Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 3, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419201924
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1419201924.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.

Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci navrhovateľky A. B., C. B., narodenej
XX.XX.XXXX, bytom A. D. XX, E., zastúpenej advokátkou Mgr. Vierou Vadovickou, Kuklovská 34,
Bratislava, a manžela navrhovateľky F. G. B., narodeného XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E., zastúpeného
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič s.r.o., so sídlom Dunajská 12, Bratislava,
IČO: 47 238 526, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej H. B., narodenej
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II

č.k. B4-25P/92/2019 – 1312 zo dňa 11.09.2024 v spojení s opravným uznesením č. k. B4-25P/92/2019
– 1322 zo dňa 03.12.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 11.09.2024 v spojení s opravným uznesením zo dňa 03.12.2024 ( súd prvého
stupňanímopraviloznačenieúčastníkakonaniavzáhlavírozsudkuzodňa11.9.2024achybuvovýpočte
výšky zročného výživného za obdobie od 5.3.2024 do 31.8.2024 stanovenej v rozsudku pôvodne sumou

681,93 eur ) súd prvého stupňa zaviazal otca maloletej H. povinnosťou prispievať na jej výživu na čas
po rozvode manželstva s matkou maloletej sumou 400 eur mesačne, ktoré výživné je otec maloletej
povinnýuhrádzaťkrukámmatkyvždyk15.dňuvmesiacivopred,súčasneotcoviuložilpovinnosťzročné
výživné za obdobie od 05.03.2024 do 31.08.2024 vo výške 840,68 eur uhradiť k rukám matky do troch
dní od doručenia písomného vyhotovenia rozsudku (výrok I.), a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania (výrok II.).

2. Okresný súd Bratislava IV pôvodne rozhodol rozsudkom č. k. 25P/392/2019-559 zo dňa 13.05.2022,
v ktorom výrokom I. manželstvo A. B. a F. G. B. uzavreté dňa 16.09.2006 v Bratislave - Devínskej Novej
Vsi rozviedol, výrokom II. zveril maloletú H. B. na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti
matky, výrokom III. rozhodol, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia a
výrokom IV. zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej H. B. výživným vo výške 260,-
eur mesačne, ktoré je povinný platiť k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred,

počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
V prevyšujúcej časti návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti zamietol.
Výrokom V. súd upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou H.
B. každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý párnykalendárny týždeň od stredy od 18.00 hod. do štvrtka do 18.00 hod., počas prázdnin a sviatkov je otec
oprávnený stretávať sa s maloletou nasledovne: počas Vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny
rok od 23.12. od 18.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a každý párny kalendárny rok od 30.12. od 18.00

hod. do 07.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod., počas jarných prázdnin každý párny
kalendárny rok od piatka bezprostredne predchádzajúceho jarným prázdninám od 18.00 hod. do nedele,
ktorá bezprostredne predchádza prvému školskému dňu po jarných prázdninách do 18.00 hod., počas
Veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od štvrtka, ktorý predchádza Veľkému piatku od
18.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod., počas letných školských prázdnin každý rok od

16.07. od 10.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod. a od 16.08. od 10.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod., s
tým, že úprava počas prázdnin a sviatkov má prednosť pred úpravou počas bežného roku, preberanie
a odovzdávanie maloletej bude prebiehať v mieste bydliska matky, matka je povinná maloletú na styk
riadne pripraviť.
Výrokom VI. zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/37/2019-197 zo dňa 10.02.2021,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.05.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k.

11CoP/122/2021-294 zo dňa 12.05.2021.
Výrokom VII. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Krajský súd v Trnave na základe odvolania oboch rodičov rozsudkom č. k. 14CoP/82/2023 – 738 zo dňa
30.11.2023 odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu v časti výrokov I., II., III. a V. potvrdil a
vo zvyšnej časti odvolaním napadnutý rozsudok zrušil ako vydaný bez dostatočne zisteného skutočného

stavu veci a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

3. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní doplnil dokazovanie výsluchom rodičov, zisteniami týkajúcimi
sa ich príjmov a majetkových pomerov a výšky nákladov potrebných na uspokojovanie oprávnených
potrieb maloletej.

Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca súd prihliadal na oprávnené potreby maloletej, ako
aj možnosti oboch rodičov. Ustálil výšku nákladov na úhradu oprávnených potrieb maloletej v rozmedzí
od 600 do 650 eur mesačne, z čoho 80 eur mesačne predstavuje pomerná časť nákladov na platby
spojené s užívaním bytu, ktorý maloletá s matkou obýva, 15 eur mesačne predstavuje pomerná časť
nákladov na elektrinu, 12 eur mesačne pomerná časť nákladov na internet a televíziu v domácnosti,

8-9 eur v priemere mesačne pomerná časť nákladov na daň z nehnuteľnosti, okolo 60 eur mesačne
sú v priemere výdavky na školu. Sumu 100 eur mesačne považoval súd za primerané výdavky na
záujmovú činnosť maloletej, ktorej sa dlhodobo venuje - tanec, pričom zvážil náklady na kostýmy,
účasť na súťažiach, sústredeniach, poplatky a pod. Za primeranú považoval sumu 20 eur mesačne
na voľnočasové aktivity (kino, divadlo a pod.), ako aj sumu 20 eur na oblečenie. Taktiež suma 39 eur

za stravu v škole a suma 130 eur na stravu doma podľa súdu nijako nevybočuje z porovnateľných
nákladov maloletého dieťaťa vo veku 17 rokov, za potrebné považoval tiež zohľadnenie sumy okolo
10 eur mesačne na dopravu (MHD). Suma 40 na zdravotnú starostlivosť, pri zohľadnení dentálnej
starostlivosti,jepodľajehozáverovtaktiežprimeranou.Sohľadomnavekmaloletejzaprimeranúoznačil
aj sumu okolo 30 eur na hygienu, drogériu a potrebnú kozmetiku a tiež suma okolo 15 eur na vreckové.

