ods. 2 písm. j/ zák. č. 258/2001 Z.z.).

7. Vychádzal zo žalobcom predloženého výpočtu RPMN v zmysle prílohy č. 2 k zák. č. 25/2001 Z.z.
podľa vzorca tam uvedeného. Konštatoval, že pri výpočte podľa vzorca v zmysle prílohy predstavuje
RPMN tohto konkrétneho spotrebiteľského úveru hodnotu 8,86%, a teda je správna. Taktiež hodnota

celkových nákladov spotrebiteľa spojená so spotrebiteľským úverom bola vyčíslená správne. RPMN
a celkové náklady spotrebiteľa boli vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy
o úvere, zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané obligatórne náležitosti a obsahuje aj korektný
údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa, ako aj správne vyčíslenú hodnotu ročnej percentuálnej miery
nákladov, preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal ich plnú náhradu
úspešnému žalobcovi proti neúspešnej žalovanej.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ust. § 365

ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
alternatívne zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť.

10. Poukázala na svoju obranu už v odpore proti platobnému rozkazu, vydanému v tomto spore
OkresnýmsúdomBanskáBystrica,vktoromuviedla,žeprávnypredchodcažalobcujejposkytolfinančné

prostriedky iba v sume 4.557,56 €, pričom vrátila Slovenskej sporiteľni, a.s. sumu 7.147,13 € a takto sa
Slovenská sporiteľňa, a.s. obohatila o sumu 2.589,57 €. Povinnosťou súdu bolo preto ex offo preskúmať
dôvody, prečo došlo ku kráteniu zmluvne dohodnutej výšky úveru 4.647,15 €. V odpore proti platobnému
rozkazu zároveň uviedla, že zaplatila jednorazový poplatok za poskytnutie úveru pri podpise zmluvy
v sume 89,59 € a uvedená skutočnosť bola preukázaná z prehľadu transakcií, predložených Slovenskou

sporiteľňou, a.s., v zmysle ktorých v deň uzavretia zmluvy o úvere dňa 1.12.2008 bol odúčtovaný
poplatok 89,59 €. Rozdiel medzi výškou úveru a skutočným čerpaním finančných prostriedkov je teda
89,59 €, čo predstavoval spracovateľský poplatok. S touto jej obranou sa súd prvej inštancie žiadnym
spôsobom nevysporiadal.
10.1. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 49/2022 (rozsudok Najvyššieho súdu SR

z 30.6.2022, sp.zn. 9Cdo 287/2021), v zmysle právnej vety ktorého celkovú výšku spotrebiteľského
úveru podľa § 2 písm. l/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch predstavuje suma finančných
prostriedkov reálne poskytnutá spotrebiteľovi veriteľom; poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny
hneď pri uzavretí zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Uvedené je možnéaplikovať aj v prípade podľa § 4 ods. 2 písm. e/ zák. č. 258/2001 Z.z. V ďalšom citovala aj z odôvodnenia
tohto rozhodnutia s poukazom na tú skutočnosť, že jednou z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej
zmluvy je aj údaj o výške úveru, ktorého definíciu podáva § 4 ods. 2 písm. e/ zák. č. 258/2001 Z.z. Aby

bolo možné konštatovať splnenie povinnosti veriteľa v zmysle § 4 ods. 2 písm. e/ zák. č. 258/2001 Z.z.
(zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského
úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie), musí byť údaj o celkovej výške úveru uvedený nielen
formálne, ale zároveň musí byť tento údaj úplný, určitý, zrozumiteľný a správny.
10.2.Uviedla,žecelkovúvýškuspotrebiteľskéhoúverupredstavujesumafinančnýchprostriedkovreálne

jej poskytnutá bankou len vo výške 4.557,56 € a poplatok za poskytnutie úveru v sume 89,59 €, zrazený
z istiny hneď pri uzavretí zmluvy, nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Aj keď
teda Slovenská sporiteľňa, a.s. síce formálne jej poskytla finančné prostriedky v sume 4.647,15 €,
v skutočnosti bol poskytnutý úver iba vo výške 4.557,56 €, pretože reálne mohla disponovať iba s
touto sumou a v zmluve je preto nesprávne uvedený údaj v zmysle § 4 ods. 2 písm. e/ zák. 258/2001
Z.z. o celkovej výške úveru a v nadväznosti na to sú potom nesprávne uvedené aj celkové náklady

