Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 28, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-26C/39/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122343399
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6122343399.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice samosudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom v C., D. E. XX, zas, zastúpeného: JUDr. Tomáš Čverčko, advokát, so
sídlom v Košiciach, Čajakova č. 5, proti žalovanému: Mesto Košice, IČO: 00 691 135, Trieda SNP č. 48/
A, Košice, o zaplatenie 26.414,22 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 05.09.2022, predtým na upomínacie konanie na
Okresný súd Banská Bystrica domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške

26 414,22 Eur s úrokom z omeškania v percentuálnej sadzbe 5,00% ročne zo sumy 26 414, 22 Eur
od 24.04.2022 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol,
že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemkov parcely č. 4311/48 o výmere 836 m2 , parcely
č. 4311/50 o výmere 917 m2 , parcely č. 4311/52 o výmere 94 m2 , parcely č. 4311/55 o výmere
3669 m2 , parcely č. 4311/56 o výmere 51 m2 , parcely č. 4311/58 o výmere 2003 m2, zapísaných na
LV č. XXXXX v katastrálnom území C. - A., vedeného Katastrálnym úradom Košice, Správa katastra
Košice a to vo veľkosti 1/3 z celku. Tieto pozemky má žalobca vo vlastníctve od roku 2015 na základe

rozhodnutia OPU Košice ako aj od roku 2016 na základe kúpnej zmluvy. Tieto pozemky však užíva
žalovaný od roku 1957, kedy začal na uvedených pozemkoch realizovať výstavbu verejnej zelene. Táto
skutočnosť vyplýva aj z LV č. XXXXX, kde je stanovený spôsob využívania pozemku a predovšetkým
z listín Magistrátu mesta Košice, ako aj pozvánky zo dňa 18.3.2016, kde mesto Košice uviedlo, že
funkčné využitie parciel (aj ostatných parciel evidovaných v tzv. Borovicovom háji) v zmysle platného
ÚzemnéhoplánuhospodárskosídelnejaglomerácieKošice,jeprenedefinovanáfunkciaverejnejzelene.
V zmysle strategického dokumentu mesta Košice - Miestneho územného systému ekologickej stability

(MÚSES)schválenéhoUznesenímč.811/2013MZjetátolokalitašpecifikovanáakomestskébiocentrum
regionálneho významu BC-RM. Žalobca niekoľko krát vyzýval žalovaného k vysporiadnaiu vzájomných
vzťahov. K uzavretiu dohody upravujúcej bližšie podmienky náhrady za užívanie pozemku, ktorý je
vo vlastníctve mesta Košice, a ktorého je žalovaný užívateľom, však nedošlo z dôvodu žalovaného
odmietavého postoja. Naposledy sa tak stalo listom zo dňa 14.4.2020. Žalobca cituje znenie ustanovenia
§ 123 Občianskeho zákonníka o práve vlastníka mať predmet svojho vlastníctva v držbe, užívať ho,
požívať jeho plody a úžitky. V kontexte s tým, medzi žalobcom a žalovaným neexistuje zmluvný vzťah,

titulomktoréhopozemkyužívažalovaný,čímdochádzakprotiprávnemuobmedzeniuvlastníckehopráva
a bezdôvodnému obohateniu sa žalovaného (§ 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ďalej
poukazuje na čl. 20 ods. 4 Ústavy SR o nútenom obmedzení vlastníckeho práva, ktoré je možné len
vo verejnom záujme, na základe zákona za primeranú náhradu. Rovnaký postoj k právnej ochranevlastníkov vyplýva z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III US 237/09. Žalobca od žalovaného požaduje
vydanie bezdôvodného obohatenia získaného na jeho úkor žalovaným za užívanie pozemkov v jeho
vlastníctve zapísaných na LV č. XXXXX, katastrálne územie C. - A., vedené Katastrálnym úradom

Košice, Správa katastra Košice o veľkosti 1/3 z celku, t.j. 2523,33 m2 náhradu vo výške 5,234 €,
čo predstavuje sumu spolu 26 414,22 € (5,234 € x 2523,33 m2 13 207,11 €/ rok za obdobie od
10.06.2020 do 09.06.2022). Zo znaleckého posudku č. 37/2017 vyplýva suma 6,81/m2/rok. Žalobca si
však uplatňuje iba 5,234/m2/rok. Žalovaný dlžnú sumu dobrovoľne neplnil, preto si žalobca uplatnil aj
zákonné príslušenstvo úrok z omeškania.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 27.06.2022 v upomínacom konaní platobný rozkaz sp.zn.
32Up/757/2022 v znení totožnom s petitom žaloby.

3. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu v upomínacom konaní odpor, v ktorom uviedol, že miestny
územný systém ekologickej stability je podkladom pre tvorbu územno-plánovacej dokumentácie a jeho

zapracovaním sa stáva súčasťou územného plánu. Žalobca si teda uplatňuje nárok za obmedzenie
vlastníckeho práva územným plánom, pričom platné právne predpisy ani súdna prax nepriznávajú
vlastníkovi nárok na náhradu z dôvodu definovania určitého územia územným plánom ako plochy
verejnej zelene. Žalovaný odkazuje na uznesenie ústavného súdu SR vo veci III. ÚS 176/03-6 zo dňa
21.08.2003 podľa ktorého: „Navrhovateľ taktiež neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť, na základe

ktorej by bolo možné odôvodnene usudzovať, že obec na základe uznesením jej orgánu schváleného
územného plánu z 21. augusta 1996 protiprávne znemožňuje užívanie predmetného pozemku podľa
jeho predstáv (neuvádza tieto predstavy), rozhodovanie o ňom a poberanie úžitkov z neho. Zdôrazňuje
iba porušenie rovnosti vlastníkov, najmä pokiaľ ide o predajnú cenu, resp. cenu nájmu svojho pozemku
v porovnaní s inými vlastníkmi, ktorí nie sú v tomto smere obmedzení (tiež len hypoteticky). Ústavný súd

v tejto súvislosti predovšetkým poznamenáva, že zákonné určenie charakteru a účelu pozemku môže
ovplyvňovať jeho cenu, nie je však obmedzením vlastníckeho práva.“
Ústavný súd taktiež uvádza: „Ako vyplýva z vyššie uvedených zákonných ustanovení, uznesenie orgánu
územnej samosprávy (obecného zastupiteľstva), ktorým bol schválený územný plán obce, nemožno
považovať za rozhodnutie takého druhu a takých účinkov, ktoré by mohli mať za následok porušenie

označených základných práv alebo slobôd navrhovateľa. Právo navrhovateľa podľa čl. 20 ods. 1
ústavy opísaným konaním nemožno porušiť. Schválený územný plán nie je rozhodnutím spôsobujúcim
zmenu vlastníctva alebo akýmkoľvek spôsobom dotýkajúcim sa vlastníctva navrhovateľa. Až prípadným
budúcim územným rozhodnutím (niektorým z nich) stavebného úradu a jemu predchádzajúcim
rozhodnutím o vyvlastnení pozemku navrhovateľa by bolo možné porušiť aj ustanovenie čl. 20 ods. 4

