Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, April 25, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 55Ek/1303/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120361960
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Kurec
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6120361960.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: LICITOR factoring, s.r.o., IČO: 36 435
601, so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, právne zastúpený KUBINEC & PARTNERS advokátska
kancelária, s.r.o., IČO: 36 851 574, so sídlom Skuteckého 6, 974 01 Banská Bystrica proti povinnému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. F. o vymoženie 3.723,65 EUR s prísl.
a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Igorom Palšom, so sídlom Masarykova 13, 080 01

Prešov, IČO: 36 151 327, pod sp. zn. 128EX 439/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Igorom Palšom,
so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 151 327, pod sp. zn. 128EX 439/20 z a m i e t a.

II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaným
návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 99,67 EUR.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.08.2020, vedeným pod sp.
zn. 55Ek/1303/2020, domáhal od povinného vymoženia 3.723,65 EUR s prísl. na základe exekučného
titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou vydaného pod sp. zn. 8Rob/102/2009
dňa 30.04.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.09.2009 (ďalej ako ,,exekučný
titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Igora
Palšu vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/1303/2020 s európskym spisovým identifikačným číslom:
G.:H.:I.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 128EX 439/20.

3. Súdny exekútor vydal dňa 17.09.2020 na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie,

ktoré bolo dňa 18.09.2020 povinnému listinne doručené do vlastných rúk. V upovedomení bol povinný
upovedomený o začatí exekúcie v prospech oprávneného na vymoženie peňažného nároku, o možnosti
podať návrh na zastavenie exekúcie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie, o jeho náležitostiach, ako aj o spôsobe jeho podania.

4. Povinný podaním zo dňa 12.01.2023 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 13.01.2023 podal návrh

na zastavenie exekúcie.

5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený
súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa
30.01.2023 spolu s vyjadrením súdneho exekútora. Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na
zastavenie exekúcie bolo predložené.6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že podáva návrh na zastavenie
exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku. Voči platobnému rozkazu,
ktorý je exekučným titulom v tomto konaní nebol podaný odpor. Platobný rozkaz bol vydaný vyšším

súdnym úradníkom v spotrebiteľskom spore a to iba na základe tvrdených skutočností oprávneným,
pričom podkladom pre vydanie platobného rozkazu bola formulárová spotrebiteľská zmluva vykazujúca
nedostatky v neprospech spotrebiteľa, čo nebolo podľa povinného zohľadnené. Poukázal na ust. § 53
ods. 3 písmeno e) Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že nedostatok jeho procesnej aktivity nemôže
byť na škodu spotrebiteľa. Tiež poukázal na čl. 46 Ústavy SR, čl. 38 Charty základných práv EÚ,

čl. 169 ods. Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 6 a 7 smernice 93/13/EHS. Povinný žiadal o preskúmanie
materiálnej a formálnej spôsobilosti exekučného titulu, o preskúmanie či ide o platné postúpenie
pohľadávky pôvodného veriteľa. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo
dňa 24.04.2018. Na základe vyššie uvedených skutočností podal tento návrh na zastavenie exekúcie.

7. Z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné. S

podanýmnávrhompovinnéhooprávnenýnesúhlasil.„PovinnávosvojomNávrhunazastavenieexekúcie
namieta existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ako aj materiálnu
a formálnu spôsobilosť exekučného titulu, výšku úrokov z omeškania a taktiež aj platnosť postúpenia
pohľadávkymedziSpoločnosťouPrvástavebnásporiteľňa,a.s.akopôvodnýmveriteľomaOprávneným.
Právny predchodca Oprávneného: spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom: Bajkalská 30,

829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, (ďalej aj ako len „Banka“), poskytol Povinnej ako dlžníkovi a J.
B. ako spoludlžníkovi na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2757379 4 02 a stavebnom
úvere č. 2757379 7 01 zo dňa 19.10.2005 (ďalej aj ako len „úverová zmluva“ alebo „zmluva“) medziúver
vo výške 100.000,00 Sk (= 3.319,39 Eur), ktorý sa K. a J. B. za podmienok uvedených v zmluve
zaviazali splatiť vrátane úroku. Úver bol zabezpečený ručením zo strany ručiteľa L. L.. Nakoľko zo strany