Pri vyhodnotení možností matky vychádzal z príjmu okolo 1.500 eur mesačne. Konštatoval, že matka
dokonca, aby dokázala tento alebo porovnateľný príjem dosiahnuť, pracovala vo viacerých úväzkoch.
V minulosti to bolo práca pre I. J. A. K., pre I. L. M. M., a pre I. N. - M.. Príjem sa tam v súhrnne v
roku 2019 pohyboval okolo 1.142 eur mesačne (č. l. 4 až 9 v spise), okolo 1.276 eur mesačne (č. l. 60 -
61 v spise). Matka pracovala neustále, s výnimkou obdobia od mája 2021 do februára 2022, kedy bola

dlhšiu dobu PN a poberala nemocenské. Neskôr sa zamestnala v českom centre, kde poberala príjem v
závislosti od veľkosti úväzku, v obodobí od 09/200 do 12/2022 okolo 611 eur mesačne (č. l. 874 v spise),
v roku 2023 okolo 1243,25 eur mesačne č. l. 875), v roku 2024 okolo 1.214 eur mesačne v mesiacoch
január marec (č. l. 876 v spise). Neskôr s ňou zamestnávateľ nepredĺžil pracovný pomer, resp. najprv
znížil úväzok, to sa snažila vyrovnať ďalším čiastočným úväzkom v eventovej agentúre (ako uviedla

na pojednávaní 11.09.2024), kde dokázala dosiahnuť príjem okolo 711 eur popri príjme z čiastočného
úväzku v českom centre vo výške 750 eur. Okrem toho upratuje, čím si vie zabezpečiť príjem prevyšujúci
sumu 200 mesačne.
U otca súd zohľadňoval skutočnosť, že tento bol uznaný za invalidného, s poklesom schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %, čo však podľa súdu neznamená, že v jeho možnostiach je

dosahovať len ním deklarovaný príjem okolo 200 až 250 eur mesačne, čo má byť fakturovaná mesačná
suma v súvislosti s jeho činnosťou pre predajňu XXXX v obchodnom centre L. (v mesiacoch júl, august
2024).Ako súd prvého stupňa konštatoval, otec v minulosti dlhoročne pôsobil na manažérskych pozíciách,
uvádza si to napokon sám vo svojom profile na sieti Linkedin. Pre spoločnosť O. prestal pracovať v
roku 2020 v mesiaci marec, nie so zdravotných dôvodov, ale organizačných na strane spoločnosti. V

tejto spoločnosti dosahoval príjem okolo 3.500 eur, čo by za iných okolností bol aj príjem, ktorý by súd
považoval za príjem zodpovedajúci schopnostiam a možnostiam otca. Medzičasom bol ale otec aj PN a
je pravdou, že od mesiaca február 2023 je uznaný za invalidného s mierou poklesu vykonávať zárobkovú
činnosť 45 %. Takýto rozsah invalidity sa ale inak odrazí na možnostiach bežného zamestnanca, bez
kvalifikovaného vzdelania, bohatých profesijných skúseností a takých znalostí anglického a nemeckého

jazyka, ako to o sebe uvádza otec na sieti Linkedin, ako na možnostiach otca. V prvom rade je
potrebné uviesť, že práca, ktorú otec vykonáva na živnosť v rámci predajní XXXX v obchodnom
centre L. (fakturoval ju v minulosti subjektom K. P. M., G., M., resp. fyzickej osobe O. H.), svojou
náplňou zodpovedá pracovnej náplni manažéra predajne (napr. zabezpečovanie predajného personálu,
dokladanie a objednávanie tovaru, starostlivosť o bežný chod predajne a pod.) tak, ako sú obdobné
pozície inzerované na profesných portáloch (konkrétne súd oboznamoval ponuku pre pozíciu v Galante

s odmenou okolo 2.800 eur mesačne a Handlovej s odmenou okolo 2.500 eur mesačne) a čo by
zodpovedalo aj profesným skúsenostiam a kvalifikácii otca ako dlhoročného manažéra. Nie je tak
zrejmé, prečo sa otec uspokojil s príjmom okolo 400 až 450 eur mesačne v závislosti od počtu
odpracovaných hodín (pohybujúceho sa okolo 75 hodín), ktorý si otec, bez nejakého logického dôvodu,
po rozhodnutí Sociálnej poisťovne ešte znížil na počet okolo 40 hodín v mesiaci. Konkrétna miera

zníženia schopnosti predsa závisí od faktického zdravotného stavu, a nie od momentu rozhodnutia,
prípadne vôbec skutočnosti, že Sociálna poisťovňa rozhodla o priznaní invalidity. Bežné penzum hodín
v pracovnom mesiaci sa pritom pohybuje okolo 160 hodín, otec už teraz často nepracoval ani polovicu
z tohto počtu, hoci miera jeho zníženia pracovnej schopnosti je v rozsahu 45 %, a teraz si úväzok znížil
(ako to tvrdí) na približne 40 hodín v mesiaci, čo by zodpovedalo 75 % zníženiu pracovnej schopnosti.

V tomto režime otec funguje prakticky viac ako 4 roky a v prevažnej miere tým aj argumentuje jeho
nemožnosť zodpovedajúcim spôsobom podieľať sa na výžive maloletej, dokonca navrhuje, aby výživné
bolo určené vo výške 50 eur mesačne. Súd je presvedčený, že s ohľadom na otcovo vysokoškolské
vzdelanie, jeho pracovné skúsenosti na manažérskych pozíciách v minulosti, jazykové znalosti, možno
od otca očakávať, že aj pri uznanom rozsahu invalidity je v jeho schopnostiach dosahovať príjem okolo

