Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324010232
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kišacová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4324010232.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Štefana Hrvolu v trestnej veci obžalovaného A. B. a spol.
pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14
odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v súbehu s prečinom
výtržníctvapodľa§364odsek1písmenoa)Trestnéhozákonaspolupáchateľstvompodľa§20Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného C. B. a prokurátorky Okresnej prokuratúry Levice proti rozsudku
Okresného súdu Levice zo dňa 02.12.2024 sp. zn. 3T/30/2024 na verejnom zasadnutí konanom v Nitre
dňa 18.02.2025 takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno d), písmeno e), odsek 3 Trestného poriadku
z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výrokoch o trestoch u oboch obžalovaných.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku

obžalovanému

A. B. D. E. F. G. H. I., narodenému XX.XX.XXXX v Leviciach,
trvale bytom J., K. X,
toho času od 28.09.2023 vo výkone väzby
v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon
trestu odňatia slobody Nitra

u k l a d á

podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len Trestný zákon), pri nezistení
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno
h)Trestnéhozákona, postupompodľa§38odsek2Trestnéhozákonaa§41odsek1,odsek2Trestného
zákona a § 42 odsek 1 Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom
Okresného súdu Levice sp. zn. 1T/25/2024 zo dňa 17.06.2024 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovanému

C. B. G. L. F. M. E. G. H. I. , narodenému XX.XX.XXXX v E. N.,
trvale bytom O. P., Q. XXX/XX,toho času od 28.09.2023 vo výkone väzby
v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon
trestu odňatia slobody Nitra

u k l a d á

podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, pri nezistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
Trestného zákona a zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, postupom

podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

V ostatných častiach zostáva napadnutý rozsudok nezmenený.

II.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného C. B., narodeného XX.XX.XXXX z a m i e

t a , pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Horeuvedeným rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného A. B. vinným zo zločinu ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20
Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa

§ 20 Tr. zák., § 2 ods. 1 Tr. zák. a obžalovaného C. B. zo zločinu ublíženia na zdraví podľa §
155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., § 2 ods. 1 Tr.
zák. na tom skutkovom základe, že

dňa XX.XX.XXXX v čase od 00.51 h do 00.55 h na ul. E. P. R. XX H. J. v priestoroch
podniku S. T. B. K., po predchádzajúcej vzájomnej slovnej výmene fyzicky napadli P. U. a V. O. tým
spôsobom, že najskôr sa začala bitka medzi obvineným C. B. a V. O., po ktorej padol na zem obvinený
C. B., do ktorej sa ihneď zapojil aj obvinený A. B. a P. U., pričom došlo k strkaniam medzi nimi navzájom,
po čom na zem padol V. O., ale aj P. U., ktorého obvinený A. B. kopol pravou nohou jedenkrát do oblasti

hlavy a pokračoval jedným úderom päsťou pravej ruky, načo ho odstrčil V. O., ktorého obvinený A. B.
kopol jedenkrát pravou nohou do oblasti rebier, následne ho chcel udrieť jedenkrát pravou rukou do
oblasti tváre, pričom ho netrafil a opäť ho jedenkrát kopol pravou nohou do oblasti ľavého
bedra, pričom obvinený A. B. pokračoval vo svojich útokoch zodvihnutím malého kresla na sedenie,
ktoré hodil smerom na V. O. a P. U., po čom nasledovala slovná výmena, po ktorej obvinený A.

B. kopol pravou nohou V. O. do oblasti hrude, načo obaja spadli na zem a keď sa zdvihli, tak obvinený
A. B. chytil neznámy predmet nachádzajúci sa na stole, ktorý hodil do V. O. a následne zobral do rúk
kreslo na sedenie, ktoré zdvihol nad hlavu a hodil do V. O. a P. U., ktorých trafil do nôh, po čom došlo
opäť k strkaniu medzi nimi, po čom sa V. O. začal biť so A. B. a C. B. s P. U., pričom A. B. udrel V. O.
jedenkrát pravou rukou zovretou v päsť do oblasti tváre a po vzájomnom naťahovaní ho

hodil na zem, kde ho jedenkrát pravou nohou kopol do oblasti tváre, po čom V. O. ostal nehybne ležať
na zemi, načo ho obvinený A. B. kopol najmenej trikrát do oblasti brucha, zodvihol nad hlavu kreslo na
sedenie a hodil do oblasti chrbta V. O. a následne ho pravou nohou jedenkrát kopol do
zátylku hlavy a súčasne sa bil obvinený C. B. s P. U., kedy najprv P. U. chcel udrieť obvineného C. B.,
načo ho obvinený C. B. zhodil na zem a minimálne šesťkrát ho udrel pravou rukou do zátylku hlavy, po

čom sa P. U. postavil a začali sa medzi sebou naťahovať, načo ho obvinený C. B. strčil a P. U. spadol
na zem, pričom narazil o kreslo a ostal ležať na zemi, kde ho obvinený C. B. jedenkrát kopol pravou
nohou do vrchnej časti tela, po čom ostal P. U. nehybne ležať na zemi, pričom následne obaja obvinení
A. B. a C. B. chodili po priestoroch herne a obvinený A. B. znovu podišiel k P.
U. a dvakrát ho pravou nohou kopol do vrchnej časti tela, potom prešiel k V. O., ktorý sa snažil postaviť

a jedenkrát ho ľavou nohou kopol do zátylku hlavy a dvakrát kopol pravou nohou dooblasti chrbta, a keď sa po chvíli opäť snažil V. O. postaviť, obvinený A. B. ho kopol dvakrát do zátylka
hlavy, načo opäť ostal poškodený nehybne ležať, po čom obvinený A. B. prešiel k P. U.
ležiacemu na zemi, ktorého jedenkrát ľavou nohou a následne jedenkrát pravou nohou kopol do vrchnej

časti tela, a opäť prešiel k V. O., ktorého kopol jedenkrát pravou nohou do oblasti chrbta a jedenkrát
ľavou nohou do oblasti zátylka hlavy a pokračoval k poškodenému U., ktorého jedenkrát pravou nohou
kopol do vrchnej časti chrbta, po čom s útokmi prestal, pričom týmto konaním V. O. spôsobili zranenia,
a to povrchové poranenie hlavy - odreninu s dobou liečenia a práceneschopnosti do 7 dní a
P. U. spôsobili trojnásobnú zlomeninu sánky s posunom úlomkov, zlomeninu nosovej kosti s posunom

úlomkov, otras mozgu, pomliaždenie čelovej oblasti hlavy, zlomeninu zuba 11, poškodenie sánkového
nervu vľavo, odreniny pravého a ľavého kolenného kĺbu, s komplikáciou liečby zranenia sánky v podobe
opätovného posunu úlomkov ľavého kĺbového výbežku, s dobou práceneschopnosti a
obmedzením na bežnom spôsobe života do 6 týždňov.

