Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by Mgr. Libor Kysucký

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 83Csp/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124312658
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Libor Kysucký

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:6124312658.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudca Mgr. Libor Kysucký v spore žalobcu ARVAL SLOVAKIA, s.r.o. so sídlom

Pribinova 4253/19, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO 35 890 487, zastúpeného
spoločnosťou BBH advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO
36 713 066, proti žalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. C. XXXX/XX, XXX XX B., zastúpeného
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Čibenka s.r.o. so sídlom F. Urbánka 797/14, 020
01 Púchov, IČO 47 254 181, o zaplatenie 8 231,46 € takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5 561 €, úroky z omeškania 0,013% denne zo sumy
5 468 € od 1.3.2024 do zaplatenia a úroky z omeškania 0,013% denne zo sumy 63 € od 30.3.2024

do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 280 € s tým, že prvá splátka bude splatná prvý deň
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť,
a s tým, že všetky ďalšie splátky budú splatné tiež prvý deň kalendárneho mesiaca, a s tým, že ak
žalovaný bude v omeškaní s úhradou čo i len jednej splátky, stáva sa splatným celý dlh.

Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 35,12%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 8 231,46 €,
úroky z omeškania 0,013% denne a trovy konania. Žalobca tvrdil, že:
- žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 18.8.2023 zmluvu o operatívnom leasingu, ktorej predmetom bola
dohoda o podmienkach nájmu motorového vozidla značky Hyundai i20 1,0 T-GDi 74kW N LINE AT,
EČV: D. s výškou mesačného nájmu 309,88 € vrátane DPH
- neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.4.2023
-vzmyslebodu9.1.Všeobecnýchobchodnýchpodmienokododňaprevzatiavozidlajenájomcapovinný

platiť prenajímateľovi nájomné
- nakoľko žalovaný neuhrádzal dohodnuté nájomné, žalobca v súlade s bodom 12.3. Všeobecných
obchodných podmienok zmluvu vypovedal výpoveďou zo dňa 19.1.2024
- v zmysle bodu 13.3. článku 13. VOP zodpovednosť za všetky chyby, poškodenia a vady vzťahujúce sa
k obdobiu užívania vozidla zo strany nájomcu, zistené na vozidle pri a po jeho odovzdaní prenajímateľovi
v celom rozsahu znáša nájomca, ktorý je povinný nahradiť prenajímateľovi prípadnú škodu v plnej výške,
okrem časti náhrady škody hradenej poisťovňou

- v zmysle bodu 14.1. článku 14. VOP ak dôjde k predčasnému zániku nájomnej zmluvy pred uplynutím
dohodnutej doby jej trvania inak, ako z dôvodu na strane prenajímateľa, okrem iného, ale nielen v
dôsledku porušenia nájomnej zmluvy nájomcom alebo výpovede nájomcu bez udania dôvodu (pokiaľ
to nájomná zmluva alebo tieto Všeobecné podmienky pripúšťajú) alebo na základe podnetu nájomcu,je nájomca povinný zaplatiť prenajímateľovi náhradu za predčasné ukončenie. Náhrada za predčasné
ukončenie sa stanoví ako súčin 50% počtu mesiacov zostávajúcich v deň zániku nájomnej zmluvy do
uplynutia dohodnutej doby trvania nájomnej zmluvy a sumy mesačnej výšky nájomného stanoveného

nájomnou zmluvou.
- v zmysle bodu 14.2. článku 14. VOP súčasne s platbou náhrady za predčasné ukončenie je
nájomca v prípade predčasného zániku nájomnej zmluvy povinný nahradiť prenajímateľovi všetky sumy
vyplývajúce z platieb a úhrad z poistnej zmluvy alebo inej zmluvy, ktoré bude prenajímateľ povinný
zaplatiť za vozidlo na základe právnych predpisov alebo v súlade s podmienkami vyššie uvedených

poistných a iných zmlúv, a to v rozsahu dohodnutom v nájomnej zmluve a za predpokladu doloženia ich
uplatnenia poisťovňou alebo inou osobou voči prenajímateľovi
- v zmysle bodu 15.1. písm. a) a e) článku 15. VOP pri zániku nájomnej zmluvy je nájomca povinný
vysporiadať všetky pohľadávky a záväzky vo vzťahu k prenajímateľovi založené nájomnou zmluvou,
najmä pohľadávky a záväzky vzniknuté z nasledovných dôvodov: a) náhrada za predčasné ukončenie
užívania vozidla nájomcom podľa článkov 14.1. a 14.2. Všeobecných podmienok; e) náhrada škody za