Povinnej nedošlo ani po viacerých výzvach k uhradeniu pohľadávky Banky, bola následne Banka nútená
pristúpiť k vymáhaniu svojej splatnej pohľadávky súdnou cestou a následným výkonom rozhodnutia.
Uvedené skutočnosti boli deklarované a preukazované aj v konaní pred Okresným súdom Vranov nad
Topľou. Na podklade vyššie označeného exekučného titulu sa viedlo voči Povinnej, exekučné konanie
vedené pred súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom, so sídlom: Murgašova 3, 040 01 Košice,

pod sp. zn. EX 91/2012, pričom poverenie na vykonanie exekúcie vydal Okresný súd Vranov nad
Topľou pod sp. zn. 9Er/699/2012. Napriek skutočnosti, že Banka Povinnú vyzývala na úhradu ešte pred
podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu, Povinná si svoju povinnosť neplnila, a to ani čo i len
čiastočne tak pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu, ako ani po jeho vydaní, kedy bol
platobný rozkaz Povinnej riadne doručený a stal sa právoplatným a vykonateľným dňa 03.09.2009.

Banka bola preto nútená podať návrh na vykonanie exekúcie, ktorá prebiehala pred vyššie označeným
exekútorom. Až počas prebiehajúceho exekučného konania postúpila Banka na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 01.04.2013 pohľadávku z úverovej zmluvy spolu s príslušenstvom
a všetkými právami s ňou spojenými, spolu s jej zabezpečením na Oprávneného ako postupníka.
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 32/2013 zo dňa 01.04.2013 došlo k postúpeniu pohľadávky

Banky voči Povinnej, vrátane jej príslušenstva na Oprávneného ako veriteľa. Predmetné postúpenie
pohľadávky medzi právnym predchodcom Oprávneného – spoločnosťou Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.
aOprávnenýmbolužpredmetomsúdnehoprieskumu,kedyOkresnýsúdVranovnadTopľouUznesením
zo dňa 02.09.2013, sp. zn. 9Er/699/2012-35, pripustil zmenu v osobe Oprávneného v pôvodnom
exekučnom konaní. Súd zároveň konštatoval, že boli splnené podmienky na vykonanie zmeny v osobe

Oprávneného. Námietky Povinnej ohľadne preskúmania platnosti postúpenia pohľadávky aj s poukazom
na ňou citovaný § 92 ods. 8 Zákona o bankách sú preto irelevantné a bezdôvodné, nakoľko k postúpeniu
pohľadávky došlo už počas prebiehajúceho exekučného konania, v ktorom Povinná neplnila dobrovoľne
a zároveň nebola vymožená žiadna čiastka za účelom uspokojenia vymáhanej pohľadávky. Platnosť
postúpenia v exekučnom konaní už súd raz preskúmal, preto zdôrazňujeme, že táto námietka Povinnej

je bez akejkoľvek relevancie vo vzťahu k materiálnej a formálnej spôsobilosti exekučného titulu a k
prebiehajúcemu exekučnému konaniu. Súdny exekútor JUDr. Ľuboš Sidorják vydal Upovedomenie o
zastavení starej exekúcie dňa 24.03.2020 z dôvodu, že došlo k zastaveniu exekúcie podľa § 2 ods.
1 písm. a) zákona č. 233/2019 o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení
niektorýchzákonov,nakoľkouplynularozhodnádobaanejdeostarúexekúciupodľaods.2predmetného

ustanovenia. Voči Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie neboli podané námietky. Súdny exekútor
vydal Oznámenie o ukončení exekučného konania dňa 10.06.2020, ktoré bolo Oprávnenému doručené
dňa 11.06.2020. Vyššie uvedené ustanovenie je potrebné aplikovať na Návrh Povinnej, keďže Povinná
odôvodňuje svoj Návrh na zastavenie exekúcie výhradne skutočnosťami, ktoré boli všetky známe už včase vydania poverenia na vykonanie exekúcie, resp. v čase vydania Upovedomenia o začatí exekúcie,
prípadne mohla akékoľvek svoje námietky aj včas uplatniť. Na základe vyššie uvedených dôvodov,
máme za to, že Návrh Povinnej na zastavenie exekúcie je podaný oneskorene, neobsahuje žiadne