ústavy.“
Z uvedeného žalovanému vyplýva, že samotným definovaním určitej lokality územným plánom ako
plochy verejnej zelene nedochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva a za danej situácie vlastníkovi
dotknutého pozemku nepatrí náhrada. K tomu, aby mal vlastník nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia je nevyhnuté, aby pozemok v jeho vlastníctve bol reálne užívaný verejnosťou. Užívanie

pozemku verejnosťou nemožno vyvodiť len zo skutočnosti, že tento je definovaný územným plánom ako
verejná zeleň. Ďalej žalovaný uvádza, že má vedomosť o tom, že súdy priznávali vlastníkom pozemkov
v lokalite Borovicový háj náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva s poukazom na rozsudok NS SR
sp. zn. 4Cdo52/2009, v tejto prejednávanej veci najvyšším súdom sa náhrada týkala pozemkov reálne
využívanýchakoverejnázeleňavšeobecnezáväznýmnariadenímobcedefinovanýmakoverejnázeleň,

resp. verejné priestranstvo. Avšak slovenský právny poriadok umožňuje primerané použitie zákona
č. 66/2009 Z. z. aj na verejnú zeleň, pričom žalovaný uvádza nasledovné: Podľa ustanovenia § 1
ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. a vzhľadom na skutočnosť, že lokalita Borovicový háj
je územným plánom definovaná ako plochy verejnej zelene už od prvotného spracovania územného
plánu schváleného v roku 1976 a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami vzniká k pozemkom,

ktoré sú definované ako plochy verejnej zelene vecné bremeno, ktoré zakladá právny titul k ich
užívaniu a zároveň vylučuje možnosť uplatnenia si nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Aj keď zákon výslovne nerieši otázku poskytovania náhrady za zákonom zriadené vecné bremeno,
avšak problematika priznávania primeranej náhrady vyplýva z rozhodovacej praxe napr. NS SR sp. zn.
2Cdo/149/2018, sp. zn. 8Cdo/17/2019, sp. zn. 1Cdo/99/2019, ktorá ustálila právny názor o jednorázovej

odplate za vecné bremeno a o premlčaní v zákonom stanovej trojročnej premlčacej lehote, ktorá
uplynula 01.07.2012. Žalovaný z uznesení najvyššieho súdu cituje právne významné state. Na základe
uvedeného a s ohľadom na ustálenú rozhodovaciu prax, žalovaný nesúhlasí s odplatnosťou vecného
bremena vo forme opakujúceho sa plnenia, nakoľko táto náhrada by mohla byť len jednorázováa v zmysle spomenutých uznesení najvyššieho súdu vznikla „ex lege“ jednorázovo tomu, kto bol
vlastníkom zaťaženého pozemku, ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. k 01.07.2009, pričom
žalobca sa stal vlastníkom pozemkov až v rokoch 2015 a neskôr. V nadväznosti na to, žalovaný

vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, pričom premlčacia doba žalobcovi uplynula dňa
01.07.2012 vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Z opatrnosti žalovaný namieta aj výšku
uplatneného nároku, ktorý považuje za nadhodnotený. Poukazuje na znalecký posudok vypracovaný
najuznávanejšouslovenskouautoritouvoblastisúdno-znaleckejčinnostiÚstavomsúdnehoinžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline vypracovaný na základe uznesenia Okresného súdu Košice II. sp. zn.

24C/31/2018-392 zo dňa 08.08.2019. Týmto znaleckým posudkom bola stanovená všeobecná hodnota
nájmu vo výške 2,786 Eur/m2/rok, prípadne znalecký posudok č. 9/2018 vypracovaný Inštitúciou znalcov
súdneho inžinierstva so stanovením výšky 2,749 Eurúm2/rok za rok 2018. Osobitne namieta žalovaný
aj úroky z omeškania z istiny za celé žalované obdobie od 10.06.2020 do 09.06.2022 a od 24.04.2022,
keďže k žalobcom požadovanému dátumu úročenia istiny ešte ani neuplynulo celé žalované obdobie
(konkrétne obdobie od 04.04.2022 do 09.06.2022 nie je možné priznať úroky z celej žalovanej istiny).

Navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

4. Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd zaslal žalobcovi výzvu na návrh pokračovania v
konaní a tiež na možnosť vyjadriť sa k odporu.

5. Žalobca podaním zo dňa 30.08.2022 navrhol odpor odmietnuť ako podanie k nesprávnej spisovej
značke (žalobca sa mýli, žalovaný podal odpor k správnej spisovej značke- pozn. súdu), alternatívne
navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde. Ďalej uviedol, že podľa znaleckého posudku
vypracovaného ÚSI v Žiline a posudkom znalca D. F. G. je rozdiel v cene nájmu vo výške viac
ako 4,044 Eur a žalobca si uplatnil sumu 5,234 Eur, nakoľko v uvedenej cene nájmu má viac ako

20 rozsudkov, väčšinu potvrdených krajským súdom a skončených. V obdobnej veci je právoplatný
rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 16C/52/2016 potvrdený rozsudkom krajského súdu Košice
sp. zn. 6Co/110/2019 na sumu 5,234 Eur/m2/rok. Dokonca rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp.
zn. 29C/37/2018 potvrdený rozsudkom Krajského súdu Košice sp.zn. 2Co/62/2021 bola priznaná
náhrada vo výške 6,58 Eur /m2. Posudok USI sa však vzťahuje na iný pozemok, ako je predmetom

tohto konania. Podľa žalobcu, konaním žalovaného, ktorý rozhodnutím mestského zastupiteľstva zmenil
územný plán, v dôsledku ktorého sa lokalita, ktorá je predmetom konania stala verejnou zeleňou, de
iure obmedzil žalobcu v jeho vlastníckom práve a teda, že žalobca je obmedzený v predmete svojho
vlastníctva. Žalobca poukazuje na ustanovenie § 123 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k výške
bezdôvodného obohatenia toto považuje za súladné so znaleckým posudkom č. 38/2017 a dokonca

v súlade so správaním sa žalovaného, ktorý prenajíma pozemky za sumy omnoho vyššie, čo vyplýva
aj zo znaleckého D. H. I. v konaní 25C/50/2018. Žalobca dáva do pozornosti aj nájomnú zmluvu zo
dňa 27.01.2012, kde žalovaný prenajíma pozemky – zeleň vyššieho občianskeho vybavenia, za 9,15
Eur /m2. Ďalej sa žalobca nestotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného, a aplikáciou zákona
č. 66/2009 Z. z., pretože hypotéza právnej normy v § 4 ods. 1 vyžaduje, aby obec mala ku dňu

účinnosti zákona vo svojom vlastníctve stavbu, pre ktorú má v prospech obce vzniknúť vecné bremeno.
Žalobca ďalej poukazuje na to, že tieto pozemky a verejná zeleň nikdy neprešla do vlastníctva obce.
Z predložených dokumentov žalovaným vyplýva, že tieto pozemky mala obec iba v správe a nie vo
vlastníctve. V lokalite Borovicového hája nikdy neprešli pozemky a už nie žiadne stavby ( žiadne tam
nie sú ) na obec, resp. mesto Košice. Ani žiadne stavby – t.j. ani park nebol povolený podľa platných

právnych predpisov. Aby vzniklo právo zodpovedajúce právu vecného bremena je potrebný záznam
o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností. Tento záznam do dnešného dňa vykonaný nebol
aj keď sa žalovaný o to usiloval ešte v roku 2009. Žalobca tiež argumentuje ustanovením § 120 ods. 1
Občianskeho zákonníka, a tiež uvádza, že „verejnú zeleň“ náš právny poriadok nepozná, je to iba výtvor
urobený mestom Košice vo forme všeobecne záväzného nariadenia, ktoré bolo zrušené. Súčasť veci nie

je spôsobilým predmetom občiansko – právneho vzťahu. Je vždy vo vlastníctve vlastníka veci hlavnej
a zdieľa preto to, čo po stránke právnej sa týka veci hlavnej. Žalobca sa nestotožňuje, že by na uvedený
prípad bol aplikovateľný právny názor vyslovený v uznesení NS SR sp. zn. 8Cdo/17/2019, keďže
uznesenie sa vzťahuje na stavby, ktoré sú zastavané bytmi – bytovými domami avšak Borovicový háj nie
je stavba. Ako môže byť Borovicový háj parkom, keď na to nebolo vydané žiadne povolenie, vyžadované

zákonom č. 50/1976. Lokalita Borovicového hája nie je verejná zeleň, ako to prezentuje žalovaný, je to
MÚSES- miestny územný systém ekologickej stability, čoho dôkazom je aj uznesenie č. 811/2013 MZ zo
dňa 19.12.2013. V mestskom územnom systéme ekologickej stability (MÚSES) je lokalita „Borovicový
háj“ definovaná ako biocentrum, kde v súlade so všeobecne záväzným nariadením mesta Košice č. 25o miestnom územnom systéme ekologickej stability platí špecifický režim, ktorý vymedzuje podmienky
ochrany, na základe ktorých je vlastník predmetu zmluvy obmedzený pri jeho užívaní. Žalovaný teda
dokonca priznáva, že vlastník pozemku je obmedzený v jeho užívaní a to na základe MÚSES a nie

verenej zelene. Žalobca poukazuje aj na protest OP Košice k užívaniu verejného priestranstva zo strany
mesta Košice, ako aj zrušenie VZN o zakladaní verejnej zelene v lokalite borovicového hája a naopak
zriadenie MÚSES – u.
Z protestu prokurátora vyplýva:
„Pokiaľ ide o zeleň, uvedenú pod písm. D. VZN ( zeleň výrobných, školských zdravotníckych a

telovýchovných zariadení ) táto môže byť predmetom úpravy ( aj správy a údržby ) zo strany mesta, len
pokiaľ sa jedná o zeleň verejne prístupnú a zároveň na pozemkoch vo vlastníctve alebo správe mesta. Z
dôvodu absencie stanovenia týchto podmienok, je predmetom úpravy v dnešnej podobe VZN, aj zeleň
v okolí zariadení súkromného charakteru“.

