Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia, Odmietajúce podanie Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/95/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121525482
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:6121525482.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu „Pod Lipami - Štefánikova 209", IČO: 36 146
366, Námestovo, Štefánikova 209/9, zastúpeného advokátkou JUDr. Luciou Krausovou, Námestovo,
Bernolákova 403/50, proti žalovanému R.. R. U., narodenému X. W. XXXX, W.Y., Š. XXX/X, o zaplatenie
731,32 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 13Csp/9/2022,
na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. septembra 2023 sp. zn.

9CoCsp/27/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom prvej
inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 16. decembra 2022 č.
k. 13Csp/9/2022-131 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 731,32 eura s 5 % úrokom z
omeškania od 8. januára 2022 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie v konaní vychádzal zo stranami nepopieraných tvrdení, že žalovaný je vlastníkom

bytu v bytovom dome spravovanom žalobcom a že mu boli doručené vyúčtovania služieb spojených
s užívaním bytu za roky 2018 až 2020. Nedoplatky, ktoré boli predmetom sporu, boli dôsledkom
skutočnosti, že žalovaný nemal v uvedenom období v byte namontované nové merače tepla a vody
a žalobcovi nenahlásil spotrebu teplej vody za toto obdobie, a preto bola jeho spotreba vody určená
náhradným spôsobom podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 240/2016 Z. z., ktorou sa
ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla

dodaného v teplej úžitkovej vode a rozpočítavania množstva tepla (ďalej len „vyhláška MH SR“). Na
základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný si nesplnil povinnosti vyplývajúce z vyúčtovania
nákladov za služby spojené s užívaním bytu a uložil mu povinnosť zaplatiť žalobcovi nedoplatky za
služby, ktoré mu boli poskytované v rokoch 2018, 2019 a 2020, spolu v sume 731,32 eura. K omeškaniu
so splnením povinnosti, resp. k začiatku omeškania neuviedol žalobca žiadne skutkové tvrdenia, a preto
mu súd úrok z omeškania priznal až odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby, t. j. od 8. januára 2022;

keďže žalobca žiadal aj priznanie úroku z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a vo zvyšku (úrok z omeškania od 7. októbra 2021 do 7. januára
2022) žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobca bol úspešný v
celom rozsahu uplatňovanej istiny, neúspech mal len v zanedbateľnej časti, čo súd pre účely náhrady
trov konania vyhodnotil ako plný úspech žalobcu v spore.

3. Krajský súd v Žiline (ďalej tiež „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie len „nižšie súdy“) podľa
§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, ďalejlen„CSP“)naodvolaniežalovanéhorozsudkomz26.septembra2023sp.zn.9CoCsp/27/2022rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania potvrdil
a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Potvrdenie rozsudku

súdu prvej inštancie odôvodnil jeho vecnou správnosťou, v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, nakoľko sa v ňom súd vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného. Bol
toho názoru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie
sporu a svoje rozhodnutie primerane odôvodnil.

4. Odvolací súd sa vo veci zaoberal najprv námietkou žalovaného, že o žalobe rozhodoval nezákonný
sudca a zistil, že sudcovi Mgr. Martinovi Jažembovskému bol s jeho súhlasom v zmysle ustanovenia §
11a ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 385/2020 Z. z.“) rozhodnutím predsedníčky Krajského
súdu v Žiline č. Spr 7232/2022 s účinnosťou od 20. júna 2022 určený výkon funkcie hosťujúceho
sudcu na Okresnom súde Námestovo. Dodatkom č. 5 k Rozvrhu práce Okresného súdu Námestovo

na rok 2022 z 20. júna 2022 prijatým predsedníčkou Okresného súdu Námestovo JUDr. Gabrielou
Kyseľovou, došlo k zmene dovtedajšieho Rozvrhu práce Okresného súdu Námestovo na rok 2022
tak, že sudcovi Mgr. Martinovi Jažembovskému boli pridelené nerozhodnuté spisy z dôvodu zmeny
obsadenia súdu sudcami, ako aj zabezpečenia realizácie ústavného práva účastníkov na prejednanie
veci bez zbytočných prieťahov, na základe rozvrhom určeného kľúča stanoveného v čl. 1 ods. 3 písm.

a) až c) dodatku č. 5 k Rozvrhu práce na rok 2022. O pridelení tejto veci bol do súdneho spisu riadne
zažurnalizovaný záznam (č. l. 95). Odvolací súd skonštatoval, že pridelenie danej veci na konanie a
rozhodnutie o nej sudcovi Mgr. Martinovi Jažembovskému bolo vykonané zo zákonných dôvodov a že
týmto k porušeniu práva strany sporu na zákonného sudcu nedošlo.