žalovanej spojené so spotrebiteľským úverom a nesprávne je vypočítaná RPMN, keďže celkové náklady
spotrebiteľa sa zvyšujú o tento poplatok za poskytnutý úver v sume 89,59 €.
10.3. Za tohto stavu je nesprávny záver súdu, v zmysle ktorého úverová zmluva obsahuje správne údaje
v zmysle § 4 ods. 2 písm. e/ a j/ zák. č. 258/2001 Z.z. a súd bol povinný uplatniť sankciu za porušenie tejto
povinnosti v zmysle § 4 ods. 3 cit. zák., podľa ktorého, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje

náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.
10.4. Ak žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky len vo výške 4.557,56 €, potom deklarovaný údaj
o celkovej výške úveru 4.647,15 € je nesprávny a následný výpočet celkových nákladov je nasledovný:
89,59€spracovateľskýpoplatok+236,81€(1,99€x119mesiacov)poplatokzasprávuúveru+6.754,44

€ (119 splátok po 56,76 €) = celkovým nákladom 2.523,28 € (89,59 € + 236,81 € + 6.754,44 € = 7.080,84
€ - mínus výška úveru 4.557,56 € predstavuje rozdiel 2.523,28 €).
10.5. V zmluve bol nesprávne uvedený aj údaj o celkových nákladoch spojených s úverom vo výške
2.222,87 €, keď v skutočnosti tieto náklady predstavovali 2.523,28 €, teda boli uvedené náklady o 300,41
€ nižšie, čo je v neprospech žalovanej spotrebiteľky a tento údaj bol spôsobilý ovplyvniť jej rozhodnutie

uzavrieť túto úverovú zmluvu. Skutočné celkové náklady predstavujú vyššiu hodnotu o 300,41 € oproti
nákladom deklarovaným v zmluve o úvere. Zo všetkých týchto dôvodov vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaná doposiaľ zaplatila 7.147,13 €, nemá žiaden dlh titulom úverovej zmluvy, keďže úver je
bezúročný a bez poplatkov a istinu úveru zaplatila. Zotrvala na tom, že Slovenskej sporiteľni, a.s. vzniklo
bezdôvodné obohatenie na jej úkor vo výške 2.589,57 €, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi ňou

vykonanými úhradami 7.147,13 € a úverom 4.557,56 €.
10.6. Zároveň uviedla, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice – okolie pod
sp.zn. 13Csp/447/2019 bolo podané dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k.
11CoCsp/36/2022 z 28. júna 2023.
10.7. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považuje rozsudok za vecne nesprávny.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu v plnom rozsahu sa stotožnil s napadnutým rozsudkom, ktorý
považuje za vecne správny. Zároveň dodal, že žalovaná neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, s
ktorými by sa nevyporiadal už súd prvej inštancie alebo ktoré by inak spochybňovali žalovaný nárok,
a preto navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

12. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné.

14.Súdprvejinštancievecnesprávneprávneposúdiltým,ženepoužilvšetkyustanovenia,ktorénadaný

prípad dopadajú, konkrétne ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, pričom toto ustanovenie
je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce (pre posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu) a rozhodol vo veci
predčasne, ak neposudzoval, či zmluva o úvere obsahuje správny údaj o celkovej výške poskytnutého
spotrebiteľského úveru v zmysle § 4 ods. 2 písm. e/ zák. č. 258/2001 Z.z. a v nadväznosti na to, či nieje z dôvodu tejto chýbajúcej/nesprávne uvedenej náležitosti úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle
§ 4 ods. 3 cit. zák., ktorá skutočnosť by mala za následok, že banka postúpila žalobcovi neexistujúcu
pohľadávku.

15. Predmetom konania je zaplatenie sumy 475,22 € s príslušenstvom titulom zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, uzavretej medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.), pričom
žalobca pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2020.