„Vzhľadomnanesprávne,nepresneaneurčitovymedzenúdefiníciuzelenemestajezrejmé,žeobjektom

regulácie zo strany mesta sa stali aj vlastníci súkromných nehnuteľností ( pozemkov ) so zeleňou na
území mesta, a teda je tu zrejmá snaha regulovať aj občianskoprávne vzťahy ktoré regulácií mesta
jednoznačne nepodliehajú. Z týchto dôvodov sú potom v rozpore so zákonom všetky tie ustanovenia
VZN, v ktorých upravuje práva a povinnosti adresátov noriem vo vzťahu len k „ zeleni“ bez zohľadnenia
vlastníckeho vzťahu k nehnuteľnosti, na ktorej sa zeleň nachádza“.

Str. 10 Protestu „ je neprípustné, aby v §4 VZN zakotvené práva a povinnosti boli platné a záväzné aj pre
subjekty odlišné od mesta Košice. Mesto prijatím § 4 VZN prekročilo svoju normotvornú právomoc ....“.

Str. 3 Protestu posledný odsek: „ Hoci definícia pojmu „verejná zeleň „ v našom právnom poriadku

absentuje, v žiadnom prípade nemôže byť verejná zeleň stotožnená s akoukoľvek zeleňou na území
mesta bez stanovenia podmienky jej verejnej prístupnosti a vlastníckeho práva k nej. Predmetom úpravy
zo strany mesta môže byť len zeleň na verejných priestranstvách vo vlastníctve alebo správe mesta,
ktoré sú voľne prístupné verejnosti a nie zeleň na nehnuteľnostiach, ktoré sú vo vlastníctve subjektov
odlišných od mesta Košice.“.!!!.

Z uvedeného je zrejmé, že mesto Košice zakotvilo do VZN, ktorým prijalo územný plán mesta ( ktorý
platí dodnes ) a z ktorého vyplýva verejná zeleň na súkromných pozemkoch, že mesto Košice porušilo
všetky zákony a Ústavu SR, nakoľko ani samotný pojem verejná zeleň neexistuje.

Z uvedeného je ďalej zrejmé, že aj VZN ktorým sa schválil územný plán mesta ktorý stanovuje pojem
„ verejná zeleň“ na území Borovicového hája, je v rozpore so zákonom, pretože mesto Košice prekročilo
svoju normotvornú právomoc danú mu čl. 68 a 71 ods. 2

Tieto závery vyplývajú aj z nálezu US SR 1.ÚS 56/2000 z 18.10.2001. Žalobca tiež poukazuje na

rozhodovaciu prax českých súdov rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Odo1253/2005 podľa ktorého „K
bezdôvodnému obohateniu užívaním pozemkov vlastnícky nepatriacich obci, a pritom tvoriacich verejné
priestranstvo dochádza nie len pokiaľ obec takéto pozemky vyhlási za verejné priestranstvo, ale aj
v prípade, že pozemky sú s ohľadom na svoj charakter zo zákona verejným priestranstvom a sú
predmetom verejného užívania“,

„Pokiaľ mesto v rámci svojej samostatnej pôsobnosti vyhlásilo všeobecne záväznými vyhláškami
pozemok iného vlastníctva za verejné priestranstvo ako súčasť parku na každodennú rekreáciu občanov
mesta a užívalo by ho s tým, že slúži na rekreáciu verejnosti bez toho, aby s vlastníkom uzatvorilo
nájomnú zmluvu, vznikol vlastníkovi pozemku nárok na zaplatenie náhrady za užívanie pozemku titulom
bezdôvodného obohatenia“.

Podľa názoru žalobcu verejná zeleň neprešla do vlastníctva obce, nebola delimitovaná. Podľa Protokolu
o prechode vlastníctva, majetkových práv a záväzkov podľa zákona č. 138/1991 Zb. predmetom
prechodu vlastníctva je nehnuteľný majetok!. Žalobca spochybňuje protokol, že bol vyhotovený dňa
3.5.2004 s tým, že prechod vlastníctva sa uskutočňuje ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. k
1.5.1991, teda 13 rokov spätne!. Žalobcu to vedie k záveru, že dokumenty boli vyhotovené dodatočne.

V inventárnej a technickej karte budovy je Borovicový háj označený ako budova. Zo zápisnice zo dňa
8.3.1985, z obsahu ktorej vyplýva úmysel prebudovania hája nad Popradskou cestou na obvodový park
pre Košice, zároveň sa uvádza potreba majetkovo - právneho vyporiadania. Žalobca upozorňuje, že
z Rozhodnutia odboru výstavby ONV zo dňa 15.3.1985, z konkrétne uvádzaných parciel ani jedna znich nie je predmetom žaloby. V rozhodnutí sa ďalej uvádza „pred vydaním stavebného povolenia je
nutné pozemok majetkovo-právne vysporiadať a predložiť list vlastníctva“. Uvedené rozhodnutie navyše
nenadobudlo právoplatnosť, čo vyplýva z doložky právoplatnosti.

6. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

7. Žalobca doručil súdu dňa 23.02.2023 podanie, v ktorom uviedol, že žalovaný predložil postupnosť
krokov, ktorými malo dôjsť k prevodu Borovicového hája zo štátu na žalovaného nasledovne:

a) Hospodárskou zmluvou zo dňa 10.11.1987 Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košíc odovzdal
správu Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košíc – správa verejnej zelene ku dňu 30.11.1987,

b) Ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. právo hospodárenia k „Borovicovému háju“ preukázal
Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košice,

c) Delimitačným protokolom zo dňa 28.06.1991 Záhradníckym a sadovníckym podnikom mesta Košíc –
správa verejnej zelene bol „Borovicový háj“ odovzdaný Správe mestskej zelene v Košiciach

d) Došlo k vyhotoveniu Protokolu o prechode vlastníctva, majetkových práv a záväzkov zo dňa

03.05.2004.

Ďalej žalobca polemizuje, že nevieme na základe čoho, nadobudol Záhradnícky a sadovnícky podnik
mesta Košíc správu národného majetku k Borovicovému háju. Naopak, z dôkazu ktorým je rozhodnutie
Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR zo dňa 21.01.1987 vyplýva, že Borovicový háj

mali v správe Východoslovenské štátne lesy š.p. Z predmetného rozhodnutia je zrejmé, že do roku
1987 bol Borovicový háj lesom( možno do roku 1989) pretože podľa žalobcu nevieme, či sa podarilo
zrealizovať zámer podľa rozhodnutia MVLH SSR, ktorého platnosť má zaniknúť po dvoch rokoch po
právoplatnosti zvlášť, ak nevykonali majetkovo právne usporiadanie. Neskôr Záhradnícky a sadovnícky
podnik mesta Košice odovzdal správu Borovicového hája Záhradníckemu a sadovníckemu podniku

mesta Košíc - Správe verejnej zelene na základe Hospodárskej zmluvy zo dňa 10.11.1987. S prevodom
správy k 30.11.1987. Podľa žalobcu, Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košíc nikdy nenadobudol
do svojej správy Borovicový háj a nemohol ho ani previesť na správu na Záhradnícky a sadovnícky
podnik mesta Košíc, Správa verejnej zelene, nakoľko nikto nemôže na iného previesť viac práva ako
má sám a teda sú všetky nasledovné právne úkony absolútne neplatné.