1.000 až 1.200 eur mesačne netto (zodpovedalo by to príjmu okolo 1.400 až 1600 eur brutto), čo by v
zásade odzrkadľovalo aj bežné honorovanie manažéra predajne X L. M. pri zohľadnení skrátenia úväzku
s ohľadom na zníženú pracovnú schopnosť. Ak aj súd rešpektuje právo otca ako bývalého spoločníka
previesť svoj 100 % podiel spoločnosti na tretiu osobu (čo otec urobil), nemožno akceptovať prístup otca,
ktorýdoslovazatajuje(argumentujúcpovinnosťoumlčanlivostianeobjasňujetoanisamotnáspoločnosť,

paradoxne vyjadrením podpísaným otcom ako konateľom), čo pre spoločnosť robí, o aký charakter
práce sa jedná, ako je časovo náročná, hoci len z pohľadu realizovaných služobných ciest (ale aj aká
je náročnosť z pohľadu ním tvrdeného a už aktuálne aj uzavretého zdravotného stavu) a či je dôvodné,
že je táto činnosť vykonávaná bezodplatne. Súd rešpektuje, že otec už spoločnosť nevlastní, avšak
aj v nesporovom konaní účastníka konania viaže povinnosť tvrdiť rozhodné skutočnosti a na podporu

tvrdení dokladať dôkazy. V súvislosti so spoločnosťou H. M.. M. C. otec nielen nič netvrdí, ale doslova
odmieta súdu poskytnúť relevantné odpovede a z pohľadu posúdenia možností a schopností otca tak
súd považuje čas venovaný otcom činnosti pre spoločnosť H. M.. M. C. za vynaložený neúčelne, pričom
tento čas by mohol byť venovaný akejkoľvek inej práci, ktorá by dokázala generovať príjem slúžiaci
na pokrytie vyživovacej povinnosti otca a to aj s dôsledkom nemožnosti bezodplatne používať auto,

telefón, resp. počítač. V posudzovanej veci bolo nesporné, že otec v roku 2021 bezodplatne previedol
na svojho brata podiel na byte v E. v podiele 1, a rovnaký podiel na dome (chalupe) na Q.. Napokon,
zrejme najvýraznejším príkladom konania otca smerujúceho k zbaveniu sa majetkového prospechu
spojenému s netransparentným spôsobom naloženia s výťažkom je predaj bytu na ulici A. D.. Otec
absolútne nepreukázal, ako naložil s kúpnou cenou, ktorá podľa kúpnej zmluvy mala byť 168.000 eur.

Obmedzil sa na rozpis založený na liste č. 483, podľa ktorého 7.000 eur mal použiť na úhradu pôžičky,
ktorú mu jeho matka mala poskytnúť na úhradu nedoplatku ZSE v roku 2015, pričom k vráteniu malo
dôjsť po predaji bytu.
Podľa súdu otec nepreukázal ani sumu spolu 20.000 eur, ktorú si mal požičať od strýka na úhradu
dlžných zostatkov kreditných kariet, resp. na zloženie notárskej úschovy a ani jej vrátenie po predaji

bytu. Nepreukázal ani požičanie a vrátenie prostriedkov na investície do podnikania resp. kúpu auta,
už vôbec nie je zrejmé, prečo si vôbec požičiaval, keď v čase kúpy auta mal otec na účte v Q. sumu
okolo 44.500 eur (č. l. 420 druhá strana) a presne deň pred tvrdenou pôžičkou na podnikanie realizoval
v Q. výbery v celkovej výške 4.500 eur, zostalo mu tam ďalších 4.480 eur (č. l. 424 v spise). Otec si malpožičať 3.260 eur na opravu chalupy v októbri 2020 a neskôr v roku 2021 svoj podiel na nej bezodplatne
previesť na brata? Na jednej strane tvrdí, že si požičiaval od brata a syna na splátky hypotéky, ktoré
vrátil v júli 2021, spolu sumu 20.000 eur. To ale nesedí s platbou 10.000 eur bratovi ešte v roku 2020

(č. l. 420 v spise). Prečo by si otec, v čase, kedy má na účte okolo 64.000 eur požičiaval peniaze na
splátky hypotéky od brata prípadne od syna a navyše v tom čase zároveň posielal bratovi sumu 10.000
eur. Toto sú aj dôvodu, prečo súd rozpisu otca na č. l. pokiaľ ide o údajné pôžičky z minulosti a ich
úhrady v roku 2021 neuveril. V tejto súvislosti, znovu súd zdôrazňuje, že povinnosťou účastníka konania,
obzvlášť povinného z vyživovacej povinnosti, je nielen rozhodné skutočnosti tvrdiť, ale aj ich podoprieť

relevantnými dôkazmi. Len odpovede otca na otázky súdu, obzvlášť, ak ich nie je možné logicky uchopiť,
súd za preukázanie nepovažoval. Už vôbec nie je pochopiteľné, že otec, ktorý takmer počas celého
konania tvrdí, že nemá prostriedky na základné potreby, resp. na úhradu výživného, kúpi v apríli 2022
televízor za 2.000 eur. Platba 2500 eur za internát staršej dcére, ako aj vyplatenie jej úveru v sume
3.000 eur by sa už pochopiť dali, podobne ako otcovej matke zakúpený výlet do Amsterdamu, o to viac
je ale nepochopiteľná v kontexte uvedeného neochota otca disponujúceho bežne doslova desaťtisícami

eur (či už na účte alebo po predaji bytu v hotovosti), prispievať zodpovedajúcim spôsobom na výživu
maloletej H..
Za normálnych okolností by podľa súdu nebolo adekvátne od otca ako od povinného z vyživovacej
povinnosti požadovať, aby predal nehnuteľnosť, ktorá mu slúži na bývanie a z takto získaných
prostriedkov by hradil výživu maloletého dieťaťa. Otec však sám vlastnými právnymi úkonmi dospel do

situácie, keď z majiteľa dvoch nehnuteľností, a spolumajiteľa ďalších dvoch, sa stal nemajetný človek,
ktorý jednu nehnuteľnosť predal, ďalšiu daroval, podobne ako daroval podiely na ďalších dvoch. Za
týchto okolností je dôvodné toto konanie otca pripísať pri posudovaní jeho možností na ťarchu práve
jemu.Malveľalepšíchmožností.Prevodybratovinemuselibyťbezodplatné.Podobneaniprevodsynovi.
Ak by všetky nehnuteľnosti predal, bol by v dokonca v zásade majetkovo - vlastnícky vo vzťahu k

nehnuteľnostiam v tej istej situácii, zbavil by sa aj bankových úverov (hoci úver naviazaný na dom
aktuálne neplatí, platí ho syn). Nemal by síce vlastné bývanie (ktoré nemá ani teraz), ale mal by dostatok
prostriedkov, ktoré by mohol použiť na úhradu vyživovacej povinnosti voči maloletej, ktorá je predmetom
tohto konania.
Súd preto, s ohľadom na vyššie uvedené dôvody, považoval matkou navrhované výživné v sume 400