16. Súd prvej inštancie nevenoval náležitú pozornosť aktívnej legitimácii žalobcu, ktorú je povinný
skúmať ex offo aj bez námietok spotrebiteľa a ktorú vyvodzoval zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 24.3.2020, keď neskúmal, či predmetom postúpenia bola existujúca pohľadávka a zároveň či boli
splnené podmienky pre platné postúpenie podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách (existencia
splatnej pohľadávky a písomná výzva banky na plnenie dlhu dlžníkovi, ktorý je v omeškaní s plnením
ajejpreukázateľnédoručeniedlžníkovi,akoajdlžníkovonáslednenepretržitéomeškanieviacako90dní

so splnením jeho záväzku voči banke), a s týmito skutočnosťami sa žiadnym spôsobom v odôvodnení
rozsudku nevyporiadal, hoci mal k dispozícii dostatok listinných dôkazov.

17. Súd sa obmedzil iba na skúmanie, či zmluva o úvere obsahovala náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm.
j/ zák. č. 258/2001 Z.z., t.j. či v nej bola správne uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom konštatoval, vychádzajúc z výpočtu RPMN
predloženého žalobcom, že tieto údaje sú uvedené v zmluve správne, a že RPMN bola vypočítané na
základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o úvere.

18. V tomto smere nevenoval žiadnu pozornosť procesnej obrane žalovanej, že nesprávne bola uvedená
celkovávýškaposkytnutéhoúveru,ktorýjejbolreálneposkytnutýibavovýške4.557,56€(viďodporproti
platobnému rozkazu čl. 107 spisu) a z toho následne vyplýva nesprávnosť aj ďalších údajov v zmluve
o úvere, konkrétne údaja o celkových nákladoch spojených s úverom, čo následne malo vplyv aj na
výpočet RPMN, pri ktorom žalobca naviac použil údaje, ktoré v zmluve uvedené nie sú (výška poslednej

splátky 52,15 € a výška 1. splátky, predstavujúcej úroky 28,61 €).

19. S námietkou o nesprávnosti údaja o výške spotrebiteľského úveru v zmluve uzavretej medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou dňa 1.12.2008 sa nezaoberal súd ani v konaní medzi
žalovanou v postavení žalobkyne a právnym predchodcom žalobcu v postavení žalovaného (Slovenská

sporiteľňa, a.s.) o zaplatenie 1.565,88 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Košice – okolie
pod sp.zn. 13Csp/447/2019 a následne na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 11CoCsp/36/2022, ako
to výslovne vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11CoCsp/36/2022
zo dňa 28. júna 2023 (námietku o nesprávnosti údaja o výške spotrebiteľského úveru odvolací súd
považoval za skutočnosť, na ktorú nemohol prihliadať pre nesplnenie podmienok podľa § 366 CSP

– viď bod 13 odôvodnenia citovaného rozsudku odvolacieho súdu), preto otázka, či úver z dotknutej
zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov z hľadiska chýbajúcej náležitosti podľa § 4 ods. 2
písm. e/ zák. č. 258/2001 Z.z. nebola právoplatne vyriešená v inom konaní (sp. zn. 13Csp/447/2019
a 11CoCsp/36/2022) medzi tými istými stranami sporu resp. medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou. Vo vyššie uvedenom konaní súd posudzoval otázku, či zmluva je bezúročná a bez

poplatkov len z hľadiska, či zmluva o úvere obsahuje náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. j/ cit.
zák. a či sú tieto správne uvedené a iba z dôvodu splnenia týchto náležitostí dospel k záveru, že
úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov (v súčasnosti je proti rozsudku Krajského
súdu v Košiciach sp.zn. 11CoCsp/36/2022 zo dňa 28.6.2023 vedené dovolacie konanie pod sp.zn.
8Cdo/77/2023 – poznámka odvolacieho súdu).

20.Zdôvodunevyporiadaniasasprocesnouobranoužalovanejazdôvodu,žesúdexoffoneposudzoval
splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky Slovenskej sporiteľni, a.s. voči žalovanej na
žalobcu ako nebankový subjekt v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, je rozhodnutie súdu predčasné,
a preto aj vecne nesprávne.

21. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu)
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zosporových strán nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010 sp.
zn. 2Cdo/205/2009).

22. Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či
pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby. Splnenie podmienky aktívnej
legitimácie je základným predpokladom úspechu žalobcu v konaní.