8. Na návrh žalobcu súd konanie v predmetnej veci prerušil do právoplatného skončenia konania pred
Ústavným súdom Slovenskej republiky o súlade právnych predpisov vedeného pod evidenčným číslom
spisu Rvp 2900/2022. Po podanom odvolaní žalovaným uznesenie bolo potvrdené Krajským súdom
v Košiciach uznesením zo dňa 21.07.2023.

9. Uznesením sp.zn. K2-26C/39/2022- 326 zo dňa 22.02.2024 súd rozhodol o pokračovaní v konaní,
nakoľko vec vedená na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod evidenčným číslom spisu Rvp
2900/2022 bola po predbežnom prerokovaní vedená na ústavnom súde pod spisovou značkou PL US
18/2023 a dňa 13.12.2003, bolo rozhodnuté uznesením o odmietnutí návrhu.

10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi Pozvánkou žalovaného zo dňa 18.3.2016 zaslanou
vlastníkom pozemkov v lokalite Borovicový háj, Výzvou právneho zástupcu žalobcu žalovanému
z 19.04.2022, znaleckým posudkom D. F. G. č. 38/2017, Rozhodnutím o využití územia vydaným
odborom výstavby, UPaA Obvodného národného výboru č. Výst. 2224/a1985-Bk zo dňa 15.3.1985,

Zápisnicou z pracovného jednania ohľadom územného rozhodnutia akcie „Borovicový háj“ z 18.3.1985,
Hospodárskou zmluvou odovzdávajúcej organizácie Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košice
a preberajúcej organizácie Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košíc - Správa verejnej zelene
Košice z 30.11.1987, Protokolom o prechode vlastníctva, majetkových práv a záväzkov v zmysle
zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci v znení neskorších predpisov uzatvorený medzi odovzdávajúcou

organizáciou Správa mestskej zelene v Košiciach a preberajúcou organizáciou Mesto Košice z 3.5.2004,
inventárnou a technickou kartou Záhradníckeho a sadovníckeho podniku, Protestom prokurátora
Okresnej prokuratúry Košice I č. Pd83/12 zo dňa 17.10.2013, žiadosťou o zápis vecného bremenaadresovanou žalovaným Správe katastra z 15.10.2009, Uzneseniami Mestského zastupiteľstva v
Košiciach, písomnými stanoviskami sporových strán, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:

11. Z nesporných tvrdení strán sporu a listinných dôkazov vyplýva, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkom pozemkov parcely č. 4311/48 o výmere 836 m2 , parcely č. 4311/50 o výmere 917 m2 ,
parcely č. 4311/52 o výmere 94 m2 , parcely č. 4311/55 o výmere 3669 m2 , parcely č. 4311/56 o výmere
51 m2 , parcely č. 4311/58 o výmere 2003 m2 , zapísaných na LV č. XXXXX v katastrálnom území C.
- A., vedeného Katastrálnym úradom Košice, Správa katastra Košice a to vo veľkosti 1/3 z celku. Ako

titul nadobudnutia je uvedené rozhodnutie o povolení vkladu Kúpnej zmluvy V-4626/16 zo dňa 1.6.2016.
Parcely majú ako druh pozemku uvedený „ostatná plocha“, spôsob využívania pozemku - pozemok,
na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré
neposkytujútrvalýúžitok.Pozemokjeumiestnenývzastavanomúzemíobce.Medzistranamitiežnebolo
sporné, že žalovaný užíva predmetné parcely od roku 1957, kedy na týchto pozemkoch začal realizovať
výstavbu verejnej zelene.

12. Žalobca predložil súdu znalecký posudok č. 38/2017 znalca D. F. G. na stanovenie všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti zapísaných na LV. č. 16368, LV. č. 16686 pre účel uzatvorenia kúpnej prípadne
nájomnej zmluvy z ktorého vyplýva cena nájmu na m2/rok 6,81 Eur/m2/rok, pričom žalobca si však
uplatnil sumu 5,234 eur/m2/rok.

13. Žalobca zastúpený právnym zástupcom vyzýval žalovaného Výzvou z 19.04.2022 na odstránenie
protiprávneho stavu a úhradu dlžnej sumy z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca si nárokuje úhradu
dlžného bezdôvodného obohatenia vo výške 6,543 Eur/m2/ rok za roky 2020 - 2022.

14. Žalobca predložil súdu tiež pozvánku primátora mesta Košice adresovanú vlastníkom pozemkov v
lokalite Borovicový háj na pracovné rokovanie o perspektívnom funkčnom využití pozemkov.

15. Žalovaný predložil súdu rozhodnutie Odboru výstavby Obvodného národného výboru č. Výst. 2224-
a1985-Bk zo dňa 15.3.1985, ktorým rozhodol o návrhu Záhradníckeho a sadovníckeho podniku mesta

Košíc na vydanie rozhodnutia o využití územia „Borovicový háj“. Obvodný národný výbor Košice II vydal
rozhodnutie o využití územia pre Borovicový háj, kde konštatoval zmenu využitia a projektovú prípravu,
pre ktorú sa určili podmienky:

1. pri vypracovaní projektovej dokumentácie je potrebné dodržať podmienky všetkých zainteresovaných

zložiek (viď zoznam),
2. stavenisko je potrebné označiť orientačnou tabuľou,
3. pred vydaním stavebného povolenia je nutné pozemok majetkovo usporiadať a predložiť list
vlastníctva.
Z odôvodnenia vyplýva, že na základe návrhu navrhovateľa Záhradnícky a sadovnícky podnik Košice,

ktorý podal návrh na zmenu využitia Borovicového hája nad Popradskou cestou Košice a doložil ho
projektovou úlohou dňa 8.3.1985, odbor výstavby, územného plánu a architektúry oznámil začatie
konania o využití územia. V rozhodnutí bolo konštatované, že zmena využitia územia vyhovuje obecným
technickým požiadavkám na stavbu stanovenú vyhláškou č. 83/1946 Zb. Z priloženej zápisnice z
pracovného rokovania o využití ohľadom územného rozhodnutia akcie „Borovicový háj v lokalite C. -

A.“ vyplývajú pripomienky hlavného architekta k predloženému riešeniu sadovníckej úpravy na úrovni
VP- pre lokalitu Borovicový háj za Popradskou cestou, stanovisko odboru MHODaP ObNV Košice II a
vyjadrenie Záhradníckeho a sadovníckeho podniku, ktorý uviedol, že v rámci budovania zelene mesta
Košice uvažuje sa s prebudovaním hája nad Popradskou cestou na obvodový park pre Košice. Tento
zámer je zosúladený s generelom zelene mesta Košíc a jeho realizáciu podporuje. Po majetkovo-

právnom vysporiadaní a výstavbe parku zabezpečia jeho spravovanie a údržbu. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť a stalo sa vykonateľným, čo vyplýva z rozhodnutia.

16. Žalovaný predložil súdu Hospodársku zmluvu o prevode správy národného majetku odovzdávajúcej
organizácie Záhradníckej a sadovnícky podnik mesta Košice na preberajúcu organizáciou Záhradnícky

a sadovnícky podnik mesta Košice - Správa verejnej zelene Košice zo dňa 10.11.1987, ktorou prešiel
Borovicový háj o rozlohe 11,4245 ha k. ú. C. - A. v obstarávacej cene 398 054 Sk na Záhradnícky a
sadovnícky podnik mesta Košice - Správa verejnej zelene. Dôvodom prevodu je úprava Borovicového
hája na obvodový park. Majetok bol prevedený ku dňu 30.11.1987.17. Žalovaný predložil súdu Protokol o prevode vlastníctva, majetkových práv a záväzkov, v zmysle
zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci, podľa ktorého odovzdávajúca organizácia Správa mestskej

zelene v Košiciach odovzdáva preberajúcemu Mesto Košice okrem iného aj Borovicový háj o rozlohe
11,4245 ha k.ú. C. - A. s prechodom vlastníctva ku účinnosti zákona k 1.5.1991. Prílohu protokolu tvorí
aj inventárna a technická karta budovy s názvom Borovicový háj - rozloha 11,4245 ha.