skutočnosti alebo tvrdenia, ktoré Povinná nemohla uplatniť už v skôr podanom návrhu a preto by súd
na neho nemal prihliadať. Ako sme už uviedli vyššie Povinná vo svojom Návrhu neuvádza žiadne
konkrétne neprijateľné zmluvné podmienky, ktorých údajná existencia by mala mať vplyv na vymáhaný
nárok tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, pretože samotná
existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky ešte nemôže mať za následok zamietnutie návrhu, a teda

nemôže byť ani spôsobilým dôvodom na zastavenie samotnej exekúcie. S prihliadnutím na § 10 ods. 1
Vyhlášky v spojení s § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby z tarifnej hodnoty 3.723,65 Eur je 70,54 Eur/úkon. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené
skutočnosti Návrh na zastavenie exekúcie podaný zo strany Povinnej nie je dôvodný a zároveň ani
nebol podaný v zákonom stanovenej lehote. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti,
ako aj v dôsledku absencie zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie navrhujeme, aby Okresný súd

Banská Bystrica návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol a vydal nasledovné Súd z a
m i e t a návrh Povinnej na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Igorom Palšom,
so sídlom úradu: Masarykova 13, 080 01 Prešov pod sp. zn. 128EX 439/2020. Zároveň navrhujeme,
aby súd zaviazal Povinnú zaplatiť Oprávnenému náhradu trov exekučného konania, titulom náhrady
trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní za podanie vyjadrenia k Návrhu Povinnej na zastavenie

exekúcie vo výške 99,67 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie
exekúcie v súlade s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.“

8. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie a preukázaní nedodržania zákonnej lehoty pri jeho podaní vzhľadom k prevzatiu

upovedomenia o začatí exekúcie. Súdnemu exekútorovi bolo do úradu dňa 13.01.2023 dourčené
písomné podanie povinného, ktoré podľa obsahu súdny exekútor vyhodnotil ako návrh na zastavenie
exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi prostredníctvom pošty.
Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie povinného vyjadril nesúhlasne. V zmysle ust. § 61k ods.
5 Exekučného poriadku predkladá súdny exekútor týmto zároveň svoje vyjadrenie: Predmetné exekučné

konanie je vedené na základe poverenia na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom Banská
Bystrica, č. 55Ek/1303/2020 zo dňa 10.06.2020 a je vedené v súlade s príslušnými ustanoveniami
Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Upovedomenie o začatí exekúcie
zo dňa 17.09.2020 bolo povinnému doručené dňa 18.09.2020. Doručenku preukazujúcu prevzatie

upovedomenia o začatí exekúcie povinným prikladáme v prílohe. Na základe vyššie uvedeného a v
súlade s ust. § 61k ods. 5 Exekučného poriadku predkladáme súdu vyššie uvedené podanie povinného.

9. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

10. Podľa § 46 ods. 1 písmeno a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný
titul podľa § 45 odsek 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.

11. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo

v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

13. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní

predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a

rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

16. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

17. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), do plynutia

lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

19. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je
posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

20. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

21. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť

zmeškanie lehôt.

22. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s
cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo

iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou
vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť.
Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným
spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola
dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako

aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky
vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje
neprípustnosťexekúcieajejzastavenievktoromkoľvekštádiuexekučnéhokonania.Súdjevexekučnom
konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,
ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania

návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia
na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné
návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo
taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na
zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného

na zastavenie exekúcie.

23. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o

návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môžeku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia

zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov
na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na
podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a
to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie

citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí
byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania
návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili
zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti
bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti
dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného

titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.

24. Súd po preskúmaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom zistil, že
upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 18.09.2020. Pätnásťdňová lehota na
podanie návrhu na zastavenie začala plynúť dňa 19.09.2020 a posledný deň tejto lehoty pripadol na deň

03.10.2020, čo bola sobota, teda posledným dňom lehoty bol najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j.
05.10.2020.Keďžeideoprocesnúlehotu,tájezachovanáajvprípade,akbypodanieboloodovzdanéna
poštovú prepravu v posledný deň lehoty. Povinný však návrh na zastavenie exekúcie len dňa 12.01.2023
vytvoril a predmetný návrh na zastavenie exekúcie bol dňa 13.01.2023 doručený súdnemu exekútorovi,
t. j. po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie.