eur mesačne za plne dôvodné, zodpovedajúce jednak odôvodneným potrebám maloletej, zohľadňujúce
vyššie popísané správanie otca, ešte predtým vyhodnotené možnosti rodičov, ako aj rozsah starostlivosti
o maloletú (v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že maloletá nebýva u otca tak dlho, ako to tvrdí, ktorý
vychádzajúc s úpravy styku tvrdí, že je u neho 12 dní v mesiaci, maloletá má však upravený styk spolu
6 dní, maximálne 7 a to aj rozsah, ktorý súd na účely rozhodnutia o výživnom vyhodnocoval. Upravené

výživné predstavuje, ak by súd vychádzal len z možností otca vyhodnotených súdom v bode 57, zhruba
23- 25 % prezumovaného príjmu otca, čo s ohľadom na skutočnosť, že staršia dcéra otca tohto roku
ukončila vysokoškolské štúdium (v septembri mala promóciu), primeranú výšku výživného.

4. Proti tomuto rozsudku podal otec maloletej v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia

napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
V odvolaní uvádzal, že na odôvodnené potreby maloletej ako oprávneného bezprostredne vplývajú
schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca ako povinného. Ak sú tieto obmedzené, čo v prípade
otca preukázateľne sú, je zrejmé, že odôvodnenými potrebami maloletej budú môcť byť len bežné

potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru potrieb. Otec v žiadnom prípade nenamieta záujmovú
činnosťmaloletej,spornouotázkoujevšakvoľbanadštandardnéhoposkytovateľadentálnejstarostlivosti
zo strany matky maloletej, ktorá rozhodla, že maloletá bude navštevovať najdrahšieho poskytovateľa
dentálnej starostlivosti v Bratislave.
V prípade schopnosti otca, tento do konania riadne doložil potvrdenie o invalidite, preukazujúce pokles

jehoschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťo45%.Súdvodôvodnenísvojhorozhodnutiasíceuvádza,
že túto skutočnosť vo svojom rozhodnutí zohľadňoval, avšak otcovi nie je zrejmé, ako a či nie skôr na
jeho ťarchu. Súd pritom argumentoval otcovou dlhoročnou praxou na manažérskych pozíciách, čo bolo
tvrdenie súdu bez podloženia vykonanými dôkazmi, nakoľko na manažérskej pozícií s platom 3.500 Eurotec pracoval len cca 6 mesiacov. Otcovi nie je zrejmé, prečo súd vo veci nejasne interpretoval dôvody,
prečo v súčasnosti dosahuje príjem približne 400 až 450 Eur mesačne v závislosti od odpracovaných
hodín, keďže táto skutočnosť bola z jeho strany riadne odôvodnená. Súd v priebehu celého konania, ako

aj v samotnom rozhodnutí, opakovane argumentoval príjmom, ktorý otec dosahoval v spoločnosti O.,
kde jeho pracovný pomer skončil v marci 2020 z organizačných dôvodov na strane zamestnávateľa a
ktorý pracovný pomer trval cca 6 mesiacov. Vo veci konajúci súd však zámerne vychádzal iba z jediného
pracovného pomeru otca, v ktorom takýto príjem dosahoval, a to len na krátke obdobie, pričom tento
príjem nemožno považovať za dlhodobý ani trvalý.

Odmieta záver súdu, že je schopný dosahovať príjem v rozmedzí 1.000 až 1.500 eur v čistom na
základe svojho vzdelania, predchádzajúcich pracovných skúseností a jazykových znalostí, s odvolaním
sa na honorovanie manažéra predajne v spoločnosti X L. M.. Pri posudzovaní príjmových možností
otca sú ponuky práce spoločnosti X L. M. publikované na portály A. irelevantné, najmä pokiaľ ide
o uvádzanú mzdu a pracovné podmienky. Otec totižto pre spoločnosť X L. M. nevykonáva žiadnu
prácu zodpovedajúcu týmto inzerovaným pozíciám, súd teda nemôže bez opory v skutkovom stave

predpokladať, že má rovnaké príjmové možnosti, ako osoba priamo zamestnaná na pozícii manažéra v
tejto spoločnosti s ohľadom na jej špecifické pracovné podmienky a platové pomery.
Podľa názoru odvolateľa súd nesprávne vyhodnotil bezodplatný prevod rodinného domu na syna ako
účelovézbaveniesamajetku,čovšaknezodpovedáskutočnosti.Vkonaníriadnezdôvodnildôvodytohto
prevodu, pričom súd na jednej strane uviedol, že by nebolo primerané od otca požadovať, aby predal

nehnuteľnosť slúžiacu na jeho bývanie na účely zabezpečenia výživného, avšak na druhej strane tento
prevod dáva otcovi paradoxne na ťarchu. Rovnako tak súd nesprávne vyhodnotil aj prevod podielov na
nehnuteľnostiach na otcovho brata, pričom nesprávne vyhodnotil tento prevod neefektívnym spôsobom,
ako keby očakával, že otec má z neho vytvoriť finančný zdroj, čo však nezodpovedá realite. Na základe
uvedeného nesúhlasí s tým, aby súd považoval prevody za účelové zbavovanie sa majetku a uvádzal

ich na jeho ťarchu.
V predchádzajúcom rozsudok súdu prvého stupňa zrušujúcom rozhodnutí Krajský súd v Trnave uviedol,
že bude úlohou súdu dôsledne zistiť osobné a majetkové pomery oboch rodičov, teda ako otca, tak aj
matky, pričom má za povinnosť zároveň porovnať životnú úroveň oboch týchto rodičov. Napriek tomuto
pokynu však prvoinštančný súd uvedený postup nerealizoval, keďže svoju pozornosť zameral výlučne

na posúdenie možností otca, pričom pomery a životnú úroveň matky ako osoby taktiež povinnej z
vyživovacej povinnosti dostatočne nepreskúmal, čím došlo k opomenutiu povinnosti súdu riadne zistiť
relevantné okolnosti na strane oboch rodičov, čo ovplyvnilo objektivitu rozhodnutia vo veci. V tejto
súvislosti otec uvádzal, že matka v roku 2022 ukončila pracovný pomer na vlastnú žiadosť, argumentujúc
zdravotnými dôvodmi a následne sa evidovala na úrade práce ako nezamestnaná, čo súd považoval

za prijateľné bez ďalšieho skúmania. Počas konania otec opakovane upozorňoval na fakt, že matka
zatajuje svoj skutočný príjem, pričom súd tieto tvrdenia ignoroval a danú otázku dôsledne neprešetril.
Naviac matka nebola schopná dokladovať zdroje financovania kúpy bytu a v rámci preverovania jej
pomerov a jej možností a schopností v tomto konaní zatajila príjem vo výške 10.000 eur, ktorý získala
titulom vyporiadania BSM, keď notár vykonávajúci úschovu peňažných prostriedkov vydal matke sumu