18. Žalovaný predložil súdu znalecký posudok, číslo úkonu 16/2022 Ústavu súdneho inžinierstva

Žilinskej univerzity v Žiline vypracovaný pre konanie sp. zn 24C/31/2018 Okresného súdu Košice II
v ktorom poukazuje na stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu parcely 4304/11 v k. ú. J., nachádzajúci
sa v lokalite Borovicový háj, kde bola stanovená všeobecná hodnota nájmu vo výške 2,786 Eur/m2/rok.

19. Žalovaný predložil súdu znalecký posudok, číslo 9/2018 vypracovaný inštitútom znalcov súdneho
inžinierstva, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota nájmu za rok 2018 vo výške 2,749 Eur/m2/rok.

20. Žalobca predložil súdu Nájomnú zmluvu zo dňa 27.01.2012 uzavretú medzi prenajímateľom mesto
Košice a nájomcom Washcenter s.r.o. ktorou preukazuje, že mesto Košice prenajímalo pozemky - zeleň
vyššieho občianskeho vybavenia za 9,15 Eur/m2.

21. Žalobca predložil Kúpnu zmluvu zo dňa 21.02.2018 uzavretú medzi mestom Košice a Washcenter
s.r.o. ktorou preukazuje, že mesto schvaľuje odpredaj pozemkov, kde znalci stanovia sumu cca 60 Eur/
m2 za ceny o 70 % vyššie t.j. až za sumu 100 -110 Eur/m2 nachádzajúce sa na periférií Košíc, pričom
Borovicový háj sa nachádza vo vyhľadávanej a lukratívnej lokalite.

22. Žalobca predložil súdu žiadosť o zápis vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 z.z. adresovanú
mestom Košice pre Správu katastra Košice zo dňa 15.10.2009 v zmysle ktorej mesto požiadalo o zápis
vecného bremena na označené pozemky a podľa žalobcu k zápisu nedošlo.

23. Ďalej žalobca predložil protest prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I zo dňa 17.10.2013

z ktorého súd cituje v odseku č. 5 rozsudku.

24. Žalobca tiež predložil zrušenie VZN č.2 /1991 o zakladaní, údržbe a ochrane zelene.

25. Žalobca predložil dokument MÚSES.

26. Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 16C/52/2016 vyplýva, že Borovicový
háj vznikol po roku 1960 jeho vysadením s tým, že majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov nebolo
vykonané. Vlastníci pozemkov chceli svoje vlastnícke právo realizovať a žiadali, aby územie bolo určené
na individuálnu bytovú výstavbu. Z tohto dôvodu ÚHA mesta Košice v roku 1993 „navrhol“ zmenu

územného plánu z verejnej zelene na zmiešanú funkciu a to občiansku bytovú výstavbu a verejnú
zeleň. Mestské zastupiteľstvo však zmenu územného plánu neschválilo. Úrad životného prostredia
Košice na základe vyžiadania podkladov ÚHA vydal v marci 1996 stanovisko, v ktorom jednoznačne
trvá na zachovaní Borovicového hája ako biocentra. Na tomto pracovnom rokovaní všetci dotknutí
vlastníci pozemkov žiadali o majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov v ich vlastníctve v alternatíve

finančného vysporiadania v cene stavebného pozemku, zámeny pozemkov za stavebné pozemky alebo
uzavretie nájomných zmlúv na užívanie týchto pozemkov so zachovaním jestvujúcich vlastníckych práv.
Listom zo dňa 14.3.1997, adresovaný riaditeľovi Magistrátu mesta Košice, žiadal jeden z vlastníkov
o poskytnutie informácie, v akom štádiu sa nachádza majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov a
aké konkrétne kroky v tejto veci podnikol magistrát. Listom zo dňa 1.4.1997 Magistrát oznámil, že

problematika týkajúca sa riešenia majetkovo-právneho vysporiadania pozemkov v Borovicovom háji po
prejednaní na pracovnom rokovaní dňa 30.10.1996 bola predmetom viacerých jednaní, na ktorých však
neboli prijaté jednoznačné závery, bude však potrebné brať do úvahy oprávnené záujmy mesta, t.j.
zachovanie Borovicového hája ako biocentra, ako aj záujmy jednotlivých zúčastnených vlastníkov. Z
tohto písomného vyjadrenia vyplynulo, že na základe rozhodnutia bývalého Úradu životného prostredia

Košice má byť Borovicový háj zachovaný ako biokoridor. Do úvahy preto prichádza iba návrh na
uzatvorenie nájomných vzťahov k pozemkom, vlastníctvo ktorých ostane zachované. Listom zo dňa
13.5.1997 označeným ako Majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov v Borovicovom háji tiež oznámil,že v súlade s uznesením Mestského zastupiteľstva, ktoré neschválilo zmenu územného plánu, navrhli
vlastníkom pozemkov uzatvorenie nájomných zmlúv.

27. Žalobca predložil súdu list: Žiadosť o stanovisko o možnosti zmeny funkčného využitia územia tzv.
Borovicového hája na Popradskej ulici v Košiciach ako interný list z 14.01.2016 Oddelenia výstavby,
investície a stavebného úradu, referátu útvaru hlavného architekta mesta Košíc adresované pre
oddelenie právne, majetkové, referát právny a legislatívny.

28. Žalobca predložil súdu rozhodnutie Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej
socialistickej republiky č. 6776/35-217/16216-L z ktorého vyplýva trvalé vyňatie lesných pozemkov
v katastrálnom území C.- A. pre zriadenie parkovej zelene z lesného pôdneho fondu z 31.10.1984, kde
na rozhodnutí nie je dopátrateľné, kedy nadobudlo právoplatnosť.

29. Žalobca predložil súdu písomné stanovisko z 20.05.2025 ( zrejme chyba v písaní, pozn. súdu)

v ktorom uviedol, že v zmysle ustanovenia § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. vzniká vecné bremeno len
k stavbe, pretože nikde v tomto paragrafe nie je uvedené, že vzniká aj ku verejnej zeleni. Navyše,
musí ísť o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec,
alebo vyšší územný celok. Ak by teda súd považoval Borovicový háj za stavbu, muselo by sa jednať
o stavbu povolenú, pričom žalovaný doposiaľ nepredložil žiadne územné, stavebné ani kolaudačné

rozhodnutie odvolávajúc sa na skartačné lehoty. Žalobca zároveň poukázal na uznesenie NS SR sp.zn.
3Do/263/2018 zo dňa 25.02.2021, kde bolo jednoznačne konštatované, že od 90. Rokov minulého
storočia je nie len všeobecne známou skutočnosťou, ale aj súčasťou tuzemského právneho poriadku
konštatovanie, že v rokoch 1948 - 1989 komunistický režim porušoval ľudské práva i svoje vlastné
zákony. Toto konštatovanie je legislatívnym vyjadrením názoru zákonodarcu demokratického štátu.