Za to súd I. stupňa uložil obžalovanému A. B. podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 36

písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 4 roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. l písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. obžalovanému určil skúšobnú dobu probačného

dohľadu v trvaní 4 roky a 6 mesiacov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr. zák. obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze
podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku.
Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. obžalovanému uložil počas probačného dohľadu povinnosť
spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom

poradenstve.
Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák. obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze
zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Obžalovanému C. B. súd I. stupňa uložil podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 37 písm. h)

Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. e) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák.
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodených P. U., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom J.,
U. XXXX/XX, a H. N. O., D., O. T. X, B. - U. R. O., IČO: XXXXXXXX odkázal s ich nárokmi na náhradu
škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonom určenej lehote podal odvolanie obžalovaný C. B., prostredníctvom
obhajkyne, proti výrokom o vine a treste ako aj proti konaniu, ktoré im predchádzalo a tiež prokurátorka
okresnej prokuratúry v neprospech oboch obžalovaných proti výrokom o trestoch.

ObžalovanýC.B.vpísomnýchdôvodochodvolania,prostredníctvomobhajkyneJUDr.IvanyKochanskej

uviedol,žekonfliktjezachytenýnakamerovomzázname,pričomnezodpovedápriebehuincidentuakoje
uvedený v obžalobe a výsluchoch svedkov. Nie je pravdou že napadol poškodených, to on bol napadnutý
poškodeným O. a do konfliktu sa zapojil poškodený U.. Poškodený O. mal rasistické poznámky smerom
na ich osoby ako sedeli pri stole so svedkyňami D. Q. a H. A.. Chcel sa poškodeného opýtať, prečo ich
uráža čo ani nestihol, lebo O. ho opakovane udrel do tváre, na čo spadol na zem. Na to sa zapojili do

konfliktu poškodený U. a obžalovaný B.. Nebol iniciátorom, nechcel v bitke pokračovať, začal sa brániť.
V určitom momente udrel aj obžalovaného B., aby prestal v oprávnenej obrane jeho osoby. Nemôže za
celý incident. Podľa odborného vyjadrenia a výsluchu znalca MUDr. Rastislava Rozborila možno jeho
konanie z medicínskeho hľadiska subsumovať pod nutnú obranu, ktorá vyplýva z impulzívneho útoku
od poškodeného O. a len prirodzeným reflexom. Poukázal na výpoveď svedka V. J., podľa ktorého

boli obžalovaní ako svedkyne v čase incidentu úplne v pohode. Po príchode poškodeného O. sa celá
situácia zvrtla, tento ho ako prvý napadol, čo podporuje aj kamerový záznam a výpovede svedkýň Q.,
A. a obžalovaného B.. Podľa znaleckého posudku č. 61/2023 poškodeného museli dvakrát operovať,
preto bola stanovená dlhšia PN. Vytýkal súdu I. stupňa, že jeho konanie nevzhliadol ako nutnú obranupodľa § 25 ods. 2 Tr. zák., kde dal do pozornosti ustanovenie § 25 ods. 3 Tr. zák., kde
poukazoval na znalecký posudok U. U. O., podľa ktorého trpí duševnou poruchou psychiky správania
zapríčinenej užívaním alkoholu. Jeho ovládacie schopnosti boli znížené, preto je potrebné vnímať aj

možnosť istého strachu, zľaknutia spôsobeného neočakávaný, útokom. Z vykonaného dokazovania je
nepochybné, že jeho konanie bolo v rovine brániaceho sa bezprostrednému útoku, eliminovať vzniknuté
dôsledky tým, že spoluobžalovaného odťahoval, zamedzoval v ďalšom priebehu obrany jeho osoby. Bol
ten, čo upovedomil o vzniknutej situácii PZ svojim telefonátom. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321
ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu

I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
V doplnených dôvodoch odvolania doručených odvolaciemu súdu 14.02.2025 poukazoval na právnu
kvalifikáciu, jej právnu vetu, ktorá musí obsahovať okrem uvedenia úmyslu páchateľa aj k čomu tento
smeroval a tiež popis dôvodu, prečo nedošlo k dokonaniu úmyslu. Namietal, že z opisu skutku nevyplýva
právna kvalifikácia pokusu ťažkej ujmy, s prihliadnutím na bližšie nešpecifikovanú vrchnú časť tela,
do ktorej jedenkrát kopol pravou nohou poškodeného P. U., ktorý bol obmedzený na bežnom spôsobe

života a práceneschopný po dobu do 6 týždňov. Z opisu zranení nemožno dedukovať, v čom malo dôjsť
k ťažkej ujme. Jeho konanie opísané v skutkovej vete skôr nasvedčuje spáchanie dokonaného prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Ďalej namietal, že s poukazom na § 2 ods. 1 Tr. zák. nie
je zrejmé, ktorý Trestný zákon bol použitý a pri právnej kvalifikácii zločinu podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. nevyplýva jeho spáchanie v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr.

zák. Napokon k priebehu skutku poukázal na to, že podľa skutkovej vety mali obžalovaní poškodených
napadnúť po predchádzajúcej vzájomnej slovnej výmene. Z dokazovania (výsluchmi
obžalovaných, svedkov J., Q.) vyplýva, že iniciátorom a osobou, ktorá prvá napadla obžalovaného B.
bol poškodený O.. S poukazom na opis skutkovej vety je pochybnosť, že eventuálne zranenie P. U.
bolo zapríčinené pádom o kreslo, nie kopnutím, keďže už po páde ostal ležať na zemi. Navrhol zrušiť

napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu I. stupňa.
Ohľadne výroku o treste namietal, že na hlavnom pojednávaní nebol poučený o zvýšení trestnej sadzby
za opätovný zločin podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. a ani o konkrétnej sadzbe a súd I. stupňa túto okolnosť
nevyjadril ani v skutkovej vete.