10.000 eur v rozpore s dohodnutými podmienkami úschovy, preto takto získané finančné prostriedky
zo strany matky sú predmetom samostatného súdneho konania vedeného pod sp. zn. 30C/13/2024 na
Mestskom súde Bratislava IV.
Podľaodvolateľazdikciezákonavyplýva,žeprizmenezamestnaniapovinnéhonazamestnaniesnižším
zárobkom súd povinne skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, najmä či k nej došlo z

dôležitých dôvodov, napr. zo zdravotných dôvodov povinného. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia
R 101/1967 a R 27/1970.
Namietal tiež, že súd bez ďalšieho prezumoval zánik odkázanosti na výživné zo strany jeho staršej
dcéry, ktorá napriek svojim vyšším odôvodneným potrebám rešpektuje schopnosti a možnosti otca
a akceptuje výživné vo výške 70 eur mesačne, a poukazoval na to, že s ohľadom na svoje majetkové

pomery a neschopnosť hradiť pôvodne stanovenú výšku výživného 260 eur podal v tejto veci návrh
na vydanie neodkladného opatrenia (sp. zn. 17P/59/2024), v ktorom poukázal na svoju neschopnosť
prispievať výživným vo výške 260 eur. V tomto návrhu uviedol, že aktuálne platí sumu 150 eur mesačne
formou exekúcie v prospech matky na uhradenie zameškaného výživného, čo spolu s bežným výživným
predstavuje záťaž 410 eur mesačne, ktorú je nútený hradiť prostredníctvom pôžičiek, keďže jeho príjem

takúto sumu nepokrýva. Určením výživného na 400 eur mesačne, spolu s exekučnou povinnosťou na
výživnévovýške150eur,čospolupredstavuje550eurmesačne,súdočividneopomenulfinančnúrealitu
otca a stanovil sumu, ktorej úhrada pre otca znamená finančnú deštrukciu, čo je v priamom rozpore so
zásadami spravodlivosti a objektívneho posúdenia schopností povinnej osoby.5. Matka maloletej vo svojom písomnom stanovisku k odvolaniu otca navrhovala rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdiť.

Uvádzala, že otec bol vopred o poskytovateľovi dentálnej starostlivosti, ako aj o cene informovaný a
súhlasil s ňou, ako aj s tým, že sa bude podieľať na cene polovicou nákladov, čo sa však nestalo,
väčšinunákladovplatilamatka.Matkajenázoru,žesúdpodrobneskúmaltakjej,akoajotcovemajetkové
pomery. Ona počas celého priebehu konania predkladala promptne všetky informácie ohľadom svojich
príjmov aj ohľadom majetku, v odporcovom prípade však šlo počas celého konania o vyhýbanie sa

tomu, aby súd skutočne zistil jeho majetkové pomery. Ona upozornila súd na zbavenie sa nehnuteľného
majetku a obchodného podielu, pričom odporca tieto veci zamlčal.
Na druhej strane otec veľmi ochotne preukazoval svoju neschopnosť zarábať viac vzhľadom na svoj
zdravotný stav. Rovnako tak sa snažil veľmi vehementne preukazovať, v akých skromných pomeroch
žije, že je vlastne chudák ťažko sa pretĺkajúci životom, ktorý šetrí, kde sa len dá. Ale jazdí na mercedese,
ktorý, samozrejme nie je jeho, býva v rodinnom dome v E., ktorý nie je jeho, chodí k súkromným lekárom.

V ďalšom matka poukazovala na skutočnosť, že výživné na maloletú odporca začal platiť až z donútenia
– na základe neodkladného opatrenia. Ona musela podať návrh na vykonanie exekúcie, tak čo sa týka
bežného výživného, ako aj zameškaného výživného. Otcom nebolo v konaní riadne vysvetlené, ako
naložil s príjmom z jediného odplatného prevodu nehnuteľnosti – sumou 168.000 EUR, ktorú dostal
celú v hotovosti. Vo vzťahu k dobrovoľnému ukončeniu pracovného pomeru v roku 2022 opakovane

uvádzala, že keďže bola rok práceneschopná v dôsledku vyhorenia, bolo nemysliteľné, aby sa vrátila do
práce, ktorá jej vyhorenie spôsobila. Odmieta špekulácie odporcu, že zatajuje príjmy, rovnako ako jeho
tvrdenie, že dostatočne nezdokladovala, ako nadobudla byt, v ktorom v súčasnosti žije. Táto konkrétna
skutočnosť bola preberaná na pojednávaní vo veci - suma 10.000 EUR bola použitá na kúpu bytu, byt
bol financovaný čiastočne z finančného daru od jej mamy a zvyšná majoritná časť bola (a stále je)

financovaná prostredníctvom hypotekárneho úveru, ktorý spláca.
Pokiaľ v poslednom vyjadrení otec tvrdil, že momentálne je výživné nútený hradiť prostredníctvom
pôžičiek od tretích osôb, doklady o pôžičkách nepredložil ani na pojednávaní dňa 11.09.2024 ani v
odvolaní. Rovnako tak pri tvrdení, že motorové vozidlo (mercedes) predal za účelom platenia výživného,
zmluvu nepredložil, pričom sa priznal, že ho predal firme H. M.. M. C., kde je jediným konateľom, a

kde ho môže využívať tak, ako keby bol vlastník. Ale, samozrejme, informácie týkajúce sa jeho činnosti
ako konateľa, ako aj spoločnosti H. M.. M. C. ako takej, nemôže predložiť súdu. Skutočnosť je taká, že
otec biedu vôbec netrie a jeho životný štýl nezodpovedá jeho tvrdeniam. Keby to tak bolo, tak by šetril
doslova kde sa len dá – na poštových poukážkach, na zdravotnej starostlivosti, tam by využíval v čo
najväčšom rozsahu bezplatné služby, rozhodne by necestoval, nakoniec jeho zdravotný stav mu podľa

jeho tvrdení nedovoľuje pracovať.