23.VprejednávanomsporevpriebehukonaniadošlokpostúpeniupohľadávkyzoSlovenskejsporiteľne,

a.s. na nebankový subjekt EOS KSI Slovensko, s.r.o.

24. Keďže pôvodným nositeľom pohľadávky z úverovej zmluvy bola banka, ktorá pohľadávku postúpila
na nebankový subjekt zmluvou zo dňa 24.3.2020, na daný vzťah a postúpenie pohľadávky zo Slovenskej
sporiteľne, a.s. na postupníka - žalobcu bolo potrebné aplikovať režim zákona o bankách č. 483/2001
Z.z. a skúmať platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.

25. Odvolací súd zdôrazňuje, že v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z
úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej
zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ
nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 27. októbra 2021 sp. zn. 4Cdo/162/2020, R 6/2022). Najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí vychádzal
z úvahy, že jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť. Stranu sporu
zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s
dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti
tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé,

úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejaví v
meritórnom rozhodnutí veci. Dovolateľka v spore nepreukázala aktívnu vecnú legitimáciu z dôvodu
nepreukázania splnenia podmienok pred postúpením pohľadávky bankou podľa § 92 ods. 8 vety prvej
zákona o bankách na nebankový subjekt, bez splnenia ktorých je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525
ods. 2 Občianskeho zákonníka vylúčené a následne postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo

v rozpore s týmto ustanovením je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Na absolútnu neplatnosť postúpenia musí súd prihliadnuť aj bez námietky (z úradnej povinnosti) (R
60/2018). Zároveň aj vecnú legitimáciu súd skúma z úradnej povinnosti, ktorej nedostatok má za
následok zamietnutie žaloby bez vecného prejednania.

26. V prípade nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, o aký ide aj v prejednávanej veci, bol preto súd povinný
ex offo skúmať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001
Z.z. a či je daná aktívna legitimácia žalobcu.

27. Súd prvej inštancie aktívnu legitimáciu žalobcu odvodil zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa

24.3.2020, uzavretej so Slovenskou sporiteľňou, a.s., a to bez toho, aby skúmal splnenie podmienok pre
platné postúpenie podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách.

28. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom do 31.12.2021 (v čase
postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient

nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu

87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného
predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých inýchzáväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

29. Uvedené zákonné ustanovenie stanovuje predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky inému
subjektu, a to aj nebankovému subjektu, bez súhlasu klienta, pričom musí ísť o postúpenie písomnou
zmluvou, postúpená môže byť iba tá časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu a ktorá je
splatná a podmienkou postúpenia je aj omeškanie dlžníka nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní
so splnením čo len časti peňažného záväzku voči banke, a to napriek písomnej výzve banky. Dané

predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené
v čase postúpenia pohľadávky.

30. Súdna prax je vzácne jednotná v závere, že v prípade nesplnenia týchto osobitným zákonom
stanovených predpokladov pre postúpenie bankovej pohľadávky na nebankový subjekt ide o postúpenie
v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ zakázané (vylúčené).

Ide teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ, keďže zmluva o postúpení pohľadávok je v rozpore
so zákonom o bankách v prípade nesplnenia stanovených podmienok (viď uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 24.4.2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2018 sp. zn.
7Cdo/26/2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2019 sp. zn. 1Obdo/92/2018 etc).

31. Splnenie podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách je teda potrebné pre
platné postúpenie pohľadávky banky na inú osobu a iba v prípade splnenia týchto zákonných podmienok
je daná vecná legitimácia postupníka v spore.

32. Rozborom ustanovenia ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. treba dospieť k záveru, že

jednoznačne definuje podmienky, za akých možno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke
alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Dané predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné
postúpeniepohľadávkybankyamusiabyťsplnenévčasepostúpeniapohľadávky.Preplatnépostúpenie
pohľadávky bankou na nebankový subjekt sa vyžaduje v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách
kumulatívne splnenie týchto podmienok: a/ existencia splatnej pohľadávky, b/ písomná výzva banky

na splnenie dlhu dlžníkovi, ktorý je v omeškaní s plnením a jej preukázateľné doručenie dlžníkovi a c/
dlžníkovo následné nepretržité omeškanie viac ako 90 dní so splnením jeho záväzku voči banke. Je
pritom na veriteľovi preukázať tieto skutočnosti, vrátane dôkazu preukazujúceho doručenie takejto výzvy
dlžníkovi bankou. V prípade, že nie sú splnené vyššie uvedené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvej vety
zákona o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, ide o postúpenie v rozpore

so zákonom o bankách, kedy postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka je
zakázané, a teda postúpenie pohľadávky je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka.

33. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, podmienkou platného postúpenia pohľadávky banky na nebankový

subjekt v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách je v prvom rade existencia splatnej pohľadávky
v čase postúpenia. Banka ako účastník zmluvy o úvere má obmedzené možnosti postúpenia svojej
pohľadávky voči svojmu klientovi zo zmluvy o úvere, pretože môže postúpiť bez súhlasu klienta iba
splatnú pohľadávku.

34. Prvou podmienkou platného postúpenia pohľadávky je teda existencia pohľadávky, ktorá je
postúpená a zároveň táto pohľadávka musí byť splatná v čase postúpenia.

35. V prejednávanom spore otázka existencie pohľadávky, ktorá mala byť predmetom postúpenia
v zmysle zmluvy zo dňa 24.3.2020, musí byť posudzovaná v nadväznosti na vyriešenie otázky, či

úver zo zmluvy, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 1.12.2008, nie je
bezúročný a bez poplatkov vzhľadom na (ne)správne uvedenie údaja o výške úveru v tejto zmluve, ktorý
v sebe zahŕňa aj spracovateľský poplatok v sume 89,59 €, ktorý bol v deň podpísania zmluvy zrazený
z prostriedkov úveru.

36. Vo vzťahu k posudzovaniu (ne)správnosti uvedenia náležitosti úverovej zmluvy v zmysle § 4 ods.
2 písm. e/ zákona 258/2001 Z.z., t.j. celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru
a podmienky upravujúce jeho čerpanie, odvolací súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 9Cdo 287/2021 zo dňa 30. júna 2022, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutísúdov SR 4/2022 pod č. 49 a ktorého právna veta znie: „Celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa §
2 písm. l/ zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch predstavuje suma finančných prostriedkov
reálne poskytnutá spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri

uzavretí zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru.“

37. Aj keď uvedená právna veta sa vzťahuje k ust. § 2 písm. l/ zákona 129/2010 Z.z., je použiteľná aj vo
vzťahu k ust. § 4 ods. 2 písm. e/ zákona 258/2001 Z.z., ktorý obsahuje takmer identickú úpravu uvedenej
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

38. Z vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že v rozsudku vo veci C-377/14
Radlinger, Radlingerová proti Finway a.s. z 26. apríla 2016 sa Súdny dvor Európskej únie okrem iného
vyjadril k požiadavkám na náležitosti spotrebiteľských zmlúv a na otázku vnútroštátneho súdu, akým
spôsobomsamávykladaťpojem„celkovávýškaúveru“obsiahnutývčl.3písm.l/ačl.10ods.2smernice
2008/48/ES a pojem „výška čerpania“ obsiahnutý v bode I prílohy I tejto smernice, odpovedal, že čl.

3 písm. l/ a čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES, ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať
v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná
k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov
súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. V rozhodnutí
Súdny dvor uviedol, že dôsledkom takéhoto postupu, t.j. zahrnutia nákladov spotrebiteľa spojených

s úverom do výšky čerpania úveru je podhodnotenie RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky
úveru. Zároveň informácia o celkových nákladoch úveru umožňuje spotrebiteľovi porovnať ponuky
úverov a posúdiť rozsah jeho záväzku (viď ods. 9 rozhodnutia R 49/2022).