25. Nakoľko neboli naplnené predpoklady cit. ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda návrh
na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, a zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie
exekúcie nie je možné v zmysle ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odpustiť, súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa

§ 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako oneskorene podaný zamietol.

26. Súd na dôvetok dodáva, že aj napriek oneskorenému podaniu návrhu na zastavenie zo strany
povinného, návrh povinného na zastavenie exekúcie preskúmal v zmysle ustanovení Exekučného
poriadku v platnom znení a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným

nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by
zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali
existenciu záväzku povinného voči oprávnenému, a zároveň by napĺňali dôvod zastavenia exekúcie z
hľadiska nedostatku niektorej zložky vykonateľnosti exekučného titulu. V súvislosti so skutočnosťami
uvádzanými povinným v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný navrhol zastaviť exekúciu z

dôvodu namietnutého porušenia práva na spravodlivý súdny proces v konaní, ktorý vydal exekučný
titul, a to s poukazom na čl. 46, čl. 47, a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, keďže súd v základnom
konaní neposkytol žalovanému (povinnému v exekučnom konaní) ochranu spotrebiteľa pred nekalými,
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve, nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie
vo veci, nepreskúmal platnosť spotrebiteľskej zmluvy, ktorá mala byť spísaná v predtlačenom formulári,

nepreskúmal existenciu použitia nekalých obchodných praktík, nepreskúmal spotrebiteľskú zmluvu,
ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu podľa úniového práva a i podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, sa v zmysle platnej právnej úpravy uplatňuje
koncentrácia konania. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že koncentrácia konania ako jedna zo
základných zásad kladie požiadavku na povinného v tom smere, že dôvody zastavenia exekúcie je

povinný uplatniť včas. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že koncentrácia konania ako jedna zo
základných zásad kladie požiadavku na povinného v tom smere, že dôvody zastavenia exekúcie je
povinný uplatniť včas. Exekučný poriadok pripúšťa podanie viacerých návrhov na zastavenie exekúcie
v priebehu jedného exekučného konania podaných povinným za predpokladu včasného uplatnenia
skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie, čo znamená, že ak je návrh na zastavenie exekúcie

podaný v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (čo v tomto prípade
dodržané nebolo), povinný má povinnosť uplatniť všetky skutočnosti ktoré sú mu známe a ktoré nastali
ku dňu podania návrhu. Ak návrh na zastavenie exekúcie povinný podá po tom, čo uplynie vyššie
uvedená lehota 15 dní, môže v návrhu uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejtozákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo
druhý v poradí. Následne sa koncentrácia konania za situácie, ak povinný podá druhý a následne
ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje tak, že v neskoršie podanom návrhu možno uplatniť

iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania predchádzajúceho návrhu. Keďže o namietaných
dôvodoch aj keď pre prebiehajúcu exekúciu irelevantných skutočnostiach musel mať vedomosť už pri
doručení upovedomenia o začatí exekúcie, bolo jeho povinnosťou vyššie uvedené namietať v návrhu
na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, čo sa
však nestalo (povinný tak urobil až v návrhu na zastavenie exekúcie podanom po tejto lehote) a preto

súd odkazujúc na zásadu koncentrácie konania v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 61k ods. 3 Exekučného poriadku na uvedené tvrdenia
povinného neprihliada. Súd zároveň dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie sa
uplatňuje koncentračná zásada v zmysle § 61k ods. 2 a 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od
01.04.2017. Zmyslom novej právnej úpravy exekučného konania a tejto zásady je včasné podávanie
procesných úkonov, ktoré sú spôsobilé viesť k zastaveniu exekúcie a to pod hrozbou neprihliadnutia

na ne v prípade, že budú podané oneskorene. Podľa vyššie uvedených ustanovení povinný v exekúcii
pri podávaní návrhu na zastavenie exekúcie musí uviesť všetky jemu známe a dostupné skutočnosti
a dôkazy odôvodňujúce zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku do 15 dní
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Po uplynutí tejto lehoty na ne nemôže súd prihliadnuť,
aj keby boli akokoľvek relevantné (čo v tomto prípade neplatí nakoľko nejde o relevantné skutočnosti).