Prokurátorka okresnej prokuratúry v písomných dôvodoch odvolania poukázala na vykonané dôkazy
v súdnom konaní, obhajobu oboch obžalovaných a najmä videozáznam z miesta činu a výpoveď znalca
U. A. W. z hlavného pojednávania po prehratí videozáznamu a jeho závery ohľadne vzniknutému
následku. Mala za to, že je len vecou náhody, že kopaním do tvárovej časti a do hlavy poškodeného
U. zo strany obžalovaných po vyvinutí prípadne väčšej intenzity útoku nenastal neodvrátiteľný následok

a navyše obaja obžalovaní si museli byť vedomí, že útokmi z ich strany kopaním do oblasti hlavy
môžu spôsobiť vážnu ujmu na zdraví poškodeného. S poukazom na uvedené považovala tresty odňatia
slobody uložené obom obžalovaným súdom I. stupňa za neprimerane mierne. K osobe obžalovaného
A. B. uviedla, že ide o páchateľa, ktorý sa pred spáchaním predmetného skutku dopustil druhovo
rovnakej trestnej činnosti dňa 11.03.2023 prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. z časti

dokonanéhoavčastivštádiupokusupodľa§14ods.1Tr.zák.ainé,pričomvdanejvecipod sp.
zn.1T/25/2024prebiehakonanienasúdeI.stupňa,ktoréniejeukončené.ObžalovanýB.mátedasklony
k páchaniu trestnej činnosti proti životu a zdraviu, čo potvrdil aj on sám, keď uviedol, že bol mimo, strašne
agresívny a zastavil ho až obžalovaný B.. Preto sa nemožno stotožniť s uložením výchovného trestu
naviac ak bol obžalovaný B. niekoľkokrát priestupkovo postihovaný a s poukazom na časový odstup od

jeho posledného odsúdenia nemožno konštatovať, že sa správal ako riadny občan a dodržiaval právne
normy. U obžalovaného videla dôvody na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v zákonom
stanovenej trestnej sadzbe napriek tomu, že sa až na hlavnom pojednávaní priznal k spáchaniu trestnej
činnosti uvedenej v obžalobe.
U obžalovaného C. B. poukázala na jeho odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp.

zn. 2T/19/2022 z 08.03.2022 za zločin podľa § 172 ods. 1 písm. c) Tr. zák., kde mu bol uložený trest
odňatia slobody so skúšobnou dobou probačného dohľadu v trvaní 4 rokov, do 11.11.2024. Je zrejmé,
že predmetného skutku sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, čo poukazuje na
to, že už tento trest neviedol k jeho dostatočnej náprave a nezabránil mu v páchaní ďalšej trestnej
činnosti, keďže opakovane spáchal zločin v pomerne krátkej dobe od začatia plynutia skúšobnej doby.

Mala za to, že súd I. stupňa nesprávne a nedôvodne aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. a)
Tr. zák., pretože nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere nižšej ako 6 rokov je neprimeraný
a súd I. stupňa neskúmal dostatočne povahu a závažnosť predmetných trestných činov.
Navrhla, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vovýroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám rozsudkom tak, že obom obžalovaným uloží
nepodmienečné tresty odňatia slobody v zákonom stanovenej trestnej sadzbe so zaradením do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

ObžalovanýA.B.vpísomnomvyjadreníkodvolaniuprokurátorkyvpísomnomvyjadreníprostredníctvom
obhajcu JUDr. Petra Šeba poukázal na to, že jeho konanie neodôvodňovalo právnu kvalifikáciu
dokonaného trestného činu. Od začiatku konania priznáva svoju vinu v tom, že poškodenému U.
spôsobil ujmu na zdraví. Bolo preukázané, že konflikt bol vyvolaný poškodeným O., ktorý začal jeho

i obžalovaného B. bezdôvodne urážať ohľadne ich rómskeho pôvodu, čo potvrdili svedkovia A., Q. a J.,
podľa ktorého sa obžalovaní slušne zabávali s dvoma dievčatami. Poškodený O. tiež nabádal dievčatá,
aby sa obžalovaných stránili a boli hrdé, že sú biele. Poškodení ich začali ako prví fyzicky napádať. Do
určitého momentu bolo jeho konanie obranou. Priznáva svoju vinu, neudržal svoje emócie pod kontrolou.
Jeho fyzická aktivita prerástla do neprimeranej obrany zo strachu voči ďalším útokom od
poškodených, čo ľutuje. So spoluobžalovaným sa sami cítili poškodení a ohrození, pričom oni volali

políciu, aby prišla vec riešiť. Výsluchom znalca MUDr. Šuplatu bolo preukázané, že zranenie sánky
poškodenéhoU.vzniklojednýmkopnutím,tedanieopakovanýmiútokmi,kdeprimeranádobaliečeniaby
nepresiahla 6 týždňov. Navyše liečenie mohlo vzniknúť v dôsledku iných nimi nezavinených skutočností,
ako je nedodržanie liečebného režimu poškodeným, prípadne pochybenie lekárov vykonávajúcich
prvotný zákrok, v dôsledku čoho musel byť zákrok opakovaný. Výroky o vine a treste napadnutého

rozsudku považoval za správne. Nechce takto žiť, zaväzuje sa podrobiť všetkým súdom stanoveným
povinnostiam. Nemal záujem nikoho fyzicky napadnúť, svoje konanie úprimne ľutuje. Navrhol, aby
odvolací súd odvolanie prokurátorky podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu trval na podanom odvolaní

v celom rozsahu. Doplnil, že v prípade obžalovaného A. B. nadobudol dňa 13.01.2025 právoplatnosť
trestný rozkaz Okresného súdu Levice, sp. zn. 1T/25/2024, preto bude potrebné v prípade ukladať mu
súhrnný trest. Odvolanie obžalovaného C. B. nepovažoval za dôvodné, pretože súd I. stupňa na základe
vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav vo vzťahu
k tomuto obžalovanému aj správne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm.

b), d), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o trestoch uložených obžalovaným a podľa
§ 322 ods. 3 Tr. por. uložil obžalovanému A. B. podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., zistiac poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. l) Tr. zák., priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 2
Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. primeraný súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením na
jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia s tým, že v rámci súhrnného trestu navrhol zrušiť

výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Levice, ktorý je uvedený v bode 3 odpisu registra
trestov ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce aj vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Obžalovanému C. B. navrhol uložiť podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.,
nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák. a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr.
zák., § 38 ods. 2 ods. 3 Tr. zák. primeraný úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody a bez použitia