6. V následnom stanovisku sa odvolateľ vyjadril tak, že finančné náklady spojené s poskytovaním
služieb navrhovateľkou preferovaného poskytovateľa dentálnej starostlivosti presahujú jeho aktuálne
možnosti a teda je v tomto štádiu irelevantné, či s týmto poskytovateľom súhlasil alebo nesúhlasil,

keďže v súčasnosti nie je v jeho možnostiach a schopnostiach spolupodieľať sa na úhradách takto
finančne nákladného poskytovateľova dentálnej starostlivosti. Rovnako tak nie je pravdivé tvrdenie
matky, v zmysle ktorého údajne prišiel s návrhom na zmenu až potom, čo matka vybrala namietaného
poskytovateľa dentálnej starostlivosti. On poskytovateľa dentálnej starostlivosti vyhľadal a predstavil
matke a maloletej ešte na začiatku, teda ešte pred akýmkoľvek rozhodnutím matky. Podľa neho matka

nevykazuje záujem o efektívne hospodárenie s finančnými prostriedkami, keďže sa na týchto nákladoch
nepodieľa výhradne sama.
Otec kategoricky odmieta subjektívne tvrdenia matky, podľa ktorých sa mal počas celého konania snažiť
vyhýbať sa objasneniu svojich majetkových pomerov. Otec v plnom rozsahu vyhovel požiadavkám
súdu a doložil všetky relevantné dokumenty, pričom nijakú podstatnú skutočnosť nezamlčal. Naopak,

práve matka úmyselne zamlčala existenciu svojho bežného účtu v Českej republike, avšak aj napriek
upozorneniu sa s týmto súd ďalej nezaoberal. Rovnako tak matka zamlčala svoje príjmy a až po ich
otázkach priznala, že menila zamestnanie, rovnako tak až neskôr priznala, aké má zárobky, a hoci sa
jednalo o viac ako pól roka, súd o tomto sama neinformovala ale mlčala. Otec na rozdiel od matky sám
proaktívne doručil súdu aj tie najaktuálnejšie faktúry, ktorými transparentne dokladoval svoj príjem.

Tvrdenie matky, že údajne účelovo previedol svoj majetok, vrátane obchodného podielu, je nepravdivé
anepodložené,nakoľkojasneuviedol,žepredmetnévlastníckeprávaknehnuteľnostianikobchodnému
podielumuužvčasekonanianepatrili,apretonebolomožnéaanipotrebnétietoaktívavsúdnomkonaní
uvádzať,keďžetietoužviacnebolisúčasťoujehoaktuálnychmajetkovýchpomerov.Onžijevskromnýchpomeroch a na rozdiel od matky, ktorá napriek výzve nepreukázala svoju životnú úroveň, svoju životnú
úroveňriadneapreukázateľnezdokladovalpredsúdom.Pokusmatkypreukázaťmajetkovépomeryotca
tvrdením, že využíva motorové vozidlo značky Mercedes a býva v rodinnom dome v E., je zavádzajúci.

Predmetné motorové vozidlo, nie je vo vlastníctve otca a aj keby bolo, ide o staré, viac ako pätnásťročné
vozidlo. Podobne neobstojí ani argument o údajnom nadštandarde bývania odporcu v rodinnom dome
v E., nakoľko stav domu ani len zďaleka nezodpovedá luxusnému bývaniu. Ide o niekoľko desiatok
rokov starý rodinný dom, ktorý prešiel malou čiastočnou rekonštrukciou a jeho technický stav si vyžaduje
vykurovanie uhlím, nakoľko nemá prípojku na plyn a rovnako tak nedisponuje kanalizáciou, čo svedčí

o tom, že nehnuteľnosť nie je ani moderná, ani luxusná a teda v žiadnom prípade nemožno hovoriť o
nadštandardných životných podmienkach.
Odmieta tvrdenia matky, pričom vo veci konajúci sudca prevzal jej argumentáciu, podľa ktorých mal
výživné začať platiť až pod nátlakom. Tieto tvrdenia považuje za nepodložené a účelové. Riadne sa
podieľal na nákladoch maloletej vždy, teda aj v čase pred rozvodom, pričom o tomto súd podrobne
informoval a zo záznamov je zrejmé, že dokonca na maloletú prispieval v miere väčšej ako matka. K

otázke exekúcie na výživné otec uvádzal, že situácia, kedy matka dostáva z určeného výživného vo
výške 150 EUR len čiastku 114 EUR, je dôsledkom konania samotnej matky.
Podľa neho žiadne podrobné skúmanie príjmov matky a jej finančných pomerov zo strany súdu
neprebehlo, a nebyť jeho aktivity, zostali by tieto skutočnosti neobjasnené. Otec predložil súdu viac ako
70 dokumentov, ktoré dokladujú jeho nepriaznivý zdravotný stav, okrem iného aj potvrdenie o pracovnej

neschopnosti. Naopak, matka predložila iba potvrdenie o pracovnej neschopnosti na psychiatrickú
diagnózu, ktoré získala od ortopéda zo súkromnej kliniky jej priateľky, čo považuje za značne pochybný
postup. Navyše existujú dôkazy o tom, že matka si privyrábala napríklad strážením detí, čo však na
súde poprela.
Z predloženej komunikácie priloženej k súdnemu spisu je zrejmé, že otec matku opakovane informoval