5. Na námietky žalovaného v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že súd prvej inštancie, i Okresný
súd Banská Bystrica ako upomínací súd, označovali žalobcu Pod Lipami - Štefánikova 209, IČO: 36
146 366, Štefánikova 209/9, Námestovo, v súlade s jeho označením v registri spoločenstiev vlastníkov
bytov a nebytových priestorov vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a že označenie
žalovaného v žalobe napriek chýbajúcemu údaju o jeho telefónnom čísle a elektronickej adrese bolo

dostatočné pre jeho identifikovanie, bez rizika zámeny s inou osobou. Odvolací súd preskúmal na
základe námietky žalovaného náležitosti žaloby a dospel k záveru, že žaloba bola podaná v súlade so
zákonom o upomínacom konaní (zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov). Z obsahu spisu zistil, že Okresnému súdu Banská Bystrica, ako
súdu kauzálne príslušnému podľa § 2 zákona o upomínacom konaní, bol 22. októbra 2021 doručený

návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu, podaný elektronickými prostriedkami do elektronickej
schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. Návrh bol autorizovaný podľa
osobitného predpisu [zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o e-Governmente“)] a bol
autorizovaný kvalifikovaným elektronickým podpisom advokáta podľa ustanovenia § 23 ods. 1 písm. a)

bod 1 zákona o e-Governmente.

6. K námietke, že žalovaný je v spore spotrebiteľom, odvolací súd poukázal na ustanovenie § 290
CSP, podľa ktorého spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci
zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, pričom spotrebiteľskú zmluvu

definuje Občiansky zákonník v § 52 ods. 1, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom. Pretože žalobca, ako spoločenstvo
zriadené podľa § 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonč.182/1993Z.z.“)jeprávnickouosobousuigeneriszaloženouna
správu bytov a nebytových priestorov a je neziskovou organizáciou, nemôže podnikať v zmysle definície

podnikania stanovenej v § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) a
nemôže vykonávať samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, ani žiadnu činnosť za
účelom dosiahnutia zisku, teda predmetný spor nie je spotrebiteľský.

7. Odvolací súd mal za to, že s reklamáciami k vyúčtovaniu tepla, vodného a stočného a ostatných

služieb žalobcu za obdobie rokov 2016, 2017, 2018, 2019 a 2020 podanými žalovaným, sa súd prvej
inštancie dostatočne vyporiadal v bode 11. odôvodnenia rozsudku tak, že žalovaný v reklamáciách za
roky 2018 a 2020 namietal „len“, že nespotreboval vyúčtované množstvá energií a vody, čo zodpovedalo
skutočnosti, keďže účtovanie spotreby žalovanému nemalo pôvod v skutočnej spotrebe, ale šlo onáhradný výpočet spotreby z dôvodu, že žalovaný nemal v byte namontované nové merače energií
a vody. Samotná správnosť podkladov pre výpočet nedoplatkov žalovaného nebola medzi stranami
sporná. Odvolací súd poukázal na listiny predložené žalobcom (č. l. 119, 120 a 121), z ktorých vyplýva,

že spoločnosť TECHEM s. r. o., vybavila reklamáciu odvolateľa odpoveďou na jeho list z 2. júla 2021
listom z 27. júla 2021, že od roku 2017 sa spotreba energií v obytnom dome zisťuje na diaľku rádiovým
spôsobom, bez vstupu odpočtára do bytu a keďže nemá osadené rádiové PRT, ani rádiové vodomery a
nenahlásil stav na meračoch, bola mu stanovená náhradná spotreba podľa platných právnych noriem.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že oboznamovanie vlastníkov bytov o

udalostiach v bytovom dome vyvesením listiny o nich na vchodových dverách bytového domu, bol
obvyklým spôsobom, čo vyplynulo z čestného prehlásenia ostatných vlastníkov bytov (č. l. 122), ako
aj snímok preukazujúcich spôsob oznamovania informácií. O tomto spôsobe oznamovania informácií
v bytovom dome žalovaný musel byť informovaný, keďže v rokoch 2001 až 2003 bol členom rady
spoločenstva bytov, čo nepopieral. Taktiež ako člen rady spoločenstva bol oboznámený so zmluvou o
spoločenstve, ktorá je podľa ustanovenia § 7a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. záväzná pre všetkých

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, a to aj pre prípad, že vlastník bytu nadobudol
vlastníctvo až po uzavretí zmluvy o spoločenstve podľa § 7a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.

8. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani námietky žalovaného k procesnému postupu súdu
prvej inštancie, že mu nedoručil listiny (návrh na pokračovanie v konaní, odstránenie chýb v písaní a

iných nesprávnostiach a čestné prehlásenie z 2. novembra 2022). Vychádzal zo zistení, že návrh na
pokračovanie v konaní a opravu chýb bol žalovanému doručený (č. l. 49) a že s obsahom čestného
prehlásenia súd oboznamoval na pojednávaní konanom 16. decembra 2022, ktorého sa odvolateľ,
napriek riadnemu predvolaniu, bez riadneho ospravedlnenia nezúčastnil. Lekárske potvrdenie, ktorým
žalovaný preukazoval dôvody neúčasti na pojednávaní, odvolací súd nepovažoval za dostatočné

ospravedlnenie, nakoľko z neho nevyplýva, že by lekárske ošetrenie bolo žalovanému poskytnuté 16.
decembra 2022 o 8.00 hod., kedy sa o veci pojednávalo a ani to, že žalovaný nebol schopný ospravedlniť
svoju neúčasť na pojednávaní telefonicky alebo e-mailom v tento deň ešte pred pojednávaním.