Keďže povinný tieto skutočnosti uviedol až v návrhu na zastavenie exekúcie po lehote 15 dní odo dňa
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, nemohol na ne súd prihliadať. Súd dodáva, že aj keby
bol podaný návrh na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie na tieto skutočnosti by taktiež neprihliadal, nakoľko nezakladajú jeden zo zákonných dôvodov
na zastavenie exekúcie, a to z nasledovných dôvodov.

27. Zároveň súd v exekučnom konaní povinným namietané dôvody vyhodnotil ako okolnosti, ktoré
nastali pred vznikom exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom
konaní. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného
práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred

vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia
sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo podkladom pre
exekúciu. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným
prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad
na vykonanie exekúcie. Teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav,

ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný
exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný
mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule
prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha
na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom

povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by
mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po
vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie
exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

28. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M
Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený
exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie

exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu
právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu
obsahových náležitostí rozhodnutia – určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv
a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania

nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku
všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť
či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní,
v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatkyexekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či
exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“

29. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri
prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,

ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

30. Dôvody uvádzané povinným existovali v čase pred vydaním predmetného exekučného titulu,
avšak z dôvodu, že ich nenamietol už v základnom konaní (povinný nepodal odpor proti platobnému
rozkazu) ich relevancia skončila vydaním rozhodnutia, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a
vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Súd ďalej uvádza, že exekučný súd nemožno
považovať za orgán, ktorý je oprávnený skúmať správnosť skutkových a právnych záverov súdu,

resp. orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom
konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných
opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu, resp. orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul vydal.
Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa formálne
a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu. Na základe uvedených skutočností súd

považoval povinným namietané dôvody za nedôvodné, nakoľko povinný netvrdil a ani nepreukázal súdu
relevantný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

31. K námietke týkajúcej sa vydania exekučného titulu vyšším súdnym úradníkom súd uvádza, že v
danom prípade exekučný titul bol vydaný vyšším súdnym úradníkom povereným príslušným sudcom.

V zmysle zákona o zákonom o súdnych úradníkoch v civilnom procese vyšší súdny úradník koná
a rozhoduje na základe poverenia sudcu o návrhu na vydanie platobného rozkazu. Sudca určený
rozvrhom práce priebežne kontroluje plnenie povinností vyšším súdnym úradníkom podľa tohto odseku
a teda ak sa v konaní predpokladá posúdenie spotrebiteľskej zmluvy alebo zmluvných dokumentov
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou s ohľadom na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok,

ktoré ešte neboli posudzované v už právoplatne skončenom konaní, vyšší súdny úradník predloží vec na
posúdenie sudcovi určenému rozvrhom práce. Posúdením veci sudcom je vyšší súdny úradník viazaný.
Sudca určený rozvrhom práce priebežne kontroluje plnenie povinností vyšším súdnym úradníkom
podľa tohto odseku. Preto tvrdenia povinného o nezákonnosti exekučného titulu z dôvodu, že nebol
vydaný zákonným sudcom nie sú dôvodné. Vyšší súdny úradník je oprávnený vydať platobný rozkaz,

ak mu to umožňuje vnútroštátna právna úprava, o návrhu na vydanie platobného rozkazu konal a
rozhodol na základe poverenia sudcu, čo bolo v danom prípade splnené, pričom povinný ako spotrebiteľ
mal možnosť požívať záruku, že aj sudca preskúma neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy,
ak by podala voči platobnému rozkazu odpor bez vecného odôvodnenia, a to v súlade s aktuálne
platnými a účinnými právnymi predpismi. Právna úprava platná a účinná v čase rozhodovania o vydaní