§ 39 Tr. zák., so zaradením obžalovaného na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Odvolanie obžalovaného C. B. navrhol podľa § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajca U. U. B. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že napriek potrebe zahrnúť do
rozhodnutia o treste aj právoplatný trestný rozkaz Okresného súdu Levice, trest uložený Okresným

súdom Levice je zákonný. Mal za to, že odvolanie prokurátora vo vzťahu k samotnej výmere uloženého
trestu je nedôvodné. Okresný súd Levice sa vysporiadal so všetkými okolnosťami potrebnými na
rozhodnutie o treste a uloženie podmienečného trestu obžalovanému A. B. je dostatočné. Vzhľadom
na oboznámený trestný rozkaz Okresného súdu Levice mal za to, že odvolaním prokurátora napadnutý
výrok o treste obžalovaného A. B. je potrebné zrušiť a tomuto uložiť súhrnný trest. Vo vzťahu k trestu

navrhol uložiť mu trest odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom výkonu trestu na samej dolnej
hranici. V prípade vyhovenia odvolaniu spoluobžalovaného C. B. mal za to, že prichádza do úvahy
použitie zásady beneficio cohezionis vo vzťahu k obžalovanému A. B..

Obhajca Mgr. Štefan Slováčik na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že

napadnutý rozsudok je zákonný, vecne správny a spravodlivý. Aj v zmysle príkazu súdu I.
stupňa si obžalovaný A. banda prostredníctvom rodinných príslušníkov vybavil prácu v U. D. D.. H.. Aj
z týchto dôvodov odvolanie prokurátora je nedôvodné a navrhol toto zamietnuť. Navrhol ukladať súhrnný
trest, avšak vzhľadom na všetky okolnosti, predovšetkým priznanie obžalovaného, jeho postoj k trestnejčinnosti, bude postačovať podmienečný trest odňatia slobody tak, ako to vyhodnotil aj prvostupňový súd.
Mal za to, že skutočnosť, že bude ukladaný súhrnný trest, nie je dôvodom na zvyšovanie trestu smerom
k nepodmienečnému. Obžalovaný má úprimnú snahu viesť riadny život, ospravedlniť sa a nahradiť

spôsobenú škodu.

Obžalovaný A. B. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že ho to celé mrzí, čo sa stalo,
že to spôsobil. Nemal sa ako ospravedlniť poškodenému. Je ochotný zaplatiť mu odškodné. Chcel
by podmienečný trest. Od začiatku sa priznal, konflikt nezačal, ponaučil sa. U zamestnávateľa bude

pracovať v automobilke v rámci výroby, s platom 1000 eur mesačne. Ako živnostník robil pomocníka
v rámci elektrikárskych prác aj v Čechách. Súhlasil s názormi obhajcov. Žiadal o podmienečný trest,
nakoľko chce viesť normálny život.

Obhajkyňa JUDr. Ivana Kochanská na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že C. B. nebol
prvým útočníkom konfliktu, bol to práve poškodený. Obžalovaný nechcel nikomu ublížiť a aj sa snažil

zabrániť ďalším útokom spoluobžalovaného B., čo je jasne vidieť na kamerovom zázname, ktorý je
súčasťou spisu. Je nepochybné, že sám ohlásil a zavolal políciu. Navrhla, aby odvolací súd podľa § 321
ods. 1 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a vec mu vrátil.

Obžalovaný C. B. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na podanom odvolaní i jeho

dôvodoch. Uviedol, že dostatočne dokázal, že bol napadnutý, len sa bránil. Poukázal na výpovede
svedkov, kamerový záznam, znalca z odboru patológie, podľa ktorého sa tiež len bránil. Napriek
tomu mu bolo vznesené obvinenie. Poškodený „maródil“ viac než 42 dní kvôli chybe lekára, ktorý mu
sánku silnejšie pritiahol. Preto musel byť reoperovaný a prokurátor to dal za vinu jemu. Intenzita útoku
nezodpovedá ťažkej ujme. Intenzita úderu bola nižšia, takže nebol úmysel ťažkej ujmy. Znalec určil, že

spôsobil ľahký otras mozgu, čo nie je pokus o ťažkú ujmu ani ťažká ujma. Doba pozorovania ľahkého
otrasu mozgu je 24 hodín. Navrhol, aby odvolací súd vec vrátil súdu I. stupňa, aby znova rozhodol, alebo
aby sám rozhodol v intenciách odvolania jeho obhajkyne.

KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací,nazákladeriadneavčaspodanýchodvolaníoprávnenýmiosobami

–obžalovanýmaprokurátorkou,nezistiacdôvodynapostupvyplývajúciz§316Tr.por.,preskúmalpodľa
§ 317 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o vine i treste, proti ktorým
bolo podané odvolanie. Súčasne preskúmal správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom
predchádzalo. Prihliadal i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané. Bol limitovaný zásadou reformatio
in peius, pretože odvolanie v neprospech obžalovaných v časti výroku o vine prokurátor nepodal

a výrok o vine napadnutého rozsudku vo vzťahu k obžalovanému A. B. nadobudol právoplatnosť. Týmto
postupom odvolací súd zistil, že odvolanie prokurátorky v časti výrokov o trestoch je dôvodné. Odvolanie
obžalovaného C. B. nebolo dôvodné.
Odvolací súd týmto postupom zistil, že v konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku
- nedošlo k podstatným procesným chybám charakteru porušenia zákona v zmysle § 321 ods. 1 písm.

a) Tr. por., ani k chybám, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 Tr. por.,
- bolo vykonané dokazovanie za rešpektovania všetkých procesných práv obžalovaných a
v súlade so zásadami kontradiktórneho procesu, ktoré boli prebraté do Trestného poriadku,
- bolo zachované právo obžalovaných na obhajobu,
- v odôvodnení napadnutého rozsudku sú uvedené právne úvahy, ktorými sa súd I. stupňa riadil

pri hodnotení dôkazov, zistení a ustálení skutkového stavu, právnej kvalifikácie žalovaného skutku,
rozhodovaní o druhu a výmere trestu ako aj náhrade škody.

Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci bol zistený skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti. Súd I. stupňa hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného

presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne,
nezávisle od toho, či tieto dôkazy obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo
strán. S poukazom na dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní, ktoré boli vykonané na hlavnom
pojednávaní, neboli žiadne pochybnosti tak o mieste incidentu, okolnostiach, za akých sa skutok stal,
o jeho páchateľoch a ani o nimi spôsobenom následku. Súd I. stupňa správne zistil, že vykonané dôkazy

spoľahlivo preukazujú spáchanie skutku oboma obžalovanými i naplnenie zákonných znakov zločinu
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.
v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a
v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.I keď sa obžalovaný C. B. bránil tým, že s obžalovaným A. B. boli napadnutí najskôr verbálne a následne
fyzicky poškodenými a svoju obhajobu založil na tvrdení, že sa z jeho strany sa jednalo o obranu,
z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že po predchádzajúcom verbálnom konflikte vyvolanom

poškodenými fyzicky napadol poškodeného P. U. tak, že tohto zhodil na zem a minimálne 6-krát ho
udrel pravou rukou do zátylku hlavy. Keď poškodený vstal, opätovne ho tento obžalovaný sotil/strčil,
na čo poškodený narazil o kreslo a zostal ležať na zemi. Následne obžalovaný poškodeného jedenkrát
pravou nohou kopol do hlavy, ako vyplýva z výsluchu znalca MUDr. Luciana Šuplatu (v obžalobe „kopol
pravou nohou do vrchnej časti tela“). Bolo chybou súdu I. stupňa, pokiaľ uvedenému zisteniu nevenoval

náležitú pozornosť a nekorigoval skutkové zistenie v opise skutku v napadnutom rozsudku. Vzhľadom
na odvolanie v časti výroku o vine podané len v prospech obžalovaného uvedené nebolo možné
napraviť. Po útoku obžalovaného zostal poškodený nehybne ležať na zemi a v jeho fyzickom napádaní
opakovaným kopaním do vrchnej časti tela pokračoval obžalovaný A. B.. Súd I. stupňa
správne v danom smere poukazoval predovšetkým na záznam z kamery umiestnenej v priestoroch
caffe baru ako aj ďalšie dôkazy – svedecké výpovede poškodených P. U. a V. O., ktorí vypovedali

k zraneniam, ktoré v dôsledku napadnutia obžalovanými utrpeli, znalecký posudok a výpoveď znalca
MUDr. Luciana Šuplatu, na podklade ktorých správne korigoval u poškodeného P.
U. dobu práceneschopnosti i obmedzenia v obvyklom spôsobe života. Okrem toho bol obžalovaný C.
B. usvedčovaný svedeckými výpoveďami D. Q., ktorá vypovedala, že obžalovaný C. B. sa podľa nej bil
(v sebaobrane), pretože akonáhle jeden z poškodených zostal ležať na zemi, už sa ďalej nebil. Svedkyňa

D. B. potvrdila, že aj obžalovaný C. B. sa zapojil do bitky, lietali tam aj fotelky a keď už
poškodení ležali na zemi, obžalovaní chodili okolo nich a kopali ich do hlavy. Všetci sa bili navzájom,
údery si vracali a obžalovaný C. B. sa neskôr snažil obžalovaného A. B. v bitke zastaviť. Svedkyňa H.
A. vypovedala, že obžalovaný C. B. ako prvý strčil do poškodeného U. a potom nastala bitka. Odvolací
súd tiež pripomína, že v spisovom materiáli neboli zaznamenané žiadne zranenia obžalovaných, ale

výlučne len zranenia poškodených.

Odvolacie námietky obžalovaného C. B. neboli dôvodné. Pokiaľ namietal, že priebeh skutku opísaný
v obžalobe nezodpovedá tomu, ako je zachytený na kamerovom zázname, odvolací súd uvádza, že
z kamerového záznamu oboznámenom na hlavnom pojednávaní za prítomnosti znalca MUDr. Luciana

Šuplatu jednoznačne vyplýva, že tento obžalovaný fyzicky napadol oboch poškodených. Je zrejmé, že
opis skutku napadnutého rozsudku bol súdom I. stupňa prevzatý z obžaloby a je opisom skutočností
vyplývajúcich z kamerového záznamu. Súčasne aj dôkazy, na ktoré poukázal súd I. stupňa potvrdzujú,
že i obžalovaný C. B. fyzicky napadol poškodených. I keď na podklade vykonaného dokazovania možno
konštatovať, že fyzickému napadnutiu poškodených predchádzala vzájomná slovná výmena medzi

poškodenými a obžalovanými, ktorú vyprovokovali poškodení, následne počas incidentu nadobudli
fyzickú prevahu obaja obžalovaní, ktorí fyzicky napádali poškodených a to aj v okamihu, keď už títo
bezmocne ležali na zemi, neútočili a ani sa nebránili.

K záverom odborného vyjadrenia znalca MUDr. Rastislava Rozborila, PhD. je potrebné uviesť, že nutná

obrana ako okolnosť vylučujúca protiprávnosť podľa § 25 Tr. zák. patrí k právnym otázkam, ktoré je
oprávnený posúdiť v danom štádiu konania výlučne súd.

Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto
zákonom, nie je trestným činom (§ 25 Tr. zák.). Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, nejde o nutnú

obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miesta a času,
okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.

Pri nutnej obrane ide o odvrátenie nebezpečenstva, ktoré vzniká útokom človeka, pričom obrana je
namierená proti útočníkovi. Ide o osobitný prípad stretu záujmov na ochrane rôznych spoločenských

vzťahov. Na jednej strane je to záujem, ktorý bol napadnutý útokom a na druhej strane je to zdravie,
majetok resp. aj život útočníka alebo niektorý iný jeho záujem (napr. osobná sloboda), ktorý by bol
za iných okolností, keby nebol útočníkom, chránený. Pri nutnej obrane sú tieto dva záujmy útočníka
obetované, aby bol odvrátený jeho útok. Vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení sa útok chápe ako
protiprávne konanie človeka proti záujmom chráneným Trestným zákonom, ktorý musí priamo hroziť

alebo trvať. Obrana v zmysle § 25 Tr. zák. smeruje proti útočníkovi a spravidla postihuje jeho telesnú
integritu. Musí prebiehať súčasne s útokom. Ak útok už skončil, môže ísť o odplatu, ktorá už nie je nutnou
obranou. Útokom v zmysle tohto ustanovenia nie je útok vyprovokovaný len preto, aby provokatér pod
zámienkou nutnej obrany mohol útočníkovi ublížiť.Odvolací súd vyhodnotiac spôsob konania obžalovaného C. B. dospel k záveru, že z jeho strany došlo
k prekročeniu rámca obrany. I keď sa na počiatku incidentu bránil verbálnemu napadnutiu zo strany

poškodených, napokon sa do bitky zapojil aktívnym útokom - najskôr sa dostal do fyzickej potýčky
s poškodeným V. O., následne zhodil na zem poškodeného P. U., kde ho opakovane udieral do zátylku.
Potom sa poškodený postavil, obžalovaný ho sotil na zem, kde ho kopol do hornej časti tela. Podľa
názoru odvolacieho súdu obžalovanému B. nič nebránilo v okamihu, keď poškodený U. spadol prvýkrát
na zem, aby od ďalšieho fyzického útoku upustil. Obžalovaný však pokračoval v útoku aj keď poškodený

ležiaci na zemi nijako neútočil a naviac, keď sa ani nijako nebránil. Týmto konaním obžalovaný prekročil
medze nutnej obrany a spoločným konaním s obžalovaným A. B. spôsobil poškodenému U. zranenia
opísané vo výroku o vine napadnutého rozsudku.