9. Na námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy, odvolací súd

preskúmal dôvody uvedené v bode 11. napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že súd prvej
inštancie riadne a vyčerpávajúco vysvetlil, prečo navrhované dôkazy nevykonal a s týmto odôvodnením
sa stotožnil. K námietke, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch odvolateľa, odkázal na bod 21.
odôvodnenia rozsudku, podľa ktorého súd vychádzal z toho, že sa bez riadneho ospravedlnenia
nedostavil na pojednávanie nariadené na 16. decembra 2022, teda svojou pasivitou znemožnil

vykonanie navrhovaného dôkazu. Za postup v súlade so zákonom považoval aj to, že súd prvej inštancie
na pojednávaní 16. decembra 2022, neoboznamoval obsah listinných dôkazov doručených stranám,
pretožetoniktonapojednávanínenavrhoval.Malzato,žežalovanýmoholvpriebehukonaniasúduprvej
inštancie uviesť všetky rozhodujúce skutkové tvrdenia a predložiť všetky dôkazy na ich preukázanie. Ak
tak neurobil a nedostavil sa na pojednávanie 16. decembra 2022, dostal sa sám do procesnej situácie,

že neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. K ďalším námietkam žalovaného odvolací súd uviedol,
že na ne nebolo potrebné dávať osobitné odpovede, pretože neboli pre vec podstatné. Rozhodnutie o
náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil právne ustanoveniami § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 a 2 CSP a vecne úspechom žalobcu.

10. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktoré odôvodnil
ustanoveniami § 420 písm. e) a f) CSP a navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu a
aj rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V
dovolaní namietal, že vo veci na súde prvej inštancie rozhodoval nezákonný sudca a že porušenie jeho
procesných práv konaním súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu je v takej miere, že došlo k porušeniu

jeho práva na spravodlivý proces.

11. Žalovaný namietal, že na súde prvej inštancie rozhodoval nezákonný sudca, pretože predmetná
vec napadla 21. februára 2022 do súdneho oddelenia sudkyne Mgr. Kataríny Radičovej, čím sa stala
zákonnou sudkyňou v danej veci a zákonné podmienky pre zmenu zákonného sudcu a pridelenie veci

na konanie a rozhodnutie Mgr. Martinovi Jažembovskému, hosťujúcemu sudcovi Krajského súdu v Žiline
neboli splnené, pretože dodatok č. 5 k Rozvrhu práce Okresného súdu Námestovo na rok 2022 nemohol
byť prerokovaný 6. júna 2022 v pléne sudcov tohto súdu, nakoľko Mgr. Martin Jažembovský, sa stal
hosťujúcim sudcom Krajského súdu v Žiline až jeho vymenovaním do tejto funkcie 20. júna 2022, až 30.júna 2022 bol vyradený na krajskom súde z oddelenia 10Co ako súdny úradník a zaradený ako hosťujúci
sudca s miestom výkonu sudcu na Okresnom súde Námestovo, a preto predsedníčka Krajského súdu v
Žiline nemohla pred 1. júlom 2022 vydať rozhodnutie, ktorým Mgr. Martinovi Jažembovskému od 20. júna

2022 platne určila výkon funkcie sudcu na Okresnom súde Námestovo a on sa 22. júna 2022 nemohol
stať zákonným sudcom v prejednávanej veci. Toto znamená, že vo veci nerozhodoval zákonný sudca,
čím došlo k porušeniu jeho práva na zákonného sudcu.

12. Porušenie práva na spravodlivý proces namietal dovolateľ aj pre nepreskúmateľnosť napádaného

rozhodnutia, ktorá spočíva predovšetkým v nedostatočnom odôvodnení a nevysporiadaní sa s
jeho odvolacími námietkami. Podľa dovolateľa sa odvolací súd vôbec nevyjadril k nesprávnemu
označeniu žalobcu, ako aj predmetu sporu, v plnomocenstve na jeho zastupovanie v spore udelenom
JUDr. Veronike Leppovej, ktoré nebolo dostatočne autorizované podľa zákona o e-Governmente a
ani k nedostatku splnomocnenia advokátky JUDr. Lucie Krausovej, ktorému chýbalo jeho prijatie
splnomocnenou advokátkou a preto, ak prihliadol na úkony vykonané v konaní týmito advokátkami,

na ktoré neboli splnomocnené, porušil jeho procesné práva. Ďalej namietal porušenie práva na
kontradiktórnosť konania tým, že mu súdy nedoručili splnomocnenia pre JUDr. Leppovú a JUDr.
Krausovú, podanie advokátky JUDr. Leppovej označené ako „odstraňovanie chýb v písaní a iných
zrejmých nesprávností“, čestné prehlásenie z 2. novembra 2022, ako aj iné listiny predložené žalobcom
v priebehu konania (č. l. 117 až 126 spisu) a preto sa k nim nemohol vyjadriť.