o tom, že nemá z akých zdrojov financovať výšku bežného výživného v sume 260 EUR a nie to ešte
400 EUR, ktoré požaduje matka, keďže jeho mesačný príjem nedosahuje požadovanú úroveň. Na
základe doložených dôkazov a samotnej logiky je zrejmé, že otec nemá reálne možnosti hradiť túto
výškuvýživnéhozvlastnýchzdrojov.Navyše,popribežnomvýživnomjepovinnýuhrádzaťajzameškané
výživné a ďalšie náklady, ktoré v ich súčte presahujú jeho majetkové možnosti a majú na neho likvidačný

dopad.
Je toho názoru, že matka sa vedomím, účelovým a šikanóznym konaním snaží materiálne a aj zdravotne
ho deštruovať prezentovaním nepravdivých skutočností. Z takéhoto postupu súdu pri vykonaní
dokazovania, resp. následnom vyhodnotení dôkazov je z pohľadu otca nad akúkoľvek pochybnosť
zrejmé, že súd v rozpore so zásadami nestrannosti výslovne a evidentne nadržiaval vyjadreniam matky,

ktoré však nemal ani len potrebu skúmať, resp. tieto si súd nekriticky osvojil bez potreby, aby vyjadrenia
matky boli podložené zákonnými dôkazmi. V tomto kontexte potom nie je podľa neho možné považovať
napadnuté rozhodnutie súdu za zákonné a spravodlivé. Súd nesprávne vyhodnotil aj postavenie otca
ako konateľa spoločnosti a tento status konateľa úplne nelogicky spájal so zdrojom príjmov otca aj keď z
dokazovania je a bolo zrejmé, že v súvislosti s výkonom funkcie konateľa otcovi neplynie žiadny príjem.

Z metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom, ktorú vydalo Ministerstvo spravodlivosti SR, je podľa
neho zrejmé, že súd, napriek tomu, že nie je takouto úpravou viazaný, takúto úpravu úplne odignoroval
a v tomto konkrétnom prípade namiesto toho uplatnil pri určovaní výživného princíp potenciality, kde je
zrejmé, že rozdiel medzi metodikou odporučenou Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je štandardom
priurčovanívýškyvyživovacejpovinnostivkrajináchEÚametodikou,ktorúpreprípadurčeniavýživného

otcovi uplatnil súd, je natoľko priepastný, že tento vybočuje zo všetkých akceptovateľných odchýlok
v tolerancií, čo odporcovi evokuje, že pri konaní a rozhodovaní v tejto veci súd nie len, že nekonal
nestranne, ale ani nerešpektoval základné princípy vedenia súdneho konania, keď je zrejmé, že z
vykonaných dôkazov vyplývajú úplné iné závery a teda došlo aj s ohľadom na takéto konanie a
rozhodovanie súdu k porušeniu princípu legitímnych očakávaní, ktorý princíp je podľa jeho názoru

potrebné uplatňovať naprieč celým spektrom súdnych konaní.

7. K stanovisku otca sa opätovne vyjadrila matka maloletej, ktorá označila tvrdenie, že svoje aktíva
nemusel v konaní uvádzať, keďže mu v čase konania nepatrili, za klamstvo. Prevody tak nehnuteľností
ako aj obchodného podielu prebehli v rokoch 2021 – 2022 a rozvodové konanie sa začalo v roku

2019. Akékoľvek pohyby takého rozsahu sú preto podľa nej viac než relevantné pre konajúci súd.
Obzvlášť v takom prípade, keď sa otec snaží vykresliť ako nemajetný a neschopný zarábať, ale zároveň
všetky svoje aktíva rozdá bez akejkoľvek protihodnoty. Čo sa týka zmlúv, ktorými odporca previedol svojnehnuteľný majetok na iné osoby, nemožno prijať argumenty otca, že len vynechal identifikačné údaje
zmluvných strán z dôvodu ochrany osobných údajov.
Namietanie exekúcie za účelom vymáhania nezaplateného výživného odporcom považovala matka za

úplne scestné – exekúcia by nikdy nezačala, pokiaľ by si otec riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť.
Vo vzťahu k tvrdenému užívaniu si na dovolenkách uvádzala, že boli s maloletou dvakrát vo Švajčiarsku
– R. B. (syn odporcu) ich pozval, ubytoval, a čiastočne aj prestravoval, matka platila len cestovné. V
Prahe má rodinu a je teda samozrejmé, že ich dva – trikrát za rok chodia navštíviť.
Ďalej uvádzala, že z dôvodu, že maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti, poberá na ňu daňový

bonus. V čase rozhodnutia vo veci prvostupňovým súdom bol maximálny daňový bonus na dieťa vo
výške 140 EUR. Od 01/2025 sa maximálny daňový bonus na dieťa nad 15 rokov znížil na 50 EUR a
keďže maloletá dovŕši v 06/2025 plnoletosť, nárok na daňový bonus plnoletosťou zanikne.

8. Odvolací súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania,
oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania otca

maloletej.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP ( zákon č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok ) na konania podľa
tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa§49CSP(zákonč.160/2015Z.z.,Civilnýsporovýporiadok)(1)sudcajevylúčenýzprejednávania
a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám
zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

(2) Vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie.

(3) Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho
rozhodovacej činnosti.

Podľa § 62 ods. 1 ZoR ( zákon č. 36/2005 o rodine ) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je

ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

10. Podľa zistenia odvolacieho súdu vykonal súd prvého stupňa dokazovanie vo veci v dostatočnom
rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ich logickým významom a svojim postupom ani
rozhodnutím vo veci sa nedopustil ani iných, či už odvolateľom namietaných alebo nenamietaných,

pochybení, ktoré by mohli mať za následok nesprávnosť rozhodnutia alebo nezákonnosť jeho vydaniu
predchádzajúceho postupu súdu.11. Pokiaľ podľa odvolateľa došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b )
CSP ( zákon č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok ), odvolateľ opomenul zrozumiteľne vysvetliť,
ktorým podľa neho nesprávnym procesným postupom mu bolo súdom znemožnené uskutočniť ktoré

jeho konkrétne procesné právo, pričom odvolací súd z obsahu spisového materiálu takýto nedostatok
postupu súdu prvého stupňa, ktorý účastníkom poskytol rovnaký priestor na argumentáciu i predkladanie
či navrhovanie dôkazov, nezistil.
Podobne, v súvislosti s námietkou týkajúcou sa rozhodovania veci vylúčeným sudcom, odvolateľ
neuviedol žiaden z dôvodov predpokladaných ustanovením § 49 ods. 1 a 2 CSP, ktorý by mohol mať

za následok vylúčenie sudcu súdu prvého stupňa z prejednávania a rozhodovania veci. Jeho výhrady
v tomto smere majú pôvod v nesúhlase so spôsobom vyhodnotenia vykonaného dokazovania a so
súdom prijatými závermi, ktoré okolnosti nepochybne spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho
rozhodovacej činnosti a ktoré podľa odstavca 3 uvedeného procesného predpisu dôvodom pre vylúčenie
sudcu nie sú.
V neposlednom rade odvolateľ, hoci nevykonanie navrhnutých dôkazov namietal, žiaden ním navrhnutý

a súčasne súdom prvého stupňa nevykonaný dôkaz vo svojom opravnom prostriedku neidentifikoval.