39. Najvyšší súd ďalej v citovanom rozhodnutí uviedol, že aby bolo možné konštatovať splnenie

povinnosti veriteľa vyplývajúcej z ust. § 9 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v
prejednávanom spore § 4 ods. 2 zákona 258/2001 Z.z. - pozn. odvolacieho súdu), musia byť údaje
uvedené v spotrebiteľskej zmluve uvedené nielen formálne, ale zároveň musia byť aj úplné, určité,
zrozumiteľné a správne. Týmto spôsobom zákonodarca chráni spotrebiteľa a napĺňa účel sledovaný
právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, ktorým je úplné informovanie spotrebiteľa o podmienkach

v tomto prípade úverovej zmluvy v záujme ochrany slabšej zmluvy strany. Správnosť údajov totiž
nepochybne ovplyvňuje rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do určitého záväzku. Zároveň spotrebiteľ
musí mať možnosť zoznámiť sa so skutočným obsahom právneho úkonu, aby vedel, čo konkrétne je
predmetom dojednania a aké sú jeho práva a záväzky z toho plynúce. Ak by sa pripustil výklad, že
akýkoľvek údaj, teda aj chybný, uvedený v zmluve spĺňa podmienky § 9 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch (§ 4 ods. 2 zákona 258/2001 Z.z. - pozn. odvolacieho súdu), stratilo by toto
ustanovenie zmysel. Jednou z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy je aj údaj o výške úveru,
ktorého definíciu podáva ust. § 2 písm. l/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ na základe
správne v zmluve uvedených informácií o výške skutočne poskytnutého úveru dostáva jasnú predstavu
o celkovej hodnote svojho záväzku, o tom, čo vlastne spláca a akú sumu si skutočne požičal, ako aj

to, akú má povahu jeho záväzok z hľadiska nákladov s ním spojených. Zároveň nesprávne uvedený
údaj môže mať za následok nesprávnosť ďalších údajov spotrebiteľskej zmluvy a tiež vplyv na samotnú
výšku záväzkov spotrebiteľa (výšku splátky, úročenie úverovej zmluvy).
39.1. Pokiaľ teda údaje predstavujúce obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy nie sú uvedené
v zmluve správne, nemožno hovoriť o splnení povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch (obdobne podľa § 4 ods. 2 zákona 258/2001 Z.z. - pozn. odvolacieho súdu),
pričom nesplnenie z neho vyplývajúcej povinnosti zákon striktne sankcionuje tým, že spotrebiteľský
úver sa stáva od počiatku bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zákona
(obdobne v zmysle § 4 ods. 3 zákona 258/2001 Z.z. - pozn. odvolacieho súdu). V tomto smere neexistuje
žiadna výnimka a veriteľ sa nemôže zbaviť svojej povinnosti, resp. nemôže konvalidovať nesprávne

či zavádzajúce údaje v zmluve tým, že v nej síce výslovne uvedie, akú čiastku predstavuje poplatok
za poskytnutie úveru, avšak zároveň ju prezentuje ako súčasť poskytnutého úveru, teda aktívum,
hoci v skutočnosti ide o náklad spotrebiteľa, a to ani za tej podmienky, že klient súhlasí s okamžitým
započítaním poplatku za poskytnutie úveru podľa obchodných podmienok (viď bod 10 rozhodnutia R
49/2022).

40. Vychádzajúc z cit. rozhodnutia najvyššieho súdu, jednou z podstatných náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere je údaj o celkovej výške úveru (§ 4 ods. 2 písm. e/ zákona 258/2001 Z.z.
- pozn. odvolacieho súdu). V zmysle definície zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ideo maximálnu výšku alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy.
Citovaný zákon zároveň definuje osobitne aj pojem celkových nákladov spotrebiteľa ako všetkých
nákladov spojených s úverom vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu. Pokiaľ je teda predmetom

posúdenia poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je bez pochýb nákladom spotrebiteľa súvisiacim
s úverom, potom je pojmovo vylúčené, aby bol zároveň považovaný za finančné prostriedky poskytnuté
na základe úverovej zmluvy. Žalobkyňa tak síce formálne poskytla žalovanej finančné prostriedky
v sume 8.000 € (v spore prejednávanom najvyšším súdom - pozn. odvolacieho súdu), avšak v dôsledku
následného odpočítania poplatku za poskytnutie úveru s týmito finančnými prostriedkami žalobkyňa

nemohla disponovať a v skutočnosti jej bola ako úver poskytnutá suma nižšia, než bola deklarovaná
v zmluve o úvere. Navyše v dôsledku navýšenia celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie
úveru nemôže byť správne vypočítaná ani výška RPMN, pretože dôsledkom neoprávneného zahrnutia
poplatku za poskytnutie úveru, ktorý predstavuje celkový náklad úveru pre spotrebiteľa, do celkovej
výšky úveru, bude podhodnotenie RPMN, keďže výpočet RPMN je závislý od výšky poskytnutého úveru
(viď bod 11 rozhodnutia R 49/2022).