13. Žalovaný považoval za nesprávny aj právny názor odvolacieho súdu, že v danej veci nejde o
spotrebiteľskýspor,pričomsatakakoisúdprvejinštancie,nezaoberalvznesenounámietkoupremlčania
uplatneného nároku. Podľa žalovaného odvolací súd rozhodol predčasne, bez dostatočného zistenia
skutkového stavu, pretože nevykonal ním navrhnuté dôkazy a vykonané dôkazy nesprávne skutkovo

a právne posúdil.

14. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že žalovaný nepreukázal tvrdené vady napádaných
rozhodnutí a navrhol dovolanie ako nedôvodné podľa ustanovenia § 448 CSP zamietnuť.

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, spĺňajúca
podmienku vysokoškolského vzdelania druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP), v ktorej neprospech
bolo napádané rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal
napádané rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že

dovolanie žalovaného je potrebné odmietnuť.

16. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna
úpravajehoprípustnosti.Vzmysle§419CSPjeprotirozhodnutiuodvolaciehosúdudovolanieprípustné,
(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-

ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť
dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v
ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

17. V danej veci žalovaný odvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovení § 420 písm. e) a f) CSP.

Základným a spoločným znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie
prípustné podľa § 420 CSP je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa
konanie končí (R 19/2017). Ak táto podmienka nie je splnená, dovolací súd už neposudzuje prípustnosť
dovolania z hľadiska existencie dovolateľom namietanej vady zmätočnosti.

18. Dovolateľ uplatnil dovolací dôvod podľa § 420 písm. e) CSP tým, že namietal rozhodovanie iným
ako zákonným sudcom v konaní pred súdom prvej inštancie.

19. Právo na zákonného sudcu je zaručené v ustanovení čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov, ďalej len „ústava“), podľa

ktorého nemožno nikoho odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. Uvedený
ústavný príkaz predstavuje pre každého účastníka konania rovnakú záruku, že na rozhodovanie o jeho
veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred vybraných zásad (procesných pravidiel).20. Ústavný súd v súvislosti s právom na zákonného sudcu uviedol, že princíp zákonného sudcu treba
pokladať za celkom neopomenuteľnú podmienku výkonu súdnej moci, keďže na jednej strane dotvára
a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na strane druhej predstavuje pre účastníka konania, resp. stranu

sporu záruku, že na rozhodnutie jeho veci sú povolané súdy a sudcovia podľa vopred ustanovených
zásad tak, aby bola zachovaná zásada pevného a náhodného prideľovania súdnej agendy a aby bol
vylúčený pre rôzne dôvody a rozličné účely výber súdov a sudcov ,,ad hoc“ (napr. I. ÚS 239/04, IV. ÚS
257/07).

21. Zákonný sudca je podľa judikatúry ústavného súdu sudca, ktorý spĺňa zákonom ustanovené
podmienky na funkciu sudcu. Okrem toho za zákonného sudcu treba považovať sudcu určeného v
súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu; ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými
sudcami sú všetci sudcovia určení rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie v senáte; ako aj sudcu,
ktorému boli veci pridelené z dôvodu vylúčenia iného sudcu pre zaujatosť alebo pre iné ďalšie dôvody
(rozhodnutia ÚS SR zn. II. ÚS 118/02 a zn. II. ÚS 119/02).

22. Súčasťou základného práva na zákonného sudcu, resp. na súd zriadený zákonom, je popri
požiadavke zákonného vymedzenia vecnej, miestnej a funkčnej príslušnosti súdu, rozdelenia súdnej
agendy medzi sudcov a senáty, vrátane stanovenia ich počtu a zloženia, vylúčenia sudcu z prejednania
a rozhodnutia veci z dôvodov jeho zaujatosti, aj právo na náležité preskúmanie námietok strany sporu,

že došlo k porušeniu z týchto požiadaviek vyplývajúcich práv a následné vyporiadanie sa s nimi súdom
príslušným na rozhodnutie o nich preskúmateľným spôsobom (I. ÚS 52/97, II ÚS 47/99, II ÚS 87/01, I.
ÚS 115/02, III. ÚS 202/02 a III. ÚS 116/06).

23. Z judikatúry ústavného súdu i ESĽP teda možno vyvodiť, že súčasťou záruk spojených s právom

na zákonného sudcu sú aj požiadavka transparentnosti a predvídateľnosti pridelenia veci zákonnému
sudcovi, t. j. prideľovania súdnej agendy, ktoré musí byť regulované priamo v rozvrhu práce (formálny
aspekt), ako aj požiadavka stability súdu zabraňujúcej svojvoľnému odňatiu veci zákonnému sudcovi
po tom, ako mu bola pridelená. Obe tieto požiadavky musia byť reálne, transparentné, určené vopred
a musia obsahovať záruky proti ich zneužitiu (materiálny aspekt), aby mohlo dôjsť k naplneniu práva

na zákonného sudcu.