nadmerné opotrebenie vozidla prekračujúce bežné opotrebenie pri riadnom užívaní (bežné a nadmerné
opotrebenie je definované v prílohe č. 3 týchto Všeobecných podmienok „Sprievodca prevzatím vozidla
pri ukončení lízingovej zmluvy“)
- žalovaný neuhradil nájomné, náhradu za poškodenia vozidla a nároky vzniknuté v dôsledku
predčasného zániku zmluvy vo výške 309,89 €, 315,89 €, 74,80 €, 7 467,88 € a 63 €

- faktúra č. 24004616 bola dobropisovaná dobropisom č. 24012890 vo výške 4
749,44 € a dobropisom č. 24007397 vo výške 250 € a zostatok dlžnej sumy je tak 7 467,88 €
- zo strany žalovaného nedošlo k úhrade uvedených súm, celková dlžná suma je 8
231,46 € s príslušenstvom (č.l. 3)
- žalobca nevyužil právo použiť depozit na vykonanie úhrady, a teda skutočnosť, že depozit bol zložený,

nezbavuje žalovaného povinnosti uhradiť nárok I (č. 83).

2. Žalobca ako dôkazy predložil zmluvu o operatívnom leasingu, faktúry, dobropisy, všeobecné
obchodné podmienky, výpoveď s doručenkou, oznámenie o započítaní, e-maily, zápisnicu o obhliadke
a potvrdenie prevzatí vozidla.

3. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia uvedené v odseku 1 a návrhy na
vykonanie dôkazov uvedené v odseku 2.

4. Žalovaný tvrdil, že:

- namieta nárok žalobcu na zaplatenie súm 309,89 €, 315,89 € a 74,80 € s tým, že dňa 22.8.2023 na
účet žalobcu uhradil 929,66 € z titulu peňažnej zábezpeky
- rozporuje aj nárok žalobcu na sumu 1 098,21 € titulom „nákladov súvisiacich s PU“, nakoľko nemá
vedomosť o žiadnej škode, pričom žalobca mu neposkytol nijaké potvrdenia o úhrade údajných opráv
za poškodenia po odovzdaní vozidla (č.l. 65pv).

5. Žalovaný ako dôkazy predložil potvrdenie o vklade v hotovosti, inštrukcie k vráteniu vozidla, SMS
správu, protokol o odovzdaní vozidla a oznámenie o ukončení škody.

6. Žalovaný ako prostriedky procesnej obrany použil skutkové tvrdenia uvedené v odseku 4 a návrhy

na vykonanie dôkazov uvedené v odseku 5.

7. Súd považuje za preukázané, že žalobca ako prenajímateľ dňa 18.8.2023 uzatvoril so žalovaným
zmluvu o operatívnom leasingu č. 2023.229.003, na základe ktorej vzniklo žalovanému oprávnenie
užívať po dobu trvania leasingu osobný automobil Hyundai i20 s tým, že nájomné bolo dohodnuté 309,88

€ mesačne a dĺžka nájmu na 36 mesiacov. Stany sa dohodli aj na tom, že ak žalovaný ročne najazdí
viac ako 15 000 km, nájomné sa zvýši o 0,1379 €/km (č.l. 5).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný dňa 22.8.2023 uhradil na účet žalobcu sumu 929,66
€ (č.l. 69).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný prevzal od spoločnosti AUTO MP, s.r.o. predmetné

vozidlo dňa 25.8.2023 (č.l. 113).

Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca vyfakturoval žalovanému:
- 309,89 € titulom nájomného za december 2023 (č.l. 7)- 309,89 € titulom nájomného za január 2024 a administratívny poplatok za pokutu 5 € bez DPH (č.l. 8)
- 309,89 € titulom nájomného za február 2024 (č.l. 9).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca dňa 19.1.2024 vypovedal nájomnú zmluvu č. 2023229003

s tým, že podľa bodu 9.1. VOP bol žalovaný odo dňa prevzatia vozidla povinný platiť prenajímateľovi
nájomné, čo však žalovaný napriek viacerým výzvam nesplnil (č.l. 41), a že táto výpoveď zmluvy bola
dňa 29.1.2024 uložená na pošte, pričom žalovaný si ju v odbernej lehote neprevzal (č.l. 40).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca dňa 15.2.2024 (po zohľadnení dobropisov) vyfakturoval
žalovanému 848,21 € za „opravu“, 1 617,79 € bez DPH za „+km“, 3 873,60 € bez DPH titulom „kalkulácie