platobného rozkazu voči Povinnému t. j. podľa § 172 ods. 9 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok vo vtedy platnom znení, ukladal v konaní povinnosť všeobecnému súdu ex offo skúmať
neprijateľné zmluvné podmienky. Právomoc na vydanie platobného rozkazu bola zverená vyššiemu
súdnemu úradníkovi, ktorý mal k dispozícii aj úverovú zmluvu, ktorú preskúmal a vydal platobný rozkaz,
ktorým bola Povinnému uložená povinnosť uhradiť právnemu predchodcovi Oprávneného uplatnenú

pohľadávku, bola zároveň stanovená lehota na podanie odporu na 15 dní, avšak nevyžadovalo sa pri
podaní odporu jeho vecné odôvodnenie. Povinný bol zároveň o možnosti podať odpor aj poučený.
PrávnaúpravaplatnáaúčinnávčaserozhodovaniaoplatobnomrozkazeumožňovalaPovinnémupodať
odpor aj bez jeho vecného odôvodnenia, t. j. odpor sa posudzoval v tom čase menej prísne.

32. Pri exekučných tituloch vydaných všeobecnými súdmi SR (§ 45 ods. 1 Exekučného poriadku) možno
v exekučnom konaní uplatňovať ochranu spotrebiteľa a jej rozsah len v zmysle ustanovenia § 53 ods.
3 písm. e) Exekučného poriadku, ktorý je oproti základnému konaniu značne zúžený. V zmysle ust.
§ 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku nie je možné viesť exekúciu na podklade exekučnéhotitulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmať neprijateľné
zmluvné podmienky a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Možnosť súdu v exekučnom konaní preskúmavať exekučný

titul je limitovaná len na prieskum tých neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve,
ktoré majú vplyv na vymáhaný nárok (teda nie všetkých zmluvných podmienok). Táto možnosť, ktorou
súd poskytuje ochranu v exekučnom konaní predstavuje zásadný prielom zo všeobecne prijímanej
zásady nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia všeobecného súdu vydaného v základnom konaní.
Táto právomoc súdu sa však aplikuje reštriktívne, keďže exekučné konanie nepredstavuje ďalšiu

inštanciu základného súdneho konania. V exekučnom konaní však s prihliadnutím na § 53 ods.
3 písm. e) Exekučného poriadku možno zvrátiť vymáhanie pohľadávok, ktoré majú svoj pôvod v
neprijateľnej zmluvnej podmienke, ktorá sa nachádza v spotrebiteľskej zmluve, a ktoré majú vplyv
na vymáhaný nárok deklarovaný exekučným titulom. Teda súdu v exekučnom konaní tak nie je ani
rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie (napr. C-724/22) ani rozhodnutiami Ústavného súdu
Slovenskej republiky zverená právomoc preskúmavať spotrebiteľskú zmluvu komplexne, nebola mu

napríklad zverená ani prieskumná právomoc posúdenia splnenia obligatórnych náležitostí v zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a vyvodzovanie dôsledkov. Je potrebné zdôrazniť, že len samotná prípadná
existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá však nemá akýkoľvek vplyv
na vymáhaný nárok deklarovaný exekučným titulom, nezakladá za žiadnych okolností dôvod smerujúci
k zastaveniu exekúcie. Takáto námietka mohla byť vznesená dotknutým účastníkom len v základnom

súdnom konaní na to určenými procesnoprávnymi prostriedkami. Súd v exekučnom konaní nedisponuje
oprávnením naprávať akékoľvek vecné vady exekučného titulu vydaného vyšším súdnym úradníkom
(napr. predzmluvnú činnosť účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, vecnú legitimáciu účastníkov základného
konaní, správnosť a výšku jednotlivých zložiek nároku a pod.).

33. Je taktiež potrebné zdôrazniť, že povinný do zmluvného vzťahu s právnym predchodcom
oprávneného vstúpil dobrovoľne na základe slobodnej vôle, pričom nesporne aj čerpal poskytnutý
úver, z ktorého zaplatila len nepatrnú časť. Pokiaľ teda právny predchodca oprávneného v rámci
základného konania uplatnil nárok na vrátenie poskytnutej a dosiaľ nevrátenej časti istiny úveru, ako
aj v zákonných medziach určeného príslušenstva , ako aj zákonného úroku z omeškania, tak súd