12. Námietku týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré by mohlo spočívať iba v takom
postupe, kedy by súd pri prejednaní a rozhodovaní veci aplikoval na vec sa nevzťahujúci právny
predpis alebo by síce použil správny právny predpis, ale tento by nesprávne interpretoval, odvolateľ

– otec maloletej nekonkretizoval, neuviedol, ktorý na vec sa nevzťahujúci právny predpis súd prvého
stupňa pri rozhodovaní použil, prípadne, ktorý právny predpis a prečo podľa jeho názoru súd nesprávne
interpretoval. Odvolací súd sám takéto pochybenie súdu prvého stupňa nezistil.

13. Odvolateľ sa obsahom svojich podaní snažil nie len spochybniť súdom prvého stupňa zistené

príjmové a majetkové pomery matky, hoci okolnosti prípadu neposkytujú žiaden dôvod pre usudzovanie
oichnetransparentnosti,zahmlievaníčizatajovanískutočnostizostranymatky,ktorámaloletejposkytuje
osobnú starostlivosť a na jej výchovu a výživu doposiaľ bez pochybností vynakladá finančné prostriedky
vo väčšom rozsahu ako on, ale aj preniesť na matku podstatnú časť finančnej záťaže, ktorá podľa
zrozumiteľne ozrejmených záverov súdu prvého stupňa predstavuje sumu 600 až 650 eur mesačne,

zodpovedajúcu nie len zisteniam súdu v tomto smere, ale podľa poznatkov odvolacieho súdu z jeho
rozhodovacej činnosti aj štandardným nákladom na výchovu a výživu dieťaťa vo veku maloletej H..
Naproti tomu odvolateľ prejavil značne nekritický prístup k vlastnej argumentácii týkajúcej sa jeho
tvrdenej nemajetnosti a nedostatočnosti príjmu, ktorú súd prvého stupňa dôvodne považoval za
nepresvedčivú.

Otec maloletej je v tomto prípade rodičom povinným k plneniu výživného, ktorý po začatí konania vo
veci svojimi vlastnými úkonmi, bez preukázania nutnosti a ekonomickej opodstatnenosti ich vykonania
previedol na tretie osoby nie len všetok svoj nehnuteľný majetok, ale aj obchodný podiel v spoločnosti
s ručením obmedzeným, ktorej bol dovtedy jediným spoločníkom a konateľom, na právnickú osobu so
sídlom v Seychelskej republike, meno štatutárneho zástupcu ktorej si podľa vyjadrenia na pojednávaní

konanom dňa 7.6.2024 nepamätá a ktorej hlavný predmet činnosti súdu odmietol uviesť, rovnako ako
obsah vlastnej náplne práce vo funkcii konateľa, ktorú naďalej zastáva a ktorej výkon mu zdravotné
postihnutie umožňuje, avšak podľa jeho tvrdenia ( v obchodných vzťahoch nepochybne neobvykle
a v rozpore s predpokladom rozumného usporiadania vzťahov ) bez nároku na odmenu, iba za možnosť
užívať služobný telefón, počítač a služobný osobný automobil, ktorý spoločnosti sám odpredal ( ! ).

V tejto súvislosti, hoci možno kladne hodnotiť veľkorysosť otca v jeho súrodeneckých vzťahoch,
musí odvolací súd konštatovať, že o všeobecnom rozšírení zvyklosti darovania nehnuteľností,
resp. podielov v nich medzi súrodencami bez akejkoľvek odplaty, nemá vedomosť a že táto
určite nemá opodstatnenie pri tak poddimenzovanom príjme darcu, ktorý neumožňuje ani plnenie
vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu v primeranej výške, ako to otec deklaruje. Rovnako, pokiaľ

ide o darovanie domovej nehnuteľnosti bez kompenzácie neobdarovaných potomkov iba jednému
z potomkov, prípadný morálny záväzok ktorého v budúcnosti sa vyrovnať so súrodencami nemá
akúkoľvek výpovednú hodnotu v súvislosti s potrebou zabezpečenia prostriedkov na výchovu a výživu
súrodenca v čase jeho maloletosti.

14. Súdu prvého stupňa síce možno vytknúť, v súlade s námietkou odvolateľa, že v súvislosti s ďalšou
vyživovacou povinnosťou otca maloletej iba stručne konštatoval, že v roku 2024 ukončila vysokoškolské
štúdium(hocikurčeniuvýživnéhonamaloletúH.došlood5.3.2024),nastranedruhejidepodľatvrdenia
odvolateľa o náklad vo výške iba 70 eur mesačne, ktorý možno vo vzťahu k súdom prvého stupňakonštatovaným pomerom otca považovať za zanedbateľný, nespôsobilý privodiť iné, pre odvolateľa
výhodnejšie, posudzovanie správnosti rozhodnutia.

15. Ďalšie odvolacie argumenty otca odvolací súd nepovažoval za zásadné pre rozhodnutie vo veci,
preto sa nimi osobitne nevysporiadaval s odkazom na právny názor vyplývajúci z už ustálenej judikatúry,
podľa ktorého súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami.

Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej
strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
sporových strán (pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).

16. Vychádzajúc z uvedených záverov odvolací súd v okolnostiach prípadu nezistil dôvod pre zmenu či

zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s odôvodnením ktorého sa stotožnil a ktoré preto ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).