24. Koho treba považovať za zákonného sudcu a akým spôsobom možno vykonať jeho zmenu, upravujú
ustanovenia § 3 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), podľa ktorých zákonný sudca je

sudca,ktorývykonávafunkciusudcunapríslušnomsúdeabolurčenývsúladesozákonomasrozvrhom
práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami
sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Zmenu v osobe
zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.

25. Záruka súvisiaca so spôsobom určenia zákonného sudcu sa prejavuje reguláciou prijatou v § 51
ods. 1 zákona o súdoch, podľa ktorého sa veci určené podľa predmetu konania v súlade s rozvrhom
práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických
prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť
ovplyvňovania pridelenia vecí, ak tento zákon neurčuje inak. Súdnym úradníkom sa prideľujú veci podľa

rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu.

26. Rozvrh práce vydáva predseda súdu pre účely zabezpečenia riadenia súdu v oblasti výkonu
súdnictva [§ 49 písm. a) zákona o súdoch] a definovaný je ustanovením § 50 ods. 1 zákona o súdoch ako
akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva

na príslušný kalendárny rok. Obsah rozvrhu práce je určený v § 50 ods. 2 zákona o sudcoch a jeho
vykonávacích predpisoch.

27. Požiadavka zákazu svojvoľného odňatia veci zákonnému sudcovi má svoje vyjadrenie v § 51
ods. 4 zákona o súdoch, podľa ktorého sa náhodným výberom pomocou technických prostriedkov

a programových prostriedkov schválených ministerstvom podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny
prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade a) dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti
zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená, b) zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmeny v
dôsledkudočasnéhoprideleniasudcu;prizmenevzloženísenátusavecponechávavpôvodnomsenátealebo sa prerozdelí do iného senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca tak, aby prerozdelením veci
bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť senátov na súde, c) výraznej nerovnomernosti zaťaženosti
sudcov a d) ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania vo veci

vylúčený.

28. Odvolací súd v bode 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku k odvolaciemu dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. c) CSP uviedol, že k prerozdeleniu spisov v súvislosti s určením výkonu funkcie na
Okresnom súde Námestovo došlo zo zákonných dôvodov stanovených v § 51 ods. 4 písm. b) veta pred

bodkočiarkou a písm. c) zákona o súdoch v súlade s rozvrhom práce, a preto túto námietku žalovaného
považoval za nedôvodnú.

29. Dovolací súd sa pri preskúmavaní oboznámil s rozvrhom práce súdu prvej inštancie na rok 2022
a s jeho dodatkom č. 5, dodatkom č. 5 k rozvrhu práce Krajského súdu v Žiline (rozvrhy práce sú
verejne prístupné na stránke ministerstva spravodlivosti), zoznamom hosťujúcich sudcov, ktorý vedie

Súdna rada Slovenskej republiky a zistil, že Mgr. Martin Jažembovský bol vymenovaný 20. júna 2022
do funkcie sudcu ako hosťujúci sudca v obvode Krajského súdu v Žiline a rozhodnutím predsedníčky
Krajského súdu v Žiline č. Spr 7232/2022 podľa ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. s
účinnosťou od 20. júna 2022 bol určený výkon funkcie hosťujúceho sudcu Mgr. Martina Jažembovského
na Okresnom súde Námestovo. Rozvrh práce Okresného súdu Námestovo na rok 2022 bol zmenený

okrem iného dodatkom č. 5 z 22. júna 2022, ktorým boli (okrem iného) prerozdelené veci z oddelenia
3Csp, 4Csp a 13Csp z dôvodu zmeny obsadenia súdu sudcami (určenie výkonu funkcie hosťujúceho
sudcu na Okresný súd Námestovo), ako aj zabezpečenia realizácie práva účastníkov na prejednanie
vecí bez zbytočných prieťahov do oddelenia 14Csp, do ktorého bol zaradený hosťujúci sudca Krajského
súdu v Žiline Mgr. Martin Jažembovský. Dôvody prijatia tohto dodatku k rozvrhu práce na Okresnom

súde Námestovo zodpovedajú dôvodom uvedeným v ustanovení § 51 ods. 4 písm. b) zákona o súdoch.