dĺžky nájmu“ a 25 € bez DPH za „tyre transport“.
Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca dňa 15.3.2024 vyfakturoval žalovanému 63 € za
priestupok zo dňa 2.11.2023 (č.l. 15, 16).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca vyzval žalovaného, aby vozidlo vrátil 7.2.2024 o 10:00
hod. (č.l. 73).
Súd považuje za preukázané aj to, že dňa 7.2.2024 žalovaný predmetné vozidlo vrátil žalobcovi s tým,

že stav tachometra bol 20 959 km, a s tým, že bolo odovzdané bez vykonania riadnej obhliadky (č.l. 74).
Súd považuje za preukázané aj to, že spoločnosť Hyundai Lease Slovakia s.r.o. oznámila žalovanému,
že dňa 28.2.2024 bola ukončená škoda za podmienok: dátum poistnej udalosti a dátum hlásenia:
7.2.2024, suma škody: 0 € (č.l. 76).

8. Súd vykonal listinné dôkazy uvedené v odsekoch 2 a 5 a z týchto dôkazov aj vychádzal.
Súd týmto listinným dôkazom uveril, pretože v konaní nebola spochybnená ich pravdivosť a pravosť
– okrem zápisnice z obhliadky (č.l. 85 - 91). Pokiaľ totiž ide o túto zápisnicu, žalovaný spochybnil jej
pravdivosť (č.l. 124pv).

9. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa článku 1.1. Všeobecných obchodných podmienok pre operatívny leasing predmetom
nájomnej zmluvy je záväzok prenajímateľa zaobstarať pre nájomcu nové alebo použité vozidlo
s príslušenstvom, vybavením a príslušnými dokladmi podľa špecifikácie dohodnutej nájomnou

zmluvou, prenechať nájomcovi vozidlo na dočasné užívanie ako i poskytovať nájomcovi v dohodnutom
rozsahu technické a asistenčné služby týkajúce sa prenajatého vozidla a záväzok nájomcu vozidlo
s príslušenstvom, vybavením a príslušnými dokladmi od prenajímateľa prevziať na dočasné užívanie
a platiť prenajímateľovi za užívanie vozidla nájomné a prípadné iné súvisiace platby, a to všetko
spôsobom a za podmienok stanovených Všeobecnými podmienkami a nájomnou zmluvou.

Podľa článku 14.1. Všeobecných obchodných podmienok pre operatívny leasing ak dôjde
k predčasnému zániku nájomnej zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby jej trvania inak, ako z dôvodu
na strane prenajímateľa, okrem iného, ale nielen v dôsledku porušenia nájomnej zmluvy nájomcom
alebo výpovede nájomcu bez udania dôvodu (pokiaľ to nájomná zmluva alebo tieto Všeobecné
podmienky pripúšťajú) alebo na základe podnetu nájomcu, je nájomca povinný zaplatiť prenajímateľovi

náhradu za predčasné ukončenie. Náhrada za predčasné ukončenie sa stanoví ako súčin 50% počtu
mesiacov zostávajúcich v deň zániku nájomnej zmluvy do uplynutia dohodnutej doby trvania nájomnej
zmluvy a sumy mesačnej výšky nájomného stanoveného nájomnou zmluvou.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

10. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca dňa 18.8.2023 uzatvoril so žalovaným zmluvu
o operatívnom leasingu č. 2023.229.003; súčasťou predmetnej zmluvy pritom boli „ Všeobecné
obchodné podmienky pre operatívny leasing“.
Na základe horeuvedenej zmluvy a VOP pritom žalovanému vzniklo najmä právo, aby po dobu trvania

leasingu užíval osobné motorové vozidlo zn. Hyundai i20, a povinnosť, aby žalobcovi za toto užívanie
platil „nájomné“ 309,89 €/mesačne (č.l. 5).
Keďže z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný motorové vozidlo zn. Hyundai i20 užíval aj
v decembri 2023, v januári 2024 a 7 prvých dní februára 2024 (keď predmetné vozidlo vrátil žalobcovi),
súd dospel k záveru, že v zmysle predmetnej leasingovej zmluvy bol žalobca povinný žalobcovi zaplatiť