Danéobdobie-obdobietotalitysavyznačovaloajtým,ževtedajšiemurežimuboloťažkododržiavaťajtie
zákony, ktoré za účelom dosiahnutia ním sledovaných cieľov sám prijal a teda aj z pohľadu dodržiavania
princípov právneho štátu nebol v tomto období až taký zriedkavý stav „podliezania“ obraznej látky priamo
tým,ktojudourčitejúrovnenastavil.Žalobcaďalejdávasúdudopozornosti,žerozhodnutieoumiestnení
stavby zo dňa 15.03.1985 nie je opatrené doložkou právoplatnosti. V tejto súvislosti poukazuje žalobca

nauznesenieveľkéhosenátuz07.10.2020sp.zn.1Cdo/6/2019správnouvetou:„Súdjepovinnýposúdiť
kedy( teda aj či) nadobudlo rozhodnutie v inej veci právoplatnosť, pri posúdení tejto otázky nie je viazaný
vyznačenou doložkou právoplatnosti. Pri posudzovaní správnosti údajov vyznačených v doložke nie je
obmedzený žiadnou lehotou. Tiež nález Ústavného súdu sp.zn. III ÚS 127/2010 z 22..06.2010, kde
Ústavný súd uviedol, že v špecifických okolnostiach prípadu záver o naplnení podmienok konania, napr.

doručenie rozhodnutia správneho organu musí byť preukázanie mimo „rozumných pochybností “. Pokiaľ
všeobecný súd nemá preukázaný záver, že došlo k doručenie správneho rozhodnutia mimo rozumných
pochybností, musí vychádzať z predpokladu, že rozhodnutie doručené nebolo. Je mimo všetkej logiky
pričítať na ťarchu sťažovateľov, že prebehla skartácia dokladov u orgánu verejnej správy, ktorú ani
v najmenšom nemohli ovplyvniť“.

30. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 66/2009 Z.z. tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k
pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva
obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov,1) vrátane priľahlej plochy, ktorá
svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“).

Tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je
umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento
cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.2)

31. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 66/2009 Z.z. obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa

osobitných predpisov1) vlastníkom stavby4) prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho
usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „vlastník stavby“), môže poskytnúť zámennou zmluvou
vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v
primeranej výmere,5) bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne
vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území,

náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce. Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1,
usporiadanievlastníckychvzťahovkpozemkupodstavbousavykonávkonaníopozemkovýchúpravách
podľa osobitného predpisu.5)32. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 66/2009 Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo

zodpovedajúce vecnému bremenu,10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v
prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.11). Vlastník pozemku pod stavbou

je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav
v príslušnom katastrálnom území.

33. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria

určitej osobe.

34. Podľa § 151o Občianskeho zákonníka (1)Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť

tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. (2)Zmluvou môže
zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším
osobám. (3)Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe
nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech

vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

35. Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo
vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento
účel a za náhradu.

36. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

37. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu.

38. Z nesporných tvrdení strán sporu a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sporné parcely

žalovaný užíva dlhodobo už od roku 1957, keď na týchto pozemkoch začal realizovať výstavbu
verejnej zelene označovanej ako „Borovicový háj“. Správu Borovicového hája vykonával Záhradnícky a
sadovnícky podnik mesta Košice do roku 1987 (30.11.1987), ktorý ju následne odovzdal Záhradníckemu
a sadovníckemu podniku mesta Košíc - Správa verejnej zelene. Uvedené vyplýva z obsahu listinných
dôkazov Hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku uzatvorenej dňa 10.11.1987.

V zmysle zákona č. 138/1991 Zb. Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košice Delimitačným
protokolom zo dňa 28.6.1991 previedol okrem iného „Borovicový háj“ na Správu mestskej zelene v
Košiciach. Táto skutočnosť vyplýva z Protokolu o prechode vlastníctva, majetkových práv a záväzkov
zo dňa 3.5.2004. Zohliadniac uvedené je súd toho názoru, že lokalita „Borovicový háj“ ako verejná
zeleň prešla do vlastníctva obce v zmysle osobitného predpisu zákona č. 138/1991 Zb. ku dňu účinnosti

tohto právneho predpisu 1.5.1991, preto sa na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom vzťahuje
právny predpis zákon č. 66/2009 Z. z. v ustanovení § 1 ods. 2. Súd sa preto nestotožnil s tvrdením
žalobcu, že verejná zeleň vznikla až vyhlásením VZN č. 2/1991 o zakladaní, údržbe a ochrane
zelene, keďže z predložených listinných dôkazov napr. Zápisnice z pracovného stretnutia ohľadom
územného rozhodnutia akcie „Borovicový háj“ zo dňa 8.3.1985 na odbore výstavby, UPaA Košice II bolo

prejednávané vybudovanie zelene - obvodového parku mesta Košíc.

39. Ku charakteru zelene sa vyjadroval aj Krajský súd Košice v rozhodnutí sp. zn. 6Co/78/2022 zo
dňa 13.9.2022 takto: „Charakter zelene a miesta voľne prístupného verejnosti ohľadne danej lokalityvyplýva aj z dokumentu Miestny územný systém ekologickej stability mesta Košice (ďalej MÚSES).
Miestny územný systém ekologickej stability (MÚSES) z r. 2013, ktorý bol schválený uznesením z
XXII. Rokovania Mestského zastupiteľstva v Košiciach zo dňa 16.12.2013 pod č. 811, patrí medzi

dokumentáciu ochrany prírody a krajiny. Pre územie Košíc bol územný systém ekologickej stability na
miestnej úrovni po prvykrát spracovaný ako Lokálny územný systém ekologickej stability mesta Košice
(LÚSES) v roku 1992 a na základe spracovaných analýz bolo v rámci aglomerácie Košíc vyčlenených 59
lokálnych biocentier a 135 lokálnych biokoridorov. V roku 2006 bol spracovaný Miestny územný systém
ekologickej stability mesta Košice (MÚSES) a v ňom bolo v rámci aglomerácie Košíc vyčlenených 11

biocentiermestskejregionálnejúrovne,36biocentiermiestnejúrovne,3biokoridorymestskejregionálnej
úrovne, 118 biokoridorov miestnej úrovne a 44 interakčných prvkov. Prvý regionálny územný systém
ekologickej stability mesta Košice (RÚSES) bol spracovaný v roku 1995 a dokumentácia tohto RÚSES
bola s malými úpravami prevzatá aj do Územného plánu veľkého územného celku Košického kraja(ÚPN
VÚC), spracovaného v roku 1998 (zmeny a doplnky roku 2004, 2009). RÚSES mesta Košice bol
aktualizovaný, súbežne s aktualizáciou LÚSES v roku 2006 a samostatne v roku 2010. Dokumentácia

predloženého MÚSES predstavuje aktualizáciu MÚSES mesta Košice z roku 2006, s rešpektovaním
vyčlenených biocentier a biokoridorov vyššieho stupňa z aktualizovaných RÚSES mesta Košice z rokov
2006 a 2010 /(MÚSES, r. 2013). Z MÚSES vyplynulo, že už od roku 1995 je lokalita Borovicového lesíka
nad Popradskou ul. považovaná za biocentrum (str. 88) na mestskej regionálnej úrovni (BC-R (M) a
zároveň súčasť biokoridoru mestského regionálneho významu (BK-R (M) Čičkovský potok - BC-R(M)

Borovicový lesík nad Popradskou ul. - BC-R(M) Park na Zriedlovej ul. - BC_R(M) Mestský park - Mlynský
náhon - Hornád.“

40. Z uvedeného vyplýva, že aj keď VZN mesta Košice č. 2/1991 o zakladaní, údržbe a ochrane
zelene, ktoré definovalo pojem verejná zeleň, bolo v dôsledku protestu prokurátora zrušené, nemalo to

vplyv na zmenu charakteru danej lokality ako verejnej zelene, a nakoľko táto verejná zeleň prešla do
vlastníctva mesta podľa osobitného predpisu, boli splnené podmienky pre aplikáciu zák. č. 66/2009 Z.
z. na prejednávaný prípad.

41. K argumentu strany žalobcu poukazujúcej na protest prokurátora, z ktorého má vyplývať, že danú
lokalitu nemožno označiť ako verejnú zeleň v dôsledku čoho bolo aj zrušené Uznesenie č. 2/1991 z
19.12.1991ozakladaní,údržbeaochranezelenejepotrebnéuviesť,žezákonč.66/2009Z.z.nedefinuje
pojem verejnej zelene. Pokiaľ v proteste prokurátora bolo namietané ako je verejná zeleň definovaná
vrámci VZN, je však nesporným faktom to, že lokalita „Borovicový háj“ je zeleň vo vlastníctve mesta

prístupnom verejnosti.