30. Dovolací súd po oboznámení sa s Rozvrhom práce Okresného súdu Námestovo na rok 2022 a jeho
dodatku č. 5 zistil, že v nich formulované pravidlá prerozdeľovania už pridelených vecí v súvislosti s
určením výkonu hosťujúceho sudcu Mgr. Jažembovského na tento súd boli transparentné, zrozumiteľné

a že k nemu došlo na základe zákonných dôvodov a v súlade s rozvrhom práce. Z uvedeného vyplýva
záver, že dodržanie formálnych pravidiel prerozdelenia už pridelených vecí stanovených rozvrhom
práce súdu prvej inštancie na rok 2022, ktoré boli preskúmané odvolacím súdom podľa príslušných
ustanovení rozvrhu práce s jeho dodatkami, má za následok akceptovateľnosť spôsobu predvídateľného
určenia zákonného sudcu Mgr. Martina Jažembovského podľa rozvrhu práce. Žalovaným namietaná

skutočnosť, že hosťujúci sudca bol sudcom Krajského súdu v Žiline a až dodatkom č. 5 k Rozvrhu
práce Krajského súdu v Žiline na rok 2022 bol zaradený ako hosťujúci sudca s miestom výkonu funkcie
sudcu na Okresnom súde Námestovo s účinnosťou od 1. júla 2022, pre posúdenie jeho námietky nebola
podstatná, pretože podľa ustanovenia § 11a ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. určuje hosťujúcemu sudcovi
okresný súd, na ktorom má vykonávať funkciu sudcu, predseda krajského súdu svojím rozhodnutím

(rozhodnutie predsedníčky Krajského súdu v Žiline č. Spr 7232/2022). O určení okresného súdu, na
ktorom má hosťujúci sudca Mgr. Jažembovský vykonávať svoju funkciu bolo rozhodnuté 20. júna 2022,
a preto mohol byť Rozvrh práce Okresného súdu Námestovo na rok 2022 zmenený dodatkom č. 5
reagujúcim na toto určenie z 20. júna 2022 (z rovnakého dňa).

31. Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že žalobca neopodstatnene namietal vadu v
konaní uvádzanú v ustanovení § 420 písm. e) CSP, že v konaní pred súdom prvej inštancie rozhodol o
veci nezákonný sudca, dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. e) CSP teda nie je daný.

32. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania aj z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Hlavnými znakmi

charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP je a) zásah súdu do práva
na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou
procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v
dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

33. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň
znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.Ide, napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné

konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

34. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia
všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov.

35. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny
názor dovolateľa, ktorý tvrdí, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia;

rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Dovolací súd preto skúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľa, že v konaní došlo k vadám
zmätočnosti, spočívajúcich v nesprávnom hodnotení výsledkov dokazovania a s tým súvisiacich záverov
o skutkovom stave veci zistenom súdmi nižších inštancií, a zároveň aj v nesprávnom právnom posúdení
veci.

36. Dovolací súd na základe prevažujúcej argumentácie dovolateľa o nedostatočnom vysporiadaní sa s
jeho námietkami proti splnomocneniam žalobcu udeleným advokátke JUDr. Leppovej a JUDr. Krausovej
posudzoval tieto splnomocnenia na jeho zastúpenie v danom konaní.

37. Splnomocnenie je jednostranný úkon zastúpeného, ktorý preukazuje existenciu právneho vzťahu
zastúpenia, oprávnenie zástupcu konať za zastúpeného a tiež rozsah zastúpenia. Pokiaľ splnomocnenie
oprávňuje zástupcu urobiť len určité úkony, ide o tzv. jednoduché plnomocenstvo. Splnomocnenie, ktoré
preukazujeoprávneniezástupcukonaťzazastúpenéhovcelomkonaní,jetzv.procesnésplnomocnenie.
O procesné splnomocnenie ide tiež vtedy, ak sa v ňom výslovne neuvádza, že platí len pre určité úkony

(R 56/1969). Je vždy vecou zastúpeného, či v každej veci alebo ku každému právnemu úkonu, ktorý
má byť urobený v jeho zastúpení, vystaví zástupcovi zvláštnu plnú moc alebo či mu udelí všeobecnú
plnú moc. Určujúcim je v každom prípade iba to, či je z obsahu splnomocnenia dostatočne zrejmý
rozsah oprávnenia zástupcu konať za zastúpeného. Z uvedeného vyplýva, že nevyhnutnou obsahovou
náležitosťou splnomocnenia je jeho rozsah a vôľa poverenej osoby splnomocnenie splnomocnencom

prijať, inak je splnomocnenie neplatné. O takéto ide napríklad v prípade, ak ani výkladom nie je možné
sa dopátrať jeho rozsahu (uznesenie najvyššieho súdu zo 14. mája 2014 sp. zn. 7MCdo/6/2013).