v exekučnom konaní v uvedenom nevzhliadol konanie v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismiadobrýmimravmi.Námietkaoexistenciiprípadnejneprijateľnejzmluvnejpodmienkyvzmluve
o úvere mala byť predovšetkým zo strany povinnej uplatnená v rámci základného konania. Pasivita
povinného v základnom konaní nemôže byť na ťarchu oprávneného, ktorý disponuje oprávnením
vymáhať nárok, ktorý je deklarovaný exekučným titulom. Ochrana spotrebiteľa predsa nemôže byť

bezbrehá a zájsť tak ďaleko, že tento nemusí niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie.
Povinný (hoci v postavení spotrebiteľa) nemôže očakávať, že prostredníctvom právnych predpisov
na ochranu spotrebiteľa sa úplne zbaví svojho záväzku aj v tom rozsahu, že nevráti aspoň to, čo
jej bolo poskytnuté, ako to bolo aj v prejednávanej veci. Poskytnutiu takejto bezhraničnej ochrany
spotrebiteľovi napokon nezodpovedá ani § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, ktorý nehovorí

o akýchkoľvek neprijateľných zmluvných podmienkach, ale len o tých, ktoré majú vplyv na vymáhaný
nárok. Inak povedané, exekučný súd je povinný prihliadnuť na neprijateľnosť zmluvnej podmienky len
za stavu, že na jej základe bol oprávnenému priznaný nárok, ktorý následne vymáha v exekúcii. V
návrhu na zastavenie exekúcie povinná nevzniesol ani jednu námietku proti tomu ktorému ustanoveniu
zmluvy o úvere, ktoré by malo obsahovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, a ktorý by mal vplyv na

vymáhaný nárok. V posudzovanej veci bolo preto výlučne na povinnom a jeho zodpovednosti uviesť
všetky jednotlivé ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy obsahujúce neprijateľné zmluvné podmienky a
ich vplyv na vymáhaný nárok. S poukazom na vyššie uvedené závery existencia takejto neprijateľnej
zmluvnej podmienky nebola zistená. Hoci nárok oprávneného deklarovaný exekučným titulom vznikol v
súvislostisuzatvorenouspotrebiteľskouzmluvou,nemávšakpôvodvneprijateľnejzmluvnejpodmienke.

34. V tomto bode je potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 369/2024-46
zo dňa 27.08.2024, podľa ktorého: „Riadne skúmanie bonity klienta s následkom posúdenia platnosti
zosplatnenia a následného postúpenia pohľadávky na oprávneného rovnako pojmovo presahuje
povinnosť skúmať existenciu súvislosti medzi vymáhaným nárokom a existenciou neprijateľných

zmluvnýchpodmienok.Vtejtosúvislostiústavnýsúdpoukazujenazáveryuzneseniaústavnéhosúdusp.
zn. III. ÚS 354/2024: „Sťažovateľ požadoval prieskum splnenia ďalších povinností pôvodného veriteľa,
ako je posúdenie úverovej bonity spotrebiteľa, splnenie informačnej povinnosti veriteľa a posúdenie
otázky, či veriteľ mohol vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a pohľadávku postúpiť. Tieto povinnostivšak nemajú charakter zmluvných podmienok, ktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok. Právna úprava
obsiahnutá v § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku je limitovaná na posúdenie neprijateľných
zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok, ktoré však zistené neboli. Tento záver je

plne aplikovateľný aj na argumentáciu sťažovateľky, pričom na jeho podporu možno vysloviť, že ex offo
skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok je založené najmä na posúdení jednotlivých zmluvných
ustanovení s ohľadom na to, či nevytvárajú nerovnovážny stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom,
pričom tu musí byť splnená podmienka súvislosti medzi vymáhaným nárokom a neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.“ Tento právny názor vyslovil Ústavný súd SR aj v uznesení sp. zn. I. ÚS 455/2024-46 zo

dňa 21.08.2024, a náleze sp. zn. IV. ÚS 371/2024-32 zo dňa 22.10.2024.