42. Pojem „verejná zeleň“ možno na základe sadovníckej a urbanistickej praxe vymedziť ako: „Je to
zeleň prístupná všetkým občanom bez obmedzenia a slúži na všeobecné užívanie. Predstavuje zeleň
v uliciach, stromoradia, zelené pásy a pruhy, mobilnú zeleň v uliciach, voľné miesta po asanácii budov,

parkoviská, zeleň na námestiach, zeleň pri významných budovách, pomníky a pamätníky, verejnú zeleň
na sídliskách, mestské parky a parkovo upravované plochy, promenády, promenádne lúky, odpočinkové
lúky, okružné prechádzkové trasy, cieľové prechádzky, odpočívadlá, prírodné kiná a amfiteátre, náučné
chodníky, psie lúky a pod. Zeleň verejných parkov tvoria všetky verejné prístupné plochy zelene v
sídelnom útvare ().

43. Súd napokon uvádza, že zákon č. 66/2009 Z. z. a teda aj ustanovenia o zákonnom vecnom bremene
podľa § 4 ods. 1 a 2 sa primerane vzťahuje aj na pozemok vo vlastníctve žalobcu, na ktorom je verejná
zeleň (teda nielen na pozemok, na ktorom je stavba) a ktorá prešla do vlastníctva mesta Košice dňom

1.5.1991. Dňom 1.7.2009 v súlade s § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. vzniklo k predmetným pozemkom
v prospech žalovaného právo zodpovedajúce vecnému bremenu, obsahom ktorého je držba a užívanie
pozemku žalovaným. Žalobcovi účinnosťou tohto zákona vznikol nárok (§2 ods. 1 zákona), aby mu
žalovaný zámennou zmluvou poskytol náhradný pozemok v jeho vlastníctve, pričom do podania žaloby
nedošlo k uplatneniu tohto postupu, resp. postupu predpokladaného ust. § 2 ods. 2 zákona.

44. Pokiaľ žalobca spochybňuje Protokol o prevode vlastníctva, majetkových práv a záväzkov v zmysle
zákona č. 138/1991, ktorý bol vyhotovený dňa 3.5.2004, pričom prechod vlastníctva sa uskutočňuje
ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. k 1.5.1991 a bol vyhotovený 13 rokov spätne a žalobca sadomnieva, že dokumenty boli vyhotovené dodatočne, súd považuje za potrebné uviesť, že Delimitačný
protokol má deklaratórny charakter. Delimitačný protokol slúžil zásadne len k identifikácii a sumarizácii
majetku vymedzeného už v predchádzajúcom období (viď napr. uznesenie NS ČR zo dňa 16.10.2021

sp. zn. 25Cdo/1520/99). Nejedná sa teda o rozhodnutie majúce konštitutívne účinky.

45. Ak žalobca namieta, že Borovicový háj bol lesom, tu je potrebné poukázať, že k zmene lesa na
obvodový park došlo, čo vplýva aj zo žiadosti o trvalé vyňatie lesných pozemkov z pôdneho fondu a na to
nadväzujúce rozhodnutie Obvodného Národného výboru Košice II odbor výstavby ÚPaA z 15.03.1985,

na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie o využití územia v lokalite Borovicový háj. Pokiaľ žalobca
spochybňuje, že toto rozhodnutie nie je právoplatné, súd uvádza, že na rozhodnutí je pečiatka
právoplatnosti vrátane podpisu aj keď v kolónke, kde má byť uvedený dátum právoplatnosti tento dátum
absentuje dá sa posudzovať, že sa zrejme jedná o administratívne pochybenie a dátum právoplatnosti
má byť 04.05.1985. Súd následne dáva do pozornosti, že aj na základe tohto rozhodnutia (ktoré zrejme
muselo byť právoplatné) došlo k uzavretiu Hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku

zo Záhradníckeho a sadovníckeho podniku mesta Košice na Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta
Košice – Správa verejnej zelene dňa 10.11.1987, kde ako dôvod prevodu správy je uvedené „ úpravu
Borovicového hája na obvodový park bude prevádzať preberajúci.“

46.Podstatazákonných(legálnych)vecnýchbremienspočívavtom,žeideoverejnoprávneobmedzenie
vlastníckeho práva, teda vymedzenie obsahu vlastníckeho práva prostredníctvom predpisu verejného
práva. Zákonné vecné bremená sú inštitútmi „sui generis“, ktorým nemožno priznať povahu súkromno-
právnych obmedzení, nakoľko ide o obmedzenia vlastníckeho práva vo verejnom záujme a v zmysle
verejno-právnych predpisov. Medzi esenciálne znaky zákonných vecných bremien patrí, že vznikajú

priamo zo zákona, alebo rozhodnutím príslušného orgánu, v nevyhnutnom rozsahu, vo verejnom záujme
a za náhradu. Toto obmedzenie vlastníckeho práva je výrazom prevahy verejného záujmu nad záujmom
jednotlivca bez toho, aby toto zasahovanie bolo podmienené súhlasom zo strany dotknutého vlastníka.
Môžu byť zriadené výlučne „ in rem“, t.j. sú spojené vždy s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti. Obsahom
práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je určitá nepretržitá, alebo opakovaná činnosť. Jej režim sa

vždy riadi podľa predpisov, ktoré boli platné ku dňu ich vzniku. Práva zodpovedajúce zákonným vecným
bremenám sa do katastra nehnuteľnosti zapisujú záznamom, ktorý má deklaratórne účinky a evidenčný
význam.Zanikajúvdôsledkurozhodnutiapríslušnéhoorgánu,zozákona,alebovdôsledkutrvalejzmeny
predmetu vecného bremena, alebo zmeny pomerov.

47. Elementárny právny rámec zákonných vecných bremien sa nachádza v ust. § 128 ods. 1 a 2 a v
ust. § 151n a nasl. zak. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Táto generálna právna úprava má svoj
normatívnyzákladvčl.20ods.4ÚstavySR,vzmyslektoréhoplatí,že„nútenéobmedzenievlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona za primeranú
náhradu.“ Tento základný právny rámec následne dopĺňa relatívne široké portfólio osobitných noriem

verejného práva, ktoré upravujú režim zákonných vecných bremien s akcentom na povahu a predmet
toho ktorého zákonného vecného bremena. Vzťah právnej úpravy OZ k osobitným právnym normám
regulujúcim zákonné vecné bremená je založený na princípe subsidiarity, ktorý vychádza z rímskej
maximy „lex specialis derogat legi generali“, t.j. v prípade, že špeciálne predpisy neregulujú určité otázky
vôbec, alebo len čiastočne, riadi sa ich režim v týchto neupravených otázkach všeobecnou občiansko-

právnou úpravou.

48. Otázku odplatnosti za zriadené zákonné vecné bremeno zák. č. 66/2009 Z.z. nerieši, je možné
to odvodiť zo všeobecne uznávaných právnych predpisov na ochranu základných práv a slobôd, teda

aj základného práva vlastniť a užívať majetok. Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je
nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Vychádzajúc
z aktuálnej rozhodovacej praxe súdov, predovšetkým NS SR je finančná náhrada za vznik vecného
bremena zásadne jednorazová, nemá charakter opakujúceho sa plnenia. Kým v prípade vydania
bezdôvodného obohatenia (prípadne nájmu) prichádza do úvahy opakované plnenie na strane osoby,

ktorá bez právneho dôvodu užíva cudziu vec, v danom prípade však žalovaný neužíva nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcov bez právneho dôvodu práve z titulu, že žalovanému vzniklo zo zákona ku dňu
1.7.2009 vecné bremeno vo verejnom záujme, čo je právny dôvod na užívanie cudzej nehnuteľnosti.49. V zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ (§
421 ods. 1 CSP) predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako
judikáty) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.

Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo
viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ
nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho
súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z
hľadiska vecného na ne nadviazali (3 Cdo 158/2017, 4 Cdo 95/2017, 5 Cdo 87/2017, 6 Cdo 21/2017).