I keď Trestný zákon v ustanovení § 25 ods. 3 Tr. zák. rozširuje podmienky uplatnenia nutnej obrany za
situácie, že obranca konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu

alebo zľaknutia, odvolací súd na podklade svedeckých výpovedí a priebehu skutku zachytenom na
kamerovom zázname dospel k záveru, že obžalovaný konal v priamom úmysle (§ 15 písm. a) Tr. zák.),
aktívne tak verbálne ako aj fyzicky, kde z jeho strany nebolo preukázané zľaknutie, neistota v útoku,
strach, ani moment prekvapenia či časová tieseň, pretože do bitky sa popri obžalovanom B. zapojil
aktívne a počas incidentu nadobudol nad poškodenými fyzickú prevahu. I keď obžalovaný C. B. napokon

vyzval gestom obžalovaného A. B., aby v útoku nepokračoval, toto však bolo až v samotnom závere
skutkového deja, keď obaja poškodení ležali v dôsledku útoku oboch obžalovaných na zemi a žiadnym
spôsobom neútočili ani sa nebránili, podľa znalca bol poškodený P. U. v bezvedomí. Obaja obžalovaní
chodili okolo ležiacich poškodených a obžalovaný A. B. ich opakovane kopal do rôznych častí tela,
vrátane hlavy. Teda obžalovaný B. vyzval gestom k ukončeniu útoku spoluobžalovaného až v okamihu,

kedy už obaja poškodení boli aj v dôsledku jeho útoku inzultovaní, bezvládni, pričom vnímal spôsob
i intenzitu útoku obžalovaného B. na životne dôležité orgány a tomuto už skôr nezabránil. Súd I. stupňa
správne k danému v rámci svojich právnych úvah uviedol, že obžalovaný útok neodvracal, ale oplácal.
Základným predpokladom spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. je spáchanie trestného činu spoločným
konaním dvoch alebo viacerých páchateľov a úmysel k tomu smerujúci. Odvolací súd dospel k záveru,

že skutková podstata zločinu ublíženia na zdraví bola v danom prípade naplnená súhrnom konaní oboch
obžalovaných, keď každý z nich viedol fyzický útok na hornú časť tela poškodeného a do oblasti hlavy
– mozog a súčasne každý zo spolupáchateľov naplnil svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu výtržníctva tým, že sa slovne, fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom – v bare – dopustili
výtržnosti tým, že napadli iného.

Pokiaľ obžalovaný poukazoval na to, že poškodený bol opakovane operovaný, odvolací súd pripomína
výpoveď znalca MUDr. Luciana Šuplatu, ktorý sa k danému vyjadril tak, že pokiaľ by nedošlo ku
komplikáciám liečenia zranení poškodeného, tento by bol obmedzený v obvyklom spôsobe života po
dobu 6 týždňov (nie 11 týždňov, ako bolo ustálené v obžalobe), pričom súd I. stupňa tento záver, ktorý

bol v prospech obžalovaných, premietol do výroku o vine.

Na trestnú zodpovednosť obžalovaného nemali vplyv ani závery znalkyne MUDr. Marty Pavlíkovej,
ktorá u neho zistila poruchu psychiky správania zapríčinenú užívaním alkoholu (jednoduchá opitosť),
pretože túto si obžalovaný spôsobil sám požívaním alkoholu a bol uzrozumený so svojim správaním po

požití alkoholu. Na zavinenie obžalovaného nemá vplyv, že privolal políciu, pretože v prvom rade on bol
útočníkom a bolo potrebné poskytnúť lekársku pomoc obom poškodeným, u ktorých len zhodou náhod
v dôsledku fyzického útoku oboch obžalovaných (kopanie do hornej časti tela, kopanie do tváre, údery
päsťou do zátylku a tváre, kopanie do čelovej časti hlavy) nedošlo k dokonaniu trestného činu ublíženia
na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., ale len k dokonaniu pokusu trestného činu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.

Ani pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, že súd I. stupňa nekriticky prevzal z obžaloby prokurátorky
tzv. právnu vetu, ktorá je súčasťou právnej kvalifikácie, pretože prokurátorka pri jej koncipovaní nebola
dôsledná. Správne mala právna veta vo vzťahu k pokusu zločinu ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve
podľa § 20 Tr. zák. k § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 155 ods. Tr. zák. znieť „spoločným konaním sa dopustili

konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustili v úmysle
inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo“. Keďže
k ostatnej časti právnej kvalifikácie, pokiaľ ide o priradenie príslušných ustanovení Trestného zákona,nemal odvolací súd podstatnejšie výhrady, nepovažoval vyššie uvedený nedostatok za dôvod zrušenia
napadnutého rozsudku vo výroku o vine a jeho nahradenie vlastným výrokom.

Podľa§2ods.1Tr.zák.,trestnosťčinusaposudzujeatrestsaukladápodľazákonaúčinnéhovčase,keď
bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré
zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Súd I. stupňa vo výroku o vine poukázaním na § 2 ods. 1 Tr. zák. naznačil, že sa zaoberal konkurenciou

Trestných zákonov – t.j. Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku (do 06.08.2024)
a Trestného zákona účinného v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku (od 06.08.2024). Je však
potrebné vytknúť súdu I. stupňa, že v danom smere neuviedol žiadne právne úvahy ani dôvody
v odôvodnení napadnutého rozsudku a najmä neuviedol jednoznačne, podľa ktorého z týchto Trestných
zákonov trestnosť činu posudzoval.