38. Dovolací súd zo spisu zistil, že žalobca označený ako Spoločenstvo vlastníkov bytov POD
LIPAMI splnomocnil 20. septembra 2021 advokátku JUDr. Veroniku Leppovú na podanie návrhu proti

žalovanému na vymáhanie nedoplatkov z vyúčtovania za služby, ktoré mu boli poskytnuté v súvislosti s
užívaním jeho bytu a nebytových priestorov v dome v sume 731,32 eura (takto bola žaloba aj skutočne
podaná ) a na zastupovanie vo všetkých veciach a pri úkonoch, ktoré si táto vec bude vyžadovať.
Splnomocnenie bolo z listinnej podoby transformované do elektronickej advokátkou JUDr. Leppovou
22. októbra 2021 zaručenou konverziou podľa osvedčovacej doložky na č. l. 13 spisu. Žalobca na

námietku žalovaného v odpore predložil splnomocnenie, v ktorom bol žalobca riadne označený v súlade
so zápisom v Registri spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedenom Ministerstvom
vnútra Slovenskej republiky ako „Pod Lipami - Štefánikova 209“, IČO: 36 146 366, so sídlom Námestovo,
Štefánikova 209/9. Toto splnomocnenie bolo v súlade s ustanovením § 36 ods. 2 zákona o e-
Governmente zaručenou konverziou vykonanou advokátkou transformované do elektronickej podoby

podľa osvedčovacej doložky zaručenej konverzie listinného dokumentu do elektronickej podoby z 18.
februára 2022 na č. l. 60 spisu. Uvedeným bol odstránený nedostatok v splnomocnení spočívajúci v
nesprávnom označení žalobcu, ktorý bol inak v podanej žalobe jednoznačne identifikovaný.

39. Ani v splnomocnení žalobcu advokátky JUDr. Lucie Krausovej z 22. novembra 2022 dovolací

súd nezistil také nedostatky, ktoré by spochybňovali zastupovanie žalobcu v konaní proti žalovanému.
Splnomocnenie žalobca predložil súdu na odročenom pojednávaní 29. novembra 2022, na ktorom sa
zúčastnila za žalobcu aj predsedníčka spoločenstva, ktorá je jeho štatutárnym orgánom a koná v jeho
mene (§ 7c ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.) a súd prvej inštancie mohol z vykonávania zastúpeniakonkludentne vyvodiť, akého sporu sa zastupovanie týka a aj samotný súhlas advokátky s udeleným
splnomocnením (rozhodnutie ÚS SR zn. I. ÚS 117/2019).

40. Ani dovolací súd tak v danej veci nezistil, že by zastupovaním žalobcu advokátkou JUDr. Leppovou
a neskôr JUDr. Krausovou došlo k porušeniu práva dovolateľa na spravodlivý proces, a to aj keď sa
odvolací súd osobitne nezaoberal jeho námietkami proti splnomocneniam žalobcu udeleným týmto
advokátkam, nakoľko z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, (avšak) s výhradou, že majú

význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05).

41. Žalovaný namietal aj porušenie zásady kontradiktórnosti daného konania, ku ktorému došlo tým, že
mu neboli doručené listiny predložené súdu žalobcom (čestné prehlásenie vyhlásenie z 2. novembra
2022 a ďalšie založené v spise ako č. l. 117 až 129), a preto sa k nim nemohol vyjadriť.

42. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je aj právo na určitú kvalitu súdneho konania,
ktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie kontradiktórnosti konania a „rovnosti
zbraní“ (III. ÚS 402/08). Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci
účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na
„protiargumenty“ protistrany. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca

a žalovaný a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania (napr. IV. ÚS 42/09 a IV. ÚS
147/04).

43. Listiny, o ktorých dovolateľ tvrdí, že sa nemal možnosť s nimi oboznámiť, boli preložené a
oboznámené na pojednávaní 16. decembra 2022, na ktoré sa žalovaný bez ospravedlnenia nedostavil.

Keďže podľa ustanovenia § 188 ods. 1 CSP sa dokazovanie vykonáva na pojednávaní, žalovaný sa
neúčasťounapojednávaní,naktorébolriadnepredvolaný(aktoréužbolo2razyodročené)sámpripravil
o možnosť oboznámiť sa s listinami predloženými na pojednávaní a vyjadriť sa k nim. Dovolací súd
pre toto, pri zohľadnení požiadavky hospodárnosti konania, dospel k záveru, že žalovanému nebolo
postupom súdu, znemožnené vyjadriť sa k návrhom a listinám predloženým na tomto pojednávaní

žalovaným, a to aj preto, že nešlo o listiny, ktoré by obsahovali zmenu podstatných skutkových tvrdení
žalobcu v spore.

44. Z obsahu dovolania v danej veci ďalej vyplýva, že dovolateľ namietal nedostatok dôvodov
rozhodnutia odvolacieho súdu, pričom poukazoval najmä na to, že súd sa nezaoberal jeho podstatnými

tvrdeniami o premlčaní nároku a že v danom vzťahu bol spotrebiteľom.

45. Podľa dovolacieho súdu v danej veci obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje
rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia
§ 420 písm. f) CSP. Odvolací súd podľa názoru dovolacieho súdu v odôvodnení svojho rozhodnutia

podrobne popísal obsah podstatných skutkových tvrdení sporových strán a dôkazov vykonaných v
konaní, vysvetlil, ako ich skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil, citoval ustanovenia právnych
noriem, ktoré na zistené aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia
odvolacieho súdu (ktoré treba v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie chápať ako jeden vecný
celok) spĺňa požiadavky ustanovenia § 393 CSP na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu.