50. Súd dáva do pozornosti aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR.

51. Z uznesenia NS SR sp. zn. 2Cdo/194/2018 zo dňa 26.8.2019: „Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí
sp. zn. 3 Cdo 49/2014 konštatoval, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena podľa § 23 ods.
5 zákona č. 182/1993 Z.z. je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z

vecného bremena. Predmetné bremeno vzniká „in rem“, vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého
pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne v
prípade každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena
je nepochybne jednorazová; nemá teda charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri každej
zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté

vecné bremeno.“ „Podstatou predmetného názoru považoval za „ústavne udržateľný“ aj ústavný súd v
rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 227/2012. Ani ďalšie rozhodnutia ústavného súdu týkajúce sa posudzovania
opakovanosti finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993
Z.z., v ktorých posudzoval ústavnosť rozhodnutí založených na obdobných záveroch (sp. zn. I. ÚS
474/2013, IV. ÚS 227/2012, I. ÚS 1/2012, II. ÚS 506/2011), na tom nič nezmenili.“ „Ani nález ústavného

súdu sp. zn. Pl. ÚS 42/2015 neovplyvnil vyššie ustálený právny názor. Ako vyplýva z uznesenia
ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 323/2017 „nemožno stotožňovať právnu úpravu zákona č. 657/2004
Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“),
ktorý upravoval primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena a náhradu za vecné
bremeno upravené v § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keďže upravujú

rozličné situácie, ktoré vyjadrujú rôznu formu obmedzenia v užívaní nehnuteľností. Kým pri obmedzení
vlastníckeho práva podľa zákona o tepelnej energetike sa poskytuje náhrada za výmeru, v ktorej je
vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena
držiteľom povolenia, a to pri výkone práv a povinností podľa § 10 ods. 1 zákona o tepelnej energetike,
ktorých rozsah a frekvenciu nemožno vopred určiť, pri právnej úprave zákona o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ak vlastník domu
nie je vlastníkom pozemku, teda rozsah vecného bremena je určiteľný už pri jeho vzniku, t. j. od
účinnosti zákona 1. septembra 1993.“ „Je tomu tak aj pri zriadení vecného bremena podľa § 4 ods.
1 zákona č. 66/2009 Z.z., ktorého rozsah je určiteľný už pri jeho vzniku.“ „Podľa právneho názoru
dovolacieho súdu sa odvolací súd pri riešení predmetnej otázky neodklonil od ustálenej rozhodovacej

praxe dovolacieho súdu vyjadrenej vo vyššie uvedených rozhodnutiach, preto je dovolanie žalobcu aj
v tejto časti nedôvodné.“

52. Z uznesenia NS SR sp. zn. 1Cdo/99/2019 zo dňa 26.1.2022:

„I v prípade zriadenia vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. je primeraná náhrada
namieste.Všeobecnésúdyvosvojejdoterajšejrozhodovacejčinnostiplnerešpektujú,ževlastníkompod
stavbami patriacimi obci alebo vyššiemu územnému celku patrí primeraná náhrada podľa všeobecných
zásad upravujúcich inštitút vecného bremena determinovaná proporcionalitou a vyvažovaním hodnoty
vlastníckeho práva a hodnoty verejného záujmu (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10 Co

134/2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19 Co 198/2014, uznesenie najvyššieho súdu
sp. zn. 4 MCdo 2/2014).“
„Ak judikatúra najvyššieho súdu akceptovaná ústavným súdom dospela k záveru, že právo na náhradu
za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. vzniklo ex lege
jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona, nemôže byť

tomu inak ani pri zriadení vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. Ak tieto legálne
(zákonné) vecné bremená majú všetky jednotiace znaky, t. j. id e o obmedzenia vlastníckeho práva
založené verejnoprávnymi normami kogentného charakteru s významným prvkom súkromnoprávnym,
okruh oprávnených subjektov je vymedzený druhovo a nezapisujú sa do katastra nehnuteľností,vyjadrené v zhodnej právnej úprave, nemôže byť tomu inak ani v súvislosti s finančnou náhradou za
obmedzenie vlastníckeho práva. Pre opačný právny názor niet žiadnych presvedčivých argumentov.“
„Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 49/2014 konštatoval, že finančná náhrada za zriadenie

vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. je nepochybne majetkovým právom osoby,
ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné bremeno vzniká „in rem“, vzťahuje sa
na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda
jeho vznik posudzovať samostatne v prípade každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná
náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová; nemá teda charakter opakovaného

plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok
na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno.“
„Podstatou predmetného názoru považoval za „ústavne udržateľný“ aj ústavný súd v rozhodnutí sp.
zn. IV. ÚS 227/2012. Ani ďalšie rozhodnutia ústavného súdu týkajúce sa posudzovania opakovanosti
finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., v ktorých
posudzoval ústavnosť rozhodnutí založených na obdobných záveroch (sp. zn. I. ÚS 474/2013, IV. ÚS

227/2012, I. ÚS 1/2012, II. ÚS 506/2011), na tom nič nezmenili.“
„Ani nález ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 42/2015 neovplyvnil vyššie ustálený právny názor. Ako vyplýva
z uznesenia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 323/2017“.

53. S účinnosťou od 1.9.2022 bol novelou č. 257/2022 novelizovaný zákon č. 330/1991 o pozemkových

úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o
pozemkových spoločenstvách. Novela v § 8i včlenila jednoduché pozemkové úpravy vykonávané na
usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva
štátu na obce a vyššie územné celky. Novela odstraňuje nesúlad, ktorý sa prejavoval počas
konania v pozemkových úpravách a to od rozporov v povolení alebo nariadení pozemkových úprav,

nejednoznačnom určení subjektu poskytujúceho náhradu a pod. Podstatným je to, že iniciátorom môže
byť aj vlastník pozemku zaťaženého stavbou vecného bremena. Je potom len na vlastníkovi, či takýto
postup zvolí. Takto už vlastník pozemku nebude vystavený prípadnej svojvôli obci a vyšších územných
celkov ako na to žalovaný poukazuje vo svojej argumentácii.

54. Žalobca si nárok voči žalovanému uplatnil titulom vydania bezdôvodného obohatenia nakoľko
žalovaný užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu bez právneho titulu. Účelom bezdôvodného
obohatenia je odčerpať prostriedky bezdôvodne sa obohacujúceho. Ich výšku (výšku bezdôvodného
obohatenia) vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste
a čase na porovnateľné užívanie veci. Súd sa nestotožnil s nárokom žalobcu, ktorý ho odôvodnil ako

bezdôvodné obohatenie sa žalovaného na jeho úkor, keďže vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil
ako vzťah vyplývajúci zo zákonného vecného bremena vlastníka nehnuteľnosti v zmysle zákona č.
66/2009 Z.z., ktoré vzniklo od 1.7.2009 nadobudnutím účinnosti zákona. V období predchádzajúcom
nadobudnutiu účinnosti zákona, teda pred 1.7.2009 mohlo dochádzať k bezdôvodnému obohateniu
sa žalovaného na úkor žalobcu. Nárok žalobcu nebolo možné posúdiť ani ako nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, keďže jedná sa o nárok, ktorý je
jednorazový, neopakujúci sa, patriaci prvému vlastníkovi.

55. Žalovaný vzniesol voči nároku žalobcu námietku premlčania.

56. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

57. Ak má odplata za zriadenie vecného bremena povahu jednorazového plnenia a zákonné vecné
bremeno vzniklo v zmysle zák. č. 66/2009 Z.z. dňa 1.7.2009, v súlade s ust. § 101 OZ si vlastník

pozemku nárok na odplatu mohol uplatniť v lehote 3 rokov od jeho vzniku, t.j. do 1.7.2012. V prípade,
že tak neurobil, jeho právo sa premlčalo a po vznesenej námietke premlčania žalovanou stranou súd
nemohol nároku žalobcou vyhovieť. Pokiaľ zákonné vecné bremeno vzniklo „in rem“ (na veci), s vecou
prešlo na nového vlastníka a nový vlastník vstúpil do práv a povinnosti predchádzajúceho vlastníka. Pre
vznesenú námietku premlčania nebolo možné žalobcovi žalobou uplatnený nárok priznať, súd žalobu

ako nedôvodnú zamietol.

58. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.59. Podľa § 262 CSP, (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

60. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu, keď plne úspešnému
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške voči neúspešnému žalobcovi

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).