Vychádzajúc z výroku o treste je zrejmé, že súd I. stupňa trestnosť činu posúdil podľa Trestného zákona
č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom od 06.08.2024, teda za účinnosti ktorého vyhlásil napadnutý rozsudok
(u obžalovaného B. uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, ktorého výkon podmienečne odložil
a u obžalovaného B. ukladal trest za opätovný zločin podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.), čo bolo pre
oboch obžalovaných priaznivejšie, pretože podľa právnej úpravy účinnej v čase spáchania činu bolo

možné za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho 3 roky za súčasného uloženia probačného dohľadu a v prípade ukladania
trestu odňatia slobody za opätovný zločin podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. sa zvyšovala dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o polovicu. Podľa neskoršie účinného Trestného zákona sa zvyšuje trestná
sadzba o jednu tretinu.

Pokiaľ obžalovaný C. B. namietal, že na hlavnom pojednávaní nebol poučený o zvýšení trestnej sadzby
za opätovný zločin podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. a ani o konkrétnej sadzbe, odvolací súd uvádza, že
obžalovaný po prednesení obžaloby neurobil žiadne vyhlásenie. Poučenie o konkrétnej trestnej sadzbe
za žalovaný trestný čin ako aj konkrétnej zvýšenej sadzbe podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. má význam

v prípade, ak obžalovaný urobí vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. zák. – je vinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a v súvislosti s postupom súdu podľa § 333 ods. Tr.
por. Súčasne odvolací súd pripomína práva a povinnosti obhajcu podľa § 44 Tr. por., medzi ktoré
patrí poskytovanie právnej pomoci obvinenému. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že
obžalovaný už od štádia prípravného konania bol zastúpený obhajcom z dôvodu povinnej obhajoby

podľa § 37 ods. 1 písm. a) Tr. por. – je vo väzbe.
K ďalšej námietke obžalovaného, že okolnosť predchádzajúceho odsúdenia za zločin nie je uvedená
v skutkovej vete, je potrebné poukázať na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 14/2019
zverejnené z Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, podľa ktorého skutočnosti bez kvalifikačnej
relevancie, vyvolávajúce použitie ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona, ktoré len upravuje

hranice trestnej sadzby priradenej ku kvalifikačne použitému ustanoveniu osobitnej časti Trestného
zákona (§ 38 ods. 3 samostatne alebo v spojení s § 42 ods. 1, § 61 ods. 3 a 6 Trestného zákona), nie sú
súčasťou skutkovej vety výroku odsudzujúceho rozsudku. Dotknuté ustanovenia sa uvádzajú (označujú)
vo výroku o treste v zmysle § 165 ods. 1 Trestného poriadku („s uvedením zákonných ustanovení, podľa
ktorých bol trest uložený“). Odvolací súd zistil, že súd I. stupňa v danom smere nepochybil, pretože do

výroku o treste zahrnul ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák. – ukladal trest za opätovný zločin.

Podľa § 321 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok
písm. b) Tr. por. - pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť
jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre

rozhodnutie,
písm. d) Tr. por. – ak bolo napadnutý, rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
písm. e) Tr. por. - ak je uložený trest neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 3 Tr. por., ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku

a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len
sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku
o vine svoj podklad.Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie
urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo
doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd

zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech
obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý
uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,
najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie
páchateľaodosiahnutieurovnaniaspoškodeným,akoajnadobu,ktoráuplynulaodspáchaniatrestného
činu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb
poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Preskúmanímvýrokovotrestochnapodkladeodvolaniaprokurátorkyvneprospechobochobžalovaných
a odvolania obžalovaného C. B. odvolací súd dospel k záveru, že súd I. stupňa uložil obom obžalovaným
tresty neprimerane mierne.

Čo sa týka obžalovaného A. B., súd I. stupňa nesprávne prihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. l) Tr. zák. – priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, čo odôvodnil
postojom obžalovaného v záverečnej reči. Podľa názoru odvolacieho súdu predpokladom k prihliadnutiu
na túto poľahčujúcu okolnosť je, aby páchateľ počas trestného stíhania popísal okolnosti, za akých
došlo k trestnej činnosti a svojim postojom a správaním sa po trestnom čine prejavil úprimnú snahu

o nápravu, ospravedlnil sa pod. Toto však obžalovaný nesplnil, keďže v súdnom konaní neurobil žiadne
vyhlásenie, skutok nevedel opísať, jeho spáchanie nepriznal ani neoľutoval v rámci dokazovania, ani
svojim správaním a konaním po skutku neprejavoval účinnú snahu po náprave. Jeho
prehlásenieprednesenéažvrámcizáverečnejrečiodvolacísúdvyhodnotillenakoformálne.Priťažujúca
okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák. – spáchal viac trestných činov bola správne zistená. Súd I. stupňa

nepochybil, keď obžalovanému ukladal úhrnný trest odňatia slobody za viac trestných činov v sadzbe
4 roky až 10 rokov.

Odvolacísúddoplnenímdokazovanianaverejnomzasadnutízistil,žeobžalovanýspáchalprejednávaný
skutok skôr, ako mu bol Okresným súdom Levice dňa 17.06.2024 doručený trestný rozkaz sp.

zn. 1T/25/2024 zo dňa 17.06.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.01.2025. Týmto trestným
rozkazom bol odsúdený za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,
za ktoré mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov. Výkon trestu mu
bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 rokov. Z uvedeného trestného rozkazu vyplýva, že

obžalovanýnaautobusovejzastávkevLeviciachfyzickynapadoljednéhopoškodenéhopäsťoudotváre,
druhého poškodeného tiež udrel päsťou do tváre, na čo tento poškodený spadol na zem a následne mu
obžalovaný skočil na členok ľavej nohy, čím mu spôsobil zlomeninu zadnej hrany ľavej holennej kosti
s minimálnym posunom úlomku a s práceneschopnosťou v primeranej dĺžke do 6 týždňov. Druhému
poškodenému spôsobil pohmoždenie tváre v oblasti nosa s práceneschopnosťou v primeranej dĺžke do

7 dní. Odvolací súd z tohto vyvodil záver o sklonoch obžalovaného A. B. k násilnej trestnej činnosti.