nájomné aj za horeuvedené mesiace – t.j. sumu 309,89 € (nájomné za december 2023), sumu 309,89
€ (nájomné za január 2024) a sumu 74,80 € (čo je alikvotná časť nájomného za február 2024 – 309,89
€ deleno 29 dní x 7 dní).Pokiaľ však ide o horeuvedené nájomné v celkovej výške 694,58 €, žiada sa uviesť aj to, že v konaní bolo
nesporné aj to, že žalovaný žalobcovi zložil depozit 926,66 €. Inak povedané – po zániku leasingovej
zmluvy žalovanému vznikla pohľadávka voči žalobcovi vo výške 926,66 €. Keďže žalovaný v priebehu

tohto konania túto svoju pohľadávku formou kompenzačnej námietky započítal voči pohľadávkam
žalobcu (tým, že žalovaný v podanom odpore uviedol, že namieta nárok žalobcu na zaplatenie súm
309,89 €, 315,89 € a 74,80 € z dôvodu, že predsa dňa 22.08.2023 na účet žalobcu uhradil depozit), tieto
pohľadávky žalobcu zanikli a súd preto žalobu v tejto časti zamietol.

11. Pokiaľ ide o „administratívny poplatok za pokutu“ vo výške 6 €, existencia tohto nároku žalobcu
bola medzi stranami nesporná. Pretože však žalovaný aj voči tejto pohľadávke žalobcu započítal svoju
pohľadávku titulom „depozitu“ (č.l. 65pv), súd zamietol žalobu aj v tejto časti.

12. Pokiaľ sa žalobca domáhal aj sumy 7 467,88 €, žiada sa uviesť, že táto je súčtom súm:
- 848,21 € za „opravu“

- 1 617,79 € bez DPH za „+km“
- 3 873,60 € bez DPH titulom „kalkulácie dĺžky nájmu“ a
- 25 € bez DPH za „tyre transport“.

13. Pokiaľ sa jedná o sumu 848,21 € za „opravu“, žalobca za účelom preukázania, že po vrátení

vozidla žalobcovi bolo na vozidle prasknuté čelné sklo, škrabance na veku batožinového priestoru a zle
zlícované ľavé zadné dvere, súdu predložil iba zápis z obhliadky, ktorú obhliadku vykonala spoločnosť
DEKRA. Pretože však žalovaný poprel pravdivosť toto listinného dôkazu a pretože žalobca následne
nenavrhol žiadne iné dôkazy na preukázane týchto údajných škôd, súd z dôvodu, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, žalobu v tejto časti zamietol.

Súd pritom prihliadol aj na to, že závažné pochybnosti o pravdivosti zápisu o obhliadke vyplývajú už len
z tej skutočnosti, že táto bola vykonaná bez prítomnosti žalovaného, a na to, že nezlícovanie zadných
dverínapraktickynovomvozidlemôžebyťvprvomradespôsobenésamovoľnýmuvoľnenímpríslušných
skrutiek (na čo má však vplyv výrobca auta a nie žalovaný).

14. Pokiaľsajednáosumu1617,79€bezDPHza„+km“,zobsahuspisuvyplýva,žežalobcaprivýpočte
prekročenia dohodnutého nájazdu vychádzal z predpokladu, že žalovaný bol oprávnený najazdiť iba
6 864 km (t.j. 41,1 km/denne).
V súvislosti s limitom nájazdu je však potrebné zdôrazniť, že v zmluve o operatívnom leasingu nie je

nájazd limitovaný na dennej či mesačnej báze, ale je v nej limitovaný na ročnej báze (15 000 km/ročne).
Limitácia na ročnej báze však znamená, že je v súlade so zmluvou, ak napr. nájomca v septembri,
októbri, novembri, decembri a januári najazdí po 3 000 km/mesačne a ak v ostatných 7 mesiacoch
najazdí po 0 km/mesačne (takéto disproporčné užívanie vozidla pritom vôbec nie je neobvyklé – kým
osoba jazdí od januára do júna iba po meste a najazdí tak nižšie stovky kilometrov mesačne, v júli

vycestuje na dovolenku k moru – a v priebehu 10 dní najazdí možno 2 000 km).
Za situácie, keď napriek tomu, že v zmluve je nájazd limitovaný výlučne na ročnej báze, žalobca pri
fakturácii vychádzal z denného limitu, súd skúmal, či má žalovaný právnu povinnosť zaplatiť sumu
vyfakturovanú na základe prekročenia denného limitu (t.j. za prekročenie o 14 080 km) alebo či má
právnu povinnosť zaplatiť iba za kilometre najazdené po prekročení 15 000 km.