41. V prejednávanej veci ide o skutkovo obdobnú situáciu, keď v zmysle zmluvy o úvere mal byť
žalovanej poskytnutý úver 4.647,15 €, avšak reálne jej bol poskytnutý úver vo výške 4.557,56 €, keďže
spracovateľský poplatok vo výške 89,59 € bol zrazený z prostriedkov úveru pri podpise zmluvy, a teda
žalovaná reálne disponovala sumou úveru vo výške 4.557,56 €, preto je potrebné v prejednávanej veci

riadiť sa vyššie uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, a to bez ohľadu na to, že sa zaoberá
úpravou v zákone 129/2010 Z.z., keďže úprava náležitostí úverovej zmluvy - výška poskytnutého úveru
bola obdobná aj v zákone 258/2001 Z.z. (§ 4 ods. 2 písm. e/).

42. Úlohou súdu teda bude na základe doposiaľ vykonaného dokazovania, prípadne doplneného po

vrátení veci posúdiť, či v zmluve je správne uvedený údaj o celkovej výške úveru, či teda zmluva
o splátkovom úvere zo dňa 1.12.2008 má správne uvedenú náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. e/ zák.
258/2001 Z.z. (celková výška a mena spotrebiteľského úveru) a či nenastala sankcia v zmysle cit. § 4
ods. 3 zákona vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru vzhľadom na chýbajúci/
nesprávny údaj v zmysle § 4 ods. 2 písm. e/ zákona 258/2001 Z.z.

43. Iba v prípade záveru, že tento údaj je uvedený správne a že teda zmluva nie je bezúročná a bez
poplatkov, pôjde o existujúcu pohľadávku, ktorá bola predmetom postúpenia a ktorá bola aj už splatná
vzhľadom na termín dojednanej konečnej splatnosti úveru dňa 20.11.2018 a v tom prípade bude
povinnosťou súdu skúmať ďalšie náležitosti platného postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8

zákona o bankách, t.j. písomnú výzvu banky na splnenie dlhu žalovanej a jej preukázateľné doručenie
žalovanej (v tomto štádiu konania je preukázaná existencia takejto výzvy zo dňa 16.12.2019, avšak nie
je preukázané doručenie tejto výzvy žalovanej) a žalovanej následné nepretržité omeškanie viac ako 90
dní so splnením jej záväzku voči banke.

44. Je pritom na žalobcovi ako veriteľovi preukázať tieto skutočnosti, vrátane dôkazu preukazujúceho
doručenie takejto výzvy (na splnenie dlhu, od ktorej následne uplynulo viac ako 90 dní na plnenie až ku
dňu postúpenia pohľadávky) žalovanej ako dlžníkovi bankou (Slovenská sporiteľňa, a.s.).

45. V prípade, že nebudú splnené vyššie uvedené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvej vety zákona

o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, ide o postúpenie v rozpore so
zákonom o bankách, kedy postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka je
zakázané, a teda postúpenie pohľadávky je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka, čo vylučuje aktívnu legitimáciu žalobcu v spore.

46. Odvolací súd uzatvára, že súd vo veci rozhodol predčasne, nakoľko nezameral dokazovanie
na zistenie všetkých relevantných skutočností pre toto konanie, konkrétne pre posúdenie platnosti
postúpenia pohľadávky, preto z vykonaných dôkazov dospel k predčasným, a tým aj nesprávnym
skutkovým a právnym záverom a nakoľko tento nedostatok, vzhľadom na povahu a rozsah jeho
procesných dôsledkov nebolo možné efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu

dôvodu pre zrušenie rozsudku v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP.

47. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu
vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom na základe doposiaľ vykonaného dokazovaniaa dokazovania doplneného po vrátení veci súd posúdi opätovne dôvodnosť žalobou uplatneného nároku
zo všetkých vyššie uvedených hľadísk a v novom rozhodnutí opätovne rozhodne o trovách celého
konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, 3 CSP).

48. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá
v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa
odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).