Odvolací súd sa v bode 18. odôvodnenia rozsudku osobitne zaoberal charakterom právneho vzťahu
medzi stranami a zdôraznil, že žalobca ako spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nie
je podnikateľom podľa ustanovenia § 2 ods. 1 ObZ a preto ani dodávateľom v zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 3 OZ. Rovnako ani nesprávnym zápisom veci do súdneho registra neboli porušené práva
žalovaného, ak sa pri jej posudzovaní neaplikovali osobitné ustanovenia Civilného sporového poriadku

pre spotrebiteľské spory.

46. Dôvodom pre posúdenie odôvodnenia odvolacieho súdu za nedostatočné preto, že sa v ňom
nezaoberal námietkou premlčania nároku vznesenou žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie,
nie je táto okolnosť, nakoľko odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie

(ktorý dôvody, pre ktoré nepovažoval námietku premlčania za dôvodnú uviedol v bode 19. odôvodnenia
svojho rozsudku).47. K námietke žalovaného v dovolaní, že súd prvej inštancie nevykonal všetky ním navrhnuté dôkazy
a tým nedostatočne zistil skutkový stav veci, dovolací súd poukazuje na to, že právomoc súdu
konať o veci, ktorej sa týka žaloba, v sebe obsahuje i posúdenie toho, či a aké dôkazy na zistenie

skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).
Dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie
vo veci. Súd nie je v civilnom sporovom konaní viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a
nie je povinný vykonať všetky nimi navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania
a rozhodnutie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou

súdu, nie procesných strán. Pokiaľ súd v priebehu civilného konania nevykoná všetky navrhované
dôkazy alebo vykoná iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za
vadu zmätočnosti (R 125/1999). Nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na
posúdenie skutkového stavu, ktorý z dovtedy vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno
kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle ustanovenia čl. 46 ods. 1 ústavy
(III. ÚS 332/09, 4Cdo/100/2018, 4Cdo/76/2020, 5Cdo/202/2018). Ak všeobecný súd nevykoná dôkaz

navrhovaný stranou konania, hoci tento má preukazovať takú, medzi stranami konania spornú skutkovú
okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná, či dokonca rozhodujúca,
znemožní tým strane konania uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dôjde k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Znamená to vo svojich dôsledkoch aj porušenie základného
práva na súdnu ochranu podľa ustanovenia čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 168/2019).

48. Podstatou dovolacieho prieskumu nie je prehodnocovanie skutkového stavu dovolacím súdom, ale
kontrola postupu súdov oboch nižších inštancií pri jeho zisťovaní a hodnotení výsledkov dokazovania.
Otázka, či súd pri zisťovaní skutkového stavu rešpektoval ústavno-procesné zásady (napr. zákaz
tzv. deformácie dôkazu či opomenutia dôkazu, zásadu rovnosti zbraní, priamosti, voľného hodnotenia

dôkazov), je otázkou procesnoprávnou, ktorá ako taká môže byť prezentovaná dovolaciemu súdu v
dovolaní ako prípustný a dovolený dovolací dôvod podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Nesprávne
zistenie skutkového stavu veci, ak súd aplikuje dôkladne hmotné právo, má vždy vplyv na jej právne
posúdenie, a preto takéto chybné rozhodnutie súdu súčasne spočíva aj v nesprávnom právnom
posúdení (I. ÚS 6/2018, 4Cdo/88/2019).

49. Preskúmaním spisu dovolací súd zistil, že súd prvej inštancie svoj záver o nepotrebnosti vykonať
dôkazy navrhnuté žalovaným veľmi podrobne odôvodnil v bode 11. odôvodnenia rozsudku, čo v
súvislosti s konkrétnymi odvolacími námietkami žalovaného považoval za dostatočné aj odvolací súd,
dovolateľ potrebu doplnenia dokazovania nepreukázal, a preto dovolanie ani v tejto časti nebolo podľa

dovolacieho súdu dôvodné.

50. Na ďalšie dovolacie argumenty žalovaného dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania
podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že žalovaný sa s rozhodnutím
odvolacieho súdu nestotožnil a to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jeho

predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľ so skutkovými a právnymi závermi súdov vyjadrenými v
odôvodneniach rozhodnutí nesúhlasí a nestotožnil sa s nimi, nemôže odôvodniť prípustnosti dovolania
podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to,
aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s
jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne

záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, sp. zn. I. ÚS 50/04,
sp. zn. I. ÚS 98/97, sp. zn. II. ÚS 3/97 a sp. zn. II. ÚS 251/03).

51. Najvyšší súd preto dovolanie žalovaného, v ktorom namietal procesné vady konania podľa
ustanovenia § 420 písm. e) a f) CSP odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP.

52. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá
CSP).

53. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.