Žalobca pritom tvrdil, že dohoda o tom, že pri výpočte nadlimitných kilometrov sa bude vychádzať
z denného nájazdu, je obsiahnutá v článku 5.8.5. VOP (č.l. 115), ktorý upravuje, že „...pri stanovení
takéhoto prekročenia sa bude vychádzať z maximálneho limitu nájazdu k skutočnej dĺžke trvania
nájmu...“.
Výpočtom,doktoréhosadosadí„maximálnylimitnájazdu“a„skutočná dĺžkatrvanianájmu“,savšakzistí

iba „alikvotná časť LIMITU“ – v žiadnom prípade sa však takto nezistí PREKROČENIE. Horeuvedená
formulácia je teda neúplná - a to z dôvodu, že predmetné ustanovenia už neuvádza konkrétny postup,
ako sa z „alikvotnej časti LIMITU“ vypočíta PREKROČENIE.
Keďže článok 5.8.5. VOP zmluvy je nejasný, bolo potrebné ho vyložiť. Pri výklade spotrebiteľských
zmlúv pritom platí, že treba uprednostniť ten výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (v podstate

ide o výkladové pravidlo „contra proferentem“) – a súd preto článok v článok 5.8.5. VOP vyložil tak, že
relevantný je limit na ročnej báze a že limit na dennej, resp. mesačnej báze nie je relevantný a že za
„viac kilometre“ je možné považovať iba tie kilometre, ktoré budú najazdené až po reálnom vyčerpanídohodnutých 15 000 km – a to bez ohľadu na to, či k tomuto vyčerpaniu došlo už v prvom polroku alebo
až ku koncu roka.
Vzhľadom na horeuvedené potom súd dospel k záveru, že ak žalovaný počas trvania leasingu najazdil

celkom 20 944 km, za „naviac kilometre“ je možné považovať iba 5 944 km (20 944 km
– 15 000 km) – a súd preto žalobcovi priznal (iba) sumu 819,68 € (5 944 km x 0,1379 €).

15. V súvislosti s neúplnosťou (a z toho vyplývajúcou nezrozumiteľnosťou) článku 5.8.5. VOP sa žiada
zdôrazniť aj to, že samotný žalobca „prekročenie“ vypočítal na základe vzorca „skutočne najazdené

kilometre“ MÍNUS („maximálny limit nájazdu“ DELENO „počet dní v roku“ KRÁT „skutočná dĺžka trvania
nájmu v dňoch“) – lebo iba v prípade takéhoto vzorca je výsledkom 14 080 km (20 944 km - /15 000
km : 365 dní x 167 dní/) – t.j. žalobca pre výpočet použil úplne iný vzorec, než aký je naznačený v
článku 5.8.5. VOP.

16. Pokiaľ sa jedná o sumu 3 873,60 € bez DPH, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v článku

14.1. VOP pre operatívny leasing je uvedené, že ak dôjde k predčasnému zániku nájomnej zmluvy pred
uplynutím dohodnutej doby jej trvania v dôsledku porušenia nájomnej zmluvy nájomcom, je nájomca
povinný zaplatiť prenajímateľovi náhradu za predčasné ukončenie, ktorá sa stanoví ako súčin 50% počtu
mesiacov zostávajúcich v deň zániku nájomnej zmluvy do uplynutia dohodnutej doby trvania nájomnej
zmluvy a sumy mesačnej výšky nájomného stanoveného nájomnou zmluvou.