Vzhľadom na uvedené zistenie boli splnené zákonné podmienky pre ukladanie súhrnného trestu podľa §
42 ods. 1 Tr. zák. podľa zásad uvedených v § 41 ods. 1 Tr. zák. a podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. – za použitia
asperačnej zásady, pretože súd obžalovanému ukladal úhrnný trest za viac úmyselných trestných činov,

z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma skutkami, kde bolo potrebné zvyšovať dolnú
hranicu trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu (4
roky až 10 rokov), teda v sadzbe 6 rokov až 10 rokov.Za daného stavu nebolo možné obžalovanému A. B. ukladať trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom jeho výkonu, vzhľadom na obmedzenie uvedené v § 49 ods. 1 resp. § 51 ods. 1 Tr. zák.
Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu ani pochybenie súdu I. stupňa, keď obžalovanému v rámci

probačného dohľadu uložil podľa § 51 ods. 1 písm. h) Tr. zák. povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť
sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku (neuviedol akého
konkrétneho, na čo zameraného) bez toho, aby vopred vyžiadal od probačného a mediačného úradníka
vyjadrenie o vhodnosti tejto povinnosti, keďže v tomto smere nič nevyplýva zo žiadneho znaleckého
posudku (§ 51 ods. 9 Tr. zák.).

Vyhodnotiac osobu obžalovaného A. B., jeho záznamy o viacerých úmyselných priestupkoch proti
občianskemu spolunažívaniu za hrubé správanie, drobné ublíženia na zdraví, rušenie nočného kľudu,
spôsob spáchania činu, vysokú mieru agresie, negatívne hodnotenie z výkonu väzby, kde fyzicky
napadolspoluväzňa,tiežšikanovalspoluväzňa,začoboldisciplinárnepotrestanýsamoväzbou,odvolací
súd považoval za primeraný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, na ktorého výkon ho

zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin
(§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.). Súčasne odvolací súd zrušil vo výroku o treste trestný rozkaz Okresného
súdu Levice dňa 17.06.2024, sp. zn. 1T/25/2024, právoplatný dňa 13.01.2025, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej

došlo zrušením, stratili podklad.

Potvrdenie o možnosti zamestnania obžalovaného predložené na verejnom zasadnutí odvolacieho
súdu prostredníctvom obhajcu nebolo možné považovať za hodnoverné, pretože nespĺňalo formálne
náležitosti, napr. označenie konkrétnej osoby zastupujúcej zamestnávateľa a ďalších údajov o ňom

a pod.

Pokiaľ ide o obžalovaného C. B., súd I. stupňa tomuto správne ukladal úhrnný trest podľa § 41 ods.
1 Tr. zák. za viac trestných činov v trestnej sadzbe 4 roky až 10 rokov podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.,
pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák. – spáchal viac trestných

činov. Na rozdiel od názoru súdu I. stupňa, odvolací súd nezistil splnenie zákonných podmienok na
aplikáciu mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák. – vzhľadom na povahu
a závažnosť pokusu má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom by bolo
pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Súd
I. stupňa v rámci svojich právnych úvah poukázal na to, že obžalovaný zabránil spoluobžalovanému

v ďalších útokoch a tým sa predišlo možnému dokonaniu prejednávaného zločinu.

Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na formu a intenzitu násilného konania obžalovaného C.
B., mieru jeho účasti na fyzickom útoku pokrytú úmyselným zavinením - opakované údery päsťou,
kopanie do hornej časti tela poškodeného, ktorý už na neho neútočil a ani sa nebránil, spôsob násilného

konania obžalovaného A. B. v záverečnej fáze skutku, kedy obaja obžalovaní chodili po miestnosti baru
a obžalovaný B. opakovane kopal do bezvládnych tiel poškodených za prítomnosti obžalovaného B.,
neboli splnené zákonné podmienky pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák.
U obžalovaného C. B. pri ukladaní trestu zavážilo, že sa od roku 2020 opakovane dopustil úmyselnej
trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený, a to prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.

1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák., zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák.
a zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák., za ktoré
mu boli postupne ukladané súhrnné tresty odňatia slobody. Ich výkon mu bol podmienečne odložený
na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov s nariadeným probačným dohľadom, s uloženými primeranými

obmedzeniami a povinnosťami, pričom skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba sa dopustil v skúšobnej
dobe, kedy mal spôsobom svojho života preukazovať, že sa napravil a priamy výkon trestu u neho nie
je potrebný.

Fakt predchádzajúceho odsúdenia na zločin (resp. 2 zločiny) mal za následok ukladanie trestu postupom

podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. – za opätovný zločin. V dôsledku toho došlo k úprave dolnej hranice
trestnej sadzby 4 roky až 10 rokov o jednu tretinu a ukladanie trestu v sadzbe 6 rokov až 10 rokov.
Odvolací súd s poukazom na osobu obžalovaného, ktorý už má evidované postihnutie za priestupok
násilnej povahy – hrubé správanie, jeho správanie a vystupovanie počas výkonu väzby nebolo napožadovanej úrovni, bol 6-krát disciplinárne potrestaný za neplnenie zákonných povinností, porušenie
zákazu tetovania, simulovanie a sebapoškodzovanie, opakovane za porušenie zákazu návykových
látok, nezistenú poľahčujúcu okolnosť, za primeraný považoval úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

6 rokov, teda na samej spodnej hranici upravenej sadzby a na jeho výkon ho zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Takto uložené tresty podľa názoru odvolacieho zodpovedajú všetkým okolnostiam prípadu, osobám

páchateľov, dobe od spáchania trestného činu i dobe, po ktorú sa viedlo trestné stíhanie. Sú primerané
a schopné splniť funkciu ochrany spoločnosti i prevencie (individuálnej i generálnej) a zároveň vyjadrujú
aj morálne odsúdenie oboch páchateľov spoločnosťou.

Výrok o náhrade škody nebol napadnutý odvolaním.

V ostatných častiach zostáva napadnutý rozsudok nezmenený.

Keďže chybná bola len časť napadnutého rozsudku a bolo možné ju oddeliť od ostatných výrokov,
odvolací súd zrušil rozsudok súdu I. stupňa len v časti výrokov o trestoch týkajúcich sa oboch
obžalovaných (§ 321 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e), ods. 3 Tr. por.) a na základe § 322 ods. 3 Tr.

por. rozhodol sám rozsudkom, v zmysle jeho výrokov.
Odvolací súd odvolanie obžalovaného C. B. podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.

Výroky tohto rozsudku boli prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný
riadny opravný prostriedok.
(§ 306 ods. 1 Tr. por.).