35. K tvrdeniu povinného o porušení povinnosti dodávateľa (pôvodného veriteľa) posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa-povinného (posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver) v čase pred
uzatvorením zmluvy o úvere majúcej za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť pohľadávky zo zmluvy
o úveru súd uvádza, že skúmanie bonity povinného predstavuje len predzmluvnú zákonnú povinnosť

dodávateľa, a preto nemožno ju vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá má vplyv na
vymáhaný nárok deklarovaný exekučným titulom. Námietka, že pôvodný veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou pri skúmaní bonity povinného tak nebola pre rozhodnutie súdu v exekučnom konaní
právne relevantná a predmetné tvrdenie mohla povinná uplatňovať len v rámci základného konania.
Súd uvádza, že nie je úlohou exekučného súdu v predmetnom vykonávacom konaní sa zaoberať s

otázkou možnej absencie riadnej verifikácie bonity osoby povinného v čase pred uzatvorením zmluvy
o úvere. Exekučný súd nie je oprávneným posudzovať splnenie povinnosti dodávateľa skúmať bonitu
spotrebiteľa.

36. Ďalším podstatným bodom návrhu na zastavenie exekúcie je aj tvrdenie povinného o tom, že

v dôsledku porušenia povinnosti dodávateľa (veriteľa) posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, nemohol
tento úver jednorazovo zosplatniť. Uvedené tvrdenie však priamo súvisí s predchádzajúcim odsekom
odôvodnenia, a teda pokiaľ súd v exekučnom konaní nemá právomoc skúmať splnenie zákonných
povinností dodávateľa, nemá následne ani právomoc skúmať zákonom predvídané sankcie. Preto
povinným tvrdená (ne)možnosť vyhlásiť v dôsledku tvrdeného porušenia povinnosti dodávateľom

predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru nie je exekučný súd oprávneným preskúmavať. Uvedené
preskúmanie prináleží súdu v základnom konaní.

37. S vyššie uvedenými námietkami bola spojená aj námietka povinného o nemožnosti postúpenia
pohľadávky zo zmluvy o úvere. Aj uvedené tvrdenie priamo súvisí s predchádzajúcimi dvoma odsekmi

odôvodnenia, a teda pokiaľ exekučný súd nemá právomoc skúmať splnenie zákonných povinností
dodávateľa, nemá následne ani právomoc skúmať zákonom predvídané sankcie. Rovnako tak skúmanie
platnosti postúpenia pohľadávky vzniknutej v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou môže exekučný
súd vykonať len v tom prípade, ak nastalo po vzniku exekučného titulu, a to z dôvodu právomoci
zverenej exekučnému súdu skúmať aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného v exekučnom konaní (§

36 Exekučného poriadku). Teda v prípade ak by došlo v čase pred vydaním exekučného titulu daná
problematika spadá len do výlučnej pôsobnosti súdu v základnom exekučnom konaní.

38. Na záver súd poznamenáva, že podľa konštantnej judikatúry národných i nadnárodných súdov súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu ako orgánu
verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska
odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, pričom
účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery

namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

39. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.40. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

41. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im
v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

42. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený, má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

43. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby;
a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho
zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie
exekúcie.

44. Podľa § 13a ods. 2 písm. c vyhlášky č. 655/2004 Zb. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške
jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý úkon ak ide o výkon rozhodnutia alebo
exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu,

zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

45. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov
právneho zastúpenia. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia odmena za
polovičný úkon právnej služby predstavuje 99,67 EUR. Trovy právneho zastúpenia za jeden polovičný

úkon právnej služby (vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie) po pripočítaní režijného
paušálu za jeden úkon vykonaný v roku 2023 vo výške 12,52 EUR a prislúchajúcej dane z pridanej
hodnoty (platnej v čase vykonania úkonu) tak predstavuje suma vo výške 99,67 EUR (1 x 70,54 EUR +
1 x 12,52 EUR + 20 % DPH). Vzhľadom na to, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom
rozsahu zamietol oprávnenému priznal náhradu trov právneho zastúpenia v plnej výške, a to v sume

99,67 EUR, pretože ich považoval za účelne vynaložené výdavky.

46. Povinný si v súvislosti s exekučným konaním a so samotnou exekúciou žiadnu náhradu trov
neuplatnil, preto súd o náhrade trov exekúcie povinného nerozhodoval.

47. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d odsek 1
Exekučného poriadku na sumu uvedenú v II. výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.