Pokiaľ ide o súlad či nesúlad horeuvedeného článku so spotrebiteľským právom, žiada sa uviesť, že
užívať cudzie motorové vozidlo je možné nielen na základe leasingovej zmluvy, ale napr. aj na základe
zmluvy uzavretej s „autopožičovňou“. Hoci oba prípady vedú k rovnakému výsledku (spotrebiteľ sa vozí
na cudzom osobnom aute), je zjavné, že tieto situácie sa zároveň líšia – a to v podstatných aspektoch.
Kým totiž v súdenej veci (leasingová zmluva) bolo dohodnuté nájomné 309 €/mesačne, súdu je z úradnej

činnosti známe, že za obdobné vozidlá autopožičovne žiadajú odplatu min. 15 €/denne – čo predstavuje
450 € mesačne. Nižšie mesačné nájomné v prípade leasingu je však z ekonomického hľadiska možné
iba vďaka tomu, že leasingová zmluva sa uzatvára na viac rokov (v súdenej veci to boli 3 roky) – a
leasingová spoločnosť má teda istotu, že ňou kúpené vozidlo bude užívané nepretržite. Naproti tomu,
keď si vozidlo kúpi autopožičovňa, táto musí pri stanovení nájomného počítať aj s tým, že toto vozidlo

v určitých obdobiach bude iba stáť na parkovisku. Inak povedané – z ekonomických dôvodov existujú
iba tieto možnosti:
a) dlhodobá viazanosť + nižšie „nájomné“
b) žiadna, resp. iba krátkodobá viazanosť + vyššie „nájomné“.
Vzhľadom na horeuvedené ekonomické súvislosti potom však nemožno také zmluvné ustanovenie,

ktorým si leasingová spoločnosť právne ošetrila to, aby sa jej (a to v prípade porušenia zmluvy
spotrebiteľom) vrátila aspoň časť obstarávacej ceny predmetu leasingu, považovať za ustanovenie,
ktoré by spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
V tejto súvislosti sa žiada uviesť aj to, že operatívny leasing je finančný produkt, pri ktorom sa má
prenajímateľovi vrátiť nadobúdacia cena predmetu leasingu jednak výťažkom z predaja ojazdeného

vozidla (t.j tým, že po uplynutí dohodnutých troch rokov by žalobca predal trojročný Hyundai i20 – či už
žalovanému alebo tretej osobe), a jednak zaplatením 36 splátok po 309,88 €/mesačne žalovaným. Ak
všakleasingovýnájomcanezotrvávzmluvnomvzťahucelékalkulovanéobdobie,môžetomaťnegatívne
dopady na návratnosť finančných prostriedkov vynaložených leasingovým prenajímateľom (nie je totiž
vôbec isté, či sa podarí predať 6-mesačné vozidlo za takú cenu, ktorá zabezpečí prenajímateľovi

návratnosť všetkých vynaložených prostriedkov) - a súd preto dospel k záveru, že článok 14.1. VOP
slúži na to, aby boli práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu vyvážené (v tom zmysle, že nie je
možné spravodlivo očakávať, aby riziká spôsobené tým, že nájomca porušil právnu povinnosť, znášal
iba prenajímateľ).

17. Pretože článok 14.1. VOP je platný, súd žalobcovi priznal „náhradu za predčasné ukončenie“. Pri
určení výšky tejto náhrady súd vychádzal z toho, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že leasing
trval iba 6 mesiacov (od 17.8.2023 do 7.2.2024), z čoho potom zároveň vyplýva, že počet mesiacov od
zániku nájomnej zmluvy do uplynutia dohodnutej doby trvania nájomnej zmluvy je 30, a že teda výška
náhrady je 4 648,32 € (50% z 30 mesiacov x 258,24 € + DPH).

18. Pokiaľ sa žalobca domáhal aj súm 30 € a 63 €, v konaní bolo nesporné, že žalobca žalovanému
poskytol službu súvisiacu s prepravou pneumatík a že za neho zaplatil pokutu. Pretože však žalovaný
žalobcovi tieto sumy nezaplatil, súd ho zaviazala na ich zaplatenie.19. Pretože žalovaný je v omeškaní so splnením svojho záväzku, súd žalobcovi priznal aj úrok
z omeškania zo žalovaných súm vo výške 0,013% denne v súlade s článkom 9.14. VOP.

20. Pretože žalovaný žiadal, aby mu súd povolil dlžnú sumu zaplatiť v splátkach a pretože aj žalobca so
splácaním súhlasil, súd žalovanému podľa § 232 ods. 3, 4 C.s.p. povolil, aby svoj dlh zaplatil v splátkach.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca si uplatňoval 8 231,46

€ a bol úspešný vo výške 5 561 €; pomer úspechu a neúspechu bol teda 67,56% ku 32,44% a žalobca
má právo na náhradu 35,12% trov potrebných na účelné uplatňovanie práva. O výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto
rozsudku vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín

v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcej vete, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.